Rozsudok – Ostatné ,
Iná povaha rozhodnutia Judgement was issued on Wednesday, May 29, 2025

Súd: Najvyšší správny súd SR
Spisová značka: 3Sfk/39/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 0823106344
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 05. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Katarína Benczová

ECLI: ECLI:SK:NSSSR:2025:0823106344.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Najvyšší správny súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Kataríny

Benczovej a zo sudcov JUDr. Michala Dzurdzíka, PhD. a JUDr. Zuzany Šabovej, PhD. v právnej
veci žalobcu (sťažovateľa): ANMIMA s. r. o., Dolné Rudiny 15, Žilina, IČO: 44 359 594, právne
zastúpeného: ADVOKÁTSKA KANCELÁRIA GROŠAFT & PARTNERS, s.r.o., Puškinova 58, Modra,
proti žalovanému: Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky, Lazovná 63, Banská Bystrica, IČO: 42 499
500, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného číslo: 100534425/2022 zo dňa 21. marca 2022,
v konaní o kasačnej sťažnosti žalobcu proti právoplatnému rozsudku Správneho súdu v Banskej Bystrici
č. k. 1Sf/29/2023-83 zo dňa 14. marca 2024, takto

r o z h o d o l :

I. Kasačná sťažnosť sa zamieta.
II. Účastníkom konania sa právo na náhradu trov kasačného konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

I. Priebeh administratívneho konania
1. Daňový úrad Banská Bystrica (ďalej len „správca dane“) rozhodnutím číslo: č. 102636861/2021 zo
dňa 28. decembra 2021 (ďalej len „prvostupňové rozhodnutie“) podľa § 68 ods. 5 zákona č. 563/2009
Z. z. o správe daní (daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „Daňový
poriadok“) vyrubil žalobcovi rozdiel dane v sume 10.000 eur na dani z pridanej hodnoty (ďalej aj ako
„DPH“) za zdaňovacie obdobie jún 2017, ktorý síce formálne splnil zákonné podmienky podľa § 49 a §

51 zákona č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov (ďalej aj len „zákon
o DPH“), ale odpočítaním dane sa zapojil do konania, ktoré vykazuje znaky daňového podvodu. Žalobca
si v kontrolovanom zdaňovacom období jún 2017 odpočítal DPH z dodávateľskej faktúry od dodávateľa
SARCO s.r.o. za prezentáciu obchodného mena a loga spoločnosti v súvislosti s prezentáciou muzikálu
„ČAS RUŽÍ“.
2. Žalovaný rozhodnutím č. 100534425/2022 zo dňa 21. marca 2022 (ďalej len „napadnuté rozhodnutie“)
prvostupňové rozhodnutie potvrdil.

II. Rozsudok správneho súdu
3. Správny súd v Banskej Bystrici (ďalej aj ako „správny súd“) rozsudkom č. k. 1Sf/29/2023-83 zo dňa
14. marca 2024 (ďalej aj ako „napadnutý rozsudok“) podľa ustanovenia § 190 zákona č. 162/2015
Z. z. Správneho súdneho poriadku (ďalej aj ako „SSP“) zamietol žalobu, ktorou sa žalobca domáhal
preskúmania napadnutého rozhodnutia.
4. Pokiaľ žalobca v správnej žalobe tvrdil, že predložil správcovi dane nacenenie dodaných služieb
v rámci jednotlivých muzikálov vykonané spoločnosťou Starmedia, s.r.o., ktorým podľa jeho názoru

preukázal reálnosť ceny za dodané služby, z odôvodnenia prvostupňového rozhodnutia správcu dane
(str. 43) - podľa správneho súdu - vyplýva hodnotenie predmetného dôkazu so záverom, že predložené
nacenenie produktov nie je založené na overiteľných podkladoch a nemôže byť dôkazom obvyklej ceny
za poskytnuté reklamné služby. Správny súd poukázal na to, že správca dane „neprimerané navýšenieceny“ za poskytnuté reklamné služby odvodil z porovnania hodnoty fakturácie týkajúcej sa kultúrnych
podujatí (o. i. muzikál Madagaskar, Čas ruží) od dodávateľa predmetných reklamných služieb (SILVI
PRODUCTION, s.r.o.), ktorá bola neporovnateľne (niekoľkonásobne) nižšia ako následná fakturácia

predmetných reklamných služieb spoločnosťou SARCO, s.r.o. pre konečných odberateľov (o. i. žalobcu)
za uvedené podujatia.
5. Správny súd uviedol, že správca dane žalobcu oboznámil s vykonanými dôkazmi a zisteniami z nich
vyplývajúcimi prostredníctvom Oboznámenia so skutočnosťami zistenými pri výkone daňovej kontroly zo
dňa 26. marca 2021, v ktorom opísal konkrétne skutočnosti nasvedčujúce existencii daňového podvodu,

ktoré bolo žalobcovi doručené dňa 31. marca 2021, a v ktorom žalobcu vyzval na predloženie dôkazov.
6. Správny súd skonštatoval, že správca dane v prvostupňovom rozhodnutí popísal obchodné i
fakturačné reťazce, označil a vyhodnotil vykonané dôkazy, popísal z nich vyplývajúce zistenia, uviedol
všetky rozhodné okolnosti, na základe ktorých identifikoval existenciu daňového podvodu, a to
prostredníctvom tzv. Axel Kittel testu (pričom sa podrobne zaoberal všetkými štyrmi otázkami). Správny
súd poukázal na to, že správca dane bol oprávnený preveriť celý reťazec a tvrdenie žalobcu, že

nebolo preukázané neodvedenie dane dodávateľom žalobcu (SARCO s.r.o.) a že k zníženiu daňovej
povinnosti došlo na článkoch reťazca medzi spoločnosťou SARCO s.r.o. a Azaria service s.r.o., nemá
vplyv na závery správcu dane (ani žalovaného) o existencii daňového podvodu, pretože správca dane
je oprávnený preverovať celý obchodný reťazec a v tomto prípade identifikoval existenciu objektívnych
skutočností (v rámci aplikácie tzv. Axel Kittel testu), pričom postačuje, ak u ktoréhokoľvek článku v

preverovanom reťazci bolo identifikované podvodné konanie, (t. j. nemusí to byť práve na stupni reťazca
medzi žalobcom a jeho prvým dodávateľom).
7. Pokiaľ žalobca poukazoval na koncept tzv. zneužitia práva, správny súd argumentoval, tým, že v
prípade, ak správca dane identifikuje daňový podvod, nie je jeho povinnosťou zisťovať aj existenciu
zneužitia práva, tieto dva prípady nemôžu nastať súčasne.

8. Správny súd skonštatoval, že v preskúmavanom prípade vo vzťahu k posúdeniu skutočnosti, či
žalobca bol účastný na podvode na DPH na účely rozhodnutia o odmietnutí práva na odpočítanie dane,
správca dane teda preukázal, že žalobca sa zúčastnil na daňovom podvode, o ktorom mohol alebo mal
vedieť, prostredníctvom tzv. Axel Kittel testu.
9. Podľa správneho súdu bola prvá podmienka (existencia daňového úniku) splnená. Uviedol, že

fakturačný reťazec (Azaria service s.r.o., SARCO s.r.o.) z kontrolných výkazov nebol totožný s reálne
zistenými obchodnými tokmi reklamných služieb a tiež s finančnými tokmi. Správca dane zistil daňové
úniky v súvislosti s oboma reťazcami - obchodným aj fakturačným. Z vykonaného dokazovania dospel k
záveru o neodvedení dane z pridanej hodnoty na začiatku obchodných reťazcov, kedy daňové subjekty
neodvádzali svoje vzniknuté daňové povinnosti do štátneho rozpočtu, prípadne vôbec nepodávali

daňové priznania a kontrolné výkazy, z dôvodu nekontaktnosti daňových subjektov a nepredloženia
účtovníctva nebola preukázaná opodstatnenosť a právo na uplatnenie odpočítania dane u týchto
daňových subjektov. V odôvodnení rozhodnutia správca dane tiež uviedol, že spoločnosti uvedené
v zistených fakturačných reťazcoch (Peritus Trade s.r.o., LULU TRADE s.r.o., Dynamic Team s.r.o.)
nepodali daňové priznanie k dani z príjmov právnických osôb za rok 2017, nepriznali a neodviedli daň z

príjmu zo svojej podnikateľskej činnosti. Skonštatoval, že dodávateľ žalobcu spôsobom neoprávneného
odpočítania dane od dodávateľa Azaria service s.r.o. znížil svoju vlastnú daňovú povinnosť, čím došlo
k daňovému úniku u spoločnosti SARCO s.r.o., v súvislosti so zabezpečením reklamných služieb -
t. j. prostredníctvom neodvedenia DPH na začiatku fakturačných reťazcov dochádzalo k nedovolenej
optimalizácii vlastných daňových povinností vo fakturačnom reťazci reklamných služieb a k ďalším

