Rozhodnutie – Život a zdravie ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Tuesday, November 19, 2024

Súd: Okresný súd Banská Bystrica
Spisová značka: 7Tk/1/2020

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6120010082
Dátum vydania rozhodnutia: 19. 11. 2024

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Barbora Hollá Sopková
ECLI: ECLI:SK:OSBB:2024:6120010082.26

Rozhodnutie

40 7Tk/1/2020

Okresný súd Banská Bystrica na hlavnom pojednávaní konanom dňa 19. 11. 2024 konajúc senátom
v zložení z predsedu senátu JUDr. Barbory Hollej Sopkovej a prísediacich A. B. C. D., E. a F. F. v trestnej

veci obžalovanej G. H., nar. XX. XX. XXXX v Žiari nad Hronom, v Banskej Bystrici, takto

r o z h o d o l :

27 7Tk/1/2020
obžalovaná: G. H., nar. XX. XX. XXXX v Žiari nad Hronom, trvale bydliskom Československej armády
265/60, Kremnica

sa podľa § 285 písm. c) Trestného poriadku o s l o b o d z u j e spod obžaloby prokurátora Krajskej

prokuratúry Banská Bystrica sp. zn. Kv 68/19/6600 – 79 zo dňa 31. 01. 2020 pre
- podľa Trestného zákona účinného do 30. 04. 2022 obzvlášť závažný zločin nedovolenej výroby
omamných a psychotropných látok, jedov a prekurzorov, ich držanie a obchodovanie s nimi podľa § 172
ods. 1 písm. c), písm. d), ods. 3 písm. b) Trestného zákona
- podľa Trestného zákona účinného od 06. 08. 2024 pre prečin neoprávnenej výroby a obchodovania

s omamnou látkou a psychotropnou látkou podľa §173 ods. 1 Trestného zákona

na tom skutkovom základe, že

si v presne nezistenej dobe, najneskôr päť týždňov pred dňom 18. 06. 2019, na presne nezistenom
mieste, zadovážila a na presne nezistenom mieste prechovávala psychotropnú látku pervitín –

metamfetamín aj napriek tomu, že na to nemala povolenie a následne približne päť týždňov pred dňom
18. 06. 2019 v ubytovni Elba na ulici Československej armády v Kremnici, okres I. J. K., predala zatavenú
plastovú injekčnú striekačku s obsahom 0,514 g kryštalickej látky s obsahom účinnej látky metamfetamín
11,1% hmotnostných (báza), čo predstavuje minimálne dve bežné jednotlivé dávky drogy spôsobilé
po aplikovaní ovplyvniť psychiku užívateľa za sumu 15,00 Eur maloletej L. M., nar. XX. XX. XXXX,
pričom metamfetamín je zaradený do II. skupiny psychotropných látok v zmysle zákona č. 139/1998 Z.

z. o omamných látkach, psychotropných látkach a prípravkoch v znení neskorších predpisov,

pretože nebolo dokázané, že skutok spáchala obžalovaná.

o d ô v o d n e n i e :

37 7Tk/1/2020

Prokurátor Krajskej prokuratúry Banská Bystrica podal dňa 31. 01. 2020 obžalobu pod sp. zn. Kv

68/19/6600 na obv. G. H. pre obzvlášť závažný zločin nedovolenej výroby omamných a psychotropných
látok, jedov a prekurzorov, ich držanie a obchodovanie s nimi podľa § 172 ods. 1 písm. c), písm. d), ods.3 písm. b) Trestného zákona, na tom skutkovom základe, ako je uvedený v obžalobe a vo výrokovej
časti tohto rozhodnutia.

I.

Obhajca obžalovanej využil právo a k obžalobe zaujal stanovisko, v zmysle ktorého vyjadril nesúhlas
s obžalobou Krajskej prokuratúry Banská Bystrica, pretože z dôkazov vykonaných v prípravnom konaní
bez pochýb nevyplynulo, že by sa obžalovaná mala dopustiť žalovaného skutku. Z ustálenej súdnej

praxe vyplýva, že ak má výpoveď svedka byť jediným preukazujúcim dôkazom pre vyslovenie viny
páchateľa bez ďalších podporných dôkazov, musí byť taký dôkaz vierohodný, nespochybnený či
nespochybniteľný.TakýmtodôkazomvtejtovecivšakniejevýpoveďmaloletejpoškodenejL.M.,pretože
táto nie je autentická. Výpoveď poškodenej je spochybniteľná aj z neverbálnej, aj z verbálnej stránky. Sú
v nej podstatné rozpory, ktoré sú protichodné aj so skutkovým stavom. Maloletá poškodená nevedela
identifikovať osobu obžalovanej, nevedela opísať jej vzhľad, charakteristické črty osoby. Nevedela

