Uznesenie ,
Zrušené Judgement was issued on Tuesday, July 9, 2024

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 13Co/19/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8323201594
Dátum vydania rozhodnutia: 09. 07. 2024

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Martin Baran
ECLI: ECLI:SK:KSPO:2024:8323201594.1

Uznesenie

Krajský súd v Prešove v spore žalobcu: Union poisťovňa, a. s., so sídlom Karadžičova 10, 813 60
Bratislava, zast. JUDr. Ľudmila Jurčová, advokátka, so sídlom Hodžovo námestie 2A, 811 06 Bratislava,
proti žalovanej: B.. O.. A. L., nar. XX.XX.XXXX, bytom C. XXXX/XX, XXX XX I., zast. Advokátska
kancelária JUDr. Peter Harakály, so sídlom Mlynská 28, 040 01 Košice, o zaplatenie 38.285,05 eur s
príslušenstvom, o odvolaniach strán sporu proti rozsudku Okresného súdu Humenné č. k. 21C/35/2023

- 172 zo dňa 14.11.2023 takto jednohlasne

r o z h o d o l :

Z r u š u j e rozsudok a v r a c i a vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie zamietol žalobu žalobcu, ktorou sa domáhal náhrady
poistného plnenia, ktoré vyplatil ako poisťovacia spoločnosť titulom škody spôsobenej žalovanou,
prevádzkou motorového vozidla pre neskoré ohlásenie škodovej udalosti.

2. Súd prvej inštancie po vykonanom dokazovaní mal za preukázané, že dňa XX.XX.XXXX žalovaná
prevádzkou svojho motorového vozidla spôsobila škodovú udalosť. Za toto konanie bola uznaná vinnou
zo spáchania prečinu ublíženia na zdraví. Žalobca, ktorému bolo doručené oznámenie škodovej udalosti
XX.XX.XXXX, zaplatil poškodenému škodu, ktorú mu spôsobila žalovaná ako jeho poistenkyňa a žiadal
od nej titulom regresného nároku zaplatenie sumy 37.438,84 eur z dôvodu, že z jej strany došlo k

neskorému nahláseniu poistnej udalosti.

3. Súd prvej inštancie vec správne posúdil v zmysle ustanovení § 420 OZ, § 10 ods. 1 písm. a), § 12
ods. 1 písm. g) zákona č. 381/2001 Z. z. a dospel k záveru, že nárok nie je dôvodný.

4. V odôvodnení svojho rozhodnutia súd prvej inštancie uviedol, že žaloba bola zamietnutá napriek

formálnemu splneniu zákonom stanovených podmienok pre uplatnenie regresného nároku poisťovne
pre neskoré nahlásenie poistnej škodovej udalosti poisteným. Súd uviedol, že sa stotožňuje s procesnou
a hmotnoprávnou obranou zo strany žalovanej a na toto v celom rozsahu odkazuje. Uviedol, že prípad
bol posudzovaný podľa konkrétnych okolností, ktoré nemožno zovšeobecniť a uviedol, že poukazuje na
nález Ústavného súdu, podľa ktorého má súd právo moderovať výšku regresu vyplateného poisťovňou.
Podstatnú okolnosť videl v tom, že oneskorené nahlásenie poistnej udalosti zo strany žalovanej nemalo

priamy vplyv ani príčinnú súvislosť na postup poisťovne, ktorá v rozpore so zákonom o povinnom
zmluvnom poistení vyplácala poškodenému dávky po zákonom stanovenej lehote. Poisťovni nič
nebránilo ukončiť šetrenie riadne a včas, čo však neurobila, preto je v rozpore s dobrými mravmi, aby
poisťovňa požadovala regresný nárok z dôvodu oneskoreného nahlásenia. Súd prvej inštancie uviedol,
že bral do úvahy to, že zo strany žalovanej bolo preukázané, že sa snažila nahlásiť poistnú udalosť, ale
na nesprávnu poisťovňu, ako aj to, že v dôsledku dopravnej nehody bola práceneschopná. Následne,

aj keď po lehote spolupracovala s poisťovňou a doložila všetky potrebné náklady. Uviedol, že bolo by
v rozpore s dobrými mravmi, aby súd rozhodol tak, že žalobe vyhovie. O trovách konania rozhodol tak,že ich náhradu trov nepriznal sporovým stranám s poukazom na ust. § 257 CSP. Uviedol, že formálne
boli splnené podmienky pre podanie takejto žaloby, no žalovaná úspešne poukázala na individuálne
okolnosti, ktoré sú dôvodom hodným osobitného zreteľa pre posudzovanie o nároku na trovy konania.

