Uznesenie ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Tuesday, July 15, 2025

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 14CoP/87/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2124203788
Dátum vydania rozhodnutia: 15. 07. 2025

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ľubomír Bundzel
ECLI: ECLI:SK:KSTT:2025:2124203788.3

Uznesenie

Krajský súd v Trnave, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Ľubomíra Bundzela a sudcov JUDr.
Róberta Foltána a JUDr. Kristíny Srnkovej, vo veci starostlivosti súdu o maloleté dieťa: A. B., narodená
XX.XX.XXXX, bytom ako matka, v konaní zastúpené kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych
vecí a rodiny Trnava, so sídlom J. Bottu 4, Trnava, dieťa matky: C. B., narodená XX.XX.XXXX, trvale
bytom D. E. F. XXXX/X, G., v konaní zastúpená: VESTENICKÁ & BD advokátska kancelária, s.r.o., so

sídlom Ševčenkova 5, Bratislava – mestská časť Petržalka a JUDr. Tibor Sanák, advokát so sídlom Nám.
SNP 2, Trnava, a otca: H. I., narodený XX.XX.XXXX, trvale bytom J. XXX, J., v konaní zastúpený: JUDr.
Peter Reisz, advokát so sídlom Klincová 37, Bratislava - mestská časť Ružinov, v konaní o návrhu matky
na nariadenie neodkladného opatrenia, o odvolaní matky proti uzneseniu Okresného súdu Trnava č. k.
21P/61/2024-200 zo dňa 29.04.2025, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie návrh matky na nariadenie neodkladného opatrenia
zamietol.

2. Rozhodol tak o návrhu matky, ktorým sa domáhala zrušenia uznesenia Okresného súdu Trnava
č. k. 21P/61/2024-81 zo dňa 16.09.2024 v spojení s uznesením Krajského súdu v Trnave č. k.

11CoP/163/2024-133 zo dňa 10.12.2024, ktorými bol upravený styk otca s maloletou a zároveň navrhla,
aby súd prvej inštancie dočasne zveril maloletú do jej osobnej starostlivosti a otcovi zakázal akýkoľvek
styk s maloletou, a to až do právoplatného skončenia konania vo veci samej. O trovách konania navrhla
rozhodnúť tak, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.

3. Svoje rozhodnutie súd prvej inštancie právne odôvodnil aplikáciou ust. § 2, § 363 zákona č. 161/2015

Z. z. Civilný mimosporový poriadok (ďalej len „CMP“), ust. § 124 ods. 1, § 324 ods. 1, § 325 ods. 1,
§ 326 ods. 1, 2, § 328, ods. 1, 2, § 329 ods. 1, 2 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok
(ďalej len „CSP“), čl. 41 ods. 4 zákona č. 460/1992 Zb. Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „Ústava
Slovenskej republiky“) a čl. 5, § 24 ods. 5, § 28 ods. 2 zákona č. 36/2005 Z. z. o rodine a o zmene a
doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „Zákon o rodine“).

4. Súd prvej inštancie v napadnutom rozhodnutí uviedol, že po posúdení návrhu matky podľa jeho
obsahu tento vyhodnotil tak, že v danom prípade sa nejedná o neodkladné opatrenie podľa § 365
ods. 1 CMP. Maloletá sa nachádza v starostlivosti matky a v konaní nebolo tvrdené ani preukázané,
že by starostlivosť o maloletú matka zabezpečovala nedostatočne. Mal za osvedčené, že maloletá
sa neocitla bez akejkoľvek starostlivosti a z návrhu a jeho príloh ani nevyplynulo, že by bol jej
život, zdravie a priaznivý vývoj vážne ohrozený alebo narušený, aby bolo nevyhnutné neodkladným

opatrením podľa § 365 odsek 1 CMP nariadiť, aby maloletá bola dočasne zverená do starostlivosti
inej fyzickej osoby alebo právnickej osoby. Konštatoval, že pokiaľ sa neodkladným opatrením navrhujeupraviť osobná starostlivosť o maloleté dieťa, t. j. komu (z rodičov) bude maloleté dieťa dočasne
zverené do starostlivosti, ide o neodkladné opatrenie podľa ust. § 325 ods. 2 CSP. Ak aj navrhovateľ
neodkladného opatrenia (rodič) v návrhu odkáže na § 365 alebo § 367 CMP, nepostačuje to pre

aplikáciu týchto ustanovení vrátane 24 hodinovej, resp. sedemdňovej lehoty na rozhodnutie. Inštitútom
neodkladného opatrenia podľa § 365 alebo § 367 CMP nemá byť riešená nezhoda rodičov ohľadne
osobnej starostlivosti o maloleté dieťa. Dočasné odovzdanie maloletého dieťaťa tomu koho označí súd,
je skôr faktickým opatrením a najčastejšie sa tento inštitút využíva pri ohrození maloletých detí, keď sú
tieto odovzdávané do zdravotníckeho zariadenia alebo výchovného zariadenia (centra pre deti a rodiny,

a pod.), prípadne inej osobe (napr. budúcemu náhradnému rodičovi). Z uvedených dôvodov súd prvej
inštancie návrh posúdil ako návrh na nariadenie neodkladného opatrenia podľa § 325 ods. 2 CSP a pre
rozhodnutie o takomto návrhu platí tridsaťdňová lehota podľa § 328 ods. 2 veta prvá CSP.

5. Vecne zdôvodnil svoje rozhodnutie tým, že návrh matky na nariadenie neodkladného opatrenia nie je
dôvodný. Z obsahu spisového materiálu vyplýva, že rodičia maloletej nežijú v spoločnej domácnosti od

apríla2023amaloletázostalavosobnejstarostlivostimatkyajetomutakdoposiaľ.Vzhľadomnazáujem
otca podieľať sa na starostlivosti o maloletú, bolo v konaní rozhodnuté uznesením č. k. 21P/61/2024-81
zo dňa 16.09.2024 v spojení s uznesením Krajského súdu v Trnave č. k. 11CoP/163/2024-133 zo
dňa 10.12.2024 o úprave styku otca s maloletou. Poukázal na to, že matka v návrhu na nariadenie
neodkladného opatrenia netvrdí, že by otec nerešpektoval predmetné rozhodnutia, resp. akékoľvek iné

skutočnosti, ktoré by odôvodňovali okamžité rozhodnutie súdu o zverení maloletej do jej starostlivosti.
Uviedol, že neodkladné opatrenie súd vydá len vtedy, ak má osvedčené, že riešenie situácie maloletého
dieťaťa neznesie odklad, t. j. keď je priamo ohrozená jeho výživa alebo keď musí byť okamžite vyňaté
z doterajšieho výchovného prostredia, prípadne, ak ide o iné dôležité záujmy. V záujme zamedzenia
zneužitia tohto procesného inštitútu je možné uplatniť ho len výnimočne, a to iba v prípadoch riadneho

osvedčenia stavu bezodkladnej potreby úpravy pomerov, čo v danom prípade osvedčené nebolo.