uviesť,odkiaľmalavedomosť,žebyobžalovanámalapredávaťtakélátky,akosaknejdostala.Nevedela
povedať, ako sa dozvedela o cene drogy, ako si mala drogu vypýtať od obžalovanej, čo od obžalovanej
požaduje. Nevedela, kde sa nachádza byt obžalovanej, čo bolo podnetom na to, aby si kúpila drogu.
Prečo mala striekačku 5 týždňov vo vrecku, z akého podnetu si drogu zadovážila. Vo výpovedi sú také
skutočnosti, ktoré nedávajú zmysel. Z dokazovania nevyplynulo, odkiaľ by maloletá poškodená mohla

disponovať takými finančnými prostriedkami, aby si drogu zakúpila. Najprv tvrdila, že drogu našla na
zemi, potom, že ju má od matky a nakoniec ju má od obžalovanej. V prípravnom konaní nebol náležite
zistený skutkový stav, preto obžalovanú nie je možné na takom základe ani odsúdiť, ale naopak vysloviť
jej nevinu.

Obžalovaná G. H. na hlavnom pojednávaní dňa 26. 05. 2020 vyhlásila že je nevinná. Obžalovaná
uviedla,žepoznámatkumaloletejpoškodenejH.M.odzákladneškoly,chodilispoludotriedyabývajúna
jednej ulici. Stretávajú sa skoro vždy, ale okolo seba prejdú. Vzájomne si od seba nijaký tovar nedávali,
nekupovali, nekupovali či nedarovali si ani žiadne oblečenie. To, čo uviedla, v prípravnom konaní, je
pravda, ale presne si už nepamätá, aké otázky jej boli kladené. S H. M. boli v telefonickom kontakte,

písali si, aj si volali. Bolo to ohľadom vrátenia dlhu bývalému partnerovi obžalovanej. Nevie, za čo mu
bola H. dlžná, ale vie, že tomu priateľovi to vrátila v podobe pervitínu. S H. komunikovala ona, aby vrátila
dlh, jej priateľ bol s ňou (obžalovanou). H. mu doniesla pervitín. Nevie, v čom bol pervitín balený. K SMS,
ku ktorým sa vyjadrovala pred vyšetrovateľom, uviedla, že to boli tie správy, ktoré sa týkali vrátenia dlhu
a H. uviedla, že ho vráti formou pervitínu. Obžalovaná nedala Barbore kontakt na svojho priateľa, riešila

to ona s H., že je s ním. Riešila to preto, lebo H. poznala od základnej školy a H. sa jej trochu aj bojí.
Jej vtedajší priateľ nebol taký, že by si veci riešil. Nevie, kto drogu zabezpečil. Počula, že H. M. predáva
drogy, hovorí sa to po Kremnici. Obžalovaná si od nej drogy nekupovala. Nemôže ju (Barboru) teda
obviniť z niečoho, čoho nebola svedkom. L. M. nepoznala. Teraz už vie, ako vyzerá, odkedy sa rieši
táto vec. Ani prostredníctvom H. M. neprišla do kontaktu so L. M.. H. a aj jej sestra majú toľko detí, že

ona ani nevie, ktoré je ktoré. Aj keď s H. prišla do kontaktu, nevedela by jej deti zaradiť. Nevie si vôbec
vysvetliť, prečo L. M. tvrdí, že drogu si mala kúpiť práve u obžalovanej. Nevie, kde na to vôbec mohla
prísť. S H. M., od kedy vyšla z basy obžalovaná v tejto veci, nebola v kontakte. Raz sa stretli pri bytovke
na kopci, ale oni tam asi len stáli, no ani raz sa nerozprávali, nebavili sa ani o tejto veci. Obžalovaná
sa s nimi nerozpráva. Keď sa teraz stretne s H. na ulici, tak sa ignorujú. Pred tým, ako bola vzatá do

väzby, sa bavili.

Obžalovanej bola prečítaná správa „pocuj petovi som povedala ze som si ja dala a dala som ti z pumpi
pekne dve barbora“, ku ktorej uviedla, že sa táto správa týkala tej dlžoby a ktorá bola splatená drogou.
Predtým obžalovaná Barbore písala, že je tam málo a ona jej vtedy odpísala, že tam boli dve dávky.

Táto správa navyše bola pred tým, ako bola obžalovaná vo väzbe. K druhej SMS „Ved tam bola jedna
dala som to akurat do pumpi“ obžalovaná uviedla, že H. povedala, že tam bolo málo, ale to jej klamala.
Obžalovaná obsah, ktorý jej dala H., presypala, aby mala na ňu ťah, že tam bolo málo. Ale toto neurobila
obžalovaná naozaj, presypal si to priateľ, ale keďže komunikovala ona s H., tak to tak aj písala, že to
urobila všetko obžalovaná, ale nepísala jej pravdu. Obžalovaná vypovedala, že, keď H. dala pervitín

