Uznesenie ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Thursday, June 25, 2025

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 7To/5/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8524010219
Dátum vydania rozhodnutia: 25. 06. 2025

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Peter Tobiaš
ECLI: ECLI:SK:KSPO:2025:8524010219.3

Uznesenie

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Petra Tobiaša a sudcov JUDr. Lucie
Bašistovej a JUDr. Vladimíra Monoka na verejnom zasadnutí konanom dňa 25.06.2025, v trestnej veci
proti obžalovanému A. B. pre zločin týrania blízkej osoby a zverenej osoby podľa § 208 ods. 1 písm.
a), b), ods. 3 písm. d) Tr. zákona, o odvolaniach obžalovaného a okresného prokurátora proti rozsudku
Okresného súdu Stará Ľubovňa sp. zn. 8T/44/2024 zo dňa 31.03.2025, takto

r o z h o d o l :

Podľa § 319 Tr. poriadku z a m i e t a odvolania obžalovaného A. B. a okresného prokurátora.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom uznal Okresný súd Stará Ľubovňa obžalovaného A. B. vinným zo spáchania
zločinu týrania blízkej osoby a zverenej osoby podľa
§ 208 ods. 1 písm. a) Tr. zákona na skutkovom základe, že

od presne nezisteného času najneskôr od presne nezisteného dňa začiatku roka 2022 až do 29.4.2024,
v unimobunke bez popisného čísla na adrese C. D. XXX, E., F. G. na svoju manželku H. B., nar.
X.X.XXXX, trvale bytom I. D. XXX, okr. J., tohto času bez prihlásenia C. D. XXX, okr. F. G., opakovane
v presne nezistených intervaloch 2 až 3 krát do týždňa pod vplyvom alkoholu bezdôvodne verbálne
útočil, vulgárne jej nadával, urážal ju, že smrdí, že je špinavá, viackrát ju udrel rukou, najmä do oblasti
tváre a chrbta a ťahal ju za vlasy, pričom ku obdobnému konaniu došlo aj 15.4.2024, kedy ju doma

fyzicky napadol, a to tak, že jej dal facku a vulgárne jej nadával, pričom toto jeho konanie vyvrcholilo
dňa 29.4.2024 v čase okolo 17.00 hod. v unimobunke v obci C. D. XXX, okr. F. G., kde počas toho ako
poškodená varila, ju dvakrát kopol do chrbta a následne silno chytil za vlasy a zvalil na zem, počas
čoho na ňu vulgárne kričal, čím týmto konaním spôsoboval poškodenej fyzické utrpenie a vyvolával u
nej stavy napätia, bezradnosti a bezmocnosti.

Za to mu uložil podľa § 208 ods. 1 Tr. zákona, za použitia § 38 ods. 2, ods. 3 Tr. zákona, pri nezistení
poľahčujúcej okolnosti podľa § 36 Tr. zákona a pri zistení priťažujúcej okolnosti podľa § 37 písm. m) Tr.
zákona, trest odňatia slobody na 56 mesiacov nepodmienečne.

Podľa § 48 ods. 2 písm. b) Tr. zákona obžalovaného na výkon uloženého trestu odňatia slobody zaradil
do ústavu na výkon trestu so stredným stupňom stráženia.

Proti tomuto rozsudku podali hneď po jeho vyhlásení a po poučení o opravnom prostriedku odvolania
okresný prokurátor, proti výroku o vine i treste v neprospech obžalovaného, a tiež obžalovaný i obhajca.

Okresný prokurátor v písomnom odôvodnení svojho odvolania najskôr poukázal na právnu kvalifikáciu
skutku v podanej obžalobe v zmysle § 208 ods. 1 písm. a), b), ods. 3 písm. d) Tr. zákona s poukazom

na § 138 písm. b) Tr. zákona, a v porovnaní s tým poukázal na právnu kvalifikáciu skutku v napadnutom
rozsudku len podľa § 208 ods. 1 písm. a) Tr. zákona. Pokračoval, že okresný súd v odôvodnení rozsudkukonštatoval okrem iného, že konanie obžalovaného sa nepochybne prejavovalo určitou sústavnosťou,
trvalosťou a opakovaním v priebehu cca 2 – 2,5 roka, pričom takto útoky sa opakovali cca 2 – 3 krát
do týždňa a pod vplyvom alkoholu sa správanie obžalovaného zintenzívňovalo, jednotlivé útoky sami

