Rozsudok – Vyživovacie povinnosti ,
Zmenené Judgement was issued on Wednesday, June 26, 2025

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 19CoP/25/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7117214741
Dátum vydania rozhodnutia: 26. 06. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Monika Tobiašová

ECLI: ECLI:SK:KSPO:2025:7117214741.5

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Moniky Tobiašovej a členiek

senátu JUDr. Antónie Kandravej a JUDr. Elišky Har Tzvi v právnej veci navrhovateľov: 1/ Q. H. (V.. X.),
J.. XX.XX.XXXX, 2/ D. H. (V.. X.), J.. XX.XX.XXXX, obaja bytom G. X I. H., obaja zastúpení JUDr. Ivetou
Rajtákovou, advokátkou so sídlom Štúrova 20 v Košiciach, proti osobe povinnej z platenia výživného: K.
X., J.. XX.XX.XXXX, G. G. X I. H., zastúpený JUDr. Martinom Fabiánom, advokátom so sídlom Štúrova
20 v Košiciach, v konaní o zvýšenie výživného, o odvolaní navrhovateľov proti rozsudku Okresného súdu
Košice I. (teraz Mestský súd Košice) č. k. 21P/74/2017-744 zo dňa 12.01.2023 v spojení s opravným
uznesením č. k. 21P/74/2017-844 zo dňa 04.07.2023 takto

r o z h o d o l :

I. Mení rozsudok v spojení s opravným uznesením tak, že
Zvyšuje výživné zo strany povinného pre D. zo sumy 60 eur mesačne na sumu 170 eur mesačne za
obdobie od 24.05.2017 do 31.08.2020 a na sumu 250 eur mesačne od 01.09.2020 do budúcna, ktoré
je otec povinný platiť vždy do 15. dňa v mesiaci vopred k rukám navrhovateľky.
Zvyšuje výživné zo strany povinného pre Q. zo sumy 80 eur mesačne na sumu 170 eur mesačne za
obdobie od 24.05.2017 do 31.08.2018 a na sumu 250 eur mesačne od 01.09.20218 do budúcna, ktoré
je otec povinný platiť vždy do 15. dňa v mesiaci vopred k rukám navrhovateľa.

II. Dlžné výživné za obdobie od 24.05.2017 do 30.06.2025 zo strany povinného pre navrhovateľku vo
výške 9.274,84 eur je otec povinný uhradiť do jedného roka od právoplatnosti tohto rozsudku k rukám
navrhovateľky.
Dlžné výživné za obdobie od 24.05.2017 do 30.06.2025 zo strany povinného pre navrhovateľa vo
výške 9.400,32 eur je otec povinný uhradiť do jedného roka od právoplatnosti tohto rozsudku k rukám
navrhovateľa.

III. V prevyšujúcej časti rozsudok potvrdzuje.

IV. Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

I. Predmet konania

1. Okresný súd Košice I. (ďalej aj „súd prvej inštancie“ alebo „súd“) rozhodoval o návrhu, ktorým sa
pôvodne matka navrhovateľov domáhala zvýšenia výživného zo strany otca na syna Q. zo sumy 80

eur mesačne na sumu 200 eur mesačne a na dcéru D. zo sumy 60 eur mesačne na sumu 180 eur
mesačne. Poslednýkrát bolo o výživnom pre vtedy maloleté deti rozhodované rozsudkom, ktorým bolo
manželstvo matky a otca detí rozvedené a zároveň bola určená vyživovacia povinnosť zo strany otca
pre maloleté deti. V priebehu konania matka návrh viackrát pozmeňovala; žiadala na v tom čase mal.Q. zvýšiť výživné na sumu 350 eur mesačne, a to od septembra 2019, odkedy začal navštevovať N.
K. Š. D. I. H.. Počas konania aj mal. D. začala navštevovať N. L. Š. I. H. a matka v priebehu konania
žiadala, aby od júla 2020 bolo zvýšené výživné aj na mal. D. na sumu 350 eur mesačne do budúcna.

V priebehu konania nadobudol navrhovateľ plnoletosť, pripojil sa k návrhu matky a vzhľadom na to, že
od 01.09.XXXX začal navštevovať I.Ú. Š., žiadal zvýšiť výživné počnúc týmto dátumom do budúcna
na sumu 450 eur mesačne. V priebehu konania nadobudla plnoletosť aj navrhovateľka. Odvolací súd
navrhovateľku vyzval, aby sa v lehote 10 dní odo dňa doručenia výzvy vyjadrila, či sa pripája k návrhu
matky na zvýšenie výživného. Zároveň ju poučil, že ak sa v stanovenej lehote nevyjadrí, odvolací súd

bude mať za to, že proti podanému návrhu matky o zvýšenie výživného nemá námietky. Navrhovateľka
sa v uvedenej lehote nevyjadrila.

II. Obsah napadnutého rozhodnutia

2. Súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom rozhodol tak, že cit.:

„I. Z v y š u j e výživné zo strany otca na maloletú D. X., J.. XX.X.XXXX zo sumy 60,- € na sumu 110,- €
mesačne za obdobie od 24.5.2017 do 31.8.2020 a na sumu 140,- € mesačne od 1.9.2020 do budúcna,
ktoré je otec povinný platiť vždy do 15. dňa v mesiaci vopred k rukám matky.
II. Z v y š u j e výživné zo strany povinného otca na oprávneného Q. X., J.. XX.X.XXXX zo sumy 80,- €

mesačne na sumu 110,- € mesačne počnúc dňom 24.5.2017 do 31.8.2018, na sumu 140,- € mesačne
počnúc dňom 1.9.2018 do 31.8.2022 a na sumu 170,- € mesačne počnúc dňom 1.9.2022 do budúcna,
ktoré je otec povinný platiť k rukám oprávneného vždy do 15. dňa v mesiaci vopred.
III. Dlžné výživné, ktoré vzniklo na maloletú D. X., J.. XX.X.XXXX zo strany otca za obdobie od 24.5.2017
do 31.1.2023 vo výške 541,27 € j e otec p o v i n n ý uhradiť do 15. dní od právoplatnosti tohto rozsudku

k rukám matky.
IV. Dlžné výživné, ktoré vzniklo zo strany povinného otca na oprávneného Q. X., J.. XX.X.XXXX za
obdobie od 24.5.2017 do 31.1.2023 vo výške 486,80 € j e otec p o v i n n ý zaplatiť do 15. dní od
právoplatnosti tohto rozsudku k rukám oprávneného.
V. V prevyšujúcej časti čo do výšky výživného návrh oprávneného súd z a m i e t a.

VI. Týmto s a m e n í rozsudok Okresného súdu Košice I. sp. zn. 18C/83/2010 z 27.2.2014 v časti
výšky výživného.
VII. Žiaden z účastníkov n e m á n á r o k na náhradu trov konania.“

3. Súd prvej inštancie vec právne posúdil podľa § 65 ods. 1-5; § 75 ods. 1, 2; § 76 ods. 1; § 78 zákona č.

36/2005 Z. z. o rodine (ďalej aj „Zákon o rodine“); § 121 zákona č. 161/2015 Z. z. Civilný mimosporový
poriadok (ďalej aj „CMP“).

4. V odôvodnení súd prvej inštancie uviedol, že na základe vykonaného dokazovania dospel k záveru,
že návrhy na zvýšenie výživného zo strany otca sú oprávnené, avšak nie do požadovanej výšky.