priateľovi, bola tam s nimi. H. mu ho dala z ruky do ruky. Nevšimla si, v čom to bolo balené. Podľa nej je
„pumpa“ striekačka. Obžalovaná nechcela uviesť meno priateľa, nechce mu ublížiť, povedala však, že
sa volá N.. Ten Peťo, ktorý sa spomína v správach, patrí k H. M., ona bola s O.. Obžalovaná nedisponuje
SMS, ktoré by boli v jej prospech, má nové telefónne číslo aj mobil.Maloletej poškodenej L. M. nikdy nič nepredala, ani drogu, ani žiadnu inú vec. Nikomu nič nepredala.
V minulosti dala kojenecký odev bratovi H. M., mal vtedy priateľku, tak to jej darovala. Býva na treťom

poschodí a dvere sú bielej farby. Po vstupe sa v byte nachádza skrinka na topánky, dva prádelníky.
Dvere sú polepené nálepkami a sú na nich napísané aj mená (jej a jej detí). Tie dvere sú popísané
odvtedy, keď odišla jej matka, je to asi 5 – 6 rokov dozadu (od roku 2020). Je to dosť výrazné. Dvere majú
menovku, sú tam aj mená detí. Výťah tam nie je. Keď sa vyjde na tretie poschodie schodmi, k jej bytu
je potrebné zabočiť doprava, sú to druhé dvere vpravo. Barborine deti veľmi neregistrovala, nevedela

o Zdene, nevie ani koľko má Barbora detí, možno 4 alebo 5. Počula, že spala pri zámku, potom, že
je u matky. H. má tiež ďalších súrodencov, sú asi štyria alebo piati. H. asi mama tiež vyhodila z bytu.
Nevie, ani s kým momentálne H. je.

Čo sa týka toho dlhu, Barbora mala požičaných 20,00 Eur, ale dala mu pervitín za 10,00 Eur, pričom
obžalovanej to povedal priateľ. On jej povedal, že v tej dávke bolo málo. Čo sa týka jej výzoru, dĺžku

vlasov veľmi nemení, ale farbu vlasov mení často. Mala aj účes vo forme copíkov. Čo sa týka váhy,
teraz má najviac kíl, predtým bola chudšia. V čase výsluchu (rok 2020) obžalovaná žila z hmotnej núdze
a pomáha jej aj rodina. Tiež má priateľa, ktorý jej pomáha platiť nájomné za byt. S bratom ho platí na
polovicu. Jej brat sa volá O. H., ale nie je to O., ktorý je spomínaný v SMS správach. Ona presne vie,
s akým O. H. M. behala. Jej brat robil v Monei v Kremnici (mincovňa), potom v Čechách, teraz je zasa

zamestnaný v Monei. To, že z dokazovania vyplynula aj komunikácia o marihuane, sa týka telefónu,
ktorý nebol obžalovanej, bol to partnerov telefón (Ľubošov). Tie SMS teda nepísala obžalovaná, ale
tento partner. Aj H. jej volávala vtedy, keď to riešili, z viacerých čísiel.

Svedok F. P. H. vypovedal, že pracuje ako vedúci výchovy školského internátu súkromného gymnázia

v Kremnici, pracoval aj ako špeciálny pedagóg. Obžalovanú pozná z videnia. K predmetnej veci, ktorú
odovzdal polícii, sa dostal tak, že ich chovankyňa – jedenásťročná L. M., bývala so staršími dievčatami
na izbe. Údajne, podľa ich slov, vypadla z nohavíc Zdeny nejaká látka. Toto sa stalo v noci. Na druhý
deň mu to potom odovzdal Q. M. v čase, keď na večernej komunite hodnotia priebeh dňa, medzi ôsmou
– pol deviatou. Odovzdal mu zatavenú injekčnú striekačku, ktorá bola z druhej strany zašroubovaná.

Nevedeli, čo tam je, len mali tušenie. Ani svedok sám nevedel, nikdy v živote sa s tým nestretol. Nechal
si to u seba do rána a ráno kontaktoval riaditeľku, čo sa našlo a aký postup má zvoliť. Riaditeľka zvolila
taký postup, že najprv mali ísť za matkou L. M.. Boli za ňou a matka povedala, že nevie, čo to je, vyzerá to
ako mletá múka, že od nej to nemá, že L. sa chcela len pochváliť, že má drogu a namlela si nejakú múku.
Následne zavolal na obvodné oddelenie PZ v Kremnici, čo našiel, teda, že na internáte naši nejakú látku,

ktorá sa podobá na drogu a pýtal sa, čo s tým ďalej. Povedali mu, aby s tým prišiel na oddelenie. Oni si
to prezreli, tiež vraveli, že nie sú si istí, ale vyzerá, že sú tam nejaké kryštáliky. Následne to odovzdal a
podpisov o tom aj nejaké dokumenty. Neskôr prišli aj vyšetrovatelia z Banskej Bystrice, ktorý sa ho tiež
pýtali, ako sa k tomu dostal. Ešte môže doplniť, že bol pri prvotnom výsluchu maloletej Zdeny ako jej
zákonný zástupca, lebo nevedeli jej matku zohnať, aby nedošlo k nejakému nátlaku zo strany PZ.

