Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Wednesday, May 22, 2025

Súd: Okresný súd Galanta
Spisová značka: 26Csp/9/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2325200664
Dátum vydania rozhodnutia: 22. 05. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Naďa Pethöová

ECLI: ECLI:SK:OSGA:2025:2325200664.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Galanta v konaní vedenom pred sudkyňou JUDr. Naďou Pethőovou v právnej veci žalobcu:

A. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom C. D. XXX, zastúpený: JUDr. Andrej Cifra, advokát so sídlom ul. J. Kráľa
5/A, Lučenec, proti žalovanému: Všeobecná úverová banka, a.s., IČO: 31320155, so sídlom Mlynské
Nivy 1, Bratislava, o zaplatenie 2446,28 eur, takto

r o z h o d o l :

I. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi sumu 500 EUR do troch dní.

II. Vo zvyšnej časti súd žalobu zamieta.

III. Súd žalobcovi priznáva 100% náhrady trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobou podanou súdu dňa 24.02.2025 žalobca žiadal súd, aby žalovanému uložil povinnosť zaplatiť
žalobcovi sumu 2446,28 eur z titulu primeraného finančného zadosťučinenia.

2. Žalovaný žiadal žalobu zamietnuť.

3. Súd vykonal dokazovanie písomnými vyjadreniami strán sporu, výsluchom žalobcu, obsahom
spisu OS Galanta sp. zn. 10Csp/137/2021, ďalšími listinnými dôkaznými prostriedkami a dospel

k nasledovným zisteniam skutkového a právneho stavu veci:

4. Zo žaloby a písomných vyjadrení žalobcu vyplynulo, že dňa 03.06.2017 uzatvoril žalobca s
predávajúcim AUTOCENTRUM AAA AUTO a.s. kúpnu zmluvu na kúpu osobného automobilu Honda
Civic, VIN: D. za kúpnu cenu vo výške 6.526 Eur s tým, že časť kúpnej ceny vo výške 2.479,88 Eur
bude predávajúcemu uhradená pri podpise kúpnej zmluvy a doplatok kúpnej ceny vo výške 4.046,12 Eur
mal byť predávajúcemu uhradený prostredníctvom úveru na základe Zmluvy o spotrebiteľskom úvere

č.: XXXXXXXXX zo dňa 03.06.2017 uzatvorenej so spoločnosťou Consumer Finance Holding, a.s.,
právnym predchodcom žalovaného. Okresný súd Galanta právoplatným rozsudkom zo dňa 23.05.2024
sp. zn. 10Csp/137/2021-557 zaviazal žalovaného zaplatiť žalobcovi sumu 4.892,56 eur s prísl. určil, že
zmluva o úvere je bezúročná a bezpoplatková. Žalobca má v súlade s § 3 ods. 5 zákona 250/2007 Z.z.
o ochrane spotrebiteľa a o zmene zákona Slovenskej národnej rady č. 372/1990 Zb. o priestupkoch
v znení neskorších predpisov nárok na primerané finančné zadosťučinenie od žalovaného, ktorý za
viacnásobné porušenie práva alebo povinnosti zodpovedá. Žalovaný, je povinný pri výkone svojej

činnosti postupovať s odbornou starostlivosťou a v súlade so zákonom. Žalovaný tak v predmetnej veci,
ani v mnohých iných veciach nepostupoval, práve naopak žalovaný konal voči žalobcovi spôsobom
odporujúcim zákonu. Žalovaný ako bankový subjekt pri poskytovaní spotrebiteľských úverov paradoxne
hromadne bez rizika porušuje zákon a pokiaľ mu za to nehrozí žiadna sankcia, tak samozrejme nemádôvod svoju prax meniť; len mizivá časť poškodených klientov sa zo svojimi nárokmi obracia na súd a
orgány dozoru (NBS) nemajú právomoc na adekvátny zákrok resp. podľa nám dostupných informácií
svoje kompetencie nevyužívajú naplno. Požadované finančné zadosťučinenie žalobcu je na jednej

strane satisfakciou pre samotného žalobcu, ktorý bol vystavený protiprávnemu konaniu žalovaného ale
súčasne je aj vyjadrením sankcie, ktorá postihuje žalovaného, ktorý závadne konal (rozsudok NS SR
6 Obo 302/2006 z 20.03.2008). Pre stanovenie kritérií výšky primeraného zadosťučinenia je potrebné
vychádzať zo zámeru zákonodarcu a z ustálenej judikatúry, že toto má plniť jednak funkciu satisfakčnú,
jednak funkciu sankčnú. Satisfakčná funkcia vyjadruje odmenu za to, že spotrebiteľ sa pustil do sporu

s nepochybne ekonomicky a právne silnejším dodávateľom a svojím úspechom priniesol benefit aj pre
ostatných spotrebiteľov v tom, že možno predpokladať, že dodávateľ sa konania, ktorého sa dopustil
voči nemu, sa už voči ďalším spotrebiteľom nedopustí, prípadne sa nebude dopúšťať v takej intenzite.
Sankčná funkcia má súčasne dostatočne odradiť dodávateľa od nekalého konania, ktorého sa dopustil
voči úspešnému spotrebiteľovi. Pokiaľ má mať finančné zadosťučinenie dostatočne satisfakčný účinok
pre spotrebiteľa a zároveň výchovný a odstrašujúci účinok pre dodávateľa, treba vychádzať z toho,

že primerané finančné zadosťučinenie by sa malo rovnať majetkovej ujme, ktorá bola spotrebiteľovi
spôsobená. Žalovaný dodávateľ má jednoduchú možnosť sa jej plateniu do budúcna vyhnúť tým, že
bude podnikať v rámci pravidiel stanovených právnymi predpismi. Hoci sa nevyžaduje pre vznik práva
na primerané finančné zadosťučinenie, aby spotrebiteľovi bola privodená nejaká ujma, v prejednávanej
veci k vzniku ujmy na strane žalobcu bezpochyby došlo. Žalovaný, ako to vyplýva z rozhodnutia vo veci

Okresného súdu Galanta sp. zn. 10Csp/137/2021 prijal od žalobcu plnenie, na ktoré mu nárok nevznikol.
Bezdôvodné obohatenie sa žalovaného hodnotíme ako konanie odporujúce dobrým mravom. Zákaz
konať v rozpore s dobrými mravmi priamo vyplýva z ust. § 4 ods. 8 zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane
spotrebiteľa v znení neskorších predpisov. Žalobca bol aj s ohľadom na postoj žalovaného vo veci
Okresného súdu Galanta sp. zn. 10Csp/137/2021, v ktorom spochybňoval dôvodnosť žaloby, dlhodobo

nedôvodne vystavený psychickému vypätiu a stavu právnej neistoty, a to až do doby právoplatného
skončenia konania. Pritom je preukázané, že tento stav vyvolal žalovaný, ktorý žalobcovi predložil
na podpis úverovú zmluvu v rozpore so zákonom a snažil sa na úkor žalobcu bezdôvodne obohatiť
sumou 4.892,56 eur. Je verejne známou skutočnosťou, že žalovaný požaduje v obdobných zmluvných
vzťahoch odplaty, na ktoré neexistuje platný titul a v registroch spotrebiteľských úverov je evidovaných

