Rozsudok – Žaloby proti právoplatným… ,
Zrušené Judgement was issued on Wednesday, May 29, 2025

Súd: Správny súd v Bratislave
Spisová značka: BA-6S/77/2020

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1020200420
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 05. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Dana Jelinková Dudzíková, LL.M.

ECLI: ECLI:SK:SpSBA:2025:1020200420.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Správny súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Dany Jelinkovej Dudzíkovej,

LL.M.ačlenovsenátuJUDr.IngridyHudecovej(sudkyňaspravodajkyňa)aJUDr.LukášaGalla,vprávnej
veci žalobcu: A. B. C., nar. XX.XX.XXXX, bydliskom: D. XX, XXX XX B., právne zastúpeného: Rödl
& Partner Advokáti, s. r. o., IČO: 36 855 707, so sídlom: Landererova 12, 811 09 Bratislava, za ktorú
koná JUDr. Maroš Tóth, MBA, advokát a konateľ, substitučne zastúpeného: Advokátska kancelária Ján
Urbánek, s. r. o., IČO: 47 246 758, so sídlom: E. XXXX/X, XXX XX E., za ktorú koná JUDr. Ján Urbánek,
advokát a konateľ, proti žalovanému: Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky, IČO: 42 499 500, so
sídlom: Lazovná 63, 974 01 Banská Bystrica, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č.

15371/2020 zo dňa 13.01.2020, takto

r o z h o d o l :

I. Správny súd v Bratislave rozhodnutie žalovaného Finančného riaditeľstva Slovenskej republiky č.
15371/2020 zo dňa 13.01.2020 z r u š u j e a vec v r a c i a žalovanému na ďalšie konanie.

II. Žalobcovi súd voči žalovanému p r i z n á v a právo na úplnú náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

I.
Priebeh administratívneho konania

1. Mestská časť Bratislava – Záhorská Bystrica ako správca dane podľa § 4 ods. 1 v spojení s § 2
písm. b) zákona č. 563/2009 Z. z. o správe daní (daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých
zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „Daňový poriadok“), ďalej len „prvostupňový orgán“
alebo „správca dane“, dňa 16.09.2019 vydal rozhodnutie č. 17/2019/1/PzR/VB, č. k. 716/3085/2019/VB
(ďalej len „prvostupňové rozhodnutie“), ktorým na základe § 9 ods. 1, § 12 ods. 1 zákona č. 447/2015 Z.
z. o miestnom poplatku za rozvoj a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov
(ďalej len „zákon č. 447/2015 Z. z.“) a § 2 Všeobecne záväzného nariadenia mestskej časti Bratislava

– Záhorská Bystrica č. 1/2017 o miestnom poplatku za rozvoj na území mestskej časti Bratislava –
Záhorská Bystrica (ďalej len „VZN č. 1/2017“), vyrubil žalobcovi ako poplatníkovi za stavbu: „Obytný
súbor – novostavba rodinného domu – Krče“ na pozemku registra „C“ parc. č. 2659/310, v katastrálnom
území F. E. (ďalej aj „predmetná stavba“), poplatok za rozvoj vo výške 5 390 Eur so splatnosťou do 15 dní
od právoplatnosti rozhodnutia s tým, že výmera nadzemnej časti podlahovej plochy je 154 m2 a sadzba
za 1 m2 je 35 Eur. Svoje rozhodnutie odôvodnil s poukazom na to, že dňa 21.02.2019 bolo vydané
rozhodnutie mestskej časti Bratislava – Záhorská Bystrica č. 2019-18/1896/A/9/Zm/Ry o povolení zmeny

stavby pred jej dokončením pre žalobcu ako stavebníka, ktoré rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť
dňa 08.04.2019, kedy podľa § 4 ods. 1 zákona č. 447/2015 Z. z. vznikla žalobcovi daňová povinnosť.
Sadzbu poplatku prvostupňový orgán určil na základe VZN č. 1/2017 a poplatok vypočítal podľa § 8
ods. 1 zákona č. 447/2015 Z. z.2. Na základe odvolania žalobcu, doručeného prvostupňovému orgánu dňa 21.10.2019 (odvolanie
datované 17.10.2019), žalovaný rozhodnutím č. 15371/2020 zo dňa 13.01.2020 (ďalej len „napadnuté

rozhodnutie“), prvostupňové rozhodnutie ako vecne správne potvrdil. Konštatoval, že správca dane
vyrubil poplatok za rozvoj v súlade so zákonom a s platným všeobecne záväzným nariadením.

II.
Žaloba

3. Včas podanou všeobecnou správnou žalobou (ďalej len „žaloba“), doručenou dňa 10.03.2020
na Krajský súd v Bratislave (ďalej len „krajský súd“), sa žalobca domáhal preskúmania zákonnosti
a zrušenia napadnutého rozhodnutia žalovaného v spojení s prvostupňovým rozhodnutím správcu
dane (ďalej spolu aj „preskúmavané rozhodnutia“ alebo „vydané rozhodnutia“), pričom z obsahu žaloby
vyplýva, že žalobca namietal žalobné dôvody podľa § 191 ods. 1 písm. c), písm. d) zákona č. 162/2015

Z. z. Správny súdny poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len „SSP“), teda nesprávne právne
posúdenie veci a nepreskúmateľnosť vydaných rozhodnutí.