6. K navrhovanému zákazu styku otca s maloletou prvoinštančný súd uviedol, že k tomuto závažnému
zásahudorodičovskýchprávnemožnopristúpiť,akuvádzanédôvodyvyplývajúzovzťahumedzirodičmi
a nie zo vzťahu medzi rodičom a dieťaťom. Mal za to, že opakované fyzické útoky otca, ktorým má

byť maloletá podľa návrhu neprestajne vystavená, matka žiadnym spôsobom nepreukázala. Prítomnosť
maloletej pri útoku otca na matku, vo vzťahu ku ktorému bolo matkou urobené oznámenie o priestupku
tvoriace prílohu návrhu, z predmetného oznámenia nevyplýva a nebola nijako osvedčená ani inými
dôkazmi. Podotkol, že matka agresívne správanie otca voči maloletej v návrhu neuvádzala, neuvádzala
ani iné skutočnosti, ktoré by odôvodňovali zákaz styku otca s maloletou a neboli predložené ani žiadne

dôkazy, ktoré by preukazovali hrozbu otca voči maloletej v prípade ich stretávania sa v súlade s
rozhodnutím, ktorým bol upravený styk otca s maloletou. Tvrdenia matky o tom, že by otec mal byť pre
maloletú nebezpečný zostali len v rovine neosvedčených tvrdení.
Súd prvej inštancie mal za osvedčené, že medzi otcom a maloletou existujú silné citové väzby, maloletá
ho má rada a teší sa z ich stretnutí, je jej u otca dobre a chýba jej. Zo správy kolízneho opatrovníka

v konaní vyplýva, že otec má vo svojej domácnosti vytvorené vhodné podmienky pre starostlivosť o
maloletú. V aktuálnej správe kolízny opatrovník uviedol, že dočasná úprava výkonu rodičovských práv
a povinností je momentálne v najlepšom záujme maloletej.
K tvrdeniam matky, že otec vo väčšom množstve užíva steroidy, ktoré majú ovplyvňovať jeho psychiku
a zvyšovať agresivitu, prvoinštančný súd uviedol, že sa nimi zaoberal už pri rozhodovaní o styku otca

s maloletou, kedy z fotografií predložených matkou v konaní nebolo možné zistiť, kto, kde a kedy ich
vyhotovil, ani zistiť kto, kedy a v akom množstve tieto látky užíva/užíval, čo nemôže postačovať pre záver
o užívaní, prípadne nadužívaní látok otcom a už vôbec nie o prípadnom ovplyvňovaní jeho psychiky v
zmysle zvýšenej nebezpečnosti pre svoje okolie, resp. pre maloletú. Dodal, že na uvedenom závere nič
nemení ani aktuálne predložená komunikácia matky s osobou označenou ako H. K., ktorá má podľa

matky preukazovať užívanie steroidov otcom, keď nie je zrejmé, medzi akými osobami prebehla a nie je
ani datovaná. Navyše otec sa v konaní snažil tvrdenia matky vyvrátiť a podrobil sa testovaniu na steroidy
a obdobné látky, pričom na preukázanie tejto snahy predložil do konania komunikáciu so slovenskou
antidopingovou agentúrou zo dňa 19.09.2024 a následne sa podrobil toxikologickému vyšetreniu a jeho
výsledkom osvedčil, že aktuálne neužíva omamné, či psychotropné látky.

K predloženej textovej komunikácii, ktorá sa mala podľa návrhu uskutočniť medzi rodičmi ako aj matkou
a bývalou priateľkou otca, súd prvej inštancie uviedol, že z predloženej komunikácie nie je možné
určiť, kto sú komunikujúce osoby, či sa naozaj jedná o otca a o bývalú priateľku otca, ani to, kedy táto
komunikácia prebehla a nemožno ju bez ďalšieho považovať za dôkaz o konaní otca, ktoré by bolodôvodom na rozhodnutie o zákaze styku otca s maloletou. Z predloženej komunikácie zároveň vyplýva,
že danou osobou, ktorá má byť bývalou priateľkou otca nebolo podané oznámenie o priestupku, ani
trestné oznámenie vo vzťahu k tvrdenému agresívnemu správaniu sa voči nej.

Súdprvejinštanciedospelkzáveru,žematkoutvrdenénásilnéaagresívnesprávanieotca,ktoréhomala
byť maloletá svedkom, nebolo relevantne osvedčené a zároveň nebolo zistené ani také správanie otca,
ktoré by mal súd vyhodnotiť ako nebezpečné pre maloletú. Matka neosvedčila, že by sa otec k maloletej
správal agresívne alebo inak nevhodne. Nezhody medzi rodičmi, ktoré sú z konania zrejmé, nemôžu byť
dôvodom na tak závažný zásah do práv otca ako je zákaz styku s maloletou, zvlášť v prípade maloletej,

ktorá má svojho otca rada, má k nemu vytvorený dobrý vzťah a chce sa s ním stretávať. V danej veci
nebola zo strany matky preukázaná naliehavá potreba upraviť súčasné pomery účastníkov konania
formou nového navrhovaného neodkladného opatrenia. Záverom prvoinštančný súd konštatoval, že
navrhované neodkladné opatrenie by nebolo v záujme maloletej.

7. O trovách konania súd prvej inštancie s poukazom na ust. § 58 ods. 1 CMP nerozhodoval, pretože

uznesenie o neodkladnom opatrení nie je rozhodnutím, ktorým sa toto konanie končí.

8. Uznesenie súdu prvej inštancie napadla riadnym a včasným odvolaním matka z dôvodov podľa §
365 ods. 1 písm. e), f), h) CSP v spojení s § 62 ods. 1, 2 CMP, považujúc ho za nesprávne, keďže
súd nedostatočne, nesprávne a povrchne vyhodnotil predložené dôkazy a ignoroval závažnosť dôkazov,

ktoré jasne poukazujú na bezprostredné ohrozenie života, zdravia a priaznivého psychického vývoja
maloletej. Mala za to, že uvedený postup súdu prvej inštancie je v rozpore so základnou povinnosťou
súdu pri rozhodovaní o neodkladných opatreniach podľa § 365 CMP, ktorou je bezprostredne
zabezpečiť ochranu maloletého dieťaťa v prípade vážneho ohrozenia. Namietala nesprávne právne
posúdenie naliehavosti situácie zdôrazňujúc, že prvoinštančný súd závažným spôsobom pochybil, keď

neprimerane a nesprávne právne vyhodnotil otázku naliehavosti situácie, pričom ignoroval základné
východiská ustanovenia § 365 ods. 1 CMP, ktoré explicitne stanovuje, že súd bezodkladne nariadi
neodkladné opatrenie, ak sa maloleté dieťa ocitne v stave vážneho ohrozenia alebo ak je narušený
jeho priaznivý vývoj, pričom z jeho výkladu jednoznačne vyplýva, že akákoľvek hrozba smerujúca
voči maloletému dieťaťu, vrátane situácií, keď je dieťa svedkom fyzického násilia, psychického teroru,

či verbálnych útokov na jedného z rodičov, zakladá dostatočnú naliehavosť na okamžitý zásah zo
strany súdu. Uviedla, že prvoinštančný súd nezohľadnil, že správanie otca spočívajúce vo verbálnom,
psychickom a fyzickom násilí voči nej, ku ktorému pravidelne dochádza v bezprostrednej prítomnosti
maloletej, je mimoriadne závažným faktorom s priamym negatívnym dosahom na psychický a
emocionálny vývoj dieťaťa. Poukázala na ustálenú odbornú a súdnu prax a ochranu najlepšieho záujmu

dieťaťa. Podotkla, že ignorovaním a bagatelizovaním skutočností, ktoré ňou boli riadne osvedčené,
prvoinštančný súd porušil nielen ust. § 365 CMP, ale aj základné právo maloletej na ochranu pred
akýmkoľvek psychickým násilím, ako aj jej právo na ochranu života a zdravia.
Odvolateľka ďalej namietala nepochopenie povahy a špecifického charakteru domáceho násilia zo
strany prvoinštančného súdu, ktorý vo svojom uznesení vyslovil neprimerané a nereálne požiadavky

na dokazovanie fyzického násilia a agresivity otca, a to s poukazom na skutočnosť, že domáce
násilie patrí medzi latentné trestné činy. Mala za to, že súdu poskytla maximálne možné dostupné
dôkazy, ktoré spočívali najmä vo fotografiách zranení, ktoré jasne preukazujú následky fyzického
násilia, taktiež potvrdenie o oznámení incidentu orgánom polície, ktoré jasne popisuje priebeh útoku
zo strany otca a ktorý považuje za zásadný dôkaz, ktorý nemôže byť zo strany súdu ignorovaný alebo

bagatelizovaný len preto, že k násiliu došlo bez prítomnosti tretích osôb. Argumentáciu súdu prvej
inštancie, podľa ktorej nebola dostatočne preukázaná prítomnosť maloletej pri incidente, považovala
za nelogickú a odtrhnutú od reálnych životných situácií, kedy maloletá vo veku piatich rokov je takmer
vždy v jej bezprostrednej blízkosti, pričom uvedená skutočnosť jednoznačne implikuje, že ak dôjde k
útoku na ňu, je maloletá nielen prítomná, ale bezprostredne vystavená psychickej traume. V súvislosti

s uvedeným poukázala na odbornú literatúru a judikatúru slovenských súdov. Bola toho názoru, že
súd prvej inštancie nesprávne právne a skutkovo posúdil otázku dokazovania latentného násilia, čím
nerešpektoval zásadu spravodlivého procesu a nereálne požadoval dôkazy, ktoré objektívne nemohla
zabezpečiťinakakopredloženoufotodokumentáciou,potvrdenímpolícieakorešpondenciou,ktorájasne
dokumentuje skutočnosť agresívneho správania otca.