VýsluchmaloletejZdenyprebiehalnaškolskominternáte,vkanceláriivedúceho,kdebolitrajapríslušníci
zboru – náčelník a O. O. K., ktorí viedli výsluch a pýtali sa jej, ako sa k tomu dostala. Ona len tvrdila,
že to našla na staničnom chodníku, kde je internát, že to tam bol len pohodené. Ona to stále hovorila
dookola. Vraveli, že sú k tomu aj kamerové záznamy, nakoľko nebolo pravdepodobné, že by na chodníku

našla. Následne sa jej pýtali, či nemá od svojej matky, ona zanovito tvrdila, že to od svojej matky nemá
a spomínali sa tam aj mená, zrejme tie, o ktorých majú policajti nejaké vedomosti, že drogy predávajú.
Vtedy zrejme padlo aj priezvisko obžalovanej, kde ona sa vtedy zastavila, zháčila a oni sa jej ďalej pýtali,
že prečo sa zastavila pri tom mene a ona vtedy povedala, že tú látku, ktorú on odovzdal, kúpila od
obžalovanej. Údajne bola za ňou, že jej starí rodičia dali nejaké peniažky na sladkosti a ona, že chcela

vyskúšať ako chutí takáto droga, tak išla k obžalovanej domu a údajne jej obžalovaná povedala, že má
počkať do, pri vchode niekde, a tam jej údajne predala túto drogu. Svedok si už nepamätal, koľko to
malo byť peňazí. Údajne to bolo v akcii. Takto sa o tom vyjadrila maloletá, že jej to predala v akcii. Toto
počul on, kým bol pri výsluchu. Nemal pocit, že by pri výsluchu maloletej zo strany polície dochádzalo k
nijakému nátlaku. Aspoň tak to bolo pri výsluchu, pri ktorom bol on. Potom bol ešte pri jednom výsluchu,

ktoré sa konalo v priestoroch ich školy, ale tam už bola aj detská psychologička, pani z úradu práce,
sociálnych vecí a rodiny a tom tiež neprebiehal žiadny nátlak. Čo sa týka tej ceny drogy „v akcii“, myslí
si, že to bolo 15,00 Eur, ale nie je si istý. Tí, ktorí mu to dali, si najprv mysleli, či tam nie je koks, ale to
nikto nemohol vtedy vedieť, čo tam je, veď to nevedeli najprv ani policajti na oddelení, čo to vlastne je.Bolo to na expertíze. Aj svedok chcel najprv veriť, že to je len nejaký prášok, že si niekto robí srandu.
Z tých označení, čo počul, to asi bol koks, pervitín nevie. Čo je piko, jemu to známe nie je, ale počul,
že je to asi pervitín, no nevie, on to nepozná.

Čo sa týka matky maloletej poškodenej, nechce pred súdom hovoriť len nejaké nepodložené tvrdenia.
Môže povedať len to, že maloletá je u nich, pričom sa matka o dcéru stará len v tom, čo je nutné a musí
povedať aj to, že ju niekedy musia naháňať, aby mohli vybaviť nejaké formality, ktoré sú v škole nutné.
Bývajú v malom rodinnom domčeku, kde býva matka aj s bratom a rodičmi. Podmienky na bývanie sú

podľa neho strašné, je tam 10 – 15 ľudí, tri generácie. Teda vie povedať o nej len po tej sociálnej stránke,
vlastnosti nepozná. V čase, keď sa našla tá droga, zastavila sa matka Zdeny na internáte, čo už bolo po
tom prvom výsluchu. Vtedy prišli za svedkom s veľkým krikom, že prečo bola maloletá vypočúvaná bez
jej prítomnosti, pričom policajti ju istiny, že môže byť pri výsluchu maloletej, keďže táto sa nachádza na
internáte a rodiča nemohli zohnať. Nadávali mu, ale potom zvoliť taký prístup, aby sa mohli porozprávať,
tak sa posadili, vysvetlil jej situáciu a viac menej, že aj ona tomu napomohla pre svoj prístup, kedy jej

pripomenul, že za ňou boli, ale ona o tej látke tvrdila, že je to nejaká pomletá múka, že si môžu robiť,
čo chcú. Vysvetlil jej, že ako škola zvolili iný postup. Potom sa matka maloletej trošku ukľudnila a sama
v tom momente nechápala, prečo maloletá akoby obvinila obžalovanú, ale viac to neriešila. Ona sama
nechápala, čo u nej droga hľadala, čo bola jedna vec a po tom ako druhé, nechápala, prečo obvinila
obžalovanú. Tvárila sa tak, že ona o ničom nevie a zrazu zistila, čo sa jej dcére udialo. Aj, keď z tých