4. Po zhrnutí priebehu administratívneho konania v žalobe žalobca poukázal na obsah preskúmavaných
rozhodnutí, ktoré podľa neho nereflektovali na dovtedajší priebeh administratívneho konania, a správca

dane i žalovaný (ďalej aj „konajúce orgány“) odignorovali zásadné skutočnosti. Ďalej žalobca poukázal
naodvolaniez21.10.2019ajehoobsah,pričommalzato,žežalovanýakoodvolacíorgánvnapadnutom
rozhodnutíprekvapivonijakýmspôsobomnevyhodnotilzásadnúodvolaciuargumentáciužalobcu,najmä
námietku týkajúcu sa § 8 ods. 4 zákona č. 447/2015 Z. z. a skutočnosti, že stavebné povolenie v danej
veci nepodlieha miestnemu poplatku za rozvoj, keď správca dane mal podlahovú plochu počítať ako

rozdiel podlahovej plochy predmetnej stavby medzi výmerou v stavebnom povolení a v rozhodnutí
o zmene stavby pred jej dokončením. Túto, podľa žalobcu pre rozhodnutie a vyhodnotenie prípadu
kľúčovú argumentáciu, žalovaný úplne odignoroval a žiadnym spôsobom sa s ňou nevysporiadal, hoci
ju v napadnutom rozhodnutí uviedol. Žalovaný sa týmto kľúčovým argumentom nezaoberal a celkom
nepochopiteľne riešil podrobne len spôsob výpočtu podlahovej plochy, ktorý nikto nenamietal a ktorý

nebol nikdy ani sporný.

5. Žalobca ďalej dôvodil, že stavebné povolenie na predmetnú stavu bolo vydané dňa 12.02.2010 a
zákon č. 447/2015 Z. z. nadobudol účinnosť dňa 01.11.2016, pričom v zmysle jeho § 13 platí, že správca
dane môže tento poplatok vyrubiť prvýkrát na stavbu, na ktorú bolo vydané stavebné povolenie po

účinnosti tohto zákona, najskôr však zavedením poplatku za rozvoj všeobecne záväzným nariadením.
S ohľadom na uvedené podľa žalobcu predmetná stavba povolená stavebným povolením z 12.02.2010
nemôže byť predmetom tohto poplatku. Rozhodnutie o povolení zmeny stavby bolo vydané 21.02.2019,
teda po účinnosti zákona č. 447/2015 Z. z., a tento prípad je výslovne upravený v § 8 ods. 4 zákona č.
447/2015 Z. z., ktoré ustanovenie určuje základ poplatku odlišne. Žalobca zdôraznil aj existenciu § 15

zákona č. 447/2015 Z. z., ktorý stanovuje jeho aplikáciu na danú vec v znení účinnom do 29.11.2019.

6. Žalobca zhrnul, že správca dane mal postupovať nasledovne: v prvom kroku zistiť, že stavebné
povolenie nepodlieha miestnemu poplatku za rozvoj a povolenie zmeny stavby pred jej dokončením mu
podlieha, v druhom kroku mala stanoviť základ poplatku, vypočítaný ako rozdiel podlahových plôch, teda

55 m2, v treťom kroku mal od tejto plochy odpočítať 60 m2, v dôsledku čoho by vznikol negatívny základ,
teda k vyrubeniu poplatku by nedošlo. Keďže tak konajúce orgány neučinili, vychádzali z nesprávneho
právneho posúdenia veci. Žalobca dodal, že vo veci nie je sporný skutkový základ, jedná sa o nezákonný
postup konajúcich orgánov a vydanie nezákonného rozhodnutia.

7. Vzhľadom na uvedené žalobca navrhol zrušiť napadnuté rozhodnutie v celom rozsahu a priznať mu
nárok na náhradu trov konania.

III.
Vyjadrenie žalovaného

8. V rámci reakcie na súdom doručenú žalobu sa žalovaný vyjadril podaním doručeným krajskému súdu
dňa 16.07.2020. Zhrnul priebeh administratívneho konania, citoval ustanovenia zákona č. 447/2015 Z. z.
a zopakoval dôvody napadnutého rozhodnutia. K námietkam žalobcu uviedol, že námietka nemožnostivyrubiť poplatok z dôvodu vydania stavebného povolenia pred účinnosťou zákona je nekompetentná,
pretože poplatková povinnosť vznikla dňom 08.04.2019, teda právoplatnosťou rozhodnutia o povolení
zmeny stavby pred jej dokončením. Poukázal na § 9 zákona č. 447/2015 Z. z. a uzavrel, že poplatok

bol správca dane povinný vyrubiť.