únikom a podvodom na dani z pridanej hodnoty. Správca dane uviedol, že analýzou daňových priznaní,
kontrolných výkazov a dostupných zistení v daňovej kontrole preveril, že spoločnosť SARCO s.r.o.
si veľký rozdiel medzi hodnotou deklarovaných prijatých reklamných plnení od dodávateľov SILVI
PRODUCTION s.r.o. a hodnotou uskutočnených plnení vykrývala viac ako 90%-nými zdaniteľnými
plneniami od subdodávateľa Azaria service s.r.o., ktorého konateľ fungoval bez rozhodovacích

právomocí, nemal prehľad o vykonávanej ekonomickej činnosti, fakturáciu uskutočňoval na základe
pokynov konateľa odberateľa (SARCO s.r.o.) p. Graca. Všetky prijaté dodávky spoločnosti Azaria
service s.r.o. na vstupe tvorili faktúry od dvoch dodávateľov - dlhodobo nekontaktných spoločností:
Peritus Trade s.r.o. a LULU TRADE s.r.o., pričom analýzou dát z kontrolných výkazov a daňových
priznaní týchto dodávateľov bolo zistené, že tieto spoločnosti si svoju nízku vlastnú daňovú povinnosť

pokrývali spôsobom, že si uplatňovali odpočítanie dane od ďalších nekontaktných spoločností, ktoré
svoje vzniknuté daňové povinnosti neuhrádzali správcovi dane, prípadne vôbec nepodávali daňové
priznania k DPH. Objemy uplatneného odpočítania dane boli v neprimerane vysokých cenách. Tieto
spoločnosti pri vykazovaní vysokých obratov a nízkych daňových povinností boli postupne prepísanéna iných konateľov a následne ich činnosť bola utlmená, neplnili si povinnosti voči finančnej správe -
nepodávali daňové priznania k DPH, ani k dani z príjmov právnických osôb.
10. Správny súd zdôraznil, že správca dane vyhodnotil obchodné a fakturačné reťazce, výpovede

svedkov, analyzoval účty a doklady, z ktorých zistil, že uvedené spoločnosti si prefakturovávali vysoké
sumy, uplatňovali si odpočet dane, avšak spoločnosti na začiatku identifikovaného reťazca nevykazovali
žiadnu činnosť a následne vysoké sumy boli vyberané v hotovosti, pričom spoločnosti na začiatku
reťazca neodviedli daň alebo vôbec nepodali daňové priznanie, v dôsledku čoho správca dane
konštatoval existenciu daňového úniku.

11. Vo vzťahu k druhej otázke (či bol tento daňový únik dôsledkom podvodného konania) správny
súd uviedol, že správca dane popísaním fakturačného reťazca spoločností preukázal, že posudzované
daňové úniky vo fakturačnom reťazci boli vykonané za účelom optimalizácie daňovej povinnosti
jednotlivých zapojených spoločností a boli dôsledkom podvodu na DPH. Platitelia na začiatku
predmetných (podvodných) fakturačných reťazcov pred priamym dodávateľom SARCO s.r.o. uviedli
nepravdivé údaje vo svojich kontrolných výkazoch DPH (deklarované nákupy v miliónových hodnotách,

ktoré podľa údajov z bankových výpisov nikdy neboli uhradené, miliónové hotovostné výbery z
bankových účtov bez akéhokoľvek legálneho opodstatnenia), čím vo svojich daňových priznaniach DPH
za obdobia rokov 2016 až 2017 (t. j. aj v kontrolovanom zdaňovacom období) vykazovali pri vysokých
miliónových obratoch nízke daňové povinnosti, čo im umožnili koncové spoločnosti reťazca, ktoré
daňové priznania a kontrolné výkazy nepodávali vôbec alebo vzniknuté daňové povinnosti neuhrádzali.

Konanie zapojených spoločností pri vykazovaní údajov vo svojich daňových priznaniach vykazuje
znaky podvodného konania a správca dane konštatoval, že dôkazmi preukázal, že tieto spoločnosti
riadne nepodnikali, len vystavovali faktúry tak, aby navodili dojem reálneho podnikania. Správny súd
v tejto súvislosti poukázal na to, že správca dane (i žalovaný) vo svojom rozhodnutí identifikovali
nasledovné objektívne okolnosti, ktoré nasvedčujú spáchaniu daňového podvodu: (i) neumožnenie

preverenia účtovníctva dodávateľa SARCO s.r.o. a subdodávateľov (Azaria service s.r.o., Peritus Trade
s.r.o., LULU TRADE s.r.o., Dynamic Team s.r.o.), (ii) vo všetkých spoločnostiach nachádzajúcich sa
v popísaných fakturačných reťazcoch dochádzalo k zmenám konateľov na osoby s cudzou štátnou
príslušnosťou, resp. tieto spoločnosti sa mali „stratiť“, takéto konanie dodávateľa žalobcu a jeho
následných subdodávateľov správca dane vyhodnotil ako konanie účelové, (iii) neprimerané navýšenie

hodnoty fakturovanej reklamnej služby spoločnosťou SARCO s.r.o., pričom podľa zistení správcu
dane, hodnota fakturácie týkajúca sa kultúrnych podujatí (muzikál Angelika, Madagaskar, Čas ruží,
Pošli to dál, koncert Lucie Bílej) od dodávateľov reklamných služieb (SILVI PRODUCTION s.r.o.) bola
neporovnateľne nižšia ako následná fakturácia reklamných služieb pre konečných odberateľov, (iv)
vyberanie peňažných prostriedkov v hotovosti vo vysokých čiastkach z účtov spoločností SARCO s.r.o.,

Azaria service s.r.o., (v) presuny peňažných prostriedkov na ďalšie účty spoločností. Správny súd sériu
uvedených dôkazov a indícií považoval za dostatočnú pre prijatie záveru, že daňový únik v predmetnom
prípade nebol len dôsledkom náhodného neodvedenia dane, ale dôsledkom cielenej snahy o získanie
daňového zvýhodnenia.
12. Pokiaľ žalobca tvrdil, že z preskúmavaných rozhodnutí nie je zrejmé, akým dôkazom bolo tvrdené

„nadhodnotenie ceny“ preukázané, správny súd uviedol, že správca dane porovnal cenu, za ktorú
dodávatelia spoločnosti SARCO s.r.o. reálne vykonali reklamné služby a cenu, ktorú SARCO s.r.o.
ako dodávateľ tej istej reklamnej služby následne fakturoval žalobcovi, pričom zistil neodôvodnené
niekoľkonásobné zvýšenie ceny fakturovanej pre žalobcu. Poukázal na to, že žalobca mal postupovať s
odbornou starostlivosťou a mal si overiť primeranosť ceny za obdobné plnenie aj u iných relevantných

subjektov, resp. požadovať od dodávateľa vyhotovenie cenovej kalkulácie.
13. Pokiaľ ide o tretiu podmienku tzv. Axel Kittel testu, t. j. či boli posudzované zdaniteľné obchody
daňového subjektu s podvodným konaním spojené, uvedenú otázku je podľa správneho súdu potrebné
zodpovedať takisto kladne, keďže preukazované podvodné konanie priamo súviselo s nákupom
reklamných služieb žalobcom v súvislosti s prezentáciou jeho obchodného mena a loga v súvislosti s

prezentáciou muzikálu Čas ruží (jún 2017). Správca dane popísal zistený podvodný fakturačný, ako aj
obchodný reťazec a zistil, že dodávateľsko - odberateľské vzťahy v nich súviseli s plneniami pre žalobcu.
Reklamné služby pre žalobcu boli reálne dodané žalobcovi, avšak v oveľa vyššej sume, ako bola reálne
zistená cena na trhu (cena, za ktorú boli predmetné reklamné služby poskytnuté dodávateľovi žalobcu
(SARCOs.r.o.)jehosubdodávateľom(SILVIPRODUCTIONs.r.o.ajehosubdodávateľmiJKMedias.r.o.,

