Uznesenie ,
Zrušujúce Judgement was issued on Thursday, March 12, 2025

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 15Co/35/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6105223304
Dátum vydania rozhodnutia: 12. 03. 2025

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jaroslav Gallo
ECLI: ECLI:SK:KSBB:2025:6105223304.3

Uznesenie

Krajský súd v Banskej Bystrici, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Jaroslava Galla a členov
senátu JUDr. Jaroslava Mikulaja a JUDr. Klaudie Koskovej, v právnej veci žalobcu: A. B. C., nar.
XX. XX. XXXX, trvale bytom D. XXXX/XX, E. E., právne zastúpený URBÁNI & Partners s.r.o.,
so sídlom Skuteckého 17, Banská Bystrica, IČO: 36 646 181 proti žalovanej: F. G. C., nar. XX.
XX. XXXX, trvale bytom A. H. XXXX/XX, E. E., právne zastúpená Advokátska kancelária JUDr.

Tomáš Rosina, s.r.o., so sídlom Kukučínova 20, Banská Bystrica, IČO: 47 246 731, o vyporiadanie
bezpodielového spoluvlastníctva manželov, o odvolaní proti rozsudku Okresného súdu Banská Bystrica
sp. zn. 12C/176/2005 zo dňa 21. novembra 2023, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok okresného súdu z r u š u j e a vec vracia súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové
rozhodnutie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Odvolaním napadnutým rozsudkom okresný súd Banská Bystrica, ako súd prvej inštancie, v konaní
o vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva manželov, strán konania, rozhodol tak, že:
„I. Z vecí patriacich do bezpodielového spoluvlastníctva manželov patrí do výlučného vlastníctva
žalobcu:
- motorové vozidlo I. B., bielej farby, rok výroby XXXX, zostatková hodnota 2 500 Eur, odstupné vo výške
6 140,84 Eur.

Do výlučného vlastníctva žalovanej patria:
- nehnuteľnosti zapísané na LV č. XXXX, okres E. E., obec E. E., katastrálne územie E. E. ako parcely
registra H.:
- parcela J. XXXX o výmere 448 m2, zastavaná plocha a nádvorie,
- parcela J. XXXX o výmere 380 m2 - záhrada,
- parcela J. XXXX/X o výmere 9 m 2 - zastavané plochy a nádvorie,

- stavba – rodinný dom, súp. č. XXXX na parcele č. XXXX.
- parcela č. XXXX/XX zapísaná na LV č. XXXX o výmere 270 m2 - ostatná plocha v zostatkovej hodnote
197 000 Eur.
II. Žalovaná je povinná zaplatiť žalobcovi na vyrovnanie jeho podielu sumu 89 468,93 Eur v lehote 30
dní odo dňa právoplatnosti tohto rozhodnutia.
III. Žalobca a žalovaná sú povinní zaplatiť spoločne a nerozdielne súdny poplatok vo výške 6 169 Eur

na účet Okresného súdu Banská Bystrica v lehote 30 dní odo dňa právoplatnosti tohto rozhodnutia.
IV. Súd nepriznáva nárok na náhradu trov tohto konania žalobcovi a žalovanej.“

2. Rozhodnutie o vyporiadaní bezpodielového spoluvlastníctva manželov, strán konania, okresný súd
právne odôvodnil poukazom na ust. § 149 ods. 1 až 5 a § 150 Občianskeho zákonníka (zákon č.
40/1964 Zb. Občiansky zákonník v znení neskorších predpisov). Pri vyporiadaní BSM okresný súd

vychádzal zo zásady rovnosti podielov na spoločnom majetku po tom, čo zohľadnil vnosy z výlučného
majetku žalovanej do spoločného majetku. Pokiaľ žalovaná navrhla, aby súd pri vyporiadaní BSM použildisparitu, a to oddelene k nehnuteľnostiam z dôvodu, že sa vo väčšinovej miere zaslúžila o nadobudnutie
rodinného domu a jeho zhodnotenie, keďže bol nadobudnutý výlučne z jej finančných prostriedkov,
okresný súd sa s týmto názorom žalovanej nestotožnil a poukázal na to, že disparita podielov sa môže

