Rozsudok ,
Potvrdené Judgement was issued on Tuesday, July 9, 2024

Súd: Okresný súd Poprad
Spisová značka: 20C/88/2023

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6123394389
Dátum vydania rozhodnutia: 09. 07. 2024
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Peter Koman

ECLI: ECLI:SK:OSPP:2024:6123394389.8

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Poprad, pred sudcom JUDr. Petrom Komanom, v právnej veci žalobkyne A. B. C., nar.

X.X.XXXX, bytom D., XX. XXXXXXX XXX/X, zastúpená Mgr. Róbertom Liškom, advokátom so sídlom
Poprad, Štefánikova 882/39, IČO: 42 084 857, proti žalovanému E. F., nar. XX.XX.XXXX, bytom D., G.
XXXX/XX, zastúpený JUDr. Petrom Behúňom, advokátom so sídlom Poprad, Námestie sv. Egídia 44,
IČO: 52 461 092, v spore o zaplatenie 800,- eur s prísl., takto

r o z h o d o l :

I. Žalobu z a m i e t a.

II. Žalovaný má voči žalobkyni právo na náhradu trov konania v rozsahu 100 %, o ktorých súd rozhodne

samostatným uznesením.

o d ô v o d n e n i e :

1. Podanou žalobou sa žalobkyňa domáhala vydania rozhodnutia, ktorým bude žalovaný zaviazaný
povinnosťou zaplatiť žalobkyni sumu 800,- eur.
Žalobkyňa ako poručiteľka po nebohom B. C., zomrelom dňa 14.7.2022 vyzvala prostredníctvom
právneho zástupcu žalovaného na zaplatenie neuhradenej časti prevedených prác a dodávku materiálu
v sume 800,- eur, splatnou do 25.10.2022. Dodávku prác a materiálu vykonal a následne fakturoval
nebohý B. C. faktúrou č. 06/2020 zo dňa 30.10.2020 na celkovú sumu 3.851,60 eur. Na výzvu reagoval
žalovaný odpoveďou zo dňa 21.10.2022, kde uviedol, že nič nedĺži a žalobkyňu nepozná. Nakoľko

žalobkyňa má za to, že žalovaný riadne nesplnil svoj záväzok voči právnemu predchodcovi žalobkyne,
domáha sa žalobkyňa úhrady podanou žalobou.

2. Okresný súd Banská Bystrica v skrátenom konaní vydal dňa 21.9.2023 platobný rozkaz, ktorým
žalobe v celom rozsahu vyhovel. Proti platobnému rozkazu podal žalovaný odpor, v ktorom poprel nárok
žalobkyne a uviedol, že približne v roku 2018 medzi neb. B. C. a žalovaným došlo k dohode, kde v
priestoroch jeho rodinného domu žalovaného B. C. vykonal určité práce, zapracoval do stavby určitý

materiál. Toto si p. B. C. vyúčtoval a žalovaný mu za tieto práce zaplatil v celosti. Ďalej žalovaný uviedol,
že nárok v konaní je uplatnený faktúrou z roku 2020, vyhotovenou dňa 30.10.2020, pričom táto faktúra
v čase jej vystavenia nikdy nebola žalovanému riadne doručená, a teda nemohol v čase jej vystavenia
na toto reagovať. Faktúra odkazuje na prevedené práce a dodávku materiálu podľa dodacieho listu,
avšak ani dodací list nebol k žalobe pripojený a nie je možné zistiť, čo si vlastne žalobkyňa uplatňuje.
Vzniesol námietku nedostatku aktívnej vecnej legitimácie žalobkyne, nakoľko z dedičského uznesenia
nevyplýva, že by predmetná pohľadávka bola predmetom dedičstva. Navrhol svoj výsluch a súčasne

žiadal zistiť, či faktúra je súčasťou daňového priznania B. C. – H., vrátane súvisiacich dokladov. Navrhol
žalobu zamietnuť.3. Žalobkyňa odmietla argumentáciu žalovaného a uviedla, že právny predchodca žalobkyne riadne
viedol účtovníctvo a faktúra bola žalovanému riadne doručená spolu s dodacím listom. Súčasne
poukázala na skutočnosť, že žalovanému bolo povolené oddlženie a žalovaný pravdepodobne v konaní

vedenom pod sp. zn. 5OdK/724/2018 existenciu záväzku zatajil. K námietke nedostatku aktívnej vecnej
legitimácie poukázala na ust. § 460 a nasl. Občianskeho zákonníka s tým, že je univerzálnym dedičom,
teda vstúpila do všetkých práv a povinností poručiteľa.