9. Žalovaný ďalej poukázal na znenie § 8 ods. 1 zákona č. 447/2015 Z. z. s tým, že odpočítanie vo
výške 60 m2 je možné iba raz, preto je tvrdenie žalobcu, keď žiada o zníženie základu aj pri stavebnom
povolení, aj pri zmene stavby pred jej dokončením, nesprávne. Odpočítateľná položka sa uplatní len raz

na všetky stavebné objekty a žalobcovi vznikla poplatková povinnosť dňom 08.04.2019. V tejto súvislosti
poukazoval i na § 8 ods. 4 zákona č. 447/2015 Z. z. v znení účinnom od 30.11.2019 a uzavrel, že spôsob
výpočtu poplatku bol podrobne zdôvodnený v preskúmavaných rozhodnutiach. Mal za to, že poplatok bol
vyrubený v súlade so zákonom a v nadväznosti na VZN č. 1/2017, a teda žalovaný postupoval v súlade
s platnými právnymi predpismi.

10. Na základe uvedeného žalovaný zotrval na svojich záveroch vyjadrených v preskúmavaných
rozhodnutiach, navrhol žalobu ako nedôvodnú zamietnuť podľa § 190 SSP a žalobcovi náhradu trov
konania nepriznať.

IV.

Replika žalobcu

11. K vyjadreniu žalovaného sa vyjadril žalobca podaním doručeným krajskému súdu dňa 30.07.2020
(replika).Tvrdeniažalovanéhooznačilzataké,ktorénemôžuobstáť,spoukazomnazákazretroaktivitya
princíp právnej istoty. Názor žalovaného, že poplatok je možné vyrubiť bez ďalšieho retroaktívne spätne,

je podľa žalobcu nielen v rozpore so základnými princípmi právneho štátu, ale vedie aj k absurdným
záverom. Túto situáciu jednoznačne rieši zákon č. 447/2015 Z. z. v ustanoveniach § 13 a § 8 ods.
4. Dodal, že názor žalovaného je o to prekvapivejší, že ide o daňový orgán, ktorý má ako taký
zákony profesionálne vykladať, aplikovať a ochraňovať tak práva štátu, ako aj práva daňovníkov.
Žalovaný navyše uviedol vo vyjadrení nesprávne znenie § 8 ods. 4 zákona č. 447/2015 Z. z. Žalobca

zdôraznil, že nepopieral, že odpočítateľnú položku možno od základu poplatku odpočítať len raz, preto
je argumentácia žalovaného podľa neho v tejto časti úplne zbytočná.

12. Žalobca v ďalšom zopakoval svoju žalobnú argumentáciu a doplnil, že žalovaný okrem napadnutého
rozhodnutia vydal dňa 25.02.2020 rozhodnutie č. 106566/2020, ktorým rozhodol úplne opačne, ako

v napadnutom rozhodnutí, t. j. prvostupňové rozhodnutie správcu dane zrušil a vec mu vrátil na ďalšie
konanie. Podľa žalobcu ide o duplicitné rozhodnutie vydané v rozpore so zásadou prekážky res iudicata,
preto ho označil za nulitné. V tomto rozhodnutí žalovaný uviedol, že stavebné povolenie nepodlieha
poplatkovej povinnosti. Žalobca k uvedenému dodal, že nerozumie myšlienkovým posunom žalovaného,
ktorý v celom konaní už dvakrát zmenil názor na tú istú vec. Vzhľadom na uvedené žalobca zotrval na

žalobnom petite a žiadal napadnuté rozhodnutie zrušiť.

13. Replika žalobcu bola žalovanému doručená na vyjadrenie dňa 19.09.2023, duplika z jeho strany
však nebola podaná.

V.
Relevantná právna úprava

14. Podľa § 493e SSP konania začaté a neskončené do 30. júna 2023 sa dokončia podľa tohto zákona
v znení účinnom do 30. júna 2023; ustanovenie § 493f tým nie je dotknuté.

15. Podľa § 6 ods. 2 písm. a) SSP správne súdy rozhodujú v konaniach o správnych žalobách.

16. Podľa § 191 ods. 1 písm. d) SSP správny súd rozsudkom zruší napadnuté rozhodnutie orgánu
verejnej správy alebo opatrenie orgánu verejnej správy, ak je nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť

alebo nedostatok dôvodov.17. Podľa § 167 ods. 1 SSP správny súd prizná žalobcovi voči žalovanému právo na úplnú alebo
čiastočnú náhradu dôvodne vynaložených trov konania, ak mal žalobca vo veci celkom alebo sčasti
úspech.

18. Podľa § 3 ods. 1 zákona č. 447/2015 Z. z. predmetom poplatku za rozvoj je pozemná stavba na
území obce,
a) na ktorú je vydané právoplatné stavebné povolenie, ktorým sa povoľuje stavba (ďalej len „stavebné
povolenie“),

b) ktorá je ohlásená stavebnému úradu,
c) na ktorú je vydané rozhodnutie o povolení zmeny stavby pred jej dokončením alebo
d) ktorá je dodatočne povolená.

