Rozsudok – Ostatné ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Wednesday, July 3, 2025

Súd: Mestský súd Bratislava IV
Spisová značka: 16C/86/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6124345282
Dátum vydania rozhodnutia: 03. 07. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Michal Kubiš

ECLI: ECLI:SK:MSBA4:2025:6124345282.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Mestský súd Bratislava IV sudcom JUDr. Michalom Kubišom v spore žalobcu: H Point, s.r.o., so sídlom

Magnezitárska 11, 040 13 Košice, IČO: 43 838 286, zastúpený AZARIOVÁ & RUŽBAŠÁN Law firm s.r.o.,
advokátskou kanceláriou so sídlom Kmeťova 26, 040 01 Košice, IČO: 47 237 406, proti žalovanému:
KOMUNÁLNA poisťovňa, a.s. Viena Insurance Group, so sídlom Štefánikova 17, 811 05 Bratislava, IČO:
31 595 545, o zaplatenie 746,85 eura s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

I. Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi sumu 746,85 eura spolu s úrokmi z omeškania vo výške
9,25 % ročne zo sumy 746,85 eura od 29.06.2024 do zaplatenia, a to do troch dní od právoplatnosti
tohto rozsudku.

II. Žalobca má voči žalovanému nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa žalobou domáhal od žalovaného zaplatenia sumy 746,85 eura spolu s úrokmi z omeškania
vo výške 9,5 % ročne zo sumy 746,85 eura od 29.06.2024 do zaplatenia z titulu náhrady škody. Na
odôvodnenie žaloby uviedol, že dňa 29.04.2024 došlo ku škodovej udalosti, pri ktorej bola spôsobená
škoda na motorovom vozidle SUZUKI SWIFT, EČV: KE923NR, rok výroby: 2017 (ďalej aj „motorové
vozidlo“), ktoré v čase dopravnej nehody patrilo poškodenému: Hančovský Igor, narodený 22.04.1963,
bytom Bedľová 299/5, 040 11 Košice (ďalej aj „poškodený“), pričom predmetnú škodovú udalosť

spôsobilo motorové vozidlo s EČV: AA293KM vlastníka MHC Mobility Sp. z o.o. (ďalej aj „škodca“),
ktorý mal v čase škodovej udalosti uzatvorené povinné zmluvné poistenie zodpovednosti za škodu
spôsobenú prevádzkou motorového vozidla u žalovaného s tým, že škodová udalosť bola žalovanému
riadneohlásenáatenjuzaregistrovalpodčíslompoistnejudalostič.8811114702.Uviedol,žepoškodený
dal svoje poškodené motorové vozidlo opraviť v servise H Point, s.r.o., náklady na opravu poškodeného
motorového vozidla boli vo výške 5.066,69 eura s DPH, pričom táto pohľadávka bola následne uplatnená
u žalovaného faktúrou č. 2024210, ktorej súčasťou je kalkulácia. Ďalej uviedol, že na základe oznámenia

o poistnom plnení zo dňa 13.06.2024 bolo oznámené ukončenie šetrenej škodovej udalosti a žalovaný
priznal na účet žalobcu pohľadávku vo výške 4.319,84 eura s DPH, celková neuhradená pohľadávka
je tak vo výške 746,85 eura. Poukázal na to, že žalovaného dôvody krátenia poistného plnenia
boli: 1. Priznanie primeraných nákladov na cenu práce pre neautorizovaný servis, ktoré zodpovedajú
priemernej sadzbe normohodiny práce neautorizovaných servisov v danom regióne a čase, 2. Priznanie
primeraných nákladov na lakovací materiál vypočítaných v kalkulačnom programe, 3. Nepriznané
náklady na režijný materiál v plnej náhrade. Uviedol, že žalovaný nepreukázal dôvody krátenia v zmysle

OZ, čím si nesplnil svoju zákonnú povinnosť vyplývajúcu mu z kogentného ustanovenia § 797 ods. 4
OZ. Poukázal na to, že neuhradená pohľadávka vo výške 746,85 eura, bola vlastníkom motorového
vozidla, ktorým je poškodený, postúpená na žalobcu, a to zmluvou o postúpení pohľadávky zo dňa
19.06.2024.Kžalovanýmpriznanýmprimeranýmnákladomnacenupráceuviedol,žezajednuNHprácesi účtoval 38,70 eura bez DPH, čo je cenou obvyklou, keď zároveň poukázal na cenník mechanických,
karosárskych a lakovacích prác v regióne pre vozidlo SUZUKI SWIFT- Szilcar Partners s.r.o. prevádzka
Košice, Alejová 2, 040 01 Košice – 54,80 eura s DPH – mechanické práce a 67,70 eura s DPH elektrické,

lakovacie a klampiarske práce, Auto Gábriel, s.r.o. Košice, Osloboditeľov 70 040 17 Košice - 55,00 eur
bez DPH – mechanické, elektrické, lakovacie a klampiarske práce. K žalovaným priznaným primeraným
nákladom na lakovací materiál vypočítaným v kalkulačnom programe (výška lakovacej konštanty 100
%) uviedol, že žalovaný žiadnym relevantným spôsobom nepreukázal na základe čoho krátil poistné
plnenie,respektívenepreukázal,nazákladečohopovažujecenuvyúčtovanúžalobcom(výškakonštanty

110 %) za neprimeranú. Poukázal na to, že žalovaný je v zmysle kogentného ustanovenia § 797 ods. 4
OZ povinný riadne odôvodniť krátenie poistného plnenia, pričom „primerané náklady“ nie sú relevantným
odôvodnením, keď je to práve žalovaný, kto nesie dôkazné bremeno, a ktorý je povinný riadne preukázať
dôvody akéhokoľvek krátenia poistného plnenia. Zároveň vo vzťahu k lakovacej konštante poukázal na
rozhodnutie Krajského súdu v Košiciach zo dňa 30.09.2020, sp. zn. 3Cob/75/2020, ktorý v bode 34
ustanovuje: „...Žalovaný nepreukázal, že žalobcom účtované množstvo lakovacieho materiálu a prác

nezodpovedá potrebe konkrétnej opravy. Pri konkrétnej oprave motorového vozidla s ohľadom na mieru
a charakter poškodenia musí žalovaný uviesť, prečo mal byť použitý iný lakovací koeficient, ako ten,
ktorý použil žalobca.“ K dôvodu č. 3 uviedol, že ak poistiteľ odmietol plniť čo i len z časti, je povinný
uviesť dôvod neplnenia alebo zníženia plnenia; tento dôvod nie je možné dodatočne meniť, žalovaný
ako poisťovateľ je povinný podľa § 797 ods. 4 OZ riadne odôvodniť krátenie poistného plnenia, pričom

zákon vymedzuje, čo môže byť dôvodom krátenia poistného plnenia, a to v kogentnom ustanovení §
799 ods. 3 OZ. Vzhľadom na uvedené považoval argumenty žalovaného za ničím nepodložené tvrdenia,
uviedol,žežalovanémusanepodarilouniesťdôkaznebremenovsúvislostiskrátenímpoistnéhoplnenia,
skutočnosti, ktoré žalovaný v oznámení o poukázaní náhrady škody, resp. vo výpočtoch poistného
plnenia uviedol, nemajú zákonný ani zmluvný podklad, ich cieľom je iba účelovo sa vyhnúť vyplateniu

celého poistného plnenia, na ktoré má poškodený, resp. žalobca nárok. Poukázal na to, že žiada
iba zaplatiť sumu za skutočne vykonanú a fakturovanú opravu, ktorú riadne preukázal, pri oprave
poškodeného motorového vozidla postupoval tak, aby motorové vozidlo bolo z technického a funkčného
hľadiska rovnako prevádzky schopné ako pred škodovou udalosťou, oprava bola prevedená účelne a
smerovala len k odstráneniu následkov škodovej udalosti, jej cieľom a zmyslom bolo, aby poškodené

motorové vozidlo spĺňalo rovnaké kvalitatívne, funkčné a estetické kritériá ako pred škodovou resp.
poistnou udalosťou.

2. Žalovaný v odpore proti platobnému rozkazu vydanému Okresným súdom Banská Bystrica
v upomínacom konaní pod sp. zn. 30Up/1318/2024 dňa 22.07.2024 (vydaným na základe úpravy

petitu žalobcom v časti uplatnenej sadzby úrokov z omeškania vo výške 9,25% ročne namiesto 9,5%
ročne) uviedol, že po doručení dokladov týkajúcich sa predmetnej poistnej udalosti bez zbytočného
odkladu pristúpil k jej prešetreniu, pričom o výške poistného plnenia písomne informoval poisteného
oznámením o poistnom plnení zo dňa 13.06.2024, v ktorom uviedol: „Pri výpočte poistného plnenia
boli priznané primerané náklady na lakovací materiál (výška lakovacej konštanty 100 %) a primerané

náklady na cenu práce pre neautorizovaný servis vo výške 21,00 EUR/Nh bez DPH, ktoré zodpovedajú
priemernej sadzbe normohodiny práce neautorizovaných servisov v danom regióne a čase. Priznané
primerané náklady na režijný spotrebný materiál vo výške 20 EUR bez DPH. V prípade doloženia
podrobného rozpisu použitého režijného spotrebného materiálu vo fakturovanej výške je možné pristúpiť
k prehodnoteniu zníženia poistného plnenia.“ a poskytol žalobcovi poistné plnenie vo výške 4.319,84

eura. Mal za to, že povinné zmluvné poistenie sa vyznačuje určitými verejnoprávnymi prvkami, resp.
záujmom štátu zabezpečiť určitú majetkovú ochranu a stabilitu v prospech účastníkov cestnej premávky,
de facto stále ide výlučne o zmluvný vzťah medzi poisteným a poisťovňou, kde dochádza k uzavretiu
poistnej zmluvy, na ktorú sa aplikujú všeobecné poistné podmienky, zmluvné dojednanie prípadne ďalšie
záväzne normatívne akty. Poukázal na § 4 ods. 2 písm. b) zákona č. 381/2001 Z. z. o povinnom

zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla a o zmene
a doplnení niektorých zákonov (ďalej aj ako „zákon o PZP“) a argumentoval, že ak by uplatnené a
preukázané nároky mal hradiť bez racionálneho podkladu, resp. bez proporcionálneho uvažovania, a
nebratia zreteľ na kvalitu a rozsah vyúčtovanej škody, tak takéto ponímanie konkrétneho ustanovenia,
by nenachádzalo podklad v materiálnej interpretácií a aplikácií práva, na ktorú odkazuje pravidelne

vo svojich záveroch Ústavná autorita. Poukázal na to, že autoservisy, na ktoré sa žalobca odvoláva,
sú opravovne vykonávajúce opravu motorových vozidiel ako servisy kategórie autorizované, resp. z
povahy ich právneho vzťahu k žalovanému ide aj o zmluvné servisy, pričom nakoľko žalovaný pri
neautorizovanýchopravovniach,resp.nezmluvnýchopravovniachnepoznákvalituvykonávanýchopráv,technologické vybavenie a podobne, nie je oprávnený s prihliadnutím na náležitú odbornú starostlivosť v
týchto prípadoch priznať náklady na opravu vo výške akú účtujú autorizované, resp. zmluvné preverené
opravovne. Ďalej uviedol, že referenčná hodnota lakovacích jednotiek - koeficient 100 %, bola stanovená

váženým priemerom z doporučených predajných cien jednotlivých lakovacích materiálov od vybratých
dodávateľov, je teda zrejmé, že sa používajú normy od výrobcov, t. j. aké množstvo laku na určité diely
sa má použiť, pričom lakovacia konštanta zahŕňa techniku lakovania, množstvo použitého materiálu,
typ materiálu a podľa výpočtov žalovaného postačovala konštanta v rozsahu 100 %. Pri stanovení
výšky sadzby za normohodinu práce vychádzal zo znaleckého štandardu, ktorého postupy pri stanovení

nákladov na opravu vychádzajú z rozdielností jednotlivých opravovní a uznávajú ako primeraný náklad
na opravu primerané ceny opráv v danom regióne. Uviedol, že pri určení priemernej sadzby za Nh
prác vo výške 21,00 eur bez DPH pre neautorizované opravovne, vychádzal z cien obvyklých pre
neznačkovézmluvnéservisy,neautorizovanéopravovne,akoajodporúčanéneautorizovanéopravovne.
Mal za to, že aby servisu bolo možné priznať hodinovú sadzbu vo výške ako má autorizovaný servis,
je potrebné, aby zo strany servisu bolo preukázané, že kvalita opravy je rovnaká ako pri autorizovanom

servise, je potrebné, aby sa preukázal náležitým technickým vybavením svojho servisu, aby preukázal
absolvovanie predpísaných školení svojich zamestnancov, preukázal vykonanie úkonov na výrobcom
predpísanom zariadení (napr. diagnostika), pričom uvedené je potrebné preukázať pri každom úkone,
čo žalobca do dnešného dňa nepreukázal. Poukázal tiež na to, že v zápise o poškodení motorového
vozidla v tabuľke „Dôležité informácie pre klienta“ je v bode 3. uvedené: „Majiteľ vozidla (poverená

osoba)prevzalaodtechnikatlačivonahlásenieškodovejudalostiazoznamzmluvnýchservisov“,pričom
žalobca mal a mohol poškodeného upozorniť, na skutočnosť, že nie je autorizovaný servis a ani zmluvný
servis žalovaného. Uviedol tiež, že žalobcovi poslal dňa 03.05.2024 a 20.05.2024 kalkuláciu nákladov
na opravu pre nezmluvný neautorizovaný servis, ktorá bola vyhotovená po obhliadke, ktorú vykonala
spoločnosť Slovexperta s.r.o. Uznal, že kalkuláciou nákladov na opravu nie je možné predikovať všetky