4. Žalovaný zotrval na svojom vyjadrení a vznesenej námietke nedostatku aktívnej vecnej legitimácie.

5.Súdvovecivykonaldokazovanievýsluchomstránsporu,výsluchomsvedkaB.H.alistinnýmidôkazmi
založenými v spise, z čoho zistil tento skutkový stav:

6. Z výsluchu žalobkyne súd zistil, že jej právny predchodca pri vybavovaní zákaziek vždy riadne vystavil
faktúru, riadne ju aj zaúčtoval. Prečo faktúra obsahuje len odkaz na práce a materiál, avšak dodací

list obsahuje len popis materiálu uviesť nevedela. V čase úmrtia B. C. už mal podnikateľskú činnosť
ukončenú a bol dôchodca. Predmetom dedičstva bol jeho osobný majetok a jediným dedičom bola
žalobkyňa. Faktúru žalovanému doručoval právny predchodca žalobkyne sám, doklad o jej doručení
neexistuje, so žalovaným boli dlhoroční kamaráti. Čo sa týka kontaktu so žalovaným, žalobkyňa uviedla,
že žalovaný telefonicky potvrdil existenciu záväzku vo výške 800,- eur a súčasne opakovane potvrdil

snahu dlh uhradiť.

7. Z výsluchu žalovaného súd zistil, že s právnym predchodcom žalobkyne sa poznali asi od roku 1988,
pracovali spolu a boli priatelia. Vykonané práce nikdy nemali byť fakturované, dohodli sa ústne tak, že
neb. B. C. nakúpi materiál a vykoná práce bez fakturácie. Po čase žalovaného kontaktoval neb. B. C.

s tým, že mu žalovaný dlhuje ešte 1.000,- eur. Pri osobnom stretnutí si to vysvetlili, nakoľko manželka
žalovaného zaplatila sumu 3.000,- eur a žalovaný 800,- eur v hotovosti. Žalovaný teda doplatil sumu
200,- eur a viac sa o tom nebavili. Vykonanie prác si dohodli koncom roka 2019, práce boli vykonané,
ale faktúra nebola žalovanému doručená.

8.ZvýsluchusvedkaB.H.súdzistil,žepoznáobestranysporuapoznalajneb.Otcažalobkyne.Uviedol,
že s nebohým bol v týždennom kontakte. Čo sa týka prác pre žalovaného, tieto boli vykonané. Počas
rozhovoru so žalovaným sa bavili o B. C., že je vážne chorý a žalovaný sa mal vyjadriť „viem, musím mu
vrátiť peniaze, keď je tak vážne chorý.“ Bolo zaužívané, že B. C. platby prijímal v hotovosti, ale faktúru
vystavil. Rozhovoru žalobkyne a žalovaného sa nezúčastnil, ukázal žalobkyni bydlisko žalovaného.

9. Z faktúry č. 06/2020 zo dňa 30.10.2020 súd zistil, že uvedenou faktúrou mal Vladimír Liška-Monvak
žalovanému fakturovať za prevedené práce a dodávku materiálu na rozvodoch podľa DL sumu 3.851,60
eur.

10. Z uznesenia Okresného súdu Poprad č. k. 19D/88/2022-44 zo dňa 31.8.2022 súd zistil, že žalobkyňa
je jediným dedičom po neb. B. C., zomr. dňa 14.7.2022 a uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa
31.8.2022. Predmetom dedičstva boli nehnuteľnosti, osobné motorové vozidlo zn. Ford a zostatky na
dvoch účtoch.

11. Z výzvy na zaplatenie zo dňa 14.10.2022 súd zistil, že predmetnou výzvou žalobkyňa vyzvala
žalovaného na úhradu sumy 800,- eur, pričom výzva neobsahuje žiadnu identifikáciu záväzku, jedine
odkaz na nadobudnutie pohľadávky od neb. B. C..

12. Z odpovede žalovaného zo dňa 21.10.2022 súd zistil, že žalovaný poprel existenciu záväzku

a žalobkyňu nepozná.