množstvo neexistujúcich dlhov práve v dôsledku bezúročnosti a bezpoplatkovosti mnohých úverových
zmlúv. Žalovaný nejaví žiadnu snahu tento nezákonný stav dobrovoľne napraviť alebo mu predchádzať
v existujúcich zmluvných vzťahoch a ťaží z toho, že len málo poškodených klientov spotrebiteľov sa
dozvie, že boli poškodení a z tých, čo sa to dozvedia iba niekoľkí sú ochotní domáhať sa nápravy
aj súdnou cestou. Pokiaľ ide o výšku finančného zadosťučinenia, táto závisí od úvahy súdu. Pri jej

určovaní sa zohľadňujú rôzne kritériá, a to intenzita, časové trvanie závadného konania, satisfakčná a
sankčná funkcia a pod. Za primerané, vzhľadom na všetky okolnosti prípadu, nakoľko bola právoplatne
judikovaná bezúročnosť a bezpoplatkovosť úveru a súčasne povinnosť vydať bezdôvodné obohatenie,
je preto potrebné považovať finančné zadosťučinenie minimálne vo výške 2.446,28 eur, pričom táto
čiastka zodpovedá 50% sumy4.892,56 eur, o ktorú sa žalovaný chcel na úkor žalobcu bezdôvodne

obohatiť. Finančné zadosťučinenie v celkovej výške 2.446,28 eur považujeme jednak za primerané
na vyrovnanie ujmy žalobcu, ktorá mu vznikla konaním žalovaného, súčasne aj za určitú satisfakciu
za stav, ktorý musel v dôsledku konania žalovaného trpieť a aj za sankciu postihujúcu žalovaného,
ktorý pri dojednávaní úverovej zmluvy závadne konal. Pri rozhodovaní o náhrade trov konania v tomto
prípade treba rozlíšiť, čo je základné a čo sprevádzajúce (nález ÚS ČR, III. ÚS 170/99). Za prvotné

základné sa považuje rozhodnutie, že do žalobcovo práva bolo zasiahnuté a samotná výška finančného
zadosťučinenia je potom druhotná a sprevádzajúca. Žalobca má preto právo na plnú náhradu trov
konaniazprisúdenejsumyfinančnéhozadosťučinenia(niezosumyžalovanej),apriznanieplnejnáhrady
trov je zdôvodniteľné cez interpretáciu pojmu „úspech vo veci“ (§ 255 CSP) nakoľko ten sa skúma čo
do právneho základu, a nie čo do výšky priznaného nároku.

5. Žalovaný v rámci vyjadrenia k žalobe uviedol, že nerozporuje skutkovú okolnosť - výsledok konania
vedeného pred tunajším súdom sp. zn. 10Csp/137/2021. Má však za to, že už samotný výsledok
tohto konania je pre žalobcu dostatočnou satisfakciou. Čo sa týka právnej úpravy, na vec sa vzťahuje
Zákon o ochrane spotrebiteľa č. 108/2024, ktorý sa stal účinným od 24.4.2024, t.j. pred skončením

konania OS GA, sp. zn. 10Csp/137/2021. Rešpektuje ustanovenie § 3 ods. 1 písm. g), v zmysle
ktorého každý spotrebiteľ má právo na primerané finančné zadosťučinenie od osoby, ktorá porušila
práva spotrebiteľa alebo povinnosti v oblasti ochrany spotrebiteľa, ak spotrebiteľ na súde úspešne
uplatní porušenie práva alebo povinnosti v oblasti ochrany spotrebiteľa; pri určovaní výšky primeranéhofinančného zadosťučinenia súd prihliada najmä na povahu, závažnosť, spôsob, rozsah, následky,
trvanie a okolnosti porušenia práva spotrebiteľa alebo povinnosti v oblasti ochrany spotrebiteľa.
Z dikcie citovaného zákonného ustanovenia vyplýva, že priznanie práva na primerané finančné

zadosťučinenie je podmienené skúmaním okolností konkrétneho prípadu. Finančné zadosťučinenie
nemá v žiadnom prípade predstavovať zisk spotrebiteľa z porušenia jeho práva. A v žiadnom prípade
nemá predstavovať akúsi formu verejnoprávnej sankcie za výkon podnikateľskej činnosti žalovaného.
Súd nie je priestupkovým ani dohľadovým orgánom nad podnikateľskou činnosťou a jeho úlohou nie je
"zlepšovať podnikateľské prostredie v štáte". Právomocou súdu v civilnom súdnom konaní je výlučne

ochrana individuálnych práv strán sporu. Čo sa týka toho, že žalovaný sa v predošlom spore bránil, je
absurdné, že táto skutočnosť mu má byť na ujmu a má byť dôvodom na priznanie zadosťučinenia. V
odborne zložitých otázkach v oblasti spotrebiteľského práva nie je situácia ani zďaleka taká jednoduchá,
že je možné ustáliť, že dodávateľ služieb musí za každých okolností vykladať zákon takým spôsobom,
akým ho nakoniec vyloží súd. Dôkazom toho sú aj diametrálne odlišné výsledky súdnych konaní
v totožných veciach a to nielen medzi okresnými súdmi, ale aj medzi krajskými súdmi a senátmi

Najvyššiehosúdu.NehovoriacorozhodnutiachÚstavnéhosúduaEurópskehosúdnehodvora.Ajvoveci
tzv. doplnkového tovaru, ktorý bol predmetom konania OS GA, sp. zn. 10Csp/137/2021 existujú odlišné
rozhodnutia na úrovni krajských súdov. Ďalšou okolnosťou, ktorá by mala mať vplyv na určenie výšky
plnenia je to, že ten, kto mal z predaja doplnkového tovaru zisku nebol v žiadnom prípade žalovaný.
Zisk z jeho predaja mal preukázateľne len predajca. Aj celú transakciu dojednal jednoznačne predajca.

Žalovaný na nadobudnutie tohto tovaru len žalobcovi požičal vlastné peniaze a zmluva o úvere je
bezúročné len preto, lebo súd posúdil zmluvy o doplnkovom tovare ako neplatné právne úkony. Pritom
paradoxne je výsledkom konania postihnutý žalovaný a nie predajca. Žalobca pritom žiadny doplnkový
tovar nikomu nikdy nevrátil, hoci tvrdí, že jeho predaj mal byť neplatným právnym úkonom. Nie bez
významu je aj tá skutočnosť, že žalobca podal žalobu až po štyroch rokoch od uzavretia kúpnej zmluvy

a nedomáhal sa ochrany svojho práva včas.