Matka dôrazne namietala i nesprávne posúdenie rizika ohrozenia maloletej súdom prvej inštancie,
ktorý konštatoval, že agresia namierená voči nej automaticky neznamená aj nebezpečenstvo pre dieťa,
považujúc daný právny a skutkový záver za chybný, nebezpečný a závažným spôsobom ignorujúci
základné psychologické a právne aspekty týkajúce sa ochrany záujmov maloletých detí. Považovalaza nepochybné, že ak dochádza k násiliu, či už fyzickému alebo psychickému, voči jednému z rodičov
v prítomnosti dieťaťa, vzniká u dieťaťa trauma a emocionálne zranenie bez ohľadu na to, či je násilie
priamo namierené voči nemu. Maloleté dieťa vníma takéto situácie ako priame ohrozenie bezpečia a

následkom toho trpí úzkosťou, strachom a neistotou, pričom tieto negatívne psychologické následky
sú všeobecne známe a akceptované súdnou praxou ako vážne ohrozenie priaznivého vývoja dieťaťa.
Poukázala na judikatúru slovenských súdov, v zmysle ktorej akákoľvek forma násilia páchaného v
prítomnosti dieťaťa zakladá vážne riziko ohrozenia jeho záujmov a práv, pretože dieťa je vždy obeťou
násilia v jeho bezprostrednom okolí, aj keď priamo nie je napádané. Zdôraznila, že agresívne a násilné

správanie otca voči nej, ktoré súd nepovažoval za automatické ohrozenie pre maloletú, bolo objektívne
spôsobilé vyvolať u dieťaťa hlbokú a trvalú traumu, a zároveň bolo nelogické a v rozpore s platným
právom a odbornými poznatkami. Takéto konanie otca v bezprostrednej prítomnosti päťročnej maloletej
zakladápriamyajednoznačnýdôvodprevydanieneodkladnéhoopatreniapodľa§365CMP,atopráves
cieľom chrániť jej psychické zdravie a celkový vývoj. Konštatovala, že súd prvej inštancie nerešpektoval
základné zásady a štandardy ochrany maloletých detí, čím konal v rozpore s ich najlepším záujmom,

ktorý musí byť podľa čl. 3 Dohovoru o právach dieťaťa prioritou pri rozhodovaní všetkých súdov.
Ďalej poukázala na zásadné pochybenie prvoinštančného súdu, ktorý nedôvodne a nesprávne odmietol
dôkazy o užívaní steroidov a ďalších psychotropných látok otcom, keď predložila explicitný dôkaz –
jasnú textovú komunikáciu, v ktorej sa otec jednoznačne priznáva k dlhodobému užívaniu anabolických
steroidov a sám upozorňuje na závažné zdravotné dôsledky v prípade ich náhleho vysadenia. Napriek

všeobecne známym skutočnostiam o užívaní steroidov a priamemu priznaniu otca v komunikácii,
súd prvej inštancie uvedený dôkaz neopodstatnene vyhodnotil ako nedostatočný a nereálne od nej
požadoval predloženie ďalších dôkazov, ktoré objektívne nebolo možné získať. V tejto súvislosti
považovala za potrebné zdôrazniť, že objektívne nemá možnosť získavať lekárske správy alebo
vykonávať toxikologické testy otca, a preto predložená komunikácia predstavovala jedinú reálnu a

zároveň dostatočnú možnosť preukázania tejto skutočnosti. S odkazom na judikatúru slovenských
súdov dodala, že dôkazy predkladané účastníkmi konania nemožno automaticky odmietnuť len
preto, že nemajú podobu znaleckého posudku alebo lekárskeho potvrdenia. Súdy majú povinnosť
hodnotiť predložené dôkazy v celom ich kontexte a vzájomných súvislostiach, preto odmietnutie
takého explicitného dôkazu, považovala za nielen v rozpore s judikatúrou, ale aj za porušenie zásady

spravodlivého procesu a jej práva na spravodlivé posúdenie jej veci. Záverom odvolateľka namietala
porušenie práva na spravodlivý proces.
Navrhla aby odvolací súd odvolaním napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie zrušil a vec mu
vrátil na ďalšie konanie, prípadne, aby sám rozhodol vydaním navrhovaného neodkladného opatrenia
tak, že do právoplatného skončenia konania vo veci samej maloletú zverí do jej výlučnej osobnej

starostlivosti a otcovi zakáže akýkoľvek styk s maloletou, alternatívne, ak odvolací súd dospeje k záveru
o neprimeranosti zákazu styku otca s maloletou navrhla, aby upravil styk otca s maloletou výlučne za jej
prítomnostialebozaprítomnostipoverenejpracovníčkyÚradupráce,sociálnychvecíarodiny(kolízneho
opatrovníka), a to v presne stanovenom čase a rozsahu, ktorý súd považuje za primeraný ochrane
najlepšieho záujmu maloletej.

9. K odvolaniu matky sa vyjadril kolízny opatrovník tak, že napadnuté rozhodnutie súdu prvej inštancie
žiadal v celom rozsahu potvrdiť. Zároveň vyjadril názor o nevyhnutnosti pribratia do konania súdneho
znalca z odboru psychológie pre dospelých a maloleté deti za účelom zistenia správneho modelu
starostlivosti. Dal do pozornosti, že neodkladné opatrenie nie je konečné rozhodnutie, jeho účelom je

dočasná úprava pomerov účastníkov konania a podmienkou pre jeho nariadenie je osvedčenie, že
pomery účastníkov je potrebné upraviť, čo i len dočasne, aby neboli ohrozené ich práva.

10. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 3 ods. 5 písm. b) CMP), po zistení, že odvolanie bolo
podané včas (§ 362 ods. 1 CSP), oprávneným subjektom – účastníkom konania (§ 359 CSP), proti

rozhodnutiu súdu prvej inštancie, proti ktorému zákon odvolanie pripúšťa (§ 355 ods. 2 v spojení s §
357 písm. d) CSP), po skonštatovaní, že podané odvolanie má zákonné náležitosti (§ 127 a § 363
CSP) a že odvolateľka použila zákonom prípustné odvolacie dôvody (§ 365 ods. 1 písm. e), f), h) CSP
v spojení s § 62 ods. 1, 2 CMP), preskúmal napadnuté rozhodnutie bez viazanosti rozsahom (§ 65 CMP)
a dôvodmi odvolania (§ 66 CMP), s prihliadnutím na prípadné vady konania, iba ak by mali za následok

nesprávne rozhodnutie vo veci, ktoré ale nezistil (§ 67 CMP), bez potreby zopakovania alebo doplnenia
dokazovania (§ 68 CMP), postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP a
contrario) a dospel k záveru, že odvolanie matky nie je dôvodné, uznesenie súdu prvej inštancie je vecne
správne, v dôsledku čoho boli splnené podmienky pre jeho potvrdenie (§ 387 ods. 1 CSP).11. Predmetom konania vedeného na súde prvej inštancie je nariadenie neodkladného opatrenia
na základe návrhu, ktorým sa matka domáha zrušenia uznesenia Okresného súdu Trnava č.

k. 21P/61/2024-81 zo dňa 16.09.2024 v spojení s uznesením Krajského súdu v Trnave č. k.
11CoP/163/2024-133 zo dňa 10.12.2024, ktorými bol upravený styk otca s maloletou, a ktorým sa
zároveň domáhala dočasného zverenia maloletej do svojej výlučnej osobnej starostlivosti ako aj zákazu
akéhokoľvek styku otca s maloletou na čas do právoplatného skončenia konania vo veci samej.

