Rozsudok – Neplatnosť skončenia pracovného… ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Tuesday, June 10, 2025

Súd: Mestský súd Bratislava IV
Spisová značka: 16Cpr/2/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1424203322
Dátum vydania rozhodnutia: 10. 06. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Michal Kubiš

ECLI: ECLI:SK:MSBA4:2025:1424203322.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Mestský súd Bratislava IV sudcom JUDr. Michalom Kubišom v spore žalobkyne: A. B. C., nar.

XX.XX.XXXX, trvale bytom D. XX, XXX XX D., zastúpená Rödl & Partner Advokáti, s.r.o., advokátskou
kanceláriou so sídlom Landererova 12, 811 09 Bratislava, IČO: 36 855 707, proti žalovanému: ORTHO
Smile, s.r.o., so sídlom Čulenová 7936/5, 811 09 Bratislava, IČO: 46 671 218, zastúpený Advokátska
kancelária ŠKODLER & PERTNERS, s.r.o., so sídlom Dobšinského 12, 811 05 Bratislava, IČO:
47 238 232, o určenie neplatnosti okamžitého skončenia pracovného pomeru, takto

r o z h o d o l :

I. Okamžité skončenie pracovného pomeru datované dňa 30.01.2024, ktorý bol založený pracovnou
zmluvou medzi žalobkyňou ako zamestnankyňou a žalovaným ako zamestnávateľom zo dňa

26.10.2022, je n e p l a t n é .

II. Žalobkyňa má voči žalovanému nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobkyňa sa žalobou doručenou súdu dňa 26.03.2024 domáhala, aby súd určil, že okamžité
skončenie pracovného pomeru datované dňa 30.01.2024, ktorý bol založený pracovnou zmluvou medzi
ňou ako zamestnankyňou a žalovaným ako zamestnávateľom, je neplatné. Na odôvodnenie žaloby
uviedla, že uzatvorila pracovnú zmluvu so žalovaným dňa 26.10.2022 (ďalej aj ako „pracovná zmluva“),
podľa ktorej nastúpila do práce u žalovaného dňa 01.11.2022 na pozícii recepčná. Pracovný pomer

bol podľa pracovnej zmluvy pôvodne uzatvorený na dobu určitú do 31.10.2023 s pracovným časom 40
hodín/týždeň, dohodou o zmene pracovnej zmluvy zo dňa 25.10.2023 bol pracovný pomer predĺžený
do 31.10.2024. Poukázala na to, že dňa 29.01.2024 jej navrhla konateľka žalovaného, A. B. C., zmenu
pracovnej zmluvy v rozsahu zmeny pracovného úväzku, na základe čoho malo dôjsť ku skráteniu
pracovného času zo 40 hodín/týždeň na 28 hodín/týždeň, pričom ako alternatíva jej bola oznámená
možnosť výpovede s výpovednou lehotou 2 mesiace. Uviedla, že so skrátením pracovného času
nesúhlasila, keďže kratší pracovný čas jej nevyhovoval, pričom k diskusii o ďalšom trvaní pracovného

pomeru malo dôjsť nasledujúci deň. Dňa 30.01.2024 sa dostavila do práce, pracovala riadne po celý
deň, pričom na konci pracovného dňa bola informovaná, že sa zmenili okolnosti, mala sa dopustiť
závažného porušenia pracovnej disciplíny, čoho dôsledkom malo byť okamžité skončenie pracovného
pomeru. Poukázala na to, že odmietla porušenie pracovnej disciplíny, pripustila však možnosť skončenia
pracovného pomeru dohodou, na čo jej bol predložený návrh dohody, ktorý si chcela prečítať a situáciu
doriešiť nasledujúci deň, avšak návrh dohody o skončení pracovného pomeru jej bol vytrhnutý z rúk,
pričom s konateľkou žalovaného sa dohodli, že nasledujúci deň pracovať nebude, čo doloží potvrdením

od lekára, doriešia však situáciu s trvaním pracovného pomeru. Nasledujúci deň, teda 31.01.2024,
sa dostavila do práce, vstup na pracovisko jej však nebol umožnený, nakoľko bol vymenený zámok
na vstupných dverách. Uviedla, že na pracovisko sa dostala po sprístupnení priestorov kolegyňou,
pričom na pracovisku jej následne bolo doručované okamžité skončenie pracovného pomeru za účastipolície a právnika a bolo je dôrazne odporúčané listinu o okamžitom skončení pracovného pomeru
prevziať s tým, že bola vyzvaná na opustenie priestorov. Poukázala na to, že listom zo dňa 31.01.2024
oznámila žalovanej, že trvá na ďalšom zamestnávaní a opätovne uviedla, že okamžité skončenie

pracovného pomeru považuje za neplatné, na čo ju žalovaný listom zo dňa 06.02.2024 informoval, že
jej žiadosti vyhovené nebude a okamžité skončenie pracovného pomeru považuje za platné. Listom zo
dňa 12.02.2024 opätovne žalovanú informovala o tom, že trvá na neplatnosti okamžitého skončenia
pracovného pomeru a ďalšom zamestnávaní, na čo žalovaná listom zo dňa 28.02.2024 reagovala tak, že
trvá na platnosti okamžitého skončenia pracovného pomeru. Poukázala na to, že v zmysle okamžitého

skončenia pracovného pomeru zo dňa 30.01.2024 sa mala dopustiť závažného porušenia pracovnej
disciplíny, ktoré malo spočívať „v neoprávnenom vyhotovení obrazovo zvukového záznamu z pracovnej
porady uskutočnenej dňa 15.01.2024 bez upovedomenia a súhlasu konateľa spoločnosti ako aj ďalších
zúčastnených zamestnancov, čím malo dôjsť k porušeniu dôvernosti neverejne prednesených slov ako
aj iného prejavu osobnej povahy, s cieľom zhotovený záznam sprístupniť tretím osobám, resp. iným
spôsobom ho použiť a spôsobiť tak zamestnávateľovi ujmu na právach”. Uviedla, že trvá na neplatnosti

okamžitého skončenia pracovného pomeru, nie je si vedomá žiadneho porušenia pracovnej disciplíny
spôsobom opísaným v okamžitom skončení pracovného pomeru zo dňa 30.01.2024 a ani žiadnym
iným spôsobom, takéto konanie jej nebolo nikdy preukázané a popiera ho, nemá k dispozícii žiadny
audio-video záznam, ktorý by zachytával priebeh pracovnej porady zo dňa 15.01.2024 a takýto záznam
jej nebol žalovaným ani predložený, okolnosti opísané žalovaným v okamžitom skončení pracovného

pomeru sú v rovine tvrdení žalovaného.

2. Žalovaný žiadal žalobu ako nedôvodnú zamietnuť. Uviedol, že trvá na okamžitom skončení
pracovného pomeru so žalobkyňou dňa 30.01.2024 a považuje ho za platné. Poprel, že by žalobkyni
bola navrhnutá zmena pracovnej zmluvy (zmena pracovného úväzku) a už vôbec nie ako alternatíva

možnosť výpovede. Poukázal na to, že dňa 30.01.2024 ku koncu pracovného času boli žalobkyni
oznámené dôvody závažného porušenia pracovnej disciplíny, pre ktoré s ňou zamestnávateľ môže
okamžite skončiť pracovný pomer, pričom napriek závažnosti skutku, ktorého sa dopustila žalobkyňa,
a ktorý podľa neho zakladal aj jej trestnoprávnu zodpovednosť, mal snahu o zmierlivé vyriešenie
predmetnej záležitosti, a preto navrhol žalobkyni skončiť pracovný pomer v daný deň 30.01.2024

dohodou, preto predložil žalobkyni písomný návrh dohody o skončení pracovného pomer, s ktorým
sa žalobkyňa mala možnosť oboznámiť, avšak žalobkyňa dohodu o skončení pracovného pomeru
dňa 30.01.2024 odmietla uzatvoriť. Poukázal na to, že následne jej oznámil, že s ňou okamžite končí
pracovný pomer, pričom písomné vyhotovenie okamžitého skončenia pracovného pomeru so skutkovým
vymedzením dôvodu závažného porušenia pracovnej disciplíny bol žalobkyni doručený priamo na