5. Proti rozsudku súdu prvej inštancie bolo podané odvolanie zo strany žalobcu s poukazom na dôvody
uvedené v § 365 písm. b), d), e), f) a h) CSP, pričom namietol porušenie práva na spravodlivý proces,
a to vydaním nepreskúmateľného rozhodnutia, ktoré považuje za arbitrárne a neobsahujúce základné
obsahové náležitosti v zmysle Civilného sporového poriadku. Súd prvej inštancie v bode 19 konštatoval,

že dôvodom zamietnutia žaloby bolo stotožnenie sa s procesnou a hmotnoprávnou obranou zo strany
žalovanej, na ktorú odkazuje. Následne poukazuje na nález Ústavného súdu, ktorý však nešpecifikuje a
rovnako tak sa nevyjadril k tomu, prečo neboli vykonané dôkazy, ktoré strany navrhli. Bol aj nesprávne
zistený skutkový stav, keď súd prvej inštancie bez toho, aby v rozsudku špecifikoval, ktoré dôkazy
vykonal,ktorénieaprečo,poukázalnapráceneschopnosťžalovanejpodopravnejnehode,nozdôkazov
vyplýva, že aj po započítaní času, kedy bola žalovaná práceneschopná, mala viac ako 6 mesiacov, v

ktorých mohla hlásiť poistnú udalosť. Žalobca v žalobe uviedol, že v rámci plnenia škodovej udalosti z
poistnej udalosti bolo vyplatené poškodenému 127.616,82 eur s tým, že tieto nároky boli špecifikované.
Pokiaľ žalovaná rozporovala výšku poistného plnenia poškodenému tým, že žalobca poškodenému plnil
oneskorene v zmysle predloženého lekárskeho znaleckého posudku, však žalobca uhradil škodu, no
žalovaná neuniesla dôkazné bremeno tvrdenia ohľadom toho v akom rozsahu malo byť poistné plnenie

vyplatené. Súd sa s týmito okolnosťami nevysporiadal, rovnako tak so skutočnosťou ohľadom záverov
z trestného konania, z ktorého je zrejmé, že žalovaná prekročila povolenú rýchlosť, nevenovala sa
vedeniu motorového vozidla a pri nehode nebola z jej strany zaznamenaná žiadna brzdná dráha. Súd
sa nezaoberal oprávnenosťou výšky poistného plnenia a nijakým spôsobom sa ani nevysporiadal so
skutočnosťou, že žalobca požadoval titulom regresu len sumu 30 % z vyplateného poistného plnenia.

Pokiaľ žalovaná tvrdila, že vyplatenie regresnej náhrady by bolo pre ňu likvidačné, tak v tomto smere
podľa listín, ktoré predložila do konania je zrejmé, že je vlastníčkou dvoch nehnuteľností, a to bytov
a z nich jeden nadobudla v roku 2021 a následne v roku 2023 zakúpila motorové vozidlo. Je teda
zrejmé, že žalovaná disponuje značným majetkom a existenčne ju nemôže ohroziť vyplatenie regresnej
náhrady. Rovnako tak súd vec nesprávne právne posúdil, keď nevyhodnotil okolnosti daného prípadu

a neprihliadol na rozsah porušenia povinnosti žalovanou. Žalobca poukázal na závery rozhodnutia
Najvyššieho súdu Slovenskej republiky spisová značka 4 Obdo 84/2018, podľa ktorého oprávneným
subjektom na prípadné zníženie regresného nároku je poisťovateľ, nie súd. Vo vzťahu k rozhodnutiu
Ústavného súdu sp. zn. IV. ÚS 377/2018 je zrejmé, že regresná náhrada má plniť výchovný a nie
likvidačný účel a má byť primeraná. Konajúci súd sa nezaoberal ani jedným z kritérií, ktoré stanovil

ÚstavnýsúdSlovenskejrepublikyvdanomprípade.Jezrejmé,žeprimeranounáhradoujetakánáhrada,
ktoré je únosná pre obe strany a nesmie byť na úkor jednej z nich. Zároveň zo strany žalovanej neboli
preukázané dôvody hodné osobitného zreteľa, ktoré by jej bránili riadne a včas nahlásiť vznik poistnej
udalosti žalobcovi. Z týchto dôvodov navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zrušil a vrátil vec
súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie alebo zmenil a žalobe vyhovel v celom

rozsahu.

