Rozhodnutie ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Thursday, July 17, 2024

Súd: Okresný súd Martin
Spisová značka: 1T/21/2023

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5723010396
Dátum vydania rozhodnutia: 17. 07. 2024

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Róbert Veterník
ECLI: ECLI:SK:OSMT:2024:5723010396.3

Rozhodnutie

Okresný súd Martin v konaní pred samosudcom Mgr. Róbertom Veterníkom na hlavnom pojednávaní
konanom na Okresnom súde Martin dňa 17.07.2024 takto

r o z h o d o l :

Obžalovaný
A. B. C. D. A. E. C. , nar. XX. X. XXXX v Martine, trvale bytom a súčasne adresa
na doručovanie písomností F. G. XXXX/XX, H., I. A.,

u z n á v a s a z a v i n n é h o , ž e

- dňa 19. 2. 2022 v čase približne o 19.20 h v rodinnom dome vo H. J. K. F. G. 76 po predchádzajúcej
nezhode so svojim otcom D. B., nar. X. X. XXXX, ktorého sa zastal jeho syn poškodený C. B., nar. XX.

X. XXXX, obžalovaný sa na poškodeného C. B. vrhol, začal ho sácať, čo vyústilo do toho, že obidvaja
skončili na zemi na kolenách, obžalovaný začal svojho brata poškodeného C. B. zozadu dusiť tak, že
ho obidvomi rukami zozadu držal pod krkom, pričom sa mu vyhrážal, že ho zabije, poškodenému C. B.,
ktorý nemohol dýchať, sa podarilo vytrhnúť zo zovretia obžalovaného, obžalovaný mu pritom vulgárne
nadával a vyhrážal sa, že ho zabije, čím u poškodeného C. B., nar. XX.X. XXXX, trvale bytom F. G.

XXXX/XX, H., okres A., vzbudil dôvodnú obavu o svoj život a zdravie, že svoje vyhrážky uskutoční,

t e d a

- inému sa vyhrážal smrťou takým spôsobom, že to mohlo vzbudiť dôvodnú obavu a taký čin spáchal

na chránenej osobe – osobe blízkej,

č í m s p á c h a l

- prečin nebezpečného vyhrážania podľa § 360 ods. 1,ods. 2 písm. b/ Tr. zák. s poukazom na § 139
ods. 1 písm. c/ Tr. zák. a § 127 ods. 4 Tr. zák.

Z a t o s a o d s u d z u j e

Podľa § 360 ods. 2 Tr. zák. s použitím § 36 písm. j/ Tr. zák., § 38 ods. 2, ods. 3 Tr. zák. na trest odňatia
slobody vo výmere 6 (šesť) mesiacov.

Podľa § 49 ods. 1 písm. a/ Tr. zák. mu podmienečne odkladá výkon uloženého trestu odňatia slobody.

Podľa § 50 ods. 1 Tr. zák. mu pri povolení podmienečného odkladu výkonu uloženého trestu odňatia
slobody určuje skúšobnú dobu vo výmere 1 (jeden) rok.Podľa § 287 ods. 1 Tr. por. ukladá obž. A. B., nar. XX.XX.XXXX, aby poškodenému C. B., nar. XX.
X. XXXX v Martine, trvale bytom H., K. F. G. L. XXXX/XX, I. A., nahradil škodu spôsobenú nákladmi
vynaloženými na zdravotnú starostlivosť, vo výške 68,60 eur (šesťdesiatosem eur a šesťdesiat centov).

o d ô v o d n e n i e :

Prokurátorka Okresnej prokuratúry Martin podala na Okresný súd Martin obžalobu sp. zn. 1T/21/2023
dňa 11.04.2023 na obv. A. B. pre prečin nebezpečného vyhrážania podľa § 360 ods. 1, ods. 2 písm. b/
Tr. zák. s poukazom na § 139 ods. 1 písm. c/ Tr. zák. na skutkovom základe v nej uvedenom.

Na konanom hlavnom pojednávaní bolo vykonané dokazovanie výsluchom obžalovaného vrátane

konfrontovania jeho tvrdení na hlavnom pojednávaní oproti jeho tvrdeniam v prípravnom konaní,
výsluchom samotného svedka poškodeného C. B., postupom podľa § 263 ods. 1, ods. 2 Tr. por. v spojení
s§240ods.3Tr.por.boliprečítanézprípravnéhokonaniavýsluchyvýpovedesvedkovD.B.,G.B.,M.B.,
N. O., postupom podľa § 268 ods. 2 Tr. por. bol prečítaný znalecký posudok znalkyne A. N. P., postupom
podľa § 269 Tr. por. boli oboznámené listinné dôkazy vo vzťahu k uplatňovanému nároku na náhradu