pracovisku za účasti svedka, D. E., avšak žalobkyňa prijatie písomného vyhotovenia okamžitého
skončenia pracovného pomeru odmietla, čo však v zmysle § 38 ods. 4 Zákonníka práce nemalo
vplyv na účinky jeho doručenia. Uviedol, že k skončeniu pracovného pomeru so žalobkyňou došlo
dňa 30.01.2024, po ktorom bola vyzvaná na vrátenie kľúčov a čipu umožňujúceho vstup do budovy a
priestorov Dental Institutu, pričom žalobkyňa kľúče a čip odovzdať odmietla a priestory zamestnávateľa

opustila až po niekoľkých výzvach žalovaného na opustenie pracoviska, a to so značným časovým
odstupom. Poukázala na to, že bol nútený pristúpiť k výmene zámkov, aby zabránil vstupu na pracovisko
neoprávneným osobám, nakoľko sa jedná o zdravotnícke zariadenie s drahým materiálno technickým
vybavením a najmä so zdravotnou dokumentáciou obsahujúcou citlivé osobné údaje pacientov. Uviedol,
že tvrdenie žalobkyne, že konateľka žalovaného a žalobkyňa sa dohodli, „že žalobkyňa nasledujúci

deň pracovať nebude, čo doloží potvrdením od lekára, doriešia však situáciu s trvaním pracovného
pomeru“ je nepravdivé, nakoľko pracovný pomer so žalobkyňou skončil dňa 30.01.2024. Poukázal na
to, že nasledujúci deň 31.01.2024 sa žalobkyňa dostavila na pracovisko, odmietala ho opustiť, a to aj po
opakovaných dôrazných výzvach a neoprávnene v ňom zotrvávala, na čo bol nútený privolať policajnú
hliadku a k opusteniu priestorov zamestnávateľa došlo žalobkyňou až po dohovore a opakovanej

výzve privolaných policajtov, o čom bol spísaný úradný záznam. Uviedol tiež, že k odovzdaniu čipu
umožňujúceho vstup do budovy, v ktorej sa priestory Dental Institutu nachádzajú, nedošlo ani dňa
31.01.2024, a nestalo sa tak doteraz. Poukázal na to, že dôvodom okamžitého skončenia pracovného
pomeru bolo neoprávnené vyhotovenie obrazovo-zvukového záznamu z pracovnej porady konanej dňa
15.01.2024 v sídle spoločnosti, a to bez vedomia a súhlasu konateľa spoločnosti, ako aj ostatných

zúčastnených zamestnancov spoločnosti, čím žalobkyňa porušila dôvernosť neverejne prednesených
slov, ako aj iného prejavu osobnej povahy, s cieľom takto zhotovený záznam sprístupniť tretím osobám,
resp. iným spôsobom ho použiť a spôsobiť tak žalovanému ujmu na právach, čím sa žalobkyňa dopustila
pri výkone zamestnania závažného porušenia pracovnej disciplíny. Uviedol, že nedisponuje audio-videozáznamom, ktorý z pracovnej porady zo dňa 15.01.2024 vyhotovila žalobkyňa, avšak má vedomosť o
jeho existencii, ako aj o tom, že ho vyhotovila žalobkyňa. Argumentoval, že nakoľko zo strany žalobkyne
išlo o tak závažné porušenie pracovnej disciplíny, nebolo možné od neho ako jej zamestnávateľa

spravodlivo požadovať, aby skončil pracovný pomer výpoveďou podľa § 63 ods. 1 písm. e) ZP a
žalobkyňu ďalej zamestnával ešte počas trvania výpovednej doby.

3.Žalobkyňazotrvalanasvojichtvrdeniachohľadompriebehuudalostídňa30.01.2024vrátanepôvodnej
dohody so žalovaným o doriešení situácie nasledujúci deň s tým, že jej absencia v práci dňa 31.01.2024

budeospravedlnenáformoupotvrdenianávštevylekáraaod01.02.2024užpracovaťnemala.Poukázala
na to, že odchádzala z práce vo vypätej situácii, ktorá nastala potom, ako odmietla podpísať dohodu
o skončení pracovného pomeru v danom momente, keď dohoda jej bola predložená pri odchode z
pracoviska, pretože sa s ňou chcela bližšie oboznámiť a na odmietnutie žalovaný reagoval vytrhnutím
dohody z jej ruky. Uviedla, že bola presvedčená, že jej príchod na pracovisko nasledujúci deň je
oprávnený, mala tam svoje osobné veci, situácia sa upokojí a skutočne nasledujúci deň dorieši, preto

sa nasledujúci deň (teda 31.1.2024) dostavila do práce v čase cca. 13,30 hod, vstup na pracovisko
jej však nebol umožnený, nakoľko bol vymenený zámok na vstupných dverách, pričom na pracovisko
sa dostala po sprístupnení priestorov kolegyňou. Uviedla, že odovzdala pani E. potvrdenie od lekára
a oznámila jej, že s dohodou o skončení pracovného pomeru nesúhlasí, pričom odišla do vedľajšej
miestnosti, kde mala odložené svoje osobné veci. Medzičasom prišla polícia, i právnik a konateľka A.

C.. Na pracovisku jej následne bolo doručované okamžité skončenie pracovného pomeru za účasti
polície a právnika a bolo jej dôrazne odporúčané listinu o okamžitom skončení pracovného pomeru
prevziať. Zotrvala na svojom tvrdení, že sa nedopustila konania, ktoré jej prisudzuje žalovaný a ktoré
má predstavovať závažné porušenie pracovnej disciplíny. Uviedla, že záznam, ktorý vyhotovila, nemal
charakter záznamu z pracovnej porady ako takej, vyhotovila audio záznam na mobilný telefón s cieľom

zaznamenať svoje vyjadrenia pre účely ochrany svojej osoby pred prípadným následným „prekrútením“
zo strany zamestnávateľa, ku ktorému častokrát dochádzalo. Poprela, že išlo o záznam, ktorý by
zakladal trestnoprávnu zodpovednosť podľa § 377 Trestného zákona. Poukázala na to, že nevyhotovila
záznam s cieľom zachytiť prejavy iných osôb ako svoje vlastné a tiež nebol vyhotovený s cieľom
spôsobiť tak žalovanému ujmu na jeho právach, nejde teda o porušenie pracovnej disciplíny, tak ako to

uvádza žalovaný v okamžitom skončení pracovného pomeru. Argumentovala, že o porušenie pracovnej
disciplíny nemôže ísť ani z dôvodu, že plánovala zachytením svojho prejavu chrániť svoju osobu pred
prípadným ohrozovaním zo strany zamestnávateľa, pričom poukázala na rozhodnutie Krajského súdu
v Nitre sp. zn. 8CoPr/5/2022. Uviedla, že priebehu udalostí, predovšetkým v deň 29.01.2024, ako ich
opisuje, nasvedčuje i skutočnosť, že žalovaný plánoval realizovať organizačnú zmenu, súčasťou ktorej

mala byť i pozícia, ktorú zastávala, keď už v čase pred okamžitým skončením pracovného pomeru
bol na portáli www.profesia.sk zverejnený inzerát na obsadenie pracovnej pozície „recepčná“, síce v
spoločnosti PROGMED s.r.o., IČO: 47 763 604, so sídlom Strečnianska 13, Bratislava 851 05, avšak
konateľkou spoločnosti je rovnako konateľka žalovaného. Poukázala na to, že recepčná mala vykonávať
svoju funkciu tak v sídle žalovaného ako aj v prevádzke spoločnosti PROGMED s.r.o., a teda primárnym

a skutočným záujmom žalovaného bola reorganizácia, ktorá mala spočívať v tom, že nová recepčná
bude vykonávať činnosť pre obe prevádzky žalovaného, v každej na kratší pracovný čas a ona bude
funkciu vykonávať rovnako na kratší pracovný čas, čo bol aj pôvodný návrh žalovaného dňa 29.01.2024.
Až v momente, kedy nesúhlasila so zmenou pracovného úväzku na návrh žalovaného, tento pristúpil ku
skončeniu pracovného pomeru so ňou okamžite.

