Rozsudok ,
Potvrdené Judgement was issued on Wednesday, May 29, 2025

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 8CoCsp/27/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8824200067
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 05. 2025

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Eduard Valenčin
ECLI: ECLI:SK:KSPO:2025:8824200067.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Eduarda Valenčina a členov senátu
JUDr. Jany Burešovej a JUDr. Mariana Hoffmanna, PhD., v spore žalobcu: PROFI CREDIT Slovakia,
s.r.o. so sídlom Pribinova 25, 824 96 Bratislava, IČO: 35 792 752, právne zastúpeného: Advokátska
kancelária JUDr. Andrea Cviková, s. r. o. so sídlom Kubániho 16, 811 04 Bratislava, IČO: 47 233 516,
proti žalovanej: A. B., nar. XX. XX. XXXX, trvale bytom C. XX, XXX XX D. E., o zaplatenie 10.329,50

EUR s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Vranov nad Topľou č. k.
11Csp/2/2024 – 123 zo dňa 15.05.2024 takto

r o z h o d o l :

I. P o t v r d z u jrozsudok.
II. Žalovanej náhradu trov odvolacieho konania voči žalobcovi n e p r i z n á v a.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom Okresný súd Vranov nad Topľou (ďalej len „súd prvej inštancie“) žalobu
zamietol a žalovanej náhradu trov konania nepriznal.
Svoje rozhodnutie právne odôvodnil podľa ust. § 1 ods. 2, § 2 písm. a),b), § 9 ods. 1, 2, § 11 ods.1 až

3, § 17 ods. 1 písm. a), b), § 17 ods. 2 písm. a), b) zákona č. 129 /2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch,
§ 52 ods. 1,2, § 53 ods. 1 až 5, ods. 9, § 54 ods. 1 a 2, § 39, § 517 ods. 1 a 2, § 565 Občianskeho
zákonníka a § 92 ods. 8 zákona č. 483/2001 Z.z. o bankách (ďalej len „zákon o bankách“).
V odôvodnení svojho rozhodnutia okrem iného uviedol, že medzi právnym predchodcom žalobcu
a žalovanou bola uzatvorená dňa 2.2.2017 zmluva o spotrebiteľskom úvere, na základe ktorej bol
žalovanej poskytnutý úver vo výške 19.009 EUR. Keďže žalovaná bola napriek odkladu splátok naďalej

v omeškaní so splácaním úveru, právny predchodca žalobcu (Slovenská sporiteľňa a.s., ďalej aj ako
„banka“) ju výzvou zo dňa 25.10.2022 vyzval na úhradu dlžnej sumy a podaním zo dňa 27.11.2022
vyhlásil mimoriadnu splatnosť úveru. Súd zistil, že žalobca nepreukázal doručenie upozornenia na
možnosť vyhlásenia predčasnej splatnosti úveru zo dňa 25.10.2022 do rúk žalovanej a ani nepredložil
neprevzatú zásielku. Samotná výzva taktiež nemá náležitosti vyžalované ust. § 53 ods. 9 Občianskeho
zákonníka (OZ), a to uvedenie konkrétnej splátky, s ktorou bola žalovaná v omeškaní. Pre splnenie
podmienky písomnej výzvy podľa § 53 ods. 9 OZ bolo nevyhnutné, aby sa táto dostala do dispozičnej

sféry dlžníčky. Ani nedatovaný poštový podací hárok o podaní výzvy na doručovanie podľa nie je
dostatočný na preukázanie odoslania výzvy vyžadovanej § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka.
Z obsahu spisu je zrejmé, že postupca (banka) nepostupoval v súlade s ust. § 92 ods. 8 zákona
o bankách, keď nezaslal dlžníčke výzvu v zmysle ust. § 92 ods. 8. V danom prípade podmienka zaslania
výzvy s obsahom upozornenia na postúpenie pohľadávky banky vo vzťahu k žalovanej tiež nebola
splnená.

Keďže žalobcom nebolo v konaní preukázané naplnenie predpokladov postúpenia pohľadávky tak, ako
to vyžaduje ust. § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka a ustanovenia § 92 ods. 8 zákona o bankách,
postúpenie pohľadávky nie je možné považovať za platné, a to s poukazom na ust. § 39 Občianskehozákonníka. S ohľadom na túto skutočnosť súd dospel k záveru, že žalobca nie je nositeľom práva, ktoré
bolo predmetom postúpenia a žalobcom uplatnené v tomto konaní, preto mu nie je možné toto právo
priznať. Súd preto žalobu zamietol pre nedostatok aktívnej vecnej legitimácie žalobcu.