náhradné diely, resp. cenové jednotky za tieto diely, no čas práce a cenu práce za hodinu je možné
očakávať. Poukázal tiež na rozsudok Mestského súdu Bratislava IV zo dňa 21.03.2024, sp. zn. Bl
20C/12/2021. V súvislosti s nárokom žalobcu na doplatok poistného plnenia poukázal na to, že pri
výpočte výšky náhrady škody zohľadnil skutočnosti, že oprava motorového vozidla nebola vykonaná v
žalovanom určenej opravovni, v ktorej má žalovaný dojednané zmluvné ceny, a v ktorých by bola oprava

motorového vozidla vykonaná za značne nižšiu cenu. Mal za to, že ak bolo žalobcovi určené vykonať
opravupoškodenéhomotorovéhovozidlavzmluvnomservisežalovaného,avšaktendalvykonaťopravu
poškodeného motorového vozidla v inom servise, priznal žalobcovi ceny platné v určenej opravovni, t.
j. v zmluvnom servise. Poukázal pritom na posudok kalkulácia č. 8811114702 zo systému AUDATEX
zo dňa 20.05.2024 a argumentoval, že právny vzťah medzi poisťovňou a poisteným ako poškodeným

bol stanovený poistnou zmluvou a k nej viažucimi sa poistnými podmienkami, kde boli jednoznačne
stanovenépodmienky,zaakýchžalovanýakopoisťovňaposkytnepoistenémupoistnéplnenievprípade,
ak dôjde k poistnej udalosti. Mal za to, že nijakým spôsobom neobmedzuje poškodeného pri výbere
servisu, v ktorom sa bude oprava vozidla realizovať, v poistných podmienkach len stanovuje spôsob,
akým dôjde k poskytnutiu poistného plnenia, pričom podpisom poistnej zmluvy poistený so stanovenými

podmienkami súhlasil. Vzhľadom na uvedené mal za to, že nárok žalobcu na poistné plnenie v danej
chvíli nie je preukázaný, pri likvidácii poistnej udalosti postupoval správne, v súlade s poistnou zmluvou,
VPP, interným predpisom a platnou právnou úpravou.

3. Žalobca vo vyjadrení k odporu uviedol, že žalovaný nesprávne poukazuje na zmluvný vzťah medzi

poisťovňou a poisteným, keď predmetom konania je zákonný nárok poškodeného na náhradu škody.
K rozdeľovaniu autoservisov na autorizované (zmluvné) a neautorizované (nezmluvné) a kráteniu
normohodiny uviedol, že takéto rozdeľovanie autoservisov poisťovňou nemá žiaden zákonný podklad,
čo potvrdzuje aj rozhodnutie Krajského súdu Košice sp. zn. 3Cob/20/2020 zo dňa 04.11.2021, pričom
hodnotenie servisov žalovaným, aké užívajú náhradné diely, obsah vybavenia servisu a pod. je v

hypotetickej a ničím nepodloženej rovine. Zároveň poukázal na to, že vzťah servisu a poisťovne je pre
tentoprípadirelevantný,povinnosťžalovanéhonahradiťpoškodenémuškoduvyplývapriamozozákona,
ktorý nepodmieňuje nahradenie škody charakterom a vybavením servisu. Uviedol, že poškodenému,
ktorému bola vnútená škoda iným vinníkom, poskytuje zákon o PZP zvýšenú ochranu, zmyslom a
účelom PZP je eliminovať finančný dopad na poškodeného, ktorý nič neporušil a iným subjektom mu

bolanajehomajetkuspôsobenáškoda.Dôvodil,žežalovanýnemánárokpriplneníškodypoškodenému
skúmať tretí subjekt, v zákonnom vzťahu poisťovňa – poškodený, ktorý nemá a ani nemôže mať vplyv na
plnenie, podmieňovanie vyplatenia škody žalovaným a prihliadanie na charakter servisu, nemá zákonný
podklad. Poukázal tiež na rozhodnutie Krajského súdu Košice, sp. zn. 2Cob/71/2019 zo dňa 18.10.2018s tým, že dôkazné bremeno je na strane poisťovne, a tá je povinná preukázať zákonný dôvod krátenia,
servis nie je povinný poisťovni dokazovať kvalitu svojej vykonanej práce, pri ktorej bol technologický
postup odporúčaný výrobcom dodržaný. K lakovacej konštante uviedol, že vzťah medzi poisťovňou a

poškodeným vzniká priamo zo zákona, riešiť v tomto prípade servis je pre toto konanie irelevantné,
napriek tomu poukázal na to, že autoservis pri oprave vozidla postupoval v súlade s technologickým
postupom odporúčaným výrobcom, ktorý je nevyhnutný na kompletizáciu opravy vozidla, pričom ak
žalovaný tvrdí, že vynaložená lakovacia konštanta nebola nevyhnutná, zaťažuje ho dôkazné bremeno
preukázania tohto tvrdenia. Na podporu uvedeného poukázal na rozsudok Okresného súdu Bratislava

I zo dňa 26.02.2020, sp. zn. 11Csp/75/2018, rozsudok Krajského súdu v Košiciach zo dňa 30.09.2020,
sp. zn. 3Cob/75/2020, uznesenie Krajského súdu v Košiciach zo dňa 17.02.2023, sp. zn. 2Co/25/2022,
uznesenie Ústavného súdu SR z 21. januára 2015, sp. zn.: II. ÚS 38/2015. Ku kalkulácii žalovaného
a jeho argumentu, že oprava motorového vozidla nebola vykoná v žalovaným určenej opravovni, v ktorej
má žalovaný dojednané zmluvné ceny, a v ktorých by bola oprava motorového vozidla vykonaná za
značne nižšiu cenu, pričom ak bolo žalobcovi určené vykonať opravu poškodeného motorového vozidla

v zmluvnom servise žalovaného, avšak ten dal vykonať opravu poškodeného motorového vozidla v inom
servise, žalovaný priznal žalobcovi ceny platné v určenej opravovni, t.j. v zmluvnom servise, uviedol, že
PZP ani zákon č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník (ďalej ako „OZ“), ani žiadna iná legislatíva neurčuje
a nezakladá právo žalovaného na tento postup, t. j. krátenie plnenia poškodenému, na základe toho,
že motorové vozidlo nebolo opravené v určenej zmluvnej opravovni, kde by cena za opravu bola nižšia,

a ak by dal poškodený motorové vozidlo opraviť v zmluvnej opravovni, plnenie by mu bolo priznané.
Argumentoval, že kalkulačný program, resp. kalkulácia žalovaného nie je objektívnym nástrojom pre
výpočet výšky opravy, likvidátor má možnosť zasahovať a vstupovať do jednotlivých výpočtov, nakoľko
môže vkladať a vybrať rôzne parametre (napr. výška normohodiny, lakovacia konštanta, najlacnejšie /
originálne/ náhradné diely, ktoré sú ponúkané od rôznych predajcov náhradných dielov v rámci SR, napr.

jeden diel od predajcu z Prešova druhý od predajcu zo Žiliny, ďalší od dodávateľa v Námestove, a to
v jednej kalkulácii), pričom časové normy na servisné úkony sú síce výrobcom odporúčané, ale nie sú
záväzné či dané zákonom. Poukázal pritom na rozsudok Krajského súdu v Žiline zo dňa 21.11.2019, sp.
zn. 14Cop/86/2019 a uviedol, že kalkulácia žalovaného je len interným dokumentom žalovaného, má
slúžiť ako pomôcka, nemá to byť však určujúci a rozhodujúci podklad pre výpočet poistného plnenia,

výšku skutočnej škody určuje až faktúra za vykonanú opravu, pretože tá predstavuje skutočnú sumu,
ktorú musel poškodený vynaložiť pre to, aby jeho poškodené motorové vozidlo bolo navrátené do
pôvodného stavu, teda do stavu pred poistnou udalosťou. Dôvodil, že nie je zákonné ani morálne,
aby žalovaný určoval, v akom servise má byť vozidlo opravené, hoci za nižšiu cenu, je na vlastnom
uvážení poškodeného, ako s vecou naloží, teda aj v akom servise si nechá auto opraviť. V tejto súvislosti

poukázalnarozhodnutieOkresnéhosúduKošiceI,sp.zn.26Cb/54/2018zodňa23.10.2018.Krozsudku
Mestského súdu Bratislava IV zo dňa 21.03.2024, sp. zn. B1-20C/12/2021 uviedol, že je neaplikovateľný
na tento prípad, nakoľko žalobca (poškodená) v danom prípade si nesplnil zákonnú povinnosť predložiť
doklady na výzvu poisťovateľa za účelom preukázania nároku na náhradu škody v zmysle § 15 ods.
1 zákona č. 381/2001 Z. z. o povinnom zmluvnom poistení („zákon o PZP“) a § 799 ods. 2 OZ a aj

v súdnom konaní nepreukázal žalobou uplatňovaný nárok, keďže popis dodaných prác bol vo faktúre
vymedzený len jediným slovom: „oprava“. Uviedol, že na rozdiel od toho v prejednávanej veci si žalobca,
resp. poškodený pri šetrení poistnej udalosti splnil všetky povinnosti vyplývajúce mu z § 15 ods. 1 zákona
o PZP a § 799 ods. 2 OZ, žalovaný nevyzýval žalobcu alebo poškodeného na doloženie chýbajúcich
dokladov a šetrenie poistnej udalosti riadne dokončil, pričom v súdnom konaní preukázal uplatnený

nárok faktúrou za opravu vozidla, v ktorej je uvedený všetok použitý materiál a rozpis uskutočnených
prác aj s kalkuláciou autoservisu. Dodal, že dôvodnosť a nevyhnutnosť vykonaných prác mal žalovaný
posudzovať už pri šetrení poistnej udalosti, žalovaný však nespochybňoval, že by oprava poškodeného
motorového vozidla nebola vykonaná účelne a s cieľom odstránenia následkov škodovej udalosti,
poškodenému má byť preto kompenzovaná ujma, ktorá mu vznikla z titulu škodovej udalosti.

5. Na prejednanie veci samej súd nariadil pojednávanie na termín 03.07.2025. Žalovaný ospravedlnili
svoju neúčasť na pojednávaní z dôvodu hospodárnosti konania, s tým, že súhlasil s pojednávaním
a rozhodnutím v jeho neprítomnosti. Vzhľadom na uvedené súd v zmysle § 180 C.s.p. vec prejednal
v neprítomnosti žalovaného.

6. Súd pri rozhodovaní vychádzal z nasledovného skutkového stavu:6.1. Dňa 29.04.2024 došlo ku škodovej udalosti, pri ktorej bola spôsobená škoda na motorovom vozidle
SUZUKI SWIFT, EČV: KE923NR, rok výroby 2017, ktoré v čase dopravnej nehody patrilo poškodenému:
Hančovský Igor, narodený 22.04.1963, bytom Bedľová 299/5, 040 11 Košice, pričom predmetnú škodovú

udalosť spôsobilo motorové vozidlo s EČV: AA293KM vlastníka MHC Mobility Sp. z o.o., ktorý mal
v čase škodovej udalosti uzatvorené povinné zmluvné poistenie zodpovednosti za škodu spôsobenú
prevádzkou motorového vozidla u žalovaného. Poškodený dal svoje poškodené motorové vozidlo
opraviť u žalobcu ako neautorizovanom nezmluvnom servise, ktorý mu po ukončení opravy vystavil
faktúru č. 2024210 na sumu 5.066,69 eura vrátane DPH. Listom zo dňa 13.06.2024 žalovaný oznámil

žalobcovi, že dňa 13.06.2024 ukončil šetrenie poistnej udalosti, pričom mu priznal sumu 4.319,84 eura
s tým, že pri výpočte poistného plnenia boli priznané primerané náklady na lakovací materiál (výška
lakovacej konštanty 100 %) a primerané náklady na cenu práce pre neautorizovaný servis vo výške 21
eur/Nh bez DPH, ktoré zodpovedajú priemernej sadzbe normohodiny práce neautorizovaných servisov
v danom regióne a čase, ďalej priznané primerané náklady na režijný spotrebný materiál vo výške
20 eur bez DPH s tým, že v prípade doloženia podrobného rozpisu použitého režijného spotrebného

materiálu vo fakturovanej výške je možné pristúpiť k prehodnoteniu zníženia poistného plnenia. Zmluvou
o postúpení pohľadávky poškodený postúpil na žalobcu žalovanú pohľadávku v sume 746,85 eura.

6.2. Uvedený skutkový stav nebol medzi stranami sporný, navyše vyplýva aj z predložených listinných
dôkazov (správa o nehode zo dňa 29.04.2024, faktúra za opravu motorového vozidla č. 2024210,

oznámenie o poistnom plnení zo dňa 13.06.2024, zmluva o postúpení pohľadávky zo dňa 19.06.2024).

6.3. Zo zápisu o poškodení motorového vozidla zo dňa 03.05.2024 (č.l. 49 spisu) súd zistil, že technik
Slovexperty obhliadol a označil poškodenia motorového vozidla. Tiež sa v ňom nachádza tabuľka s
názvom „Dôležité informácie pre klienta“, kde v bode 3 je uvedené: „Majiteľ vozidla (poverená osoba)

prevzala od technika tlačivo na hlásenie škodovej udalosti a zoznam zmluvných servisov“.