6. V replike žalobca doplnil argumentáciu tak, že nárok žalobcu na primerané finančné zadosťučinenie je
podmienenýibaúspešnýmuplatnenímnárokuspotrebiteľazporušeniaprávaalebopovinnosti.Prevznik
právneho nároku na primerané finančné zadosťučinenie právna norma § 3 ods. 5 zákona č. 250/2007

Z.z. o ochrane spotrebiteľa nič ďalšie nepredpokladá. Citácia z odôvodnenia Rozsudku Najvyššieho
súdu Slovenskej republiky sp. z.n. 6Cdo/127/2017 zo dňa 30.01.2019: „Citované ustanovenie (§ 3
ods. 5 zákona č. 250/2007 Z.z.) má plniť jednak funkciu satisfakčnú a jednak funkciu sankčnú. Jeho
cieľom je predovšetkým odradiť dodávateľov od protiprávneho konania voči spotrebiteľom. ... Pod
úspešným uplatnením porušenia práva alebo povinnosti v zmysle tohto ustanovenia treba rozumieť, že

súd judikuje v prospech spotrebiteľa konkrétny nárok z porušenia práva alebo povinnosti, napr. nárok
zo zodpovednosti za škodu, z bezdôvodného obohatenia, alebo vo výroku rozsudku určí neprijateľnosť
konkrétne vymedzenej zmluvnej podmienky používanej v spotrebiteľskej zmluve. Žiadnu inú podmienku,
t.j. ani podmienku, aby bol medzi stranami spor zo spotrebiteľskej zmluvy a aby bola spotrebiteľovi
privodená konkrétna ujma, nevyžaduje. Právna veta z Rozsudku Krajského súdu Prešov sp. zn.

13Co/80/2016 z 20.03.2018: „Cieľom finančného zadosťučinenia je dovŕšenie ochrany porušeného
práva spôsobom, ktorý vyžaduje poskytnutie vyššieho stupňa ochrany. Jediným predpokladom pre
uplatnenieprávanaprimeranéfinančnézadosťučineniejeporušenieprávaalebopovinnostiustanovenej
týmto zákonom a osobitnými predpismi. Zákon teda nevyžaduje pre vznik tohto práva, aby spotrebiteľovi
bola privodená nejaká ujma. Postačuje, ak k takémuto porušeniu práva alebo povinnosti dôjde.

Inštitút primeraného finančného zadosťučinenia môže na účely ochrany spotrebiteľa naplniť požiadavku
účinného a odradzujúceho prostriedku ochrany. Práve inštitút relutárnej náhrady nemajetkovej ujmy
môže byť prostriedkom ochrany na doplnenie o preventívne účinky pred diskrimináciou. V zmysle
judikatúry ESD a antidiskriminačných smerníc musia byť sankcie za diskriminačné správanie účinné,
primerané a odradzujúce.“ Argumentácia žalovaného spochybňujúca právny základ nároku na

primerané finančné zadosťučinenie je aj s poukazom na ustálenú judikatúru zjavne nesprávna a
nespôsobilá spochybniť dôvodnosť nároku žalobcu. Nárok na primerané finančné zadosťučinenie v
sume 2.446,28 eur je uplatnený v rozsahu 50% zo získaného bezdôvodného obohatenia 4.892,56 eur
na strane žalovaného. Je potrebné zdôrazniť, že primerané finančné zadosťučinenie je samostatným
právnymnárokomodlišnýmodnárokunavydaniebezdôvodnéhoobohatenia,nanáhraduškodyresp.od

nároku na určenie neprijateľnej zmluvnej podmienky. Cieľom tohto nároku, ako už bolo vyššie uvedené,
je predovšetkým odradiť dodávateľa od protiprávneho konania a podľa nášho názoru, súčasne pôsobiť
preventívne na dodávateľa, aby dobrovoľne upustil resp. nepokračoval v protiprávnom konaní a napravil
jeho následky bez nutnosti podania žaloby spotrebiteľom. Pokiaľ dodávateľovi nehrozí adekvátnasankcia, dodávateľovi sa z finančného hľadiska neoplatí dodržiavať spotrebiteľské predpisy a nemôže
dôjsť k naplneniu preventívnej funkcie právneho inštitútu primeraného finančného zadosťučinenia.
Pri posudzovaní výšky PFZ treba brať do úvahy aj nasledovné kritéria: spôsobená materiálna ujma

(bezdôvodného obohatenie na strane dodávateľa vo výške 4.892,56 eur), ktorá sa premietla do zníženia
rodinného rozpočtu žalobcu spotrebiteľa a tým aj do výrazného zníženia životnej úrovne jeho rodiny.
Trvanie materiálnej ujmy v podobe pokračujúceho bezdôvodného obohatenia od februára 2020 do
októbra 2023 – faktor znižovania disponibilných zdrojov rodiny žalobcu. K dobrovoľnému splneniu
nároku žalovaným dodávateľom nedošlo ani po podaní žaloby na súd (súdny spor na OS Galanta

sp.zn. 10Csp/137/2021). Stres žalobcu spotrebiteľa spojený s uplatnením nároku voči veľkej bankovej
spoločnosti súdnou cestou. Na strane žalobcu existujú ďalšie skutočnosti, ktoré odôvodňujú priznanie
primeraného finančného zadosťučinenia v požadovanej výške: v domácnosti žil žalobca so svojou
mamou a synom. Žalobca splácal zo svojho príjmu súčasne ďalšie úvery z bankových aj nebankových
spoločností. Žalobca prežíval toto obdobie stresujúco, budil sa a zaspával s tým, že nevie ako uhradí
záväzky,ajvzhľadomnaneustáletelefonátyzostranyúverovýchveriteľovvrátanežalovaného.Uvedené

skutočnosti v spojitosti s protiprávnymi nárokmi žalovaného mali výrazný vplyv na nemajetkové ujmy,
ktoré žalobca utrpel vo sfére osobnej a rodinnej. Primerané finančné zadosťučinenie má mať satisfakčný
účinok pre spotrebiteľa a zároveň adekvátny výchovný a odstrašujúci účinok pre dodávateľa. Na možné
porovnanie poukázal § 24 ods. 1 zákona o ochrane spotrebiteľa: Za porušenie povinností ustanovených
týmto zákonom alebo právne záväznými aktmi Európskej únie v oblasti ochrany spotrebiteľa uloží orgán

dozoru výrobcovi, predávajúcemu, dovozcovi, dodávateľovi alebo osobe podľa § 9a alebo § 26 pokutu
do 66 400 eur; za opakované porušenie povinnosti počas 12 mesiacov uloží pokutu do 166 000 eur,
ak odsek 6 neustanovuje inak. Súčasne poukázal na § 50 ods. 1 zákona o bankách: Ak Národná
banka Slovenska zistí nedostatky v činnosti banky alebo pobočky zahraničnej banky, spočívajúce
v nedodržiavaní podmienok určených v bankovom povolení alebo v rozhodnutí o predchádzajúcom

súhlase, podmienok alebo povinností vyplývajúcich z iných rozhodnutí Národnej banky Slovenska
uložených banke alebo pobočke zahraničnej banky, v nedodržiavaní podmienok podľa § 7 ods. 2, 4 a
6, § 8 ods. 2, 4 a 6 alebo v nedodržiavaní alebo v obchádzaní iných ustanovení tohto zákona, právne
záväzných aktov Európskej únie, ktoré sa vzťahujú na výkon bankových činností, osobitných zákonov
46)alebo iných všeobecne záväzných právnych predpisov, ktoré sa vzťahujú na výkon bankových