K-production s.r.o.). Objednaním reklamných služieb u dodávateľa SARCO s.r.o. sa žalobca zapojil do
podvodného konania, pretože práve u dodávateľa SARCO s.r.o. bolo zistené neúmerné navýšenie ceny
za reklamné služby, čo umožnilo žalobcovi odpočítať si vyššiu sumu dane.14. Ku štvrtej podmienke tzv. Axel Kittel testu - zavineniu daňového subjektu - správny súd uviedol,
že správca dane skonštatoval, že žalobca mohol vedieť, že dodávky môžu byť poznačené podvodným
konaním. V odôvodnení rozhodnutia pritom uviedol okolnosti, ktoré nasvedčovali podozrivosti

transakcie, pre ktorú mal mať žalobca vedomosť o daňovom podvode, ako aj nedostatočnej obozretnosti
žalobcu, aby svojej účasti na daňovom podvode zabránil:
- žalobca sa pri výbere dodávateľa spoľahol na odporučenie tretej osoby SILVI PRODUCTION s.r.o.
(ktorá bola reálnym poskytovateľom reklamných služieb),
- dodávateľ SARCO s.r.o. bol sprostredkovateľom reklamných plnení bez reálnych skúseností na

mediálnom a reklamnom trhu, nebol verejne dostupnou obchodnou spoločnosťou na trhu ani žiadnou
reklamnou agentúrou,
- dodávateľ SARCO s.r.o. vystavoval faktúry pre klientov bez pridania hodnoty svojím spracovaním, bez
reálnych skúseností na mediálnom a reklamnom trhu,
- cena bola stanovená bez kalkulácií a vzhľadom na jej výšku neštandardne - dohodou,
- žalobca si nepreveril ceny na trhu,

- zo znenia zmluvného dojednania s dodávateľom SARCO s.r.o. mal vedomosť, že dodávateľ môže
zmluvné plnenia uskutočniť v subdodávkach (t. j. žalobca vedel, že reklamné služby nemusí vykonať
SARCO s.r.o., ale jeho dodávatelia),
- žalobca si nepreveril, ktorý subdodávateľ mu službu poskytne a či je na jej poskytnutie oprávnený
a dostatočne odborne zdatný, nezaujímal sa o to, či spoločnosť SARCO s.r.o. neobchoduje s

problematickými dodávateľmi,
- spoločnosť SARCO s.r.o. nedisponovala vlastným pracovným know-how, jednalo sa o jednoosobovú
spoločnosť bez vlastných prevádzkových priestorov, bez internetovej stránky prezentujúcej činnosť
spoločnosti, jej históriu, ciele, portfólio, realizované projekty, spoločnosť nedisponovala technickým
ani personálnym vybavením, reálne sa v danom segmente neorientovala, konateľ spoločnosti nemal

skúsenosti, vedomosti ani možnosti reálne zabezpečiť predmet fakturácie,
- dodávateľ SARCO s.r.o. mal virtuálne sídlo bez webových stránok a telefonického kontaktu, bol
dostupný prostredníctvom tretej osoby, žalobca nepožadoval referencie od skutočných odberateľov
spoločnosti SARCO s.r.o., nepreveril si podnikateľskú minulosť, aktuálne zázemie ani prepojenia osôb
vystupujúcich v jej mene s inými spoločnosťami aspoň vo verejne prístupnom registri napriek tomu, že

žalobca zamýšľal uskutočniť obchodné transakcie rádovo viac ako v stotisícoch eur, žalobca nevykonal
opatrenia smerujúce k minimalizovaniu prípadných rizík.
Správny súd pritom poukázal na to, že viaceré z uvedených objektívnych okolností sú zároveň
okolnosťami preukazujúcimi aj existenciu daňového podvodu. Správny súd bol toho názoru, že vyššie
uvedené okolnosti nasvedčovali záveru, že zdaniteľný obchod sa javil ako podozrivý. Napriek absencii

akejkoľvek predchádzajúcej skúsenosti s dodávateľom SARCO s.r.o. sa žalobca bez jeho preverenia
v podstate spoľahol na odporučenie tretím subjektom, akceptoval poskytnutie reklamných služieb za
cenu ponúknutú týmto subjektom, ktorej nepredchádzala relevantná kalkulácia. Správny súd mal za to,
že žalobca neprijal dostatočné rozumne očakávateľné opatrenia na predchádzanie účasti na daňovom
podvode.

III. Kasačná sťažnosť žalobcu, vyjadrenie žalovaného k nej
15. Proti napadnutému rozsudku podal žalobca (ďalej ako „sťažovateľ“) v zákonnej lehote kasačnú
sťažnosť podľa § 440 ods. 1 písm. g) SSP, v ktorej navrhol, aby kasačný súd napadnutý rozsudok zrušil
a vec vrátil správnemu súdu na ďalšie konanie.
16. Sťažovateľ namietal, že nie je možné vyvodiť žiadne preukázané skutočnosti pre záver, že správca

dane zistil daňové úniky nielen vo fakturačnom reťazci, ale aj obchodnom reťazci - SARCO s. r. o. - SILVI
Production s.r.o. - JK Media s.r.o. - K-production s.r.o. - KALYPSO agency SK s.r.o. - See&go s.r.o.
17. Tiež namietal tvrdenia o neprimeranom navýšení ceny, ktoré boli zistené z fakturačných tokov jeho
dodávateľa, a to najmä porovnaním súhrnu cien za dodanie identických služieb 42 spoločnostiam na
mediálnych nosičoch v rámci mediálnych kampaní v roku 2017, pričom pri dodaní služieb v rámci

podujatia ČAS RÚŽI to bolo 17 odberateľov. Ďalej sťažovateľ citoval rozsudok SD EÚ vo veci C-334/20
Amper Metal Kft., z ktorého podľa neho vyplýva, že samotná protihodnota za dodanie predstavuje
výlučne subjektívnu hodnotu, nie objektívnu hodnotou.
18. Podľa sťažovateľa nemôže obstáť záver, že správca dane zistil, že mu služby boli dodané v oveľa
vyššej sume, ako bola reálne zistená trhová hodnota. V predmetnej veci však absentuje základné

zistenie trhovej hodnoty, ktorá by predstavovala objektívnu skutočnosť pre porovnanie ceny za dodávky
služieb. Tvrdil, že iba na základe takéhoto porovnania, ako objektívnej skutočnosti, by bolo možné prijať
záver disproporcie ceny za dodávky reklamných služieb.19. Skutočnosť, že u dodávateľa sťažovateľa došlo k optimalizácii daňových povinností vstupmi od
subdodávateľa, nie je podľa sťažovateľa znakom chýbajúcej dane, keďže daňová optimalizácia je
bežnou praxou obchodných spoločností a jej prípadná nezákonnosť musí byť výsledkom daňovej

kontroly. Uviedol, že za „chýbajúcu daň“ nie je možné považovať akékoľvek jej neuhradenie, resp.
akékoľvek jej dorubenie bez toho, aby dôvod nesplnenia daňových povinností v ktoromkoľvek
predchádzajúcom článku bol daný do spojitosti s takými objektívnymi skutočnosťami, ktoré nesporne
odôvodnia, že porušenie daňovej neutrality bolo v danej veci následkom cielenej snahy neoprávneného
daňového zvýhodnenia.