škodyavyšetreniamipoškodenéhovUNMartin,oboznámenébolilustrácienaobvinenéhoapoprečítaní
ajostatnéhospisovéhoadokumentačnéhomateriálubolustálenýskutkovýatrestnoprávnystavvecitak,
ako je uvedené aj vo výrokovej časti tohto rozsudku s úpravou skutku v zmysle vykonaného dokazovania
s vypustením obžalobného tvrdenia „tento incident trval približne tri minúty“, keďže nemá podstatný
význam na trestnoprávnu kvalifikáciu a zodpovedá výsledkom dokazovania, pričom už na hlavnom

pojednávaní nebolo zrejmé, ako dlho tento incident mal trvať, i keď obhajoba sa snažila poukazovať
na to, že samotné škrtenie malo trvať tri minúty, čo však ani nezodpovedalo obžalobe, v rámci však
spornosti dĺžky trvania a v nadväznosti na nepodstatnú okolnosť v zmysle trestnoprávnej kvalifikácie
a skutkových ustálení na hlavnom pojednávaní bola táto časť vypustená. Súčasne súd rozhodol v súlade
s ustanovením § 272 ods. 3 Tr. por. s použitím aj ustanovenia § 240 ods. 3 Tr. por. o odmietnutí

vykonania dôkazov navrhovaných obhajobou s návrhom na vykonanie dôkazov prečítaním na hlavnom
pojednávaní, konkrétne komunikácie medzi obvineným a poškodeným z mesiaca jún 2021, rozhodnutím
SociálnejpoisťovneonárokunaošetrovnéQ.B.aD.B.z01.03.2021,lekárskejsprávyNeurochirurgickej
kliniky v Bratislave v súvislosti s hospitalizáciou D. B. od 27.11.1980 do 09.12.1980, lekárskej správy
Neurologickej ambulancie vo Vrútkach ešte z roku 1980, lekárskej správy G. O. R. ešte z novembra

2001, lekárskej správy A. R. P. z 01.08.2023, pričom všetky tieto sa vzťahovali k svedkovi D. B.,
súčasne súd rozhodol aj v zmysle § 274 ods. 1 Tr. por., že sa ďalšie dôkazy vykonávať nebudú, vyhlásil
dokazovanie za skončené a udelil priestor na záverečné reči v súvislosti s následným, po odmietnutí
vykonaniadôkazov,ajďalšímnávrhomsmerujúcimkvyžiadaniusprávyopovestiobžalovanéhozmiesta
bydliska, vyžiadania pracovného posudku na obžalovaného s návrhom na pripojenie spisu Okresného

súdu Martin sp. zn. XXX/XX/XXXX, kde malo byť pojednávanie 19.08.2024 s rozhodovaním o návrhu na
obmedzenie spôsobilosti fyzickej osoby D. B. na právne úkony, čo by malo mať vplyv na vyhodnotenie
vierohodnosti výpovede v trestnom konaní v zmysle vyjadrení obhajoby a aj v nadväznosti na avizované
vypracovanie znaleckého posudku, ktorého záver má byť podľa obhajoby taký, že v plnom rozsahu je
odporúčané obmedziť svedka na právne úkony, čo má mať podľa obhajoby taktiež vplyv na vierohodnosť

svedka. Uvedené rozhodnutie je odôvodnené v tom podstatnom tým, že návrhy dôkazov, ktoré boli
odmietnuté za následného i rozhodnutia o tom, že ďalšie dôkazy sa už vykonávať nebudú, je spojené
v tom nosnom s tým, že v súlade s ustanovením § 240 ods. 3 Tr. por. boli obžalovaný a obhajca okrem
iných poučení a upozornení na to, že vykonanie neskôr navrhnutých dôkazov, ktoré im boli známe v čase
doručenia výzvy, môže súd odmietnuť, pričom nenastala žiadna nová okolnosť, ktorá by obvinenému

v čase doručenia výzvy nebola známa, až teda na návrh v súvislosti s uvedeným konaním na Okresnom
súde Martin pod sp. zn. XXX/XX/XXXX, na ktoré sa však vzťahuje ako obdobne na ďalšie odmietnuté
dôkazy ust. § 272 ods. 3 Tr. por., ktoré bolo aj použité a aplikované na danú trestnú vec, keďže je
zrejmé, že vykonanými a už skôr navrhnutými dôkazmi bolo zistené, že navrhované dôkazy sa týkajú
či už okolností nepodstatných pre rozhodnutie o podanej obžalobe alebo okolností, ktoré možno zistiť

a boli zistené inými už skôr navrhnutými dôkazmi. Uvedené návrhy v tom podstatnom rozsahu sa týkali
práve svedka D. B., ktorého dôveryhodnosť takýmito dôkazmi mala byť obhajobou spochybňovaná,
treba poznamenať, že tento stav podľa samotných listín predkladaných práve obhajobou mal byť už
dlhodobého charakteru, napriek tomu obhajobou nebol namietaný až do času zistenia o spôsobe
rozhodovania o podanej obžalobe pri neprijatí alternatívneho riešenia veci samotným obžalovaným,

na čo má nepochybne právo, avšak musel byť následne v očakávaní hlavného pojednávania, svedokD. B. bol vypočutý bezprostredne po skutku, o jeho výsluchu bol obžalovaný upovedomený, navyše
jeho výpoveď v tom podstatnom a nosnom trestnoprávne významnom veľmi dobre korešponduje
s výpoveďou ďalšieho priameho svedka poškodeného C. B. a rovnako tak výpoveďami všetkých troch

