Rozsudok ,
Potvrdené Judgement was issued on Thursday, April 3, 2024

Súd: Okresný súd Poprad
Spisová značka: 19C/71/2022

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8722203154
Dátum vydania rozhodnutia: 03. 04. 2024
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Iveta Jenčová

ECLI: ECLI:SK:OSPP:2024:8722203154.10

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

19C/71/2022

Okresný súd Poprad - sudkyňou JUDr. Ivetou Jenčovou v spore žalobkyne: A. B., nar. XX.X.XXXX,
trvale bytom A. XX, XXX XX A., občan SR, právne zastúpená: JUDr., Ing. Marcela Martinkovičová,
advokátka so sídlom AK Nám. sv. Egídia 95, 058 01 Poprad, IČO:50672720, proti žalovanému: C. D. E.,
nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom A. XX, XXX XX A., občan SR, právne zastúpený: Advokátska kancelária

JUDr. Olejár, s.r.o., so sídlom Mnoheľova 839/10, 058 01 Poprad, IČO: 47253070, v konaní o určenie,
že vec patrí do dedičstva s prísl. takto

r o z h o d o l :

19C/71/2022

I. Súd žalobu z a m i e t a.

II. Žalovaný m á voči žalobkyni n á r o k na 100% náhradu trov konania, ktoré budú vyčíslené

samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobkyňa podanou žalobou žiadala, aby súd určil, že do dedičstva po poručiteľke A. E., F. G.,
nar. XX.XX.XXXX, r.č.: XXXXXX/XXX, zomr. dňa 08.01.2010, naposledy bytom A. XX, patria finančné
prostriedky vo výške 18 444,51 €.
Uviedla, že Uznesením Okresného súdu Poprad sp. zn. 2D/34/2010, D not 23/2010 zo dňa 04.10.2010
vo veci prejednania dedičstva po nebohej A. E. bolo konanie zastavené a nepatrný majetok zanechaný
poručiteľkou pozostávajúci z vkladnej knižky č. XXXXXXXXXX/XXXX vedenej v H. H., I.. Bratislava so
zostatkom vo výške 7,01 € s prísl. bol vydaný žalovanému, ako synovi poručiteľky.

Uviedla, že je univerzálnym dedičom po poručiteľke A. E., rovnako ako žalovaný, a domáha sa určenia,
že ku dňu smrti poručiteľky patrilo poručiteľke vlastnícke právo k finančným prostriedkom vo výške 230
747,50 SK (7 659,41 €) a 324 911,- SK (10 785,10 €), spolu 18 444,51 €.
Na uvedené finančné prostriedky mala poručiteľka nárok z Kúpnej zmluvy č. 463/2006 – Veľká zo dňa
10.05.2006. V zmysle tejto zmluvy kúpna cena vo výške 230 747,50 SK (7 659,41 €) bola poukázaná na
účet vedený vo J., I., a to na základe čestného vyhlásenia poručiteľky zo dňa 10.05.2006. Poručiteľka
však mala účet v H. H. a majiteľom tohto účtu, na ktorý mali byť poukázané peňažné prostriedky z

tejto zmluvy, je žalovaný. Napriek tomu, že tieto peniaze mali patriť do dedičstva, ako to vyplýva aj
z vyhlásenia poručiteľky zo dňa 12.03.2007 s osvedčením pravosti jej podpisu na Notárskom úrade
JUDr. Evy Čabrovej, poručiteľka listinou vyhlásila, že za života jej manžela darovali synovi – žalovanému
rodinný dom, v ktorom trvalo bývali pod podmienkou, že svojich rodičov dochová do smrti a zároveňžiadala, aby majetok poručiteľky a vkladná knižka vedená Slovenskou sporiteľňou, a.s. , kde mala
poručiteľka úspory vo výške cca 320 000,- SK, boli rovnakým dielom rozdelené medzi deti poručiteľky
- žalobkyňu a žalovaného. Poručiteľka mala aj vkladnú knižku, na ktorej mala celoživotné úspory, ktoré

jej jednorazovým výberom dňa 02.10.2006 vybral žalovaný, avšak bez jej súhlasu.
Žalobkyňa svojich rodičov v starobe dlhodobo opatrovala, najmenej 25 rokov, až do ich smrti. V
priebehu opatrovania poručiteľka neustále žalobkyni hovorila, že v H. H. v Poprade má svoje celoživotné
úspory, pričom presne vedela, že je to najmenej 320 000,- SK bez úrokov, s úrokmi je to 324 911,-
SK. Zároveň stále tvrdila, že má dostať ešte peniaze od Národnej diaľničnej spoločnosti za predané

