Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Monday, April 28, 2025

Súd: Okresný súd Námestovo
Spisová značka: 3P/88/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5824202022
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 04. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Monika Kurjaková

ECLI: ECLI:SK:OSNO:2025:5824202022.4

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Námestovo, sudkyňou JUDr. Monikou Kurjakovou, v právnej veci navrhovateľky/manželky:

A. A. B., C. B., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom D. XXXX/X, XXX XX E., t.č. bytom F. X, XXX XX C. G.
C., H. C. E., právne zastúpená: JUDr. Mário Pataky, advokát so sídlom Hviezdoslavova 1322/11A, 029
01 Námestovo, IČO: 50 492 624, proti odporcovi/manželovi: I. A., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom E. J.
XXX/XX, XXX XX E., t.č. bytom B. X, XXX XX K., H. C. E., právne zastúpený: JUDr. Ľubomír Kuboš,
advokát so sídlom Bernolákova 18, 028 01 Trstená, IČO: 47 441 798, v konaní o rozvod manželstva
a úpravu výkonu rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu: I. A., nar. XX.XX.XXXX, mal.
v tomto konaní zastúpený kolíznym opatrovníkom: Ústredie práce, sociálnych vecí a rodiny, Úrad práce,

sociálnych vecí a rodiny Námestovo, IČO: 30 794 536, na čas po rozvode, takto

r o z h o d o l :

I. Súd manželstvo I. A., nar. XX.XX.XXXX a A. A. B., C. B., nar. XX.XX.XXXX, uzavreté dňa 09.01.2014
v E., zapísané v knihe manželstiev matričného úradu E., zväzok 3, ročník 2014, na strane 278, pod
poradovým číslom 1, r o z v á dz a.

II. Súd v y h l a s u j e, že Okresný súd Námestovo n e m á p r á v o m o c konať vo veci úpravy
práv a povinností rodičov k mal. I. A., nar. XX.XX.XXXX, toho času bytom F. X, XXX XX C. G. C., H.

C. E. na čas po rozvode manželstva.

III. V časti návrhu týkajúceho sa konania o úpravu pomerov manželov k maloletému dieťaťu I. A., nar.
XX.XX.XXXX, toho času bytom F. X, XXX XX C. G. C., H. C. E. na čas po rozvode, sa konanie z a s t
a v u j e.

IV. Žiaden z účastníkov n e m á nárok na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Návrhom doručeným tunajšiemu súdu dňa 2.8.2024 navrhovateľka/manželka žiadala, aby súd

rozviedol jej manželstvo s odporcom/ manželom, čo odôvodňovala nasledovnými skutočnosťami: „ S
odporcom uzavrela manželstvo po približne 2-ročnej bližšej vzájomnej známosti, a to dňa 09.01.2014
na matričnom úrade v E., pričom toto je zapísané v knihe manželstiev matričného úradu v E., zväzok
3, ročník 2014, strana 278, por. číslo 1. Tak v jej prípade, ako aj v prípade odporcu, sa jedná o prvé
manželstvo. Počas manželstva sa im narodilo jedno spoločné dieťa: mal. I. A., nar. XX.XX.XXXX,
a to vo L., E. H. C.. Ich manželstvo bolo spočiatku harmonické a väčšie problémy sa v ňom okrem
bežných manželských nezhôd nevyskytovali. Po svadbe bývali v Nemecku, kde bývajú zatiaľ spoločne

až doposiaľ. Od roku 2013 bývajú v spoločnej domácnosti v prenajatom byte v Nemeckej spolkovej
republike na adrese B. XX, XXXXX C. G. C., kde si preberajú poštu. Prvé nezhody sa v ich manželstve
začali objavovať v roku 2021. Problémy v manželstve spôsobovala najmä obojstranná kritika a vzájomná
nespokojnosť vo vzťahu, iné vnímanie sveta každého z manželov, odlišné životné ciele a rozdielnosťnašich pováh, čo vyúsťovalo do častých väčších či menších hádok a nezhôd. Mnohokrát sa tieto
problémy snažili spoločne riešiť, rozprávali sa o nich, dokonca sa snažili jeden pre druhého zmeniť,
prispôsobiť sa, ale nakoniec sa vždy ukázalo, aké majú rozdielne ciele a očakávania od života a všetky

snahy o nápravu ich vzťahu zostali neúspešné. V podstate sa neustále snažili ich vzťah zachraňovať,
čo bolo veľmi namáhavé, a trvá to už tri roky. Ich vzťah bol v mnohých ohľadoch postupom času
skôr vyčerpávajúci ako napĺňajúci láskou, vzájomným rešpektom a porozumením medzi partnermi, a
zrejme aj preto postupom času nadobudla presvedčenie, že takýto nefungujúci vzťah nemá zmysel
ďalej neustále zachraňovať. Časom si uvedomila, že pri takých rozdielnostiach, aké medzi nimi sú,

nemá zmysel ďalej umelo udržiavať manželstvo. Navzájom spolu komunikujú prakticky už len výlučne
ohľadom rozvodu manželstva a starostlivosti o mal. dieťa. Napriek snahe o udržanie manželstva sa
im však nepodarilo ich vzťah zachrániť. Dlhodobé problémy vo vzťahu vyústili do citového odcudzenia
sa, následkom čoho už spolu ani intímne nežijú, pričom naposledy mali intímny styk asi pred 1 rokom.
Z jej strany nie je možné uvažovať o obnovení manželského spolužitia, a preto nevidí dôvod ostávať
uväznená vo formálnom manželskom zväzku, k odporcovi už nepociťuje žiadnu citovú náklonnosť.