13. Z druhej výzvy na zaplatenie zo dňa 10.11.2022 súd zistil, že žalobkyňa sa domáhala od žalovaného
úhrady sumy 800,- eur z titulu neuhradenej faktúry č. 06/2020.

14. Z dodacieho listu k faktúre č. 06/2020 súd zistil, že obsahuje rozpis vodoinštalačného materiálu,
jednotkovú cenu a celkovú cenu materiálu v sume 3.851,60 eur. Dodávateľ ani odberateľ nie je
špecifikovaný.15. Zistený skutkový stav súd nasledovne právne posúdil:

16. Podľa čl. 6 ods. 1 C.s.p. strany sporu majú v konaní rovné postavenie spočívajúce v rovnakej

miere možností uplatňovať prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem prípadu,
ak povaha prejednávanej veci vyžaduje zvýšenú ochranu strany sporu s cieľom vyvažovať prirodzene
nerovnovážne postavenie strán sporu.

17. Podľa čl. 8 C.s.p. strany sporu sú povinné označiť skutkové tvrdenia dôležité pre rozhodnutie vo veci

a podoprieť svoje tvrdenia dôkazmi, a to v súlade s princípom hospodárnosti a podľa pokynov súdu.

18. Podľa § 185 ods. 1 C.s.p. súd rozhodne, ktoré z navrhnutých dôkazov vykoná.

19. Podľa § 215 ods. 1 C.s.p. súd rozhodne na základe zisteného skutkového stavu.

20. Podľa § 488 a nasl. Obč. zák. záväzkovým vzťahom je právny vzťah, z ktorého veriteľovi vzniká
právo na plnenie a dlžníkovi vzniká povinnosť splniť záväzok. Záväzky vznikajú najmä zo zmlúv, zo
spôsobenej škody, z bezdôvodného obohatenia alebo z iných skutočností uvedených v zákone. Na
záväzky vznikajúce zo zmlúv v zákone neupravených sa použijú ustanovenia zákona, upravujúce
záväzky im najbližšie, ak samotná zmluva neurčuje inak.

21. Podľa § 631 Obč. zák. zmluvou o dielo zaväzuje sa objednávateľovi ten, komu bolo dielo zadané
(zhotoviteľ diela), že ho za dojednanú cenu vykoná na svoje nebezpečenstvo.

22. Podľa § 632 Obč. zák. ak nedôjde k zhotoveniu diela na počkanie, zhotoviteľ je povinný vydať

objednávateľovi písomné potvrdenie o prevzatí objednávky. Potvrdenie musí obsahovať označenie
predmetu diela a ďalej jeho rozsah, akosť, cenu za vykonanie diela a čas jeho zhotovenia.

23. Súd v sporovom konaní nemá povinnosť ani právo upozorňovať účastníkov na nedostatočné dôkazy,
prípadne chýbajúce dôkazy a navrhovať im predloženie takých dôkazov, ktoré dostatočne podporia

ich tvrdenia. Takýto postup súdu by bol v rozpore nielen s ustanovením citovaného čl. 8 C.s.p., ale aj
so zásadou rovnosti účastníkov konania.
Podľa § 215 ods. 1, 2 C.s.p., súd rozhodne na základe zisteného skutkového stavu, ktorý zisťuje
procesným postupom podľa cit. zákona. V zmysle týchto ustanovení skutkovým základom súdneho
rozhodnutia je súhrn skutkových zistení, ku ktorým súd dospel v priebehu konania. K skutkovým

zisteniam súd dospieva vyhodnotením skutkových poznatkov, ktoré získava viacerými spôsobmi,
predovšetkým v sporovom konaní dokazovaním.
Civilný sporový proces sa, okrem iného, zásadne riadi princípom dispozičným a prejednacím, princípom
kontradiktórnosti, princípom koncentrácie a s ním spojeným princípom formálnej pravdy. V sporovom
konaní, ako v danom prípade, žalobca uplatňuje na základe existujúceho právneho vzťahu na súde

svoje práva, resp. právom chránené záujmy, vyplývajúce z hmotného práva, vo vzťahu k žalovanému,
ktorým sú tieto porušené, resp. ohrozené. Žalovaný v sporovom konaní následne v rámci procesných
ustanovení vo vzťahu k žalobcom uplatnenému nároku poskytne rozhodujúce skutočnosti na svoju
obranu, na preukázanie ktorých zároveň pripojí listinné dôkazy, na ktoré sa odvoláva, resp. navrhne
dôkazy.