20. Sťažovateľ ďalej považoval za nesprávne tvrdenie správneho súdu, že správca dane mohol pristúpiť
kaplikáciitzv.AxelKitteltestubezkonštatovaniasplneniazákonnýchpodmienok.Zdôraznil,ževprípade
nedodržania daného zákonného postupu ostáva otvorenou otázkou, či odpočítanie dane z pridanej
hodnoty nemalo byť zamietnuté z dôvodu nesplnenia niektorej zákonnej podmienky, keďže pre úspešné
odpočítanie dane sa vyžaduje ich kumulatívne splnenie. Sťažovateľ tiež uviedol, že v žalobe poukazoval
na to, že závery prijaté správcom dane zakladajú dve rôzne skutkové podstaty, a to nielen daňový

podvod, ale aj zneužitie práva, kedy tvrdenie, že faktúry je možné považovať za falošné (fiktívne),
predstavuje simulovaný právny úkon. Tieto dve tvrdenia podľa sťažovateľa nemôžu popri sebe obstáť,
nakoľko každé vyžaduje iný rozsah dôkaznej povinnosti.
21. Sťažovateľ opakovane brojil proti záveru o tom, že v predmetnej veci bola naplnená vedomostná
zložka o daňovom podvode v dôsledku nadhodnotenej ceny. Porovnanie hodnôt, tzn. ceny fakturovanej

sťažovateľovi a ceny fakturovanej spoločnosťou SARCO s. r. o. všetkým jeho odberateľom (hromadná
cena bez rozlíšenia ceny vzťahujúcej sa na sťažovateľa v rámci subdodávok) nepredstavuje - podľa
sťažovateľa-objektívnuhodnotuprezáverneprimeranéhonavýšeniaceny.ZrozsudkuvoveciC-334/20
Amper Metal Kft. podľa sťažovateľa jasne vyplýva, že objektívnou skutočnosťou je trhová cena alebo
referenčná hodnota porovnateľnej služby, ktorá je určená správcom dane, t. j. cenou, ktorá by reálne

odzrkadľovala identickú službu - zverejnenie loga v dojednanom čase, rozsahu a na dojednaných
mediálnych nosičoch, pokiaľ by existoval iný subjekt disponujúcimi právami k mediálnemu priestoru
propagujúceho kultúrne podujatia.
22. Sťažovateľ uviedol, že v jeho prípade k záveru o neprimeranom navýšení ceny dodávateľom SARCO
s. r. o. za dodané plnenia v rozhodnom časovom období, došlo výlučne k porovnávaniu:

- ceny za nákupu práv na reklamný priestor dodávateľom sťažovateľa od organizátorky podujatí SILVI
PRODUCTION s. r. o. - uvedené porovnanie považuje sťažovateľ za irelevantné, keďže cena za prevod
práv na reklamný priestor nemôže predstavovať referenčnú cenu stanovenú konkrétnym médiom za
zverejnenie identickej reklamy - a to za podmienky existencie dispozície práva na reklamný priestor. K
uvedenému dodal, že spoločnosť SILVI PRODUCTION s. r. o. právami na zverejnenie tretích subjektov

nedisponovala, keďže tieto previedla práve na dodávateľa SARCO s. r. o.
-cenyvovzťahukzabezpečeniuspotovkmuzikáluČASRÚŽI(JKMEDIA)-súpodľasťažovateľataktiež
irelevantné, pričom zo zistení jasne vyplynulo, že o fakturáciu týkajúcu sa spotov muzikálu a nie spotov
týkajúcich sa odvysielania reklamných partnerov vo forme loga, ktoré spoty majú samostatný vysielací
čas, teda po spote muzikálu, tzn. majú samostatný vysielací priestor, pričom absentujú - okrem iného -

aj zistenia vo vzťahu k zverejneniu loga sťažovateľa v tlačovinách, na billboardoch.
-súhrnnejcenyzavšetkydodávky,ktorérealizovaldodávateľsťažovateľavovzťahuktretímsubjektomv
počte 42 - uvedený súhrn pre porovnanie a konštatovanie neprimeraného navýšenia je absurdný, keďže
aj tu by bolo minimálne potrebné skúmať každé zdaniteľné plnenie dodané spoločnosťou SARCO s. r.
o. tretím subjektom samostatne.

Sťažovateľ poukázal aj na to, že správcovi dane predložil ocenenie zverejnenia loga na dojednaných
mediálnych nosičoch v dojednanom rozsahu a čase, ktorý bol spracovaný reklamnou agentúrou
Starmedia, s.r.o., čím mal podľa neho správca dane preukázanú reálnu trhovú cenu, ale správca dane
uvedený dôkaz vyhodnotil ako irelevantný.
23. Sťažovateľ ďalej uviedol, že z odôvodnenia napadnutého rozsudku (bod 44) nie je zrejmé žiadne

preukázanie identickosti dodávky medzi sťažovateľom a spoločnosťou SARCO s. r. o., a dodávky zo
strany spoločnosti SILVI PRODUCTION s. r. o. pre odberateľa SARCO s. r. o., keďže zo strany SILVI
PRODUCTION s. r. o. pre spoločnosť SARCO s. r. o. nedošlo k poskytnutiu služby vo forme jeho loga
na mediálnych nosičoch. Predmetom dodávky medzi SILVI PRODUCTION s.r.o. a SARCO s.r.o. bol
výlučne prevod práv k mediálnemu priestoru, na ktorom boli propagované kultúrne podujatia.

24. Sťažovateľ sa ďalej ohradil voči odlišnostiam v klasifikácii jeho vedomosti o daňovom podvode v
napadnutom rozsudku. Uviedol, že pri opise úkonov správcu dane a záverov z nich vyplývajúcich (strana
17 napadnutého rozsudku), je konštatovaná jeho vedomosť, t. j. jeho zapojenie do podvodného konania
„objednaním reklamných služieb u spoločnosti SARCO sa žalobca zapojil do podvodného konania,pretože práve v tejto spoločnosti bola podľa dôkazov zaistených správcom dane neúmerne navýšená
cena za reklamné služby, čo umožnilo kontrolovanému platiteľovi (žalobca) odpočítať si vyššiu sumu
dane.“ Avšak pri samotnej aplikácii tzv. Axel Kittel testu už správny súd poukazoval na nedbalostnú

spoluúčasť sťažovateľa, ktorá znamená, že sťažovateľ dané vedieť mohol alebo mal vedieť a neprijal
vhodné opatrenia pre zbavenie sa zodpovednosti.
25. Žalovaný vo vyjadrení ku kasačnej sťažnosti žiadal túto zamietnuť. Uviedol, že z odôvodnení
preskúmavaných rozhodnutí a napadnutého rozsudku je evidentné, že neprimerané navýšenie ceny
nie je jediným dôvodom a skutočnosťou o tvrdenom podvodnom konaní. Neprimerané navýšenie ceny

ale bolo tou skutočnosťou, ktorá umožnila u sťažovateľa práve vyššie odpočítanie dane, na ktoré
sťažovateľ nemal nárok, keďže bolo spojené s podvodným konaním. Zdôraznil, že sťažovateľ nevykonal
základné úkony smerujúce k prevereniu skutočností ohľadom poskytnutia zdaniteľných plnení a v
prípade dodávateľa SARCO s.r.o. sa spoľahol len na odporúčanie treťou osobou. Sťažovateľ podľa
žalovaného objektívne nevykonal žiadne opatrenia na ochranu zdaniteľného plnenia, a to napriek
platbám vo vysokých sumách a nepreukázal, žiadny dôkaz o prijatí opatrení. Všetky tieto skutočnosti

tak jasne poukazujú na nedostatočnú obozretnosť sťažovateľa pri vstupe do obchodných aktivít s
obchodnými partnermi najmä za situácie, keď sa mal sťažovateľ spoliehať len na odporúčanie treťou
osobou.
IV. Právne posúdenie veci kasačným súdom
26. Najvyšší správny súd Slovenskej republiky ako súd kasačný (§ 438 ods. 2 SSP), po zistení, že

kasačná sťažnosť sťažovateľa bola podaná včas (§ 443 ods. ods. 2 písm. a) SSP), oprávnenou osobou
(§ 442 ods. 1 SSP) a je prípustná (§ 439 ods. 1 SSP), preskúmal napadnutý rozsudok správneho
súdu spolu s konaním, ktoré predchádzalo jeho vydaniu a dospel k názoru, že kasačná sťažnosť nie
je dôvodná.
27. Kasačný súd zistil, že s rovnakou otázkou sa vo veciach sťažovateľa a žalovaného zaoberal Najvyšší

správny súd Slovenskej republiky v rozsudku sp. zn. 4Sfk/26/2024 zo dňa 11. decembra 2024.
28. Kasačný súd sa s právnymi názormi uvedenými v tomtmo rozhodnutí v plnom rozsahu stotožňuje a
na tieto v zmysle § 464 ods. 1 SSP aj v plnom rozsahu odkazuje:
„34. Predmetom konania o kasačnej sťažnosti bol napadnutý rozsudok, ktorým správny súd zamietol
správnu žalobu proti napadnutému rozhodnutiu žalovaného. Za najdôležitejší sťažnostný bod kasačný

súd považuje otázku, či sa sťažovateľ podieľal (hoci aj nedbanlivostne) na daňovom podvode tak, ako
ho definuje judikatúra Súdneho dvora EÚ, a teda či následne táto skutočnosť v súdenom prípade mohla
byť dôvodom na odopretie práva na odpočítanie dane (DPH) sťažovateľovi.
35. Daňový podvod je judikatúrou definovaný ako situácia, v ktorej jeden daňový subjekt ako účastník
podvodu neodvedie do štátnej pokladnice vybranú DPH a ďalší subjekt si ju naopak odpočíta, a to za

