Rozsudok ,
Iná povaha rozhodnutia Judgement was issued on Wednesday, June 5, 2025

Súd: Správny súd v Bratislave
Spisová značka: BA-6S/15/2022

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1022200084
Dátum vydania rozhodnutia: 05. 06. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Dana Jelinková Dudzíková

ECLI: ECLI:SK:SpSBA:2025:1022200084.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Správny súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Dany Jelinkovej Dudzíkovej,

LL.M. (sudca spravodajca) a členiek senátu JUDr. Ingridy Hudecovej a JUDr. Daniely Uhríkovej, v
právnej veci žalobcu: Obec Selice, Sovietskej armády 1131, 925 72 Selice, IČO: 00 306 151, právne
zastúpený: inLEGAL s.r.o., Kamenárska 17A, 821 04 Bratislava – mestská časť Ružinov, IČO: 52 645
991, proti žalovanému: Ministerstvo životného prostredia Slovenskej republiky, Námestie Ľ. Štúra 1, 812
35 Bratislava, IČO: 42 181 810, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného číslo 7118/2021-9.1
(13/2021-rozkl.) zo dňa 30.12.2021, takto

r o z h o d o l :

I. Správny súd v Bratislave z r u š u j e rozhodnutie žalovaného Ministerstva životného prostredia

Slovenskej republiky, ministra životného prostredia Slovenskej republiky, číslo 7118/2021-9.1 (13/2021-
rozkl.) zo dňa 30.12.2021 ako aj rozhodnutie Ministerstva životného prostredia Slovenskej republiky,
Sekcie environmentálnych programov a projektov, číslo konania 1057/2021-7. (1834/2020-7.), číslo
záznamu 2659/2021 zo dňa 19.01.2021 a vec v r a c i a orgánu verejnej správy prvého stupňa
na ďalšie konanie.

II. Súd p r i z n á v a žalobcovi voči žalovanému právo na úplnú náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

I.

Priebeh administratívneho konania

1.Žalovanýuzavreldňa05.12.2014akoposkytovateľsožalobcomakoprijímateľomZmluvuoposkytnutí
nenávratného finančného príspevku č. 169/1.2 MP/2014 v znení Dodatkov č. 1 a č. 2 (ďalej len „Zmluva
o NFP“), ktorej neoddeliteľnou súčasťou je Príloha č. 1 Všeobecné zmluvné podmienky k Zmluve o
NFP (ďalej len „VZP“). Na základe Zmluvy o NFP sa žalovaný zaviazal poskytnúť žalobcovi nenávratný
finančný príspevok maximálne do výšky 6 062 744,64 EUR na projekt „ČOV a kanalizácia Selice“, kód

ITMS:24110110203(ďalejajako„projekt“).Intenzitapomoci(zozdrojovEÚazdrojovštátnehorozpočtu)
v zmysle Zmluvy o NFP predstavovala 95 % celkových oprávnených výdavkov projektu, pričom výška
spolufinancovania projektu zo strany žalobcu bola 5% z celkových oprávnených výdavkov projektu.
Na základe verejného obstarávania na uskutočnenie stavebných prác na predmet zákazky „ČOV a
kanalizácia Selice“, uverejnenej v Úradnom vestníku Európskej únie č. 2014/S 118 dňa 21.06.2014
pod značkou 208633 a vo Vestníku verejného obstarávania č. 117/2014 dňa 18.06.2014 pod značkou
11294-MSP, bola medzi žalobcom a úspešným uchádzačom dňa 14.07.2015 uzavretá Zmluva o dielo

č. RZ-09-07- 2014 s výslednou cenou na predmet zákazky vo výške 5 557 974,60 EUR bez DPH (tj.
6 669 569,52 EUR s DPH). Zmluvné strany dňa 30.10.2015 uzavreli Dodatok č. 1 k Zmluve o dielo
č. RZ-09-07-2014, predmetom ktorého bola zmena ceny diela na 5 557 971,53 EUR bez DPH (t.j. 6
669 565,84 EUR s DPH). Dňa 05.12.2016 zmluvné strany uzatvorili ďalší dodatok, v rámci ktorého sazmluvné strany dohodli, že zhotoviteľ na stavbe „ČOV kanalizácia Selice“ zrealizuje práce naviac, a to v
rozsahu podľa Prílohy č. 1 k tomuto Dodatku z 05.12.2016 a cena za práce naviac sa navýši. V zmysle
Prílohy č. 1 k tomuto Dodatku bola cena za práce naviac určená v sume 30 505,00 EUR bez DPH (t.j. 36

606,00EURsDPH). Žalobcazaúčelomfinancovaniapredmetnéhoprojektupredložilžalovanémuspolu
sedem žiadostí o platbu, z toho tri formou predfinancovania, tri formou zúčtovania predfinancovania a
jednu záverečnú. Schválené celkové oprávnené výdavky na predmetnú zákazku v rámci jednotlivých
žiadostí o platbu predložených žalobcom boli vo výške 6 381 836,46 EUR. Z uvedenej sumy, nenávratný
finančný príspevok vyplatený poskytovateľom žalobcovi na túto zákazku bol vo výške 5 986 811,03 EUR.

2. Slovenská agentúra životného prostredia ako Sprostredkovateľský orgán pod riadiacim orgánom
pre Operačný program Životné prostredie (ďalej len „SORO“) na základe žiadosti k predloženiu
materiálov za účelom výkonu auditu č. A837 K4484, dňa 06.09.2016 a dňa 26.09.2016 odovzdal
požadovanú dokumentáciu. Na základe zistení vládneho auditu č. A837 K4484 a na základe
výsledkov administratívnej kontroly verejného obstarávania realizovanej po podpise zmluvy s úspešným
uchádzačom vypracoval SORO Záznam z administratívnej kontroly verejného obstarávania zo dňa

30.11.2016. SORO v Zázname z administratívnej kontroly verejného obstarávania zo dňa 30.11.2016
identifikoval nasledovné porušenia ustanovení zákona č. 25/2006 Z. z. o verejnom obstarávaní a o
zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o verejnom
obstarávaní“):
a) Porušenie § 34 ods. 1 zákona o verejnom obstarávaní na základe nejednoznačne opísaného

predmetu zákazky a zároveň porušenie princípu transparentnosti podľa § 9 ods. 3 zákona o verejnom
obstarávaní.
b) Porušenie § 42 ods. 1 a ods. 8 zákona o verejnom obstarávaní z dôvodu vyhodnocovania
ponúk v rozpore s technickou špecifikáciou a zároveň porušenie princípu nediskriminácie a princípu
transparentnosti podľa § 9 ods. 3 zákona o verejnom obstarávaní.

c) Porušenie § 42 ods. 9 zákona o verejnom obstarávaní z dôvodu vypracovania Zápisnice z
vyhodnotenia ponúk po elektronickej aukcii bez obsiahnutia všetkých informácií podľa ustanovení
zákona o verejnom obstarávaní a zároveň porušenie princípu transparentnosti podľa § 9 ods. 3 zákona
o verejnom obstarávaní
d) Porušenie § 35 ods. 3 zákona o verejnom obstarávaní na základe nesprávneho stanovenia kritéria na

vyhodnotenie ponúk a zároveň porušenie princípu hospodárnosti a efektívnosti podľa § 9 ods. 3 zákona
o verejnom obstarávaní.
3. SORO v Zázname z administratívnej kontroly verejného obstarávania zo dňa 30.11.2016 zároveň
uviedol, že na základe zistení vládneho auditu č. A837 K4484 týkajúcich sa porušenia pravidiel a
postupov verejného obstarávania na stavebné práce pre projekt „ČOV a kanalizácia Selice“ určil

finančnú opravu vo výške 25% na celú dotknutú zákazku a uviedol, že po doručení výsledku kontroly
Úradu pre verejné obstarávanie (ďalej len „ÚVO“) v prípade potvrdenia zistení SORO, bude SORO
finančnú opravu vo výške 25% aplikovať na všetky výdavky projektu súvisiace s overovaným verejným
obstarávaním. Na základe vyššie uvedeného vystavil SORO Správu o zistenej nezrovnalostí č.
N21602230/S01 a č. N21602231/O02 (pôvodná nezrovnalosť zaevidovaná pod č. N21602231/S01 bola

aktualizovaná na nezrovnalosť č. N21602231/O02 z dôvodu opravy popisu nezrovnalostí). Listom č.
10669/2016 zo dňa 01.12.2016 zaslal SORO žalobcovi Záznam z administratívnej kontroly verejného
obstarávania zo dňa 30.11.2016, Správu o zistenej nezrovnalosti č. N21602230/S01 a č. N21602231/
O02 a informoval ho o skutočnosti, že požiada ÚVO o kontrolu verejného obstarávania pri zadávaní
nadlimitnej zákazky na uskutočnenie stavebných prác po uzavretí zmluvy na predmet zákazky „ČOV

a kanalizácia Selice“. SORO listom č. 10537/2016 zo dňa 29.11.2016 zaslal ÚVO žiadosť o vykonanie
kontroly postupu verejného obstarávateľa - žalobcu pri zadávaní nadlimitnej zákazky na uskutočnenie
stavebných prác po uzavretí zmluvy na predmet zákazky „ČOV a kanalizácia Selice“ zameranej na
preskúmanie súladu predmetného verejného obstarávania so zákonom o verejnom obstarávaní.
4. ÚVO, v nadväznosti na podnet SORO (list č. 10537/2016 zo dňa 29.11.2016), vykonal v čase