12. Predmetom prieskumu odvolacieho súdu s poukazom na uplatnenú odvolaciu argumentáciu matky
akoajspoukazomnaobsahnapadnutéhouznesenia,jeposúdiť,čisúdprvejinštancierozhodolsprávne,
keď návrh matky na nariadenie neodkladného opatrenia zamietol.

13. Podľa § 2 ods. 1 CMP, na konania podľa tohto zákona sa použijú ustanovenia Civilného sporového
poriadku, ak tento zákon neustanovuje inak.

14. Podľa § 324 ods. 1 CSP, pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na
návrh nariadiť neodkladné opatrenie.

15. Podľa § 325 ods. 1 CSP, neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne

upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.

16. Podľa § 329 ods. 1 a 2 CSP, súd môže rozhodnúť o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia aj
bez výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania. Ak rozhoduje odvolací súd o odvolaní
proti uzneseniu o zamietnutí neodkladného opatrenia, umožní sa protistrane vyjadriť k odvolaniu a k

návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia. Pre neodkladné opatrenie je rozhodujúci stav v čase
vydania uznesenia súdu prvej inštancie.

17. Podľa § 387 ods. 1 CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku
vecne správne.

18.Podľa§387ods.2CSP, aksaodvolacísúdvcelomrozsahustotožňujesodôvodnenímnapadnutého
rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého
rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

19. V zmysle čl. 3 ods. 1 Dohovoru o právach dieťaťa, záujem dieťaťa musí byť prvoradým hľadiskom pri
akejkoľvek činnosti týkajúcej sa detí, nech už uskutočňovanej verejnými alebo súkromnými zariadeniami
sociálnej starostlivosti, súdmi, správnymi alebo zákonodarnými orgánmi.

20. Podľa článku 24 ods. 2 a 3 Charty základných práv Európskej únie, pri všetkých opatreniach prijatých

orgánmi verejnej moci alebo súkromnými inštitúciami, ktoré sa týkajú detí, sa musia v prvom rade brať
do úvahy najlepšie záujmy dieťaťa.

21. Podľa čl. 5 Zákona o rodine, záujem maloletého dieťaťa je prvoradým hľadiskom pri rozhodovaní
vo všetkých veciach, ktoré sa ho týkajú. Pri určovaní a posudzovaní záujmu maloletého dieťaťa

sa zohľadňuje najmä: a) úroveň starostlivosti o dieťa, b) bezpečie dieťaťa, ako aj bezpečie a
stabilita prostredia, v ktorom sa dieťa zdržiava, c) ochrana dôstojnosti, ako aj duševného, telesného a
citového vývinu dieťaťa, d) okolnosti, ktoré súvisia so zdravotným stavom dieťaťa alebo so zdravotným
postihnutím dieťaťa, e) ohrozenie vývinu dieťaťa zásahmi do jeho dôstojnosti a ohrozenie vývinu dieťaťa
zásahmi do duševnej, telesnej a citovej integrity osoby, ktorá je dieťaťu blízkou osobou, f) podmienky

na zachovanie identity dieťaťa a na rozvoj schopností a vlôh dieťaťa, g) názor dieťaťa a jeho možné
vystavenie konfliktu lojality a následnému pocitu viny, h) podmienky na vytváranie a rozvoj vzťahových
väzieb s obidvomi rodičmi, súrodencami a s inými blízkymi osobami, i) využitie možných prostriedkov
na zachovanie rodinného prostredia dieťaťa, ak sa zvažuje zásah do rodičovských práv a povinností.

22. Z citovaných zákonných ustanovení vyplýva účel neodkladného opatrenia, ktorým je predbežná,
rýchla i keď len dočasná úprava právnych (nielen faktických) pomerov účastníkov. Nariadenie
neodkladného opatrenia predpokladá, aby sa aspoň osvedčila danosť práva (nároku) a aby neboli
vážnejšie pochybnosti o jeho potrebe. Neodkladné opatrenie je inštitútom procesného práva, ktoré môžesúd nariadiť, ak je potrebné, aby boli dočasne upravené pomery účastníkov, alebo ak je obava, že by
výkon súdneho rozhodnutia bol ohrozený. Neodkladné opatrenie je predbežným aj v tom zmysle, že sa
nímneprejudikujúprávaúčastníkovatretíchosôb.Niejekonečnýmrozhodnutím,lebojehoúčelomjelen

dočasná úprava pomerov účastníkov. Nevyhnutným predpokladom pre vyhovenie návrhu na nariadenie
neodkladného opatrenia je osvedčenie skutkových okolností, z ktorých plynie záver, že je život, zdravie
a priaznivý vývoj maloletého dieťaťa vážne ohrozený alebo narušený, ak to vyžaduje verejný záujem
alebo ak je naliehavá potreba bezodkladne upraviť pomery. Táto naliehavosť je príčinou, že súd môže
rozhodnúť iba na základe osvedčenia tvrdených skutočností bez toho, že by musel byť tvrdený nárok

nepochybne preukázaný. Posúdenie, či a kedy je takáto potreba daná, je ponechané na úvahu súdu,
pričomjepotrebnéstarostlivoskúmaťvšetkydôsledky,ktorébymohlinastaťpreúčastníkanenariadením
neodkladného opatrenia.

23. Pri nariaďovaní neodkladného opatrenia musia byť osvedčené okolnosti, z ktorých sa vyvodzuje
opodstatnenosť návrhu na toto opatrenie. Miera osvedčenia sa riadi danou situáciou, najmä

naliehavosťou jej riešenia. Preukázanie alebo aspoň osvedčenie skutočností odôvodňujúcich nariadenie
neodkladného opatrenia sa posudzuje tak podľa obsahu návrhu, pripojených listín a skutkových
okolností z nich vyplývajúcich, ale aj dôvodnosti návrhu z hľadiska právneho posúdenia veci. Účelom
neodkladného opatrenia je totiž rýchle a pružné riešenie tej situácie, ktorá vyžaduje okamžitý zásah
súdu (Uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 2MCdo 3/2010 zo dňa 29.07.2010).

24. Účelom neodkladných opatrení vo veciach maloletých detí je poskytnutie preventívnej ochrany
ich právam a záujmom ešte pred ich porušením či ohrozením. Všeobecné zásady charakterizujúce
inštitút neodkladného opatrenia sa vzťahujú aj na konanie vo veciach maloletých, v ktorom sú súdy
povinné prioritne chrániť záujmy maloletých detí a prioritne poskytnúť zvýšenú ochranu ich právam.

V konaní vo veciach starostlivosti súdu o maloleté deti pri nariadení neodkladného opatrenia je súd v
záujme maloletého dieťaťa povinný starostlivo uvážiť, či sú pre také opatrenie splnené všetky zákonné
podmienky. Pre súd je prvoradý záujem maloletého dieťaťa a vytvorenie stavu spravodlivej rovnováhy
medzi záujmom dieťaťa a jeho rodičmi, resp. osobami blízkymi, pričom zvláštny význam sa kladie na
záujemdieťaťa,ktorýmámaťprednosťpredzáujmomrodiča,resp.osoboublízkouaneumožňujevynútiť

si také opatrenia, ktoré by ohrozovali zdravie a rozvoj dieťaťa. Neodkladné opatrenie však zásadne
nemôže prejudikovať práva a záujmy účastníkov a súd môže pristúpiť k nariadeniu neodkladného
opatrenia v závislosti od konkrétnych okolností, pričom musí starostlivo uvážiť, či sú pre také opatrenie
splnené všetky zákonné podmienky. Neodkladné opatrenie môže byť teda nariadené vtedy, ak má
za preukázané, že riešenie situácie maloletého dieťaťa neznesie odklad. Takýmto rozhodnutím je

možné urýchlene a pružne riešiť situácie, keď je potrebný okamžitý zásah súdu. U maloletých pôjde v
zásade o zásah do stavu, ktorým je bezprostredne ohrozená ich výživa, výchova, prípadne iné dôležité
záujmy. V konaniach vo veciach starostlivosti súdu o maloletých (§ 111 CMP) je neodkladné opatrenie
procesným prostriedkom ochrany zjavne ohrozených práv maloletého dieťaťa do doby, kým nebude
o nich rozhodnuté podľa príslušných ustanovení Zákona o rodine.