účelom získania daňového zvýhodnenia (k tomu porovnaj napr. aj rozsudok Najvyššieho správneho
súdu Českej republiky z 30. januára 2018, č. j. 5 Afs 60/2017-60).
36. Daňový podvod bol predmetom opakovaného posudzovania zo strany Súdneho dvora EÚ a kasačný
súd v tejto súvislosti odkazuje i na jeho súvisiacu judikatúru - napríklad rozsudky vo veci C-354/03,
C-355/03 a C-484/03, Optigen Ltd, Fulcrum Electronics Ltd a Bond House Systems Ltd, vo veci C-439/04

a C-440/04, Axel Kittel a Recolta Recycling, alebo vo veci C- 80/11 a C-142/11, Mahagében Kft a Péter
Dávid.
37. Pri daňových podvodoch je spravidla možné konštatovať, že transakcie uskutočnené v rámci
takéhoto podvodu nezodpovedajú bežným obchodným podmienkam a pre posúdenie nároku na
odpočítanie dane je kľúčové posúdiť všetky významné okolnosti spornej transakcie, vrátane právnej,

obchodnej a osobnej väzby medzi zúčastnenými subjektami (k tomu porovnaj napr. aj rozsudok
Najvyššieho správneho súdu Českej republiky z 21. apríla 2022, č. j. 10 Afs 479/2021-56).
38. Pre posúdenie skutočnosti, či daňový subjekt bol účastný na podvode na DPH na účely odmietnutia
práva na odpočítanie dane sa aplikuje tzv. Axel Kittel test, ktorý je vyabstrahovaním kritérií na posúdenie
účasti na daňovom podvode z rozsudku Súdneho dvora Európskej únie vo veci Axel Kittel, C-439/04 zo

dňa 6. júla 2006. Odborná literatúra (napr. RAKOVSKÝ, P.: Daňový podvod a zneužitie práva v oblasti
daní. Právne následky. Bratislava: C. H. Beck, 2021, str. 102) tieto kritériá konštruuje do štyroch otázok,
ktoré musia byť na základe správcom dane vykonaného dokazovania kumulatívne zodpovedané kladne:
-Vznikol z posudzovaných zdaniteľných obchodov daňový únik?
- Ak áno, je tento daňový únik dôsledkom podvodného konania?

- Pokiaľ je únik na dani dôsledkom podvodného konania, boli posudzované zdaniteľné obchody
daňového subjektu s týmto konaním spojené?
- Ak boli posudzované zdaniteľné obchody spojené s podvodným konaním, vedel o tom alebo mohol
a mal vedieť daňový subjekt?39. Pokiaľ ide o?prvú podmienku tzv. Axel Kittel testu - existencia daňového úniku, resp. „chýbajúcej
dane“, kasačný súd je toho názoru, že v?prejednávanej veci bolo splnenie tejto podmienky preukázané.
Daňový únik spočíval v?tom, že deklarovaný dodávateľ reklamných služieb - spoločnosť SARCO s. r. o.

- znižoval svoju daňovú povinnosť vytvorením vykonštruovaného fakturačného reťazca subdodávateľov,
na začiatku ktorého daň nebola odvedená (obdobne bol podobný vzorec vyhodnotený ako daňový únik
napr. aj v rozsudku najvyššieho správneho súdu sp. zn. 10Sžfk/10/2021 zo dňa 23. júna 2023). Správca
dane a žalovaný daňový únik identifikovali na strane viacerých subdodávateľov vo fakturačnom reťazci
a tiež na strane jeho priameho dodávateľa, ktorý si takýmto spôsobom znížil daňovú povinnosť. Hoci

dodávateľ sťažovateľa formálne priznal daňovú povinnosť, túto si znížil cez uplatnené odpočítania
dane z fiktívnych faktúr od tzv. zmiznutých subdodávateľov, ktorí mu nedodali žiadne plnenia a daňovú
povinnosť si nesplnili. Tým došlo k situácii, že daň zo vzájomne prepojiteľných obchodov nebola nikdy do
štátneho rozpočtu odvedená. Podľa názoru správcu dane, žalovaného a správneho súdu ide o daňové
úniky podvodného charakteru, čo dokladuje charakter predmetných spoločností (bez materiálneho a
personálneho substrátu na výkon podnikateľskej činnosti), nedostupnosť ich účtovníctva a zánik v

krátkej dobe po uskutočnení zdaniteľných obchodov so sťažovateľom. Kasačný súd sa s týmito závermi
príslušných orgánov stotožňuje a konštatuje v zhode so správnym súdom, že tieto preukázali existenciu
daňového úniku a tiež jeho podvodný charakter.
40. Podľa druhej podmienky tzv. Axel Kittel testu musí byť daňový únik dôsledkom podvodného konania,
teda neodvedenie dane nemôže byť len náhodné, ale musí byť uskutočnené za účelom získania

daňového zvýhodnenia v?rozpore s?účelom smernice, pričom uskutočnené transakcie nezodpovedajú
bežným obchodným podmienkam. Ako bolo spomenuté už vyššie, orgány verejnej správy vo svojich
rozhodnutiach identifikovali nasledovné okolnosti, ktoré nasvedčujú spáchaniu daňového podvodu:
- dodávateľ reklamných služieb spoločnosť SARCO s. r. o. daňovú povinnosť z?reklamných služieb
na výstupe znižoval vstupom od?vykonštruovaného fakturačného reťazca subdodávateľov. Vzájomné

transakcie v?zistenom obchodnom reťazci nezodpovedali bežným obchodným transakciám a?daňové
subjekty,ktorés?predmetnýmireklamnýmislužbamivzájomneobchodovali,vytvorilištruktúru,ktorábola
vytvorená len pre daňové účely,
- deklarovaný dodávateľ SARCO s. r. o. reklamu len formálne vykázal/sprostredkoval (reálne dodanie
služieb reklamy vykonala spoločnosť SILVI PRODUCTION s. r. o.),

-daňovýúnikvznikoldôsledkomnereálnevysokýchcienreklamyuvedenýchna?faktúrach,ktorévystavil
priamy dodávateľ sťažovateľa SARCO s. r. o., z?ktorých sťažovateľ čerpal odpočet DPH.
41. Pokiaľ ide o tretiu podmienku tzv. Axel Kittel testu, t. j. či boli posudzované zdaniteľné obchody
daňového subjektu s podvodným konaním spojené, kasačný súd sa stotožňuje s konštatovaním
správneho súdu v bode 44 napadnutého rozsudku, že dodávateľsko - odberateľské vzťahy v zistenom

podvodnom fakturačnom obchodnom reťazci súviseli s plneniami pre sťažovateľa.
42. Podstata a nosná časť námietok sťažovateľa smerovala proti záveru správcu dane, žalovaného a
správneho súdu, že sťažovateľ vedel alebo mal/mohol vedieť o tom, že sa svojím plnením zúčastní na
obchodnom reťazci poznačenom daňovým podvodom (t. j. ku štvrtej podmienke tzv. Axel Kittel testu -
zavineniu daňového subjektu).