aplikovať výnimočne, spravidla tam, kde jeden z manželov nepracoval, ak sa vyhýbal práci, nestaral
sa o potreby rodiny alebo spôsobil rodine škodu, prípadne sa správal nezodpovedne, pričom v konaní
takéto skutočnosti zistené a preukázané neboli. Sporný majetok patriaci do BSM preto vyporiadal
tak, že do výlučného vlastníctva žalobcu prikázal hodnotu motorového vozidla v zostatkovej hodnote
2.500,- EUR, odstupné v zostatkovej hodnote 6.140,84 EUR, spolu 8.640,84 EUR a do výlučného

vlastníctva žalovanej nehnuteľnosti v zostatkovej hodnote 197.000,- EUR. Z celkovej masy BSM vo
výške 205.640,- EUR, 50-percentný podiel na každého pripadol vo výške 102.820,42 EUR. Žalovanej
bola prikázaná väčšia hodnota, preto má povinnosť výplaty vo vzťahu k žalobcovi vo výške 94.179,58
EUR. Po odpočítaní sumy vnosov vo výške 4.710,65 EUR, je suma na vyrovnanie podielu vo výške
89.468,93 EUR. O trovách konania rozhodol s poukazom na § 262 ods. 1 a § 255 ods. 1 CSP (zákon č.
160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok) s tým, že každá strana mala úspech v polovici, preto súd nárok

na náhradu trov konania žalobcovi a žalovanej nepriznal. O povinnosti zaplatiť súdny poplatok rozhodol
s poukazom na ustanovenia zák. č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch v platnom znení.

3. Proti rozsudku okresného súdu podala odvolanie žalovaná. Rozsudok okresného súdu napadla z
dôvodu jeho rozpornosti medzi výrokom a odôvodnením, ako aj z dôvodu rozpornosti medzi zisteným

skutkovým stavom a výrokom rozhodnutia. Uviedla, že výrokom I. súd určil predmet a hodnotu časti
masy BSM tak, že zostatkovú hodnotu motorového vozidla I. B. určil vo výške 2.500,- EUR, avšak
hodnota označeného motorového vozidla bola zhodným vyhlásením strán sporu určená na pojednávaní
dňa 08.06.2023 vo výške 3.000,- EUR. Žalovaná tiež uviedla, že okresný súd zohľadnil, že do masy
BSM patria finančné prostriedky - odstupné vo výške 6.140,84 EUR, avšak žalovaná navrhla zohľadniť

finančné prostriedky vyplatené žalobcovi spolu so mzdou vo výške 203.200,- Sk, čo po prepočte
predstavuje sumu 6.745,- EUR. Žalovaná však neakceptovala ani sumu vo výške 6.745,- EUR, z
dôvodu potreby určenia trhovej ceny v čase vyporiadania BSM, pričom poukázala na znalecký posudok
č. 01/2020 znalkyne F. K. D., podľa ktorého ekvivalent sumy 203.200,- Sk predstavuje v súčasnosti sumu
vo výške 15.339,40 EUR. V tejto súvislosti poukázala aj na rozhodnutie Ústavného súdu Slovenskej

republiky sp. zn. II. ÚS 17/2016 zo dňa 14.01.2016. Žalovaná v odvolaní tiež namietla neuplatnenie
princípu disparity pri vyporiadaní BSM okresným súdom, najmä skutočnosť, že súd neprihliadol,
že nehnuteľnosti patriace do BSM boli nadobudnuté za výlučné prostriedky žalovanej, neprihliadol
na zhodnotenie nehnuteľnosti, ako ani na starostlivosť o deti a obstarávanie spoločnej domácnosti
- z väčšinovej časti zabezpečovanej po finančnej a personálnej stránke žalovanou. Žalovaná tiež

nesúhlasila s rozhodnutím okresného súdu ohľadne nezaradenia finančnej hotovosti vo výške 750.000.-
Sk do masy BSM a s posúdením svedeckých výpovedí troch svedkov: B. C. mladšieho, L. B. a M.
K. E.. Na základe uvedených skutočností navrhla zmeniť rozsudok okresného súdu po zohľadnení jej
odvolacích námietok alebo rozsudok okresného súdu zrušiť a vec vrátiť na ďalšie konanie.