osebe neboli závažnejšieho charakteru, ale ich opakovanie a určitá trvalosť pri zohľadnení dĺžky doby
tohto správania obžalovaného naplnila znaky zločinu podľa § 208 ods. 1 Tr. zákona. Ďalej vo vzťahu
k odopieraniu spánku prokurátor poukázal na argumentáciu súdu v spojitosti s otázkou páchania skutku
po dlhší čas, pri ktorom súd uzavrel, že čím je nižšia intenzita konania, tým dlhšie musí trvať, pričom
ani zistené následky u poškodenej znalkyňami z odboru psychiatria a psychológia neboli vážnejšieho

stupňa, ktorý by si vyžiadal medikamentóznu liečbu, a keďže súd nemal jednoznačne preukázanú vyššiu
intenzitu fyzických útokov a ich následky vyhodnotil konanie z pohľadu celku iba v zmysle
§ 208 ods. 1 Tr. zákona. Okresný prokurátor sa s takouto kvalifikáciou konania obžalovaného a s
jemu uloženým trestom nestotožnil. Podľa názoru prokurátora vykonané dokazovanie, výpovede
poškodenej H. B. a svedkyne K. B. a listinné dôkazy opodstatňujú kvalifikáciu konania obžalovaného
podľa § 208 ods. 1 písm. a), b), ods. 3 písm. d) Tr. zákona. Predovšetkým poukázal na niektoré pasáže

z výpovede poškodenej, v intenciách ktorých ku konaniu dochádzalo takmer každý deň, navyše, keď bol
obžalovaný opitý bil ju, nadával jej, udieral rukami, nepozeral kde, padala na zem, citoval poškodenú,
že jej šla krv, je to skoro na dennom poriadku, stále ju bije, nadáva jej, minimálne 2krát do týždňa pije,
nedá jej pokoj v noci, nedá jej spať, dospáva cez deň, posledných 2,5 roka pije často, minimálne 2x
do týždňa, vybil jej zub, kope ju do chrbta, nôh, večer opitý okolo ôsmej deviatej vystrájal, nadával jej,

potom zaspal, zobudil sa o jedenástej, začal jej nadávať, nemohla spať. Prokurátor poukázal na to,
že na hlavnom pojednávaní boli odstraňované rozpory. Pokračoval, že tvrdenia poškodenej považuje
za verifikované výpoveďou svedkyne K. B., ktorá žije s poškodenou a obžalovaným a ktorá potvrdila,
že obžalovaný poškodenú bije, pije posledné dva roky takmer každý deň, doma vystrája, často ho
videla ťahať poškodenú za vlasy, biť ju do tváre, kope do chrbta, nôh, pričom v posledných 2 rokoch to

malo byť asi 1x týždenne. Podotkol, že o útokoch na poškodenú svedčí aj zápisnica o prehliadke tela
poškodenej s fotodokumentáciou. Prokurátor nesúhlasil s interpretáciou súdu týkajúcou sa odopierania
spánku, keď ten v tomto konaní videl ako príčinu posunu spánku u poškodenej opitosť obžalovaného,
nie úmysel odopierať jej spánok. Prokurátor na rozdiel od súdu poukázal na výpoveď poškodenej, keď
uviedla, že obžalovaný v stave opitosti kričal a nadával poškodenej, potom zaspal a po zobudení okolo

jedenástej v noci jej opäť nadával, asi hodinu kedy nemohla spať a zaspala až po tom, čo zaspal on.
Je teda dokázané, že poškodená v dôsledku vulgárneho nadávania zo strany obžalovaného v noci
nespala. Ďalej prokurátor argumentoval, že nezistený rozvoj nejakej psychickej poruchy u poškodenej
nemožno vyhodnocovať v jej neprospech, ako to učinil súd. U obžalovaného boli zistené práve sklony
k afektívnemu a agresívnemu správaniu, a to i v stave za triezva. Navyše znalec zistil u obžalovaného

chronický alkoholizmus so závislosťou, teda III. stupňa. Prokurátor širšie rozvinul definíciu trestného
činu týrania podľa § 208 Tr. zákona, kládol dôraz na opakovanosť, hromadnosť, sústavnosť konania
páchateľa, na následok v podobe fyzického alebo psychického utrpenia, fyzických alebo duševných
bolestí, ktoré sťažujú obvyklý život poškodenej osoby a netrvajú celkom krátky, prechodný čas, pričom
konanie obžalovaného spĺňa znaky takéhoto konania v zmysle § 208 ods. 1 písm. a), b), ods. 3 písm.