25. Cieľom neodkladných opatrení je provizórna (dočasná) okamžitá úprava pomerov účastníkov
konania s cieľom umožniť ničím nerušené rozhodovanie vo veci samej. To však neznamená, že ho
súd môže vydať len na základe tvrdení navrhovateľky, bez osvedčenia aspoň základných skutočností,
ktoré by umožnili prijať záver o pravdepodobnosti nároku, ktorému sa má poskytnúť predbežná ochrana.

Pred nariadením neodkladného opatrenia nemusí byť nárok dokázaný, musí byť aspoň osvedčený.
Osvedčenie (na rozdiel od dokázania) znamená, že súd pomocou ponúknutých dôkazných prostriedkov
zisťuje najvýznamnejšie skutočnosti (teda nie všetky rozhodujúce skutočnosti). Pri ich zisťovaní nemusí
dbať na všetky formality, ako je to pri dokazovaní; postačuje, že osvedčená skutočnosť sa mu vzhľadom
na všetky okolnosti javí ako nanajvýš pravdepodobná. Pri nariadení neodkladného opatrenia teda súd

poskytne oprávnenému účastníkovi dočasnú ochranu, prípadne zabraňuje ďalšiemu zhoršovaniu jeho
postavenia aj za cenu, že skutočný stav veci nie je ešte náležite zistený, a teda, že subjektívne právo
ani jemu zodpovedajúca povinnosť nie sú celkom nepochybné. Dočasnou úpravou urobenou vo forme
neodkladného opatrenia sa preto neprejudikujú práva a povinnosti účastníkov ani posúdenie právneho
vzťahu medzi nimi. Znamená to, že obsahom dočasnej úpravy v neskoršom konaní nie je súd viazaný

a môže rozhodnúť inak.

26. Z obsahu spisu mal odvolací súd za preukázané, že rodičia maloletej spolu dlhodobo (od apríla
2023) nežijú v spoločnej domácnosti, faktickú starostlivosť o maloletú zabezpečuje matka a v súčasnostisa na súde prvej inštancie vedie konanie pod sp. zn. 21P/61/2024 o úprave výkonu rodičovských
práv a povinností k maloletému dieťaťu. Styk otca s maloletou bol naposledy upravený uznesením
KrajskéhosúduvTrnaveč.k.11CoP/163/2024-133zodňa10.12.2024(ktorýmbolozmenenéuznesenie

Okresného súdu Trnava č. k. 21P/61/2024-81 zo dňa 16.09.2024 vo výroku II.), a to tak, že otec je
oprávnený stýkať sa s maloletou každý kalendárny týždeň v utorok a vo štvrtok od 15:00 hod. do 18:00
hod., každú nepárnu sobotu od 10:00 hod. do 17:00 hod. a každú nepárnu nedeľu od 10:00 hod. do
17:00 hod. a to tak, že v pracovných dňoch si maloletú v určenom čase prevezme v školskom zariadení,
ktoré maloletá navštevuje a po skončení styku maloletú v určenom čase odovzdá v mieste aktuálneho

bydliskamatky,počasvíkendusiotecvurčenomčasemaloletúprevezmeaposkončenístykuvurčenom
čase odovzdá v mieste aktuálneho bydliska matky, čím sa zmenil výrok I. uznesenia Okresného súdu
Trnava č. k. 21P/61/2024-32 zo dňa 06.06.2024.

27. Odvolací súd nemal dôvod nesúhlasiť s napadnutým rozhodnutím ako i s podstatou argumentácie
použitej súdom prvej inštancie na podporu ním zvoleného spôsobu rozhodnutia, teda s tými dôvodmi,

pre ktoré bolo podľa súdu prvej inštancie potrebné návrh matky na nariadenie neodkladného
opatrenia zamietnuť. Po oboznámení sa s obsahom spisu dospel k záveru, že súd prvej inštancie
sa dostatočne zaoberal všetkými predpokladmi, ktoré musia byť splnené na nariadenie neodkladného
opatrenia a v napadnutom uznesení dostatočne vyložil, z akých dôvodov návrhu matky na nariadenie
neodkladného opatrenia nevyhovel. Súd prvej inštancie sa dostatočným spôsobom v odôvodnení

svojhorozhodnutiavysporiadalspodstatnýmobsahomuplatnenýchnámietokodvolateľky,ktorévzniesla
už počas konania pred súdom prvej inštancie a so spôsobom nazerania súdu prvej inštancie na
problematiku danej veci sa odvolací súd v plnom rozsahu stotožňuje. Odôvodnenie napadnutého
uznesenia nevykazuje žiadne logické, skutkové ani právne medzery, je objektívne presvedčivým a
odvolaciemu súdu poskytovalo možnosť sa len obmedziť na konštatovanie správnosti dôvodov súdu

prvej inštancie, keď matka vo svojom odvolaní neuviedla žiadne relevantné dôvody spochybňujúce
správnosť záverov odôvodnenia prvoinštančného súdu. Na zdôraznenie správnosti záverov súdu prvej
inštancie sa však žiada dodať nasledovné.

28. Pokiaľ ide o námietku nesprávneho právneho posúdenia veci súdom prvej inštancie, odvolací

súd uvádza, že právne posudzovanie je činnosť súdu, pri ktorej zistený skutkový stav podriaďuje pod
skutkovú podstatu príslušnej právnej normy, na základe čoho dospieva k záveru, či právo prizná alebo
neprizná. Právne posúdenie veci je nesprávne, ak sa súd pri tejto činnosti dopustil omylu buď v tom,
že na správne zistený skutkový stav aplikoval iný právny predpis než mal, alebo ak správne aplikovaný
právny predpis nesprávne interpretoval.

29. Súd prvej inštancie vec právne posúdil ako nárok rodiča maloletého dieťaťa na bezodkladnú úpravu
pomerov maloletého dieťaťa podľa § 2, § 363 CMP, § 124 ods. 1, § 324 ods. 1, § 325 ods. 1, § 326
ods. 1, 2, § 328 ods. 1, 2, § 329 ods. 1, 2 CSP, čl. 41 ods. 4 Ústavy Slovenskej republiky a čl. 5, §
24 ods. 5, § 28 ods. 2 Zákona o rodine a dospel k záveru, že návrh matky nie je dôvodný, nakoľko

v konaní nebola osvedčená potreba bezodkladnej úpravy pomerov matkou navrhovaným spôsobom.
Takéto právne posúdenie veci, ako aj závery súdu prvej inštancie, odvolací súd považuje za správne
a námietky matky o nesprávnom právnom posúdení veci za nedôvodné.

