Rozsudok – Starostlivosť o maloletých ,
Potvrdené Judgement was issued on Tuesday, September 24, 2024

Súd: Mestský súd Bratislava II
Spisová značka: B4-17P/33/2020

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1420203349
Dátum vydania rozhodnutia: 24. 09. 2024
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Peter Kalata

ECLI: ECLI:SK:MSBA2:2024:1420203349.17

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Mestský súd Bratislava II sudcom JUDr. Petrom Kalatom vo veci starostlivosti o maloletú Q. U. N., nar.

XX.XX.XXXX,bytomumatky,zastúpenúkolíznymopatrovníkomÚradompráce,sociálnychvecíarodiny
Bratislava, so sídlom Vazovova 7/A, Bratislava, dieťa matky X.. K. C., nar. XX.XX.XXXX, bytom K. 5,
D., zastúpenej spoločnosťou Kanisová & Kanis Advokátska kancelária, s.r.o., so sídlom Ďumbierska 3F,
Bratislava, a otca W. N., nar. XX.XX.XXXX, bytom D. XXXX, R., v konaní o návrhu matky na zákaz styku
otca s maloletou a o návrhu otca na úpravu práv a povinností k maloletej, takto

r o z h o d o l :

I. Súd návrh matky na zákaz styku otca s maloletou zamieta.

II. Súd mení rozsudok Okresného súdu Bratislava IV č.k. 13P/116/2016-105 zo dňa 29.06.2017 v spojení
s Rozsudkom Krajského súdu Bratislava č.k. 11CoP/599/2017-176 zo dňa 24.04.2018 v časti týkajúcej
sa úpravy styku otca s maloletou tak, že styk otca s maloletou neupravuje.

III. Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Matka sa podaním doručeným súdu dňa 28.08.2020 domáhala, aby súd zakázal styk otca s
maloletou, resp. aby alternatívne tento upravil formou asistovaného styku. Uviedla, že rodičia majú
práva a povinnosti upravené rozsudkom Krajského súdu v Bratislave zo dňa 24.04.2018 č. k.

11CoP/599/2017-176.

2. V predmetnej právnej veci rozhodol Okresný súd Bratislava IV rozsudkom č.k. 17P/33/2020 -
2307 zo dňa 13.01.2023 tak, že výrokom I. návrh matky na zákaz styku otca s maloletou zamietol,
výrokom II. zmenil úpravu styku otca s maloletou určenú rozsudkom Okresného súdu Bratislava IV
č.k. 13P/116/2016 105 zo dňa 29.06.2017 v spojení s rozsudkom Krajského súdu Bratislava č.k.
11CoP/599/2017 176 zo dňa 24.04.2018 tak, že styk otca s maloletou neupravil. Výrokom III. návrh otca

na úpravu práv a povinností rodičov k maloletej v celom rozsahu zamietol, výrokom IV. návrh otca na
prerušenie konania zamietol, výrokom V. rozhodol tak, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu
trov konania a výrokom VI. rozhodol, že o nároku štátu na náhradu trov konania a o výške náhrady trov
konania štátu rozhodne samostatným uznesením po vydaní rozhodnutia, ktorým sa konanie končí.

3. Proti predmetnému rozsudku podal otec v zákonnej lehote odvolanie. Odvolanie bolo Okresným
súdom Bratislava IV postúpené na rozhodnutie Krajskému súdu. Krajský súd v Bratislave svojím

rozsudkom č. k. 14CoP/88/2023 - 2710 zo dňa 20.12.2023 rozsudok Okresného súdu Bratislava IV v
časti výrokov I., III. a IV. potvrdil a vo zvyšnej časti odvolaním napadnutý rozsudok zrušil a vec vrátil
súdu prvej inštancie na ďalšie konanie.4. Krajský súd v Bratislave vo svojom rozhodnutí uviedol, že súd prvého stupňa, napriek citácii viacerých
ustanovení zákona o rodine, v konečnom dôsledku neuviedol, podľa ktorého zákonného ustanovenia
rozhodol o zmene predchádzajúcej úpravy práv a povinností rodičov tak, že styk otca s maloletou

ponechal bez úpravy, a akými úvahami sa pri jeho aplikácii riadil. Podobne, pokiaľ považoval za dôvodné
rešpektovať názor maloletej, ktorá styk s otcom odmieta, napriek závažnosti zásahu rozhodnutia do
práv rodiča neuviedol, ako a podľa akých kritérií hodnotil rozumovú vyspelosť maloletej z hľadiska jej
spôsobilosti chápať nielen význam kontaktu s oboma rodičmi, ale aj z hľadiska jej schopnosti objektívne
posudzovať doterajšie konanie či správanie otca.

5. Krajský súd v Bratislave taktiež uviedol, že nezodpovedanie týchto základných otázok v odôvodnení
rozhodnutia súdu prvého stupňa má za následok nielen nenaplnenie požiadaviek kladených na
odôvodnenie rozhodnutia procesným predpisom (§ 220 ods. 2 CSP) a spôsobenie nepresvedčivosti,
vnútornej rozpornosti (súd napriek záveru o nedôvodnosti zákazu styku otca s maloletou rozhodol
spôsobom majúcim v podmienkach účastníkov konania prakticky rovnaký následok ako zákaz styku) a

nepreskúmateľnosti rozhodnutia, ale aj porušenie zásadného procesného práva účastníkov konania na
riadne odôvodnenie rozhodnutia, ktoré je súčasťou ich ústavného práva na súdnu a inú právnu ochranu.
S ohľadom na narušené vzťahy medzi maloletou a otcom bude v ďalšom konaní potrebné zvážiť, či by
v záujme maloletej nebola úprava jej styku s otcom za prítomnosti odborného pracovníka, ktorý využíva
komplexnú škálu odborných psychologických metód a intervencií na aktívnu obnovu vzťahov a dôvery

v rodine, keďže vzťah rodičov je plný negatívnych emócií, a pri realizácii styku by sa napätie medzi
rodičmi mohlo prenášať aj na dieťa. Rozhodnutie súdu musí byť odrazom skutočného stavu, ktorý je v
tomto prípade poznačený komplikovanou situáciou v rodine, ktorej príčinou je v prvom rade zrejme vzťah
medzi rodičmi. Zlepšenie tohto vzťahu by nepochybne prispelo k riešeniu situácie a bolo v prospech
zdravého vývoja maloletej, ktorý musí byť primárnym záujmom rodičov, jeho predpokladom však je,

aby sa rodičia pokúsili objektívne zhodnotiť svoj podiel na terajšom stave vzájomných vzťahov a aby si
uvedomili nevyhnutnosť ich zmeny.

6. Krajský súd v Bratislave poukázal na to, že pred opätovným rozhodnutím vo veci podrobne vypočuje
oboch rodičov k aktuálnemu stavu vzťahov medzi nimi a maloletou Q., prípadne vykoná aj iné dôkazy

potrebné podľa jeho zváženia pre dôsledné zistenie skutkového stavu veci.

7. Súd v intenciách uznesenia Krajského súdu v Bratislave doplnil dokazovanie opätovným výsluchom
matky, a ďalšími listinnými dôkazmi v spise, a zistil nasledujúci skutkový stav:

8. Súd stanovil termín pojednávania na deň 18.06.2024. Otec maloletej dňa 16.06.2024 doručil súdu
žiadosť o odročenie pojednávania z dôvodu, že v novej práci dostal nariadenou osobou nariadený výkon
práce v I. v kalendárnom týždni od 17.06.2024 do 21.06.2024. Súd akceptoval žiadosť o odročenie
pojednávania a stanovil nový termín pojednávania na deň 30.07.2024. Otec maloletej dňa 29.07.2024
opätovne doručil súdu žiadosť o odročenie pojednávania z dôvodu, že v novej práci dostal nariadenou

osobou nariadený výkon práce v I. v kalendárnom týždni od 29.07.2024 do 02.08.2024. Následne súd
stanovil nový termín pojednávania na deň 24.09.2024.

9. Uznesením Mestského súdu Bratislava II č.k. B4-17P/33/2020 - 2764 zo dňa 02.09.2024 súd
rozhodol, že na ďalšie návrhy otca maloletej na odročenie pojednávania nebude prihliadať a zároveň

uložil otcovi maloletej, aby sa dostavil na ďalší súdom stanovený termín pojednávania, a to na termín
24.09.2024 o 9:30 hod. v miestnosti č. 104 na I. poschodí Mestského súdu Bratislava II, prípadne aby
si ustanovil zástupcu. Otcovi bolo predmetné uznesenie doručené dňa 19.09.2024 fikciou doručenia.