4. Žalovaný opätovne poprel udalosti, ktoré sa podľa žalobkyne mali odohrať dňa 29.01.2024 a zotrval
na priebehu udalostí dňa 30.01.2024 a 31.01.2024 tak, ako ich podrobne chronologicky popísal. Uviedol,
že aj napriek jeho snahe o zmierlivé vyriešenie predmetnej záležitosti, žalobkyňa návrh dohody o
skončení pracovného pomeru uzatvoriť odmietla, na čo jej následne oznámil, že s ňou okamžite končí

pracovný pomer. Pokiaľ ide o žalobkyňou uvádzané doručovanie okamžitého skončenia pracovného
pomeru za účasti polície a právnika dal do pozornosti, že sa nejednalo o doručovanie, nakoľko účinky
doručenia okamžitého skončenia pracovného pomeru už nastali v zmysle § 38 ods. 4 Zákonníka práce
predchádzajúci deň, 30.01.2024, a keďže žalobkyňa sa stále tvárila a tak sa aj správala, že k skončeniu
pracovného pomeru nedošlo, lebo jej nebolo nič doručené, žiadnu listinu o skončení pracovného pomeru

od zamestnávateľa nemá a dôvod skončenia pracovného pomeru nepozná, bolo jej odporučené, aby
si listinu o okamžitom skončení pracovného pomeru, ktorú si predchádzajúci deň od zamestnávateľa
odmietla prevziať, zobrala a mala tak možnosť sa s ňou oboznámiť. Uviedol, že dňa 31.01.2024 išlo
len o odovzdanie listiny o okamžitom skončení pracovného pomeru v prítomnosti privolanej policajnejhliadky a právneho zástupcu žalovaného, ktorej doručenie s právnymi účinkami sa uskutočnilo zo strany
zamestnávateľapredchádzajúcideň30.01.2024.Zotrvaltiežnatom,žežalobkyňouvyhotovenýzvukový
záznam bol vyhotovený z pracovnej porady konanej dňa 15.01.2024 v sídle spoločnosti, bol vyhotovený

nezákonne, bez vedomia a súhlasu konateľa spoločnosti, ako aj ostatných zamestnancov spoločnosti,
ktorý sa porady zúčastnili, pričom na pracovnej porade sa preberali aj citlivé informácie týkajúce sa
pacientov, pričom takto vyhotovený záznam mala žalobkyňa záujem použiť proti žalovanému, ako
svojmu zamestnávateľovi, a to iniciovaním kontrol u zamestnávateľa na základe takto vyhotoveného
záznamu, čím chcela spôsobiť žalovanému ujmu na jeho právach. Mal za to, že v danom prípade

sa jedná o porušenie povinnosti žalobkyňou ako zamestnancom najvyššej intenzity a s ohľadom na
okolnosti daného prípadu (charakter, spôsob konania a závažnosť porušenia pracovnej disciplíny)
nebolo možné od neho ako zamestnávateľa spravodlivo požadovať iný spôsob ukončenia pracovného
pomeru žalobkyne ako zamestnanca – výpoveďou, s trvaním jej pracovného pomeru ešte nejaký čas
po závažnom porušení pracovnej disciplíny. Poprel tvrdenia žalobkyne, že „primárnym a skutočným
záujmom žalovaného bola reorganizácia, ktorá mala spočívať v tom, že nová recepčná bude vykonávať

činnosť pre obe prevádzky žalovanej, v každej na kratší pracovný čas, keďže má prevádzku len na
jednom mieste, a to F. X G. H., pričom v prípade inzerátu spoločnosti PROGMED s.r.o. išlo o odlišný
subjekt s odlišným pracovným miestom.

5. Žalobkyňa uviedla, že vyhotovila audiozáznam, určite nie videozáznam, na ktorom bola ona sama

a jej vyjadrenie k téme, ktorá sa týkala výlučne pracovnoprávnych podmienok a jej cieľom bola
obhajoba a ochrana pred možným dezinterpretovanim jej vyjadrení na porade, pričom na zázname
neboli zaznamenané žiadne citlivé údaje, obsahoval výlučne jej vyjadrenie týkajúce sa plnenia jej
pracovných povinností a práv spojených s čerpaním pracovného voľna v prípade návštevy lekára alebo
sprevádzania blízkej osoby, ktoré žalovaný spochybňoval. Uviedla, že žiadne ďalšie informácie na

záznam zachytené neboli a na porade žiadne citlivé údaje neodzneli, a to ani údaje spadajúce pod
ochranu GDPR, ani žiadne dôverné údaje. Poukázala na to, že si plnila svoje pracovné povinnosti
riadne v zmysle pracovnej zmluvy a Zákonníka práce, o čom svedčí aj skutočnosť, že jej pôvodne
pracovná zmluva uzatvorená na dobu určitú bola v novembri 2023 predĺžená, pričom jej neboli vytýkané
žiadne nedostatky v práci až do momentu v januári 2024, kedy mali existovať údajné sťažnosti klientov

ohľadom prípravy kávy, o ktorých sa dozvedela pred danou poradou, na ktorej bol záznam vyhotovený.
Uviedla,žepriamokonateľkažalovanéhojejosobnetiežvtomtoobdobívytýkalanapr.čisteniekávovaru,
ktoré sa však v priebehu trvania pracovného pomeru od roku 2022 nijako nezmenilo a vo svojich
pracovných zvyklostiach neurobila žiadnu zmenu, pričom nešlo o žiadne oficiálne písomné napomenutie
na porušovanie pracovnej disciplíny. Poukázala na to, že konateľka žalovaného do konca roka 2023 bola

s jej prácou bez akýchkoľvek výčitiek spokojná a bez toho, aby došlo k zmene pracovných zvyklostí na jej
strane jej začala v januári 2024 vytýkať niektoré údajné nedostatky v práci a dňa 29.01.2024 jej navrhla
zmenu pracovného pomeru na kratší pracovný čas. Zopakovala, že na audiozázname bol zachytený
len jej prejav a len v časti, v ktorej sa jej týkal osobne - údajné sťažnosti a neplnenie si pracovných
povinností v podobe nečistenia kávovaru a tiež uplatňovanie si pracovného voľna pri návšteve lekára

alebo sprevádzaní blízkej osoby podľa § 141 ods. 2 a), c) Zákonníka práce vo všeobecnosti. Uviedla,
že uplatňovanie si týchto nárokov v zmysle Zákonníka práce bolo zo strany žalovaného spochybňované
a o sťažnosti na prípravu kávy pre klientov sa dozvedela ešte pred poradou, pričom z dôvodu častej
dezinterpretácie vyjadrení si vyhotovila na porade audiozáznam. Poukázala na to, že uskutočnila
audiozáznam na služobný mobilný telefón, ktorý mala položený na stole na recepcii v tesnej blízkosti

svojho tela a s mikrofónom nasmerovaným na seba, preto je vylúčené, aby tento mobilný telefón v
dôsledku svojej pozície zachytil čokoľvek, čo hovoril niekto iný, ako ona, navyše medzi ňou a ďalšími
účastníkmi porady bola fyzická zábrana v podobe prepážky na stole, ktorá sa bežne na recepciách
umiestňuje, ktorá tak tvorila objektívnu prekážku v zaznamenaní prejavu kohokoľvek iného ako nej.
Poukázala tiež na to, že sedela za stolom na recepcii a konateľka žalovaného bola vo vzdialenosti asi

3 metre, ďalšie zamestnankyne vo vzdialenosti 2 metre, pričom táto fyzická zábrana objektívne bránila
vyhotoveniu akéhokoľvek videozáznamu, navyše mobilný telefón bol položený na stole na recepcii a
teda ním v dôsledku jeho pozície nemohla vyhotoviť videozáznam s tým, že ak by ho aj vyhotovila,
kamera by snímala buď dosku stola alebo strop. Ďalej uviedla, že porada sa uskutočnila vo verejne
prístupných priestoroch kliniky/pracoviska, konkrétne na recepcii, z čoho vyplýva, že žalovaný sám

neprijal také opatrenia, ktoré by bránili sprístupneniu informácií odznených na porade tretím osobám.
Poukázala na to, že akékoľvek citlivé informácie sa so zamestnancami komunikovali za zatvorenými
dverami ambulancie č. 3 a nie na verejne prístupnej recepcii, pričom okrem zubnej kliniky sa v daných
priestoroch priamo spojených so zubnou klinikou nachádza aj Beauty klinika. Poukázala tiež na to, žežalovaný uskutočňuje audio i videozáznamy na pracovisku a používa ich na pracovnoprávne účely,
pričomjunatovopredneupozornil,dochádzatakzjehostranykporušovaniupovinnostívyplývajúcichzo
Zákonníka práce ako aj GDPR, preto konanie jej vytýkané v okamžitom skončení pracovného pomeru zo

dňa 30.01.2024 nemôže byť tak závažné, aby dosahovalo intenzitu pre okamžité skončenie pracovného
pomeru, ak sa sám žalovaný dopúšťa konania nesúladného so Zákonníkom práce a GDPR, navyše
v podobnej oblasti. Poukázala tiež na to, že žalovaný jej vytýka vyhotovenie audio a videozáznamu s
cieľom spôsobiť mu ujmu, ktorou mal byť kontrola ňou iniciovaná, avšak od momentu vyhotovenia audio
záznamu až do skončenia pracovného pomeru ona neuskutočnila nič, čo by spôsobilo zamestnávateľovi

akúkoľvek škodu alebo ujmu a po skončení pracovného pomeru nemala záznam vôbec k dispozícii.