prvotných výsluchov, čo urobili oni, keď sa bavili so svedkami, to bolo tak, že maloletá L. povedala, že
to bolo v rifliach, ktoré mala jej mama. Ale to je tiež nepodložené, čo povedala. Toto L. uviedla C. H..
Po tom, čo sa to prevalilo, tak svedok už ani sa s maloletou o tom nechcel rozprávať, komunikovať,
lebo to bolo v riešení. Bolo to rýchle, nárazové. Policajti prišli na internát ešte aj o polnoci, tak už sa do
toho nechcel pliesť. Nedovolí si tvrdiť, či matka maloletej poškodenej mala k dispozícii alebo predávala

nejaké drogy, tak isto, ako si nedovolí tvrdiť, či také niečo robí obžalovaná. Nechce priťažiť ani obviniť
niekoho z niečoho, čo nevie. Svedkovia M. a Bystrá mohli mať drogu zhruba od nejakej desiatej, pol
jedenástej večer, tak tvrdili, do ďalšieho večera, kým mali tú večernú komunitu a kým mu to neodovzdali.
Dovtedy s nimi nebol. Svedkovia na neho počkali do tej večernej komunity, kedy mu to odovzdal. Dali
mu to večer, išiel domov a mal to pri sebe a potom na ďalší deň, okolo obeda, volal na políciu. Tam

to doniesol, odovzdal a ostalo to už u nich. Sú súkromná škola pre talentované rómske deti z celého
Slovenska. Ich sociálna situácia je taká, aká je, žijú v kultúrnej chudobe. Nechodievajú každý víkend
domov, ostávajú aj počas soboty a nedele na internáte. Aj L. M. to využívala, že ostávala aj cez víkend.
Keď sa u nej našla tá droga, tak to bolo potom, čo sa vrátila z domu v nedeľu alebo v pondelok. Prišla
z domu a keď sa večer vyzliekala, tak jej to malo vypadnúť z riflí, ale nevie, či ich mala oblečené alebo si

ich už ukladala do skrine. Veci si môžu nechať na internáte, keď sú doma. Oblečenie tam môže zostať
týždne aj mesiace. Nevie popísať, kedy alebo ako Zdenke vypadla tá látka. Ako školský internát vedú
denné záznamy, takže je možné spätne zistiť, kedy sa tam Zdenka nachádzala. podľa svedka nie je
možné, aby sa poškodená Zdenka stretla s obžalovanou na internáte, nakoľko žiaci do 15 rokov musia
mať sprievod vychovávateľa, teda nemôžu sami ani napr. do obchodu, teda nemôžu sa mimo školského

internátu pohybovať. Aj pri prechode do školy idú s vychovávateľom. Spomenul, že sa v areáli nachádza
hala, kde sa hrajú a v tejto môžu deti stretnúť aj iných ľudí keďže slúži ako prechod, ale inak sa deti
nemôžu s nikým iným bez dozoru stretnúť. Svedok nevie uviesť či sa Zdenka mohla obžalovanú stretnúť
mimo školy, nakoľko pod dozorom sú deti len na internáte a škole. Zdenka, keď nebola na internáte,
sa pohybovala na ulici ČSA v Kremnici, tam svedok videl najčastejšie, keďže žije v Kremnici. Pokiaľ

ide o alkohol či drogy, má za to, že internát je pre deti do 15 rokov, kedy sú tieto stále pod dozorom
vychovávateľa, preto podľa neho by nemala byť možné, že sa deti s týmto stretajú. Keďže deti ale chodia
vonku aj na vychádzky, majú k dispozícii prístroj na zisťovanie alkoholu v dychu, ale nemajú k dispozícii
prístroj na zistenie prítomnosti drogy. Náhodne však robievajú kontroly na izbách a vo veciach detí.
Cigarety sa vždy nejaké nájdu, ale drogy nie. Poškodená uviedla, že tú látku mala mať päť týždňov,

čo si ale svedok myslí, že nemôže byť pravda, lebo vychovávateľka chodí veci kontrolovať pravidelne
a Zdenka má pár vecí, drobné oblečenie, nemá väčší šatník ako ostatné dievčatá v jej veku. Pochybuje,
že by si päť týždňov nechala veci na internáte, nemá ich veľa. Čo sa týka klamania, na internáte sú deti,
kedy je bežné že tieto nemusia povedať vždy pravdu, zatajujú, klamú. A práve L. je však taká, že keď
vníma autoritu a dôveruje jej, povie pravdu, aj keď sa to týka napr. jej mamy. Keď cíti dôveru, tak sa

otvorí a dokáže porozpráva veľa vecí. Snažia sa s ňou rozprávať, lebo si uvedomuje, že môže skončiť
aj v diagnostickom ústave, motivujú ju. Myslí si, že z nej môže byť úspešný človek. Na mamu sa ona
tešila, keď jej prisľúbila, že príde na internát, Zdenka ju čakala. Potom cítila sklamanie, keď neprišla,
nadávala na mamu. Cit k matke sa nedá nahradiť.L.byzosvojejskúsenostisňoupopísalakodievča,ktorésivynucujepozornosťstým,ževtomdomácom
prostredí sa o ňu nikto nejako viac nezaujíma. Je zvyknutá na to, že doma sa na ňu kričí a keď niečo