19. Podľa § 3 ods. 2 zákona č. 447/2015 Z. z. predmetom poplatku za rozvoj je stavba podľa odseku 1,
ak jej uskutočnením vznikne nová alebo ďalšia podlahová plocha v nadzemnej časti stavby.

20. Podľa § 4 ods. 1 zákona č. 447/2015 Z. z. poplatková povinnosť vzniká dňom právoplatnosti
stavebného povolenia, dňom právoplatnosti rozhodnutia o povolení zmeny stavby pred jej dokončením,
dňom právoplatnosti rozhodnutia o dodatočnom povolení stavby alebo dňom ohlásenia stavby
stavebnému úradu.

21. Podľa § 6 zákona č. 447/2015 Z. z. základom poplatku za rozvoj je výmera nadzemnej časti
podlahovej plochy realizovanej stavby v m2, ktorá je predmetom poplatku za rozvoj podľa § 3, pričom
na účely tohto zákona sa za podlahovú plochu nadzemnej časti stavby považuje súčet výmery všetkých
miestností v nadzemných podlažiach stavby.

22. Podľa § 8 ods. 1 zákona č. 447/2015 Z. z. poplatok za rozvoj sa vypočíta ako súčin základu poplatku
podľa § 6 znížený o 60 m2 a sadzby poplatku za rozvoj platnej v čase vzniku poplatkovej povinnosti
podľa § 4 ods. 1.

23. Podľa § 8 ods. 4 zákona č. 447/2015 Z. z. v znení účinnom do 30.11.2019 v prípade, ak vznikne
stavebníkovi poplatková povinnosť podľa tohto zákona v súvislosti s vydaným rozhodnutím o povolení
zmenystavbypredjejdokončením,ktorýmsarozširujerozsahstavebnéhopovolenia,ktorénepodliehalo
poplatkovej povinnosti podľa tohto zákona, základom poplatku za rozvoj je kladný rozdiel výmery
nadzemnej časti podlahovej plochy realizovanej stavby v m2 vyplývajúci z vydaného rozhodnutia o

povolení zmeny stavby pred jej dokončením a stavebného povolenia.
24. Podľa § 8 ods. 4 zákona č. 447/2015 Z. z. v znení účinnom od 30.11.2019 ak vznikne poplatková
povinnosť podľa tohto zákona v súvislosti s právoplatným rozhodnutím o povolení zmeny stavby pred jej
dokončením, pri výpočte poplatku za rozvoj sa zníženie základu poplatku za rozvoj o 60 m2 použije len
raz voči podlahovej ploche nadzemnej časti realizovanej stavby povolenej stavebným povolením alebo

na ktorú je vydané oznámenie stavebného úradu k ohlásenej stavbe.

25. Podľa § 13 zákona č. 447/2015 Z. z. obec môže vyrubiť poplatok za rozvoj podľa tohto zákona
prvýkrát na stavbu, na ktorú bolo vydané stavebné povolenie po účinnosti tohto zákona, najskôr však
zavedením poplatku za rozvoj všeobecne záväzným nariadením obce.

26. Podľa § 15 zákona č. 447/2015 Z. z. ak poplatková povinnosť k poplatku vznikne do 29. novembra
2019, postupuje sa podľa predpisov účinných do 29. novembra 2019.

27. Podľa § 12 ods. 3 zákona č. 447/2015 na správu poplatku za rozvoj sa vzťahuje osobitný predpis

(Daňový poriadok – poznámka správneho súdu), ak § 5, § 9 až 11 tohto zákona neustanovujú inak.

28. Podľa § 2 písm. a) VZN č. 1/2017 Mestská časť Bratislava – Záhorská Bystrica určuje sadzby
poplatku za rozvoj na území mestskej časti Bratislava – Záhorská Bystrica nasledovne: stavby na
bývanie 35 Eur/m2.

VI.
Posúdenie veci správnym súdom29. Podľa § 3 ods. 1, ods. 3 písm. b) zákona č. 151/2022 Z. z. o zriadení správnych súdov a o zmene
a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon č. 151/2022 Z. z.“) začal
Správny súd v Bratislave dňa 01.06.2023 svoju činnosť a súčasne výkon súdnictva prešiel z Krajského

súdu v Bratislave, Krajského súdu v Nitre a Krajského súdu v Trnave na Správny súd v Bratislave (ďalej
len„správnysúd“alebo„súd“)vovšetkýchveciach,vktorýchjeod01.06.2023danáprávomocsprávnych
súdov. V súlade s platným a účinným rozvrhom práce správneho súdu bola vec, pôvodne vedená
pred Krajským súdom v Bratislave pod sp. zn. 6S/77/2020, v zmysle § 51 ods. 1 zákona č. 757/2004
Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, náhodným

výberom pomocou technických prostriedkov a programových prostriedkov schválených Ministerstvom
spravodlivosti Slovenskej republiky pridelená do senátu 5S správneho súdu, kde je vedená pod sp. zn.
BA-6S/77/2020.