činností, môže Národná banka Slovenska podľa závažnosti, rozsahu, dĺžky trvania, následkov a povahy
zistených nedostatkov písm. d) uložiť pokutu banke alebo pobočke zahraničnej banky od 3 300 eur do
332 000 eur a pri opakovanom alebo závažnom nedostatku do výšky 10% celkového čistého ročného
obratu za predchádzajúci kalendárny rok vrátane hrubého príjmu pozostávajúceho z výnosov z úrokov
a podobných výnosov, kladných výnosov z akcií a iných cenných papierov s pohyblivým výnosom alebo

pevným výnosom a výnosom z provízií alebo poplatkov podľa osobitného predpisu;48aaaa) ak je banka
dcérskou spoločnosťou za základ celkového ročného obratu v predchádzajúcom kalendárnom roku
sa použije hrubý príjem z konsolidovanej závierky materskej spoločnosti. Je potrebné zdôrazniť, že
žalovaný sa môže nárokom na finančné zadosťučinenie poškodených spotrebiteľov jednoducho vyhnúť,
stačí, keď bude podnikať v súlade s právnymi predpismi! Citácia z Rozsudku Krajského súdu Prešov

sp. zn. 7Co/125/2019 z 27.02.2020 (bod 9.): „Výška nemajetkovej ujmy v prípadoch podľa ust. § 3
ods. 5 Zákona o ochrane spotrebiteľa, môže zodpovedať výške finančnej ujmy, ktorá spotrebiteľovi
hrozila. Ak má mať primerané finančné zadosťučinenie dostatočne satisfakčný účinok pre spotrebiteľa
a zároveň výchovný a odstrašujúci účinok pre dodávateľa, možno prijať argumentáciu, že primerané
finančné zadosťučinenie sa môže rovnať majetkovej ujme, ktorá spotrebiteľovi hrozila alebo mu napr. až

do vydania bezdôvodného obohatenia dodávateľom, bola aj spôsobená.“ Citácia z Rozsudku Krajského
súdu Banská Bystrica sp. zn. 17CoCsp/30/2021 z 13.04.2022 bod 9.: Odvolací súd sa plne stotožňuje
so záverom súdu prvej inštancie o tom, že je daný základ pre priznanie primeraného finančného
zadosťučinenia žalobcovi od žalovaného. V zmysle § 3 ods. 5 posledná veta zákona č. 250/2007
Z.z. spotrebiteľ, ktorý na súde úspešne uplatní porušenie práva alebo povinnosti ustanovenej týmto

zákonom a osobitnými predpismi, má právo na primerané finančné zadosťučinenie od toho, kto za
porušenie práva alebo povinnosti ustanovenej týmto zákonom a osobitnými predpismi zodpovedá.
Jedinýmpredpokladomprepriznanieprimeranéhofinančnéhozadosťučineniaje,žespotrebiteľúspešne
uplatní porušenie práva alebo povinnosti ustanovenej zákonom č. 250/2007 Z.z. alebo osobitnými
predpismi. Pod úspešným uplatnením porušenia práva alebo povinnosti v zmysle tohto ustanovenia

treba rozumieť úspešné uplatnenie konkrétneho nároku z porušenia práva alebo povinnosti, napr.
nároku na náhradu škody, na vydanie bezdôvodného obohatenia, alebo aj na určenie neprijateľnosti
konkrétne vymedzenej zmluvnej podmienky používanej v spotrebiteľskej zmluve (porovnaj Uznesenie
Najvyššieho súdu SR sp. zn. 6Cdo/389/2015 zo dňa 14.09.2016). Uvedené ustanovenie žiadnu inúpodmienku neustanovuje, pričom sa nevyžaduje ani len privodenie ujmy spotrebiteľovi. Pri posudzovaní
primeranosti výšky finančného zadosťučinenia potrebné vziať do úvahy aký môže mať konkrétna suma
dopad na samotného žalovaného t.j. do akej miery to môže ovplyvniť jeho ekonomické správanie a

do budúcna zlepšiť jeho disciplínu pri dodržiavaní spotrebiteľských práv. Inak povedané aká sankcia
by mohla byť pre žalovaného primeraná a odrádzajúca, aby sa mu neoplatilo porušovať spotrebiteľské
predpisy. Podľa verejne dostupných údajov v roku 2023 boli celkové výnosy žalovaného v sume 1 076
617 000 eur a zisk v sume 264 194 000 eur. Podľa hospodárskej situácie žalovaného možno bez pochýb
usudzovať, že požadovaná výška finančného zadosťučinenia nemôže žalovaného v jeho ekonomickej

činnosti nijako ohroziť. Pritom je potrebné zohľadniť, že prípad žalobcu je pomerne ojedinelým až
exemplárnymvtom,žesadostalpredsúdabolprávoplatnesúdomajrozhodnutý.Väčšinapoškodených
spotrebiteľov sa v obdobných situáciách aktívne nebráni a pasívne vyhovie nezákonným nárokom
veriteľa akým je aj žalovaný, či už z nevedomosti alebo zo strachu, a preto sa pred súd väčšina
obdobných vecí ani nedostane. Je všeobecne známou skutočnosťou, že obdobných spotrebiteľských
úverov uzatvára žalovaný tisíce a tieto zmluvy sú pripravené formulárovo a obsahujú teda totožné

resp. obdobné zmluvné podmienky. Pokiaľ v predmetnej veci došlo k porušeniu spotrebiteľských
predpisov žalovaným, potom logicky došlo k porušeniu povinnosti aj vo všetkých obdobných zmluvných
vzťahoch žalovaného v danom období. Žalovanému sa oplatí riskovať súdny spor pokiaľ by to
bolo tak, že nebude povinný poškodeným spotrebiteľom vrátiť nič okrem bezdôvodného obohatenia
s príslušenstvom a popritom nahradiť iba symbolickú, bagateľnú sumu finančného zadosťučinenia.

Priznanie požadovaného finančného zadosťučinenia žalobcovi sa javí byť preto primerané aj s ohľadom
na majetkové postavenie žalovaného, ktorý je známy ak druhá najväčšia banka na Slovensku.

7. Z obsahu dupliky vyplynulo, že v prvom rade je potrebné zdôrazniť, že účelom finančného
zadosťučinenia je odčinenie útrap, ktoré spotrebiteľovi vznikli uplatňovaním nezákonných nárokov,

alebo jeho vystavením bezprostrednej hrozbe nezákonných nárokov, prípadne bezdôvodným
sankcionovaním, znevýhodňovaním, či diskriminovaním. Výška, resp. celkový nárok spotrebiteľa na
priznanie primeraného finančného zadosťučinenia je výlučne v rukách súdu. Ten by mal pri jej priznaní,
zohľadniť všetky okolností konkrétneho prípadu. Mal by napríklad vziať do úvahy intenzitu, povahu
a spôsob neoprávneného zásahu, charakter a rozsah zasiahnutej hodnoty osobnosti, na trvanie a

