Rozsudok ,
Zmenené Judgement was issued on Tuesday, May 27, 2025

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 4CoKR/32/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7120204512
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 05. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Július Tóth

ECLI: ECLI:SK:KSKE:2025:7120204512.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

SpisovaZnacka

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Júliusa Tótha a sudcov JUDr.
Mareka Kotoru a JUDr. Lucie Baňackej, PhD. v spore žalobcu: Mgr. Andrej Fekete, značka správcu
S1982,správcakonkurznejpodstatyúpadcuMINAGPlus,s.r.o.,A.XXX,XXXXXA.,IČO:36591785,so
sídlom kancelárie správcu Slovenskej jednoty 13, 040 01 Košice, zastúpený JUDr. Tomášom Lázárom,

advokátom, Kováčska 53, 040 01 Košice, IČO: 53 423 976, proti žalovanému: B. C. C., narodený
X.X.XXXX, C. D. XX/XXX, XXX XX E. F., zastúpený JUDr. Jurajom Birošom, advokátom, Rázusova 1,
040 01 Košice, IČO: 31 267 866, o zaplatenie zmluvnej pokuty 12.500,- eur s príslušenstvom, o odvolaní
žalobcu proti rozsudku Mestského súdu Košice č. k. 26NcKR/5/2020 - 350 z 10. novembra 2023, takto

r o z h o d o l :

SpisovaZnacka

I.Mení rozsudokMestskéhosúduKošiceč.k.26NcKR/5/2020-350 z10.novembra2023takto:

Žalovaný je povinný uhradiť do všeobecnej podstaty úpadcu 12.500,- eur, úrok z omeškania
5% ročne zo sumy 12.500,- eur od 2.4.2020 do zaplatenia, to všetko do 3 dní od právoplatnosti
rozsudku.
Žalobcovi priznáva náhradu trov konania proti žalovanému v rozsahu 100 % s tým, že o ich
výške bude rozhodnuté súdom prvej inštancie samostatným uznesením.

Žalovaný je povinný zaplatiť súdny poplatok za žalobu v sume 750,- eur na účet
Mestského súdu Košice, do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

II. Žalobcovi p r i z n á v a proti žalovanému náhradu trov tohto odvolacieho konania v plnom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

SpisovaZnacka

1. Súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom (v poradí druhým) rozhodol tak, že žalobu zamietol a
žalovanému priznal náhradu trov konania proti žalobcovi v rozsahu 100 %.2. V odôvodnení rozhodnutia súd prvej inštancie uviedol, že žalobou doručenou súdu prvej inštancie
2.4.2020 žalobca (pôvodne Doc. JUDr. Ján Pirč, CSc., správca) žiadal, aby súd uložil žalovanému
povinnosť zaplatiť sumu 12.500,- eur, ako aj úrok z omeškania vo výške 5% ročne zo sumy 12.500,- eur

od 2.4.2020 do zaplatenia, titulom porušenia povinnosti žalovaného ako štatutárneho orgánu úpadcu
včas podať návrh na vyhlásenie konkurzu v súlade s ustanovením § 11 ods. 2 zákona č. 7/2005 Z. z.
o konkurze a reštrukturalizácii (ďalej len ZKR).
2.1. Žalobca žalobu odôvodnil tým, že dňa 11.2.2020 bol navrhovateľom - dlžníkom doručený
konkurznému súdu Návrh na vyhlásenie konkurzu na majetok dlžníka. Dlžník v návrhu

uviedol, že je v úpadku, nakoľko je platobne neschopný a predĺžený. Uznesením konkurzného súdu
zo dňa 5.3.2020, bol vyhlásený konkurz na majetok dlžníka MINAG Plus, s.r.o. ( ďalej len úpadca )
a pôvodný žalobca bol ustanovený za správcu. Uznesenie bolo zverejnené v Obchodnom vestníku č.
49/2020 zo dňa 11.3.2020.
2.2. Žalobca poukázal na to, že podľa výpisu z obchodného registra úpadcu bol žalovaný odo dňa
2.4.2005 jeho jediným konateľom až doposiaľ.

2.3. Žalobca ďalej tvrdil, že v návrhu na vyhlásenie konkurzu, ako aj v Zozname záväzkov, bol označený
ako veriteľ s pohľadávkou po lehote splatnosti viac ako 30 dní ZEMPLÍN MARKET, s.r.o., vo výške
pohľadávky 1.533 940,81 eura, čo predstavuje istinu vo výške 965.000,- eur a úroky z omeškania od
28.3.2013 do doby podania návrhu na vyhlásenie konkurzu. Po lehote splatnosti viac
ako 30 dní, a to už od roku 2010, sú v Zozname záväzkov, vyhotovenom úpadcom,

označení aj ďalší jeho veritelia.
2.4. Poukázal na to, že z registra účtovných závierok za roky 2017 a 2018, bol dlžník opakovane v strate
a jeho vlastné imanie bolo záporné. V roku 2017 strata z podnikania predstavovala výšku -341.970,-
eur a za rok 2018 predstavovala výšku -342.103,- eur. Zdôraznil, že záporná hodnota vlastného imania
spoločnosti preukazuje, že hodnota záväzkov bola vyššia ako hodnota aktív (majetku) spoločnosti

úpadcu. Skutočnosť o predĺžení úpadcu za obdobie roku 2019 a súčasne aj za predchádzajúce
zdaňovacie obdobie r. 2018, vyplýva aj z riadnej účtovnej závierky za rok 2019, ktorá tvorí prílohu návrhu
na vyhlásenie konkurzu podaného úpadcom ako dlžníkom.
2.5. Žalobca mal za to, že žalovaný ako jediný konateľ spoločnosti úpadcu mal pri zachovaní odbornej
starostlivosti zistiť, že spoločnosť bola v predĺžení a mala viac ako jedného veriteľa s pohľadávkou (s

pohľadávkami) po lehote splatnosti viac ako 30 dní.
2.6. Žalobca dňa 12.03.2020 odoslal doporučenou poštovou zásielkou žalovanému Výzvu na úhradu
predmetnej zmluvnej pokuty vo výške 12.500,- eur v prospech všeobecnej podstaty úpadcu do 15 dní
od doručenia tejto výzvy. Žalovaný predmetnú výzvu na úhradu prevzal dňa 17.3.2020, avšak sumu
12.500,- eur ani z časti neuhradil, čím vzniklo žalobcovi právo požadovať od neho aj úroky z omeškania

z tejto istiny, a to v zákonnej výške 5,00 % ročne počnúc dňom 2.4.2020.

3. Súd prvej inštancie konštatoval, že v priebehu tohto sporu uznesením zo dňa 16.6.2020 bol odvolaný
správca Doc. JUDr. Ján Pirč, CSc. a bol ustanovený nový správca Mgr. Andrej Fekete – terajší žalobca.

4. Žalovaný vo vyjadrení k žalobe nesúhlasil so žalobou a uplatnený nárok neuznal a žalobu žiadal
zamietnuť ako nedôvodnú.
4.1. Poukázal na to, že dňa 11.2.2020 ako konateľ spoločnosti MINAG Plus s.r.o. podal návrh na
vyhlásenie konkurzu na majetok spoločnosti. Konkurz bol vyhlásený uznesením Okresného súdu Košice
I sp. zn. 26K/3/2020 zo dňa 5.3.2020, vyhlásenie konkurzu bolo zverejnené v Obchodnom vestníku č.

49/2020 zo dňa 11.3.2020. Na schôdzi veriteľov dňa 9.6.2020 došlo k vymenovaniu nového správcu
Mgr. Andreja Feketeho namiesto pôvodného správcu Doc. JUDr. Jána Pirča, CSc.
4.2. Žalovaný ďalej uviedol, že na výzvu pôvodného správcu, žalovaný reagoval vyjadrením zo dňa
30.3.2020, v ktorom konštatoval, že splnil svoju povinnosť podať návrh na vyhlásenie konkurzu
včas. V predmetnom vyjadrení žalovaný objasnil správcovi z akého dôvodu sa terajší úpadca dostal do

predlženia a tiež z akého dôvodu úpadca mal v rokoch 2017 a 2018 záporné vlastné imanie.
4.3. Žalovaný ďalej vo vyjadrení k žalobe zdôraznil, že konal s odbornou starostlivosťou a návrh na
vyhlásenie konkurzu podal včas po zistení, že spoločnosť MINAG Plus, s.r.o. je platobne neschopná a
zároveň je aj v predlžení.
4.3.1. Prvý návrh na vyhlásenie konkurzu podal dňa 10.12.2019 po zostavení mimoriadnej účtovnej

závierky k 31.11.2019. Tento návrh bol vedený na Okresnom súde Košice I pod sp. zn. 26K/33/2019 a
bol súdom odmietnutý uznesením zo dňa 22.1.2020 z toho dôvodu, že v lehote 10 dní nedoplnil návrh
na vyhlásenie konkurzu v zmysle uznesenia súdu zo dňa 23.12.2019. Odstránenie nedostatkov návrhu
na vyhlásenie konkurzu súdu doručil po uplynutí 10 dňovej lehoty.4.3.2. Druhý návrh na vyhlásenie konkurzu podal dňa 11.2.2020, potom ako bola vykonaná riadna
účtovná závierka k 31.12.2019 a to dňa 6.2.2020. Na základe predmetného návrhu uznesením
Okresného súdu Košice I sp. zn. 26K/3/2020 z 26. februára 2020 bolo začaté konkurzné konanie a