30. Správny súd ako súd vecne a miestne príslušný na konanie v danej veci podľa § 10, § 13 ods. 1
SSP a § 3 ods. 3 písm. b) zákona č. 151/2022 Z. z. preskúmal napadnuté rozhodnutie žalovaného,

v spojení s prvostupňovým rozhodnutím správcu dane, vrátane konania, ktoré vydaniu rozhodnutí
predchádzalo, v rozsahu dôvodov uplatnených v žalobe, a dospel k záveru, že žaloba je dôvodná a
napadnuté rozhodnutie je potrebné zrušiť vzhľadom na zistenie existencie žalobného dôvodu podľa
§ 191 ods. 1 písm. d) SSP, teda pre jeho nepreskúmateľnosť. Podľa správneho súdu napadnuté
rozhodnutie trpí vadou nepreskúmateľnosti, keďže neobsahuje dostatočné dôvody, na ktorých je

založené. Z napadnutého rozhodnutia nie je zrejmé, ako sa žalovaný vysporiadal s podstatnými
skutočnosťami, ktoré boli súčasťou odvolacích námietok žalobcu, uplatnených v odvolaní podanom dňa
21.10.2019.

31. Správny súd v súlade s § 107 ods. 1 písm. a) SSP vo veci rozhodol na pojednávaní dňa

29.05.2025, ktorého sa prostredníctvom substitučného právneho zástupu zúčastnil žalobca. Žalovaný
svoju neprítomnosť neospravedlnil, hoci bol riadne a včas predvolaný, súd preto pojednával v jeho
neprítomnosti v zmysle § 114 SSP.

32. Predmetom tohto konania bolo posúdenie zákonnosti preskúmavaných rozhodnutí, ktorými bol

žalobcovivyrubenýmiestnypoplatokzarozvojvovýške5390Eurzastavbu„Obytnýsúbor–novostavba
rodinného domu – Krče“, na ktorú bolo vydané stavebné povolenie dňa 12.02.2010, právoplatné
15.02.2010. Poplatok bol vyrubený titulom vydaného rozhodnutia o povolení zmeny predmetnej stavby
pred jej dokončením zo dňa 21.02.2019, právoplatného 08.04.2019, v ktorom bola výmera podlahovej
plochy nadzemnej časti stavby stanovená v hodnote 213,64 m2. Konajúce orgány pri vyrubení poplatku

a určovaní jeho výšky vychádzali z toho, že žalobcovi vznikla poplatková povinnosť dňom právoplatnosti
rozhodnutia o povolení zmeny stavby pred jej dokončením, teda 08.04.2019 (§ 4 ods. 1 zákona č.
447/2015 Z. z.), za jeho základ určili výmeru nadzemnej časti podlahovej plochy uvedenú v rozhodnutí
o zmene stavby pred jej dokončením (zaokrúhlene 214 m2), a jeho výšku určili ako súčin základu
poplatku (214 m2) znížený o 60 m2 a sadzby poplatku podľa § 2 písm. a) VZN č. 1/2017 vo výške 35

Eur za m2, teda nasledujúcim výpočtom: (214 - 60) x 35 = 154 x 35 = 5390 Eur (§ 8 ods. 1 zákona č.
447/2015 Z. z.).

33. Z obsahu administratívneho spisu správny súd zistil, že dňa 12.02.2010 Mestská časť Bratislava
– Záhorská Bystrica ako príslušný stavebný úrad vydala stavebné povolenie č. 2010-09/1163/G/2/Ry,

ktorým podľa § 66 zákona č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku (stavebný zákon)
v znení neskorších predpisov (ďalej len „stavebný zákon“) povolila stavbu „Obytný súbor, Bratislava MČ
Záhorská Bystrica - Krče“ - časť sektor E, H1, H3 – len radové rodinné domy a bytové domy, okrem iných
aj na pozemku parc. č. 2659/310. Stavebné povolenie nadobudlo právoplatnosť dňa 15.02.2010. Dňa
21.02.2019MestskáčasťBratislava–ZáhorskáBystricaakopríslušnýstavebnýúradvydalarozhodnutie

č. 2019-18/1896/A/9/Zm/Ry o povolení zmeny stavby pred jej dokončením podľa § 68 stavebného
zákona na zmenu stavby „Obytný súbor, Bratislava MČ Záhorská Bystrica - Krče“ – časť sektor E,
H1, H3 - len radové rodinné domy a bytové domy, „Novostavba rodinného domu - Krče“, Bratislava –
Záhorská Bystrica, Ota Holúska, na pozemku registra „C“ parc. č. 2659/310 v katastrálnom území F. E.
s tým, že výmera podlahovej plochy nadzemnej časti stavby je 213,64 m2 a účelom stavby je rodinný

dom podľa § 43b ods. 1 písm. b) stavebného zákona, určený na bývanie. Z VZN č. 1/2017 vyplýva, že
bolo prijaté Miestnym zastupiteľstvom Mestskej časti Bratislava – Záhorská Bystrica dňa 07.02.2017,
nadobudlo účinnosť dňa 23.02.2017 a bola ním určená sadzba poplatku za rozvoj. Predmetné stavebnépovolenie, rozhodnutie o zmene stavby pred dokončením a VZN č. 1/2017 boli podkladom pre vydanie
preskúmavaných rozhodnutí.