pozemky, pričom všetky tieto peniaze chcela rozdeliť medzi svoje deti, účastníkov konania. Všetky tieto
tvrdenia preukazujú vyhlásenia poručiteľky zo dňa 06.03.2007 a dňa 12.03.2007, urobené v zariadení
opatrovateľskej služby vo Svite s riadne overeným podpisom poručiteľky. V danom čase poručiteľka
nevedela nájsť svoju vkladnú knižku, pričom dcére hovorila, že má strach aby o úspory neprišla, pretože
vrajvbolestiachniečožalovanémupodpísala.Rovnakobolazostranyžalovanéhoprinútenávbolestiach
podpísaťajčestnévyhláseniezodňa10.05.2006,keďpodpisovalakúpnuzmluvu,ktorévypísalžalovaný

a ktorý na toto čestné vyhlásenie uviedol svoj účet a nie účet poručiteľky. Na tento účet následne boli zo
strany Národnej diaľničnej spoločnosti tieto peniaze uhradené, pričom tieto peniaze patrili poručiteľke,
ktorá sa však k ním nedostala a neboli ani predmetom dedičského konania.
Naliehavý právny záujem žalobkyne na podaní tejto žaloby v zmysle § 137 písm. c) CSP je zrejmý,
nakoľko žalobkyňa prichádza do úvahy ako dedič a právoplatný rozsudok sa stane dostatočným

podkladom pre účely dedičského konania o novoobjavenom majetku (§ 211 ods. 1 zákona č. 161/2015
Z. z. Civilný mimosporový poriadok), čím sa žalobkyňa môže účinne domôcť ochrany svojho dedičského
práva.

2. Žalovaný v písomnom vyjadrení k žalobe žiadal túto zamietnuť a priznať mu nárok na náhradu trov

konania.
Uviedol, že pôvodne v rodičovskom rodinnom dome súp. č. XX J. A. žila spolu s rodičmi aj žalobkyňa
so svojou rodinou, ako aj žalovaný so svojou rodinou. Rodičia žalobkyne sa veľkou mierou podieľali
jednak finančne, ako aj osobne svojou osobnou účasťou a prácou, na stavbe nového rodinného domu
pre žalobkyňu a jej rodinu. Otec zabezpečoval pozemok, projekt domu, celú výstavbu domu, ako aj

platenie faktúr. Manžel žalobkyne sa na stavbe domu nepodieľal vôbec, pretože v tom čase študoval
mimo bydliska a taktiež ani jeho rodina.
V pôvodnom rodičovskom dome zostal bývať' spolu s rodičmi žalovaný so svojou rodinou. Rodinný
dom bol starší, postavený v roku 1956, nebolo WC, ústredné kúrenie, nebola vyriešená teplá voda,
nebola kanalizácia, dedina nebola plynofikovaná, teda dom nebol napojený na plyn a v priebehu rokov

potreboval rekonštrukciu.
Postupne dochádzalo k zhoršujúcemu sa zdravotnému stavu rodičov. Žalobca v snahe zabezpečiť
rodičomdôstojnébývanie,postupneuskutočňovalrekonštrukciuaúpravyvdome,akonapr.plynofikáciu,
kompletnú rekonštrukciu kúrenia, nový kotol na plyn, bojler na ohrev teplej vody, novú kúpeľňu pre
rodičov bývajúcich na prízemí rodinného domu. Niektoré práce vykonával svojpomocne, niektoré

financoval z vlastných peňazí, na niektoré mu finančne prispeli rodičia, resp. neskôr už len mama, t. j.
poručiteľka.Tiežprispievalanachoddomácnosti,akoajnastarostlivosť'oňuaopateruvjejzhoršujúcom
sa zdravotnom stave. Mnohokrát sama svoje finančné prostriedky darovala svojim vnúčatám, deťom
žalobkyne a žalovaného. Dopredu prispela aj na náklady svojho pohrebu a zhotovenie pomníka.
So svojimi finančnými prostriedkami disponovala poručiteľka podľa svojej slobodnej vôle a vlastného

uváženia. Pokiaľ nimi disponoval žalovaný, bolo to vždy na pokyn, podľa inštrukcií a v súlade s
rozhodnutím matky.
Rodinný dom súp. č. XX darovali rodičia ešte za svojho života žalovanému, avšak nie, ako to tvrdí
žalobkyňa v žalobe, pod podmienkou, že žalovaný svojich rodičov dochová, ale, ako je to výslovne
uvedenévčl.IIIdarovacejzmluvyzodňa11.11.2004,,...zvďakyzapomoc,starostlivosť'aopateru,ktorú

im poskytuje a veria, že bude poskytovať' až do ich smrti, čo prisľúbil..“. V čl. III darovacej zmluvy sa tiež
uvádza ,, ... s tým, že majú ešte dcéru A. B., ktorá bola z ich majetku už vyrovnaná v rovnakej hodnote,
a ktorá tiež vzala na seba povinnosť' postarať' sa o nich rovnakým spôsobom spoločne s obdarovaným
synom“.
Pred spísaním tejto darovacej zmluvy v kancelárii notárky A. K. L. otec