O trovách konania súd rozhodol podľa ust. § 255 ods. 1 CSP.

2. Proti tomuto rozsudku podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalobca namietajúc zmätočnosť
a nekonzistentnosť rozhodnutia. Doručenie výzvy zo dňa 25.10. 2022, ktorou právny predchodca
žalobcuupozornilžalovanúnamožnosťzosplatneniavšetkýchsplátoknebolamedzisporovýmistranami

spornou otázkou. Žalobca má za to, že zákon explicitne nevyžaduje uvedenie splátky, ktorá zosplatnenie
vyvolala. Ohľadne doručovania podľa žalobcu postačuje predloženie podacieho hárku, nakoľko z
neho vyplýva adresát (žalovaná), doručovacia adresa, podacie číslo zásielky. Účinnosť adresovaných
jednostranných hmotnoprávnych úkonov v oblasti súkromného práva predpokladá, že prejav vôle
dôjde, resp. je doručený adresátovi, t.j. že sa dostane do sféry jeho dispozície – už týmto okamihom
začína právny úkon pôsobiť voči druhej zmluvnej strane. Podľa žalobcu súd prvej inštancie nesprávne

interpretoval aj ustanovenie § 92 ods. 8 zákona o bankách. Najvyšší súd SR v rozhodnutí sp. zn.
7Cdo/191/2021 uviedol, že za výzvu na plnenie pred postúpením podľa § 92 ods. 8 zákona o bankách
možno považovať aj oznámenie o vyhlásení predčasnej splatnosti, ak jeho obsahom je výzva dlžníkovi
na zaplatenie pohľadávky. Na základe uvedeného žalobca navrhol, aby odvolací súd rozsudok zrušil a
vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie. Zároveň si uplatnil náhradu trov odvolacieho konania.

3. Žalovaná sa k odvolaniu nevyjadrila.

4. Krajský súd v Prešove, ako súd odvolací (§ 34 zákona č. 160/2015 Z.z. - Civilný sporový poriadok
(CSP)), po preskúmaní napadnutého rozsudku, konania, ktoré mu predchádzalo a odvolania žalobcu

podľa § 363 a § 365 ods. 1 CSP, pri viazanosti dôvodmi a rozsahom tohto odvolania (§ 379, § 380 ods. 1
CSP), skutkovým stavom zisteným súdom prvej inštancie podľa § 383 CSP, bez nariadenia odvolacieho
pojednávania podľa § 385 ods. 1 CSP , dospel k záveru, že odvolanie žalobcu nie je opodstatnené, a
preto napadnutý rozsudok ako vecne správny potvrdil.
Odvolací súd v odvolacom konaní posúdil relevantnosť konkrétnych odvolacích dôvodov, to, či súd prvej

inštancie na zistený skutkový stav správne, v úplnosti, aplikoval príslušné právne predpisy, či riadne
svoje rozhodnutie odôvodnil, to všetko s prihliadnutím na to, že v odôvodnení rozhodnutia nemusí byť
daná odpoveď na každú námietku alebo argument v opravnom prostriedku, ale iba na tie, ktoré majú
rozhodujúci význam pre rozhodnutie o odvolaní (Ústavný súd Slovenskej republiky II.ÚS 78/05).

4. Žalobca sa v predmetnom konaní domáhal zaplatenia pohľadávky, ktorú získal na základe zmluvy
o postúpení pohľadávok. Predmetná pohľadávka vznikla na základe úverovej zmluvy uzavretej medzi
právnym predchodcom žalobcu – bankou, a žalovanou. Súd prvej inštancie sa preto správne zaoberal
otázkou platnosti postúpenia pohľadávky, pričom jednou z hlavných podmienok platného postúpenia
bankovej pohľadávky je jej splatnosť.

5. Súd prvej inštancie na základe vykonaného dokazovania dospel k záveru, že žalobca nie je
aktívne vecne legitimovaný, nakoľko nebola platne vyhlásená predčasná splatnosť úveru, a to
z dôvodu neuvedenia konkrétnej splátky, kvôli ktorej veriteľ využil svoje právo úver predčasne
zosplatniť a nepreukázania doručenia výzvy podľa ust. § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka žalovanej

a nepreukázania vyhotovenia a doručenia výzvy podľa ust. § 92 ods. 8 zákona o bankách.