10. Dňa 24.09.2024 otec doručil opätovne súdu návrh na odročenie pojednávania dňa 24.09.2024.

11. Z konania vedeného na Mestskom súde Bratislava II pod sp.zn. B4-56Em/3/2020 súd zistil, že
uznesením č.k. B4-56Em/3/2020 - 3542 zo dňa 21.03.2024 , súd uložil rodičom maloletej a maloletej
výchovné opatrenie spočívajúce v podrobení sa poradenstvu v organizácii Poradenské centrum Nádej,
občianske združenie, Mokrohajská 3, 841 04 Bratislava, v rozsahu 20 hodín spočívajúcom v práci s

rodičmi a maloletou smerujúcej k vysvetleniu dôležitosti postavenia rodiča v živote maloletej a potrebe
rovnocenného styku maloletej s oboma rodičmi, ako aj zameranému na vhodný spôsob realizácie
rodičovských práv a potrebu racionálnej a ústretovej komunikácie medzi rodičmi a v rozsahu 50 hodínzameranom na znovuobnovenie a následné budovanie vzájomného vzťahu medzi otcom a maloletou aj
s realizáciou styku medzi otcom a maloletou za účasti pracovníka uvedenej organizácie.

12. Z oznámenia Poradenského centra Nádej zo dňa 03.09.2024 v konaní vedenom pod sp.zn.
B4-56Em/3/2020 vyplýva, že po obdržaní potvrdenia Krajského súdu v Trnave o realizácii výchovného
opatrenia (teda uznesenia, ktorým bolo potvrdené rozhodnutie súdu prvej inštancie u uložení
výchovného opatrenie, ktorého cieľom bolo v konečnom dôsledku obnoviť vzťah otca a maloletej, a
postupne cez realizáciu asistovaného styku vytvoriť predpoklady pre realizáciu styku medzi otcom

a maloletou, pozn. súdu) kontaktovali otca s ponukou termínov na prvé stretnutie. Email bol otcovi
odoslaný dňa 21.08.2024, pričom otec naň nereagoval. Výchovné opatrenie sa tým pádom nerealizuje,
nakoľko nebolo možné stretnúť sa s otcom maloletej.

13. Na pojednávaní konanom dňa 24.09.2024 na výzvu súdu, aby popísala matka, akým spôsobom a či
vôbec sa realizoval styk otca maloletej po pojednávaní 13.02.2024 (v právnej veci B4-56Em/3/2020, v

súvisiacom konaní o výkon rozhodnutia) matka uviedla, že tesne po tomto pojednávaní jej bola doručená
výzva na súčinnosť na stretávanie sa otca s maloletou napriek tomu, že ešte čakali na zariadenie,
v ktorom by mohol byť realizovaný asistovaný styk otca s maloletou, čo považovala za vhodnejšiu a
pokojnejšiu formu realizácie styku, vyhovela otcovi v stretávaní sa s maloletou pri ich dome, hoci to nie
vždy vyhovovalo z dôvodu krúžkov maloletej. Bolo to asi 4 alebo 5 stretnutí, boli pred domom. Dcéra sa

pri nich necítila komfortne, keď nechcela nechať odomknutú bránu, chcela odísť, preto boli za plotom,
rozprávali sa. Otec ju vyzýval, aby s ním odišla, keď nechcela, povedal, že ho to nezaujíma, trval na
tom, že je čas, kedy má upravený styk a ona má povinnosť odísť. Tieto situácie nenapomáhali k zmene
postojadcéry,navyšeneustáleichnatáčalnamobil,hocihomatkažiadala,abytonerobil.Tietostretnutia
nič pozitívne neprinášali, preto v nich nevidela zmysel a z jej pohľadu už boli skôr kontraproduktívne,

preto otcovi povedala, aby počkali na Centrum Nádej a realizáciu výchovného opatrenia. Otec na
stretnutie priviedol pani J. z Rady pre práva dieťaťa, čo považovala za nevhodné obzvlášť v situácii, kedy
súd situáciu riešil formou poradenstva pred akreditovaným centrom Nádej. Posledné takéto stretnutie
pred matkiným domom eviduje dňa 19.04.2024. Následne už v máji komunikovali s otcom ohľadom
prijímačiek na 8 ročné gymnázium. Maloletá prijímačky urobila, nebola ale tak vysoko, aby ju vzali.

Otec nesúhlasil s jednou zo škôl, ktoré matka vybrala po komunikácii s maloletou. Jednu z tých škôl
vymenil. Keď jej bolo doručené už uznesenie, ktorým bolo nariadené výchovné opatrenie podrobiť sa
poradenskému procesu v Centre Nádej, tak kontaktovala centrum, bola u nich na jednom stretnutí, to
bolo asi v júni tohto roku. Otec sa centru neozval, čakali na to, dohodli sa, že jej dajú vedieť, kedy
má prísť znova. Keď ich opakovane kontaktovala dozvedala sa, že otec na ich výzvy nereaguje. Otec

prejavilzáujemostretnutiesdcérounaposledyzačiatkomjúla,písalSMS,kedymupripravímatkadcéru,
že si ju chce zobrať podľa upraveného styku počas prázdnin. Nevie, či vôbec bol vtedy pred domom.
Následne sa cez leto odmlčal, úplne prestal s telefonátmi, SMS. Dcéra sa naposledy videla s otcom
dňa 29.06.2024 v škole, prišiel tam, natáčal si to tam na mobil, vykrikoval, že chce vysvedčenie, ktoré
dcéra ešte ani fyzicky nemala. Do šatne prišla riaditeľka, ktorá ho žiadala, aby odišiel. Odišiel až potom,

čo matka zavolala políciu, s ktorou následne komunikovala, bola pri tom aj riaditeľka, nakoľko sa otec
vyhrážal žalobou. Chcela vedieť, ako by mala postupovať v takom prípade, prípadne ako sa má postaviť
k zverejneniu nahrávok zo školy zo strany otca. Na dcéru to celé negatívne spôsobilo, je to z matkinho
pohľadu nepríjemné, keď rodič robí takéto divadlo pred spolužiakmi. V septembri sa otec dostavil na
rodičovské stretnutie začiatkom septembra, dcéra zmenila školu. Prestúpila na štátnu školu, spádovú

podľa bydliska na U. školu T., škola o tom upovedomila aj otca. Na EduPage matka vidí, že sa zapája
do komunikácii, bol aj na rodičovskom združení, kde sa správal z jej pohľadu relatívne slušne. Žiadosť o
prestupnaštátnuškolupodávalamatka.Školaodnejinýsúhlasnepožadovalaaotecjejžiadennesúhlas
nekomunikoval. Ešte pri podávaní prihlášky na 8 ročné gymnázium sa stretli na pôvodne navštevovanej
(súkromnej, spoplatnenej) škole, kde už otcovi avizovala, že nie je schopná ďalej financovať túto školu

a aj v prípade, že by nebola dcéra úspešná na prijímačkách, to bude schopná, len ak sa otec na tom
bude podieľať, na čo jej otec povedal, že to nebude robiť v žiadnom prípade. Pokiaľ ide o výživné to
matke hradí len zákonom stanovené v minimálnej výške, je to okolo 30,- eur mesačne, toto jej platí
každý mesiac. Posiela jej to cez pána I. s tým, že on nemá účet. Pre dcéru je aktuálna situácia veľmi
zaťažujúca. Zaťažuje ju aj aktuálne zvykanie na novú školu. Je sklamaná z toho, že prečo, keď ona

sa zúčastňovala stretnutí, ktoré mali viesť k pomoci, tak prečo sa týchto stretnutí nezúčastňoval otec.
Doslova ju už v súčasnosti rozčarúva nerovnováha, prečo ona niečo musí a otec nie. Dokonca ju to trápi
viac ako by ju trápilo samotné nestretávanie sa s otcom. Z matkinho pohľadu sa v otcovi už toľkokrát
sklamala a mala s ním toľkokrát negatívne zážitky a to aj pred školou a pred kamarátmi, že sa ho stráni.14. Právny zástupca matky poukázal na to, že otec bol nedávno právoplatne odsúdený za neplatenie
výživného, poukázal na celkovú aktuálnu situáciu v rodine, ktorá je z ich pohľadu primárne zapríčinená

neempatickým nátlakovým správaním sa otca. Má za to, že rodičovské kompetencie otca sú výrazne
limitované, čo vyhodnotil aj znalec, ktorý navyše správanie sa otca vyhodnotil ako nekonštruktívne
a neproduktívne a to aj vo vzťahu k stretávaniu sa s maloletou, o čom napokon svedčia aj viaceré
stretnutia maloletej s otcom. Otec pred dcérou neustále zhadzuje matku, starú matku (ktorá s nimi býva
v spoločnej domácnosti), uvádza, že jej povinnosťou stretávať sa s ním, ignoruje možnosti sanácie

prostredníctvom výchovných opatrení, ktoré boli opakovane nariaďované v organizáciách Tenenet,
Úsmev ako dar, poradenské centrum Nádej. Otec sa nezúčastňoval ani predtým iných navrhovaných
poradenských stretnutí, či už zo strany matky alebo zo strany Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny.
Aj v spise sú založené viaceré dôkazy o tom, že otec nie je spôsobilý bez intervencie adekvátne
komunikovať s dcérou, či už sa jedná o správy Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny alebo správy z
polície. Možno polemizovať o skutočnom záujme otca stretávať sa s maloletou. Správa sa voči nej

nátlakovo, spôsobuje jej stres. Z dlhodobého hľadiska je jeho správanie záťažou. Má za to, že stále je
dôvod na úpravu zákazu styku otca s maloletou, preto na tom pôvodnom návrhu zotrvávajú. Má za to,
že Civilný mimosporový poriadok dáva priestor rozhodnúť súdu podľa aktuálneho stavu vecí a nie je
tak relevantné, že pôvodné rozhodnutie o zamietnutí návrhu zákazu styku bolo medzičasom odvolacím
súdom potvrdené. Eventuálne navrhol, aby styk otca s dcérou nebol upravený. Matka aj bez konkrétnej

úpravy styku otca s maloletou, aj svojím doterajším správaním dáva záruku, že ona nie je prekážkou,
aby sa vzťah medzi otcom a dcérou mohol obnovovať, avšak nie za súčasných okolností.

