Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Thursday, February 19, 2025

Súd: Okresný súd Trenčín
Spisová značka: 81Csp/42/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6124232097
Dátum vydania rozhodnutia: 19. 02. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Dagmar Mišúnová

ECLI: ECLI:SK:OSTN:2025:6124232097.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Trenčín sudkyňou JUDr. Dagmar Mišúnovou v spore žalobkyne Prvá stavebná sporiteľňa,

a.s. so sídlom Bajkalská 30, Bratislava - Ružinov, IČO: 31 335 004, proti žalovanej A. B., nar.
XX.XX.XXXX, bytom C. XXX, zastúpenej Centrom právnej pomoci Košice so sídlom Tomášikova 147/3,
Košice, IČO: 51 847 124, o zaplatenie 14.216,03 eur s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

I. Súd žalobu z a m i e t a.

II. Žalovaná m á voči žalobkyni nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %, ktorú náhradu trov
konania je žalobkyňa povinná zaplatiť žalovanej do 3 dní od právoplatnosti uznesenia o výške náhrady

trov konania, ktoré po právoplatnosti tohto rozsudku vydá súdny úradník.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobkyňa sa podanou žalobou voči žalovanej domáhala zaplatenia istiny v sume 12.900,17 eur,
úroku v sume 1.166,19 eur, úroku vo výške 5,49 % ročne zo sumy 12.866,57 eur od 02.12.2023 do
zaplatenia, úroku z omeškania v sume 149,67 eur a úroku z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy
12.900,17 eur od 02.12.2023 do zaplatenia. Uviedla, že na základe Zmluvy o stavebnom sporení č.
0621352105bolasdlžníkomB.B.,nar.XX.XX.XXXX,bytomC.XXX(ďalejlenako„dlžník“)ažalovanou
ako spoludlžníkom uzatvorená Zmluva o spotrebiteľskom úvere č. 06213521 05 zo dňa 07.04.2015
(ďalej len „zmluva o úvere“), v súlade s ktorou poskytla žalobkyňa dlžníkovi a žalovanej medziúver vo

výške 13.200,- eur. V zmysle čl. VIII. bod 8.1. zmluvy o úvere, poplatok za medziúver sa zaúčtoval pri
prvej výplate medziúveru tak, že celková výška vyplateného medziúveru bola znížená o výšku tohto
poplatku. Dlžník a žalovaná sa zaviazali splatiť úver pravidelnými mesačnými splátkami vo výške 82,41
eur, ktoré boli povinní uhrádzať na účet konta stavebného sporenia. Do pridelenia cieľovej sumy túto
sumu tvoria vklady na konto sporenia vo výške 22,02 eur a 5,49% p. a. úrok za medziúver vo výške 60,39
eur, pričom sa uspokojovali v poradí úroky z medziúveru a vklady na konto sporenia. Žalobkyňa vklad
prijatýnakontostavebnéhosporenia,akosplátkuúrokuzmedziúveru,preúčtovalanakontomedziúveru.

Uvedené preúčtovanie sa vykonávalo v súlade so zásadou poradia uspokojovania v súlade s čl. V.,
bod 5. 3. zmluvy o úvere. Splátky boli splatné k 15. dňu mesiaca. Suma poskytnutého medziúveru bola
základom pre výpočet úrokov medziúveru. Dlžník a žalovaná porušili zmluvne dohodnuté podmienky
a medziúver prestali riadne a včas splácať. Listom zo dňa 07.09.2023 žalobkyňa vyzvala dlžníka
ažalovanúnadoplatenieomeškanýchsplátok,pričomichzároveňupozornila,ževprípadeakomeškané
splátky nebudú doplatené, žalobkyňa bude požadovať splatenie celého zostatku úveru s príslušenstvom
pred dohodnutou dobou splatnosti. Nakoľko omeškané splátky neboli doplatené žalobkyňa listom dňa

19.10.2023 vyhlásila mimoriadnu splatnosť zostatku úveru s príslušenstvom. Žalobkyňa listom zo dňa
15.11.2023 vyzvala dlžníka a žalovanú na plnenie, no dlžnú sumu neuhradili. Ku dňu vyhlásenia
mimoriadnej splatnosti úveru, žalobkyňa zúčtovala nasporenú sumu vo výške 163,78 eur so sumou
poskytnutého medziúveru vo výške 13.200,- eur (poskytnuté úverové prostriedky), čo predstavuje pozapočítaní sumu 13.036,22 eur (istina). Dlžná suma ku dňu vyhlásenia mimoriadnej splatnosti úveru
(18.10.2023), predstavuje sumu vo výške 14.254,74 eur, pričom pozostáva z istiny vo výške 13.036,22
eur, z nezaplatených 5,49% p. a. úrokov za medziúver zo sumy 13.200,00 eur do 18.10.2023 spolu

vo výške 1.079,92 eur, z nezaplatených ostatných poplatkov vo výške 33,60 eur a z nezaplatených
poplatkov za upomínanie spolu vo výške 105,- eur. Uviedla, že si neuplatňuje sumu nezaplatených
poplatkov za upomínanie ku dňu vyhlásenia mimoriadnej splatnosti celkovo vo výške 105,- eur. Uvedené
poplatky boli súčasťou vyčíslenia dlžnej sumy ku dňu 18.10.2023 v Oznámení o vyhlásení mimoriadnej
splatnosti úveru zo dňa 19.10.2023 (14.254,74 eur – 105,- eur = 14.149,74 eur, t.j. dlžná suma

k vyhláseniu mimoriadnej splatnosti podľa Výpisu z účtu medziúveru). Požadovaním predčasného
splatenia úveru, úverová zmluva nezaniká, istinu úročí dohodnutým 5,49 % p. a. úrokom za úver
a zároveň istinu s nezaplatenými poplatkami ku dňu vyhlásenia mimoriadnej splatnosti 9,50% p. a.
úrokom z omeškania odo dňa nasledujúceho po vyhlásení mimoriadnej splatnosti (t. j. od 19.10.2023).
Po vyhlásení mimoriadnej splatnosti, žalobkyňa dňa 01.12.2023 započítala pohľadávku vo výške 169,65
eur. Žalovaná suma vo výške 14.216,03 eur, vyčíslená k 01.12.2023, pozostáva z: istiny 12.866,57 eur –

istina vo výške 13.036,22 eur znížená o započítanie vo výške 169,65 eur, nezaplatených úrokov za úver
ku dňu vyhlásenia mimoriadnej splatnosti vo výške 1.079,92 eur, nezaplatených ostatných poplatkov ku
dňu vyhlásenia mimoriadnej splatnosti vo výške 33,60 eur, 5,49 % p. a. úroku za úver od 19.10.2023
do 01.12.2023 vo výške 86,27 eur, 9,50 % p. a. úroku z omeškania od 19.10.2023 do 01.12.2023 vo
výške 149,67 eur. V súvislosti s nárokom na úrok za úver po vyhlásení splatnosti, žalobkyňa poukázala

na rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 30.07.2019, spis. zn. 6Cdo/113/2018,
kde NS SR dal do pozornosti odvolaciemu súdu „....rozsudok Súdneho dvora (piatej komory) zo
07.09.2018 v spojených veciach C-96/16 a C-94/17, v ktorom sa uvádza, že cieľom úrokov z omeškania
je sankcionovať nesplnenie svojej povinnosti dlžníkom splatiť úver v lehotách stanovených v zmluve,
odradiť dlžníka od omeškania pri plnení jeho povinnosti a prípadne nahradiť veriteľovi škodu, ktorá mu

vznikla z dôvodu omeškania s plnením peňažného záväzku, zatiaľ čo bežné úroky (úroky z poskytnutého
úveru) majú naopak funkciu odplaty za poskytnutie peňažnej sumy zo strany veriteľa až do jej splatenia.
Z týchto záverov tak vyplýva nielen záver o nároku na bežné úroky až do skutočného splatenia úveru, ale
aj záver o možnosti kumulácie bežných úrokov a úrokov z omeškania. V rozhodnutí Najvyššieho súdu
Slovenskej republiky zo dňa 16.06.2020, spis. zn. 5Cdo/42/2020, NS SR zdôrazňuje, že žiadna zmluva

o úvere nemôže byť dohodnutá ako bezúročná. NS SR ďalej uvádza: ,,...neexistuje rozumný dôvod na
to, prečo by dlžník nemal platiť úroky z úveru, ktoré sú odplatou za poskytnutý úver, a to vo výške,
na akej sa s veriteľom dohodol. Peňažnými prostriedkami, resp. protihodnotou za nich získanou dlžník
disponuje, zmluvné povinnosti porušil a z porušenia povinností profitovať nemôže, keďže zmluvné úroky
sú spravidla vyššie ako úroky z omeškania.....Zosplatnenie je inštitút slúžiaci ochrane veriteľa, podstata

úverového vzťahu a jeho existencia zostáva zachovaná, veriteľ nemá peňažné prostriedky, patrí mu za
ne dohodnutá odmena, záväzok dlžníka v zmysle platenia dohodnutej odmeny zostáva tak nedotknutý
a aplikuje sa na dobu, na ktorú bola zmluva dohodnutá ako doba riadneho splácania úveru, keďže
dohodnuté úroky majú zmluvný základ.....dlžníkovi zostáva záväzok platiť úrok rovnaký, ako v čase jeho
dojednania, t. j. veriteľovi patrí úrok v rovnakej výške a za rovnaké obdobie, bez ohľadu na to, či k

omeškaniu dlžníka s platením úveru došlo alebo nedošlo...“ NS SR ako dovolací súd tak dospel k záveru,
že ,,....v prípade vyhlásenia predčasnej splatnosti úveru veriteľovi náleží úrok z istiny vo výške, akú
by pri riadnom plnení povinností dlžník zaplatil ako cenu peňazí.“ Predmetné rozhodnutie aplikoval do
praxe aj Krajský súd v Bratislave, ktorý rozhodnutím zo dňa 30.06.2020, spis. zn. 8Co/268/2019, zmenil
rozhodnutie Okresného súdu Malacky zo dňa 12.07.2019, spis. zn. 27Csp/239/2017 – kde Okresný

súd Malacky nepriznal žalobcovi nárok na riadny úrok po splatnosti tak, že Krajský súd v Bratislave s
odkazom na predmetné rozhodnutie NS SR zo dňa 16.06.2020, tento nárok na úrok za úver po splatnosti
žalobcovi riadne priznal.
2. Na preukázanie svojich tvrdení k žalobe pripojila: Zmluvu o úvere č. 0621352105 zo dňa 07.04.2015,
Amortizačnú tabuľku pre medziúver (MÚ) a stavebný úver (SÚ), Predpoklady, ktoré použil veriteľ

pre výpočet RPMN, Všeobecné podmienky stavebného sporenia pre fyzické osoby, Upozornenie na
vyhlásenie mimoriadnej splatnosti zo dňa 07.09.2023, Oznámenie o vyhlásení mimoriadnej splatnosti
zo dňa 19.10.2023, Predžalobnú výzvu na zaplatenie dlhu zo dňa 15.11.2023, Výpis z účtu medziúveru
a Výpis z účtu stavebného sporenia.
3. Žalovaná žiadala žalobu zamietnuť. Nesúhlasila s povinnosťou na zaplatenie žalovanej sumy, ktorú

si žalobkyňa uplatňuje bez právneho dôvodu. Mala za to, že predmetná zmluva nebola uzatvorená
platne, keďže žalovaná mala prevziať ručiteľský záväzok ku predmetnej zmluve, v žiadnom prípade
nebolo jej vôľou vstúpiť do zmluvného vzťahu v pozícii spoludlžníka, a taktiež, v prípade možnej platnosti
predmetnej zmluvy, z ktorej si žalobkyňa uplatňuje svoj nárok je v nej nesprávne uvedený údaj ocelkovej výške spotrebiteľského úveru, o výške RPMN, a taktiež veriteľ nepreukázal, že postupoval
s odbornou starostlivosťou pri skúmaní bonity dlžníka a žalovanej pri uzatváraní zmluvy o úvere,
čo spôsobuje bezúročnosť a bezpoplatkovosť predmetného úveru. Žalovaná žiada súd, aby podrobil

predmetnú spotrebiteľskú zmluvu z úradnej povinnosti súdnej kontrole. Taktiež má zato, že nedošlo ku
platnému vyhláseniu mimoriadnej splatnosti úveru a teda žaloba bola podaná predčasne. Poukázala
na § 3 zákona 307/2016 Z.z. o upomínacom konaní v spojení s § 299 Civilného sporového poriadku,
pretože súd je povinný z úradnej povinnosti preskúmať žalobcom predloženú Zmluvu , t.j. podrobiť ju
súdnej kontrole, a to s poukazom na únijné právo najmä smernicu Rady 93/13/EHS z 5. apríla 1993

o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách. Popiera tvrdenie žalobkyne, že celková výška
dlhu voči žalobkyni je 12.900,17 eur s príslušenstvom. Mala za to, že v danej veci sa jedná o zmluvu
o úvere, ktorá je zmluvou spotrebiteľskou, a taktiež aj zmluvou o spotrebiteľskom úvere, na ktorú sa
vzťahujú právne predpisy spotrebiteľského práva poskytujúce zvýšenú ochranu spotrebiteľa, nakoľko
sa jedná o štandardnú formulárovú zmluvu, uzavretú medzi žalobkyňou ako dodávateľom produktov/
služieb a žalovanou ako spotrebiteľom, ktorých základnou črtou typizovaných spotrebiteľských zmlúv

je to, že sú pre spotrebiteľa vopred pripravené a nie je vytvorený priestor na dojednávanie obsahu
zmluvy alebo jej zmeny a žalovaný pri jej uzavretí nekonal v rámci svojej podnikateľskej činnosti.
Právny vzťah medzi žalobkyňou a žalovanou túto charakteristiku spĺňa. Je nesporné, že predmetná
Zmluva o spotrebiteľskom úvere č. 0621352105 sa okrem zákona č. 310/1992 Z.z. o stavebnom sporení,
zákona č. 40/1964 Z.z. Občiansky zákonník a zákona č. 250/2007 Z.z. (aktuálne 108/2024) na ochranu

spotrebiteľa riadi tiež zákonom č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch, keďže jednak si to takto
zmluvné strany dohodli v zmluve a zároveň predmetný úver nebol použitý na nadobudnutie alebo
zachovanie vlastníckych práv k nehnuteľnosti alebo na výstavbu nehnuteľnosti, ale v zmysle článku III.
bodu 3.1 účelom tohto úveru bola modernizácia a obnova bytu, rodinného domu vrátane súvisiacich
drobných stavieb, bytového domu alebo udržiavacie práce na nich. Ďalej mala za to, že v prejednávanej

veci mala žalobkyňa bremeno tvrdenia, že s dlžníkom a žalovanou uzavrela platnú písomnú zmluvu o
spotrebiteľskom úvere so záväzkom žalobkyne poskytnúť dlžníkovi peňažné prostriedky a záväzkom
dlžníka poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť žalobkyni určité úroky (resp. poplatky) a
ďalej, že dlžníkovi a žalovanej určité peňažné prostriedky aj reálne poskytol a dlžník ich nevrátil,
prípadne nezaplatil dohodnuté konkrétne špecifikované úroky (resp. aj poplatky), keďže žalovaná mala

vystupovať v pozícii ručiteľa a že zmluva obsahuje všetky obligatórne obsahové náležitosti a veriteľ pred
uzavretím zmluvy o spotrebiteľskom úvere hrubo neporušil resp. neporušil povinnosť posúdiť s odbornou
starostlivosťou schopnosť spotrebiteľov splácať spotrebiteľský úver a pri poskytovaní predmetného
úveru postupoval celkovo s odbornou starostlivosťou. Žalobkyňa však všetky tieto skutočnosti riadne ani
netvrdila a žaloba, hoci má po formálnej stránke všetky minimálne obsahové náležitosti, je len rámcová,

s tvrdením o údajnom dlhu bez uvedenia všetkých skutočností, ktoré by ho odôvodňovali. V žalobe
chýbajú aj základné súčasti zmluvy a to zmluva o stavebnom sporení, ktorá je základom pre poskytnutie
medziúveru a stavebného úveru, doklady preukazujúce skúmanie bonity s odbornou starostlivosťou,
doklady preukazujúce postup veriteľa pred uzatvorením zmluvy s náležitou starostlivosťou v zmysle
ustanovení § 4 zákona 129/2010 Z.z., reálne výpisy z účtu medziúveru aj z účtu stavebného sporenia,

keďže žalobkyňa do spisu doložila len nejaké tabuľky. V čase podpisu predmetnej zmluvy o úvere
mal byť dlžníkom a účastníkom predmetnej zmluvy iba B. B., keďže predmetným úverom mal byť v
podstatnom rozsahu splatený jeho predošlý úver v inej finančnej inštitúcii, aj s poukazom na článok IV.
bol X.X.X.X. Keďže dlžník mal už u žalobkyne úver zabezpečený záložným právom vo výške 43.000,-
eur, ktorý mu žalobkyňa poskytla vo februári 2015, obchodná zástupkyňa PSS a.s. zistila, že druhý