žalobkyne a žalovaného sám vlastnoručne dňa 05.11.2004 spísal ,,koncept' darovacej zmluvy, v ktorom
vyslovene uviedol: ,,Týmto sú naše deti D. E. a A. E. B. vyrovnaní, pretože dcére sme postavili nový
rodinný dom v A. M. XX. Čo sa týka postarania sa o nás v starobe sú povinní sa o nás postarať rovnakým
dielom syn D. E. a dcéra A. B.“.Vyhlásenie v čl. III darovacej zmluvy zo dňa 11.11.2004, ako aj znenie ,,konceptu“ darovacej zmluvy
spísaného otcom účastníkov dňa 05.11.2004 preukazujú, že aj žalobkyni rodičia počas života finančne
vypomáhali, resp. výslovne pomohli finančne, aj osobne so stavbou rodinného domu.

Nie sú pravdivé tvrdenia žalobkyne, že ona svojich rodičov v starobe dlhodobo opatrovala, najmenej 25
rokov, až do ich smrti. Rodičia účastníkov bývali v rodinnom dome spolu so žalovaným. Bol to práve on,
ktosadlhodobovprevažnejmierestaralorodičovazabezpečovalimpravidelnústarostlivosť.Žalobkyňa
mamu väčšinou iba navštevovala. Z dôvodu poskytnutia rodičom komfortnejšieho bývania v ich starobe,
uskutočňoval rekonštrukciu, a to najmä priestorov, ktoré obývali rodičia.

Keďže žalobkyňa nikde nepracovala, poručiteľka jej chcela finančne vypomôcť', a preto síce poberala
opatrovateľský príspevok, avšak skutočnú starostlivosť' poskytoval žalovaný. Predložil lekársku správa
zo dňa 19.10.2006 z povinne absolvovaného vyšetrenia na psychiatrickej ambulancii, ktoré bolo
uskutočnené z dôvodu posúdenia možnosti umiestnenia v domove pre dôchodcov vo Svite (išlo o
krátkodobé umiestnenie), v ktorej sa uvádza: ,, býva so synom, ktorý sa o ňu stará“, poukázal tiež na list
zo dňa 02.03.2007 Obce Mengusovce a list zo dňa 29.03.2007, v ktorom starosta obce A. J. potvrdzuje,

že žalobkyňa sa odmieta starať o svoju matku.
Žalovaný mal vedomosť', že rodičia poskytli ešte za svojho života (niekedy okolo roku 2002) žalobkyni
sumu 550 000,- Sk za účelom kúpy bytu v Mengusovciach. Žalobkyňa bola podľa výpisu z listu
vlastníctva č. XXX, k.ú. A. výlučnou vlastníčkou bytu č. 4, na 1. posch. v obytnom dome Bystrina súp.
č. XX.

Napriek neustálej finančnej výpomoci, ktorú poskytovali rodičia žalobkyni počas ich života, žalobkyňa
má dlhodobo mylný subjektívny pocit, že sa jej z majetku po rodičoch nedostalo dosť', resp. že sa
žalovanému dostalo viac. Preto po smrti rodičov iniciuje rôzne súdne konania a trestné oznámenia.
Finančné prostriedky, ktorých sa žalobkyňa domáha, aby boli zahrnuté do dedičstva po mame, boli
spotrebované ešte za života mamy.

Uznesením Okresného súdu Poprad č.k.2D/34/2010, D not23/20l0 zo dňa 04.10.2010 bolo konanie
zastavené a nepatrný majetok - vkladná knižka č. XXXXXXXXXX/XXXX vedená v SLSP, a.s. s tam
uvedeným zostatkom bola vydaná žalovanému. Teda vkladná knižka s jej zostatkom bola predmetom
dedičského konania. Zároveň, sa v odôvodnení uznesenia konštatuje, že bolo vykonané šetrenie
majetkových pomerov poručiteľky a uznesením bolo rozhodnuté aj o odvolaní žalobkyne.

3. V nasledovných písomných vyjadreniach, ako aj na súdnych pojednávaniach strany sporu zotrvali na
svojich stanoviskách.
Žalobkyňa súdu predložila Vyhlásenie L. E. nar.XX.X.XXXX, otca strán sporu, v ktorom prehlásil,
že dal spolu s manželkou, A. E. nar. XX.XX.XXXX synovi (žalovaný) finančné prostriedky v sume