6.Protirozsudkusúduprvejinštancie bolopodanéodvolaniezostranyžalovanejprotivýrokuIIotrovách
konania, pričom namietla absenciu riadneho odôvodnenia tohoto výroku. Poukázala na to, že ust. §
257 CSP sa má uplatňovať veľmi reštriktívne a nemá sa javiť ako neprimeraná tvrdosť proti subjektom

konania, ktoré sú úspešné. Poukázala na to, že v konaní neboli žiadne výnimočné okolnosti, nakoľko
žalobcovi muselo byť zrejmé, že pokiaľ nebude v konaní úspešný, musí hradiť trovy konania úspešnej
strany. U žalovanej sa jedná o fyzickú osobu, ktorá je samoživiteľkou dospelej dcéry pripravujúcej sa na
budúce povolanie a jej majetkové pomery sú neporovnateľne horšie ako u žalobcu, ktorý je etablovaným
a silne finančným subjektom a obchodnou spoločnosťou.

7. Žalovaná vo svojom vyjadrení k odvolaniu žalobcu uviedla, že odvolanie je nedôvodné a obsahuje
irelevantnú argumentáciu. Poukázala na skutočnosť, že prvoradou povinnosťou žalobcu je v zmysle
zákona poskytnúť poškodenému plnenie, a to po ukončení šetrenia poistnej udalosti v lehote, ktorú
stanovuje zákon. Žalobca tak nekonal, čím závažne porušil svoje povinnosti voči poškodenému.

Z listinných dôkazov, ktoré žalobca predložil je zrejmé, kedy sa dozvedel o určení rozsahu škody
poškodeného, ale aj to, kedy plnil, teda plnil až po dvoch rokoch odo dňa vedomosti o výške škody,
čím nekonal v súlade s dobrými mravmi. Napriek tomu však za nepatrné porušenie povinnosti žalovanej
túto sankcionuje, aj keď jej porušenie nemalo vplyv na vznik škody, na zistenie dôvodov vzniku škody,ani na včasnosť plnenia. Žalovaná preukázala dôvody hodné osobitného zreteľa v súvislosti s hlásením
škodovej udalosti, a to psychické a fyzické rozpoloženie po dopravnej nehode, a to že oznámila škodovú
udalosť nesprávnej poisťovni. Žalobcovi teda nárok na regresnú náhradu nevznikol.

8. Žalobca vo svojom vyjadrení k odvolaniu žalovanej uviedol, že súd aplikáciu moderačného práva
zdôvodnilvodseku20a21odôvodnenia,poukázalnarozhodnutieÚstavnéhosúduSlovenskejrepubliky
sp. zn. II. ÚS 225/2020, ako aj na komentár týkajúcich sa výpočtu dôvodov hodných osobitného
zreteľa. Uviedol, že je v súlade so závermi, ktoré boli spomenuté vyššie, aby sa za účelom dosiahnutia

spravodlivosti a odstránenia tvrdosti zákona využil inštitút § 257, a teda súhlasil so záverom súdu, že
žiadna zo strán sporu nemá nárok na náhradu trov konania v prípade zamietnutia žaloby. Odvolanie
žalovanej je preto v tejto časti nedôvodné.

9. Žalobca vo svojom vyjadrení k replike žalovanej podanej k odvolaniu uviedol, že sa pridržiava dôvodov
podaného odvolania a považuje argumentáciu žalovanej za nedôvodnú. Uviedol, že jediný dôvod, ktorý

byzbavilžalovanúpovinnostinahlásiťškodovúudalosťdopätnástichdníodvznikujeexistenciadôvodov
hodných osobitného zreteľa. Toto nebolo v konaní preukázané a je zrejmé, že žalovaná si nesplnila
svoju notifikačnú povinnosť. Trval na dôvodnosti svojho odvolania.