úver (ktorý je predmetom tohto konania) v požadovanej výške mu schválený nebude, keďže už naňho
nemal dostatočný príjem. A teda, aby ho predsa len dostal, mal si nájsť ručiteľa. V podstate celý čas
pred poskytnutím predmetného úveru sa obchodná zástupkyňa PSS a.s. aj dlžník vyjadrovali o potrebe
ručiteľa, pričom žalovanej oznámili, že napriek tomu, že sa jej dňa 30.01.2015 narodilo dieťa a poberala
rodičovský príspevok, že tento príjem bude stačiť a ak podpíšem ručiteľský záväzok, tak dlžníkovi

bude predmetný úver poskytnutý. V tom čase mala žalovaná čerstvo narodené dieťa, ktorého otcom
bol dlžník a tak pred predajňou Lidl pri motorovom vozidle obchodnej zástupkyne PSS a.s. v rýchlosti
podpísala žiadosť o úver, keďže verila jednak obchodnej zástupkyni PSS a.s., ktorá jej nebola neznáma
a zároveň verila dlžníkovi. Takým istým spôsobom, v domnení, že v zmysle dohody je ručiteľkou na
predmetnom úvere, podpísala úverovú zmluvu na matrike, pričom ani tú si pred jej podpisom neprečítala

a ani ňou nedisponovala. Až v čase po rozvode s dlžníkom sa dozvedela, že v predmetnej zmluve
vystupuje v pozícii spoludlžníčky, čo je úplne odlišný vzťah ako pozícia ručiteľky, ktorá bola pred
podpisomzmluvydohodnutá.Došlotakkunekalejobchodnejpraktike,klamlivémukonaniuaklamlivému
opomenutiu zo strany obchodnej zástupkyne PSS a.s. voči nej, pričom takéto konanie nemôže požívaťprávnu ochranu, prieči sa dobrým mravom a pre nedostatok vôle žalovanej uzatvoriť predmetný právny
úkon v pozícii spoludlžníčky musí byť vyhodnotený ako absolútne neplatný v zmysle ustanovení §
39 alternatívne 49a) Občianskeho zákonníka a § 4 ods. 8) zákona č.250/2007 Z.z. platného v čase

podpisu predmetnej zmluvy o úvere, keďže vôľou žalovanej bolo uzatvoriť predmetný právny úkon
v pozícii ručiteľky. Žalobkyňa má o tomto konaní jej obchodnej zástupkyne, ktorá podpisovala predmetnú
úverovú zmluvu s dlžníkom a žalovanou vedomosť, keďže žalovaná pred podaním žaloby, v čase, keď
sa po porade s jej splnomocneným zástupcom dozvedela o tom, že je v pozícii spoludlžníčky a nie v
pozícii ručiteľky ako bolo dohodnuté a deklarované pri kontraktácii predmetnej zmluvy a aké právne

následky takéto rozdielne postavenie voči dlžníkovi aj veriteľovi má, mnohokrát telefonicky aj e-mailom
kontaktovala veriteľa momentálne v postavení žalobkyne a dožadovala sa riešenia tohto stavu a zmeny
jej postavenia, no do dnešného dňa bez akéhokoľvek reálneho výsledku. Na základe vyššie uvedeného
ide vo vzťahu k nej o neplatný právny úkon a žalobu žalobkyne voči nej je dôvodné zamietnuť, keďže sa
nestala solidárnym dlžníkom, nebolo preukázané, že jej konkrétne boli poskytnuté akékoľvek finančné
prostriedky a preto sa nemôže jednať ani o režim bezdôvodného obohatenia a možné premlčanie

nároku veriteľa voči nej. V súvislosti s vyššie uvedeným poukázala aj na rozpor zmluvy samotnej so
zákonom (č. 310/1992 Zb.) a s dobrými mravmi, keď na jednej strane ukladá dlžníkovi v zmysle článku
III. bodu 3.2 viazanosť účelom úveru, ktorý sa zaväzuje použiť výlučne na financovanie bytových potrieb
a potrieb súvisiacich s bývaním na území SR, pričom v zmysle článku IV. bodu X.X.X.X. prostriedky z
poskytnutého úveru budú prednostne použité na splatenie úveru vo VÚB a.s., pričom prípadný zostatok

finančných prostriedkov z poskytnutého úveru je možné vyplatiť na účet klienta až po úplnom splatení
uvedeného úveru vo VÚB a.s., no predmetný vyplácaný úver z VÚB a.s. nebol určený na financovanie
bytových potrieb ani potrieb súvisiacich s bývaním, čo vzbudzuje pochybnosti o platnosti predmetnej
úverovej zmluvy. Ak by sa na predmetnú zmluvu o úvere nahliadalo ako na platne uzatvorenú, tak
žalovaná má zato, že v zmluve je nesprávne uvedený údaj o celkovej výške spotrebiteľského úveru

v zmysle ustanovení § 9 ods. 2 písm. g) zákona č. 129/2010 Z.z. (uvedená je suma 13.200,- eur),
keďže v rozpore s eurokomformným výkladom v sebe zahŕňa aj poplatok za poskytnutie medziúveru
(158,40 eur), ktorý bol na predmetnú zmluvu aplikovaný. Suma 158,40 eur ako rozdiel do plnej sumy
poskytnutého úveru bola okamžite stiahnutá na úhradu poplatku za uzatvorenie predmetnej zmluvy,
čiže reálne bolo dlžníkovi na ekonomické využitie poskytnutých 13.041,60 eur. Tento fakt je potrebné

posúdiť tak, akoby tento údaj v zmluve absentoval a preto podľa § 11 ods. 1 písm. b) zákona č.
129/2010 Z.z. je uvedené sankcionované bezúročnosťou a bezpoplatkovosťou predmetného úveru. V
tejto súvislosti poukázala na rozsudok Súdneho dvora z 21. apríla 2016 vo veci C - 377/14 - Ernst Georg
Radlinger, Helena Radlingerová proti Finway a.s., v ktorom súdny dvor rozhodol v bode 3 o tom, že
„Článok 3 písm. l) a článok 10 ods.2 smernice 2008/48/ES, ako aj bod I prílohy I tejto smernice sa majú

vykladať v tom zmysle, že celková výška úveru a výška čerpania úveru označujú celkovú sumu, ktorá
bola daná k dispozícii spotrebiteľovi, čo vylučuje sumy, ktoré si poskytovateľ úveru účtuje na úhradu
nákladov súvisiacich s predmetným úverom a ktoré nie sú tomuto spotrebiteľovi reálne vyplatené.“ Do
celkovej výšky úveru v zmysle článku 3 písm. l) a článku 10 ods. 2 smernice 2008/48 nemožno zahrnúť
nijakú zo súm určených ako odmenu za záväzky dohodnuté z dôvodu predmetného úveru, ako sú

administratívne poplatky, úroky, provízie a akékoľvek ďalšie poplatky, ktoré musí spotrebiteľ zaplatiť. S
vyššie uvedeným tvrdením o nesprávnom údaji o celkovej výške spotrebiteľského úveru sa vysporiadal
aj Najvyšší súd Slovenskej republiky vo svojom rozsudku z 30.júna 2022, sp.zn. 9Cdo/287/2021,
publikovaný aj v Zbierke stanovísk Najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov Slovenskej republiky č. 4/2022
pod č. R 49 „Celkovú výšku spotrebiteľského úveru podľa § 2 písm. l) zákona č. 129/2010 Z. z. o

spotrebiteľských úveroch predstavuje suma finančných prostriedkov reálne poskytnutá spotrebiteľovi
veriteľom. Poplatok za poskytnutie úveru zrazený z istiny hneď pri uzavretí zmluvy nemožno zahrnúť
do celkovej výšky spotrebiteľského úveru.“ V zmluve je nesprávne uvedený údaj o ročnej percentuálnej
miere nákladov v zmysle ustanovení § 9 ods. 2 písm. k) zákona č. 129/2010 Z.z., keďže v zmluve o
úvere bolo medzi zmluvnými stranami dohodnuté, že splatnosť mesačných splátok bude ku 15. dňu

v mesiaci, pričom pri výpočte RPMN veriteľ počítal so splatnosťou mesačných splátok ku 1. dňu v
mesiaci, čo skresľuje výpočet výšky RPMN. Výpočet výšky RPMN skresľuje taktiež to, že dlžníkovi bol
reálne poskytnutý úver nižší ako deklarovaný. Do výpočtu výšky RPMN má byť započítaná aj mesačná
platba stavebného sporenia, keďže ide o sumu bezprostredne súvisiacu s úverom a tá do výšky RPMN
započítaná nebola. V zmysle ustanovení § 2 písm. g) zákona č.129/2010 Z.z. celkovými nákladmi

spotrebiteľa spojenými so spotrebiteľským úverom sú všetky náklady vrátane úrokov, provízií, daní a
poplatkov akéhokoľvek druhu, ktoré musí spotrebiteľ zaplatiť v súvislosti so zmluvou o spotrebiteľskom
úvere a ktoré sú veriteľovi známe a teda pokiaľ sa zmluvné strany dohodli, že vklady na stavebné
sporenie dlžník ako spotrebiteľ bude uhrádzať v súvislosti s predmetnou zmluvou o úvere, tak ichnásledne aj musí uhrádzať, aj s poukazom na články V. body 5.2, 5.3, 5.17 a v takom prípade sa
platby na stavebné sporenie musia vnímať ako poplatok akéhokoľvek druhu, ktoré musí spotrebiteľ
zaplatiť v súvislosti so zmluvou o spotrebiteľskom úvere. Tento fakt (nesprávne uvedená výška RPMN

pre nezapočítanie vkladov na stavebné sporenie do jej výpočtu) je potrebné posúdiť tak, akoby tento
údaj v zmluve absentoval a preto podľa § 11 ods. 1 písm. b) alternatívne d) zákona č. 129/2010 Z.z. je
uvedené sankcionované bezúročnosťou a bezpoplatkovosťou predmetného úveru. Podľa § 7 ods. 1 zák.
č.129/2010Z.z.účinnéhovčaseuzatvoreniaZmluvy,veriteľjepreduzavretímzmluvyospotrebiteľskom
úvere alebo pred zmenou tejto zmluvy spočívajúcej v navýšení spotrebiteľského úveru povinný posúdiť

s odbornou starostlivosťou schopnosť spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver, pričom berie do úvahy
najmä dobu, na ktorú sa poskytuje spotrebiteľský úver, výšku spotrebiteľského úveru, príjem spotrebiteľa
a prípadne aj účel spotrebiteľského úveru. Podľa § 11 ods. 2 zák. č. 129/2010 Z. z. účinného v čase
uzatvorenia, ak veriteľ nekonal s odbornou starostlivosťou podľa § 7 ods. 1, nie je oprávnený vyžadovať
od spotrebiteľa jednorazové splatenie spotrebiteľského úveru. V prípade hrubého porušenia povinnosti
podľa § 7 ods. 1 sa úver považuje za bezúročný a bez poplatkov. Za hrubé porušenie povinnosti

podľa § 7 ods. 1 sa považuje posudzovanie schopnosti splácať úver veriteľom bez akýchkoľvek údajov
o príjmoch, výdavkoch a rodinnom stave spotrebiteľa alebo bez prihliadnutia na údaje z príslušnej
databázy alebo registra na účely posudzovania schopnosti spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver.
Žalobkyňa nijako nepreukázala, a teda neuniesla dôkazné bremeno, že dostatočne v zmysle zákonných
ustanovení zákona 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch posúdila bonitu žalovanej a teda jej

schopnosť splácať predmetný úver resp. schopnosť ručiteľského záväzku s odbornou starostlivosťou
pred jeho poskytnutím tak, ako mu to ukladajú ustanovenia §7 vyššie uvedeného zákona. Podľa čl.
8 ods. 1 smernice Európskeho parlamentu a Rady 2008/48/ES o zmluvách o spotrebiteľskom úvere
a o zrušení smernice Rady 87/102/EHS, členské štáty zabezpečia, že veriteľ pred uzavretím zmluvy
o úvere posúdi úverovú bonitu spotrebiteľa na základe dostatočných informácií. Tie môže získať od

spotrebiteľa a taktiež na základe nahliadnutia do príslušnej databázy. V zmysle bodu 26. preambuly
smernice Európskeho parlamentu a Rady 2008/48/ES o zmluvách o spotrebiteľskom úvere a o zrušení
smernice Rady 87/102/EHS členské štáty by mali prijať vhodné opatrenia na podporu zodpovedných
postupov počas všetkých fáz úverového vzťahu, berúc do úvahy osobitný charakter svojho trhu s
úvermi. Je dôležité, aby veritelia neposkytovali úvery nezodpovedne alebo bez predchádzajúceho

posúdenia úverovej bonity a aby členské štáty vykonávali potrebný dohľad na vyvarovanie sa takémuto
správaniu a aby stanovili potrebné opatrenia na sankcionovanie veriteľov v takýchto prípadoch.
Porušeniepovinnostiresp.hrubéporušeniepovinnostiveriteľasodbornoustarostlivosťouskúmaťbonitu
spotrebiteľamázanásledok,vzmysleustanovení§11ods.2)zákona129/2010Z.z.,okrembezúročnosti
a bezpoplatkovosti predmetnej zmluvy o úvere aj to, že veriteľ nie je oprávnený požadovať jednorazové

splatenie spotrebiteľského úveru, v dôsledku čoho bola žaloba podaná predčasne. Ustanovenia §
53, § 54 Občianskeho zákonníka sa týkajú podmienok, ktoré zákon označuje za neprijateľné. Ide o
podmienky, ktoré sú nečestné, neslušné, hrubo poškodzujúce spotrebiteľa a preto ich použitie zákon
sankcionuje absolútnou neplatnosťou. Vyjadruje snahu, aby dodávateľ v spotrebiteľských zmluvách
pristupoval k tvorbe podmienok v súlade s dobrými mravmi. Spotrebiteľ z povahy veci v súčasných

podmienkach štandardizácie produktov bežnej spotreby, ako aj zmluvných podmienok, má iba fiktívnu
možnosť ovplyvniť podstatu zmluvných podmienok, ktoré sú mu zo strany dodávateľa predložené,
pričom často vzhľadom na ich rozsiahlosť a použitú právnu terminológiu nemá možnosť, či už ich vôbec
prečítať, resp. pochopiť ich obsah. Ide teda o zákonný zákaz používania neprijateľných podmienok,
ktoré vyvolá právoplatné súdne rozhodnutie a dodávateľ je povinný zdržať sa ich používania. Ochrana

spotrebiteľa sa týka iba formulovaných zmlúv, ktoré sú uzatvorené na základe predbežne formulovaného
zmluvného formulára, ktorý má dodávateľ vopred pripravený a ktorý používa v dvoch alebo viacerých
prípadoch, pričom spotrebiteľ spravidla obsah zmluvy nemení. Poplatok za spracovanie úveru je
neprijateľnoupodmienkou,taktiežpoplatkyzavedenieúčtu,poplatokzaupomienku.Súdyužopakovane
judikovali, že takéto poplatky sú dojednané v rozpore so zákonom ako neprijateľné zmluvné podmienky,

pretože sa jedná o finančné záväzky spotrebiteľa za plnenia, ktoré mu po materiálnej stránke nie sú
dodané a slúžia v skutočnosti len záujmom dodávateľa a zakladajú značnú nerovnováhu v právach
a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa. Poplatky za upomienku sú neprijateľnou
zmluvnou podmienkou, keďže tie s dlžníkmi neboli individuálne dojednané a taktiež žiadnym spôsobom
nie je ich počet, ktoré je veriteľ oprávnený dlžníkovi zaslať, ohraničený a teda je len na vôli veriteľa, koľko