4. Žalobca vo vyjadrení sa k odvolaniu žalovanej považoval jej odvolanie za nedôvodné
a neopodstatnené. Ohľadne odstupného uviedol, že mu bolo vyplatené odstupné spolu vo výške
6.140,84 EUR. Čo sa týka predbežného právneho posúdenia veci, súd takto formulovaným záverom nie
je striktne viazaný. K znaleckému posudku č. XX/XXXX znalkyne F. K. D. zo dňa 04.08.2023 poukázal na
to, že okresný súd správne nevzal tento znalecký posudok pri rozhodovaní do úvahy, keď žalovaná mala

možnosť zabezpečiť a predložiť tento znalecký posudok vzhľadom na dĺžku konania už skôr. Čo sa týka
poukazu žalovanej na rozhodnutie Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. II. ÚS 17/2016, ústavný
súd sa v tomto rozhodnutí priklonil k ústavne udržateľnému výkladu ustanovenia § 150 Občianskeho
zákonníka. K námietke žalovanej, že zo strany súdu nedošlo k aplikácii princípu disparity žalobca so
žalovanou nesúhlasil. Uviedol, že súdna prax preferuje východisko parity - rovnosti podielov, pričom

odklon by musel byť skutočne dôvodný a opodstatnený. Vo vzťahu k finančnej hotovosti 750.000.- Sk
nachádzajúcej sa podľa tvrdenia žalovanej v trezore v rodinnom dome, súd sa k tejto otázke náležite
vyjadril v bodoch 30. a 31. odôvodnenia. Žalobca zároveň poukázal na to, že za účelom dosiahnutia
nielen zákonného, ale aj spravodlivého rozhodnutia pre oboch účastníkov sporu je potrebné prihliadnuť
na fakt, že súd pri určení ceny nehnuteľností v tomto čase vychádzal už z neaktuálneho znaleckého

posudku, ktorý neodráža reálnu a skutočnú cenu nehnuteľnosti v čase rozhodovania súdu. Žalovaná
si musí byť vedomá toho, že aktuálna cena nehnuteľnosti vzhľadom na vývoj cien je v súčasnosti
ďaleko vyššia. Žalobca považoval odvolanie žalovanej za nedôvodné a neopodstatnené, a preto navrhol
rozsudok okresného súdu potvrdiť ako vecne správny.5. Žalovaná vo vyjadrení zo dňa 28.02.2024 uviedla, že žalobca vo vzťahu k odvolacej námietke
žalovanej v časti určenia výšky odstupného v sume 6.140,84 EUR poukazuje na pojednávanie konané

dňa 08.06.2023, v rámci ktorého mal súd predmetnú výšku odstupného konštatovať. Čo sa týka odklonu
od predbežného právneho posúdenia, žalovaná v odvolaní zreteľne opísala tento odklon, kedy súd
v predbežnom právnom posúdení ustálil vyporiadanie formou disparity v pomere 70 : 30. Žalobca
uvádzal, že žalovaná v rámci svojej odvolacej námietky zdôrazňovala najmä súdom konštatovaný záver
o vyporiadaní BSM v stave ku dňu rozvodu a k hodnote v čase vyporiadania BSM. Žalobca podstatné

námietky žalovanej z odvolania žiadnym konkrétnym spôsobom nevyvracia. Žalovaná sa pridržiavala
svojho odvolania. Podľa jej názoru vyjadrenie žalobcu vzhľadom na absenciu konkrétnych reakcií na
podstatné tvrdenia žalovanej v odvolaní po obsahovej stránky neoslabuje jednotlivé odvolacie námietky
a tieto ostávajú nevyvrátené.

6. Žalobca vo vyjadrení zo dňa 20.03.2024 zotrval na svojich vyjadreniach, najmä na tom, že súd

svoje rozhodnutie vyporiadať BSM v pomere 50 : 50 náležite odôvodnil. Pokiaľ žalovaná navrhla
uplatnenie princípu disparity, bola zaťažená dôkazným bremenom. Čo sa týka predloženia znaleckého
posudku, žalovaná tento dôkaz nepredložila včas v súlade so zásadou koncentrácie konania. Žalobca sa
pridŕžal svojho predchádzajúceho vyjadrenia a opätovne považoval odvolanie žalovanej za nedôvodné
a neopodstatnené.

7. Ďalšie písomné podania v odvolacom konaní stranami konania predložené neboli.

8. Krajský súd v Banskej Bystrici, ako odvolací súd, viazaný rozsahom odvolania (§ 379 CSP), viazaný
odvolacími dôvodmi (§ 380 ods. 1, 2 CSP), prejednal odvolanie žalovanej bez nariadenia pojednávania

(a contrario § 385 ods. 1 CSP) a rozsudok okresného súdu zrušil podľa § 389 ods. 1 písm. b) CSP a v
zmysle § 391 ods. 1 CSP vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

9. Podľa § 389 ods. 1 písm. b) CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zruší, len ak súd
nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v

takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, ak tento nedostatok nemožno napraviť
v konaní pred odvolacím súdom.