d) Tr. zákona, dochádzalo k nemu 2-3 krát v týždni, svedčí o tom posudok I. A. F. a K. J. L., výpoveď
poškodenej a svedkyne K. B.. Z uvedených dôvodov bolo podľa prokurátora potrebné uzavrieť, že
obžalovaný sa dopustil konania, pre ktoré bola podaná obžaloba a naplnil všetky znaky skutkovej
podstaty trestného činu týrania blízkej osoby a zverenej osoby podľa § 208 ods. 1 písm. a), b), ods. 3
písm.d)Tr.zákonaauložiťobžalovanémupodľa§208ods.3Tr.zákonaspoukazomnapredchádzajúce

odsúdenie v konaní OS Stará Ľubovňa sp. zn. 1T/54/2015 s poukazom na § 38 ods. 3, § 37 písm. m) Tr.
zákona v upravenej zvýšenej trestnej sadzbe nepodmienečný trest odňatia slobody a zaradiť ho na jeho
výkon do ústavu so stredným stupňom stráženia. Prokurátor preto navrhol zrušiť napadnutý rozsudok,
uznať obžalovaného vinným podľa § 208 ods. 1 písm. a), b), ods. 3 písm. d) Tr. zákona a uložiť mu
primeraný trest.

V písomnom odôvodnení svojho odvolania obžalovaný uviedol, že ani po doplnení dokazovania nebolo
bez akýchkoľvek pochybností preukázané, že sa dopustil žalovaného skutku. Poukázal na vyjadrenie
svedkyne K. B., ktorá na vyjasnenie okolností priestupkov uviedla, že policajti mali vedieť, že i jej
dcére nadáva, ona za ňu nepovedala nič, len za seba, dcéra si mala riešiť svoje, čo podľa názoru

obvineného vyznieva nelogicky, pretože policajti by mali v takom prípade konať z úradnej povinnosti, čo
sa nestalo. Poukázal aj na nedobrý vzťah medzi ním a svedkyňou a vyjadril presvedčenie, že o jeho
prípadnom konaní by zrejme políciu upovedomila. Navyše nebola svedkom, okrem jedného incidentu,
žiadneho fyzického útoku na poškodenú a nevidela zranenia (s jednou výnimkou), vedomosť mala lenz počutia, čo pri konaní, ktoré je mu kladené za vinu, ani nie je prakticky možné, keď bývajú všetci
v jednej miestnosti. Toto podľa obvineného vnáša do ustálenia skutku značnú pochybnosť. Ohľadom
zranení poškodenej poukázal na to, že nebola na lekárskom vyšetrení, a podľa jeho názoru zranenia

z fotodokumentácie nie je možné jednoznačne identifikovať. Ďalej k povahe výpovede poškodenej
uviedol, že vykazuje nelogickosť, vec opisuje vždy inak, čo je podľa názoru obvineného znak toho,
že výpovede si prispôsobuje, v jej výpovediach je podľa obvineného príliš veľa rozporov, pričom aj
podľa znaleckého záveru je vierohodnosť poškodenej hodnotená podpriemerne. Teda nie je možné
jednoznačne uzavrieť, že sa dopúšťal opakovane násilného konania voči manželke, a ani že sa ho

dopúšťal po dobu 2 – 2,5 rokov, keďže navyše aj svedkyňa aj poškodená nie sú dobre časovo
orientované. Zvýraznil pritom tvrdenie poškodenej na hlavnom pojednávaní, že spolu žili dobre, zle sa
správal len asi 1 – 2 mesiace. Ustálenie obdobia je však pre kvalifikáciu jeho konania kľúčové, avšak
v tejto veci podľa obvineného nebolo možné bez akýchkoľvek pochybností určiť dobu jeho protiprávneho
konania. Nesúhlasil so záverom súdu prvého stupňa, že dôvod, pre ktorý bola dňa 29.4.2024 privolaná
hliadka, je bezpredmetný. V závere zopakoval, že stíhaného konania sa nedopustil, a ani takéto konanie

nebolo preukázané, a hoci medzi ním a manželkou dochádzalo k slovným výmenám, nedosahovali
intenzitu potrebnú pre naplnenie zákonných znakov skutkovej podstaty trestného činu týrania blízkej
osoby a zverenej osoby podľa § 208 Tr. zákona. Navrhol napadnutý rozsudok zrušiť, resp. zmeniť
a oslobodiť ho spod obžaloby.

Na základe podaných odvolaní postupoval krajský súd v intenciách ustanovenia § 317 ods. 1 Tr.
poriadku, podľa ktorého, ak odvolací súd nezamietne odvolanie podľa § 316 ods. 1 Tr. poriadku alebo
nezruší rozsudok podľa § 316 ods. 3 Tr. poriadku, preskúma zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých
výrokov rozsudku, proti ktorým odvolateľ podal odvolanie, ako aj správnosť postupu konania, ktoré im
predchádzalo,pričomnachyby,ktoréneboliodvolanímvytýkanéprihliadnelenvtedy,akbyodôvodňovali

podanie dovolania podľa § 371 ods. 1 Tr. poriadku. Krajský súd v danom prípade po preskúmaní výrokov
o vine a treste dospel k záveru, že rozsudok je zákonný a správny a odvolania nie sú dôvodné.