550000,- Sk dňa 29.9.2001 a rovnakú sumu dali aj svojej dcére (žalobkyňa). Uviedla, že vyhlásenie,
ktoré predložila, ktorého pravosť je žalovanou stranou napádaná dostala od svojho otca, pričom
vyhlásenie, ktoré predložila žalovaná strana je poškrtané, sú tam zmenené mená, podpísaný je D. B..
Žalobu považovala za dôvodnú a mala zato, že z vykonaného dokazovania vyplýva, že dňa 2.10.2006
žalovaný špekulatívnym spôsobom naraz vybral finančné prostriedky, ktoré boli celoživotnými úsporami

poručiteľky na vkladnej knižke vedenej Slovenskou sporiteľňou. Tieto finančné prostriedky vo výške
324.911 SK, čo je v prepočte 10.785,10 € žalovaný svojvoľne a bez pokynu poručiteľky len 4 dni
pred prijatím poručiteľky na geriatrické odd. nemocnice Poprad z tejto vkladnej knižky poručiteľky
vybral, keďže predpokladal, že zdravotný stav jeho matky je natoľko vážny, že sa domnieval, že umrie.
Výpovede žalovaného obsiahnuté v zápisniciach z výsluchu pred orgánmi činnými v trestnom konaní

zo dňa 24.5.2016 a zo dňa 6.9.2017, na ktorých žalovaný v tomto konaní zotrváva a v ktorých tvrdí,
že finančné prostriedky, ktoré sú predmetom žaloby boli použité na zveľadenia rodinného domu aj pre
pohodlie mami a spotrebované za jej života, sú v rozpore s výpoveďami žalovaného v tomto konaní a to
na pojednávaní dňa 22.9.2023, v ktorých žalovaný uviedol, že finančné prostriedky mu mama darovala.
Všetky výpovede žalovaného sú účelové a nezakladajúce sa na pravde, keďže len niekoľko mesiacov

po ich obdŕžaní z kúpnej zmluvy s národnou diaľničnou spoločnosťou a 17 dní po výbere životných
úspor poručiteľky, bola poručiteľka posudzovaná za účelom umiestnenia do domu seniorov a preto tieto
finančné prostriedky nemohli byť použité na zveľadenie rodinného domu pre lepšie pohodlie poručiteľky
tak, ako to tvrdí žalovaný.
Žalovaný v súvislosti s predloženým Vyhlásením žalobkyne uviedol, že podali, oznámenie skutočnosti,

že bol spáchaný trestný čin, ktoré adresovali Okresnej prokuratúre Poprad dňa 24.1.2024 a predložil
upovedomenie Okresnej prokuratúry Poprad zo dňa 26.01.2024, ktorým bol upovedomený, že jeho
trestné oznámenie bolo odovzdané na ďalšie konanie OKP OR PZ Poprad. Absolútne poprel pravosť
tejto listiny, podpisy na nej sú sfalšované a to všetky a to vrátane jeho podpisu.Zopakoval, že pokiaľ ide o rekonštrukciu domu, žalovaný ju postupne vykonával a sám svedok B. vo
výpovedi dňa 22.9.2023 na otázku či sa vie vyjadriť ku rekonštrukciu domu uviedol „viem že sa kotol
vymenil, robila sa kúpeľňa, určite sa robil aj plyn, prípojka“. Poukázal na výpočet uvedený v podaní

zo dňa 16.6.2023, kde na strane 5 uviedli, že od júna resp. októbra 2006 do januára 2010 vychádza
z poskytnutých peňazí suma 15 € na deň, ktoré boli použité na lieky, stravu, drogériu vrátane plienok
z dôvodu inkontinencie pre poručiteľku. Žalobkyňa v konaní nepreukázala, že ku dňu smrti poručiteľky
finančné prostriedky vo výške 7.659,41 € a 10.785,10 € existovali, tieto peniaze boli za života poručiteľky
spotrebované ňou, resp. na jej potreby a starostlivosť o ňu. Pokiaľ s nimi disponoval žalovaný, bolo

to vždy s vedomím poručiteľky. Všetok majetok poručiteľky existujúci ku dňu jej smrti bol predmetom
dedičského konania.
Svedok D. B., manžel žalobkyne vypovedal, že manželka sa o svoju mamu starala od roku1992/1993.
Žalovaný ju obmedzoval, nijako sa nestaral, obmedzoval ju na osobnej slobode. Jemu vždy išlo len
o majetky, buď si vydobyl, aby mu ich mama darovala, alebo si osvedčil nehnuteľnosti a už keď mal
všetky nehnuteľnosti, tak sa potreboval dostať ešte k peniazom, ktoré sú predmetom konania. Po ocovej

smrtimamanevedelanájsťvkladnúknižku,samozrejmejuzobralon,následnemamuprinútilajpodpísať
splnomocnenie aby mohol nakladať s peniazmi a z kúpnej zmluvy s národnou diaľničnou spoločnosťou.
O svoju mamu sa starala manželka svedka celý život, až kým jej žalovaný nezačal brániť v osobnej
slobode. Zamykal ju v dome, musela preskakovať bránku. Bolo to v roku 1975, asi pol roka po tom čo
zomrel svokor. Žalovaný bral aj jej dôchodok a disponoval s ním. Ohľadom rekonštrukcie domu uviedol,