2. Pokiaľ ide o právomoc tunajšieho súdu tu navrhovateľka poukazovala na skutočnosť, že obaja
manželia sú štátnymi príslušníkmi Slovenskej republiky, čím je daná právomoc súdu Slovenskej
republiky vec prejednať a rozhodnúť o rozvode manželstva, a to v zmysle Nariadenia Rady (EÚ)
č. 2019/1111 o právomoci a uznávaní a výkone rozhodnutí v manželských veciach a vo veciach

rodičovských práv a povinností a o medzinárodných únosoch detí , v zmysle čl. 3 písm. b).

3. Navrhovateľka tiež uviedla, že pokiaľ ide o mal. syna pochádzajúceho z manželstva mal. I. A., nnar.
XX.X.XXXX, ktorý neustále od svojho narodenia žije v Nemeckej spolkovej republike, kde navštevuje
školské zariadenie, má tam svojich kamarátov a svoje domáce prostredie, t.j má tam svoj obvyklý

pobyt, tak ohľadne toho má za to, že nie je daná právomoc súdov SR rozhodovať o úprave výkonu
rodičovských práv a povinností na čas po rozvode manželstva. Takúto právomoc by bolo možné založiť
jedine v zmysle Nariadenia, čl. 10 ods. 1, za splnenia stanovených podmienok v danom Nariadení, kde
ona výslovne uvádza, že neprijíma/odmieta právomoc súdu SR vo veci úpravy výkonu rodičovských práv
a povinností, nakoľko je presvedčená, že to nie je v najlepšom záujme mal. dieťaťa, ktoré dlhodobo žije v

inej členskej krajine, čím by aj posudzovanie najlepšieho záujmu mal. dieťaťa, jeho vypočutie, zisťovanie
pomerov rodičov bolo komplikované, a preto je toho názoru, že v najlepšom záujme mal. dieťaťa bude,
ak úpravu výkonu rodičovských práv a povinností k mal. I. A. vykoná vecne a mieste príslušný súd podľa
pobytumal.dieťaťavNemeckejspolkovejrepublike.Nauvedenomstanovisku navrhovateľka/manželka
zotrvala napriek nesúhlasu odporcu/manžela, a to tak v podaní doručenom súdu dňa 7.2.2025 (čl.42),

ako aj vo svojej výpovedi na pojednávaní nariadenom vo veci dňa 28.4.2025 (čl. 77).

4. Odporca/manžel sa k podanému návrhu vyjadril písomne prostredníctvom svojho právneho zástupcu
v podaná doručenom súdu dňa 19.11.2024 (čl. 28) v ktorom uviedol, že súhlasí s rozvodom jeho
manželstva s navrhovateľkou, keďže vzťahy medzi nimi sú skutočne rozvrátené a oboch ich to ničí

po citovej ako aj psychickej stránke. Zároveň tvrdil, že za rozpad ich vzťahu je plne zodpovedá
navrhovateľka, manželka, keďže v ich vzťahu to bol vždy on, kto sa snažil komunikovať a riešiť
vzniknutý problém, a to na rozdiel od navrhovateľky/manželky, ktorá nikdy nemala záujem hľadať
spoločné riešenie. Rovnako sa snažil vyhľadať pomoc skrz poradňu, no navrhovateľka/manželka s tým
nesúhlasila. V priebehu manželstva zistil, že navrhovateľka mu bola neverná, pričom postupom času

vyšli najavo aj iné skutočnosti, ktoré ho šokovali. Uvedomil si, že keď vďaka jeho pomoci dosiahla
svoje stanovené ciele do budúcna s ním už neráta a už ho nepotrebuje. Pričom on po celý čas trvania
ich manželstva jej veril a bol oddaný nielen ich maloletému synovi, ale aj navrhovateľkinmu synovi
z iného vzťahu, o ktorého sa staral od jeho narodenia a s ktorým absolvoval aj trojročnú materskú
dovolenku. Navrhovateľka mala v manželstve určitú voľnosť a on jej nikdy v ničom nebránil a ani jej

nič nezakazoval. No ona začala uprednostňovať priateľov, párty a alkohol a zmyslom jej žitia sa stal
spoločenský život. Odporca manžel zároveň žiadal, aby v prípade rozvodu tunajší súd zároveň upravil aj
výkon práv a povinnosti k maloletému dieťaťu pochádzajúcemu z jeho manželstva s navrhovateľkou, a to
k mal. I. A., nar. XX.X.XXXX, ktorého žiadal zveriť na čas po rozvode manželstva do striedavej osobnej
starostlivosti oboch rodičov v rozsahu, aby on ako jeho otec vykonával osobnú starostlivosť o syna