upomienok vyúčtuje, pričom by mohol upomienky zasielať a účtovať aj každý deň čo spôsobuje hrubú
nerovnováhu v právach a povinnostiach spotrebiteľa a dodávateľa. Poplatok umožňuje široký a nejasný
výklad, pritom je na vôli veriteľa koľko upomienok dlžníkom zašle. Taktiež výška týchto poplatkov nie je
ničím odôvodnená, a niekoľkonásobne prevyšuje aj poštovné, ktoré by žalobkyňa v skutočnosti zaplatila.Taktiež žalobkyňa nepreukázala, že účtované upomienky dlžníkovi a žalovanej aj reálne zaslala. Vyššie
uvedené konanie žalobkyne je neprijateľné a jednoznačne v neprospech spotrebiteľa. Žalovaná má
zato, že nedošlo ku platnému vyhláseniu predčasnej splatnosti úveru a to z dvoch dôvodov. Jednak z

dôvodu, že z ustanovení § 53 ods. 9 v spojení s § 565 Občianskeho zákonníka je potrebné brať na zreteľ
druhú vetu § 565 a teda právo zosplatniť úver pri splnení podmienok § 53 ods. 9 najneskôr do splatnosti
najbližšie nasledujúcej splátky, čo sa v prejednávanej veci nestalo, keďže žalobkyňa po zaslaní výzvy na
možné zosplatnenie úveru zo dňa 07.09.2023, ktorá bola žalovanej doručená dňa 13.09.2023 (dlžníkovi
dňa 18.09.2023) tento úver zosplatnila až ku dňu 18.10.2023 listom zo dňa 19.10.2023, pričom pre

platné zosplatnenie to mohol veriteľ urobiť do najbližšie nasledujúcej splátky a to do splátky splatnej
dňa 15.10.2023, keďže splatnosť mesačných splátok v zmysle zmluvy bola dohodnutá ku 15-tému dňu
v mesiaci, čo neurobil a teda svoje právo nerealizoval v súlade s druhou vetou § 565 OZ. Druhým
dôvodom neplatného vyhlásenia mimoriadnej splatnosti je nezohľadnenie proporcionality pri uplatnení
práva vyplývajúceho z klauzuly o predčasnej splatnosti obsiahnutej v zmluve o úvere, s ohľadom na
to, že výška splátok, ktoré neboli splatené vo vzťahu k celkovej výške úveru a dĺžke trvania zmluvy nie

sú tak závažným porušením zmluvného vzťahu z pohľadu proporcionality, ktorý má viesť ku vyhláseniu
okamžitej splatnosti úveru, aj s poukazom na rozhodnutie Súdneho dvora Európskej únie C-598/21 zo
dňa 09.11.2023 Ak je teda predmetný úver bezúročný a bez poplatkov a zároveň nedošlo ku platnému
zosplatneniu úveru z dôvodov uvedených vyššie, potom žalobkyňa nemá právo na žiadne úroky z
medziúveru a všetky plnenia žalovanej je potrebné započítať ako vklady na stavebné sporenie a teda

v čase podania žaloby žalovaná nedĺžila žalobkyni žiadnu sumu a teda žaloba žalobkyne bola podaná
predčasne.

4. Žalobkyňa v reakcii na vyjadrenie žalovanej uviedla, že sa s jej tvrdeniami nestotožňuje. Pokiaľ
žalovaná tvrdí, že zmluvu mala podpisovať ako ručiteľ, tieto tvrdenia žalobkyňa považuje za účelové.

V súlade s čl. XI. Bod 11.5 Zmluvy o úvere žalovaná podpisom Zmluvy o úvere vyhlásila, že pred jej
podpisom bola dostatočne a zrozumiteľne informovaná v rozsahu ustanovenia § 4 zákona č. 129/2010
Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov (ďalej aj len „ZoSÚ“)
a súčasne vyhlásila, že jej žalobkyňa poskytla primerané vysvetlenie, aby posúdila, či podmienky
dohodnuté v Zmluve o úvere spĺňajú jeho potreby a zodpovedajú jej finančnej situácii a poskytla jej

všetky informácie o ponúknutom úvere a o konkrétnom vplyve, ktoré môže mať na žalovanú vrátane
dôsledkov neplnenia Zmluvy o úvere. V spotrebiteľskom práve sa uplatňuje koncepcia priemerného
spotrebiteľa, t. j. spotrebiteľa, ktorý má dostatok informácií a je v rozumnej miere pozorný a opatrný s
ohľadom na sociálne, kultúrne a jazykové faktory. V čase uzavretia zmluvy mala žalovaná 24 rokov,
a teda mala všetky predpoklady, od ktorých možno legitímne očakávať, že pred uzavretím Zmluvy

o úvere konala rozumne a zodpovedne, t. j. Zmluvu o úvere si pred podpisom dôkladne prečítala,
vyžiadala si všetky potrebné informácie a jej vlastnoručný podpis potvrdzuje prejav jej slobodnej a
vážnej vôle nielen nadobudnúť práva zo Zmluvy o úvere, ale byť aj viazaná povinnosťami, ktoré zo
Zmluvyoúverejednoznačneanezameniteľnevyplývajú.Knámietkežalovanej,žesanestalasolidárnym
dlžníkom a že jej neboli poskytnuté akékoľvek finančné prostriedky žalobkyňa uviedla, že Zmluvou

o úvere sa zaviazala na žiadosť žalovanej a dlžníka ako solidárnych dlžníkov, poskytnúť mimoriadny
medziúver vo výške 13.200,- eur. Vzhľadom na skutočnosť, že v zmysle zmluvy o úvere mal byť
mimoriadny medziúver poskytnutý v celej výške B. B. ako dlžníkovi a žalovanej ako spoludlžníčke,
bez uvedenia jej podielu na dlhu a rovnako tiež nebola v zmluve o úvere osobitne dohodnutá
výlučná povinnosť niektorého z dlžníkov, resp. spoludlžníkov plniť dohodnuté splátky, žalobkyňa

považovala tvrdenia žalovanej za bezpredmetné. Zmluva o úvere bola uzavretá s B. B. ako dlžníkom
a žalovanou ako solidárnym spoludlžníkom a teda žalobkyňa ako veriteľ má právo požadovať plnenie
od ktorejkoľvek osoby zaviazanej na to isté plnenie, čím sa žalobkyňa žalobou zo dňa 12.02.2024
domáhala splnenia tejto povinnosti od dlžníka a žalovanej. Pasívna solidarita spočíva v povinnosti plniť
veriteľovi spoločne a nerozdielne. Skutočnosť, že peňažné prostriedky poskytnuté na základe zmluvy o

úvere boli poukázané na účet dlžníka, dlžník uhrádzal zmluvne dohodnuté splátky, nezbavuje žalovanú
plniť dlh voči žalobkyni spoločne a nerozdielne, nakoľko žalobkyňa môže žiadať splatenie dlhu od
ktoréhokoľvek z nich. Podstatou postavenia spoludlžníka pri poskytovaní úveru nie je zámer dlžníka
a spoludlžníka na spoločné čerpanie poskytnutých finančných prostriedkov. Je absurdné, aby bola
povinnosť vrátenia finančných prostriedkov medzi dlžníkom a žalovanou viazaná na skutočné čerpanie

finančných prostriedkov, ak to tak neurčila ani zmluva o úvere. Žalobkyňa odmietla vyjadrenie žalovanej,
že by bol dlžníkovi a žalovanej poskytnutý úver na refinancovanie spotrebiteľského úveru, ktorý nebol
poskytnutý na úhradu záväzkov súvisiacich so stavebnými účelmi podľa § 11 ods. 1, písm. c), i), k),
l) alebo o) Zákona o stavebnom sporení resp. v rozpore so Zmluvou o úvere. V zmysle čl. IV. boduX.X.X.X. Zmluvy vyplýva, že prostriedky z poskytnutého úveru budú prednostne použité na splatenie
úveru č. 008372111111013 vo D., E., s čím klient vyslovene súhlasí. V zmysle čl. IV. bodu X.X.X.X.
Zmluvy vyplýva, že ďalšie čerpanie úvere je podmienené predložením podpísaných dokumentov, a to

predložením potvrdenia o úplnom splatení úveru v inej banke ako v Prvej stavebnej sporiteľni, a.s. V
zmysle čl. IV. bodu 4.3. Zmluvy podmienkou úplného dočerpania prostriedkov úveru bolo predloženie
dokladovpreukazujúcichúčelovépoužitiecelejcieľovejsumyvzmyslezák.č.310/1992Zb.ostavebnom
sporení. V zmysle čl. III. bodu 3.1. Zmluvy vyplýva, že účelom poskytnutia tohto úveru v súlade so
Zákonom o stavebnom sporení je modernizácia a obnova bytu, rodinného domu vrátane súvisiacich

drobných stavieb, bytového domu alebo na udržiavacie práce na nich. Zvolený účel použitia je možné
kombinovať so všetkými účelmi použitia definovanými v zák. č. 310/1992 Zb. o stavebnom sporení.
Dlžník sa zároveň zaväzuje použiť celú cieľovú sumu poskytnutého stavebného úveru na stavebný
účel, na realizáciu ktorého sa stavebný úver poskytuje. V zmysle čl. III. bodu 3.2. Zmluvy vyplýva, že
dlžník bol účelom úveru viazaný a zaviazal sa úver použiť výlučne na financovanie bytových potrieb
a potrieb súvisiacich s bývaním na území SR. V zmysle čl. III. bodu 3.3. Zmluvy sa dlžník zároveň

zaviazal preukázať účel úveru a doklady účelového použitia úveru predložiť žalobkyni v lehote do 24
mesiacov od uzatvorenia zmluvy. Dlžník a žalovaná taktiež v súlade s čl. III. Zmluvy zdokladovali účel
úveru a doklady účelového použitia úveru predložili žalobkyni v lehote do 12 mesiacov od uzatvorenia
zmluvy. Z predložených dokladov účelového použitia ďalej vyplýva, že zdokladovali použite úverových
prostriedkov na financovanie bytových potrieb a potrieb súvisiacich s bývaním vo výške 12.928,06

eur + povolená tolerancia vo výške 500,- eur, ktoré boli žalobkyňou akceptovateľné. Dlžník zároveň
predložil doklad o úplnom splatení úveru vo VÚB, a.s. Zároveň dňa 12.08.2016 čestne prehlásil a svojim
podpisom potvrdil, že použil prostriedky zo stavebného sporenia v zmysle § 11 zákona č. 310/1992
Zb. o stavebnom sporení (vrátane výdavkov do výšky 500,- eur). Finančné prostriedky z poskytnutého
úveru č. 0621352 9 06 boli dlžníkovi a žalovanej poskytnuté v súlade § 11 ods. 1, písm. c), i), k), l), o)

Zákona č. 310/1992 Zb. o stavebnom sporení ako aj v súlade povolením vydaným Národnou bankou
Slovenska, nakoľko riadne a včas zdokladovali účel použitia úverových prostriedkov v súlade s bodom
III. a IV. Zmluvy o spotrebiteľskom úvere. Žalobkyňa ďalej nesúhlasila s tým, že by v zmluve o úvere
bola priemerná hodnota RPMN uvedená nesprávne v zmysle § 9 ods. 2. písm. z) ZoSU v znení účinnom
ku dňu podpisu zmluvy o úvere. Zmluva o úvere obsahuje údaj o priemernej RPMN, ktorá je v zmluve

o úvere uvedená pre medziúver vo výške 5,76 % a pri stavebnom úvere vo výške 2,94 %. Priemerná
hodnota RPMN spotrebiteľských úverov za predchádzajúci kalendárny štvrťrok v Slovenskej republike
stanovená Ministerstvom financií Slovenskej republiky platnú ku dňu podpisu zmluvy o úvere bola 14,70
%. Podľa súhrnných informácii o údajoch o novoposkytnutých spotrebiteľských úveroch veriteľmi za 4.
štvrťrok 2014, ktorý je zverejnený na webovom portáli Ministerstva financií Slovenskej republiky SR, bol

váženýpriemerpriemernýchhodnôtročnejpercentuálnejmierynákladovzavšetkytypyspotrebiteľských
úverov vo výške 14,70 %, tak ako je uvedené v Zmluve o úvere. Žalobkyňa poskytuje úvery na
stavebné účely podľa zákona o stavebnom sporení, ktoré sa striktným dodržiavaním účelového použitia
odlišujú od bežných spotrebiteľských úverov vstupujúcich do súhrnných informácií zverejňovaných
MF SR. Tieto spotrebiteľské úvery vykazujú obrovské rozdiely vo výške RPMN v závislosti od výšky

úveru, splatnosti a zabezpečenia. Stavebné úvery poskytované žalobkyňou majú minimálne rozdiely v
úrokových sadzbách ako aj RPMN v závislosti od výšky úveru, splatnosti a zabezpečenia. V záujme
vhodnejšieho informovania klienta o priemernej RPMN na príslušný spotrebiteľský úver zodpovedajúcej
čo najviac charakteru stavebného úveru sa preto žalobkyňa rozhodla používať vážený priemer všetkých
typov spotrebiteľských úverov, ktorého výška je stabilnejšia a lepšie zodpovedá porovnaniu s úvermi

poskytovanými stavebnou sporiteľňou. Vzhľadom na uvedené, žalobkyňa nesúhlasí s tvrdeniami
žalovanej, že Zmluva o úvere obsahuje nesprávny údaj o priemernej RPMN. Tiež poprela tvrdenia
žalovanej, že zmluva neobsahuje údaj o celkovej výške úveru podľa § 9 ods. 2 písm. g) ZoSU a následne
tak nesprávnu RPMN v neprospech spotrebiteľa. Žalobkyňa a dlžník a žalovaná ako zmluvné strany
sa slobodne dohodli na tom, že celková suma poukazovaných peňažných prostriedkov bude znížená

o výšku poplatku za spracovanie úveru, ktorého presná suma bola uvedená v amortizačnej tabuľke
158,40 eur a dlžníkovi a žalovanej bola celkovo vyplatená suma 13.041,60 eur. V súlade s čl. VIII bod
8.1. sa poplatok za spracovanie medziúveru stal splatný pri prvom poukázaní finančných prostriedkov
medziúveru tak, že celková suma poukazovaných peňažných prostriedkov bola znížená o výšku tohto
poplatku. Nárok žalobkyne ako veriteľa na poplatok za spracovanie medziúveru predstavuje nárok

vyplývajúci priamo zo zákona, konkrétne ide o odplatu, ktorú je banka oprávnená od dlžníka požadovať
v zmysle ustanovenia § 499 zákona č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník: „Za dojednanie záväzku
veriteľa poskytnúť na požiadanie peňažné prostriedky možno dojednať odplatu, ak poskytovanie úveru
je predmetom podnikania veriteľa.“ Vyplatená suma bola znížená o sumu poplatku za spracovaniemedziúveru, aby žalovaná nebola osobitne zaťažená povinnosťou uhradiť tento poplatok. Žalobkyňa
žalovanej peňažné prostriedky na úhradu tohto poplatku požičala, čím jej de facto vyšla v ústrety, aby
nemusela poplatky hradiť z vlastných prostriedkov. Uvedený poplatok za poskytnutie úveru vstupuje do

výpočtu RPMN ako jednorazový poplatok. Žalobkyňa ďalej uvádza, že matematický prepočet RPMN
počíta so sumou obratov k danému dátumu a dátum výplaty medziúveru a je rovnaký ako dátum
účtovania poplatku. To znamená že, ak žalobkyňa počíta s celou výškou vyplateného úveru a následne
obrat zníži o poplatok, je to presne to isté ako keby počítala s výškou vyplateného úveru zníženého o
poplatok (vtedy sa už následne neznižuje obrat vstupujúci do prepočtu RPMN). Z uvedeného vyplýva, že

zhľadiskavýpočtuRPMNjeirelevantné,čisabudevýpočetodvíjaťodcelkovejsumypožičanýchpeňazí,
alebo od sumy poníženej o poplatok za spracovanie úveru, lebo výsledkom bude stále tá istá výška
RPMN. Pre tento záver svedčí aj vyjadrenie Národnej banky Slovenska známe z rozhodovacej činnosti
súdov. Z predmetného vyjadrenia Národnej banky Slovenska vyplýva, že spracovateľský poplatok za
poskytnutie úveru, ktorý je splatný v deň uzatvorenia zmluvy, môže byť zohľadnený pri výpočte RPMN
dvomi spôsobmi: 1) na ľavej strane základnej rovnice je súčasná hodnota úveru dohodnutého v zmluve a

na pravej strane je súčasná hodnota splátky poplatku za poskytnutie úveru a súčasná hodnota anuitných
splátok úveru, pričom splátka poplatku za poskytnutie úveru je nultou splátkou. 2) výška poplatku za
poskytnutie úveru sa odpočíta od sumy úveru dohodnutej v zmluve a výsledná suma sa použije na
ľavej strane základnej rovnice a na pravej strane rovnice je poplatok za poskytnutie úveru nulový. Pri
obidvoch matematických zápisoch základnej rovnice na výpočet RPMN je výsledok výpočtu hodnoty

RPMN rovnaký. Pri výpočte RPMN je tak irelevantné, či sa použije plná výška úveru na jednej strane
rovnice a následne na druhej strane rovnice v nultej splátke sa použije spracovateľský poplatok, alebo
na jednej strane rovnice ako výška úveru sa použije suma úveru po odpočítaní spracovateľského
poplatku a na druhej strane už nebude do nultej splátky vstupovať spracovateľský poplatok. Národná
banka v tomto vyjadrení ďalej uviedla, že pokiaľ sa poukazuje na rozsudok Súdneho dvora EÚ z

21.4.2016 vo veci C-377/2014, ktorý sa bodoch 81 – 91 zaoberá pojmami „celková výška úveru a
výška čerpania úveru“ a to aj na účely výpočtu RPMN, tak optikou vyššie uvedených bodov tohto
rozhodnutia by bol správny postup výpočtu RPMN č. 2. Poplatok na ľavej strane rovnice by sa nezarátal
do celkovej výšky úveru a bol by od sumy úveru odpočítaný. Spôsob výpočtu RPMN podľa prvého
spôsobu je matematicky ekvivalentnou úpravou výpočtu spôsobom č. 2, nemá vplyv na hodnotu RPMN.