6. Žalovaný zotrval na tom, že záznam bol vyhotovený nezákonne, bez vedomia a súhlasu konateľa
spoločnosti, ako aj ostatných zúčastnených zamestnancov spoločnosti, pričom na pracovnej porade
sa preberali aj citlivé informácie týkajúce sa pacientov, a takto vyhotovený záznam mala žalobkyňa
záujem použiť proti žalovanému, ako svojmu zamestnávateľovi, iniciovaním kontrol u zamestnávateľa,

čím chcela spôsobiť žalovanému ujmu na jeho právach. Poukázal na to, že išlo o záznam z porady, za
účasti cca 10 zamestnancov, na ktorej sa otvorene preberali pracovné záležitosti a akúkoľvek prípadnú
dezinterpretáciu vyjadrení by bolo možné ľahko konfrontovať so zúčastnenými osobami. Uviedol, že
pracovná porada sa uskutočnila v priestoroch kliniky, na recepcii, avšak rozhodne sa nejednalo o
verejne prístupný priestor, keďže sa porada konala mimo ordinačných hodín, v čase, kedy zdravotnícke

zariadenie nie je verejnosti prístupné. K žalobkyňou namietaným kamerovým záznamom pracoviska
uviedol, že sa vyhotovujú plne v súlade s ochranou osobných údajov zamestnancov, zamestnanci sú
s monitorovaním časti priestorov pracoviska uzrozumení, kamerové záznamy neboli vyhotovované z
priestorov určených pre oddych zamestnancov, monitorované sú priestory kliniky využívané spoločne
zamestnancami a pacientami, ako je priestor recepcie a chodby, pričom súčasťou jednej z chodieb je

aj kuchynský kútik, ktorý je voľne priechodný, neuzavretý, prístupný aj pacientom, ktorý rozhodne nie
je možné považovať za oddychovú miestnosť zamestnancov. Uviedol, že monitorované nie sú priestory
kliniky ako je oddychová časť zamestnancov, šatne zamestnancov a ambulancie v čase, kedy v nich
dochádza k poskytovaniu zdravotnej starostlivosti. Uviedol tiež, že nezákonne vyhotoveným zvukovo
obrazovým záznamom z pracovnej porady žalobkyňa hrubo a neprípustne narušila vzťah dôvery nie

len so zamestnávateľom, ale aj s celým kolektívom zamestnancov, so všetkými kolegami, ktorí sa
predmetnej porady zúčastnili a vyjadrovali sa na nej, ktorých vyjadrenia boli žalobkyňou nezákonne,
bez ich vedomia a súhlasu, zaznamenané, použitie okamžitého skončenia pracovného pomeru so
žalobkyňou bolo preto plne opodstatnené.

7. Súd pri rozhodovaní vychádzal z nasledovného skutkového stavu:

7.1. Žalobkyňa dňa 26.10.2022 uzatvorila pracovnú zmluvu so žalovaným ako zamestnávateľom na
pracovnú pozíciu recepčná s nástupom do práce od 01.11.2022. Pracovný pomer bol uzatvorený na
dobu určitú do 31.10.2023 s pracovným časom 40 hodín týždenne. Dohodou o zmene pracovnej zmluvy

zo dňa 25.10.2023 bol pracovný pomer predĺžený do 31.10.2024. Listom zo dňa 30.01.2024 žalovaný
okamžite skončil pracovný pomer so žalovanou z dôvodu, že v dôsledku neoprávneného vyhotovenia
obrazovo-zvukového záznamu z pracovnej porady konanej dňa 15.01.2024 v sídle spoločnosti, a to bez
vedomia a súhlasu konateľa spoločnosti ako aj ostatných zúčastnených zamestnancov, čím porušila
dôvernosť neverejne prednesených slov ako aj iného prejavu osobnej povahy, s cieľom takto zhotovený

záznam sprístupniť tretím osobám, resp. iným spôsobom ho použiť a spôsobiť tak zamestnávateľovi
ujmu na právach, sa dopustila pri výkone zamestnania závažného porušenia pracovnej disciplíny.
Uvedenálistinabolažalovanýmdoručovanážalobkyninapracovisku dňa30.01.2024,žalobkyňajuvšak
odmietla prevziať. Listom zo dňa 30.01.2024 žalobkyňa požiadala žalovaného o umožnenie prístupu na
pracovisko s tým, že okamžité skončenie pracovného pomeru zo dňa 30.01.2024 považuje za neplatné.

Listom zo dňa 06.02.2024 žalovaný oznámil žalobkyni, že jej prístup na pracovisko nebude umožnený,
nakoľko jej pracovný pomer skončil dňa 30.01.2024 okamžitým skončením pracovného pomeru z jeho
strany, ktoré považuje za platné. Listom zo dňa 12.02.2024 žalobkyňa oznámila žalovanému, že trvá na
neplatnosti okamžitého skončenia pracovného pomeru, nie je si vedomá žiadneho porušenia pracovnej
disciplíny spôsobom opísaným v okamžitom skončení pracovného pomeru zo dňa 30.01.2024 a ani

žiadnym iným spôsobom a trvá na sprístupnení jej pracoviska a ďalšom zamestnávaní. Listom zo dňa
28.02.2024žalovanýoznámilžalobkyni,žetrvánatom,žedňa30.01.2024došlokplatnémuokamžitému
skončeniu pracovného pomeru z jeho strany.7.2. Uvedený skutkový stav nebol medzi stranami sporný, navyše vyplýva aj z predložených listinných
dôkazov (pracovná zmluva zo dňa 26.10.2022, dohoda zo dňa 25.10.2023 o zmene pracovnej zmluvy,
okamžité skončenie pracovného pomeru zo dňa 30.01.2024, listy zo dňa 31.01.2024, 06.02.2024,

12.02.2024 a 28.02.2024) ako aj z výsluchov strán.

7.3. Výsluchom konateľky žalovaného A. B. C. C. súd zistil, že pracovné porady sa konajú raz mesačne,
ale nakoľko táto bola prvá v danom roku, tak bola rozsiahlejšia a dlhšia, bola za prítomnosti všetkých
zamestnancov, preberali sa na nej organizačné veci ako dochádzka, plánované dovolenky, priepustky

k lekárovi, teda že koľko ich možno využívať, takisto sa preberali aj plánované výkony u pacientov,
platby za tieto výkony, ako by sa dali niektoré výkony skombinovať atď. Na porade bolo maximálne 10
zamestnancov,žalobkyňajuaninikohoneinformovala,žesibudevyhotovovaťnejakýzáznam.Spätnesi
všimla na kamere ako žalobkyňa ukazuje kolegyni I. mobilný telefón a niečo s ňou komunikuje, následne
išla za pani I., ktorá jej povedala, že jej žalobkyňa ukazovala videozáznam, ktorý mal aj niekoľko desiatok
minút, s cieľom použiť to proti nej. Keď následne konfrontovala žalobkyňu, tak poprela, že by mala

akýkoľvek záznam a následne išla za pani I. a obvinila ju, prečo to na ňu nabonzovala. Pracovná porada
trvala asi 30-40 minút, tú udalosť zistila na kamere asi 25. alebo 26.1., pani I. si zavolala za účelom
konfrontácie 30.1.. Na otázku právnej zástupkyne žalobkyne uviedla, že tá kamera má aj audio záznam,
počula ako žalobkyňa hovorí pani I., ktorej ukazovala ten mobil, že čo tak sem poslať kontrolu. Kamera
sa nachádza v časti recepcie, pričom je na nej vidno aj záber na časť kuchynky a oddychovej časti,

zamestnanci sú upovedomení, že sú tam kamery.