šírku ohlasu vzniknutej ujmy na strane spotrebiteľa, jeho uplatnenie v spoločnosti a pod. Žalovaný
týmto zdôrazňuje, že podstatným nie je iba skutočnosť, že k porušeniu práva alebo povinnosti
ustanovenej zákon došlo (čo sa v danom prípade nestalo, resp. táto skutočnosť nevyplýva zo žiadneho
z predložených dôkazov), ale aj skutočnosť aký vplyv malo toto porušenie na správanie a celkové
fungovanie „poškodeného“. Žalobca vo svojom vyjadrení uvádza dôvody, ktoré podľa jeho názoru

odôvodňujú uplatnený nárok, a medzi ktoré zaradil napríklad svoje rodinné pomery, či splátky iných
úverov bankovým, ako aj nebankovým subjektom. Už len z uvedeného je zrejmý úmysel žalobcu, a
to jeho snaha maximalizovať svoj úžitok a príjem prispôsobovaním si výkladu zákonného ustanovenia
na ochranu spotrebiteľa, ktoré však jednoznačne nemalo slúžiť bezdôvodnému obohacovaniu sa
spotrebiteľov, a tým prispieť k zlepšeniu ich finančnej situácie, do ktorej sa sami dostali. Jeho zmysel

by mal spočívať v poskytnutí satisfakcie v prípadoch, kedy došlo k závažnému porušeniu práv
alebo povinností spotrebiteľov, čo sa v danom prípade nestalo. Zo strany žalobcu, ako aj mnohých
iných spotrebiteľov však dochádza k zneužívaniu tohto inštitútu v snahe privodiť si neoprávnený a
bezdôvodný prospech na úkor nepochybne ekonomicky silnejšieho subjektu, akým je žalovaný, či iný
dodávatelia na území Slovenskej republiky. Inštitút primeraného finančného zadosťučinenia však v

žiadnom prípade nemá slúžiť na finančné obohatenie sa konkrétneho subjektu, ako sa to javí v tomto
prípade. Zároveň žalobca vo svojom vyjadrení poukazuje na ekonomické postavenie žalovaného, čo
podľa jeho názoru odôvodňuje výšku požadovaného finančného zadosťučinenia. Výška primeraného
finančného zadosťučinenia sa však v žiadnom prípade nemôže odvíjať od ekonomického postavenia
dodávateľa. Pokiaľ by sme postupovali podľa názoru žalobcu, spotrebitelia, ktorí si uplatnia nárok

na vydanie finančné zadosťučinenie u ekonomicky slabšieho subjektu, by aj pri intenzívnejšom a
závažnejšom zásahu mali nárok na priznanie nižšej sumy, ako spotrebitelia, ktorých práva boli síce
porušené v minimálnej miere, avšak svoj nárok by si uplatnili u ekonomicky silnejšieho a stabilnejšieho
subjektu. Takýto názor je v rozpore so základnou logikou a voči jednotlivým spotrebiteľom by vytváral
neodôvodnené rozdiely. Žalobca sa v predchádzajúcom konaní domohol vyslovenie bezúročnosti a

bezpoplatkovosti poskytnutého úveru, v nadväznosti na čo mu boli zo strany žalovaného vrátené
všetky finančné prostriedky poskytnuté nad istinu úveru. Žalovaný je toho názoru, že v danom
prípade je dostatočnou satisfakciou pre žalobcu už len to, že mu žalovaný vrátil sumu uhradenú
nad rámec istiny. Žalovaný teda poskytol žalobcovi finančné prostriedky vo výške 5.746,12,- € bezakejkoľvek odplaty. Je potrebné zdôrazniť, že účelom finančného zadosťučinenia je odčinenie útrap,
keď sú voči spotrebiteľovi uplatňované nezákonné nároky, alebo je vystavený bezprostrednej hrozbe
nezákonných nárokov, je bezdôvodne sankcionovaný, znevýhodňovaný, či diskriminovaný. Obdobne

tak vo vzťahu k danému nároku nejde o paušalizovaný nárok na náhradu škody, či už majetkovej
alebo osobnostnej povahy. Vzhľadom k uvedenému považuje žalovaný výšku uplatneného nároku za
neprimeranú a neodôvodnenú. Podľa rozsudku KS Prešov, sp. zn. 8CoCsp/13/2021: „K obdobnému
záveru smeruje aj najnovšia judikatúra tak Okresného ako aj Krajského súdu v Prešove, ktorá sa svojím
prístupom snaží eliminovať zneužívanie inštitútu primeraného finančného zadosťučinenia v prípadoch,

kedy bola náprava zjednaná už vydaním bezdôvodného obohatenia, prípadne vyhlásením úveru za
bezúročný a bez poplatkov a rozsah priznaného finančného zadosťučinenia považuje za dostačujúci v
rozmedzí 50-100 eur.“ Zároveň žalovaný poukazuje na skutočnú funkciu civilného sporového konania
v spravodlivom súdnom konaní, v ktorom sa má ochrana poskytovať primeraným spôsobom. „Jeho
účelem je poskytování ochrany porušeným nebo ohroženým skutečným subjektivním hmotným právúm
a právem chráneným zájmúm. V souladu s tímto vymezením účelu civilního procesu nejsou situace,

na než Ústavní soud již v minulosti upozorňoval, kdy se civilní rízení vede nikoliv kvúli veci samé,
ale kvúli částce, která múže být priznám na náhrade nákladú rízení [nález ze dne 14. 9. 2011 sp.
zn. I. ÚS 3698/10 (N 160/62 SbNU 395)]. Nelze pŕipustit, aby civilní soudní rízení bylo odtrženo od
jeho skutečného společenského poslání a aby se místo poskytování ochrany stalo výlučne nástrojem
sloužícím k vytvárení snadného a nijak neodúvodneného zisku na úkor protistrany. I pro náklady rízení

tedy platí obecná myšlenka, kterou zdejší soud vyslovil již v nálezu ze dne 20. 6. 2011 sp. zn. I.
ÚS 329/08 (N 118/61 SbNU 717): "Jednotlivé instituty občanského soudního rádu a jiných procesních
predpisú je proto nutno upravit a úpravu interpretovat a aplikovat tak, aby - pri zachování ostatních
základních principú a východisek civilního procesu - odpovídaly takto vymezené ochranné funkci
civilního právaprocesního. Nebude-li civilní proces ochrannou funkci plnit, ztrácí tím jeho existence

jakékoli společenské opodstatnení. ... (32.) Ústavní soud považuje rovnež za dúležité vyjádŕit se
k námitce (stežovatelky) vytýkající soudúm podporu porušovaní práva v bagatelních vecech bez
jakýchkoliv citelnejších následkú. K tomu je nutno v prvé rade zdúraznit, že v každém ŕízení - tedy i
v rízeních bagatelní povahy - musí být zaručeno právo na spravedlivý proces všem účastníkúm. Ani
procesní strane, která je z hmotneprávního hlediska v právu, nelze proto tolerovat, zneužívá-li své

subjektivní procesní právo, nadto k újme protistrany. Nelze souhlasit ani s poukazem stežovatelky na
absenci "citelnejších následkú”. Jedním z ústavních principú, na nichž je každý právní stát vybudován, je
princip právní jistoty. Tento princip má radu rozmanitých aspektú; pro oblast sankcionování protiprávního
jednání z nej vyplývá, že každý, kdo se takového jednání dopustil, se múže spoléhat na to, že takové
jednání bude postiženo sankcí, ovšem sankcí, kterou zákon za toto protiprávní jednání predpokládá, a

nikoliv sankcí zákonem nepredvídanou (viz Knapp, V. Teorie práva. Praha: C. H. Beck, 1995, s. 205).
Nestačí ovšem, že sankci predpokládá zákon; sankce totiž musí být pŕiméŕená protiprávnímu jednání,
které jí má být postiženo. Neúmerné zvyšování sankcí četnost protiprávního jednání nejen nesnižuje, ale
naopak s sebou múže nést další negativní dúsledky (Op. cit., s. 36-37)" (z nálezu Ústavného súdu ČR
z 25.7.2012 sp. zn. I.ÚS 988/12, v ktorom bol členom senátu prof. Holländer). Na základe uvedeného

má žalovaný za to, že žalobcovi nárok na vydanie primeraného finančného zadosťučinenia nevznikol, a
tento iba využíva svoje postavenie spotrebiteľa na získanie ničím neodôvodneného prospechu.