Odôvodnené potreby vtedy maloletých detí oproti predchádzajúcej úprave vzrástli, keďže v čase
predchádzajúcej úpravy boli obe deti ešte Ž. L. školy (X. ročník a X. ročník L. školy). V tom čase bol
príjem matky cca. 1.047 eur netto a príjem otca 737 eur netto. Súd zistil, že otec je stabilne v tom
istom zamestnaní, kde pôsobil aj v čase predchádzajúcej úpravy výživného od roku 2012 s tým, že jeho
príjem sa zvyšoval každý rok. Od poslednej úpravy vzrástol jeho príjem o cca 300 eur. Toho času je

príjem otca vo výške 1.044 eur v priemere netto. Otec spláca pôžičku vo výške 50 eur. Matka počas
tohto konania spočiatku pracovala v M. U. H., jej príjem dosahoval cca 500 eur mesačne, resp. menej,
následne sa zamestnala v spoločnosti X., N..V..Q.., H., neskôr v spoločnosti X. N. V., I..Q..N.., potom
znovu v spoločnosti X., N..V..Q.., H. a jej príjem je toho času cca 900 eur mesačne netto. Matka spláca
hypotéku vo výške 285 eur mesačne. Príjem matky v čase podania návrhu, i nejaký čas predtým,

bol minimálny, otec sa podieľal na výžive detí iba sumou 140 eur mesačne, preto súd považoval za
opodstatnené tvrdenia matky, že hypotéku si vzala, resp. predala byt aj za tým účelom, aby splatila iné
dlhy a musela z toho uhrádzať aj bežné potreby rodiny, pričom otec je vlastníkom 3-izbového bytu. Súd
sa však nestotožnil s tvrdeniami matky, že otec by mal tento byt predať, aby mohol platiť vyššie výživné,
v ktorom síce otec býva sám, ale súd mal za to, že hodnota väčšieho bytu je vždy vyššia ako hodnota

menšieho bytu.

5. Súd prvej inštancie ďalej dospel k záveru, že potreby navrhovateľov od poslednej úpravy výživného
vzrástli. Navrhovateľka v priebehu konania ukončila základnú školu, momentálne navštevuje X. ročníkstrednej školy, J. školský rok bude maturitným, absolvovala vodičský kurz. Zvýšenie výživného pre
navrhovateľku z pôvodnej sumy 60 eur mesačne na sumu 110 eur mesačne za obdobie od 24.05.2017,
t.j. od podania návrhu do skončenia základnej školy dňa 31.08.XXXX aj s prihliadnutím na reálny nárast

cien, infláciu, je absolútne opodstatnené. Matka nedeklarovala mimoriadne výdavky oproti bežným
potrebám detí, ale výdavky, pokiaľ ide o stravu každého dieťaťa, už v čase podania návrhu museli byť
minimálne vo výške 100 eur mesačne plus stravné v škole. Sám otec uviedol, že na stravu míňa 180 eur
mesačne, neskôr tvrdil, že sumu 250 eur. Maloleté deti sa s otcom nestýkali, prevažnú časť výdavkov
uhrádzala matka zo svojho príjmu. Od 01.09.XXXX do budúcna súd zvýšil výživné pre navrhovateľku

na sumu 140 eur mesačne s poukazom na jej nástup na strednú školu. Pokiaľ ide o navrhovateľa,
rovnako za obdobie, kedy ešte navštevoval základnú školu, bolo potrebné zvýšiť výživné zo sumy 80
eur mesačne na sumu 110 eur mesačne, a to za obdobie od 24.05.2017 do 31.08.2018. Od 01.09.XXXX
do 31.08.XXXX súd zvýšil výživné pre navrhovateľa na sumu 140 eur mesačne, keďže navštevoval
strednú školu; od 01.09.XXXX nastúpil na vysokú školu, preto súd mal za to, že je opodstatnené
zvýšenie výživného o 30 eur, čiže na sumu 170 eur mesačne. Počas konania matka navrhovateľom

zaplatila vodičský kurz, absolvovali rôzne školské výlety počas strednej školy; súd zdôraznil, že matka
zabezpečuje všetky potreby navrhovateľov, vrátane potrieb súvisiacich s bývaním.

6.Súdprvejinštancievyčíslilvýškudlžnéhovýživnéhonazákladetoho,akýmspôsobomsaotecpodieľal
na úhradách výživného za rôzne obdobia. Návrh navrhovateľa zvýšiť výživné na sumu 450 eur od

01.09.2023 do budúcna, súd zamietol.

7. O trovách konania súd rozhodol podľa § 52 CMP.

III. Obsah odvolaní matky a navrhovateľa a vyjadrenia k odvolaniam

8. Proti rozsudku súdu prvej inštancie podali v zákonnej lehote odvolanie matka za vtedy ešte mal. D. a
navrhovateľ. Namietali, že konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo
veci, že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam
a rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Vada v konaní

spočívala v tom, že napriek skutočnosti, že na strane navrhovateľov vystupuje mal. D. X. zastúpená
matkou, a Q. X., ktorý v priebehu konania nadobudol plnoletosť, súd prvej inštancie vo výroku V. uviedol:
„V prevyšujúcej časti čo do výšky výživného návrh oprávneného súd zamieta“, čím je uvedený výrok
nezrozumiteľný, keďže v ďalšom texte slovo oprávnený súd spája s Q. X. a o návrhu matky mal. D. súd
nerozhodol.Ďalejodvolateliapoukázali,ževsúčasnostimápovinnýotecmesačnýpríjemvovýške1.100

eur, býva sám v 3-izbovom byte, za ktorý platí 260 eur mesačne, za stravu minie 250 eur mesačne, jeho
ostatné výdavky sú vo výške 75 eur mesačne a spláca pôžičku vo výške 50 eur mesačne. Aj služobné
motorové vozidlo používa na súkromné účely. Matkin mesačný príjem v súčasnosti je vo výške 900 eur,
býva spolu s oboma deťmi rovnako ako otec v 3-izbovom byte, za ktorý mesačne platí cca 320 eur a
ostatné mesačné výdavky pre ňu a obidve deti (mobilné telefóny, pohonné hmoty, náklady na bežnú

prevádzku auta, drogériu, lieky, mesačníky) sú približne vo výške 280 eur mesačne, na oblečenie minú
400 eur, na stravu 700 eur, teda spolu na 3 osoby sumu 1.380 eur. Ďalej matka platí opravy vozidla,
vodičské kurzy pre deti, počítačový kurz pre Q., študijné potreby pre deti, vyúčtovania za služby spojené
s užívaním bytu a pod. Matka musela predať byt v lukratívnejšej časti H. a kúpiť iný na sídlisku Ť.,
aby mohla z rozdielu čiastočne splatiť dlhy, ktoré jej vznikli v čase, keď bola nezamestnaná a jej príjem

nebol dostatočný na pokrytie jej potrieb a potrieb detí, keďže otec na obe deti prispieval spolu sumou
140 eur mesačne. Z rovnakých dôvodov musela predať byt, ktorý zdedila po svojich rodičoch, zobrať
hypotekárny úver na úpravu bytu, v ktorom býva aj s deťmi, a ktorý doposiaľ spláca sumou 285 eur
mesačne. Z porovnania príjmov oboch rodičov vyplýva, že od poslednej úpravy výšky výživného, kedy
D. bola žiačkou X. ročníka L. školy a Q. žiakom X. ročníka L. školy, stúpol príjem otca približne o 360 eur