6. Odvolací súd si sa nestotožnil s argumentáciou žalobcu týkajúcou sa výzvy podľa ust. § 92 ods. 8
zákona o bankách.
Popri všeobecnej právnej úprave postúpenia pohľadávky obsiahnutej v Občianskom zákonníku sú pre

určité druhy pohľadávok vzhľadom na ich špecifiká, ustanovené osobitné kritériá pre možnosť ich
postúpenia tretej osobe. Individuálny režim týchto pohľadávok je odôvodnený spravidla špecifickým
postavením niektorého z účastníkov záväzkového vzťahu, najmä s ohľadom na potrebu zvýšenej
ochrany slabšej zmluvnej strany. V prejednávanej veci je týmto lex specialis ustanovenie § 92 ods. 8
zákona o bankách upravujúce osobitnú kategóriu bankových pohľadávok a ich postúpenie inej osobe.

Podľa rozsudku NS SR sp. zn. 1Cdo/147/2017 zo dňa 24.4.2018 (R60/2018), zároveň ďalšími zo zákona
o bankách vyplývajúcimi skutočnosťami (podmienkami) je preukázateľné zaslanie písomnej výzvy banky
dlžníkovi (v omeškaní) a dlžníkovo následné nepretržité omeškanie dlhšie ako 90 dní. Toto sú zákonné
špeciálne podmienky, ktoré musia byť splnené v prípade postúpenia čo i len časti pohľadávky banky natretiu (nebankovú) osobu, nakoľko zákon o bankách je špeciálnym predpisom vo vzťahu k Občianskemu
zákonníku. Dovolací súd preto konštatuje, že v prípade, ak by neboli splnené podmienky podľa § 92
ods. 8 prvá veta zákona o bankách pri postúpení bankovej pohľadávky na nebankový subjekt, jednalo

by sa o postúpenie v rozpore so zákonom (v tomto prípade so zákonom o bankách), kedy je postúpenie
pohľadávky v zmysle § 5252 ods. 2 OZ vylúčené/zakázané. Išlo by teda o neplatný právny úkon v zmysle
§ 39 Občianskeho zákonníka.
Informácia o úmysle banky postúpiť pohľadávku, ktorá by mala byť obsahom výzvy podľa ust. § 92 ods.
8 zákona o bankách má pre spotrebiteľa osobitý význam, nakoľko podľa druhej vety tohto ustanovenia

nemožno postúpiť pohľadávku, ak klient pred postúpením uhradí banke celý dlh, čím môže znemožniť
postúpenie pohľadávky. Bez takejto informácie sa klient nemôže voči zamýšľanému postúpeniu
pohľadávkynijakobrániť.Vkonečnomdôsledkumôžebyťtakátovýzvaposlednýmmotivujúcimfaktorom
pre dlžníka, nakoľko hrozba postúpenia pohľadávky a zmena v osobe veriteľa ho môže primäť k úhrade
dlhu, čo je napokon v najlepšom záujme banky.
Ohľadom charakteru a významu výzvy podľa ust. § 92 ods. 8 zákona o bankách sa NS SR vyjadril

v uznesení sp. zn. 9Cdo/90/2023 zo dňa 30.10.2024 tak, že: „Dovolací súd v rozsudku z 31. 03. 2022
sp.zn. 2Cdo/266/2020 špecifikoval podmienky, ktoré musia byť naplnené, aby mohlo dôjsť k postúpeniu
pohľadávky.Prvýtakýtoúkonjepísomnávýzvabankyklientovi,žejevomeškanísosplnenímčolenčasti
svojho peňažného záväzku voči banke. Z obsahu oznámenia o vyhlásení mimoriadnej splatnosti síce
sekundárne vyplýva, že žalovaní sú pre prípad porušenia v omeškaní so splatením splátky úveru, ktoré

trvá viac ako 3 mesiace, avšak primárne je predmetom tejto výzvy oznámenie o vyhlásení mimoriadnej
splatnosti úveru. Obsah ustanovenia § 92 ods. 8 veta prvá zákona o bankách predpokladá výlučnú
a samostatnú písomnú výzvu banky, že je jej klient v omeškaní so splnením čo len časti svojho
záväzku. Skrz spotrebiteľského charakteru dojednanej zmluvy o úvere nemožno prisvedčiť oznámeniu
o mimoriadnej splatnosti úveru aj charakter výzvy v zmysle § 92 ods. 8 zákona o bankách. Rovnaký

právny záver je konštatovaný aj v uznesení dovolacieho súdu z 27. 10. 2022 sp.zn. 4Cdo/75/2020.“