8. Z výsluchu žalobcu vyplynulo, že dôvodnosť nároku odvodzuje od argumentov, ktoré už uviedol
v písomnej forme, t.j. konaním žalovaného vynucujúceho si plnenia, na ktoré nemal právny nárok, a to

najmä v podobe opakovaných telefonických kontaktov, ktorých časové zaradenie uviesť nevedel, avšak
volali aj dva razy za deň, predpokladal, že volajúcim bol žalovaný alebo niekto ním poverený, v dôsledku
ktorých telefonátov sa dostával do nervového vypätia, a to napriek tomu, že na požadované platby, ako
rozhodol súd, ani nemal nárok. Vo vzťahu k výške ním žiadaného finančného zadosťučinenia uviedol,
že plnenie v podobe polovice bezdôvodného obohatenia prijatého od neho žalovaným predstavuje

primerané zadosťučinenie, mohol žiadať aj viac.

9. V rámci záverečnej reči žalovaný prostredníctvom právneho zástupcu zhrnul, že naďalej zotrváva
na tom, že skutková otázka sporu vedeného na tomto súde pod sp. zn. 10Csp/137/2021 je nesporná,
avšak za kľúčové považuje, že tento výsledok tohto konania už predstavuje reálnu a dostatočnú

satisfakciu. Žalovaný preto považuje ďalšie priznanie finančného zadosťučinenia za neprimerané
a právne nedôvodné. Síce spotrebiteľ v zmysle zákona má právo na primerané finančné zadosťučinenie,
avšak súd by mal pri rozhodovaní prihliadať najmä na povahu závažnosť, spôsob, rozsah, následky,
trvanie a okolnosti porušenia. Všetky tieto aspekty sa musia zhodnocovať v konkrétnych okolnostiachprípadu. Žalovaný považuje za rozhodujúce, že žalobca už dosiahol svoju plnú satisfakciu, ktorá môže
postačovať ako náprava a zároveň nepredložil v rámci tohto konania žiaden relevantný dôkaz, okrem
svojich tvrdení o dodatočnej ujme a preukázanej výške danej ujmy. V konaní nebola preukázaná morálna

majetková alebo zdravotná ujma, v zmysle ktorej si uplatňuje žalobca toto finančné zadosťučinenie.
Podľa názoru žalovaného nie je dôvodné, správne ani v súlade s princípom spravodlivosti priznať
primerané finančné zadosťučinenie v prípadoch, keď nie je preukázaná reálna ujma na strane žalobcu
a zároveň absentuje dôkaz o obohatení alebo zavinenom konaní žalovaného. Takáto formulácia názoru
žalovaného je v súlade so zásadami proporcionality výkonu práva a povinností subjektov právnych

vzťahov a výkon práva nesmie byť uplatňovaný do takej miery disproporčne aj v prípade keď je strana
sporu spotrebiteľom, že už pri podaní žaloby nemusí žalobca v rámci princípu kontradiktórnosti konania
nič reálne preukazovať. Zásady civilnej povahy konania, ktorá nemá slúžiť na represiu, ale na nápravu
individuálnych právnych vzťahov. Absentuje zavinenie alebo zisk na strane žalovaného a dostatočná
satisfakcia bola učinená v rozhodnutí, ktoré som uviedol na úvod záverečnej reči.

10. Podľa § 52 ods. 1 OZ spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú
uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.

11. Podľa § 52 ods. 3 OZ dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná
v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.

12. Podľa § 52 ods. 4 OZ spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy
nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.

13. Podľa § 3 ods. 5 z.č. 250/2007 Z.z. proti porušeniu práv a povinností ustanovených zákonom s

cieľom ochrany spotrebiteľa môže sa spotrebiteľ proti porušiteľovi na súde domáhať ochrany svojho
práva. Združenie sa môže na súde proti porušiteľovi domáhať, aby sa porušiteľ zdržal protiprávneho
konania a aby odstránil protiprávny stav, a to aj vtedy, ak takéto konanie porušiteľa poškodzuje záujmy
spotrebiteľov, ktoré nie sú len jednoduchým súhrnom záujmov jednotlivých spotrebiteľov poškodených
porušením spotrebiteľských práv, ale ide o konanie porušiteľa uplatňované voči všetkým spotrebiteľom

(ďalej len "kolektívne záujmy spotrebiteľov"). Spotrebiteľ, ktorý na súde úspešne uplatní porušenie
práva alebo povinnosti ustanovenej týmto zákonom a osobitnými predpismi, má právo na primerané
finančné zadosťučinenie od toho, kto za porušenie práva alebo povinnosti ustanovenej týmto zákonom
a osobitnými predpismi zodpovedá.

14. Podľa § 100 ods. 1 OZ právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v tomto zákone ustanovenej ( §
101 až 110). Na premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka. Ak sa dlžník premlčania dovolá,
nemožno premlčané právo veriteľovi priznať.

15. Podľa § 101 OZ pokiaľ nie je v ďalších ustanoveniach uvedené inak, premlčacia doba je trojročná

a plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz.

16. Z vykonaného dokazovania mal súd za preukázané, že žalobca uzatvoril so žalovaným dňa
03.06.2017 Zmluvu o spotrebiteľskom úvere č. 120174235, na základe ktorej žalovaný poskytol
žalobcovi spotrebiteľský úver. Zmluva sa na podnet žalobcu stala predmetom súdneho prieskumu

v konaní pred Okresným súdom Galanta pod sp. zn.: 10Csp/137/2021 o vydanie bezdôvodného
obohatenia, a to konkrétne v otázke prítomnosti podstatných náležitostí v zmysle § 9 ods. 2 zák. č.
129/2010 Z. z. v Zmluve. V označenom konaní bolo súdom zistené, že v Zmluve absentujú obligatórne
náležitosti predpísané ZSÚ pre zmluvu o spotrebiteľskom úvere podľa ust. § 9 ods. 2 písm. d/ a g/ ZSÚ. V
dôsledku uvedeného súd aplikáciou ustanovenia § 11 ZSU určil Zmluvu, resp. úver z nej vyplývajúci ako

bezúročný a bez poplatkov so súčasným uložením povinnosti žalovanému, vydať žalobcovi bezdôvodné
obohatenie vo výške 4892,56 eur s príslušenstvom v podobe úroku z omeškania vo výške 5,00%
ročne z dlžnej sumy od 29.10.2021 do zaplatenia a s úrokom z omeškania vo výške 9,50% ročne
zo sumy 2738,64 eur od 06.12.2023 do zaplatenia. Uvedené rozhodnutie bolo napadnuté riadnym
opravným prostriedkom v rámci odvolacieho konania, ktoré odvolanie však žalovaný následne vzal späť,

v dôsledku čoho odvolací súd uznesením Krajského súdu v Trnave č.k. 24CoCsp/27/2024-617 zo dňa
30.10.2024odvolaciekonaniezastavil,rozsudoksúduprvejinštancietaknadobudolprávoplatnosťdňom
13.11.2024.17. Z obsahu vyššie označených rozhodnutí mal súd za preukázané, že žalovaný porušil práva
žalobcu a zároveň, že žalobca bol úspešný v uplatnení svojich práv. Dôvodnosť žaloby je teda daná
tým, že žalobca splnil jediný kvalifikačný znak pre priznanie primeraného finančného zadosťučinenia