34. Z obsahu predmetného odvolania, ktoré je súčasťou administratívneho spisu v danej veci, správny
súd zistil, že žalobca odvolaním výslovne namietal, že miestny poplatok nebol vyrubený pri zohľadnení §
8 ods. 4 zákona č. 447/2015 Z. z. Poukázal na stavebné povolenie vydané dňa 12.02.2010, na základe
ktorého mal byť na parcele č. 2659/310 postavený rodinný dom o podlahovej ploche 158,31 m2. Tá

sa na základe rozhodnutia o zmene stavby pred jej dokončením z 21.02.2019 zmenila na výmeru so
zaokrúhlením na 214 m2. Citujúc § 3 ods. 1, § 8 ods. 1, § 8 ods. 4 zákona č. 447/2015 Z. z. dospel
žalobca k tomu, že poplatok bol vyrubený v rozpore so zákonom, keďže rozdiel medzi pôvodnou a novou
podlahovou plochou predstavoval 55 m2, teda po zohľadnení zákonného zníženia vo výške 60 m2 podľa
§ 8 ods. 1 zákona č. 447/2015 Z. z. tak základ pre výpočet mal byť záporný, a teda poplatok nulový.

35. Predmetom zákona č. 447/2015 Z. z. (ďalej aj „zákon“) je miestny poplatok za rozvoj. Podľa
Dôvodovej správy k zákonu č. 447/2015 Z. z. (A. Všeobecná časť) „Cieľom predkladaného zákona
je: - ustanoviť do samosprávnej pôsobnosti obcí finančný nástroj, ktorý si každá obec zavedie na
základe dobrovoľnosti vlastným všeobecne záväzným nariadením; tento nástroj bude mať funkciu
príjmovú – teda tam, kde sa predpokladá stavebný rozvoj, bude na základe všeobecne záväzného

nariadenia ustanovený a na základe takto stanovených pravidiel bude tento poplatok vyberaný, pričom
bude príjmom obce, tento nástroj bude mať funkciu rozvojovú – teda tam, kde vznikne na základe
stavebného rozvoja územia potreba vybudovania sociálnej a technickej infraštruktúry, bude tento
poplatok slúžiť ako zdroj (jeden zo zdrojov) na vybudovanie tejto infraštruktúry, tento nástroj bude mať
funkciu protikorupčnú – vylúči, alebo aspoň podstatne obmedzí ochotu zúčastnených strán „dohodnúť

sa“narôznychplneniach,ktorésúvisia,aleboajnesúvisiasvýstavbouvobciachastanovíjasnépravidlá,
z ktorých sa budú dať predvídať náklady stavebníka.“ Poplatok má teda fakultatívny charakter, obec ho
môže a nemusí ustanoviť, ustanovuje ho však vždy všeobecne záväzným nariadením na svojom území
(§ 1 zákona), pričom ak ho ustanoví, je povinná dôsledne dodržiavať ustanovenia zákona.

36. Predmetom poplatku je stavba definovaná v § 3 ods. 1 zákona, ak jej uskutočnením vznikne
nová alebo ďalšia podlahová plocha v nadzemnej časti stavby (§ 3 ods. 2 zákona), rozhodujúcou pre
poplatkovú povinnosť je teda podlahová plocha v nadzemnej časti. Poplatníkom je fyzická osoba alebo
právnickáosoba,ktorejboloakostavebníkovivydanéstavebnépovolenie,rozhodnutieopovolenízmeny
stavby pred jej dokončením, rozhodnutie o dodatočnom povolení stavby, alebo ktorá stavbu ohlásila (§ 5

zákona). Základom poplatku je výmera nadzemnej časti podlahovej plochy skutočne realizovanej stavby
v m2 (§ 6 zákona), pričom poplatok sa vypočíta ako súčin základu poplatku znížený o 60 m2 a sadzby
poplatku (§ 8 ods. 1 zákona).