Ako vyplýva z bodu 89. rozsudku, vo vzťahu k výpočtu RPMN boli pre Súdny dvor EÚ relevantné také
skutočnosti, ktoré môžu mať vplyv na výpočet RPMN. Preto sa spôsob výpočtu RPMN č. 1 neodkláňa
od rozsudku spôsobom, ktorý by mal vplyv na výpočet RPMN. Vzhľadom na uvedené, je zrejmé, že
žalobkyňa riadne poskytla úver vo výške, v akej bola dojednaná v zmluve o úvere a rovnako tak k jeho
výplate došlo spôsobom dohodnutým v zmluve o úvere – časť bola dlžníkovi a žalovanej požičaná na

zaplatenie poplatku za spracovanie úveru a zvyšná časť bola vyplatená na požadovaný účet. Suma
na zaplatenie poplatku bola rovnako daná dlžníkovi a žalovanej do dispozície za účelom zaplatenia
poplatku za spracovanie úveru, aby túto sumu nemuseli osobitne uhrádzať. Je tak zrejmé, že celková
výška úveru je uvedená správne v zmysle ZoSÚ ako aj hodnota RPMN. K námietke skúmania bonity
dlžníka žalobkyňa uviedla, že preukázanie skúmania bonity pri poskytnutí úveru nie je hmotnoprávnou

podmienkou žaloby. V zmysle § 7 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch platnom
a účinnom v čase podania žiadosti o úvere a podpisu zmluvy bol veriteľ pred uzavretím zmluvy o
spotrebiteľskom úvere alebo pred zmenou tejto zmluvy spočívajúcej v navýšení spotrebiteľského úveru
povinný posúdiť s odbornou starostlivosťou schopnosť spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver, pričom
berie do úvahy najmä dobu, na ktorú sa poskytuje spotrebiteľský úver, výšku spotrebiteľského úveru,

príjem spotrebiteľa a prípadne aj účel spotrebiteľského úveru. V čase žiadosti o úver 27.02.2015 ešte
neexistovali Opatrenia NBS, ktorými sa ustanovujú podrobnosti o posúdení schopnosti spotrebiteľa
splácať úver na bývanie resp. spotrebiteľský úver: a) Opatrenie NBS 10/2016, ktorým sa ustanovujú
podrobnosti o posúdení schopnosti spotrebiteľa splácať úver na bývanie (následne znenia 7/2018
a 10/2019), b) Opatrenie NBS 10/2017, ktorým sa ustanovujú podrobnosti o posúdení schopnosti

spotrebiteľa splácať spotrebiteľský uver (následne znenia 6/2018 a 9/2019). Aj napriek tomu B., a.
s, v takýchto prípadoch uplatňuje princípy obozretnosti a preveruje klientov v sociálnej poisťovni a v
úverovom registri. Žalovaná bola z dôvodu preverenia ekonomickej situácie preverená dopytom: a) do
spoločného registra bankových a nebankových informácií (SRBI / NRKI) – overenie či za posledných
12 mesiacov mal klient vyhovujúcu platobnú disciplínu – dopytom bolo zistené, že klient posledných 12

mesiacov splácal všetky úvery riadne a včas. Zároveň zo žiadosti o úver vyplýva, že dlžník a žalovaná
boli v čase podania žiadosti o úver slobodní a mali jedno nezaopatrené dieťa. Nemali evidované v
(SRBI) spoločnom registri bankových informácií žiadne upomienky a v rámci vykonaných reportov
z Credit Bureau Evaluation, bola vyhodnocovaná dôveryhodnosť, platobná morálka a bonita klienta.PSS, a.s., v čase schválenia tohto úveru uplatňovala princípy obozretného podnikania a žalobkyňa
pred poskytnutím úveru preverovala schopnosť dlžníka plniť si svoje finančné záväzky z analýzy ich
finančného správania sa v úveroch, ktorý splácal v inej banke. Dlžníka a žalovaná schváleným úverom

č. 0621352906 vo výške 13.200,- eur so splátkou 82,41 eur si refinancovali úver č. 008372111111013
vo VÚB, a.s so splácaným zostatkom vo výške 4.600,- eur so splátkou 89,95 eur. Ak klient minimálne
12 mesiacov pravidelne mesačne uhrádzal splátky úveru, mal vyhovujúcu platobnú disciplínu a výška
splátky požadovaného úveru neprevyšovala výšku splátky splácaných úverov spolu, tak v zmysle
podmienok platnej legislatívy v čase poskytnutia úveru, bola žalobkyňa oprávnená poskytnúť dlžníkovi

a žalovanej daný úver na základe takto preverenej bonity z úveru. Nakoľko výška splátky nového
úveru (82,41 eur) bola nižšia ako výška splátky refinancovaného úver (89,95 eur), dlžníkovi a žalovanej
vznikol nárok na takýto typ úveru. Na základe uvedených skutočností žalobkyňa primerane preskúmala
schopnosť klientov splácať úver. V zmysle smernice Európskeho parlamentu a Rady 2008/48/ES z
23.04.2008 je priznaná veriteľovi voľná miera úvahy pri určení, či informácie, ktoré má k dispozícii, sú
dostatočné na potvrdenie úverovej bonity a či ju musí overiť aj inými prostriedkami. Veriteľ sa tak musí

vzhľadom na okolnosti prípadu buď uspokojiť s informáciami, ktoré mu boli predložené spotrebiteľom
alebo sa rozhodnúť, že považuje za nevyhnutné tieto informácie doplniť. Poprela, že by neboli splnené
podmienky pre vyhlásenie mimoriadnej splatnosti v zmysle § 53 ods. 9 a § 565 zákona č. 40/1964 Zb.
Občiansky zákonník (ďalej len „OZ“). Poprela, že nedošlo k platnému vyhláseniu mimoriadnej splatnosti
a že žalobkyňa vykonala zosplatnenie úveru v rozpore so zákonnými ustanoveniami. V zmysle čl.

X. bod. 10.1 zmluvy o úvere má veriteľ právo vyhlásiť mimoriadnu splatnosť celého zostatku úveru
s príslušenstvom pred dohodnutou lehotou splatnosti predovšetkým v prípade, ak je dlžník v omeškaní
s platením čo i len jeden splátky stavebného úveru, resp. úrokov z medziúveru, po dobu dlhšiu ako tri
mesiace alebo je v omeškaní s platením čo i len jedného vkladu na účet zmluvy stavebného sporenia
po dobu dlhšiu ako tri mesiace. Uvedené zmluvné ustanovenie odráža zákonné ustanovenie, keďže v §

53 ods. 9 je jednoznačne uvedené, že veriteľ môže uplatniť právo podľa § 565 najskôr po uplynutí troch
mesiacov od omeškania so zaplatením splátky a keď súčasne upozornil spotrebiteľa v lehote nie kratšej
ako 15 dní na uplatnenie tohto práva. Zákon vyžaduje, aby veriteľ dlžníka upozornil, že si uplatňuje právo
nazaplatenieceléhodlhu(stratavýhodysplátok).Veriteľmusíuplatneniesvojhoprávanotifikovaťvopred
aspoň v 15-dňovej lehote. Po jej uplynutí právo na zaplatenie celej zvyšujúcej pohľadávky sa stáva

účinným. Obsahom upozornenia dlžníka je, že veriteľ si uplatňuje právo na zaplatenej celej pohľadávky.
Ustanovenie § 53 ods. 9 OZ neupravuje moment začiatku plynutia uvedenej notifikačnej lehoty. V súlade
s vyššie uvedeným je povinnou náležitosťou, upozornenie dlžníka na vyhlásenie mimoriadnej splatnosti,
v prípade, že nedôjde k úhrade omeškaných splátok, a teda, že veriteľ pristúpi k vyhláseniu mimoriadnej
splatnosti celého dlhu. Zákon žiadne ďalšie náležitosti ako je napr. uvedenie, s ktorou splátkou je

dlžník v omeškaní viac ako 3 mesiace, nepožaduje. Pokiaľ ide o právo vyhlásiť splatnosť do splatnosti
najbližšej nasledujúcej splátky, v prípade, ak by dlžník a žalovaná zaplatili splátku od upozornenia
na vyhlásenie splatnosti do samotného oznámenia o vyhlásení splatnosti, žalobkyňa by bola povinná
celý proces zopakovať. Nakoľko však nezaplatili od upozornenia na vyhlásenie mimoriadnej splatnosti
žiadnu ďalšiu splatnú splátku, žalobkyňa bola oprávnená kedykoľvek vyhlásiť splatnosť, je to právo

žalobkyne, nie povinnosť (viď komentár JUDr. Fekete k § 565 Občianskeho zákonníka - ,, Ak veriteľ
nepoužije v dôsledku nesplnenia niektorej splátky svoje právo a neoznámi dlžníkovi alebo neuplatní na
súde najneskoršie do splatnosti najbližšej nasledujúcej splátky, že trvá na zaplatení celej pohľadávky
a dlžník medzitým zaplatí ďalšiu splátku riadne a včas, veriteľ už po zaplatení ďalšej splátky nemôže
svoje právo využiť. V takom prípade sa môže domáhať len zaplatenia už splatnej splátky. Svoje právo

môže veriteľ využiť kedykoľvek v prípade nezaplatenia niektorej z ďalších splátok a vyvolať tak splatnosť
celého dlhu. Ak dlžník včas splátku nesplatí, dostáva sa do omeškania s celým dlhom.“). Z rozhodnutia
Krajského súdu v Bratislave zo dňa 28.06.2021 sp. zn. 16CoCsp/22/2021 vyplýva: „že v zmysle §
565 OZ veriteľ môže žiadať o zaplatenie celej pohľadávky pre nesplnenie niektorej splátky a to - v
prípade, že sa nejedná o spotrebiteľský úver - bez akejkoľvek predchádzajúcej výzvy na zaplatenie

dlžnej sumy, či upozornenia na možnosť predčasného zosplatnenia úveru za podmienky, že to bolo
dohodnuté alebo v rozhodnutí určené. Tejto konštrukcii potom logicky zodpovedá, že toto právo môže
veriteľ uplatniť najneskôr do splatnosti najbližšie nasledujúcej splátky, t. j. splátky, pre ktorej nezaplatenie
žiada zaplatenie celého dlhu. V prípade, že ide o spotrebiteľský úver, postup pri uplatnení práva podľa
§ 565 Občianskeho zákonníka upravuje § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka. Zo znenia § 53 ods.

9 Občianskeho zákonníka vyplýva, že pokiaľ ide o plnenie zo spotrebiteľskej zmluvy, ktoré sa má
vykonať v splátkach a spotrebiteľ sa dostal do omeškania so zaplatením splátky, môže dodávateľ
uplatniť právo podľa § 565 Občianskeho zákonníka, teda môže žiadať o zaplatenie celej pohľadávky
pre nesplnenie niektorej splátky, najskôr po uplynutí 3 mesiacov od omeškania so zaplatením splátky,t. j. splátky, pre nezaplatenie ktorej môže žiadať zaplatenie celej pohľadávky, pričom súčasne musí
upozorniť spotrebiteľa na uplatnenie tohto práva (na možnosť zosplatnenia; možnosť žiadať zaplatenie
celej pohľadávky) v lehote nie kratšej ako 15 dní. Samotnému zosplatneniu úveru musí predchádzať

výzva na zaplatenie omeškanej splátky úveru spolu s upozornením, že v prípade, ak dlžná splátka so
zaplatením ktorej je dlžník v omeškaní najmenej 3 mesiace nebude zaplatená v lehote, ktorá nesmie
byť kratšia ako 15 dní, môže dodávateľ žiadať zaplatenie celej pohľadávky. Z toho potom vyplýva, že
§ 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka, ktorý umožňuje dodávateľovi predčasne zosplatniť úver, najskôr
po uplynutí 3 mesiacov od omeškania so zaplatením splátky, pre nezaplatenie ktorej dodávateľ môže

žiadať zaplatenie celej pohľadávky, je vylúčená aplikácia § 565 veta druhá Občianskeho zákonníka, t.j.
že toto právo (právo žiadať zaplatenie celej pohľadávky pre nesplnenie niektorej splátky) môže veriteľ
použiť najneskôr do splatnosti najbližšie nasledujúcej splátky, t. j. do splatnosti splátky, ktorej splatnosť
nasledujeposplatnostitejsplátky,sktorousadlžníkdostaldoomeškania,aprektorejnezaplateniektorej
veriteľ môže žiadať zaplatenie celej pohľadávky.” Krajský súd v Nitre v rozhodnutí zo dňa 31.03.2022
sp. zn. 7CoCsp/4/2021 uviedla: „Keďže ide o plnenie zo spotrebiteľskej zmluvy, je nutné zohľadniť

ustanovenie § 53 ods. 9 OZ, podľa ktorého môže dodávateľ uplatniť právo podľa § 565 OZ najskôr
po uplynutí troch mesiacov od omeškania so zaplatením splátky, keď súčasne upozornil spotrebiteľa
v lehote nie kratšej ako 15 dní na uplatnenie tohto práva. Z uvedeného vyplýva, že dodávateľ pred
uplatnením práva podľa § 565 OZ musí v lehote nie kratšej ako 15 dní upozorniť spotrebiteľa, že
dané právo (zosplatnenie celého dlhu) využije. Zároveň musia uplynúť aspoň tri mesiace od omeškania

so zaplatením dlžnej splátky. Pokiaľ dodávateľ toto právo nevyužije a mimoriadnu splatnosť dlhu -
úveru nevyhlási, dlh je aj naďalej splatný v jednotlivých splátkach dohodnutých v zmluve. Odvolací súd
uvádza, že v prípade spotrebiteľskej zmluvy je pri zosplatnení podľa § 565 potrebné zároveň dodržať
ust. § 53 ods. 9 OZ, kde sa vyžaduje minimálne trojmesačná lehota od omeškanej splátky, a preto
nemožno aplikovať druhú vetu § 565 OZ (právo zosplatniť dlh môže veriteľ využiť len do splatnosti

najbližšej splátky). Z tohto žalovaným uvádzaného dôvodu (nezosplatnenie úveru do zročnosti najbližšej
nasledujúcej splátky), nemožno považovať zosplatnenie dlhu veriteľom za nesprávne. Rovnaké závery,
že vyhlásiť mimoriadnu splatnosť v spotrebiteľských úveroch nie je potrebné uskutočniť do najbližšej
splatnej splátky vyjadril vo svojom rozhodnutí aj Krajský súd Trenčín zo dňa 15.07.2021 sp.zn.
6CoCsp/12/2021 „ustanovenie § 565 Občianskeho zákonníka umožňuje veriteľovi, ak ide o plnenie

v splátkach, žiadať o zaplatenie celej pohľadávky pre nesplnenie niektorej splátky len ak to bolo
dohodnuté alebo v rozhodnutí určené, pričom toto právo môže veriteľ použiť najneskôr do splatnosti
najbližšie nasledujúcej splátky. Uvedené zákonné ustanovenie je však všeobecným a v prípade plnenia
zo spotrebiteľskej zmluvy, ktoré sa má vykonať v splátkach, čo je aj prípad prejednávanej veci, mohol
dodávateľ (právny predchodca žalobcu) uplatniť právo podľa § 565 najskôr po uplynutí troch mesiacov