uznesením zo dňa 5.3.2020 bol vyhlásený konkurz na majetok úpadcu.
4.4. Žalovaný ďalej k tvrdeniu žalobcu o tom, že ako konateľ dlžníka MINAG Plus s. r. o.
porušil svoju povinnosť podať včas návrh na vyhlásenie konkurzu uviedol, že v roku 2009 bol konateľom
a spoločníkom v spoločnosti ZEMPLÍN MARKET s.r.o. so sídlom Slovenskej jednoty 13, Košice, IČO:
36 600 679 a spolu s druhým konateľom B. F. C. sa rozhodli realizovať investičný projekt - výstavbu

obchodného centra Sitno v Leviciach. Za tým účelom spoločnosť ZEMPLÍN MARKET s.r.o.
poskytla spoločnosti MINAG Plus, s.r.o. v roku 2009 a v roku 2010 finančné prostriedky celkom v objeme
965.000,- eur za účelom nákupu pozemkov a prípravy realizácie uvedeného investičného zámeru.
4.4.1. V spoločnosti MINAG Plus, s.r.o. bola suma 965.000,- eur nesprávne zaúčtovaná ako pôžička a
spoločnosť MINAG Plus, s.r.o. za túto sumu realizovala nákup pozemkov, ako aj ďalšie činnosti súvisiace
sprípravouprojektu.NesprávnymzaúčtovanímtejtosumydozáväzkovspoločnostiMINAGPluss.r.o.sa

spoločnosť dostala do predlženia a podľa súvahy k 31.12.2009 už v roku 2009 mala spoločnosť MINAG
Plus, s. r. o. záporné vlastné imanie v sume 110.147,- eur a záväzky v sume 925.498,- eur. Obdobný
účtovný stav vyplýva aj zo súvahy v roku 2010, podľa ktorej spoločnosť MINAG Plus, s. r. o. mala taktiež
záporné vlastné imanie v sume 291.434,- eur a vlastné záporné imanie mala v podstate od roku 2009
až do roku 2019 z vyššie uvedených dôvodov.

4.4.2. K realizácii investičného projektu však nedošlo pre osobné nezhody žalovaného s B. C. a
spoločnosť ZEMPLÍN MARKET s. r. o. požadovala od terajšieho úpadcu vrátenie poskytnutých
finančných prostriedkov v sume 965.000,- eur, ktoré však úpadca reálne nemohol vrátiť, pretože boli
použité na nákup pozemkov a ďalšie činnosti súvisiace s uvedeným projektom.
4.5. Následne spoločnosť ZEMPLÍN MARKET s.r.o. podala 30.3.2012 žalobu o zaplatenie

sumy 965.000,- eur s príslušenstvom a zároveň predbežným opatrením okresný súd zakázal nakladať
spoločnostiMINAGPlus,s.r.o.spozemkami,ktoréspoločnosťvlastnilavLeviciach.Súdnyspor,vktorom
terajší úpadca žiadal žalobu zamietnuť ako nedôvodnú pre neuznanie záväzku z titulu pôžičky, sa
viedol od 30.3.2012 až do júna 2019. Rozsudkom Okresného súdu Trebišov sp. zn. 11C/39/2012 zo
dňa 4.7.2017 spoločnosti MINAG Plus, s.r.o. bola uložená povinnosť zaplatiť žalobcovi - spoločnosti

ZEMPLÍN MARKET s.r.o. sumu 965.000,- eur s príslušenstvom. Predmetný rozsudok Okresného súdu
Trebišov Krajský súd v Košiciach rozsudkom sp. zn. 1Co/57/2018 zo dňa 19.6.2019, právoplatným
2.9.2019 potvrdil.
4.5.1. Žalovaný zdôraznil, že až rozsudkom odvolacieho súdu zo dňa 19.6.2019 bol záväzok úpadcu
právoplatne priznaný veriteľovi ZEMPLÍN MARKET s.r.o. a preto žalovaný ako konateľ terajšieho

úpadcu nariadil vykonať mimoriadnu individuálnu účtovnú závierku k 30.11.2019 a dňa 10.12.2019
podal návrh na vyhlásenie konkurzu, pretože spoločnosť MINAG Plus, s.r.o. nebola schopná plniť tento
záväzok, ktorý spoločnosť ZEMPLÍN MARKET s.r.o. začala vymáhať aj prostredníctvom exekútora,
mimo istiny 965.000,- eur aj úroky z omeškania, ktoré k 7.10.2019 predstavovali sumu 551.504,11 eura.
4.5.2. Konštatoval, že až do právoplatného skončenia uvedeného súdneho sporu úpadca považoval

tento záväzok za sporný aj napriek tomu, že bol v účtovníctve úpadcu zaúčtovaný ako záväzok, čo
vlastne ovplyvnilo záporné imanie úpadcu od roku 2009 až do roku 2019. V prípade, že by spoločnosť
MINAG Plus, s.r.o. bola v spore úspešná, došlo by k oprave v účtovníctve spoločnosti a spoločnosť by
nebola v predlžení, pretože disponovala majetkom celkom v sume 746.448,- eur, pričom pozemky boli
zaúčtované v sume 730.611,- eur. Je treba však uviesť, že medzičasom sa hodnota týchto pozemkov

značne zvýšila a v účtovníctve je naďalej vedená hodnota pozemkov len podľa ceny v čase ich kúpy.
Tieto skutočnosti vyplývajú z účtovnej závierky k 31.12.2019.
4.6. V mesiaci október 2019 bolo úpadcovi doručené upovedomenie súdneho exekútora o začatí
exekúcienavymoženievyššieuvedenejpohľadávkyspríslušenstvomaaždotejdobysažalovanýsnažil
celú situáciu riešiť bez exekúcie, avšak k dohode nedošlo. Začatím exekúcie na majetok spoločnosti

MINAG Plus, s.r.o. a jej speňažením v rámci exekúcie by bol uprednostnený len jeden veriteľ, preto po
starostlivom posúdení sa žalovaný rozhodol podať dňa 10.12.2019 návrh na konkurz. Podaním návrhu
na vyhlásenie konkurzu sledoval záujem, aby všetci veritelia mohli byť uspokojení v čo najvyššej miere
a nie aby bol uspokojený len jeden veriteľ.
4.7. Žalovaný poukázal aj na to, že pri posúdení zodpovednosti žalovaného je potrebné vziať v úvahu

aj skutočnosť, že terajší úpadca od roku 2010 nevykonával žiadnu podnikateľskú činnosť, nevytváral
žiadne záväzky a jeho finančná situácia bola závislá len od výsledku súdneho sporu, ktorý
trval 7 rokov.4.8. Zdôraznil, že cieľom a zámerom ustanovenia o zodpovednosti za včasné podanie návrhu nie je
v každom prípade trestať štatutárov spoločnosti za prísne nedodržanie 30 dňovej lehoty, ale zmyslom
a cieľom tohto ustanovenia je zabrániť, aby v prípade vedomosti o predlžení neboli vytvárané ďalšou

činnosťou nové záväzky spoločnosti.
4.9. Na základe uvedeného mal žalovaný za to, že postupoval s odbornou starostlivosťou pri
posudzovaní ekonomickej situácie spoločnosti a neporušil svoju povinnosť, pretože návrh na konkurz
podal bez zbytočného odkladu.

5. Žalobca následne uviedol, že spor vedený pred Okresným súdom Trebišov pod sp.
zn. 11C/39/2012 považuje žalobca za bezpredmetný pre toto konanie o uloženie zmluvnej pokuty
žalovanému ako konateľovi dlžníka.
5.1. Dodal, že rozsudok Okresného súdu Trebišov sp. zn. 11C/39/2012 zo dňa 4.7.2017 nadobudol
právoplatnosť 2.9.2019, pričom vo svojom vyjadrení žalovaný dokonca priznáva, že predmetný záväzok
považoval za sporný len do právoplatného skončenia súdneho konania vedeného na Okresnom súde

Trebišov pod sp. zn. 11C/39/2012. Žalovaný teda sám vo svojom vyjadrení priznáva vedomosť o
existencii záväzku, ktorý mal byť dôvodom predlženia úpadcu, už odo dňa 2.9.2019. Žalovaný taktiež
tvrdil, že upovedomenie o začatí exekúcie, predmetom ktorej bolo vymoženie predmetného záväzku v
približnej výške 1.500.000,- eur mu bolo doručené v októbri 2019. Žalobca poukázal na ustanovenie §
11 ods. 2 ZKR, pričom už iba zo samotného vyjadrenia žalovaného vyplýva, že aj v čase podania Návrhu

na vyhlásenie konkurzu dňa 2.1.2019 mal žalovaný vedomosť o predlžení úpadcu od
právoplatnosti rozsudku, t. j. odo dňa 2.9.2019, čo predstavuje dobu 122 dní. Aj v prípade doručenia
upovedomenia o začatí exekúcie v októbri 2020, (pre účely výpočtu doby od zistenia predlženia úpadcu,
uviedol dátum 31.10.2019) by žalovaný podal návrh na vyhlásenie konkurzu v dobe 63 dní.
5.2. Z vyššie uvedeného tak vyplýva, že úpadcovo predlženie nastalo najneskôr momentom splatnosti

pohľadávky veriteľa ZEMPLÍN MARKET, s.r.o. pričom pre účely určenia splatnosti pohľadávky považuje
dátum priznania úroku z omeškania, priznaného rozsudkom a to od 28.3.2013. Žalovaný podal návrh
na vyhlásenie konkurzu v dobe 2471 dní (6 rokov, 9 mesiacov a 5 dní) a nie v zákonne stanovenej dobe
30 dní uvedenej v § 11 ods. 2 ZKR.