7.4.Výsluchomžalobkynesúdzistil,žeporadaprebiehalavpriestorochnarecepciiDentalInstitutu,ktorý
je spojený s Beauty Insitutom, je to otvorený priestor a na porade boli všetci zamestnanci. V čase, keď
reagovala na sťažnosť ohľadom kávy, ktorú údajne nevarí, si nahrala svoju výpoveď a v tom čase J. I.

odišla preč. Keď si nahrala svoju výpoveď, konateľka žalovaného sa vyjadrila, aby o tej káve, ktorú musia
variť všetkým pacientom, aby neboli sťažnosti, povedala aj J. I.. Nasledujúci deň po príchode do práce si
zavolalaJ.I.dokuchynky,privrelidvere,čižebolimimokamierapustilajejtúčasťnahrávky,kderozpráva
o káve a ešte jej zdôraznila, že toto sa týka aj jej. Ona zareagovala - čo, ja nepočujem, ja nerozumiem
– tak tú nahrávku zosilnila na maximum a Iveta počula že - máme variť kávu? – na čo je povedala,

že áno. Na to prišli pacienti, tak sa vrátila k svojej činnosti a rovnako aj Iveta. Dňa 30.1. si ju zavolala
konateľka žalovaného s okamžitou výpoveďou, že urobila videozáznam, žiaden videozáznam jej ale
nepredložila, preto netušila o akom zázname rozpráva, pričom ju zastrašovala, že ak si neprevezme
okamžitú výpoveď, tak jej napíše zlý posudok, že už ju nikto nezamestná a že zavolá na ňu okamžite
políciu. Odmietla prebrať výpoveď, keďže nevedela o aké video sa jedná. Išla za Ivetou a opýtala sa jej,

či vie o videu, na čo jej odpovedala, že konateľka žalovaného jej pustila ich rozhovor, kde sa oni dve
rozprávajú o nahrávke, bolo tam všetko zreteľne počuť. Konateľke žalovaného navrhla, aby sa rozlúčili
k 01.02., nie okamžitou výpoveďou a konateľka žalovaného navrhla, aby si k 31. zobrala priepustku
k lekárovi. Objednala sa na kontrolu a išla k lekárovi. Na nasledujúci deň chcela tú priepustku doniesť,
lenže zámok bol vymenený. Okamžite kontaktovala inšpekciu práce, že ako má postupovať, povedali jej,

aby zvonila na svoje pracovisko, že jej ho musia sprístupniť, preto zazvonila a kolegyňa jej otvorila dvere.
Pani E. podľa dohody doniesla priepustku potvrdenú od lekára a išla si pobaliť svoje veci. Vtedy nabehla
polícia, ktorá ju vyhadzovala z pracoviska, aj právnik konateľky žalovaného, pričom pred políciou jej dali
do rúk okamžitú výpoveď. Poukázala na to, že 29. sa konal rozhovor s konateľkou žalovaného, kde jej
povedala, že je so ňou maximálne spokojná a chce jej dať skrátený úväzok. Ona našla inzerát, kde

sa hľadala recepčná do Dental Institut na plný úväzok a začala to následne s konateľkou žalovaného
rozoberať. Keď odmietla skrátený úväzok, na nasledujúci deň mala okamžitú výpoveď za nejaké video.
Na otázku dodala, že keď na porade 15.1. začali riešiť tie výčitky ohľadne kávy, tak si spustila záznam
na telefóne, keďže dievčatá sa pani konateľky báli a takisto aj bývalá kolegyňa pani K. jej povedala, že
keď prejavila svoj názor, tak bola okamžite vyhodená. Na porade sa preberal bežný chod prevádzky,

dôležité alebo citlivé veci ohľadne pacientov a hospodárskej stránky sa preberali v ambulancii konateľky
žalovaného alebo v ambulancii č. 3.. Pred výčitkami ohľadne kávy, neboli vo vzťahu k nej žiadne výčitky
súvisiace s jej prácou zo strany konateľky žalovaného. Keď rozprávala J. I. o tom zázname, tak jej len
rýchlo povedala, aby prišla do kuchynky, že jej chce niečo pustiť, čo sa týka aj jej, celé to trvalo pár
sekúnd, keďže už čakali pacienti, pričom ten telefón jej dávala vyslovene až k uchu, keďže to nepočula

dobre. Uviedla, že na zázname je v podstate 3-4 minútový záznam jej výpovede, predtým si to zapínala,
aby počula, či sa tam niečo vôbec zaznamenáva, bolo tam len šumenie, ale záznam jej prejavu je asi
3-4 minúty. Tá záležitosť ohľadne kávovaru sa riešila hneď na začiatku porady, ďalej sa tam preberali
ešte nejaké priepustky a ostatné veci si už nepamätá, lebo tieto dve boli podstatné, ktoré sa jej týkali.Jej cieľom bol zaznamenať si tú svoju výpoveď, to šumenie na začiatku ani nemala ako použiť proti
konateľke žalovaného, navyše ona bola asi 3 metre odo nej, ostatné dievčatá asi 2 metre, bola tam
stena, ktorá tlmila ten zvuk, pričom telefón mala pri svojich kolenách, cieľom bolo zachytiť jej vyjadrenie

a nie niečo používať voči ostatným.

7.5. Výsluchom svedkyne J. I. súd zistil, že konateľka žalovaného je jej šéfka a žalobkyňa bývalá
kolegyňa. Keď bola v kuchynke, zavolala si ju žalobkyňa, že jej chce niečo ukázať, dala jej telefón,
pričom hľadala ten kúsok z porady, ktorý sa týkal tých priepustiek a povedala, že no toto je tak na

kontrolu. Uvedené sa udialo hneď bezprostredne po tej porade. Na otázku, v akej dĺžke počula ten
záznam, uviedla, že tam bola zaznamenaná celá porada, ona počula iba tú časť, ktorá sa týkala tých
priepustiek, keďže žalobkyňa vyhľadávala v tom zázname práve túto časť, táto časť nebola na začiatku,
žalobkyňa to posúvala postupne až k tej časti, ktorá sa týkala tých priepustiek, záznam bol zrozumiteľný.
Na otázku, či tam boli zaznamenané aj nejaké iné témy okrem priepustiek uviedla, že tam bola celá
porada, teda aj pacienti, dochádzky, priepustky a všetko ostatné. Ona sa nezúčastnila porady 15.1., bola

na recepcii v Beauty Intitut a poradu detailne nepočula. Následne prišla za ňou konateľka žalovaného,
že čo riešili so žalobkyňou, potom prišla za ňou žalobkyňa, že či ju bonzla konateľke, potom začala
chodiť po kuchynke, že kde sú odpočúvacie zariadenia, avšak tá kuchynka mala otvorené dvere, a preto
tam zasahovali aj tie kamery z Dental Institut. Na otázku, či má vedomosť o tom, za akým účelom si
vyhotovila žalobkyňa ten záznam, ako ho chcela použiť, uviedla, že nevie aký mala zámer, či to bolo to,

že chcela poslať kontrolu na konateľku alebo čo. Na otázku, či bola upovedomená ako zamestnankyňa,
že priestor kliniky je monitorovaný kamerami, uviedla, že áno. Na otázku, či aj videla niečo na telefóne,
na ktorom jej žalobkyňa púšťala ten záznam, uviedla, že nevidela, iba počula, telefón mala žalobkyňa
v ruke. Na otázku, na základe čoho tvrdí, že záznam mal jednu hodinu, uviedla, že väčšinou tie porady
trvajú tak jednu hodinu, pričom žalobkyňa na telefóne prstom posúvala a trvalo to asi 10-15 sekúnd, kým

našla tú časť, ktorú jej chcela pustiť. Keď si ju konateľka zavolala, pýtala sa, že čo bolo v tej kuchynke,
že čo sa tam dialo, hovorila, že ich videla ako sú v kuchynke a videla ten telefón. Na zázname z porady,
ktorý jej ukazovala žalobkyňa, bol ako obraz zaznamenaný nejaký stôl, na ktorom bol zrejme položený
ten telefón počas tej nahrávky a okrem toho tam bol zvuk.