od omeškania so zaplatením splátky a keď súčasne upozornil spotrebiteľa v lehote nie kratšej ako
15 dní na uplatnenie tohto práva. Výlučná a izolovaná aplikácia ustanovenia § 565 v tom zmysle, že
by veriteľ mohol žiadať zaplatenie celej pohľadávky pre nesplnenie niektorej splátky len do splatnosti
najbližšie nasledujúcej splátky (napr. že by vyhlásenie splatnosti dňa 21.11.2016 mohlo nastať iba pre
splátku splatnú 25.10.2016, ktorá je bezprostredne predchádzajúcou vyhláseniu mimoriadnej splatnosti

a zároveň vyhlásenie mimoriadnej splatnosti je uskutočnené do najbližšej nasledujúcej splátky splatnej
dňa 25.11.2016), je už z uvedeného ustanovenia § 53 ods. 9 v spotrebiteľských vzťahoch vylúčená.
Ustanovenie § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka precizuje a prísnejšie upravuje podmienky uplatnenia
práva veriteľa žiadať zaplatenie celej pohľadávky pre nesplnenie niektorej splátky v prípade plnenia
zo spotrebiteľskej zmluvy a už z jeho konštrukcie je zrejmé, keďže na uplatnenie práva na zaplatenie

celej pohľadávky pre nesplnenie niektorej splátky sa vyžaduje minimálne tri mesiace trvajúce omeškanie
dlžníka s úhradou splátky a zároveň upozornenie spotrebiteľa dodávateľom v lehote nie kratšej ako
15 dní na uplatnenie tohto práva, že výlučná aplikácia ustanovenia § 565 Občianskeho zákonníka a
jeho výklad použitý žalobcom neprichádza do úvahy. Z týchto dôvodov sa odvolací súd ani nemôže
stotožniť s rozhodnutiami súdov, na ktoré poukázal žalobca vo svojom odvolaní, pričom zdôrazňuje, že

v ich prípade nejde ani o ustálenú rozhodovaciu prax najvyšších súdnych autorít, keďže rovnako tak
existujú súdne rozhodnutia aplikujúce uvedené zákonné ustanovenia rovnako, ako to učinil súd prvej
inštancie v napadnutom rozsudku, a ako ich aplikuje a vykladá aj odvolací súd v tejto veci. Odvolací
súd zdôrazňuje, že vzhľadom na konšteláciu samotného zosplatnenia plnenia zo spotrebiteľskej zmluvy,
najmä podmienku trojmesačného omeškania a výzvu predchádzajúcu zosplatneniu, je potrebné pre

identifikáciu splátky, pre ktorú sa stal celý dlh splatným, vychádzať z vyššie uvedených ustanovení §
53 ods. 9 v spojení s § 565 Občianskeho zákonníka, nie izolovane z ustanovenia § 565 Občianskeho
zákonníka. Z uvedeného je jednoznačné, že právne úkony žalobkyne – Upozornenie na vyhlásenie
mimoriadnej splatnosti zo dňa 07.09.2023 a Vyhlásenie mimoriadnej splatnosti úveru zo dňa 18.10.2023sú dostatočne určité právne úkony a sú tak jednoznačne platnými právnymi úkonmi. Žalobkyňa na tomto
mieste poukazuje aj na skutočnosť, že v súlade s Nálezom Ústavného súdu Slovenskej republiky spis.
zn. PL ÚS 11/2016 zo dňa 07.02.2018: „Pri ustanovovaní zákonných podmienok ochrany spotrebiteľa,

dlžníka, je nutné dbať na vyváženosť právnej úpravy z hľadiska jednotlivých ústavných štandardov
vrátane princípu právneho štátu. Aj keď je ochrana spotrebiteľov neoddeliteľnou súčasťou súkromného
práva a postavenie spotrebiteľov je potrebné brať vážne, ochranu spotrebiteľov je nutné interpretovať
triezvo, neutrálne ako akékoľvek iné právne inštitúty.“ Ďalej uviedla, že nárok žalobkyne ako veriteľa
na poplatok za spracovanie medziúveru predstavuje nárok vyplývajúci priamo zo zákona, konkrétne

ide o odplatu, ktorú je banka oprávnená od dlžníka požadovať v zmysle ustanovenia § 499 zákona č.
513/1991 Zb. Obchodný zákonník: „Za dojednanie záväzku veriteľa poskytnúť na požiadanie peňažné
prostriedky možno dojednať odplatu, ak poskytovanie úveru je predmetom podnikania veriteľa.“ Na
základe uvedeného je zrejmé, že zmluvné dojednanie odráža obsah zákonného ustanovenia a preto
nie je možné dojednanie tohto poplatku považovať za neprijateľnú zmluvnú podmienku. K namietaným
poplatkom za upomínanie žalobkyňa uviedla sumu nezaplatených poplatkov za upomínanie ku dňu

vyhlásenia mimoriadnej splatnosti celkovo vo výške 105,- eur si neuplatňuje. Uvedené poplatky boli
súčasťou vyčíslenia dlžnej sumy ku dňu 18.10.2023 v Oznámení o vyhlásení mimoriadnej splatnosti
úveru zo dňa 19.10.2023 (14.254,74 eur – 105,- eur = 14.149,74 eur, t.j. dlžná suma k vyhláseniu
mimoriadnej splatnosti podľa Výpisu z účtu medziúveru). Súčasťou uplatneného nároku však uvedené
poplatky už nie sú. Poprela tvrdenia žalovanej, že zmluva o úvere obsahuje neprijateľné podmienky v

súvislosti s poplatkami za poskytnutie úveru. Poukázala na ustanovenie § 499 zákona č. 513/1991 Zb.
Obchodný zákonník v znení neskorších predpisov (ďalej len „OBZ“), podľa ktorého je možné odplatu
dojednať. A rovnako aj na rozhodovaciu prax súdov a to konkrétne na Rozsudok Okresného súdu
Trnava zo dňa 26.04.2018, č. k. 32Csp/86/2017-73, ktorý v bode 27. odôvodnenia posúdil: „poplatok
za spracovanie úveru ako prijateľnú obchodnú podmienku, nakoľko má za to, že poskytovateľ úveru

má náklady spojené so spracovaním obchodného prípadu, ktoré sú jednak v odmene pracovníkov,
ale v prakticky zabezpečovaní celej činnosti žalobcu a teda nemožno povedať, že žalobca získal
uvedenú hodnotu bez ničoho.“ K tvrdeniam žalovanej, že účtovanie akýchkoľvek ďalších poplatkov
je potrebné považovať za neprijateľné, nakoľko ide o platby za administratívnu agendu žalobkyňa s
poskytnutím úveru a teda plnenie, ktoré si spotrebiteľ neobjednal, si žalobkyňa dovoľuje poukázať

aj na Rozsudok Súdneho dvora z 3. októbra 2019, Gyula Kiss proti CIB Bank Zrt, F. G., Gyuláné
Kiss, C-621/17, EU:C:2019:820 v ktorom Súdny dvor konštatoval, že zo Smernice 93/13 nevyplýva
povinnosť,abyzmluvnápodmienkapresneurčujúcasumupoplatkovzasprávuapoplatkuzaposkytnutie
úveru, ktoré znáša spotrebiteľ, spôsob výpočtu a dátum ich splatnosti podrobne špecifikovala všetky
služby poskytované ako protihodnota daných súm. Podľa Súdneho dvora EÚ zmluvná podmienka

týkajúca sa poplatkov za správu zmluvy o úvere, ktorá neumožňuje jednoznačne určiť konkrétne služby
poskytované ako protihodnota, v zásade nespôsobuje v rozpore s požiadavkou dobrej viery na úkor
spotrebiteľa značnú nerovnováhu medzi právami a povinnosťami strán, ktoré vyplývajú zo zmluvy. V
prípade, ak aj napriek uvedenému súd vyhodnotil zmluvu o úvere ako obsahujúcu neprijateľné zmluvné
podmienky, tak v tom prípade to nespôsobuje absolútnu neplatnosť zmluvy o úvere, ale iba tej časti

zmluvy, ktorej sa neprijateľná zmluvná podmienka týka. Dôsledky neplatnosti neprijateľných podmienok
je totiž potrebné posudzovať vždy v súlade s § 41 Občianskeho zákonníka, v zmysle ktorého „ak sa
dôvod neplatnosti vzťahuje len na časť právneho úkonu, je neplatnou len táto časť, pokiaľ z povahy
právneho úkonu alebo z jeho obsahu alebo z okolností, za ktorých k nemu došlo, nevyplýva, že túto časť
nemožno oddeliť od ostatného obsahu. Na základe uvedených skutočností mala za to, že žaloba je v

celom rozsahu dôvodná. K vyjadreniu pripojila: Zoznam dokladov účelového použitia, Výpočet zostatku
splácaného úveru, Zmluvu o poskytnutí spotrebiteľského úveru „Flexipôžička“, Žiadosť o úver bez
záložného práva, Výpis z registra klientskych informácií, príklad výpočtu RPMN a Súhrnné informácie
o údajoch o novoposkytnutých spotrebiteľských úveroch veriteľmi za 4. štvrťrok 2014.

5. Žalovaná poprela tvrdenia žalobkyne a zotrvala na všetkých svojich argumentoch v predchádzajúcom
vyjadrení. K tvrdeniu žalobkyne, že základom pre poskytnutie medziúveru nie je samotná zmluva o
stavebnom sporení, ale Zmluva o úvere žalovaná uviedla, že toto tvrdenie žalobkyne nie je pravdivé,
keďže už v článku II. zmluvy o úvere je uvedené – „Medziúver je poskytnutý dlžníkovi, ktorý má
uzatvorenú existujúcu zmluvu o stavebnom sporení číslo 0621352 1 05. Počiatočný vklad na účet

tejto zmluvy je 0 % CS. Výška mesačného vkladu, ktorý má dlžník realizovať je 22,02 eur, pričom
splatnosť tohto vkladu je 15. deň mesiaca. Počet mesačných vkladov, ktoré je potrebné uskutočniť na
splnenie podmienky pridelenia CS je 252.“, čo samo o sebe znamená, že bez uzatvorenej existujúcej
zmluvy o stavebnom sporení a realizovaní mesačných vkladov by nebolo možné poskytnúť cieľovúsumu stavebného úveru, keďže uvedené je podmienkou poskytnutia, ktorú do zmluvy o úvere uviedla
sama žalobkyňa. Z uvedeného je jednoznačne vyvoditeľné tvrdenie žalovanej, že zmluva o stavebnom
sporení je prvotnou zmluvou, bez uzatvorenia ktorej nie je možné uzatvoriť zmluvu o úvere. Pričom aj

v článku V. bodu 5.17 predmetnej zmluvy o úvere sa uvádza – „Ak dlžník vypovie zmluvu o stavebnom
sporení, stane sa medziúver okamžite splatným.“, čo taktiež nasvedčuje vyššie uvedenému záveru
žalovanej. Taktiež žalovaná v tejto súvislosti poukázala na článok X. body 10.1, 10.13, 10.18, 10.19,
na článok VIII. prvý odstavec za bodom 8.18, na článok VII. bod 7.1 predmetnej úverovej zmluvy a bod
7.18, v ktorom sa výslovne v jeho poslednej vete uvádza, že – „... Zmluva o stavebnom sporení, na

podklade ktorej bol úver poskytnutý zaniká súčasne so zánikom zmluvy o úvere, ak sa zmluvné strany
nedohodnú inak.“. Zmluvu o stavebnom sporení č. 0621352 1 05 žalobkyňa, napriek svojmu tvrdeniu, k
vyjadreniu nepriložila. Už v čase, keď nastali prvé omeškania splátok dlžníka t.j. B. B. na predmetnom
úvere, žalovaná sa ohradila tvrdeniam žalobkyne pri jej komunikácii s ním, že je spoludlžníčkou a trvala
na tom, že mala mať postavenie ručiteľky na predmetnom úvere. Zo zápisnice (v prílohe) výpovede
pôvodne žalovaného 1/ B. B. na pojednávaní dňa 11.01.2023 pred samosudcom Okresného súdu

Považská Bystrica vo veci vyporiadania BSM vedenej pod sp.zn. 10C/2/2021 vyplýva, že keďže do
masy BSM žiadal zaradiť spoločný záväzok jeho a žalovanej, ktorý vznikol pred manželstvom vo
vzťahu k PSS a.s. z úveru č.0621352105 len vo výške 2.481,60 eur, že sám si bol vedomý, že
sám čerpal úver v celkovej výške 13.200,- eur, pričom len časť vo výške 2.481,60 eur vniesol do
manželstva. Z uvedeného je vyvoditeľné, že ani samotný dlžník B. B. si nebol vedomý spoludlžníckeho

postavenia žalovanej, keďže v jeho ponímaní z jeho úveru žiadal vniesť do masy BSM len približne
jednu pätinu. Je pravdou, že žalovaná mala v čase podpisu predmetnej úverovej zmluvy 24 rokov, no
zároveň mala dvojmesačné dieťa a teda objektívne značne zníženú obozretnosť, čo využila pracovníčka
veriteľa aj dlžník, ktorým v tom čase dôverovala, že zmluva je vyhotovená tak ako sa v predzmluvnej
komunikácii dohodli a to, že v nej vystupuje v pozícii ručiteľky a v dobrej viere ju preto podpísala. Čo sa

týka žalobkyňou uvádzanej koncepcie priemerného spotrebiteľa, žalovaná má zato, že takto zložito a
komplikovanepísanýchpätnásťstránzmluvybežnýčlovek,vponímanížalobkynepriemernýspotrebiteľ,
jednoducho nedokáže ani len s porozumením prečítať a nie to ešte aj pochopiť ich obsah. To isté platí
aj o Všeobecných podmienkach. Z činnosti splnomocneného zástupcu žalovanej je mu známe, že aj
vysokoškolsky vzdelaný človek má problém pochopiť a zorientovať sa v samotnej úverovej zmluve,

ktorú predkladá spotrebiteľom žalobkyňa. Žalobkyňa neuniesla dôkazné bremeno svojich tvrdení, kedy
listinnými dôkazmi nepreukázala, že celý poskytnutý úver (okrem 500,- eur ako povolená tolerancia) bol
riadne zdokladovaný a úverové prostriedky boli použité v súlade s ustanoveniami §11 ods. 1, písm. c), i),
k), l) alebo o) Zákona o stavebnom sporení. Žalobkyňa preukázala, že iba nepatrná časť poskytnutého
úveru bola zdokladovaná a použitá v súlade s vyššie uvedenými zákonnými ustanoveniami. Žalobkyňou

uvedená priemerná hodnota RPMN 14,70 % nie je správna. Keďže predmetná zmluva bola uzavretá
v čase, ktorý sa započítaval technicky do 1. štvrťroku 2015, platnou priemernou hodnotou ročnej
percentuálnej miery nákladov v zmysle ustanovení zákona č. 129/2010 Z.z. je tá, ktorá je uverejnená na
webovom sídle Ministerstva financií Slovenskej republiky za 4. štvrťrok 2014. Táto hodnota priemernej
RPMN pre daný typ úveru a to nad 6.500,- eur so zmluvnou splatnosťou nad 10 rokov bola zverejnená

vo výške 10,77 % a nie 14,70 % ako uvádza zmluva. Uvedenie vyššieho údaja o priemernej hodnote
RPMN ako bola v skutočnosti zavádza spotrebiteľa v tom, že obdobné úvery na trhu a teda aj úvery
poskytované konkurenciou sú nevýhodnejšie ako v skutočnosti, čo následne vedie spotrebiteľa k záveru,
že úver poskytovaný žalobkyňou je výhodnejší než v skutočnosti je. Zároveň je nesprávne uvedený údaj
o celkovej výške spotrebiteľského úveru v zmysle § 9 ods. 2 písm. g) zákona č.129/2010 Z.z. (uvedená

je suma 13.200,- eur), keďže v rozpore s eurokomformným výkladom v sebe zahŕňa aj poplatok za
poskytnutie medziúveru (158,40 eur) a teda predmetný úver bol reálne poskytnutý v nižšej ako zmluvne
dohodnutej výške.