príslušníkov polície, ktorí boli ako svedkovia vypočutí a dostavili sa bezodkladne na miesto činu po
oznámení samotným poškodeným, v ani jednej z ich výpovedí nie je spomenutá pochybnosť smerujúca
k znevieryhodňovaniu výpovede svedka D. B., veľmi dobre zapadajú tieto dôkazy do ustáleného
skutkového deja. Súčasne je povinnosťou samosudcu vykonávať opatrenia smerujúce na zabezpečenie
riadneho priebehu hlavného pojednávania, bol povinný prihliadať na oprávnené záujmy procesných

strán, t. j. nielen obžalovaného ale aj poškodeného, s povinnosťou zabezpečiť, aby hlavné pojednávanie
nebolo zdržiavané výkladmi, prejavmi, dôkazmi, ktoré nemajú vzťah k prejednávanej veci, hľadiac aj na
povinnosť zabezpečiť čo najúčinnejšie na hlavnom pojednávaní objasnenie veci v rozsahu nevyhnutnom
pre spravodlivé rozhodnutie pri zachovaní práv obžalovaného vyjadrovať sa ku každému vykonanému
dôkazu. Vykonajúc tak dokazovanie v jeho závere súd ustálil skutkový a trestnoprávny stav veci tak, ako
je uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku.

Sám obžalovaný sa k spáchaniu žalovanej trestnej činnosti nepriznal, urobil vyhlásenie o nevine. Na
hlavnom pojednávaní na svoju obhajobu v podstate vypovedal rozširujúcim spôsobom, uvádzajúc aj
skutočnosti a okolnosti, ktoré nemajú vzťah k prejednávanej veci, v podstate s poukazovaním na to, že
on je ten, ktorý zabezpečoval starostlivosť či už o toho času nebohú matku a stále žijúceho otca – svedka

D. B., popierajúc tvrdenie otca, že by mal dlhodobé nezhody a potiaže práve s obžalovaným. Výpoveď
jeho otca je účelová, jeho syn C. ho nejakým spôsobom ovplyvnil k tejto výpovedi. K samotnému skutku
uviedol, že mu opakovane mizli veci z chladničky a keď toto zistil, tak si to šiel vybaviť s poškodeným tak,
že vošiel do kuchyne, brata Rastislava (poškodeného), že z akého dôvodu mu berie opakovane jedlo
z chladničky, otec sa do toho zamiešal, povedal, aby vypadol, on mu však povedal, že si to vybavuje

s C., s otcom žiadny konflikt nemal. Poškodený prišiel k nemu, povedal mu, aby vypadol a že mu nič
nevzal, on však z kuchyne odísť nechcel, cítil sa poškodený. Rastislav začal do neho sácať, aby už
zmizol, že mu žiadne veci nevzal, začal ho jemne odtískať, že nech už konečne vypadne, začal mu
nadávať, potom mu nadával aj on, takto sa sácali a keď videl, že stále opakuje dookola, že mu nič
nevzal, tak sa vrátil späť na poschodie, kde býval. Po nejakom čase zo svojej izby zbadal blikanie, zišiel

dole, zbadal, že sú u nich policajti, čakal, čo sa bude diať. Policajti mu povedali, že ich zavolali otec
s poškodeným, že sa mal údajne vyhrážať zabitím a napadnúť poškodeného, čo on poprel. Potvrdil, že
došlo len k ústnej výmene, fyzický kontakt nebol žiadny, len to sácanie. Jeho otec policajtom potvrdil,
že ho nenapadol, že obžalovaný svojho otca, teda jeho, nenapadol. To, čo tvrdí poškodený, že ho
začal dusiť, že ho chcel zabiť, nemal na to žiaden dôvod, je to úplný nezmysel, je však pravda, že

sa vzájomne sácali. Na kolená nespadli, nadávky boli kvôli zobratému jedlu, vyhrážky z jeho strany
neboli. Vzhľadom k jeho rozporom vo výpovedi na hlavnom pojednávaní oproti prípravnému konaniu
musel byť s nimi konfrontovaný. V prípravnom konaní potvrdil a vypovedal, že sa s bratom vadil, že
si vulgárne nadávali do kokotov, tiež že sa začali fyzicky napádať, že sa sácali, obaja spadli na zem,
kde spolu zápasili a počas zápasu chytil brata okolo pliec zozadu a tlačil ho od seba, chcel odísť

z izby, tak k tomuto veľmi nevierohodne a s vyhodnotením účelovosti v zmysle jeho práv obžalovaného
výpoveď menil, tvrdiac, že takto vypovedal na základe výpovede poškodeného, nie je logické pri
tvrdení a popieraní trestnej činnosti, že by sám pri vlastnej výpovedi preberal výpoveď a tvrdenia
samotného poškodeného, ktorý navyše v tomto smere skutočne vypovedal a vyvracajúc tak obhajobu
obžalovaného a tak tieto rozpornosti súd vyhodnotil v neprospech obžalovaného v snahe zbaviť sa