mesačne,anaopak,umatkytentopríjemklesolpribližneo150eurmesačne.Zároveňsúdprvejinštancie
skonštatoval, že potreby detí od posledného určenia výšky výživného podstatne vzrástli. Napriek tomu
súd prvej inštancie neprizeral na najlepší záujem detí, ale nad ich záujmom uprednostnil záujmy otca.
Súd určil sumu výživného pre obe deti spolu vo výške 310 eur mesačne a ktoré má zabezpečiť väčšinu
potrieb týchto detí, keďže matka im poskytuje bývanie a osobnú starostlivosť, a je len o niečo vyššia ako

suma 250 eur, ktorú si otec dopraje mesačne iba na stravu. Matka zdôraznila, že sa snažila postupnou
zmenouzamestnanízabezpečiťvyššípríjem,abymohlazabezpečiťpotrebyvtedyeštemaloletýchdetía
otec stále prispieval iba sumou 140 eur mesačne. Súd prvej inštancie nezohľadnil výrazne vyššiu životnú
úroveň povinného otca spočívajúcu v tom, že užíva 3-izbový byt v situácii, keď navrhovatelia spolu smatkou užívajú všetci traja rovnako 3-izbový byt, pričom súd v zákone stanovené právo detí podieľať sa
na životnej úrovni svojich rodičov úplne ignoroval a odôvodnil hypotetickými úvahami o akýchsi budúcich
profitoch či neprofitoch oprávnených z dedičstva po smrti povinného. Životná úroveň detí ani zďaleka

nedosahuje životnú úroveň otca v zmysle § 62 ods. 2, 4 Zákona o rodine, keď traja užívajú byt vo veľkosti
ako otec užíva sám. Otec, ktorý v priebehu konania tvrdil, že nemá žiadne úspory, zrejme svoj mesačný
plat vo výške 1.100 eur s výnimkou výživného na deti, ktoré do vynesenia rozsudku platil spolu vo výške
140 eur mesačne, teda sumu vo výške 950 eur mesačne, minie len pre seba. Súd pri takýchto otcových
výdavkoch len na seba, určil výživné pre deti vo veku takmer XX a XX rokov spolu vo výške 310 eur. Súd

svojím rozhodnutím núti matku, ktorá deťom poskytuje aj každodennú osobnú starostlivosť, ktorú súd
pri stanovení výšky výživného zo strany otca mal zohľadniť, ale nijako nezohľadnil, aby všetky náklady
spojené s výživou a potrebami detí, ktoré sú vo výške približne 1.200 eur mesačne na obe deti, nerátajúc
pri tom mimoriadne výdavky, zabezpečovala ona, hoci vykonaným dokazovaním bolo zistené, že jej
príjem je podstatne nižší ako otcov.

9. Na základe týchto skutočností odvolatelia navrhli, aby odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej
inštancie zmenil tak, že zvýši výživné zo strany otca pre D. X. zo sumy 60 eur mesačne na sumu 350 eur
od 24.05.2017 do budúcna, vždy do 15-teho dňa v mesiaci vopred k rukám matky a pre Q. X. zo sumy
80 eur mesačne na sumu 350 eur mesačne od 24.05.2017 do 31.08.2022 a na sumu 450 eur mesačne
od 01.09.2022 do budúcna, vždy do 15-teho dňa v mesiaci vopred k rukám oprávnených a primerane

zvýšeniu zaviazať otca na zaplatenie dlžného výživného pre obe deti.

10. K odvolaniam sa vyjadril kolízny opatrovník, ktorý odporučil rozhodnúť na základe dostupných
materiálov s poukazom na potreby detí, ako aj príjmov a majetkových pomerov na strane oboch rodičov.

11. Otec vo vyjadrení k odvolaniu zdôraznil, že v byte, v ktorom aj v súčasnej dobe býva, býval
od svojho narodenia, vyrastal v ňom a dostal ho darom od svojich rodičov. Poukázal, že v zmysle
ustálenej judikatúry súdov nie je možné pri určovaní výšky výživného nútiť povinného rodiča predať
nehnuteľnosť, v ktorej býva. Uviedol, že finančné rozdiely medzi výdavkami na bývanie v 3-izbovom byte
a napr. 2-izbovom byte, sú zanedbateľné, cca 20 eur mesačne. Zo svojho príjmu je schopný hradiť len

najzákladnejšie potreby, ako je strava, ubytovanie, oblečenie, hygienické potreby. Naopak, v konaní bolo
preukázané, že životná úroveň navrhovateľov a ich matky je výrazne vyššia ako jeho životná úroveň.
Poukázal, že má ukončené len stredoškolské vzdelanie s maturitou, matka má vyššie vzdelanie, a to
vysokoškolské vzdelanie druhého stupňa, aj napriek tomu v súčasnosti dosahuje nižší príjem ako on pri
svojom dosiahnutom stredoškolskom vzdelaní. Poukázal na rozhodnutie NS SR sp. zn. 3Cdo/236/2018,

z ktorého vyplýva, že vzhľadom na jeho vek, zdravotný stav, schopnosti, stupeň dosiahnutého vzdelania
a zameranie, jeho prax, jazykové znalosti, dopyt na trhu práce, jeho príjem zodpovedá aj výške príjmu.
Zdôraznil, že podľa § 62 a § 75 Zákona o rodine, uspokojovanie odôvodnených potrieb dieťaťa je
limitované možnosťami a schopnosťami rodičov. Okrem odôvodnených potrieb oprávnenej osoby sú
rozhodujúce predovšetkým reálne zárobkové schopnosti a možnosti každého z rodičov, ktoré sú dané

nielen ich subjektívnymi vlastnosťami, ale aj okolnosťami objektívneho charakteru, najmä pracovnými
príležitosťami primeranými vlastnostiam rodičov. Zároveň otec poukázal, že matka v roku 2016 predala
byt svojich rodičov za sumu 50.000 eur a v roku 2015 predala svoj pôvodný byt za sumu 79.000 eur
a nový byt kúpila za sumu 63.000 eur, z čoho teda mala príjem 16.000 eur, takže v žiadnom prípade
nebola nútená si peniaze požičiavať a zobrať si pôžičku v roku 2017 vo výške 22.000 eur a v roku 2018

vo výške 5.000 eur, ktorých splátky v konečnom dôsledku tvorili podstatnú časť výdavkov uvádzaných
matkou, keďže matka už v roku 2016 disponovala celkovo sumou vo výške 66.000 eur, ktorá musela
byť bez akýchkoľvek pochybností dostačujúca, tak na prípadnú rekonštrukciu bytu na Ť. kúpeného v
novembri 2015, na splatenie prípadných pôžičiek a úverov, ako aj na ďalšie jej výdavky. V žiadnom
prípade ani nemohla byť, ani nebola v hmotnej núdzi, a nebola nútená si požičiavať peniaze, ako sa to

snaží v tomto konaní účelovo tvrdiť. Odvolanie navrhovateľov považuje v celom rozsahu za nedôvodné.
Prípadným ďalším zvýšením výživného bude nútený sa rozhodovať, či bude uhrádzať svoje výdavky
spojené s bývaním a jeho ďalšie najzákladnejšie výdavky na život alebo výživné na deti, čo však nie
je mysliteľné, a zároveň by ho to vystavilo prípadnej exekúcii a trestnému stíhaniu pre zanedbanie
vyživovacej povinnosti. Navrhol, aby odvolací súd odvolaním napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie

ako vecne správny potvrdil a priznal mu nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

12. Krajský súd v Prešove (ďalej aj „odvolací súd“) rozsudkom sp. zn. 19CoP/39/2023, 19CoP/42/2023
zo dňa 28. mája 2024 o odvolaní proti rozsudku súdu prvej inštancie rozhodol tak, že cit.:„I. Mení rozsudok v spojení s opravným uznesením tak, že
zvyšuje výživné zo strany povinného pre D. zo sumy 60 eur mesačne na sumu 170 eur mesačne za

obdobie od 24.05.2017 do 31.08.2020 a na sumu 250 eur mesačne od 01.09.2020 do budúcna, ktoré
je otec povinný platiť vždy do 15. dňa v mesiaci vopred k rukám navrhovateľky.