že kým tam býval, pomáhal aj on (svedok), všetko platili svokrovci, v podstate sa tam ani nerobilo, ale
ako to tam teraz vyzerá nevedel, od roku 1979 tam nebol, vedel že sa kotol vymenil, robila sa kúpeľňa,
určite sa robil aj plyn, prípojka. Keby svokra bola darovala žalovanému peniaze, ktoré sú predmetom
sporu, tak by to bolo oficiálne darovacou zmluvou, svokra to chcela rozdeliť medzi oboch.
Svedkyňa, G. L., dcéra žalobkyne vypovedala, že so starou mamou (poručiteľka) bola od narodenia,

bývali tam s rodičmi do jej 8. rokov. Potom ako sa presťahovali do nového domu, tak tam chodila každý
deň až do jej smrti. Starala sa o babku do roku 2006, potom sa to už nedalo vydržať, bola tam hladná.
Krstný otec (žalovaný) všetko kontroloval, peniaze všetko. Stará mama mala určite zriadený v banke
nejaký účet. Peniaze svedkyňa nevidela, lebo to riadil krstný otec, aj dôchodok starého otca bral on,
pretože ona nemohla disponovať s peniazmi. Vedela aj o vkladných knižkách, že ich stará mama mala.

Predtým bola disponentom sestra svedkyne, ale on naliehal, tak musela ísť s ním a dať jemu dispozičné
právo, bola to vkladná knižka starej mami. Starú mamu krstný zrejme nejako presvedčil a peniaze zrejme
použil pre svoje potreby. Podľa svedkyne si kúpil auto. Nemala vedomosť o tom, žeby stará mama
žiadala vybrať finančné prostriedky a použiť ich na rekonštrukciu domu. Medzi 80. a 90. rokmi sa robilo
kúrenie a plyn. V roku 2006 mala stará mama hotovosť 40 tisíc korún. Čo sa s nimi stalo nevedela,

krstný používal tie peniaze na platenie plynu, on žil na ich úkor. Svedkyňa si nemohla kúpiť ani horalku,
lebo to bol drahý keksík.
4. Z výsledkov vykonaného dokazovania, z vyjadrení strán sporu, svedkov, z vyhlásení predložených
stranami sporu, z generálneho splnomocnenia, z darovacej zmluvy, ako aj z ďalších listinných dôkazov
v spise mal súd preukázané, že matka strán sporu, pani A. E., F. G., nar.XX.XX.XXXX, zomrela dňa

X.X.XXXX. Dedičské konanie po poručiteľke, p. A. E. bolo vedené Okresným súdom Poprad po sp. zn.
2D/34/2010, Dnot 23/2010 a uznesením zo dňa 4.10.2010 bolo zastavené a nepatrný majetok (zostatok
na vkladnej knižke vo výške 7,01 €) bol vydaný synovi poručiteľky, žalovanému v prebiehajúcom súdnom
konaní.

5. Podľa čl. 20 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky každý má právo vlastniť majetok. Vlastnícke právo
všetkých vlastníkov má rovnaký zákonný obsah a ochranu. Majetok nadobudnutý v rozpore s právnym
poriadkom ochranu nepožíva. Dedenie sa zaručuje.

Podľa § 123 Občianskeho zákonníka vlastník je v medziach zákona oprávnený predmet svojho

vlastníctva držať, užívať, požívať jeho plody a úžitky a nakladať s ním.

Podľa § 137 písm. c) Civilného sporového poriadku žalobou možno požadovať, aby sa rozhodlo najmä
o určení, či je tu právo alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem.
6. Žalobkyňa tvrdila, že žalobu podáva v zmysle ustanovenia § 137 písm. c) Civilného sporového

poriadku, nakoľko má na nej naliehavý právny záujem, nakoľko prichádza do úvahy ako dedič
a vyhovenie žalobe rozsudkom sa stane dostatočným podkladom pre účely dedičského konania
o novoobjavenom majetku, ktorým mali byť teda v zmysle žaloby finančné prostriedky získané v zmysle
kúpnej zmluvy uzavretej poručiteľkou s národnou diaľničnou spoločnosťou vo výške 230 747,50 SK t.j.7659,41 €, ktoré boli poukázané na účet žalovaného na základe čestného vyhlásenia poručiteľky zo dňa
10.05.2006 a finančné prostriedky na vkladnej knižke poručiteľky vedenej v H. H., I. vo výške 324 911,-
SK t. j.10 785,10 €.