7. Čo sa týka konkretizácie splátky, kvôli ktorej veriteľ využil svoje právo úver predčasne zosplatniť,
je potrebné uviesť, že identifikácia tejto splátky je potrebná nielen z dôvodu identifikácie prvého dňa
plynutia premlčacej doby, ale i pre potrebu vedomosti dlžníka o tom, zaplatením akej sumy zabráni

zosplatneniu úveru (rozhodnutie NS SR sp. zn. 2Cdo/149/2021). Pre záver, že v prípade, ak zo strany
veriteľa dôjde v zmysle ustanovení § 565 a § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka k vyhláseniu úveru
za predčasne splatný, pre platný úkon zosplatnenia je zo strany veriteľa nevyhnutné, aby v tomto
zosplatnení presne špecifikoval konkrétnu splátku, pre ktorú jednorazovo a predčasne môže zosplatniť
celý dlh, svedčia rozhodnutia NS SR sp. zn. 5Cdo/2/2023 zo dňa 25. 01. 2024 (bod 13. a bod 14.2

in fine odôvodnenia), sp. zn. 5Cdo/197/2022 zo dňa 26.6.2024 (body 12.2 a 12.3. odôvodnenia), sp.
zn. 5Cdo/188/2023 zo dňa 31.7.2024 (body 21. až 23. odôvodnenia), sp.zn. 6Cdo/152/2022 zo
dňa 13.2.2025 (bod 12 odôvodnenia).
Ak má byť naplnený účel ustanovenia § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka, aby spotrebiteľ na základe
upozornenia veriteľa mohol zaplatením jednej konkrétne určenej splátky odvrátiť zosplatnenie celého

dlhu, z obsahu upozornenia musí byť nezameniteľne určené, vo vzťahu ku ktorej konkrétnej splátke
mieni veriteľ uplatniť svoje právo podľa § 565 Občianskeho zákonníka. Podmienku presného určenia
splátky nemožno považovať za splnenú, ak je daná možnosť „vypočítať“, o ktorú splátku ide. Určenie
konkrétnej splátky je o to viac nevyhnutné, že predčasné zosplatnenie je právom veriteľa, nie jeho
povinnosťou, a je na jeho uvážení, či a pre ktorú omeškanú splátku, za súčasného naplnenia

zákonných podmienok v zmysle ustanovenia § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka, sa rozhodne toto
svoje právo využiť.
Pre výzvu podľa ust. § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka platí, že musí obsahovať aj identifikáciu
splátky, pre omeškanie s ktorou má dôjsť k strate výhody splátok na strane dlžníka. Ak právo veriteľa
žiadať o zaplatenie celej pohľadávky pre nesplnenie niektorej splátky môže veriteľ využiť najskôr

po uplynutí troch mesiacov od omeškania so zaplatením splátky a takému využitiu má predchádzať
upozorneniespotrebiteľanauplatnenieprávavlehoteniekratšejako15dní,takpotombezkonkretizácie
splátky, pre ktorú prichádza zosplatnenie, nie je možné spoľahlivo určiť, či k uplatneniu práva došlo
za splnenia zákonom určených podmienok (uplynutia oboch v zákone ustanovených lehôt). Právny
úkon, ktorý neobsahuje konkretizáciu rozhodujúcej splátky je úkon obchádzajúci zákon (nakoľko napriek

nezakotveniu výslovnej zákonnej požiadavky na takúto náležitosť jej absencia spôsobuje nedodržanie
účelu úpravy, ktorým je možnosť overenia si splnenia požiadaviek slúžiacich zvýšenej ochrane
spotrebiteľa) a taktiež úkon nedostatočne určitý, v oboch prípadoch sankcionovaný neplatnosťou
(porovnaj uznesenie NS SR sp. zn. 6Cdo/152/2022 zo dňa 13.2.2025).8.Napokonsasúdprvejinštancievenovalajdoručeniuvýzvyveriteľapodľaust.§53ods.9Občianskeho
zákonníka. Túto výzvu je nesporne potrebné považovať za jednostranný adresovaný právny úkon, t. j.

za prejav vôle konajúcej osoby smerujúci k vzniku, zmene alebo zániku práv alebo povinností, ktoré
sa s takýmto prejavom spájajú. Pre účinnosť prejavu vôle je potrebné, aby došiel osobe, ktorej je
určený. Adresát sa pritom nemusí skutočne s obsahom zásielky oboznámiť, postačuje, ak má objektívne
možnosť tak učiniť, a teda, že zásielka sa dostane do jeho dispozičnej sféry (môže si ju vyzdvihnúť na
pošte, alebo zásielku prevzala osoba bývajúca s adresátom v spoločnej domácnosti).