každý párny kalendárny týždeň od pondelka od 07:00 hod. do nasledujúceho pondelka nepárneho
kalendárneho týždňa do 07:00 hod. a navrhovateľka ako matka maloletého, aby vykonávala túto
starostlivosť každý nepárny kalendárny týždeň on pondelka od 07:00 hod. do nasledujúceho pondelka
párneho kalendárneho týždňa do 07:00 hod. Zároveň počas trvania striedavej osobnej starostlivostižiadal, aby sa výživné neurčovalo ako aj, aby právo zastupovať maloletého a spravovať jeho majetok
mali obaja rodičia. Odporca, tiež tvrdil, že v prípade maloletého je daná právomoc tunajšieho súdu
na konanie vo veci , a to z dôvodu, že Nariadenie rady EÚ č. 2019/1111 predpokladá len možnosť,

nie však povinnosť aby konanie o rozvod manželstva a konanie o úpravu výkonu rodičovských práv
a povinností prebiehalo v jednom štáte, pričom zároveň namietal vyhlásenie navrhovateľky, že neprijíma/
odmieta právomoc súdu Slovenskej republiky vo veci týkajúcej sa úpravy práv a povinností k maloletému
na čas po rozvode manželstva, toto jej neprijatie by malo význam iba v prípade dohody účastníkov
konania o voľbe právomoci podľa kapitoly II. oddiel 1, článok 10 Nariadenia rady EÚ 2019/1111. Tvrdil,

že nesúhlas navrhovateľky je účelový, čo však bližšie nijak neodôvodnil, poukazoval na to, že maloletý
má k Slovenskej republike podstatnú väzbu, keďže je jej štátnym príslušníkov, hovorí jej jazykom a má
tu aj časť rodiny, svoj trvalý pobyt a tiež trvalý pobyt obidvoch rodičov a povolené individuálne školské
vzdelávanie, o ktorom rozhodol riaditeľ Základnej školy s materskou školou E..

5. Kolízny opatrovník maloletého, ktorého mu súd v danom konaní ustanovil Uznesením č.k.

3P/88/2024-56 zo dňa 20.3.2025 vo svojej správe zo dňa 8.4.2025 (čl. 64) uviedol, že vzhľadom k tomu,
že maloleté dieťa spolu so svojimi rodičmi žije v inom štáte, a to v Spolkovej republike Nemecko
a na Slovensko chodí ku svojim príbuzným iba cez letné prázdniny, nie je možné vykonať zisťovanie
rodinných, bytových a sociálnych pomerov na účely výkonu funkcie kolízneho opatrovníka a podať
príslušnú správu podľa § 20 ods. 2 Zákona č. 305/2005 Z. z.. Tento zároveň podaním doručeným súdu

dňa 22.4.2025 (čl.65) ospravedlnil svoju neúčasť na nariadenom pojednávaní z pracovných dôvodov
a súhlasil vec prejednať v jeho neprítomnosti.

6. Na nariadenom pojednávaní dňa 28.4.2025 navrhovateľka/manželka zotrvala na podanom
návrhu na rozvod manželstva, ako aj na svojom nesúhlase so založením právomoci slovenského

súdu na prejednanie úpravy rodičovských práv a povinností k maloletému synovi pochádzajúcemu
z manželstva s odporcom. V rámci svojej výpovede uviedla, že jej vzťah s manželom dlhodobo
nefungoval. S manželom začali žiť potom ako sa spolu už dlhšiu dobu poznali, a to v dobe keď bola
tehotná s prvým svojím dieťaťom maloletým M., ktorého otcom nebol odporca. V tej dobe žili ešte
na Slovensku, ale väčšinou spoločne čas trávili len cez víkendy, keďže manžel v tej dobe pracoval

v Bratislave. Po narodení mal. M., keď mal tento 8 mesiacov, sa presťahovali do Nemecka, kde začala
pracovať, keďže manžel vtedy ešte nemecký jazyk neovládal a ona mala dohodnutú prácu, manžel sa
staral o M.. Takto asi 2 roky žili v Nemecku a následne na Slovensku uzavreli manželstvu. Potom sa
vymenili a manžel išiel pracovať a ona ostala na materskej dovolenke s ich spoločným synom I.. Na
materskej bola 2-2,5 roka a potom našli systém, aby mohli pracovať obaja. Konflikty nastali v roku 202,

pričom podľa nej to bolo spôsobené tým, že manžel bol v manželstve nespokojný, pôsobil depresívne,
a to hlavne voči nej, život v Nemecku ho nezaujal. Z tohto začali prameniť ich problémy. Chcel sa
odsťahovať na Slovensko, s čím ona nesúhlasila. Počas tejto doby ako sa začala jeho nespokojnosť
prejavovať, začal na ňu vyvíjať psychický nátlak s čím bola nespokojná, prejavovalo sa to takým
spôsobom, že sa so ňou a s deťmi nerozprával, niekedy aj týždeň, pretože na to nemal náladu. Po