Zvyšuje výživné zo strany povinného pre Q. zo sumy 80 eur mesačne na sumu 170 eur mesačne za
obdobie od 24.05.2017 do 31.08.2018 a na sumu 250 eur mesačne od 01.09.2018 do budúcna, ktoré

je otec povinný platiť vždy do 15. dňa v mesiaci vopred k rukám navrhovateľa.

II. Dlžné výživné za obdobie od 24.05.2017 do 31.01.2023 zo strany povinného pre navrhovateľku vo
výške 6084,84 eur je otec povinný uhradiť v troch splátkach k rukám navrhovateľky, a to prvú splátku v
sume 2028,28 eur najneskôr ku dňu 31.10.2024, druhú splátku v sume 2028,28 eur najneskôr ku dňu
31.03.2025, tretiu splátku v sume 2028,28 eur najneskôr ku dňu 31.08.2025.

Dlžné výživné za obdobie od 24.05.2017 do 31.01.2023 zo strany povinného pre navrhovateľa vo
výške 9280,33 eur je otec povinný uhradiť v troch splátkach k rukám navrhovateľa, a to prvú splátku v
sume 3093,44 eur najneskôr ku dňu 31.10.2024, druhú splátku v sume 3093,44 eur najneskôr ku dňu
31.03.2025, tretiu splátku v sume 3093,44 eur najneskôr ku dňu 31.08.2025.

III. V prevyšujúcej časti rozsudok potvrdzuje.

IV. Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.“

13. Proti rozsudku odvolacieho súdu podal otec dovolanie. Dovolaním napadnutý rozsudok odvolacieho
súdu Najvyšší súd SR (ďalej aj „dovolací súd“) uznesením sp. zn. 3CdoR/12/2024 zo dňa 19. februára
2025 zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie.

14. V odôvodnení dovolací súd uviedol, že dovolateľ vyvodzujúc prípustnosť dovolania z ustanovenia §

420 písm. f) CSP namietal predovšetkým arbitrárnosť, nepreskúmateľnosť a nedostatočné odôvodnenie
rozsudku odvolacieho súdu vo vzťahu k bežnému a dlžnému výživnému, ako aj nesprávne zistený
skutkový stav odvolacím súdom. Podľa názoru dovolacieho súdu rozhodnutie odvolacieho súdu
v prejednávanej veci trpí nedostatkami spočívajúcimi v jeho nepreskúmateľnosti a nedostatočnom
odôvodnení (arbitrárnosti). Dovolateľ opodstatnene namietal, že rozhodnutie odvolacieho súdu

neobsahuje bližšie odôvodnenie vo vzťahu k určeniu výšky bežného výživného, čo má za následok jeho
nepreskúmateľnosť i arbitrárnosť. Dovolateľ uviedol, že odvolací súd zistil tzv. tabuľkové výživné u D.
za rok 2017 vo výške 118 eur, za rok 2018 vo výške 140 eur, za rok 2019 vo výške 147 eur, pričom určil
výšku výživného na sumu 170 eur mesačne za celé obdobie (od 24. mája 2017 do 31. augusta 2020);
súdom určená výška výživného nezodpovedá ani jednej z predmetných súm, ani ich priemeru, a nie je

možné z odôvodnenia odvolacieho súdu zistiť bližšie dôvody takto určenej sumy v značnom rozsahu
presahujúcej tzv. tabuľkové výživné. V prípade výživného od 01.09.2020 vo výške 250 eur mesačne nie
je možné z odôvodnenia zistiť dôvody takto určenej sumy presahujúcej v značnom rozsahu tabuľkové
výživné (rok 2020 vo výške 191 eur, rok 2021 vo výške 198 eur, rok 2022 vo výške 240 eur). Uvedené
platí aj vo vzťahu k bežnému výživnému na Q., keď odvolací súd zistil tabuľkové výživné za rok 2017

vo výške 118 eur, za rok 2018 vo výške 158 eur, avšak určil výšku výživného za obdobie (od 24. mája
2017 do 31. augusta 2018) vo výške 170 eur mesačne, pričom daná suma nezodpovedá ani jednej z
predmetných súm, ani ich priemeru, a nie je možné z odôvodnenia odvolacieho súdu zistiť dôvody takto
určenej výšky výživného presahujúce v značnom rozsahu, aj spätne, tabuľkové výživné. Uvedené platí
aj k výživnému od 01.09.2018 vo výške 250 eur mesačne, keď nie je možné z odôvodnenia zistiť dôvody

takto určenej sumy presahujúcej v značnom rozsahu tabuľkové výživné (rok 2019 vo výške 165 eur, rok
2020 vo výške 191 eur, rok 2021 vo výške 198 eur, rok 2022 vo výške 240 eur).

15. Z rozhodnutia odvolacieho súdu nie je zrejmé (nie je možné zistiť), ako dospel k výške bežného
výživného od 24. mája 2017 do 31. augusta 2020 vo výške 170 eur mesačne a vo výške 250 eur

mesačne od 01. septembra 2020, keď nie je zrejmé, z akých dôvodov priznal v období zvýšenú sumu
výživného zohľadňujúcu osobnú starostlivosť matky, a to v rovnakej výške za celé obdobie. Na maloletú
D. vychádzalo tzv. tabuľkové výživné napr. za rok 2017 vo výške 118 eur, súd priznal výživné vo výške
170 eur, teda zvýšenú sumu oproti tabuľkovému výživnému o 52 eur z dôvodu osobnej starostlivostimatky, a porovnajúc v neskoršom období napr. v roku 2019 vychádzalo tzv. tabuľkové výživné vo výške
147 eur, súd priznal výživné vo výške 170 eur, teda zvýšenú sumu oproti tabuľkovému výživnému o 23
eur z dôvodu osobnej starostlivosti matky. Dané platí aj na obdobie a zdôvodnenie priznaného bežného

výživného vo výške 250 eur v období po 01. septembri 2020. Uvedené sa vzťahuje aj na priznané bežné
výživné Q., keď z rozhodnutia odvolacieho súdu nie je zrejmé (nie je možné zistiť), ako dospel k výške
bežného výživného od 24. mája 2017 do 31. augusta 2018 vo výške 170 eur mesačne a vo výške 250
eur mesačne od 01. septembra 2018, keď nie je zrejmé, z akých dôvodov priznal v období zvýšenú
sumu výživného zohľadňujúcu osobnú starostlivosť matky, a to v rovnakej výške za celé obdobie. Na Q.

vychádzalo tzv. tabuľkové výživné napr. za rok 2017 vo výške 118 eur, súd priznal výživné vo výške 170
eur, teda zvýšenú sumu oproti tabuľkovému výživnému o 52 eur z dôvodu osobnej starostlivosti matky,
a porovnajúc v neskoršom období napr. v roku 2018 (do augusta) vychádzalo tzv. tabuľkové výživné vo
výške 158 eur, súd priznal výživné vo výške 170 eur, teda zvýšenú sumu oproti tabuľkovému výživnému
o 12 eur z dôvodu osobnej starostlivosti matky. Dané platí aj na obdobie a zdôvodnenie priznaného
bežného výživného vo výške 250 eur mesačne v období po 01. septembri 2018. Miera rôzneho zvýšenia

bežného výživného, (na D. o 52 eur a o 23 eur a na Q. o 52 eur a o 12 eur), výživného oproti tabuľkovému
určeniu v dôsledku osobnej starostlivosti matky nie je z rozhodnutia odvolacieho súdu zrejmá, a teda
ani preskúmateľná.