od nechcú, tak jej to prikazujú. Potom aj Zdenka keď je mimo domáceho prostredia sa stavia do takého
postoja, že kričí alebo, že niečo zapiera. Snažia sa s ňou potom pracovať tak, že jej dávajú pocítiť akési
teplo, že škola na nej záleží, aby dosiahla nejaké veci, aby sa nafilmovala, aby mala nejaký cieľ a, aby
sa posúvala. Zdenka je šikovné dievča. Čo sa týka kognitívneho správania, je na tom veľmi dobre. Ona
prejavuje zlosť, na niektorých je jednoducho nahnevaná. Ako keby bola nahnevaná na celý svet, nikto

si ju nevšíma, neprejavuje jej lásku, city. Otca nikdy nepoznala, matka mala už ďalšieho partnera, keď
sa narodila. Potom má matka ďalšie štyri deti a ona ako keby bola nechcená, pohadzovaná. Od starých
rodičov má trošku lásky, ale nie je to vo veľkej miere. Keď je Zdenka dlhšie na internáte, cíti on u nej
zmenu, že niečo chce, že má záujem. Keď sa potom vráti z domu, tak začínajú odznova. Podľa jeho
subjektívneho názoru si myslí, že najväčšou autoritou pre Zdenku on. Aj ostatní chovanci sú zvyknutí
na to, že sa pri nich stojí, pracuje s nimi už od ich 10 rokov. Snaží sa im ukazovať disciplínu, pravidlá a

potom aj spätne chovanci vidia, že sa aj on tak správa. Jeden druhému dôverujú, a jeden1 druhému sa
aj snažia zdôveriť, na tom fungujú. Majú komunitu, kde si rozprávajú tom, čo sa im páčilo a nepáčilo a v
takej komunite bola aj Zdenka. Na komunite ešte s nimi aj pomocná asistentka, ale hlavnou autoritou je
on a to musia vidieť aj ostatní. Napríklad L. sa potom aj viac snaží, keď tam vidí jeho. O tejto veci sa s ňou
veľmi nebavil, z videnia pozná aj obžalovanú, aj matku poškodenej, nechcel nikomu ubližovať. Z pozície

vedúceho si chcel splniť svoju občiansku povinnosť aby aj jeho chovanci videli, že sa môžu spoľahnúť
na neho, keď mu to už odovzdali a on bol rovnako rád, že mu dôverovali a tú látku mu odovzdali. Chcel
im ukázať, že treba veriť v právny štát a takéto veci riešiť. Zdenka sa pomaly otvára, je skutočne šikovná,
nasáva vedomosti. Kým je na internáte, snaží sa, potrebuje mať záujem. Doma také podnetné prostredie
nemá. Vidí tam 15 ľudí, z toho niekoľko menších a mladších detí. Na internáte majú aj kuchyňu, tam sa

realizuje. Keď bola na výsluchu, je ťažké povedať, ako to Zdenka vnímala, či policajtov a ďalších ľudí
vnímala ako autoritu a hovorila pravdu. Nevie to posúdiť, nie je psychológ.

Svedkyňa C. H. vypovedala, že pozná L. M., s tou bola spolu na izbe. Vykladala si nejaké veci a vypadlo
z jej nohavíc také niečo malé, nevie, ako to má nazvať. Bolo to ako taká tuba, nejaká menšia. Zdenka

sčervenela, nevedela čo a potom povedala, že to sú nohavice jej mamy, že tie nohavice mala jej mama
na sebe. Svedkyňa jej to zobrala a na druhý deň išla do školy so svojím partnerom Q. M. a tomu to dala,
lebo sa bála, dovtedy také niečo nevidela a potom počkali na vychovávateľa H.. Večer mali komunitu,
kde hodnotili celý deň a potom mu to dali.

Zdenka bola na víkend doma a potom si vyberala veci z tašky. Najprv si otvorila skriňu a potom si to
vybrala, skladala si nohavice a tričká. Keď zdvihla nohavice, tak jej to vypadlo. Ona si vybrala všetky
veci, čo mala. Nevie, či tie nohavice mala už v skrini, alebo si to doniesla z domu a ich vykladala. Keď
sčervenela, len povedala, že to nie je jej, že to sú nohavice, čo mala mama. Nespomína si, či povedala,
čo je v tej tube. Nepamätá si to. Svedkyňa jej to hneď zobrala, schovala to a ráno to vzala. Presne si

to už nepamätá, ale zdá sa jej, že Zdenka zareagovala tak, že si uvedomila, že niečo už z toho bude.
Na druhý deň to svedkyňa dala Q. M. a potom čakali, že to dajú pánovi H. na komunite. Zdenka sa už
len potom pýtala, prečo to dali pánovi vychovávateľovi. Potom už nič také nebolo, nebavili sa o tom.
Svedkyňa drogy nepozná. Názvy drog tiež nevie. Počula už piko, mariška. Nepamätá si, či Zdenka
povedala niektorý z týchto názvov (poznámka: pred vyšetrovateľom svedkyňa uviedla, že sa jednalo