7.6. Ďalšie listinné dôkazy predložené stranami neboli pre rozhodnutie súdu podstatné, preto jednotlivé
skutkové zistenia z nich vyplývajúce súd osobitne na tomto mieste neuvádzal.

8. Po právnej stránke súd vec posúdil nasledovne:

8.1. Podľa § 68 ods. 1 písm. b) zákona č. 311/2001 Z.z. Zákonník práce (ďalej len „ZP“) zamestnávateľ
môže okamžite skončiť pracovný pomer výnimočne a to iba vtedy, ak zamestnanec porušil závažne
pracovnú disciplínu.

8.2. Podľa § 68 ods. 2 ZP zamestnávateľ môže podľa odseku 1 okamžite skončiť pracovný pomer iba v

lehote dvoch mesiacov odo dňa, keď sa o dôvode na okamžité skončenie dozvedel, najneskôr však do
jedného roka odo dňa, keď tento dôvod vznikol. O začiatku a plynutí lehoty rovnako platia ustanovenia
§ 63 ods. 4 a 5.

8.3. Podľa § 70 ZP okamžité skončenie pracovného pomeru musí zamestnávateľ aj zamestnanec urobiť

písomne, musia v ňom skutkovo vymedziť jeho dôvod tak, aby ho nebolo možné zameniť s iným
dôvodom, a musia ho v ustanovenej lehote doručiť druhému účastníkovi, inak je neplatné. Uvedený
dôvod sa nesmie dodatočne meniť.

8.4. Podľa § 77 prvá veta ZP neplatnosť skončenia pracovného pomeru výpoveďou, okamžitým

skončením, skončením v skúšobnej dobe alebo dohodou môže zamestnanec, ako aj zamestnávateľ
uplatniť na súde najneskôr v lehote dvoch mesiacov odo dňa, keď sa mal pracovný pomer skončiť.

9. Medzi stranami nebolo sporné, že žalobkyňa uzatvorila so žalovaným ako zamestnávateľom dňa
26.10.2022 pracovnú zmluvu na pracovnú pozíciu recepčná s nástupom do práce od 01.11.2022 na

dobu určitú do 31.10.2023, pričom dohodou zo dňa 25.10.2023 o zmene pracovnej zmluvy bol pracovný
pomer predĺžený do 31.10.2024. Rovnako nebolo sporné, že žalovaný okamžite skončil pracovný
pomer so žalobkyňou listom zo dňa 30.01.2024, ktorý bol žalobkyni doručovaný na pracovisku dňa
30.01.2024. Hoci žalobkyňa tento list odmietla prevziať, v zmysle § 38 ods. 4 ZP to nemalo vplyv naúčinky jeho doručenia v tento deň. Vzhľadom na uvedené bol list o okamžitom skončení pracovného
pomeru riadne doručený žalobkyni dňa 30.01.2024 a jeho následné doručovanie a prevzatie žalobkyňou
v zamestnaní dňa 31.01.2024 už nemalo právne účinky. Keďže žalobkyňa podala žalobu o neplatnosť

okamžitého skončenia pracovného pomeru na súd dňa 26.03.2024, bola žaloba podaná v zákonnej
lehote dvoch mesiacov v zmysle § 77 prvá veta ZP, a teda včas. Žalovaný pristúpil k okamžitému
skončeniupracovnéhopomeruvzákonnejlehotedvochmesiacovvzmysle§68ods.2ZP(čoaninebolo
rozporované), okamžité skončenie pracovného pomeru bolo vyhotovené písomne, bol v ňom skutkovo
vymedzený dôvod nezameniteľne s iným dôvodom, a bolo v ustanovenej lehote doručené žalobkyni,

čím boli splnené všetky zákonné (hmotnoprávne) podmienky v zmysle § 70 ZP (ktoré ani neboli v konaní
namietané).

10. Žalobkyňa v konaní namietala, že dôvod vymedzený v okamžitom skončení pracovného pomeru
sa nestal tak, ako je uvedený v okamžitom skončení pracovného pomeru, a že neporušila závažne
pracovnú disciplínu v zmysle § 68 ods. 1 písm. b) ZP.

11. Žalovaný vymedzil dôvod okamžitého skončenia pracovného pomeru v liste zo dňa 30.01.2024
tak, že žalobkyňa v dôsledku neoprávneného vyhotovenia obrazovo-zvukového záznamu z pracovnej
porady konanej dňa 15.01.2024 v sídle spoločnosti, a to bez vedomia a súhlasu konateľa spoločnosti
ako aj ostatných zúčastnených zamestnancov, čím porušila dôvernosť neverejne prednesených slov

ako aj iného prejavu osobnej povahy, s cieľom takto zhotovený záznam sprístupniť tretím osobám,
resp. iným spôsobom ho použiť a spôsobiť tak zamestnávateľovi ujmu na právach, sa dopustila pri
výkone zamestnania závažného porušenia pracovnej disciplíny. Žalobkyňa sa v konaní bránila tým, že
vyhotovila audio záznam na služobný mobilný telefón s cieľom zaznamenať svoje vyjadrenia pre účely
ochrany svojej osoby z dôvodu častej dezinterpretácie vyjadrení zo strany zamestnávateľa, pričom bol

zachytený len jej prejav a len v časti, v ktorej sa jej týkal osobne, t. j. údajné sťažnosti a neplnenie
si pracovných povinností v podobe nečistenia kávovaru a tiež uplatňovanie si pracovného voľna pri
návštevelekáraalebosprevádzaníblízkejosobyvovšeobecnosti(priepustky).Trvalanatom,žezáznam
nevyhotovila s cieľom zachytiť prejavy iných osôb ako svoje vlastné a tiež nebol vyhotovený s cieľom
spôsobiť žalovanému ujmu na jeho právach, zachytením svojho prejavu plánovala chrániť svoju osobu

pred prípadným ohrozovaním zo strany zamestnávateľa.

12. Súd poukazuje na to, že žalovaný uvedený záznam z pracovnej porady nemal k dispozícii (ani v čase
okamžitého skončenia pracovného pomeru ani predtým v čase po jeho vyhotovení žalobkyňou), o jeho
obsahu sa dozvedel od zamestnankyne J. I.. Výsluchom J. I. súd zistil, že po porade jej žalobkyňa

ukázala telefón, na ktorom hľadala kúsok z porady, ktorý sa týkal priepustiek a povedala, že „no toto je
tak na kontrolu“. Vypovedala tiež, že tam bola zaznamenaná celá porada, ona počula iba tú časť, ktorá
sa týkala priepustiek, keďže žalobkyňa vyhľadávala v tom zázname práve túto časť, pričom táto časť
nebola na začiatku. Uviedla, že na zázname bola celá porada, teda aj pacienti, dochádzky, priepustky
a všetko ostatné, pričom ona sa porady nezúčastnila, keďže bola na recepcii v Beauty Institut a poradu

detailne nepočula. Na otázku, na základe čoho tvrdí, že na zázname bola celá porada a že záznam
mal jednu hodinu uviedla, že väčšinou tie porady trvajú tak jednu hodinu, pričom žalobkyňa na telefóne
prstom posúvala a trvalo to asi 10-15 sekúnd, kým našla tú časť, ktorú jej chcela pustiť.