15. Kolízny opatrovník titulom záverečnej reči uviedol, že z ich pohľadu sa situácia nezmenila. Žiaľ
nevidia zmenu ani v postoji otca. Zotrvali na ich doterajších vyjadreniach. Nevidia dôvod na zákaz styku,

jednak otec sám, ako keby poľavil v nátlakovom konaní, jednak samotná maloletá je už staršia, avšak
zároveň nevidia dôvod práve s poukazom na správanie sa otca na to, aby styk bol aktuálne akokoľvek
konkrétne upravovaný.

16. Súd v konaní zrealizoval len výsluch matky (otec sa nezúčastnil ani jedného pojednávania, súd

tak jeho výsluch nerealizoval) a nemá dôvod pochybovať o tvrdeniach matky že si uvedomuje potrebu
oboch rodičov v živote maloletej (je to potvrdené aj jej aktívnym prístupom k poradenským procesom),
ani o tom, že sa snažila o zachovanie vzájomného vzťahu otca a dcéry. Taktiež, aj s ohľadom na
celkový prístup otca, obsah jeho podaní, obsah komunikácie adresovanej matke, možno považovať
za pravdivé aj tvrdenia matky o nátlakovom prístupe otca, nerešpektujúcom aktuálnu situáciu. Aj z

pohovorov realizovaných s maloletou je zrejmé, že jej väzba k otcovi je oslabená, maloletá sa cíti
sklamaná,otcomnerešpektovaná,stratilavočinemudôveru.Toceléjejumocnenétým,žekýmmaloletá,
aajmatkamaloletej,rešpektujúpotreburealizácieintervenčnéhoporadenskéhoprocesu,otecsaktýmto
v konečnom dôsledku stavia negatívne, či už sa jedná o procesy, ktoré sa pokúšali rodičia absolvovať
z vlastnej iniciatívy alebo aj o procesy, ktorých absolvovanie ukladal súd.

17. Matka sa v minulosti pokúšala situáciu riešiť mediáciou, o čom svedčí objednávka z č. l. 36 v
spise, ešte z 21.05.2020, u mediátorky PhDr. K. J. L., kde predmetom malo byť riešenie vzťahového
a komunikačného problému medzi rodičmi.

18. Matka iniciovala aj pedagogicko - psychologické poradenstvo (správa z č. l. 53 v spise zo 17.7.2020),
kde sa v roku 2020 v lete uskutočnilo aj niekoľko stretnutí, vtedy sa zapojil aj otec, súviselo to ešte s
konfliktom počas pandémie Covid - 19. Centrum pedagogicko psychologického poradenstva a prevencie
odporučilo absolvovanie rodinnej terapie, ktorá by pomohla podporiť vytváranie bezpečie pre všetkých
členov rodinného systému, napomôcť vzájomnému počúvaniu potrieb rodičov, zmierneniu konfliktov

medzi rodičmi, pre maloletú odporučilo hrovú terapiu.

19. Situáciou v rodine sa zaoberal aj úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Bratislava. Z vyjadrenia
Úradu práce sociálnych vecí a rodiny Bratislava zo dňa 05.06.2020 z č. l. 13 v spise, súd zistil, že otec
maloletej opakovane nahlasoval týranie maloletej, čo sa po šetrení a pohovore s maloletou ukázalo

ako neopodstatnené, naopak výchova matky bola úradom skôr vyhodnotená ako benevolentná. Úrad
šetril aj pomery v domácnosti matky (30.04.2020), maloletá pôsobila pokojne, usmiato a výrečne, hoci
komunikovala problémy o vzťahu s otcom. Úrad neodporúčal zverenie maloletej do starostlivosti otca
(vyjadrenie bolo podávané v súvislosti s návrhom otca na zverenie maloletej do jeho starostlivostineodkladným opatrením), a to práve s ohľadom na odmietavý postoj maloletej. Úrad práce sociálnych
vecí a rodiny vo vyjadrení z 26.10.2020 uzavrel, že vzťah otca a maloletej sa výrazne zhoršil. Rodičom
bolo úradom odporúčané, aby sa zapojili s maloletou do projektu realizácie psychologickej pomoci

ambulantnou a terénnou formou, v Centre pre deti a rodiny Bratislava - Učiteľská, muselo sa to však
vtedy odložiť z dôvodu pandemickej situácie. Otec však podľa zistení úradu nepoľavil nátlak na maloletú,
na styk s maloletou prichádzal v sprievode cudzích osôb, ktoré sa mu snažili pomôcť pri preberaní
dcéry, čo v maloletej vyvolávalo ďalšiu nevôľu a nedôveru voči otcovi. Otec odmietal akúkoľvek dlhšie
trvajúcu intervenciu na nápravu vzťahu s maloletou, právo na styk s maloletou chcel realizovať bez

patričnej spolupráce s odborníkmi, a to za situácie, kedy maloletá otca odmieta. Pre realizáciu styku otca
s maloletou bola z ich pohľadu spolupráca s odbornou intervenciou nevyhnutná. Podľa správy Úradu
práce, sociálnych vecí a rodiny Bratislava zo 06.10.2021 sa vzťah maloletej k otcovi nezlepšil, maloletá
vystupovala voči otcovi agresívne, úrad upozornil matku na chyby vo výchove, napr. na neupozornenie
dcéry na nevhodné správanie voči otcovi. Matka k tomu uvádzala, že sa snaží maloletú upozorniť doma,
dohovára jej, až keď sa upokojí. Úrad uzavrel, že maloletá je komunikatívna, kreatívna, veselá, hravá, je

schopná rozvíjať rozhovor. Matka spolupracovala s Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Bratislava,
zúčastňovala sa intervencie v TENENET, o.z., o maloletú bolo zo strany matky postarané dobre tak po
fyzickej, ako aj po psychickej stránke. V spoločnosti matky a starej matky bola šťastná a spokojná, v
žiadnom prípade nie je v domácnosti matky týraná. Podania otca vnímal úrad ako dôsledok narušených
vzťahov, pričom práve otec nemal záujem sa zapojiť do opatrení na zlepšenie rodičovskej komunikácie.

20. Zo záznamu z konzultácie, ktorej sa zúčastnil otec maloletej v júni 2020 v škole (č. l. 114 v spise),
ktorú maloletá v tom čase navštevovala, súd zistil, že maloletá bola v škole vyčerpaná, nesústredená,
zamyslená, pôsobila ustarane, svoje pocity často verbalizovala. Otec v rámci konzultácie uvádzal, že
matka mu maloletú posledné tri mesiace neodovzdávala na styk, s tým, že deklaroval svoj záujem na

striedavej osobnej starostlivosti. Otec deklaroval svoj záujem na konštruktívnom a pragmatickom vzťahu
s matkou orientovanom na maloletú. Matke vyčítal nedostatok informácií ohľadom škôlky maloletej,
sprostredkovanie informácií o škole u matky, čo mu nebolo umožnené. Na stretnutí bol odporúčaný kurz
rešpektujúcej komunikácie. Otec uviedol, že on už nemá kam ustúpiť, ustúpenie by bolo posledným
krokom do ústrania od dcéry.