o piko, pričom na hlavnom pojednávaní si na to už nespomenula, no konštatovala, že to môže byť, že
to povedala). Veci sú kontrolované, či majú poriadok. Skrine neprehľadávajú, iba u tých detí, čo fajčili.
Zdenke nikto predtým neprehľadával skrine, bývala s ňou celý školský rok. Po tom incidente jej už asi
skriňu prehľadávali. So L. sa potom ešte asi raz bavili, ale o tom, že prečo to dali vychovávateľovi, nič
také sa nebavili. Keď sa veci prehľadávali, tak to bolo skôr tak, či je poriadok, nie či sa niečo vo vreckách

nachádza.

Nepamätá si, či tie nohavice, z ktorých to vypadlo, mala na sebe alebo nie. Skriňu mala s ňou. Keď
odišla z internátu domov, mala tam Zdenka nejaké veci. Nevie, čo tam bolo. Nevie, či tam boli aj tie
konkrétne nohavice, z ktorých to vypadlo. Tie nohavice boli staršie, nepamätá si, či ich už predtým na

nej videla. Nemá vedomosť, či si Zdenka vymieňala nohavice so G. R.. Keď bola na internáte, tak asi
si ich nevymieňali a keď bola doma, nevie. Meno G. H. nespomínala. Nemá vedomosť o tom, že by sa
Zdenka s obžalovanou stretla. Zdá sa jej, že tie nohavice boli asi šedé. So L. boli na internáte. Na L.
netreba byť milý, lebo ona je taká, že to potom zneužíva. Svedkyňa sa s ňou nerozprávala. Myslí si, ženejaké peniaze Zdenka mala, ale nevie koľko. Vtedy to zobrala svedkyňa do tašky a potom, keď bola
v škole, tak to dala Q..

Zdenka sa jej nejako nezdôverovala, boli na izbe ešte ďalšie dve dievčatá. Nejaký kamarátsky vzťah
nemali. Zdenka mohla mať nejaké veci na internáte aj dlhšie. Veci im vychovávatelia niekedy prehľadali,
ale keď mali poriadok ani veľmi nie. Upratovalo sa, keď mali hospodársky deň. Zdenku vnímala ako
dievčatko, je od nej mladšia. O jej rodine nevie nič.

Svedok Q. M. uviedol, že obžalovanú nepozná vôbec. L. pozná, je to žiačka. Vie, že jeho priateľka C.
niečo u L. našla a dala si to do vrecka a ráno to odovzdala jemu. Svedok počkal na večernú komunitu
a potom to dal pánovi H.. On to mal za ten čas u seba. O. H. povedal, že to bude riešiť. Prišli do školy
aj policajti, vypočúvali ho.

Tá vec, čo mu dala C., bola taká tubička s modrým uzáverom a vo vnútri bola nejaká biela látka. C. mu

povedala, že to vzala L., že tam má byť nejaká droga. Nevie, ako sa mala tá droga volať. Zdenke to
mala zobrať, keď prišla z domu na internát a vybaľovala si veci. Vtedy jej to vypadlo, z nohavíc sa mu
zdá. C. sa pýtala, čo to je, ale ona povedala, že nevie. Nevie, či niečo k tým nohaviciam L. povedala,
ani koho boli. Nepamätá si to už. Vie len toľko, že L. to vypadlo z nohavíc, že C. jej to zobrala, že sa
jej pýtala, čo to je, ale že L. nevie. Vychovávateľovi povedal, že to našla C. S. L. a že to dala jemu

a svedok by to chcel dať pánovi H.. Zdenku nejako bližšie nepozná. Vychovávateľ to potom odovzdal
na políciu, policajti ich vypočúvali. Po tom všetkom, čo sa stalo, sa asi bavil so L., ale nie o tejto veci.
Pred vyšetrovateľom vypovedal pravdu, keď vtedy uviedol, že „to boli nohavice jej mamy a že to bolo
asi jej“, len dnes si už nepamätá presné okolnosti.

Svedok nemá vedomosť, koľko peňazí Zdenka mohla mať. Školu začínajú o ôsmej, zatiaľ to mal u seba,
kým to odovzdal pánovi H.. Čakal na večernú komunitu, nezastihol pána H. cez deň. Nikto s tou látkou
nedisponoval.