od 28.12.2016 do 28.03.2017 kontrolu postupu pri zadávaní nadlimitnej zákazky na uskutočnenie
stavebných prác po uzavretí zmluvy na predmet zákazky „ČOV a kanalizácia Selice“ uverejnenej
v Úradnom vestníku Európskej únie č. 2014/S 118 dňa 21.06.2014 pod značkou 208633 a vo
Vestníku verejného obstarávania č. 117/2014 dňa 18.06.2014 pod značkou 11294-MSP. V nadväznosti
na vykonanú kontrolu vyhotovil ÚVO Protokol o výsledku kontroly dodržiavania zákona o verejnom

obstarávaní č. 23554-7000/2016-ODII/5 zo dňa 28.03.2017 (ďalej len „Protokol“), ktorý bol prerokovaný
dňa 23.05.2017. ÚVO v zmysle Protokolu identifikoval pri zadávaní zákazky nasledovné zistenia, ktoré
mohli mať, resp. mali vplyv na výsledok verejného obstarávania:a) kontrolovaný postupoval v rozpore s § 34 ods. 1 v nadväznosti na § 9 ods. 3 zákona o verejnom
obstarávaní, nakoľko predmet zákazky opísal v súťažných podkladoch nejednoznačne a neúplne.
Kontrolná skupina mala za preukázané, že nejednoznačný a neúplný opis predmetu zákazky mohol

odradiť potenciálnych záujemcov od predloženia ponúk v predmetnej zákazke a zároveň poukázala
aj na tú skutočnosť, že 4 záujemcovia požiadali o vysvetlenie súťažných podkladov (technickej
správy), t.j. celkovo 53 otázok a aj po vysvetlení zo strany kontrolovaného ostal predmet zákazky
opísaný nejednoznačne a neúplne. Na základe uvedeného kontrolná skupina skonštatovala, že konanie
kontrolovaného mohlo mať vplyv na výsledok verejného obstarávania.

b) kontrolovaný postupoval v rozpore s § 42 ods. 1 a 8 v nadväznosti na § 9 ods. 3 zákona o verejnom
obstarávaní, keď vyhodnocoval ponuky v rozpore s technickou špecifikáciou a zároveň porušil princíp
rovnakého zaobchádzania a princíp transparentnosti. Kontrolná skupina skonštatovala, že kontrolovaný
vyhodnocoval ponuky v rozpore s technickou špecifikáciou, nakoľko úspešným uchádzačom sa stala
spoločnosť REMOPEL, s.r.o. s ponukou, ktorá nespĺňala požiadavky na predmet zákazky stanovené
kontrolovaným v súťažných podkladoch, t.j. v technickej správe a kontrolovaný uchádzačov nevylúčil

podľa § 42 ods. 1 zákona o verejnom obstarávaní. Zároveň kontrolovaný porušil princíp rovnakého
zaobchádzania a princíp transparentnosti. Na základe uvedeného kontrolná skupina skonštatovala, že
uvedené konanie kontrolovaného malo vplyv na výsledok verejného obstarávania.
5. Na základe zistení identifikovaných ÚVO pri kontrole predmetného verejného obstarávania pri
zadávaní nadlimitnej zákazky na uskutočnenie stavebných prác po uzavretí zmluvy na predmet zákazky

„ČOV a kanalizácia Selice“ obsiahnutých v Protokole ÚVO zo dňa 28.03.2017 vykonal SORO opätovnú
kontrolu verejného obstarávania, na základe ktorej vypracoval Záznam z administratívnej kontroly
verejného obstarávania zo dňa 06.06.2017. V uvedenom Zázname z administratívnej kontroly verejného
obstarávania zo dňa 06.06.2017 sa SORO stotožnil s dvomi zisteniami, ktoré mali alebo mohli mať vplyv
na výsledok verejného obstarávania, a ktoré boli zároveň uvedené v Protokole ÚVO zo dňa 28.03.2017.

SORO sa stotožnil so záverom kontroly uvedeným v Protokole ÚVO zo dňa 28.03.2017 a v zmysle
zistení uvedených v Zázname z administratívnej kontroly verejného obstarávania zo dňa 06.06.2017
a v súlade s Metodickým pokynom Centrálneho koordinačného orgánu č. 11 (ďalej len „MP CKO“),
aktualizácia č. 6, určil kontrolovanému, t.j. žalobcovi, finančnú opravu vo výške 25%. Žalobcovi bol listom
č. 6843/2017 dňa 12.06.2017 doručený Záznam z administratívnej kontroly verejného obstarávania

zo dňa 06.06.2017, Správa o zistenej nezrovnalosti č. N21602230/S02 a č. N21602231/S03 a k nim
prislúchajúce Žiadosti o vrátenie finančných prostriedkov č. 24110110203/Z02 a č. 24110110203/Z03.
V priebehu ďalšieho konania boli uvedené správy a k nim prislúchajúce žiadosti aktualizované.
6. ÚVO listom č. 11886-3000/2017 zo dňa 15.06.2017 oznámil žalobcovi začatie správneho konania
podľa § 18 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (správny poriadok) v znení neskorších predpisov

za správny (ďalej len „správny poriadok“) delikt podľa § 149 ods. 2 písm. i) a podľa § 149 ods. 2 písm.
d) zákona o verejnom obstarávaní. Dňa 25.04.2018 bol žalovanému doručený list č. 183-3000/2018
zo dňa 26.03.2018, ktorým žalovaného ÚVO informoval o nadobudnutí právoplatnosti rozhodnutia č.
4768¬9/2018 zo dňa 12.03.2018, ktorým príslušný druhostupňový správny orgán potvrdil rozhodnutie
ÚVO č. 11886-3000/2017 zo dňa 28.11.2017 o uložení pokuty žalobcovi v celkovej výške 15 000 EUR.

7. Žalovaný v nadväznosti na podnet SORO listom č. 59060/2020 „Oznámenie o začatí správneho
konania“ zo dňa 20.11.2020, ktorý bol žalobcovi doručený dňa 20.11.2020, oznámil žalobcovi začatie
správneho konania vo veci uloženia povinnosti vrátiť jeden a pol násobok sumy uvedenej v žiadostiach
o vrátenie. V uvedenom konaní vydal žalovaný, Sekcia environmentálynch programov a projektov, ako
vecnepríslušnýsprávnyorgánpodľa§6ods.2správnehoporiadku,konajúciakoriadiaciorgánvzmysle

§ 7 zákona č. 528/2008 Z. z. o pomoci a podpore poskytovanej z fondov Európskeho spoločenstva
v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o pomoci a podpore“) vo veci uloženia povinnosti
vrátiť jeden a pol násobok sumy uvedenej v žiadostiach o vrátenie, najviac však do výšky 100 %
poskytnutého príspevku alebo jeho časti vzťahujúcich sa na predmet zákazky podľa § 27a ods. 5
zákona o pomoci a podpore, rozhodnutie číslo konania 1057/2021-7. (1834/2020-7.), číslo záznamu

2659/2021 zo dňa 19.01.2021 (ďalej len „prvostupňové rozhodnutie“), ktorým rozhodol tak, že žalobca
je povinný v súlade s § 27a ods. 5 zákona o pomoci a podpore, z dôvodu porušenia pravidiel
a postupov verejného obstarávania pri zadávaní zákazky „ČOV a kanalizácia Selice“ vyhlásenej vo
Vestníku verejného obstarávania č. 117/2014 dňa 18.06.2014 pod značkou 11294-MSP a v Úradnom
vestníku Európskej únie pod č. 2014/S 118 dňa 21.06.2014 pod značkou 208633, spočívajúcich v

skutočnosti, že žalobca ako verejný obstarávateľ opísal predmet zákazky v súťažných podkladoch
v príslušnej časti „Opis predmetu zákazky“ v rozpore s § 34 ods. 1 o verejnom obstarávaní, a to
nejednoznačneaneúplne,čímzároveňpostupovalvrozpores§9ods.3zákonaoverejnomobstarávaní
a z dôvodu postupu žalobcu ako verejného obstarávateľa v rozpore s § 42 ods. 1 a 8 v nadväznosti na§ 9 ods. 3 zákona o verejnom obstarávaní z dôvodu vyhodnocovania ponúk v rozpore s technickou
špecifikáciou, ktoré zhodne konštatoval ÚVO v Protokole o výsledku kontroly dodržiavania zákona o
verejnom obstarávaní č. 23554-7000/2016-ODII/5 zo dňa 28.03.2017, ktoré mohli mať (Nejednoznačný

opis predmetu zákazky), resp. mali (Vyhodnocovanie ponúk v rozpore s technickou špecifikáciou) vplyv
na výsledok verejného obstarávania, vrátiť finančné prostriedky vo výške 2 245 054,17 EUR poskytnuté
na Projekt „ČOV a kanalizácia Selice “ na základe Zmluvy o NFP z Operačného programu životné
prostredie, Prioritná os 1: Integrovaná ochrana a racionálne využívanie vôd, opatrenie 1.2 Odvádzanie
a čistenie komunálnych odpadových vôd v zmysle záväzkov Slovenskej republiky voči Európskej únii

v členení : 1 339 155,10 EUR zdroje Európskej únie, 157 547,66 EUR zdroje štátneho rozpočtu a 748
351,39EURakopolnásoboksumyuvedenejvžiadostiachovrátenienačíslaúčtuuvedenévrozhodnutí,
a to do 15 dní od nadobudnutia právoplatnosti tohto rozhodnutia.
8. Žalobca podal proti prvostupňovému rozhodnutiu rozklad, o ktorom rozhodol žalovaný konajúci
ministrom životného prostredia Slovenskej republiky, rozhodnutím č. 7118/2021-9.1 (13/2021-rozkl.)
zo dňa 30.12.202 tak, že rozklad žalobcu zamietol a prvostupňové rozhodnutie potvrdil (ďalej len

„rozhodnutie žalovaného“). Rozhodnutie žalovaného nadobudlo právoplatnosť dňa 09.01.2022.
II.
Žaloba
9. Žalobca sa žalobou vo veci správneho trestania, včas podanou dňa 24.01.2022, na Krajskom
súde v Bratislave domáhal zrušenia rozhodnutia žalovaného ako aj prvostupňového rozhodnutia,

zníženia výšky uloženej sankcie a náhrady trov konania. Napadnuté rozhodnutie žalovaného v spojení
s prvostupňovým rozhodnutím podľa žalobcu trpelo vadou nezákonnosti, a to z dôvodov vymedzených
v § 191 ods. 1 písm. c), písm. d) a písm. e) zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok v znení
neskorších predpisov (ďalej len „SSP“), teda pre nesprávne právne posúdenie veci, nepreskúmateľnosť
pre nezrozumiteľnosť alebo nedostatok dôvodov a z dôvodu, že zistenie skutkového stavu orgánom

verejnej správy bolo nedostačujúce na riadne posúdenie veci. Jedná sa o sankčné rozhodnutia, z čoho
vyplýva celý rad požiadaviek na procesný postup správneho orgánu a náležitosti jeho rozhodnutia,
ktorýchnedodržaniemázanásledoknezákonnosťsprávnoužalobounapadnutýchrozhodnutí.Poukázal
na rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, v ktorých uvedený súd označil výsledok
rozhodovacej činnosti správneho orgánu podľa § 27a zákona o pomoci a podpore za rozhodnutie o

uloženísankcie.Tvrdil,žezáverynapadnutýchrozhodnutíotom,žepovinnosťvrátiťposkytnutéfinančné
prostriedky, ktoré sa stali vlastníctvom žalobcu, nie sú sankciou a že rozhodnutia žalovaného nemajú
povahu sankčného rozhodnutia sú vecne nesprávne, v rozpore s ustálenou rozhodovacou praxou súdov,
a teda vychádzajú z neprávneho právneho posúdenia veci.
10. Pri rozhodnutiach sankčnej povahy je nevyhnutné, aby obligatórne vo výroku rozhodnutia správneho

orgánu (napr. v totožnej veci rozsudok Krajského súdu v Bratislave, sp. zn. 1S/10/2020, bod 64.)
bol konkretizovaný skutok, bolo presne špecifikované a vymedzené konanie, ktorým účastník konania
porušil konkrétnu právnu povinnosť a ktoré porušenie sa mu kladie za vinu, bolo špecifikované aj
zákonné ustanovenie, ktoré žalobca svojím konaním porušil. Vymedzenie predmetu konania vo výroku
rozhodnutia o uložení povinnosti vrátiť poskytnutý príspevok podľa § 27a ods. 5 zákona o pomoci

a podpore musí spočívať v špecifikácii porušenia povinnosti tak, aby sankcionované konanie nebolo
zameniteľné s iným konaním. Význam výrokovej časti rozhodnutia spočíva v tom, že iba táto časť
rozhodnutia môže zasiahnuť do práv a povinností účastníkov konania. Riadne formulovaný výrok a
v ňom v prvom rade konkrétny popis skutku je nezastupiteľná časť rozhodnutia, z ktorého je možné
zistiť, či a aká povinnosť bola porušená a aké opatrenia, či sankcie boli uložené (rozsudok Najvyššieho

súdu Slovenskej republiky sp. zn. 10Asan/15/2019). Napadnuté rozhodnutie žalovaného neobsahuje
vo výroku opísaný, presne špecifikovaný a vymedzený skutok, ktorého sa žalobca dopustil. Výrok
(enunciát) je vágny, nie je v ňom konkretizované protiprávne konanie žalobcu a ani to, ktoré protiprávne
konanie malo vplyv alebo mohlo mať vplyv na výsledok verejného obstarávania. Vo výroku napadnutého
rozhodnutia je nedostatočne vymedzený skutok len všeobecným konštatovaním o nejednoznačnosti

a neúplnosti opisu predmetu zákazky a o vyhodnocovaní ponúk v rozpore s technickou špecifikáciu
s uvedením zákonného ustanovenia, ktoré mal žalobca porušiť a jednoduchým odkazom na Protokol
ÚVO o výsledku dodržiavania zákona o verejnom obstarávaní č. 23554-7000/2016-ODII/5 zo dňa
28.03.2017. Takouto nedostatočnou špecifikáciou skutku nie je vylúčená možnosť zámeny skutku.
Uvedené nedostatky majú za následok nepreskúmateľnosť napadnutého rozhodnutia žalovaného, ktorá

spôsobuje jeho nezákonnosť. Uvedenie všetkých náležitostí, ktoré má obsahovať výrok rozhodnutia,
len v odôvodnení rozhodnutia (ani to nie je v tomto prípade naplnené), nie je postačujúce. Rovnako nie
je postačujúce jednoduché odvolanie sa na Protokol ÚVO zo dňa 28.03.2017 o výsledku dodržiavania
zákona o verejnom obstarávaní.11. Ani v odôvodnení napadnutého rozhodnutia žalovaného nie je uvedený konkrétny opis skutku
- protiprávneho konania účastníka konania spočívajúceho v nejednoznačnom a neúplnom opísaní
predmetu zákazky. Nachádza sa v ňom len všeobecná konštatácia o rozpornej technickej špecifikácii

jednotlivých položiek na viacerých stranách súťažných podkladov bez bližšieho spresnenia vytýkaných
nedostatkov (protiprávnosti konania žalobcu). Žalovaný v celom napadnutom rozhodnutí neuviedol, v
čom konkrétne spočívalo porušenia zákona zo strany žalobcu tak, aby správny orgán mohol rozhodnúť
v súlade so zásadou materiálnej pravdy (§ 3 ods. 4 správneho poriadku) a v nadväznosti na to riadne
aplikovať správnu úvahu. Táto vada napadnutého rozhodnutia zďaleka nemá len formálny charakter, ale

ide o závažný nedostatok napadnutého rozhodnutia, nakoľko samotný Protokol ÚVO je len podkladovým
materiálom a rozhodnutím predbežnej povahy, ktoré nie je spôsobilé zasiahnuť do práv žalobcu.
Žalovaný mal závery kontrolných zistení z Protokolu ÚVO, o ktoré opiera svoje rozhodnutie, riadne
špecifikovať, konkretizovať a rozviesť v napadnutom rozhodnutí.
12. Z pohľadu vykonaného dokazovania nie je zrejmé, že by sa správny orgán vysporiadal s kľúčovými
dôkazmi vo vzťahu k protiprávnemu konaniu žalobcu, napr. Zápisnicou z vyhodnotenia splnenia

požiadaviek na predmet zákazky 26.09.2014, Zápisnicou z vyhodnotenia splnenia požiadaviek na
predmet zákazky 21.10.2014 a s ďalšími relevantnými dokumentami z verejného obstávania, ktoré sú
súčasťou administratívneho spisu. Za nezákonný postup považoval žalobca aj jeho sankčný postih
bez toho, aby žalovaný pri uložení sankcie v rámci správnej úvahy vôbec nezohľadnil tak významnú
okolnosť, akou je schválenie verejného obstarávania samotným žalovaným kontrolou ex ante, a teda

existenciudobrejvieryúčastníkakonaniaakoverejnéhoobstarávateľavsprávnosťsúťažnýchpodkladov
vo verejnom obstarávaní. Týmto žalovaný zasiahol do legitímnych očakávaní žalobcu.
13. Výška sankcie uložená napadnutým rozhodnutím, ktorú musí žalobca uhradiť žalovanému, je
pre žalobcu likvidačná. Výška sankcie presahuje bežné ročné rozpočtové príjmy žalobcu (pri bežných
výdavkoch zodpovedajúcim približne rozpočtovaným príjmom obce) a vrátenie finančného príspevku v

požadovanom rozsahu znamená pre žalobcu neriešiteľnú situáciu z ekonomického hľadiska – exekučné
zablokovanie majetku obce a vstup obce do nútenej správy. To môže mať za následok výrazné
obmedzenie alebo prakticky ukončenie činnosti obce a poskytovania verejných služieb obyvateľom
obce. Z dôvodu, že sankcia je neprimeraná povahe skutku, je pre žalobcu likvidačná a ukladá sa s
mimoriadne veľkým časovým odstupom, navrhol súdu uplatniť voči výške sankcie moderačné právo.

III.
Vyjadrenie žalovaného

14. Žalovaný v písomnom vyjadrení k žalobe zo dňa 05.04.2022 navrhol žalobu zamietnuť. Nesúhlasil

so žalobnými dôvodmi, pričom uviedol, že konanie o uložení povinnosti vrátiť jeden a pol násobok
sumy uvedenej v žiadosti o vrátenie podľa § 27a ods. 5 zákona o pomoci a podpore nie je konaním
o správnom delikte v rámci správneho trestania. Pri správnom trestaní platí zásada zákonnosti nullum
crimen sine lege nulla poena sine lege, t. j. nie je správny delikt ani správny postih bez toho, aby to zákon
výslovne stanovil. Sankcionovať možno iba také konanie, ktorého znaky sú vyjadrené prostredníctvom

skutkovej podstaty uvedenej v zákone, pričom možno súčasne uplatniť iba takú sankciu, ktorú stanoví
zákon. Žalovaný pri vydaní prvostupňového správneho rozhodnutia ako aj druhostupňového správneho
rozhodnutia postupoval striktne v zmysle zákona o pomoci a podpore, ktorý neumožňuje správnemu
orgánu uložiť žiadnu správnu sankciu, nakoľko uvedená právna norma neupravuje správne delikty. To
znamená, že správny delikt v režime zákona o pomoci a podpore ani nemohol byť žalobcom spáchaný,

a teda nemohla byť zaň následne uložená správna sankcia.

15. Žalovanýnespochybnil,ževovýrokurozhodnutiatrestnéhocharakterumusíbyťpresnevymedzené,
za aké konkrétne konanie je subjekt postihnutý. Nakoľko však rozhodnutie podľa § 27a ods. 5 zákona
opomociapodporeniejerozhodnutímvydanýmvrámcisprávnehotrestania,opisskutkuniejepovinnou

náležitosťou výroku takéhoto rozhodnutia. K námietke žalobcu o nepreskúmateľnosti odôvodnenia
napadnutého rozhodnutia žalovaného uviedol, že porušenia zákona o verejnom obstarávani sú
objasnené na str. 23 až 26 prvostupňového rozhodnutia. Závery žalovaného vychádzajú jednak z
protokolu ÚVO zo dňa 28.03.2017 a tiež zo záznamu z výkonu administratívnej kontroly verejného
obstarávania zo dňa 24.06.2020, ktoré si žalovaný overil aj v spisovej dokumentácii k predmetnému

verejnému obstarávaniu realizovanému žalobcom. Vychádzajúc z právoplatného rozhodnutia ÚVO o
uložení pokuty žalobcovi za spáchanie správneho deliktu na úseku verejného obstarávania, žalovaný
logicky nemal v preskúmavanom správnom konaní ako dospieť k záveru, že žalobca zákon o verejnom
obstarávaní neporušil.16. To, že sa žalobca v tejto právnej veci dopustil porušenia zákona o verejnom obstarávaní je
nepochybné a žalovaný (napriek tomu, čo tvrdí žalobca) nie je kompetentný polemizovať s príslušným

orgánom – ÚVO, ktorý v tejto právnej veci už právoplatne rozhodol. Žalovanému však vzniká povinnosť
určiť výšku vrátenia poskytnutého príspevku alebo jeho časti, najviac však do výšky 100 % poskytnutého
príspevku alebo jeho časti vzťahujúcich sa na predmet zákazky podľa § 27a zákona o pomoci a
podpore. Tento postup je podrobne vysvetlený na str. 26 až 28 prvostupňového rozhodnutia. Okrem
toho, že sa žalovaný v napadnutých rozhodnutiach podrobne zaoberal splnením podmienok na vydanie

rozhodnutia podľa § 27a ods. 5 zákona o pomoci a podpore, dôsledne sa vysporiadal aj so všetkými
námietkamižalobcuuplatnenýmivpriebehuceléhosprávnehokonania(viďstr.28až31prvostupňového
rozhodnutia a str. 29 až 40 druhostupňového rozhodnutia).

17. K namietanej arbitrárnosti napadnutých rozhodnutí žalovaný uviedol, že arbitrárnym rozhodnutím
by bolo také rozhodnutie, ktorého právne závery by neboli v súlade s vykonaným dokazovaním a

skutkovýmičiprávnymizisteniami.Žalovanýpritompristupovalkformuláciiprávnychzáverovnazáklade
vykonaného dokazovania a na základe spoľahlivo zisteného skutkového stavu veci, ktorý zakladal
postup žalovaného podľa § 27a ods. 5 zákona o pomoci a podpore. Žalovaný je v správnom konaní
podľa § 27a ods. 5 zákona o pomoci a podpore viazaný právnou normou, ktorá vopred stanovuje spôsob
rozhodnutia správneho orgánu. Na základe uvedeného nie je priestor pre akékoľvek „zasahovanie“

žalovaného do výšky sumy určenej na vrátenie tak, ako je to napr. pri ukladaní pokút, kde právna norma
určujerozmedziemedzinajnižšouanajvyššoumožnouvýškoupokuty,ktorújesprávnyorgánoprávnený
uložiť po posúdení závažnosti, rozsahu a ďalších poľahčujúcich či priťažujúcich okolností protiprávneho
konania a po uplatnení diskrečnej právomoci. K tvrdeniu žalobcu ohľadom likvidačného charakteru
sumy určenej na vrátenie žalovaný uviedol, že žalobca má možnosť písomne požiadať o uzatvorenie

dohody o splátkach alebo odklade plnenia podľa § 28a zákona o pomoci a podpore, ak by sa zaplatením
celého dlhu zhoršili ekonomické alebo sociálne pomery na strane žalobcu. V záujme žalovaného nie je
v žiadnom prípade vyvolať na strane žalobcu neodôvodnene taký stav, ktorý zapríčiní zhoršenie jeho
finančných pomerov. V záujme žalovaného je, s poukazom na ochranu finančných záujmov Európskej
únie, vymôcť sumu, ktorá bola určená na vrátenie z dôvodu porušenia pravidiel a postupov verejného

obstarávania zo strany žalobcu, a to postupom a podľa pravidiel, ktoré ukladá právna úprava a riadiaca
dokumentácia, v súlade s ktorými je žalovaný povinný postupovať. K návrhu žalobcu na uplatnenie
moderačného práva správnym súdom podľa § 198 SSP žalovaný poukázal na to, že v tejto právnej veci
nejde o správne trestanie.

IV.
Replika žalobcu, duplika žalovaného

18. Žalobca v replike zo dňa 25.04.2022 zotrval na podanej žalobe.

19. Žalovaný v duplike zo dňa 19.09.2024 zopakoval svoju argumentáciu z vyjadrenia k žalobe.

V.

Relevantné právne predpisy

20. Podľa § 2 ods. 1 SSP v správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo právom
chráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v ďalších
veciach ustanovených týmto zákonom.

21. Podľa § 6 ods. 1 SSP správne súdy v správnom súdnictve preskúmavajú na základe žalôb
zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov
orgánov verejnej správy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú v
ďalších veciach ustanovených týmto zákonom.

22. Podľa § 194 ods. 1 SSP správnym trestaním sa na účely tohto zákona rozumie rozhodovanie
orgánov verejnej správy o priestupku, správnom delikte alebo o sankcii za iné podobné protiprávne
konanie.23. Podľa § 194 ods. 2 SSP ak nie je v tejto hlave ustanovené inak, použijú sa na konanie vo veciach
správneho trestania ustanovenia o konaní o všeobecnej správnej žalobe.

24. Podľa § 493e SSP konania začaté a neskončené do 30. júna 2023 sa dokončia podľa tohto zákona
v znení účinnom do 30. júna 2023; ustanovenie § 493f tým nie je dotknuté.

25. Podľa § 27a ods. 1 zákon o pomoci a podpore ak riadiaci orgán na základe vlastného podnetu

alebo podnetu iného orgánu zistí porušenie pravidiel a postupov verejného obstarávania, ktoré malo
alebo mohlo mať vplyv na výsledok verejného obstarávania, prostredníctvom žiadosti o vrátenie vyzve
prijímateľa na vrátenie poskytnutého príspevku alebo jeho časti vzťahujúceho sa na predmet zákazky;
ak iný orgán ako riadiaci orgán zistí porušenie pravidiel a postupov verejného obstarávania, ktoré malo
alebo mohlo mať vplyv na výsledok verejného obstarávania, a riadiaci orgán s týmto zistením nesúhlasí,
riadiaci orgán podá podnet orgánu podľa osobitného predpisu (Zákon č. 25/2006 Z. z. v znení neskorších

predpisov.).

26. Podľa § 27a ods. 2 zákona o pomoci a podpore ak prijímateľ nevráti príspevok alebo jeho časť
na základe žiadosti o vrátenie podľa odseku 1, riadiaci orgán podá podnet orgánu podľa osobitného
predpisu (Zákon č. 25/2006 Z. z. v znení neskorších predpisov.).

27. Podľa § 27a ods. 3 zákona o pomoci a podpore ak bolo na základe podnetu podľa odseku 2 zistené
porušenie pravidiel a postupov verejného obstarávania, riadiaci orgán podá podnet správnemu orgánu
na konanie podľa odseku 5, ak
a) bola právoplatným rozhodnutím uložená pokuta za porušenie pravidiel a postupov verejného

obstarávania, alebo
b) bolo zistené porušenie pravidiel a postupov verejného obstarávania uvedené v protokole, ktoré
malo alebo mohlo mať vplyv na výsledok verejného obstarávania, a za ktoré sa neukladá pokuta podľa
písmena a).

28. Podľa § 27a ods. 4 zákona o pomoci a podpore ak bola na základe podnetu podľa osobitného
predpisu právoplatným rozhodnutím uložená pokuta za porušenie pravidiel a postupov verejného
obstarávania alebo ak bolo zistené porušenie pravidiel a postupov verejného obstarávania uvedené v
protokole, ktoré malo alebo mohlo mať vplyv na výsledok verejného obstarávania a za ktoré sa neukladá
pokuta podľa odseku 3 písm. a), a ak riadiaci orgán nevyzval prijímateľa prostredníctvom žiadosti o

vrátenienavrátenieposkytnutéhopríspevkualebojehočastivzťahujúcehosanapredmetzákazkypodľa
odseku 1, riadiaci orgán prostredníctvom žiadosti o vrátenie vyzve prijímateľa na vrátenie poskytnutého
príspevku alebo jeho časti vzťahujúceho sa na predmet zákazky; ustanovenie § 28 ods. 8 sa nepoužije.
Ak prijímateľ nevráti poskytnutý príspevok alebo jeho časť na základe žiadosti o vrátenie, riadiaci orgán
podá podnet správnemu orgánu na konanie podľa odseku 5.

29. Podľa § 27a ods. 5 zákona o pomoci a podpore správny orgán na základe podnetu podľa odseku
3 alebo odseku 4 rozhodne o vrátení jeden a pol násobku sumy uvedenej v žiadosti o vrátenie podľa
odseku 1 alebo odseku 4, najviac však do výšky 100 % poskytnutého príspevku alebo jeho časti
vzťahujúcich sa na predmet zákazky.

30. Podľa § 27a ods. 7 zákona o pomoci a podpore na konanie podľa odseku 5 sa vzťahuje všeobecný
predpis o správnom konaní. Ak je viac správnych orgánov oprávnených rozhodnúť podľa odseku 5,
rozhodne vo veci orgán, ktorý začal konať ako prvý. Správnym orgánom v konaní podľa odseku 5 je
a) riadiaci orgán alebo

b) sprostredkovateľský orgán podľa § 8 ods. 5.
31. Podľa Nariadenia Rady (ES, EURATOM) č. 2988/95 z 18. decembra 1995 o ochrane finančných
záujmov Európskych spoločenstiev (ďalej len „Nariadenie č. 2988/95“):
DRUHÁ HLAVA
Správne opatrenia a sankcie

Článok 4
1. Je všeobecným pravidlom, že pri akejkoľvek nezrovnalosti sa neprávom získaná výhoda odníme:
- povinnosťou zaplatiť alebo vrátiť dlžné alebo neprávom získané sumy,- úplnou alebo čiastočnou stratou záruky poskytnutej na podporu žiadosti o poskytnutú výhodu alebo
v čase prijatia zálohy.

2. Uplatnenie opatrení uvedených v odseku 1 sa obmedzí na zrušenie poskytnutej výhody chody, ak je
tak ustanovené, na úrok určený na základe paušálnej sadzby.

3. Činy, o ktorých sa zistí, že boli úmyselne vykonané na získanie výhody v protiklade s cieľmi práva
spoločenstva platného v danom prípade tým, že sa umelo vytvorili podmienky potrebné na získanie

výhody, majú za následok neposkytnutie výhody alebo jej zrušenie.

4. Opatrenia ustanovené v tomto článku sa nepovažujú za tresty.

Článok 5
1. Úmyselná nezrovnalosť alebo nezrovnalosť spôsobené nedbanlivosťou môžu mať za následok

tieto správne sankcie: a) zaplatenie správnej pokuty; b) zaplatenie sumy väčšej ako sú sumy
neprávom získané alebo neuhradené a prípadne úroky; táto dodatočná suma sa stanovuje v súlade
s percentuálnou sadzbou, ktorú treba ustanoviť osobitnými pravidlami a nesmie prekročiť úroveň
nevyhnutnúnavytvorenieodstrašujúcehoúčinku;c)celkovéalebočiastočnéodňatievýhodyposkytnutej
na základe právnych predpisov spoločenstva, aj keď mal subjekt neprávom úžitok len z časti takej

výhody;d)vylúčeniezvýhodyalebojejodňatienaobdobienasledujúcepoobdobívýskytunezrovnalosti;
e) dočasné odňatie súhlasu alebo oprávnenia zúčastňovať sa na programe pomoci spoločenstva;
f) strata záruky alebo depozitu poskytnutého s cieľom splnenia podmienok ustanovených právnymi
predpismi alebo doplnenie neoprávnene uvoľnenej záruky; g) iné sankcie čisto ekonomickej povahy,
zodpovedajúce svojou povahou a rozsahom, ktoré sú ustanovené odvetvovými právnymi predpismi

prijatými Radou s ohľadom na špecifické požiadavky daných odvetví a v súlade s uplatňovaním
právomocí zverených Komisii Radou.

2. Bez ohľadu na ustanovenia upravené v odvetvových právnych predpisoch existujúcich v čase
nadobudnutia účinnosti tohto nariadenia, za iné nezrovnalosti môžu byť udelené len sankcie, ktoré nie

sú rovnocenné s trestnými sankciami a ustanovuje ich odsek 1, za predpokladu, že tieto sankcie sú
nevyhnutné na zabezpečenie riadneho uplatnenia právnych predpisov.

32. Podľa čl. 98 (s názvom „Finančné opravy členských štátov“ – pozn. súdu) Nariadenia Rady (ES)
č. 1083/2006 z 11. júla 2006, ktorým sa ustanovujú všeobecné ustanovenia o Európskom fonde

regionálneho rozvoja, Európskom sociálnom fonde a Kohéznom fonde a ktorým sa zrušuje nariadenie
(ES) č. 1260/1999 (ďalej len „Nariadenie č. 1083/2006“):
1. Členské štáty nesú v prvom rade zodpovednosť za vyšetrovanie nezrovnalostí, konajú na základe
dôkazov o akejkoľvek väčšej zmene ovplyvňujúcej povahu alebo podmienky vykonávania operácií alebo
operačných programov, alebo ich kontroly a uskutočňujú požadované finančné opravy.

2. Členský štát vykoná požadované finančné opravy v súvislosti s individuálnymi alebo systémovými
nezrovnalosťami zistenými v operáciách alebo operačných programoch. Opravy členského štátu
pozostávajú zo zrušenia celého verejného príspevku na operačný program alebo jeho časti. Členský
štát vezme do úvahy i povahu a závažnosť nezrovnalostí a finančnú stratu spôsobenú fondu. Zdroje z

fondovuvoľnenétýmtospôsobommôžečlenskýštátopätovnepoužiťdo31.decembra2015napríslušný
operačný program v súlade s ustanoveniami uvedenými v odseku 3.

3. Príspevok zrušený v súlade s odsekom 2 nemožno opätovne použiť na operáciu alebo operácie,
ktoré boli predmetom opravy, a v prípade, že sa finančná oprava uskutočnila z dôvodu systémovej

nezrovnalosti, ani na existujúce operácie v rámci celej prioritnej osi alebo jej časti, kde sa systémová
nezrovnalosť vyskytla.

4. V prípade systémovej nezrovnalosti členský štát rozšíri svoje šetrenie na všetky operácie, ktoré by
mohli byť nepriaznivo ovplyvnené.

VI.
Posúdenie veci správnym súdom33. Podľa§3ods.1,§3ods.3písm.b) zákonač.151/2022Z.z.ozriadenísprávnychsúdovaozmene
a doplnení niektorých zákonov začal Správny súd v Bratislave dňa 01.06.2023 svoju činnosť a súčasne
výkon súdnictva prešiel z Krajského súdu v Bratislave, Krajského súdu v Nitre a Krajského súdu v Trnave

na Správny súd v Bratislave vo všetkých veciach, v ktorých je od 01.06.2023 daná právomoc správnych
súdov. V súlade s platným a účinným rozvrhom práce správneho súdu bola vec, pôvodne vedená
pred Krajským súdom v Bratislave pod sp. zn. 6S/15/2022, v zmysle § 51 ods. 1 zákona č. 757/2004
Z.z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov náhodným
výberom pomocou technických prostriedkov a programových prostriedkov schválených Ministerstvom

spravodlivosti Slovenskej republiky pridelená do senátu 5S správneho súdu, kde je vedená pod sp. zn.
BA-6S/15/2022.

34. Uznesením Správneho súdu v Bratislave č.k. BA-6S/15/2022-299 zo dňa 02.01.2025 súd priznal
odkladný účinok správnej žalobe zo dňa 24.01.2022, a to na základe návrhu žalobcu podaného dňa
25.10.2024, po vyjadrení žalovaného k tomuto návrhu.

35. Správny súd ako súd vecne a miestne príslušný na konanie vo veci podľa § 10, § 13 ods.
1 SSP a § 3 ods. 3 písm. b) zákona č. 151/2022 Z. z. o zriadení správnych súdov a o zmene a
doplnení niektorých zákonov, preskúmal napadnuté rozhodnutie žalovaného, vrátane konania, ktoré
predchádzalo jeho vydaniu, a dospel k záveru, že žaloba je dôvodná.

36. Správnysúd rozhodoložalobenapojednávanídňa05.06.2025zaúčastiobochúčastníkovkonania.

37. Úlohou správneho súdu bolo preskúmať rozhodnutie žalovaného v spojení s prvostupňovým
rozhodnutím, ktorým bola žalobca uložená povinnosť podľa § 27a ods. 5 zákona o pomoci

a podpore z dôvodu porušenia pravidiel a postupov verejného obstarávania. S ako prvou a pre vec
najpodstatnejšou otázkou sa musel správny súd vysporiadať so zodpovedením otázky, či žalobou
napadnuté rozhodnutia sú výsledkom správneho trestania alebo nie. Na zodpovedanie tejto otázky
správny súd aplikoval nasledovné právny závery z rozsudku Najvyššieho správneho súdu Slovenskej
republiky sp. zn. 3Sfk/29/2021 zo dňa 12.07.2023, s ktorými sa správny súd stotožnil:

„V.B
K povahe konania podľa § 27a ods. 5 zákona o pomoci a podpore

49. Podľa § 27a ods. 5 zákona o pomoci a podpore v znení účinnom od 1. júna 2017 správny orgán

na základe podnetu podľa odseku 3 alebo odseku 4 rozhodne o vrátení jeden a pol násobku sumy
uvedenej v žiadosti o vrátenie podľa odseku 1 alebo odseku 4, najviac však do výšky 100% poskytnutého
príspevku alebo jeho časti vzťahujúcich sa na predmet zákazky.

50. Ustanovenie § 27a zákona o pomoci a podpore upravuje postup riadiaceho orgánu, ktorý, ak zistí

porušenie pravidiel a postupov verejného obstarávania, vyzve prijímateľa na vrátenie poskytnutého
príspevku alebo jeho časti (§ 27a ods. 1 zákona o pomoci a podpore). Ak prijímateľ dobrovoľne
príspevok alebo jeho časť na základe výzvy nevráti, riadiaci orgán podá podnet Úradu pre verejné
obstarávanie, ktorý ak zhodnotí, že k porušeniu pravidiel a postupov verejného obstarávania došlo, uloží
kontrolovanému subjektu pokutu alebo v protokole konštatuje porušenie pravidiel a postupov verejného

obstarávania, ktoré malo alebo mohlo mať vplyv na výsledok verejného obstarávania (§ 27a ods. 3
zákona o pomoci a podpore). Vyzvať na vrátenie poskytnutého príspevku alebo jeho časti môže riadiaci
orgán aj po uložení pokuty alebo vydaní protokolu, ak prijímateľa nevyzval pred ich vydaním (§ 27a ods.
4 zákona o pomoci a podpore). Uvedené závery Úradu pre verejné obstarávanie sú následne podkladom
pre postup príslušného orgánu podľa § 27a ods. 5 zákona o pomoci a podpore pri uložení povinnosti

vrátiť jeden a pol násobok sumy uvedenej v žiadosti o vrátenie, maximálne však sumy zodpovedajúcej
celému poskytnutému príspevku. Na konanie a rozhodovanie podľa § 27a ods. 5 zákona o pomoci a
podpore sa pritom vzťahuje zákon č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (správny poriadok) s tým, že vecne
príslušným je riadiaci orgán alebo sprostredkovateľský orgán (§ 27a ods. 7 zákona o pomoci a podpore).

51. Kľúčovou otázkou, ktorá pred kasačným súdom v súvislosti s výkladom ustanovenia § 27a ods. 5
zákona o pomoci a podpore stála, bolo, či povinnosť vrátiť jeden a pol násobok sumy uvedenej v žiadosti
o vrátenie je sankciou a teda či jej uloženie je správnym trestaním.52. Najvyšší správny súd SR v rozsudku sp. zn. 1Sžfk/21/2021 zo dňa 31. marca 2022, v situácii,
keď prijímateľ bol zaviazaný k zaplateniu jeden a pol násobku sumy oproti predchádzajúcej výzve,
konštatoval, že uloženie povinnosti príjemcovi vrátiť poskytnutý príspevok na podklade rozhodnutia

podľa § 27a ods. 5 zákona č.?528/2008 Z. z., má povahu sankcie za predchádzajúce proti právne
konanie spočívajúce v porušení pravidiel a postupov verejného obstarávania a prípadne aj sankcie za
dobrovoľné nevrátenie príspevku na základe výzvy - žiadosti o vrátenie príspevku, ak došlo k navýšeniu
sumy uvedenej v predmetnej výzve na jeden a pol násobok.

53. V obdobnej veci však Najvyšší správny súd SR v rozsudku sp. zn. 2Sfk/25/2021 zo dňa 22. júla
2022, keď bol prijímateľ povinný vrátiť celý poskytnutý nenávratný finančný príspevok, vyslovil záver,
že uloženie povinnosti vrátiť príspevok možno hodnotiť iba ako sankciu v širšom slova zmysle, čo
však bez ďalšieho neznamená, že ide o sankciu trestnej povahy, na ktorú by bolo možné aplikovať
zákonné inštitúty určené pre oblasť správneho trestania (bod 21). Poukázal na rozsudok Súdneho dvora
Európskej únie (ďalej ako „SD EÚ“) v spojených veciach Jude?ul Neam?, C-260/14 a Jude?ul Bacău,

C-261/14, kde SD EÚ najmä konštatoval, že povinnosť vrátiť výhodu neoprávnene získanú v dôsledku
nezrovnalosti nie je sankciou, ale len jednoduchým dôsledkom zistenia, že podmienky požadované na
získanie výhody vyplývajúcej z právnej úpravy Únie neboli splnené, čím sa poskytnutá výhoda stala
neoprávnenou.

54. Hoci sa na prvý pohľad javia citované rozhodnutia ako rozporné, nie je tomu tak z dôvodu toho, že v
každom z konaní posudzoval súd odlišnú situáciu, hoci v oboch prípadoch postupoval príslušný orgán
podľa § 27a ods. 5 zákona o pomoci a podpore. V konaní sp. zn. 1Sžfk/21/2021 bol prijímateľ povinný
zaplatiť jeden a pol násobok sumy oproti predchádzajúcej výzve, pričom v konaní sp. zn. 2Sfk/25/2021
bol zaviazaný k vráteniu celého poskytnutého nenávratného finančného príspevku. Uvedený rozdiel

potom aj vytvára hranicu medzi konaním o sankcii alebo inom opatrení.

55. Z hľadiska kontextu ide v prejednávanej problematike o prípady týkajúce sa čerpania finančných
prostriedkov z európskych fondov (v preskúmavanom prípade z Európskeho fondu regionálneho
rozvoja), v rámci ktorej majú členské štáty zaistiť, aby nedošlo k poškodeniu finančných záujmov

EÚ, a preto unijné právo ukladá Slovenskej republike povinnosť spätne vymáhať neoprávnene alebo
protiprávne použité prostriedky. Smerodajným v kontexte prejednávanej veci sú povinnosti upravené
európskou legislatívou - Nariadením Rady (ES, EURATOM) č. 2988/95 z 18. decembra 1995 o ochrane
finančných záujmov Európskych spoločenstiev (ďalej ako Nariadenie č. 2988/95) a Nariadením Rady
(ES) č. 1083/2006 z 11. júla 2006, ktorým sa ustanovujú všeobecné ustanovenia o Európskom fonde

regionálneho rozvoja, Európskom sociálnom fonde a Kohéznom fonde a ktorým sa zrušuje nariadenie
(ES) č. 1260/1999 (ďalej ako Nariadenie č. 1083/2006). Tieto sú relevantné aj pre záver o posúdení
charakteru povinnosti vrátenia poskytnutého príspevku.

56. Vzťah týchto nariadení, ktoré obe upravujú problematiku finančných príspevkov, popisuje judikatúra

SD EÚ tak, že nariadenie č. 2988/95 len upravuje všeobecné pravidlá týkajúce sa kontrol a sankcií
s cieľom chrániť finančné záujmy Únie. Vymáhanie nesprávne použitých prostriedkov sa teda musí
uskutočniť na základe iných ustanovení, a to na základe odvetvových predpisov (pozri rozsudok z 18.
decembra 2014, Somvao, C-599/13, EU:C:2014:2462, bod 37 a citovanú judikatúru). Tieto ustanovenia
odvetvových predpisov vyplývajú z Nariadenia č. 1083/2006, preto možno prijať záver, že Nariadenie č.

1083/2006 je lex specialis k Nariadeniu č. 2988/95.

57. Všeobecne konštatovaná povinnosť chrániť finančné záujmy EÚ je pretavená okrem iných aj do
ustanovenia § 26 zákona o pomoci a podpore, podľa ktorého ochrana finančných záujmov zahŕňa
prevenciu, odhaľovanie, zisťovanie a riešenie nezrovnalostí, prijímanie nápravných opatrení vo forme

finančných opráv a vysporiadania finančných vzťahov a iných nápravných opatrení. Zistenie porušenia
pravidiel pri nakladaní s poskytnutými prostriedkami sa tak všeobecne nazýva „nezrovnalosťou“.
Ustanovenie čl. 2 ods. 7 Nariadenia č.?1083/2006 definuje nezrovnalosť ako akékoľvek porušenie
ustanovení práva Spoločenstva, ktoré vyplýva z konania alebo opomenutia hospodárskeho subjektu,
dôsledkom čoho je alebo by bolo poškodenie všeobecného rozpočtu Európskej únie zaťažením

všeobecného rozpočtu neoprávnenou výdavkovou položkou.

59. Bližšie k výkladu citovaných ustanovení SD EÚ konkretizuje, že články 4 a 5 nariadenia č. 2988/95
rozlišujú na jednej strane medzi všeobecným pojmom „nezrovnalosť“ a na druhej strane „úmyselnounezrovnalosťou alebo nezrovnalosťou spôsobenou z nedbanlivosti“, teda závažnou nezrovnalosťou,
ktorá môže viesť k uloženiu správnych sankcií (pozri v tomto zmysle rozsudok z 5. marca 2019, Eesti
Pagar, C-349/17, EU:C:2019:172, bod 122 a citovanú judikatúru).

60. SD EÚ následne dopĺňa, že povinnosť vrátiť výhodu neoprávnene získanú v dôsledku nezrovnalosti
nie je sankciou, ale len jednoduchým dôsledkom zistenia, že podmienky požadované na získanie výhody
vyplývajúcej z právnej úpravy Únie neboli splnené, čím sa poskytnutá výhoda stala neoprávnenou
(pozri v tomto zmysle rozsudky zo 4. júna 2009, Pometon, C-158/08, EU:C:2009:349, bod 28, zo 17.

septembra 2014, Cruz & Companhia, C-341/13, EU:C:2014:2230, bod 45 a citovanú judikatúru, ako aj
z 18. decembra 2014, Somvao, C-599/13, EU:C:2014:2462, bod 36).

61. Z citovaných ustanovení a ich výkladu vyplýva, že vzniknuté nezrovnalosti je možné riešiť dvoma
spôsobmi, ako (i) správne opatrenia - povinnosť vrátiť neoprávnene získanú výhodu (čl. 4 Nariadenia č.
2988/95) a/alebo (ii) formou správnej sankcie (čl. 5 Nariadenia č. 2988/95).

62. Pod povinnosťou vrátiť „neoprávnene získanú výhodu“ či „neoprávnene získanú sumu/čiastku“ podľa
čl. 4 Nariadenia 2988/95 je potrebné rozumieť tzv. finančné opravy, ktoré musia členské štáty vykonať
v prípade, že zistia nezrovnalosti v operáciách alebo operačných programoch, ktoré majú za cieľ odňať
výhodu, ktorá bola neoprávnene poskytnutá dotknutým hospodárskym subjektom, najmä uložením

povinnosti vrátiť neoprávnene vyplatené sumy (rozsudok z 26. mája 2016, A. B. a A. C., C-261/14,
C-260/14 a C-261/14, EU:C:2016:360, bod 49). Nemusí ísť o povinnosť vrátiť celú poskytnutú sumu, ale
môže ísť aj len o jej čiastku, v súvislosti s ktorou bola zistená nezrovnalosť alebo čiastku vyjadrenú ako
nezrovnalosť (napr. ako percento z poskytnutého príspevku).

65. Zhrňujúc vyššie uvedené, finančnou opravou je podľa kasačného súdu potrebné rozumieť povinnosť
vrátiť celý finančný príspevok alebo jeho časť z dôvodu zistenej nezrovnalosti, pričom v tomto prípade
nejde o správnu sankciu ale o správne opatrenie. Naopak, v prípade povinnosti vrátiť sumu nad rámec
zistenejnezrovnalosti(aknejdeoúrokzomeškaniapodľačl.4ods.2Nariadenia2988/95),ideosprávnu
sankciu podľa čl. 5 Nariadenia č. 2988/95.

66.Aplikujúcvyššieuvedenénaprejednávanýprípad,žalobcabolsťažovateľomvspojenísrozhodnutím
prvostupňového orgánu zaviazaný na vrátenie jeden a pol násobku sumy/čiastky, ktorá bola označená
ako nezrovnalosť (nezrovnalosť bola stanovená vo výške 968 713,19 €, žalobca bol zaviazaný vrátiť
1 453 069,78 €). Z toho dôvodu je potrebné povinnosť vrátiť jeden a pol násobok sumy uvedenej v

žiadosti o vrátenie podľa § 27a ods. 5 zákona o pomoci a podpore považovať za sankciu v zmysle čl.
5 Nariadenia 2988/95, a teda za sankciu v zmysle správneho trestania. V tomto čiastkovom závere sa
preto kasačný súd stotožňuje so záverom správneho súdu, že v prejednávanom prípade šlo zo strany
sťažovateľa ako aj prvostupňového orgánu o uloženie sankcie žalobcovi v rámci správneho trestania.

69. Vzhľadom na to, že podľa ustanovenia § 27a ods. 5 zákona o pomoci podpore príslušný
orgán rozhoduje o povinnosti vrátiť jeden a pol násobok sumy/čiastky, ktorá bola vyhodnotená ako
neoprávnene použitá - nezrovnalosť (nemusí ísť o plnú sumu finančného príspevku, ako to je v
posudzovanom prípade), ale aj o povinnosti vrátiť celú poskytnutú sumu, bude potrebné vzhľadom na
túto skutočnosť zo strany správnych orgánov ako aj súdov podľa okolností veci vyhodnotiť, či ide o

správnu sankciu alebo len o správne opatrenie.

70. Ak teda má rozhodnutie podľa § 27a ods. 5 zákona o pomoci a podpore v prejednávanej veci
povahu rozhodovania o sankcii, vo výroku tohto rozhodnutia musí byť vymedzený aj skutok, za ktorý
sa sankcia ukladá. Opis skutku je pritom potrebné vymedziť jasne, zrozumiteľne a nezameniteľne. Ak

výrok sankčného rozhodnutia takýto výrok neobsahuje, je dané rozhodnutie nepreskúmateľné a teda i
nezákonné (napr. rozsudok Najvyššieho súdu SR sp.zn. 8Sžk/2/2019 z 20. augusta 2020).

72. Podľa ustanovenia § 27a ods. 5 zákona o pomoci a podpore už príslušný orgán totiž neposudzuje
otázku porušenia pravidiel a postupov verejného obstarávania, ale len koná na základe podnetu

Úradu pre verejné obstarávanie a na základe jeho záverov o porušení pravidiel a postupov verejného
obstarávania. Z toho dôvodu nemohol kasačný súd súhlasiť so záverom správneho súdu, že vo výroku
rozhodnutia podľa § 27a ods. 5 zákona o pomoci podpore, ak ide o sankciu, musí byť uvedené aké
konkrétne povinnosti pri verejnom obstarávaní boli porušené. Na druhej strane sa však kasačný súdstotožnil so záverom správneho súdu, že je nevyhnutné, aby nedošlo k zameneniu skutku, ak je
vo výroku odkaz na protokol, aby ten bol presne označený, keďže rozhodnutie z neho vychádzalo.
Nepostačuje, aby správny orgán len všeobecne vo výroku uviedol, že konal na základe protokolu,

bez jeho bližšieho označenia. Ten bol v preskúmavaných rozhodnutiach uvedený iba v odôvodnení,
čo vzhľadom na sankčný charakter rozhodnutia a významnosť protokolu ako podkladu pre samotné
rozhodnutie, považoval aj kasačný súd za porušenie povinnosti pre jednoznačný a nezameniteľný výrok
sankčného rozhodnutia. Uvedené je nevyhnutné z toho dôvodu, že v súvislosti s jedným finančným
príspevkom u jedného prijímateľa môžu byť vykonané viaceré kontroly a vypracované viaceré protokoly

týkajúce sa jednotlivých verejných obstarávaní, a preto ak sa vo výroku odkaz na protokol nachádza,
ten musí byť jasne a presne označený.“

38. V nadväznosti na vyššie uvedené právne závery obsiahnuté v rozsudku Najvyššieho správneho
súdu Slovenskej republiky sp. zn. 3Sfk/29/2021 zo dňa 12.07.2023 správny súd dospel k záveru,
že keďže bol žalobca napadnutými rozhodnutiami zaviazaný na vrátenie jeden a pol násobku sumy

uvedenej v žiadostiach o vrátenie podľa § 27a ods. 5 zákona o pomoci a podpore, uloženie takejto
povinnosti a vymáhanie jej splnenia je potrebné považovať za sankciu v zmysle správneho trestania.
Preto pokiaľ žalovaný a orgán verejnej správy prvého stupňa založili svoje rozhodnutia na právnom
názore, že v danej veci sa nejedná o správne trestanie, vec nesprávne právne posúdili a svoje
rozhodnutia zaťažili vadou nezákonnosti.

39. Správna právna kvalifikácia veci a jej prejednanie v režime správneho trestania determinuje jednak
rozsah vymedzenia skutku vo výroku rozhodnutia tak, aby skutok nemohol byť zameniteľný s iným,
a kladie tiež osobitné požiadavky na procesný priebeh, o.i. na to, aby žalobca už od začiatku konania
vedel presne, čo sa mu kladie za vinu, a aby v nadväznosti na to mohol účinne realizovať právo na svoju

obhajobu. V tejto súvislosti správny súd poznamenáva, že neušlo jeho pozornosti, že v priebehu konania
sa niekoľkokrát korigovalo a aktualizovalo vymedzenie nezrovnalostí vytýkaných žalobcovi, pričom je
otázne, či žalobca od začiatku konania mal vedomosť, čo presne sa mu kladie za vinu.

40. Vprejednávanejvecižalovanývecnesprávneprávneposúdil,keďvnapadnutomrozhodnutíuviedol,

že konanie voči žalobcovi nie je správnym trestaním a vymáhanie jeden a pol násobku sumy uvedenej
v žiadostiach o vrátenie finančných prostriedkov v rámci správneho konania nemá sankčný charakter.

41. Pokiaľ ide o argument žalovaného prednesený na pojednávaní, že v danom prípade sa vykladá
a aplikuje len zákon o pomoci a podpore, správny súd uvádza, že na dané konanie sa vzťahuje právo

Európskej únie (Nariadenie č. 2988/95 a Nariadenie č. 1083/2006), ktoré vo vzťahu k § 27a ods. 5
zákona o pomoci a podpore aplikoval Najvyšší správny súd Slovenskej republiky vo vyššie citovanom
rozsudku sp. zn. 3Sfk/29/2021 zo dňa 12.07.2023.

42. Pre úplnosť správny súd dodáva, že žalovaný v administratívnom konaní nebol oprávnený

rozporovať závery uvedené v protokole ÚVO, tak ako to vyplýva aj z odôvodnenia Najvyššieho
správneho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 3Sfk/29/2021 zo dňa 12.07.2023:
„77. Po vydaní protokolu podľa § 27a ods. 5 zákona o pomoci a podpore už príslušný orgán nevykonáva
posudzovanie otázky porušenia pravidiel verejného obstarávania, ale iba rozhodne o povinnosti vrátiť
jeden a pol násobok sumy uvedenej v žiadosti. Závery uvedené v protokole tak už príslušný orgán

neposudzuje a nekontroluje, teda v tomto smere nerealizuje správnu úvahu. Tak žalovaný, ako ani
prvostupňový správny orgán potom nemohli autonómne posudzovať to, či zo strany sťažovateľa došlo k
porušeniu právnej úpravy na úseku verejného obstarávania. Tento záver sa odvíja nielen od toho, že by
tým vstúpili do zákonných právomocí iného orgánu verejnej správy (t. j. Úradu pre verejné obstarávanie),
ale najmä od toho, že by sa tak dialo v čase, kedy bola otázka nezákonnosti postupu (v rámci verejného

obstarávania) už príslušným orgánom verejnej správy s konečnými účinkami ustálená, a to práve v
podobe vydania predmetného protokolu orgánom na to určeným. Ak by zákonodarca predpokladal,
že riadiaci orgán bude sám posudzovať porušovanie predpisov na úseku verejného obstarávania, je
nesporné, že by nevytvoril procesný postup, v rámci ktorého by zveril posúdenie týchto odborných
otázok najskôr na to odborne spôsobilému orgánu, pričom na jeho zistenia (protokol) naviazal povinnosť

podania podnetu práve týmto osobitným orgánom podľa § 27a ods. 5 zákona o pomoci. Rovnako, ak
by mal porušenie pravidiel verejného obstarávania posudzovať priamo riadiaci orgán, vytvorila by sa
dvojkoľajnosť posudzovania týchto otázok a - okrem iných - by mohlo dôjsť k porušeniu princípu právnej
istoty.78. Rozhodujúci orgán podľa § 27a ods. 5 zákona o pomoci a podpore tak koná jedine na základe
podkladu, ktorý mu predložil špecializovaný orgán v oblasti verejného obstarávania, pričom len tento

robí záver o porušení pravidiel verejného obstarávania a preto je jeho záver potrebné považovať za
záväzný podklad pre vydanie rozhodnutia podľa § 27a ods. 5 zákona o pomoci a podpore.“

43. Vo vyššie uvedenej súvislosti správny súd uvádza, že keďže žalobca nenavrhol v žalobe preskúmať
zákonnosť protokolu ÚVO, správny súd uvedené podkladové rozhodnutie nepodrobil prieskumu v

správnom súdnom konaní, a to z dôvodu, že § 27 ods. 1 SSP v tomto smere viaže prieskum
podkladového rozhodnutia v správnom súdnom konaní až v nadväznosti na podanie návrhu žalobcu.
44. Pokiaľ ide o žalobcom navrhnutú sankčnú moderáciu, správny súd k nej nepristúpil z dôvodu, že za
stavu, kedy je napadnuté rozhodnutie žalovaného v spojení s prvostupňovým rozhodnutím zrušené pre
vadu nesprávneho právneho posúdenia, moderovanie uloženej sankcie sa tak stalo bezpredmetným.

45. Na základe vyššie uvedeného správny súd s poukazom na § 191 ods. 1 písm. c) SSP z dôvodu
existencie vady nesprávneho právneho posúdenia žalobou napadnuté rozhodnutia zrušil a vec vrátil
orgánu verejnej správy prvého stupňa na ďalšie konanie, v ktorom tento orgán rešpektujúc právny názor
vyslovený správnym súdom bude na vec nahliadať optikou správneho trestania a zásad správneho
trestania, vrátane zásady, podľa ktorej sa pri ukladaní trestov zohľadňuje priaznivejšia právna úprava.

46. Vzhľadom na existenciu vady nesprávneho právneho posúdenia správny súd nevyhodnocoval aj
ďalšie dve žalobné námietky týkajúce sa nepreskúmateľnosti a nedostatočného zistenia skutkového
stavu, a to jednak pre predčasnosť ako aj z dôvodu, že v prípade správneho trestania sú kladené
zvýšené nároky na vymedzenie skutku v napadnutom rozhodnutí, pričom orgán verejnej správy pri

aplikácii správneho právneho posúdenia na vec po zrušení rozhodnutí bude povinný naplniť tieto nároky
vyplývajúce zo zásad správneho trestania.

XX. Podľa § 191 ods. 6 SSP právnym názorom, ktorý vyslovil správny súd v zrušujúcom rozsudku, je

orgán verejnej správy v ďalšom konaní viazaný. Ak orgán verejnej správy v ďalšom konaní nepostupoval
v súlade s právnym názorom správneho súdu a správny súd opätovne zrušil rozhodnutie orgánu verejnej
správy alebo opatrenie orgánu verejnej správy z tých istých dôvodov, môže správny súd i bez návrhu v
zrušujúcom rozsudku uložiť orgánu verejnej správy pokutu.

48. O trovách konania súd rozhodol podľa § 167 ods.1 SSP, podľa ktorého úspešnému žalobcovi priznal
voči žalovanému právo na úplnú náhradu dôvodne vynaložených trov konania, o ktorej výške rozhodne
správny súd po právoplatnosti tohto rozsudku samostatným uznesením, ktoré vydá vyšší súdny úradník
podľa § 175 ods. 2 SSP.

49. Toto rozhodnutie senát prijal senát Správneho súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0 (§ 139 ods.
4 SSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku môže oprávnený subjekt (§ 442 SSP) podať kasačnú sťažnosť v lehote 30
dní od jeho doručenia na Správny súd v Bratislave. Zmeškanie lehoty nemožno odpustiť.

V kasačnej sťažnosti sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 57 SSP) uviesť označenie napadnutého
rozhodnutia, údaj, kedy bolo napadnuté rozhodnutie doručené sťažovateľovi, opísanie rozhodujúcich
skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 SSP sa podáva
(sťažnostné body) a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno meniť len
do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti.

V kasačnej sťažnosti nemožno uplatňovať nové skutočnosti a dôkazy okrem skutočností a dôkazov na
preukázanie prípustnosti a včasnosti podanej kasačnej sťažnosti.
Kasačná sťažnosť nie je prípustná, ak sa opiera o iné dôvody, ako sú uvedené v § 440 SSP, ak sa opiera
o dôvody, ktoré sťažovateľ neuplatnil v konaní pred správnym súdom, v ktorom bolo vydané napadnuté
rozhodnutie, hoci tak urobiť mohol, alebo ak smeruje len proti dôvodom rozhodnutia správneho súdu.Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje podania pred
správnym súdom.
V konaní o kasačnej sťažnosti musí byť sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ zastúpený advokátom.

Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané
advokátom. Povinné zastúpenie advokátom v kasačnom konaní sa nevyžaduje, ak a) má sťažovateľ
aleboopomenutýsťažovateľ,jehozamestnanecalebočlen,ktorýzanehonakasačnomsúdekonáalebo
ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa; b) ide o konania o správnej žalobe
podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d); c) je žalovaným Centrum právnej pomoci.