Odvolací súd najskôr poukazuje na to, že teraz napadnutý rozsudok je v poradí druhým rozsudkom,
prvý rozsudok zo dňa 11.11.2024 bol uznesením Krajského súdu v Prešove sp. zn. 7To/14/2024 zrušený

a vec bola vrátená súdu prvého stupňa, aby ju v potrebnom rozsahu znovu prejednal a rozhodol, pričom
odvolací súd vtedy uložil súdu prvého stupňa na spresnenie konkrétnych skutočností vykonať ďalšie
dokazovanie. Po vrátení veci súd prvého stupňa vykonal výsluch poškodenej H. B. a svedkyne K. B. so
zameraním na podstatné otázky, pričom zo zápisnice o hlavnom pojednávaní vyplýva, že veľmi precízne
sa venoval vyjasňovaniu okolností času, doby, opakovania a spôsobu konania obžalovaného, a náležitú

pozornosť venoval i potrebe odstraňovať rozpory v ich výpovediach. V odôvodnení rozsudku potom
podrobne vyhodnotil vykonané dokazovanie, detailne konštatoval z toho plynúce skutkové zistenia,
vyvodil z nich správne skutkové závery a dospel k správnym právnym záverom ohľadom konania,
pre ktoré bola na obžalovaného A. B. podaná obžaloba. Odôvodnenie rozsudku navyše obsahuje aj
množstvo právnych úvah, ktorými sa súd prvého stupňa riadil tak pri hodnotení dôkazov, ako aj tvorení

vlastných skutkových a právnych záverov. Odvolací súd sa so závermi súdu prvého stupňa v celom
rozsahu stotožnil, považuje ich za správne a zákonné, a preto v detailoch odkazuje na pomerne
rozsiahleodôvodnenienapadnutéhorozsudku,auvedieužlennajdôležitejšieargumentykrozhodujúcim
námietkam odvolateľov.

Už v prvom zrušujúcom uznesení odvolací súd zmienil, že v tomto konaní je predmetom skúmania
skutok právne kvalifikovaný ako zločin týrania blízkej osoby a zverenej osoby podľa § 208 Tr. zákona.
Aj po doplnení dokazovania súdom prvého stupňa prokurátor i obžalovaný zastávajú zásadne rozdielne
názory na právnu kvalifikáciu skutku, popri čom obžalovaný spochybňuje aj jednoznačné preukázanie
spáchania skutku. Zatiaľ čo prokurátor v obžalobe skutok kvalifikoval podľa § 208 ods. 1 písm. a), b),

ods. 3 písm. d) Tr. zákona, a zotrval na tomto svojom závere aj v terajšom odvolaní, súd prvého stupňa
dospel k záveru, že skutok možno právne kvalifikovať iba podľa § 208 ods. 1 T. zákona. Obžalovaný
zotrval na stanovisku, že nebolo dokázané spáchanie skutku ani v intenciách § 208 ods. 1 Tr. zákona,
a už vôbec nie v rozsahu podľa § 208 ods. 1, 3 Tr. zákona.

Odvolací súd považuje za nevyhnutné uviesť, že skúmaný skutok má charakter domáceho násilia,
ku ktorému malo dochádzať v domácom prostredí, v spoločnej domácnosti obžalovaného A. B.
a poškodenej H. B., ktorej súčasťou bola aj matka poškodenej K. B.. Povaha skutku preto do značnejmiery predurčila, a vyplynulo to aj z dokazovania, že ako relevantné priame dôkazy vo veci prichádzajú
do úvahy výpovede práve týchto členov domácnosti.

Obžalovanýnahlavnompojednávanípozrušenírozsudkupovýpovedipoškodenejmanželkyzopakoval,
že nie je pravda, že poškodenú ťahal za vlasy, že ju bil, manželka hovorila klamstvo. Po výpovedi
svedkyne K. B. sa už k veci nevyjadril.