13. Z uvedeného je zrejmé, že svedkyňa I. počula iba časť záznamu týkajúcu sa problematiky priepustiek

preberanej na pracovnej porade, inú časť záznamu nepočula. Jej tvrdenie, že na zázname bol zachytený
celý obsah pracovnej porady, vychádza iba z jej domnienky, založenej na tom, že žalobkyňa posúvala
prstom na telefóne a trvalo asi 10-15 sekúnd, kým našla tú časť, ktorú jej chcela pustiť, pričom táto
časť nebola na začiatku. Odhliadnuc od toho, že od takto neurčito vymedzenej domnienky svedkyne
nemožno urobiť jednoznačný záver, že na zázname bol zachytený celý obsah porady (už vôbec nie

v akej kvalite a čo všetko konkrétne bolo zachytené), pôsobí nedôveryhodne, keď svedkyňa na jednej
strane vypovedala, že na zázname bola zachytená celá porada s uvedením konkrétneho obsahu
porady, t. j. konkrétnych okruhov problematiky preberanej na porade (jej slovami „pacienti, dochádzky,
priepustky a všetko ostatné“), na druhej strane však vypovedala, že sa porady nezúčastnila, keďže
bola na recepcii v Beauty Institut a poradu detailne nepočula. Súd pri vyhodnocovaní jej výpovede

zohľadnil aj jej trvajúci zamestnanecký pomer k žalovanému, a teda pochopiteľnú tendenciu vypovedať
skôr v jeho prospech ako jej aktuálneho zamestnávateľa (v tejto súvislosti súd poukazuje aj na jej
odpoveď na otázku, z čoho vyvodzuje, že záznam mal hodinu, na čo odpovedala, že väčšinou porady
trvajú hodinu, pričom samotná konateľka žalovaného pri svojom výsluchu vypovedala, že táto konkrétnaporada trvala asi 30-40 min). V každom prípade však z jej výpovede nebolo možné urobiť jednoznačný
abezrozumnýchpochybnostívyplývajúcizáver,žežalobkyňasivyhotovilazáznamuzporady,naktorom
by bol zachytený celý obsah porady, vrátane citlivých údajov týkajúcich sa pacientov a hospodárskych

otázok žalovaného, ktorých zneužitím by mohlo dôjsť k spôsobeniu ujmy na právach žalovaného. Už
vôbec nebolo možné urobiť si záver o motivácii žalobkyne pri zhotovení záznamu spôsobiť žalovanému
ujmu na právach sprístupnením týchto údajov tretím osobám resp. ich iným použitím (čím žalovaný
odôvodňoval skončenie pracovného pomeru so žalobkyňou touto najprísnejšou formou – okamžitým
skončením pracovného pomeru). Svedkyňa sa pritom k motivácii žalobkyne vyhotoviť záznam nevedela

vyjadriť, a opäť raz vychádzala iba zo svojej domnienky (jej slovami „Neviem aký mala zámer, či to bolo
to, že chcela poslať kontrolu na konateľku alebo čo.“) .

14. V konaní pritom nebolo sporné, že žalobkyňa si vyhotovila záznam z porady. Nebolo však
preukázané, že okrem časti týkajúcej sa žalobkyne (nečistenie kávovaru a uplatňovanie priepustiek
z práce), čo žalobkyňa priznala, bol na zázname zachytený aj ďalší obsah porady, resp. celý obsah

porady. Bolo pritom irelevantné, či záznam z porady mal podobu zvukového záznamu alebo obrazovo-
zvukového záznamu, keď hoci formálne bol na mobilnom telefóne spustený záznam videa, nikto (žiadna
osoba) však na ňom nebol zaznamenaný, keďže na zázname bol ako obraz zachytený stôl, na ktorom
bol telefón počas zaznamenávania zvuku (o ktorý žalobkyni prioritne išlo) položený (uvedené potvrdila
svedkyňa I. a pripustila aj samotná žalobkyňa). Rovnako v konaní nebolo preukázané, že cieľom

zhotoveného záznamu bolo sprístupniť ho tretím osobám, resp. iným spôsobom ho použiť a spôsobiť
tak žalovanému ujmu na právach (podľa obsahu okamžitého skončenia pracovného pomeru by pritom
takýto zámer musela mať žalobkyňa už pri rozhodnutí vyhotoviť záznam z porady). Žalobkyňa počas
celého konania zotrvala na tom, že záznam si vyhotovila s cieľom zaznamenať svoje vyjadrenia pre
účely ochrany svojej osoby pred žalovaným z dôvodu častej dezinterpretácie jej vyjadrení, jej cieľom

nebolo zachytiť prejavy iných osôb ako jej vlastné a záznam nebol vyhotovený s cieľom spôsobiť
žalovanému ujmu na jeho právach. Tejto motivácii žalobkyne svedčí aj to, že žalobkyňa si záznam
vyhotovila na služobný telefón (teda nie svoj vlastný) a po skončení pracovného pomeru ho už viac
nemala k dispozícii (uvedené skutočnosti neboli v konaní rozporované). Žalovaný vyvodzoval motiváciu
žalobkyne spôsobiť mu ujmu na právach z toho, že žalobkyňa sa pri prehrávaní záznamu kolegyni I.

vyjadrila, že „toto je tak na kontrolu“. K tomu súd uvádza, že toto vyjadrenie žalobkyne samo o sebe
nepreukazuje skutočný zámer žalobkyne iniciovať kontrolu u žalovaného (už vôbec nie, že tento cieľ bol
vopreduváženýmzámeromprezhotoveniezáznamužalobkyňou,akotožalovanývymedzilvokamžitom
skončení pracovného pomeru), pričom ak by aj skutočne došlo k realizácii kontroly u žalovaného na to
určeným orgánom na podnet žalobkyne, nemožno to považovať za ujmu žalovaného, ale za realizáciu

práva (kohokoľvek, zamestnanca zvlášť) podať podnet príslušnému orgánu na uskutočnenie prípadnej
kontroly (príslušný orgán pritom vo vlastnej kompetencii vyhodnocuje opodstatnenosť takéhoto podnetu
a rozhoduje, či kontrolu vykoná alebo nie). Iný druh možnej „ujmy“ žalovaný ani netvrdil. V konaní
pritom nebolo preukázané, že by žalobkyňa záznam komukoľvek inému (s výnimkou kolegyni I. ako
zamestnankyni žalovaného) sprístupnila alebo ho akokoľvek inak použila na ujmu žalovaného.

15. Zostávalo tak vyhodnotiť, či uvedené preukázané konanie žalobkyne spočívajúce vo vyhotovení
záznamu z pracovnej porady týkajúcej sa nečistenia kávovaru a uplatňovania priepustiek z práce
spĺňalo charakter závažného porušenia pracovnej disciplíny ako podmienky pre výnimočné skončenie
pracovného pomeru okamžitým spôsobom podľa § 68 ods. 1 písm. b) ZP.

16. V tejto súvislosti súd poukazuje na to, že okamžité skončenie pracovného pomeru zo strany
zamestnávateľa je .výnimočným spôsobom skončenia pracovného pomeru, ide o jednostranný
právny úkon zamestnávateľa, ktorý smeruje ku skončeniu pracovného pomeru so zamestnancom
okamihom doručenia jeho písomného vyhotovenia zamestnancovi. Výnimočnosť tohto spôsobu

skončenia pracovného pomeru je daná osobitnými dôvodmi a účinkami, ktoré okamžité skončenie
pracovného pomeru vyvoláva. Pretože v prípade okamžitého skončenia pracovného pomeru zo strany
zamestnávateľa ide o vážny zásah do právneho postavenia zamestnanca, zamestnávateľ je oprávnený
okamžite skončiť pracovný pomer výlučne z taxatívne ustanovených dôvodov, ktoré musí v okamžitom
skončení skutkovo vymedziť tak, aby ich nebolo možné zameniť s iným dôvodom. Dôvod okamžitého

skončenia pracovného pomeru musí byť v písomnom okamžitom skončení pracovného pomeru uvedený
tak, aby bolo zrejmé, aké sú skutočné dôvody, ktoré vedú druhého účastníka pracovnoprávneho vzťahu
k tomu, že rozväzuje pracovný pomer, aby nevznikli pochybnosti o tom, čo chcel účastník prejaviť, t.j.ktorý zákonný dôvod okamžitého skončenia pracovného pomeru uplatňuje, a aby bolo zabezpečené, že
uplatnený dôvod nebude možné dodatočne meniť.