21. Podľa správy školy, ktorú maloletá v tom čase navštevovala (č. l. 226 v spise), zo dňa 22.02.2021,
maloletá sa správala v škole bezproblémovo, pozná a rešpektuje pravidlá, vedela byť iným nápomocná.
Najradšej trávila čas so spolužiačkami, dokáže spolupracovať s hocijakým spolužiakom. Niekedy
zdieľala svoj strach zo stretnutia s otcom, s ohľadom na negatívne skúsenosti z minulosti, niekedy

prichádza do školy smutná, keď sa blíži stretnutie s otcom. Vzťah s otcom ju trápil, rada by situáciu
zmenila, deklarovala nevôľu stretávať sa s otcom, strach, že ju vezme preč od mamy, popisovala
vlastné útoky na otca, ktoré ona vníma ako obranu, zároveň popisovala svoj kladný vzťah matke, o
otcovi sa v čase vyhotovenia správy vyjadrovala výlučne negatívne. So školou spolupracovla výlučne
matka.Podľavyjadreniapsychológaškolamalainformáciuokomplikovanomvzťahurodičovpoprestupe

maloletej zo škôlky. Rodičov si škola pozvala, našli spolu nejaké drobné riešenia, situácia maloletej
sa zlepšila. Trvalo to do prvej vlny pandémie, otec vtedy psychológa oslovil, žiadal o intervenciu, po
rozhovore s matkou zistil psychológ, že nezhody súviseli s dodržiavaním protipandemických opatrení,
s tým, že otec ich nemal dodržiavať, hľadali riešenia, stretávali sa online, maloletá otcovi vyčítala, že ju
nepočúva, čo bolo príčinou jej hnevu. Neskôr, od septembra 2020 sa otec začal objavovať nečakane

predškolu,vznikalikonflikty. Podľasprávyškolynavštevovanejvtomčasemaloletou,zodňa27.10.2022
(č. l. 2025 v spise), maloletá si plnila štandardnú povinnú školskú dochádzku. Miera jej absencie
bola bežná, dôvody boli vyhodnocované ako opodstatnené. Školské povinnosti si plnila, angažovala
sa primeranou mierou. Nadväzovala zdravé vzťahy, tak so spolužiakmi, ako aj s učiteľmi. Dokázala
otvorene komunikovať, tak so spolužiakmi, ako aj s rovesníkmi. Pracovať dokázala samostatne, aj v

skupine,výsledkypráceboliadekvátne,spĺňaližiadúcekritériá.Matkaprejavovalazáujem,zúčastňovala
sa pravidelne individuálnych stretnutí s učiteľmi, aj skupinových rodičovských stretnutí, so školou
komunikovala rešpektujúco a ústretovo. Zúčastňovala sa akcií organizovaných školou. S otcom škola
nekomunikovala, otec sa na akciách školy nezúčastňoval.

22. Rozhodnutím Okresného úradu Bratislava č. OU-BA-OVVS2-2019/012861 zo dňa 29.05.2019 (č.
l. 174 v spise) bol otec maloletej uznaný za vinného zo spáchania priestupku proti občianskemu
spolunažívaniu podľa § 49 od. 1 písm. d) zákona o priestupkoch, ktorého sa dopustil tým, že dňa
06.04.2018 v čase okolo 1X:50 hod. pred domom na ul. K. č. 5 v D. udrel do tváre K. C. a jej matku O.C., pričom im nespôsobil žiadne zranenia, čím úmyselne narušil občianske spolunažívanie iným hrubým
správaním, za čo mu bola uložená pokuta vo výške 30 eur. Rozhodnutie bolo potvrdené rozhodnutím
odvolacieho orgánu č. OU-BA-OOP1-2019/096120/MIH, zo dňa 26.08.2019 a nadobudlo právoplatnosť

18.09.2019.

23. Z vyjadrenia K.. J. X., zo 06.12.2022, (č. l. 2118 v spise), súd zistil, že maloletá je evidovaná v
ambulancii od narodenia, maloletá absolvovala všetky preventívne prehliadky, naposledy v auguste
2022, povinné očkovanie čiastočne odmietli. Nebývala často chorá, vždy sa včas matka dostaví do

ambulancie pri chorobe a dodržiava všetky pokyny liečby. Po psychickej stránke reaguje maloletá v
ambulancii primerane, adekvátne odpovedá na otázky, nadviaže kontakt. Maloletá nie je sledovaná v
žiadnej odbornej ambulancii. Do ambulancie na vyšetrenia chodí matka, starostlivosť hodnotí lekárka
kladne.

24. Podľa znaleckého posudku K.. et K.. K. D. (č. l. 1891 v spise) zo dňa 07.09.2022, maloletá sa

v prítomnosti matky cíti bezpečne a spokojne, voči otcovi popisuje zraňujúce zážitky, v jej prežívaní
voči nemu dominujú odmietavé postoje voči nemu. Konfliktné rodičovské interakcie pre ňu predstavujú
záťaž s tendenciou k subdepresívnemu ladeniu. Jej vyhýbavé a odmietavé správanie voči otcovi možno
interpretovať ako formu zvládania, t.j. úniku z neželanej a stresujúcej rodinnej situácie. Osobnosť otca
moholznalechodnotiťlenpomocouorientačnéhoprofilovania,prejehoneúčasťnavyšetrení,nazáklade

štýlu komunikácie, v spise zadokumentovaných postojov a behaviorálnych stratégií, ktoré poukazujú na
pravdepodobnú dekompenzáciu akcentovanej paranoidnej osobnosti s kverulačnými rysmi, s horšou
kvalitou sociálnej adaptácie, v dôsledku neželaného vývoja dlhodobo zaužívanej formy rodičovskej
starostlivosti po nástupe pandémie koronavírusu. Matka bola v kompenzovanom psychickom stave,
bez viditeľnej psychopatológie, avšak v pretvávajúcej záťaži kvôli rodičovskému konfliktu, sociálne a

profesijne primerane adaptovaná. V jej prípade ide skôr o sociabilný, prívetivý, svedomitý, pasívny,
submisívny a otvorený typ osobnosti. Matka má pri vystavení konfliktným situáciam znížený zvládací
potenciál, s tým, že u nej znalec pozoroval zvýšenú aktivitu obranných mechanizmov pri vyrovnávaní
sa s komplikovaným priebehom rodičovskej starostlivosti s naznačeným úzkostným prežívaním avšak
objektívne bez relevantného dopadu na kvalitu jej adaptačného potenciálu. Zvládacie stratégie otca

mohol znalec hodnotiť len orientačne, s ohľadom na jeho neúčasť na znaleckom dokazovaní, tieto
sa javia ako menej efektívne, keďže otec nevyužil na osobnú účasť na znaleckom dokazovaní a
na oboznámenie znalca s priebehom rodičovskej starostlivosti, jeho postojmi k interakciám, s jeho
návrhmi riešenia. Matka podľa výsledkov psychologického vyšetrenia duševnou poruchou netrpí, u
otca mohol znalec len predpokladať pretrvávajúcu dekompenzáciu paranoidne štruktúrovanej osobnosti

pod vplyvom neželaných životných situácií, ale podľa názoru znalca ani jeden z rodičov nepredstavuje
priamu hrozbu pre maloletú. Maloletá má zachovanú identifikáciu rodičovskej role otca, avšak vzhľadom
na zraňujúce zážitky otca popisuje ako „sklamanie“, opakovane referuje svoju túžbu po tom, aby si
matka našla nového partnera, ktorý by nahradil pozíciu otca. Dominujú u nej negatívne percepcie
otca. Postupné zhoršovanie vzťahu s otcom a jeho odmietanie maloletá popisovala najmä v dôsledku

vystavenia rivalizujúcim rodičovským interakciám. Postoj otca k maloletej znalec nedokázal, vzhľadom
na jeho neúčasť na znaleckom dokazovaní, resp. na vlastnom psychologickom vyšetrení, ako aj na
pozorovaníjehointerakciesmaloletou,relevantnepopísať.Podľavspisezadokumentovanýchvyjadrení
otca má otec k maloletej pozitívny postoj, jej odmietavý postoj k nemu interpretuje ako dôsledok
manipulačných výchovných stratégií matky, pričom dcéra je podľa otca obeťou psychického týrania zo

strany matky. Otec odmietol účasť na vyšetrení preventívne, pretože predpokladal jednak odmietnutie
zo strany programovaného dieťaťa, ako aj neschopnosť znalca takéto prejavy maloletej rozpoznať
a tým rodičovskú situáciu objektivizovať. Maloletá sa v domácom prostredí matky v jej rezidenčnej
starostlivosti cíti podľa jej vyjadrení subjektívne bezpečne a spokojne. Maloletá referuje prevažujúco
kladný vzťah k matke, dokáže matku verbálne oceniť, s čím korešpondovala jej celková emočná

reaktivita, ako aj výsledky jednotlivých použitých psychodiagnostických metód. Matka má primárne
pozitívny a rešpektujúci postoj k maloletej, pričom objektívne jej dokáže stanoviť aj adekvátne hranice.
Protektívny a obavný postoj matky súvisí skôr s konfliktným a rivalizujúcim rodičovským vzťahom,
v rámci ktorého hodnotí matka svoj interpersonálny štýl ako hyperprotektívny a interpersonálny štýl
otca ako asertívny, podozrievavý, neponížený, neprispôsobivý, nepriateľský a nestarostlivý. Maloletá

prezentovala preferenciu matky a jej rezidenčnej starostlivosti, a súčasne odmietala stretávanie sa
s otcom. Maloletá sa dlhodobo stretávala s otcom v štandardnom nerezidenčnom režime, vrátane
víkendového prespávania, a to až do vypuknutia pandémie koronavírusu, je tak možné predpokladať,
že za aktuálnym odmietavým postojom maloletej k otcovi (v čase znaleckého dokazovania) súnedorozumenia a konflikty, ktoré sa medzi rodičmi, resp. medzi otcom a maloletou prehĺbili v druhom
kvartáli roku 2020. Tento odmietavý postoj je nezamýšľane posilňovaný návrhmi otca na prezverenie
maloletej, so súčasnou devalváciou kompetencií matky. Znalec nevylúčil prenášanie negatívnych

postojov a emócií zo strany matky na maloletú, ani prípadne známky reaktívneho mierneho negatívneho
ovplyvňovania maloletej v domácnosti matky, zvlášť s ohľadom na neštandardné a neprimerané
obviňujúce a útočné správanie otca nielen vo vzťahu k matke, ale aj k všetkým zainteresovaným
inštitúciám. Podľa znalca však je možné vylúčiť manipuláciu, programovanie i týranie maloletej zo strany
matky tak, ako to formuluje otec. V tomto kontexte javí správanie otca (obvinenia matky, kurately, súdov,

znalca) neporovnateľne závažnejšiu neprimeranosť a z toho vyplývajúce potenciálne riziko negatívneho
ovplyvňovania maloletej.