- úspešne uplatnil porušenie práva alebo povinnosti v zmysle hypotézy právnej normy § 3 ods.
5 zák. č. 250/2007 Z. z. Uvedené konštatovanie bolo opakovane potvrdené rozhodovacou praxou
všeobecných súdov SR, predovšetkým Najvyššieho súdu SR.(napr. Rozhodnutie Najvyššieho súdu
SR sp. zn. 6Cdo/389/2015, rovnako aj Rozhodnutie Najvyššieho sudu SR zo dna 30.01.2019, sp.
zn. 6Cdo/127/2017). Rozhodnutia súdov ustálili, že nevyhnutnosť ochrany spotrebiteľa je daná jeho

nerovným postavením vo vzťahu spotrebiteľ - dodávateľ, vyplývajúcim z nerovnováhy vyrovnávacej sily,
nerovnomernostiznalostiekonomickejneúmernostizdrojov.Systémochranyzavedenýsmernicou93/13
EHS, ktorý bol prebratý aj do Občianskeho zákonníka, vychádza z myšlienky, že spotrebiteľ sa nachádza
v nerovnom postavení voči predávajúcemu, alebo poskytovateľovi z hľadiska jeho vyjednávacej sily,
z hľadiska úrovne informovanosti, čo ho vedie k tomu, že pristúpi na podmienky vopred vytvorené
predávajúcim, alebo poskytovateľom bez toho, aby mohol ovplyvniť ich obsah. V týchto vzťahoch je

práve dodávateľ vo fakticky výhodnejšom postavení, pretože má odbornú prevahu nad spotrebiteľom,
ktorému svoje služby poskytuje. ZSÚ, ale i ďalšia právna úprava zavedená do právneho poriadku SR
za účelom ochrany spotrebiteľa ako slabšej zmluvnej strany v porovnaní s dodávateľom, na vyváženie
faktickej prevahy dodávateľa, zakotvila pomerne prísne pravidlá a náležitosti, ktoré musí zmluva o
spotrebiteľskom úvere (spotrebiteľská zmluva) spĺňať, a ktorú právnu úpravu žalovaný nerešpektoval a

porušil práva žalobcu.

18. Niet dôvodu oponovať argumentácii žalobcu, že zmyslom primeraného finančného zadosťučinenia
je jednak satisfakčná funkcia, ktorá sa vzťahuje na konkrétneho spotrebiteľa, ktorému je primerané
finančné zadosťučinenie priznané v relutárnej podobe. Okrem toho má však aj preventívnu funkciu,

ktorá nie je o nič menej významná a ktorej úlohou je odradiť nečestných dodávateľov od porušovania
právnych predpisov na ochranu spotrebiteľa. Napokon je tu sankčná funkcia, ktorá má viesť k tomu,
aby dodávatelia boli postihnutí aj v majetkovej sfére, aby boli dostatočne odradení od nekalého
konania, ktorého sa dopustili voči úspešnému spotrebiteľovi, keďže ako ukazuje už niekoľkoročná súdna
prax, konštatovanie absencie požadovaných zákonných náležitostí v zmluvách so spotrebiteľmi, resp.

vyhlásenie zmluvných podmienok za neprijateľné, javí sa byť nedostatočný.

19. Samotná povaha primeraného finančného zadosťučinenia neumožňuje jeho priame vyčíslenie, preto
súdu nemusia byť predložené dôkazy o existencií ujmy, pretože stačí ak táto ujma tu je. Napokon, je
bez právneho významu, či ujma spotrebiteľovi aj reálne vznikla, pretože postačuje iba možnosť vzniku

takejto ujmy. Žalobcovi reálne (ak by ostal pasívny v bránení svojich majetkových práv) hrozila a i vznikla
ujma rovnajúca sa výške bezdôvodného obohatenia vo výške celkovej výške 4892,56 eur . Potom
s prihliadnutím na závažné porušenie práv žalobcu zo strany žalovaného, ktorých ochrany sa žalobca
úspešne domohol na súde, je súd toho názoru, že primeraná povahe a rozsahu porušenia práv žalobcu
je suma 500 EUR. Priznaná výška primeraného zadosťučinenia by mala byť primeraná závažnosti

(podstate, intenzite, trvalosti, šírke a oblasti negatívneho dopadu, možnostiam eliminácie dôsledkov
a pod.) a mala by zohľadňovať okolnosti, za ktorých došlo k porušeniu práva tak na strane toho, do
chránených práv koho bolo zasiahnuté, ako aj na strane toho, kto do týchto práv zasiahol. V spojení s
uvedeným,má súdzato,žepokiaľideoustálenievýškysúdompriznanéhoprimeranéhozadosťučinenia
je potrebné prihliadnuť na to, že: žalobca musel vyhľadať právne poradenstvo, iniciovať spor (aby chránil

svoje majetkové práva) proti žalovanému, ktorý ako podnikateľ v oblasti poskytovania úverov postupoval
zjavne v rozpore so zákonom; žalobca sa ako spotrebiteľ pustil do sporu s nepochybne ekonomicky a
právne silnejším dodávateľom a svojím úspechom priniesol benefit aj pre ostatných spotrebiteľov v tom,
že možno predpokladať, že dodávateľ – žalovaný sa konania, ktorého sa dopustil voči žalobcovi, už voči
ďalšímspotrebiteľomnedopustí,prípadnesahonedopustívtakejintenzite;zostranyžalovanéhodošlok

takému porušeniu spotrebiteľského práva, ktoré bolo bez ďalšieho spôsobilé privodiť (a i privodilo) ujmu
spotrebiteľovi spočívajúcu v nezákonnom preplatení spotrebiteľského úveru a teda k strate finančných
prostriedkov žalobcu; žalobca mal snahu zabrániť vzniku sporu a kontaktoval žalovaného zaslaním
predsporovej výzvy o mimosúdne riešenie nesporného nároku na vydanie bezdôvodného obohatenia
s cieľom zabrániť súdnemu sporu. Žalovaný však ostal pasívny. NS SR v rámci svojej rozhodovacej

praxe opakovane potvrdil, že ochrana spotrebiteľa je predmetom verejného záujmu a je nevyhnutná
pre zvýšenie životnej úrovne a kvality života občanov (napríklad rozhodnutia NS SR z dňa 18.02.2015,
sp. zn. 6ECdo 147/2014, NS SR z dňa 19.09.2013, sp. zn. 1MCdo/9/2012, NS SR z dňa 16.01.2013
sp.zn.6MCdo/9/2012 a mnohé ďalšie). Vzhľadom na vyššie uvedené kritéria má súd za to, že sumavo výške 500 EUR splní všetky funkcie primeraného finančného zadosťučinenia a teda, že bude mať
dostatočný satisfakčný charakter pre žalobcu, dostatočný sankčný charakter voči žalovanému v zmysle
individuálnej ale aj generálnej prevencie a bude zároveň odmenou pre žalobcu, že sa nekalému konaniu

žalovaného nepodrobil.