6.4. Z kalkulácie nákladov na opravu v nezmluvnom neautorizovanom servise zo dňa 03.05.2024 (č.l. 50
spisu) súd zistil, že technik Slovexperty stanovil náklady na opravu motorového vozidla v nezmluvnom
neautorizovanom servise na sumu 1.287,64 eura s DPH. Tiež sa v nej nachádza tabuľka s názvom

„Dôležité informácie pre klienta“ v znení.:
„1.) Kalkulácia nákladov na opravu vozidla je vypočítaná s použitím sadzby za normohodinu 20 eur
s DPH a sadzba normohodiny práce bola stanovená ako priebeh sadzieb práce uvedeného typu
opravcov v rámci trhu Slovenskej republiky.
2.) V prípade opravy vozidla v nezmluvnom autorizovanom servise, ktorý disponuje autorizáciou na inú

značku vozidla ako je poškodené vozidlo, poisťovňa uhradí náklady za prácu so sadzbou normohodiny
maximálne 25 eur bez DPH.
3.) Pri výpočte nákladov na opravu vozidla boli použité aj náhradné diely od iných distribútorov ako sú
oficiálni distribútori originálnych nových náhradných dielov, pričom sa jedná sa najmä o: AUTO KELLY,
ELIT, INTER CARS TROST, ACI,..

4.) V prípade, ak v kalkulácii nákladov na opravu vozidla sa predpokladá použitie nového a originálneho
náhradného dielu, je jeho cena v kalkulácii nákladov na opravu znížená o 20% z ceny nového
originálneho diela a to z dôvodu, že nie je preukázané jeho použitie k oprave vozidla.
5.) Po doložení dokladov preukazujúcich nákup náhradných dielov (faktúra, dodací list, pokladničný
doklad) a po ich preverení v prieniku s výsledkami vykonanej obhliadky vozidla po oprave, poisťovňa

posúdi možnosť doplatku za položku za náhradné diely.
6.) V prípade vykonania opravy vozidla zmluvným partnerom poisťovne (zoznam zmluvných partnerov
sa nachádza na webovej stránke poisťovne, alebo na webovej stránke spoločnosti Slovexperta s.r.o
v sekcií zmluvné servisy) sa náklady na opravu prepočítajú podľa platnej zmluvy o spolupráci medzi
poisťovňou a opravovňou.“

6.5. Zo zápisu o poškodení motorového vozidla zo dňa 06.05.2024 a 20.05.2024 (č.l. 54, 55 spisu)
súd zistil, že technik Slovexperty opätovne obhliadol a označil poškodenia motorového vozidla. Tiež sa
v ňom nachádza rovnaká tabuľka s rovnakým textom ako v zápise o poškodení motorového vozidla zo
dňa 03.05.2024.

6.6. Z kalkulácie nákladov na opravu v nezmluvnom neautorizovanom servise zo dňa 20.05.2024 (č.l. 56
spisu) súd zistil, že technik Slovexperty stanovil náklady na opravu motorového vozidla v nezmluvnomneautorizovanom servise na sumu 3.200,34 eura. Tiež sa v nej nachádza rovnaká tabuľka s rovnakým
textom ako v kalkulácii nákladov na opravu v nezmluvnom neautorizovanom servise zo dňa 03.05.2024.

6.7. Z kalkulácie opravy žalovaného vykonanej prostredníctvom programu AUDATEX zo dňa 03.05.2024
(č.l. 51-53 spisu) súd zistil, že náklady na opravu boli stanovené na sumu 1.073,03 eura bez DPH
(1.287,64euravrátaneDPH),zčohonanáhradnédielypripadlo379,52eura(467,39eura-optimalizácia
OEM ND 93,48 eura + režijný materiál /2 %/ 5,61 eura), na prácu 118,36 eura (71 ČJ x 16,67 eur/hod), na
lakovanie 575,15 eura (125,03 eura mzdové náklady /75 ČJ x 16,67 eur/hod/ + 450,12 eura lak materiál).

6.8. Z kalkulácie opravy žalovaného vykonanej prostredníctvom programu AUDATEX zo dňa 20.05.2024
(č.l. 57-61 spisu) súd zistil, že náklady na opravu boli stanovené na sumu 2.666,95 eura bez DPH
(3.200,34 eura vrátane DPH), z čoho na náhradné diely pripadlo 1.375,46 eura (1.694,33 eura -
optimalizácia OEM ND 338,87 eura + režijný materiál - paušál /max čiastka/ 20 eur), na prácu 293,39
eura (176 ČJ x 16,67 eur/hod), na vedľajšie náklady 16 eur (10 eur konzervácia dutín /6 ČJ x 16,67 eur/

hod/ + 6 eur paušálna čiastka), na lakovanie 982,10 eura (248,38 eura mzdové náklady /149 ČJ x 16,67
eur/hod/ + 733,72 eura lak materiál).

6.9. Z kalkulácie opravy žalobcu vykonanej prostredníctvom kalkulačného programu AUDATEX zo dňa
31.05.2024 (č.l. 13-16 spisu) súd zistil, že náklady na opravu boli stanovené na sumu 4.222,24 eura bez

DPH (5.066,69 eura vrátane DPH), z čoho na náhradné diely pripadlo 2.2420,31 eura (2.196,38 eura +
režijný materiál /2 %/ 43,93 eura), na prácu 584,37 eura (151 ČJ x 38,70 eur/hod), na vedľajšie náklady
56,20 eura (38,70 eura konzervácia dutín /10 ČJ x 38,70 eur/hod/ + 17,50 eura paušálna čiastka), na
lakovanie 1.341,36 eura (580,06 eura mzdové náklady /138 ČJ x 38,70 eur/hod/ + 761,30 eura lak
materiál), koeficient 110 %.

6.10. Z cenníka AUTO GABRIEL platného od 01.01.2023 (č.l. 22 spisu) súd zistil, že cena za
normohodinu klampiarskych a lakovacích prác pre motorové vozidlá značky Volkswagen v závislosti od
modelu predstavovala sumu od 66 eur s DPH (up!, Polo. Fox, Lupo, Taigo, T-Cross) do 114 eur s DPH
(Touareg, Phaeton) a mechanických prác od 66 eur s DPH do 138 eur s DPH (modely s elektrickým

pohonom), pre motorové vozidlá značky Škoda v závislosti od modelu predstavovala sumu od 60 eur
s DPH (CitiGo, Fabia, Roomster, Rapid) do 78 eur s DPH (Superb, Kodiaq) a mechanických prác od
60 eur s DPH do 138 eur s DPH (modely s elektrickým pohonom), pre motorové vozidlá značky Audi
v závislosti od modelu predstavovala sumu od 90 eur s DPH (A1, A2, A36, TT) do 126 eur s DPH (A8, Q7,
Q8, R8, e-tron, Q4) a mechanických prác od 90 eur s DPH do 162 eur s DPH (R8 a modely s elektrickým

pohonom), pre ostatné značky platila cena neautorizovaného servisu pre danú značku za normohodinu
klampiarskych, lakovacích a mechanických prác od 60 eur s DPH (vozidlá do 20.000 eur) do 84 eur
s DPH (vozidlá nad 50.000 eur).

6.11. Z cenníka SZILCAR platného od 01.02.2023 (č.l. 23 spisu) súd zistil, že cena za normohodinu

mechanických prác pre motorové vozidlá značky Ford v závislosti od modelu predstavovala od 54,80
eura s DPH (Fiesta, Puma, Focus, C-max, Kuga, Mondeo, S-max, Galaxy, Connect, Custom, Transit,
Ranger) do 69,20 eura s DPH (PHEV, HEV, BEV) diagnostika od 60,50 eura s DPH do 75 eur s DPH,
a karosárskych a lakovacích prác od 67,70 eura s DPH do 82 eur s DPH.

7. Po právnej stránke súd vec posúdil nasledovne:

7.1. Podľa § 427 ods. 1 zákona č. 40/1964 Zb. Občianky zákonník (ďalej len „O.z.“) fyzické a právnické
osoby vykonávajúce dopravu zodpovedajú za škodu vyvolanú osobitnou povahou tejto prevádzky.

7.2. Podľa § 427 ods. 2 O.z. rovnako zodpovedá aj iný prevádzateľ motorového vozidla, motorového
plavidla, ako aj prevádzateľ lietadla.

7.3. Podľa § 428 O.z. svojej zodpovednosti sa nemôže prevádzateľ zbaviť, ak bola škoda spôsobená
okolnosťami, ktoré majú pôvod v prevádzke. Inak sa zodpovednosti zbaví, len ak preukáže, že sa škode

nemohlo zabrániť ani pri vynaložení všetkého úsilia, ktoré možno požadovať.7.4. Podľa § 429 O.z. prevádzateľ zodpovedá ako za škodu spôsobenú na zdraví a veciach, tak za
škodu spôsobenú odcudzením alebo stratou vecí, ak stratila fyzická osoba pri poškodení možnosť ich
opatrovať.

7.5. Podľa § 442 ods. 1 O.z. uhrádza sa skutočná škoda a to, čo poškodenému ušlo (ušlý zisk).

7.6. Podľa § 4 ods. 1 zákona č. 381/2001 Z.z. o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu
spôsobenú prevádzkou motorového vozidla a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon

č.381/2001Z.z.“) poisteniezodpovednostisavzťahujenakaždého,ktozodpovedázaškoduspôsobenú
prevádzkou motorového vozidla uvedeného v poistnej zmluve.

7.7. Podľa § 4 ods. 2 písm. b) zákona č. 381/2001 Z.z. poistený má z poistenia zodpovednosti právo, aby
poisťovateľ za neho nahradil poškodenému uplatnené preukázané nároky na náhradu škody vzniknutej
poškodením, zničením, odcudzením alebo stratou veci.

7.8. Podľa § 4 ods. 4 zákona č. 381/2001 Z.z. poistený má právo, aby poisťovateľ za neho poskytol
poškodenému poistné plnenie v rozsahu podľa odseku 2, ak ku škodovej udalosti, pri ktorej táto škoda
vznikla a za ktorú poistený zodpovedá, došlo v čase trvania poistenia zodpovednosti, ak tento zákon
neustanovuje inak.

7.9. Podľa § 15 ods. 1 zákona č. 381/2001 Z.z. náhradu škody uhrádza poisťovateľ poškodenému.
Poškodený je oprávnený uplatniť svoj nárok na náhradu škody priamo proti poisťovateľovi a je povinný
tento nárok preukázať.

7.10. Podľa § 11 ods. 6 zákona č. 381/2001 Z.z. poisťovateľ je povinný bez zbytočného odkladu
začať prešetrovanie potrebné na zistenie rozsahu jeho povinnosti poskytnúť poistné plnenie a do troch
mesiacov odo dňa oznámenia poškodeného o škodovej udalosti
a) skončiť prešetrovanie potrebné na zistenie rozsahu jeho povinnosti poskytnúť poistné plnenie a
oznámiťpoškodenémuvýškupoistnéhoplnenia,akbolrozsahpovinnostipoisťovateľaposkytnúťpoistné

plnenie a nárok na náhradu škody preukázaný,
b) poskytnúť poškodenému písomné vysvetlenie dôvodov, pre ktoré odmietol poskytnúť alebo pre ktoré
znížil poistné plnenie alebo poskytnúť poškodenému písomné vysvetlenie k tým uplatneným nárokom
na náhradu škody, v ktorých nebol v ustanovenej lehote preukázaný rozsah povinnosti poisťovateľa
poskytnúť poistné plnenie a výška poistného plnenia; písomné vysvetlenie sa považuje za doručené

dňom, keď ho poškodený prevzal, odmietol prevziať, alebo dňom, keď ho pošta vrátila ako nedoručené.

7.11. Podľa § 11 ods. 7 zákona č. 381/2001 Z.z. poisťovateľ je povinný poskytnúť poistné plnenie do 15
dníposkončeníprešetrovaniapotrebnéhonazistenierozsahupovinnostipoisťovateľaposkytnúťpoistné
plnenie alebo po doručení právoplatného rozhodnutia súdu o výške náhrady škody poisťovateľovi, ak z

tohto rozhodnutia nevyplýva iná lehota na poskytnutie poistného plnenia.

7.12. Podľa § 797 ods. 4 O.z. ak poistiteľ odmietol plniť čo i len z časti, je povinný uviesť dôvod neplnenia
alebo zníženia plnenia; tento dôvod nie je možné dodatočne meniť.

7.13. Podľa § 517 ods. 1 prvá veta O.z. dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní.

7.14. Podľa § 517 ods. 2 O.z. ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať
od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z
omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.

7.15. Podľa § 3 nariadenia vlády Slovenskej republiky č. 87/1995 Z.z. z 18. apríla 1995, ktorým sa
vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka v znení neskorších predpisov (ďalej len
„nariadenie č. 87/1995 Z.z.“), výška úrokov z omeškania je o päť percentuálnych bodov vyššia ako
základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením

peňažného dlhu.

7.16. Podľa § 524 ods. 1 O.z. veriteľ môže svoju pohľadávku aj bez súhlasu dlžníka postúpiť písomnou
zmluvou inému.7.17. Podľa § 524 ods. 2 O.z. s postúpenou pohľadávkou prechádza aj jej príslušenstvo a všetky práva
s ňou spojené.