30. K odvolacej argumentácii matky, v súvislosti s neaplikovaním ustanovenia § 365 ods. 1 CMP súdom

prvej inštancie, odvolací súd uvádza, že prostredníctvom zmieneného ustanovenia sa má poskytnúť
maloletému dieťaťu bezprostredná ochrana, to znamená okamžitá ochrana, v situácii, keď sa ocitne
vo vážnom ohrození alebo narušení života alebo zdravia či priaznivého vývoja alebo sa ocitne bez
akejkoľvek starostlivosti. Ide o ďalšie z okruhu neodkladných opatrení, ktoré sú vymedzené v režime
CMP, keď sa špeciálnou úpravou zvýrazňujú jednak osobitné predpoklady pre ich nariadenie, ako

aj lehoty, v ktorých je súd povinný o takýchto návrhoch rozhodnúť. Predpokladom pre nariadenie
neodkladného opatrenia podľa § 365 CMP je stav, keď sa maloleté dieťa ocitne bez akejkoľvek
starostlivosti alebo jeho život, zdravie a priaznivý vývoj je vážne ohrozený alebo narušený. O uvedené
prípady ide pri deťoch opustených bez toho, aby bola poskytnutá akákoľvek starostlivosť, prípadne ak
nastane tragická udalosť ako úmrtie rodičov a podobne, alebo ak osoby, ktoré zabezpečujú starostlivosť

o maloleté dieťa, ju vykonávajú nedostatočne, v dôsledku čoho je vážne ohrozený alebo narušený život,
zdravie alebo priaznivý vývoj maloletého dieťaťa a je potrebné okamžite dieťa z takéhoto prostredia
vyňať. Rozlišovacím elementom medzi neodkladným opatrením v zmysle predmetného ustanovenia a
neodkladným opatrením podľa § 325 ods. 1 CSP je existencia nevyhnutnosti okamžitého zákroku vprípade, že sa maloleté dieťa ocitne bez akejkoľvek starostlivosti alebo hrozí závažná hrozba alebo
narušenie jeho života a zdravia, prípadne priaznivého vývoja. Vážnosť situácie, v ktorej sa maloleté dieťa
ocitne je potrebné pritom riešiť nielen bezodkladne, ale okamžite, teda ihneď v danom momente. Návrh

na nariadenie neodkladného opatrenia musí teda popri všeobecných náležitostiach návrhu obsahovať
aj osvedčenie existencie predpokladov odôvodňujúcich aplikáciu ustanovenia § 365 CMP. Vzhľadom
na výnimočnosť uvedeného typu neodkladného opatrenia vyplývajúcu zo špecifických podmienok,
ktoré musia byť splnené a ktorého účelom je okamžité zabezpečenie urgentnej starostlivosti o dieťa,
takýmto neodkladným opatrením nie je možné riešiť iné veci týkajúce sa zabezpečenia potrieb dieťaťa,

napr. jeho zastupovania, zabezpečenia výživy, styku a podobne. Vychádzajúc z obsahu návrhu matky
na nariadenie neodkladného opatrenia je zrejmé, že matka sa ním domáhala zrušenia uznesenia
Okresného súdu Trnava č. k. 21P/61/2024-81 zo dňa 16.09.2024 ako i uznesenia Krajského súdu
v Trnave č. k. 11CoP/163/2024-133 zo dňa 10.12.2024, a dočasného zverenia maloletej do svojej
osobnej starostlivosti, ako aj dočasného zákazu akéhokoľvek styku otca s maloletou, a to na čas do
právoplatného skončenia konania vo veci samej. I keď matka vo svojom návrhu požadovala rozhodnúť

podľa § 365 CMP v lehote 24 hodín od doručenia návrhu súdu, súd prvej inštancie postupoval správne,
keď s prihliadnutím na jeho obsah, a teda v súlade s čl. 7 Základných princípov CMP, posúdil návrh na
nariadenie podľa § 325 CSP, a teda o návrhu v súlade s § 328 ods. 2 veta prvá CSP rozhodol v lehote 30
dní, keď na uvedenom nič nemení požiadavka matky ohľadne rozhodnutia o jej návrhu v 24 hodinovej
lehote, či jej presvedčenie o nutnosti rozhodnutia v zmysle § 365 ods. 1 CMP. Odvolací súd má za to,

že z návrhu matky nebolo možné vyvodiť osvedčenie takých skutočnosti, na základe ktorých by bolo
možné siahnuť po aplikácii § 365 ods. 1 CMP, zdôrazňujúc, že nezhody rodičov v otázkach výkonu
ich rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu nezakladajú dôvod pre využitie už zmieneného
inštitútu. Pokiaľ matka v odvolaní tvrdí, že ustanovenie § 365 ods. 1 CMP explicitne stanovuje, že súd
bezodkladne nariadi neodkladné opatrenie, ak sa maloleté dieťa ocitne v stave vážneho ohrozenia alebo

ak je narušený jeho priaznivý vývoj a že už len z výkladu tohto zákonného ustanovenia jednoznačne
vyplýva, že akákoľvek hrozba smerujúca voči maloletému dieťaťu, vrátane situácií, keď je dieťa svedkom
fyzického násilia, psychického teroru či verbálnych útokov na jedného z rodičov, zakladá dostatočnú
naliehavosť na okamžitý zásah zo strany súdu, s uvedeným tvrdením matky sa nemožno stotožniť práve
pre absenciu osvedčenia ňou tvrdených skutočností. Odvolací súd mal za preukázané, že maloletá je

vo faktickej starostlivosti matky a súčasne nemal za preukázané, že by matka starostlivosť o maloletú
vykonávala nedostatočne, v dôsledku čoho by bol priaznivý vývoj maloletej, resp. jej život a zdravie
vážne ohrozený alebo narušený. Takéto ohrozenie, či narušenie života, zdravia a priaznivého vývinu
maloletej nebolo možné verifikovať ani z návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia a ani z jeho
príloh. Hrozba smerujúca voči dieťaťu musí dosiahnuť istú intenzitu, a teda musí ísť o hrozbu závažnú,

čo však v prejednávanej veci, kedy maloletá údajne býva svedkom údajného verbálneho, psychického
či fyzického násilia smerujúceho voči jej matke zo strany jej otca, osvedčené nebolo. Účelom tohto
inštitútu nie je reflektovať na akékoľvek konfliktné situácie vyskytujúce sa v rodinách maloletých detí,
resp. medzi rodičmi maloletých detí a ich následok na psychický vývoj maloletého dieťaťa okamžite
vyriešiť autoritatívnym zásahom súdu formou nariadenia neodkladného opatrenia.

31. Ako už bolo uvedené vyššie, nariadenie neodkladného opatrenia predpokladá, aby sa aspoň
osvedčila danosť práva (nároku) a aby neboli vážnejšie pochybnosti o jeho potrebe. Neodkladné
opatrenie je inštitútom procesného práva, ktoré môže súd nariadiť, ak je potrebné, aby boli dočasne
upravené pomery účastníkov, alebo ak je obava, že by výkon súdneho rozhodnutia bol ohrozený.

Odvolací súd zhodne so súdom prvej inštancie nezistil, že matkou uvádzané dôvody by predstavovali
také skutočnosti, pre ktoré by bol v zmysle vyššie citovaných právnych predpisov nevyhnutný zásah
súdu formou neodkladného opatrenia z dôvodu hroziacej ujmy na strane maloletého dieťaťa, keďže
nebola dostatočne preukázaná alebo aspoň osvedčená skutočnosť, že by v danom prípade existovala
nejaká bezprostredne hroziaca ujma, ku ktorej by mohlo dôjsť, keby súd vo veci neodkladné opatrenie

nenariadil. Vzťahy medzi rodičmi sú síce problematické a konfliktné, no pokiaľ ide o maloleté dieťa,
ktorého záujem sa v tomto konaní sleduje ako prvoradý, súd nezistil, že by bolo momentálne ohrozené
jeho zdravie, život, výživa, výchova či iný dôležitý záujem. Inštitútom neodkladného opatrenia vo veciach
starostlivosti súdu o maloletých sa pritom má zamedziť vzniku ujmy na dôležitých záujmoch maloletého
dieťaťa, jeho účelom rozhodne nie je riešenie sporov medzi rodičmi maloletého dieťaťa, najmä, ak tieto

primárne nesúvisia so starostlivosťou a výchovou maloletého dieťaťa.