vlastnejtrestnoprávnejzodpovednostividiac,žejeusvedčovanýnielenvýpoveďousvedkapoškodeného
ale aj ďalšími k veci vypočutými a následne uvedenými svedkami. V rozpore s ďalšími vykonanými
dôkazmi predovšetkým výpoveďou svedka poškodeného C. B. je aj následné jeho tvrdenie, až následné
po konfrontovaní oproti výpovedi z prípravného konania, ďalšia snaha a pokus zviesť tvrdenie o zozadu
chytení a padnutí, už tvrdením, ktoré skôr nebolo uvádzané, že práve obžalovaný chcel, aby sa k nemu

poškodený otočil tvárou, keďže sa mal sám otočiť zadnou časťou k nemu, začal tvrdiť novú okolnosť, že
poškodený mal mať obuté šľapky a že sa práve kvôli nim šmykol a že teda spadol, pričom predtým na
hlavnompojednávanítvrdil,ženespadolpoškodený.Nevierohodnesajavínásledneicelékonštatovanie
obžalovaného, že tieto veci on nepovažoval za dôležité, aj keď na hlavnom pojednávaní tvrdil, že ho
nepadol, zmenil výpoveď i v súvislosti s odtláčaním spredu rukami za plecia už tvrdiac, že ho okolo

pliec zozadu jemne od seba odtlačil s tvrdením, že keď sa poškodený dvíhal zo zeme, tak sa bál, že ho
napadnepäsťou„alebonejako“,čovšakzničohonevyplýva,právenaopakpoškodenýsavzmyslesvojej
výpovede i výpovede ďalšieho svedka pred konaním obžalovaného bránil, v ďalšej časti výpovede užvypovedal,ževčase,keďsapoškodenýdvíhalzozeme,takhoodtlačilnaspäť,abyhoznovanenapadol,
a teda ho za plecia chytil.

I keď sa sám obžalovaný k spáchaniu žalovanej trestnej činnosti skutkom ustáleným vo výrokovej
časti tohto rozsudku nepriznal, je jednoznačne a bez akýchkoľvek pochybností usvedčovaný matériou
dôkazov a to či už priameho alebo nepriameho charakteru, ktoré veľmi dobre do seba zapadajú a na
seba nadväzujú, sú v logických spojitostiach a súvislostiach, navyše s vyvrátením samotnej obhajoby
obžalovaného, ktorá aj na samotnom hlavnom pojednávaní vyznievala veľmi nevierohodne, osobitne po

konfrontovaní tvrdení obžalovaného na hlavnom pojednávaní s jeho tvrdeniami v prípravnom konaní ako
už bolo rozvedené, v súvislosti s nepriamym dôkazom je rovnako vyhodnotenie jeho osoby po duševnej
stránke oboznámeným znaleckým posudkom.

Svedok poškodený C. B. na hlavnom pojednávaní potvrdil, že to všetko začalo z vymysleného, zo strany
obžalovaného, tvrdením, že mu niečo zobral. Žije v zahraničí, v tom čase však prišiel na Slovensko,

pretože s mamou už bolo zle, aj o mesiac zomrela. V ten večer prišiel obžalovaný do kuchyne a začal
do otca nervózne s nadávkami skákať, tvár mal pred jeho tvárou až tak, že na neho pľul, on (poškodený)
to nevydržal, povedal obžalovanému, aby otca nechal na pokoji, že on za nič nemôže. Obžalovaný
začal do neho (poškodeného), kričať, vulgárne nadávať, aby sa do toho nestaral, začal do neho strkať,
vyzval ho, aby ho nechal na pokoji, on však neprestal, celý čas nadával, strkal do neho a po tom, ako

sa od neho otočil, začal ho obžalovaný odzadu škrtiť až tak, že nemohol dýchať. Vravel mu, aby ho
pustil, že nemôže dýchať, on ho však celý čas držal a bol už v takom stave, že mu nedalo dýchať, zo
zovretia obžalovaného sa však vymanil, znova ho vyzval, aby mu dal pokoj, aby odišiel z miestnosti, že
to nemá žiaden význam. On sám mu nič nevracal za to, že ho napadol, chcel mať s ním pokoj. Ešte aj pri
odchode z miestnosti a celý čas vulgárne a veľmi hlasno nadával, búchal, kopal do dverí, s vulgárnymi

nadávkami bolo spojené aj vyhrážanie sa mu, že ho zabije, aj s hrozením, že ho zabije, bál sa o svoj
život, zamkol dvere, volal políciu. Chovanie obžalovaného naznačovalo, že bol v nejakom tranze, a preto
nechcel čakať na to, čo bude ďalej, lebo to, čo urobil, už bol vrchol všetkého. Obžalovaný pred políciou
vymyslel, že ho napadol. Obžalovaný ho škrtil oboma rukami okolo krku zovretím, výrazovo „kravatou“.
Pred konaním obžalovaného sa bránil slovne, a keď ho začal sácať, vyzval ho, aby ho nechal na pokoji,