16. Nie je zrejmé, prečo odvolací súd priznal zvýšené výživné v jednotnej sume počnúc od začiatku

celého požadovaného obdobia (na sumu 170 eur mesačne za obdobie od 24. mája 2017 do 31. augusta
2020 a na sumu 250 eur mesačne od 01. septembra 2020 do budúcna), keď potom vychádzal z
toho, že v prípade nižších súm tabuľkového výživného v počiatočných rokoch, súd zohľadnil mieru
osobnej starostlivosti matky vo vyššej miere, ako v prípade neskorších (nasledujúcich) rokov, keď suma
tabuľkového výživného sa zvyšovala práve z dôvodu zvyšovania ročného priemerného mesačného

príjmu otca, čím vlastne v týchto rokoch potom súd zohľadnil osobnú starostlivosť matky v menšej miere
ako v predchádzajúcich rokoch a naopak, v predchádzajúcich rokoch zohľadnil osobnú starostlivosť
matkyvovyššejmiere,pričomvodôvodnenírozhodnutiaodvolaciehosúduabsentujezdôvodnenietohto
rozdielneho zohľadnenia osobnej miery starostlivosti matky o navrhovateľov v jednotlivých rokoch.

17. Dovolací súd navyše uviedol, že rozhodnutie odvolacieho súdu je zároveň vnútorne protirečivé.
Odvolací súd v odôvodnení rozhodnutia uvádza, že pri výpočte bežného výživného vzal do úvahy tzv.
tabuľkové výživné, pričom pri stanovení výšky výživného zohľadnil mieru osobnej starostlivosti matky o
deti - navrhovateľov. Pričom v prípade stanovenia výšky bežného výživného na navrhovateľa Q. odvolací
súdibavšeobecnenazáveruviedol,ževzaldoúvahyskutočnosť,žemieraosobnejstarostlivostimatkyo

navrhovateľajemenšiaakounavrhovateľky.Vprípadeporovnaniaodvolacímsúdomurčenéhobežného
výživného na oboch navrhovateľov v čase keď boli obe deti maloleté, napr. za rok 2017, je zrejmé,
že odvolací súd priznal navrhovateľovi bežné výživné vo výške 170 eur mesačne a navrhovateľke
tiež bežné výživné vo výške 170 eur mesačne (v porovnaní s tabuľkovým výživným na rok 2017,
ktoré vychádzalo podľa záverov odvolacieho súdu zhodne pri oboch deťoch vo výške 118 eur), čo je

suma totožná v prípade oboch navrhovateľov, z čoho teda vyplýva, že odvolací súd zohľadnil potom
aj v rovnakom rozsahu mieru osobnej starostlivosti matky v prípade oboch navrhovateľov, keďže im
boli priznané rovnaké sumy pri rovnakom východiskovom tabuľkovom výživnom 118 eur, zvýšené o
sumu 52 eur, teda zohľadňujúc mieru osobnej starostlivosti matky v rovnakej miere v prípade oboch
navrhovateľov. Takto zistená okolnosť nekorešponduje s názorom vysloveným odvolacím súdom, že

pri Q. vzal odvolací súd do úvahy skutočnosť, že miera osobnej starostlivosti matky o navrhovateľa je
menšia ako u navrhovateľky.

18. Dovolací súd zároveň dospel k dôvodnosti dovolacej námietky otca o nepreskúmateľnosti a
nedostatočnom odôvodnení výroku odvolacieho súdu týkajúceho sa dlžného výživného, keď namietal,

že nie je možné z odôvodnenia rozhodnutia dospieť k záveru, akým spôsobom (výpočtom) postupoval
odvolací súd pri určení výšky dlžného výživného na každého navrhovateľa, pričom odvolací súd
nezohľadnil otcom uvádzané zvýšené sumy výživného a dlžného výživného vo výške 230 eur v období
od augusta 2020 do mája 2022, ktoré nikto v konaní nerozporoval, a ktoré pri stanovení výšky dlžného
výživného zohľadnil aj súd prvej inštancie. Preskúmaním napadnutého rozhodnutia odvolacieho súdu

vo vzťahu o dlžnom výživnom dovolací súd dospel k záveru, že z odôvodnenia rozhodnutia odvolacieho
súdu nie je možné dospieť k zisteniu akým spôsobom odvolací súd dospel k výpočtu sumy dlžného
výživného na každého navrhovateľa, nie je zrejmé či a ako sa odvolací súd vysporiadal so skutočnosťou,
že otec navrhovateľov platil v období od augusta 2020 do mája 2022 sumu zvýšeného výživného spolus dlžným výživným na každé dieťa vo výške 230 eur mesačne, (čo vyplýva aj z bodu odôvodnenia
rozhodnutia súdu prvej inštancie), keď odvolací súd k tomu v odôvodnení uviedol, že zohľadnil otcom
hradené bežné výživné v sume 80 eur mesačne a sume 60 eur mesačne. Z rozhodnutia odvolacieho

súdu tak nevyplýva, či, ako a prípadne prečo (ne)zahrnul otcom hradené zvýšené sumy bežného
výživného spolu s dlžným výživným v uvádzanom období.

19. Odvolací súd v odôvodnení rozhodnutia uvádza iba výslednú sumu dlžného výživného, bez bližšej
konkretizácie jej výpočtu, pričom takto vypočítaná suma nie je overiteľná ani preskúmateľná, keď bližšia

konkretizácia výpočtu výslednej sumy v odôvodnení absentuje. Dovolací súd dospel k záveru, že
odôvodnenie rozhodnutia odvolacieho súdu vo vzťahu k dlžnému výživnému na oboch navrhovateľov
(detí dovolateľa) nie je nepreskúmateľné. V tejto súvislosti dovolací súd zároveň poukazuje, že výrok
rozhodnutiaodvolaciehosúduvčastiurčeniavýškydlžnéhovýživnéhonanavrhovateľaQ.H.jevnútorne
rozporný(nekonzistentný)svýrokomohľadomvýškysplátok,naktorébolsúdomzaviazanýpovinný,keď
odvolací súd na jednej strane dospel k záveru o dlžnom výživnom navrhovateľa vo výške 9.280,33 eura,

ktorú povinnej osobe uložil splácať v troch splátkach, každej vo výške 3.093,44 eura, t. j. spolu 9.280,32
eura (3 x 3.093,44 eura), čo po prepočítaní nie je suma totožná so sumou výšky dlžného výživného
(rozdiel 0,01 eura). Uvedená rozporuplnosť vyplýva aj z odôvodnenia rozhodnutia odvolacieho súdu a
zápisnice z pojednávania.