17. V prípade okamžitého skončenia pracovného pomeru z dôvodu závažného porušenia pracovnej
disciplíny zákon neustanovuje, z akých hľadísk má súd vychádzať pri posúdení, či zamestnanec
porušil závažne pracovnú disciplínu. Vymedzenie hypotézy právnej normy teda závisí v každom
konkrétnom prípade od úvahy súdu. Pri skúmaní intenzity porušenia pracovnej disciplíny súd prihliada
na osobu zamestnanca, na funkciu, ktorú zastával (resp. pracovné zaradenie), na jeho doterajší

postoj k plneniu pracovných povinností, na čas a situáciu, za ktorej došlo k porušeniu pracovnej
disciplíny, na mieru zavinenia zamestnanca, na spôsob a intenzitu porušenia konkrétnych povinností
zamestnancom, na dôsledky porušenia pracovnej disciplíny pre zamestnávateľa, na to, či svojím
konaním zamestnanec spôsobil zamestnávateľovi škodu, a pod.. K okamžitému skončeniu pracovného
pomerumôžepotomdôjsťlenvprípadetakéhozávažnéhoporušeniapracovnejdisciplíny,ktorévylučuje
možnosť ďalšieho zamestnávania (porov. rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 3 Cdo

71/2003, rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 5 Cdo 74/2008 zo dňa 09.09.2009,
uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 3Cdo 316/2009 zo dňa 05.08.2010, uznesenie
Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 5Cdo 95/2009 zo dňa 29.04.2010).

18. Vychádzajúc z uvedených záverov v pomeroch posudzovanej veci súd konštatuje, že s prihliadnutím

na osobu žalobkyne a jej pracovné zaradenie u žalovaného (recepčná), jej doterajší postoj k plneniu
pracovných povinností (k plneniu jej pracovných úloh neboli zo strany žalovaného do spornej
pracovnej porady prezentované žiadne výhrady), okolnosti, za ktorých prišlo k zhotoveniu sporného
záznamu, mieru zavinenia a spôsob a intenzitu konania žalobkyne (žalobkyňa vyhotovila záznam pre
účely ochrany svojej osoby, jej cieľom nebolo prioritne zachytiť prejavy iných osôb ako jej vlastné,

čomu nasvedčuje, že záznam vyhotovila sediac za prepážkou vo väčšej vzdialenosti od ostatných osôb,
záznam vyhotovila na služobný telefón a nie svoj vlastný, záznam neposkytla žiadnej tretej osobe ani
inak nepoužila na ujmu žalovaného a po skončení pracovného pomeru ho viac nemala k dispozícii),
žalovanému vyhotovením záznamu nespôsobila žiadnu škodu ani iné negatívne dôsledky, dospel súd
k záveru, že žalobkyňa v danom prípade neporušila pracovnú disciplínu takým závažným spôsobom,

aby to odôvodňovalo skončenie pracovného pomeru takým výnimočným spôsobom, ako je okamžité
skončenie pracovného pomeru, vylučujúce možnosť jej ďalšieho zamestnávania.

19. Týmto súd v žiadnom prípade nelegitimizuje také konanie ako je zhotovovanie akýchkoľvek
záznamov (či už zvukových, obrazových alebo obrazovozvukových) iných osôb bez ich súhlasu (resp.

bez existencie zákonnej licencie - § 12 Občianskeho zákonníka), konštatuje len, že za okolností aké
boli v posudzovanej veci, konanie žalobkyne nespĺňalo znaky závažného porušenia pracovnej disciplíny
odôvodňujúce skončenie pracovného pomeru s ňou okamžitým skončením ako výnimočným spôsobom
skončenia pracovného pomeru zo strany zamestnávateľa. Súd pritom podporne poukazuje na rozsudok
Krajského súdu v Nitre sp. zn. 8CoPr/5/2022 zo dňa 22.11.2022, v ktorom krajský súd dospel k záveru,

že „... použitie ukončenia pracovného pomeru zamestnávateľa so zamestnancom formou OSPP sa
aplikuje - je opodstatnené (platné) len pri porušení povinností zamestnancom najvyššej intenzity
(závažným spôsobom), teda ide o výnimočný spôsob skončenia pracovného pomeru pre prípady,
keď s ohľadom na porušenie pracovnej disciplíny zamestnancom nie je možné od zamestnávateľa
spravodlivo požadovať iný spôsob ukončenia pracovného pomeru zamestnanca (výpoveďou), s trvaním

jeho pracovného pomeru ešte nejaký čas po závažnom porušení pracovnej disciplíny. Nahrávanie
rozhovoru žalobkyne s prokuristom žalovaného bez jeho súhlasu je síce neprípustné s ohľadom na
ochranu osobnostných práv prokuristu v zmysle Občianskeho zákonníka, avšak nemožno ho považovať
za porušenie pracovnej disciplíny a to najvyšším - závažným spôsobom, keďže s bezprostredným
výkonom povinností žalobkyne ako zamestnanca voči žalovanému nesúvisí a vplyv na plnenie si jej

povinností zamestnanca vo vzťahu k zamestnávateľovi vplyv nemalo.“ V súlade s tým súd nad rámec
už uvedeného dodáva, že v posudzovanej veci rovnako vyhotovenie záznamu z pracovnej porady zo
strany žalobkyne nemalo vplyv na plnenie jej povinností vo vzťahu k žalovanému ako zamestnávateľovi
a bezprostredne s výkonom jej povinností ako zamestnankyne (recepčnej) nesúviselo.

20. Vzhľadom na uvedené súd žalobe žalobkyne vyhovel a určil, že okamžité skončenie pracovného
pomeru zo dňa 30.01.2024 je neplatné.21. Súd nevykonal žalobkyňou navrhnuté dokazovanie výsluchom L. L., K. C., K. K., vyžiadaním
zoznamuosôbzamestnanýchužalovanéhovobdobíjanuáražapríl2024,zoznamuosôbzamestnaných
v spoločnosti PROGMED s.r.o., zoznamu osôb vykonávajúcich funkciu recepčnej v M. J. na

adrese Sky Park, Čulenova 5, Bratislava, pracovných zmlúv zamestnancov vykonávajúcich funkciu
recepčných žalovaného, prípadne inej zmluvnej dokumentácie upravujúcu vzťah žalovaného s osobami
recepčnej, pracovných zmlúv zamestnancov vykonávajúcich administratívnu funkciu, prípadne inej
zmluvnej dokumentácie upravujúcej vzťah spoločnosti PROGMED s.r.o. s osobami vykonávajúcimi
administratívnu funkciu, vyžiadaním informácii o zverejnených inzerátoch spoločnosti žalovaného a

spoločnosti PROGMED s.r.o. v období mesiacov január, február, marec a apríl 2024 vrátane obdobia
trvania zverejnenia a textu zverejnených inzerátov, výsluchom zamestnancov žalovaného a spoločnosti
PROGMED s.r.o., ktorých pracovný pomer trval v období január, február, marec a apríl 2024, iných
osôb, ktoré boli činné u žalovaného a spoločnosti PROGMED s.r.o. na základe iných právnych vzťahov,
výsluchom p. N. a B. z H. kliniky k informovaniu zamestnancov žalovaného o monitorovaní priestorov
žalovaného, výsluchom klientov žalovaného L. O., C. C., G. P. k informovaniu o monitorovaní priestorov

žalovaného, nakoľko skutočnosti, ku ktorým boli tieto dôkazy navrhnuté, neboli pre rozhodnutie súdu
podstatné.Zrovnakéhodôvodusúdnevykonalžalovanýmnavrhnutédokazovanievyžiadanímúradného
záznamuspísanéhopolicajnouhliadkoudňa31.01.2024napracoviskužalovaného,naktoréhovykonaní
napokon žalovaný ani netrval (viď zápisnica o pojednávaní zo daň 10.06.2025.

22. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol v zmysle § 255 ods. 1 C.s.p. v spojení § 262 ods. 1
C.s.p. tak, že žalobkyni ako v plnom rozsahu úspešnej strane sporu priznal voči žalovanému nárok na
náhradu trov konania v plnom rozsahu. O výške náhrady trov konania rozhodne súd v súlade s § 262
ods. 2 C.s.p. po právoplatnosti rozsudku samostatným uznesením.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Mestskom
súde Bratislava IV.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej
veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa

napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ
domáha (odvolací návrh).

V prípade, že nebude dobrovoľne splnená povinnosť uložená týmto rozsudkom, možno podať návrh na
vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.