6.Žalovanámázato,žespomenutýrozsudokNajvyššiehosúduSRz30.06.2022,sp.zn.9Cdo/287/2021

(R49/2022), riešil a upravil po skutkovej aj právnej stránke totožnú situáciu, kedy „žalovanej bol na
základe zmluvy poskytnutý úver 8.000,-eur, z ktorého časť finančných prostriedkov vo výške 400,-
eur bola použitá na úhradu poplatku za poskytnutie úveru započítaním v deň poskytnutia úveru
v zmysle bodu 3.5. článku 3 Obchodných podmienok pre úvery občanom“ ako to vyplýva aj zo
samotného odôvodnenia rozhodnutia, pričom v bode 11. odôvodnenia dovolací súd uvádza: „Jednou

z podstatných náležitostí zmluvy o spotrebiteľskom úvere je údaj o celkovej výške úveru. V zmysle
definície zákona o spotrebiteľských úveroch ide o maximálnu výšku alebo súčet všetkých finančných
prostriedkov poskytnutých na základe zmluvy. Zákon zároveň definuje osobitne aj pojem celkových
nákladov spotrebiteľa ako všetkých nákladov spojených s úverom vrátane poplatkov akéhokoľvekdruhu. Pokiaľ je teda predmetom posúdenia poplatok za poskytnutie úveru, ktorý je bez pochýb
nákladom spotrebiteľa súvisiacim s úverom, potom je pojmovo vylúčené, aby bol zároveň považovaný
za finančné prostriedky poskytnuté na základe úverovej zmluvy. Žalobkyňa tak síce formálne poskytla

žalovanej finančné prostriedky v sume 8.000,- eur, avšak v dôsledku následného odpočítania poplatku
za poskytnutie úveru s týmito finančnými prostriedkami žalobkyňa nemohla disponovať a v skutočnosti
jej bola ako úver poskytnutá suma nižšia, než bola deklarovaná v zmluve o úvere. Navyše v dôsledku
navýšenia celkovej výšky úveru o poplatok za poskytnutie úveru nemôže byť správne vypočítaná
ani výška RPMN, pretože dôsledkom neoprávneného zahrnutia poplatku za poskytnutie úveru, ktorý

predstavuje celkový náklad úveru pre spotrebiteľa, do celkovej výšky úveru, bude podhodnotenie
RPMN, keďže výpočet RPMN je závislý od výšky poskytnutého úveru. K vyjadreniu žalobkyne ohľadom
skúmania bonity uviedla, že účelom § 7 zákona č.129/2010 Z.z. je preukázanie splnenia zákonných
povinností veriteľa a teda zároveň preukázanie ním uplatňovaného nároku, s poukazom na sankcie
pri jeho nesplnení uvedené v § 11 ods.2 zákona 129/2010 Z.z. a taktiež s poukazom na článok 8
ods. 1 smernice Európskeho parlamentu a Rady 2008/48/ES o zmluvách o spotrebiteľskom úvere,

pričom pri absencii uvedených skutočností v žalobe ide zároveň o nesplnenie zákonných povinností
čo sa týka náležitosti žaloby v zmysle ustanovení §132 Civilného sporového poriadku, nedošlo k
pravdivému a úplnému opísaniu rozhodujúcich skutočností uplatňovaného nároku. Poprela tvrdenia
žalobkyne uvedené v bode VII. jeho vyjadrenia, a to že – „Ak klient minimálne 12 mesiacov pravidelne
mesačne uhrádzal splátky úveru, mal vyhovujúcu platobnú disciplínu a výška splátky požadovaného

úveru neprevyšovala výšku splátky splácaných úverov spolu, tak v zmysle podmienok platnej legislatívy
v čase poskytnutia úveru, bola žalobkyňa oprávnená poskytnúť žalovaným daný úver na základe
takto preverenej bonity z úveru. Nakoľko výška splátky nového úveru (82,41 eur) bola nižšia ako
výška splátky refinancovaného úver (89,95 eur), žalovaným vznikol nárok na takýto typ úveru.“
Tvrdenie žalobkyne je zavádzajúce, keďže v čase poskytnutie predmetného úveru neexistovalo žiadne

zákonné ustanovenie, na ktoré žalobkyňa vo vyjadrení odkazuje, ktoré by ju zbavilo povinnosti
preveriť príjmy a výdavky žalovaných. Z vyjadrenia žalobkyne je zrejmé, že jediným parametrom,
ktorý mala pri posudzovaní schopnosti žalovaných splácať predmetný spotrebiteľský úver je údaj z
úverového registra, pričom o ďalšie pravidelné mesačné výdavky žalovaných sa právny predchodca
žalobkyne nezaujímal a tak zrejme ani nezohľadnil úver, ktorý poskytol žalovanému on sám pred

poskytnutím predmetného úveru na základe žiadosti zo dňa 15.01.2015 (viď údaj z úverového
registra) vo výške 43.000,- eur. Žalobkyňa nepreukázala, že pred poskytnutím predmetného úveru
mala dostatočné informácie o pravidelnom mesačnom príjme dlžníkov a taktiež nepreukázala, že
mala dostatočné informácie o ich príjmoch a výdavkoch. V zmysle Odporúčania Národnej banky
Slovenska č. 1/2014 zo dňa 7.10.2014 v oblasti politiky obozretnosti na makroúrovni k rizikám

spojeným s vývojom na trhu retailových úverov (https://nbs.sk/dohlad-nad finacnym-trhom/legislativa/
legislativa/deteail-dokumentu/odporucanie - narodnej-banky-slovenska-c-1-2014-zo-7-oktobra-2014-v-
oblastipolitiky-obozretnosti-na-makroúrovni-k-rizikam spojenym-s-vyvojom-na-trhu-retailovych-úverov/)
je ukazovateľom schopnosti klienta splácať úver ukazovateľ finančnej rezervy domácnosti klienta, ktorý
zohľadňuje príjmy domácnosti, bežné životné náklady typické pre domácnosť žiadateľa o úver (najmä

výdavky na bývanie, energie, telekomunikačné služby, poistenie, výdavky osobnej spotreby, výdavky
na starostlivosť o deti, výdavky stanovené zákonnými požiadavkami a pod.) a výdavky domácnosti
vyplývajúce zo všetkých jej finančných záväzkov vrátane novoposkytovaného úveru, pričom banke sa
odporúča, v súvislosti so záväzne stanoveným limitom na ukazovateľ schopnosti klienta splácať úver,
mať k dispozícii také informácie, ktoré jej umožnia vyhodnotiť výšku a variabilitu príjmov domácnosti

klienta, kedy by banka mala informácie o príjme overiť z iných nezávislých interných alebo externých
zdrojov (článok V.). Pokiaľ si žalobkyňa uplatňuje právo na plnenie zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere,
je nutné vyhodnotiť, či pri uzatvorení zmluvy boli splnené všetky povinnosti a podmienky, ktoré na tieto
zmluvné vzťahy kladie právna úprava zameraná na ochranu spotrebiteľa, t.j. § 52 a nasl. OZ, zákon
č. 129/2010 Z.z. a ďalšie. Je na žalobkyni, aby preukázala, že bonitu žalovanej náležite skúmala, že

si splnila povinnosť vyplývajúcu jej z § 7 ods. 1 zákona č. 129/2010Z.z. Aj za stavu, že žalobkyňa
by skúmala zadlženosť žalovaných pred vstupom do zmluvného vzťahu, uvedené nemožno samo
o sebe považovať za náležité splnenie si povinnosti vyplývajúcej z § 7 ods. 1 zákona č. 129/2010
Z.z. Bez toho, aby žalobkyňa skúmala aj iné aspekty, napr. príjem, počet vyživovacích povinností,
mesačné výdavky žalovaných a pod., nemohla si utvoriť reálny obraz o majetkovej situácii žalovaných,

potrebnej pre posúdenie schopnosti žalovaných splácať dlh zo zmluvy. Pre účely posúdenia splnenia
povinnosti uloženej dodávateľovi v ust. 7 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z.z. nie je smerodajné, aká bola
reálna finančná, majetková, sociálna situácia spotrebiteľa, ale akým spôsobom dodávateľ (žalobkyňa)
pristupoval k zisťovaniu a hodnoteniu bonity klienta. V prípade žalovanej žalobkyňa nepreukázala a tedaneuniesladôkaznébremenotvrdenia,žepostupovalavzmyslevyššieuvedeného.Čosatýkaneplatnosti
vyhlásenia mimoriadnej splatnosti úveru poukázala na ustálenú rozhodovaciu prax Najvyššieho súdu
Slovenskej republiky vyjadrenú v rozhodnutí sp.zn. 5Cdo/36/2020 uverejnenú pod č. R4/2021 Zbierke

stanovísk NS a rozhodnutí súdov SR č. 1/2021 z ktorého vyplýva: „Dovolací súd po oboznámení sa s
obsahom spisu vychádzajúc z vyššie citovaných ustanovení § 53 ods. 9 s § 565 Občianskeho zákonníka
dospel k záveru, že v prejednávanej veci nedošlo k platnému postúpeniu splatnej pohľadávky. Z čl.
IV. bod 1 Zmluvy ... totiž vyplýva, že za účelom splácania predmetného spotrebiteľského úveru bol
zmluvnými stranami dohodnutý pravidelný termín mesačných splátok úveru na 15. deň v mesiaci. K

doručeniuprávnehoúkonuformálneoznačenéhoako„Výzvanazaplateniezáväzkupolehotesplatnosti“
zo 16.01.2012 žalovanej došlo v z mysle článku X. bod 3 úverovej zmluvy dňa 23.01.2012 a k doručeniu
vyhlásenia úveru za predčasne splatný došlo na základe právneho úkonu formálne označeného ako
„Vyhlásenie úveru za predčasne splatný“ z 23.02.2012 v zmysle článku X. bod 3 úverovej zmluvy
až dňa 08.03.2012. Z toho jednoznačne vyplýva, že veriteľ nerealizoval svoje právo na zaplatenie
celej pohľadávky v súlade s druhou vetou vyššie citovaného ustanovenia § 565 OZ. Keďže podľa

názoru dovolacieho súdu ust. § 92 ods. 8 zákona o bankách umožňovalo banke právo postúpiť inej
osobe (a to aj osobe, ktorá nie je bankou) len splatnú pohľadávku, resp. časť pohľadávky, ktorá je
splatná, a v tomto prípade došlo k postúpeniu nesplatnej pohľadávky, išlo o postúpenie v rozpore
s uvedeným ustanovením, a teda o absolútne neplatný právny úkon v zmysle § 39 Občianskeho
zákonníka.“ Vyššie uvedené rozhodnutie Najvyššieho súdu SR bolo napadnuté zo strany žalobcu

ústavnou sťažnosťou, ktorú Ústavný súd Slovenskej republiky uznesením sp.zn. IV. ÚS 69/2023 zo dňa
07.02.2023 odmietol ako zjavne neopodstatnenú pričom si osvojil závery uvedeného rozhodnutia NS SR
a vzhliadol ich ako ústavne udržateľné. Ak je teda zmluva o úvere neplatná v časti postavenia žalovanej
ako spoludlžníčky resp. alternatívne je predmetný úver bezúročný a bez poplatkov a zároveň nedošlo
ku platnému zosplatneniu úveru z dôvodov uvedených v odpore na platobný rozkaz a v tomto vyjadrení,

potom žalobkyňa nemá právo na žiadne úroky z medziúveru a všetky plnenia žalovaných je potrebné
započítať ako vklady na stavebné sporenie. A teda z vyššie uvedeného je možné vyvodiť, že nárok
žalobkyne v rozsahu podanej žaloby nie je dôvodný, žaloba bola podaná predčasne a preto s poukazom
na ustanovenia Civilného sporového poriadku žalovaná navrhla, aby súd žalobu v celom rozsahu
zamietol ako zjavne nedôvodnú a zaviazal žalobkyňu na úhradu trov konania. K vyjadreniu pripojila:

Zápisnicu o pojednávaní z konania sp.zn. 10C/2/2021, Vyjadrenie žalobkyne adresované žalovanej zo
dňa 25.01.2024 a list žalovanej adresovaný žalobkyni zo dňa 24.04.2023.

7. Vo veci súd nariadil pojednávanie, na ktoré sa žalobkyňa ani jej právny zástupca nedostavili, pričom
svoju neúčasť ospravedlnili. Ďalej sa nedostavila žalovaná, za ktorú bol prítomný jej zástupca. Súd preto

v zmysle § 180 CSP konal v ich neprítomnosti.

8. Súd vykonal dokazovanie oboznámením sa so Zmluvou o úvere č. 0621352105 zo dňa 07.04.2015,
Amortizačnou tabuľkou pre medziúver (MÚ) a stavebný úver (SÚ), Predpokladmi, ktoré použil veriteľ pre
výpočet RPMN, Všeobecnými podmienkami stavebného sporenia pre fyzické osoby, Upozornením na

vyhlásenie mimoriadnej splatnosti zo dňa 07.09.2023, Oznámením o vyhlásení mimoriadnej splatnosti
zo dňa 19.10.2023, Predžalobnou výzvou na zaplatenie dlhu zo dňa 15.11.2023, Výpisom z účtu
medziúveru, Výpisom z účtu stavebného sporenia, Zoznamom dokladov účelového použitia, Výpočtom
zostatku splácaného úveru, Zmluvou o poskytnutí spotrebiteľského úveru „Flexipôžička“, Žiadosťou
o úver bez záložného práva, Výpisom z registra klientskych informácií, príkladom výpočtu RPMN,

Súhrnnými informáciami o údajoch o novoposkytnutých spotrebiteľských úveroch veriteľmi za 4. štvrťrok
2014., Zápisnicou o pojednávaní z konania sp.zn. 10C/2/2021, Vyjadrením žalobkyne adresovaným
žalovanej zo dňa 25.01.2024, Listom žalovanej adresovaným žalobkyni zo dňa 24.04.2023 a zistil
nasledovný skutkový stav:

9. Dňa 27.02.2015 dlžník B. B. a žalovaná požiadali žalobkyňu o úver bez záložného práv, a to s cieľovou
sumou 14.000,- eur.

10. Dňa 07.04.2015 došlo k uzatvoreniu Zmluvy o úvere č. 0621352105 medzi žalobkyňou ako
veriteľom aB.B.,nar.XX.XX.XXXX,bytomC.XXXakodlžníkom,ažalovanouakospoludlžníkomzodňa

07.04.2015 vyplýva, že na preklenutie obdobia, kým dlžník splní všetky podmienky na pridelenie cieľovej
sumy a poskytnutie stavebného úveru, poskytne veriteľ dlžníkovi medziúver pod číslom 0621352906 vo
výške 13.200,- eur, pričom pri dodržaní všetkých zmluvných podmienok ako aj Všeobecných
podmienok sa medziúver zúčtuje bez osobitnej dohody s nasporenou sumou na účte stavebnéhosporenia, čím sa medziúver zmení na stavebný úver pod číslom 0621352105 vo výške cca
7.855,15 eur (Článok I. Zmluvy o úvere).

11. Z článku II. Zmluvy o úvere vyplývajú základné úverové podmienky pre medziúver ako aj stavebný
úver: druh úveru: medziúver/spotrebiteľský úver na dobu určitú, číslo účtu medziúveru: 0621352906,
výška medziúveru/celková výška úveru: 13.200,- eur, úroková sadzba medziúveru: 5,49 % p.a., výška
mesačnej splátky úrokov z medziúveru: 60,39 eur, splatnosť splátok úrokov z medziúveru: 15. deň

mesiaca, počet splátok úrokov z medziúveru do pridelenia cieľovej sumy (ďalej len CS): 252, úroková
sadzba úroku z omeškania z omeškaných splátok medziúveru: maximálne vo výške ustanovenej
podľa predpisov občianskeho práva, aktuálne vo výške základnej úrokovej sadzby Európskej centrálnej
banky platnej k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu zvýšenej o 5 percentuálnych
bodov, číslo účtu stavebného úveru: 0621352105, výška stavebného úveru po pridelení cieľovej
sumy: 7.855,15 eur, úroková sadzba stavebného úveru: 2,90 % p.a., výška mesačnej splátky vrátane

úrokov stavebného úveru: 82,41 eur, splatnosť splátok stavebného úveru: 15. deň mesiaca, počet
splátok istiny stavebného úveru: 108, počet splátok úrokov stavebného úveru: 108, úroková sadzba
úroku z omeškania z omeškaných splátok stavebného úveru: maximálne vo výške ustanovenej podľa
predpisov občianskeho práva, aktuálne vo výške základnej úrokovej sadzby Európskej centrálnej banky
platnej k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu zvýšenej o 5 percentuálnych bodov. Doba

trvania medziúveru/stavebného úveru: 30 rokov, konečná splatnosť medziúveru/stavebného úveru:
15.03.2045 za predpokladu, že si dlžník bude plniť svoje povinnosti za podmienok a v lehotách
uvedených v zmluve a vo Všeobecných podmienkach, ROMN pri stavebnom úvere 2,94 % p.a., RPMN
pri medziúvere 5,76 % p.a., priemerná hodnota RPMN spotrebiteľských úverov za predchádzajúci
kalendárny štvrťrok v SR stanovená MF SR platná ku dňu podpisu zmluvy 14,70 % p.a., celková výška

medziúver: 13.200,- eur, celková čiastka medziúveru, ktorú musí dlžník zaplatiť: 29.632,45 eur.