8. Z predložených listinných dôkazov, ako aj skutočností, ktoré neboli medzi stranami sporné, mal
súd za preukázané, že dňa 29.04.2024 došlo ku škodovej udalosti, pri ktorej bola spôsobená
škoda na motorovom vozidle SUZUKI SWIFT, EČV: KE923NR, rok výroby 2017, ktoré v čase
škodovej udalosti patrilo poškodenému: Hančovský Igor, narodený 22.04.1963, bytom Bedľová 299/5,

040 11 Košice, pričom predmetnú škodovú udalosť spôsobilo motorové vozidlo s EČV: AA293KM
vlastníka MHC Mobility Sp. z o.o., ktorý mal v čase škodovej udalosti uzatvorené povinné zmluvné
poistenie zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla u žalovaného. Tým
bola s poukazom na § 427 ods. 1, 2 O.z. v spojení s § 4 ods. 1, 2 písm. b), ods. 4, § 15 ods.
1 zákona č. 381/2001 Z.z. daná zodpovednosť a zároveň pasívna vecná legitimácia žalovaného
v konaní. Poškodený nechal motorové vozidlo za účelom vykonania jeho opravy opraviť u žalobcu ako

neautorizovanomnezmluvnomservise(ktorýmávobchodnomregistriakopredmetpodnikaniazapísanú
opravu cestných motorových vozidiel), ktorý mu po ukončení opravy vystavil faktúru na sumu 5.066,69
eura vrátane DPH. Listom zo dňa 13.06.2024 žalovaný oznámil žalobcovi, že dňa 13.06.2024 ukončil
šetrenie poistnej udalosti, pričom mu priznal sumu 4.319,84 eura. Zmluvou o postúpení pohľadávky zo
dňa 19.06.2024 poškodený postúpil žalovanú pohľadávku na žalobcu. Tým bola s poukazom na § 15

ods. 1 zákona č. 381/2001 Z.z. v spojení s § 524 ods. 1, 2 O.z. daná aktívna vecná legitimácia žalobcu
v konaní..

9. Zodpovednosť žalovaného za škodu spočívajúcu v nákladoch na opravu poškodeného motorového
vozidla nebola v konaní sporná, keď napokon žalovaný vedomý si tejto svojej zodpovednosti už

čiastočne žalobcovi z tohto titulu aj plnil (vyplatením sumy 4.319,84 eura na jeho bankový účet). V konaní
bola sporná výška škody spočívajúcu v nákladoch na opravu poškodeného motorového vozidla.

10. Žalovaný po ukončení šetrenia škodovej udalosti listom zo dňa 13.06.2024 znížil rozsah
náhrady škody vyplatenej vo forme poistného plnenia oproti nákladom na opravu motorového vozidla

fakturovaným poškodenému autoservisom (žalobcom), pričom ako dôvod zníženia rozsahu náhrady
škody uviedol len to, že „pri výpočte poistného plnenia boli priznané primerané náklady na lakovací
materiál (výška lakovacej konštanty 100 %) a primerané náklady na cenu práce pre neautorizovaný
servis vo výške 21 eur/Nh bez DPH, ktoré zodpovedajú priemernej sadzbe normohodiny práce
neautorizovaných servisov v danom regióne a čase, priznané primerané náklady na režijný spotrebný

materiál vo výške 20 eur bez DPH“. Z uvedeného oznámenia však nie je možné vôbec zistiť, ako
žalovaný dospel k tam uvádzaným dôvodom zníženia rozsahu náhrady škody, z čoho vychádzal
pri ich určení a aké podklady pri tom použil. Žalovaný uviedol iba všeobecné dôvody bez možnosti
overiť správnosť tohto postupu. V tejto súvislosti súd poukazuje na to, že v zmysle § 797 ods. 4 O.z.
platí, že ak poistiteľ odmietol plniť čo i len z časti, je povinný uviesť dôvod neplnenia alebo zníženia

plnenia, pričom tento dôvod nie je možné dodatočne meniť. Podľa rozsudku Krajského súdu v Trnave
sp. zn. 22CoCsp/3/2023 zo dňa 25.09.2023, cit.: „Citované ustanovenie § 797 ods. 4 Občianskeho
zákonníka ukladá jednoznačnú povinnosť poisťovni (žalovanému), uviesť dôvody zníženia plnenia,
pričom tieto dôvody nie je možné meniť, čo znamená, že na neskôr uvedené dôvody poisťovne
(žalovaného) súd neprihliada. Odvolacou námietkou týkajúcou sa neskúmania dodacích listov súdom

prvej inštancie sa preto ani odvolací súd nebude zaoberať.“ Podľa rozsudku Krajského súdu v Žiline
sp. zn. 10Co/57/2024 zo dňa 30.04.2025, cit.: „Z citovaného znenia (§ 797 ods. 4 O.z - pozn. súdu) je
– okrem iného – zrejmé, že poisťovňa zadefinovaním dôvodov krátenia poistného plnenia po skončení
prešetrovania poistnej udalosti vymedzuje podstatu predmetu súdneho sporu v konaní, v ktorom sa
poistený (eventuálne subjekt, ktorý nadobudol jeho práva odvodzované z konkrétnej poistnej udalosti)

bude domáhať/domáha zaplatenia kráteného poistného plnenia. Žiadne iné okolnosti okrem tých, ktoré
poisťovňa označila za relevantné pre krátenie (prípadne úplné nepriznanie) poistného plnenia, totiž
už nemôžu byť dôvodom na nepriznanie nároku na poistné plnenie. (...) 25. Zákaz dodatočnej zmeny
dôvodu krátenia/nepriznania poistného plnenia znamená, že poisťovňa (žalovaný) môže oprávnenosť
(čiastočného) neplnenia aj v (eventuálnom následnom) súdnom konaní zakladať iba závermi/dôvodmi,

ktoré sú uvedené v oznámení o poistnom plnení. Na neskôr uvedené dôvody žalovanej poisťovne
sa neprihliada. (...) 26. Pomerne priliehavým je pomenovanie dotknutej právnej normy samotným
žalovaným ako „hmotnoprávna koncentrácia“. Keďže súdne konanie je „len“ procesnou platformou pre
riešenie hmotnoprávnych nárokov, aj z daného vymedzenia je nepochybné, že iba v rámci dôvodovneplnenia/ krátenia poistného plnenia zadefinovaných poisťovňou sa bude odvíjať prípadný neskorší
súdny spor.“ Súd poukazuje tiež na komentár k predmetnému ustanoveniu (Števček, M., Dulak, A.,
Bajánková, J., Fečik, M., Sedlačko, F., Tomašovič. M., a kol.: Občiansky zákonník I, Komentár. Praha:

C. H. Beck, str. 3031), podľa ktorého, cit.: „Medzi povinnosti poisťovne v súvislosti s likvidáciou poistnej
udalosti patrí aj povinnosť odvodniť závery likvidácie, ktorá neviedla k vyplateniu poistenia v celom
rozsahu, čo je povinnosť, ktorá implicitne vyplýva zo zákazu dodatočne meniť dôvod nevyplatenia alebo
zníženia poistného plnenia.“ Uvedené ustanovenie § 797 ods. 4 O.z. sa pritom aplikuje aj v právnych
vzťahochvzniknutýchzpovinnéhozmluvnéhopoisteniazodpovednostizaškoduspôsobenúprevádzkou

motorového vozidla podľa zákona č. 381/2001 Z.z., čo okrem toho, že neexistuje žiadny racionálny
dôvod, prečo by tomu tak nemalo byť, vyplýva aj z § 1 ods. 2 zákona č. 381/2001 Z.z., ako aj z vyššie
citovaného rozsudku Krajského súdu v Žiline sp. zn. 10Co/57/2024 zo dňa 30.04.2025, ktorý toto
ustanovenie aplikoval v obdobnom spore z povinného zmluvného postenia zodpovednosti za škodu
spôsobenú prevádzkou motorového vozidla.

11. Žalovaný však v oznámení zo dňa 13.06.2024 vôbec neuviedol, prečo boli „pri výpočte poistného
plnenia priznané primerané náklady na lakovací materiál (výška lakovacej konštanty 100 %)“, z čoho
vychádzal pri konštatovaní, že „primerané náklady na cenu práce pre neautorizovaný servis vo výške
21 eur/Nh bez DPH zodpovedajú priemernej sadzbe normohodiny práce neautorizovaných servisov v
danom regióne a čase“, prečo boli „priznané primerané náklady na režijný spotrebný materiál vo výške

20 eur bez DPH“ a z čoho pri tom vychádzal. V oznámení sa neodvolával na žiadne podklady a žiadne
podklady k oznámeniu ani nepriložil. Žalovaný tým znemožnil poškodenému overiť správnosť jeho
postupu pri určení (znížení) rozsahu náhrady škody vyplatenej vo forme poistného plnenia a v podstate
ho (žalobcu) donútil iniciovať súdne konanie za týmto účelom. Takýto postup žalovaného, v dôsledku
ktorého sa až v súdnom konaní zisťujú skutočnosti, ktoré mali byť zrejmé už v štádiu likvidácie škodovej

udalosti,nemožnopovažovaťanizahospodárnyaefektívnyavediekzbytočnémuzaťažovaniuvšetkých
zúčastnených.

12. Žalovaný až v súdom konaní v rámci procesnej obrany začal odôvodňovať zníženie rozsahu
náhrady škody vyplatenej vo forme poistného plnenia s odkazom zmluvný vzťah medzi poisteným

a poisťovňou založeným poistnou zmluvou a všeobecnými poistnými podmienkami a ďalšími zmluvnými
dojednaniami, a v súvislosti s tým s odkazom na rozlišovanie servisov, v ktorých si poškodený nechal
opraviť svoje poškodené motorové vozidlo (autorizovaný, zmluvný, neautorizovaný/nezmluvný servis) a
s odkazom na kalkuláciu programu AUDATEX.

13. K uvedenému súd poukazuje na to, že predmetom konania v posudzovanej veci bol nárok
poškodeného na náhradu škody na motorovom vozidle, ktorú mu spôsobil škodca svojím motorovým
vozidlom, ktorý mal v čase škodovej udalosti uzatvorené povinné zmluvné poistenie zodpovednosti
za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla u žalovaného. Ide teda o nárok poškodeného
na náhradu škody, ktorý si žalobca (na ktorého bola táto pohľadávka postúpená) uplatnil priamo voči

žalovanému ako poisťovateľovi škodcu podľa § 15 ods. 1 zákona č. 381/2001 Z.z., a nie o nárok
poisteného na vyplatenie poistného plnenia voči poisťovateľovi podľa § 788 a nasl. O.z., s ktorým
poistený uzatvoril poistnú zmluvu. Poukazovanie žalovaného na zmluvný vzťah medzi poisteným
a ním ako poisťovňou založeným poistnou zmluvou, všeobecnými poistnými podmienkami a ďalšími
zmluvnými dojednaniami, bol preto celkom irelevantný. Už len z tohto dôvodu bola preto jeho obrana

v konaní založená na tom, že pri výpočte výšky náhrady škody vyplatenej vo forme poistného plnenia
vychádzal z toho, že oprava motorového vozidla nebola vykonaná v ním určenej opravovni, v ktorej má
dojednané zmluvné ceny, a v ktorých by bola oprava motorového vozidla vykonaná za značne nižšiu
cenu,žeakboložalobcoviurčenévykonaťopravupoškodenéhomotorovéhovozidlavzmluvnomservise
žalovaného, avšak ten dal vykonať opravu poškodeného motorového vozidla v inom servise, priznal

žalobcovi ceny platné v určenej opravovni, t. j. v zmluvnom servise, celkom nedôvodná. Z rovnakého
dôvodubolirelevantnýajpoukazžalovanéhonatabuľku„Dôležitéinformáciepreklienta“vbode3zápisu
o poškodení motorového vozidla zo dňa 03.05.2024 a 20.05.2024, kde je uvedené: „Majiteľ vozidla
(poverená osoba) prevzala od technika tlačivo na hlásenie škodovej udalosti a zoznam zmluvných
servisov“, ako bola irelevantná aj tabuľka „Dôležité informácie pre klienta“ v kalkulácii nákladov na

opravu v nezmluvnom neautorizovanom servise zo dňa 03.05.2024 a 20.05.2024, kde je uvedená
sadzba za normohodinu práce v nezmluvnom neautorizovanom servise 20 eur s DPH stanovená ako
priemer sadzieb práce uvedeného typu opravcov v rámci trhu Slovenskej republiky (čo je mimochodom
rozdielna sadzba ako uvádzal žalovaný v oznámení zo dňa 13.06.2024 a ako uvádzal v konaní –21 eur bez DPH). Poškodený totiž nebol „klientom“ žalovaného ale poškodeným škodou spôsobenou
mu „klientom“ (poisteným - škodcom) žalovaného. Poškodený nebol v žiadnom zmluvnom vzťahu so
žalovaným, preto sa na neho žiadne zmluvné ustanovenia ani poistné podmienky dojednané medzi

poisteným (škodcom) a žalovaným nevzťahovali. Preto žalovaný nemal ani dôvod (a právo) akokoľvek
obmedzovať žalovaného a zaväzovať ho týmito ustanoveniami (určovať mu servis na vykonanie opravy
a limitovať cenu opravy), a poškodený nemal dôvod (a povinnosť) sa nimi riadiť a postupovať podľa nich.