Na tomto mieste odvolací súd poukazuje na rozhodnutie NS SR z 15. decembra 2020 sp. zn.
5Cdo/36/2020 publikovanom v zbierke stanovísk Najvyššieho súdu SR pod R4/2021, kde sa uvádza:
„Dovolací súd v tomto rozhodnutí teda vyslovil, že adresát musí mať možnosť oboznámiť sa s prejavom
vôle odosielateľa, teda aby sa tento prejav vôle dostal do jeho dispozičnej sféry, pričom povinnosťou
odosielateľa je preukázať doručenie prejavu vôle do dispozičnej sféry adresáta, (teda nie je nutné
preukazovať doručenie priamo do vlastných rúk adresáta). Preukázanie takto definovaného účinného

doručenia však nie je možné zamieňať s preukázaním odoslania prejavu vôle.“
K otázke doručenia výzvy sa Najvyšší súd vyjadril aj v uznesení NS SR sp. zn. 7Cdo/133/2023 zo dňa
27.11.2024, v ktorom uviedol: „Odvolacím súdom potom založené napadnuté rozhodnutie na závere o
nepreukázaní doručenia upozornenia žalovaných podľa § 53 ods. 9 OZ na možnosť postupu v zmysle §
565 OZ („Žalobca predložil súdu ako dôkaz o doručovaní upozornenia podľa § 53 ods. 9 OZ označeného

ako„Výzvanasplateniedlžnejčastiúveru"zodňa25.8.2015podacíhárokč.J(čl.21spisu)preukazujúci
len to, že právny predchodca žalobcu zaslal žalovanému v 1. rade (u žalovanej v 2. rade hárok
predložený nebol) predmetné upozornenie, nie je však dôkaz o to, že by takéto upozornenie aj reálne
bolo žalovanému doručené a dostalo sa tak do jeho dispozičnej sféry." - bod 20. veta prvá napadnutého
rozsudku), a tým nedodržania zákonného postupu pre platné predčasné zosplatnenie celého úveru pred

termínom konečnej splatnosti úveru, čo bez ďalšieho neoprávňovalo právneho predchodcu žalobkyne
podľa § 17 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z. z. postúpiť predmetnú pohľadávku na žalobkyňu, ktorá v
dôsledku uvedeného nebola aktívne legitimovaný na podanie žaloby voči žalovaným, ktorý právny záver
dovolateľka nenapadla, nemožno považovať za nesprávny.“
V predmetnom konaní žalobca nepreukázal doručenie výzvy podľa § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka,

teda výzvy pred zosplatnením úveru, žalovanej (preukázal iba skutočnosť, že do dispozičnej sféry
žalované sa dostala oznámenie o mimoriadnom zosplatnení úveru) a zároveň vôbec nepreukázal
existenciu výzvy podľa § 92 ods. 8 zákona o bankách č. 483/2001 Z.z.. Závery súdu prvej inštancie
o neunesení dôkazného bremena žalobcom ohľadom preukázania doručenia výzvy sú preto, vzhľadom
na vyššie uvedené, správne.

9. V tejto súvislosti žalobca dôvodil, že doručenie výzvy nebolo medzi stranami spornou otázkou. Ak
by si odvolací súd osvojil takúto argumentáciu žalobcu, a teda, že čo spotrebiteľ vyslovene nepoprie,
netreba v konaní preukazovať, stratil by význam a zmysel celý systém ochrany spotrebiteľa, ale aj inštitút
dokazovania a unesenia dôkazného bremena v civilnom procese, nakoľko spotrebitelia sú v súdnych

konaniach väčšinou pasívni. Pokračujúc v tejto myšlienkovej línii žalobcu, by, ad absurdum, žalobca
nemusel predložiť ani samotnú úverovú zmluvu, ak jej uzavretie a náležitosti nie sú spotrebiteľom
explicitne popreté.
Navyše nie je pravdivé tvrdenie žalobcu, že žalovaná si bola vedomá skutočnosti o doručení výzvy,
nakoľko žalovaná na pojednávaní dňa 15.5.2024 uviedla, že si to nepamätá.