10. Žalovaná vo svojom vyjadrení k replike žalobcu podaním zo dňa 04.03.2024 uviedla, že dôvodnosť

postupu podľa § 257 CSP nie je daná. Žalobca obišiel skutočnosť, že je povinnosťou zmluvných strán
konaťfairanievrozporesdobrýmimravmi,pričomprávežalobcataknekonal.Poukázalanaskutočnosť,
že práve žalobca konal v rozpore s dobrými mravmi tým, že neplnil poškodenému jeho nároky včas.
Uviedla, že zákon o povinnom zmluvnom poistení nedefinuje čo môže byť dôvodom hodným osobitného
zreteľa, no určite je to naplnené psychickým a fyzickým rozpoložením žalovanej po dopravnej nehode,

ktoré spôsobili to, že žalovaná škodovú udalosť oznámila nesprávnej poisťovni.

11. Žalobca vo svojej reakcii na vyjadrenie žalovanej zo 04.03.2024 podaním z 22.03.2024 uviedol, že
nie je pravdivou skutočnosťou, že neskoré nahlásenie poistnej udalosti nemohlo mať vplyv na šetrenie
likvidácie poistnej udalosti. Práve toto ustanovenie napomáha k tomu, aby nároky poškodených boli

vyporiadané riadne a včas, pričom žalovaná nepreukázala to, že jej zdravotný stav by znemožňoval
nahlásiť poistnú udalosť v zákonnej 15 dňovej lehote. Rovnako tak nemožno súhlasiť s tvrdením
žalovanej, že postup žalobcu bol v rozpore s dobrými mravmi, práve žalobca odškodnil poškodeného
z nehody, kedy žalovaná hrubo porušila dopravné predpisy a zásadným spôsobom poškodila iného na
zdraví. Bolo preukázané, že zaplatenie nároku žalobcu nie je pre žalovanú likvidačné.

12. Ďalšie vyjadrenia sporových strán v odvolacom konaní predložené neboli.

13. Krajský súd v Prešove (ďalej len „odvolací súd“) príslušný na rozhodnutie o odvolaní (§ 34 zákona
č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok, ďalej len „CSP“) v zmysle zásad uvedených v § 470 ods. 1 a

2 CSP, vzhľadom na včas podané odvolania preskúmal rozsudok v napadnutej časti, ako aj konanie mu
predchádzajúce v zmysle zásad vyplývajúcich z ust. § 379 a nasl. CSP bez nariadenia pojednávania (§
385 CSP a contrario) a dospel k záveru, že odvolania sú dôvodné.

14. Podľa ust. § 389 ods. 1 písm. b) a c( CSP, odvolací súd zrušil rozhodnutie súdu prvej inštancie

z dôvodu, že súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace
procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. V tomto konaní súd
prvej inštancie vydaním nepreskúmateľného rozhodnutia porušil práva strany sporu na spravodlivý
proces. Aj z rozhodnutí Najvyššieho súdu SR či Ústavného súdu SR vyplýva, že súdne rozhodnutie
vyžaduje, aby obsahovalo odpoveď na námietky vznášané stranami sporu, pričom práve dostatočné

dôvody musia byť uvedené ku skutočnostiam, ktoré sú rozhodujúce pre rozhodnutie. V prípade, ak súd
v odôvodnení nereaguje na zásadnú a relevantnú námietku súvisiacu s predmetom súdnej ochrany
prednesenú stranou sporu, je potrebné tento nedostatok považovať za nesprávny procesný postup.

15. Odvolací súd v zhode s odvolacími námietkami odvolateľa považuje rozhodnutie súdu prvej inštancie

za nepreskúmateľné a neodôvodnené. Súd prvej inštancie v podstate založil zamietnutie tejto žaloby
tým, že žaloba je v rozpore s dobrými mravmi. V rozsudku absentuje ustanovenie Občianskeho
zákonníka, ktoré sa dobrými mravmi zaoberá. Už táto skutočnosť je sama osebe dôvodom pre zrušenie
rozhodnutia súdu prvej inštancie. Zároveň aj súd prvej inštancie poukazuje na nález Ústavného súdubez toho, aby sa akýmkoľvek spôsobom zmienil o identifikácii toho nálezu spisovou značkou. Aj
takýto postup je rovnako v hrubom rozpore s presvedčivosťou a výstižnosťou súdneho rozhodnutia v
zmysle Civilného sporového poriadku. Súd prvej inštancie v podstate skopíroval do svojho rozhodnutia

vyjadrenia sporových strán, a to nielen tie, ktoré boli doručené súdu, ale aj ich výpovede na pojednávaní
zo dňa 27.10.2023. Následne v bode 19 všeobecne poukázal na rozhodovaciu činnosť Ústavného súdu,
bez jeho bližšej špecifikácie a na ustanovenie dobrých mravov, ktoré tiež necitoval a žalobu zamietol.
Takýto postup nepochybne porušuje práva strán sporu na spravodlivý proces.