7. V zmysle vyššie citovaného zákonného ustanovenia § 137 písm. c) Civilného sporového poriadku je
z hľadiska procesného, základným predpokladom úspešnosti žaloby o určenie skutočnosť, že žalobca
má na požadovanom určení naliehavý právny záujem. Existenciu naliehavého právneho záujmu musí
v konaní preukázať žalobca, pričom naliehavý právny záujem musí existovať (byť preukázaný) nielen
v čase začatia konania, ale aj v čase, kedy bol rozsudok súdu vyhlásený (§ 217 Civilného sporového

poriadku). Nedostatok naliehavého právneho záujmu na požadovanom určení je dôvodom k zamietnutiu
žaloby bez toho, aby sa súd zaoberal vecou v jej merite (tento nedostatok bráni zaoberať sa vecou z
hľadiska opodstatnenosti uplatneného nároku).
8. Pri skúmaní existencie naliehavého právneho záujmu ide o posúdenie, či podaná žaloba je vhodný
(účinný a správne zvolený) procesný nástroj ochrany práva žalobcu, či sa ňou môže dosiahnuť
odstránenie spornosti práva. Taká žaloba má preventívny charakter, ktorý sa pri určovacej žalobe

vyžaduje a úspešnosť žalobcovho určovacieho žalobného návrhu odstraňuje právnu neistotu v jeho
postavení,pretožeznamenávyriešenieobsahuspornostiprávnehovzťahualeboprávamedzisporovými
stranami, predtým účastníkmi ako celku. K otázke existencie naliehavého právneho záujmu na určení
práv sa Najvyšší súd Slovenskej republiky vyjadril vo všeobecnosti vo viacerých svojich rozhodnutiach,
že naliehavý právny záujem je daný predovšetkým tam, kde by bez tohto určenia bolo právo žalobcu

ohrozené alebo kde by bez tohto určenia sa stalo právne postavenie žalobcu neistým, (napr. R 17/1972),
pričom žaloba o určenie nie je spravidla opodstatnená tam, kde je možné žalovať na splnenie povinnosti
( § 137 CSP).
9. Existencia naliehavého právneho záujmu na požadovanom určení môže byť daná aj vtedy, keď
určenie existencie práva alebo právneho vzťahu, o ktoré v konaní ide, priaznivo (prípadne nepriaznivo)

ovplyvní právne postavenie žalobcu voči žalovanému. Toto priaznivé (nepriaznivé) ovplyvnenie môže
spočívať nielen v odstránení spornosti, či neistoty žalobcovho právneho postavenia voči žalovanému
(samozrejme vo vzťahu k predmetu sporu), ale aj v založení možnosti uplatnenia (voči žalovanému)
vlastného (zo zákona, prípadne zo záväzkového vzťahu) vynútiteľného práva k predmetu určenia.
10. Cieľom určovacej žaloby je teda vydanie rozsudku, výrok ktorého odstraňuje žalobcovu neistotu

určením, či tu právo alebo právny vzťah je alebo nie je. Zákon pre procesnú prípustnosť určovacej žaloby
teda predpokladá existenciu stavu neistoty žalobcu v tom, či ten – ktorý právny vzťah alebo právo je
alebo nie je a zároveň tiež preukázanie, že uvedenú neistotu je možné odstrániť navrhovaným výrokom
rozsudku. Naliehavý právny záujem na určení je daný vtedy, ak je tu aktuálny stav objektívnej právnej
neistoty medzi žalobcom a žalovaným, ktorý je ohrozením žalobcovho právneho postavenia a ktorý

nemožno iným právnym prostriedkom odstrániť; nezáleží na tom ako táto neistota vznikla. Posúdenie
naliehavého právneho záujmu je otázkou právnej kvalifikácie rozhodných skutočností tých pomerov
(vzťahov), ktoré sú ohrozené neistotou, a teda nebezpečenstvom budúceho porušenia právnych
povinností iným subjektom. Naliehavý právny záujem sa viaže k žalobe, resp. k otázke, či určovacia
žaloba môže byť spôsobilým procesným inštrumentom ochrany práva, zatiaľ čo identifikácia rozhodného

hmotnoprávneho vzťahu, o ktorého (preventívne) určenie z hľadiska potrieb žalobcu ide, vystihuje v
spore otázku aktívnej a pasívnej legitimácie.
11. Rešpektujúc zásadu hospodárnosti konania sa súd musí zaoberať otázkou existencie naliehavého
právneho záujmu na určovacej žalobe už po začatí konania, pričom naliehavý právny záujem na
požadovanomurčenímusíbyťdanýajvčaserozhodovania.Určovaciažalobapredpokladanáuvedeným

ustanovením je preventívneho charakteru a má miesto jednak tam, kde možno pomocou nej eliminovať
stav ohrozenia práva alebo neistoty v právnom vzťahu a k zodpovedajúcej náprave nemožno dospieť
inak, jednak v prípadoch, v ktorých určovacia žaloba účinnejšie než iné právne prostriedky vystihuje
obsah a povahu príslušného právneho vzťahu a jej prostredníctvom možno dosiahnuť úpravu, tvoriacu
určitý právny rámec, ktorý je zárukou odvrátenia budúcich sporov účastníkov (uznesenie Najvyššieho