25. Uznesením č. k. 56Em/3/2020-1627 zo dňa 12.05.2022 (č. l. 2249 v spise) Okresný súd Bratislava
IV nariadil neodkladným opatrením rodičom maloletej a samotnej maloletej povinnosť podrobiť sa
odbornému sociálno - psychologickému poradenstvu v organizácii SPDDD Úsmev ako dar, o.z., za

účelom zlepšenia ich výchovných zručností a obnovy vzťahu medzi otcom a maloletou a budovania
dôvery maloletej vo vzťahu k otcovi. Otec sa intervencie podľa vyjadrenia matky nezúčastnil.

26. Uznesením Krajského súdu č. k. 11Cop/8/2021 z č.l. 1320 zo dňa 06.12.2022 Krajský súd v
Bratislave potvrdil uznesenie Okresného súdu Bratislava IV č. k. 14P/38/2020-258 zo dňa 15.06.2021,

ktorým súd uložil rodičom maloletej povinnosť podrobiť sa odbornému psychologickému poradenstvu
v TENENET o.z., so sídlom Lichnerova 41, Senec, za účelom zlepšenia komunikácie rodičov, tvorby
čiastkových rodičovských dohôd, akceptácii postavenia druhého rodiča v rozsahu 20 hodín, počnúc
dňom právoplatnosti tohto rozhodnutia, s tým, že presný čas stretnutí určí TENENET, o.z., so sídlom
Lichnerova 41, Senec. Otec sa intervencie nezúčastnil. Podľa záverečnej správy TENENET, o.z., z

31.08.2021, združenie začalo spolupracovať s rodinou v mesiaci júl 2021, na základe uznesenia súdu.
Matka začala spoluprácu aktívne, vnímala ju veľmi pozitívne, osobitne to, že sa maloletej bude venovať
psychológ. Otec na spolupráci neparticipoval, spoluprácu nenadviazal, vykazoval voči združeniu znaky
nedôveru už v počas telefonickej komunikácie, na žiadosti o dohodnutie stretnutia nereflektoval. Ciele
výchovného opatrenia sa tak nepodarilo naplniť, organizácia sa tak zamerala na intervenciu u maloletej

a na mapovanie vzťahov v rodine.

27. Uznesením č. k. 14CoE/7/2024-3883 zo dňa 17.07.2024 Krajský súd v Trnave potvrdil uznesenie
Mestského súdu Bratislava II, č. k. B4-56Em/3/2020-3542 zo dňa 21.03.2024, ktorý súd neodkladným
opatrením v rámci s vecou súvisiaceho konania o výkon rozhodnutia uložil rodičom a maloletej

výchovné opatrenie spočívajúce v podrobení sa poradenstvu v organizácii Poradenské centrum Nádej,
občianske združenie, Mokrohajská 3, 841 04 Bratislava, v rozsahu 20 hodín spočívajúcom v práci s
rodičmi a maloletou smerujúcej k vysvetleniu dôležitosti postavenia rodiča v živote maloletej a potrebe
rovnocenného styku maloletej s oboma rodičmi, ako aj zameranému na vhodný spôsob realizácie
rodičovských práv a potrebu racionálnej a ústretovej komunikácie medzi rodičmi a v rozsahu 50 hodín

zameranom na znovuobnovenie a následné budovanie vzájomného vzťahu medzi otcom a maloletou
aj s realizáciou styku medzi otcom a maloletou za účasti pracovníka uvedenej organizácie. Otec sa
poradenského procesu nezúčastnil.

28. . Podľa § 24 ods. 5 zákona o rodine, súd pri rozhodovaní o výkone rodičovských práv a povinností

alebo pri schvaľovaní dohody rodičov rešpektuje právo maloletého dieťaťa na zachovanie jeho vzťahu
k obidvom rodičom a vždy prihliadne na záujem maloletého dieťaťa, najmä na jeho citové väzby,
vývinové potreby, stabilitu budúceho výchovného prostredia a ku schopnosti rodiča dohodnúť sa na
výchove a starostlivosti o dieťa s druhým rodičom. Súd dbá, aby bolo rešpektované právo dieťaťa na
výchovu a starostlivosť zo strany obidvoch rodičov a aby bolo rešpektované právo dieťaťa na udržovanie

pravidelného, rovnocenného a rovnoprávneho osobného styku s obidvomi rodičmi.

29. Podľa § 25 ods. 2 zákona o rodine, ak sa rodičia nedohodnú o úprave styku s maloletým dieťaťom
podľa odseku 1, súd upraví styk rodičov s maloletým dieťaťom v rozhodnutí o rozvode; to neplatí, ak
rodičia úpravu styku žiadajú neupraviť.

30. Podľa § 25 ods. 3 zákona o rodine, ak je to potrebné v záujme maloletého dieťaťa, súd obmedzí
styk maloletého dieťaťa s rodičom alebo zakáže styk maloletého dieťaťa s rodičom, ak nie je možné
zabezpečiť záujem maloletého dieťaťa obmedzením styku maloletého dieťaťa s rodičom.31. Podľa § 25 ods. 4 zákona o rodine, ak jeden z rodičov opakovane bezdôvodne a zámerne
neumožňuje druhému rodičovi styk s maloletým dieťaťom upravený podľa odseku 1 alebo 2, súd môže

na návrh niektorého z rodičov zmeniť rozhodnutie o osobnej starostlivosti.

32. Podľa § 26 zákona o rodine, ak sa zmenia pomery, súd môže aj bez návrhu zmeniť rozhodnutie o
výkone rodičovských práv a povinností alebo dohodu o výkone rodičovských práv a povinností.

33.Podľa§28ods.1písm.a),b)ac)Zákonaorodinesúčasťourodičovskýchprávapovinnostísúnajmä
sústavná a dôsledná starostlivosť o výchovu, zdravie, výživu a všestranný vývin maloletého dieťaťa,
zastupovanie maloletého dieťaťa, správa majetku maloletého dieťaťa.

34.Podľa§36ods.1zákonaorodine,rodičiamaloletéhodieťaťa,ktoríspolunežijú,môžusakedykoľvek
dohodnúť o úprave výkonu ich rodičovských práv a povinností. Ak sa nedohodnú, súd môže aj bez

návrhu upraviť výkon ich rodičovských práv a povinností, najmä určí, ktorému z rodičov zverí maloleté
dieťa do osobnej starostlivosti. Ak je to potrebné v záujme maloletého dieťaťa a ak to vyžadujú pomery
v rodine, súd môže upraviť styk dieťaťa aj s blízkymi osobami. Ustanovenia § 24, § 25 a 26 zákona o
rodine sa použijú primerane.

35. Podľa § 43 ods. 1 zákona o rodine, maloleté dieťa má právo vyjadriť samostatne a slobodne svoj
názor vo všetkých veciach, ktoré sa ho týkajú. V konaniach, v ktorých sa rozhoduje o veciach týkajúcich
sa maloletého dieťaťa, má maloleté dieťa právo byť vypočuté. Názoru maloletého dieťaťa musí byť
venovaná náležitá pozornosť zodpovedajúca jeho veku a rozumovej vyspelosti.

36. Podľa čl. 5 zákona o rodine, záujem maloletého dieťaťa je prvoradým hľadiskom pri rozhodovaní
vo všetkých veciach, ktoré sa ho týkajú. Pri určovaní a posudzovaní záujmu maloletého dieťaťa sa
zohľadňuje najmä
a) úroveň starostlivosti o dieťa,
b) bezpečie dieťaťa, ako aj bezpečie a stabilita prostredia, v ktorom sa dieťa zdržiava,

c) ochrana dôstojnosti, ako aj duševného, telesného a citového vývinu dieťaťa,
d) okolnosti, ktoré súvisia so zdravotným stavom dieťaťa alebo so zdravotným postihnutím dieťaťa,
e) ohrozenie vývinu dieťaťa zásahmi do jeho dôstojnosti a ohrozenie vývinu dieťaťa zásahmi do
duševnej, telesnej a citovej integrity osoby, ktorá je dieťaťu blízkou osobou,
f) podmienky na zachovanie identity dieťaťa a na rozvoj schopností a vlôh dieťaťa,

g) názor dieťaťa a jeho možné vystavenie konfliktu lojality a následnému pocitu viny,
h) podmienky na vytváranie a rozvoj vzťahových väzieb s obidvomi rodičmi, súrodencami a s inými
blízkymi osobami,
i) využitie možných prostriedkov na zachovanie rodinného prostredia dieťaťa, ak sa zvažuje zásah do
rodičovských práv a povinností.