Poškodená H. B. na hlavnom pojednávaní po zrušení rozsudku vypovedala aj o tom, že obžalovaný

s ňou žil dobre, ale aj o tom, že keď mal bandasky, odniesol ich, kúpil víno, pil (aj 3x do týždňa), potom
jej nadával, že je čierna piča, 1 – 2krát, aj jej matke, keď pil, šiel spať, potom vstal a pýtal kávu, vtedy
sa ona zobúdzala, aj ju ťahal za vlasy, aj do zadku kopol, to asi 2x za týždeň, aj zub jej vybil, len si už
nepamätala kedy, fotili ju, lebo mala na krížoch modriny, to boli od toho, ako ju kopol, zle sa k nej správal
asi tak 1-2 mesiace, ale ak predtým uvádzala obdobie 2-2,5 roka, tak asi tak, pri tom možno aj spadla,
napádal ju 2 roky, robil jej aj monokle. Vypovedala aj tak, že obžalovaný ju dlaňou udrel len 2krát, päsťou

len raz, kopol ju raz, za vlasy ťahal raz, po upozornení uviedla, že 2krát, nadával jej 3krát.

Aj svedkyňa K. B., matka poškodenej, bola vypočutá na hlavnom pojednávaní po zrušení rozsudku.
Uvádzala, že obžalovaný zbieral bandasky, kupoval víno, obžalovaný od roku 2022 dcére nadával, ona
utekala k sestre, keď sa opil, nadával dcére, nadával vždy, keď prišiel opitý, spitý bol 6x v týždni, u dcéry

boli modriny, že ju A. zbil, aj keď ho brali do väzby, mala modriny, pod očami ich mala, keď ju pofotili.
Uviedla tiež, že obžalovaný začal piť asi 2 roky predtým, ako ho vzali do väzby, ak sa pýtala dcéry, či ju
bil, odpovedala, že áno, povedala, že rukou ju bil. Ak svedkyňa volala policajtov, len za seba hovorila,
dcéra si mala riešiť svoje. Dcéra jej povedala, že ju obžalovaný aj kope. Zopakovala, že obžalovaný,
keď bol opitý, tie veci robil a trvalo to 2 roky, keď sa zobudil, robil krik.

Odvolací súd sa po takto doplnenom dokazovaní súdom prvého stupňa, v spojení s ďalšími skôr
a aj dodatočne vykonanými dôkazmi, na ktoré detailne poukazuje súd prvého stupňa v napadnutom
rozsudku, stotožnil so skutkovými i právnym závermi súdu prvého stupňa.

Opätovne je potrebné zdôrazniť, že priamymi dôkazmi o konaní obžalovaného boli výpovede
poškodenej, pokiaľ ide o pozorovateľné následky (modriny) aj výpovede svedkyne K. B.. Tieto dôkazy
jednotlivo a potom vo vzájomnej súvislosti aj podľa odvolacieho súdu predstavujú dostatočne spoľahlivý
podklad pre záver o tom, že najzásadnejšie okolnosti skutku, ktoré sú znakmi skutkovej podstaty
zločinu podľa § 208 ods. 1 Tr. zákona a v rozhodujúcej miere ovplyvnili právnu kvalifikáciu konania

obžalovaného, a ktorými sú dĺžka konkrétneho protiprávneho konania, závažnosť jednotlivých útokov,
ich intenzita, obdobie, v ktorom k nim dochádzalo, boli preukázané. Pokiaľ ide o preverenie dôvodov
neoznámenia konania obžalovaného pri oznamovaní priestupkov svedkyňou K. B., dodatočné skúmanie
tejto otázky po zrušení prvého rozsudku neprinieslo také použiteľné výsledky, ktoré by bolo možné využiť
smerom k spochybneniu tých záverov, ktoré napokon urobil súd prvého stupňa, v rovnako stave zostala

okolnosť privolania hliadky 29.4.2024 a dôvodu jej volania, ani v tejto spojitosti dodatočné skúmanie
otázky súdom prvého stupňa neprinieslo vyjasnenie, avšak ani pretrvávajúca nejasnosť v tejto okolnosti
nie je podľa názoru odvolacieho súdu použiteľná na to, aby spochybnila záver o vine obžalovaného.

Z výpovedí poškodenej a svedkyne K. B., na ktorých súd prvého stupňa ustálil skutok, vyplynulo, že

ku konaniu obžalovaného malo dochádzať v období 2 až 2 a pol roka. Pritom, ako aj súd prvého
stupňa uviedol v skutkovej vete, konkrétne incidenty počas tohto obdobia, boli preukázané dva. Odvolací
súd sa stotožnil s názorom súdu prvého stupňa, že ak aj poškodená a jej matka menili výpovede,
a to v prospech obžalovaného, aj napriek tomu z ich výpovedí vyplynulo, že obžalovaný v období
približne posledných 2 - 2,5 rokov častejšie požíval alkoholické nápoje, pod vplyvom ktorých vulgárne