aby sa ho nedotýkal, on však neprestal, začal ho škrtiť, odzadu ho zovrel rukami, spadli tak na zem
a ako ho škrtil, vravel mu, aby ho nechal, obžalovaný však neprestal, vytrhol sa mu však s tým, aby ho
nebil. Vyhrážky zabitím boli v priebehu tohto možno dva až trikrát. Škrtenie netrvalo dlho, mal však už
dosť, vravel obžalovanému, aby ho pustil, že nemôže dýchať, škrtil ho však celý čas až pokým sa mu
nevytrhol. Aj v minulosti sa medzi nimi párkrát stalo, že obžalovaný bol agresívny, boli vulgárne nadávky,

ale až teraz sa stalo to, že sa na neho aj vrhol. Ich otec na incident reagoval tak, že sa pozeral, povedal,
aby to nechali, alebo aby to brat nechal, ozval sa v takom štýle, aby brat prestal, nemohol však nič
robiť, pretože je invalidný, a tak išlo len o dohováranie zo strany otca, aj policajtom povedal, že jeho
(poškodeného) brat (t. j. obžalovaný) napadol, čo bola aj pravda. On do obžalovaného nesácal, naopak
obžalovaný sácal do neho a otec to všetko videl.

Svedok D. B. potvrdil, že v tom čase býval v rodinnom dome vo H. J. K. F. G. XX s mladším synom A. B.,
pričom má ešte staršieho syna C. B., ktorý žije v Amerike, chodí ich ale navštevovať. Prišiel v novembri
2021, kedy mu zomrela jeho (svedkova) žena a zotrval u nich do práve dňa 20.02.2022, pričom syn C.
mu pomohol s pohrebom manželky. Jeho synovia sa spolu nerozprávajú, majú medzi sebou nezhody,

dôvod nevie. Syn A. vždy, keď ide do práce, tak je nervózny, bolo tomu tak aj 19.02.2022, kedy išiel zo
svojej izby, ktorú má na poschodí, do chladničky, jedlo vraj v chladničke nebolo, obvinil syna C. z toho,
že mu ho mal zobrať. Obžalovaný začal na poškodeného kričať, začal mu nadávať, pýtal sa ho, že prečo
mu z chladničky zobral jedlo, potom obžalovaný k poškodenému pristúpil, tento to nečakal, chytil ho za
rameno, následne ho zhodil na zem, obaja spadli na zem tak, že C. (poškodený) ležal na zemi a nad ním

kľačal na kolenách obžalovaný, ktorý začal poškodeného škrtiť svojimi rukami, držal ho asi dve minúty
a počas toho mu povedal, že ho zabije.

Svedok G. B. vo svojej výpovedi potvrdil, že ako hliadka PMJ KR PZ Žilina boli vyslaní na preverenie
oznámenia do Vrútok, kde malo dôjsť k napadnutiu brata bratom. S poškodeným vstúpili do domu, kde

bolvkuchyniotecpoškodeného,obžalovanýknimprišielzprvéhoposchodiadomu.Poškodenýimtvrdil,
že vznikla hádka medzi otcom obžalovaného a obžalovaným kvôli jedlu, na čo si mal poškodený svojho
otca zastať, počas hádky obžalovaný pristúpil k poškodenému, zhodil ho na zem a na zemi ho mal škrtiť
a vyhrážať sa mu zabitím. Tieto tvrdenia poškodeného im potvrdil aj ich otec, ktorý bol svedkom celejudalosti. Obžalovaný na mieste celý skutok popieral a tvrdil, že sa iba pohádali, že na nikoho nezaútočil.
Nepamätá si, či poškodený tvrdil, že obvinený mal fyzicky napadnúť svojho otca. Poškodený sa sťažoval
na bolesť krku po škrtení obžalovaným.

I svedok M. B. vo svojej výpovedi potvrdil, že boli ako hliadka PMJ KR PZ Žilina vyslaní na preverenie
oznámenia. Keď prišli na miesto, poškodený im uviedol, že jeho brat ho mal fyzicky napadnúť takým
spôsobom, že ho mal sotiť, následne škrtiť, čo im potvrdil aj ich otec, na mieste mali padnúť aj
vyhrážky smrťou zo strany obžalovaného. Dôvodom konfliktu mali byť dlhotrvajúce nezhody medzi

bratmi a spúšťačom tohto konfliktu malo byť to, že obžalovaný mal slovne útočiť na otca, ktorého si
poškodený zastal, čo eskalovalo ku konfliktu medzi bratmi. Na mieste niekto neuvádzal, že by mal byť
napadnutý fyzicky aj ich otec, dochádzalo iba k slovnému napádaniu ich otca, ich otec uviedol, že má
podozrenie, že obžalovaný môže užívať nejaké návykové látky vzhľadom na jeho správanie.