20. Dovolací súd ďalej dodáva, že tiež nie je z rozhodnutia odvolacieho súdu zrejmé, prečo odvolací súd
vyčíslil dlžné výživné iba za obdobie od 24. mája 2017 do 31. januára 2023, keď odvolací súd vo veci
rozhodol zmeňujúcim rozsudkom 28. mája 2024, pričom nezaplatené výživné, aj iba v jeho pomernej
časti, ktoré mal otec platiť od februára 2023 do rozhodnutia odvolacieho súdu, v čase rozhodnutia
odvolacieho súdu predstavovalo už dlžné výživné.

IV. Hodnotenie odvolacieho súdu

21. Krajský súd v Prešove po zistení, že odvolanie bolo podané včas (§ 362 ods. 1 CSP) oprávneným
subjektom - účastníkom konania, v ktorého neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 359 CSP), proti

rozhodnutiu súdu prvej inštancie, proti ktorému zákon odvolanie pripúšťa (§ 355 ods. 2 v spojení s
§ 357 písm. d/, g/ CSP) po skonštatovaní, že podané odvolanie má zákonné náležitosti (§ 127 a §
363 CSP) a že odvolateľ použil zákonom prípustné odvolacie dôvody, preskúmal rozhodnutie v jeho
napadnutej časti bez viazanosti rozsahom (§ 65 CMP) a dôvodmi odvolania (§ 66 CMP); bez nariadenia
odvolacieho pojednávania, keď deň vyhlásenia rozsudku bol zverejnený minimálne 5 dní vopred na

úradnej tabuli súdu a v elektronickej podobe na webovej stránke súdu v ten istý deň, ako sa vyvesil na
úradnej tabuli, viazaný právnym názorom dovolacieho súdu, dospel k záveru, že je potrebné zmeniť
výroky napadnutého rozhodnutia súdu prvej inštancie ohľadom zvýšenia výživného zo strany povinného
otca pre navrhovateľov a tým súvisiaceho dlžného výživného za obdobie od 24.05.2017 do 30.06.2025
(§ 388 CSP) a v prevyšujúcej časti rozsudok potvrdiť (387 ods. 1 CSP).

22. Podľa § 387 ods. 1 a 2 CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo
výroku vecne správne. Ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého
rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého
rozhodnutia, prípadne doplní na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

23. Podľa § 388 CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zmení, ak nie sú splnené podmienky
na jeho potvrdenie, ani na jeho zrušenie.

24. Predmetom prieskumu odvolacieho súdu s poukazom na obsah preskúmavaného rozsudku i

argumenty predostreté v odvolacom konaní bolo posúdiť, či sú splnené zákonné podmienky na
dané skutkové okolnosti na zvýšenie výživného v zmysle návrhu. Vo vzťahu k odvolacím námietkam
navrhovateľov, odvolací súd v prvom rade zdôrazňuje, že súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky
nastolenéúčastníkomkonania,aleibanatie,ktorémajúprevecpodstatnývýznam,prípadnedostatočne
objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia, preto odôvodnenie rozhodnutia súdu, ktoré stručne

a jasne objasní skutkový a právny základ rozhodnutia, postačuje na záver o tom, že z tohto aspektu
je plne realizované zákonné právo účastníka na súdnu ochranu, resp. právo na spravodlivé súdne
konanie. Do práva na spravodlivý proces však nepatrí právo účastníka konania, aby sa súd stotožnil
s jeho právnymi názormi a predstavami, navrhovaním a hodnotením dôkazov, ani aby prebral a riadilsa ním predpokladaným výkladom všeobecne záväzných predpisov, rozhodol v súlade s jeho vôľou a
požiadavkami, ale ani právo vyjadrovať sa k spôsobu hodnotenia vykonaných dôkazov (porovnaj napr.
IV.ÚS 252/2004, I.ÚS 50/2004, II.ÚS 3/1997, II.ÚS 251/2003).

25. Rozhodovanie o výžive maloletých detí je konaním vo veciach starostlivosti súdu o maloletých v
zmysle § 111 až § 122 CMP. Okruh účastníkov tohto konania treba posúdiť podľa § 7 ods. 2 CSP, podľa
ktorého v konaní, ktoré možno začať aj bez návrhu, je účastníkom aj ten, o koho právach a povinnostiach
samákonať.Navrhovateliaboliúčastníkmipredmetnéhokonaniaajpreddovŕšením18-tehorokusvojho

veku. V priebehu konania nadobudli procesnú spôsobilosť, kedy pred súdom môžu konať samostatne v
celom rozsahu, v akom majú spôsobilosť vlastnými úkonmi nadobúdať práva a brať na seba povinnosti
(§ 67 CSP). Od tohto obdobia navrhovatelia získali spôsobilosť konať samostatne, napriek tomu, že
predmetom konania ostalo obdobie zvýšenia vyživovacej povinnosti zo strany povinného otca v čase,
keďbolinavrhovateliaeštemaloletí.Navrhovateliasapripojilikpodanémunávrhumatky.Akbolnávrhna
určenie výživného podaný pred dosiahnutím plnoletosti dieťaťa, pokračuje v konaní súd v starostlivosti

o maloletých aj po ich plnoletosti s tým rozdielom, že plnoleté dieťa má už v ďalšom súdnom konaní
samostatné procesné postavenie.

26. Navrhovatelia v odvolaní proti rozsudku súdu prvej inštancie namietali výšku zvýšeného výživného
a s tým súvisiaceho aj dlžného výživného s poukazom na príjem povinného otca, na mesačný

príjem matky, u ktorej bývajú obidvaja navrhovatelia a s poukazom na osobnú starostlivosť matky
o navrhovateľov doposiaľ. Zdôraznili, že otec svoj príjem užíva okrem nízkeho výživného pre
navrhovateľov len pre svoje potreby. Preukázali, že ich výdavky, s poukazom na zmenené pomery
oproti pôvodnému určeniu výživného, podstatne vzrástli, keďže nastúpili na stredné školy, a následne
navrhovateľ už aj na vysokú školu.

27.Matkavpriebehukonania,kedynavrhovateliabolieštemaloletýmideťmi,vyčíslilavýdavkynasebaaj
obe deti, keďže doposiaľ žijú v spoločnej domácnosti. Zdôraznila, že otec okrem mesačného výživného
žiadnym spôsobom na potreby navrhovateľov neprispieval. Pri žiadnej z položiek nevzhliadol odvolací
súd zjavnú neprimeranosť s ohľadom na vtedajší vek navrhovateľov. Z obsahu spisu súdu prvej inštancie

vyplýva, že v čase poslednej úpravy výživného mal. Q. navštevoval X. ročník L. Š.H. J. W. W. I. H.,
otec bol zaviazaný prispievať na jeho výživu sumou 80 eur do 15-teho dňa vopred k rukám matky od
právoplatnosti výroku o rozvode manželstva; mal. D. navštevovala X. ročník Y. F. L. Š., jej zdravotný
stav bol v poriadku a na jej výživu bol otec zaviazaný prispievať sumou 60 eur mesačne do 15-teho
dňa vopred k rukám matky od právoplatnosti výroku o rozvode manželstva. V tom čase matka bola

zamestnaná v spoločnosti T. Y. &. U. N., N..V..Q.. s príjmom v priemere 1.078 eur mesačne netto. Otec
detívtomčasepracovalvspoločnostiM.P.,N..V..Q..smesačnýmpríjmomvpriemere737eurmesačne.