týždni sa javil normálne, správal sa akoby nič, komunikácia sa obnovovala. Počas manželstva, manžela
podviedla s jej kamarátom, s týmto vzťah už neudržiava. Manžel sa o tom dozvedel takým spôsobom, že
to zistil z telefónu jej kamarátky bez jej súhlasu, z ktorého telefónu si prečítal jej konverzáciu s priateľkou,
kderozoberalijejvzťahstýmtokamarátom.Totoboloasivroku2024.Poprepuknutínevery,ktorú potom
priznala, viedli viacero rozhovorov o tom ako budú ďalej fungovať, kde ona trvala na rozvode, manžel sa

k tomu najskôr vyjadroval pozitívne, nevedeli sme sa dohodnúť či im bude stačiť jeden právnik, tiež kto
podá návrh na rozvod, on návrh nepodal a ona už s ním nechcela zostať v spoločnej domácnosti, tak
podala návrh ona. Zo spoločnej domácnosti sa odsťahovala 01.11.2024 spolu s deťmi, od 01.11.2024
má nájom, k fyzickému presťahovaniu došlo 04.11.2024. V dobe predchádzajúcej presťahovaniu sa
veľa hádali, ona kontaktovala aj príslušný úrad starostlivosti o deti v Nemecku, ktorí trvali na tom, aby

spísali dohodu o tom kto bude vykonávať starostlivosť o deti, táto dohoda bola spísaná ešte v dobe,
keď spolu žili avšak už po podaní návrhu na rozvod na tunajšom súde. V rámci tejto dohody sa dohodli,
že starostlivosť o deti budú vykonávať striedavo v rozsahu párnych a nepárnych týždňov. Dohoda sa
týkala obidvoch detí, avšak po prvom turnuse, po jednom týždni už starostlivosť o staršieho M. manžel
nevykonával, nevie čo sa tam udialo, ale po tomto období si striedajú už len spoločného syna I., kde

ona sa neho stará v párny týždeň a manžel v nepárny týždeň. Ona momentálne žije v meste C.
G. C. a manžel sa presťahoval do mesta K., ide o mestá vzdialené pár kilometrov navzájom. Intímne
spolu nežijú od júla 2023. Ona nemieni obnoviť manželské spolužitie. K manželovi viacej nič necíti.
Spoločne nehospodária odvtedy ako sa odsťahovala v novembri 2024. Príčinu rozvratu vidí v tom, žemali rôzne pohľady do budúcna. Ona pociťovala rozdiely ohľadne správania sa manžela k jej deťom,
badala rozdielny prístup k M. a rozdielny prístup k I.. Toto bol tiež dôvod, pre ktorý ďalej nechce zotrvať
v manželstve a ktorý jej uberal na psychickej pohode. Manžel sa snažil manželstvo zachrániť, chcel

viesť viacero rozhovorov o manželstve o fungovaní, bývalo to v nočných hodinách, no ona ich vzťah
považovala za uzavretý, pre ňu toto nikde neviedlo.

7. Odporca/manžel na nariadenom pojednávaní uviedol, že súhlasí s rozvodom manželstva. Považuje
ich vzťah sa ukončený a rovnako nemieni obnoviť manželské spolužitie. Pokiaľ ide o dôvod rozvratu

vzťahu tento z jeho pohľadu bol spôsobený neverou manželky, ktorá bola už asi v roku 2023, nevie ako
dlhototrvalo.Onsivšímal,predtýmakotozistil,žemanželkasazmenila,žejeiná,pýtalsajej,činiekoho
má, táto to popierala tvrdila, že nikoho nemá. Manželkinu neveru zistil až z konverzácie manželky z
telefónu manželkinej kamarátky. Myslí si, že toto jej popieranie bolo z dôvodu, že ho potrebovala využiť
na obdobie kým skončí školu (za účelom pracovnej pozície predajcu, ktorú realizuje teraz), a to aby
sa staral o deti a myslí si, že mala v pláne po tomto ich vzťah natrvalo ukončiť. Je pravdou, že spolu

nekomunikovali, avšak mlčanie bolo vzájomné a až keď to trvalo dlhšiu dobu vždy prišiel za manželkou
on a snažil som sa nájsť riešenie konfliktu, ktorý nastal. Ak si našla vzťah mohlo to byť spôsobené aj
pod vplyvom konfliktov, ktoré medzi nimi nastávali a ktoré boli spôsobované aj tým, že nebol spokojný
so životom v Nemecku a chcel sa vrátiť na Slovensko. Momentálne je však rozhodnutý žiť naďalej
v Nemecku, a to kvôli synovi. On sa snažil vyriešiť konflikty, ktoré medzi nimi nastávali rozhovormi