37. Ustanovenie § 8 ods. 4 je osobitným ustanovením, upravujúcim základ poplatku pre situáciu,

keď vznikne stavebníkovi poplatková povinnosť v súvislosti s rozhodnutím o povolení zmeny stavby
pred jej dokončením, ktorým sa rozširuje rozsah stavebného povolenia, ktoré nepodliehalo poplatkovej
povinnosti. Ide teda o ustanovenie s charakterom len specialis vo vzťahu k všeobecnému ustanoveniu
§ 6 zákona (lex generalis), ktorý stanovuje základ poplatku. V prípade, že skutkové okolnosti konkrétnej
veci naznačujú, že predpoklady pre použitie lex specialis sú splnené, konajúci orgán je povinný aplikovať

ustanovenie § 8 ods. 4 zákona na predmetnú vec. Podľa Dôvodovej správy k zákonu č. 375/2016 Z. z.,
ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 447/2015 Z. z. o miestnom poplatku za rozvoj a o zmene a doplnení
niektorých zákonov (ďalej len „zákon č. 375/2016 Z. z.“), ktorým bolo do zákona č. 447/2015 Z. z.
zavedené ustanovenie § 8 ods. 4, účelom tohto ustanovenia bolo „spresniť, že vždy pri každej stavbe
sa pri vydanom rozhodnutí o zmene stavby pred dokončením bez ohľadu na skutočnosť, či ide o toho

istého alebo nového poplatníka, spoplatňuje iba nová, resp. dodatočná podlahová plocha“.

38. Vychádzajúc z vyššie uvedeného, najmä charakteru a účelu žalobcom (už v odvolacom konaní)
namietaného ustanovenia § 8 ods. 4 zákona č. 447/2015 Z. z., správny súd zastáva názor, že
zodpovedanie žalobcom nastolených otázok v súvislosti s jeho aplikáciou malo podstatný vplyv na

posúdenie danej veci. Žalovaný v napadnutom rozhodnutí nedal žiadnu odpoveď na odvolacie námietky
žalobcu a nezaoberal sa nimi, hoci tieto boli pre danú vec kľúčové. Obmedzil sa len na zopakovanie
skutkových zistení prvostupňového konania, citáciu ustanovení zákona č. 447/2015 Z. z. bez vysvetlenia
ich aplikácie na danú vec, a na všeobecné úvahy a závery bez výpovednej hodnoty, keď sa zaoberalgenerálnymi východiskami pre určenie výmery podlahovej plochy stavby (čo sa rozumie pod podlahovou
plochou, z čoho podlahová plocha vyplýva, čo sa do nej započítava), ktorá sama osebe nebola v konaní
sporná a ktorú nenamietal ani žalobca v podanom odvolaní, resp. namietal ju práve v súvislosti

s aplikáciou § 8 ods. 4 zákona č. 447/2015 Z. z. Súd preto prisvedčil námietke žalobcu identifikovanej z
obsahu správnej žaloby ako žalobný dôvod podľa § 191 ods. 1 písm. d) SSP.

39. Správny súd nad rámec žalobného prieskumu dodáva, že v danej veci neušla jeho pozornosti
ani existencia rozhodnutia žalovaného č. 106566/2020 zo dňa 25.02.2020, ktoré je súčasťou

administratívneho spisu a na ktoré poukazoval aj žalobca vo svojej replike, hoci toto rozhodnutie
nebolo predmetom prieskumu na základe žalobcom podanej žaloby. Ide o rozhodnutie, ktorým žalovaný
prvostupňové rozhodnutie správcu dane v danej veci zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie a rozhodnutie,
pričom odvolacím námietkam žalobcu vyhovel. Z obsahu tohto rozhodnutia je zrejmé, že žalovaný
duplicitne rozhodol o odvolaní žalobcu z 21.10.2019 po tom, ako nadobudlo napadnuté rozhodnutie
v danej veci právoplatnosť. V kontexte existencie dvoch vnútorne rozporných rozhodnutí žalovaného ako

odvolacieho orgánu v tej istej (predmetnej) veci je preto nepreskúmateľnosť napadnutého rozhodnutia
o to výraznejšia.

40. Vzhľadom na uvedené skutočnosti bolo potrebné napadnuté rozhodnutie z dôvodu podľa § 191 ods.
1 písm. d) SSP ako nezákonné zrušiť a vec vrátiť na ďalšie konanie žalovanému, ktorý je v ďalšom

konaní viazaný právnym názorom správneho súdu, je povinný zákonným postupom odstrániť vytýkané
nedostatky, o odvolaní znova rozhodnúť a svoje rozhodnutie dostatočne, zrozumiteľne a presvedčivo
odôvodniť.

41. Žalovaný, pri dôslednej aplikácii § 74 Daňového poriadku, je v nadväznosti na uvedené povinný

zaoberať sa v ďalšom konaní najmä tým, či skutkové okolnosti danej veci odôvodňujú aplikáciu § 8
ods. 4 zákona č. 447/2015 Z. z. s ohľadom na skutočnosť, že poplatková povinnosť vznikla žalobcovi
právoplatnosťou rozhodnutia o povolení zmeny stavby pred jej dokončením, t. j. dňa 08.04.2019,
pričom v zmysle prechodného ustanovenia § 15 zákona č. 447/2015 Z. z. bude potrebné na danú
vec aplikovať zákon č. 447/2015 Z. z. v znení účinnom do 30.11.2019. V súvislosti s uvedeným sa