32. Kontakt rodičov s ich maloletým dieťaťom je takým významným činiteľom ovplyvňujúcim zdravý
vývoj dieťaťa, ktorý sa zákonodarca rozhodol riešiť právnou úpravou styku rodičov s ich maloletýmideťmi; považuje ho za neoddeliteľnú súčasť rodičovských práv a práv dieťaťa upravených v Zákone
o rodine. Právo styku vychádza priamo z Ústavy Slovenskej republiky, keď v zmysle čl. 41 ods. 4 Ústavy
SR „starostlivosť o deti a ich výchova je právom rodičov; deti majú právo na rodičovskú výchovu a

starostlivosť. Práva rodičov možno obmedziť a maloleté deti možno od rodičov odlúčiť proti vôli rodičov
len rozhodnutím súdu na základe zákona“. Právo styku vyplýva tiež z viacerých ustanovení Dohovoru
o právach dieťaťa, kde je upravené v článku 7 ako právo dieťaťa poznať svojich rodičov a právo na ich
starostlivosť, v článku 8, ktorý zakotvuje právo dieťaťa na zachovanie jeho rodinných zväzkov v súlade
so zákonom a s vylúčením nezákonných zásahov, v článku 29 bod 1, v zmysle ktorého má výchova

dieťaťa viesť k posilňovaniu úcty k rodičom dieťaťa, tiež v článku 9 bod 3, podľa ktorého štáty, ktoré
sú zmluvnou stranou Dohovoru, uznávajú právo dieťaťa oddeleného od jedného alebo oboch rodičov
udržiavať pravidelné osobné kontakty s oboma rodičmi, ibaže by to bolo v rozpore so záujmami dieťaťa,
a v súvisiacom článku 18 bode 1, ktorý priznáva obom rodičom spoločnú zodpovednosť za výchovu a
vývoj dieťaťa. Právo styku a zásady jeho správneho výkonu sa premietajú aj do judikatúry Európskeho
súdu pre ľudské práva, ktorý opakovane konštatoval: „je v záujme dieťaťa aby udržiavalo rodinné zväzky

s odlúčeným rodičom a aby nebolo odtrhnuté od svojich rodičov (Gorgula vs. Nemecko - č. 744969/ 01)
dieťa má právo na to, aby dostalo príležitosť rozvíjať svoj vzťah ku každému z rodičov a prejaviť svoje
city skutočne slobodne, bez akéhokoľvek vonkajšieho tlaku zo strany druhého rodiča“ (Hansenová vs.
Turecko - č. 36141/97).

33. Úplný zákaz styku otca s dieťaťom je najzávažnejším a najprísnejším zásahom do výkonu
rodičovských práv. K takejto úprave možno pristúpiť len v naliehavých a dostatočne odôvodnených
prípadoch, kedy jediným kritériom pre vyslovenie obmedzenia styku alebo úplného zákazu styku dieťaťa
s jedným z rodičov je aktuálna nevyhnutnosť takého opatrenia a záujem maloletého dieťaťa, z ktorého
takáto nevyhnutnosť vyplýva. Ide o intenzívny zásah do Ústavou Slovenskej republiky garantovaného

práva na ochranu rodinného života. Pri rozhodovaní o návrhu niektorého rodiča na zákaz styku druhého
rodiča s dieťaťom je predovšetkým nevyhnutné spoľahlivo odhaliť pravý dôvod, pre ktorý bol návrh na
súd podaný. Je nevyhnutné rozlíšiť, či realizácia styku rodiča s dieťaťom skutočne ohrozuje záujem
dieťaťa alebo, či ide o predstieraný stav vyvolaným zámerným pôsobením rodiča, ktorý má maloleté
dieťa vo svojej faktickej osobnej starostlivosti. Dieťa sa často stáva nástrojom na riešenie doposiaľ

nevysporiadaného vzťahu medzi jeho rodičmi. Konfliktné a narušené vzťahy medzi rodičmi negatívne
vplývajú na maloleté dieťa a na jeho intrapsychické prežívanie. Aj len priemerne empatické dieťa sa za
takejto situácie nemôže cítiť dobre. Je nutné mať na zreteli, že akákoľvek deformácia vzťahu rodič –
dieťa v dôsledku odcudzenia, je v neskoršom období len ťažko napraviteľná.

34.Kodvolacejnámietkematkytýkajúcejsazásadnéhonepochopeniapovahyašpecifickéhocharakteru
domáceho násilia zo strany prvoinštančného súdu, ktorý v napadnutom uznesení podľa odvolateľky
vyslovil neprimerané a nereálne požiadavky na dokazovanie fyzického násilia a agresivity otca, odvolací
súd uvádza, že aj keď nespochybňuje, že unesenie dôkazného bremena vo vzťahu k existencii fyzického
násilia môže byť v niektorých prípadoch náročné, v prejednávanej veci nie je možné bez preukázania,

resp. aspoň osvedčenia skutočnosti, že k fyzickým útokom zo strany otca vo vzťahu k matke skutočne
dochádza, vychádzať zo záveru o nepochybnej existencii zmieneného násilia, a už vôbec nemožno
považovať za osvedčené, že maloletá je pri údajných útokoch otca vo vzťahu k matke, a to či už
verbálnych, psychických alebo fyzických, prítomná, a že uvedené má následne priamy dopad na jej
psychický a emocionálny vývoj, ktorá skutočnosť bola v konaní matkou tvrdená, avšak na podporu

daných tvrdení matka v konaní nepredložila žiaden hodnoverný dôkaz, a teda nebola osvedčená.
Odvolací súd dodáva, že v konaní o nariadení neodkladného opatrenia súd nie je povinný vykonať
riadne a náležité dokazovanie tak, ako je to v prípade konania vo veci samej, kedy musí dodržiavať
formálny zákonom stanovený postup a zisťovať skutočnosti potrebné pre rozhodnutie v merite veci, ale
vychádza z osvedčených skutočností, ktoré však musia dostatočne odôvodňovať záver o ohrozenom

záujme maloletého dieťaťa, a teda i o opodstatnenosti radikálneho autoritatívneho zásahu súdu do
práv účastníkov konania formou neodkladného opatrenia. Odvolací súd zdôrazňuje, že osvedčenie
dôvodnosti ako i osvedčenie trvania nároku, ktorému sa má neodkladným opatrením poskytnúť ochrana,
sú predpokladom nariadenia neodkladného opatrenia. Osvedčenie nároku však neznamená iba
osvedčenie toho, čo sa medzi účastníkmi konania v minulosti stalo, ale i osvedčenie toho, že po právnom

posúdení skutkového stavu možno konštatovať danosť práva účastníka konania, ktorému je potrebné
poskytnúť okamžitú ochranu. Keďže dokazovanie v prejednávanej veci má povahu osvedčovania,
osobitný význam majú najmä skutkové tvrdenia vrátane kvalifikovanej právnej argumentácie a listinné
dôkazné prostriedky. Súd prvej inštancie teda postupoval správne, keď vychádzal zo skutkových tvrdení,právnej argumentácie ako aj z obsahu listín tvoriacich prílohy k návrhu na nariadenie neodkladného
opatrenia (ktorých prevažná časť bola opätovne priložená i k odvolaniu), na základe ktorých dospel
k záveru o nedostatočnom osvedčení potreby zásahu súdu formou neodkladného opatrenia. Matka

na preukázanie údajných fyzických útokov otca smerujúcich voči nej a jeho bývalým partnerkám
vkonanípreložilatextovékomunikácie,fotografieapotvrdenieooznámenípriestupkuprotiobčianskemu
spolunažívaniu zo dňa 13.03.2025. Z obsahu zmienených listinných dôkazov však nie je možné
dospieť k záveru o riadnom osvedčení stavu vyžadujúcom si bezodkladnú potrebu okamžitej úpravy
pomerov účastníkov konania formou nariadenia neodkladného opatrenia, keď z predložených textových

komunikácii nie je možné jednoznačne určiť kto sú komunikujúce osoby, kedy ich komunikácia prebehla
a do akej miery je komunikácia autentická. Odvolací súd sa nemôže stotožniť ani s názorom odvolateľky,
podľa ktorého fotografie zranení jasne preukazujú následky násilného konania, kedy okrem fotografií
bolo súdu predložené aj potvrdenie o oznámení incidentu orgánom polície, ktorý podľa jej názoru jasne
popisuje priebeh útoku zo strany otca a považuje ho za zásadný dôkaz, ktorý nemôže byť zo strany súdu
ignorovaný ani bagatelizovaný. V súvislosti s uvedenou odvolacou námietkou matky je nutné uviesť,

že na fotografiách síce sú zachytené hematómy a modriny na tele osoby, avšak na základe týchto
fotografických záberov nie je možné dospieť k záveru o osvedčení skutočnosti, že zmienené zranenia
jednoznačne vznikli v dôsledku fyzického útoku otca maloletej vo vzťahu k danej osobe. Pokiaľ matka
dňa 13.03.2025 vykonala oznámenie o priestupku proti občianskemu spolunažívaniu, a teda o tom,
že otec maloletej ju mal v tento deň fyzicky napadnúť, toto oznámenie nemôže samé o sebe slúžiť

ako dôkaz preukazujúci matkou tvrdené skutočnosti, keď nedáva odpoveď na otázku, či vôbec a akým
spôsobom bol daný priestupok objasnený, taktiež akým spôsobom a či vôbec bolo o priestupku zo strany
príslušnéhoorgánurozhodnuté,atedahovprejednávanejvecinemožnopovažovaťzarelevantnýdôkaz
preukazujúci, resp. osvedčujúci skutočnosť, že k matkou popisovanému incidentu skutočne došlo.