6. Súd prvej inštancie rozsudkom č. k. 26NcKR/5/2020 – 179 z 26. apríla 2024 ( v poradí
prvým ) žalobe vyhovel v celom rozsahu.

7. Krajský súd v Košiciach uznesením č.k. 4CoKR/27/2022-217 zo dňa 17.10.2022 zrušil rozsudok
Okresného súdu Košice I, č.k. 26NcKR/5/2020-179 zo dňa 26. apríla 2022 a vec vrátil súdu prvej

inštancie na ďalšie konanie.
7.1. Odvolací súd nepovažoval za dôvodné tvrdenie žalobcu, že žalovaný ako konateľ mal podať návrh
na vyhlásenie konkurzu už skôr a že súdny spor vedený na Okresnom súde Trebišov od roku 2012 do
19.06.2019, pod sp. zn. 11C/39/2012 nemá vplyv na podanie návrhu na vyhlásenie konkurzu, pretože
žalovaný ako štatutárny orgán dlžníka musel starostlivo zvažovať, či podanie návrhu na vyhlásenie

konkurzu pred rozhodnutím súdu o povinnosti dlžníka zaplatiť peňažnú pohľadávku 965.000,- eur s
príslušenstvom,nepoškodízáujmyspoločnosti,vrátaneschopnostidlžníkauspokojovaťpeňažnénároky
svojich veriteľov (bod 34. odôvodnenia uznesenia Krajského súdu v Košiciach č.k. 4CoKR/27/2022-217
zo dňa 17.10.2022).
7.2.Odvolacísúdpoukázalďalejnato,ževkonanínebolospornéanito,žežalovanýpodalprvýnávrhna

vyhlásenie konkurzu dňa 10.12.2019 potom čo po právoplatnom ukončení súdneho sporu o zaplatenie
965.000,- eur dňa 19.06.2019, zostavil účtovnú závierku k 30.11.2019. Tento prvý návrh teda podal do 30
dníodzostaveniatejtoúčtovnejzávierky, zktorejposkončenísúdnehosporuvyplynulopredlženie
úpadcu. Tento prvý návrh mal však nedostatky, ktoré úpadca neodstránil, preto Okresný súd Košice
I uznesením z 22. januára 2020, sp. zn. 26K/33/2019 odmietol návrh obchodnej spoločnosti MINAG

Plus s.r.o. na vyhlásenie konkurzu. Následne žalovaný podal druhý návrh na vyhlásenie konkurzu dňa
11.02.2020,potomčovyhotovilriadnuúčtovnúzávierkuk31.12.2019.Žalovanýakokonateľdlžníkateda
podal v priebehu dvoch mesiacov a to 10.12.2019 a 11.02.2020 dva návrhy na vyhlásenie konkurzu.
Toto nemožno považovať za zanedbanie povinnosti konateľa podať návrh na vyhlásenie konkurzu (bod
35. odôvodnenia uznesenia Krajského súdu v Košiciach č.k. 4CoKR/27/2022-217 zo dňa 17.10.2022).

7.3. Odvolací súd uložil súdu prvej inštancie v ďalšom konaní zisťovať, či žalovaný ako štatutárny orgán
úpadcu konal s odbornou starostlivosťou podľa § 11 ods. 2 ZKR a § 135a ods. 1 Obchodného zákonníka
pri podaní návrhu na vyhlásenie konkurzu a ďalej zisťovať, či mohol žalovaný podať návrh na vyhlásenie
konkurzu skôr než skončilo súdne konanie vedené na Okresnom súde Trebišov pod sp. zn. 11C/39/2012ozaplatenie 965.000,-euraskôrnežnadobudloprávoplatnosťuznesenieOkresnéhosúduKošiceIz22.
januára2020,sp.zn.26K/33/2019,ktorýmbolodmietnutýprvýnávrhdlžníkanavyhláseniekonkurzupre
jeho neúplnosť (bod 41. odôvodnenia uznesenia Krajského súdu v Košiciach č.k. 4CoKR/27/2022-217

zo dňa 17.10.2022).

8. Súd prvej inštancie po vrátení veci vykonal dokazovanie a následne konštatoval, že nebolo medzi
stranami sporné, že žalovaný bol v rozhodnom období konateľom terajšieho úpadcu, že dňa 11.2.2020
bol dlžníkom MINAG Plus, s.r.o. (ako navrhovateľom) doručený konkurznému súdu návrh na vyhlásenie

konkurzu na majetok dlžníka MINAG Plus, s.r.o., že uznesením Okresného súdu Košice I zo dňa
5.3.2020 (zverejneným v Obchodnom vestníku č. 49/2020 zo dňa 11.3.2020), bol vyhlásený konkurz na
majetok dlžníka MINAG Plus, s.r.o. a za správcu bol ustanovený Doc. JUDr. Ján Pirč, CSc. a
že uznesením zo dňa 16.6.2020 bol odvolaný správca Doc. JUDr. Ján Pirč, CSc. a bol ustanovený nový
správca Mgr. Andrej Fekete – terajší žalobca.
8.1. Sporné medzi stranami nebolo ani to, že terajší úpadca po zostavení mimoriadnej účtovnej závierky

ku dňu 30.11.2019 už dňa 10.12.2019 podal návrh na vyhlásenie konkurzu na svoj majetok,
ktorý bol súdom odmietnutý z dôvodu, že nebol navrhovateľom doplnený v lehote 10 dní. Nebolo sporné
medzi stranami ani to, že v zmysle účtovných závierok zostavených k 30.11.2019 a k 31.12.2019 bola
spoločnosť MINAG Plus, s. r. o. v predlžení.
8.2. Sporné medzi stranami bolo, či žalovaný ako konateľ dlžníka MINAG Plus, s. r. o. konal

s odbornou starostlivosťou a či má žalobca nárok na úhradu zmluvnej pokuty do všeobecnej
podstaty úpadcu voči žalovanému.

9. Súd prvej inštancie vec právne posúdil podľa ustanovení § 3 ods. 1 až 4, §
4 ods. 1 a 2, § 11, § 74a zákona č. 7/2005 Z. z. o konkurze a reštrukturalizácii (ďalej len ZKR),

ktoré definujú úpadok, povinnosť predchádzaniu úpadku, definíciu konania s odbornou starostlivosťou,
povinnosť podať návrh na vyhlásenie konkurzu a dojednanie o zmluvnej pokute v prípade porušenia
takejto povinnosti, procesný mechanizmus vyvodzovania zodpovednosti za oneskorené podanie (resp.
nepodanie)návrhunavyhláseniekonkurzuakoajdôkaznúpovinnosťsubjektovnapreukázaniedôvodov
na vylúčenie ich zodpovednosti. Ďalej podľa ustanovení §§ 261 ods. 6 písm. a), 365, 369 Obchodného

zákonníka a § 1 Nariadenia vlády SR č. 21/2013 Z. z., ktoré upravujú pôsobnosť Obchodného zákonníka
a úrok z omeškania so zaplatením peňažného záväzku.

10. S poukazom na vykonané dokazovanie súd prvej inštancie dospel k záveru, že terajší úpadca -
spoločnosť MINAG Plus, s. r. o.- bol pred vyhlásením konkurzu predlžený.

10.1. Súd prvej inštancie zároveň dospel k záveru, že do nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia vo
veci vedenej na Okresnom súde Trebišov pod sp. zn. 11C/39/2012 (do 2.9.2019) však žalovaný mohol
dôvodne očakávať, že v prípade rozhodnutia v prospech dlžníka (spoločnosti MINAG Plus, s.r.o.) mu
nevznikne povinnosť podať návrh na vyhlásenie konkurzu na majetok spoločnosti. Ani odvolací súd
nepovažoval za dôvodné tvrdenie žalobcu, že žalovaný ako konateľ mal podať návrh na vyhlásenie

konkurzu už skôr a že súdny spor vedený na Okresnom súde Trebišov od roku 2012 do 19.6.2019, pod
sp. zn. 11C/39/2012 nemá vplyv na podanie návrhu na vyhlásenie konkurzu.
10.2. Z mimoriadnej účtovnej závierky terajšieho úpadcu vyhotovenej ku dňu 30.11.2019 žalovaný podľa
vlastného tvrdenia zistil, že úpadca je v predlžení, a preto návrhom doručeným konkurznému súdu dňa
10.12.2019 žiadal, aby súd vyhlásil konkurz na majetok spoločnosti MINAG Plus, s. r. o.