a snahou o to, aby došli ku kompromisu, avšak z manželkinej strany to vždycky končilo tým, že on môže
ísť, nikdy to nebolo o hľadaní spoločného riešenia, bolo to tak na 90%. On nemá mimomanželský vzťah.
Intímne s manželkou dlhodobo nežijú, spoločne nehospodária od jej odchodu zo spoločnej domácnosti.
Čo sa týka M., ten bol u neho dva týždne v priebehu mesiaca november 2024 a musí povedať, že
neprišlo mu to fér, že všetky finančné dávky by mala poberať manželka a on by som sa mal starať

o obidve deti. M. vedel od začiatku, že nie je jeho otec. Potom ako bol u neho sa s ním o tomto rozprával
čo sa týka finančných záležitosti a povedal, mu, že môže prísť ku nemu kedykoľvek, že tu bude pre
neho a že nechce, aby to bolo upravené dohodou vtedy keď si to bude priať matka ale na základe
rozhodnutiasociálky.KeďbolM.unehomalpocit,žejevšetkovporiadku,keďprišielkumatkerozprával,
že ho vyhodil z domu, načo mu ona písala, on nevedel že o čom rozpráva, nevie z akého dôvodu to

dieťa interpretovalo inak. Toto bolo ďalším zdrojom konfliktu medzi nimi. Počas manželstva predtým
nikdy nemal pocit, žeby zasahovala do jeho výchovy, čo sa týka M.. Na základe konfliktov chcel riešiť
aj starostlivosť o deti tu na Slovensku, pretože mu to nepríde normálne keď matka nechá deti samé
a ide sa zabaviť. Keď kontaktoval ohľadne tohto príslušný úrad v Nemecku títo mu povedali, že to riešiť
nevedia, že si to musia vyriešiť medzi sebou alebo súdnou cestou, preto chcel aby sa to riešilo v rámci

rozvodového konania. Chcel aby sa dodržiavali veci, na ktorých sa dohodli v rámci dohody.

8. V danom prípade po zistení skutkových okolností danej veci sa súd prvotne zaoberal otázkou,
či je daná právomoc slovenského súdu na konanie v danej veci, kde dospel k záveru, že právomoc
slovenského súdu na konanie o rozvod manželstva účastníkov je daná, avšak nie je daná právomoc

súdu na konanie o úprave pomerov manželov k maloletému synovi pochádzajúcemu z ich manželstva
na čas po rozvode, tak ako to predpokladá ustn. § 24 ods. 1 Zákona o rodine.

9. Podľa Článku 1 odsek 1 Nariadenia Rady (EÚ) 2019/1111 z 25. júna 2019 o právomoci a uznávaní
a výkone rozhodnutí v manželských veciach a vo veciach rodičovských práv a povinností a o

medzinárodných únosoch detí (ďalej len „Nariadenie Rady č. 2019/1111), sa toto nariadenie uplatňuje
v týchto občianskych veciach:
a) rozvod, rozluka alebo anulovanie manželstva;
b) nadobúdanie, výkon, prenesenie, obmedzenie alebo odňatie rodičovských práv a povinností.

10. Podľa Článku 3 Nariadenia Rady (EÚ) 2019/1111 o veciach rozvodu, rozluky alebo anulovania
manželstva majú právomoc súdy členského štátu,
a) na ktorého území
- majú manželia obvyklý pobyt;
- manželia mali naposledy obvyklý pobyt, pokiaľ tam jeden z manželov stále býva

- má odporca obvyklý pobyt;
- v prípade spoločnej žiadosti má niektorý z manželov obvyklý pobyt;- má navrhovateľ obvyklý pobyt, ak tam býval najmenej jeden rok bezprostredne pred podaním návrhu,
alebo - má navrhovateľ obvyklý pobyt, ak tam býval najmenej šesť mesiacov bezprostredne pred
podaním návrhu a je štátnym príslušníkom daného členského štátu, alebo

b) ktorého štátnymi príslušníkmi sú obaja manželia.

11. Pokiaľ ide o právomoc slovenského súdu na konanie o rozvod manželstva, v danom prípade
mal súd z výpovede oboch manželov ako aj z listinných dokladov obsiahnutých v spise preukázané,
že obaja manželia sú štátnymi príslušníkmi Slovenskej republiky žijúci na území Spolkovej republiky

Nemecko, a to nepretržite od roku 2013 v Spolkovej republike Nemecko, pričom manželia tam žili aj
v čase podania návrhu, zároveň sa títo vyjadrili sa, že v danom štáte mienia zotrvať v pracovnom aj
v spoločenskom živote aj v blízkej budúcnosti. Zo sobášneho listu (čl. 5) súd zistil, že manželia uzavreli
manželstvo dňa 09.01.2014 v E., pričom u oboch ide o prvé manželstvo. Slovenská republika ako
členskýštátEurópskejúniejepovinnáprednostneuplatňovaťlegislatívuEurópskejúnie.Slovenskésúdy
sú teda viazané právom Európskej únie a preto sú povinné prednostne aplikovať toto právo. Všeobecná

právomoc tunajšiehoslovenskéhosúdunarozhodovanieorozvodemanželstva týchtoúčastníkov,ktorý
žijú v inom členskom štáte Európskej únie a zároveň sú štátnymi príslušníkmi Slovenskej republiky je
tak daná v zmysle Nariadenia Rady (EÚ) č. 2019/1111 o právomoci a uznávaní a výkone rozhodnutí v
manželských veciach a vo veciach rodičovských práv a povinností a o medzinárodných únosoch detí
(inak ide o reevidované nariadenie známe ako „Brusel IIa, ), a to v zmysle čl. 3 písm. b): Vo veciach

rozvodu, rozluky alebo anulovania manželstva majú právomoc súdy členského štátu, ktorého štátnymi
príslušníkmi sú obaja manželia.