20. Výšku finančného zadosťučinenia žalobou požadovanou žalobcom rovnajúcu sa polovici sumy
právoplatne mu priznaného bezdôvodného obohatenia (2446,28 eur) súd v kontexte podstatných
skutkových tvrdení žalobcu nevyhodnotil ako primeranú; žalobca výšku zadosťučinenia odôvodnil

pomerne všeobecne, polovicu sumy bezdôvodného obohatenia považoval za adekvátnu ujme, zdôraznil
žalovaným účinne nepopreté tvrdenie o kontaktovaní žalobcu žalovaným za účelom vynútenia si plnenia
od žalobcu, na ktoré plnenie nemal právny dôvod, a to opakovane aj dvakrát v priebehu dňa, čo žalobcu
uviedlo do stresu. Vzhľadom na ustálenú rozhodovaciu činnosť všeobecných súdov v rozhodujúcom
období, kedy sa v skutkovo a právne obdobných veciach ustálila výška primeraného finančného
zadosťučineniavrozpätí300až1000eurprizohľadneníšpecifíkkaždéhoprípadu,sumuzadosťučinenia

vo výške 500 eur podľa názoru súdu plne zodpovedá preukázaným skutkovým okolnostiam daného
sporu.

21. V súlade s výkladom jednej z najvyšších súdnych inštancií (rozsudok Najvyššieho sudu SR zo
dna 30.01.2019, sp. zn. 6Cdo/127/2017), bolo povinnosťou žalobcu spotrebiteľa domáhajúceho sa

primeraného zadosťučinenia od porušiteľa preukázať, že si ako spotrebiteľ, na súde úspešne uplatnil
porušenie práva alebo povinnosti ustanovenej týmto zákonom a osobitnými predpismi (v danej veci
zákon č.129/2010 Z.z. , na čo bolo i v žalobe poukázané). Ako NS SR ustálil, pod úspešným uplatnením
porušenia práva alebo povinnosti v zmysle tohto ustanovenia treba rozumieť, že súd judikuje v prospech
spotrebiteľakonkrétnynárokzporušeniaprávaalebopovinnosti,napr.nárokzozodpovednostizaškodu,

z bezdôvodného obohatenia. Žalobca dôkazom (rozsudok sp. zn. 10 Csp/137/2021-557 Okresného
súdu Galanta) v spojení s uznesením Krajského súdu v Trnava č.k. 24CoCsp/27/2024-617) preukázal,
že súd v jeho prospech už judikoval nárok z porušenia práva spočívajúci v povinnosti žalovaného
vydať bezdôvodné obohatenie, ktorú výšky polovicu označil v žalobe o primerané zadosťučinenie
ako reálne vzniknutú ujmu na jeho strane. Žalobca rovnako v žalobe označil, ktoré jej právo ako

spotrebiteľa bolo porušené konaním žalovaného – konkrétne uviedol, že žalovaný pripravil formulárovú
zmluvu o spotrebiteľskom úvere tak, že v zmluvách absentovali obligatórne náležitosti v zmysle platnej
právnej úpravy v čase, keď došlo k uzatvoreniu Zmlúv (čo vyplýva z obsahu pripojených rozhodnutí).
Jednoznačne teda došlo zo strany žalovaného k porušeniu spotrebiteľských práv žalobcu, čo je
preukázané právoplatným rozhodnutím, v obsahu ktorého bol žalovaný zaviazaný vydať žalobcovi

bezdôvodné obohatenie získané na jeho úkor. Argumentácia žalovaného spočívajúca najmä v tvrdení,
že vydaním judikovaného bezdôvodného obohatenia žalobcovi bola nezákonnosť konania žalovaného
(vyslovenie ktorej nezákonnosti bolo vecou súdu) čo do následkov odstránená, v dôsledku čoho je
akékoľvek finančné plnenie nad rámec vydaného bezdôvodného obohatenia irelevantné, podľa názoru
súdu neobstojí, nakoľko by išlo o rozpor najmä so sankčnou úlohou inštitútu primeraného finančného

zadosťučinenia vo vzťahu k žalovanému. Ekonomický profit žalovaného ako podnikateľa, na existenciu
ktorého poukazoval žalobca nepredstavuje kvalifikačné kritérium dôvodnosti a výšky primeraného
finančného zadosťučinenia.

22. Z rozsudku Najvyššieho sudu SR zo dna 30.01.2019, sp. zn. 6Cdo/127/2017 jasne vyplýva, že

zákonodarca pri uplatňovaní tohto nároku uľahčil spotrebiteľom dôkaznú situáciu, keď na rozdiel od
nároku na náhradu škody (bezdôvodného obohatenia), je dôkazné bremeno na strane spotrebiteľa
oveľa ľahšie, lebo odpadá problematické preukazovanie či už výšky škody, ujmy, príčinnej súvislosti
alebo majetkového prospechu druhej strany. Preukazovanie skutočnej výšky utrpenej ujmy by bolo
spravidla nereálne. Pokiaľ ide o rozsah finančného zadosťučinenia, neustanovuje žiadne kritériá, ktoré

by bolo potrebné pri určení výšky zadosťučinenia zohľadniť. Bolo preukázané, že žalovaný žiadal
od žalobcu zaplatiť nároky z neplatných zmluvných podmienok, čím poškodzoval záujmy žalobcu a
jeho spotrebiteľské práva a preto by bolo primerané, logické a spravodlivé, aby výška primeraného
finančného zadosťučinenia vychádzala z ujmy hroziacej spotrebiteľovi. Samotná existencia hrozby
potenciálnej ujmy, teda okolnosť, že ujma vzniknúť mohla (nie je relevantné, či k vzniku ujmy aj

reálne došlo alebo nie) by mala podľa názoru súdu i rozhodovacej praxe predstavovať bazálne právne
východisko a je jedným z právnych predpokladov pre vznik práva na primerané finančné zadosťučinenie.23. O náhrade trov konania súd rozhodol podľa ust. § 255 ods. 1 CSP, kde žalobca ako plne úspešná
strana vo vzťahu k dôvodnosti nároku má právo na 100% náhrady trov konania a trov právneho
zastúpenia. Posúdenie miery procesnej úspešnosti sa nevzťahuje na konkrétnu výšku priznaného

finančného zadosťučinenia, nakoľko rozhodnutie o výške inak dôvodného primeraného finančného
zadosťučinenia zákon ponechal plne na úvahe súdu.

Poučenie:

Protitomutorozsudkumôžepodaťodvolaniežalovaný,atodo15dníododňajehopísomnéhodoručenia
cestou podpísaného súdu na Krajský súd v Trnave písomne.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie

odvolania.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej

inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na
vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z.z. o exekútoroch a exekučnej činnosti v platnom znení.