nadával poškodenej, to bolo spojené aj fyzickým násilím rôznej povahy, zhruba 2-3 krát za mesiac.
Vysoko podporne v tejto súvislosti vyzneli tvrdenia poškodenej i svedkyne o častom požívaní alkoholu
obžalovaným, čo súčasne zodpovedá aj zisteniam znalkyne K. L., ohľadom závislosti na alkohole v
III. vývojovej fáze podľa M., pričom aj znalkyňa I. A. F. zistila u obžalovaného nadužívanie/závislosť
na alkohole. Pri zistenej takejto závislosti obžalovaného potom skutočne tvrdenia poškodenej, že

obžalovaný pil 1-2 krát do mesiaca, nevystihujú skutočnosť. Výsledok vykonanej dychovej skúšky u
obžalovaného zo dňa 29.4.2024, kedy mu bola nameraná hodnota 0,75 mg/l, t. j. viac ako 1,5 promile
alkoholu v dychu, sústavu spomenutých dôkazov a úvah podporuje. Navyše v tejto dôkaznej situácii
obrana obžalovaného je významne vyvrátená okrem uvedených dôkazov aj závermi znalkyne I. A.F. vo vzťahu k osobnosti obžalovaného, u ktorého je preukázaná patologická osobnosť, s poruchami
správania na toxickom podklade, a predovšetkým vystupňované agresívne tendencie a výskyt znakov
svedčiacich pre konflikty s okolím. Ak potom na druhej strane zo zistenia, že znalkyňa vyhodnotila

motiváciu poškodenej vypovedať ako nepatologickú, zrejme ovplyvnenú najmä situačne vzniknutým
hádkami s obžalovaným a minimálne časť uvedeného vo výpovediach by bola spôsobilá reprodukovať
iba po prežitom, s konštatovaním, že poškodená môže z psychologického hľadiska správne vnímať,
zapamätaťsiareprodukovaťprežitéudalostivpodstatnýchčastiach,bolosprávnezostranysúduprvého
stupňa, že ako hodnoverné vyhodnotil dôkazy svedčiace proti obžalovanému, a to aj so zohľadnením, že

u poškodenej a svedkyne nejde o podrobný popis jednotlivých situácií ani pokiaľ ide o intenzitu konania
obžalovaného, čo však tiež primerane okresný súd vyhodnotil ako zodpovedajúce prirodzenému stavu
vecí, keďže s odstupom cca 2 rokov je možné aj pri mentálne vyspelejšej osobe pamätať si presné
dátumy, či spôsoby konania obžalovaného už s ťažkosťami. Vzhľadom na uvedené náležite vyhodnotil
prvostupňový súd výpoveď svedkyne F. B., ktorá podľa vyjadrenia za danú dobu nevidela obžalovaného
opitého.

Pokiaľ ide o obdobie, v ktorom malo dochádzať ku konaniu obžalovaného, napriek viacerým a viac
alebo menej totožným údajom, ktoré poskytli v priebehu konania poškodená a svedkyňa K. B., ktoré
sa aj zhodovali aj v drobnostiach odlišovali, aj podľa názoru odvolacieho súdu z dokazovania vyplynul
všeobecný časový rámec konania obžalovaného s počiatkom niekedy v roku 2022 a záverom v čase

oznamovania skutku poškodenou v roku 2024.

V spojitosti s preukázanými následkami konania obžalovaného odvolací súd prevzal závery
prvostupňového súdu opreté o výsledky znaleckého dokazovania, teda že pri dlhodobých partnerských
nezhodách súvisiacich s konzumom alkoholu obžalovaným pri popisovaných slovných aj fyzických

atakoch zo strany obžalovaného, zistené prejavy emócií (smutná nálada, obavy) neboli u poškodenej
takej intenzity a hĺbky, aby ich bolo možné hodnotiť ako depresívne alebo úzkostné poruchy
závažného stupňa vyžadujúce medikamentóznu liečbu, u poškodenej nebola zistená ani prítomnosť
posttraumatickej stresovej poruchy, konaním obžalovaného neutrpela takú ujmu na zdraví, aby si jej
zdravotný stav po psychickej stránke vyžadoval PN. Ak sa v minulosti tieto ťažkosti u poškodenej

vyskytovali vo výraznejšej miere (krátko po nadávkach, po možnom fyzickom napadnutí, osočovaní,
ponižovaní zo strany obžalovaného), možno vysoko pravdepodobne predpokladať, že by zodpovedali
diagnosticky u nej skôr charakteru akútnej stresovej reakcie a/alebo prechodnej adaptačnej poruche s
čímbolapoškodenáspôsobiládoposiaľsaužvyporiadať,atobezujmynajejpsychickomzdraví.Navyše
aktuálne vzťah poškodenej k obžalovanému bolo možné ohodnotiť ako partnersky citovo pozitívnejší,

s perspektívou ich spoločného súžitia, čo evidentne ovplyvnilo aj pozorovateľné tendencie v prospech
obžalovaného v najnovších výpovediach poškodenej, čo tiež okresný súd zaznamenal a primerane
vyhodnotil a správne neprijal obranu obžalovaného popierajúceho akékoľvek správanie a konanie vyššie
uvedeného typu voči poškodenej.