V ustanovení § 185 C.s.p. je zavedený princíp formálnej pravdy, čo znamená, že súd pri rozhodovaní
vychádza výlučne z dôkazov, ktoré mu navrhli strany sporu. Súd sa tak nemusí dostať k úplnému zisteniu
pravdy, vzhľadom na to, že si o spore môže urobiť svoj obraz iba v rozsahu, v akom mu ho vykreslia
strany sporu svojimi tvrdeniami a súvisiacimi dôkazmi. Dôraz sa kladie na procesnú diligenciu strán
sporu, čoho dôsledkom je obmedzenie dôkaznej iniciatívy súdu a jej presun takmer bezvýhradne na

strany sporu.
Pre úspech v sporovom konaní je nevyhnutné, aby strana sporu uniesla svoje dôkazné bremeno, t.j.
dokázala pred súdom pravdivosť svojich tvrdení v relevantných hmotnoprávnych skutočnostiach, a to
prioritne žalobca v podanej žalobe a žalovaný v podanom vyjadrení k žalobe. Za výsledok sporového
konania je tak plne zodpovedná sama sporová strana.

24. Povinnosťou súdu je v prejednávaných prípadoch postupovať v súlade so zásadou spravodlivosti.
Pri rozhodovaní je nevyhnutnosťou rešpektovanie základných princípov C.s.p. o spravodlivosti ochrany
porušených práv a právom chránených záujmov tak, aby bol naplnený princíp právnej istoty. Dopráva na spravodlivý súdny proces nepatrí súčasne aj právo účastníka konania, aby sa všeobecný
súd stotožnil s jeho právnymi názormi, navrhovaním a hodnotením dôkazov (sp. zn. IV.ÚS 252/04) a
rovnako neznamená ani to, aby účastník konania bol pred všeobecným súdom úspešný, teda aby bolo

rozhodnuté v súlade s jeho požiadavkou a právnymi názormi (sp. zn. I. ÚS 50/04).

25. V ustanovení § 151 ods. 1 Civilného sporového poriadku je zakotvená právna domnienka, podľa
ktorej platí, že skutkové tvrdenia strany sa považujú za nesporné, ak ich protistrana výslovne nepoprela,
t. j. ak sa k tvrdenej skutočnosti nevyjadrila, resp. ak ju síce poprela, avšak neúčinne. Z uvedeného

je zrejmé, že skôr ako súd pristúpi k vykonaniu dôkazov musí identifikovať, ktoré skutkové tvrdenia
strán sú nesporné a ktoré sporné. Ak sú skutkové tvrdenia strán sporné, súd na základe vykonaných
(stranami označených) dôkazov vyhodnotí ich pravdivosť, ak ale ide o skutkové tvrdenia strán nesporné,
súd si ich osvojí ako zistený skutkový stav a považuje danú skutočnosť za preukázanú tak, ako bola
tvrdená. Ide tu o prejav samej podstaty sporového konania, že sporným je to, čo protistrana (a nie
súd) takým urobí, lebo súd v sporovom konaní nevystupuje ako „vyšetrovateľ“, ktorého úlohou by bolo

aktívne vyhľadávať objektívnu realitu, ale ako „rozhodca“ majúci za úlohu zistiť skutkový stav zo stranami
dodaných podkladov (rozsudok Krajského súdu Banská Bystrica sp. zn. 12Co/22/2019).

26. Dôkazné bremeno ohľadom určitej skutočnosti leží na tej strane sporu, ktorá z existencie tejto
skutočnosti vyvodzuje pre seba priaznivé právne dôsledky, teda ide o tú stranu v spore, ktorá existenciu

týchto skutočností tvrdí. Súd poukazuje na uznesenie Najvyššieho súdu SR, sp. zn. 5Obo/52/2010,
podľa ktorého dôkazným bremenom sa rozumie procesná zodpovednosť účastníka konania za to, že
za konania neboli preukázané jeho tvrdenia, že z tohto dôvodu muselo byť rozhodnuté o veci samej
v jeho neprospech. Zmyslom dôkazného bremena je umožniť súdu rozhodnúť o veci samej i v takých
prípadoch, keď určitá skutočnosť významná podľa hmotného práva pre rozhodnutie o veci nebola alebo

nemohla byť preukázaná, a keď teda výsledky hodnotenia dôkazov neumožňujú súdu prijať záver ani o
pravdivosti tvrdenia tejto skutočnosti, ani o tom, že by táto skutočnosť bola nepravdivá.

