Rozsudok – Starostlivosť o maloletých… ,
Potvrdené Judgement was issued on Wednesday, January 23, 2025

Súd: Mestský súd Bratislava II
Spisová značka: 22P/30/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1224203539
Dátum vydania rozhodnutia: 23. 01. 2025

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Anna Križáková
ECLI: ECLI:SK:MSBA2:2025:1224203539.7

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Mestský súd Bratislava II v konaní vedenom sudkyňou Mgr. Annou Križákovou, v právnej veci
starostlivosti súdu o maloleté deti: R. H. Ď.C., narodené XX.XX.XXXX, a C. H. Ď., narodené
XX.XX.XXXX, obe bytom u matky, obe zastúpené kolíznym opatrovníkom: Úrad práce, sociálnych vecí
a rodiny Bratislava, so sídlom Vazovova 7/A, 816 16 Bratislava, deti rodičov: matka - H.. F.na H. E.
D., narodená XX.XX.XXXX, trvale pobytom L. XX, XXX XX L., zastúpená - JUDr. Denisa Jánošíková,

advokátka, so sídlom Klincová 35, 821 08 Bratislava, a otec - A.. H. Ď., narodený XX.XX.XXXX, trvale
pobytom L.X. XX, XXX XX L., zastúpený - JUDr. Jana Hreňová, advokátka, so sídlom Pri Suchom mlyne
50, 811 04 Bratislava, na návrh otca o uloženie výchovného opatrenia, takto

r o z h o d o l :

I. Súd nariaďuje v ý c h o v n é o p a t r e n i e, ktorým sa maloletým deťom R. H. Ď.,
narodenej XX.XX.XXXX a C. H. Ď., narodenej XX.XX.XXXX a rodičom maloletých: F. H. E. D., narodenej
XX.XX.XXXX a otcovi: H. Ď., narodenému XX.XX.XXXX u k l a d á povinnosť podrobiť sa odbornému
sociálno-psychologickému poradenstvu na Referáte poradensko-psychologických služieb Úradu práce,

sociálnych vecí a rodiny Bratislava so sídlom Vazovova 7/A, 816 16 Bratislava v trvaní 6 mesiacov od
právoplatnosti tohto rozhodnutia.
II. Rodičia a maloleté deti, ktorých účasť je povinná zabezpečiť matka, sú povinní zúčastniť sa na
nariadených stretnutiach, ktorých presná špecifikácia, rozsah, trvanie a miesto realizácie budú určené
povereným pracovníkom subjektu označeného vo výroku I. tohto rozhodnutia.
III. Súd bude sledovať výkon nariadeného výchovného opatrenia v 2-mesačných intervaloch.

IV. Žiaden z účastníkov n e m á nárok na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Návrhom zo dňa 07.11.2024 sa otec domáha nariadenia výchovného opatrenia, spočívajúce v
povinnosti rodičov podrobiť sa psychologickému poradenstvu na Referáte poradensko-psychologických
služieb na Úrade práce, sociálnych vecí a rodiny Bratislava alebo v ním určenom akreditovanom
zariadení, za účelom odstránenia rodičovského konfliktu, zlepšenia komunikácie a schopnosti
akceptovať druhého rodiča v živote ich maloletých detí v rozsahu 20 hodín, s tým, že presný čas stretnutí
určí poskytovateľ poradenstva po dohode s každým z rodičov a nariadenia výchovného opatrenia

maloletým deťom Ď.C. - R. H., X..: XX.XX.XXXX a C. H., X..: XX.XX.XXXX, spočívajúce v povinnosti
podrobiť sa psychologickému poradenstvu na Referáte poradensko-psychologických služieb na Úrade
práce, sociálnych vecí a rodiny Bratislava alebo ním v určenom zariadení, za účelom odstránenia
odcudzenia maloletých dcér a otca v rozsahu 10 hodín každá maloletá dcéra samostatne a 30 hodín
každá maloletá dcéra spoločne s otcom, s tým, že presný čas stretnutí určí poskytovateľ poradenstva.

2. Svoj návrh odôvodnil tým, že rodičia maloletých detí uzatvorili manželstvo dňa XX.XX.XXXX. Toto
manželstvo bolo rozvedené Okresným súdom Bratislava V, rozsudkom zo dňa XX. C. XXXX, č. k.
22P/12/2022-157. Rozsudok nadobudol v časti rozvodu manželstva právoplatnosť a vykonateľnosťdňa 02.11.2022. Z manželstva pochádzajú tri deti: R. L. D., rodený Ď., narodený XX.XX.XXXX, G. R.
H. Ď., narodená XX.XX.XXXX a G. C. H. Ď., narodená XX.XX.XXXX, ktoré boli na čas po rozvode
zverené do osobnej starostlivosti matky, pričom styk otca a detí nebol upravený. Najstarší syn L. je

medzičasom plnoletý. Matka spolu s deťmi žije v byte na adrese L. XX v L.-J., v byte, ktorý je v
bezpodielovom spoluvlastníctve manželov (rodičov maloletých), ktoré doposiaľ nie je vysporiadané. Už
počas konania o rozvod manželstva sa jasne prejavili tendencie matky manipulovať v tom čase maloleté
deti v neprospech otca a brániť v kontakte otca a maloletých detí. Otec, napriek tomu, že mal pôvodne
v konaní o rozvod manželstva a úpravu porozvodovej starostlivosti o deti, záujem starať sa o deti v

režime striedavej osobnej starostlivosti, v záujme detí ustúpil a súhlasil s tým, že deti budú zverené
matke a jeho kontakt s deťmi nebude upravený. Dúfal, že po rozvode manželstva opadne vlna emócií a
situácia sa postupne stabilizuje. Avšak pokračovala a pokračuje doslova systematická manipulácia detí
zo strany matky do tej miery, že deti sa doslova boja otca čo i len pozdraviť. Otec sa v priebehu ostatných
rokov snažil komunikovať a hľadať pomoc aj prostredníctvom úradu práce, sociálnych vecí a rodiny,
ktorý oslovil a požiadal ich o spoluprácu pri sanácii tohto stavu. Rodine bola odporúčaná spolupráca s

organizáciou V., ktorú však matka bojkotovala a neumožnila ani deťom stretávanie resp. odbornú pomoc
v tomto zariadení. Matka tak ako v minulosti, ani teraz nepodporuje vzťah otca a detí a doslova ho
naďalej systematicky devalvuje. Matka sa stále sústredí na osobu otca a jeho negatívne a nemorálne
vykresľovanie nielen pred deťmi, ale smerom k všetkým subjektom, s ktorými dôjde do kontaktu. Otec
nemážiadnupriamumožnosťsdeťmikomunikovaťakeďsanapríkladpokúšalstretnúťsdeťmipoškole,

tak deti najprv mali snahu s ním prehovoriť aspoň zopár viet, následne však od matky dostali inštrukcie,
že akonáhle sa otec objaví, majú volať políciu. Túto absolútnu animozitu matka smerom k otcovi vôbec
neskrýva a otvorene ju prezentuje tak smerom k otcovi, pred kolíznym opatrovníkom ako aj priamo
pred súdom. Akákoľvek vecná komunikácia s matkou nie je reálne možná, jej správanie sa voči otcovi
je vylovene agresívne, útočné a obviňujúce. Postupom času si matka vymýšľa nové a nové obvinenia