Tento návrh bol súdom odmietnutý uznesením Okresného súdu Košice I z 22. januára 2020 sp. zn.
26K/33/2019zdôvodu,žehospoločnosťanipovýzvesúdunedoplnila.Predmetnéuznesenienadobudlo
právoplatnosť dňa 24.1.2020.
10.2.1. Pokiaľ žalovaný na základe mimoriadnej účtovnej závierky zostavenej ku dňu 30.11.2019
podal dňa 10.12.2019 návrh na vyhlásenie konkurzu (z dôvodu, že spoločnosť MINAG Plus, s.r.o.

bola predlžená), najneskôr 10.12.2019 musel vedieť o predlžení spoločnosti. Žalovaný ako konateľ
spoločnosti bol teda povinný podať návrh na vyhlásenie konkurzu do 30 dní od kedy sa dozvedel alebo
sa pri zachovaní odbornej starostlivosti mohol dozvedieť o predlžení spoločnosti.
10.3. Súd prvej inštancie následne konštatoval, že žalovaný ako konateľ úpadcu podal riadny návrh na
vyhlásenie konkurzu na majetok spoločnosti dňa 11.2.2020 potom, čo vyhotovil riadnu účtovnú závierku

k 31.12.2019. Žalovaný ako konateľ dlžníka teda podal v priebehu dvoch mesiacov a to
10.12.2019 a 11.02.2020 dva návrhy na vyhlásenie konkurzu. Dôvodil, že takéto konanie žalovaného
aj podľa názoru odvolacieho súdu nemožno považovať za zanedbanie povinnosti konateľa podať návrh
na vyhlásenie konkurzu.11. Súd prvej inštancie dodal, že na návrh žalobcu, ako aj za účelom zistenia, či žalovaný ako štatutárny
orgán úpadcu konal s odbornou starostlivosťou podľa § 11 ods. 2 ZKR a § 135a ods. 1 Obchodného

zákonníka pri podaní návrhu na vyhlásenie konkurzu, uskutočnil výsluch žalovaného a zistil, že konanie
žalovaného smerovalo k odvráteniu konkurzu a uspokojeniu všetkých veriteľov spoločnosti. Dodal, že aj
v zmysle názoru odvolacieho súdu uvedeného v uznesení č.k. 4CoKR/27/2022-217 zo dňa 17.10.2022
žalovaný konal s odbornou starostlivosťou pri podávaní návrhov na vyhlásenie konkurzu.

12. Súd prvej inštancie za nesprávny označil právny názor žalobcu, že žalovaný mal podať návrh na
vyhlásenie konkurzu skôr, než uznesenie Okresného súdu Košice I z 22. januára 2020,
ktorým bol odmietnutý prvý návrh, nadobudlo právoplatnosť, pretože konanie o prvom návrhu trvalo až
do 24. januára 2020. Podaním nového návrhu skôr než bolo právoplatne ukončené konanie o prvom
návrhu by znamenalo zákonnú prekážku na konanie o tomto návrhu a takýto návrh by konajúci súd
mohol zamietnuť ako predčasný, resp. konanie mohol zastaviť pre prekážku začatej veci.

13. Súd prvej inštancie tak dospel k záveru, že žaloba je nedôvodná, preto ju zamietol.

14. O náhrade trov konania súd prvej inštancie rozhodol podľa § 255 ods. 1 C.s.p. a úspešnému
žalovanému priznal plnú náhradu trov konania proti neúspešnému žalobcovi, o výške ktorých

rozhodne po právoplatnosti rozhodnutia súdu prvej inštancie samostatným uznesením.

15. Proti rozsudku súdu prvej inštancie podal v zákonnej lehote odvolanie žalobca, a to v celom
rozsahu. Odvolanie odôvodnil tým, že súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby
uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý

proces (§ 365 ods. 1 písmeno b) C.s.p.), konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci (§ 365 ods. 1 písmeno d) C.s.p.), súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných
dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam (§ 365 ods. 1 písmeno f) C.s.p.) a rozhodnutie súdu prvej
inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 365 ods. 1 písmeno h) C.s.p.).
15.1. Konštatoval, že z odseku 35. odôvodnenia napadnutého rozsudku vyplýva, že úpadca sa dostal

do predĺženia dňom právoplatnosti rozsudku Okresného súdu Trebišov, sp. zn. 11C/39/2012 zo dňa
4.7.2017, dňa 2.9.2019. Z odseku 37. odôvodnenia napadnutého rozsudku vyplýva, že žalobca sa
musel dozvedieť o predĺžení úpadcu najneskôr podaním prvého návrhu na vyhlásenie konkurzu dňa
10.12.2019.
15.1.1. Žalobca tvrdil, že taký záver možno považovať za arbitrárny a predstavuje rezignáciu na

zistenie podstatnej skutočnosti pre rozhodnutie vo veci samej, nakoľko uvedená skutočnosť nevyplýva
z vykonaného dokazovania a žalovaný ju ani len netvrdil.
15.1.2. Súd prvej inštancie sa následne vôbec nevysporiadal so skutočnosťou, kedy mala žalovanému
uplynúťlehotanapodanienávrhunavyhláseniekonkurzuvčas,t.j.abymunevznikolnároknazaplatenie
zmluvnej pokuty.

15.2. Ďalej vyčítal súdu prvej inštancie, že súd prvej inštancie následne v odseku 39. odôvodnenia
napadnutého rozsudku bez akéhokoľvek relevantného odôvodnenia dospel k záveru, že
z výsluchu žalovaného bolo zistené, že konal s odbornou starostlivosťou podľa § 11 ods. 2
ZKR a § 135a ods. 1 Obchodného zákonníka, nakoľko jeho konanie smerovalo k odvráteniu
konkurzu a uspokojeniu všetkých veriteľov.

15.2.1. V prvom rade zdôraznil, že súd prvej inštancie si nesprávne vyložil dotknuté právne predpisy.
Dôvodil, že § 11 ods. 2 ZKR nepripúšťa liberáciu z povinnosti podať návrh na vyhlásenie konkurzu včas,
ale práve naopak, ukladá štatutárnemu orgánu povinnosť podať návrh včas, a to od kedy sa dozvedel,
prípadne s odbornou starostlivosťou sa mohol dozvedieť o úpadku spoločnosti. Následne až v prípade
ak štatutárny orgán túto povinnosť poruší, vzniká štatutárnemu orgánu možnosť liberácie zo sankcie v

prípade osvedčenia, že konal s odbornou starostlivosťou, a to v zmysle § 74a ods. 5
písm. a) ZKR. Dôkazné bremeno v tomto prípade nesie štatutárny orgán. Absencia zodpovedania vyššie
uvedených otázok preto zakladá nepreskúmateľnosť rozsudku.
15.3. Poukázal aj na to, že konanie tak, ako ho opísal žalovaný, nedosahuje potrebnú mieru odbornej
starostlivosti. Odhliadnuc od uvedeného obrana žalovaného bola založená na výlučne nepodložených

a sporných tvrdeniach.
15.3.1. Žalovaný na pojednávaní dňa 19.9.2023 tvrdil, že po vyhlásení rozsudku Okresného súdu
Trebišov zo 4.7.2017 (pozn. po 19.6.2019) nadviazal kontakty a začal jednať s investormi o predaji
pozemkov v Leviciach, na ktorých bolo záložné právo banky UNI CREDIT, ktoré malo byť dávnovymazané. Z uvedeného dôvodu investori pristupovali veľmi opatrne. Snahu rokovať mal aj pred
ukončenímsporusp.zn.11C/39/2012,avšakniktoanizozahraničnýchpartnerovnemalzáujemrokovať.
Jeho zámer mal byť následne zmarený exekúciou. Hodnota pozemkov bola už v roku 2012 vo výške