14. V tejto súvislosti súd uvádza, že postup žalovaného, ktorým diferencuje rozsah náhrady škody

v závislosti od toho, v akom servise si poškodený nechá opraviť svoje poškodené motorové
vozidlo (autorizovaný, zmluvný, neautorizovaný/nezmluvný servis), pričom v prípade, že sa rozhodne
realizovať opravu v neautorizovanom/nezmluvnom servise (ako tomu bolo aj v posudzovanej veci),
je náhrada škody vyplácaná žalovaným obmedzená maximálne do výšky vypočítanej žalovaným
použitím kalkulačného programu AUDATEX a v prípade sadzby za normohodinu práce maximálne do
výšky 21 eur bez DPH, je absolútne nedôvodný a nesúladný s rozhodovacou praxou súdov nielen

v oblasti nárokov poškodených na náhradu škody z povinného zmluvného poistenia zodpovednosti
za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla, ale aj v oblasti nárokov poistených na náhradu
poistného plnenia z poistných zmlúv týkajúcich sa havarijného poistenia, kde je vzťah medzi poisteným
a poisťovňou oveľa užší a založený na zmluvnom princípe (preto musia závery súdov v tejto oblasti platiť
o to viac na vzťahy z náhrady škody medzi poškodeným a poisťovňou). V tejto súvislosti súd poukazuje

napr. na rozsudok Okresného súdu Košice I č. k. 29Cb/50/2018-172 zo dňa 25.10.2019, v ktorom súd
v obdobnej veci nároku poškodeného na náhradu škody uviedol, cit.: „Taktiež žalovaným prezentované
rozlišovanie autoservisov na autorizované a neautorizované, resp. zmluvné a nezmluvné, nemá oporu v
zákone ani v európskej legislatíve. Ak má daný servis povolenie vykonávať opravárenskú činnosť môže
poskytovať rovnako kvalitné služby ako akýkoľvek iný servis. (...) Všetky tieto servisy, bez ohľadu na to,

či sú žalovaným kvalifikované ako zmluvné, nezmluvné, autorizované alebo neautorizované podnikajú
riadne a legálne, pričom v súlade s nariadením komisie (EU) č. 330/2010 z 20.4.2010 o uplatňovaní
článku 101 ods. 3 Zmluvy o fungovaní európskej únie na kategórie vertikálnych dohôd a zosúladených
postupov (tzv. všeobecná bloková výnimka) a v nariadení komisie (EU) č. 461/2010 z 27.5.2010 o
uplatňovaní článku 101 ods. 3 Zmluvy o fungovaní európskej únie na kategórie vertikálnych dohôd

a zosúladených postupov v sektore motorových vozidiel, ktoré sa vzťahuje najmä k popredajnému
trhu - skrátene nazývané „bloková výnimka“ majú všetky servisy rovnaké postavenie a nie je možné
zvýhodňovať alebo nezvýhodňovať, či preferovať niektoré z nich. Preferovanie a zvýhodňovanie len
určitých servisov je v rozpore s ochranou hospodárskej súťaže a v rozpore s európskou legislatívou
a jej zárukami. (...) Zároveň je neakceptovateľné, že ak servis má určitú sumu za normohodinu, ktorú

si určí v súlade s právom slobodne podnikať, a ak dôjde k poistnej udalosti, aby túto normohodinu
znížil, len preto, že poisťovňa „zvykne“ preplácať iba určitú výšku. Takéto nazeranie je absurdné, veď
vynaloží rovnakú prácu, ako keby to nebola poistná udalosť. Súd uvádza, že nemôže byť na ťarchu
poisteného, teda ani žalobcu, že pri výbere servisu si poistený zvolil neautorizovaný servis, resp.
nezmluvný servis žalovaného a nezvolil si autorizovaný servis, resp. zmluvný servis žalovaného, s

ktorým má žalovaný dojednané zmluvné ceny. V prípade ak má opravovňa zapísaný ako predmet
podnikania opravu motorových vozidiel, čo v danom prípade je nesporné, neprináleží žalovanému členiť
subjektyvykonávajúceposplnenízákonnýchpredpokladovopravymotorovýchvozidielnaautorizované,
či neautorizované servisy. Ak sa poistený rozhodol realizovať opravu vozidla v servise žalobcu, ktorý
za tie isté služby účtuje vyššie ceny normohodín práce, ako účtujú zmluvné servisy žalovaného,

neznamená to, že náklady, ktoré boli vynaložené, predstavujú náklady, ktoré nebolo potrebné vynaložiť
na uvedenie veci (vozidla) do pôvodného stavu. (...) To, že ide o autorizovaný, resp. zmluvný, alebo
nezmluvný servis neovplyvňuje kvalitu vykonanej práce a teda nepredstavuje ani dôvod na krátenie
ceny práce. Navyše objemový a časový úsek danej práce je odvodený od zložitosti úkonu a dôsledkov
škodovej udalosti. (...) Zároveň žalovaný len poukazuje na rozdielnosť servisov čo sa týka kategorizácie

na autorizované a neautorizované, ale neprihliada už na samotnú kvalitu a vybavenie konkrétneho
servisu ako také či používané materiály, pričom práve tieto skutočnosti by mali byť rozhodujúce. Aj
„neautorizovaný“ servis ma predsa náklady na strojovú techniku, materiál, náklady na zamestnancov
či režijné náklady, ich zamestnanci absolvujú školenia. Servis taktiež zodpovedá za vykonané opravy.
Servis vykonávajúci opravu predmetných poškodených vozidiel riadne disponuje oprávnením na

vykonávanie opráv ako aj príslušnou technológiou a odbornosťou. (...) Množstvo vykonanej práce, jej
kvalita ako aj množstvo lakovacieho materiálu či lakovacej konštanty nezávisí od toho, či bolo vozidlo
opravované v autorizovanom alebo neautorizovanom servise, tak ako to prezentuje žalovaný a na čom
v konečnom dôsledku založil krátenie nároku žalobcu. Samotná skutočnosť, že oprava poškodenéhovozidla bola vykonaná neautorizovaným servisom nepredstavuje dôvod na krátenie ceny práce, nakoľko
táto skutočnosť sama o sebe neovplyvňuje kvalitu vykonanej práce a dodaného materiálu. Ak žalovaný
tvrdí, že riadne plnil, resp. ak neakceptuje predloženú faktúru, a aj vzhľadom na skutočnosť, že žalovaný

je subjektom, ktorý má zo zákona vykonávať šetrenie, musí svoje tvrdenia relevantne preukázať a
zdôvodniť, a nie prenášať túto povinnosť na žalobcu. Obrana žalovaného je iba v rovine tvrdenia a
žalovaný v tomto ohľade neuniesol dôkazne bremeno. Žalovaný nie je oprávnený krátiť poistné plnenie
iba s poukazom na svoj subjektívny názor, že riadne plnil. (...) Žalovaný vo svojich vyjadreniach ignoruje
ustálenú judikatúru v skutkovo a právne obdobných veciach ako aj v otázke nemožnosti rozlišovania

servisov v nadväznosti na dôvod krátenia.“ Uvedený rozsudok bol pritom potvrdený rozsudkom
Krajského súdu v Košiciach sp. zn. 3Cob/20/2020 zo dňa 04.11.2021, v ktorom krajskú súd na odvolanie
žalovaného konštatoval, cit.: „Odvolací súd podľa citovaných zákonných ustanovení uzavrel, že ku
vzniku škody na motorovom vozidle poškodeného dochádza už samotnou škodovou udalosťou, nie
opravou motorového vozidla. Výšku škody nie je možné robiť závislou na tom, ako poškodený s
vecou naloží, či ju niekomu daruje, predá alebo vymení a za akú cenu (protihodnotu), pretože tieto

okolnosti sú náhodné. Spôsob, akým naloží poškodený s poškodenou vecou je bez akejkoľvek súvislosti
so vzniknutou škodou. Poškodený z dopravnej nehody, ktorú nezavinil, má pritom priamy zákonný
nárok založený § 15 zákona o PZP voči poisťovni na poistné plnenie z titulu povinného zmluvného
poistenia zodpovednosti za škodu spôsobenú motorovým vozidlom. Pre konanie je preto nepodstatné,
či poškodený žalobcovi uhradil faktúru za opravu vozidla, pretože škoda nevznikla opravou motorového

vozidla, ani okamihom úhrady faktúry. Ak by poškodený najskôr musel uhradiť faktúru za opravu vozidla,
až následne si nárok uplatniť u žalovaného, došlo by tým k popretiu podstaty poistenia, ktorým je
prenos negatívnych dôsledkov škodovej udalosti na tretí subjekt - poisťovňu. (...) Výsledky dokazovania
preukázali, že poškodený si zabezpečil opravu motorového vozidla v servise žalobcu, ktorý mu za
vykonanie opravy doložil vyúčtovanie vo forme faktúr. Takýto stav nie je dôvodom postupu žalovaného

pre aplikáciu ustanovenia § 799 ods. 3 Občianskeho zákonníka. Dôvodmi pre krátenie poistného plnenia
bola pri poistnej udalosti číslo 9562572431 oprava motorového vozidla v neautorizovanom servise a
rozdiely v cene práce v porovnaní s kalkuláciou žalovaného podľa kalkulácie AUDATEX. K uvedenému
dôvoduodvolacísúdpoukazujenasprávnyzáversúduprvejinštancie,žeakmáopravovňazapísanýako
predmet podnikania opravu motorových vozidiel, čo v danom prípade u žalobcu je nesporné, neprináleží

žalovanému členiť subjekty vykonávajúce po splnení zákonných predpokladov, opravy motorových
vozidiel na autorizované, či neautorizované servisy. Podľa odvolacieho súdu neexistuje reálny rozdiel
medzi kvalitou a kvantitou práce autorizovaných a neautorizovaných, resp. zmluvných a nezmluvných
servisov. To, že ide o autorizovaný alebo neautorizovaný servis, neovplyvňuje kvalitu vykonanej práce,
a teda nepredstavuje ani dôvod na krátenie ceny práce. Navyše objemový a časový úsek danej

práce je odvodený od zložitosti úkonu a dôsledkov škodovej udalosti. Odvolací súd zároveň udáva,
že kalkulácia podľa programu AUDATEX, nie je relevantným dôkazom o výške nákladov na opravu,
podstatné pre výšku škody sú vždy skutočné materiálové náklady pri vykonaní konkrétnej opravy.
Ďalším dôvodom pre krátenie tohto poistného plnenia bolo nepriznanie jednotlivých položiek uvedených
v Oznámení o poistnom plnení zo dňa 16.3.2017. Ani uvedený dôvod nie je pre krátenie poistného

plnenia relevantný a žalovaným nebol ani riadne odôvodnený. Žalovaný totiž vôbec nešpecifikoval a ani
žiadnymi listinnými dôkazmi nepreukázal opodstatnenosť krátenia poistného plnenia. Za takto zisteného
skutkového stavu odvolací súd považuje za opodstatnené tvrdenie žalobcu, že rozsah prác uvedený v
kalkulácii žalovaného AUDATEX nie je podľa noriem stanovených výrobcom pre príslušnú značku a typ
motorového vozidla, ale závisí od svojvôle likvidátora, ktorý v daných prípadoch mohol dať viac či menej

normohodín, avšak bez nadväznosti na skutočne potrebný čas opravy.“

15. Súd si dovolil odcitovať podstatnú časť odôvodnenia uvedených rozsudkov, nakoľko súdy sa v nich
komplexne vysporiadali so všetkými námietkami a argumentmi žalovaného prezentovanými aj v tomto
spore a otázkami relevantnými pre túto vec, pričom na ne poskytli podrobnú a presvedčivú odpoveď.

Súd nemá dôvod v čomkoľvek sa odchyľovať od uvedených právnych záverov ani v posudzovanej veci,
a preto na ne v podrobnostiach v celom rozsahu odkazuje. V súlade s nimi konštatuje, že pokiaľ žalovaný
podmieňujerozsahnáhradyškodyvyplatenejpoškodenémuvoformepoistnéhoplneniadruhomservisu,
vktorombolavykonanáopravapoškodenéhomotorovéhovozidla,jetakétopodmieňovanienelegitímne,
neodôvodnene núti poškodeného, aby si v prípade poškodenia vozidla (ktoré si nezavinil, ale bolo mu

vnútené škodcom poisteným pre tento prípad u žalovaného) zakúpil službu (opravu) v ním preferovanom
autoservise, čím výrazným spôsobom zasahuje do jeho práv, nedôvodne a neprípustne ho obmedzuje
v nakladaní s vlastnou vecou podľa výlučného rozhodnutia žalovaného, preto takýto postup žalovaného
nemôže požívať právnu ochranu. Neexistuje žiadny legitímny dôvod robiť rozdiel v náhrade škodyvyplatenej poškodenému vo forme poistného plnenia v závislosti od toho, aký servis vykoná opravu jeho
poškodenej veci.

16. Pokiaľ sa poškodený rozhodol nechať si opraviť poškodené motorové vozidlo a v rámci voľného
trhu si zvolil autoservis, ktorý nie je autorizovaný, resp. zmluvný (t. j. s ktorým poisťovňa uzatvorila
zmluvu o obchodnej spolupráci, čo je mimo akéhokoľvek dosahu poškodeného a závisí výlučne od
rozhodnutia poisťovne), neznamená to automaticky, že náklady vynaložené na opravu boli vynaložené
neúčelne a poisťovňa môže iba z tohto dôvodu znížiť rozsah náhrady škody vo forme vyplateného

poistného plnenia. V rámci voľného trhu je na poškodenom, v akom servise si nechá poškodené
motorové vozidlo opraviť, pokiaľ náklady boli účelne vynaložené a smerovali k odstráneniu následkov
spôsobených škodovou udalosťou, ktorá je predmetom poistného krytia. Nemožno od neho spravodlivo
žiadať, aby zohľadňujúc finančné záujmy poisťovne pred opravou motorového vozidla robil prieskum
trhu a zvolil za účelom opravy servis ponúkajúci opravu za najnižšiu cenu v regióne resp. za cenu,
ktorá bude zodpovedať maximálnej hranici limitu, ktorý si nastavila poisťovňa podľa vlastného ničím

nepreskúmateľného rozhodnutia vo svojich vnútorných dokumentoch resp. zmluvných podmienkach
dohodnutých medzi škodcom ako poisteným a poisťovňou (a ktoré nemôže poškodený žiadnym
spôsobom ovplyvniť a do „vzťahu“ so škodcom a jeho poisťovňou sa dostal iba v dôsledku protiprávneho
konania škodcu, ktorý mu bol vnútený).