na osobu otca a naposledy na pojednávaní vo veci vedenej pod spisovou značkou 22P/13/2024 na
tunajšom súde, otca doslova obvinila z toho, že má sexuálnu úchylku a nepriamo ho obvinila aj zo
zneužívania v tom čase maloletých detí. Je jasné, že napriek tomu, že od rozvodu manželstva rodičov
uplynuli viac ako dva roky, matka sa stále snaží aj o ďalšie až absurdné očierňovanie otca v očiach
detí a tretích osôb, hľadaním komplikovaných konštrukcií a prepojení otca s inými nemorálnymi, či

dokonca protizákonnými aktivitami a jeho nezakryte plánovanou kriminalizáciou. Matka smerom k otcovi
nemala a nemá akékoľvek dobré slovo a nič pozitívne na jeho osobu smerom k deťom neprezentuje,
práve naopak, iba zvyšuje jej obvinenia na jeho osobu a vykresľovanie otca ako zlého a amorálneho
človeka. Otec sa snažil už v rámci konania o rozvod manželstva riešiť situáciu týkajúcu sa detí a tohto
jednostranného vnímania reality matky, prostredníctvom odbornej pomoci, ktorá by bola deťom, ale aj

rodičom poskytnutá, aby si všetci mohli spracovať situáciu okolo rozpadu manželstva rodičov a zároveň,
aby si mohli samy vytvoriť svoj názor na veci, ktoré sa diali a dejú. Matka doslova zmarila akúkoľvek
pomoc odborníkov a dohodnuté stretnutia vždy zrušila, aj keď prvotne otca vyslovene žiadala o tom, aby
takúto odbornú pomoc zabezpečil. Situácia sa vyhrotila do tej miery, že napriek pôvodne vynikajúcemu
vzťahu otca a detí, tieto pod priamym vplyvom matky s otcom odmietajú absolútne komunikovať a

stretávať sa s ním. Pri poslednom osobnom stretnutí rodičov na súde, keď bol prítomný aj najstarší
syn L., tento pod priamym vplyvom matky nemohol ani odpovedať na otázku otca, kam chodí do školy.
Syn sedel vedľa matky so sklonenou hlavou a nesmel vôbec reagovať na čokoľvek smerom k otcovi,
nesmel ani pozdraviť otca, čo teda otec považuje za základnú slušnosť. Matka sa absolútne netajila tým,
že syn s otcom hovoriť nebude a doslova agresívne vystupovala smerom k otcovi, ktorého okamžite

začala obviňovať. Z konania matky je zrejmé, že pred deťmi vykresľuje otca ako človeka, ktorý sa
o ne nezaujíma, finančne ich dostatočne nezabezpečuje, je nemorálny a zlý. Súčasťou rodičovskej
kompetencie jej aj schopnosť rešpektovať druhého rodiča a jeho úlohu vo výchove detí, čoho matka
vzhľadom na jej konkrétne kroky a činy schopná nie je. Nátlak matky a jej fabulácie dospeli do tej
miery, že otec musí zvažovať reálne právne kroky na to, aby matke v tomto ohováraní zabránil, pretože

matka dookola nerobí nič iné, iba produkuje absurdné obvinenia na adresu otca, ktoré nikdy ničím
nedokladovala a nepreukázala. Matka naďalej systematicky štve deti proti ich vlastnému otcovi a vôbec
sa tým netají. V situácii, keď sa plnoletý syn otcovi v prítomnosti matky bojí čokoľvek povedať a ani
neodpovienapozdrav,jejasné,žeautoritatívnyzásahjenevyhnutný.Prostredie,ktorématkavytvárapre
deti, je pre ne škodlivé a deťom iba prospeje odborná spolupráca s psychológom, ktorá môže napomôcť

aj znova naštartovaniu vzťahu otec - deti. Deti jednoznačne vyrastajú v prostredí, ktoré podporuje
odcudzenie sa detí od jedného z rodičov a sú opakovane vystavované situáciám, ktoré nemajú možnosť
reálne a správne vyhodnotiť. Správanie sa matky, ktorá v rámci osobnej animozity voči otcovi, absolútne
odstrihla deti od otca a neustále rieši smerom k otcovi iba otázku peňazí, obviňovania a jeho úplnéhovylúčenia zo života detí, a všetko ostatné bojkotuje, je neakceptovateľné. Matka absolútne neinformuje
otca o deťoch, koná a rozhoduje svojvoľne a bez akejkoľvek snahy o kooperáciu s otcom aj v prípade,
ak je potrebný súhlas otca napríklad s zápisom dieťaťa na školu, matka rovno oznamuje škole, že

súhlas otca nie je možné získať. Otec sa informácie o dcérach a ich školských výsledkoch dozvedá
iba priamo zo školy, kde sa informuje, avšak akékoľvek iné informácie nemá a objektívne ich nemá
ani ako a od koho získať. Otec má za to, že by podstatné otázky týkajúce sa záležitostí detí mali byť
riešené oboma rodičmi a obaja rodičia by sa mali na týchto dohodnúť a vzájomne ich odkomunikovať.
Toto však objektívne nie je v danej situácii možné, keďže matka otca ako rodiča akceptuje iba do tej

miery, že je povinný hradiť výživné. Už samotná skutočnosť, že matka bez toho, aby akokoľvek s otcom
tému komunikovala, podala na súd návrh na zmenu priezviska maloletých detí, svedčí o tom, že nemá
záujem s otcom o deťoch vôbec komunikovať čokoľvek. Matka vedie deti k nadradenému, trestajúcemu
postoju voči otcovi za jeho zradu voči jej osobe a to napriek jej deklarovanému kresťanskému založeniu,
ktoré by však malo byť vychádzajúc zo základov tohto učenia založené práve na úcte k obom rodičom
a odpustení. Deti sú evidentne nastavené tak, že otec sa dopustil neodpustiteľného morálneho zlyhania

a je naproti tomu ich morálnym právom toto konanie otca demonštratívne odsudzovať a „trestať“ ho
svojím odmietavým postojom, čo má však zásadný vplyv na ich život, keďže sa samy, resp. pod vplyvom
matky pripravujú o podiel otca na ich výchove a fakticky aj o prítomnosť mužského vzoru v ich živote.
Deti sú pod absolútnym vplyvom matky, otec na ich názory nemá absolútne žiadny vplyv. Otec nie je
tým rodičom, ktorý by si neplnil svoje rodičovské povinnosti k svojim deťom - javí o svoje deti naďalej

záujem, a to aj napriek animozite zo strany matky voči nemu, nestratil k deťom citový vzťah, svoju
vyživovaciu povinnosť k svojim deťom si riadne plní. Deti zrkadlia postoje matky k otcovi, sú voči matke
absolútne lojálne, pričom z rodičov má iba matka priamy vplyv na deti, keďže má otec dlhodobý problém
s deťmi nadviazať kontakt, aj keď sa oň snaží. Matka absolútne neprípustne prenáša svoju animozitu
voči osobe otca, z jej pohľadu opodstatnenú a pochopiteľnú, na maloleté deti, čo následne vedie k

tomu, že deti si nemôžu vytvoriť vlastný kontakt s otcom a ani vlastný názor na situáciu a vyslovene
zrkadlia postoj matky. Z pozitívneho záväzku štátu vyplýva, že súdy sú povinné zverenými procesnými
prostriedkami vytvárať predpoklady pre narovnanie narušených vzťahov medzi rodičmi a deťmi, vrátane
prostriedkov donútenia, ak môže takéto opatrenie viesť k sledovanému cieľu a ak je primerané. Otec má
za to, že nariadenie výchovného opatrenia je aktuálne jedinou možnosťou, ako riešiť súčasnú situáciu

v rodine, zmierniť, ideálne eliminovať na minimum konflikt panujúci medzi rodičmi, ktorý je nesporný.
Matka absolútne nerešpektuje úlohu druhého rodiča v živote maloletých detí, pričom prílišne negatívne
nastavenie jedného rodiča voči druhému rodičovi nesporne ovplyvňuje aj nastavenie maloletých detí k
druhému rodičovi, keďže emócie rodičov nesporne vplývajú na maloleté deti.