10. Základný rámec práva na spravodlivé súdne konanie použiteľný pre civilné konanie je obsiahnutý
v článku 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd. Jednotlivé čiastkové

práva, ktoré tvoria obsah práva na spravodlivý proces, je možné vyvodiť predovšetkým z rozhodovacej
činnosti ESĽP. Patrí sem najmä právo na prístup súdu, právo na nezávislý a nestranný súd, právo
na verejnosť konania a rozhodnutia, právo na rozhodnutie v primeranej lehote a právo na spravodlivé
prejednanie veci. V rámci práva na spravodlivé prejednanie veci je možné zdôrazniť princíp rovnosti
strán, rovnosti zbraní, kontradiktórnosti konania a právo na odôvodnenie súdneho rozhodnutia.

Porušenie ktoréhokoľvek čiastkového práva strany sporu postupom súdu predstavuje pochybenie súdu.
Pochybením súdu je aj také nedostatočné odôvodnenie súdneho rozhodnutia, ktoré nereflektuje na
skutkovúaprávnustránkuveci,nevychádzaznavrhnutýchavykonanýchdôkazovanedávaodpoveďna
základné otázky sporu. Z odôvodnenia súdneho rozhodnutia totiž musí vyplývať vzťah medzi skutkovými
zisteniami a úvahami pri hodnotení dôkazov na jednej strane, a právnymi závermi na strane druhej.

Pokiaľ okresný súd vyhodnotil skutkový stav iba všeobecne a formalisticky bez toho, aby sa jasne právne
korektným a zrozumiteľným spôsobom vyrovnal so všetkými skutkovými a právnymi skutočnosťami,
ktoré sú pre jeho rozhodnutie vo veci podstatné a právne významné, došlo k porušeniu práva na
spravodlivý proces, čo je dôvodom pre zrušenie rozhodnutia.

11. Ustálená judikatúra Európskeho súdu pre ľudské práva (ESĽP) uvádza, že súdy musia v rozsudkoch
jasne a zrozumiteľne uviesť dôvody, na ktorých založili svoje rozhodnutie, musia sa zaoberať
najdôležitejšími argumentami vznesenými stranami sporu a uviesť dôvody pre prijatie alebo odmietnutie
týchto argumentov, a že nedodržanie týchto požiadaviek je nezlučiteľné s ideou práva na spravodlivý
proces (pozri napr. Garcia Ruiz v. Španielsko, Vetrenko v. Moldavsko, Kraska v. Švajčiarsko).

12. Žalobca sa podanou žalobou domáhal voči žalovanej vyporiadania bezpodielového spoluvlastníctva
manželov po zániku manželstva rozvodom. Konanie o vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva
súdom, je konaním označovaným ako konanie „iudicium duplex“, teda ide o súdne konanie, v ktorommajú účastníci na oboch stranách sporu zároveň postavenie žalobcu, aj žalovaného. Predmetom
vyporiadania sú v zásade tie veci, ktoré označia účastníci konania. Aj v takomto konaní je však
významná otázka dôkazného bremena zaťažujúca povinnosťou preukázať skutkové tvrdenia, ktoré

viac ako v iných konaniach sú práve založené na rozporných tvrdeniach bývalých bezpodielových
spoluvlastníkov. Dôkazné bremeno vždy zaťažuje toho z bezpodielových spoluvlastníkov, ktorý tvrdí, že
majetok nadobudnutý počas trvania manželstva patrí, resp. nepatrí do bezpodielového spoluvlastníctva,
ako aj napríklad, že za trvania manželstva boli na spoločný majetok vynakladané jeho výlučné
prostriedky nepochádzajúce zo spoločného majetku. V tejto súvislosti okresný súd správne poukázal na

vyporiadanie v súlade s § 150 Občianskeho zákonníka a vyporadúval ten majetok, ktorý označili strany
konania, že by mal do bezpodielového spoluvlastníctva manželov patriť

13. V rámci vecí patriacich do bezpodielového spoluvlastníctva manželov, okresný súd tiež zaradil
motorové vozidlo I. B. bielej farby rok výroby 1999 v zostatkovej hodnote 2.500,- EUR. Zaradenie
motorového vozidla do vecí patriacich do bezpodielového spoluvlastníctva manželov nebolo sporné.