43. Pokiaľ sťažovateľ v tomto smere namietal, že správca dane a správny súd „zmiešavali“ otázku
jej aktívnej, resp. pasívnej účasti na obchodnom reťazci poznačenom daňovým podvodom, kasačný
súd už vo svojej rozhodovacej činnosti uviedol, „že medzi tým, či sťažovateľka vedela alebo či
mohla (mala) vedieť, že sa svojím plnením zúčastňuje obchodného reťazca poznačeného daňovým
podvodom, je naozaj rozdiel... Na druhej strane je však potrebné zdôrazniť, že tieto rozdiely nemajú

pre daňové konanie podstatný význam. Totiž dôkazné bremeno na preukázaní skutočností, z ktorých
sa vedomosť sťažovateľky alebo jej potenciál (mohla/mala vedieť) vyvodzuje, stále zaťažuje daňové
orgány a rovnako platí, že tak preukázanie úmyselnej ako aj nedbanlivostnej účasti na obchodnom
reťazci poznačenom daňovým podvodom (pokiaľ nebolo preukázané konanie sťažovateľky v dobrej
viere)jerovnakýmdôvodompreneuznanieodpočítaniadane.Diferencovaniemedzitým,čisťažovateľka

vedela alebo mala a mohla vedieť o svojej účasti na obchodnom reťazci poznačenom daňovým
podvodom tak z vyššie uvedených dôvodov nemá žiadny praktický vplyv na výsledok daňového konania
- uznanie alebo neuznanie uplatneného daňového oprávnenia. Nedôsledné diferencovanie (zo strany
daňových orgánov) medzi tým, či sťažovateľka vedela alebo mala a mohla vedieť o svojej účasti na
obchodnom reťazci poznačenom daňovým podvodom, v prípade riadneho preukázania skutkových

okolností preukazujúcich aspoň jednu z už uvedených foriem subjektívnej stránky účasti na daňovom
podvode v daňovom konaní, tak podľa kasačného súdu nemôže byť dôvodom pre zrušenie rozhodnutí
žalovaného a správcu dane“ (rozhodnutie Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 3
Sfk 131/2022 zo dňa 21. novembra 2023, bod 52).44. V predmetnej veci nebola sťažovateľovi preukazovaná úmyselná účasť na obchodnom reťazci
poznačenom daňovým podvodom, ale to, že mal a mohol o svojej účasti na takomto obchodnom reťazci
vedieť, ak by vykonal všetky opatrenia, ktoré sa od obozretného obchodníka vyžadujú.

45. Správca dane a žalovaný založili svoj úsudok, že sťažovateľ mohol a mal vedieť o svojej účasti na
obchodnom reťazci poznačenom daňovým podvodom na tom, že:
- obchodoval s dodávateľom SARCO s. r. o. bez referencií v oblasti reklamy, ktorý nebol nositeľom
žiadneho know-how - štýlu, rukopisu reklamnej agentúry, dokonca bez vlastnej bez webovej stránky
ktorou by sa prezentoval, t. j. sťažovateľ nevenoval žiadnu pozornosť výberu agentúry a nepreveroval

si možnosti na trhu;
- deklarovaný dodávateľ SARCO s. r. o. reklamu len formálne vykázal/sprostredkoval (reálne dodanie
služieb reklamy vykonala spoločnosť SILVI PRODUCTION s. r. o.);
- sťažovateľ odôvodňoval nadviazanie obchodného kontaktu s dodávateľom SARCO s. r. o. tak, že to
bolo cez pani Silviu Nemčovičovú, konateľku spoločnosti SILVI PRODUCTION s. r. o. To, že poznal
svojho dodávateľa cez pani Nemčovičovú, mu bolo dostatočnou zárukou dôveryhodnosti, t. j. sťažovateľ

sa mal spoľahnúť na výber svojho obchodného partnera s významným objemom peňažného plnenia za
objednané (a poskytnuté) služby len na odporúčanie treťou osobou;
-sťažovateľsasúhlasomsodporúčanýmvýberomdodávateľaSARCOs.r.o.odreálnehoposkytovateľa
služieb SILVI PRODUCTION s. r. o. zapojil do preverovaných reťazcov služieb, pričom nebolo
preukázané, z akého dôvodu SILVI PRODUCTION s. r. o. prenajala priestor SARCO s. r. o. (pričom ako

jediným logickým vysvetlením sa javí nadhodnotenie ceny za reklamné plnenia);
- „od začiatku prílišná dôvera obchodných partnerov (SILVI PRODUCTION s. r. o., SARCO s. r.
o. a ANMIMA, s.r.o.“, ktorá nie je racionálne vysvetliteľná). Od riadneho obchodníka by sa pritom
očakávalo, že ak zamýšľa uskutočniť transakcie v rádovo viac ako stotisícoch eur, overí si aspoň
základné informácie o obchodnom partnerovi a bude sa snažiť minimalizovať riziká zvýšeným dohľadom

a kontrolou nad objednanými službami. [...] Nie je povinnosťou daňového subjektu postupovať pri výbere
zmluvného partnera najefektívnejšie, ako je to možné, ani si vybrať cenovo najvhodnejšiu ponuku. Ak
však daňový subjekt koná pri uzatváraní obchodu spôsobom, ktorý nemá ekonomické opodstatnenie
a vymyká sa rozumne očakávanému správaniu obozretného podnikateľa, možno mu [...] odoprieť
uplatnenéprávonaodpočítaniedanepritakýchtoobchodoch.“(str.38-39prvostupňovéhorozhodnutia);

- zmluvná cena bola stanovená bez akejkoľvek kalkulácie, výlučne na základe dohody, jej primeranosť
si sťažovateľ mohol preveriť u reálneho poskytovateľa služieb SILVI PRODUCTION s. r. o. , ktorá bola
reálnym poskytovateľom reklamných služieb, a ktorá aj sama bola oprávnená poskytovať reklamný
priestor reklamným partnerom podujatia;
- nakupoval služby za neprimerane vysoké ceny.

46. V predmetnej veci správca dane identifikoval viacero vzájomne prepojených a podmienených
okolností, ktoré vo vzájomnom kontexte odôvodňujú prijatie záveru, že sťažovateľ mohol a mal vedieť
o svojej účasti na obchodnom reťazci poznačenom daňovým podvodom. Z týchto ustálených okolností
vyplýva, že orgány finančnej správy a správny súd nevyčítali sťažovateľovi výlučne tú skutočnosť,
že cena reklamných služieb bola neprimerane nadhodnotená (niekoľkonásobne navýšená, a to bez

pridanej hodnoty a cenovej kalkulácie či zisťovania ceny na trhu). Správca dane sa zameral na
zdôraznenie obvyklosti či neprimeranosti celého obchodného vzťahu sťažovateľa s jeho dodávateľom
a subdodávateľom SILVI PRODUCTION s. r. o., ktoré zahŕňalo aj (i) vedomosť o tom, kto je reálnym
vykonávateľom služieb (spoločnosť SILVI PRODUCTION s. r. o.) na odporúčanie ktorého konateľky
sa sťažovateľ spoľahol pri výbere svojho deklarovaného dodávateľa (SARCO s. r. o.), (ii) možnosť si

overiť cenu priamo u subdodávateľa SILVI PRODUCTION s. r. o., voči ktorej konateľke mal sťažovateľ
podľa svojho vyjadrenia dôveru, (iii) neodôvodnená kredibilita sťažovateľa vo vzťahu k obchodnému
partnerovi, keď výber dodávateľa SARCO s.r.o. sťažovateľ odôvodňoval výlučne tým, že to, že poznal
svojho dodávateľa cez pani Nemčovičovú (konateľku SILVI PRODUCTION s. r. o.), mu bolo dostatočnou
zárukou dôveryhodnosti, (iv) sťažovateľ len v súvislosti s propagáciou loga na tri mesiace v súvislosti

s muzikálom „Čas ruží“ zaplatil svojmu dodávateľovi SARCO s. r. o. sumu 150.000 eur, ktorá suma nie
je zanedbateľná ani nízka, pričom uvedený obchodný vzťah sa opakoval aj pri propagovaní jeho loga
na iných podujatiach.
47. Kasačný súd zdôrazňuje, že predmetná vec je špecifická v tom, že sťažovateľ neargumentoval tým,
že on svojho subdodávateľa - reálneho poskytovateľa služby nepozná, pretože mal obchodný vzťah