Aj svedok N. O. vo svojej výpovedi potvrdil obdobne ako ďalší zasahujúci príslušníci polície, že po

príchode na miesto činu im poškodený uviedol, že ho mal napadnúť jeho brat, mal ho aj škrtiť a vyhrážať
sa mu zabitím. V dome sa nachádzal aj ich otec, ktorý uviedol, že medzi bratmi malo dôjsť k hádke,
ktorá vyvrcholila fyzickým napadnutím poškodeného, ktorého mal obžalovaný škrtiť a vyhrážať sa mu
zabitím. Obžalovaný potvrdil, že sa s bratom hádali, nikto neuvádzal, že by mal byť fyzicky napadnutý
aj ich otec, že dochádzalo medzi nimi iba k slovnej výmene názorov. Poškodený sa sťažoval, že ho bolí

krk po škrtení obžalovaným.

Zo znaleckého posudku znalkyne A. N. P. v súvislosti s vyšetrením duševného stavu obvineného
A. B. vyplýva, že nezistila u neho prítomnosť takej duševnej choroby alebo poruchy, ktorá by
vzhľadom na charakter vyšetrovaného skutku mala forenzný význam. Obžalovaný sa lieči na zmiešanú

úzkostnodepresívnu poruchu, teda poruchu s ľahkými úzkostnými a súčasne miernymi depresívnymi
príznakmi, má znížené sebavedomie, v myslení negatívne obsahy, obavy a beznádej, zvýšená je
u neho úzkostnosť, prítomná emočná labilita, ľahká nervozita, pocity únavy a vyčerpanie. Obžalovaný
v čase činu nebol pod vplyvom alkoholu alebo inej návykovej látky, ktorá by ovplyvnila jeho konanie.
Obžalovaný pravidelne užíva psychiatrom odporúčanú medikáciu, ktorá však nemá forenzný význam

na rozpoznávacie ani na rozpoznávacie schopnosti v čase činu. Obžalovaný je v ambulantnej
starostlivosti psychiatra pre už uvedenú zmiešanú úzkostnodepresívnu poruchu so stabilizovaným
stavom. Obžalovaný mal v čase činu plne zachované rozpoznávacie a aj ovládacie schopnosti, jeho
pobyt na slobode nie je z psychiatrického hľadiska pre spoločnosť nebezpečný.

Z lekárskeho záznamu Ortopedickej kliniky, úrazovej ambulancie UN Martin zo dňa 20.02.2022 v čase
o 00:07 hod. vyplýva, že poškodený bol odoslaný z polície po tvrdenom škrtení rukami/ramenami
inou osobou na krku. Nebola viditeľná trauma poškodenia kožného krytu, tento bol bez začervenania,
udávaná bola bolestivosť v prednej strane krku s prechodnou bolestivosťou prehĺtania s odporúčaním
doplniť ORL vyšetrenie a s kontrolou v spádovej ambulancii podľa potreby. Z následného záznamu

UN Martin ORL príjmovej ambulancie vyplýva, že tesne po úraze bola prítomná citlivosť na prednej
stranekrku,avšaktáužprešla,záverovanébolobeztraumatickéhopostihnutiaprehliadnutejORLoblasti
s odporúčanou kontrolou podľa potreby. V tejto súvislosti poškodený listinnými dôkazmi preukázal, že
v súvislosti s konaním obžalovaného sa podrobil vyšetreniu v UN Martin a náklady spojené s týmito
vyšetreniami uhradil ako samoplatca po vyšetrení, zdokladoval to aj príjmovým pokladničným dokladom

UN Martin zo dňa 21.02.2022 s predpisom úhrady za platené služby v ambulanciách UN Martin a to
vo výške spolu 68,60 eur, pozostávajúcich z vyšetrení na klinikách UN Martin v sume 30 eur, 24 eur
a 14,60 eur.

K osobe obžalovaného súd zistil, že tento je riadne zamestnaný, v Sociálnej poisťovni je evidovaný

odvádzateľ poistenia a to spoločnosť ZWL Slovakia – výroba ozubených kolies Sučany, s. r. o., kde
sú uvedené obdobia s daným vymeriavacím základom a danými úhrnmi poistného pravidelne každý
mesiacod07.2022aždočasuvykonanialustrácie,t.j.06.2024,súčasnenepoberádávkydôchodkového
poistenia ani nemocenského poistenia, ani úrazového poistenia, ani poistenia v nezamestnanosti.
Z lustrácie GP bolo zistené, že tento má evidovaný len túto jednu trestnú vec, lustrácie v databáze súdov

jeevidovanáaktuálnelentátotrestnávec,predtýmbolaevidovanáinávec,ktorávšakbolaprevedenána
iný orgán, údaje sú ešte v súvislosti s nahradením väzby a s civilným konaním v súvislosti s ustanovením
opatrovníka, kde je uvádzaný navrhovateľ D. B.. Lustráciou v súdnom systéme neboli nájdené spisy
k obžalovanému. V centrálnej evidencii správnych deliktov a priestupkov je na obžalovaného evidovanýjeden priestupok, tzv. dopravný drobný za prekročenie rýchlosti ešte skutkom zo dňa 05.05.2020.
Obžalovaný sa v lustrácii ZVJS nenachádza a v odpise z registra trestov nemá žiaden záznam.