Žalovaná v odvolaní však napadla určenie výšky zostatkovej hodnoty 2.500,- EUR, pričom poukázala na
to, že hodnota označeného motorového vozidla bola zhodným vyhlásením strán sporu určená vo výške
3.000,- EUR na pojednávaní zo dňa 08.06.2023.

14. Pre vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva je dôležité určiť cenu veci. Pri stanovení ceny

veci pre vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva manželov sa vychádza z ceny veci v dobe
vyporiadania, ale z jej stavu v čase zániku tohto spoluvlastníctva. Na cene veci sa účastníci tiež môžu
dohodnúť. Pokiaľ súd by určil inú cenu veci, akú dohodli účastníci konania, tento svoj odklon by musel
náležite odôvodniť. Odvolací súd v tomto prípade odvolaciu námietku žalovanej považuje za dôvodnú,
pretože aj zo zápisnice o pojednávaní zo dňa 08.06.2023 jasne vyplýva, že strany spory sa dohodli na

hodnote motorového vozidla patriaceho do BSM vo výške 3.000,- EUR. Okresný súd však pre motorové
vozidlo určil zostatkovú hodnotu 2.500,- EUR, pričom tento odklon od dohody účastníkov konania
neodôvodnil. Už len táto skutočnosť má vplyv pri rozhodnutí okresného súdu na určenie celkovej ceny
bezpodielového spoluvlastníctva manželov, a v rámci toho aj na výšku vyrovnacieho podielu. Nakoľko
odvolacia námietka žalovanej v tomto rozsahu bola dôvodná, okresný súd v ďalšom konaní bude musieť

ustáliť zostatkovú hodnotu motorového vozidla, či už na základe dohody účastníkov alebo na základe
určenia všeobecnej ceny motorového vozidla v dobe vyporiadania BSM.

15. Ďalšia odvolacia námietka žalovanej smerovala k zaradeniu finančných prostriedkov vyplatených
žalobcovi ako odstupné do vecí patriacich do BSM vo vzťahu k výške určenej súdom 6.140,84 EUR.

Žalovaná navrhla zohľadniť, že do masy BSM patria finančné prostriedky vyplatené žalobcovi spolu so
mzdou vo výške 203.200,- Sk, pričom okresný súd v bode 29. uviedol, že mal za to, že „táto suma patrí
do BSM s poukazom na bod 20. rozsudku.“

16. V bode 38. odôvodnenia rozsudku okresný súd poukazuje na to, že do vecí patriacich do

bezpodielového spoluvlastníctva žalobcu a žalovanej, zaradil aj odstupné žalobcovi V bode 20.
odôvodnenia rozsudku okresný súd poukázal na to, že uvedenú výšku odstupného zisťoval z
rozvodového konania, pričom v rozvodovom konaní bolo predložené potvrdenie o príjme žalobcu
spoločnosťou Wüstenrot poisťovňa a.s. Bratislava, kde z potvrdenia o príjme za jún 2004 bolo zistené,
že hrubý príjem mal žalobca 69.092,- Sk, odstupné 184.999,- Sk a čistá mzda mu bola vyplatená spolu s

odstupným vo výške 203.200,- Sk. V tejto súvislosti okresný súd musí aj výsluchom účastníkov ujasniť,
čo má byť predmetom vyporiadania BSM, či len odstupné vyplatené za jún 2004 vo výške 184.999,- Sk
(6.140,84 EUR), alebo odstupné so mzdou za mesiac jún 2004 spolu v čistej mzde 203.200,- Sk (6.745,-
EUR). Rozhodnutie okresného súdu v tomto smere nie je jednoznačné, pretože aj na pojednávaní dňa
08.06.2023 okresný súd uviedol a konštatoval, že „žalobcovi bolo vyplatené odstupné so mzdou spolu vo

výške 6.140,84 EUR“, avšak z listinných dôkazov jasne vyplýva, že žalobcovi bolo vyplatené odstupné
so mzdou za jún 2004 vo výške 203.200,- Sk, čo je 6.745,- EUR.

17. Žalovaná v odvolaní tiež namietala, že okresný súd neprihliadol na predložený znalecký posudok
č. 01/2023 znalkyne F. K. D., v zmysle ktorého ekvivalent sumy 203.200,- Sk predstavuje v súčasnosti

sumu vo výške 15.339,40 EUR.18. Konanie vo veci samej bolo začaté 29.12.2005, za účinnosti zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny
poriadok v znení neskorších predpisov. 1. júla 2016 nadobudol účinnosť zákon č. 160/2015 Z.z. Civilný
sporový poriadok, ktorým bol zrušený Občiansky súdny poriadok

19. Podľa § 470 ods. 2 CSP, právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia
účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované. Ak sa tento zákon použije na konania začaté predo dňom
nadobudnutia účinnosti tohto zákona, nemožno uplatňovať ustanovenia tohto zákona o predbežnom
prejednaní veci, popretí skutkových tvrdení protistrany a sudcovskej koncentrácii konania, ak by boli v

neprospech strany.