so svojím priamym dodávateľom. Naopak - on argumentoval tým, že poznal svojho subdodávateľa a
práve na základe jeho odporúčania opakovane uzatváral obchody so svojím dodávateľom. Uvedený
spôsob výberu obchodného partnera, ktorý navyše službu len formálne vykázal/vyfakturoval, nevytvoril
žiadnu pridanú hodnotu, dokonca ani nesprostredkoval obchod, keď tento sprostredkovala konateľkasubdodávateľa, sa javí ako účelový, osobitne ak dodávateľ nemal referencie v oblasti reklamy a dokonca
ako reklamná agentúra ani sám nemal žiadnu webstránku.
48. Z Protokolu č. 100855533/2021 zo dňa 18. mája vyplýva, že sťažovateľ si aj v iných zdaňovacích

obdobiach (8-11/2016; 3,4,6,7,10/2017; 1,10/2018) uplatnil odpočítanie dane z dodávateľských faktúr
od spoločnosti SARCO s. r. o. za prezentáciu jeho obchodného mena a loga v súvislosti s prezentáciou
muzikálov Angelika, Madagaskar a Čas ruží a koncertov Karla Gotta a Lucie Bílej - t.j. sťažovateľ
opakovane vstupoval do zmluvného vzťahu s rovnakým dodávateľom SARCO s. r. o.
49. Sťažovateľ v kasačnej sťažnosti výber svojho dodávateľa zdôvodňoval tým, že neexistoval iný

subjekt disponujúci právami k mediálnemu priestoru propagujúceho kultúrne podujatia a že jeho
subdodávateľ - spoločnosť SILVI PRODUCTION s. r. o. právami na zverejnenie tretích subjektov
nedisponovala, nakoľko tieto previedla práve na dodávateľa SARCO s. r. o. Z administratívneho spisu aj
preskúmavaných rozhodnutí je však zrejmé, že na dodávateľa SARCO s. r. o. bol prevedený nevýhradný
reklamnýpriestoražespoločnosťSILVIPRODUCTIONs.r.o.právaminazverejnenietretíchsubjektovv
rozhodnom čase disponovala. Preto aj keď sťažovateľ v kasačnej sťažnosti tvrdil, že je irelevantná cena

za nákup práv za reklamný priestor jeho dodávateľom od organizátorky podujatí SILVI PRODUCTION
s. r. o. - uvedené nezodpovedá skutočnosti, že aj samotná spoločnosť SILVI PRODUCTION s. r. o.
disponovala právami na reklamný priestor.
50. V predmetnej veci príslušné orgány v kontexte preukazovania vedomostnej stránky účasti na
daňovompodvodeuplatniliargumentneobvyklejcenyplneniaakojedenzviacerovzájomneprepojených

a podmienených okolností, ktoré vo vzájomnom kontexte odôvodňujú prijatie záveru, že sťažovateľ
mohol a mal vedieť o svojej účasti na obchodnom reťazci poznačenom daňovým podvodom - spolu
s poukazom na ďalšie skutočnosti svedčiace o neštandardnosti a účelovosti obchodného reťazca.
Kasačný súd obdobne aj v iných veciach posudzoval indíciu neprimerane nadhodnotenej ceny vo
fakturačnomreťazcizareklamnéslužbyspoluspoukazomnaďalšieskutočnostiakookolnostisvedčiace

o neštandardnosti a účelovosti obchodného vzťahu.
51. Najvyšší správny súd napr. v rozsudku sp. zn. 10Sžfk/10/2021 zo dňa 23. júna 2023 za situácie,
keď sťažovateľ mal vedomosť o reálnom dodávateľovi reklamy, pričom v obchodnom reťazci došlo
k umelému navýšeniu ceny reklamných služieb uviedol: „Správca dane a žalovaný [...] spochybnili
reťazec dodávateľov, ktorého jedinou úlohou bolo umelo navýšiť cenu reklamných služieb, pričom

daň z?takto umelo navýšenej reklamnej služby nebola reálne odvedená. Do reálne odvysielaných
reklamných kampaní boli umelo vložené sprostredkovateľské spoločnosti [...], ktoré reklamné služby
medzi sebou prefakturovali tak, že sťažovateľovi niekoľkonásobne navýšili sumu. [...] V?zmluve o?
realizácii kampane [...] sťažovateľ dojednal, v?ktorých médiách bude reklamná kampaň realizovaná
a?mohol si (mal si) preveriť ceny v?týchto médiách. Ak tak neurobil a?uplatnil si odpočet DPH z?

navýšenej nereálnej ceny uvedenej na faktúrach od?dodávateľa [...], potom konal nezodpovedne
a?nelogicky [...] sťažovateľ mal vedomosť o?dodávateľovi reklamy. Vyjadrenie sťažovateľa, že si
neoveroval bežné trhové ceny u?iných spoločností, a?ani u?iných zdrojov a?obrátil sa na spoločnosť
[...] z?dôvodu, že vždy bolo všetko zrealizované, orgány verejnej správy vyhodnotili tak, že sťažovateľ
postupoval neobozretne a?neurobil všetky opatrenia, ktoré bolo od neho rozumné požadovať, aby sa

uistil, že sa na podvode nebude podieľať. [...] Krajský súd záver orgánov verejnej správy o?splnení
subjektívnej stránky daňového podvodu považoval za splnený. Krajský súd vyhodnotil, že pri náležitej
obozretnosti sťažovateľ „mal a?mohol zistiť“, že predmetný obchodný reťazec je umelo vykonštruovaný,
a?to za účelom narušenia systému neutrality DPH. Podľa krajského súdu sťažovateľ hrubým spôsobom
porušil zásady náležitej obozretnosti, keď nemal záujem zisťovať reálne ceny za poskytnuté reklamné

služby. Krajský súd mal za to, že následky takéhoto neobozretného správania potom musí sťažovateľ
znášať sám a?musí byť uzrozumený s?tým, že sa naň bude hľadieť ako na osobu, ktorá mala
vedomosť o?zapojení sa do reťazca poznačeného daňovým podvodom. Kasačný súd sa s?uvedeným
právnym názorom krajského súdu stotožňuje a?poukazuje na nasledovné okolnosti, ktoré nasvedčovali
podozrivosti obchodnej transakcie, pre ktoré mal sťažovateľ mať vedomosť o?daňovom podvode, ako

aj nedostatočnej obozretnosti sťažovateľa, aby svojej účasti na daňovom podvode zabránil, a?to:
· sťažovateľ [...] Netvrdil, že sa snažil o?spoločnosti získať si referencie od iných účastníkov na trhu,
viac informácií o?predmete jej činnosti, obchodných priestoroch a?zamestnancoch, ani že by akokoľvek
skúmal, či bola ponúkaná cena za tovar primeraná a?zodpovedajúca trhovým podmienkam, a?to všetko
za účelom, aby sa uistil, že sa nebude zúčastňovať na daňovom podvode,

· sťažovateľ si nepreveril, či bola reklama [...] reálne vysielaná,
· sťažovateľ uhrádzal faktúry aj za obdobia, v?ktorých preukázateľne nebola reklama vykonaná.
Uhrádzal tak faktúry za služby, ktoré neboli reálne dodané,· ďalším dôkazom je aj nereálna vysoká cena za poskytnuté služby uvedená na faktúre od?
deklarovaného dodávateľa [...], ktorý podľa vlastných slov na?dodaní reklamných služieb nič neurobil a?
tieto boli dodané subdodávateľsky, pričom podľa vyjadrení konateľov, ktorí realizovali vysielanie reklamy,

bola reálna cena reklamy známa už na začiatku obdobia.
Tieto objektívne okolnosti vo svojom súhrne podľa kasačného súdu nasvedčujú záveru, že deklarovaný
dodávateľ Advertising of Companies, s. r. o., ktorý bol priamym bezprostredným dodávateľom
sťažovateľa, bol pochybný a?že zdaniteľný obchod sa javil ako?podozrivý. Rovnako je kasačný súd toho
názoru, že sťažovateľ neprijal dostatočné rozumne očakávateľné opatrenia na predchádzanie účasti na

daňovom podvode.“
52. Obdobne - v rozsudku najvyššieho správneho súdu sp. zn. 4Sfk/104/2022 zo dňa 23.11.2023
kasačný súd uviedol, že „z pohybov na účtoch medzi žalobcom a jeho dodávateľom [...] bolo možné
logicky vyvodiť záver, že sa jednalo o preúčtovanie finančných prostriedkov medzi spoločnosťami, ktoré
boli do reťazca spoločností umelo vložené a je možné ich považovať za ďalšiu indíciu nasvedčujúcu
úmyslu daňového subjektu o nedovolené získanie daňového zvýhodnenia. Zistenia žalovaného, ku