12. Podľa § 18 zákona č. 36/2005 Z.z. v platnom a účinnom znení (ďalej len „Zákon o rodine), manželia
sú si v manželstve rovní v právach a povinnostiach. Sú povinní žiť spolu, byť si verní, vzájomne

rešpektovať svoju dôstojnosť, pomáhať si, starať sa spoločne o deti a vytvárať zdravé rodinné prostredie.

13. Podľa § 22 Zákona o rodine k zrušeniu manželstva rozvodom možno pristúpiť len v odôvodnených
prípadoch.

14. Podľa § 23 ods. 1, 2, 3 Zákona o rodine, súd môže manželstvo na návrh niektorého z manželov
rozviesť, ak sú vzťahy medzi manželmi tak vážne rozvrátené, že manželstvo nemôže plniť svoj
spoločenský účel a od manželov nemožno očakávať obnovenie manželského spolužitia. Podľa ods. 2
súdzisťujepríčiny,ktoréviedlikvážnemurozvratuvzťahovmedzimanželmi,aprirozhodovaníorozvode
na ne prihliada. Súd pri rozhodovaní o rozvode vždy prihliadne na záujem maloletých detí. Podľa ods. 3

súdpriposudzovanímieryrozvratuvzťahovmedzimanželmiprihliadanaporušeniepovinnostímanželov
podľa § 18 a 19.

15. Potom ako súd dospel k záveru, že je daná jeho právomoc na konanie o rozvode manželov,
vykonal dokazovanie vo veci , a to tak oboznámením sa s listinnými dôkazmi predloženými manželmi

ako aj výsluchom oboch manželov, pričom dospel k záveru, že manželstvo účastníkov konania neslúži
svojmu účelu a cieľu, ktorým je tak spoločné zdieľanie vzájomných pocitov, potrieb, vzájomná podpora,
dôvera ako aj spoločná výchova maloletého dieťaťa pochádzajúceho z tohto manželstva, kde toto všetko
u účastníkov absentuje jednak z dôvodu, že títo od novembra 2024 nežijú v spoločnej domácnosti ako
aj z dôvodu, že obaja zhodne obnovenie manželského spolužitia vylučujú. Keďže v konaní bolo zistené,

že manželstvo účastníkov neplní žiadnu zo svojich funkcií, súd vyhovel návrhu a manželstvo účastníkov
z dôvodu jeho nefunkčnosti za splnenia podmienok v zmysle § 23 ods. 1 Zákona o rodine rozviedol.

16. Podľa § 2 ods. 1 zákona č. 161/2015 Z. z. Civilný mimosporový poriadok (ďalej len „CMP“), na
konania podľa tohto zákona sa použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku, ak tento zákon

neustanovuje inak.

17. Podľa § 161 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“), ak tento
zákon neustanovuje inak, súd kedykoľvek počas konania prihliada na to, či sú splnené podmienky, za
ktorých môže konať a rozhodnúť (ďalej len "procesné podmienky").

18. Podľa § 161 ods.2 CSP, ak ide o nedostatok procesnej podmienky, ktorý nemožno odstrániť, súd
konanie zastaví.19. Podľa § 9 CSP, ak spor alebo vec nepatrí do právomoci súdu Slovenskej republiky, súd konanie
bezodkladne zastaví.

20. Z návrhu navrhovateľky/manželky, z jej výpovede na pojednávaní, ako aj z výpovede odporcu/
manžela, tiež zo správy kolízneho opatrovníka a priložených listín mal súd za preukázané, že
bydlisko, resp. obvyklý pobyt maloletého dieťaťa ako aj oboch rodičov maloletého dieťaťa nie je na
území Slovenskej republiky, a to ani v čase podania návrhu a ani v rozhodnom období 6 mesiacov
predchádzajúcom podaniu návrhu. Z vykonaného dokazovania vyplýva, že za bydlisko matky, manžela

matky a maloletého dieťaťa možno považovať Nemecko, kde sa maloletý narodil, kde momentálne
navštevuje základnú školu a kde je obidvoma rodičmi od narodenia vychovávaný. Matka, manžel
matky a maloleté dieťa majú v Spolkovej republike Nemecko sústredené centrum svojich záujmov, kde
k uvedenému záveru súd dospel vykonaným dokazovaním v rozsahu na to zameranom. Ako už bolo
uvedené vyššie výsluchom matky, ako aj z listinných dokladov predložených matkou maloletého bolo
zistené,že maloletýI.A.sanarodildňaXX.X.XXXXvmeste L.nachádzajúcom savSpolkovejrepublike