1,5 milióna eur a v období právoplatnosti rozsudku Okresného súdu Trebišov zo 4.7.2017 mala byť vo
výške 2 milióny EUR.
15.3.2. Spochybnil tvrdenie žalovaného ohľadne ceny pozemkov, respektíve hodnoty majetku, keď
žalovaný v spore tvrdil, že pozemky mali mať hodnotu 2 milióny eur (ku koncu roku
2019), avšak v zozname majetku úpadcu z 27.1.2020, ktorý je prílohou návrhu na vyhlásenie konkurzu

z 11.2.2020 je uvedená hodnota vo výške 736.217,56 eura. V účtovnej závierke k
31.12.2019 je taktiež uvedená hodnota majetku vo výške 738.943 eura, t. j. približne v sume do 740 tisíc
eur. Zdôraznil, že podľa priloženého zoznamu majetku (okrem hotovosti v pokladni úpadcu vo výške
1,56 eura) a ani podľa zistení žalobcu, úpadca nedisponoval žiadnym iným majetkom.
15.3.3. Poukázal aj na to, že pre posúdenie konania s odbornou starostlivosťou za podstatné označil
aj tvrdenie žalovaného v jeho vyjadrení z 15.7.2020, a to že úpadca „od roku 2010 nevykonával žiadnu

podnikateľskú činnosť, nevytváral žiadne záväzky a jeho finančná situácia bola závislá len od výsledku
súdneho sporu, ktorý trval 7 rokov.“
15.3.4. Za podstatné považoval žalobca taktiež to, že predmetom sporu vedeného Okresným súdom
Trebišov pod sp. zn. 11C/39/2012 bolo zaplatenie istiny 965.000,- eur, s úrokom z omeškania
8,75 % p. a. od 28.3.2013 do zaplatenia. Žalovaný musel mať bez bezpochyby vedomosť o tom, že

pohľadávka veriteľa vo výške 965.000,- eur s úrokom z omeškania 8,75 %, bude za sedem
rokov vedenia sporu podstatne navýšená o 61,25 % z istiny. Žalovanému preto musela byť pri
zachovaníodbornejstarostlivostizrejmáskutočnosť,žepohľadávkapozostávajúcazistiny965.000,-eur
musela byť za sedem rokov vedenia sporu vyššia o minimálne 50 %, t. j. približne v sume od 1.400.000,-
eur a hodnota pozemkov (z podkladov predložených žalovaným) mala byť približne v sume 740.000,-

eur. Teda výška najväčšej pohľadávky úpadcu mohla aj dvojnásobne prevyšovať hodnotu pozemkov.
15.3.5. Dodal, že tvrdenie žalovaného, že predajom pozemkov malo dôjsť k
uspokojeniu všetkých veriteľov úpadcu možno vnímať skôr ako prianie, než ako posúdenie situácie
s odbornou starostlivosťou. Žalobca bol zároveň zjavne nedôvodne v očakávaní, že veriteľ nepristúpi
k vymáhaniu svojej právoplatne priznanej pohľadávky a ponechá úpadcovi možnosť samému scudziť

predmetné pozemky, na ktorých bolo počas konania na Okresnom súde Trebišov na návrh veriteľa,
zriadené predbežné opatrenie.
15.3.6. Žalobca poukázal na to, že žalovaný neprezentoval žiadne iné tvrdenia a ani nevykonával žiadnu
inú činnosť, na základe ktorej by mohlo dôjsť k „záchrane“ úpadcu z úpadku, pričom sám
žalovaný uviedol, že úpadca od roku 2010 nevykonával žiadnu podnikateľskú činnosť. Tvrdil, že žalobca

nevykonával žiadnu činnosť, na základe ktorej by mohol byť v dôvodnom očakávaní, že vyrieši úpadok
úpadcuinýmspôsobom,tedanemohlodôjsťknaplneniuprvejzpodmienokliberáciezpovinnostizaplatiť
zmluvnú pokutu v zmysle § 74a ods. 5 písm. a) ZKR.
15.4. Žalobca za pravdivé označil tvrdenie žalovaného, že po právoplatnosti rozsudku Okresného súdu
Trebišov zo 4.7.2017, mal asi len tri mesiace od vyhlásenia rozsudku do podania návrhu na vyhlásenie

konkurzu, predmetný rozsudok nadobudol právoplatnosť 2.9.2019 a prvý návrh na vyhlásenie konkurzu
bol podaný 10.12.2020.
15.4.1. Poukázal však na to, že z vyššie uvedeného vyplýva vedomosť žalovaného o predĺžení
úpadcu už momentom nadobudnutia právoplatnosti predmetného rozsudku Okresného súdu Trebišov,
t. j. od 2.9.2019 a nie až podaním prvého návrhu na vyhlásenie konkurzu 10.12.2020 a ako uvádza súd

prvej inštancie v odseku 37. odôvodnenia napadnutého rozsudku.
15.4.2. Dodal, že skutočnosť, že žalovaný mal vedomosť o úpadku úpadcu v momente nadobudnutia
právoplatnosti rozsudku Okresného súdu Trebišov zo 4.7.2017, potvrdil aj sám žalovaný vo svojom
vyjadrení z 15.7.2020, v ktorom uviedol, že „V omeškaní s plnením tohto záväzku som bol od 6.9.2019,
kedy rozsudok Okresného súdu Trebišov nadobudol vykonateľnosť a 30 dňová lehota omeškania

uplynula 6.10.2019“, pričom toto tvrdenie je obsiahnuté aj v odseku 41. odôvodnenia napadnutého
rozsudku.
15.4.3.Zotrvalnatvrdení,žežalovanýsaprizachovaníodbornejstarostlivostimoholdozvedieťoúpadku
úpadcu skôr ako vyhotovením mimoriadnej účtovnej závierky k 30.11.2019, resp. až
podaním prvého Návrhu na vyhlásenie konkurzu 10.12.2019. Aj v prípade, ak by sa žalovaný

mohol dozvedieť o úpadku úpadcu až v momente začatia exekúcie, prvý návrh na vyhlásenie konkurzu
doručil súdu až po dvoch mesiacoch a dvoch dňoch. V prípade, ak žalovaný nemohol podať kompletný
návrh na vyhlásenie konkurzu v požadovanej lehote (napríklad z dôvodu prípravy príloh), mal uložiť do
Zbierky listín úpadcu oznámenie o tom, že úpadca je v úpadku podľa § 74 ods. 5 písm. a) ZKR.16. Žalobca za nesprávny označil záver súdu prvej inštancie zhodný s právnym názorom odvolacieho
súdu, že podanie prvého návrhu na vyhlásenie konkurzu 10.12.2019 a následne podanie druhého

návrhu na vyhlásenie konkurzu 11.2.2020 nemožno považovať za zanedbanie povinnosti konateľa
podať návrh na vyhlásenie konkurzu.
16.1. Tvrdil, že pri posudzovaní splnenia povinnosti podľa § 11 ods. 2 ZKR je nutné prihliadať
na konkrétne dôvody odmietnutia pôvodného návrhu. Návrh na vyhlásenie konkurzu z 10.12.2019
bol odmietnutý z dôvodu, že žalobca nepredložil zoznam majetku, zoznam záväzkov a zoznam

spriaznených osôb v zmysle § 12 ods. 5 ZKR a tieto neboli doložené ani v dodatočnej 10 dňovej lehote.
Nejednalo sa pritom iba o nedostatky v obsahu príloh, ale o ich úplné opomenutie. Náležitosti návrhu na
vyhlásenie konkurzu tak neboli ani len formálne splnené. Z uvedeného dôvodu vnímal predmetný návrh
výlučne za formálny úkon, na základe ktorého nemohlo nikdy dôjsť k začatiu konkurzného konania a
preto na neho nemožno žiadnym spôsobom prihliadať.
16.1.2. Žalobca za nedostatočné označil odôvodnenie žalovaného, prečo vady predmetného návrhu

na vyhlásenie konkurzu neodstránil. Zdôraznil, že všetky obchodné spoločnosti zapísané v obchodnom
registri Slovenskej republiky sú v zmysle zákona o E-govermente povinné mať
aktivovanú elektronickú schránku od 1.7.2017 a skutočnosť, že žalovaný, resp. úpadca nemal ani po
takmer dva a pol roku aktivovanú elektronickú schránku iba svedčí o tom, že žalovaný svoju funkciu
nemohol vykonávať s odbornou starostlivosťou. Žalobca tak v dôsledku porušenia svojej povinnosti mať

zriadenú elektronickú schránku ako aj nesledovanie Obchodného vestníka (ktorý je verejne prístupný),
nereagovalnapredmetnúvýzvu.Vprípadeakodvolacísúdzotrvánavyššieuvedenomprávnomnázore,
vznikne stav, kedy žalovanému bude poskytnutá právna ochrana v situácii, do ktorej sa dostal výlučne
vlastným konaním, prípadne opomenutím. Odhliadnuc od uvedeného pre posúdenie splnenia povinnosti
v zmysle § 11 ods. 2 ZKR nie je podstatné, či došlo k jej zanedbaniu, avšak kedy bola povinnosť splnená.

K splneniu povinnosti podať návrh na vyhlásenie konkurzu došlo až dňa 11.2.2020.
16.2.Žalobca preto navrhol odvolaciemu súdu, aby napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie zmenil
a žalobe vyhovel v celom rozsahu.

17. Žalovaný vo vyjadrení k odvolaniu žalobcu uviedol, že podané odvolanie žalobcu považuje za

neopodstatnené a rozsudok súdu prvej inštancie označil za správny a spravodlivý, pretože
súd prvej inštancie dospel k správnym skutkovým zisteniam a na takto zistený skutkový stav aj správne
aplikoval príslušné ustanovenia ZKR.
17.1. K odvolaciemu dôvodu § 365 ods. 1 písm. b) C. s. p. uviedol, že nebol zo
strany súdu prvej inštancie naplnený a ani žalobca v podanom odvolaní nekonkretizuje, akým spôsobom

boli porušené jeho procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.
Tento odvolací dôvod žalobca odôvodňuje v bode II iba tým, že rozsudok súdu prvej inštancie je
nepreskúmateľný, pretože súd prvej inštancie svoje rozhodnutie riadne neodôvodnil. K tomu žalovaný
uviedol, že rozhodnutie súdu prvej inštancie spĺňa všetky náležitosti rozhodnutia, ktoré sú uvedené v
§ 220 ods. 1, 2 C. s. p.