ktorým sa plne priklonil aj správny súd, sú celkom zrejmé a logické, preto nedávajú sťažovateľovým
sťažnostným bodom priestor na spochybnenie správnosti záverov správneho súdu. Tieto totiž priamo
nasvedčujú tomu, že v preverovanom prípade došlo k podvodnému konaniu dodávateľa [...], ktorý z
poskytnutej, cenovo nadhodnotenej reklamy v skutočnosti neodviedol žiadnu daň na výstupe, nakoľko
si ju ponížil vstupom od vykonštruovaného dodávateľského reťazca [...] Úlohou umelo vytvoreného

reťazca bolo reklamu len cenovo nadhodnotiť a formálne vykázať a nie reálne dodať. Na konci tohto
reťazca subjektov stojí kontrolovaný platiteľ [...], ktorý si z umelo nadhodnotenej ceny reklamy uplatnil
odpočítanie dane s výsledným vzťahom k štátnemu rozpočtu - nadmerný odpočet. S ohľadom na vyššie
uvedené, je preto podľa názoru kasačného súdu zrejmé, že už pri vzniku obchodného vzťahu daňového
subjektu [...] a dodávateľa [...] vedel sťažovateľ, kedy v priebehu roka 2014 sa budú konať podujatia

[...] (celkovo päť podujatí). Táto skutočnosť preukazuje vedomosť sťažovateľa o nesúlade s reálnym
dodaním služby [...].
53. V predmetnej veci je podstatné to, že sťažovateľ odôvodňoval výber svojho vlastného dodávateľa
referenciou od subdodávateľa, t. j. subjektu, od ktorého mohol jednak priamo získať informáciu o
reálnej hodnote poskytnutého reklamného plnenia, ktorý subjekt zároveň tiež mohol sťažovateľovi

predmetnú službu poskytnúť. Neštandardne pôsobí teda skutočnosť, že sťažovateľ dôveryhodnosť
svojho dodávateľa odôvodňoval výlučne odporúčaním konateľky subdodávateľa. V prípade, ak (podľa
vlastného vyjadrenia) sťažovateľ uvedenej konateľke dôveroval v takej miere, že výlučne na základe jej
odporúčania pristúpil k uzavretiu odchodu so svojím dodávateľom SARCO s. r. o., pričom aj samotná
konateľka spoločnosti SILVI PRODUCTION s. r. o. potvrdila, že sa pozná s konateľom sťažovateľa,

sťažovateľ si napr. mal a mohol overiť cenu priamo u svojho subdodávateľa SILVI PRODUCTION s. r. o.
Preto je správny záver správcu dane a správneho súdu o neštandardnosti posudzovaného obchodného
reťazca, vrátane neštandardnosti konania sťažovateľa.
54. Zároveň je relevantné aj to, že sťažovateľ neprodukoval žiadne dôkazy či tvrdenia, ktoré by
odôvodňovali uzavretie obchodu v sume 150.000 eur, ktorého predmetom bola propagácia jeho loga ako

reklamného partnera muzikálu počas troch mesiacov. Kasačný súd poukazuje na závery správcu dane
a žalovaného, v zmysle ktorých sťažovateľ v rámci svojich podnikateľských činností nijakým spôsobom
nepreukázal obozretnosť vo vzťahu k tomu, s kým uzatváral svoje obchody, aké podmienky dojednával.
Tiež nepreukázal žiadnu komunikáciu ohľadom dohody o stanovení ceny a jej kalkulácie, resp. akým
spôsobom si zisťoval relevantnosť sumy za poskytnuté reklamné služby.

55. Sťažovateľ síce správcovi dane predložil ocenenie zverejnenia loga, ktorý mal byť spracovaný
reklamnou agentúrou Starmedia, s.r.o., ale táto písomnosť neobsahovala dátum jej vyhotovenia,
pečiatku a napokon sa ani netýkala muzikálu „Čas ruží“, ale iných tam uvedených muzikálov. Sťažovateľ
nesúhlasil s vyhodnotením uvedeného dôkazu, ale v kasačnej sťažnosti ani správnej žalobe nevzniesol
v tomto ohľade kvalifikovanú námietku.

56. Pokiaľ sťažovateľ argumentoval rozsudkom vo veci C-334/20 Amper Metal Kft., v tam uvedenej
veci bola neprimeraná cena dôvodom nepriznania práva na odpočítanie dane z dôvodu nesplnenia
tzv. hmotnoprávnych podmienok, teda uvedený rozsudok sa netýkal účasti daňového subjektu na
daňovom podvode a vedomosti daňového subjektu vo vzťahu k jeho účasti na daňovom podvode (ako
je tomu v súdenej veci), t. j. z uvedeného rozsudku nevyplývajú skutočnosti tvrdené sťažovateľom.

Kasačný súd už vo veci 2Sfk/48/2022 zo dňa 26.10.2023 skonštatoval, že „v zmysle rozhodnutia
Súdneho dvora Európskej únie vo veci Amper Metal Kft., C-334/20 z 25. novembra 2021 nie je
potrebné zohľadniť skutočnosť, že fakturovaná cena za tieto služby je neprimeraná v porovnaní s
referenčnou hodnotou určenou vnútroštátnym daňovým orgánom alebo že tieto služby neprispeli kzvýšeniu obratu tejto zdaniteľnej osoby. Skutočnosť, že sa nezvýšil obrat zdaniteľnej osoby, nemôže
ovplyvniť výkon práva na odpočítanie. Závery daňových orgánov, ktorými vyčítali žalobcovi výšku
plnenia, ktorú zaplatil za poskytnuté služby, teda nie sú spôsobilé spochybniť splnenie materiálnych

podmienok odpočtu DPH, rovnako ako ich nie je spôsobilá spochybniť situácia, pokiaľ sa výsledky
reklamy nepremietnu do zvýšenia obratov či ziskov spoločnosti. Nevhodné zvolenie služieb, ktorých
účelom má byť propagácia daňového subjektu a jeho tovarov / služieb nemôže byť sankcionované
odmietnutím odpočtu DPH. Kasačný súd opakuje, že v prípade, ak sa daňovým orgánom nepodarí
dôvodne spochybniť vierohodnosť, pravdivosť alebo úplnosť dôkazov predložených daňovým subjektom

[...], je možné odmietnuť odpočet DPH len, ak správca dane preukáže účasť daňového subjektu na
daňovom podvode, o ktorej vedel, alebo vedieť mohol a mal. Pre posúdenie skutočnosti, či daňový
subjekt bol účastný na podvode na DPH na účely odmietnutia práva na odpočítanie dane sa aplikuje
takzvaný Axel Kittel test, ktorý je vyabstrahovaním kritérií na posúdenie účasti na daňovom podvode z
rozsudku Súdneho dvora EÚ vo veci Axel Kittel (C-439/04).“
57. Vzhľadom na to, že orgány verejnej správy ustálili, že dôvodom na nepriznanie práva na odpočet

dane u sťažovateľa je daňový podvod, nebol dôvod skúmať podmienky nepriznania práva na odpočet
dane u sťažovateľa z iného dôvodu (nesplnenie hmotnoprávnych podmienok resp. zneužitie práva) - čo
konštatoval aj správny súd v napadnutom rozsudku, preto námietky sťažovateľa uvedené v bode 20.
tohto rozsudku kasačný súd vyhodnotil ako nedôvodné.“
V. Záver

29. Vychádzajúc zo všetkých vyššie uvedených skutočností najvyšší správny súd kasačnú sťažnosť
žalobcu/sťažovateľa ako nedôvodnú zamietol (§ 461 SSP).
30. O trovách konania rozhodol podľa § 467 ods. 1 v spojení s § 167 a § 168 SSP, keď žalobca (ako
kasačný sťažovateľ) v kasačnom konaní úspešný nebol a hoci žalovaný úspešný bol, najvyšší správny
súdnajehostraneneidentifikovalokolnosti,ktorébyodôvodňovalipostuppodľa§168SSP.Zuvedených

dôvodov potom náhrada trov kasačného konania nebola priznaná ani jednému účastníkovi konania.
31. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky pomerom
hlasov 3:0 (§ 463 SSP a § 139 ods. 4 SSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku nie je prípustný opravný prostriedok.