Nemecko, kde bol vystavený aj rodný list maloletého (čl. 49). Tento sa od svojho narodenia nepretržite
zdržiava v tomto štáte (viď potvrdenie o pobyte podľa § 18 ods. 2 Spolkového zákona o nahlasovaní
pobytu z čl. 74), v Spolkovej republike Nemecko navštevoval nielen predškolské zariadenie, ale od
1.8.2022 ako aj v súčasnosti navštevuje v dennej forme 3. ročník (3. C triedu) základnej školy F. G.
v C. G. C., čo vyplynulo aj z Osvedčenia (potvrdenia) o návšteve príslušnej základnej školy z čl. 46

a 70 spisu. Maloletý je zdravotne poistený v Spolkovej republike Nemecko v rámci rodinného poistenia,
čo vyplynulo z potvrdenia AOK- Die Gesundheitkasse v Hessene z čl. 48 spisu. Zároveň z podania
príslušného štátneho orgánu Spolkovej republiky Nemecko ako úradu vykonávajúceho starostlivosť
o maloletých (čl. 50) mal súd preukázané, že manželia ako rodičia maloletého I. dňa 23.10.2024
uzavreli na danom úrade rodičovskú dohodu (čl. 51), ktorú však nedodržiavali v niektorých jej častiach,

kde zároveň príslušný úrad konštatoval existenciu pretrvávajúcich konfliktov medzi rodičmi a odporučil
im vyhľadať spoločné poradenstvo v poradenskom centre pre deti a rodinu v Rudesheime.

21. Obvyklý pobyt v zmysle ustanovení Nariadenia Brusel IIa je možné chápať ako miesto, v ktorom
má dotknutá osoba centrum (ťažisko) svojho života. Okrem fyzickej prítomnosti v členskom štáte musia

byť zohľadnené ďalšie faktory, z ktorých je možné vyvodiť, že táto prítomnosť nemá len dočasný alebo
príležitostný charakter a vykazuje znaky trvalosti. Do úvahy treba vziať najmä trvanie, pravidelnosť,
podmienky a dôvody pobytu na území členského štátu a presťahovanie rodiny do tohto štátu, štátnu
príslušnosť, pracovné aktivity, jazykové znalosti a rodinné a sociálne väzby osoby v danom štáte. Na
druhej strane Súdny dvor EÚ nepovažuje kritérium štátneho občianstva, či dĺžky pobytu na území

členského štátu za výsostne určujúce faktory, ktoré by mali pri určovaní skutočného miesta pobytu osoby
rozhodujúci význam. Vo vzťahu k dĺžke pobytu bude nevyhnutné odlíšiť medzi príležitostným pobytom
a skutočným úmyslom osoby vytvoriť si v danom štáte zázemie. Trvanie pobytu tak môže slúžiť iba ako
indícia v rámci posúdenia stability pobytu, pričom toto posúdenie sa musí uskutočniť vo svetle všetkých
osobitných skutkových okolností každého jednotlivého prípadu (C-497/2010 bod 51). V prípade presunu

obvyklého pobytu z jedného členského štátu do iného Súdny dvor EÚ tiež upresnil, že okrem fyzickej
prítomnostiosobyvčlenskomštátemusiaajinéďalšieskutočnostinasvedčovaťtomu,žetátoprítomnosť
nemá len dočasný, či príležitostný charakter (C-523/2007, bod 33, 38). Ani štátna príslušnosť osoby
nemôže sama o sebe bez ďalšieho postačovať na to, aby bolo možné označiť tento členský štát za
miesto jej obvyklého pobytu v zmysle Nariadenia Brusel IIa (pozri C-499/15, bod 63). Podľa Rozsudku

Európskehosúdnehodvorač.C-523/07z2.apríla2009miestutzv.obvykléhopobytudieťaťazodpovedá
také miesto, ktoré odzrkadľuje istú mieru začlenenia dieťaťa do sociálneho a rodinného prostredia. Na
tento účel treba vziať do úvahy najmä trvanie, pravidelnosť, podmienky a dôvody pobytu na území
členského štátu ( Európske únie) a presťahovanie rodiny do tohto štátu, štátnu príslušnosť dieťaťa,
miesto a podmienky školskej dochádzky, jazykové znalosti, ako aj rodinné a sociálne väzby, ktoré dieťa

udržiava v danom štáte. Je na vnútroštátnom súde, aby určil, kde má dieťa obvyklý pobyt, majúc na
pamäti všetky osobitné skutkové okolnosti každého jednotlivého prípadu.

22. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti je teda zrejmé, že maloleté dieťa nemá v súčasnej
dobe obvyklý pobyt na území Slovenskej republiky, a tento nemalo ani v čase podania návrhu,

a ani v rozhodnej dobe 6 mesiacov predchádzajúcich podaniu návrhu, čo je zrejmé tak zo samotného
návrhu , výpovede oboch manželov ako rodičov maloletého dieťaťa, listinných dokladov obsiahnutých
v spise, ako aj zo správy kolízneho opatrovníka. Skutočnosť, že dieťa navštevuje svojich príbuzných
v Slovenskej republike len počas obdobia letných prázdnin, ako aj že má povolený osobitný spôsobplnenia školskej dochádzky -vzdelávaním v škole mimo územia Slovenskej republiky , na čo poukazoval
otec maloletého, ktorý trval na existencii právomoci slovenského súdu aj ohľadne rozhodovania na
čas po rozvode vo vzťahu k maloletému z týchto dôvodov, nezakladajú existenciu obvyklého pobytu

maloletého na území Slovenskej republiky, ale skôr svedčia o jeho neexistencii z hľadiska centra života
a aktivít maloletého dieťaťa. Rodičia maloletého sa zároveň nedohodli na voľbe právomoci súdu na
danú časť konania podľa čl. 10 Nariadenia Rady (EÚ) 2019/1111.

23. Podľa Článku 7 odsek 1 Nariadenia Rady (EÚ) 2019/1111, súdy členského štátu majú právomoc

vo veciach rodičovských práv a povinností k dieťaťu, ktoré má obvyklý pobyt v tomto členskom štáte v
čase začatia konania.

24. Podľa Článku 3 písm. d/ Nariadenia Rady (ES) č. 4/2009 z 18. decembra 2008 o právomoci,
rozhodnom práve, uznávaní a výkone rozhodnutí a o spolupráci vo veciach vyživovacej povinnosti (ďalej
len ako „Nariadenie Rady (ES) č. 4/2009“), v členských štátoch je právomoc vo veciach vyživovacej

povinnosti daná súdu, ktorý má podľa svojho právneho poriadku právomoc konať o rodičovských
právach a povinnostiach, ak vec týkajúca sa vyživovacej povinnosti je spojená s týmto konaním, pokiaľ
sa táto právomoc nezakladá výlučne na štátnej príslušnosti niektorého z účastníkov.

25. Podľa Článku 18 Nariadenia Rady (EÚ) 2019/1111, ak sa začalo konanie na súde členského štátu

vo veci, v ktorej podľa tohto nariadenia nemá právomoc konať vo veci samej a ktorá patrí podľa tohto
nariadenia do právomoci súdu iného členského štátu, súd aj bez návrhu vyhlási, že nemá právomoc.

26. S poukazom na ustn. § 24 ods. 1 Zákona o rodine je s konaním o rozvod manželstva spojené
konanie o úpravu pomerov manželov k ich maloletému dieťaťu na čas po rozvode, pričom z vykonaného

dokazovania vyplynulo, že obvyklý pobyt maloletého je na území Spolkovej republiky Nemecko. Súd tak
skúmal právomoc konať o úprave výkonu rodičovských práv a povinnosti k maloletému dieťaťu, pričom
na základe vyššie uvedených skutočností dospel k záveru, že nie je daná jeho právomoc, ktorý právny
záver vyslovil s poukazom na ustanovenie Článku 18 Nariadenia Rady (EÚ) 2019/1111 osobitným
výrokom II. toho rozsudku. Zároveň vzhľadom na absenciu jeho právomoci ako jednej zo základných

podmienokkonania,ktorúniejemožnéodstrániťžiadnyminýmpostupom,konanievčastiúpravyvýkonu
rodičovských práv a povinností k maloletému zastavil, a to výrokom III. rozsudku s poukazom na vyššie
citované ustanovenia Civilného sporového poriadku.

27. O trovách konania rozhodol súd podľa § 52 Civilného mimosporového poriadku, podľa ktorého

žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon neustanovuje inak. V danom
prípade súd nemal za to, žeby boli splnené podmienky ustanovené v ust. § 55 Civilného mimosporového
poriadku, a teda, žeby bolo možné priznať náhradu trov konania aj vtedy, ak je to s ohľadom na okolnosti
prípadu spravodlivé.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu možno podať odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozhodnutia na Okresnom
súde Námestovo. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného
uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (§ 127 CSP) uvedie, proti
ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za
nesprávne (odvolacie dôvody podľa § 365 ods. 1 a 2 CSP) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný
stav veci. Odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní. V odvolacom konaní
možno uvádzať nové skutkové tvrdenia a predkladať nové dôkazné návrhy.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľný exekučný titul (t.j. vykonateľné
rozhodnutie), môže oprávnený podať návrh na nariadenie výkonu rozhodnutia.

Manžel, ktorý pri uzavretí manželstva prijal priezvisko druhého manžela ako spoločné
priezvisko, môže do troch mesiacov po právoplatnosti rozhodnutia o rozvode manželstva matričnému

úradu oznámiť, že prijíma opäť svoje predošlé priezvisko.

Obidvaja účastníci sú povinní do 15 dní po právoplatnosti rozsudku o rozvode manželstva oznámiť
mestskému alebo obecnému úradu, príslušnému podľa miesta bydliska, zmenu stavu.