37. Podľa čl. 3 ods. 1 Dohovoru o právach dieťaťa (Oznámenie Federálneho ministerstva zahraničných
vecí o dojednaní Dohovoru o právach dieťaťa uverejnené v zbierke zákonov pod č. 104/1991 Zb., ďalej
tak len „Dohovor o právach dieťaťa), záujem dieťaťa musí byť prvoradým hľadiskom pri akejkoľvek
činnosti týkajúcej sa detí, nech už uskutočňovanej verejnými alebo súkromnými zariadeniami sociálnej

starostlivosti, súdmi, správnymi alebo zákonodarnými orgánmi.

38. Podľa čl. 12 Dohovoru o právach dieťaťa, štáty, ktoré sú zmluvnou stranou Dohovoru, zabezpečujú
dieťaťu, ktoré je schopné formulovať svoje vlastné názory, právo tieto názory slobodne vyjadrovať
vo všetkých záležitostiach, ktoré sa ho dotýkajú, pričom sa názorom dieťaťa musí venovať patričná

pozornosť zodpovedajúca jeho veku a úrovni.

39. Pokiaľ ide o otcom znovu opakovane formulované námietky zaujatosti voči konajúcemu sudcovi,
vyjadrené otcom maloletej, konajúci sudca znovu uvádza, že sa k nim vyjadril opakovane aj počas
konania, keď otcovi uviedol, že na ne neprihliada, a to aj s uvedením dôvodov, s tým, že sudca

nepozná osobne nikoho z účastníkov konania, ich právnych zástupcov, ani zamestnancov Úradu práce,
sociálnych vecí a rodiny, nemá k nim ani prejednávanej veci žiaden pomer a nie je mu známa ani žiadna
skutočnosť, pre ktorú by mohol byť v konaní zaujatý. Podľa ustanovení § 49 ods. 1 až 3 Civilného
sporového poriadku, sudca je vylúčený z prejednávania a rozhodovania sporu, ak so zreteľom najeho pomer k sporu, k stranám, ich zástupcom alebo osobám zúčastneným na konaní možno mať
odôvodnené pochybnosti o jeho nezaujatosti. Vylúčený je i sudca, ktorý prejednával a rozhodoval ten istý
spor na súde inej inštancie. Dôvodom na vylúčenie sudcu nie sú okolnosti, ktoré spočívajú v procesnom

postupe sudcu a v jeho rozhodovacej činnosti. Vzhľadom na skutočnosť, že podstatou námietok bolo
vyčítanie procesného postupu súdu v doterajšom priebehu konania (prípadne v súvisiacich konaniach
týkajúcich sa maloletej), súd na námietky neprihliadol. Pokiaľ ide o možné dôvody zaujatosti sudcu, teda
pomer k sporu, k stranám, ich zástupcom alebo osobám zúčastneným na konaní, na základe ktorého
možno mať odôvodnené pochybnosti o jeho nezaujatosti, žiadna z týchto skutočností nebola v samotnej

námietke zaujatosti ani konkretizovaná a už vôbec nie preukázaná. Pokiaľ ide o pomer k sporu (k veci),
mohlo by sa jednať o skutočnosť, že sudca získal informácie o spore inak ako v konaní vykonávaným
dokazovaním a vnímaním toho, čo v konaní vyšlo najavo, prípadne by sa mohlo jednať o ekonomickú
závislosti sudcu a pod. O žiadnej takejto skutočnosti konajúci sudca nemal a nemá vedomosť, vylučuje
to a žiadna takáto skutočnosť nebola v námietke ani len konkretizovaná, nie to ešte preukazovaná.
Aj to bolo teda dôvodom, prečo súd na námietky zaujatosti voči konajúcemu sudcovi neprihliadal. Z

prikladaných podaní nie je zrejmé, aký pomer k veci, zakladajúci dôvod na jeho vylúčenie, by mal
konajúci sudca mať. Súd preto na námietky otca maloletej z dôvodov upravených ustanovením § 49
ods. 3 (nesplnené náležitosti námietky) a § 53 ods. 2 druhej vety (opakované námietky nespĺňajúce
náležitosti), neprihliadal. Otec namietal v konaní aj zaujatosť kolízneho opatrovníka, resp. znalca.
Aj pri týchto námietkach ale platí, že sa týkajú postupu týchto subjektov, a to či už pri plnení úlohy

kolízneho opatrovníka (prípadne plnení úloh sociálnej kurately), alebo pri výkone znaleckej činnosti.
Pokiaľ ide o kolízneho opatrovníka, súd ustanovil inštitúciu - Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny
Bratislava. Do úvahy by mohlo prichádzať vylúčenie ak zamestnancov úradu, ak by u nich bol zistený
taký pomer k veci, alebo k účastníkom konania, ich zástupcom, osobám zúčastneným na konaní,
že by to odôvodňovalo pochybnosti o zaujatosti. Ak aj otec uvádzal, že zamestnanci Úradu práce

sociálnych vecí a rodiny prípadne znalec sú na strane matky, z jeho podaní súd vyvodil, že tento záver
usúdil z ich konania pri výkone ich kompetencií, resp. ich činnosti, nijako však nebolo preukázaný taký
pomer k veci, alebo k účastníkom konania, ich zástupcom, osobám zúčastneným na konaní, že by
to odôvodňovalo pochybnosti o zaujatosti (len samotná nespokojnosť otca napr. s šetrením pomerov
v domácnosti maloletej, prípadne s formou, ako sociálna kuratela zaznamenáva realizované úkony

(napr. či vykonáva zvukový záznam z pohovoru s dieťaťom nie je dôvodom, vylúčenia zamestnancov
z konania). Taktiež otcove výhrady k znalcovi neodôvodňujú jeho vylúčenie z konania. Skutočnosť,
že otec považoval samotné ustanovenie znalca za nezákonné, prípadne že nesúhlasí so znalcom
zvoleným postupom pri vykonávaní znaleckej činnosti, resp. otec nepovažuje za adekvátne miesto
výkonu znaleckej činnosti, skutočnosť, že znalec bol v minulosti v súvislosti s výkonom znaleckej činnosti

postihnutý v disciplinárnom konaní (v iných nesúvisiacich konaniach), nie sú dôvodom, ktoré by samy o
sebe zakladali dôvod na vylúčenie znalca. Podstatným bolo pre súd, či sú u znalca nejaké dôvody, ktoré
odôvodňujú jeho vylúčenie z konania, teda dôvody, ktoré by zakladali taký pomer k veci, k účastníkom
konania, ich zástupcom alebo osobám zúčastneným na konaní, ktorý by znamenal dôvodnú pochybnosť
o zaujatosti. Takéto skutočnosti ale otec vo svojich podaniach neoznačil, a to ani voči kolíznemu

opatrovníkov, resp. jeho zamestnancom, ani voči znalcovi, preto súd na jeho námietky maloletej z
dôvodov upravených ustanovením § 49 ods. 3 (nesplnené náležitosti námietky) a § 53 ods. 2 druhej
vety (opakované námietky nespĺňajúce náležitosti), neprihliadal. Na záver už len súd odkazuje na bod
17 odôvodnenia uznesenia Krajského súdu v Trnave, sp. zn. 14CoP/88/2023 zo dňa 20.12.2023, ktorý
taktiež nepovažuje námietky zaujatosti otca ani za opodstatnené, ani za spĺňajúce zákonné náležitosti.

40. Matka sa aj po vrátení veci súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a rozhodnutie znovu domáhala,
aby súd zakázal otcovi styk s maloletou, s odôvodnením, že v konaní týkajúcom sa starostlivosti o
maloleté deti súd reaguje na aktuálny vývoj situácie a preto sa súd môže takýmto návrhom zaoberať bez
ohľadu na skutočnosť, že už v konaní raz takýto návrh zamietol a toto rozhodnutia bolo odvolacím súdom

potvrdené. Súd tento návrh zamietol, nakoľko v konaní nenastala žiadna zmena, ktorá by odôvodňovala
takýto prísny zásah do rodičovských práv otca. Súd zotrváva na argumentácii, že rozhodnutie o
zákaze styku predstavuje riešenie ultima ratio, priamo zo zákonného ustanovenia § 25 ods. 3 je jeho
potreba podmienená záujmom maloletého dieťaťa. Súd mal v konaní za preukázané, že vzťah medzi
otcom a maloletou je dlhodobo vážne narušený, od jari 2020 sa prakticky nerealizuje styk medzi

nimi, maloletá otca, resp. plnohodnotný styk s ním odmieta. Zároveň súd zotrváva aj na závere, že
aj samotný znalec vyhodnotil, že podľa obsahu spisu je otcov vzťah k maloletej v zásade pozitívny
(hoci treba stále prihliadať na limity znaleckého dokazovania spôsobené tým, že otec nebol znalcom
vyšetrený, znalec nemal ani možnosť pozorovať interakcie medzi otcom a maloletou, keďže otec saznaleckého dokazovania nezúčastnil). V každom prípade, súd opakovane uzavrel, že rozhodnutie o
zákaze styku otca s maloletou by v konečnom dôsledku bolo v rozpore so záujmom maloletej, vytvorilo
by ďalšiu prekážku, ako vzťah medzi maloletou a otcom zlepšiť, a to bez toho, aby na to boli splnené

zákonné dôvody. V konkrétnom prípade, kedy súd ani s odstupom času nemal preukázané, že by
otec predstavoval pre maloletú konkrétnu hrozbu, by zároveň takéto rozhodnutie okrem toho, že by
predstavovalo absolútny zásah do rodičovských práv otca, bolo v konečnom dôsledku aj v rozpore s
právom maloletej na udržiavaní rovnocenného kontaktu s otcom.