20. V tejto súvislosti odvolací súd poukazuje na to, že nevykonanie dôkazu predloženého účastníkom
konania, v tomto prípade znaleckého posudku č. 1/2023, nemožno odôvodňovať neskorým predložením
dôkazu až na pojednávaní dňa 08.06.2023, pretože v zmysle § 470 ods. 2 CSP ustanovenia o
sudcovskej koncentrácii konania nemožno uplatňovať. Na druhej strane však ust. § 185 ods. 1

CSP umožňuje súdu rozhodnúť, ktoré z navrhnutých dôkazov vykoná. Pokiaľ súd navrhovaný dôkaz
nevykonal, zákon mu to umožňuje, ale nevykonanie dôkazu nemôže odôvodniť tým, že takýto dôkaz
mal byť predložený skôr, vzhľadom na nemožnosť uplatňovania ustanovenia o sudcovskej koncentrácii
konania.

21. Odvolací súd sa však nestotožňuje s odvolacou námietkou žalovanej ohľadne návrhu žalovanej
na zohľadnenie výšky jej finančných výnosov s prihliadnutím na ich ekonomický ekvivalent ku dňu
vyporiadania BSM. Pokiaľ žalovaná v tejto súvislosti poukazovala na rozhodnutie Ústavného súdu SR
sp. zn. II. ÚS 17/2016 zo dňa 14.01.2016, odvolací súd v tejto súvislosti poukazuje na bod 8.1 uvedeného
uznesenia, v rámci ktorého ústavný súd konštatoval, že účelom navrátenia peňazí vynaložených z BSM

na majetok jedného z manželov, nie kreovanie akejsi „investície“, ktorá by sa stala súčasťou BSM, ale
vrátiť do BSM ako majetkovej podstaty to, o čo bola v určitom bode ochudobnená. Tým, že sa nekreuje
investícia ako osobitné aktívum, nemôže dochádzať ani k nárastu, ale ani k poklesu jej hodnoty. V
tomto smere je podľa ústavného súdu jasný text § 150 Občianskeho zákonníka „nahradiť, čo sa zo
spoločného majetku vynaložilo na jeho ostatný majetok“. Pokiaľ žalovaná poukazovala v odvolaní na

ust. bodu 8.2 uznesenia okresného súdu ohľadne polemiky s otázkou, či sa vzhľadom na skutočnosť,
že citované znenie § 150 Občianskeho zákonníka bolo prijaté s účinnosťou k 01. apríla 1964, t.j. v čase
statickej ekonomiky, kedy sa princípy slobodného trhu a trhovej ekonomiky neuplatňovali a nemohli
ovplyvniť zhodnocovanie nehnuteľností, nemá dotknuté ust. § 150 Občianskeho zákonníka na účely
vyporiadania BSM a nahradenia toho, čo sa zo spoločného majetku vynaložilo na ostatný majetok

jedného z manželov interpretovať vo svetle ekonomickej reality dneška a zohľadniť, ako sa majetok
vzhľadom na financie vynaložené na BSM zhodnotil (na trhu) alebo naopak, znehodnotil, ústavný súd v
tejto súvislosti len polemizoval komparatívne s § 742 ods. 2 Občianskeho zákonníka Českej republiky.
Avšak v bode 8.3 opätovne poukázal na to, že nepovažuje napadnuté uznesenie, ktorým uvedená
otázka sťažovateľkou bola namietaná za rozhodnutie orgánu verejnej moci porušujúce ústavné práva

sťažovateľky. Preto v tejto súvislosti odvolací súd sa stotožňuje s názorom okresného súdu vyjadreného
v bode 36. odôvodnenia rozhodnutia, a to aj ohľadne zamietnutia vykonania znaleckého dokazovania
na zisťovanie aktuálnej nákupnej hodnoty finančných prostriedkov, ktoré žalovaná žiadala započítať ako
vnosy do spoločného a zároveň i na hodnotu odstupného nájdených finančných prostriedkov v trezore,
ktorých zaradenie do BSM sa žalovaná domáhala.