27. V konaní nebolo sporné, že právny predchodca žalobkyne pre žalovaného vykonával práce na
vodoinštalácii. Rovnako nebolo sporné, že práce a materiál boli vyúčtované, avšak spornou zostala

skutočnosť, ťi bola faktúra riadne doručená a aká časť fakturovanej sumy nebola uhradená.

28. Z verejne dostupných údajov súd zistil, že B. C., podnikajúci pod menom B. C. – MONVAK,
IČO: 406 02 621, registrovaný pod č. živnostenského registra 706-16933, ukončil podnikateľskú
činnosť vo všetkých predmetoch podnikania uvedených na dokladoch o živnostenskom oprávnení

ku dňu 11.02.2021. Zomrel dňa XX.X.XXXX a do okamihu úmrtia žiaden nárok voči žalovanému
neuplatňoval. Ako je zrejmé z dedičského rozhodnutia, v rámci dedičského konania nebol predložený
doklad o zostatkoch z podnikateľskej činnosti a ani v rámci konania o žalobe žalobkyňa nepredložila
doklad o tom, že by suma 800,- eur bola vedená v účtovníctve ako neuhradená. Rovnako nebol v konaní
produkovaný dôkaz preukazujúci výšku neuhradeného zostatku, pričom podľa faktúry mal žalovaný

uhradiť celkovo 3.851,60 eur a zo žiadneho žalobkyňou predloženého dôkazu nemožno zistiť, ako bola
výška žalovanej sumy vypočítaná, nakoľko v konaní nebol predložený dôkaz o tom, že suma 3.051,60
eur bola a akou formou, uhradená. Dôkazná povinnosť v tomto smere zaťažuje žalobkyňu.

29. Čo sa týka námietky žalovaného, že mu až do konania pred súdom faktúra nebola doručená, v tomto

smere súd poukazuje na skutočnosť, že žalobkyňa žiadnym spôsobom nepreukazovala a nepreukázala
doručenie faktúry č. 06/2020 žalovanému. Faktúra s dodacím listom bola v celosti súdu predložená až
podaním zo dňa 3.7.2024. Dodací list pritom obsahuje len rozpis materiálu, ktorého hodnota je rovnaká
ako fakturovaná suma a hodnota prác teda nie je vo faktúre nijako špecifikovaná, pričom navyše nebol
produkovaný ani dôkaz v zmysle ust. §632 Občianskeho zákonníka o obsahu a rozsahu zmluvy o dielo.

Pokiaľ svedok H. tvrdí, že žalovaný sa vyjadril: „viem, musím mu vrátiť peniaze, keď je tak vážne chorý“,
súd jeho vyjadrenie vyhodnotil ako irelevantné, pojmy „vrátiť“ a „doplatiť“ nie sú obsahovo zameniteľné.
Žalovaný nárok vyjadrenie svedka nijako nepreukazuje. Ani v tomto rozsahu žalobkyňa svoje dôkazné
bremeno neuniesla.

30. S ohľadom na vykonané dokazovanie a konštatované skutočnosti súd žalobu v celom rozsahu
zamietol, nakoľko žalobkyňa neuniesla dôkazné bremeno a existenciu a výšku svojho nároku
nepreukázala.31. O trovách konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 C.s.p., v konaní úspešnému žalovanému priznal
náhradutrovkonaniavrozsahu100%,oktorýchsúdrozhodnevzmysle§262ods.2C.s.p.samostatným
uznesením.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné odvolanie do 15 dní odo dňa doručenia rozhodnutia na tunajšom
súde.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje,
v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a)neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,

d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g)zistenýskutkovýstavneobstojí,pretožesúprípustné ďalšieprostriedkyprocesnejobranyaleboďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo

h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné rozhodnutie súdu
prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu vyššie uvedenú, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na

podanie odvolania.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na
vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona; ak ide o rozhodnutie, ktorým bola upravená starostlivosť
o maloletého, styk s maloletým alebo iná ako peňažná povinnosť vo vzťahu k maloletému, oprávnený
môže podať návrh na súdny výkon rozhodnutia.