Odvolací súd sa následne stotožnil aj s vyhodnotením prvku žalovaného zločinu podľa § 208 ods.
1 písm. b) Tr. zákona spočívajúceho v odpieraní spánku, čoho sa prokurátor domáhal. Okresný súd
správne poukázal na vyjadrenia poškodenej v tomto smere, poškodená uvádzala, že aj keď dochádzalo
k takýmto situáciám, nikdy ju obžalovaný nebudil. Priliehavá bola teda argumentácia prvostupňového
súdu, že bezdôvodným odopieraním spánku v zmysle § 208 ods. 1 písm. b) Tr. zákona je potrebné

rozumieť konanie, ktorým páchateľ výslovne nedovolí obeti spať, budí ju zo spánku, preto by malo ísť
evidentne o úmyselné konanie obžalovaného smerujúce práve k vyvolávaniu tohto následku, čo však
z vykonaného dokazovania ani podľa odvolacieho súdu nevyplynulo. Vznik situácie, kedy poškodená
nemohla spať, resp. mohla spať neskôr, bol zapríčinený jednoznačne prítomnosťou obžalovaného
v stave pod vplyvom alkoholu a v čase obvyklého spania, zaspávania poškodenej, kedy aj dochádzalo

ku komunikácii s poškodenou, aj k nadávkam, ale ani odvolací súd nenašiel jednoznačné dôvody pre
záver o zavinenom (vo forme úmyslu) odopieraní spánku poškodenej.

V súvislosti s námietkou prokurátora vzťahujúcou sa ku kvalifikácii konania obžalovaného aj podľa
§ 208 ods. 3 Tr. zákona ako páchaného po dlhší čas, aj v tomto bode sa odvolací súd priklonil

k záveru prvostupňového súdu. Ten priliehavo vysvetlil, že čím je intenzita násilia (či už psychického
alebo fyzického) nižšia, tým musí trvať dlhšie, aby ho bolo možné považovať za týranie v zmysle
ustanovenia § 208 Tr. zákona, a keďže následky konania obžalovaného podľa znaleckých záverov
neboli vážnejšie, resp. minimálne nevyžadovali žiadnu medikamentóznu liečbu poškodenej, nebolajednoznačne preukázaná vyššia intenzita fyzických útokov obžalovaného a ani závažnejšie následky,
bolo potrebné dĺžku takéhoto konania obžalovaného vyhodnotiť tak, že hoci je skutok v skutkovej vete
formulovaný v širokom časovom rámci, nekryje sa s tým presne časovo samotné konanie obžalovaného,

preto bola dôvodná iba kvalifikácia skutku ako zločinu týrania blízkej a zverenej osoby iba podľa § 208
ods. 1 Tr. zákona pri zistenej nižšej intenzite násilia, dokonca v jednotlivostiach v podobe možno len
určitých manželských nezhôd, a táto právna kvalifikácia aj podľa odvolacieho súdu vystihuje v tomto
prípade konanie obžalovaného spravodlivejšie.

Na základe vyššie uvedených skutočností, keďže už vyššie odvolací súd poukázal na dôkazy, v zmysle
ktorých opačný názor obžalovaného, že skutku sa nedopustil, neobstál, odvolací súd posúdil právne
posúdenie konania obžalovaného ako zločinu týrania blízkej osoby a zverenej osoby podľa § 208
ods. 1 Tr. zákona okresným súdom ako správne. K odvolaciemu argumentu obžalovaného o spornosti
existencie zranení poškodenej odvolací súd dodáva, že nejde o kľúčové okolnosti, ktoré by mali vplyv
na iné rozhodnutie, viac v prospech obžalovaného, pretože pre kvalifikáciu konania ako trestného činu

týrania blízkej osoby a zverenej osoby nie je nevyhnuté dokazovať zranenia ako následok takéhoto
konania, a napokon zo skutkovej vety rozsudku ani nevyplýva, že by sa obžalovanému kládlo za vinu
aj zavinenie takýchto následkov.

Ani v otázke druhu uloženého trestu a jeho výmery odvolací súd nezistil pochybenia.