28. Súd prvej inštancie v bode 8. napadnutého rozsudku podrobne uviedol zamestnávateľov matky a
jej príjem za roky 2017 až 2022 s podrobným rozpisom výdavkov na domácnosť a na potreby vtedy

maloletých navrhovateľov. Q. v školskom roku XXXX/XX nastúpil na N. K. Š. D. I. H., od 01.09.XXXX
je študentom vysokej školy P. D. M. F. Y. W. I. H., v akademickom roku XXXX/XX študent X. ročníka
bakalárskeho štúdia v dennej forme. Dňa XX.XX.XXXX nadobudol plnoletosť, avšak sústavne sa
pripravuje na svoje povolanie, študuje na vysokej škole, je toho času bez príjmu odkázaný na výživu
svojich rodičov. V auguste 2022 absolvoval vodičský kurz, za ktorý mu matka zaplatila sumu 550 eur,

ďalej matka uhradila 150,08 eur za počítačový kurz a sumu 649 eur za notebook Lenovo. V čase podania
návrhu D. bola žiačkou X. ročníka na L. Š. I. H., od 01.09.XXXX sa stala žiačkou N. L. Š. I. H., v školskom
roku XXXX/XX je žiačkou X. ročníka tejto školy. V júni 2022 jej matka zaplatila vodičský kurz vo výške
864 eur spolu s kurzom prvej pomoci, uhradila tiež prvú platbu na stužkovú vo výške 250 eur.

29. Otec v čase podania návrhu na zvýšenie výživného bol zamestnaný v spoločnosti M. N., N..V..Q.. ako
Q.S..Vtejtospoločnostijezamestnanýdoposiaľ.Príjemotcavroku2017bolvpriemerevovýške742,17
eur netto. Jeho práca je spojená s cestovaním, má pridelené služobné vozidlo, ktoré môže používať aj
na súkromné účely, avšak musí platiť aj kompenzáciu za používanie tohto vozidla, čo mu je odrátavané
z čistého príjmu. V roku 2018 mal príjem vo výške 880 eur, v roku 2019 v priemere mesačne 920 eur,

v roku 2020 z potvrdenia zamestnávateľa vyplýva, že čistý mesačný príjem otca bol 1.066 eur, v roku
2021 vo výške 1.100 eur a od 1/2022 do 11/2022 mal otec čistý mesačný príjem 1.199,75 eur. Otec v
priebehu konania preukazoval výdavky na viackrát vzhľadom na to, že toto konanie prebiehalo dlhší čas.
Je vlastníkom bytu č. XX na G. X v H., ktorý nadobudol na základe darovacej zmluvy od svojich rodičov.Iné nehnuteľnosti nevlastní, ani motorové vozidlo, ani žiadne hnuteľné veci vyššej hodnoty, nemá žiadne
úspory. Pravidelné mesačné výdavky, ktoré otec uhrádza, súd prvej inštancie podrobne uviedol v bode
12. a 13. napadnutého rozhodnutia.

30. Odvolací súd konštatuje, že výživné pre dieťa slúži nielen na uspokojovanie všetkých odôvodnených
hmotných potrieb, ako je jedlo, ošatenie, obuv a pod., ale aj ďalších odôvodnených potrieb dôležitých
pre výchovu a vývoj dieťaťa, jeho kultúrne, rekreačné potreby a pod. Ak sú reálne možnosti oprávnených
rodičov väčšie, odôvodnenými sú aj ďalšie potreby dieťaťa, ktoré síce nie sú nevyhnutné, ale so zreteľom

na okolnosti konkrétneho prípadu sú prospešné pre všestranný vývoj dieťaťa. Z charakteru výživného
ako dávky zročnej do budúcnosti vyplýva, že nemožno všetky výdavky preukázať, keďže budú vznikať
až v budúcnosti.

31. Pri stanovení rozsahu výživného je dôvodné prihliadať na mieru osobnej starostlivosti matky a
absencia nemateriálneho plnenia v podobe rovnakej miery osobnej starostlivosti by zo strany otca

pochopiteľne a rozumne mala byť kompenzovaná plneniami materiálnymi, konkrétne napr. platením
výživnéhovozvýšenejmiere.Obligatórnymzákonnýmhľadiskompriurčovanívýškyvýživnéhojeosobný
výkon starostlivosti, ktorý Zákon o rodine nepochybne kladie na roveň finančnému zabezpečovaniu
výživy (porovnaj uznesenie ÚS SR zo dňa 10.11.20211 sp. zn. IV.ÚS 489/2011).

32. Pri výrazne prevažujúcej miere osobnej starostlivosti matky o maloleté deti nastolená situácia medzi
rodičmi sa prieči zásadne rovnocennému výkonu rodičovských práv a povinností, a to v dôsledku
prihliadania na dikciu ustanovenia § 62 ods. 4 Zákona o rodine, v zmysle ktorého sa osobná starostlivosť
rodiča o maloleté dieťa započítava na účely materiálneho plnenia vyživovacej povinnosti. Uvedenú
odchýlku v neprospech matky smie racionálne odôvodniť ustanovenie § 62 ods. 2, § 75 ods. 1 Zákona

o rodine. Rodičia sú povinní plniť svoju vyživovaciu povinnosť podľa svojich schopností, možností a
majetkových pomerov.

33. Odvolací súd zvlášť poukazuje na ust. § 62 ods. 5 Zákona o rodine, v zmysle ktorého má výživné
prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov

povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.
Výživné predstavuje prednostnú pohľadávku pred všetkými ostatnými výdavkami. Každý rodič má teda
povinnosť v prvom rade zabezpečiť výživu svojho dieťaťa a až následne má právo využiť zostávajúce
finančné prostriedky na uspokojovanie svojich vlastných potrieb. Zákon zásadne nerozlišuje, či ide o
nevyhnutné životné potreby rodiča alebo iné potreby. Súdy tak nemajú povinnosť konkrétne skúmať

otázku výšky životných nákladov rodiča, o vyživovacej povinnosti ktorého sa koná. Preukazovanie
výdavkov povinného rodiča však môže slúžiť ako dôkaz na stanovenie jeho životnej úrovne, avšak
nie ako dôkaz, že rodič nemá dostatok finančných prostriedkov na to, aby plnil primeranú vyživovaciu
povinnosť k svojmu dieťaťu.

34. Odvolací súd vychádzal zo súdom prvej inštancie zisteného skutočného stavu, ktorý však inak
právne posúdil, pretože výrok o výške výživného nezodpovedá zisteným skutočnostiam. Súd prvej
inštancie zistil otcov príjem a majetok, a podľa názoru odvolacieho súdu jeho priemerný mesačný
príjem je dostatočný na to, aby došlo k zvýšeniu výživného na vyššiu úroveň, pričom potreba zvýšenia
výživného vyplynula zo zvýšených potrieb detí ich nástupom na strednú, príp. vysokú školu a zo

všeobecne známeho faktu zvýšenia životných nákladov. Pri určovaní sumy potrieb detí je potrebné
vychádzať nielen z toho, aká je minimálna výška týchto výdavkov, ale je potrebné pritom prihliadať aj
na životnú úroveň rodičov. Potrebu stravovania, bývania, obliekania, vzdelávania, oddychu, zdravotnej
starostlivosti a iné potreby možno napĺňať v rôznej kvalite a tomu zodpovedá aj suma, ktorú je potrebné
na tieto plnenia vynaložiť. Odvolací súd považuje sumu 170 eur od podania návrhu do 31.08.XXXX