17. K samotnému limitu ceny normohodiny práce stanovenému žalovaným súd navyše dodáva,
že žiadnym spôsobom nereflektuje druh opravovaného motorového vozidla (značku, resp. triedu) a
opravárenských prác (lakovnícke, mechanické, elektrikárske) a ani územný región, v ktorom má byť
oprava vykonaná, ako činitele ovplyvňujúce cenotvorbu opravárenských prác. Už vôbec nezohľadňuje
prirodzený nárast cien na trhu práce v tomto segmente, pričom zastropovanie výšky ceny normohodiny

práce žalovaným (navyše v neprimerane nízkej sume ako bude vysvetlené ďalej) a jej používanie po
neobmedzene dlhú dobu, ktorá závisí výlučne od rozhodnutia žalovaného, je absolútne neprimerané.
Zmyslom a účelom povinného zmluvného poistenia zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou
motorového je pritom nahradiť poškodeným škody spôsobené im prevádzkou motorového vozidla
škodcu poisteného pre tento prípad poisťovňou, a nie, aby tieto škody znášali poškodení v podobe

neuhradených nákladov na opravu poškodených motorových vozidiel zo strany poisťovní z nimi
stanovených nepreskúmateľných a neopodstatnených dôvodov.

18. K nedôvodnosti rozlišovania servisov, v ktorých došlo k oprave poškodeného motorového vozidla
(aj) v oblasti nárokov poistených na náhradu poistného plnenia z poistných zmlúv týkajúcich sa

havarijného poistenia (kde je vzťah medzi poisteným a poisťovňou oveľa užší a založený na zmluvnom
princípe, a preto musia závery súdov v tejto oblasti platiť o to viac na vzťahy z náhrady škody medzi
poškodeným a poisťovňou z povinného zmluvného poistenia zodpovednosti za škodu spôsobenú
prevádzkou motorových vozidiel) súd podporne poukazuje tiež napr. na rozsudok Krajského súdu
v Bratislave sp. zn. 3Co/51/2024 zo dňa 30.07.2024, ktorý konštatoval, cit.: „10. Odvolací súd sa plne

stotožňuje s názorom prvoinštančného súdu, že vykonanie opravy nezmluvným či neautorizovaným
servisom samo o sebe bez ďalšieho nediskvalifikuje poisteného z možnosti preplatenia normohodiny
práce účtovanej týmto autoservisom. Na uvedenom nič nemení ani čl. IX. ods. 2 písm. c) zmluvných
dojednaní,zakotvenímktoréhožalovanýobchádzadoterajšiezáveryrozhodovacejpraxevnútroštátnych
aj nadnárodných súdov, ktorá poisťovateľom (vrátane žalovaného) vytýkala nesprávne posudzovanie

primeranosti, príp. účelnosti nákladov vynaložených poisteným na opravu motorového vozidla v
závislosti od toho či opravu vykonal autorizovaný/neautorizovaný, zmluvný/nezmluvný servis (vid napr.
rozsudky Krajského súdu Bratislava zo dňa 09.06.2021, sp. zn. 4Cob/16/2021, zo dňa 18.06.2020,
sp. zn. 1Cob/76/2019, zo dňa 29.03.2022, sp. zn. 2Cob/39/2020, rozsudky Krajského súdu Košice
zo dňa 29.09.2020, sp. zn. 4Cob/77/2020, zo dňa 17.12.2020, sp. zn. 4Cob/153/2020, zo dňa

11.01.2022, sp. zn. 3Cob/143/2020, zo dňa 15.07.2020, sp. zn. 4Cob/20/2020, zo dňa 19.11.2020,
sp. zn. 5Co/78383/2019, zo dňa 27.07.2023, sp. zn. 3Cob/165/2022, rozsudok Krajského súdu
Prešov zo dňa 25.06.2020, sp. zn. 20Co/121/2019 a iné). Je potrebné uviesť, že aj keď poistné
plnenie (na rozdiel od nároku na náhradu škody) je nárokom vyplývajúcim zo zmluvného vzťahu, v
dôsledku čoho jeho vznik a výška sú podmienené a determinované dojednaniami v poistenej zmluve,

všeobecných poistných podmienkach, či zmluvných dojednaniach, zmluvná úprava regulujúca poistné
nároky musí obstáť v korelácii jednak so všeobecnou úpravou poistných zmlúv v OZ, jej zmyslom
a účelom a v prípade spotrebiteľských právnych vzťahov aj so spotrebiteľskou právnou ochranou.
Krátenie poistného plnenia len v dôsledku toho, či opravu vykonal zmluvný/ nezmluvný, autorizovaný/neautorizovaný servis, nie je aj podľa druhoinštančného súdu a ustálených záverov súdnej praxe
legitímne a nepožíva právnu ochranu. 11. V predmetnom prípade opravu poškodeného motorového
vozidla vykonal neautorizovaný servis, ktorý má v obchodnom registri ako predmet podnikania zapísanú

opravu cestných motorových vozidiel, a na ktorého bola poisteným postúpená žalovaná pohľadávka
s príslušenstvom. Argumentácia žalovaného, v ktorej poukazoval na rozdiely medzi autorizovanými a
neautorizovanými servismi, je v súčasnosti jednotnou rozhodovacou praxou prekonaná a nemá oporu
vo vnútroštátnej ani európskej legislatíve. Pokiaľ žalovaný namietal, že súd prvej inštancie tento právny
záver neoprel o žiadne konkrétne ustanovenie zákona je potrebné uviesť, že absentuje akýkoľvek

zákonný podklad pre jednostranné nanútenie vôle poisťovateľa pri výbere servisu a uprednostňovanie
zmluvných či autorizovaných servisov môže mať výlučne odporúčací charakter. V rámci voľného trhu
je na poistenom, v akom servise si nechá poškodené motorové vozidlo opraviť, pokiaľ náklady boli
účelne vynaložené a smerovali k odstráneniu následkov spôsobených poistnou udalosťou, ktorá je
predmetom poistného krytia. Nemožno od neho spravodlivo žiadať, aby zohľadňujúc finančný záujem
poisťovne si pred opravou motorového vozidla robil prieskum na trhu a oslovil za účelom opravy servis

ponúkajúci najnižšiu cenu v regióne. Všetky servisy majú rovnaké postavenie a aj s poukazom na
ochranu hospodárskej súťaže a európsku legislatívu podporenú nadnárodnou súdnou praxou nie je
možné preferovať či zvýhodňovať len niektoré z nich. Uvedené vyplýva aj z nariadenia (Komisie EÚ)
č. 330/2010 zo dňa 20.04.2010 o uplatňovaní článku 101 ods. 3 Zmluvy o fungovaní Európskej únie
na kategórie vertikálnych dohôd a zosúladených postupov a nariadenia komisie (EÚ) č. 461/2010 z

27.05.2010 o uplatňovaní čl. 101 ods. 3 Zmluvy o fungovaní európskej únie na kategórie vertikálnych
dohôd a zosúladených postupov v sektore motorových vozidiel, ktoré sa vzťahuje najmä k predajnému
trhu (tzv. bloková výnimka), a v zmysle ktorého majú všetky servisy rovnaké postavenie a nie je
prípustné zvýhodňovať či znevýhodňovať niektoré z nich. Ak daný servis má oprávnenie na vykonávanie
opravárenskej činnosti môže poskytovať rovnako kvalitné služby ako akýkoľvek iný servis. Aj podľa

praxe a usmernení Európskej únie, ak servis dodrží technologický postup daný výrobcom či presnú
špecifikáciu povolených náhradných dielov a náplní, nemôže byť návšteva servisu mimo servisnej siete
výrobcu dôvodom k strate garancií, resp. spochybňovania kvality opráv a následne dôvodom krátenia
poistného plnenia. Rovnako je potrebné uviesť, že ceny na trhu sú tvorené všetkými servismi, bez
ohľadu na to, či sa jedná o servisy zmluvné, nezmluvné, autorizované, neautorizované. Nemožno

súhlasiť ani s obhajobou žalovaného, že týmto spôsobom nenúti poisteného k výberu určitého servisu,
čo sa rozchádza s tým, že v závislosti od výberu servisu priamo podmieňuje výšku poistného plnenia.
Uvedeným spôsobom žalovaný núti spotrebiteľa, aby si v prípade poškodenia vozidla zakúpil službu
v ním preferovanom autoservise, čím výrazným spôsobom zasahuje do jeho práv a neprípustne
obmedzuje základných princíp autonómie v zmluvných vzťahoch, v dôsledku čoho sa takáto zmluvná

podmienka javí ako neprijateľná a v rozpore s § 4 ods. 3 zák. č. 250/2007 Z.z. v znení účinnom v čase
uzatvorenia poistnej zmluvy a nemôže preto požívať právnu ochranu (obdobne viď rozsudok Krajského
súdu Košice zo dňa 19.11.2020, sp. zn. 5Co/383/2019, zo dňa 11.01.2022, sp. zn. 3Cob/143/2020,
rozsudok Okresného súdu Košice I zo dňa 09.12.2020, sp. zn. 30Cb/11/2020). Bez ohľadu na to,
či k vykonaniu opravy dôjde v zmluvnom/ nezmluvnom či autorizovanom/ neautorizovanom servise,

žalovanému zostáva zachovaná možnosť verifikovať primeranosť a účelnosť vyúčtovaných nákladov
na opravu motorového vozidla. V danom prípade však žalovaný nenamietal nedodržanie predpísaného
technologického postupu či iné nedostatky pri oprave motorového vozidla neautorizovaným servisom
a zníženie poistného plnenia oprel výlučne o sporný čl. IX. ods. 2 písm. c) zmluvných dojednaní,
ktorý výšku poistného plnenia determinuje postavením autoservisu vykonávajúceho opravu. (...) 12. K

samotnému limitu normohodiny práce stanovenému žalovaným v zmluvných dojednaniach je potrebné
dodať, že žiadnym spôsobom nereflektuje druh opravovaného motorového vozidla (značku, resp.
triedu) a opravárenských prác (lakovnícke, mechanické, elektrikárske) a ani územný región, v ktorom
má byť oprava vykonaná, ako činitele ovplyvňujúce cenotvorbu opravárenských prác, na čo správne
poukazoval žalobca, a v neposlednom rade zastropovanie výšky normohodiny žalovaným v roku 2017

s použitím aj na opravy vykonávané v roku 2023 nereflektuje ani na prirodzený nárast cien na trhu.
Na správnosť tohto záveru prvoinštančného súdu nemá žiaden vplyv ani poukaz žalovaného na to, že
právny predchodca žalobcu poistnú zmluvu, ktorej neoddeliteľnou súčasťou boli zmluvné dojednania,
podpísal slobodne, nie v tiesni a pod nátlakom. Táto skutočnosť bez ďalšieho nezbavuje žalovaného
(v postavení dodávateľa) zo zodpovednosti za obsah zmluvných dojednaní a vopred pripravených

formulárových zmlúv, ktoré spotrebiteľ nemá možnosť individuálne ovplyvniť. Súd prvej inštancie preto
správne neprihliadol na čl. IX. ods. 2 písm. c) zmluvných dojednaní, ktoré neprípustne výšku poistného
plnenia robí závislou od toho, či opravu motorového vozidla vykonal autorizovaný/ neautorizovaný
servis, zmluvný/nezmluvný servis a aj vzhľadom k žalobcom predloženým cenníkom (...), považovalžalobou uplatnený doplatok poistného plnenia za dôvodný a zodpovedajúci primeraným nákladom na
opravu motorového vozidla (čl. IX. veta prvá zmluvných dojednaní). (...) žalovaný v konaní nepreukázal
cenu opravárenských prác v danom regióne pre uvedenú značku a model motorového vozidla. (...)

odvolací súd ako dôveryhodnejšie vyhodnotil cenníky predložené žalobcom (...), z ktorých je bez
akýchkoľvek pochybností zrejmé, že žalovaným nastavený horný limit pre výšku normohodiny (25 eur
bez DPH) nezodpovedá primeraným nákladom na opravu v danom regióne pre danú značku a typ
motorového vozidla vykonávanú neautorizovanými servismi. 13. V súlade so stabilizovanou súdnou
praxou prvoinštančný súd tiež konštatoval, že ak žalovaný chcel relevantne a predovšetkým účinne

spochybniť množstvo použitého tmeliaceho a konzervačného materiálu, zaťažovalo ho v tomto smere
dôkazné bremeno, ktoré v spore neuniesol (viď napr. rozhodnutie NS ČR zo dňa 18.05.2017, sp.
zn. 32Cdo/2120/2015). Žalovaný vo svojej argumentácii opomína, že zmluvu o havarijnom postavení
uzatváral v pozícii dodávateľa, t. j. silnejšieho subjektu záväzkového vzťahu, so spotrebiteľom. Aj pri
zohľadnení skúseností a dostatočného odborného personálneho substrátu žalovaného pri likvidácií
poistných udalostí z havarijného poistenia, možno súhlasiť s právnym názorom žalobcu, že za danej

situácie nemožno spravodlivo požadovať od spotrebiteľa nedisponujúceho odbornými znalosťami v
danej oblasti, aby preukazoval, či servis vykonávajúci opravu použil primerané množstvo tmeliaceho a
konzervačného materiálu. Akceptovateľným je preto samotné predloženie faktúry a rozpisu vykonaných
prác a použitého materiálu zo strany autoservisu, ktoré poisťovateľ pri zohľadnení záverov z obhliadky
motorového vozidla má v rámci likvidácie poistnej udalosti verifikovať, a pokiaľ kráti poistné plnenie

pre neprimeranosť ceny či množstva použitého materiálu, musí túto skutočnosť v súdnom konaní aj s
poukazom na znalosť cien na trhu v danej oblasti a spotrebiteľský charakter zmluvného vzťahu, ktorý
ostal postúpením pohľadávky nedotknutý, relevantným spôsobom preukázať.“ Medzi ďalšie rozhodnutia
súdov, ktoré dospeli v obdobných sporoch k rovnakým záverom patria napr. rozhodnutia Krajského súdu
v Bratislave sp. zn. 1Cob/76/2019 zo dňa 18.06.2020, sp. zn. 2Cob/39/2020 zo dňa 29.03.2022, sp. zn.