Okresný súd Martin po riadení vykonaného dokazovania postupom uvedeným v Trestnom poriadku
prihliadajúc na dôkazy vykonané na verejnom hlavnom pojednávaní pri zachovaní ich rovnosti, hodnotil
dôkazy podľa svojho vnútorného presvedčenia založeného na starostlivom uvážení všetkých okolností
tejto trestnej veci jednotlivo i v súhrne, nezávisle od toho, či by ich obstaral sám alebo orgány činné
v trestnom konaní, alebo niektorá zo strán a takto mal jednoznačne a bez akýchkoľvek pochybností

preukázané, že obžalovaný A. B. skutkom uvedeným vo výrokovej časti tohto rozsudku a upraveným
v zmysle vykonaného dokazovania tak, ako už bolo rozvedené, s vypustením len časti skutku
obžalobného tvrdenia, že incident mal trvať približne tri minúty, keďže tento rozsah nebol v rámci
presnej minutáže identifikovaný a ustálený, čo však nemá vplyv na skutok ako taký a jeho následnú
trestnoprávnu kvalifikáciu, sa inému – poškodenému C. B., svojmu bratovi, ktorý je tak osobou blízkou
v zmysle ustanovenia § 139 ods. 1 písm. c/ Tr. zák. a § 127 ods. 4 Tr. zák. vyhrážal smrťou –

zabitím takým spôsobom – po predchádzajúcom konflikte, ktorý obžalovaný vyvolal s vrhnutím sa
na poškodeného, s jeho sácaním, s pádom na zem a následným dusením (škrtením) za súčasného
vyhrážania sa mu zabitím, to mohlo vzbudiť dôvodnú obavu, ktorú aj reálne u poškodeného ako
chránenejosobyvzbudilo,čímspáchalprečinnebezpečnéhovyhrážaniapodľa§360ods.1,ods.2písm.
b/ Tr. zák. aj s poukazom na § 139 ods. 1 písm. c/ Tr. zák. a § 127 ods. 4 Tr. zák. ako už bolo uvedené,

keďže poškodený C. B. je chránenou osobou – osobou blízkom, bratom obžalovaného. Obhajoba
obžalovaného, ako už vyplynulo z vykonaných dôkazov rozvedených v odôvodnení tohto rozsudku,
je osamotenou, nesúladnou nielen v rámci hlavného pojednávania a rozporov v jeho tvrdeniach, ale
aj oproti prípravnému konaniu, oproti jednoznačnej a priamej výpovedi svedka poškodeného, ktorý
vypovedal jednoznačne, súvisle, vierohodne, v nadväznosti na jeho výpoveď v tom nosne skutkovom

a trestnoprávne významnom je jeho výpoveď potvrdzovaná výpoveďou ďalšieho priameho svedka D.
B., navyše otca poškodeného i obžalovaného, nepriamo tiež výpoveďami ďalších troch svedkov, a to
zasahujúcich príslušníkov polície, ktorí sa na miesto dostavili bezprostredne po čine, ich výpovede
sú zhodné, z ich výpovedí nevyplýva v ničom potvrdenie tvrdení obžalovaného, ktorý má stanovenú
psychiatrickú diagnózu, pre ktorú sa lieči. Nemôže byť na ujmu poškodenému, že zvolil postoj v zmysle

odporúčania polície, aby sa dostavil na vyšetrenie, vyšetreniam sa podrobil a práve kvôli tvrdenému
škrteniu a bolestivosti krku aj keď nič nebolo trestnoprávne významne zistené v zmysle zranení,
nemôže to byť na ujmu poškodeného, práve naopak, je to v prospech obžalovaného, že nedošlo ešte
aj k ublíženiu na zdraví poškodenému, resp. k pokusu ublíženia na zdraví. Záverujúc tak, obžalovaný
skutkom uvedeným vo výrokovej časti tohto rozsudku svojím priamym úmyselným konaním sa inému

– poškodenému C. B., svojmu bratovi, vyhrážal smrťou takým spôsobom, že to mohlo vzbudiť obavu,
a taký čin spáchal na chránenej osobe – osobe blízkej, ktorou poškodený A. B. ako jeho brat je v zmysle
ustanovenia § 139 ods. 1 písm. c/ Tr. zák. a § 127 ods. 4 Tr. zák., čím spáchal prečin nebezpečného
vyhrážania podľa § 360 ods. 1, ods. 2 písm. b/ Tr. zák.