22. V prípade investícií zo spoločného majetku manželov do ostatného majetku jedného z nich,
sú prostriedkami, ktoré je tento manžel v zmysle § 150 Občianskeho zákonníka povinný nahradiť
prostriedky skutočne na tieto investície vynaložené. Pri zisťovaní sa vychádza z ceny vecí a prác
vložených do jeho ostatného majetku v čase, kedy boli vynaložené, a nie z východiskovej hodnoty alebo

všeobecnej hodnoty zhotovenej veci v oddelenom majetku jedného z manželov (pozri aj rozhodnutie
NS SR 6MCdo/10/2011, ZPS č. 40/2012;), pričom z tohto rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej
republiky možno vychádzať, aká cena vecí sa má brať do úvahy v prípade vnosov, z čoho je zrejmé,
že sa má vychádzať z ceny vecí, kedy boli vynaložené a nie z východiskovej hodnoty alebo všeobecnej
hodnoty veci, resp. finančného zhodnotenia vnosov.

23. Pokiaľ žalovaná poukazovala na neuplatnenie princípu disparity okresným súdom, ani s touto
odvolacou námietkou sa odvolací súd nestotožňuje. Prioritnou zásadou vyjadrenou v zákone v § 150
Občianskeho zákonníka je zásada, podľa ktorej „podiely oboch manželov sú rovnaké“. Od tejto zásadysa súd môže odchýliť iba výnimočne, najmä vtedy, ak sú dané dôvody definované v zákone. Z právnej
úpravy v ust. § 150 Občianskeho zákonníka vyplýva to, že toto ustanovenie obsahuje skutočnosti,
pri existencii ktorých sa súd musí odchýliť od uvedenej prioritnej zásady rovnosti podielov oboch

manželov (aby sa mu uhradilo, čo zo svojho vynaložil na spoločný majetok a povinnosti nahradiť, čo
sa zo spoločného majetku vynaložilo na osobný majetok jedného z manželov). Zákon obsahuje aj
právnu úpravu, ktorá dáva súdu značnú mieru úvahy, ktoré skutočnosti a do akej miery pri odchýlke
od uvedenej zásady rovnosti podielov vo svojom rozhodnutí zohľadní. Okrem typických skutočností,
ktoré súd spravidla v rozhodnutí zohľadní a ktoré zákon vymenúva iba príkladmo, ustanovenia zákona

umožňujú, aby súd pri vyporiadaní zohľadnil aj iné skutočnosti v zákone nevymenované, napríklad súd
zohľadní nielen mieru starostlivosti o rodinu a deti, ale v týchto prípadoch môže zohľadniť aj negatívne
správanie jedného z manželov. Okrem toho, aby sa manželovi uhradilo, čo zo svojho vynaložil na
spoločný majetok a povinnosti nahradiť, čo sa zo spoločného majetku vynaložilo na osobný majetok
jedného z manželov, právna úprava sa nevyjadruje k výške (sume), ktorú mal súd zohľadniť pri ustálení
konečného vyporiadania. Z uvedeného je zrejmé, že ust. § 150 Občianskeho zákonníka jej právnou

úpravou, ktorého hypotéza nie je určená priamo právnym predpisom a ktorá ponecháva súdu, aby
podľa svojho uváženia v konkrétnej veci túto sám vymedzil. Okresný súd jasne a zrozumiteľne poukázal
na okolnosti, ktoré žalovaná žiadala vziať do úvahy pri aplikovaní princípu disparity, pričom okresný
súd na základe svojej úvahy došiel k záveru, že disparita podielov sa môže aplikovať len výnimočne,
spravidla tam, kde jeden z manželov vôbec nepracoval, ak sa vyhýbal práci, nestaral sa o potreby rodiny

alebo spôsobil rodine škodu, prípadne sa správal nezodpovedne, ale takéto skutočnosti súd v konaní
nemal preukázané. Rozhodnutie okresného súdu preto v tomto rozsahu je preskúmateľné, jeho úvahy
sú legitímne a odvolací súd nevidí dôvod zasahovať do tejto súdnej úvahy okresného súdu.