12. Podľa Článku III. Zmluvy o úvere – Účel a dokladovanie účelu úveru bod 3.1, účelom úveru v súlade
sozákonomč.310/1992Zb.ostavebnomúverejemodernizáciaaobnovabytu,rodinnéhodomuvrátane
súvisiacich drobných stavieb, bytového domu alebo na udržiavacie práce na nich.

13. V Článku X. bod 10.1 Zmluvy o úvere sa zmluvné strany dohodli, že veriteľ má právo vyhlásiť
mimoriadnu splatnosť celého zostatku úveru s príslušenstvom pred dohodnutou lehotou splatnosti, t.j.
veriteľ má právo požadovať zaplatenie celého zostatku úveru s príslušenstvom a dlžník je povinný

celý zostatok úveru s príslušenstvom zaplatiť aj pred dňom konečnej splatnosti úveru, predovšetkým
v prípade ak je dlžník v omeškaní s platením čo i len jednej splátky stavebného úveru resp. úrokov
z medziúveru po dobu dlhšiu ako tri mesiace alebo je v omeškaní s platením čo i len jedného vkladu na
účet zmluvy o stavebnom sporení po dobu dlhšiu ako tri mesiace.

14. Podľa Článku XI. Zmluvy o úvere - Záverečné ustanovenia bod 11.1, právny vzťah medzi zmluvnými
stranamisa riadi právnym poriadkom SR, zák. číslom 310/1992 Zb. o stavebnom sporení v platnom
znení, Obchodným zákonníkom číslo 513/1991 Zb., Občianskym zákonníkom číslo 40/1964 Zb.
a zák. číslo 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov
v platnom znení a Všeobecnými podmienkami pre stavebné sporenie pre fyzické osoby, ktoré obdržal

spolu so zmluvou a s obsahom ktorých súhlasí.

15. Z výpisu z účtu medziúveru vyplýva, že na predmetný úver boli vykonané splátky v celkovej sume
4.714,91 eur.

16. Listom zo dňa 07.09.2023 „Upozornenie na vyhlásenie mimoriadnej splatnosti“ žalobkyňa dlžníkovi
ažalovanejoznámila,žedňa30.09.2023vyhlásimimoriadnusplatnosťúveru,nakoľkonapriekzaslaným
výzvam nedošlo k uhradeniu vkladov na účte stavebného sporenia a omeškaných úrokov z medziúveru,
vrátane splátky za mesiac september 2023 spolu vo výške 483,12 eur titulom úrokov z medziúveru

a 170,23 eur titulom vkladov stavebného sporenia. V prípade, ak do 30.09.2023 nedôjde k úhrade,
bude im doručené Oznámenie o vyhlásení mimoriadnej splatnosti úveru s vyčíslením celkovej dlžnej
sumy(cca14.157,99eur). DlžníkovibolopredmetnéUpozorneniedoručenédňa18.09.2023ažalovanej
(spoludlžníkovi) dňa 13.09.2023.17. Listom zo dňa 19.10.2023 „Oznámenie o vyhlásení mimoriadnej splatnosti úveru“ žalobkyňa

dlžníkovi a žalovanej oznámila, že z dôvodu porušenia dohodnutých povinností, nakoľko sú v omeškaní
s platením vkladov na účet zmluvy o stavebnom sporení a úrokov z medziúveru po dobu dlhšiu ako
tri mesiace, boli naplnené skutočnosti v zmysle Zmluvy o úvere, resp. Všeobecných podmienok
stavebného sporenia (VPSS) na vyhlásenie mimoriadnej splatnosti úveru. Jedným z dôvodov na
vyhlásenie mimoriadnej splatnosti úveru je skutočnosť, že na hnuteľný alebo nehnuteľný majetok

ktoréhokoľvek účastníka úverového vzťahu alebo záložcu začne exekúcia. Vzhľadom k tomu, že boli
porušené dohodnuté podmienky, nakoľko na majetok dlžníka bola začatá exekúcia, boli naplnené
skutočnosti v zmysle Zmluvy o úvere, resp. VPSS na vyhlásenie mimoriadnej splatnosti úveru. Ďalej
žalobkyňa oznámila, že ku dňu 18.10.2023 nastáva mimoriadna splatnosť celého úveru na základe
Zmluvy o úvere, resp. VPSS. Na základe tejto skutočnosti žiadala vrátiť celú dlžnú sumu vrátane
príslušenstva, ktorá ku dňu 18.10.2023 predstavuje 14.254,74 eur z toho istina 13.036,22 eur a úroky

1.079,92 eur, poplatok z omeškania 0,- eur a ostatné poplatky 138,60 eur. Dlžníkovi bolo predmetné
oznámenie doručené dňa 31.10.2023 a žalovanej (spoludlžníkovi) dňa 24.10.2023.

18.Listomzodňa15.11.2023„Predžalobnávýzva“ žalobkyňažalovanejoznámila,ževočinejevidujedlh
vo výške 14.413,52 eur a vyzvala ju na okamžitú úhradu dlžnej sumy. Predmetná výzva bola žalovanej

doručená dňa 22.11.2023.

19. Žalobkyňa lustráciou v spoločnom registri bankových a nebankových informácií preverovala úverové
zaťaženie dlžníka a žalovanej.

20. Žalobkyňa lustráciou v Sociálnej poisťovni zisťovala či je dlžník (B. B.) zamestnaný.

21. Listom zo dňa 25.01.2024 žalobkyňa žalovanej o.i. oznámila, že dlžník p. B. žalobkyni nepredkladal

potvrdenie o príjme a ani žiadne takéto potvrdenie nebolo súčasťou úverového spisu. Schopnosť klienta
plniť si svoje finančné záväzky bola v tomto prípade preverená z analýzy jeho finančného správania sa
v úvere, ktorý splácal vo VÚB, a.s.
22. Podľa § 497 Obchodného zákonníka účinného v čase uzatvorenia zmluvy, zmluvou o úvere sa
zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej

sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.
23. Podľa § 39 Občianskeho zákonníka účinného v čase uzatvorenia zmluvy, neplatný je právny úkon,
ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým
mravom.
24. Podľa § 52 ods. 1,2,3,4 Občianskeho zákonníka účinného v čase uzatvorenia zmluvy,

spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so
spotrebiteľom. Ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce
právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany,
ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom
je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné. Dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení

spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.
Spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci
predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.
25. Podľa § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka účinného v čase uzatvorenia zmluvy, ak ide o plnenie
zo spotrebiteľskej zmluvy, ktoré sa má vykonať v splátkach, môže dodávateľ uplatniť právo podľa §

565 najskôr po uplynutí troch mesiacov od omeškania so zaplatením splátky a keď súčasne upozornil
spotrebiteľa v lehote nie kratšej ako 15 dní na uplatnenie tohto práva.
26. Podľa § 565 Občianskeho zákonníka účinného v čase uzatvorenia zmluvy, ak ide o plnenie v
splátkach, môže veriteľ žiadať o zaplatenie celej pohľadávky pre nesplnenie niektorej splátky, len ak to
bolo dohodnuté alebo v rozhodnutí určené. Toto právo však môže veriteľ použiť najneskôr do splatnosti

najbližšie nasledujúcej splátky.
27. Podľa § 1 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o zmene a doplnení
niektorýchzákonov(ďalejlenakozákonospotrebiteľskýchúveroch)vzneníúčinnomkudňuuzatvorenia
zmluvy, spotrebiteľským úverom na účely tohto zákona je dočasné poskytnutie peňažných prostriedkovna základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme pôžičky, úveru, odloženej platby alebo obdobnej
finančnej pomoci poskytnutej veriteľom spotrebiteľovi. Spotrebiteľský úver podľa tohto zákona nemožno
poskytnúť finančnými prostriedkami v hotovosti.

28. Podľa § 2 písm. a), b), d) zákona o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom ku dňu uzatvorenia
zmluvy,naúčelytohtozákonasarozumiea)spotrebiteľomfyzickáosoba,ktoránekonávrámcipredmetu
svojho podnikania alebo povolania, b) veriteľom fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá ponúka
alebo poskytuje spotrebiteľský úver v rámci svojej podnikateľskej činnosti, d) zmluvou o spotrebiteľskom
úvere zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa

zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť celkové náklady spotrebiteľa spojené so
spotrebiteľským úverom.
29. Podľa § 7 ods. 1, 2 zákona o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom ku dňu uzatvorenia
zmluvy, (1) Veriteľ je pred uzavretím zmluvy o spotrebiteľskom úvere alebo pred zmenou tejto
zmluvy spočívajúcej v navýšení spotrebiteľského úveru povinný posúdiť s odbornou starostlivosťou
schopnosť spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver, pričom berie do úvahy najmä dobu, na ktorú sa

poskytuje spotrebiteľský úver, výšku spotrebiteľského úveru, príjem spotrebiteľa a prípadne aj účel
spotrebiteľského úveru. (2) Spotrebiteľ je povinný poskytnúť veriteľovi na jeho žiadosť úplné, presné
a pravdivé údaje potrebné na posúdenie schopnosti spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver; tým nie
je dotknuté právo veriteľa využívať informácie o spotrebiteľovi z príslušnej databázy za podmienok
ustanovených osobitným zákonom.

30. podľa § 7 ods. 15,16,17 zákona o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom ku dňu uzatvorenia
zmluvy, 15) Veriteľ je povinný postupovať pri poskytovaní spotrebiteľského úveru na základe zmluvy
o spotrebiteľskom úvere obozretne a ponúkať a poskytovať spotrebiteľské úvery a) spôsobom, ktorý
nepoškodzujespotrebiteľov,ab)sodbornoustarostlivosťou;vynaloženieodbornejstarostlivostijeveriteľ
povinný hodnoverne preukázať. (16) Vynaložením odbornej starostlivosti sa rozumie najmä to, že veriteľ

a) poskytne spotrebiteľovi informácie pred uzatvorením zmluvy o spotrebiteľskom úvere podľa § 4 a
5, b) posúdi schopnosť spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver s ohľadom na získané informácie o
spotrebiteľovi; (17) Veriteľ je povinný v záujme odbornej starostlivosti pri poskytovaní spotrebiteľských
úverov vytvoriť a udržiavať systém posúdenia schopnosti spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver a
postupovať v súlade s týmto systémom a vytvoriť a udržiavať systém poskytovania spotrebiteľských

úverov.
31. Podľa § 9 ods. 2 písm. g), k) zákona o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom ku dňu uzatvorenia
zmluvy, zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí podľa Občianskeho zákonníka
musí obsahovať tieto náležitosti: celkovú výšku a konkrétnu menu spotrebiteľského úveru a podmienky
upravujúce jeho čerpanie, ročnú percentuálnu mieru nákladov a celkovú čiastku, ktorú musí spotrebiteľ

zaplatiť, vypočítané na základe údajov platných v čase uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere;
uvedú sa všetky predpoklady použité na výpočet tejto ročnej percentuálnej miery nákladov.
32. Podľa § 11 ods. 1 písm. b) zákona o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom ku dňu uzatvorenia
zmluvy, poskytnutý spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov, ak b) zmluva o
spotrebiteľskom úvere neobsahuje náležitosti podľa § 9 ods. 2 písm. a) až l), s), z) a aa).

33. Podľa § 11 ods. 2 zákona o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom ku dňu uzatvorenia zmluvy, ak
veriteľ nekonal s odbornou starostlivosťou podľa § 7 ods. 1, nie je oprávnený vyžadovať od spotrebiteľa
jednorazové splatenie spotrebiteľského úveru. V prípade hrubého porušenia povinnosti podľa § 7 ods.
1 sa úver považuje za bezúročný a bez poplatkov. Za hrubé porušenie povinnosti podľa § 7 ods.
1 sa považuje posudzovanie schopnosti splácať úver veriteľom bez akýchkoľvek údajov o príjmoch,

výdavkoch a rodinnom stave spotrebiteľa alebo bez prihliadnutia na údaje z príslušnej databázy alebo
registra na účely posudzovania schopnosti spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver.
34. Z vykonaného dokazovania mal súd za preukázané, že medzi žalobkyňou ako veriteľom a dlžníkom
a žalovanou ako spoludlžníkom bola dňa 07.04.2015 uzavretá „Zmluva o úvere“ (ďalej len „úverová
zmluva“) podľa § 497 a nasl. Obchodného zákonníka, na základe ktorej sa veriteľ zaviazal poskytnúť

žalovanej (a dlžníkovi) medziúver vo výške 13.200,- eur, ktorý sa dlžník a žalovaná ako spoludlžník
zaviazali splatiť za podmienok dohodnutých v označenej úverovej zmluve.

35.Vzhľadomnapovahuúčastníkovprávnehovzťahujetátozmluvaspotrebiteľskouzmluvoupodľa§52

a nasl. Občianskeho zákonníka. Je nepochybné, že sa jedná o typovú spotrebiteľskú zmluvu. Základnou
črtou spotrebiteľských zmlúv je to, že sú pre spotrebiteľa vopred pripravené a nie je vytvorený priestor
na dojednávanie ich obsahu alebo zmien. Daná zmluva túto charakteristiku spĺňa, žalobkyňa konala
v rámci predmetu svojej podnikateľskej činnosti, a keďže z obsahu spisu nevyplýva, že žalovaná (adlžník) ako fyzická osoba konala v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti,
resp. že by im bol poskytnutý úver na výkon zamestnania, povolania, z tohto dôvodu sa považujú za
spotrebiteľov. Predmetnú zmluvu je zároveň potrebné posúdiť aj ako zmluvu o spotrebiteľskom úvere

podľa zákona o spotrebiteľských úveroch č. 129/2010 Z. z. Nepreukázalo sa, že by strany zabezpečili
úver záložným právom k nehnuteľnosti, tiež z vykonaného dokazovania nevyplýva, že by úver bol
vyplatený za účelom výstavby alebo nadobudnutia nehnuteľnosti. Na základe uvedeného teda úver
spĺňal definíciu spotrebiteľského úveru podľa zákona č. 129/2010 Z. z.

36. Pokiaľ žalovaná namietala, že nebolo jej vôľou vstúpiť do zmluvného vzťahu ako spoludlžník ale ako
ručiteľ,takútoskutočnosťnepreukázala.Bolopreukázané,žepredmetnúzmluvuvlastnoručnepodpísala
v postavení spoludlžníka, pričom podpis bol úradne osvedčený a v zmysle ktorej zmluvy od apríla 2015
boli v prospech žalobkyne uhrádzane mesačné splátky. Pre úplnosť súd však uvádza, že v prípade ak
by dlžník – B. B. predmetný úver nesplácal, žalobkyňa by mala nárok žiadať dlžné splátky od žalovanej
i v postavení ručiteľky, preto by jej postavenie bolo v danom prípade totožné.

37. Z „Výpisu z účtu medziúveru“ mal súd preukázané, že žalovanej (a dlžníkovi) bol na základe úverovej
zmluvy reálne poskytnutý medziúver len v sume 13.041,60 eur (a to v 3 výplatách), pričom na poplatok
za spracovanie Stavebného úveru a medziúveru si žalobkyňa zaúčtovala 158,40 eur. Podľa „Výpisu
z účtu medziúveru“ žalovaná a dlžník vykonali na splatenie medziúveru a jeho príslušenstva celkovo

4.714,91 eur v splátkach v rôznej výške. Z dôvodu, že žalovaná (a dlžník) splátky medziúveru riadne a
včas neuhradili a boli v omeškaní, žalobkyňa ako veriteľ dňa 18.10.2023 úver zosplatnila.

38. Vzhľadom k tomu, že sa jedná o zmluvu o spotrebiteľskom úvere podľa zákona č. 129/2010 Z.z.

(účinného ku dňu uzatvorenia zmluvy), súd skúmal, či daná zmluva má všetky zákonom stanovené
náležitosti na to, aby žalobkyňa ako dodávateľ mala právo žiadať od žalovanej ako spotrebiteľa úroky,
prípadne poplatky.