10. Len pre zdôraznenie správnosti záveru o nepreukázaní doručenia výzvy odvolací súd dodáva,
že v zmysle zásad platného civilného procesného kódexu, je to práve žalobca, ktorý nesie dôkaznú
povinnosť,ktorejcieľomjeuneseniedôkaznéhobremenavovzťahukuskutočnostiam,ktorétvrdí.Pokiaľ
žalobca tvrdí, že výzvu podľa ust. § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka žalovanej doručil, bol povinný

predložiť o tomto tvrdení dôkaz, t.j. doručenku. Na doručenke pritom nemusí byť podpis žalovanej ako
potvrdenieoprevzatízásielky,postačujeajvráteniezásielkystým,ženebolaprevzatávodbernejlehote,
prípadne žalobca mohol predložiť potvrdenie z elektronického sledovania zásielok. Žalobca však vo
vzťahu k svojim tvrdeniam o doručení výzvy žalovanej neprodukoval jediný dôkaz.
Žalobca v odvolaní argumentuje tým, že ako dôkaz predložil podací hárok. V spise sa však žiadny takýto

dôkaz nenachádza. Na č.l. 53 spisu je len tabuľka vyňatá z podacieho hárku, ktorá by mala preukazovať
odoslanie pokusu o zmier zo dňa 10.7.2023, nie však výzvy podľa ust. § 53 ods. 9 Občianskeho
zákonníka. Za účelom preukazovania doručovania žalobca predložil vrátenú zásielku ktorá nebola
prevzatá v odbernej lehote s dňom uloženia zásielky 01.12.2022 (č.l. 52 spisu), ani tá však nepreukazujedoručenie výzvy, ale oznámenia o vyhlásení mimoriadnej splatnosti úveru, ktoré bolo vystavené dňa
27.11.2022 a predložené na poštovú prepravu dňa 28.11.2022. Tvrdenie žalobcu o doručení výzvy z
predložených dôkazov teda nevyplýva. V danom prípade je tak zrejmé, že žalobca si dôkaznú povinnosť

ohľadom preukázania riadneho doručenia výzvy nesplnil.

11. Námietku týkajúcu sa vnútornej nekonzistentnosti rozhodnutia, keď niektoré tvrdenia súdu prvej
inštancie si navzájom odporujú (konkrétne sporný je bod 56 odôvodnenia), odvolací súd akceptuje.
Z celkového kontextu odôvodnenia je však zrejmé, k akým skutkovým záverom ohľadom výzvy

a jej doručovania prvoinštančný súd dospel a ako ich vyhodnotil (body 54, 55, 58, 59 a 60
odôvodnenia).Uvedenépochybenietedanedosahujetakýrozsah,abyspôsobovalocelkovúzmätočnosť
a nepreskúmateľnosť rozhodnutia, a ani porušenie práva na spravodlivý proces.

12. Vzhľadom na uvedené, odvolací súd v zhode so súdom prvej inštancie posudzoval platnosť zmluvy
o postúpení pohľadávok v zmysle § 17 ods. 1 ZoSÚ a § 92 ods. 8 zákona o bankách. Keďže v danom

prípade neboli splnené podmienky pre platné predčasné zosplatnenie úveru, zmluva o postúpení
pohľadávok je v rozpore s ustanovením § 17 ods. 1 ZoSÚ a § 92 ods. 8 zákona o bankách. Z uvedeného
dôvodu odvolací súd dospel k rovnakému záveru ako aj súd prvej inštancie, a to, že žalobca nie je v
spore vecne aktívne legitimovaný, a preto súd prvej inštancie žalobu správne zamietol.

13. Vzhľadom na vyššie uvedené, preto odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny
podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdil.

14. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1 CSP
v spojení s § 262 ods. 1 a § 255 ods. 1 CSP. Žalovanej, ktorá bola v odvolacom konaní úspešná,

síce vznikol nárok na náhradu trov odvolacieho konania, tieto si však neuplatnila a ani jej nevyplývajú
z obsahu spisu, preto jej odvolací súd ich náhradu voči žalobcov, s poukazom na čl. 17 základných
princípov CSP, nepriznal.

15. Rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Prešove pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý

rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).

Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods. 2 CSP v dovolacom konaní zastúpený
advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

Dovolateľ má právo zvoliť si advokáta a možnosť obrátiť sa na Centrum právnej pomoci (§ 160 ods.
2 CSP).

Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu

treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného
predpisu; ak sa dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Súd na dodatočné
doručenie podania nevyzýva (§ 125 ods. 2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v

akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).