41. Vo vzťahu k právu otca stretávať sa s maloletou, súd zdôrazňuje, že toto žiadnym spôsobom
nespochybňuje, uvedomuje si jeho význam pre maloletú a pre jej zdravý vývoj, tak fyzický, ako aj
psychický. Znovu opakovane zdôrazňuje aj skutočnosť, že rovnocenný, kvalitný vzťah s oboma rodičmi
vytvára kvalitné životné prostredie pre maloletú a je nepochybne v jej najlepšom záujme. Už ani prvé
rozhodnutie, ktorým bolo zmenené pôvodné, styk otca s maloletou konkrétne upravujúce, rozhodnutie
súdu, nebolo rozhodnutím, ktorému by nepredchádzala snaha o nápravu vzťahov medzi otcom a

maloletou. Treba uviesť, že už pred týmto prvým rozhodnutím boli ukladané dve výchovné opatrenia (v
organizáciách Úsmev ako dar a TENENET), pričom to bol otec, kto sa ich bez akéhokoľvek pádneho
dôvodu nezúčastnil. Avšak súd v konkrétnom prípade nepovažuje za vhodné naďalej ponechávať
konkrétnu úpravu styku, nakoľko to s ohľadom na to, v akej atmosfére stretnutia prebiehajú, na to, ako
sa otec správa k vzťahovo blízkym osobám maloletej (jej matke, jej starej matke), maloletú neskutočne

vyčerpáva a vystavuje ju významnej miere nekomfortu. To všetko pritom za situácie, kedy maloletá sa
zapájala do snáh o poradenský proces, zapájala sa do nich aj matka maloletej, jediný, kto tak nerobil,
bol otec maloletej. Nemožno pritom uzavrieť, že neupravenie styku sa fakticky rovná zákazu styku a
už vôbec nie v konkrétnom prípade. Zákaz styku nedáva žiaden priestor na sanáciu vzťahu v dôsledku
sebareflexietoho,ktorozvrátenievzťahudoposiaľodmietalaktívneúprimneriešiť(vtomtoprípadeotec).

Naopak, v prípade adekvátnej sebareflexii, otec môže znovu začať nadväzovať vzťah s maloletou, hoci
bez konkrétnej úpravy (ktorú otec posledné štyri roky aj tak využíval len k neprimeranému nátlaku na
maloletú). Matka pritom doterajším prístupom preukázala, že v prípade konštruktívneho správania otca
vie byť pri náprave jeho vzťahu s maloletou súčinná.

42. Ani doplnením dokazovania a ani tým, ako dopadla v poradí tretia snaha o realizáciu poradenského
procesu(tentokrátpredporadenskýmcentromNádej),nemožnouzavrieť,žepresnéstanoveniepravidiel
styku by mohlo byť v konkrétnom prípade produktívne. Ten predsa stanovený aktuálne je a vzťah medzi
otcom a maloletou je doslova debaklový. Takisto platí, že vývoj vzťahu otca a maloletej od jari 2020
doposiaľ dospel do bodu, kedy maloletá priam zanovito trvá na tom, že šanca na nápravu tu bola a už

nevidínádejanivnejakejintervencii(taktotoreprodukovalataknapohovore vmarcitohtoroku,akoajna
opakovanom v septembri tohto roku). Otec, a to napriek tomu, že vo februári tohto roku sám deklaroval,
že má záujem o poradenský proces, ktorý by otvoril priestor pre znovunaviazanie vzťahu s maloletou,
tento už tretíkrát odignoroval. A to tak po doručení vykonateľného rozhodnutia (neodkladného opatrenia
vydaného v konaní o výkon rozhodnutia), kedy už mohol byť intervenčný proces dávno rozbehnutý, otec

však na výzvy centra Nádej nereagoval, ako ani po tom, čo odvolací súd vydané neodkladné opatrenie
po odvolaní otca potvrdil, kedy otec znovu na výzvu poradenského centra nereagoval. Toto predsa nie je
situácia, kedy rodič, robiaci všetko pre to, aby mohol mať normálny vrúcny vzťah s dieťaťom, rešpektuje
potrebu intervencie, zúčastňuje sa jej, hľadá riešenia. Toto je situácia, kedy boli otcovi ponúknuté už
len súdom intervencie tri, a všetky tri odignoroval, hoci popritom bezohľadne útočil na blízke osoby

maloletej, nástojčivo a bez rešpektu k prežívaniu maloletej bez ďalšieho mechanicky trval na tom, aby
sa dodržiaval upravený režim styku, ktorý bol v roku 2020 narušený a odvtedy sa prakticky nerealizuje.
Samozrejme, že súd si je vedomý, že ťažšie je možné realizovať styk, ak neexistuje konkrétna úprava,
čo je situácia, ktorá vzniká ako následok rozhodnutia. Za aktuálneho stavu vecí je ale spravodlivé od
otca požadovať, aby dospel k sebareflexii, aby pochopil, že tu nie je problém v matke maloletej, ani

samotnej maloletej, ani v inštitúciách, všetci boli opakovane pripravení podať pomocnú ruku. Je to otec,
kto sa v skutočnosti okrem formálneho deklarovania záujmu, bez toho, aby to už v tejto fáze bolo možné
považovať za záujem úprimný, tak napokon on stojí v ceste obnovy vzťahu medzi ním a maloletou.

43. Posledné výchovné opatrenie bolo vyslovene koncipované (po dohode s poradenským centrom

Nádej), že bude zamerané priamo nielen na obnovu vzťahu medzi otcom a maloletou ale bude priamo
smerované k postupnej realizácii tzv. asistovaného styku, s čím bola uzrozumená aj matka maloletej,
ktorá na tom bola ochotná aj participovať, pričom to bola priama reakcia na odôvodnenie zrušovacieho
uznesenia odvolacieho súdu. Samotné centrum Nádej bolo ochotné poskytnúť adekvátnu podporu ato aj napriek skutočnosti, že samotná úprava asistovaného styku nemá legislatívnu oporu v právnom
poriadku a treba povedať, že potrebné zázemie vo všeobecnosti v rámci spoločnosti chýba. Všetci
zúčastnení, s výnimkou otca, sa (už tretíkrát) prispôsobili situácii, hľadali z nej riešenie. Otec, keď už

mal priestor na to, aby mohol pracovať na vzťahu s maloletou, argumentoval výhradami k subjektu, ktorý
mal poskytovať poradenstvo, len preto, že nespĺňal jeho predstavy. Hoci objektívne ide o akreditovanú
inštitúciu, a aj odvolací súd mu jasne vymedzil, že takéto výhrady nie sú dôvodné. Treba tiež uviesť,
že súd (keď styk neupravil), nerozhodoval len na základe rešpektovania názoru maloletej (to by sa už
nepokúšal ani len o ďalšiu intervenciu, keďže maloletá negovala ešte pred uložením tretieho výchovného

opatrenia aj tú, a súd výchovné opatrenie napriek tomu nariadil, lebo v obnove vzťahu s otcom vidí v
konečnom dôsledku práve benefit pre maloletú). Rozhodnutie súdu ale reflektuje skutočnosť, že otec
počas celého konania v skutočnosti neurobil nič, čím by prispel k obnove vzťahu s maloletou. Po celý
čas útočí na matku, hoci si musí byť vedomý, ako to maloletú zraňuje. Hovorí o nejakom týraní maloletej,
maloletá je pritom spokojným a vyrovnaným dieťaťom, v starostlivosti matky, ktorého sa bolestne dotýka,
ako na matku otec neustále útočí. Toto nie je stránenie jednému rodičovi na úkor druhého, toto je