Pri rozhodovaní o druhu a výmere trestu okresný súd správne vychádzal zo zásad pre ukladanie trestov
upravených v § 34 Tr. zákona, zohľadnil príslušné základné rozpätie trestnej sadzby podľa § 208 ods. 1
Tr. zákona (t. j. 3 až 8 rokov), prihliadol na osobnosť obžalovaného, jeho trestnoprávnu a priestupkovú
minulosť, náležite aplikoval ust. § 34 ods. 1, 4 Tr. zákona.

Obžalovaný má v registri trestov 10 záznamov od roku 1985 do roku 2017. Už bol odsúdený pre
zločin týrania osoby a zverenej osoby podľa § 208 ods. 1 písm. b) Tr. zákona, keď nezabezpečoval
svojim 2 maloletým deťom potrebnú starostlivosť, najmä v oblasti zabezpečenia dostatku stravy a
zdravotnej starostlivosti, za ktorý mu bol uložený trest odňatia slobody na 2 roky s podmienečným

odkladom jeho výkonu na 3 roky, pričom trest odňatia slobody vykonal. Naposledy bol odsúdený v roku
2017 za prečin krádeže podľa § 212 ods. 1 písm. f) Tr. zákona a bol mu uložený nepodmienečný
trest odňatia slobody na 6 mesiacov v ústave s minimálnym stupňom stráženia, ktorý tiež vykonal.
V centrálnej evidencii správnych deliktov a priestupkov má obžalovaný 17 záznamov od 28.9.2016
do 30.3.2024, 13tich priestupkov sa dopustil od 21.6.2022, 12 priestupkov bolo proti občianskemu

spolunažívaniu. Obcou Lomnička bol hodnotený všeobecne tak, že na verejnosti sa správal slušne,
konflikty nevyvolával, má v obci dobrú povesť, požívanie alkoholu obci nie je známe, pričom komisiou pre
verejný poriadok bol riešený ohľadne zanedbávania povinnej školskej dochádzky synov. Zo správ obcí
Podhorany a Lomnička však opakovane vyplynulo, že rodinu uvedené obce vnímali ako problémovú,
bolo konštatované požívanie alkoholu, spory so susedmi, obžalovaný viedol túlavý spôsob života. Z

ústavunavýkonväzbybolhodnotenývšeobecne.Vtejtosúvislostijepotrebnépodotknúť,žeobžalovaný
v tejto veci bol vo väzbe od 29.4.2024 až do právoplatného rozhodnutia o odvolaniach, teda viac ako
14 mesiacov, pričom táto doba strávená vo väzbe sa mu podľa § 45 Tr. zákona započíta do uloženého
trestu.

Okresný súd správne zistil u obžalovaného jednu priťažujúcu okolnosť a to, že bol už za trestný čin
odsúdený, tiež mal preukázané, že obžalovaný bol v roku 2015 uznaný vinným za rovnaký zločin.
V súlade s § 38 ods. 3 Tr. zákona preto bolo zvýšenie dolnej hranice zákonom ustanovenej trestnej
sadzby o jednu tretinu, čo pri sadzbe v § 208 ods. 1 Tr. zákona (3 do 8 rokov) predstavuje trestná sadzba
s dolnou hranicou 56 mesiacov.

Ak teda okresný súd uložil obžalovanému A. B. trest 56 mesiacov, teda na spodnej hranici trestnej
sadzby, aj podľa odvolacieho súdu je tento trest postačujúci z pohľadu individuálnej ako aj generálnej
prevencie, aj na prevýchovu obžalovaného, a zároveň priliehavo zohľadňuje charakter trestnej činnosti
obžalovaného, osobnosť obžalovaného a všetky skutočnosti vyžadované Trestným zákonom pri

ukladaní trestu v intenciách § 34 ods. 1, ods. 4. Správne bolo následne aj zaradenie obžalovaného
pre výkon trestu do ústavu na výkon trestu so stredným stupňom stráženia podľa § 48 ods. 2 písm. b)
Tr. zákona, keďže v posledných 10 rokov pred spáchaním trestného činu bol vo výkone trestu odňatia
slobody, ktorý mu bol uložený za úmyselný trestný čin.Odvolací súd tak na základe všetkých doteraz uvedených skutočností rozhodol tak ako je uvedené vo
výrokutohtouzneseniaaodvolaniaobžalovanéhoA.B.iokresnéhoprokurátorapodľa§319Tr.poriadku

zamietol.

Toto rozhodnutie bolo prijaté jednomyseľne.
jednomyseľne

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu ďalší riadny opravný prostriedok nie je prípustný.