Po zhodnotení všetkých v tomto rozsudku uvádzaných skutočností súd pri úvahách o druhu a výmere
trestu prihliadol na skutočnosť a zásadu ukladania trestu, že tento má zabezpečiť ochranu spoločnosti
pred páchateľom tým, že mu zabráni v ďalšom páchaní trestnej činnosti a vytvorí podmienky na jeho
výchovu k tomu, aby viedol riadny život a súčasne iných odradí od páchania trestných činov, súčasne
tým trest vyjadruje aj morálne odsúdenie páchateľa spoločnosťou, teda postupom podľa § 34 ods. 1

Tr. zák. a následne pri určovaní druhu trestu a jeho výmery prihliadol súd v súlade s ustanovením § 34
ods. 4 Tr. zák. na spôsob spáchania činu a jeho následok, zavinenia, pohnútku, priťažujúce okolnosti,
poľahčujúce okolnosti a na osobu páchateľa, tiež jeho pomery a možnosti nápravy pri nezistení možnosti
alternatívneho riešenia veci prvotne pre nezáujem obžalovaného. Okrem už uvedených skutočností
v odôvodnení tohto rozsudku súd u obžalovaného zistil jednu poľahčujúcu okolnosť v zmysle § 36 písm.

j/ Tr. zák. spočívajúcu v tom, že pred spáchaním posudzovaného trestného činu viedol riadny život,
nezistil uňho žiadnu priťažujúcu okolnosť, a tak následne v súlade s ustanovením § 38 ods. 2, ods. 3
Tr. zák. znižoval hornú hranicu trestnej sadzby o jednu tretinu, čo však bolo bezvýznamné vzhľadom
k tomu, že obžalovanému uložil podľa § 360 ods. 2 Tr. zák. trest odňatia slobody na dolnej hranici trestnej
sadzby, t. j. vo výmere 6 mesiacov. Vzhľadom k už skoršiemu vyhodnoteniu osoby obžalovaného, najmä

s prihliadnutím na jeho doterajší život a prostredie, v ktorom žije a pracuje, tiež na okolnosti prípadu,
odstupčasu,životpoškodenéhomimoúzemiaSlovenskejrepubliky,umiestnenieichotcavzariadenípre
dôchodcov, má súd dôvodne za to, že na zabezpečenie ochrany spoločnosti a nápravu obžalovaného
výkon trestu odňatia slobody nie je nevyhnutý, a preto mu v súlade s ustanovením § 49 od. 1 písm.a/ Tr. zák. podmienečne odložil výkon uloženého trestu odňatia slobody, tento neprevyšuje dva roky,
a následne v súlade u ustanovením § 50 ods. 1 Tr. zák. mu určil primeranú skúšobnú dobu, ktorá mohla
byť v rozmedzí od jedného roka až do piatich rokov, túto mu určil taktiež na dolnej hranici trestnej sadzby,

t. j. vo výmere jeden rok z dôvodov identických ako pri povolení podmienečného odkladu jeho výkonu.
Súd má za to, že takto určená skúšobná doba je plne postačujúca na splnenie svojho prevýchovného
účelu, a že obžalovaný bude v budúcnosti viesť riadny život, čo však záleží na ňom samotnom, pretože
ak by riadny život neviedol v skúšobnej dobe, musel by súd rozhodovať o vykonaní uloženého trestu
odňatia slobody; ak však v skúšobnej dobe bude viesť riadny život, po jej skončení súd rozhodne

o osvedčení a zahladení odsúdenia.

V adhéznom konaní súd rozhodoval aj o riadne a včas uplatnenom nároku na náhradu škody
poškodeným A. B., ktorý si nárok na náhradu škody riadne a včas uplatnil, tento vyplýva z vykonaného
dokazovania, výpovede poškodeného, listinných dokladov z absolvovaných vyšetrení, i s ich
vyúčtovaním, tiež príjmovým pokladničným dokladom preukazujúcim uhradenie nákladov za poskytnutú

zdravotnú starostlivosť, vykonané vyšetrenia v spojitosti s konaním obžalovaného, ktoré je predmetom
tejto trestnej veci, zaviazal tak obžalovaného k jej náhrade v preukázanej výške spolu 68,60 eur v súlade
s ustanovením § 287 ods. 1 Tr. por., v zmysle ktorého súd obžalovaného zaviaže k náhrade spôsobenej
škody, ak bol nárok poškodeným riadne a včas uplatnený a obžalovaného odsudzuje pre trestnú činnosť,
ktorou práve poškodenému bola spôsobená škoda v zmysle ustanovenia § 46 ods. 1 Tr. por., čo je aj

prípad tejto trestnej veci.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní od jeho oznámenia na Okresný súd v Martine.
Oznámením rozsudku je jeho vyhlásenie v prítomnosti toho, komu treba rozsudok doručiť. Ak sa
rozsudok vyhlásil v neprítomnosti takejto osoby, oznámením je až doručenie rozsudku.

O prípadnom odvolaní rozhodne Krajský súd Žilina.
Odvolanie má odkladný účinok.
V písomne podanom odvolaní treba uviesť, proti ktorým výrokom odvolanie smeruje, a či smeruje aj
proti konaniu, ktoré rozsudku predchádzalo.
Odvolanie prokurátora, odvolanie, ktoré podáva za obžalovaného jeho obhajca ako aj odvolanie, ktoré

podáva za poškodeného alebo za zúčastnenú osobu ich splnomocnenec, musí byť zároveň odôvodnené
tak, aby bolo zrejmé, v ktorej časti sa rozsudok napáda a aké chyby sa vytýkajú rozsudku alebo konaniu,
ktoré rozsudku prechádzalo.