vyhodnotenie dokazovania, toho ako sa kto počas konania správal, keď matka bola aktívna tak pri
intervencii,akoajvrámcidokazovania,pričomotecvôbec.Otecsanezúčastnilznaleckéhodokazovania.
Znalec sa tak mohol k osobnosti otca a jeho interakcii vyjadriť len orientačne, na základe vyšetrenia
maloletej, matky a interakcie matky a maloletej. Napriek tomu, zvládacie stratégie otca vyhodnotil, ako
menej efektívne, aktuálny stav okrem vzájomného zhoršenia vzťahu medzi matkou a otcom pripisoval

aj devalvujúcemu postoju otca voči matke a hoci nevylúčil prenášanie negatívnych postojov matky na
maloletú, keďže žijú v spoločnej domácnosti, obzvlášť s ohľadom na neštandardné správanie otca, tak
práve správanie otca vyhodnotil ako neporovnateľne závažnejšie neprimerané. Otec sa nezúčastnil ani
jedného pojednávania vo veci (zúčastňoval sa pojednávaní len v konaní o výkon rozhodnutia). Obzvlášť
nepochopiteľné je nezúčastňovanie sa pojednávaní po vrátení veci odvolacím súdom. Argumentáciu

vyslaním zamestnávateľom mimo (opakovane trikrát!), vždy presne v čase konania pojednávaní súd
vyhodnotil ako účelovú, nemajúcu potenciál založiť dôvod pre odročenie pojednávania. Hoci súd
napriek tomu dvakrát pojednávanie odročil, po druhom ospravedlnení už bolo dôvodné rozhodnúť o
neprihliadaní na ďalšie ospravedlnenia. Aj to, ako otec pristupoval k možnosti osobne sa vyjadriť priamo
na pojednávaní súdu, spochybňuje deklarovaný záujem otca na náprave situácie.

44. Je pravdou, že aktuálne znenie zákona o rodine dáva súdu možnosť styk maloletého dieťaťa s
rodičom neupravovať len v prípade, ak to rodičia nepožadujú a inú úpravu pre výrok, ktorým súd
styk neupraví, nepozná. Pravdou je však aj to, že pre celú rozhodovaciu činnosť súdov vo veciach
starostlivosti o maloletých je základným kritériom záujem maloletého dieťaťa. Vyplýva to nie len z

ustanovení zákona o rodine (čl. 5), ale samozrejme aj z čl. 3 ods. 1 Dohovoru o právach dieťaťa.
Styk dieťaťa s rodičom je nepochybne v záujme maloletého dieťaťa. Obzvlášť to platí, ak rodič má
preukázateľne úprimný záujem na tomto styku a úprimne sa o to snaží. V konkrétnom prípade však mal
súd preukázané, že otec skutočnú úprimnú snahu smerujúcu k dosiahnutiu takých pomerov, ktoré reálne
vytvoriapredpokladyprerealizáciustykusmaloletou,nevyvíja,záujemsíceformálnedeklaruje,konkrétu

úpravu styku stanovenú vykonateľným rozhodnutím využíva výlučne na presadenie faktického výkonu,
bez ohľadu na prežívanie maloletej, bez toho, aby bol ochotný participovať na vytváraní vhodného
prostredia, aby sa styk mohol realizovať. Všeobecné súdy dlhodobo v odôvodnených prípadoch
pristupujú k rozhodnutiam, ktoré neobsahujú konkrétnu úpravu styku rodiča s maloletým dieťaťom (a
napr. pri náleze IV.ÚS 276/2014-48 takýto postup nebol vyhodnotený ani ako porušenie práva podľa

čl. 41 ods. 1 a 4 a 46 ods. 1 Ústavy SR a práva podľa čl. 8 ods. 1 a 2 Dohovoru o ochrane ľudských
práv a základných slobôd), práve zohľadňujúc záujem dieťaťa a to buď v prípadoch, kedy je už dieťa
dostatočne rozumovo vyspelé aby si vedelo určovať intenzitu kontaktu s rodičom, ale aj v prípadoch,
kedy už jednoducho je namieste zastaviť ingerenciu štátu, ktorý supluje rodiča a namiesto rodiča práve
štát vyvíja skutočnú snahu o obnovu vzťahu s maloletým dieťaťom a naopak, je spravodlivé požadovať

práve od tohto rodiča, aby konečne vyvinul úprimné úsilie, smerujúce k tomu, aby bolo zachované
nielen jeho právo rodiča, ale aj aby bolo nerušene realizované aj právo dieťaťa. V konkrétnom prípade
má maloletá XX rokov. Komplikovaná rodinná situácia sa ale vyvíja už štyri roky a otec, hoci aktívny
v podaniach, sa konkrétnej spolupráci na jej riešení vyhýba. Maloletá je v nízkom veku, avšak aj s
ohľadom na skúsenosti a obdobie, kedy je prakticky len vystavovaná nátlaku zo strany otca bez snahy

o konštruktívnu nápravu vzťahu je jej názor pre súd dôležitý a zaslúži si, aby sa naň prihliadalo. Aj preto,
s ohľadom na čl. 12 Dohovoru o právach dieťaťa a § 43 zákona o rodine, súd prikladal názoru maloletej
patričnúpozornosť.Zpohovorusmaloletousúdjasnevyvodil,žejevdomácnostimatkyspokojná,matka
saoňuriadnastará,vžiadnomprípadevdomácnostimatkynieježiadnymspôsobomtýraná(tonapokonvyplynulo aj zo znaleckého dokazovania) a jej problémový vzťah s otcom súvisí so správaním otca tak
ku nej, ako aj k jej matke. Toto je práve prípad, kedy súd vyhodnotil, s ohľadom na záujem maloletej, že
na to, aby mohol výrokom konkrétne upraviť styk otca s maloletou, musí najprv otec preukázať, že na

vzťahu s maloletou chce úprimne pracovať. Všeobecné súdy pristupovali v odôvodnených prípadoch k
rozhodnutiam bez konkrétnej úpravy styku maloletého dieťaťa s rodičom aj v prípadoch, že to nebolo
spojené s tým, že to rodičia výslovne nežiadali, už aj minulosti, a to ešte v čase, kedy ešte nebolo
ani účinné a ani v platnosti ustanovenie Čl. 3 ods. 2 Civilného mimosporového poriadku (umožňujúce
rozhodnúť právnu vec podľa normy, ktorú by prijal, ak by bol sám zákonodarcom, a to s prihliadnutím

na princípy všeobecnej spravodlivosti a princípy, na ktorých spočíva tento zákon, tak, aby výsledkom
bolo rozumné usporiadanie procesných vzťahov zohľadňujúce stav a poznatky právnej náuky a ustálenú
rozhodovaciu prax najvyšších súdnych autorít). Jedná sa ustanovenie, ktoré predpokladá len výnimočnú
aplikáciu a len pre prípady, že by v doterajšej rozhodovacej praxi obdobný postup súdov neexistoval. V
konkrétnom prípade tak aplikácia tohto ustanovenia nie je ani potrebná, pre prípad, že by ale bola, práve
toto ustanovenie dáva súdu možnosť rozhodnúť aj v prípade absencie hmotnoprávneho ustanovenia.

Súd si uvedomuje, a to s plnou vážnosťou, že neupravenie styku s maloletým dieťaťom oslabuje pozíciu
rodiča, obzvlášť, ak predchádzajúce rozhodnutie konkrétnu úpravu obsahovalo, nie však vo význame,
že by to mohlo hodnotiť ako faktický zákaz styku. V konkrétnom prípade však mal za preukázané, že
spôsob, akým otec pristupuje k realizácii styku s maloletou, bez rešpektu predovšetkým k nej, k jej
prežívaniu, ale aj bez rešpektu k jej matke, dokonca s dešpektom, ktorý maloletú rovnako zraňuje,

navyše bez toho, aby bol ochotný participovať na náprave, je viac v rozpore so záujmom maloletej, ako
by bolo v konkrétnom prípade pri aktuálnom prístupe otca v záujme maloletej definovanie konkrétnej
úpravy styku. Aj preto súd apeluje na otca, aby v rámci sebareflexie zmenil svoje správanie a na matku,
aby v prípade sebareflexie otca nezabúdala na to, že obaja rodičia sú pre maloletú dôležití, majú miesto
v jej živote, a je na mieste ponechať priestor na znovu vytvorenie vzájomného pozitívneho vzťahu medzi

maloletou a jej otcom. Aktuálne však súd považoval s ohľadom na vyššie uvedené za dôvodné zmeniť
pôvodnú úpravu rozsudkom Okresného súdu Bratislava IV č.k. 13P/116/2016-105 zo dňa 29.06.2017 v
spojení s Rozsudkom Krajského súdu Bratislava č.k. 11CoP/599/2017-176 zo dňa 24.04.2018 v časti
týkajúcej sa úpravy styku otca s maloletou tak, že styk otca s maloletou upravený konkrétne nebude.

45. O trovách konania súd rozhodoval podľa § 52 Civilného mimosporového poriadku, podľa ktorého
žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon neustanovuje inak.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia
uznesenia na súde, proti ktorého uzneseniu smeruje.

Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,

c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie

prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav
veci.
Odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní.V Bratislave dňa 24.09.2024

JUDr. Peter Kalata
sudca