súdu SR, sp. zn. 4 Cdo 111/2008, zo dňa 30. júna 2009).
12. Procesná povinnosť preukázať, že v čase rozhodovania súdu je naliehavý právny záujem na určení
právnehovzťahualebopráva,zaťažujetoho,ktosatohtourčeniadomáha(žalobcu).Pokiaľchcežalobca
osvedčiť svoj naliehavý právny záujem, musí na jednej strane poukázať na určité skutkové okolnosti
prejednávanej veci vedúce k sporu medzi účastníkmi a k potrebe určiť súdom, či tu právny vzťah alebo

právojealebonieje,nadruhejstranevysvetliť,žeprávepodanážalobajeprocesnevhodnýmnástrojom,
ktorý tento spor rieši (odstraňuje neistotu vzťahu účastníkov konania alebo vytvára pevný základ pre
jeho usporiadanie).13. Právny záujem, ktorý je podmienkou prípustnosti takejto žaloby, musí byť naliehavý v tom zmysle,
že žalobca v danom právnom vzťahu môže navrhovaným určením dosiahnuť odstránenie spornosti a
ochranu svojich práv a oprávnených záujmov (ide najmä o prípady, v ktorých sa určením, či tu právny

vzťah alebo právo je či nie je, vytvorí pevný základ pre právne vzťahy účastníkov sporu a predíde sa
žalobe na plnenie). Nejde tu o samotnú určovaciu žalobu, ale o to, čoho (akého určenia) sa žalobca
domáha a z akých právnych pomerov vychádza. (4 Cdo 105/2013 ).
14. Aj z dôvodovej správy k ust.§ 137 Civilného sporového poriadku zákonodarca uviedol, že jeho
záujmom bolo vylúčiť všetky nepotrebné a nezmyselné žaloby o určenie neplatnosti, resp. platnosti

právnych úkonov a iných právnych skutočností, ktoré vyvolávajú ďalšie spory a míňajú sa účelu
žaloby určovacej. Z judikatúry vyplýva, že naliehavý právny záujem môže byť iba na takom určení,
ktoré je právne významné, určité, vykonateľné a vytvárajúce tak pevný základ právneho vzťahu, resp.
spôsobilé riešiť právne spory medzi stranami v čase vyhlásenia rozsudku a zároveň odstránenie stavu
ohrozenia, resp. neistoty nie je možné dosiahnuť iným vhodným spôsobom. Podmienkou procesnej
prípustnosti určovacej žaloby podľa ust.§ 137 písm. c/ C.s.p. je existencia naliehavého právneho

záujmu na požadovanom určení, ktorý sa viaže na konkrétny určovací petit a súvisí s otázkou, či tento
petit zodpovedá povahe a obsahu príslušného právneho vzťahu a či sa rozhodnutím podľa daného
určovacieho petitu dosiahne odstránenie spornosti práv a neistoty v právnych vzťahoch. Naliehavý
právny záujem teda vyplýva z pravidla z toho, že právne postavenie žalobcu bez toho určenia ohrozené
alebo neisté. Odstránenie stavu objektívnej právnej neistoty medzi žalobcom a žalovaným, ktorý je

ohrozením žalobcovho právneho postavenia nemožno dosiahnuť iným vhodným spôsobom a potreba
tohto určenia je zároveň naliehavá. Účelom týchto podmienok je zabrániť rozmnožovaniu zbytočných
sporov alebo sporov bez praktického významu, ktorý je konečným riešením pre ich účastníkov.
Pre žalobcu to znamená nevyhnutnosť tvrdiť a dokázať skutočnosti, z ktorých vyplýva existencia,
resp. neexistencia konkrétneho práva, ktorého posúdenie predmetom konania a súčasne existencia

naliehavého právneho záujmu na žiadanom určení.
15.VzmysleUzneseniaÚstavnéhosúduSlovenskejrepublikyzodňa06.10.2017sp.zn.II.ÚS590/2017,
z ktorého vyplýva, že ak všeobecné súdy postupujú tak, že rozhodnú o vecnej opodstatnenosti určovacej
žaloby bez toho, aby dospeli k záveru o existencií naliehavého právneho záujmu žalobcu, porušia tým
základné právo na súdnu ochranu ďalšieho účastníka konania.

16. V zmysle vykonaného dokazovania s poukazom na citované zákonné ustanovenie § 137 písm.
c) Civilného sporového poriadku a uvedený výklad naliehavého právneho záujmu je nesporné, že
žalobkyňa nemala pri podávaní žaloby a v čase rozhodovania súdu naliehavý právny záujem na
predmetnej určovacej žalobe. Finančné prostriedky, ktoré by v zmysle žaloby mali patriť do dedičstva
po nebohej A. E., boli nadobudnuté poručiteľkou roky pred jej smrťou, poručiteľka mala právo s týmto