17.1.1. Poukázal na to, že súd prvej inštancie v súlade s právnym názorom odvolacieho súdu rozhodol
po doplnení dokazovania tak, že žalobu v celom rozsahu zamietol, rozhodnutie náležitým spôsobom aj
odôvodnil na základe akých skutkových zistení dospel k právnemu záveru, že žalovaný ako
konateľ úpadcu konal s odbornou starostlivosťou, pričom sa vysporiadal so všetkými námietkami, ktoré
opakovane žalobca v podanom odvolaní uvádza.

17.2. K odvolaciemu dôvodu § 365 ods. 1 písm. d) C.s.p. žalovaný poukázal na to, že žalobca v
podanom odvolaní neuvádza žiadnu konkrétnu vadu v postupe súdu prvej inštancie, ktorá by mohla mať
za následok nesprávne rozhodnutie vo veci.
17.3. Žalovaný za nedôvodné označil aj tvrdenie žalobcu, že bol naplnený odvolací dôvod § 365 ods.
1 písm. f) C. s. p.

17.3.1. Tvrdil, že súd prvej inštancie na základe vykonaného dokazovania dospel k záveru
v súlade so zrušujúcim uznesením odvolacieho súdu, že žalovaný ako konateľ nemohol podať návrh na
vyhlásenie konkurzu skôr, než bolo právoplatne skončené konanie na Okresnom súde Trebišov pod sp.
zn. 11C/39/2012. Žalobca napriek tomu opakovane sa snažil neodôvodnenými námietkami proti tomuto
záveru súdu prvej inštancie zvrátiť tento právny záver súdu prvej inštancie, ako aj odvolacieho súdu.

Odvolací súd v zrušujúcom uznesení prvého rozsudku zaujal jednoznačný právny záver, že konanie
žalovaného nie je možné považovať za zanedbanie povinnosti konateľa podať návrh na vyhlásenie
konkurzu.17.3.2. Napriek tomu žalobca v podanom odvolaní opätovne sa zaoberá touto skutočnosťou, pričom
nie je pravdou tvrdenie žalobcu, že k prvotnému návrhu na vyhlásenie konkurzu z 10.12.2019 žalovaný
nepredložil zoznam majetku, zoznam záväzkov a zoznam spriaznených osôb, pretože nedostatkom

podaného návrhu bol len chýbajúci zoznam spriaznených osôb a v žiadnom prípade sa nejednalo o
návrh, ktorý bol podaný len formálne.
17.3.3. Zdôraznil, že súd prvej inštancie v súlade so zrušujúcim uznesením odvolacieho súdu doplnil
dokazovanie výsluchom B. C. C., konateľa úpadcu a správne posúdil, že žalovaný ako štatutárny orgán
úpadcu konal s odbornou starostlivosťou podľa § 11 ods.2 ZKR a § 135a ods. 1 Obchodného

zákonníka, pretože jeho konanie smerovalo k odvráteniu konkurzu a uspokojeniu všetkých
veriteľov spoločnosti a nielen jedného veriteľa ZEMPLÍN MARKET s. r. o. Taktiež správne konštatoval
súd prvej inštancie, že žalovaný nemohol podať návrh na vyhlásenie konkurzu skôr, než uznesenie
Okresného súdu Košice I z 22.januára 2020, ktorým bol odmietnutý prvý návrh, pretože toto
uznesenie nadobudlo právoplatnosť až 24.januára 2020. Ak by žalovaný podal opätovne nový návrh
pred týmto termínom, takýto návrh by bol podaný ako predčasný a súd by musel zastaviť konanie pre

prekážku začatej veci.
17.4. Žalovaný preto navrhol odvolaciemu súdu, aby potvrdil rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne
správny.

18. Žalobca v odvolacej replike zotrval na svojich doterajších vyjadreniach.

18.1. Tvrdenia žalovaného uvedené vo vyjadrení k odvolaniu, že návrh na vyhlásenie konkurzu bol
odmietnutý výlučne z dôvodu nepredloženia zoznamu spriaznených osôb žalobca označil za odvolaciu
novotu, pretože túto skutočnosť mal žalovaný tvrdiť a preukázať v konaní pred súdom prvej inštancie.
18.2. Za nenáležité žalobca považoval odvolávanie sa žalovaného na právny záver odvolacieho súdu, v
ktorom konštatuje, že „konanie žalovaného nie je možné považovať za zanedbanie povinnosti

konateľa podať návrh na vyhlásenie konkurzu“.
18.2.1. Zopakoval svoje tvrdenie, že § 11 ods. 2 zákona ZKR nepripúšťa liberáciu z povinnosti
podať návrh na vyhlásenie konkurzu. Liberácia z povinnosti zaplatiť zmluvnú pokutu môže nastať podľa
§ 74a ods. 5 písm. a) ZKR až v prípade, kedy k porušeniu povinnosti došlo, a to o. i. z dôvodu, že štatutár
konal s odbornou starostlivosťou. Právny záver odvolacieho súdu, ktorý predmetné konanie hodnotí ako

„nezanedbanie“ povinnosti konateľa podať návrh na vyhlásenie konkurzu, nemá preto oporu v ZKR,
nakoľko nezanedbanie povinnosti nie je liberačným dôvodom. Poukázal aj na rozsudok Najvyššieho
súdu Slovenskej republiky, sp. zn. 2Obdo/41/2022 z 14.2.2023, odsek 58., v zmysle ktorého „len podanie
kvalifikovaného návrhu na vyhlásenie konkurzu, spĺňajúceho zákonom predpísané náležitosti tak, aby o
tomto návrhu mohol konkurzný súd vecne rozhodnúť, možno považovať za konanie likvidátora (dlžníka,

štatutárneho orgánu, člena štatutárneho orgánu dlžníka, zákonného zástupcu dlžníka) s odbornou
starostlivosťou a za splnenie zákonnej povinnosti podľa § 11 ods. 2 ZKR.
18.2.2. Zdôraznil, že skutkový stav v prejednávanom spore, kedy žalovaný nepodal návrh na vyhlásenie
konkurzu včas, ani formálne nedoložil zoznamy záväzkov, majetku a spriaznených
osôb; výzvu na doplnenie si neprevzal v odbernej lehote lebo bol v zahraničí, pričom nemal aktivovanú

dátovú schránku a nesledoval ani Obchodný vestník, predstavuje podľa žalobcu omnoho závažnejšie
dôvody porušenia povinnosti podať návrh na vyhlásenie konkurzu včas v súlade s § 11 ods. 2 ZKR,
oproti skutkovému stavu prezentovanom v rozsudku Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, sp. zn.
2Obdo/41/2022 z 14.2.2023.
18.3. Nesúhlasil s tvrdením žalovaného, že žalobca v odvolaní neodôvodnil jednotlivé, ním označené

odvolacie dôvody. Tvrdenie žalovaného, že žalobca neuviedol, akým spôsobom mali byť porušené práva
pre naplnenie odvolacieho dôvodu podľa § 365 ods. 1 písm. b) Civilného sporového poriadku označil za
zmätočné, nakoľko k nepreskúmateľnosti napadnutého rozhodnutia ako porušeniu práva na spravodlivý
proces sa žalobca rozsiahlo vyjadril v bode II predmetného odvolania.

19. Žalovaný v odvolacej duplike sa konkrétne vyjadril k tvrdeniam žalobcu uvedeným v odvolacej
replike.
19.1. Rozporoval tvrdenie žalobcu o tom, že v prvoinštančnom konaní sa nevyjadril k tvrdeniu žalobcu,
že k návrhu na vyhlásenie konkurzu nepripojil žiadne listiny. Poukázal na to, že aj v konaní pred súdom
prvej inštancie sa k tejto skutočnosti vyjadroval, že popieral žalobcove tvrdenie, že návrh bol podaný

bez príslušných príloh.
19.2. K tvrdeniu žalobcu, že právny záver odvolacieho súdu, ktorý konanie žalovaného nepovažoval za
zanedbaniepovinnostikonateľapodaťnávrhnavyhláseniekonkurzujenenáležitý,pretožepodľanázoru
žalobcu nezanedbanie povinnosti nie je liberačným dôvodom a k poukazu žalobcu na rozhodnutieNajvyššieho súdu SR sp. zn. 2Obdo/41/2022 zo dňa 14.2.2023 žalovaný konštatoval, že v danom
prípade nie je možné aplikovať uvedené rozhodnutie Najvyššieho súdu SR, pretože v tomto rozhodnutí
Najvyšší súd SR riešil prípad, kedy likvidátorka vyslovene len formálne podala návrh na vyhlásenie

konkurzu bez akýchkoľvek ďalších príloh, ktoré sú povinnou prílohou k návrhu. Naviac, žalovaná
(likvidátorka) napriek tomu, že výzvu na odstránenie nedostatkov podaného návrhu riadne prevzala,
avšak na túto výzvu zámerne nereagovala.
19.2.1. Trval na tom, že prvý podaný návrh na vyhlásenie konkurzu podával po dôslednom
zvážení a v žiadnom prípade nie je možné tento návrh považovať len za formálne

konanie žalovaného, aby si splnil svoju zákonnú povinnosť podať návrh. Žalovaný uznáva, že nemal
aktivovanú elektronickú schránku na doručovanie, pretože v tom čase sa nachádzal v zahraničí, preto o
výzve súdu na odstránenie nedostatkov návrhu sa nemohol dozvedieť. Toto však nie je možné hodnotiť
zo strany súdu ako ľahkovážne, úmyselné konanie s cieľom len formálne si splniť svoju povinnosť v
zmysle Zákona o konkurze a reštrukturalizácii.