3. K návrhu otec pripojil rozsudok Okresného súdu Bratislava V č. k. 22P/12/2022-157 zo dňa
18.08.2022.

4. Na informatívnom stretnutí konanom dňa 18.12.2024 na tunajšom súde v rámci tzv. Cochemskej
praxe otec uviedol, že výchovné opatrenie je na dve dcéry, syn už je dospelý. Návrh podal, nakoľko sa s

deťmi nestretával, vybavil aj psychológa, ktorého aj zaplatil, aj mal s matkou detí absolvovať stretnutie
na Referáte poradensko-psychologických služieb na Úrade práce, sociálnych vecí a rodiny Bratislava,
avšakzostranymatkytobolovždyzmarené.Detisakpsychológovinedostali.Otecnavštívilajškolského
psychológa, že by sa tam s deťmi stretol, avšak dostal odpoveď, že pokiaľ matka nedá súhlas, stretnutie
s deťmi nemôže byť. Matka uviedla, že takýto súhlas nedá. Matka uviedla, že deti sa s otcom stretnúť

nechcú, je oboznámená s návrhom, k návrhu sa nevyjadrila a uvádzala, že ona je rozvedená, nevidí
význam, aby sa stretávala so svojím bývalým partnerom a nesúhlasí s návrhom na výchovné opatrenie
voči jej osobe, nemieni sa stretnúť s otcom, ona má svoj život. U staršej dcéry R. nevidí dôvod, aby
jej bolo nariadené výchovné opatrenie, nakoľko S. X mesiacov má XX K.. Nevidí, prečo by sa mala
dospelá osoba stretávať s otcom. Mladšia dcéra sa s otcom stretávať nechce a ona nepôjde proti svojim

deťom. Otec im neposkytol pomoc, keď to potrebovali, keď syn bol veľmi chorý, keď bol chorý ich pes
a potrebovali chodiť s ním každý deň na liečbu. Otec bol u svojej frajerky a vysmieval sa im. Matka
považuje za arogantné a útočné, že z jednej strany jej otec napíše blahoželanie k meninám a z druhej
strany podá návrh na uloženie výchovného opatrenia. Matka musela vykryť nadčasmi celé finančné
pokrytie, keďže otec detí od nich odišiel. Všetky deti majú otca zablokovaného. Uvádzala, že otec detí

nejavil o deti asi dva roky záujem. O deti nejavil záujem asi ešte aj rok a pol po rozvode. Otec uviedol,
že to pravda nie je. Matka detí ho po rozvode vyhodila z domu a určovala otcovi, kedy môže prísť za
deťmi a vždy, keď došiel, tak sa na ňom exmanželka „vyvŕšila“. Otec uvádza, že mal dohodnutý aj výlet
s deťmi k otcovým rodičom, čo deti chceli ísť, avšak matka to zastavila s tým, že jej otec nedal 400,-eur na už nevie čo a deti s ním nešli a odvtedy sa to kazilo. Na základe vplyvu matky sa s ním deti
nestretávajú a je tu potrebný zásah psychológa. Zástupca matky uviedol, že deti s otcom nekomunikujú
a je to ich určitý postoj, možno deti očakávali niečo iné ako podanie takéhoto návrhu. Kolízny opatrovník

maloletých uviedol, že bolo vykonané šetrenie, ktoré bolo predložené. Keď jeden rodič chce a druhý nie,
je to asi zbytočné, pričom kapacity majú voľné. Deti majú nejakú vieru a do istej miery sú ovplyvnené aj
matkou. Kolízny opatrovník súhlasil s odborným poradenstvom s deťmi.

5. Návrh bol matke doručený v súlade s ust. § 106 ods. 1 písm. a) Civilného sporového poriadku ( „ďalej

ako CSP). Matka sa k návrhu písomne nevyjadrila.

6. Súd vykonal dokazovanie výsluchmi rodičov, ich zástupcov a kolízneho opatrovníka a oboznámil sa
tiež s obsahom spisov tunajšieho súdu sp. zn. B5-22P/83/2021, B5-22P/12/2022, 22P/13/2024, ako aj
ostatnými na vec sa vzťahujúcimi listinnými dôkazmi.

7. Rodičovské práva a povinnosti rodičov k maloletým deťom Ď. sú upravené rozhodnutím Okresného
súdu Bratislava V č. k. 22P/12/2022-157 zo dňa 18.08.2022 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v
Trnave č. k. 11CoP/47/2023-313 zo dňa 06.02.2024, ktorým súd manželstvo rodičov rozviedol a schválil
rodičovskú dohodu, na základe ktorej sa v tom čase maloletý L., maloletá R. H. a maloletá C. H. na
čas po rozvode zverili do osobnej starostlivosti matky s tým, že zastupovať maloleté deti a spravovať

ich majetok budú obaja rodičia, otcovi uložil platiť na výživu v tom čase maloletého L. sumu 530 eur
mesačne, na výživu maloletej R. H. sumu 680 eur mesačne a na výživu maloletej C. H.Á. sumu 650 eur
mesačne, vždy do 15. dňa v mesiaci vopred k rukám matky maloletých detí. Toto konanie bolo vedené
na návrh otca, ktorým sa domáhal, aby súd rozviedol jeho manželstvo, maloleté deti pochádzajúce z
manželstva zveril do striedavej osobnej starostlivosti oboch rodičov v týždňových intervaloch s osobitnou

úpravou počas sviatkov a prázdnin s tým, že sa matke zaviaže prispievať na výživu každého z detí
sumou 100 eur mesačne. Matka s návrhom na rozvod manželstva výslovne nevyjadrila nesúhlas, avšak
zo spôsobu prezentácie jej postoja voči manželovi súdu bolo zrejmé, že má aj s poukazom na vlastné
náboženské založenie problém akceptovať skutočnosť, že manžel po opustení spoločnej domácnosti
nadviazalznámosťsinouženou,pričomsanetajilatým,žesvojpostojkomunikujesdeťmi,sktorýmirieši

aj otázku výživného zo strany otca s odôvodnením, že ich učí finančnej gramotnosti. Napriek tomu, že
sa súdu nepodarilo manželom sprostredkovať efektívne odborné poradenstvo, prostredníctvom svojich
zástupcov účastníci napokon dospeli k základnej dohode o úprave výkonu ich rodičovských práv a
povinností k maloletým deťom na čas po rozvode a to čo do zverenia maloletých detí matke a ich
spoločného zastupovania a správy ich majetku.

8. Ďalej je súdu z rozhodovacej činnosti známe, že rozsudkom tunajšieho súdu č. k. 22P/13/2024-120 zo
dňa 26.09.2024 súd zamietol návrh matky na udelenie súhlasu na podanie žiadosti o zmenu priezviska
maloletých detí Ď. - R. H., X. XX.XX.XXXX C. C. H., X. XX.XX.XXXX z priezviska ,Ď. na priezvisko ,D..
Voči predmetnému rozhodnutiu podala odvolanie matka.

9. Súd dňa 25.09.2024 vykonal pohovor s maloletými deťmi za prítomnosti kolízneho opatrovníka v
konaní vedenom pod sp. zn. 22P/13/2024. Obe deti sa dostavili v sprievode matky, pričom súd pristúpil
k pohovoru individuálne, najskôr s C. H. a následne so R. H.. Obe deti zhodne prejavili vôľu k zmene
priezviska, čo odôvodňovali tým, že nechcú, aby ich spájalo s otcom. V kontexte ich vyjadrení vyplynulo,

že obe kladú otcovi za vinu, že opustil ich matku, čo považujú za veľmi zlé a v dôsledku toho je otec
zlý človek. C. uviedla, že priezvisko vyberali podľa významu s poukazom na to, že sú veriaca rodina a
význam sa im veľmi páčil. R. uviedla, že nápad so zmenou priezviska vzišiel od matky, ktorá sa nechce
volať ako jej bývalý manžel. Všetci s tým súhlasili, najstarší brat si už priezvisko zmenil, pokiaľ by súd
neschválil zmenu, R. je odhodlaná urobiť tak po dosiahnutí plnoletosti. Obe dievčatá potvrdili, že otec

sa pokúša o kontakt, píše im e-maily, ale ony neodpovedajú.

10. Na pojednávaní konanom dňa 19.12.2024 zástupca otca uviedol, že po konzultácii s otcom napriek
uvedenému trvá na podanom návrhu aj voči maloletej R. H., keď dodal, že pokiaľ by mal otec akúkoľvek
inú možnosť dosiahnutia aspoň základného kontaktu s deťmi cez ochotu k absolvovania odborného

poradenstva mimo súdnej cesty, čo však matka kategoricky odmieta, určite by to neriešil cez súd. Z jeho
strany nejde o nátlak či vydieranie.11. Matka súdu uviedla, že nevie, ako má deti prinútiť k stretávaniu sa s otcom, na čo zo strany súdu
bola poučená, že práve k tomu, aby sa naučila metódam pozitívnej motivácie detí ku kontaktu s otcom
bude slúžiť výchovné opatrenie. Matka zotrvala na tom, že sa s otcom kontaktovať nechce, sú rozvedení

a každý z nich má svoj život. Následne bola matka zo strany súdu poučená o tom, že v prípade
nerešpektovania súdneho rozhodnutia môže byť vystavená súvisiacim trestnoprávnym dôsledkom, keď
súdne rozhodnutie v predmetnej veci sleduje najlepší záujem detí a nie rodičov.

12. Zástupca otca poukázal na obsah podaného návrhu, keď aj z informatívneho stretnutia rodičov

vyplynulo, že aktuálne nie je možné riešiť situáciu inak. Pridržiava sa petitu návrhu s tým, že alternatívne
odborné poradenstvo navrhuje nariadiť buď na Referáte poradensko- psychologických služieb Úradu
práce, sociálnych vecí a rodiny Bratislava, alebo ním určenom akreditovanom zariadení, a to za účelom
odstránenia rodičovského konfliktu, zlepšenia komunikácie a akceptovať druhého rodiča v živote detí vo
vzťahu k rodičom a v určenom rozsahu vo vzťahu k deťom.

13. Zástupca matky uviedol, že má za to, že účelom výchovného opatrenia by malo byť predovšetkým
pomôcť tam, kde obe strany pracovať chcú a nevedia nájsť cestu. Vzhľadom na predbežné právne
posúdenie súdu z ktorého vyplýva, že návrh považuje za dôvodný, žiada o prehodnotenie navrhovaného
rozsahu výchovného opatrenia, keď má za to, že v prípade vyhovenia návrhu v tejto časti by sa výchovné
opatrenie mohlo minúť účelu, keď otec požaduje vzhľadom na aktuálny stav vzťahov s deťmi, ktorých

postoj je súdu známy z predchádzajúcich konaní jednak z ich vyjadrení, ako aj z vyjadrení rodičov, by
bol neprimeraný a mal by tendenciu vzťahy skôr zhoršiť. V prípade vyhovenia návrhu teda rozsah hodín
navrhuje zredukovať aspoň na polovicu, keďže otcom navrhovaný spôsob zbližovania sa z deťmi by
nemusel mať pozitívny vplyv na ich vzájomný vzťah.

14. Otec v rámci svojej výpovede uviedol, že od podania návrhu, ako aj od podania jeho výpovede v
konaní vedenom na tunajšom súde pod sp. zn. 22P/13/2024 o udelenie súhlasu na zmenu priezviska,
na ktorú v plnom rozsahu odkázal, sa vo vzťahu k jeho kontaktom s deťmi nič nezmenilo. Naďalej sa
snaží deťom písať, pričom naďalej nereagujú.

15. Vo svojej výpovedi v konaní vedenom pod sp. zn. 22P/13/2024 otec uviedol, že pokiaľ by bolo
možné sa s deťmi stretávať a postupne nadobúdať normálny rodičovský vzťah, bol by možno ochotný
pristúpiť na zmenu priezviska, ale rozhodne vyjadrenie v tomto smere nebral ako podmienku, ale skôr
ako možnosť priblížiť sa k deťom, čo mu matka dlhodobo neumožňuje. Od začiatku je naopak matkinou
snahou zničiť mu život a zničiť jeho vzťah s deťmi. Otec nemá problém matke poskytnúť aj do budúcna

súhlas s cestovaním detí. Na vykreslenie matkinho správania uviedol, že za minimálne nefér považuje
skutočnosť, že do prihlášky na školu uviedla matka vyslovene klamstvo, že s otcom nie je možné sa
kontaktovať, čo svedčí o jej komunikácii. Čo sa týka jeho pokusov o kontakt s deťmi, myslí si, že majú
zablokované jeho telefónne číslo, a preto im nevolá a SMS posiela iba príležitostne. Snaží sa ich raz až
dvakrát týždenne kontaktovať e-mailom - píše, ako mu to vyjde, hoci s tým, že neráta s odpoveďou. Z

výsluchu detí vyplynula pre neho nová informácia, že deti o e-mailoch vedia, aj tak ich má rád, zostanú
jeho deťmi, rozhodne sa ich nevzdáva a nevzdáva sa otcovstva, nech už si matka robí čokoľvek. To, že je
zlý človek, nie je z hlavy detí, naučili sa to od matky. Mrzí ho, že jej ublížil, ale napriek tomu nemá matka
právotaktosasprávaťohľadomotcavočijehodeťom.Poslednýrokaždvasotcommatka nekomunikuje
vôbec ohľadom žiadnych praktických vecí a už vôbec nie ohľadom detí. Predchádzajúca e-mailová

komunikácia bola plná dešpektu. Voči obvineniu zo zneužívania vlastných dcér sa ohradil otec s tým, že
nechápe,akotomohlomatkunapadnúťanevie,akoprišlanapríkladnatvrdenie,žemáerotogénnezóny
v oblasti uší. Bol by rád, keby matka predložila akýkoľvek dôkaz na svoje tvrdenia, doteraz otec vôbec
netušil, že nejaká ňou opísaná pornoskupina vôbec existuje. Otec sa venuje horolezectvu a športu.
Už v minulosti po rozchode medzi rodičmi došlo k manipulácii s otcovým účtom na Facebooku a má

podozrenie, že to bola práve matka, ktorá mu zmenila profilovú fotku. Napokon vo vzťahu k postoju a
správaniu dcér považuje za významné upozorniť, ako uzavreto sa správal najstarší syn po pojednávaní
ohľadomdlhunavýživnomnačasdorozvodu.Cezkrátkuprestávkusahosnažilotecpredpojednávacou
miestnosťou spýtať na potvrdenie o návšteve vysokej školy, sedel vedľa matky schúlený, pričom matka
robí všetko pre to, aby otca deti nenávideli. Pokiaľ dospelý syn nemôže slobodne komunikovať, nevie

si otec ani predstaviť, pod akým tlakom zo strany matky musia byť maloleté dcéry. Matka otca na
pojednávaní krivo obvinila zo sexuálneho zneužívania, ale neuviedla, že ešte počas spolužitia v návale
emócií sama fyzicky zaútočila na deti. Aktuálne správanie matky voči otcovi je ďaleko od významu
priezviska, ktoré žiada pre deti, ako aj od toho, k čomu ich vedie. So zmenou priezviska detí nesúhlasilpreto, lebo sú to jeho deti a jeho deťmi zostanú. Po nadobudnutí plnoletosti sa môžu rozhodnúť slobodne
o svojom ďalšom priezvisku.

16. Matka zotrvala na tom, čo som uviedla vo svojej výpovedi v konaní vedenom na tunajšom súde pod
sp. zn. 22P/13/2024 na pojednávaní konanom dňa 26.09.2024, v ktorej o.i. uviedla, že otec súhlasil so
zmenou priezviska za podmienky, aby sa s ním deti stretávali, avšak následne už bol kategoricky proti.
Čo sa týka otcovho potenciálneho súhlasu s cestovaním, v minulosti sa stalo, že nedodal dokumenty,
resp. potrebné dokumenty týkajúce sa školy v roku 2021 dodal po termíne, a tak matka neverí tomu,

že by dal deťom súhlas s cestovaním, keď už v minulosti sa správal nezodpovedne a nevedela sa
na neho matka spoľahnúť. Čo sa týka toho, že deti považujú otca za zlého človeka uviedla, že pri
upratovaní našli detskú kresbu pochádzajúcu zhruba z času, keď mala mladšia dcéra X a staršia X rokov.
Podľa matky ide o kresbu C. H., je na nej otec, okolo ktorého sú srdiečka, následne si spomenuli, že po
víkendoch, keď prišiel otec z práce, žiadal od detí masírovanie, brali to ako službu otcovi a mali mu napr.
aj čistiť ušká, pričom otec má silné erotogénne zóny v oblasti uší. Matka si myslí, že po masáži si išiel

otec urobiť dobre do kúpeľne. Následne s dcérami prehľadali internet a prišli na to, že otec sa venuje
japonskej sadomaso technike. Prišli na to tak, že jeho meno zadali do vyhľadávača na internete a zistili,
s kým sa kontaktuje cez Facebook, pričom išlo o osoby, ktoré sa takejto technike venujú. To, že sa jej
venuje otec, matka dedukuje z toho, že tieto osoby sledoval. Ide o techniku zväzovania, ktorá je morálne
absolútne nezlučiteľná s výchovou detí v kresťanskom duchu. Deťom iba všeobecne povedala, že sa

otec niečomu takému venuje, konkrétne to ale dosledovávala už sama - sama pozerala ľudí, s ktorými
sa kontaktuje. Informácie posunula kolíznemu opatrovníkovi a zvažujú podanie trestného oznámenia
ohľadom sexuálneho zneužívania po tom, čo si zozbiera dostatok dôkazov.

17. Aj v konaní o uloženie výchovného opatrenia ďalej trvala na tom, že je tu podozrenie na sexuálne

zneužívanie detí zo strany otca a tiež na to, že otec trpí poruchou osobností a dvojtvárnosťou. Všetci
ho majú zablokovaného, takže maily od neho sa k nim nedostanú a poukázala na posledný mail, ktorý
našla v spame (č. l. 69, 70 súdneho spisu). Na jednej strane otec je schopný matke zablahoželať a na
druhej požiadať titulom vyporiadania BSM o vyplatenie viac než 6.000 eur do piatich dní (č. l. 71 súdneho
spisu), pričom matke dlží na výživnom na deti. Zakladám do spisu maily otca z 08.12.2024, vrátane

návrhu na vyporiadania BSM. Takto podľa vzťah s deťmi nenapraví, sám sa správa arogantne, matka
sa s ním osem mesiacov pokúšala dohodnúť, až následne podávala návrh na výživné. Z jeho strany
zažili výsmech a zosmiešňovanie, pričom žiadali len o starostlivosť o choré deti či psa, no on prejavoval
iba slovný formálny záujem. Zvaľuje iba na matku, že sa s ním deti nechcú kontaktovať, a že v ňom
živí nenávisť voči deťom, čo matka nemá absolútne v osobnostnej výbave. Terapeut matke odporúčal

žiaden kontakt s bývalým manželom, aby to v nej nevyvolávalo úzkosti, a teda nevie, ako by s ním
mala absolvovať výchovné opatrenie. Nie je pravdou, že v minulosti sama nebola ochotná absolvovať
odborné poradenstvo. Bola ochotná, ale bývalý manžel odo nej očakával, že si to má platiť sama. Sama
matka oslovila V., kde žiadala o pomoc pre deti, keď jej však uviedli, že by vedeli poskytnúť len párovú
terapiu, o čo nemala záujem. Otec si za súčasnú situáciu môže sám, nech si nesie zodpovednosť za

vlastné činy a nech si aj sebareflexívne uvedomí, ako sa sám správal. Čo sa týka výchovného opatrenia
pre dievčatá, tieto si neželajú žiaden kontakt s otcom. Nemá práva len otec, ale aj deti. Staršia dcéra má
XX,X roka a je už takmer dospelá a matka vie, že už od 12 rokov si môže dieťa povedať, či sa chce s
rodičom stretávať alebo nie. O tomto konaní sa s deťmi prirodzene rozprávala a už viackrát prezentovali
postoj aj pred súdom. Nemá s nimi problém opäť prísť, pričom povedia vždy to isté. Nevie, na základe

čoho sa tu deti nútia, aby sa stretávali s otcom, čo nemajú problém povedať aj jemu, pričom najstarší syn
si hneď po 18. narodeninách zablokoval pre otca prístup na EduPage a bol to práve otec, ktorý syna po
18. narodeninách zmanipuloval, aby mu podpísal, že celé jeho úspory sa presunú do právomoci otca,
čím ho de facto obral o našetrené peniaze. Otec by si mal uvedomiť, že to, ako sa k nemu deti správajú,
je dôsledkom jeho vlastného konania.

18. Zástupca kolízneho opatrovníka uviedol, že nemá problém s nariadením výchovného opatrenia,
naopak, komunikoval so psychologičkou Referátu poradensko-psychologických služieb ÚPSVaR, ktorá
potvrdila voľné kapacity avšak s tým, že bude vhodné rozsah výchovného opatrenia neobmedzovať
konkrétnymi hodinami, ale dĺžkou trvania, aby si konkrétny rozsah mohla poverená psychologička

prispôsobiť potrebám rodiny.

19. Otec v reakcii na výpoveď matky ohľadom dispozície so sporiacim účtom syna uviedol, že tento
založil a ukladal naň prostriedky výlučne so svojou matkou - starou matkou maloletých detí. Po synovýchXX. narodeninách mu povedal, že mu budú ďalej šetriť, ale s tým, že chce mať prístup k účtu, aby videl,
ako s peniazmi nakladá. Toto mu aj syn zriadil, avšak s tým, že po týždni mu prístup zrušil a peniaze
vybral. Bola to práve matka, ktorá neskôr vybrala obdobne šetrené peniaze pre obe dcéry.

20. Matka uviedla, že otec klame, že po synovej plnoletosti mal k jeho účtu prístup iba otec, sám si ho
musel vziať na seba a samy dcéry ju požiadali, aby presunula finančné prostriedky z ich účtov.

21. Na pojednávaní konanom dňa 23.01.2025 súd od kolízneho opatrovníka maloletých detí zistil, že

08.01.2025 sa na Úrade práce, sociálnych vecí a rodiny Bratislava uskutočnil pohovor s maloletými
deťmi Ď.Ý., na ktorom boli upovedomené o prebiehajúcom súdnom konaní, ako aj o predpokladanom
rozhodnutí. Deti sa dostavili v sprievode matky, samotný pohovor prebehol v jej neprítomnosti, pričom
sa ho zúčastnila psychologička referátu poradensko-psychologických služieb. Obe deti reagovali
odmietavo, zotrvávali na predchádzajúcom postoji, že sa nechcú s otcom stretnúť, nechcú výchovné
opatrenie, sú už veľké a nechápu, prečo ich k tomu nútime. Kolízny opatrovník súhlasí s nariadením

výchovného opatrenia na referáte poradensko-psychologických služieb úradu práce po porade s
kompetentnýmpracovníkomvzákonnomrozsahuvymedzenímčasutrvania,abybolponechanýpriestor
na konkrétne podmienky pre psychológa.

22. Zástupca otca titulom záverečnej reči uviedol, že v plnom rozsahu trvá na podanom návrhu. Má

za to, že v danom prípade sú plne dané dôvody na nariadenie požadovaného výchovného opatrenia s
cieľom pokúsiť sa o reparáciu narušených rodinných vzťahov a poskytnutie priestoru na ich vyjasnenie
tak, aby do budúcna rodičia dokázali fungovať minimálne na rodičovskej úrovni.

23. Zástupca matky titulom záverečnej reči uviedol, že návrh žiada v plnom rozsahu zamietnuť. V danom

prípade nejde nie o dve, ale o tri deti pochádzajúce z manželstva, z ktorých jedno dospelé, pričom staršia
dcéra v krátkej dobe tiež nadobudne plnoletosť. Súdu je známe, že deti odmietajú kontakt s otcom, čo
však nie je akceptované, rovnako ako dôvody, pre ktoré sa nechcú stretávať. Sám kolíznym opatrovník
sa vyjadril tak, že pokiaľ nie je vôľa, nemusí výchovné opatrenie dopadnúť pozitívne, pričom v prípade
vyhovenia návrhu sa právo stretávania sa s otcom zmení na povinnosť. Deti sú dostatočne veľké na to,

aby vedeli prejaviť svoju vôľu a aby bola rešpektovaná.

24. Matka záverom uviedla, že nechápe o čo tu ide, keď má výchovné opatrenie smerovať k reparácii
vzťahov, ktoré vlastne ani neboli. Deti majú svoje dôvody, prečo sa s otcom stretávať nechcú a je
evidentné, že vzťah otca k deťom ani nebol vybudovaný. Otec po odchode zo spoločnej domácnosti

nemalodetiskutočnýzáujem.Ibaimformálnevypisoval,akoichľúbiazačaltozrazuriešiťaždodatočne.
Vyvstáva tu otázka, kto je táto osoba, kto je tento otec, čo jej bolo zamietnuté a bola zosmiešnená.

25. Zástupca kolízneho opatrovníka zotrval na svojom súhlasnom stanovisku k nariadeniu výchovného
opatrenia.

26. Podľa § 37 ods. 2 Zákona o rodine ak je to potrebné v záujme maloletého dieťaťa, súd môže
rozhodnúť o uložení týchto výchovných opatrení:
a) vhodným spôsobom napomenie maloleté dieťa, jeho rodičov a iné fyzické osoby, ktoré svojím
správaním ohrozujú alebo narušujú jeho riadnu výchovu,

b) určí nad výchovou maloletého dieťaťa dohľad; dohľad vykonáva najmä za súčinnosti orgánu
sociálnoprávnej ochrany detí, obce, školy, neštátnych subjektov a zariadenia, v ktorom je maloleté dieťa
umiestnené,
c) uloží maloletému dieťaťu obmedzenie v rozsahu potrebnom na predchádzanie a zabraňovanie
škodlivým vplyvom, ktoré môžu ohroziť alebo narušiť jeho priaznivý vývin; dodržiavanie uloženého

obmedzenia sleduje najmä za súčinnosti obce,
d) uloží maloletému dieťaťu a jeho rodičom povinnosť podrobiť sa sociálnemu poradenstvu alebo inému
odbornému poradenstvu.

27. Podľa § 37 ods. 7 Zákona o rodine súd sleduje vykonávanie výchovných opatrení najmä v súčinnosti

s orgánom sociálnoprávnej ochrany detí, obcou, neštátnym subjektom a s príslušným zariadením.

28. Podľa § 37 ods. 8 Zákona o rodine súd hodnotí účinnosť výchovného opatrenia priebežne tak,
aby pred uplynutím obdobia, ktoré uviedol v rozhodnutí o jeho uložení, zhodnotil splnenie účeluvýchovného opatrenia. Súd zruší výchovné opatrenie, ak splnilo svoj účel. Ak je to v záujme maloletého
dieťaťa, môže súd rozhodnúť o opakovanom uložení výchovného opatrenia alebo o uložení iného
vhodného výchovného opatrenia. Ak súd na základe zhodnotenia účinnosti výchovného opatrenia

rozhodujeoopakovanomuloženívýchovnéhoopatreniapodľaodseku3aleboouloženíinéhovhodného
výchovného opatrenia podľa odseku 3 alebo o nariadení ústavnej starostlivosti podľa § 54, môže
dočasne upraviť pomery maloletého dieťaťa do právoplatnosti rozhodnutia.

29. Z vykonaného dokazovania v predmetnom konaní, ako aj z obsahu spisov v súvisiacich konania

vyplynulo, že matka otca neakceptuje ako druhého rodiča, odmieta s ním riešiť záležitosti detí (škole
napr. uviedla, že s otcom nie je možné sa kontaktovať). Matka si sama vedená čisto subjektívnymi
dôvodmi (animozita k bývalému manželovi) zmenila priezvisko, k čomu pod vplyvom matky pristúpil
samostatne aj plnoletý spoločný syn rodičov, pričom ide o priezvisko zvolené, nie rodné priezvisko
matky, ku ktorému by sa po rozvode vrátila, pričom toto priezvisko nemá akéhokoľvek vzťah k rodinným
väzbám matky, či detí, významovo súvisí a vychádza výlučne z matkou deklarovaného náboženského

presvedčenia. Deti aktuálne zrkadlia postoje matky tak vo vzťahu k otcovi, ktorému nemienia odpustiť
jeho nemorálne konanie voči matke, sú voči matke absolútne lojálne, pričom z rodičov má iba matka
priamy vplyv na deti, keď má otec dlhodobý problém kontaktu s deťmi aj keď sa oň snaží. Deti pod
priamym vplyvom matky odmietajú otca s odkazom na jeho pre matku (a teda i pre ne) neakceptovateľné
a neodpustiteľné amorálne správanie (mimomanželský vzťah otca s inou ženou) a to napriek dlhodobým

úprimných snahám otca napriek rozpadu vzťahu s matkou s omnoho komplikovanejším pozadím, ktoré
bolo prejednávané v konaní o rozvod, o udržanie predtým dobrých vzťahov s deťmi. V danom prípade
je evidentné, že matka absolútne neprípustne prenáša svoju animozitu voči osobe otca, z jej pohľadu
opodstatnenú a pochopiteľnú, na maloleté deti. Matka vedie dlhodobo deti k nadradenému, trestajúcemu
postoju voči otcovi za jeho zradu voči jej osobe a to napriek jej deklarovanému kresťanskému založeniu,

ktoré by však malo byť vychádzajúc zo základov tohto učenia založené práve na úcte k obom rodičom
a odpustení. Deti sú evidentne nastavené tak, že otec sa dopustil neodpustiteľného morálneho zlyhania
a je naproti tomu ich morálnym právom toto konanie otca demonštratívne odsudzovať a „trestať“ ho
svojím odmietavým postojom, čo má však zásadný vplyv na ich život, keďže sa samy, resp. pod vplyvom
matky pripravujú o podiel otca na ich výchove a fakticky aj o prítomnosť mužského vzoru v ich živote,

s ktorým chcú z uvedených dôvodov, ktoré súd nemôže hodnotiť ako skutočne zásadné z pohľadu
najlepšieho záujmu detí, pretrhnúť akúkoľvek väzbu s otcom. Matka dlhodobo podniká kroky smerujúce
k pretrhnutiu väzieb detí s otcom v dôsledku jej subjektívneho pocitu krivdy, ublíženia a poníženia vo
vzťahu k bývalému manželovi, keď sa zjavne nevie preniesť cez vlastné zranenie spôsobené rozpadom
jej primárnej rodiny a manželstva. Otvorene verbalizuje, že sa chystá otca kriminalizovať, keď pristupuje

aj k ďalšiemu až absurdnému očierňovaniu otca v očiach detí hľadaním komplikovaných konštrukcií
a prepojení otca s inými nemorálnymi, či dokonca protizákonnými aktivitami (dedukcie o tom, že sa
otec venuje pochybným činnostiam, ktoré opiera o kontakty otca, ktorého evidentne účelovo sleduje
na sociálnych sieťach, či dodatočná sexualizácia spoločných aktivít otca s deťmi v minulosti počas
rodinného spolužitia).

30. S poukazom na vyššie uvedené zákonné ustanovenia a opísaný skutkový stav, vychádzajúc z
obsahu spisu a priebehu konania a výsledkov predovšetkým dokazovania vedeného na tunajšom súde
pod sp. zn. B5-22P/12/2022 (konanie o rozvod manželstva a úpravu výkonu rodičovských práv a
povinností) a 22P/23/2024 (konanie o udelenie súhlasu na zmenu priezviska), súd dospel k záveru,

že v predmetnej veci je v najlepšom záujme maloletých detí nutné pristúpiť k nariadeniu výchovného
opatrenia a to tak rodičom, ako aj maloletej R. H. a maloletej C. H. tak, ako je uvedené vo výroku I.
tohto uznesenia, z dôvodu až vzniku patologickej situácie v rodine, keď matka svojím pôsobením na
deti znemožnila akýkoľvek kontakt otca s maloletými a matka zo svojej pozície ako rezidenčného rodiča
uvedenú situáciu napriek opakovane odporúčanému poradenstvu odmieta riešiť s poukazom, že ona

nemá problém, pričom je sama v smere potenciálnej obnovy vzťahu a kontaktov medzi otcom a deťmi
nečinná. Sama sa vyjadrila, že nevie, ako má deti „prinútiť“ k stretávaniu sa s otcom, z čoho je zrejmé,
sama nie je schopná využiť výchovné pôsobenie a metódy pozitívnej motivácie detí ku kontaktu s otcom.
Matka zotrvala na tom, že sa s otcom kontaktovať nechce, sú rozvedení a každý z nich má svoj život,
ktorý postoj však evidentne nežiaduco prenáša i na deti, ktoré by mali mať s otcom autonómny vzťah,

nezaťažený pocitmi krivdy jedného z rodičov voči druhému a neadekvátnou lojalitou iba voči jednému
z rodičov.31. Z vykonaného dokazovania nebolo preukázané, že otec koná v rozpore so záujmami detí, že otec
znamená hrozbu pre maloleté deti. Aktuálna miera narušenia vzťahov medzi deťmi a otcom vyplýva
výlučnezvnútornýchpsychologickýchdôvodovnastranedetíaichneadekvátnehospracovaniarodinnej

situácie po rozpade vzťahu ich rodičov.

32. Podľa čl. 9 ods. 3 Dohovoru o právach dieťa štáty, ktoré sú zmluvnou stranou Dohovoru, uznávajú
právo dieťaťa oddeleného od jedného alebo oboch rodičov udržiavať pravidelné osobné kontakty s
oboma rodičmi, ibaže by to bolo v rozpore so záujmami dieťaťa. V každom prípade rozhodovania je

pre súd prioritou záujem dieťaťa a snaha vytvoriť stav spravodlivej rovnováhy medzi záujmom dieťaťa a
jeho rodiča, keď zvláštny význam sa kladie na záujem dieťaťa, ktorý môže mať prednosť pred záujmami
rodiča a neumožňuje rodičovi vynútiť si také opatrenia, ktoré by ohrozovali zdravie a vývoj dieťaťa.

33. Súd má teda pri maloletých deťoch povinnosť dbať na pravidelný kontakt rodiča s dieťaťom, pričom
podľa čl. 32 ods. 4 Listiny a čl. 8 ods. 1 Dohovoru súdy a štátne orgány nemôžu byť pasívne - orgány

sociálnoprávnej ochrany a súdy, každý vo svojej pôsobnosti, musia vytvárať priestor na vytvorenie
podmienok na to, aby styk (kontakt) medzi rodičom a dieťaťom mohol byť obnovený, na prehodnotenie
doterajšej stratégie a voľbu ďalších, aktuálne vhodných opatrení.

34. Podľa § 217 ods. 1 veta prvá zákona č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku (ďalej len CSP)

pre rozsudok je rozhodujúci stav v čase jeho vyhlásenia.

35. V konaniach vo veci starostlivosti súdu o maloleté deti musí súd vždy prioritne chrániť záujmy
maloletého dieťaťa a to i na úkor záujmov jeho rodičov.

36. Obaja rodičia, ako aj maloleté deti Ď. budú mať možnosť uchopiť formou odborného poradenstva, či
už individuálneho alebo spoločného, podľa pokynov odborného personálu určeného špecializovaného
zariadenia, komunikačné zručnosti v rámci veľmi narušenej vzájomnej rodičovskej interakcie, čo by malo
smerovať k odstráneniu rodičovského konfliktu, zlepšeniu, resp. opätovnému naštartovaniu vzájomnej
korektnej nekonfrontačnej rodičovskej komunikácie a predovšetkým schopnosti akceptovať rolu a

dôležitosť druhého rodiča v živote detí a v prípade maloletých pracovať na identifikácii a odstránení
príčin odcudzenia detí a otca s cieľom perspektívneho obnovenia možnosti interakcie dcér s otcom
za predpokladu dospenia k vnútornej akceptácii obnovenia kontaktov maloletej R. H. a maloletej C.
H.Á. s otcom vo forme, ktorá nebude pre maloleté deti neprimerane psychicky zaťažujúca. Chronické
a neriešené konflikty rodičov vyplývajúce zjavne z nespracovania ukončenia ich vzájomného vzťahu sú

predetinajnebezpečnejšímdopadomvzniknutejsituácieaneprospievajúzdravémupsychickémuvývinu
maloletých, ktorým môžu spôsobiť zásadné problematické dôsledky na ich zdravý psychosexuálny
vývin, k eliminácii čoho by malo slúžiť aj toto výchovné opatrenie. Je absolútne neprípustné, aby bolo
ktorékoľvekdieťapoužívanéakoprostriedokvzájomnéhobojavkonfliktejehorodičov.Maloletédetimajú
právo na lásku oboch rodičov, stabilitu a harmóniu prostredia, v ktorom vyrastajú. Rodičia sa v danom

prípade potrebujú individuálne učiť akceptácii rodičovskej roly a špecifík osobnosti druhého z rodičov a
najmä prispôsobovať sa potrebám detí po ich poznaní a rešpektovaní, keď rozhodne nie je úlohou detí
sa prispôsobovať potrebám rodičov, keďže na to nemajú potrebnú výbavu a zostávajú v závislej pozícii.

37. V súlade s návrhom kolízneho opatrovníka súd za subjekt vykonávajúci výchovné opatrenie určil

Referát poradensko-psychologických služieb Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Bratislava, s ktorým
vopred odkonzultoval možnosť realizácie výchovného opatrenia, ako aj jeho rozsah kolízny opatrovník
maloletých, keď vzhľadom na predmet činnosti referátu a bohaté odborné skúsenosti má súd za to,
že má možnosť participovať na úprave vzťahov a komunikácie medzi rodičmi maloletých a medzi
otcom a maloletými, ako aj pomoci so spracovaním ich aktuálne problémového vzťahu. Čo sa týka

témy psychológa, súd má za to, že aj v tomto smere sa v rámci výchovného opatrenia môže otvoriť
cesta ku kooperácii rodičov, keď podľa názoru súdu v prípade objektivizovanej indikácie individuálnej
psychologickej intervencie u maloletých nič nebráni tomu, aby okrem práce s celou rodinou zvoleným
subjektom bola pri dosiahnutej zhode rodičov naštartovaná aj individuálna psychoterapia maloletých,
prípadne aj ich rodičov u vhodného odborného subjektu. Nakoľko bude súd v súlade so zákonom

pravidelne sledovať výkon nariadeného výchovného opatrenia, v prípade potreby môže neskôr podľa
ust. § 37 ods. 8 Zákona o rodine pristúpiť jeho predĺženiu, resp. k uloženiu iného vhodného výchovného
opatrenia.38. Vzhľadom na aktuálny stav v rodine a hĺbku narušenia rodinných osobných vzťahov medzi
účastníkmi, v ktorom smere napriek odstupu času, nedošlo k pozitívnemu posunu, naopak plynutím
času vzhľadom na postoj matky dochádza k čoraz hlbšiemu odcudzeniu zo strany detí, je rozhodne v

záujme maloletých detí vytvoriť im formou nariadenej odbornej intervencie príležitosť na možnú korekciu
ich postoja s cieľom sanácie ich vzťahu k otcovi. Preto súd prihliadnuc na čl. 5 písm. h) Základných
zásad Zákona o rodine pristúpil k nariadeniu navrhovaného výchovného opatrenia vo forme odborného
poradenstva každému z rodičov a obom maloletým deťom, ktoré považuje za možný prostriedok na
vytváranie, resp. sanáciu a ďalší rozvoj vzťahových väzieb detí a otca, keď súd zdôrazňuje, že k

riešeniu rodinnej situácie, ktorá je jednoznačne v rozpore s najlepším záujmom maloletých, ktorým je ich
zdravý psychický vývoj, nemožno pristupovať izolovane výlučne s jednotlivými členmi, ale komplexne je
potrebné vzhľadom na vzájomnú previazanosť napriek rozvodu manželstva pracovať s celou rodinou.

39. V danom prípade súd zohľadňujúc vek a rozumovú vyspelosť tej-ktorej maloletej musel prihliadať
aj na ich prezentovaný názor v konaní vedenom na tunajšom súde pod sp. zn. 22P/13/2024, ktorý vzal

do úvahy. Z vykonaného dokazovania mal však súd za nepochybne preukázané, že na názor a postoj
dieťaťa má výrazný formujúci vplyv názor a postoj matky ako najbližšej dominantnej vzťahovej osoby
počas významnej časti života, čo je však jav prirodzený a pochopiteľný. Navyše súd musel zohľadniť, že
maloleté deti napriek ich veku nie sú ešte vzhľadom na nedostatok životných skúseností schopné samé
pochopiť a zvážiť neskorší dopad ich aktuálnych subjektívnych rozhodnutí, motivovaných dosiahnutím

krátkodobého psychického komfortu po prežitom rodinnom konflikte, na svoj budúci osobný život a
psychické zdravie.

40. Situácia v rodine je súdu dostatočne dobre známa - maloleté deti, ktoré sú v osobnej starostlivosti
matky, nie sú v žiadnom kontakte s otcom. Celá rodina má otca zablokovaného. Je preto povinnosťou

súdu plniac pozitívny záväzok vyplývajúci z Dohovoru o právach dieťaťa s cieľom pokúsiť sa zlepšiť
rodinnú situáciu v rodine Ď. a odstrániť príčinu odmietavého postoju detí k otcovi, ktorý má za následok
devalváciu vzťahových väzieb maloletých s otcom. Cieľom výchovného opatrenia je odstránenie
rodičovského konfliktu, zlepšenie komunikácie a schopnosti akceptovať druhého rodiča v živote
maloletých detí, čo aj vyplýva z obsahu samotného návrhu, s ktorým sa súd stotožňuje. Vo vzťahu k

deťom súd z úradnej povinnosti je potrebné pracovať na identifikácii a odstránení odcudzenia detí a
otca. Súd sa musí pokúsiť riešiť situáciu v rodine formou výchovného opatrenia poukazujúc na aktuálny
a dlhodobý stav v rodine - keď deti s otcom nie sú v absolútne žiadnom kontakte a otec má o kontakt
s deťmi záujem.

41. Záverom súd považuje za potrebné dodať, že podľa konštantnej súdnej judikatúry (porovnaj
napr. m.m. rozsudok Európskeho súdu pre ľudské práva zo dňa 25.09.2012 vo veci Vojtěchová
proti Slovenskej republike /sťažnosť č. 59102/08/, nález Ústavného súdu Slovenskej republiky zo
dňa 14.09.2011, č.k. I. ÚS 361/2010-34, rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa
17.06.2009, sp. zn. 5 M Cdo 8/2008) súd nemusí v odôvodnení svojho rozhodnutia dať odpovede na

úplne všetky otázky (resp. námietky) nastolené účastníkmi konania, ale len na tie, ktoré majú pre vec
podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho,
aby zachádzali do všetkých detailov uvádzaných účastníkom konania. Súd teda svoje rozhodnutie
založil na vyššie uvedených relevantných skutočnostiach a nepovažoval za potrebné vyjadrovať sa ku
všetkým početným, ale vo vzťahu k predmetnému rozhodnutiu nepodstatným pripomienkam, námietkam

a tvrdeniam vznášanými v priebehu konania jeho účastníkmi.

42. O náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 52 Civilného mimosporového poriadku, podľa ktorého
žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon neustanovuje inak.

Poučenie:

P O U Č E N I E : Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné odvolanie strany, v neprospech ktorej bolo
rozhodnutie vydané a to cestou podpísaného súdu na Krajský súd v Trnave do 15 dní odo dňa jeho
písomného doručenia, písomne, štvormo alebo ústne do zápisnice.

Z písomne podaného odvolania musí byť zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka

a čo sa ním sleduje, musí byť podpísané, datované a musí obsahovať uvedenie spisovej značky konaniaktorého sa týka. V odvolaní sa má ďalej uviesť, proti ktorému rozhodnutiu, resp. výroku rozhodnutia
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom, resp. z akých dôvodov sa toto rozhodnutie považuje za
nesprávne (odvolacie dôvody - § 365 CSP) a čoho sa odvolateľ domáha (ako má odvolací súd rozhodnúť

- odvolací návrh).

Odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis s
prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami.
Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na trovy toho, kto odvolanie

podal (§ 125 ods. 3 CSP).

Ak povinný dobrovoľne neplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na
exekúciu podľa zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v znení neskorších
predpisov, alebo návrh na súdny výkon rozhodnutia vo veciach maloletých podľa § 383 a nasl. Civilného
mimosporového poriadku /CMP/.