16. Súd prvej inštancie v dôsledku nesprávneho právneho posúdenia sa nedostatočne zaoberal
posúdením primeranosti zaplatenia regresnej náhrady, nakoľko nesprávne posúdil základ nároku
žalobcu.

17. Odvolací súd poukazuje na závery Ústavného súdu SR v obdobnej veci, ktoré je nutné primerane
aplikovať na zistený skutkový stav v prejednávanej veci.

18. „Regresná náhrada má plniť výchovný a nie likvidačný účel, a má zohľadniť okolnosti, za
ktorých došlo k vzniku škody. Primeranosť náhrady možno ustáliť skúmaním výšky sumy vyplatenej
z titulu poistenia (pri zohľadnení, či ide o sumu konečnú alebo o sumu, ktorá sa budúcnosti bude
zvyšovať), zohľadnením okolností, za ktorých škoda vznikla, a tiež skúmaním osobných, zárobkových

a majetkových pomerov toho, kto škodu spôsobil. Až posúdením týchto troch komponentov možno
dospieť k záveru o tom, či regresná náhrada je primeraná. Aplikácia dvoch komponentov - výšky plnenia
a miery jej percentuálneho zníženia a okolností, za ktorých došlo k škode nie je dostatočným podkladom
pre záver o primeranosti regresnej náhrady. Je nevyhnutné aplikovať súčasne aj tretí komponent, t.j.
konkrétne pomery toho, kto škodu spôsobil, lebo len tak možno dosiahnuť účel regresnej náhrady.

Skúmanie pomerov toho, kto škodu spôsobil, umožní primerane určiť výšku regresnej náhrady tak, aby
plnila výchovný (odstrašujúci) účinok, a vyhnúť sa tomu, aby výška regresnej náhrady nebola príliš nízka
- keď nenaplní svoj účel a na druhej strane, aby nebola (ekonomicky) likvidačná. /Nález Ústavného súdu
SR , sp. zn. 377/2018 z 31.1.2019/

19. Súd prvej inštancie v ďalšom konaní tiež svoje rozhodnutie riadne odôvodní, aby obsahová
(materiálna) náplň jeho rozhodnutia založila nielen jeho zrozumiteľnosť, ale aj všeobecnú interpretačnú
presvedčivosť. Z odôvodnenia rozsudku musí vyplývať vzťah medzi skutkovými zisteniami aj úvahami
pri hodnotení dôkazov na jednej strane a právnymi závermi na strane druhej. V hodnotení skutkových
zistení nemôže chýbať žiadna relevantná skutočnosť alebo okolnosť, ktoré súd náležitým spôsobom v

celomsúhrneposúdianáležitevyhodnotí.Rozhodnutiemusíobsahovaťnáležitostiuvedenév§220ods.
2 CSP, musí byť logické a presvedčivé. Osobitnú pozornosť bude súd venovať kritériám, ktoré Ústavný
súd zmieňuje. Je nutné preukázať skutočnosť, či vyplatená suma je konečná alebo sa bude v budúcnosti
zvyšovať, aké boli okolnosti vzniku škody, teda ako možno charakterizovať konanie žalovanej pri vzniku
škodovej udalosti a následne treba podrobne skúmať osobné, zárobkové a majetkové pomery žalovanej,

ktorá škodu spôsobila. Až posúdením týchto troch komponentov možno spravodlivo určiť, či regresná
náhrada je primeraná a či stanovenie regresnej náhrady zo strany žalobcu vo výške 30 % zodpovedá
týmto kritériám. Nepochybne je nutné, aby regresná náhrada plnila výchovný účinok a samozrejme, aby
nebola likvidačná. Z uvedeného je zrejmé, že súd nemá možnosť žalobu zamietnuť v celom rozsahu,
nakoľkoajzrozhodnutiaÚstavnéhosúduvyplýva,žemožnolenprimeraneurčiťjejvýškutak,abynebola

likvidačná, čo však znamená, že určitým spôsobom sa musí škodca podieľať na vyplatenom poistení,
pokiaľ určitým spôsobom porušil povinnosti dané mu zákonom o povinnom zmluvnom poistení. Ani tieto
okolnosti neboli objasnené do tej miery, v akom čase bola žalovaná z dôvodu zdravotných problémov
po nehode indisponovaná, že nemohla oznámiť poistnú udalosť, resp. túto nahlásila v inej poisťovni. Aj
tieto okolnosti musí súd dostatočne preskúmať a aj zreteľne odôvodniť vo svojom rozhodnutí.