20. Krajský súd v Košiciach ako odvolací súd prejednal odvolanie žalobcu, ktoré bolo podané v zákonnej
lehote, oprávnenou osobou, proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné, bez nariadenia
pojednávania, pretože nejde o také odvolanie proti rozhodnutiu, na prejednanie ktorého je potrebné
nariadiť odvolacie pojednávanie podľa § 385 ods. 1 C.s.p. Odvolanie prejednal podľa § 379 - § 385
C.s.p. a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu je dôvodné.

21. Rozsudok odvolacieho súdu bol v zmysle § 378 ods. 1 a § 219 ods. 1 C.s.p. odvolacím súdom
verejne vyhlásený, čo bolo podľa § 219 ods. 3 C.s.p. oznámené na úradnej tabuli krajského súdu.

22. Predmetom odvolacieho konania je prejednanie odvolania žalobcu, ktorý v odvolaní

namietal, že súd prvej inštancie
22.1. nedostatočne odôvodnil napadnuté rozhodnutie, keď:
22.1.1.vyslovil arbitrárny záver, že žalobca sa musel dozvedieť o predĺžení úpadcu najneskôr podaním
prvého návrhu na vyhlásenie konkurzu dňa 10.12.2019, nakoľko uvedená skutočnosť nevyplýva z
vykonaného dokazovania a žalovaný ju ani len netvrdil

22.1.2. súd prvej inštancie sa následne vôbec nevysporiadal so skutočnosťou, kedy mala žalovanému
uplynúťlehotanapodanienávrhunavyhláseniekonkurzuvčas,t.j.abymunevznikolnároknazaplatenie
zmluvnej pokuty
22.1.3. súd prvej inštancie následne v odseku 39. odôvodnenia bez akéhokoľvek relevantného
odôvodnenia dospel k záveru, že z výsluchu žalovaného bolo zistené, že konal s odbornou

starostlivosťou podľa § 11 ods. 2 ZKR a § 135a ods. 1 Obchodného zákonníka, nakoľko jeho konanie
smerovalo k odvráteniu konkurzu a uspokojeniu všetkých veriteľov.
22.2. nesprávne vyložil § 11 ods. 2 ZKR, pretože predmetné ustanovenie nepripúšťa liberáciu z
povinnosti podať návrh na vyhlásenie konkurzu včas ale práve naopak, ukladá štatutárnemu orgánu
povinnosť podať návrh včas, a to od kedy sa dozvedel, prípadne s odbornou starostlivosťou sa mohol

dozvedieťoúpadkuspoločnosti.Následneažvprípadeakštatutárnyorgántútopovinnosťporuší,vzniká
mu možnosť liberácie zo sankcie v prípade osvedčenia, že konal s odbornou starostlivosťou, a to v
zmysle § 74a ods. 5 písm. a) ZKR. Dôkazné bremeno v tomto prípade nesie štatutár.
22.3. nesúhlasil so záverom súdu prvej inštancie, ktorý zhodne z právnym názorom odvolacieho súdu
uviedol, že podanie prvého návrhu na vyhlásenie konkurzu 10.12.2019 a následne podanie

druhého návrhu na vyhlásenie konkurzu 11.2.2020 nemožno považovať za zanedbanie povinnosti
konateľa podať návrh na vyhlásenie konkurzu.

23. Žalobca odvolanie odôvodnil dôvodmi podľa § 365 ods. 1 písmena b), písmena d), písmena f) a
písmena h) C.s.p. Odvolací súd zastáva názor, že odvolacie dôvody podľa § 365 ods. 1 písmena

b), písmena f) a písmena h) C.s.p. sú naplnené.

24. Odvolací súd vo vzťahu k skúmaniu včasnosti dlžníka podať návrh na vyhlásenie konkurzu udáva
nasledovné:

25. Podľa § 3 ods. 1 a 3 ZKR, dlžník je v úpadku, ak je platobne neschopný alebo predlžený. Ak dlžník
podá návrh na vyhlásenie konkurzu, predpokladá sa, že je v úpadku (ods. 1). Predlžený je ten,
kto je povinný viesť účtovníctvo podľa osobitného predpisu, 1) má viac ako jedného veriteľa a hodnota
jeho záväzkov presahuje hodnotu jeho majetku. Pri stanovení hodnoty záväzkov a hodnoty majetku savychádzazúčtovníctvaalebo zhodnotyurčenejznaleckýmposudkom,ktorýmápredúčtovníctvom
prednosť a prihliadne sa aj na očakávateľné výsledky ďalšej správy majetku, prípadne očakávateľné
výsledky ďalšieho prevádzkovania podniku, ak možno so zreteľom na všetky okolnosti odôvodnene

predpokladať, že bude možné v správe majetku alebo v prevádzkovaní podniku pokračovať. Do sumy
záväzkov sa nezapočítava suma záväzkov, ktoré sú spojené so záväzkom podriadenosti, 1a) ani suma
záväzkov, ktoré by sa v konkurze uspokojovali v poradí ako podriadené pohľadávky ( ods. 3 ).

26. Odvolací súd konštatuje, že ustanovenie § 3 ods. 3 ZKR definuje pojem predĺženie, pričom zároveň

mimo iného upravuje, že pri stanovení hodnoty záväzkov a hodnoty majetku sa
vychádza z účtovníctva. Relevantnou účtovnou listinou spoločnosti, z ktorej sa dá zistiť predĺženie je
práve účtovná závierka spoločnosti. Konateľ spoločnosti preukáže, že splnil povinnosť podať návrh na
vyhlásenie konkurzu včas v súlade s § 11 ZKR tým, že z účtovnej závierky spoločnosti nebude zistené
predĺženie, a to podľa kritérií § 3 ods. 3 ZKR a v prípade, ak bude zistené predĺženie, je
konateľ spoločnosti povinný preukázať riadne a včasné podanie návrhu na vyhlásenie konkurzu podľa

§ 11 ods. 2 ZKR.

27. Odvolací súd poukazuje aj na to, že podľa § 3 ods. 3 ZKR sa má prihliadnuť aj na očakávateľné
výsledky ďalšej činnosti a preto zotrváva na svojom stanovisku uvedenom vo svojom v poradí prvom
rozhodnutí v prejednávanom spore, že nepovažuje za dôvodné tvrdenie žalobcu, že žalovaný - ako

konateľ úpadcu - mal podať návrh na vyhlásenie konkurzu už skôr a rovnako nepovažuje za dôvodné
ani tvrdenie žalobcu, že súdny spor vedený Okresným súdom Trebišov pod sp. zn. 11C/39/2012 nemal
vplyv na podanie návrhu na vyhlásenie konkurzu, pretože žalovaný ako štatutárny orgán
dlžníka musel starostlivo zvažovať, či podanie návrhu na vyhlásenie konkurzu pred rozhodnutím súdu
o povinnosti dlžníka zaplatiť peňažnú pohľadávku 965.000,- eur s príslušenstvom, nepoškodí záujmy

spoločnosti, vrátane schopnosti dlžníka uspokojovať peňažné nároky svojich veriteľov.
27.1. Odvolací súd zároveň dodáva, že tvrdenia žalobcu o tom, že žalovaný mal prihliadať aj na
narastanie úrokov z omeškania v prípade, ak úpadca nebude v spore úspešný sú irelevantné, pretože
dĺžka súdneho sporu nie je dôvodom na to, aby žalovaný mal zmeniť názor na to, či v spore bude,
alebo nebude úspešný a či v ňom pokračovať, alebo nepokračovať. Odvolací súd poukazuje na to, že

ak by bol úpadca v danom spore úspešný, neexistoval by ani jeho záväzok vo výške 965.000,- eur a ani
úroky z omeškania z predmetného záväzku. V prejednávanom spore pritom nešlo ani o bezúspešné
uplatnenie práva úpadcu podať predmetnú žalobu.

28. Odvolací súd preto v zhode so súdom prvej inštancie z mimoriadnej účtovnej závierky vyhotovenej

ku dňu 30.11.2019 zistil, že konateľ úpadcu zistil predĺženie úpadcu podľa kritérií stanovených v § 3
ods. 3 ZKR.