2Cob/119.2021 zo dňa 22.08.2023, sp. zn. 2Cob/91/2023 zo dňa 16.01.2024, sp. zn. 5Cob/148/2024
zo dňa 24.09.2024, sp. zn. 5Cob/208/2024 zo dňa 29.10.2024, sp. zn. 6Cob/131/2023 zo dňa
18.07.2024, rozhodnutia Krajského súdu v Košiciach sp. zn. 4Cob/78/2018 zo dňa 26.09.2019, sp. zn.
3Cob/31/2018 zo dňa 24.09.2018, sp. zn. 4Cob/111/2018 zo dňa 27.02.2019, sp. zn. 4Cob/67/2020 zo
dňa29.09.2020,sp.zn.4Cob/77/2020zodňa29.09.2020,sp.zn.3Cob/143/2020zodňa11.01.2022,sp.

zn. 4Cob/20/2020 zo dňa 15.07.2022, sp. zn. 5Co/383/2019 zo dňa 19.11.2020, sp. zn. 4Cob/16/2021 zo
dňa 09.06.2021, sp. zn. 3Cob/165/2022 zo dňa 27.07.2023, sp. zn. 4Cob/153/2020 zo dňa 17.12.2020,
rozhodnutie Krajského súdu v Prešove sp. zn. 20Co/121/2019 zo dňa 25.06.2020, rozhodnutie
Krajského súdu v Žiline sp. zn. 14Cob/86/2019 zo dňa 21.11.2019, a mnohé ďalšie).

19. V posudzovanej veci pritom bolo preukázané, že žalovaným nastavený maximálny limit pre cenu
normohodiny práce (21 eur bez DPH) nezodpovedá primeraným nákladom na opravu v danom čase
a regióne. Uvedené vyplýva zo žalobcom predložených cenníkov AUTO GABRIEL a SZILCAR, podľa
ktorýchbolacenanormohodinymechanických,klampiarskychalakovacíchprácvdanomčasearegióne
podstatne vyššia, a to aj v prípade prác servisu ako neautorizovaného pre danú značku (porov.

ceny od 50 eur bez DPH v cenníku AUTO GABRIEL). Dôkazné bremeno v tomto prípade pritom
zaťažovalo žalovaného (a nie žalobcu), pokiaľ chcel preukázať, že primerané náklady na cenu práce pre
neautorizovaný servis vo výške 21 eur/Nh bez DPH zodpovedajú priemernej sadzbe normohodiny práce
neautorizovaných servisov v danom regióne a čase, ako to výslovne uviedol v oznámení o poistnom
plnení zo dňa 13.06.2024, a z dôvodu ktorého znížil rozsah náhrady škody vyplatenej vo forme poistného

plnenia oproti uplatneným nákladom na opravu poškodeného motorového vozidla. Žalovaný však
dôkazné bremeno k tejto skutočnosti neuniesol a žiadne dôkazy v tomto smere nepredložil.

20. To isté platí aj pokiaľ ide o priznané náklady na lakovací materiál (výška lakovacej konštanty
100 %) a priznané náklady na režijný spotrebný materiál vo výške 20 eur bez DPH, pričom žalovaný

k tomu v oznámení o poistnom plnení zo dňa 13.06.2024 nič bližšie neuviedol a nijako tieto náklady
ani nepreukázal.

21.Ažvsúdnomkonanížalovanýpredložilkalkuláciuvykonanúprostredníctvomkalkulačnéhoprogramu
AUDATEX zo dňa 03.05.2024 a 20.05.2024. Z kalkulácie opravy zo dňa 03.05.2024 pritom vyplýva,

že náklady na opravu boli stanovené na sumu 1.073,03 eura bez DPH (1.287,64 eura vrátane DPH),
z čoho na náhradné diely pripadlo 379,52 eura (467,39 eura - optimalizácia OEM ND 93,48 eura +
režijný materiál /2 %/ 5,61 eura), na prácu 118,36 eura (71 ČJ x 16,67 eur/hod), na lakovanie 575,15
eura (125,03 eura mzdové náklady /75 ČJ x 16,67 eur/hod/ + 450,12 eura lak materiál). Z kalkulácieopravy zo dňa 20.05.2024 zase vyplýva, že náklady na opravu boli stanovené na sumu 2.666,95 eura
bez DPH (3.200,34 eura vrátane DPH), z čoho na náhradné diely pripadlo 1.375,46 eura (1.694,33 eura
- optimalizácia OEM ND 338,87 eura + režijný materiál - paušál /max čiastka/ 20 eur), na prácu 293,39

eura (176 ČJ x 16,67 eur/hod), na vedľajšie náklady 16 eur (10 eur konzervácia dutín /6 ČJ x 16,67 eur/
hod/ + 6 eur paušálna čiastka), na lakovanie 982,10 eura (248,38 eura mzdové náklady /149 ČJ x 16,67
eur/hod/ + 733,72 eura lak materiál). Z uvedeného je zrejmé, že žalovaný vychádzal z ceny normohodiny
práce 16,67 eura bez DPH, čo nezodpovedá ani len cene normohodiny práce uvedenej žalovaným v
oznámení o poistnom plnení zo dňa 13.06.2024 (21 eur bez DPH). Rovnako celkové náklady na opravu

vyplývajúce z uvedených kalkulácií v sume 4.487,98 eura s DPH nezodpovedajú nákladom na opravu
(poistnému plneniu) uvedeným žalovaným v oznámení o poistnom plnení zo dňa 13.06.2024 a ním aj
vyplateným žalobcovi (4.319,84 eura).

22. Bez ohľadu na to však súd konštatuje, že žalovaný (až) v konaní predloženými kalkuláciami
nepreukázal, že priznané náklady na lakovací materiál boli práve v tam uvedenej výške (výška lakovacej

konštanty 100 %), pričom súd poukazuje na to, že lakovací materiál a časové jednotky na prácu
a na lakovanie uvedené vo vyššie uvedených kalkuláciách boli dokonca vo väčšom rozsahu ako
lakovací materiál a časové jednotky, z ktorých vychádzal žalobca vo svojej kalkulácii. Rozdiel bol
v cene normohodiny práce a lakovacej konštante, pričom žalovaný nepreukázal, že cena normohodiny
práce 16,67 eura bez DPH uvedená v kalkuláciách bola primeraná, t. j. zodpovedala obvyklým

cenám v danom regióne a čase. Rovnako nepreukázal, že priznaná lakovacia konštanta 100 %
zodpovedala váženým priemerom z doporučených predajných cien jednotlivých lakovacích materiálov
od vybratých dodávateľov, a že podľa jeho výpočtov postačovala konštanta práve v rozsahu 100 %
(ako to odôvodňoval v súdnom konaní, hoci tak mal urobiť už v oznámení o poistnom plnení zo
dňa 13.06.2024). V tejto súvislosti súd poukazuje na rozsudok Okresného súdu Bratislava I sp. zn.

11Csp/75/2018 zo dňa 26.06.2020, v zmysle ktorého, cit.: „Ani použitie vyššej lakovacej konštanty, oproti
žalovaným priznanej lakovacej konštante 100%, neznamená bez ďalšieho, že náklady ktoré vynaložil
žalobca, predstavujú náklady, ktoré nebolo potrebné vynaložiť na uvedenie veci (vozidla žalobcu)
do pôvodného stavu. (...) Žalovaný nepreukázal, prečo mal žalobca (resp. autoservis vykonávajúci
opravu žalobcovho motorového vozidla) použiť lakovací koeficient 100%, namiesto použitého vyššieho

lakovacieho koeficientu.“ Rovnako súd poukazuje na rozsudok Krajského súdu v Košiciach sp. zn.
3Cob/75/2020 zo dňa 30.09.2020 v obdobnej veci rovnakého žalovaného, v zmysle ktorého, cit.:
„Žalovaný nepreukázal, že žalobcom účtované množstvo lakovacieho materiálu a prác nezodpovedá
potrebe konkrétnej opravy. Pri konkrétnej oprave motorového vozidla s ohľadom na mieru a charakter
jeho poškodenia musí žalovaný uviesť, prečo mal byť použitý iný lakovací koeficient, ako ten, ktorý

použil žalobca. Nemožno prenášať povinnosť na zaplatenie nákladov na uvedenie veci do pôvodného
stavu na poškodeného, resp. jeho právneho nástupcu a nedôvodne ho znevýhodňovať oproti škodcovi
(poistenému u žalovaného). Nestačia len všeobecné tvrdenia o nepotrebnosti konkrétneho segmentu
opravy, je nevyhnuté ich nepotrebnosť aj preukázať.“

23. Žalovaný tiež nijako nepreukázal, že priznané náklady na režijný spotrebný materiál boli primerané
práve v sume 20 eur (ako to uviedol v oznámení o poistnom plnení zo dňa 13.06.2024), hoci v jednej
kalkulácii je uvedený režijný materiál /2 %/ 5,61 eura a v druhej režijný materiál - paušál /max čiastka/
20 eur. Nie je teda vôbec zrejmé, prečo stanovil žalovaný režijný paušál v druhom prípade paušálnou
čiastkou 20 eur a nie v sadzbe 2 % ako v prvom prípade (ako je to štandardom, čo je súdu známe z jeho

rozhodovacej činnosti v obdobných sporoch). Ani v súdnom konaní pritom žalovaný uvedené nijako
nevysvetlil a ničím nepodložil (akékoľvek dôvody dodatočne uvedené po ukončení likvidácie poistnej
udalosti by pritom vzhľadom na § 797 ods. 4 O.z. boli aj tak irelevantné).

24. V tejto súvislosti súd tiež poukazuje na to, že kalkulačný program AUDATEX, prostredníctvom

ktorého žalovaný vyhotovil kalkuláciu, nebol medzi poškodeným a žalovaným nikde dohodnutý, nie je
preto zrejmé, prečo a na základe čoho žalovaný použil práve tento program ako rozhodujúci nástroj na
určenie rozsahu náhrady škody vyplatenej vo forme poistného plnenia. Jedná sa pritom o softvérový
program vyvinutý súkromnou obchodnou spoločnosťou (ktorý sa žalovaný ako zákazník a zmluvný
partner tejto spoločnosti rozhodol na základe vlastného výberu používať), pričom metodika stanovenia

nákladov prostredníctvom tohto nástroja nie je známa. Nie je zrejmé z čoho čerpá údaje, za aké
časové obdobie a pod.. V tejto súvislosti súd poukazuje na rozsudok Krajského súdu v Žiline sp. zn.
14Cob/86/2019 zo dňa 21.11.2019, v ktorom krajský uviedol, cit.: „ K samotnej kalkulácii poistného
plnenia (AUDATEX), predloženej žalovaným v konaní pred okresným súdom (č.l. 76 spisu) je potrebnév zhode so súdom prvej inštancie uviesť, že program AUDATEX môže paušálne (odhadom podľa
nastavenia systému) stanoviť predpokladanú cenu opravy, avšak nemôže zohľadniť všetky rozhodné
skutočnosti k výslednej skutočnej (primeranej a účelnej) cene realizovanej opravy poškodeného vozidla.

Podľa názoru odvolacieho súdu predmetná kalkulácia žalovaného nie je bez ďalšieho objektívnym
a už vôbec nie jediným nástrojom pre výpočet - zistenie výšky reálnej ceny uskutočnenej opravy a
v podstate má poisťovni slúžiť ako porovnávacia pomôcka (...). Kalkuláciou žalovaného je určená
potencionálna škoda, nie však skutočná škoda, pretože kalkulačný program nemôže premietnuť všetky
okolnosti konkrétnej opravy poškodeného vozidla.“ Súd poukazuje tiež na rozsudok Krajského súdu

v Bratislave sp. zn. 2Cob/91/2023 zo dňa 16.01.2024, v zmysle ktorého, cit.: „24. Naviac žalovaný v
konaní pred súdom prvej inštancie procesnú obranu založil na skutkových tvrdeniach, že vychádzal
pri priznaní poistného plnenia z kalkulácie nákladov na opravu vypracovanom systémom AUDATEX,
ktorá predstavuje podľa žalovaného reálne náklady na opravu vozidla (...), avšak aj v takom prípade je
potrebné zdôrazniť, že medzi stranami nebolo dojednané použitie práve systému AUDATEX na výpočet
poistného plnenia. Systém AUDATEX je automatizovaným systémom a výsledky výpočtu nákladov sú

závislé od vložených vstupných dát. Žalovaný nepreukázal, že ním zadané prvotné údaje (teda cena
práce, náklady lakovacieho materiálu, cena konkrétnych náhradných dielov, z ktorej výpočet vychádza)
zodpovedali primeraným cenám v danom mieste a čase. Záver o neprimeranosti nákladov na opravu
nevyplýva zo žiadneho žalovaným produkovaného dôkazu.“ V rozsudku Krajského súdu v Bratislave
sp. zn. 5Cob/148/2024 zo dňa 24.09.2024 krajský súd konštatoval, cit.: „Navyše Program AUDATEX,

ktorý použil žalovaný pri kalkulácii poistného plnenia nebol medzi stranami zmluvne dohodnutý, preto
nemôže byť rozhodujúcim podkladom pre výpočet výšky opravy, ale môže mať len odporúčací charakter
na porovnanie pre žalovaného ako poisťovňu.“

25. V súlade s uvedeným súd konštatuje, že kalkulácia žalovaného vyhotovená prostredníctvom

kalkulačného programu AUDATEX, ktorou žalovaný odôvodňoval stanovenie rozsahu náhrady škody
vyplatenejvoformepoistnéhoplnenia(hocitamuvedenávýslednásumanezodpovedalasumeuvedenej
žalovaným v oznámení o poistnom plnení zo dňa 13.6.2024 a žalovaným aj skutočne vyplatenej),
nemôže byť považovaná za dostatočne objektívny ani výlučný prostriedok na stanovenie výšky nákladov
uskutočnenej opravy z hľadiska ich primeranosti. Žalovaný pritom v konaní nepreukázal, že by náklady

naopravupoškodenéhomotorovéhovozidlafakturovanépoškodenémužalobcomvsume5.066,69eura
s DPH nezodpovedali primeraným (obvyklým) nákladom v danom čase a mieste, resp. prekračovali
neprimeraným spôsobom primerané (obvyklé) náklady v danom čase a mieste, a že primerané (obvyklé)
náklady na opravu boli práve v sume 4.319,84 eura ním stanovenej ako náhrada škody vo forme
vyplateného poistného plnenia. Nepreukázal tak dôvodnosť zníženia rozsahu náhrady škody vyplatenej

vo forme poistného plnenia oproti nákladom na opravu poškodeného motorového vozidla preukázané
žalobcom faktúrou č. 2024210 a jeho kalkuláciou zo dňa 31.05.2024.