24. Pokiaľ žalovaná v odvolaní poukazovala na to, čo navrhovala započítať v jej prospech ako vnosy

do spoločného majetku, okresný súd sa aj touto otázkou zaoberal v bodoch 34. a 35. odôvodnenia
rozsudku,kedyjasneazrozumiteľnepoukázalnato,ževnosydospoločnéhomajetkusazásadnehradia
vo výške, v akej boli počas trvania bezpodielového spoluvlastníctva skutočne vynaložené, pričom súd
započítal vnosy žalovanej do spoločného majetku, ktoré boli spolu výške 9.421,31 EUR po zohľadnení
polovice čiastky vo výške 4.710,65 EUR.

25. Žalovaná tiež poukazovala v odvolaní na skutočnosti uvádzané v rozvodovom spise ohľadne
násilného správania žalobcu, čo malo mať vplyv na rozhodnutie súdu ohľadne pomerného vyporiadania
bezpodielového spoluvlastníctva manželov. Žalovaná však žiadnym spôsobom nedefinovala v čom,
prípadné aj „násilné správanie žalobcu“ počas manželstva by malo mať vplyv na vyporiadanie BSM, a

prečo by BSM nemalo byť vyporiadané v zmysle zásady, že podiely oboch manželov sú rovnaké. Práve
z uvedených dôvodov v tejto súvislosti ani odvolací súd nepovažoval za dôležité pre účely vyporiadania
BSM výsluchy svedkov ohľadne tejto okolnosti.

26. Odvolací súd sa nestotožňuje ani s odvolacou námietkou žalovanej ohľadne nezaradenia finančnej

hotovosti vo výške 750.000,- Sk nachádzajúcej sa v trezore v rodinnom dome do vecí patriacich do
bezpodielovéhospoluvlastníctvamanželov.Rozhodnutieokresnéhosúduajvtomtosmerejedostatočne
odôvodnené, keď žalovaná vzhľadom na rozpory aj vo výpovediach svedkov neuniesla dôkazné
bremeno, v akej výške sa v trezore nachádzala finančná hotovosť, a teda v akej konkrétnej výške by
mala byť suma nachádzajúca sa v trezore zahrnutá do masy BSM. Súdna úvaha okresného súdu o tom,

že žalovaná a jej deti sú osoby blízke, pričom syn strán sporu bol v tom čase maloletý, za prítomnosti
svedkyne K. E. sa uvedená hotovosť neprerátavala, je správna, a preto okresný súd nemohol zahrnúť
uvedenú sumu do masy BSM a vyporiadať ju, nakoľko v tomto smere žalovaná neuniesla dôkazné
bremeno.

27. Nakoľko odvolací súd však akceptoval viaceré odvolacie námietky žalovanej, bolo potrebné
rozhodnutie okresného súdu zrušiť a vec vrátiť súdu na ďalšie konanie a nové rozhodnutie v zmysle
naznačených intencií, pričom okresný súd v novom rozhodnutí zároveň rozhodne aj o trovách konania
v zmysle § 396 ods. 3 CSP (ak odvolací súd zruší rozhodnutie a ak vráti vec súdu prvej inštancie na
ďalšie konanie, rozhodne o náhrade trov súd prvej inštancie v novom rozhodnutí o veci).

28. Rozhodnutie bolo prijaté pomerom hlasov členov senátu 3 : 0.Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,

d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo

c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP)

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,

c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP).

Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).

Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP).

Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné
spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP).

Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§
426 CSP).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods.
1 CSP).

Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde ( § 427 ods. 2 CSP).V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Ak zákon na podanie nevyžaduje osobitné náležitosti, v podaní sa uvedie,
a) ktorému súdu je určené,
b) kto ho robí,
c) ktorej veci sa týka,

d) čo sa ním sleduje a
e) podpis.
(§ 127 ods. 1 CSP)

Ak ide o podanie urobené v prebiehajúcom konaní, náležitosťou podania je aj uvedenie spisovej značky
tohto konania (§ 127 ods. 2 CSP).

Strany konania majú možnosť zvoliť si advokáta alebo obrátiť sa na Centrum právnej pomoci so
žiadosťou o poskytnutie právnej pomoci (§ 160 ods. 2 CSP). Žiadateľ, u ktorého hrozí nebezpečenstvo
zmeškania lehoty, môže zároveň so žiadosťou požiadať centrum o predbežné poskytnutie právnej
pomoci (§ 11 ods. 1 zákona č. 327/2005 Z.z.).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

Povinnosť podľa predchádzajúceho odseku neplatí, ak je

a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa

predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).

Ak má dovolanie vady podľa § 429 a dovolateľ na výzvu súdu prvej inštancie na odstránenie vád

neodstráni vady, následkom neodstránenia vád dovolania je odmietnutie dovolania.