žalovaný vysporiada taktiež s presnou identifikáciou predmetu poplatku (§ 3 ods. 2 zákona č. 447/2015
Z. z.), ako aj s otázkou, či stavebné povolenie na predmetnú stavbu, vydané dňa 12.02.2010, podliehalo
poplatkovej povinnosti podľa zákona č. 447/2015 Z. z. (pri súčasnom zohľadnení § 13 zákona č.
447/2015 Z. z.), či sa rozhodnutím o povolení zmeny stavby pred jej dokončením, vydaným dňa
21.02.2019, rozšíril rozsah stavebného povolenia, a ak áno, či sa toto rozšírenie dotklo aj výmery

podlahovej plochy nadzemnej časti, ktorá je základom poplatku v zmysle § 6 zákona č. 447/2015 Z. z.
V spojení s uvedeným potom žalovaný ustáli, aký je základ poplatku v danej veci, a pri výpočte poplatku
bude postupovať podľa § 8 ods. 1 zákona č. 447/2015 Z. z.

42. Podľa § 191 ods. 6 SSP právnym názorom, ktorý vyslovil správny súd v zrušujúcom rozsudku, je

orgán verejnej správy v ďalšom konaní viazaný. Ak orgán verejnej správy v ďalšom konaní nepostupoval
v súlade s právnym názorom správneho súdu a správny súd opätovne zrušil rozhodnutie orgánu verejnej
správy alebo opatrenie orgánu verejnej správy z tých istých dôvodov, môže správny súd i bez návrhu
v zrušujúcom rozsudku uložiť orgánu verejnej správy pokutu.

43. Správny súd pre úplnosť dodáva, že žalobným dôvodom podľa § 191 ods. 1 písm. c) SSP sa už
nezaoberal, keďže jeho hodnotenie je s ohľadom na vytýkané vady napadnutého rozhodnutia v podobe
jeho nepreskúmateľnosti pre nedostatok dôvodov v tomto konaní predčasné. Až po tom, ako žalovaný
odstráni vytýkané nedostatky napadnutého rozhodnutia a ustáli si skutkové a právne východiská v danej
veci, v nadväznosti na ktoré vysloví svoje závery, tieto dostatočným, zrozumiteľným a presvedčivým

spôsobom odôvodní, pričom sa zároveň vysporiada s odvolacími námietkami žalobcu uplatnenými
v odvolaní zo dňa 21.10.2019, bude možné tieto závery v prípadnom novom konaní podrobiť testu
zákonnosti v zmysle § 191 ods. 1 písm. c) SSP. V prípade, že konajúce orgány dôjdu k záveru,
že skutkové okolnosti danej veci nie sú dostatočné na to, aby umožňovali dospieť k jednoznačným
záverom, bude ich úlohou dokazovanie doplniť, prípadne zopakovať, tento postup zrealizovať v súlade

so zákonom, pri zachovaní práv účastníkov konania a pri dôslednom dodržaní ustanovení Daňového
poriadku, vrátane základných zásad daňového konania a všeobecných právnych zásad, vrátane zásady
zákazu retroaktivity.44.Onáhradetrovkonaniarozhodolsprávnysúdpodľa§167ods.1SSPaúspešnémužalobcovipriznal
voči žalovanému právo na úplnú náhradu trov konania.

45. Toto rozhodnutie prijal správny súd v senáte pomerom hlasov 3 : 0 (§ 139 ods. 4 veta prvá SSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je prípustná kasačná sťažnosť, ktorú môže podať oprávnený subjekt (§ 442
SSP), a to v lehote 30 dní od jeho doručenia na Správny súd v Bratislave. Zmeškanie lehoty nemožno
odpustiť.

V kasačnej sťažnosti sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 57 SSP) uviesť označenie napadnutého
rozhodnutia, údaj, kedy bolo napadnuté rozhodnutie doručené sťažovateľovi, opísanie rozhodujúcich
skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 SSP sa podáva
(sťažnostné body) a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno meniť len
do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti.

V kasačnej sťažnosti nemožno uplatňovať nové skutočnosti a dôkazy okrem skutočností a dôkazov na
preukázanie prípustnosti a včasnosti podanej kasačnej sťažnosti.

Kasačná sťažnosť nie je prípustná, ak sa opiera o iné dôvody, ako sú uvedené v § 440 SSP, ak sa opiera
o dôvody, ktoré sťažovateľ neuplatnil v konaní pred správnym súdom, v ktorom bolo vydané napadnuté

rozhodnutie, hoci tak urobiť mohol, alebo ak smeruje len proti dôvodom rozhodnutia správneho súdu.
Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje podania pred
správnym súdom.

V konaní o kasačnej sťažnosti musí byť sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ zastúpený advokátom.

Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané
advokátom. Povinné zastúpenie advokátom v kasačnom konaní sa nevyžaduje, ak a) má sťažovateľ
aleboopomenutýsťažovateľ,jehozamestnanecalebočlen,ktorýzanehonakasačnomsúdekonáalebo
ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa; b) ide o konania o správnej žalobe
podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d); c) je žalovaným Centrum právnej pomoci.