26. Žalovaného pritom v konaní zaťažovalo dôkazné bremeno preukázania neprimeranosti nákladov na
opravu poškodeného motorového vozidla, za ktoré si nechal poškodený opraviť svoje motorové vozidlo

v servise žalobcu, keďže žalovaný znížil rozsah náhrady škody uplatnenej poškodeným práve z dôvodu
ich neprimeranosti (keď za primerané považoval náklady v sume 4.319,84 eura). Ak totiž žalovaný
v rámci šetrenia škodovej udalosti neuznal rozsah náhrady škody uplatnenej poškodeným, dôkazné
bremeno preukázania dôvodnosti jeho zníženia zaťažuje žalovaného. K dôkaznému bremenu poisťovne
súd poukazuje na už vyššie citované rozhodnutia, ale napr. aj rozsudok Krajského súdu v Bratislave

sp. zn. 2Cob/91/2023 zo dňa 16.01.2024, rozsudok Krajského súdu v Bratislave sp. zn. 6Cob/131/2023
zo dňa 18.07.2024, rozsudok Krajského súdu v Bratislave sp. zn. 5Cob/148/2024 zo dňa 24.09.2024,
a mnohé ďalšie v týchto typoch sporoch, ako aj rozsudok Najvyššieho súdu Českej republiky sp. zn.
32Cdo/2120/2015 zo dňa 18.05.2017.

27. Súd pritom k tomu dodáva, že aj pri zohľadnení skúseností a dostatočného odborného personálneho
substrátu žalovaného pri likvidácií škodových udalostí (a jeho zákonnej povinnosti vykonať šetrenie
škodových udalostí podľa § 11 ods. 6 zákona č. 381/2001 Z.z. a § 797 ods. 3 O.z.), by nebolo za danej
situáciespravodlivépožadovaťodpoškodenéhonedisponujúcehoodbornýmiznalosťamivdanejoblasti,
aby preukazoval, či servisom vykonávajúcim opravu fakturovaná cena opravy zodpovedá obvyklým

cenám v danom čase a mieste. Akceptovateľným je preto samotné predloženie faktúry a rozpisu
náhradných dielov, použitého materiálu a vykonaných prác zo strany autoservisu, ktoré poisťovňa pri
zohľadnení záverov z obhliadky motorového vozidla má v rámci likvidácie škodovej udalosti verifikovať,
a pokiaľ zníži rozsah náhrady škody vyplatenej vo forme poistného plnenia pre neprimeranosť cenyopravy, musí túto skutočnosť v súdnom konaní aj s poukazom na znalosť cien na trhu v danej oblasti
relevantným spôsobom preukázať.

28. V tomto kontexte súd poukazuje na rozsudok Krajského súdu v Bratislave sp. zn. 7Co/97/2019 zo
dňa 12.05.2021, v ktorom krajský súd uviedol, cit.: „Z podstaty poistenia podľa zákona č. 381/2001
Z.z. vyplýva, že stačí ak poškodený predloží kalkuláciu opravy (nemusí to byť výslovne faktúra a
vykonaná reálna oprava motorového vozidla), a to je už dôkaz o škode a jej vyčíslení, ktorá mu
vznikla poistnou udalosťou. Poisťovňa má nahrádzať vzniknutú škodu, nakoľko to je účelom a zmyslom

poistenia. V danom prípade bol predložený znalecký posudok, ktorý reflektoval na všetky vzniknuté
poškodenia a potrebu navrátenia poškodeného vozidla do stavu pred poistnou udalosťou. Odvolací súd
má za to, že poškodený nemôže doplácať na to resp. byť sankcionovaný za to, že mu niekto iný spôsobil
škodu. Rozsah náhrady škody poskytnutý žalobcovi by mal zohľadňovať všetky účelne vynaložené
prostriedky použité na navrátenie poškodeného motorového vozidla do predošlého stavu. Nie je daný
dôvod, aby časť nákladov neuhradených žalovaným musel znášať žalobca (poškodený), ktorý nezavinil

dopravnú nehodu a predmetnou opravou motorového vozidla sa len domáhal uvedenia motorového
vozidla do stavu pred nehodou. (...) odvolací súd uvádza, že v prípade poškodených vecí, ktorých
uvedenie do pôvodného stavu je možné, nie je rozhodné, či poškodená vec je skutočne opravovaná a
či je aj oprava dokončená. Nakoľko z hľadiska rozsahu nie je spôsobená škoda v inej výške pre prípad,
že poškodená vec je opravovaná a v inej výške pre prípad, že opravovaná nie je. Zásada, že je treba

vychádzať zo skutočnej ceny opravy, pokiaľ táto bola uskutočnená, platí iba za predpokladu, že oprava
bola vykonaná v celom rozsahu, bola vykonaná účelne a smerovala iba k odstráneniu následkov škodnej
udalosti a keď aj po oprave nie je cena veci nižšia, než pred vznikom škody. V opačnom prípade výška
skutočnej škody predstavuje súčet nákladov na opravu a rozdiel cien veci pred poškodením a po oprave
(viď R 25/1990, uverejnené v Zbierke súdnych rozhodnutí a stanovísk, vydávaných Najvyšším súdom

ČR). (...) Výška škody nemusí byť preukázaná vyúčtovaním jej opravy, možno vychádzať z ceny v čase
poškodenia a z rozsahu poškodenia (1Cz 35/1983, R13/1985 NS ČR). Je len samozrejmé, že vlastník
vozidla nemusel uhradiť faktúru za opravu, pretože jej úhrada mala byť zabezpečená práve poistným
plnením žalovaného, keďže u neho bolo uplatnené právo vyplývajúce mu z poistného vzťahu. (...)
Keďže opravu realizoval autoservis, na preukázanie oprávnenosti poistného plnenia postačuje ako

hodnoverný doklad faktúra o oprave vozidla. Odvolací súd uvádza, že servis pri oprave motorového
vozidla nemôže robiť prieskum najlacnejších náhradných dielov a na opravu jedného vozidla objednávať
diely od množstva ďalších dodávateľov, keď žalovaný pri výpočte poistného plnenia používa náhradné
diely za najnižšie ceny od rôznych dodávateľov. Zároveň servis môže na opravu použiť aj náhradné diely
od výrobcov/dodávateľov, ktorých žalovaný nemá vo svojej databáze, a to nemôže byť v neprospech

poisteného, resp. žalobcu. Servis je oprávnený si dať na jednotlivé diely svoju maržu/prirážku (čo je aj
v súlade s právom slobodne podnikať) a poisťovňa je povinná túto skutočnosť rešpektovať, preto ceny
náhradných dielov, z ktorých žalovaný vychádzal pri stanovená poistného plnenia nemusia zodpovedať
skutočnej cene náhradných dielov a tomu zodpovedajúcej skutočnej škody na motorovom vozidle.“
Súd poukazuje tiež na rozsudok Krajského súdu v Bratislave sp. zn. 2Cob/91/2023 zo dňa 16.01.2024,

v zmysle ktorého, cit.: „Výška nároku na poskytnutie poistného plnenia sa odvíja od výšky vzniknutej
škody. Fakturácia opravy predstavuje vyčíslenie nároku, čo v zmysle ustálenej judikatúry postačuje na
preukázanie oprávnenosti poistného plnenia a rozsah náhrady škody by mal zohľadňovať všetky účelne
vynaložené prostriedky použité na navrátenie poškodeného motorového vozidla do predošlého stavu.
Ak však žalovaný krátil poistné plnenie, bol povinný preukázať dôvodnosť krátenia (...). Predložená

faktúra predstavuje bezpochyby hodnoverný účtovný doklad za opravu motorového vozidla v súlade
so zákonom o účtovníctve, obsahuje rozpis jednotlivých položiek, náhradných dielov, popis pracovných
pozícií. Množstvo a cenu náhradných dielov a ich montáž, ako vyplývajú z položiek faktúry za opravu
vozidla, žalovaný nespochybnil, náhradné diely boli dodané opravovňou, žalobca ako poistený predložil
riadny účtovný doklad - faktúru, ktorá je hodnoverným dokladom o nadobudnutí náhradných dielov. Na

preukazovanie iných skutočností nebol zmluvne ani zo zákona povinný.“ Napokon súd poukazuje na
rozsudok Krajského súdu v Prešove sp. zn. 7Cob/18/2020 zo dňa 28.05.2020, v ktorom krajský súd
uviedol, cit.: „47. Odvolací súd uvádza, že servis pri oprave motorového vozidla nemôže robiť prieskum
najlacnejších náhradných dielov a na opravu jedného vozidla objednávať diely od množstva ďalších
dodávateľov, keď žalovaný pri výpočte poistného plnenia používa náhradné diely za najnižšie ceny od

rôznych dodávateľov. Zároveň servis môže na opravu použiť aj náhradné diely od výrobcov/dodávateľov,
ktorých žalovaný nemá vo svojej databáze, a to nemôže byť v neprospech poisteného, resp. žalobcu.
Taktiež je bezpredmetné, za akú cenu našiel náhradné diely žalovaný, pretože servis vystupuje ako
podnikateľský subjekt a ceny, za ktoré nadobudne náhradné diely sa nemusia stotožňovať s cenouuvedenou na faktúre. Servis je oprávnený si dať na jednotlivé diely svoju maržu/prirážku (čo je aj v
súlade s právom slobodne podnikať) a poisťovňa je povinná túto skutočnosť rešpektovať, preto ceny
náhradných dielov nájdených poisťovňou nemusia zodpovedať skutočnej cene náhradných dielov a

tomu zodpovedajúcej skutočnej škode na motorovom vozidle. (...) Keďže opravu realizoval autoservis,
na preukázanie oprávnenosti poistného plnenia postačuje ako hodnoverný doklad faktúra o oprave
vozidla.“

29. Možno teda uzavrieť, že nakoľko sa žalovanému v konaní nepodarilo preukázať dôvodnosť zníženia

rozsahu náhrady škody vyplatenej vo forme poistného plnenia, súd vychádzal zo skutočných nákladov
na opravu poškodeného motorového vozidla fakturovaných poškodenému faktúrou č. 2024210 (v
spojení s kalkuláciou zo dňa 31.05.2024), preto súd dôvodne podanej žalobe žalobcu (na ktorého bola
žalovaná pohľadávka postúpená poškodeným zmluvou o postúpení pohľadávky zo dňa 19.06.2024)
v celom rozsahu vyhovel, keď žalovanému uložil povinnosť zaplatiť mu doplatok náhrady škody v sume
746,85 eura predstavujúceho rozdiel medzi fakturovanou sumou za opravu 5.066,69 eura a žalovaným

vyplatenou náhradou škody vo forme poistného plnenia v sume 4.319,84 eura. Zároveň súd uložil
žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi aj úroky z omeškania (keďže žalovaný sa dostal so zaplatením
dlžnej sumy do omeškania) vo výške o 5 percentuálnych bodov vyššej ako základná úroková sadzba
Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu, t.j. vo výške
9.25 % ročne (§ 517 ods. 1 prvá veta, ods. 2 O.z. v spojení s § 3 nariadenia č. 87/1995 Z.z.), a to

v súlade so žalobnou žiadosťou odo dňa nasledujúceho po uplynutí 15 dní od skončenia prešetrovania
škodovej udalosti žalovaným v zmysle oznámenia o poistnom plnení zo dňa 13.06.2024 (§ 11 ods. 7
zákona č. 381/2001 Z.z.).

30. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol v zmysle § 255 ods. 1 C.s.p. v spojení § 262 ods. 1

C.s.p. tak, že žalobcovi ako v celom rozsahu úspešnej strane sporu priznal voči žalovanému nárok na
náhradu trov konania v plnom rozsahu. O výške náhrady trov konania rozhodne súd v súlade s § 262
ods. 2 C.s.p. po právoplatnosti rozsudku samostatným uznesením.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Mestskom

súde Bratislava IV.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej
veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa
napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ

domáha (odvolací návrh).