35. V konaní neboli osvedčené skutočnosti tvrdiace matkou, podľa ktorých má maloletá byť pravidelne
prítomná pri údajných fyzických, psychických a verbálnych útokoch otca. Súd nemôže vychádzať iba
z predpokladu, že maloletá je pri svojej matke neustále prítomná, a teda musela byť prítomná aj
pri ňou prezentovaných incidentoch, kedy zároveň nemal za osvedčenú ani existenciu akéhokoľvek
násilného, agresívneho, či iného nevhodného správania otca vo vzťahu k maloletej, ktoré správanie

by eventuálne bolo možné vyhodnotiť ako zakladajúce obavu, že v rámci realizácie styku dôjde
k negatívnemu pôsobeniu, príp. fyzickým, psychickým či iným atakom voči maloletej. Samotné
podozrenie a znepokojenie matky, že otec predstavuje pre maloletú hrozbu z dôvodu jeho údajného
agresívneho vystupovania vo vzťahu k matke maloletej, príp. tretím osobám, nezakladá dôvod pre tak
závažný zásah do výkonu rodičovských práv otca akým je obmedzenie styku, resp. úplný zákaz styku

s maloletou, najmä, keď súd rozhoduje iba neodkladným opatrením, v ktorom nemá zistené všetky
relevantné skutočnosti potrebné pre rozhodnutie ako v konaní vo veci samej. Z obsahu spisového
materiálu je zrejmé, že maloletá má s otcom vytvorené silné citové väzby, má ho rada a zo stretnutí s ním
sa teší. Maloletá má u otca v domácnosti vytvorené vhodné podmienky a nič nenasvedčuje skutočnosti,
že by sa otec o maloletú nedokázal počas realizácie styku plnohodnotne postarať.

36. K odvolacej argumentácii matky, podľa ktorej súd prvej inštancie zásadne pochybil keď nedôvodne
a nesprávne odmietol dôkazy o užívaní steroidov a ďalších psychotropných látok otcom maloletej,
odvolací súd uvádza, že samotné podozrenie matky o skutočnosti, že otec je užívateľom steroidov, či
iných psychotropných látok, založené na v konaní predloženej textovej správe, z ktorej nie je možné

jednoznačneurčiť,medziakýmiosobamiavakomčaseprebehlaadoakejmieryjeautentická,nemožno
považovať za relevantný dôkaz hodnoverne osvedčujúci skutočnosť, že otec je v súčasnosti užívateľom
zmienených látok, a už vôbec nie je možné dospieť k záveru o ich nadužívaní, ako ani k záveru o ich
následnom negatívnom vplyve na správanie otca. V nadväznosti na uvedené odvolací súd konštatoval,
že tvrdenia matky, ktoré nie sú podložené adekvátnym dôkazom, berúc do úvahy i fotografie predložené

matkou v konaní vo veci samej, ku ktorým odvolací súd zastáva zhodný postoj ako súd prvej inštancie,
nie sú dostačujúce na založenie argumentácie o potrebe nevyhnutného okamžitého zásahu súdu do
výkonu rodičovských práv a povinností vyslovením zákazu styku otca s maloletou.

37. K požiadavke matky na zverenie maloletej na čas do právoplatného rozhodnutia v merite veci do

jej výlučnej osobnej starostlivosti odvolací súd uvádza, že maloleté dieťa sa v osobnej starostlivosti
matky nachádza už od doby, keď rodičia ukončili svoje spolužitie, ktorú otec rešpektuje, pričom súdu
doposiaľ neboli signalizované žiadne nedostatky tejto starostlivosti, z čoho súd zároveň vyvodzuje záver,
že v súčasnosti nie je život, zdravie, zdravý vývin, výchova či výživa, respektíve akýkoľvek iný záujemmaloletého dieťaťa nijako bezprostredne ohrozený. Ponechanie maloletého dieťaťa v starostlivosti
matky by iba zakonzervovalo už existujúci stav, čo však nie je účelom ani zmyslom neodkladných
opatrení.

38. Právo na spravodlivé súdne konanie je obsahom práva na spravodlivý proces a práva na
spravodlivú súdnu ochranu. Právo účastníka konania (matky) na to, aby jeho záležitosť bola spravodlivo
a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom zriadeným zákonom, ktorý rozhodne
o jeho právach, bolo zachované. Právo na spravodlivý súdny proces neznamená právo na to, aby

bol účastník konania pred všeobecným súdom úspešný, teda aby bolo rozhodnuté v súlade s jeho
požiadavkami a právnymi názormi (Uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. I.ÚS 50/04
z 03.03.2004). Vzhľadom na to, odvolací súd námietku matky o porušení jej práva na spravodlivý proces
vyhodnotil ako nedôvodnú.

39. Odvolací súd poznamenáva, že v konaní vo veci samej o úprave výkonu rodičovských práv

a povinností k maloletému dieťaťu vedenému na súde prvej inštancie bude vykonané riadne a úplné
dokazovanie na posúdenie všetkých sporných otázok medzi rodičmi maloletého dieťaťa.

40. Vychádzajúc z uvedeného, keďže matka ani v odvolacom konaní neosvedčila žiadne také
skutočnosti, na ktoré by bolo potrebné prihliadnuť, a ktoré by boli spôsobilé spochybniť správnosť

rozhodnutia súdu prvej inštancie, odvolací súd napadnuté uznesenie podľa § 387 ods. 1 a 2 CSP z
dôvodu vecnej správnosti potvrdil.

41. Ďalšie argumenty matky odvolací súd považoval pre rozhodnutie v predmetnej veci za nepodstatné,
nespôsobilé ovplyvniť posúdenie veci, keď i podľa už konštantnej judikatúry tak národných, ako aj

nadnárodných súdov, súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené stranami, ale len na tie, ktoré
majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia
bez toho, aby zachádzali do všetkých detailov sporu uvádzaných stranami. Odôvodnenie rozhodnutia
tak nemusí dať odpoveď na každú jednu poznámku, či pripomienku strany, ktorá ju nastolila. Je však
nevyhnutné, aby bolo reagované na podstatné a relevantné argumenty strán (rozhodnutia Ústavného

súdu SR sp. zn. II.ÚS 251/2004, III.ÚS 209/2004, II.ÚS 200/2009).

42. Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3:0 (§ 2 ods. 1 CMP, § 393 ods.
2 CSP).

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,

c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).
Dovolanie je podľa § 421 CSP prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo
zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia
právnej otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,

b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, aka) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany

neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase
začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).
Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP).
Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné
spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP).
Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§
426 CSP).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1
CSP).
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom

súde (§ 427 ods. 2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1).
Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské

právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa

(§ 429 ods. 2 CSP).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 CSP).
Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto
ustanovení (§ 431 ods. 1 CSP).

Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 CSP).
Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom
právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 CSP).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne,
a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 CSP).

Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej
inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 CSP).
Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 CSP).
V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany
okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 CSP).