svojim majetkom za života nakladať spôsobom, aký uznala za vhodný a bolo len na nej, či prispeje na
domácnosť, v ktorej bývala spolu so synom, žalovaným, ktorý sa o ňu staral (vďaka za starostlivosť zo
strany poručiteľky voči svojmu synovi je zrejmá aj z darovacej zmluvy - č.l.28 spisu), či ich daruje, či
ich použije na svoje potreby, či dá synovi dispozičné právo nakladať so svojím majetkom. V konečnom
dôsledku v konaní žalobkyňa ani len nepreukázala, že v čase smrti poručiteľky uvedené finančné

prostriedky skutočne existovali, či ich poručiteľka mala v takej výške, ako to v žalobe je uvedené, a či
neboli už za života poručiteľky spotrebované tak, ako to uvádzal žalovaný. V tomto smere žalobkyňa
dôkazné bremeno neuniesla. Súd nevidí dôvod, ak by mali byť tvrdenia žalobkyne ohľadom uvedených
súm pravdivé, prečo už počas dedičského konania (veď sa nejedná o žiaden novoobjavený majetok,
ako to žalobkyňa tvrdí), neprihlásila svoje nároky na ich polovicu do dedičského konania. Poručiteľka

zomreladňaX.X.XXXX,rozhodnutieozastavenídedičskéhokonaniabolovydanédňa4.10.2010,žaloba
bola podaná až dňa 14.11.2022. Z vykonaného dokazovania, napr. aj z Uznesenia Krajskej prokuratúry
Prešov sp. zn. 3 KPt 734/17/7700 – 3 zo dňa 1.2.2018 vo veci trestného stíhania za zločin krádeže
vyplýva pokiaľ ide o finančné prostriedky na vkladnej knižke poručiteľky, že k nej mali dispozičné právo
poručiteľka a žalovaný v tomto súdnom konaní, že dňa 2.10.2006 došlo k hotovostnému výberu sumy

324.511Sk.ZosprávyNárodnejdiaľničnejspoločnosti,akosavtomtouzneseníďalejkonštatujevyplýva,
že kúpna cena na základe kúpnej zmluvy s poručiteľkou bola vyplatená na účet uvedený vo vyhlásení
s úradne overeným podpisom nebohej. Zdravotná spôsobilosť poručiteľky, hoci sa o to žalobkyňa
opakovane snažila, spochybnená nebola, z rozhodnutí súdov, najmä z rozhodnutia Okresného súdu
Poprad sp. zn. 21C/2/2010-248 zo dňa 17.6.2014 v spojení s Uznesením Krajského súdu v Prešove

vyplýva, že nebolo dokázané, žeby p. A. E. konala v omyle, v tiesni, či za nápadne nevýhodných
podmienok. A teda, ako už súd uviedol, bolo len na jej vôli, ako bude so svojím majetkom, so svojimi
peniazmi nakladať. Okrem nedostatku naliehavého právneho záujmu na podaní predmetnej určovacejžaloby, čo je prioritný dôvod pre jej zamietnutie, žalobkyňa ani neuniesla dôkazné bremeno o existencii
vecí, v tomto prípade peňazí, ktoré by podľa nej mali patriť do dedičstva po poručiteľke.

17. S poukazom na vyššie uvedené skutočnosti, vykonané dokazovanie a v súlade s citovanými
zákonnými ustanoveniam súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výroku tohto rozsudku.
18. Podľa § 255 ods. 1 Civilného sporového poriadku, súd prizná strane náhradu trov konania podľa
pomeru jej úspechu vo veci.
Podľa § 262 ods. 1 Civilného sporového poriadku, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez

návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
Podľa § 262 ods. 2 Civilného sporového poriadku, o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej
inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá
súdny úradník.
19. O trovách konania súd rozhodol v zmysle § 255 ods.1 Civilného sporového poriadku, teda
úspešnému žalovanému priznal nárok na ich náhradu v celom rozsahu s tým, že o ich výške bude

rozhodnuté samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník po právoplatnosti tohto rozsudku.

Poučenie:

Ř Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom
Okresného súdu Poprad na Krajský súd v Prešove.

Ř Podľa § 363 C.s.p. v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za
nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Ř Podľa § 364 C. s. p. rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia

lehoty na podanie odvolania.

Ř Podľa § 365 ods. 1 C. s. p. odvolanie možno odôvodniť len tým, že :
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

g)zistenýskutkovýstavneobstojí,pretožesúprípustnésúprípustnéďalšieprostriedkyprocesnejobrany
alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Ř Podľa § 365 ods. 2 C.s.p. odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že

právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu
uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Ř Podľa § 365 ods. 3 C.s.p. odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno i meniť a dopĺňať
len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Ř Podľa § 366 prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené
v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak:
a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,

c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej ujmy nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Ř Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a prílohami tak,

aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jedenrovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie podania
na trovy toho, kto podanie urobil.

Ř Ak povinný dobrovoľne nesplní to, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať
návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (zákon č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch
a exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov).