Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Thursday, May 28, 2025

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 7Cob/65/2023

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4419203101
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 05. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Marián Degma

ECLI: ECLI:SK:KSBA:2025:4419203101.4

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedu senátu Mgr. Mariána Degmu a členov senátu

JUDr. Valérie Kleinovej ml. a Mgr. Evy Vallovej, v spore žalobcu: Artos Real Estate SE, Záhřebská
562/41, Vinohrady, 120 00 Praha 2, Česká republika, IČO: 087 19 314, zastúpený: Advokátska
kancelária JUDr. AŽALTOVIČ & PARTNERS s. r. o., Pred poľom 1652, 911 01 Trenčín, IČO: 36 857 882,
protižalovanému:ELISIUM,s.r.o.,Ernestovabašta5,94002NovéZámky,IČO:36550981,zastúpený:
Mgr. Martin Šutka, advokát, Ernestova Bašta 7, 940 01 Nové Zámky, IČO: 42 371 767, o určenie
neexistencie právneho vzťahu z kúpnej zmluvy, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu
Nové Zámky č. k. 5Cb/45/2019-853 zo dňa 8.9.2022, takto

r o z h o d o l :

I. Krajský súd v Bratislave rozsudok Okresného súdu Nové Zámky č. k. 5Cb/45/2019-853 zo dňa
8.9.2022 potvrdzuje.

II. Žalobcovi sa proti žalovanému priznáva nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100%.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Nové Zámky rozhodol rozsudkom č. k. 5Cb/45/2019-853 zo dňa 8.9.2022 (ďalej aj
„napadnutý rozsudok“) tak, že určuje, že právne vzťahy z kúpnej zmluvy, uzavretej dňa 16.3.2010 medzi
obchodnou spoločnosťou REALSVIT, a.s., so sídlom Nová Ulica 1588/68, 900 81 Stupava, IČO: 35 947
357 ako predávajúcim a obchodnou spoločnosťou ELISIUM, s.r.o., so sídlom Hlavné námestie 7, 940 52

Nové Zámky, IČO: 36 550 981 ako kupujúcim, predmetom ktorej je prevod nehnuteľností zapísaných u
Okresného úradu Nové Zámky, katastrálny odbor v katastri nehnuteľností pre okres Nové Zámky, obec
Nové Zámky a katastrálne územie I. E. na liste vlastníctva č. XXXXX ako Parcely registra „C“ evidované
nakatastrálnejmape- parc.č.XXXX/X-zastavanáplochaanádvorievovýmere1595m2,parc.č.XXXX/
XX - zastavaná plocha a nádvorie vo výmere 230 m2, parc.č. XXXX/XX - zastavaná plocha a nádvorie
vo výmere 358 m2, parc.č. XXXX/XX - zastavaná plocha a nádvorie vo výmere 1439 m2, parc.č. XXXX/
XX - zastavaná plocha a nádvorie vo výmere 603 m2, parc.č. XXXX/XX - zastavaná plocha a nádvorie

vo výmere 2078 m2, parc.č. XXXX/XXX - zastavaná plocha a nádvorie vo výmere 1766 m2, parc.č.
XXXX/XXX - zastavaná plocha a nádvorie vo výmere 4647 m2, parc.č. XXXX/XXX - zastavaná plocha
a nádvorie vo výmere 2899 m2, parc.č. XXXX/XXX - zastavaná plocha a nádvorie vo výmere 431 m2,
parc.č. XXXX/XXX - zastavaná plocha a nádvorie vo výmere 952 m2, parc.č. XXXX/XXX - zastavaná
plocha a nádvorie vo výmere 117 m2, parc.č. XXXX/XXX - zastavaná plocha a nádvorie vo výmere
258 m2, parc.č. XXXX/XXX - zastavaná plocha a nádvorie vo výmere 1012 m2, parc.č. XXXX/XXX -
zastavaná plocha a nádvorie vo výmere 1360 m2, parc.č. XXXX/XXX - zastavaná plocha a nádvorie vo

výmere402m2,parc.č.XXXX/XXX-zastavanáplochaanádvorievovýmere533m2,parc.č.XXXX/XXX
- zastavaná plocha a nádvorie vo výmere 2319 m2, parc.č. XXXX/XXX - zastavaná plocha a nádvorie
vo výmere 823 m2, parc.č. XXXX/XXX - zastavaná plocha a nádvorie vo výmere 716 m2 a parc.č.
XXXX/XXX - zastavaná plocha a nádvorie vo výmere 1947 m2 a ako Stavby - administ. budova súp.č.XXXX na parc.č. XXXX/X, bufet súp.č. XXXX na parc.č. XXXX/XX, sklad techn. zariad. súp.č. XXXX na
parc.č. XXXX/XX, nabíjacia stanica súp.č. XXXX na parc. č. XXXX/XX, závodná kuchyňa súp.č. XXXX
na parc.č. XXXX/XX a lisovňa termop. a CTM súp.č. XXXX na parc.č. XXXX/XX z výlučného vlastníctva

predávajúceho do výlučného vlastníctva kupujúceho, neexistujú. Žalobcovi priznal nárok na náhradu
trov konania vo výške 100 %.
1.1 Súd prvej inštancie po právnej stránke posúdil vec podľa ustanovení § 183, § 131 ods. 3 a 4, § 13
ods. 1, § 191 ods. 1 zákona č. 513/1991 Zb. Obchodného zákonníka (ďalej aj „Obchodný zákonník“), §
18 ods. 1, § 20 ods. 1, § 34, § 37 ods. 1, § 39, § 40 ods. 1, ods. 3, § 46 ods. 1, ods. 2, zákona č. 40/1964

Zb. Občiansky zákonník v znení neskorších predpisov (ďalej aj „Občiansky zákonník“), a § 31a písm.
a) zákona č. 162/1995 Z. z. Katastrálny zákon.
1.2 Vychádzal zo skutkového stavu, keď z kúpnej zmluvy zo dňa 16.3.2010 zistil, že žalobca (v tom
čase REALSVIT, a.s.) ako predávajúci a žalovaný ako kupujúci uzatvorili kúpnu zmluvu, predmetom
ktorej bol prevod nehnuteľnosti nachádzajúcich sa v katastrálnom území I. E., zapísaných na LV č.
XXXXX /(bližšie špecifikované v zmluve ) a to za kúpnu cenu 100.000,-- EUR. Kúpnu zmluvu podpísali

za kupujúceho jeho konatelia W.. W. Š. a W.. V. Š.. Za predávajúceho túto kúpnu zmluvu podpísal
predseda predstavenstva L. W.. Z listu vlastníctva č. XXXXX zistil, že ako vlastník nehnuteľností,
ktoré sú predmetom zmluvy bol a aj je stále zapísaný predávajúci (REALSVIT, a. s.). Z výpisu z
obchodného registra súd prvej inštancie zistil, že v čase uzavretia kúpnej zmluvy bol L. W. zapísaný
ako predseda predstavenstva spoločnosti REALSVIT, a.s., s tým, že funkcia predsedu predstavenstva

mu mala vzniknúť 13.2.2009. Z rozsudku Okresného súdu Bratislava I sp. zn. 30Cb/89/2010-175,
ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 31.8.2017 zistil, že vo veci žalobcu W. X. ako jediného akcionára
spoločnosti REALSVIT, a.s., proti žalovanému REALSVIT, a.s., bolo rozhodnuté tak, že jednak súd určil,
že rozhodnutie jediného spoločníka spoločnosti urobené pri výkone pôsobnosti valného zhromaždenia,
ktoré malo byť prijaté žalobcom dňa 13.2.2009, a ktorým malo byť rozhodnuté o odvolaní W. X. z

funkcie predsedu predstavenstva spoločnosti REALSVIT, a.s. dňom 13.2.2009 a do tejto funkcie mal
byť zároveň vymenovaný L. W., nar. XX.XX.XXXX s dňom vzniku funkcie 13.02.2009, je neplatné a
jednak určil, že jediným akcionárom spoločnosti REALSVIT, a. s. je žalobca W. X.. Ďalej vykonaným
dokazovanímdospelkzáveru,žeW.X.,ktorýbolvtomčasejedinýmakcionáromspoločnostiREALSVIT,
a.s. nevyhotovil a nepodpísal rozhodnutie jediného spoločníka (akcionára) spoločnosti REALSVIT, a.s.

zo dňa 13.2.2009. Uvedenú skutočnosť mal preukázanú znaleckým posudkom, podľa ktorého sporný
podpis na rozhodnutí jediného spoločníka zo dňa 13.2.2009 nevyhotovil W. X. aj inými dôkazmi, ktoré sú
uvedené v rozsudku. Takto Okresný súd Bratislava I dospel k záveru, že pán L. W. sa nestal predsedom
predstavenstva žalovaného v súlade s platným právom, a teda aj samotný zápis do Obchodného
registra bol vykonaný na základe listiny, ktorá nebola podpísaná oprávnenom osobou, nakoľko sa

pán L. W. nestal platne štatutárnym zástupcom žalovaného. Okresný súd Bratislava I vo svojom
rozhodnutíuviedol,ženazákladevykonanýchdôkazovkonštatuje,žekzmenepredsedupredstavenstva
spoločnosti REALSVIT, a. s. ako aj jej jediného akcionára nedošlo zákonným spôsobom, a preto žalobe
o určenie neplatnosti rozhodnutia jediného spoločníka vyhovel.
1.3 Z uvedeného je zrejmé, že pán L. W. nebol oprávnený za spoločnosti REALSVIT, a.s., ako štatutárny

zástupca konať, keďže sa týmto štatutárnym zástupcom zákonným spôsobom nestal. Kúpna zmluva zo
dňa 16.3.2010 mala byť pánom L. W. podpísaná práve v čase, keď bol v Obchodnom registri zapísaný
ako štatutár žalobcu (16.3.2010). Následne bol dňa 18.3.2010 príslušnej správe katastra doručený
návrh kupujúceho (žalovaný) na vklad vlastníckeho práva v prospech kupujúceho z vyššie uvedenej
kúpnej zmluvy a to v zrýchlenom konaní. O tomto návrhu doposiaľ príslušný Okresný úrad Nové Zámky,

katastrálny odbor nerozhodol hoci, ho žalobca ako predávajúci viacej ráz žiadal, aby návrh na vklad s
odkazom na vyššie uvedeného rozhodnutie Okresného súdu Bratislava I buď zamietol, prípadne, aby
toto katastrálne konanie zastavil. Okresný úrad Nové Zámky, katastrálny odbor vo veci návrhu na vklad s
č. V XXXX/XX žalobcovi oznámil, že on nie je oprávnený na základe uvedeného rozhodnutia Okresného
súdu Bratislava I návrh na vklad vlastníckeho práva zamietnuť. Z rozhodnutia Okresného úradu Nové

Zámky, katastrálny odbor č. O.-XX zo dňa 14.10.2020 súd prvej inštancie zistil, že predmetné vkladové
konanie týkajúce sa spornej kúpnej zmluvy bolo prerušené a dôvodom bolo prebiehajúce súdne konanie
v tejto sporovej veci pod sp. zn. 5Cb/45/2019 pred Okresným súdom Nové Zámky.
1.4 K naliehavému právnemu záujmu súd prvej inštancie uviedol, že nadobudnutím účinnosti
civilného sporového poriadku sa nie je možné domáhať neplatnosti právneho úkon, preto sa žalobca

domáhal určenia neexistencie právnych vzťahov kupujúceho a predávajúceho z kúpnej zmluvy. Takto
koncipovaný žalobný návrh je v súlade s § 137 písm. c) C. s. p. Z rozhodnutia Správy katastra Nové
Zámky vo veci vkladového konania O. XXXX/XX zo dňa 14.10.2020, ktorým prerušila konanie o návrhu
na vklad vlastníckeho práva na základe danej kúpnej zmluvy, vyplýva, že správa katastra má za to, že nieje oprávnená posudzovať ako prejudiciálnu otázku, otázku platnosti či neplatnosti kúpnej zmluvy, o ktorej
prebiehatotosúdnekonanie.Jetedazrejmé,ženapriektomu,žekúpnuzmluvuzmluvnéstranypodpísali
a že bol kupujúcim aj podaný návrh na vklad vlastníckeho práva na základe tejto kúpnej zmluvy, k vkladu

vlastníckeho práva v prospech kupujúceho doposiaľ nedošlo. A to práve z dôvodu, že predávajúci už v
rámci vkladového konania spochybnil uzavretie predmetnej kúpnej zmluvy. V tejto súvislosti súd prvej
inštancie poukázal na to, že v zmysle § 31a písmeno a) Katastrálneho zákona konanie o návrhu na
vklad sa preruší, ak sa začalo konanie o predbežnej otázke. Pod predbežnou otázkou treba chápať
takú otázku, od posúdenia ktorej závisí rozhodnutie vo veci samej. Preto ak správa katastra zistí, že sa

počas vkladového konania začalo konanie o predbežnej otázke, musí potom vkladové konanie prerušiť.
Podľa súdu prvej inštancie konanie v tejto sporovej veci sp.zn. 5Cb/45/2019, resp. jeho výsledok malo
pre vkladové konanie povahu predbežnej otázky. V tomto spore sa nejedná o namietanie neplatnosti
z dôvodu absencie vlastníckeho práva u prevodcu, kedy by si prípadne za určitých okolností vedela
túto predbežnú otázku doriešiť aj príslušná správa katastra, ale o namietanie platnosti uzavretia kúpnej
zmluvy medzi žalobcom a žalovaným, t. j. spochybňovanie vzniku obligačno-právnych účinkov kúpnej

zmluvy. Pre Okresný úrad Nové Zámky, katastrálny odbor ide teda o takú predbežnú otázku, ktorá má
charakter občianskoprávneho sporu, o ktorom spore má právo rozhodovať v zmysle článku 1 a § 3 C.s.p.
výlučne súd ( rozhodnutie NS SR, sp.zn. 7Sžrk/2/2018 z 29.05.2019). Vzhľadom na uvedené, má súd
prvej inštancie za to, že je tu daný naliehavý právny záujem na tejto určovacej žalobe. Nestotožnil sa
s tvrdením žalovaného, že najskôr má na základe vkladového konania byť zapísané vlastnícke právo

v prospech kupujúceho a potom sa žalobca môže domáhať neplatnosti právneho úkonu, a to práve z
vyššie uvedených dôvodov.
1.5. Spornú kúpnu zmluvu za žalobcu ako predávajúceho podpísal L. W.. Okresný súd Bratislava
I rozsudkom sp.zn. 30Cb/89/2010-175 právoplatným dňa 31.8.2017 určil, že rozhodnutie jediného
spoločníka o odvolaní W. X. z funkcie predsedu predstavenstva spoločnosti REALSVIT, a.s., na miesto

ktorého mal byť vymenovaný L. W. (v súčasnosti s priezviskom V.) je neplatné. Je teda zrejmé, že pán
L. W. nebol do funkcie štatutára žalobcu (predávajúceho) vymenovaný platne, nikdy sa teda štatutárom
uvedenej spoločnosti nestal. Predávajúcim bola právnická osoba a pokiaľ nebol dodržaný spôsob jej
konania, t. j. keď za ňu nekonal riadne menovaný štatutárny orgán, spôsobuje to podľa § 39 a § 40 ods. 1
Občianskeho zákonníka absolútnu neplatnosť právneho úkonu. S poukazom na rozhodnutie Okresného

súdu Bratislava I, vo veci sp. zn. 30Cb/89/2010, ktorým je konajúci súd s poukazom na ustanovenie §
131 ods. 5 Obchodného zákonníka viazaný, dospel súd prvej inštancie k záveru, že L. W. konajúci ako
štatutár za predávajúceho sa štatutárom platne nestal, nebol oprávnený za túto spoločnosť konať a ani
uzavrieť kúpnu zmluvu.
Súd prvej inštancie uviedol, že pán W. (s priezviskom V.), bol v konaní vypočutý ako svedok a tiež sa

oboznámil aj s jeho výpoveďami realizovanými v rámci prebiehajúceho trestného konania (vedené na
Okresnom súde Nové Zámky pod sp. zn. 4T/14/2019). Pán W. (V.) v trestnom konaní svoju vinu popieral.
Ďalej z jeho výsluchu ako svedka v tomto sporovom konaní vyplynulo, že tento nemal vedomosť o to,
že by niekedy kúpil nejaké akcie nejakej spoločnosti, že by bol štatutárom nejakej spoločnosti, že by
previedol na niekoho nejaké nehnuteľnosti. Uviedol, že o týchto skutočnostiach sa dozvedel potom, ako

začalo trestné konanie. Uviedol, že ho predtým nikto nekontaktoval kvôli kúpnej zmluve, resp. pre nejaké
problémy s ňou, že s nikým nerokoval o podmienkach kúpnej zmluvy, že o kúpe žiadnych akcií s nikým
nejednal, že nikdy nejednal s nejakými zástupcami spoločnosti žalovaného. Pre toto sporové konanie je
však dôležité to, či jeho konanie z hľadiska civilného práva mohlo vyvolať obligačno-právne účinky. Súd
prvej inštancie ako bolo uvedené, mal zato, že nie, nakoľko nebol zákonným spôsobom vymenovaný

do funkcie štatutára predávajúceho a to s poukazom na rozhodnutie Okresného súd Bratislava I vo veci
sp.zn. 30Cb/89/2010.
1.6 Žalovaný poukazoval na § 131 odsek 4 Obchodného zákonníka a tvrdil, že nadobudol nehnuteľnosti
od žalobcu v dobrej viere, bol presvedčený o tom, že týmto spôsobom s ním mieni W. X. urovnať spory,
ktoré medzi sebou mali od roku 2003. V konaní však toto svoje tvrdenie nepreukázal. Nepreukázal s kým

konkrétnym dojednával konkrétne zmluvné podmienky, nepreukázal, že konal s osobou oprávnenou za
žalobcu konať, v podstate do skončenia konania ani nebolo objasnené kto, s kým konkrétnym obsah
zmluvy dojednal. Je pravda, že za predávajúceho túto zmluvu podpísal L. W. (V.), ale ako už bolo
uvedené, tento nebol oprávnený za túto spoločnosť konať, pretože do svojej funkcie nebol vymenovaný
platne. A v konaní nebolo preukázané ani to, že by žalovaný konal ohľadne kúpnej zmluvy aspoň s p.

W. (V.).
1.7 Súd prvej inštancie sa zaoberal dobromyseľnosťou žalovaného ako kupujúceho, nakoľko jeho
dobromyseľnosť v celom rozsahu žalobca spochybňoval a to práve s poukazom na celý proces
uzatvárania kúpnej zmluvy, s nepomerne nízkou kúpnou cenou (v zmluve dohodnutá vo výške 100.000,-EUR, podľa obžaloby však znalec určil všeobecnú hodnotu predmetných nehnuteľností zapísaných na
LV č. XXXXX sumou 2.078.890,- EUR), v čase keď vzťahy medzi štatutárom žalobcu p. X. a štatutármi
žalovaného priaznivé neboli medzi stranami sporu prebiehalo viacero majetkových súdnych sporov a to

týkajúcich sa predmetných nehnuteľností a kúpnej zmluvy.
1.8 Čo sa týka sporov prebiehajúcich na súde Nové Zámky pod sp.zn.: 16C/99/2010, 4C/106/2010,
5C/96/2010, tak žiadne z týchto konaní, ktoré sa týkali sporných nehnuteľností a spornej kúpnej zmluvy
a ktorého účastníkmi boli súčasné strany sporu, sa neskončilo rozhodnutím vo veci samej rozsudkom.
Okrem tohto bol vedený aj ďalší spor týkajúci sa predmetných nehnuteľností, a to konanie na Okresnom

súde Nové Zámky vo veci sp. zn. 12C/3/2004, v ktorom sa žalovaný domáhal voči REALITY, a. s.
nahradenia vyhlásenia jeho vôle na uzavretie kúpnej zmluvy, ktorej predmetom boli aj nehnuteľnosti,
ktorých sa týka kúpna zmluva napadnutá v tomto konaní. Žalovaný bol v predmetnom konaní neúspešný
(žaloba bola zamietnutá) a neuspel ani v dovolacom konaní, ktoré bolo ukončené zamietnutím dovolania
uznesením NS SR sp.zn. 5Cdo/42/2007, ktoré nadobudlo právoplatnosť 25.2.2008. Je teda zrejmé, že
strany sporu viedli viacero sporov, či už pred podpisom spornej kúpnej zmluvy, tak aj potom, a uvedené

spory sa týkali nehnuteľností, ktoré sú predmetom spornej kúpnej zmluvy.
1.9 Vychádzajúc z vykonaného dokazovania súd prvej inštancie dospel k záveru že konanie žalovaného
nebolo možné vyhodnotiť ako dobromyseľné. V konaní obe strany uviedli, že medzi nimi existoval spor
ohľadne uvedených nehnuteľností (predmetu spornej kúpnej zmluvy) už dlhšie, uvedené sporné nebolo.
Preto sa v takejto situácii, za zachovania patričnej obozretnosti, oprávnene od konajúcej kupujúcej

osoby očakáva, že si pred uzavretím zmluvy a aj v procese jej uzatvárania riadne preverí všetky
skutočnosti týkajúce sa tak predmetu kúpy, ako aj predávajúceho a to aj osoby, ktorá za predávajúceho
koná / ak nekoná sám/ a to s cieľom vyhnúť sa prípadným ďalším sporom. Už z hľadiska procesu
uzatvárania kúpnej zmluvy je zrejmé, že žalovaný nebol v tomto konkrétnom prípade dostatočne
obozretný. Súdu prvej inštancie riadne nepopísal s kým za prevodcu dojednával podmienky kúpnej

zmluvy, či a ako si preveril oprávnenie príslušných osôb (ktoré ho oslovili) rokovať za prevodcu,
nepredložil žiaden dôkaz, že jednotlivé zmluvné podmienky dojednával s oprávnenou sobou, resp. že
ich vôbec s niekým konkrétnym a s kým konkrétnym dojednával. V tomto prípade, ako to vyplýva z
vyjadrení oboch strán sporu, roky medzi nimi existovali spory ohľadne uvedených nehnuteľností, t. j.
ohľadne predmetu zmluvného vzťahu. A práve aj na uvedené poukazoval žalobca, ktorý aj z tohto

dôvodu spochybňoval dobromyseľnosť žalovaného. Ako bolo uvedené, napriek rokom sporov, napriek
neadekvátne nízkej kúpnej cene, žalovaný bez jednania so štatutárom, resp. ním poverenou osobou,
podpísal kúpnu zmluvu, ktorá ako bolo uvedené sa týka vecí, o ktoré sa strany roky sporili a ktoré veci
malnadobudnúťzaneprimeranenízkukúpnucenu.Vtejtosúvislostinemožnozabúdaťnavlastníka,veď
ide o jeho vlastnícke právo, o ktoré má prísť na základe neplatného právneho úkonu. Preto ak má dôjsť

k prelomeniu zásady, že z nepráva nemôže vzniknúť právo, musí byť dobromyseľnosť jednoznačná.
Nadobúdateľ nemôže byť preferovaný pred vlastníkom len z titulu konštatovanej dobromyseľnosť, bez
jej reálneho preukázania. Žalovaný tvrdil, že rokoval s ľuďmi od p. X. ohľadne uzavretia zmluvy, že
prostredníctvom nich dohadoval podmienky kúpnej zmluvy. A to bez toho, že by aspoň jeden krát
kontaktoval v tom čase v obchodnom registri zapísaného štatutára. Už tu je rozpor v jeho konaní, keď

na jednej strane poukazoval na to, že bol obozretný, pretože sa spoliehal na zápis v obchodnom registri
ohľadne štatutára, no na druhej strane nemal potrebu v tom čase zapísaného štatutára kontaktovať.
A napriek tomu údajne komunikoval s nejakými osobami od p. X., ktorý ale v tom čase ako štatutár
v obchodnom registri nefiguroval. Na jednej strane žalovaný cestou právneho zástupcu spochybňuje
praktiky p. X.Y. (štatutár žalobcu) a potom sa nelogicky spoľahne na ,,ľudí“ od takejto soby o ktorej

tvrdí,žekonáúčelovo.Tentoneštandardnýpostupdojednávaniazmluvnýchpodmienokpredzatváraním
zmluvy a to s ,, cudzími ľuďmi“ od človeka s ktorým boli roky v spore nie je možné vyhodnotiť ako
obozretné konanie. Právny zástupca žalovaného na poslednom pojednávaní popísal proces uzatvárania
zmluvy ako štandardnú metódu p. X., ale tá sa týka p. X.. Preto nie je zrejmé, že takúto metódu p.
X., jeho postup pri uzatváraní zmluvy akceptoval, napriek tomu, že v spoločnosti v tom čase nebol

štatutárom p. X., ale p. L. W.. Z vykonaného dokazovania vyplynulo, že dobromyseľnosť žalovaného,
ako kupujúceho nebola dostatočne presvedčivá a silná. Okrem uvedeného je potrebné uviesť aj to, že
dobromyseľnosť nie je v tomto prípade daná aj z toho dôvodu, že k dovŕšenie procesu nadobúdania
práv z kúpnej zmluvy doposiaľ nedošlo, pretože ako bolo uvedené vyššie, doposiaľ nebolo ukončené
vkladové konanie, doposiaľ nenastali vecno-právne účinky kúpnej zmluvy, doposiaľ sa žalovaný nestal

vlastníkom predmetných nehnuteľností, t.j. doposiaľ nenadobudol ich vlastníctvo. Jeho vlastníctvo bolo
teda spochybnené ešte v procese nadobúdania vlastníckeho práva. Preto o ňom nie je možné hovoriť,
že je dobromyseľný nadobúdateľ práv, ktoré ale ešte reálne nenadobudol (§ 131 ods. 4 Obchodného
zákonníka).1.10 Vzhľadom na uvedené súd prvej inštancie dospel k záveru, že žaloba je dôvodná v celom rozsahu.
Pri uzatváraní kúpnej zmluvy nekonal za prevodcu platne ustanovený štatutár, čo spôsobilo absolútnu
neplatnosť právneho úkonu pre rozpor so zákonom podľa § 39 Občianskeho zákonníka. A takýto

neplatný právny úkon (kúpna zmluva) potom nemohol spôsobiť vznik vzájomných právnych vzťahov z
takejto neplatnej kúpnej zmluvy. Žiadne takéto vzájomné právne vzťahy z uvedenej kúpnej zmluvy preto
neexistujú. Súd teda žalobe vyhovel.
1.11 O nároku na náhradu trov konania súd prvej inštancie rozhodol tak, že žalobcovi mu ho priznal proti
žalovanému v plnom rozsahu podľa § 255 ods. 1 C. s. p.

2. Proti tomuto rozsudku súdu prvej inštancie podal v zákonnej lehote odvolanie žalovaný, žiadal
napadnutý rozsudok zmeniť a žalobu zamietnuť alebo zrušiť. Namietal nesprávne právne posúdenie
veci (§ 365 ods. 1 písm. h/ C. s. p.) a nesprávne skutkové zistenia (§ 365 ods. 1 písm. f/ C. s. p.).
2.1 V postupe súdu prvej inštancie namietal nerovnosť procesných strán, keď konajúci súd dal žalobcovi
v porovnaní so žalovaným oveľa väčší priestor, čím okrem iných porušil aj základnú zásadu rovnosti

procesných strán. Žalobca predkladal dôkazy pred pojednávaniami, išlo o výpovede svedkov v trestnej
veci uskutočnené pred podaním žaloby.
2.2 Súd prvej inštancie k naliehavému právnemu záujmu dospel až na poslednom pojednávaní dňa
08.09.2022, keď na ňom aj meritóme rozhodol. Takýmto prekvapivým predbežným právnym názorom
tesne pred rozhodnutím a následne aj rozhodnutím vo veci samej vytvoril stav dôkaznej núdze na strane

žalovaného.
2.3 Ďalej žalovaný namietal nesprávnosť právneho posúdenia naliehavého právneho záujmu. Uviedol,
že žalovaný sa v konaní bránil tým, že konanie je v poradí už štvrtým rovnakým konaním, v ktorom
žalobca žiadal v podstate určiť to isté. V zastavených konaniach, vedených pred Okresným súdom
v Nových Zámkoch pod sp. zn.: 16C/99/2010, 4C/106/2010 a 5C/96/2010 za účinnosti Občianskeho

súdneho poriadku žiadal žalobca určiť neplatnosť kúpnej zmluvy a neskôr v roku 2019, požadoval už
určiť, že právne vzťahy z uvedenej zmluvy neexistujú. V pôvodných konaniach Krajský súd v Nitre vydal
dve predbežné opatrenia, ktoré bránili katastru povoliť vklad až do skončenia vo veci samej, keď žalobca
zobral žalobu späť predbežné opatrenia zanikli a kataster mal umožnené pokračovať v prerušenom
konaní. Od podania žalôb uplynulo skoro desať rokov a v postavení žalobcu nedošlo k žiadnej zmene,

pretože naďalej ostal zapísaný ako vlastník sporných nehnuteľností. Žalovaný namietal, že súd prvej
inštancie nevysporiadal s tým, že žalobca nezotrval na pôvodných žalobách, ale inicioval toto konanie,
ktorým dosiahol prerušenie katastrálneho konania.
2.4 Z listu vlastníctva č. XXXXX pre katastrálne územie I. E. ku dňu rozhodovania súdu prvej inštancie
vyplýva, že na tomto sú v časti „C“ zapísané ťarchy: (i) Záložné právo spoločnosti INVEST - REAL, a.s.

zo dňa 11.01.2006, ktoré podľa Rozsudku Okresného súdu Malacky 2708/2010 - 137, ktoré nadobudlo
právoplatnosť 31.12.2010, (ii) Rozhodnutie Mesta Nové Zámky o zriadení záložného práva č. XXXX/
XXXX zo dňa 02.09.2009, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 02.11.2009. Podľa vyjadrenia Mesta Nové
Zámky zo dňa 19.08.2020 záväzok žalobcu predstavoval sumu dosahujúcu 94.000,-EUR; Exekučný
príkaz na zriadenie exekučného záložného práva EX340/10 zo dňa 21.10.2010 v prospech oprávneného

W. X. na sumu 300.000,--EUK. Okrem vyššie uvedených tiarch sú na tomto LV v poradí zapísané daňové
exekučné konania, ktoré na seba postupne nadväzujú a čakajú v poradí na zápis (Z 6567/2014, Z
290/2015, Z 6652/2020 a Z 6657/2020), ktoré majú prednosť pred samotným povolením vkladu.
2.5 Poukázal na to, že sa rozsudok Okresného súdu Bratislava I v konaní 30Cb/89/2010, bol vytvorený
umelo (W. X. ako vlastník žalobcu žaloval žalobcu teda sám seba). Súd prvej inštancie sa odvolával

na Rozhodnutie katastrálneho odboru Okresného úradu Nové Zámky O. XXXX/XX zo dňa 14.10.2020
v prerušenom vkladovom konaní a ustanovenie § 31a písm. a) Katastrálneho zákona, prijal záver,
že keďže kataster nemôže o takejto otázke rozhodnúť a jedna zo zmluvných strán spochybňuje
zákonnosť procesu uzatvorenia kúpnej zmluvy, t. j. existenciu obligačno - právnych účinkov z tejto
zmluvy, má žalobca na požadovanom určení naliehavý právny záujem. Takýto právny záver považuje

za nesprávny a v rozpore s tvrdením žalovaného, s ktorého polemikou sa súd prvej inštancie nielenže
vôbec nevysporiadal, ale zároveň rozhodol v rozpore s dôkazmi.
2.6Žalovanýnamietal,žesúdprvejinštanciesanevysporiadalstým,žežalobcanezotrvalnapôvodných
žalobách. Súd prvej inštancie sa nezaoberal akým spôsobom žalobca dosiahol rozsudok Okresného
súdu Bratislava I v konaní 30Cb/89/2010. Ďalej si prvostupňový súd nevšimol, že žalobca zaťažil sporné

nehnuteľnosti, keď zriadil exekučný titul v prospech svojho vlastníka W. X. na základe spísanie notárskej
zápisniceN309/2010,ktorejX.ovládanáobchodnáspoločnosťRealsvitasiuznalavočisvojmuveriteľovi
X.R. fyzickej osobe záväzok vo výške 300.000,-- EUR v hotovosti formou exekučného titulu podľa §
41 Exekučného poriadku. Súd neriešil akým spôsobom je vlastnícke právo žalobcu ohrozené, keď zlistu vlastníctva vyplýva, že nie je v poradí čakajúcom na zápis niekoľko daňových exekučných konaní,
ktoré bez vyplatenia daňového dlhu neumožnil základu aj do vlastníckeho práva v prerušenom konaní
O. XXXX/.XX v prospech žalovaného, ale s najväčšou pravdepodobnosťou bude katastrálne konanie

zastavené pre množstvo daňových záväzkov žalobcu. Vzhľadom na § 70 ods. 1 a 2 katastrálneho
zákona platí fikcia existencie zákonného práva istota právneho postavenia žalobcu vyplýva ako priamo
zo zákona, preto súd prvej inštancie nesprávne vyhodnotil naliehavý právny záujem na strane žalobcu,
ktorý ho by ho nadobudol až vtedy, ak by žalovaný nadobudol sporné nehnuteľnosti.
2.7 Namietal nesprávne právne posúdenie veci, keď pán L. W. bol v rozhodnom období zapísaný ako

predseda predstavenstva žalobcu, čo vyplýva z výpisu z obchodného registra, preto záver súdu o tom,
že sa nikdy nestal štatutárom žalobcu nie je správny, pretože účinky tohto zápisu voči tretím osobám
ostali zachované.
2.8Súdprvejinštancievychádzalokreminéhoajzvýsluchusvedkap.W.,oktoréoprelsvojerozhodnutie
tvrdiac, že svedok nemal vedomosť o tom, že kúpil akcie a že sa stal akcionárom, zároveň svedok tvrdil,
že dňa 16.03.2010 nebol v Bratislave pri overovaní svojho podpisu. Počas tohto jeho tvrdenia právny

zástupca žalovaného reagoval tak, že bude treba spraviť znalecké dokazovanie jeho podpisu na kúpnej
zmluve, od ktorého upustil potom, čo žalobca potvrdil, že posudok určil pravosť jeho podpisu na kúpnej
zmluve a teda z toho vyplynul záver, že L. W. pred súdom nehovoril pravdu a preto jeho svedectvo ako
také nemôže byť súdom považované za hodnoverné ako celok.
Súd prvej inštancie nevenoval pozornosť argumentácii žalovaného na pojednávaní dňa 08.09.2022,

ale ani výsluchu štatutárnych zástupcov žalovaného v trestnej veci, ktoré mal k dispozícii v podobe
listinných dôkazov, ktorí vypovedali pred vyšetrovateľom, tak aj pred súdom, že s X. viedli spor o
sporné nehnuteľnosti, ktorý X. po ich výhre na prvom stupni vo veci 12C/3/2004 zmaril účelovými
prevodmi až na žalobcu, v dôsledku čoho iniciovali nové konanie pod 16C/30/2006, v ktorom súd
vydal aj predbežné opatrenie, ktoré sa žalobca sumárne pokúšal zrušiť rôznymi procesnými pokusmi

a ktoré bežalo aj v čase uzatvorenia kúpnej zmluvy, čo bolo pravdepodobne cieľom predstieraného
konania. Nebyť uzavretia kúpnej zmluvy na sporné nehnuteľnosti, nikdy by žalovaný nezobral žalobu
späť, ale by pokračoval v uvedenom konaní až do konca a to aj napriek tomu, že medzičasom súdy
skonštatovali neplatnosť zmluvy o budúcej zmluve, ktorá sa týkala sporných nehnuteľností a ktorú strany
dňa 17.05.2003 podpísali krátko potom, ako dala X. spoločnosť REALITY, a. s. dňa 05.05.2003 svoju

písomnú ponuku do X. kola speňažovania konkurznej podstaty, ktorá bola neskôr vyhodnotená ako
úspešná, a na základe ktorej X. zaplatili 1,0 mil. Sk, ktorých prevzatie X. potvrdil.
2.9 Ponuka REALITY z 05.05.2003 vymenúva každú nehnuteľnosť zvlášť a ku každej je priradená kúpna
cena, za ktorú ju v konkurze nadobudla. Ak si sčítame položky, ktoré predstavujú sporné nehnuteľnosti,
dostaneme sa súčtom k výslednej sume 1,6 mil. Sk čo je presne rovnaká suma, ako si ju dohodli strany

v zmluve o budúcej zmluve zo 17.05.2003. Ak potom porovnáme kúpnu cenu na kúpnej zmluve na
sporné nehnuteľnosti (teda 100.000,-- EUR) a (1,6 mil. Sk, po odrátaní už len 600 tis. Sk, dostaneme
sa k ekvivalentu 20.000,-EUR, teda v podstate vyššej sume, aká bola zmluvou dohodnutá) pričom v
zmluve o budúcej zmluve si strany dohodli klauzulu v článku III., bod 1. o jej nemennosti bez ohľadu na
znalecký posudok. Preto je záver súdu prvej inštancie o nízkej cene absolútne nesprávny a v rozpore

so skutočnosťou.
2.10 Súd prvej inštancie mal vychádzať pri posudzovaní celej situácie zo správania sa zmluvných
strán počas celého obdobia (od roku 2003) a podľa názoru žalovaného pochybil, keď izolovane
posudzoval a vyhodnotil len dôkazy, ktoré vyhovovali žalobcovi. Všetky vyššie opísané dôkazy od roku
2003 do uzatvorenia kúpnej zmluvy majú logickú nadväznosť a súvis. Z podpísanej zmluvy na sporné

nehnuteľnosti mu nehrozilo žiadne podnikateľské riziko, pretože zaplatenie kúpnej ceny bolo viazané
na zavkladovanie, ku ktorému doposiaľ neprišlo a kúpna cena napriek navýšeniu o 80.000,-- EUR
odzrkadľovala pôvodné dohody, preto žalovaný nemal problém zmluvu podpísať.
2.11 Žalovaný si pred podpisom preveril, že p. W. konal za žalobcu a keďže nemal čo stratiť, zmluvu
podpísal aj bez stretnutia sa s ním (nakoľko jeho podpis bol úradne overený) a nekontaktoval ani

štatutára žalobcu, pretože na neho nemal ani telefónne číslo a vedel len to, že zmenil občianstvo a že sa
skrýval na neznámom mieste. Súd prvej inštancie v konaní žalovaného videl nedostatočnú obozretnosť
a pritom konanie žalobcu od roku 2003, keď uzatvoril so žalovaným zmluvu, prevzal peniaze a odstavil
zo súťaže R.. R. E., ktorého ponuka bola o 2 milióny SK vyššia, následne 12 rokov súdneho sporu a
4 určovacie žaloby, zaťažené LV umelými ťarchami, rozhodnutia súdov bez obrany protistrany sa mu

podozrivé nezdalo.
S poukazom na druhú vetu ustanovenia § 131 ods. 4 ObZ sa má za to, že aj keď existujú pochybnosti
ohľadom dobrej viery tretích osôb, má sa za to, že konali v dobrej viere.3. Žalobca sa vyjadril k odvolaniu a uviedol, že sporovým stranám bol poskytnutý rovnaký priestor na
uplatňovanie práv. Ak súd prvej inštancie vyčíta neunesenie dôkazného bremena žalovaným, tak ten
túto skutočnosť nemôže odôvodňovať nesprávnym procesným postupom súdu. Vo vzťahu k početným

námietkam poukázal, že súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky, ale iba na tie ktoré majú k veci
podstatný význam.
3.1 Ohľadom naliehavého právneho záujmu, žalovaný tvrdí, že až v prípade rozhodnutia o povolení
vkladu do katastri by vznikol naliehavý právny záujem. Avšak žalobca zakladal uplatnený nárok na
tvrdení, že sporná kúpna zmluva je absolútne neplatným právnym úkonom z dôvodu, že za kupujúceho

bola uzavretá (podpísaná) osobou, ktorá nikdy nebola oprávnená za prevodcu konať, čo malo za
následok nielen absenciu prejavu vôle prevodcu v takejto zmluve, ale aj absenciu písomnej formy
ako požiadavky platnosti právneho úkonu. Navyše existencia naliehavého právneho záujmu vyplýva z
vkladového konania, ktoré bolo prerušené práve za účelom vyriešenia predbežnej otázky, či zo spornej
kúpnej zmluvy vznikol právny vzťah, čo znamená, že rozhodnutie súdu o určovacej žalobe bude mať
rozhodujúci význam pre dokončenie vkladového konania. Rozhodnutím súdu o predmetnej žalobe

bude nastolený stav právnej istoty a odstránený spor neexistencie právneho vzťahu z kúpnej zmluvy a
následne rozhodnuté vkladovom konaní. K námietke žalovaného ohľadom iných konaní uviedol, že v
rámci nich nedošlo k meritórnemu rozhodnutiu vo veci, skončili zastavením a preto nemajú na existenciu
naliehavého právneho záujmu žiaden vplyv.
3.2Nesúhlasilsnázoromžalovanéhoohľadomposúdeniaplatnostiaúčinnostikúpnejzmluvy.Jezrejmé,

že L. W., ktorý mal kúpnu zmluvu podpísať nikdy nebol štatutárnym zástupcom žalobcu čo vyplýva
z rozsudku Okresného súdu Bratislava I č.k. 30Cb/89/2010-175 zo dňa 27.06.2017. Pre posúdenie
vzniku právneho vzťahu z kúpnej zmluvy je rozhodujúcou skutočnosťou či osoba konajúca pri uzavretí
kúpnej zmluvy za predávajúceho bola oprávnená konať za neho, pričom táto otázka bola vyriešená
právoplatným rozhodnutím súdu. Žalobca nesúhlasil so spochybňovaním konania a právoplatného

rozsudku Okresný súd Bratislava I a poukázal na vykonané dokazovanie v tom konaní založené na
znaleckom posudku ČES: PPZ-KEÚ-BA-EXP-2011/16263, ktorým bolo zistené, že sporný podpis na
rozhodnutí jedného akcionára dňa 13.02.2009 nevyhotovil žalobca a táto skutočnosť bola osvedčená aj
potvrdím notárskeho úradu Zuzany Karasovej zo dňa 07.04.2010, z ktorého vyplynulo, že osvedčovaný
podpis pod spisovou značkou O80710/2009 bol osvedčený už dňa 03.02.2009 a týkal sa iného právneho

úkonu.
3.3. K prelomeniu ustanovenia § 131 ods. 4 Obchodného zákonníka uviedol, že trestné konanie
nie je jediným dôvodom spochybňovania jeho dobromyseľnosti, ktorá je spochybnená predovšetkým
samotným pochybným procesom uzatvárania kúpnej zmluvy bez patričnej obozretnosti žalovaného s
neadekvátne nízkou kúpnou cenou napriek rokom sporov medzi jej účastníkmi.

3.4 Žalobca však aj bez ohľadu na uvedené odmietal tvrdenia žalovaného o jeho údajnej
dobromyseľnosti a obozretnosti, keď tieto sú úplne vylúčené skutočnosťami vyplývajúcimi o.i. aj zo
súdnych konaní, ktoré boli vedené na Okresnom súde Nové Zámky pod sp. zn. 12C 3/2004 a na
Okresnom súde Trenčín pod sp.zn. 16Cb 24/2004, kde je zrejmé, že právny predchodca spoločnosti
REALSVIT, a.s. vo vlastníctve príslušných nehnuteľností sa bránil proti neopodstatneným nárokom

uplatňovaným zo strany žalovaného zo zmlúv o budúcej kúpnej zmluve a o budúcej zmluve o
sprostredkovaní a bolo by prinajmenej celkom nelogické, aby po plnom úspechu v takýchto sporoch
potom pristúpila spoločnosť REALSVIT, a.s. k prevodu časti nehnuteľností, ktorých sa dané spory týkali,
za celkom neprimerane nízku kúpnu cenu (100.000,- EUR) práve žalovanému, kde len podľa skutkovej
vety obžaloby podanej na L. W. v tejto súvislosti v trestnom konaní, vedenom na Okresnom súde Nové

Zámky pod č. 4T 14/2019, vyplýva, že všeobecná cena nehnuteľností, ktoré boli ako predmet prevodu
označené v spornej kúpnej zmluve predstavuje sumu 2.097.890,40 EUR.

4. Žalobca preto absolútne odmieta tvrdenia žalovaného vo vzťahu k jeho údajnej dobromyseľnosti
a s poukazom na ust. § 131 ods.4 Obchodného zákonníka je nutné podotknúť aj to, že

predmetné ustanovenie Obchodného zákonníka, na ktoré žalovaný opakovane poukazuje, upravuje
dobromyseľnosť prípadného nadobúdateľa práv, avšak žalovaného za dobromyseľného nadobúdateľa
nemožno pokladať aj s ohľadom na to, že tento doposiaľ reálne práva zo spornej kúpnej zmluvy
nenadobudol a jeho vlastníctvo bolo spochybnené ešte v procese jeho nadobúdania.
4.1 Naviac za podstatnú skutočnosť vyvracajúcu dobromyseľnosť žalovaného žalobca považuje

skutočnosť na ktorú poukázal v konaní pred súdom prvej inštancie a tou je zásadný logický rozpor
vo výpovedi žalovaného konkrétne W.. W. Š. v tom, že on aj jeho otec V. Š. tvrdili, že W. X. mal
obrovský záujem získať pohľadávky žalovaného proti úpadcovi REALITY a. s., aby mohol ovládnuť
a zrušiť konkurz a preto oslovil prostredníctvom neznámych osôb W.. W. Š. a súhlasil s uzavretímspornej kúpnej zmluvy a dohody o urovnaní. Žalovaným takto uvedený príbeh považuje žalobca za
vymyslenýapopierajúcižalovanýmtvrdenúdobromyseľnosťužlenztohodôvodu,žeW.X.nemoholmať
záujem uzavrieť spornú kúpnu zmluvu, keďže súčasne s jej uzavretím nedošlo k postúpeniu pohľadávok

žalovaného proti úpadcovi REALITY a.s. Žalovaný, konkrétne W.. W. Š., potvrdil, že k postúpeniu týchto
pohľadávok nikdy nedošlo a naviac ani žiadnu zmluvu o postúpení pohľadávok nepripravil. Naviac už
len z podmienok spornej kúpnej zmluvy vyplýva, že tieto boli výlučne v prospech žalovaného, keď kúpna
cena bola neprimerane nízka a táto nebola zaplatená, voľba spôsobu zaplatenia kúpnej ceny bola na
žalovanom a žalovaný mohol zaplatiť pohľadávkami, ktoré sú premlčané a ktoré si žalovaný prihlásil do

konkurzu na REALITY a.s., pričom na tieto pohľadávky sa v konkurze neprihliadalo.
4.2 Z kontextu okolností, za ktorých došlo k uzavretiu spornej kúpnej zmluvy a okolností, za ktorých
došlo k zastaveniu konania vo veci Okresného súdu Nové Zámky sp. zn. 16C 30/2006, podľa žalobcu
jednoznačne vyplýva, že išlo o vopred dohodnutý podvodný postup, v rámci ktorého bol použitý
(zneužitý) L. W. (I. V.), ktorý nahovorený na podpis spornej kúpnej zmluvy ako predseda predstavenstva
spoločnosti žalobcu, ktorým sa nikdy nestal a za ktorého bol v tom čase zapísaný v obchodnom registri

na základe falšovania listín a zároveň bol použitý na podpis dohody o urovnaní uvedeného súdneho
sporu 16C 30/2006 za účastníka tohto sporu REALSVIT, a.s., za ktorého vôbec nebol oprávnený
konať a osoba, ktorá bola jediná oprávnená v tom čase za spoločnosť REALSVIT, a.s. konať, sa až
neskôr dozvedela, že mala predať svoje nehnuteľnosti v hodnote niekoľkých miliónov EUR žalovanému
za 100.000,- EUR, ako osobe, s ktorou mala dlhodobé spory a rovnako sa dozvedela, že mala

dohodnúť urovnanie súdneho sporu, v ktorom uplatnený nárok od počiatku absolútne odmietala, čo
vyplývalo zo všetkých jej dovtedajších procesných podaní. Ak za takéhoto stavu žalovaný tvrdí, že bol
dobromyseľný a zároveň nevie vôbec identifikovať osobu (osoby), vystupujúce za predávajúceho, s
ktorými mal podmienky spornej kúpnej zmluvy dojednať a zároveň tvrdí, že L. W. ako osobu, vtedy
zapísanú za predsedu predstavenstva REALSVIT, a.s. v obchodnom registri, nikdy nestretol a túto

nepozná a takáto osoba tvrdí, že nikdy žiadnu kúpnu zmluvu za túto spoločnosť nepodpisovala, nikdy sa
predsedom predstavenstva takejto spoločnosti nestala a takúto spoločnosť ani nepozná, tak akákoľvek
dobromyseľnosť žalovaného pri uzatváraní kúpnej zmluvy za takéhoto stavu veci je vylúčená. Súd prvej
inštancie všetky tieto skutočnosti správne vyhodnotil a jeho záver o neexistencii dobromyseľnosti a
nepreukázaní dobrej viery žalovaného pri uzatváraní spornej kúpnej zmluvy je správny.

5. Žalovaný v odvolacej replike uviedol, že nepozná obsah trestného spisu, ale dedukuje, že k tomuto
zápisu došlo práve na základe listiny z notárskeho úradu JUDr. Zuzany Karasovej v Trenčíne, ktorá
desiatky rokov overuje pre W. X. a jeho spoločnosti všetky dokumenty a podpisy, pričom ani posudok
v trestnej veci na 100 % nespochybnil pravosť jej podpisu a pečiatky na listine. Táto skutočnosť má

význam, že prvotný impulz na nezákonnosť vyšiel z prostredia, v ktorom sa pohybujú W. X., samotný
žalobca a nie žalovaný, ktorý netušil, že osoba konajúca za predsedu predstavenstva žalobcu bola
zapísaná za štatutárny orgán takýmto spôsobom. Preto dobromyseľnosť žalovaného v konaní nemohla
byť spochybnená. Zopakoval svoju argumentáciu ohľadom predchádzajúcich súdnych konaní. Ďalej
tvrdil, že p. W. nepodpisoval len kúpnu zmluvu, ktorá je predmetom tohto konania ale aj ďalšie

dokumenty z ktorých je zrejmé, že majetkový prospech z tohto celého nezákonného konania by mal
niekto úplne iný ako žalovaný. Je fakt, že žalovaný v roku 2003 zaplatil X. zálohu 1 milión Sk za tie
nehnuteľnosti, ktoré sú predmetom kúpnej zmluvy a teda motívom žalovaného bolo logicky dokončiť to
na čom sa s ním dohodol. Ďalej zotrvával na svojich stanoviskách.

6. Žalobca v odvolacej duplike uviedol, že vyjadrenia žalovaného považuje za špekulatívne. Zotrvával na
informáciách ohľadom falšovania listín. Argumentácia žalovaného o motivácii získať majetok z dôvodu,
že za tento mal v roku 2003 zaplatiť zálohu 1 milión slovenských korún (33.193,92 EUR), keď hodnota
tohto majetku podľa znaleckého posudku podaného v trestnom konaní je 2.097.890,40 EUR. O nároku
žalovaného na uzavretie kúpnej zmluvy s právnym predchodcom žalobcu vo vlastníctve tohto majetku

bolo rozhodnuté právoplatne Okresným súdom Nové Zámky pod spisovou značkou 12C/3/2004 s tým,
že žalovaný tento nárok nemá. Bolo by nelogické, aby po takomto rozhodnutí W. X. iniciovať akékoľvek
konanie smerujúce k predaju majetku v hodnote viac ako 2 milióny EUR žalovanému za kúpnu cenu
100 000 EUR splatnou do piatich rokov od uzavretia zmluvy.
6.1 Poukázal na skutkové zistenia z trestného konania ohľadom obžalovaného W., pričom Okresný

súd Nové Zámky v rozsudku vyhlásenom na hlavnom pojednávaní 11.01.2023 uznal L. W. vinným
zo spáchania podvodného konania v rámci, ktorého bola uzatvorená sporná kúpna zmluva zo dňa
16.03.2010, na základe, ktorej mal žalovaný nadobudnúť majetok v hodnote viac ako dvoch miliónov
EUR, čím by v prípadne dokonania trestného činu takáto škoda na majetku žalobcovi vznikla. Vyznievanelogicky tvrdenie žalovaného, že z nejakých ďalších dokumentov, ktoré mal podpisovať L. W. malo byť
zrejmé, že majetkový prospech celého tohto nezákonného konania by mal niekto úplne iný ako žalovaný,
keď zo všetkých dokumentov aj logického uvažovania vyplýva opak. Žalovaný pri formulácii o tvrdení

dobromyseľnosti obchádza skutočnosť, že dosiaľ nevedel v súdnom konaní a ani v trestnom konaní
zrozumiteľne vysvetliť s kým konkrétne dojednané podmienky spornej kúpnej zmluvy a jej uzavretie,
kedy a za akých okolností tieto dojednal, vrátane toho prečo bola dojednaná celkom neprimerané nízka
kúpna cena oproti skutočnej hodnote nehnuteľností, ktoré sú predmetom spornej kúpnej zmluvy. Práve
tieto okolnosti jeho dobromyseľnosť vylučujú. Vo zvyšku zostával na svojich doterajších stanoviskách.

7. Krajský súd v Bratislave ako súd odvolací podľa § 34 C. s. p., viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania
(§ 379, § 380 ods. 1 C. s. p.) prejednal vec bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 C. s.
p.), vychádzajúc zo skutkového stavu zisteného súdom prvej inštancie, ktorý nepovažoval za potrebné
doplniť, ani znovu zopakovať a vo veci rozhodol postupom podľa § 387 ods. 1 v spojení s § 219 ods. 3
C. s. p. verejným vyhlásením rozsudku, keď dospel k záveru, že odvolanie žalobcu nie je dôvodné.

8. Podľa § 387 ods. 1 C. s. p. odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku
vecne správne.

9. Podľa § 387 ods. 2 C. s. p. ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením

napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov
napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie
dôvody.

10. V súdenom spore sa žalobca domáhal proti žalovanému určenia, že neexistujú právne vzťahy z

kúpnejzmluvyuzavretejdňa16.03.2010medzižalobcomakopredávajúcimažalovanýmakokupujúcim.

11. Žalobca namietol nerovnosť procesných strán, keď podľa neho súd prvej inštancie poskytol žalobcovi
v porovnaní s ním väčší priestor, ďalej, že nekoncentroval konanie a umožnil žalobcovi po písomnom
štádiu konania § 167 C. s. p. predkladať ďalšie dôkazy.

11.1. Podľa § 6 ods. 1 C. s. p. strany sporu majú v konaní rovné postavenie spočívajúce v rovnakej
miere možností uplatňovať prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem prípadu,
ak povaha prejednávanej veci vyžaduje zvýšenú ochranu strany sporu s cieľom vyvažovať prirodzene
nerovnovážne postavenie strán sporu.
11.2 Podľa čl. 9 C. s. p. strany sporu majú právo sa oboznámiť s vyjadreniami, návrhmi a dôkazmi

protistrany a môžu k nim vyjadriť svoje stanovisko v rozsahu, ktorý určí zákon.
11.3 Podľa § 151 ods. 2 C. s. p. na prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany,
ktoré strana nepredložila včas, nemusí súd prihliadnuť, najmä ak by to vyžadovalo nariadenie ďalšieho
pojednávania alebo vykonanie ďalších úkonov súdu.
11.4 Strany sporu majú právo sa oboznámiť s prostriedkami procesného útoku a procesnej obrany

protistrany a majú právo na možnosť vyjadriť sa k nim. Zároveň Civilný sporový poriadok upravuje
sudcovskú koncentráciu konania, pričom je na posúdení súdu prvej inštancie akým spôsobom bude
koncentrovať súdne konanie, teda akým spôsobom pristúpi k tomu, že na tieto prostriedky procesného
útoku a prostriedky procesnej obrany už neprihliadne. Žalovaný namietal, že žalobcovi bol poskytnutý
väčší priestor nad rámec písomného štádia konania (§ 167 C. s. p.), keď tesne pred pojednávaniami

dokladal svoje podania, čím mal zahltiť aj súd aj odvolateľa a narušiť procesnú rovnováhu medzi
stranami.Avšakžalovanýužneuvádzal,žemurovnakýpriestorzostranysúduprvejinštancieposkytnutý
nebol. Netvrdil, že mu podania žalobcu neboli doručené, že mu nebolo umožnené vyjadriť k nim,
prípadne, že voči nemu bola uplatnená sudcovská koncentrácia a voči žalobcovi nebola. Práve naopak,
zo spisu po preštudovaní spisového materiálu odvolací súd konštatuje, že podanie žalobcu (vrátane

listinných dôkazov - zápisníc z výpovedí v trestnej veci), ktoré doručil krátko pred prvým pojednávaním
boli žalovanému riadne doručené jednak na pojednávaní krátkou cestou a jednak do elektronickej
schránky. Ďalej s poukazom na záverečné uznesenie z prvého pojednávania žalobca doložil ďalšie
podanie zo dňa 10.05.2022 s prílohami (listinami z katastrálneho spisu), ktoré boli žalovanému doručené
doelektronickejschránkydňa13.05.2022,pričomžalovanýknemupodalpísomnéstanovisko-podaním

zo dňa 17.8.2022. Teda žalovaný mal možnosť sa k nim vyjadriť aj písomne a aj ústne na pojednávaní
dňa 08.09.2022. Čo sa týka koncentrovania konania, je na úvahe súdu či prihliadne alebo neprihliadne
na dôkazy s poukazom na to, kedy boli súdu predložené. Súd prvej inštancie pri rozhodovaní o
použití sudcovskej koncentrácie prihliada na potrebu náležite zistiť skutkový stav. V danej veci súd prvejinštancie ustanovenia o sudcovskej koncentrácií nepoužil a súčasne obidvom stranám sporu umožnil
rovnakým spôsobom použiť prostriedky procesného útoku a obrany. Teda v súdenej veci k porušeniu
rovnosti účastníkov nedošlo. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti odvolací súd má za to, že

namietaným odvolacím dôvodom nedošlo k nesprávnemu procesnému postupu súdu prvej inštancie,
ktorým by znemožnil žalovanému, aby uskutočnil jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo
k porušeniu práva na spravodlivý súdny proces § 365 ods. 1 písm. b) C. s. p.

12. Ďalej žalovaný namietal, že až na druhom pojednávaní sa dozvedel o tom, že žalobca má naliehavý

právny záujem na požadovanom určení podľa § 137 písm. c) C. s. p. Vytýkal, že týmto prekvapivým
právnymi názorom súdu prvej inštancie tesne pred rozhodnutím a následným rozhodnutím vytvoril stav
dôkaznej núdze na strane žalovaného, ktorý ak by poznal skôr, bol by predložil súdu prvej inštancie
dôkazy o opaku tvrdení žalobcu, z ktorých súd vychádzal.
12.1 Odvolací súd poukazuje na § 181 ods. 2 C. s. p., podľa ktorého po úkonoch podľa odseku 1 súd
určí, ktoré skutkové tvrdenia sú medzi stranami sporné, ktoré skutkové tvrdenia považuje za nesporné,

ktoré dôkazy vykoná a ktoré dôkazy nevykoná. Súd tiež uvedie svoje predbežné právne posúdenie veci.
To neplatí, ak tak už postupoval pri predbežnom prejednaní sporu.
12.2 Predbežným právnymi posúdením súd prvej inštancie po tom ako strany sporu prednesú svoje
návrhyastanoviskáuvedieprávneposúdenie,ktoréjepredbežnejpovahy.Predbežnéprávneposúdenie
savzťahujenaprvépojednávanie,pričomtotoposúdenieneznamená,žestranámsporubudeoznámený

výsledok sporu, teda ako súd prvej inštancie vo veci samej posúdi nárok a rozhodne v merite veci.
Vychádzajúc zo zápisnice zo dňa 5.5.2022 ako aj zo zvukovej nahrávky z tohto prvého pojednávania
vyplýva, že po prednesoch strán sporu, keď aj sám odvolateľ uviedol, že v katastrálnom konaní sa čaká
na rozhodnutie v tomto spore, súd prvej inštancie uviedol predbežné právne posúdenie, poukázal na §
137 písm. c) C. s. p., uviedol stanoviská strán k naliehavému právnemu záujmu ako aj k tomu, že žalobca

navrhol v žalobe pripojiť katastrálny spis a otázku naliehavého právneho záujmu bude posudzovať
s poukazom na katastrálne konanie. Zároveň súd prvej inštancie nad rámec predbežného právneho
posúdenia (§ 181 ods. 2 C. s. p.) po doložení listín z katastrálneho konania na druhom pojednávaní
konštatoval,žedopĺňapredbežnýnázorokonštatovanie,ževovecinaliehavýprávnyzáujemjedaný.Na
podklade spisu odvolací súd konštatuje, že žalovaný nielen vo vzťahu k naliehavému právnemu záujmu,

ale aj ku všetkým skutkovým tvrdeniam a dôkazom žalobcu mal dostatočný procesný priestor tvrdiť
a svoje tvrdenia preukazovať a to v priebehu celého konania. Z podaní žalovaného v priebehu sporu
je zrejmé, že sa sústredil a uvádzal skutkové tvrdenia vzťahujúce sa k najmä naliehavému právnemu
záujmu. Avšak súd prvej inštancie ho žiadnym spôsobom neobmedzil v použití prostriedkov procesnej
obrany. Bolo na rozhodnutí žalovaného aké prostriedky procesnej obrany použije, pričom zo strany súdu

prvej inštancie mu bolo umožnené vyjadriť nielen vyjadreniami podľa § 167 ods. 2 a 4 C. s. p., ale v spore
podal i ďalšie tretie vyjadrenie. Odvolací súd dospel k záveru, že žalovaný mal v priebehu celého sporu
v troch písomných vyjadreniach dostatočný časový priestor uvádzať vlastné skutkové tvrdenia, popierať
skutkové tvrdenia protistrany a navrhovať dôkazy a preto jeho tvrdenie, že sa na druhom pojednávaní
dostal do dôkaznej núdze neobstojí a preto nebol daný odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. b)

C. s. p.

13. K námietke žalovaného, že napadnutý rozsudok spočíva na nesprávnom právnom posúdení veci k
otázke naliehavého právneho záujmu § 365 ods. 1 písm. h) CSP treba uviesť, že právnym posúdením
je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a aplikuje konkrétnu právnu

normu na zistený skutkový stav. Nesprávnym právnym posúdením veci je omyl súdu pri aplikácii práva
na zistený skutkový stav. O nesprávnu aplikáciu právnych predpisov ide vtedy, ak súd nepoužil správny
právny predpis alebo ak síce aplikoval správny právny predpis, ale nesprávne ho interpretoval, alebo ak
zo správnych skutkových záverov vyvodil nesprávne právne závery.
13.1 V posudzovanom prípade, súd prvej inštancie zo správnych skutkových zistení vyvodil správne

právne závery a aplikoval správny právny predpis, namietaná vada konania nebola odvolacím súdom
zistená. Odvolací súd sa v plnom rozsahu stotožnil s posúdením naliehavého právneho záujmu súdom
prvej inštancie v odôvodnení napadnutého rozsudku a to najmä v odsekoch 9. a 10. Na doplnenie
správnosti dôvodov napadnutého rozsudku odvolací súd poukazuje na § 137 písm. c) Civilného
sporového poriadku, podľa ktorého sa možno domáhať len určenia, či tu právo je alebo nie je, a to

len vtedy, keď je daný právny záujem na požadovanom určení. Právny záujem, ktorý je podmienkou
procesnej prípustnosti určovacej žaloby. Procesná povinnosť, že v čase rozhodovania súdu je naliehavý
právny záujem na určení práva zaťažuje toho, kto sa tohto určenia domáha (žalobcu). Pokiaľ chce
žalobca osvedčiť svoj naliehavý právny záujem, musí na jednej strane poukázať na určité skutkovéokolnosti prejednávanej veci vedúce k sporu medzi stranami a k potrebe určiť súdom, či tu právny vzťah
alebo právo je alebo nie je, na druhej strane vysvetliť, že práva podaná žaloba o určenie je procesne
vhodným nástrojom, ktorý tento spor rieši. Určovacie žaloby všeobecne majú potom opodstatnenie

tam, kde je ešte len stav ohrozenia práva a nie už jeho porušenia, nakoľko určovacia žaloba podľa
ustanovenia§137písm.c)Civilnéhosporovéhoporiadkumácharakterprostriedkupreventívnejochrany
práva a naopak nápravu stavu vzniknutého porušením práva možno zásadne zjednať už len za pomoci
žaloby na plnenie (137 písm. a/ Civilného sporového poriadku). Okrem toho tu však musí byť stav
právnej neistoty žalobcu, ktorý má určovacia žaloba odstrániť, pričom naliehavosť právneho záujmu na

požadovanom určení musí spočívať v tom, že práve takéto určenie (nie teda žiadne iné) vyrieši všetky
sporné právne otázky medzi stranami a vytvorí tak aj pevný právny podklad pre ich budúce právne
vzťahy.
13.2 Nebolo sporné a zároveň bolo preukázané z rozhodnutia Správy katastra Nové Zámky vo veci
vkladového konania O. zo dňa 14.10.2020, že napriek návrhu na vklad predmetnej kúpnej zmluvy zo
dňa 16.03.2010 podanej 18.10.2010 nie je vlastnícke právo v prospech žalovaného ako kupujúceho

zapísané v zrýchlenom konaní, pričom toto vkladové konanie týkajúce sa spornej kúpnej zmluvy je
prerušené práve z dôvodu tohto sporu podľa § 31a písm. a) Katastrálneho zákona, keď toto súdne
konanie je prejudiciálnou otázkou pre vkladové konanie a bez rozhodnutia v tomto spore je postavenie
žalobcu neisté, pričom rozhodnutie v tomto spore vyrieši právne otázky medzi stranami sporu a zároveň
na základe právoplatného rozhodnutia v tejto veci ako prejudiciálnej otázky bude vkladové konanie

pokračovať. Súčasne nie je sporné, že žalobca je naďalej vlastníkom scuzovaných nehnuteľností a
bolo preukázané, že L. W. (t. č. s priezviskom V.) nebol oprávnený konať za spoločnosť žalobcu, keď
podpis na Rozhodnutí jediného akcionára žalobcu (pôvodne spoločnosť REALSVIT a. s.), ktorým bol
menovaný za predsedu predstavenstva bol sfalšovaný a podľa rozsudku Okresného súdu Bratislava
I č. k. 30Cb/89/2010-175 bolo uznesenie valného zhromaždenia - rozhodnutie jediného akcionára

- určené za neplatné. Súd prvej inštancie teda správne posúdil aj stav právnej neistoty na strane
žalobcu, keďže až právoplatným určením existencie právneho práv a povinnosti z kúpnej zmluvy zo dňa
16.03.2010budetentostavodstránený.Tedapodľanázoruodvolaciehosúdu,ktorýjetotožnýsnázorom
súdu prvej inštancie, nebol správny názor žalovaného, že naliehavý právny záujem na požadovanom
určení nastane, až po zápise vlastníckeho práva žalovaného do katastra nehnuteľnosti, nakoľko žalobca

sa v tomto spore nedomáha určenia vlastníctva, ale určenia existencie práv a povinnosti z kúpnej
zmluvy. Zároveň ako už odvolací súd uviedol vyššie, až právoplatným skončením v tomto spore, bude
odstránená prekážka vkladového konania a príslušná správa katastra podľa výsledku v tomto spore
bude mať vyriešenú predbežnú otázku a bude môcť vo vkladovom konaní O.-XX pokračovať (§31a písm.
a) zák. č. 162/1995 Z. z. o katastri nehnuteľností a o zápise vlastníckych a iných práv k nehnuteľnostiam

(katastrálny zákon)). Preto nie je správny názor žalovaného týkajúce sa vzťahu katastrálneho a súdneho
konania a prejudiciálnej otázky v tejto veci ako uzavretom kruhu, keď sa jedno konanie odvoláva na
druhé a naopak. Odvolací súd záverom konštatuje, že s poukazom na zistený a preukázaný skutkový
stav bol správne posúdený naliehavý právny záujem na požadovanom určení súdom prvej inštancie ako
predpokladu určovacej žaloby podľa § 137 písm. c) C. s. p.

14. K odvolacím námietkam žalovaného týkajúce sa ohľadom predchádzajúcich konaní pod sp. zn.
16C/99/2010, 4C/106/2010 a 5C/96/2010 vedených na Okresnom súde Nové Zámky odvolací súd
zhodne so súdom prvej inštancie uvádza, že tieto konania na súdenú veci nemajú žiaden vplyv, pretože
neboli skončené rozhodnutím vo veci samej, ale iba procesne, zastavením konania.

15. Čo sa týka námietok ohľadom zaťaženia nehnuteľností záložnými právami, tak odvolací súd
uvádza, že žalovaný vo svojich písomných podaniach v konaní na prvej inštancií túto skutočnosť
nenamietal a ako prostriedok procesnej obrany neuplatnil, či už uvedením skutkových tvrdení, návrhov
na dokazovanie prípadne uplatnením hmotnoprávnych námietok. Zároveň odvolací súd dodáva, že
záložné právo sa viaže na nehnuteľnosť a pôsobí voči nadobúdateľovi zálohu pri prevode zálohu podľa

ust. § 151h Občianskeho zákonníka ak právny predpis alebo zmluva neurčujú inak, pričom žalovaný v
konaní na súde prvej inštancie v tomto smere akékoľvek dokazovanie nenavrhol. Zároveň na posúdenie
naliehavého právneho záujmu v tomto spore záložné práva nemajú žiaden vplyv, keď stranou sporu nie
je záložný veriteľ.

16. V prípade ďalšej námietky žalovaného k nesprávnemu právnemu posúdeniu naliehavého právneho
záujmu s ohľadom konania vedeného na Okresnom súde Bratislava I pod sp. zn. 30Cb/89/2010 o
určenie neplatnosti uznesenia valného zhromaždenia, že nešlo o pravý proces vrátane dokazovania
a argumentácie strán, keď jediný akcionár žaluje vlastnú akciovú spoločnosť, odvolací súd poukazujena zistený skutkový stav súdom prvej inštancie a uvádza, že v prípade ak dôjde k vydaniu uznesenia
valného zhromaždenia akciovej spoločnosti s jediným akcionárom (fyzickou osobou), ktorého podpis
bol podľa znaleckého posudku preukázateľne sfalšovaný, tak iná možnosť súdnej ochrany porušeného

práva tohto jediného akcionára ako podať žalobu na súde proti vlastnej akciovej spoločnosti o určenie
neplatnosti uznesenia valného zhromaždenia neexistuje. Preto žalovaný nemôže takého súdne konanie
namietať. Je potrebné dodať, že rozsudok Okresnom súde Bratislava I pod sp. zn. 30Cb/89/2010 bol
vydaný na základe skutkového stavu preukázaného znaleckým posudkom ako aj inými dôkazmi, ktoré
sú v ňom uvedené. Zároveň s poukazom na § 228 ods. 1 C. s. p. výrok tohto rozsudku je subjektívne

záväzný pre žalobcu a podľa § 131 ods. 5 Obchodného zákonníka pre každého (s výnimkou § 131 ods.
4 Obchodného zákonníka)

17. Žalovaný namietal nesprávne skutkové zistenia vo vzťahu k dôkazu výsluchu svedka - L. W., keď
podľa žalovaného nemalo by byť súdom považované za hodnoverné ako celok. Svedok na jednej
strane vypovedal, že nebol v Bratislave pri overovaní podpisov dňa 16.03.2010, avšak nebolo sporné,

že pravosť jeho podpisu bola potvrdená znaleckým posudkom. Odvolací súd konštatuje, že skutkový
stav súdom prvej inštancie nebol založený výlučne na výsluchu tohto svedka. Súčasne na základe
jedinejodpovedetohtosvedkaohľadomoverovaniapodpisu,nemožnocelújehovýpoveďvyhodnotiťako
nehodnovernú, keď svedok súčasne aj vypovedal, že nikdy nejednal s nejakými zástupcami spoločnosti
žalovaného, čo nebolo sporné a žalovaný túto jeho výpoveď vôbec nenamietal. Vzhľadom na uvedené

súd prvej inštancie dospel k správnemu skutkového stavu, keď výsluch svedka bol len jedným z dôkazov
a na základe dôkazov dospel k správnym skutkovým zisteniam a preto nebol daný uplatnený odvolací
dôvod.
18. Ďalej žalovaný namietal, že súd prvej inštancie opomenul uviesť, že predmetom vyšetrovania bol
aj prevod zvyšných nehnuteľností, odvolací súd uvádza, že žalovaný túto skutočnosť ako prostriedok

procesnej obrany nepoužil v konaní na prvej inštancií, preto nemôže byť použitá v odvolacom konaní
(§ 366 C. s. p.).

19. Žalovaný tiež namietal nedostatočné zistenie skutkového stavu súdom prvej inštancie, keď tvrdil, že
súd nevenoval pozornosť jeho argumentácií na poslednom pojednávaní ani na výsluchu štatutárnych

zástupcov žalovaného v trestnej veci, tvrdeniu, že by žalobca nezobral žalobu späť nebyť uzavretia
kúpnej zmluvy ako aj na proces uzatvárania kúpnej zmluvy od roku 2003 a mal vychádzať zo správania
strán počas celého obdobia a nielen tie, ktoré vyhovovali žalobcovi ako aj dohodu o kúpnej cene.
19.1 Odvolací súd uvádza, že prostriedkami procesného útoku a prostriedkami procesnej obrany
sú najmä skutkové tvrdenia, popretie skutkových tvrdení protistrany, návrhy na vykonanie dôkazov,

námietky k návrhom protistrany na vykonanie dôkazov a hmotnoprávne námietky ( § 149 C. s. p.). Ďalej
strany majú povinnosť pravdivo a úplne uvádzať podstatné a rozhodujúce skutkové tvrdenia týkajúce sa
sporu (§ 150 ods. 1 C. s. p.). Skutkové tvrdenia strany, ktoré protistrana výslovne nepoprela, sa považujú
za nesporné. Ak strana poprie skutkové tvrdenia, ktoré sa týkajú jej konania alebo vnímania, uvedie
vlastné tvrdenia o predmetných skutkových okolnostiach, inak je popretie neúčinné. (§ 151 ods. 1, ods.

2 C. s. p.)
20. Žalovaný namietal nezohľadnenie argumentácie žalovaného na pojednávaní súdom prvej inštancie,
odvolací súd však konštatuje, že tieto skutkové tvrdenia žalovaného boli sporné, nakoľko žalobca na
túto argumentáciu žalovaného na uvedenom pojednávaní reagoval a uvádzal vlastné skutkové tvrdenia,
ktorými ich poprel. Zároveň žalovaný vytýka, že súd prvej inštancie nezohľadnil výpoveď štatutárnych

orgánov žalovaného, avšak odvolací súd konštatuje, že žalovaný v priebehu tohto sporu takýto návrh
na vykonanie dôkazu neuplatnil. Nenavrhol výsluch štatutárneho orgánu žalovaného ani v tomto spore.
Všetky tvrdenia žalovaného zostali v rovine popretých tvrdení žalobcom. Ohľadom uzatvárania zmlúv
od roku 2003, na ktoré mal súd prvej inštancie prihliadnuť, odvolací súd uvádza, že skutkové tvrdenia
žalovaného boli jednak sporné, z dôvodu účinného popretia žalobcom a jednak žalovaný v priebehu

celého konania na súde prvej inštancie označil a doložil iba tieto dôkazy - Dohodu o urovnaní a
Uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 5Cdo/103/2011, žiadne iné. Pokiaľ mal súd
prvej inštancie zohľadniť proces uzatvárania zmlúv od roku 2003, tak by ich žalovaný musel v priebehu
celého sporu uviesť a preukázať.
20.1 Žalovaný až v priebehu odvolacieho konania uviedol skutkové tvrdenia vzťahujúce sa ku kúpnej

cene v kúpnej zmluve zo dňa 16.03.2010 a preukazuje ju ponukou REALITY, a.s. zo dňa 05.05.2003
ako aj Zmluvou o budúcej zmluve zo dňa 17.05.2003 vrátane potvrdenia o zaplatení zo dňa 21.05.2003.
Odvolací súd na to uvádza, že sa nejedná o novoty podľa § 366 C. s. p. a žalovaný tieto prostriedkyprocesnej obrany mohol použiť v konaní pred súdom prvej inštancie, avšak nepoužil, preto na ne
odvolací súd neprihliadal.
20.2. Povinnosťou strany sporu ako bolo uvedené vyššie je uvádzať skutkové tvrdenia úplne a pravdivo.

Zo zisteného skutkového stavu súdom prvej inštancie vyplýva, že nebolo sporné, že kúpna cena dosiaľ
zaplatená nebola. Žalovaný tiež tvrdil, že zaplatenie kúpnej ceny bolo viazané na zavkladovanie, avšak
toto skutkové tvrdenie žalovaného nie je pravdivé.
20.3 Odvolací súd teda dospel k záveru, že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov
k správnym skutkovým zisteniam a namietnutý odvolací dôvod nebol naplnený.

21. Žalovaný namietol právne posúdenie súdom prvej inštancie s poukazom na druhú vetu § 131 ods.
4 Obchodného zákonníka.
21.1 Podľa § 131 ods. 4 Obchodného zákonníka, neplatnosť uznesenia valného zhromaždenia
spoločnosti sa netýka práv nadobudnutých v dobrej viere tretími osobami. V pochybnostiach platí, že
tretie osoby nadobudli práva v dobrej viere.

Podľa § 131 ods. 5 Obchodného zákonníka, právoplatné rozhodnutie súdu podľa odseku 1 je záväzné
pre každého.
21.2 Účinky právoplatného rozhodnutia súdu o určení neplatnosti uznesenia valného zhromaždenia sa
vzťahujú na každého, pričom ide o účinky pôsobiace spätne ex tunc. Výnimkou tvoria nadobudnuté
práva v dobrej viere tretími osobami. Odvolací súd sa stotožňuje so súdom prvej inštancie s poukazom

na konanie žalovaného, ktoré nie je možné vyhodnotiť ako dobromyseľné (odsek 14 a 15 odôvodnenia
napadnutého rozsudku). Na potvrdenie správnosti posúdenia nedobromyseľnosti žalovaného odvolací
súd uvádza, že, (ako je už uvedené), strana sporu má povinnosť uvádzať pravdivo a úplne rozhodujúce
skutkové tvrdenia. V priebehu konania na súde prvej inštancie žalovaný napriek dlhotrvajúcim súdnym
sporom so spoločnosťami, v ktorých pôsobil p. X., ďalej nie dobrým vzťahom s ním (p. X.), skutkovo

neuviedol akékoľvek osoby, s ktorými dojednával kúpnu zmluvu, neuviedol s kým konal, s kým uzatváral
kúpnu zmluvu, ako prebiehali predzmluvné rokovania, keď uzavretím kúpnej zmluvy malo dôjsť k
vyriešeniu nielen ich súdneho sporu, ale aj všetkých právnych vzťahov týkajúcich sa nehnuteľností v
hodnote 2.097.890,40 EUR. Neuvádzal žiadne skutkové tvrdenia, akým spôsobom prebiehali rokovania
o kúpnej cene 100.000,-- EUR, ktorá je v zjavnom nepomere s vyššie uvedenou hodnotou scudzovaných

nehnuteľností určenej znaleckým posudkom. Jediné, čo sporné nebolo, bola skutočnosť, že žalovaný
nerokoval a ani sa nestretol so svedkom L. W., hoci práve ten sa stal predsedom predstavenstva žalobcu
a práve ten za žalobcu podpisoval kúpnu zmluvu zo dňa 16.3.2010.
21.3 Z konania na súde prvej inštancie odvolací súd uvádza, že žalovaný účinne nepoprel skutkové
tvrdenia žalobcu ohľadom nedobromyseľnosti uzavretia kúpnej zmluvy, keď si nesplnil svoju povinnosť

tvrdenia a iba sa spoliehal na poukazovanie druhej vety ustanovenia § 131 ods. 4 Obchodného
zákonníka. Preto súdu prvej inštancie správne vychádzal z nesporných skutkových tvrdení žalobcu,
ktoré preukazoval dôkazmi. Zároveň odvolací súd konštatuje, že v danom prípade pochybnosti neboli.
21.4 Ďalej odvolací súd spoločne s názorom súdu prvej inštancie uvádza, že vlastnícke právo kupujúci
nadobudne až vkladom do katastra nehnuteľností. Zo zisteného skutkového stavu vyplýva, že k

zavkladovaniu kúpnej zmluvy dosiaľ nedošlo z dôvodu rozhodnutia príslušnej správy katastra o
prerušení vkladového konania do skončenia tohto súdneho konania. Ustanovenie § 131 ods. 4 prvej
vety Obchodného zákonníka sa týka ochrany nadobudnutých práv. Avšak žalovaný vlastnícke právo
(k nehnuteľnostiam kúpnej zmluvy) nenadobudol, preto neplatnosť uznesenia valného zhromaždenia
určeného rozsudkom Okresného súdu Bratislava I č. k. 30Cb/89/2010-175 zo dňa 27.06.2017 sa ho

týka. V nadväznosti na to sa ho týka neplatnosť právneho úkonu - kúpnej zmluvy zo dňa 16.3.2010, k
čomu správne dospel súd prvej inštancie, keď vyhovel žalobe a určil, že práva a povinnosti z kúpnej
zmluvy neexistujú.

22. Vo vzťahu k ďalším námietkam žalovaného odvolací súd poukazuje na to, že všeobecný súd nemusí

dať odpovede na všetky otázky nastolené účastníkom konania, ale iba na tie, ktoré majú pre vec
podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby
zachádzali do všetkých detailov sporu, uvádzaných účastníkmi konania. Preto odôvodnenie rozhodnutia
všeobecného súdu (prvostupňového ale aj odvolacieho), ktoré stručne a jasne objasní skutkový a právny
základ rozhodnutia, postačuje na záver o tom, že z tohto aspektu je plne realizované základné právo

účastníka na spravodlivý proces (III. ÚS 115/2003).23. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1 C. s. p. v
spojení s § 255 ods. 1 a § 262 ods. 1 C. s. p. a žalobcovi priznal voči žalovanému nárok na náhradu
trov odvolacieho konania vo výške 100 %, keďže bol žalovaný v odvolacom konaní plne úspešný.

24. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3: 0 (§ 393 ods. 2 veta
druhá C. s. p.).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C. s. p.) v

lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde,
ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 C. s. p.). Dovolateľ musí byť
v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané
advokátom (§ 429 ods. 1 C. s. p.). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie,

proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa
rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh)
(§ 428 C. s. p.).