39. Preskúmaním zmluvy o úvere dospel súd k záveru, že údaj o celkovej výške úveru (medziúveru)
je v zmluve o úvere uvedený nesprávne v rozpore so zákonným ustanovením § 9 ods. 2 písm. g)
zákona č. 129/2010 Z.z. Výška medziúveru je v zmluve uvedená sumou 13.200,- eur, pričom v zmysle
článku VIII., bod 8.1. zmluvy o úvere si žalobkyňa účtuje poplatok za spracovanie úveru, ktorýsi veriteľ
zúčtuje pri prvom čerpaní peňažných prostriedkov tak, že celková suma poukazovaných peňažných

prostriedkov úveru bude znížená o výšku tohto poplatku. Poplatok za spracovanie úveru činil 158,40
eur (1,2 % z cieľovej sumy) a o túto sumu bola výška finančných prostriedkov poskytnutých dlžníkovi
a žalovanej znížená na sumu 13.041,60 eur. Od nesprávneho údaju o celkovej výške spotrebiteľského
úveru je následne možné odvodiť aj nesprávnosť údaju o ročnej percentuálnej miere nákladov (ďalej
aj „RPMN“). Vzhľadom na uvedenú absenciu údajov, resp. nesprávny údaj o výške RPMN, sa úver

poskytnutý dlžníkovi a žalovanej považuje za bezúročný a bezpoplatkov podľa § 11 ods. 1 písm.
b) zákona č. 129/2010 Z.z. a žalovaná je povinná zaplatiť žalobkyni iba istinu poskytnutého úveru
bez úrokov a poplatkov. Hoci je zmluva o úvere bezúročná a bezpoplatková, nemožno ju považovať
za absolútne neplatnú, pretože je dostatočne určitou a zrozumiteľnou vo vzťahu k v nej uvedeným
zmluvným podmienkam.

40. Vzhľadom k tomu, že predmetná zmluva je zároveň aj zmluvou o spotrebiteľskom úvere v
zmysle § 2 písm. d) zákona č. 129/2010 Z. z., pričom žalobkyňa vystupovala v pozícii veriteľa (§
2 písm. b) zákona č. 129/2010 Z. z.) a žalovaná v pozícii spotrebiteľa (§ 2 písm. a) zákona č.
129/2010 Z. z.). Z uvedeného zákona vyplývajú zmluvným stranám určité povinnosti, medzi ktoré

patrí i povinnosť veriteľa pred uzavretím zmluvy o spotrebiteľskom úvere alebo pred zmenou tejto
zmluvy spočívajúcej v navýšení spotrebiteľského úveru posúdiť s odbornou starostlivosťou schopnosť
spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver (§ 7 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z. z.). Pokiaľ totiž veriteľ nekonal
s odbornou starostlivosťou podľa § 7 ods. 1 cit. zákona, nie je oprávnený vyžadovať od spotrebiteľa
jednorazové splatenie spotrebiteľského úveru a v prípade hrubého porušenia povinnosti podľa § 7

ods. 1 cit. zákona sa úver považuje za bezúročný a bez poplatkov. Za hrubé porušenie sa považuje
posudzovanie schopnosti splácať úver veriteľom bez akýchkoľvek údajov o príjmoch, výdavkoch a
rodinnom stave spotrebiteľa, alebo bez nahliadnutia do príslušnej databázy údajov o spotrebiteľoch na
účely posudzovania jeho schopnosti splácania úveru (§ 11 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z. z.). To, čiveriteľpreduzavretímzmluvyospotrebiteľskomúvereposudzovalsodbornoustarostlivosťouschopnosť
žalovanej ako spotrebiteľky splácať spotrebiteľský úver, skúma súd ex offo (napr. rozhodnutie Súdneho
dvora EÚ C-679/18, C-449/2013 a iné).

41. Zákon č. 129/2010 Z. z. vyžaduje skúmanie bonity klienta s odbornou starostlivosťou, t. j. vyžaduje
vyšší stupeň obozretnosti a odbornosti. Pre naplnenie podmienok uvedených v ustanovení § 7 ods. 1
zákona o spotrebiteľských úveroch nepostačuje len formálne zistenie základných informácií o výške
príjmov a výdavkov spotrebiteľa, ale aj ich preukázanie a odborné posúdenie. Ak by pre splnenie

zákonnej podmienky „s odbornou starostlivosťou posúdiť schopnosť spotrebiteľa splácať spotrebiteľský
úver“ postačovalo len uvedenie výšky príjmov a výdavkov na splácanie úverov spotrebiteľa, bez ich
náležitého preukázania a vyhodnotenia, nedošlo by k naplneniu účelu tohto ustanovenia, ktorým je
predchádzanie vzniku spotrebiteľskej insolventnosti (viď napr. rozsudok Krajského súdu v Trenčíne sp.
zn. 16CoCsp/1/2023 zo dňa 25.07.2023).

42. Veriteľ je v zmysle ustanovenia § 7 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z. z. povinný posúdiť schopnosť
spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver s ohľadom najmä na dobu, na ktorú sa poskytuje spotrebiteľský
úver, výšku spotrebiteľského úveru, príjem spotrebiteľa a prípadne aj účel spotrebiteľského úveru. Z
ustanovenia § 11 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z. z. možno vyvodiť, že rovnako dôležité sú aj údaje o

výdavkoch a rodinnom stave spotrebiteľa, overovanie údajov v príslušných databázach alebo registroch,
ako i napr. overovanie príjmu cez interné alebo externé zdroje nezávislé od spotrebiteľa. Dôraz pri
posúdení úverovej schopnosti je kladený na pomer medzi príjmami a výdavkami spotrebiteľa a na
posúdenie toho, či spotrebiteľovi zostane po vynaložení bežných výdavkov mesačne taká čiastka, aká
bude potrebná pre splácanie úveru. Preto veriteľ musí okrem iného analyzovať spotrebiteľov osobný

a domáci rozpočet, a to ako stranu príjmov, tak stranu výdavkov, vždy vo vzťahu ku konkrétnemu
žiadateľovi o úver. Analýza iba niektorej zo strán rozpočtu sama o sebe k posúdeniu úverovej schopnosti
nepostačuje.

43. Z vykonaného dokazovania je zrejmé, že veriteľ uzatvoril s dlžníkom a žalovanou zmluvu o úvere

dňa 07.04.2015. Je zrejmé, že veriteľ si zabezpečil informácie od dlžníka a žalovanej v tom smere, že je
sú obaja slobodní, majú 1 nezaopatrené dieťa. Dlžník je zamestnaný, má nevyplatený zostatok na úvere
voči VÚB, a.s. v sume 4.600,- eur. Pred poskytnutím úveru žalobkyňa lustráciou v registri bankových
informácii zisťovala úverové zaťaženie dlžníka a žalovanej.

44. Je teda zrejmé, že žalobkyňa pred uzavretím zmluvy s dlžníkom a žalovanou síce zisťovala
ich rodinný stav, a úverové záväzky, v konaní však nebolo preukázané, že by pred uzavretím zmluvy
zisťovala aj iné ako úverové výdavky dlžníka a žalovanej (SIPO, náklady na bývanie, telefón) a taktiež
žiadnym spôsobom nezisťovala výšku príjmu dlžníka a žalovanej, hoci v zmluve sa nachádza kolónka

za účelom vyplnenia údajov o príjme a nákladov na osobu (napr. vyžiadaním si príslušných dokladov,
potvrdení, faktúr a pod.). Uvedenú skutočnosť potvrdila i samotná žalobkyňa v liste adresovanom
žalovanej zo dňa 25.01.2024, kde uviedla, že dlžník B. B. nepredložil žiadny doklad o príjme a jeho
schopnosť plniť si finančné záväzky bola preverená z analýzy jeho finančného správania sa v úvere,
ktorý splácal vo VÚB, a.s. Žalobkyňa tak v konaní nepreukázala, že pred uzavretím zmluvy s dlžníkom

a žalovanou zisťovala ich príjem, a tiež aké sú ich výdavky na základné životné potreby napr. náklady
na bývanie, stravu, energie, cestovné, telefón, náklady na zdravotnú starostlivosť a pod., teda na také
základné a odôvodnené potreby, ktoré musí pravidelne vynakladať v priemere za mesiac.

45. Bez toho, aby žalobkyňa ako veriteľ skúmala aj tieto aspekty, t. j. skutočné výdavky dlžníka

a žalovanej, nemohla si utvoriť reálny obraz o ich celkovej finančnej situácii, ktorý je potrebný pre
posúdenie schopnosti splácať úver. Každý potenciálny klient - žiadateľ o úver je vysoko individuálny,
má rôzne životné potreby a z toho vyplývajúcu rôznu výšku výdavkov potrebných na uspokojenie týchto
svojich potrieb (napr. iné výdavky na bývanie budú v prípade prenajatého bytu alebo domu, iné v
prípade vlastného bytu alebo domu, niekto má pravidelne mesačne výdavky v súvislosti so zdravotnou

starostlivosťou a niekto nie a pod.), preto podľa názoru súdu veriteľ musí prihliadnuť na individuálne
náklady každého potenciálneho klienta a skúmať jeho reálne výdavky. Nie je prípustné, aby sa veriteľ
zbavil tejto povinnosti a za výdavky spotrebiteľa považoval automaticky v tom čase aktuálnu výšku
životného minima.46. Ako už bolo uvedené vyššie, zákon č. 129/2010 Z. z. vyžaduje, vychádzajúc z jeho znenia, skúmanie

bonity s odbornou starostlivosťou, teda vyšší stupeň obozretnosti a odbornosti veriteľa. Za posudzovanie
schopnosti spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver s odbornou starostlivosťou nemožno považovať to,
ak veriteľ – žalobkyňa vôbec nezisťovala skutočné výdavky na zabezpečenie základných životných
potrieb (bývanie, energie, iné platby) od spotrebiteľa- dlžníka a žalovanej.

47. Za týchto okolností má súd za to, že žalobkyňa pred poskytnutím úveru dlžníkovi a žalovanej-
spotrebiteľom nekonala s odbornou starostlivosťou tak, ako jej to ukladalo v tom čase platné a účinné
ustanovenie § 7 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z. z., ale naopak, svoje povinnosti podľa tohto ustanovenia
zákona porušila. Súd konštatuje, že v danom prípade boli naplnené predpoklady uvedené v ustanovení §
11 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z. z., t. j. že žalobkyňa nebola oprávnená vyžadovať od dlžníka a žalovanej
jednorazové splatenie spotrebiteľského úveru. Pokiaľ teda žalobkyňa úver zosplatnila, toto zosplatnenie

je neplatné podľa § 39 Občianskeho zákonníka.

48. Predčasne zosplatniť úver nebola žalobkyňa oprávnená aj z iného dôvodu, a síce, že nebol dodržaný
postup podľa § 565 a § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka. V prípade, ak zo strany veriteľa dôjde k
vyhláseniu úveru za predčasne splatný, a to v súlade s ustanovením § 565 OZ a § 53 ods. 9 OZ, pre

platný úkon zosplatnenia je zo strany veriteľa nevyhnutné, aby už v tejto výzve (upozornení spotrebiteľa
v lehote nie kratšej ako 15 dní na uplatnenie tohto práva) presne špecifikoval konkrétnu splátku,
pre ktorú jednorazovo a predčasne môže zosplatniť dlh (uznesenie NS SR sp. zn. 5Cdo/197/2022
zo dňa 26.06.2024) resp. pre platný úkon zosplatnenia je zo strany veriteľa nevyhnutné, aby v tomto
zosplatnení presne špecifikoval konkrétnu splátku, pre ktorú jednorazovo a predčasne zosplatnil celý

dlh (uznesenie NS SR sp. zn. 5Cdo/2/2023 zo dňa 25.01.2024). Žalobkyňa splnenie povinnosti v zmysle
vyššie citovaných zákonných ustanovení pre platné zosplatnenie spotrebiteľského úveru preukazovala
listom zo dňa 07.09.2023 upozorňujúcim dlžníka a žalovanú na možnosť zosplatnenia úveru a listom zo
dňa 19.10.2023, v ktorom žalobkyňa oznámila dlžníkovi a žalovanej, že dlh zosplatnila. Ani v jednom
z týchto listov nie je špecifikovaná splátka, pre ktorú mohlo dôjsť/došlo k zosplatneniu dlhu, preto na

základe týchto listov nemohlo dôjsť k platnému zosplatneniu. V liste zo dňa 07.09.2023 je síce uvedené,
že dlžník a žalovaná sú omeškaní s úhradou vkladov a splátok úrokov z úveru vrátane splátky za mesiac
september 2023 avšak uvedené nie je podľa názoru súdu dostačujúce, nakoľko pre splátku splatnú
v septembri 2023 by žalobkyňa jednak nemohla úver platne zosplatniť (s uvedenou splátkou nebol dlžník
a žalovaná ku dňu zosplatnenia 18.10.2023 v omeškaní 3 mesiace) a zároveň v predmetnom liste nie je

táto splátka riadne špecifikovaná konkrétnou sumou. Ak žalobkyňa úver ku dňu 18.10.2023 zosplatnila,
toto zosplatnenie je neplatné podľa § 39 OZ, keďže je v rozpore s § 53 ods. 9 OZ a § 565 OZ.

49. Na základe uvedeného je zrejmé, že zosplatnenie úveru žalobkyňou je neplatné v zmysle § 39
Občianskeho zákonníka, nakoľko k zosplatneniu došlo v rozpore so zákonom (či už § 11 ods. 2 zákona

č. 129/2010 Z. z., ale aj § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka). Dlžník a žalovaná malo teda aj naďalej
pokračovať v splácaní v zmysle zmluvy. Nakoľko je z vykonaného dokazovania zrejmé, že na predmetný
úver bola naposledy vykonaná úhrada v sume 60,39 eur dňa 16.01.2023, pričom ďalej sa už v splácaní
nepokračovalo, je zrejmé, že ku dňu rozhodovania súdu je žalovaná so splácaním v omeškaní. Napriek
tejto skutočnosti však nie je možné priznať žalobkyni právo na zaplatenie ku dňu rozhodovania súdu

splatných dlžných splátok vzhľadom na ňou tvrdené predčasné zosplatnenie, ktoré súd vyhodnotil ako
neplatné.

50. Podľa rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 4Cdo/85/2021 zo dňa 12.02.2024

by totiž išlo o prekročenie rámca žalobkyňou vymedzeného petitu a priznanie plnenia z iného skutkového
základu, než aký bol vymedzený v žalobnom návrhu. V zmysle zásady „ne ultra petitum“ nemôže
súd prisúdiť viac, než čoho sa strany domáhajú. Súd musí rešpektovať predmet konania vymedzený
žalobným návrhom, čo znamená, že plnenie nemôže priznať ani z iného skutkového základu, než
aký bol predmetom konania vymedzený v žalobnom návrhu. Obdobne aj rozhodnutia Krajského súdu

v Žiline sp. zn. 10CoCsp/2/2023, resp. 11CoCsp/27/2023, resp. Krajského súdu v Trenčíne sp. zn.
11CoCsp/16/2024 zo dňa 20.11.2024. Súd preto žalobu žalobkyne v celom rozsahu zamietol.51. Pre úplnosť súd uvádza, že nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené stranou v spore ale
len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny
základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali do všetkých detailov sporu uvádzaných stranou sporu

(porovnaj uznesenie Ústavného súdu SR sp.zn. IV. ÚS 115/03 zo dňa 03.07.2003). V uvedenom prípade
by výsledok konania zostal nezmenený.

52. Súd o nároku na náhradu trov konania rozhodol podľa § 255 ods. 1 CSP. Keďže súd žalobu
zamietol, patrí nárok na náhradu trov konania úspešnej strane sporu, čo je v tomto prípade žalovaná. O

konkrétnej výške náhrady trov konania rozhodne po právoplatnosti tohto rozsudku vyšší súdny úradník
samostatným uznesením.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie do 15 dní odo dňa doručenia rozsudku, ktoré sa podáva
na Okresnom súde Trenčín, pracovisko Považská Bystrica v dvoch vyhotoveniach.

Podľa § 363 CSP v podanom odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (ktorému súdu je
určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka , uvedenie spisovej značky , čo sa ním sleduje a podpis, §127 ods.
1,2 CSP ) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa
rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že neboli splnené procesné podmienky, súd nesprávnym
procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere,
že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne
obsadený súd, konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza
z nesprávneho právneho posúdenia veci ( § 365 ods. 1 písm. a) až h) CSP).

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej (§ 365 ods. 2 CSP).

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania (§ 365 ods. 3 CSP).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
odvolania ( § 364 CSP ).

Ak povinný neplní dobrovoľne to, čo mu ukladá vykonateľný exekučný titul, môže oprávnený podať návrh
na výkon rozhodnutia podľa osobitného predpisu (Exekučný poriadok).