(začiatok štúdia na N. škole) a sumu 250 eur od tohto dátumu do budúcna na Q. a sumu 170 eur
od podania návrhu do 31.08.XXXX (začiatok štúdia na N. škole) a sumu 250 eur od tohto dátumu do
budúcna na D. za primeranú sumu bežného výživného, preto odvolací súd považoval za dôvodné zvýšiť
bežné výživné. Odvolací súd pri rozhodovaní vychádzal z toho, že aj matka splní svoju vyživovaciu
povinnosť podľa svojich možností a schopností. Matkin príjem a majetok nie sú pre rozhodnutie v

tejto veci podstatné; podstatné je, že riadne a v dostatočnom rozsahu plní vyživovaciu povinnosť voči
navrhovateľom naturálne (starostlivosťou) aj finančne. Vyššia miera osobnej starostlivosti má svoj odraz
v nižšej miere finančného plnenia z jej strany a nižšia miera osobnej starostlivosti otca má svoj odraz
vo vyššej miere finančného plnenia z jeho strany.35. Odvolací súd argumentuje, že pri určovaní výživného možno ako pomôcku použiť tabuľku vydanú
Ministerstvom spravodlivosti SR. Táto zohľadňuje výšku príjmu rodiča povinného výživou, akú časť

príjmu musí mať rodič k dispozícii pre svoje potreby, počet vyživovacích povinností, vek detí, mieru
starostlivosti rodiča povinného výživou o deti; a pre dve deti na strednej škole stanovuje výšku výživného
na 18 % z čistého príjmu povinného rodiča na každé dieťa. Výsledky nie sú záväzné (a už vôbec nie
sú záväzné presné sumy výživného vypočítané podľa nich), súd môže zohľadniť aj iné právne alebo
skutkovo významné okolnosti. Túto tabuľku možno použiť najmä ako pomôcku pre zjednotenie súdnej

praxe v otázke výšky výživného. Odvolací súd sa pri určovaní výživného zo strany povinného rodiča
nad rámec tabuľkového výživného riadil porovnaním príjmu otca tak, ako ho zistil súd prvej inštancie a
odôvodnenými potrebami detí tak, ako ich ustálil súd prvej inštancie, pričom rozdiel oproti tabuľkovému
výživnému je odôvodnený vyššou mierou osobnej starostlivosti matky a zásadou, že dieťa má právo
sa podieľať na životnej úrovni svojich rodičov. Pri určení súm výživného v rovnakej výške na obe deti
odvolací súd vychádzal z toho, že osobná starostlivosť matky o deti je približne rovnaká vzhľadom na

malý vekový rozdiel medzi nimi, a ako referenčný bod na zvýšenie výživného na sumu 250 eur mesačne,
odvolací súd vzal u oboch detí dátum ich nástupu na strednú školu. Schopnosť otca platiť výživné v
sume 250 eur mesačne, akú určil odvolací súd, je preukázaná aj tým, že otec v období od mája 2020
do augusta 2022, platil na každé z detí len o niečo menšiu sumu 230 eur.

36. Vychádzajúc z určeného výživného odvolací súd určil dlžné výživné nasledujúcim spôsobom: Z
dokazovania súdom prvej inštancie vyplynulo, že otec na navrhovateľku (D.) uhradil za obdobie 6/2017
- 7/2020 sumu 2.280 eur (38 mesiacov a 60 eur); za obdobie 8/2020 - 5/2022 sumu 5.060 eur (22
mesiacov a 230 eur); za obdobie 6/2022 - 1/2023 sumu 480 eur (8 mesiacov a 60 eur); v ďalšom období
2/2023 - 6/2025 vychádzal odvolací súd z toho, že otec prispieval na navrhovateľku sumou určenou

súdomprvejinštancievovýške4.060eur(29mesiacova140eur);spolu11.880eur.Podľazmeňujúceho
rozsudku odvolacieho súdu mal otec uhradiť za obdobie 5/2017 (7 dní) sumu 24,84 eur; za obdobie
6/2017 - 8/2020 sumu 6.630 eur (39 mesiacov a 170 eur); za obdobie 9/2020 - 6/2025 sumu 14.500
eur (58 mesiacov a 250 eur); spolu 21.130 eur. Dlžné výživné tak predstavuje sumu: 21.154,84 eur -
11.880 eur = 9.274,84 eur.

37.Otecnanavrhovateľa(Q.)uhradilzaobdobie6/2017-7/2020sumu3.040eur(38mesiacova80eur);
za obdobie 8/2020 - 5/2022 sumu 5.060 eur (22 mesiacov a 230 eur); za obdobie 6/2022 - 1/2023 sumu
640 eur (8 mesiacov a 80 eur). V ďalšom období 2/2023 - 6/2025 vychádzal odvolací súd z toho, že otec
prispieval na navrhovateľa sumou určenou súdom prvej inštancie vo výške 4.930 eur (29 mesiacov a

170 eur); spolu 13.670 eur. Podľa zmeňujúceho rozsudku odvolacieho súdu mal otec uhradiť za obdobie
5/2017 (7 dní) sumu 20,32 eur; za obdobie 6/2017 - 8/2018 sumu 2.550 eur (15 mesiacov a 170 eur);
za obdobie 9/2018 - 6/2025 sumu 20.500 eur (82 mesiacov a 250 eur); spolu 23.050 eur. Dlžné výživné
tak predstavuje sumu: 23.070,32 eur - 13.670 eur = 9.400,32 eur.

38. Vzhľadom na celkovú sumu dlžného výživného by nebolo spravodlivé, aby otec splatil dlžné výživné
v lehote do 15 dní od právoplatnosti rozhodnutia, preto odvolací súd postupoval podľa § 232 ods. 3
CSP a určil otcovi dlhšiu lehotu na zaplatenie dlžného výživného, a to do 1 roka od právoplatnosti tohto
rozsudku každému z navrhovateľov. Vzhľadom na dĺžku trvania konania (od 24.05.2017) a predpoklad,
že výživné bude v nejakom rozsahu zvýšené, mal povinný otec dostatočný časový priestor, aby si

zabezpečil dostatočnú finančnú rezervu na úhradu dlhu na výživnom pre svoje plnoleté deti.

39. O trovách odvolacieho a dovolacieho konania rozhodol odvolací súd v zmysle § 52 CMP v spojení s §
58CMPtak,žežiadenzúčastníkovnemánároknanáhradutrovkonania.Vpreskúmavanejveciodvolací
súd súčasne nevzhliadol také okolnosti, ktoré by odôvodnili priznať náhradu trov konania niektorému z

účastníkov podľa § 55 CMP.

40. Rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu v pomere hlasov 3 : 0 (§ 3 ods. 9 zákona č.
757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov; § 393 ods. 2 CSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku nie je prípustné odvolanie.Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý

rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
Dovolateľ má právo zvoliť si advokáta a možnosť obrátiť sa na Centrum právnej pomoci (§ 160 ods.
2 CSP).
Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu

treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného
predpisu; ak sa dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Súd na dodatočné
doručenie podania nevyzýva (§ 125 ods. 2 CSP).
Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods. 2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom.
Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v

akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Podľa § 376 ods. 1 CMP v spojení s § 370 ods. 1 CMP, ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá
vykonateľný exekučný titul, ktorým bola upravená starostlivosť o maloletého, styk s maloletým alebo iná
ako peňažná povinnosť vo vzťahu k maloletému, môže oprávnený podať návrh na nariadenie výkonu

rozhodnutia.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, ktorým bola upravená
vyživovacia povinnosť, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995
Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok).