Rozsudok ,
Zrušujúce Judgement was issued on Tuesday, June 17, 2025

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 6To/98/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2218010015
Dátum vydania rozhodnutia: 17. 06. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Katarína Batisová

ECLI: ECLI:SK:KSTT:2025:2218010015.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z jeho predsedníčky JUDr. Kataríny Batisovej a členov senátu

Mgr. Pavla Macháča a JUDr. Rudolfa Botta, v trestnej veci obžalovanej A. B. C., D. E., nar. XX.XX.XXXX
vo F., trvale bytom F. XXX, pre zločin podvodu podľa § 221 ods. 1, ods. 3 písm. a) Trestného zákona, o
odvolaní obžalovanej proti rozsudku Okresného súdu Dunajská Streda z 07.06.2024, sp. zn. 2T/2/2018,
na verejnom zasadnutí konanom 17.06.2025 v Trnave, takto

r o z h o d o l :

I. Podľa § 321 ods. 1 písm. d) Trestného poriadku sa napadnutý rozsudok zrušuje v celom rozsahu.

II. Podľa § 322 ods. 3 Trestného poriadku s poukazom na § 2 ods. 1 Trestného zákona sa

obžalovaná A. B. C., D. E., nar. XX.XX.XXXX vo F., trvale bytom F. XXX,

uznáva za vinnú, že

na začiatku apríla v roku 2012 na presne nezistenom mieste v okrese Dunajská Streda obvinená A. B.

C. požiadala A. G. bez toho, aby ho informovala o svojom skutočnom zámere získať späť neuhradené
finančné prostriedky od H. I. z predchádzajúceho obchodného vzťahu, aby ponúkol obilie pani H. I.,
nar. XX.XX.XXXX v J., Maďarsko, trvale bytom D., K. L. X, Maďarsko, s čím A. G. súhlasil a telefonicky
kontaktoval H. I., ponúkol jej obilie a následne si dohodli stretnutie s tým, že na stretnutí po zaplatení
kúpnej ceny za obilie / repku ihneď dodajú do obce B., Maďarsko, resp. nákladné motorové vozidlá
po zaplatení kúpnej ceny už budú pripravené na uvedenom mieste na vykládku, a aby obvinená A.
B. C. nevzbudila podozrenie, že dohodnutý tovar nedodá, tak dňa 10.04.2012 zavolala M. C., nar.
XX.XX.XXXXvJ.N.,trvalebytomH.J.,C.L.XXX/X,ktorýsazaoberámedzinárodnoucestnoudopravou,

a uviedla mu, že 11.04.2012 sa má dostaviť do obce B., Maďarsko nakladať repku, a v J. N., dňa
11.04.2012 v čase okolo 13:00 hod. v pobočke banky ČSOB a. s., Korzo Bélu Bartóka č. 9 A. G. prevzal
od zástupcu spoločnosti REKUNA 2011 kft. so sídlom Százhalombatta, Posta köz 1, Maďarsko, O. N.,
nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom H., P. L. XX, Maďarsko, sumu 51.900,- Eur v domnienke, že finančné
prostriedky poskytla H. I. na zaplatenie 100,78 ton obilia/repky, pričom uvedené finančné prostriedky
po predchádzajúcej dohode s obvinenou A. B. C. vložil na bankový účet číslo XXXXXXXXXX/XXXX,
patriaci spoločnosti N. Q. N., ktorej konateľkou je obvinená, avšak zaplatený tovar, a to 100,78 ton obilia/

repky, obvinená nedodala, takto získané finančné prostriedky použila na vlastnú potrebu, čím spôsobila
REKUNA 2011 kft. so sídlom naposledy vedený na adrese XXXX N., R. C. X, H. D., spôsobila škodu
vo výške 51.900 eur,

teda

na škodu cudzieho majetku seba obohatila tým, že iného uviedla do omylu a spôsobila tak na cudzom

majetku väčšiu škodu,čím spáchala

prečin podvodu podľa § 221 ods. 1, ods. 2 Trestného zákona v znení účinnom od 06.08.2024 (ďalej

len Trestný zákon).

Za to sa odsudzuje

podľa § 221 ods. 2 Trestného zákona za použitia ustanovenia § 36 písm. j), písm. p), § 38 ods. 2

Trestného zákona na trest odňatia slobody vo výmere 4 (štyri) mesiace.

Podľa § 49 ods. 1 písm. a) Trestného zákona sa obžalovanej výkon trestu podmienečne odkladá a podľa
§ 50 ods. 1 Trestného zákona sa jej určuje skúšobná doba na 12 (dvanásť) mesiacov.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Dunajská Streda (ďalej len okresný súd) rozsudkom z 07.06.2024, sp. zn. 2T/2/2018

(ďalej aj napadnutý rozsudok), uznal obžalovanú A. B. C. (ďalej len obžalovaná) za vinnú zo zločinu
podvodu podľa § 221 ods. 1, ods. 3 písm. a) Trestného zákona, na tom skutkovom základe, že
na začiatku apríla v roku 2012 na presne nezistenom mieste v okrese Dunajská Streda obvinená A. B.
C. požiadala A. G. bez toho, aby ho informovala o svojom skutočnom zámere získať späť neuhradené
finančné prostriedky od H. I. z predchádzajúceho obchodného vzťahu, aby ponúkol obilie pani H. I.,

nar. XX.XX.XXXX v J., Maďarsko, trvale bytom D., K. L. X, Maďarsko, s čím A. G. súhlasil a telefonicky
kontaktoval H. I., ponúkol jej obilie a následne si dohodli stretnutie s tým, že na stretnutí po zaplatení
kúpnej ceny za obilie / repku ihneď dodajú do obce B., Maďarsko, resp. nákladné motorové vozidlá
po zaplatení kúpnej ceny už budú pripravené na uvedenom mieste na vykládku, a aby obvinená A.
B. C. nevzbudila podozrenie, že dohodnutý tovar nedodá, tak dňa 10.04.2012 zavolala M. C., nar.

XX.XX.XXXXvJ.N.,trvalebytomH.J.,C.L.XXX/X,ktorýsazaoberámedzinárodnoucestnoudopravou,
a uviedla mu, že 11.04.2012 sa má dostaviť do obce B., Maďarsko nakladať repku, a v J. N., dňa
11.04.2012 v čase okolo 13:00 hod. v pobočke banky ČSOB a. s., Korzo Bélu Bartóka č. 9 A. G. prevzal
od zástupcu spoločnosti REKUNA 2011 kft. so sídlom Százhalombatta, Posta köz 1, Maďarsko, O. N.,
nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom H., P. L. XX, Maďarsko, sumu 51.900,- Eur v domnienke, že finančné

prostriedky poskytla H. I. na zaplatenie 100,78 ton obilia/repky, pričom uvedené finančné prostriedky
po predchádzajúcej dohode s obvinenou A. B. C. vložil na bankový účet číslo XXXXXXXXXX/XXXX,
patriaci spoločnosti N. Q. N., ktorej konateľkou je obvinená, avšak zaplatený tovar, a to 100,78 ton obilia/
repky, obvinená nedodala, takto získané finančné prostriedky použila na vlastnú potrebu, čím spôsobila
REKUNA 2011 kft. so sídlom naposledy vedený na adrese XXXX N., R. C. X, H. D., spôsobila škodu

vo výške 51.900 eur.
2. Okresný súd za uvedený skutok obžalovanej uložil podľa § 221 ods. 3 Trestného zákona, s použitím
§ 36 písm. j) Trestného zákona, § 38 ods. 2, ods. 3 Trestného zákona, § 39 ods. 1, ods. 3 písm. e)
Trestného zákona, trest odňatia slobody vo výmere 6 (šesť) mesiacov, výkon ktorého podľa § 49 ods.
1 písm. a) Trestného zákona podmienečne odložil a podľa § 50 ods. 1 Trestného zákona obžalovanej

určil skúšobnú dobu 1 (jeden) rok.
3. Vo vzťahu k výroku napadnutého rozsudku okresný súd argumentoval tým, že s účinnosťou od
01.12.2022 došlo v zmysle Dodatku č. 11 k Rozvrhu práce Okresného súdu Dunajská Streda na rok
2022 k zmene v zložení senátu v prejednávanej trestnej veci, obžalovaná na výzvu predsedníčky senátu
podľa § 277a ods. 1 Trestného poriadku vyslovila požiadavku na vykonanie hlavného pojednávania

odznova. Následne okresný súd v danej trestnej veci vykonal viaceré hlavné pojednávania, na ktorých
uskutočnil dokazovanie výsluchom obžalovanej a prečítaním jej výpovede z prípravného konania zo
dňa 26.06.2012, výsluchom svedkyne H. I. a prečítaním jej výpovede z prípravného konania zo dňa
12.09.2017, prečítaním výpovedí ďalších svedkov z predchádzajúcich hlavných pojednávaní postupom
podľa § 277a ods. 3 Trestného poriadku, a to svedkov M. C. a jeho výpovede z prípravného konania

zo dňa 11.04.2012, M. H. a jeho výpovede z prípravného konania zo dňa 08.04.2015, A. S. T. a jeho
výpovede z prípravného konania zo dňa 25.04.2016, A. G. a jeho výpovede z prípravného konania
zo dňa 05.12.2014 a 13.02.2013, O. N., C. N. N. - R. a jej výpovede z prípravného konania zo
dňa 24.08.2015. Taktiež okresný súd oboznámil listinné dôkazy nachádzajúce sa v súdnom spise
postupom podľa § 269 Trestného poriadku ich prečítaním - správa Československej obchodnej banky

a.s. zo dňa 19.04.2012, potvrdenie Československej obchodnej banky a.s. zo dňa 07.06.2012, trestnéoznámenie zo dňa 13.02.2012, listiny súkromnej detektívnej spoločnosti Expol, dodacie listy o vážení
zo dňa 11.04.2012, lekárske správy zo dňa 11.04.2022, preklad z čl. 624-678, vklad na bankový účet,
rozhodnutie maďarskej polície, správa na spoločnosť Rekuna 2011 Kft., preklad emailovej komunikácie

s Ministerstvom spravodlivosti Maďarska, medzinárodné nákladné listy, faktúry, výpisy z účtov, príjmový
doklad, relácie na obžalovanú ako aj aktuálne relácie na obžalovanú pričom z výsledkov vykonaného
dokazovania zistil okresný súd skutkový stav tak, ako je uvedený vo výrokovej časti tohto napadnutého
rozsudku.
3.1. Okresný súd ďalej uviedol, že z dokazovania vykonaného na hlavnom pojednávaní mal za

preukázané, že obžalovaná svojím konaním opísaným skutkovej vete napadnutého rozsudku naplnila
skutkovú podstatu zločinu podvodu podľa § 221 ods. 1, ods. 3 písm. a) Trestného zákona. Okresný
súd poukázal na vykonané dokazovanie a predovšetkým na výpoveď samotnej obžalovanej, pričom
vina obžalovanej bola preukázaná aj výpoveďami svedkov, taktiež aj oboznámenými listinnými dôkazmi.
Okresný súd uviedol, že konanie obžalovanej bolo posúdené ako konanie v priamom úmysle podľa § 15
písm. a) Trestného zákona, nakoľko obžalovaná chcela spôsobom uvedeným v tomto zákone porušiť

alebo ohroziť záujem chránený týmto zákonom. Okresný súd uviedol, že obžalovaná v apríli v roku 2012
v okrese Dunajská Streda cez tretiu osobu, ktorá o skutočnom úmysle obžalovanej nevedela, ponúkla
inému na predaj tovar s tým, že po zaplatení dohodnutej ceny bude tovar dodaný, hoci obžalovaná
nemala od začiatku úmysel sľúbený tovar skutočne dodať, ale len vylákať od iného peňažné plnenie
s cieľom kompenzovať neuhradené finančné prostriedky z predchádzajúceho obchodu, čím na škodu

cudzieho majetku seba obohatila tým, že iného uviedla do omylu, pričom týmto jej konaním spôsobila
značnú škodu na cudzom majetku.
3.2.Okresnýsúduviedol,žeprizisťovanískutkovéhostavuvinaobžalovanejbolaspoľahlivopreukázaná
tým, že obžalovaná nepoprela spáchanie skutku, keďže uznala, že cez osobu A. G. oslovila H.
I., ktorej prostredníctvom A. G. ponúkla tovar, ktorý však po zaplatení dohodnutej ceny nedodala,

vyslovila však nesúhlas s trestnoprávnym rozmerom jej konania, keďže podľa názoru obžalovanej si len
takýmto spôsobom chcela od H. I. vymôcť peniaze, ktoré jej táto dlžila z predchádzajúceho obchodu.
K tomu okresný súd poukázal, že predmetná skutočnosť nebola v konaní sporná a bola potvrdená
oboznámenými listinami (medzinárodný nákladná list na č. l. 597, 749-756, 758-761, 767-768, faktúra
na č. l. 748, 757,766 výpis účtu na č. l. 762-765, príjmový doklad na č. l. 769) z ktorých vyplynulo,

že C. H. a H. I. neuhradili v celosti obžalovanej faktúry v sume 35.501,24 eura za tovar (kukuricu
a repku olejnú) dodaný v dňoch 15.12.2011, 13.01.2012 a 16.01.2012 N. N. Q. spoločnosti IKO -
Trading GmbH. Okresný súd mal za preukázané tvrdenia obžalovanej, že sa snažila nadviazať kontakt
s H. I. za účelom úhrady dodaného tovaru, na čo využila služby súkromnej detektívnej spoločnosti
Expol, ktorá však nebola schopná vypátrať dlžníčky, vypátrala však miesto uskladnenia nezaplatenej

kukurice a získala informácie o spoločnosti, ktorá mala kukuricu v dispozícii. Taktiež mal okresný súd
za preukázané, že obžalovaná sa obrátila aj na policajné zložky v Maďarsku. Z výpovede obžalovanej
a z trestného oznámenia, ktoré podala N. N. Q. N. prostredníctvom svojej právnej zástupkyne dňa
13.02.2012 v Budapešti na Policajnom Kapitanáte obvodu XVII v Budapešti na C. A. H. a H. I. pre
okresný súd vyplynulo, že N. N. Q. N. ako poškodená spoločnosť uzavrela s C. A. H. dohodu o kúpe

a preprave kukurice s tým, že prepravu tovaru organizovala H. I., avšak po dodaní kukurice nebola
kúpna cena objednanej kukurice v sume 33.776,00 eur zaplatená zo strany kupujúcej, rovnako sa
od tej doby nevedela poškodená spoločnosť spojiť s C. A. H., ani s H. I.. Okresný súd poukázal, že
uvedené skutočnosti vyplynuli aj z výpovede svedka A. S. T., ktorý potvrdil, že v roku 2012 sa dohodli so
spoločnosťou N. Q. N. ohľadne nákupu kukurice. V mene N. N. Q. N. vystupovala obžalovaná, svedok

bol prítomný pri naložení tovaru na nákladné vozidlá, ktoré mali maďarské poznávacie značky, s tým,
že tovar objednala obžalovaná, ale vystavenú faktúru za tovar vo výške 38.797,80 eur obžalovaná
neuhradila s odôvodnením, že nevie zaplatiť, kým jej maďarská spoločnosť neuhradí. Daný svedok
vypovedal, že vtedy pomáhal obžalovanej, našli v Maďarsku súkromnú detektívnu spoločnosť, ktorá
vypátrala, kam odniesli tú kukuricu a kto mal zaplatiť. Na polícii videl, že tí istí ľudia tam boli, ktorí u nich

vybavovali kukuricu - žena, ktorá nezaplatila za kukuricu, a ktorá bola prítomná pri naložení kukurice,
volala sa H. I., meno druhej však nevedel uviesť.
3.3. Ďalej okresný súd dôvodil, že obžalovaná vypovedala, že pohľadávku neskúšala vymôcť súdnou
cestou, nakoľko polícia do roku 2015 nevedela vypátrať podozrivé osoby. Obžalovaná vypovedala,
že nikdy neobchodovala s pánom N. ani so spoločnosťou Rekuna 2011 Kft. a A. G. požiadala, aby

zavolal I. a H., ponúkol im tovar a vybavil s nimi stretnutie, lebo s ňou prestali dané osoby komunikovať.
Zdôraznila, že išlo o skutočný tovar, ktorý existoval (repka olejná), obžalovaná v tom čase nebola
vlastníčkou ponúkaného tovaru, ale mala oprávnenie s ním disponovať. Obžalovaná vypovedala, že
mala v úmysle dodať im repku, ale až potom, čo bude kompenzovať svoju pohľadávku, o čom ichdopredu neinformovala. Informovala ich až potom, keď jej došli peniaze od A. G.. Teda, že pokiaľ nebude
kompenzovaná kukurica, nedôjde k obchodu s repkou. Zároveň obžalovaná potvrdila, že A. G. o jej
pláne nevedel. Obžalovaná zdôraznila, že jej skutočným zámerom bolo, aby sa stretli a vyriešili kukuricu,

dúfala, že I. s H. podpíšu aspoň splátkový kalendár. Svedok A. G. potvrdil, že obžalovaná ho poprosila,
aby jej sprostredkoval obchod s pani I. a pani H., lebo nereagujú na jej telefonáty a nevie s nimi nadviazať
kontakt, kde im mal ponúknuť repku. Po troch až štyroch dňoch sa I. ozvala, že majú záujem o kúpu
repky. Následne dohodli stretnutie na 11.04.2012 v Dunajskej Strede. Svedok G. uviedol, že všetko
ostatné riadila obžalovaná, on o spore obžalovanej a I. nevedel. Ďalej uviedol, že peniaze, ktoré mu dal

O. N. na kúpu repky, vložil na účet spoločnosti N. Q.. Následne zavolal obžalovanej, ktorá mu povedala,
že môže ísť domov, žiadne ďalšie stretnutie nebude, ona je v Bratislave. Zároveň mu povedala, že majú
s I. nezrovnalosti, ktoré si však vyriešia medzi sebou.
3.4. Okresný súd uviedol, že mal preukázanú skutočnosť ohľadom peňazí, ktoré odovzdal O. N. osobe
A. G. na kúpu repky (51.900,00 eur). A. G. vložil na účet N. N. Q., ktorá skutočnosť vyplynula jednak z
výpovede O. N., H. I. a A. G., ale je aj verifikovaná výpisom z účtu č. XXXXXXXXXX/XXXX za obdobie

01.04.2012 do 30.04.2012, z ktorého je zrejmý začiatočný stav 0,00 eur a konečný stav 51.900,00 eur,
a zároveň je v ňom uvedený vklad hotovosti dňa 11.04.2012 s poznámkou „G.“ vo výške 51.900,00 eur.
Okresný súd uviedol, že daná skutočnosť vyplýva aj z potvrdenia Československej obchodnej banky
a.s. o transakcii vkladu v hotovosti v pobočke Dunajská Streda, Korzo Bélu Bartóka 9, v prospech účtu
XXXXXXXXXX/XXXX, názov účtu N. Q. N., dňa 11.04.2012 o 13:28 hod. s poznámkami správa: G.,

pôvod prostriedkov: mzda zo zamestnaneckého pomeru, spolu s podpismi klienta a zamestnanca banky.
3.5. Okresný súd ďalej poukázal, že vina obžalovanej je preukázaná nepriamo aj výpoveďou svedkov
H. I. a O. N., ktorí zhodne uviedli, že sa spoločne dopravili do Dunajskej Stredy za účelom kúpy tovaru.
Obaja vypovedali, že keď dostali informáciu o vykládke tovaru v Maďarsku, O. N. išiel do banky zaplatiť
tovar - muž, ktorý s ním bol v banke, odovzdal zamestnankyni banky svoje doklady a tak vložili peniaze

na účet. Zhodne svedkovia vypovedali aj o tom, že počas cesty späť obdržali informáciu, že nedošlo
k vykládke tovaru, že kamióny odchádzajú, preto sa vrátili do banky, chceli požiadať o vrátenie peňazí,
ale nevedeli stornovať vklad, nakoľko nemali papier o zaplatení. Svedkovia rozdielne vypovedali len v
otázke toho, kto dojednal podrobnosti obchodu. Hoci svedkyňa I. vypovedala, že O. N. posunula len
kontakt a všetko si už dohodol on sám. Okresný súd v tomto smere mal za preukázané (vychádzajúc z

výpovede obžalovanej, svedka A. G. a svedka O. N.), že A. G. telefonicky nakontaktoval svedkyňu H.
I., ktorej ponúkol tovar na predaj a s ktorou sa následne dohodol na termíne stretnutia.
3.6. Okresný súd uviedol, že z výpovedi svedkov H. I. a O. N. zároveň vyplynulo, že dohoda medzi
stranami obchodu bola taká, že tovar zaplatia, keď prídu autá na vykládku. Okresný súd poukázal, že
obžalovaná vypovedala, že A. G. prikázala, že tovar sa musí zaplatiť vopred, keďže obžalovaná do

obedu nemohla, dohodla sa s G., že do obedu sa vyplatí tovar a poobede sa stretnú s tým, že po
zaplatení jej mal G. zavolať. Svedok O. N. v tejto súvislosti vypovedal, že keď dostal informáciu o tom,
že autá prišli na miesto určenia, išiel do banky zaplatiť tovar. Obžalovaná k tejto skutočnosti uviedla, že
neverila, že by H. I. niečo zaplatila, preto poslala C. na nakládku do Maďarska a povedala mu, aby tam
počkal a v prípade, že I. nezaplatí, aby naložili inú repku, aby nešli na prázdno. Svedok M. C. vypovedal,

že obžalovaná si ho objednala na prepravu tovaru a mali ísť do Maďarska nakladať obilniny, kde čakali
na nakládku. Potom tam prišla jedna pani, ktorá bola zrejme tak informovaná, že doviezli tovar a majú
niečo vysypať. Svedok uviedol, že oni išli prázdni a tam mali nakladať tovar. Keď to vyšlo najavo, tak boli
napadnutí. Výpoveď svedka C. je potvrdená výpoveďou svedka M. H., ktorý šiel ako druhý vodič s C. do
Maďarska nakladať kukuricu alebo repku, dodal však, že ohľadom dopravy on nič nevybavoval. Potvrdil

však tvrdenia svedka C. o konflikte, ktorý nastal po odchode z miesta nakládky, ako aj o tom, že došlo
k ich napadnutiu. Napadnutie vodiča M. C. vyplynulo aj z lekárskych správ zo dňa 11.04.2012, v zmysle
ktorých svedok utrpel úraz hlavy s pomliaždením ľavej čelovej oblasti, ľavej okoloočnicovej oblasti, ľavej
strany nosa, hornej pery, ľavého líca a ľavej strany krku a pomliaždenie pravej ruky.
3.7. Okresný súd poukázal, že vzhľadom na zhodné výpovede obžalovanej a vodičov o účele ich cesty

do Maďarska, vzhľadom na miesto údajnej nakládky (ktoré sa zhodovalo s miestom, na ktorom malo
podľa dohody dôjsť k vykládke tovaru), vzhľadom na objednaný dátum prepravy (ktorý sa zhodoval s
dňom stretnutia s kupcom tovaru v Dunajskej Strede), vzhľadom na dohodnuté platobné podmienky
(platba za tovar vopred), neuveril okresný súd obrane obžalovanej, ktorá tvrdila, že autá poslala do
Maďarska, aby v prípade, že I. nezaplatí, naložili inú repku, aby nešli na prázdno. Z okolnosti prípadu,

konania obžalovanej ako aj dohodnutých podmienok obchodu je preukázaný úmysel obžalovanej, a to
vyvolať dojem, že dodá dohodnutý tovar, že obchod prebehne podľa dohody, a tým chcela obžalovaná
zakryť jej skutočný úmysel nedodať tovar po zaplatení dohodnutej ceny, ale zaplatené finančné
prostriedkyzapočítaťnaúhradudlžnejsumyzpredchádzajúcehoobchoduaažnáslednejednaťohľadneďalších obchodov, a to bez toho, aby druhá strana nadobudla akékoľvek podozrenie, že tovar nedodá.
Okresný súd uviedol, že tým, že obžalovaná zaslala autá do Maďarska na miesto, ktoré bolo stranami
dojednané, ako miesto vykládky (čo okrem výpovede svedkov I. a N. vyplýva aj z výpovede vodiča

C., ktorý uviedol, že na mieste, kde stáli s vozidlami boli ľudia, ktorý boli informovaný o tom, že dôjde
k vykládke tovaru a nie k nakládke) potvrdila obžalovaná svoju účasť na dojednanom obchode a
súčasne tak vytvorila falošné očakávanie druhej strany, že tovar bude dodaný, čím zakryla svoj skutočný
úmysel. Uvedený krok obžalovanej mal z pohľadu okresného súdu za cieľ udržať druhú stranu v mylnom
presvedčení, že obchod je v poriadku.

3.8. Okresný súd konštatoval, že obrana obžalovanej - ňou tvrdené legitímne konanie na získanie
dlžných finančných prostriedkov nemôže obstáť ako obhajoba jej konania, pretože svojim podvodným
konaním sa snažila vytvoriť vzájomné pohľadávky, pri ktorých by bolo možné aplikovať inštitút
započítania pohľadávok, no vopred mala úmysel protiplnenie neposkytnúť. Úmysel obžalovanej vyplýva
priamo z jej výpovede, keď opakovane uviedla, že bola pripravená tovar dodať, najprv však chcela
kompenzovať kukuricu, teda finančné prostriedky, ktoré tretia osoba poskytla za účelom úhrady tovaru

mala obžalovaná v pláne ponechať si ako kompenzáciu za nezaplatené faktúry a následne bola ochotná
rokovať o ďalšom obchode. Obžalovaná do istej miery konala v skutkovom omyle, keď sa nazdávala,
že do omylu uvádza H. I., ale do omylu uviedla a aj sa obohatila na škodu spoločnosti Rekuna 2011 kft.
Tvrdenia obžalovanej o tom, že každý podnikateľ si musí overiť svojich obchodných partnerov resp.,
že ona nikdy so spoločnosťou Rekuna 2011 kft. nerokovala ju nezbavuje trestnej zodpovednosti za jej

podvodné konanie, pretože konanie v skutkovom omyle nemá v jej prípade vplyv na právne posúdenie
veci a jej trestnoprávny rozmer.
3.9.Okresnýsúdpriukladanítrestuuobžalovanejprihliadolakonapoľahčujúcuokolnosť,žeobžalovaná
pred spáchaním stíhaného trestného činu viedla riadny život (§ 36 písm. j) Trestného zákona), žiadnu
priťažujúcu okolnosť nezistil. Vzhľadom na prevažujúci pomer poľahčujúcich okolností (1:0) okresný súd

pri stanovení trestu aplikoval § 38 ods. 3 Trestného zákona a znižoval hornú hranicu trestnej sadzby
ustanovenej v osobitnej časti Trestného zákona o 1 tretinu s tým, že základná trestná sadzba, z ktorej
súd vychádzal bola podľa § 221 ods. 3 Trestného zákona 3 až 10 rokov, po úprave v zmysle § 38 ods.
3 Trestného zákona 3 roky až 7 rokov a 8 mesiacov. Okresný súd uviedol, že vzhľadom na pomery
obžalovanej ako aj na okolnosti prípadu a pri prevahe poľahčujúcich okolností mal za to, že použitie

trestnej sadzby a uloženie trestu aj na samej dolnej hranici takto upravenej trestnej sadzby by bolo pre
obžalovanú neprimerane prísne a na zabezpečenie ochrany spoločnosti postačuje aj trest kratšieho
trvania, a preto podľa § 39 ods. 1 Trestného zákona a § 39 ods. 3 písm. e) Trestného zákona uložil trest
pod dolnú hranicu trestnej sadzby.
3.10. Okresný súd poukázal na okolnosti prípadu v tom smere, že sa jednalo o konanie obžalovanej,

ktoré je právne kvalifikované ako zločin, avšak je potrebné poukázať na skutočnosť, že obžalovaná
uvedené konanie mala ako ojedinelé vybočenie z dovtedy riadneho života, ktorý viedla a ktorý vyplýva
i zo skutočnosti, že doposiaľ nebola súdne trestaná. Taktiež okresný súd poukázal aj na skutočnosť, že
konanie obžalovanej vyvrcholilo práve z dôvodu, že obžalovaná nevidela možnosť legálnym spôsobom
získať neuhradené finančné prostriedky z predchádzajúceho obchodu, pričom v jej prípade sa nejednalo

o patologický vzorec správania, ale iba ojedinelý exces. Na základe uvedeného okresný súd ukladal
trest pod dolnú hranicu zákonom stanovenej trestnej sadzby a uložený trest považoval za dostatočný
na nápravu obžalovanej ako i na ochranu spoločnosti. Okresný súd poukázal aj na právo obžalovanej
na prejednanie veci v primeranej lehote, ako aj na zásadu rýchlosti a hospodárnosti konania, kde dal do
pozornosti, že predmetného žalovaného skutku sa obžalovaná dopustila v roku 2012 s tým, že obžaloba

vo veci bola podaná dňa 05.01.2018 a okresný súd vo veci po prvý krát rozhodol dňa 07.06.2024, teda
po viac ako 6 rokoch od podania obžaloby a viac ako 12 rokov po spáchaní skutku k čomu obžalovaná
svojim konaním nijako neprispela. Vzhľadom na existenciu mimoriadnych okolností odôvodňujúcich
mimoriadne zníženie trestu pod dolnú hranicu trestnej sadzby podľa § 39 ods. 1 Trestného zákona uložil
okresný súd obžalovanej trest odňatia slobody vo výmere 6 mesiacov, ktorý spĺňa všetky predpoklady

uvedené v § 34 Trestného zákona. Takto uložený trest považoval okresný súd za primeraný vzhľadom
na generálnu aj individuálnu prevenciu.
4. Po vyhlásení rozsudku na hlavnom pojednávaní a poučení o opravnom prostriedku si obžalovaná aj
prítomný prokurátor ponechali lehotu na podanie opravného prostriedku.
5. Obžalovaná v zákonom stanovenej lehote podala odvolanie, ktoré odôvodnila prostredníctvom svojho

obhajcu JUDr. Jindřichom Stoszekom (ďalej len obhajca) písomným podaním doručeným okresnému
súdu dňa 13.06.2024, v ktorom uviedol, že odvolanie podáva proti celému rozsudku a všetkým výrokom.
Prokurátor v zákonom stanovenej lehote nepodal odvolanie.5.1. Obhajca namietal procesnú vadu spočívajúcu v tom, že vo veci nerozhodoval zákonný sudca,
pretože danú trestnú vec prejednávali 4 sudcovia, prvý odišiel počas konania do starobného dôchodku
a bol nahradený novým sudcom čo považuje za správne. Nasledovné zmeny v osobe zákonného

sudcu však boli vykonané v rozpore so zákonom. Nový sudca potom vec prejednával za situácie, kedy
predchádzajúci sudca, ktorého nahradil ešte vykonával na okresnom súde sudcovskú činnosť. Obhajca
poukázal, že daným postupom okresného súdu bolo odňaté právo na zákonného sudcu v danej veci.
Obhajca taktiež namietal postup okresného súdu v tom, že mu bola stanovená lehota na vypracovanie
písomného odôvodnenia odvolania na 7 pracovných dní od doručenia rozsudku, pretože ide o skutkovo

a právne zložitú vec v ktorej aj sudca požiadal o predĺženie lehoty na vypracovanie rozsudku.
5.2. Obhajca ku skutkovým zisteniam a vyhodnoteniu dôkazov uviedol, že argumenty okresného súdu
smerujú iba jednostranne na ťarchu obžalovanej a nie sú objektívne. Okresný súd sa nevysporiadal
s tvrdeniami I. a N. a neuviedol skutočnosti, ktoré by potvrdzovali tvrdenia obžalovanej. K výpovedi
obžalovanej uviedol, že je pravdou, že požiadala G., aby ponúkol tovar repku olejnú za štandardných
podmienok, za ktorých sa repka olejná predáva a osoby, ktorým mohol dať ponuku v jej mene boli

I., ale aj H.. Dohovor o kúpe tovaru v medzinárodnom obchode uvádza, že ponuka musí byť daná
určitej osobe. Obžalovaná uviedla, že trvá na tom, že obchod medzi podnikateľmi je vždy veľkoobchod
a každá zmluvná strana musí poznať svojho partnera. Obhajca poukázal, že I. dobrovoľne navrhla,
že dodanie tovaru by sa mohlo uskutočniť až po zaplatení dohodnutého množstva a že platba sa
zrealizuje ešte pred stretnutím s obžalovanou. Obhajca poukázal, že obžalovaná je presvedčená, že

k podobnému prípadu aký mala s I. by rovnako pristúpil každý podnikateľ a určite by riešil nezaplatené
faktúry. Obžalovaná uviedla, že nikdy netvrdila, že si chcela iba kompenzovať kukuricu, ale bola to iba
jedna z alternatív a prioritou bolo nadviazať kontakt s I. aby jej bola kukurica vrátená. Ďalej obhajca
poukázal na časť výpovede obžalovanej v ktorej uviedla, že nikdy netvrdila, že po zaplatení kúpnej ceny
za repku olejnú tak ju ihneď dodá, netvrdila to ani osobne ani telefonicky ani písomne. Obhajca poukázal

na obchodné zvyklosti ohľadom medzinárodného dodania tovaru podľa Dohovoru o medzinárodnej
preprave tovarov – CMR, kde je potrebné podľa daného dohovoru vypisovať prepravné listy a poukázal
na nesúlad v tom, že ako mohli byť kamióny s tovarom (repkou olejnou) bez akýchkoľvek papierov
v meste B. v Maďarsku. Obžalovaná tvrdí, že čo jej bola ukradnutá kukurica, o ktorej chcela rokovať s I.,
tá kukurica sa nachádzala práve v skladoch v meste B. v Maďarsku, a preto tam poslala obžalovaná dva

kamióny. Kamióny neposlala s repkou, pretože by sa to nezmestilo, ale poslala ich pre postupné vrátenie
ukradnutej kukurice, ktorá by sa tam zmestila. Obhajca uviedol, že obžalovaná uviedla, že pokiaľ by N.
alebo I. kontaktovali osobu C. pred uskutočnenou platbou za tovar – repku olejnú tak by museli vedieť, že
žiadne kamióny nepriviezli žiadnu repku olejnú, preto, že žiadne nákladné listy neboli dodané a kamióny
nemali na to kapacitu.

5.3. Obhajca ďalej uviedol, že svedkyňa I. a aj H. bola vo väzení od roku 2015 do 2023 za podvody
a aj krádeže poľnohospodárskych produktov. Obžalovaná uviedla, že jej mimo kancelárie vyšetrovateľky
v Budapešti svedkyňa H. uviedla, že voči I. nemá šancu vyhrať žiadny spor, pretože I. má v J. N. veľmi
vplyvných ľudí za sebou a postupom času sa z novín dozvedela, že jeden z vplyvných ľudí sa spomína
v súvislosti s vraždami masových vrahov z okresu Dunajskej Stredy, ktorý organizoval pre nich stretnutia

s vysokopostavenými osobami od polície a prokuratúry.
5.4. Obhajca uviedol, že po nevydarenom obchode s kukuricou so subjektom, ktorý zastupovala I.,
obžalovaná podala aj trestné oznámenie a uskutočnila všetky opatrenia na zabezpečenie náhrady
a konvalidácie straty z obchodného prípadu a tieto zostali neúčinné a finančnú stratu iba prehĺbili
čo obžalovaná považovala za podvod. Obžalovaná vykonala opatrenie na získanie kúpnej ceny za

kukuricu, tak že požiadala o spoluprácu osobu G., pretože sa jej nepodarilo spojiť s I. ani inak s ňou
nadviazať kontakt, aby doriešila prípad nezaplatenej kukurice. Obžalovaná nikdy G. nepovedala, aby
zatajoval jej identitu, predstieral, že obchod realizuje vo svojom mene alebo zatajoval dodávateľa tovaru.
Obhajca poukázal, že z konania obžalovanej vyplynula snaha uzatvoriť s I. obchodný prípad tak, aby
ju motivovala doriešiť predchádzajúci obchod s kukuricou. Obžalovaná mala pripravenú realizáciu

nového obchodného prípadu – repku olejnú, reálnu dodávku tovaru kupujúcemu, ktorého vnímala
ako I. a tým chcela s ňou rokovať a vyriešiť pôvodný problém. Obhajca poukázal, že z vykonaného
dokazovania vyplýva podstatná skutočnosť, a to snaha obžalovanej na opakovanú a zúfalú snahu
kontaktovaťsasI.aztohodôvodujevylúčenýpodvodnýúmyselakototvrdíobžaloba.Akbyobžalovaná
dostala platbu za kukuricu, nesnažila by sa spojiť s I., ale správala by sa tak, ako ona v prvom

obchodnom prípade s kukuricou – zatajovala by sa, nebrala by telefón. Ďalej vylučuje podvodný úmysel
obžalovanej rozhodujúcou mierou fakt, že sumu 51.900,- eur kúpnu cenu z repky olejnej si ponechala
na svojom účte a prostriedkami z neho nepredisponovala inam, pretože to by logicky urobila, ak by
chcela spraviť podvod. Obhajca poukázal, že pomenovanie pre konanie obžalovanej v obchodnompráve možno označiť za výkon práva, zabezpečovací právny úkon, záložné právo alebo analogicky
započítanie pohľadávok. Skutok uvedený v obžalobe je potrebné vnímať ako obchodno-právny vzťah
bez trestnoprávnych aspektov. Obhajca poukázal, že štátne orgány neboli schopné poskytnúť ochranu

obžalovanej v prvom obchodnom prípade a bolo pravdepodobné, že nedokážu to ani neskôr. Konanie
obžalovanej možno kvalifikovať v zmysle § 28 Trestného zákona ako výkon práva – získať kúpnu
cenu za kukuricu, ktorú dodala v prvom obchodnom prípade a preto ide o okolnosť vylučujúcu trestnú
zodpovednosť. Z uvedeného konania obžalovanej a vykonaných dôkazov vyplýva, že nekonala v úmysle
obohatiť sa na škodu iného ale chcela len dosiahnuť vyrovnania záväzkov od I., a preto konala

s vedomím, že jej dlžníkom z prvého obchodného prípadu a veriteľom z druhého obchodného prípadu
je I..
5.5. K otázke vzniku škody obhajca uviedol, že na začiatku bola škoda na ťarchu obchodnej N. N. Q. N.
vo výške 34.000,- eur za kukuricu. Platba 51.900,- eur bola štátnymi orgánmi zablokovaná a uvedená
spoločnosť nemá k týmto peniazom prístup. Navyše subjekt vystupujúci ako poškodený Rekuna 2011
kft. zanikol a neexistuje. Vykonaným dokazovaním bolo preukázané, že obžalovaná nemala v úmysle

obohatiť sa a nemala úmysel spôsobiť niekomu škodu, iba si hájila svoje záujmy ako konateľka N. N.
Q. N., a to titulom dobrého, svedomitého a zodpovedného hospodára.
5.6. Vzhľadom na uvedené skutočnosti obžalovaná navrhuje, aby krajský súd napadnutý rozsudok
v celosti zrušil a oslobodil ju spod obžaloby v plnom rozsahu, pretože podľa § 285 písm. b) Trestného
poriadku, skutok nie je trestným činom, alternatívne aby vec pre vytknuté vady vrátil okresnému súdu

na nové konanie a rozhodnutie.
6. Spisový materiál bol krajskému súdu riadne predložený na rozhodnutie o odvolaní obžalovaného
08.10.2024.
7. Za účelom prejednania podaného odvolania nariadil krajský súd termín verejného zasadnutia na deň
17.06.2025.Verejnéhozasadnutiasazúčastnilprokurátorkrajskejprokuratúry,obžalovanáajejobhajca.

8. Obhajca obžalovanej na verejnom zasadnutí návrhy na doplnenie dokazovania nemal, avšak uviedol,
že krajskému súdu bola doručená žiadosť o odročenie verejného zasadnutia vzhľadom k tomu, že
Ústavný súd Slovenskej republiky prijal ústavnú sťažnosť obžalovanej v celom rozsahu. Predsedníčka
senátu uviedla procesným stranám, že senát sa s predmetným návrhom na odročenie verejného
zasadnutia oboznámil a taktiež aj s uznesením Ústavného súdu Slovenskej republiky zo dňa 13.05.2025

sp. zn. III. ÚS 274/2025. Predsedníčka senátu poukázala, že v danej trestnej veci bolo podanie prijaté
z dôvodu neprimeraných prieťahov v trestnej veci, a preto má za to, že vo veci je potrebné ďalej konať
a z daného dôvodu neprišlo k odročeniu verejného zasadnutia. Odročením verejného zasadnutia by
zo strany súdov opätovne prichádzalo k prieťahom v trestnom konaní. Keďže procesné strany nemali
žiadne pripomienky k oboznámeným listinným dôkazom a taktiež nemali žiadne iné návrhy na doplnenie

dokazovania, pristúpilo sa ku konečným návrhom, v rámci ktorých prokurátor uviedol, že navrhuje
odvolanie zamietnuť ako nedôvodné podľa § 319 Trestného poriadku, okresný súd sa riadne vysporiadal
so všetkými argumentami a uložený trest považuje za primeraný aj vzhľadom na novelu Trestného
zákona. Obhajca obžalovanej uviedol, že sa v plnom rozsahu pridržiava podaného odvolania a návrhov
uvedených v písomnom odvolaní a poukázal na novelu Trestného zákona. Obžalovaná uviedla, že cíti

sa nevinná, absolútne nevinná, celý život robila zahraničný obchod, ktorý aj vyštudovala a postupovala
iba v tých intenciách, čo dovoľujú zákony. V medzinárodnom obchode ponuka vždy platí pre konkrétnu
osobu a konkrétny tovar a vždy mala jediný úmysel stretnúť sa s I. a dojednať tú ukradnutú kukuricu, a
preto žiada, aby ju krajský súd oslobodil. Na záver dodala, že celú trestnú vec považuje za obchodný
spor.

9. Podľa § 321 ods. 1 Trestného poriadku, odvolací súd zruší napadnutý rozsudok aj
a) pre podstatné chyby konania, ktoré napadnutým výrokom rozsudku predchádzali, najmä preto, že boli
porušené ustanovenia, ktorými sa má zabezpečiť objasnenie veci alebo právo obhajoby,
b) pre chyby v napadnutých výrokoch rozsudku, najmä pre nejasnosť alebo neúplnosť jeho skutkových
zistení alebo preto, že sa súd nevysporiadal so všetkými okolnosťami významnými pre rozhodnutie,

c) ak vzniknú pochybnosti o správnosti skutkových zistení napadnutých výrokov, na ktorých objasnenie
treba dôkazy opakovať alebo vykonať ďalšie dôkazy,
d) ak bolo napadnutým rozsudkom porušené ustanovenie Trestného zákona,
e) ak je uložený trest neprimeraný, alebo
f) ak je rozhodnutie o uplatnenom nároku poškodeného na náhradu škody v rozpore so zákonom.

Podľa § 322 ods. 3 Trestného poriadku, odvolací súd rozhodne sám rozsudkom vo veci, ak možno
nové rozhodnutie urobiť na podklade skutkového stavu, ktorý bol v napadnutom rozsudku správne
zistený alebo doplnený dôkazmi vykonanými pred odvolacím súdom. V neprospech obžalovaného môže
odvolací súd zmeniť napadnutý rozsudok len na základe odvolania prokurátora, ktoré bolo podanév neprospech obžalovaného; vo výroku o náhrade škody tak môže urobiť aj na podklade odvolania
poškodeného, ktorý uplatnil nárok na náhradu škody.
Podľa § 317 ods. 1 Trestného poriadku, ak nezamietne odvolací súd odvolanie podľa § 316 ods.

1 alebo nezruší rozsudok podľa § 316 ods. 3, preskúma zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých
výrokov rozsudku, proti ktorým odvolateľ podal odvolanie, ako aj správnosť postupu konania, ktoré im
predchádzalo. Na chyby, ktoré neboli odvolaním vytýkané, prihliadne len vtedy, ak by odôvodňovali
podanie dovolania podľa § 371 ods. 1 Trestného poriadku.
10. Krajský súd ako súd odvolací, na základe riadne a včas podaného odvolania na to oprávnenou

osobou - obžalovanou - postupom podľa § 317 ods. 1 Trestného poriadku preskúmal zákonnosť a
odôvodnenosť výrokov rozsudku, proti ktorým podala táto oprávnená osoba odvolanie, ako aj správnosť
postupu konania, ktoré im predchádzalo a dospel k záveru, že odvolanie obžalovanej je dôvodné (ale
z iných dôvodov). Je treba pripomenúť, že na chyby, ktoré neboli odvolaním vytýkané, je povinný krajský
súd prihliadať len vtedy, ak by odôvodňovali podanie dovolania podľa § 371 ods. 1 Trestného poriadku,
pričom také chyby zistené neboli.

11. Krajský súd k odvolacej námietke obhajcu ohľadom procesnej vady zákonného sudcu v danej
trestnej veci považuje za potrebné uviesť, že zo strany konajúceho okresného súdu neprišlo k porušeniu
princípu zákonného sudcu. Prvým zákonným sudcom bol sudca Mgr. Rudolf Novotný, ktorý ukončil
svoju pracovnú činnosť a nastúpil do starobného dôchodku. Následne trestný spis bol pridelený
sudkyni JUDr. Jane Koblíškovej, ktorá vo veci vykonávala procesné úkony, avšak nastúpila následne

na materskú dovolenku a dodatkom č. 5 k rozvrhu práce okresného súdu zo dňa 10.05.2021 bolo
rozhodnuté, že sudkyni JUDr. Jane Koblíškovej sa zastavuje trestný nápad a všetky nerozhodnuté
spisy sa prerozdeľujú náhodným výberom medzi ostatných trestných sudcov. Taktiež v predmetnom
dodatkuč.5bolouvedené,žesudkyňaJUDr.MonikaJakubovásapreraďujezcivilnéhoúsekunatrestný
úsek. Následne uvedená trestná vec bola prerozdelená a zákonnou sudkyňou sa stala JUDr. Monika

Jakubová. Následne dodatkom č. 11 k rozvrhu práce zo dňa 10.11.2022, ktorý nadobudol účinnosť
01.12.2022 bola sudkyňa JUDr. Monika Jakubová preradená z trestného úseku späť na civilný úsek
abolotýmtododatkomrozhodnuté,ževšetkyjejnevybavenétrestnévecibudúprerozdelené.Nazáklade
uvedeného dodatku k rozvrhu práce bola trestná vec pridelená zákonnej sudkyni JUDr. Dane Molitorys.
Následne obžalovaná uviedla, že nesúhlasí so zmenou senátu podľa § 277a ods. 1 Trestného poriadku

a pridelená sudkyňa JUDr. Dana Molitorys začala danú trestnú vec pojednávať od začiatku. Krajský súd
k uvedeným zmenám zákonného sudcu uvádza, že z rozpísanej chronológie je evidentne preukázané,
že na každú zmenu v zákonnom sudcovi bol okresným súdom vydaný dodatok k rozvrhu práce, ktorý
bol aj dostatočným spôsobom odôvodnený. Krajský súd uvádza, že predseda príslušného okresného
súdu má zákonné oprávnenie na riadenie personálnych otázok jednotlivých grémií okresného súdu

a v prípade preradenia sudcov môže tieto zmeny uskutočniť prostredníctvom jednotlivých dodatkov
k rozvrhu práce okresného súdu. Podľa názoru krajského súdu neprišlo k porušeniu princípu zákonného
sudcu v danej trestnej veci, keď vec bola vždy prerozdelená náhodným výberom.
12. K ďalšej námietke obhajcu ohľadom postupu konajúceho okresného súdu v tom, že obhajcovi
bola stanovená lehota na vypracovanie písomného odôvodnenia odvolania len na 7 pracovných dní

od doručenia rozsudku, krajský súd považuje za potrebné uviesť, že obhajca vstupoval do konania na
základe plnej moci udelenej od obžalovanej dňa 13.06.2024, a od daného momentu mal možnosť sa
oboznámiť s predmetným spisovým materiálom a s jeho skutkovou a právnou náročnosťou. Krajský súd
v žiadnom prípade nebagatelizuje skutočnosť, že v prejednávanej trestnej veci ide o skutkovo a právne
náročnú vec, avšak ak obhajca vstúpil do právneho zastupovania obžalovanej až po vyhlásenom

rozsudku, obhajca nemôže v žiadnom prípade poukazovať na skutkovú a právnu náročnosť danej
trestnej veci, pretože sa mal oboznámiť s vecou v čase prijatia splnomocnenia na zastupovanie.
Podľa názoru krajského súdu uvedená lehota na zdôvodnenia odvolania bola zo strany okresného
súdu dostatočná vzhľadom na okolnosti danej trestnej veci. Krajský súd taktiež poukazuje, že sa
nestotožnňuje s tvrdením obhajoby ohľadom toho, že sudkyňa požiadala o predĺženie lehoty na

vypracovanie rozsudku, a preto obhajoba mala iba krátky čas na prípravu zdôvodnenia odvolania.
Je nevyhnutné poukázať, že sudkyňa využila svoje zákonné oprávnenie na predĺženie lehoty na
vypracovanie písomného vyhotovenia rozsudku, čomu bolo zo strany vedenia súdu vyhovené a tento
postup bol v súlade so všetkými procesnými postupmi. Krajský súd zdôrazňuje, že obhajoba až do
konania verejného zasadnutia, resp. ešte na verejnom zasadnutí mohla odvolacie námietky doplniť.

Ku výroku o vine a konaniu, ktoré mu predchádzalo
13. Pokiaľ ide o konanie, preskúmaním obsahu spisového materiálu krajský súd zistil, že okresný súd
dodržal všetky ustanovenia zákona viažuce sa ako k príprave a začiatku, tak aj k priebehu hlavného
pojednávania. Ani v procese dokazovania sa žiadneho procesného pochybenia okresný súd nedopustil,keď na hlavnom pojednávaní zákonným spôsobom vykonal všetky dôkazy, ktoré strany navrhli. Tieto
dôkazy následne vyhodnotil individuálne a v ich súhrne podľa pravidiel uvedených v § 2 ods. 12
Trestného poriadku a dospel k správnemu záveru, že sa skutok stal a spáchala ho obžalovaná ako

trestne zodpovedná páchateľka. Následne v odôvodnení napadnutého rozsudku okresný súd v súlade
s ustanovením § 168 ods. 1 Trestného poriadku uviedol, ktoré skutočnosti vzal za dokázané, o ktoré
dôkazy svoje skutkové zistenia opiera a akými úvahami sa spravoval pri hodnotení vykonaných dôkazov,
najmä ak si navzájom odporovali. Krajský súd je toho názoru, že odôvodnenie napadnutého rozsudku je
v tomto smere presvedčivé a spĺňa kritériá predpokladané v ustanovení § 168 ods. 1 Trestného poriadku,

nemá voči odôvodneniu napadnutého rozsudku podstatné výhrady, preto naň odkazuje bez potreby na
tomto mieste príslušné argumenty detailne opakovať.
14. Možno tiež pripomenúť, že v dvojinštančnom súdnom konaní rozhodnutia súdu prvého a druhého
stupňa tvoria vzájomnú jednotu, preto je nadbytočné, aby krajský súd opakoval vo svojom rozhodnutí
správne skutkové a právne závery okresného súdu. Tiež platí, že odôvodnenie súdneho rozhodnutia v
opravnom konaní nemá odpovedať na každú námietku alebo argument odvolateľa, ale iba na tie, ktoré

majúrozhodujúcivýznamprerozhodnutieoodvolaníazostalisporné,alebosúnevyhnutnénadoplnenie
dôvodov napadnutého rozsudku, ktorý sa preskúmava v odvolacom konaní.
15. Súčasne je potrebné pripomenúť, že v trestnom konaní nie sú súdy povinné dať odpoveď na všetky
námietky uplatnené obžalovanou, ale len na tie, ktoré sú kľúčové pre posúdenie veci v otázke viny.
Inak vyjadrené, súčasťou obsahu práva na spravodlivé súdne konanie je právo obžalovanej na také

odôvodnenie súdneho rozhodnutia, ktoré jasne a zrozumiteľne odpovie na všetky právne a skutkovo
relevantné otázky súvisiace s predmetom súdnej ochrany, t. j. s uplatnením nárokov a obranou proti
takému uplatneniu. Konajúci súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené obžalovanou, ale
len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny
základrozhodnutiabeztoho,abyzachádzalidovšetkýchdetailovtrestnejveciuvádzanýchobžalovanou.

Krajský súd je toho názoru, že rozsudok okresného súdu v spojení s rozhodnutím krajského súdu takéto
odpovede obžalovanej poskytli.
16. V posudzovanom prípade podľa názoru krajského súdu vykonané dokazovanie vytvára ucelenú,
ničím nenarušenú, logickú štruktúru o tom, že žalovaný skutok sa stal a že ho spáchala obžalovaná.
17. Okresný súd správne poukázal aj na znenie ustanovenia § 221 Trestného zákona, z ktorého je

zrejmé, že trestný čin podvodu je dokonaný obohatením páchateľa alebo iného. Subjekt je pri trestnom
čine podvodu všeobecný, môže ním byť ktorákoľvek trestne zodpovedná fyzická osoba alebo právnická
osoba. Subjektívna stránka vyžaduje úmyselné zavinenie. Objektom trestného činu podvodu je cudzí
majetok (bez ohľadu na druh a formu vlastníctva), ochrana vlastníctva a zásady právnej istoty, že zmluvy
a záväzky sa majú plniť (pacta sunt servanda). Cudzím majetkom sú nielen veci, ale aj pohľadávky a iné

majetkové práva, ktoré nepatria páchateľovi alebo nepatria výlučne jemu. Objektívna stránka trestného
činu podvodu spočíva v spôsobení škody a vo využití omylu alebo uvedenia do omylu osoby, pričom
môže ísť aj o tretiu osobu, odlišnú od poškodeného. Škodou na cudzom majetku je ujma majetkovej
povahy. Ide nielen o zmenšenie majetku, ale aj o ušlý zisk. Obsahom škody môže byť peňažná suma,
nejaká vec, ale aj konanie alebo opomenutie, ktoré má určitú majetkovú hodnotu. Obohatením sa

rozumie neoprávnené rozmnoženie majetku páchateľa alebo niekoho iného buď jeho rozšírením, alebo
ušetrením nákladov, ktoré by inak boli z majetku páchateľa alebo iného vynaložené. Obohatenie sa
nemusí zhodovať so škodou. Omyl je nezhoda predstavy človeka so skutočným stavom, rozpor medzi
predstavou a skutočnosťou, ktorý sa môže týkať aj skutočnosti, ktorá ešte len nastane, páchateľ však
musí o omyle iného vedieť už v čase, keď dochádza k jeho obohateniu. Pojem "využitie niečieho omylu"

je možné definovať tak, že páchateľ sám k vyvolaniu omylu neprispel, ale po zistení omylu iného a v
priamom vzťahu k nemu konal tak, aby na škodu cudzieho majetku seba alebo iného obohatil. Vzhľadom
na subjektívnu stránku tohto trestného činu si páchateľ musí byť vedomý existencie omylu. Pojem
„uvedenie niekoho do omylu“ znamená aktívne vedomé predstieranie faktov alebo skutočností, ktoré
sú rozporné s realitou. Môže ísť o konanie, opomenutie aj konkludentné konanie (porovnaj R 57/1978).

Uvedenie do omylu môže byť ľsťou, ale môže ísť aj o nepravdivú informáciu. Môže tak konať nielen vo
vzťahu priamo k poškodenému, ale aj k iným osobám.
18. Krajský súd považuje za potrebné uviesť, že o spáchaní skutku obžalovanou v danom mieste a čase
nemal ani krajský súd najmenšie pochybnosti. Kľúčovými dôkazmi v tomto smere sú výpovede osôb,
a to najmä samotnej obžalovanej, ale taktiež svedka A. G., svedkyne H. I., svedka O. N., svedka - vodiča

M. C. a svedka M. H.. Okresný súd svoje rozhodnutie odôvodnil aj inými vykonanými dôkazmi, ktoré
preukazovali vinu obžalovanej a to jednotlivé listinné dôkazy ako správa Československej obchodnej
banky a.s. zo dňa 19.04.2012, potvrdenie Československej obchodnej banky a.s. zo dňa 07.06.2012,
taktiež aj listiny súkromnej detektívnej spoločnosti Expol, dodacie listy o vážení zo dňa 11.04.2012,lekárske správy zo dňa 11.04.2022. Krajský súd poukazuje, že dôležitým dôkazom bolo aj potvrdenie
o vklade na bankový účet a správa na spoločnosť Rekuna 2011 Kft., medzinárodné nákladné listy,
faktúry, výpisy z účtov, jednotlivé účtovné doklady. Okresný súd správne v odôvodnení napadnutého

rozsudku po obsahovej stránke tieto dôkazy nielen podrobne rozviedol, ale ich aj správne vyhodnotil. Aj
krajský súd týchto svedkov považoval za vierohodných a ich výpovede za pravdivé, nakoľko vzájomne
korešpondovali, dopĺňali sa a boli v súlade aj s inými dôkazmi.
19. Krajský súd považuje za potrebné poukázať v danom prípade, že podstatnou skutočnosťou uznania
viny obžalovanej je jej samotná výpoveď, v ktorej nepoprela spáchanie skutku. Obžalovaná vypovedala

konkrétne, že prostredníctvom osoby A. G. chcela osloviť H. I., ktorej prostredníctvom G. ponúkla
tovar, ktorý však po zaplatení dohodnutej ceny nedodala. Obžalovaná počas celého trestného konania
vyjadrovala názor a jednoznačný nesúhlas s trestnoprávnym rozmerom jej konania, s jej odôvodnením,
že podľa jej názoru si len takýmto spôsobom chcela od H. I. vymôcť peniaze, ktoré jej táto dĺžila z
predchádzajúceho obchodu s kukuricou. Krajský súd sa stotožnil s argumentáciou okresného súdu
v tom, že predmetná skutočnosť – nevydarený obchod s kukuricou, nebola v súdnom konaní sporná

a bola potvrdená oboznámenými listinami (medzinárodný nákladná list na č. l. 597, 749-756, 758-761,
767-768, faktúra na č. l. 748, 757,766 výpis účtu na č. l. 762-765, príjmový doklad na č. l. 769).
Z uvedených listín jednoznačne vyplynulo, že C. H. a H. I. neuhradili v celosti obžalovanej faktúry v
sume 35.501,24 eur za tovar (kukuricu) dodaný v dňoch 15.12.2011, 13.01.2012 a 16.01.2012 N. N.
Q. spoločnosti IKO - Trading GmbH. Taktiež boli jednoznačne preukázané tvrdenia obžalovanej, že sa

snažila nadviazať kontakt s H. I. za účelom úhrady dodaného tovaru, na čo využila aj služby súkromnej
detektívnej spoločnosti Expol, ktorá však nebola schopná vypátrať dlžníčky, vypátrala však miesto
uskladnenia nezaplatenej kukurice v meste B. a získala informácie o spoločnosti, ktorá mala kukuricu
v dispozícii. Okresný súd taktiež správne uviedol, že mal za preukázané, že obžalovaná sa obrátila aj
na policajné zložky v Maďarsku. Taktiež z výpovede obžalovanej a z trestného oznámenia, ktoré podala

N. N. Q. N. prostredníctvom právnej zástupkyne dňa 13.02.2012 v Budapešti na Policajnom Kapitanáte
obvodu XVII v G. na C. A. H. a H. I. pre okresný súd vyplynulo, že N. N. Q. N. ako poškodená spoločnosť
uzavrela s C. A. H. dohodu o kúpe a preprave kukurice s tým, že prepravu tovaru organizovala H. I.,
avšak po dodaní kukurice nebola kúpna cena objednanej kukurice v sume 33.776,00 eur zaplatená zo
strany kupujúcej a tiež rovnako sa od tej doby nevedela poškodená spoločnosť spojiť s C. A. H., ani

s H. I..
20. Krajský súd považuje za potrebné poukázať na skutočnosť, že obžalovaná sama vypovedala, že
nevymoženú pohľadávku neskúšala vymôcť súdnou cestou, nakoľko polícia do roku 2015 nevedela
vypátrať podozrivé osoby. Obžalovaná vypovedala, že A. G. požiadala, aby zavolala I. a H., ponúkol
im tovar a vybavil s nimi stretnutie, lebo s ňou prestali dané osoby komunikovať. Zdôraznila, že išlo o

skutočný tovar, ktorý existoval (repka olejná), obžalovaná v tom čase nebola vlastníčkou ponúkaného
tovaru, ale mala oprávnenie s ním disponovať. Krajský súd zdôrazňuje, že obžalovaná uviedla, že mala
v úmysle dodať im repku, ale až potom, čo bude kompenzovať svoju pohľadávku z kukurice, o čom ich
dopredu neinformovala. Predmetnú skutočnosť im oznámila až v tom momente, keď jej boli pripísané
finančné prostriedky na účet, teda, že pokiaľ nebude kompenzovaná kukurica, nedôjde k obchodu s

repkou.
21. Pokiaľ ide o subjektívnu stránku trestného činu podvodu podľa § 221 Trestného zákona, k
jeho spáchaniu je potrebné úmyselné zavinenie. Zavinenie definujeme ako vnútorný psychický vzťah
páchateľa k objektívnym znakom trestného činu. Predstavuje vzťah vedomosti a vôle k protiprávnemu
konania ako celku, aj k jednotlivým znakom skutkovej podstaty. Záver o tom, či je tu zavinenie v zmysle

Trestného zákona a v akej forme, je záverom právnym. Tento právny záver o subjektívnych znakoch
trestného činu sa však musí zakladať na skutkových zisteniach súdu vyplývajúcich z vykonaného
dokazovania rovnako, ako záver o objektívnych znakoch trestného činu. Pri zisťovaní okolností, ktoré
majú význam pre záver o zavinení, nemožno vopred prikladať osobitný význam žiadnemu dôkaznému
prostriedku, ale zavinenie a jeho formu treba usudzovať zo všetkých konkrétnych okolností, za ktorých

bol čin spáchaný a zo všetkých dôkazov významných z tohto hľadiska. V tomto konkrétnom prípade sa
na naplnenie zákonných znakov subjektívnej stránky vyžadovalo, aby bolo v konaní preukázané, že
obžalovaná už v čase dohadovania obchodu a prebiehajúcej platby konala v úmysle dohodnutý tovar
v určenom čase veriteľovi nedodať, čím veriteľa uviedla v omyl, aby sa na škodu jeho majetku obohatila.
22. Motívom vylákania sumy 51.900,- eur od I. bola snaha takýmto spôsobom sa domôcť určitej

kompenzácii z predchádzajúceho nevydareného obchodu s kukuricou. Samotná obžalovaná túto
skutočnosť uvádzala či už vo svojej výpovedi a taktiež aj v podanom odvolaní. Tento motív obžalovanej
je dokreslený ostatnými svedeckými výpoveďami a vykonanými listinnými dôkazmi.23. Obžalovaná namietala prostredníctvom svojho obhajcu skutočnosť, že svedkyňa I. dobrovoľne
navrhla, že dodanie tovaru by sa mohlo uskutočniť až po zaplatení dohodnutého množstva a že platba
sa zrealizuje ešte pred stretnutím s obžalovanou. Podľa názoru krajského súdu uvedená skutočnosť

žiadnym spôsobom nemôže zbaviť viny obžalovanú, pretože spôsob platby za uskutočnený obchod
bol predmetom rokovania medzi obchodnými stranami a skutočnosť, že I. navrhla spôsob platby za
určený tovar pred jeho vyložením nemôže žiadnym spôsobom naštrbiť úmysel obžalovanej nedodať
dohodnutý tovar. Krajský súd považuje za potrebné uviesť, že obžalovaná prostredníctvom osoby G.
dohodla obchod s repkou olejnou, čo robila s vopred uváženým úmyslom nedodať dohodnutú repku

olejnú z dôvodu kompenzácie vyplývajúcej z predchádzajúceho nevydareného obchodu s kukuricou,
kde jej neboli zaplatené finančné prostriedky. V žiadnom prípade nie je možné sa stotožniť s tvrdením
obhajoby, že k podobnému prípadu aký mala obžalovaná s I. (predchádzajúci nevydarený obchod
s kukuricou) by pristúpil každý podnikateľ a týmto spôsobom by si riešil nezaplatené faktúry. Krajský
súd poukazuje, že uvedené tvrdenie obhajoby v celosti podkopáva princípy trhovej ekonomiky a všetky
zásady obchodno-právnych vzťahov, pretože nie je možné v právnom štáte akýmkoľvek spôsobom

kompenzovať nevydarený obchod úmyselným podvodným konaním s trestnoprávnou relevanciou,
len preto, aby prišlo či už k započítaniu alebo určitej kompenzácii medzi pohľadávkami obchodných
partnerov. Samotná obžalovaná vo svojej výpovedi a taktiež aj v podanom odvolaní poukazuje, že jej
konanie bolo jednou z alternatív k možnosti kompenzácie pohľadávok a prioritou bolo nadviazať kontakt
s I., aby prišlo k vráteniu kukurice.

24. Krajský súd k námietke obhajoby ohľadom skutočnosti, že obžalovaná nikdy netvrdila, že ihneď
po zaplatení kúpnej ceny dodá repku olejnú a tieto skutočnosti netvrdila ani osobne ani telefonicky ani
písomne, je potrebné uviesť, že samotným konaním obžalovanej spočívajúcom v tom, že úmyselne
poslala dva kamióny do skladu obilnín do maďarského mesta B., ktoré boli prázdne, v dostatočnej
miere preukazuje úmysel nedodať dohodnutú repku olejnú na miesto určenia. Tvrdenia obžalovanej

považuje krajský súd v súvislosti s inými svedeckými výpoveďami a vykonanými dôkazmi za účelové
a nezakladajúce sa na pravde.
25. Ďalej obhajoba poukázala, že predmetná kukurica z predchádzajúceho nevydareného obchodu
medzi obžalovanou a I. sa mala nachádzať v uvedených skladoch obilnín v maďarskom meste
B., a preto obžalovaná poslala dva prázdne kamióny, aby priviezli kukuricu naspäť. Dané tvrdenie

obžalovanej opätovne považuje krajský súd za účelové tvrdenie, pretože v prípade, ak by takáto
možnosť prichádzala do úvahy, muselo by prebehnúť určité rokovanie medzi jednotlivými obchodnými
partnermi o dodatočnom vrátení predmetnej komodity – kukurice, avšak ani z jednej svedeckej výpovedi
nevyplynula skutočnosť, že by k takejto predmetnej dohode prišlo. Samotná obžalovaná vo svojej
výpovedi a taktiež aj v odvolacích námietkach uvádzala, že jej úmyslom bolo nadviazať kontakt s I.

ohľadom nevydareného obchodu s kukuricou. Toto tvrdenie absolútne odporuje uvedenej legende
o dôvode zaslania prázdnych kamiónov do obilných skladov v meste B..
26.Taktiežjepotrebnéuviesť,ženiejemožnézodpovednosťzaneuskutočnenýobchodsrepkouolejnou
odôvodňovať tým, že pred uskutočnenou platbou si mala I. alebo N. zabezpečiť určitý kontakt s nejakou
osobou, ktorá by potvrdila, či bola repka olejná skutočne v dvoch kamiónoch v obilných skladoch a bola

vyložená. Z vykonaného dokazovania je evidentné, že finančné prostriedky v danej výške 51.900,- eur
boli vložené na bankový účet a táto skutočnosť nebola žiadnym spôsobom rozporovaná a skutočnosť, že
repka olejná nebola vyložená, nemôže zakladať spoluzavinenie, prípadne zodpovednosť za vznik škody.
27. Krajský súd k odvolacej námietke obhajoby týkajúcej sa osôb I. a H. a ich odsúdenia za podvody
a krádeže poľnohospodárskych produktov, považuje za potrebné uviesť, že nie je v podmienkach

právneho štátu možné poukazovať na osoby s kriminálnou minulosťou, že sa dostali do rozporu so
zákonom a páchali v minulosti trestnú činnosť, a preto jediným možným riešením je zvoliť podvodný
spôsob na vybavenie si svojich obchodných sporov. Krajský súd zdôrazňuje, že aj keď v súdnom
konaní bolo preukázané konanie I. a H., kde obe v predchádzajúcom obchodnom vzťahu s obžalovanou
nedodržali svoje povinnosti a záväzky vyplývajúce z dohodnutého obchodu s kukuricou, nie je možné

toto ich predchádzajúce konanie kompenzovať konaním obžalovanej. Krajský súd považuje tvrdenia
obhajoby ohľadom neschopnosti štátnych orgánov o poskytnutí právnej ochrany obžalovanej v prvom
obchodnom prípade s kukuricou za účelové, pretože obžalovaná mala viaceré právne možnosti domôcť
sa svojho nároku právnou cestou, avšak zvolila rovnaký modus operandi voči I. na kompenzáciu
svojho predchádzajúceho nároku. Dané tvrdenie obhajoby v samotnej podstate rozkladá princípy

právneho štátu a nie je akceptovateľné, aby prichádzalo zo strany občanov k vymáhaniu práva daným
spôsobom. Krajský súd jednoznačne poukazuje, že obžalovaná sa snažila využiť všetky možnosti
nápravy, avšak bezvýsledne a táto jej bezmocnosť vo vymožiteľnosti svojej pohľadávky ju viedla
k spáchaniu úmyselného trestného činu podvodu. Je absolútne neakceptovateľné v právnom štátedomáhať sa svojich nárokov použitím konania, ktoré je v rozpore so zákonom, t. j. nikdy z konania, ktoré
je v rozpore so zákonom nemôže vzniknúť konanie v súlade so zákonom.
28. Vo vzťahu k ďalšej odvolacej námietke týkajúcej sa princípu „ultima ratio" krajský súd uvádza, že

okresný súd postupoval pri riešení tejto otázky v súlade s ustálenou rozhodovacou praxou Najvyššieho
súdu Slovenskej republiky, ktorá našla svoj odraz v uznesení Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z
13.08.2013, sp. zn. 2Tdo 35/2013, ktoré bolo publikované v Zbierke stanovísk NS a rozhodnutí súdov
SR číslo 6/2014 pod poradovým číslom 96.
29. V zmysle citovaného rozhodnutia, ak páchateľ svojím konaním naplní zákonné znaky skutkovej

podstatytrestnéhočinu,jepovinnosťouorgánovčinnýchvtrestnomkonaníasúduvyvodiťtrestnoprávnu
zodpovednosť postupom podľa Trestného poriadku. Pravidlo „ultima ratio“ možno uplatniť jedine
prostredníctvom materiálneho korektívu v rozsahu § 10 ods. 2 Trestného zákona, teda v zmysle platnej
a účinnej zákonnej úpravy, len pri prečinoch. Inak povedané, obchodnoprávny vzťah má vlastný právny
rámec určený ustanoveniami Obchodného zákonníka a v jeho zmysle (§ 1 ods. 2) subsidiárne aj
ustanoveniami Občianskeho zákonníka. Ak však konaním fyzickej osoby v priebehu dotknutých udalostí

dôjde k naplneniu zákonných znakov trestného činu, je povinnosťou orgánov činných v trestnom konaní
a následne súdu vyvodiť trestnoprávnu zodpovednosť postupom podľa Trestného poriadku.
30. V posudzovanom prípade nemožno uplatniť materiálny korektív v zmysle § 10 ods. 2 Trestného
zákona. Vyplýva to nielen z výšky spôsobenej škody ako okolnosti podmieňujúcej použitie vyššej
trestnej sadzby, ktorá dvojnásobne presahovala min. hranicu väčšej škodu, ale ako správne poukázal

okresný súd aj zo sofistikovaného spôsobu vykonania tohto trestného činu. Podľa názoru krajského súdu
v žiadnom prípade tak nešlo o nepatrnú závažnosť činu.
31. Pokiaľ ide o hodnotenie dôkazov, krajský súd pripomína, že v trestnom konaní platia zákonom
stanovené pravidlá pre zisťovanie skutkového stavu veci a pre hodnotenie dôkazov. Podľa nich
je potrebné zisťovať skutkový stav veci v rozsahu nevyhnutnom pre rozhodnutie. Trestný poriadok

nestanovuje žiadne pravidlá, pokiaľ ide o mieru dôkazov potrebných na preukázanie určitej skutočnosti,
ani váhu jednotlivých dôkazov. Inak povedané, Trestný poriadok neupravuje otázku minimálneho
množstva a kvality dôkazov potrebných na preukázanie viny obžalovaného. Platí zásada voľného
hodnotenia dôkazov, podľa ktorej orgány činné v trestnom konaní a súd hodnotia dôkazy získané
zákonným spôsobom podľa svojho vnútorného presvedčenia založeného na starostlivom uvážení

všetkých okolností prípadu jednotlivo i v ich súhrne nezávisle od toho, či ich obstaral súd, orgány
činné v trestnom konaní alebo niektorá zo strán. V súvislosti s hodnotením dôkazov platí aj druhé
pravidlo, podľa ktorého ak okresný súd postupoval pri hodnotení dôkazov dôsledne podľa § 2 ods.
12 Trestného poriadku, teda že ich hodnotil na základe vnútorného presvedčenia založeného na
starostlivomuváženívšetkýchokolnostíprípadujednotlivoivichsúhrneadospelklogickyodôvodneným

skutkovým zistenia, krajský súd nemôže napadnutý rozsudok zrušiť len preto, že by sám na základe
svojho presvedčenia hodnotil tie isté dôkazy s iným do úvahy prichádzajúcim výsledkom. V takom
prípadetotižniejemožnénapadnutémurozsudkuvytknúťžiadnuvaduvzmysleuvedenéhoustanovenia
(porovnaj R 53/1992). Krajský súd tiež v súvislosti s hodnotením vykonaných dôkazov opakovane vo
svojich rozhodnutiach prízvukuje, že právo na spravodlivý proces neznamená právo na to, aby bola

stranakonaniapredvšeobecnýmsúdomúspešná,tedaabybolorozhodnutévsúladesjejpožiadavkami,
predstavami a právnymi názormi. Súd neporuší žiadne práva strany v konaní, ak sa neriadi jej výkladom
všeobecne záväzných právnych predpisov. Rovnako súd neporuší žiadne práva strany v konaní, ak
si neosvojí ňou navrhnutý spôsob hodnotenia vykonaných dôkazov, lebo proces dokazovania (a to
nie len z hľadiska hodnotenia obsahu jednotlivých dôkazov, ale aj z hľadiska rozsahu dokazovania) je

ovládaný zásadou voľného hodnotenia, kedy po vykonaní logických úsudkov v kontexte všetkých vo
veci vykonaných dôkazov dochádza k vydaniu meritórneho rozhodnutia. Zákon pritom neurčuje a ani
nemôže určiť konkrétne pravidlá, podľa ktorých by sa malo vychádzať v konkrétnom prípade pri určení
rozsahu dokazovania alebo pri hodnotení obsahu dôkazov, prípadne ich vzájomnej súvislosti. Jediným
všeobecným pravidlom určujúcim rozsah dokazovania je zásada vyjadrená v ustanovení § 2 ods. 10

Trestného poriadku, podľa ktorej orgány postupujú tak, aby bol zistený skutkový stav veci, o ktorom nie
sú dôvodné pochybnosti, a to v rozsahu nevyhnutnom na rozhodnutie (porovnaj uznesenie Najvyššieho
súdu Slovenskej republiky zo dňa 25.08.2015, sp. zn. 4Tdo/36/2015).

32. V konkrétnostiach posudzovaného prípadu krajský súd konštatuje, že okresný súd vyhodnotil

jednotlivé výpovede svedkov správne ako pravdivé a vierohodné. Je potrebné zdôrazniť, že tvrdenia
vyplývajúcich z výpovedí si vzájomne korelovali, dopĺňali sa a vytvárali tak jasný obraz o tom, ako
sa predmetný skutok uvedený v obžalobe stal. Okresným súdom vykonané dôkazy či už svedecké
výpovede alebo listinné dôkazy vytvárajú autencický priebeh žalovaného skutku, pričom samotnáobžalovaná vo svojej obrane iba poukazovala na obchodnoprávny charakter spáchaného skutku
a opisoval nespravodlivé vyriešenie predchádzajúceho obchodného prípadu s kukuricou. Krajský
súd uvádza, že k predmetným obhajobným námietkam obžalovanej ohľadom obchodného charakteru

daného sporu je potrebné konštatovať, že z vykonaného dokazovania je v dostatočnej miere preukázaný
trestnoprávny rozmer daného skutku a taktiež aj vina obžalovanej za uvedený skutok vo výroku
napadnutého rozsudku.

33. Z prezentovaných dôvodov považoval krajský súd odvolacie námietky obžalovanej smerujúce proti

rozsahu dokazovania, spôsobu hodnotenia vykonaných dôkazov a z neho plynúcich skutkových zistení,
ktoré okresný súd premietol v skutkovej vete výroku o vine napadnutého rozsudku, za nedôvodné.
Možno pripomenúť v tomto smere, že právo na spravodlivý proces neznamená právo na to, aby bola
stranakonaniapredvšeobecnýmsúdomúspešná,tedaabybolorozhodnutévsúladesjejpožiadavkami,
predstavami a právnymi názormi. Súd neporuší žiadne práva strany v konaní, ak si neosvojí ňou
navrhnutý spôsob hodnotenia vykonaných dôkazov a ak sa neriadi jej výkladom všeobecne záväzných

právnych predpisov.
K právnej kvalifikácii skutku
34. Krajský súd sa v plnej miere stotožnil s konštatovaním okresného súdu, že vykonaným dokazovaním
bolo jednoznačne preukázané, že skutok spáchala obžalovaná a táto svojim konaním naplnila všetky
znaky skutkovej podstaty podvodu podľa § 221 Trestného zákona, a to po stránke subjektívnej aj

objektívnej. Okresný súd správne poukázal, že obžalovaná v apríli v roku 2012 v okrese Dunajská
Streda cez tretiu osobu, ktorá o skutočnom úmysle obžalovanej nevedela, ponúkla inému na predaj
tovar s tým, že po zaplatení dohodnutej ceny bude tovar dodaný, hoci obžalovaná nemala od začiatku
úmysel sľúbený tovar skutočne dodať, ale len vylákať od iného peňažné plnenie s cieľom kompenzovať
neuhradené finančné prostriedky z predchádzajúceho obchodu s kukuricou, čím na škodu cudzieho

majetku seba obohatila tým, že iného uviedla do omylu, pričom týmto jej konaním spôsobila značnú
škodu na cudzom majetku vo výške 51.900,- eur.
35. Pokiaľ ide o námietky obhajcu týkajúce sa zmeny právnej kvalifikácie vyplývajúce zo zmeny
Trestného zákona, tieto vyhodnotil krajský súd ako dôvodné, pretože novelou Trestného zákona účinnou
od 06.08.2024 prišlo k zmene výšky škody. Podľa aktuálne platného Trestného zákona sa za väčšiu

škodu považuje spôsobená škoda väčšia ako 20.000,- Eur. Z uvedeného dôvodu krajský súd zrušil
napadnutý rozsudok aj vo výroku o vine a zmenil právnu kvalifikáciu na prečin podvodu podľa § 221
ods. 2 Trestného zákona v znení účinnom od 06.08.2024.
K výroku o treste všeobecne
36. Pokiaľ ide o výrok o treste, krajský súd na úvod považuje za potrebné pripomenúť niektoré teoretické

východiská rozhodné pre ukladanie trestu.
37. Pri úvahách o druhu a výmere trestu postupuje každý súd v zmysle zásad a kritérií rozhodných pre
ukladanie trestov uvedených v ustanovení § 34 ods. 1, ods. 3 Trestného zákona, podľa ktorých trest má
zabezpečiť ochranu spoločnosti pred páchateľom tým, že mu zabráni v páchaní ďalšej trestnej činnosti
a vytvorí podmienky na jeho výchovu k tomu, aby viedol riadny život a súčasne iných odradí od páchania

trestnýchčinov,trestzároveňvyjadrujemorálneodsúdeniepáchateľaspoločnosťou.Trestmápostihovať
iba páchateľa, tak aby bol zabezpečený čo najmenší vplyv na jeho rodinu a jemu blízke osoby.
38. Trest ako taký je právnym následkom trestného činu a preto musí byť úmerný k spáchanému
trestnému činu (zásada proporcionálnosti trestu). Úmernosť trestu okrem iného určujú aj pohnútka
páchateľa a možnosti jeho nápravy. Úsudok o možnosti nápravy páchateľa si súd vytvára z veľkej časti

už na základe hodnotenia povahy a závažnosti spáchaného trestného činu (t. j. či ide o prečin, zločin,
obzvlášť závažný zločin) pri náležitom zhodnotení osoby páchateľa. Záver súdu o možnosti nápravy
páchateľa musí byť vždy v plnom súlade s ochranou, ktorú súd uloženým trestom poskytuje záujmom
spoločnosti,štátuačlenomspoločnostipredútokmipáchateľovtrestnýchčinovavýchovnýmpôsobením
na ostatných členov spoločnosti.

39. Trest je aj jedným z prostriedkov na dosiahnutie účelu Trestného zákona, čím je určená aj jeho
funkcia v tých smeroch, v ktorých má pôsobiť zákon, t. j. na ochranu spoločnosti a na výchovu páchateľa
a ostatných občanov. Ochrana spoločnosti sa uskutočňuje dvoma prvkami, jednak prvkom donútenia
(represia), ale tiež prvkom výchovy. Oba prvky sa uplatňujú zásadne súčasne v každom treste, pričom
treba mať na zreteli dôležitosť vzájomného pomeru medzi trestnou represiou a prevenciou. Trestný

zákon vychádza z myšlienky, že základným účelom a cieľom trestu je ochrana spoločnosti pred trestnými
činmi a pred ich páchateľmi.
40. Individuálna prevencia spočíva vo vytvorení podmienok na výchovu odsúdeného k tomu, aby viedol
riadny život. Generálna prevencia má zabezpečiť nielen odradenie ostatných potenciálnych páchateľovod páchania trestných činov, ale i utvrdenie pocitu právnej istoty a spravodlivosti u ostatných členov
spoločnosti. Spravodlivé a včasné uloženie trestu dáva ostatným členom spoločnosti najavo, že konanie,
za ktoré bol uložený trest, je protiprávne a nežiaduce, varuje ich pred páchaním trestnej činnosti

a posilňuje pocit právnej istoty a právneho štátu. Trestný zákon vychádza z jednoty individuálnej a
generálnej prevencie, pričom obe tieto zložky sa navzájom dopĺňajú a podmieňujú. Disproporcia medzi
jednotlivými druhmi prevencie v zásade vedie k nedostatočnému výchovnému pôsobeniu trestu, tak na
páchateľa trestného činu, ako i na ostatných členov spoločnosti. Trest samozrejme musí vyjadrovať aj
morálne odsúdenie páchateľa spoločnosťou. Inak povedané musí vyjadrovať spoločenské odsúdenie,

negatívne ohodnotenie páchateľa a jeho činu, tak právne, ako aj etické.
41. V rámci požiadavky primeranosti trestu zohráva významnú úlohu sudcovská individualizácia trestu,
ktorá fakticky umožňuje naplnenie tejto požiadavky v konkrétnych prípadoch. Individualizácia trestu
je prostriedkom dosiahnutia primeranosti trestu. Druh a intenzita trestu musia byť súdom v každom
konkrétnom prípade stanovené tak, aby zodpovedali všetkým zvláštnostiam daného prípadu.
42. Neprimerane prísne (ale, samozrejme, i neprimerane mierne) tresty pôsobia škodlivo na páchateľa

i spoločnosť. U verejnosti môžu neprimerané tresty vyvolať súcit s páchateľom či ohroziť jej dôveru v
spravodlivé rozhodovanie súdu, či jej dôveru v súdnu moc ako celok. U páchateľa neprimerane prísne
tresty vedú k zatrpknutosti, pretože takéto tresty páchateľ oprávnene nemôže považovať za spravodlivé.
Páchateľ je súdom odsudzovaný za nespravodlivosť (bezprávie), ktorú trestným činom spáchal, a
preto má právo očakávať spravodlivosť zo strany súdu. Primeranosť trestu je zároveň nevyhnutým

predpokladom dosiahnutia výchovných účinkov trestu, keďže nevyhnutným predpokladom prevýchovy
páchateľa je jeho akceptovanie trestu ako spravodlivého následku jeho protiprávneho konania, pričom
v prípade nespravodlivého trestu k takejto akceptácii trestu zo strany páchateľa pochopiteľne nemôže
dôjsť.Spravodlivosťtrestujetakmožnépovažovaťajzapredpokladprerastaniarepresívnehopôsobenia
trestu do pôsobenia výchovného.

43. Po novele trestného zákona už súd pri ukladaní trestu nemusí súd obligatórne prihliadnuť podľa § 38
ods. 2 Trestného zákona na pomer a mieru závažnosti poľahčujúcich okolností a priťažujúcich okolností.
Zároveňpriurčovanídruhuavýmerytrestumusísúdvsúladesustanovení§34ods.4Trestnéhozákona
prihliadnuť na spôsob spáchania trestného činu a jeho následok, zavinenie, pohnútku, priťažujúce a
poľahčujúce okolnosti, ako aj na osobu páchateľa, jeho pomery a možnosti jeho nápravy.

K výroku o treste konkrétne
44. Keďže krajský súd zrušil napadnutý rozsudok vo výroku o vine, bolo nevyhnutné rozhodovať aj
o výroku o treste a spôsobe jeho výkonu, a preto musel vykonať dokazovanie ohľadom výroku o treste
a to v rozsahu potrebnom pre zistenie stavu veci pre rozhodnutie. Krajský súd na podklade takto
vykonaného dokazovania sám rozhodol o treste pre obžalovaného za horeuvedený trestný čin, keďže

tento postup nebol spojený s neprimeranými ťažkosťami.
45.Pokiaľideosamotnývýrokotreste,obhajobasavodvolacíchnámietkachtomutovýrokunevenovala.
46. Krajský súd uvádza, že napadnutý rozsudok bol vyhlásený okresným súdom dňa 07.06.2024, avšak
v čase rozhodovania krajského súdu na verejnom zasadnutí o ukladaní trestu pre obžalovanú prišlo
k nadobudnutiu účinnosti novely Trestného zákona v spojení s nálezom Ústavného súdu Slovenskej

republiky, ktorý nadobudol účinnosť odo dňa 06.08.2024. Legislatívnou zmenou prišlo k vypusteniu
ustanovenia týkajúceho sa pomerovania poľahčujúcich a priťažujúcich okolností pri zvyšovaní resp.
znižovaní zákonom uloženej trestnej sadzby, a preto krajský súd pri rozhodovaní o výške trestu
nemohol prihliadať na tieto okolnosti. Taktiež krajský súd poukazuje, že prišlo v prejednávanej trestnej
veci k zmene právnej kvalifikácii, t. j. zmenou Trestného zákona sa zvýšila výška škody a zmenila

sa právna kvalifikácia skutku z pôvodnej kvalifikovanej skutkovej podstaty § 221 ods. 3 Trestného
zákona na novú kvalifikovanú skutkovú podstatu podľa § 221 ods. 2 Trestného zákona. Krajský súd
zisťoval u obžalovanej či už poľahčujúce alebo priťažujúce okolnosti, aby mohol uložiť spravodlivý trest
v rozmedzí zákonom stanovenej trestnej sadzby. Krajský súd u obžalovanej zistil až dve poľahčujúce
okolnosti a to nielen poľahčujúcu okolnosť podľa § 36 písm. j) Trestného zákona, že obžalovaná

pred spáchaním trestného činu viedla riadny život ale aj poľahčujúcu okolnosť podľa § 36 písm. p)
Trestného zákona a to preto, že trestné stíhanie, ktoré bolo vedené pre trestný čin trvalo neprimerane
dlho a túto skutočnosť nemožno spravodlivo pričítať obžalovanej alebo jej obhajcovi. Krajský súd sa
však nestotožnil s názorom okresného súdu ohľadom ukladania trestu prostredníctvom ustanovení
o mimoriadnom znížení trestnej sadzby podľa ustanovenia § 39 ods. 1 a § 39 ods. 3 písm. e) Trestného

zákona. Podľa ustanovenia § 221 ods. 2 Trestného zákona je zákonné rozmedzie od 0 až do 4 rokov.
Krajský súd vzhľadom na dve poľahčujúce okolnosti podľa § 36 písm. j), písm. p) Trestného zákona
a nezistení žiadnej priťažujúcej okolnosti ukladal trest pre obžalovanú vo výmer 4 (štyri) mesiace.
Krajský súd poukazuje, že uvedený trest oproti uloženému trestu okresným súdom zmiernil a to najmäs ohľadom na novelu Trestného zákona a taktiež aj vzhľadom na okolnosti prípadu - neprimeranú dĺžku
trestného konania.
47. Krajský súd taktiež zohľadnil skutočnosť, že obžalovaná uvedené konanie mala ako ojedinelé

vybočenie z dovtedy riadneho života, ktorý viedla a ktorý vyplýva i zo skutočnosti, že doposiaľ nebola
súdne trestaná. Podľa názoru krajského súdu sa v danom prípade u osoby obžalovanej jednalo iba o
ojedinelý exces, a preto aj uloženie trestu pri spodnej hranici zákonom stanovenej trestnej sadzby bude
dostatočné na nápravu obžalovanej ako i na ochranu spoločnosti. Krajský súd považuje za nevyhnutné
poukázať aj na právo obžalovanej na prejednanie veci v primeranej lehote, ako aj na zásadu rýchlosti

a hospodárnosti konania. V danom prípade je nutné dať do pozornosti, že žalovaného skutku sa
obžalovaná dopustila v roku 2012 s tým, že obžaloba vo veci bola podaná dňa 05.01.2018 a okresný súd
po prvýkrát rozhodol dňa 07.06.2024, teda po viac ako 6 rokoch od podania obžaloby a viac ako 12 rokov
po spáchaní skutku, k čomu obžalovaná svojim konaním nijako neprispela, a preto krajský súd vzhliadol
aj poľahčujúcu okolnosť podľa § 36 písm. p) Trestného zákona. Takto uložený trest považuje krajský
súd za primeraný vzhľadom na generálnu aj individuálnu prevenciu. Z hľadiska osobných pomerov a

možnostinápravyobžalovanejsakrajskýsúdstotožnilsokresnýmsúdomvtom,žeobžalovanádoposiaľ
nebola odsúdená a pred spáchaním trestného činu viedla usporiadaný život a riadne pracovala, preto
je možné uložený trest podmienečne odložiť a určiť skúšobnú dobu.
48. Pokiaľ ide o druh a výmeru trestu, krajský súd obžalovanej uložil trest odňatia slobody vo výmere
4 (štyri) mesiace a tento uložený trest podmienečne odložil a určil skúšobnú dobu na 12 (dvanásť)

mesiacov.Krajskýsúduvádza,žeohľadomkonkrétnejvýmerytrestupreobžalovanú,vrámcizákonného
rozpätia za prečin podľa § 221 ods. 2 Trestného zákona je možné uložiť trest odňatia slobody od 0 až
4 roky. Krajský súd obžalovanej uložil podmienečný trest odňatia slobody pri spodnej hranici trestnej
sadzby, ktorý považoval za primeraný okolnostiam prípadu, ako aj osobe obžalovanej. Výkon uloženého
trestu odňatia slobody jej krajský súd odložil podľa § 49 ods. 1 písm. a) Trestného zákona a podľa

§ 50 ods. 1 Trestného zákona mu určil skúšobnú dobu na 12 (dvanásť) mesiacov, ktorú považoval
za dostatočne dlhú na to, aby obžalovaná sebe samej a súčasne aj spoločnosti preukázala, že to
so svojim polepšením myslí úprimne. Z pohľadu krajského súdu je (aj pri zmene Trestného zákona)
aktuálne na obžalovanú nevyhnuté dôsledne pôsobiť podmienečným trestom. Krajský súd pri ukladaní
podmienečného trestu zohľadnil aj skutočnosti týkajúce osobných pomerov obžalovanej.

49. Takto uložený trest je podľa názoru krajského súdu zákonný, zodpovedajúci kritériám stanoveným
v ustanovení § 34 Trestného zákona, je tiež primeraný a spravodlivý, obsahujúci v sebe obsahuje prvky
tak individuálnej, ako aj generálnej prevencie, vrátane morálneho odsúdenia konania obžalovanej.

Zhrnutie

50. Vychádzajúczprezentovanýchúvahkrajskýsúdnapodkladeodvolaniaobžalovanej,prejednaldanú
trestnúvec,postupompodľa§321ods.1písm.d)Trestnéhoporiadkunapadnutýrozsudokzrušilvcelom
rozsahu a na základe § 322 ods. 3 Trestného poriadku sám vo veci rozhodol spôsobom uvedeným
v enunciáte, pretože skutkové zistenia plynúce z dokazovania vykonaného pred okresným súdom to
umožňovali.

51. Tento rozsudok bol prijatý jednomyseľne (§ 163 ods. 4 Trestný poriadok).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu nie je prípustný riadny opravný prostriedok.