20. Obiter dictum odvolací súd uvádza vo vzťahu k odvolacím námietkam žalovanej o tom, či žalobca
plnilpoškodenémuvlehotealebonie,žetietonámietkyniesúvprejednávanejvecidôvodné.Nesúvisias
meritom veci, ktorého podstatou je regresný nárok žalobcu. V tomto smere teda nie je dôvodné venovať
sa dokazovaniu v súvislosti s týmito námietkami.

21. Podľa § 220 ods.2 CSP, v odôvodnení rozsudku súd uvedie, čoho sa žalobca domáhal, aké
skutočnosti tvrdil, aké dôkazy označil, aké prostriedky procesného útoku použil, ako sa vo veci vyjadril
žalovaný a aké prostriedky procesnej obrany použil. Súd jasne a výstižne vysvetlí, ako posúdil podstatnéskutkové tvrdenia a právne argumenty strán, ktoré skutočnosti považuje za preukázané a ktoré nie, ktoré
dôkazy vykonal, z ktorých dôkazov vychádzal a ako ich vyhodnotil, prečo nevykonal ďalšie navrhnuté
dôkazy a ako vec právne posúdil, prípadne odkáže na ustálenú rozhodovaciu prax. Súd dbá, aby

odôvodnenie rozsudku bolo presvedčivé.

22. Zákon určuje jediný kvalitatívny parameter pre odôvodnenie súdneho rozhodnutia, a to je jeho
presvedčivosť (posledná veta § 220 ods. 2). Je profesionálnou povinnosťou každého sudcu, aby sa
pokúsil túto požiadavku náležite splniť.

Za ďalšiu všeobecne vyžadovanú vlastnosť rozsudku je potrebné považovať jeho jasnosť a
zrozumiteľnosť.
Pre zrozumiteľnosť rozsudku je nanajvýš dôležité, aby bol text odôvodnenia vecný a obsahoval iba
podstatné informácie. Na tomto mieste je preto potrebné zdôrazniť, že odôvodnenie rozsudku nemá
byť sumarizáciou celého obsahu súdneho spisu alebo všetkých písomných podaní sporových strán.
Náročnou úlohou sudcu je skoncentrovať do odôvodnenia rozsudku vždy iba podstatný obsah tých

procesných úkonov a prednesov sporových strán, ktoré sú relevantné pre konanie a rozhodnutie. To
platí rovnako aj pre vykonané dôkazné prostriedky. Nevyhnutné je vyhnúť sa tomu, aby text odôvodnenia
bol popisný a formálny, ale aby naopak obsahoval jasné a logické argumenty, ktoré sú konzistentné a
navzájom si neodporujú.
Text odôvodnenia nie je potrebné zaťažovať popisnými údajmi o skutočnostiach, ktoré nie sú medzi

stranami sporné.
(DUDITŠ, Ladislav. § 220 [Písomné vyhotovenie rozsudku]. In: ŠTEVČEK, Marek, FICOVÁ, Svetlana,
BARICOVÁ, Jana, MESIARKINOVÁ, Soňa, BAJÁNKOVÁ, Jana, TOMAŠOVIČ, Marek a kol. Civilný
sporový poriadok. 2. vydanie. Praha: C. H. Beck, 2022, s. 885, marg. č. 2.)

23. Úlohou súdu prvej inštancie bude, aby rozsudok spĺňal tieto náležitosti.

24. Rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Prešove v pomere hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).

Dovolateľ má právo zvoliť si advokáta a možnosť obrátiť sa na Centrum právnej pomoci (§ 160 ods.
2 CSP).
Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu
treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného
predpisu; ak sa dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Súd na dodatočné

doručenie podania nevyzýva (§ 125 ods. 2 CSP).
Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods. 2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom.
Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne

(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).