29. Odvolací súd konštatuje, že v prejednávanom spore nebolo sporné, že žalovaný podal prvý návrh na
vyhlásenie konkurzu dňa 10.12.2019 potom, čo po právoplatnom ukončení súdneho sporu o zaplatenie

965.000,-eurdňa19.6.2019,bolazostavenáúčtovnázávierkak30.11.2019.Tentoprvýnávrhtedapodal
do 30 dní od zostavenia predmetnej účtovnej závierky, z ktorej po skončení súdneho sporu vyplynulo
predlženie úpadcu.
29.1. Tento prvý návrh mal však nedostatky, ktoré žalovaný neodstránil, pretože na výzvu
konkurzného súdu vôbec nereagoval, preto Okresný súd Košice I uznesením z 22. januára 2020

sp. zn. 26K/33/2019 odmietol návrh obchodnej spoločnosti MINAG Plus s.r.o. na vyhlásenie konkurzu.
29.2. Následne žalovaný podal druhý návrh na vyhlásenie konkurzu dňa 11.2.2020, potom, čo vyhotovil
riadnu účtovnú závierku k 31.12.2019.

30. Odvolací súd poukazuje na to, že vo svojom v poradí prvom rozhodnutí v prejednávanom spore

konštatoval, že žalovaný ako konateľ dlžníka podal v priebehu dvoch mesiacov, a to 10.12.2019
a 11.2.2020 dva návrhy na vyhlásenie konkurzu, čo nemožno považovať za zanedbanie povinnosti
konateľa podať návrh na vyhlásenie konkurzu.
30.1. Následne však v odseku 41. odôvodnenia predmetného uznesenia odvolacieho súdu uložil súdu
prvej inštancie v ďalšom konaní zisťovať, či žalovaný ako štatutárny orgán úpadcu MINAG Plus s. r. o.

konal s odbornou starostlivosťou podľa § 11 ods. 2 ZKR a § 135a ods. 1 Obchodného zákonníka pri
podaní návrhu na vyhlásenie konkurzu.31. Odvolací súd zistil z obsahu spisu, že po vrátení veci súdu prvej inštancie súd prvej inštancie
mimo iného vykonal dokazovanie za účelom zistenia, či žalovaný pri podávaní návrhov na vyhlásenie
konkurzu konal s odbornou starostlivosťou, pričom žalobca v priebehu sporu tvrdil, že žalovaný podaním

neúplného prvého návrhu na vyhlásenie konkurzu a neodstránením nedostatkov prvého návrhu, porušil
svoju povinnosť podať riadne a včas návrh na vyhlásenie konkurzu podľa § 11 ods. 2 ZKR.

32. Odvolací súd poukazuje na to, že nebolo potrebné nariaďovať pojednávanie pred odvolacím súdom,
pretože odvolací súd zistil z obsahu spisu – z výsluchu žalovaného a zároveň aj z vyjadrenia žalovaného

kodvolaniu,anebolomedzistranamianisporné,ževýzvaOkresnéhosúduKošiceI,sp.zn.26K/33/2019
z 23.12.2019 na doplnenie prvého návrhu na vyhlásenie konkurzu nebola zo strany úpadcu prevzatá
z dôvodu, že úpadca nemal aktivovanú elektronickú schránku, t. j. návrh na vyhlásenie konkurzu bol
odmietnutý pre neodstránenie nedostatkov návrhu z dôvodu riadneho neprevzatia výzvy
na doplnenie návrhu.
32.1. Žalovaný zároveň v rámci výsluchu uviedol iba to, že v rozhodnom čase nemal elektronickú

schránku, bol na cestách a prvý návrh na vyhlásenie konkurzu spísal právnik.
32.2. Odvolací súd poukazuje na to, že dôvod, prečo nemal úpadca aktivovanú elektronickú schránku,
napriek povinnosti obchodných spoločností mať aktivovanú elektronickú schránku, čo bolo jedným
z tvrdení žalobcu v prejednávanom spore, teda žalovaný náležitým spôsobom v spore pred súdom prvej
inštancie neodôvodnil tak, aby neaktivovanie elektronickej schránky bolo možné hodnotiť za žalovaným

nezavinené, a následne bolo možné neodstránenie nedostatkov prvého návrhu zo strany žalovaného
a podanie druhého návrhu na vyhlásenie konkurzu hodnotiť ako konanie žalovaného s odbornou
starostlivosťou.

33. Odvolací súd poukazujúc aj na právny názor Najvyššieho súdu SR vyslovený v rozhodnutí sp. zn.

2Obdo/41/2022 zo dňa 14.2.2023 preto dospel k záveru, že žalovaný nesplnil svoju povinnosť podať
návrh na vyhlásenie konkurzu riadne a včas s poukazom na § 11 ods. 2 ZKR, pretože „len podanie
kvalifikovaného návrhu na vyhlásenie konkurzu, spĺňajúceho zákonom predpísané náležitosti tak, aby o
tomto návrhu mohol konkurzný súd vecne rozhodnúť, možno považovať za konanie likvidátora (dlžníka,
štatutárneho orgánu, člena štatutárneho orgánu dlžníka, zákonného zástupcu dlžníka) s odbornou

starostlivosťou a za splnenie zákonnej povinnosti podľa § 11 ods. 2 ZKR“.

34. Odvolací súd zároveň dodáva, že predmetné rozhodnutie Najvyššieho súdu SR možno použiť aj
v prejednávanom spore, pretože žalovaný vlastným zavinením spôsobil, že podal nekvalifikovaný prvý
návrh, ktorého nedostatky v stanovenej lehote vlastným zavinením neodstránil.

34.1. Odvolací súd zdôrazňuje, že takmer dva a pol roka neaktivovaná elektronická schránka úpadcu zo
strany žalovaného preukazuje, že žalovaný ako konateľ spoločnosti nekonal s odbornou starostlivosťou
a zároveň ani pobyt žalovaného „na cestách“ v rozhodnom čase nezbavil žalovaného zodpovednosti za
neodstránenie nedostatkov v poradí prvého návrhu na vyhlásenie konkurzu.

35. Odvolací súd dospel k záveru, že žalovanému ako konateľovi terajšieho úpadcu vznikla povinnosť
zaplatiť zmluvnú pokutu 12.500,- eur v prospech všeobecnej podstaty dlžníka podľa § 11 ods. 2 ZKR
pretože potom, čo z mimoriadnej účtovnej závierky k 30.11.2019 žalovaný zistil predĺženie úpadcu, do
30 dní nepodal riadne a včas náležitý návrh na vyhlásenie konkurzu.

36. Odvolací súd zároveň poukazuje na to, že zmluvná pokuta 12.500,- eur je peňažným záväzkom
žalovaného a preto je podľa § 365 a § 369 Obchodného zákonníka žalovaný povinný zaplatiť aj úrok z
omeškania za oneskorenú úhradu zmluvnej pokuty 12.500,- eur v žalobcom uplatnenej
výške 5 % ročne, od 2.4.2020 odkedy sa žalovaný dostal do omeškania s úhradou
tejto zmluvnej pokuty 12.500,- eur potom, čo bolo preukázané doručenie výzvy žalobcu žalovanému na

zaplatenie predmetnej zmluvnej pokuty dňa 17.3.2020 s tým, aby zaplatil túto zmluvnú pokutu do 15
dní od doručenia výzvy.

37. Odvolací súd preto podľa § 388 CSP zmenil napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie tak, že žalobe
vyhovel v celom rozsahu, pretože odvolanie žalobcu bolo dôvodné.

38. Odvolací súd zároveň podľa § 396 ods. 2 C.s.p. v spojení s § 255 ods. 1 C.s.p. - potom ako zmenil
napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutom I. výroku - rozhodol aj o náhrade trov konaniana súde prvej inštancie tak, že úspešnému žalobcovi priznal proti neúspešnému žalovanému náhradu
trov prvoinštančného konania v celom rozsahu.

39. Odvolací súd zároveň podľa § 2 ods. 1 písm. a), ods. 2 Zákona o súdnych poplatkoch uložil
neúspešnému žalovanému zaplatiť súdny poplatok za návrh v sume 750,- eur z toho dôvodu, že žalobca
ako správca je oslobodený od platenia súdneho poplatku podľa § 4 ods. 2 písm. p) Zákona o súdnych
poplatkoch, preto je tento poplatok povinný zaplatiť neúspešný žalovaný vo výške 750,- eur podľa
položky 1a Sadzobníka súdnych poplatkov.

40. O trovách tohto odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 396 ods. 1 C.s.p. v
spojenísustanovením§255ods.1C.s.p.tak,žeúspešnémužalobcovipriznal náhradutrovodvolacieho
konania v celom rozsahu, proti neúspešnému žalovanému.

41. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2

posledná veta C.s.p.).

Poučenie:

SpisovaZnacka

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.

Proti tomuto rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa

v ustanovení § 419 C.s.p.

Dovolanie možno podať v lehote dvoch mesiacov od doručenia tohto rozhodnutia odvolacieho súdu, na
súde ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Dovolanie môže podať strana sporu v ktorej neprospech bolo toto
rozhodnutie vydané, dovolanie môže podať aj intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval,

tvoril nerozlučné spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 C.s.p.). Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota
plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy podľa § 427 ods. 1
C.s.p.

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom, okrem prípadov uvedených
v§429ods.2C.s.p.,akmásám,alebojehozamestnanecalebočlenvysokoškolsképrávnickévzdelanie
druhého stupňa.

Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom podľa § 429 ods. 1 C.s.p.

V dovolaní podľa § 428 C.s.p. sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie

považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).