Podľa § 270 Trestného poriadku v spojení s § 135 ods. 1 Trestného poriadku (v znení účinnom k termínu

konania hlavného pojednávania dňa 18. 08. 2020) bol prehratý obrazovo – zvukový záznam z č. l. 91
– 113 a 115 – 139. Maloletá svedkyňa – poškodená L. M. dňa 20. 06. 2019 vypovedala, že býva na
ulici ČSA so starkou, starkým a mamou. Býva s nimi v piatok, sobotu a nedeľu, mimo týchto dní je
na internáte. Internát je v Kremnici, školu od internátu ďaleko nemá, má to raz, dva – asi 5 minút. Pri
otázke, čo jej je známe o tejto trestnej veci, v ktorej je vypočúvaná, ostala ticho. Ticho ostala aj vtedy,

keď ju vyšetrovateľka vyzvala, aby vlastnými slovami opísala, čo sa za posledné dva, tri dni stalo. Kývla
hlavou „áno“, keď sa jej vyšetrovateľka opýtala, či si pamätá, ako jej z nohavíc vypadla striekačka. Ďalej
poškodená povedala, že sa to stalo, keď si ukladala veci a vypadlo jej to. Stalo sa to v izbe na internáte.
NaizbebolaG.,G.aC..Ukladalasiveciavypadlojejto,vypadlajejdroga,ktorábolavstriekačke.Nevie,
aká veľká bola tá striekačka (ukázala len prstami na ruke) a na ruke ukázala, pokade bola striekačka

naplnená. Videli to dievčatá, ktoré s ňou boli na izbe. Stalo sa to večer. Dievčatá jej na to nič nepovedali,
ibaimtomalaukázať,žetoeštenevideliapotomjejtoKatkazobrala.Ničimnatonepovedala.Naotázku
vyšetrovateľky, že sa zrejme o tom rozprávali, keď jej striekačka vypadla z nohavíc, poškodená kývla
hlavou, že nie. Tvrdila, že dievčatá sa jej nepýtali, iba im to malo ukázať, lebo to ešte nevideli, iba o tom
počuli. Viacej sa jej nepýtali. Nepýtali sa ani čo tam je, aké je to množstvo. Keď jej C. zobrala striekačku,

nič jej na to nepovedala. Bez slova jej ju zobrala. Kývnutím hlavy naznačila, že nechcela, aby jej Katka tu
striekačku zobrala. Taktiež kývnutím hlavy naznačila, že jej nič nepovedala, aby ich nebrala. Poukladala
si potom veci a išli spať. Striekačka jej vypadla z vrecka nohavíc, nevie sa ktorého, či z predného alebo
zadného. Kývnutím hlavy naznačila, že vedela, že má v nohaviciach tu striekačku. Pri zopakovaní tej
istej otázky, či vedela, že má v nohaviciach striekačku, už odpovedala áno. Poškodená tvrdila, že ju tam

mala asi 5 týždňov. Počas tejto doby nohavice nedala do prania, lebo ich nemala na sebe, ona málokedy
nosí tie rifle. Striekačku, ktorá jej vypadla z nohavíc, kúpila. Kúpila ju ona a na otázku, kde si ju bola
kúpiť, poškodená ostala ticho. Vyšetrovateľka znova sa zopakovala, keďže si ju bola sama kúpiť, asi vie,
kde si ju volá kúpiť, no poškodená ostala ticho. Vyšetrovateľka pripomenula poškodenej, že ju poučila,
že ako svedok je povinná vypovedať o tom, čo jej je známe o trestnom čine, o páchateľovi alebo o

okolnostiach dôležitých pre trestné konanie. Toto sú veľmi dôležité veci pre trestné konanie, preto sa ich
vyšetrovateľka poškodenej pýta. Znova jej položila otázku, keďže striekačku kúpila sama, tak vie, kde
ju bola kúpiť. Poškodená uviedla, že to bolo od takej jednej, volá sa G., doplnila aj priezvisko H., také
dačo. Bola za ňou na Elbe, to je taký dom v Kremnici, nachádza sa vyššie, ako aj internát. Striekačkukúpila jednu a za tú striekačku zaplatila 15,00 Eur. Na otázku, odkiaľ mala peniaze, poškodená zostala
ticho. Na otázku, kto jej dal peniaze na striekačku, odpovedala, že ich (naši) nevedeli, že to bolo na
striekačku. Peniaze jej dal starký, starká, mama. Peniaze si vypýtala, ona, keď si peniaze vypýta, stále

jej dajú. Povedala že ich potrebuje na sladkosti, takže jej dali. Viac sa nepýtali dom. Poškodená ostalo
ticho, keď sa jej vyšetrovateľka opýtala, ako sa dozvedela, s akým má ísť kúpiť drogu akú drogu si má
piť. Nikto jej nepovedal, že G. bude mať drogu a že je na Elbe. To vie celé mesto, že ona také veci
predáva. Na otázku, že odniekiaľ sa to musela dozvedieť, keďže tam išla, teda do jej povedal, že sa
tam dajú kúpiť drogy, poškodená ostala ticho. Ticho zostala aj vtedy, keď sa jej to vyšetrovateľka opýtala

znova. Odpovedala, že kúpiť drogy si bola sama. Prebehlo to tak, že keď prišla k G., zaklopala a ona
jej povedala, aby ju počkala dole na prízemí, tak tam čakala. Ona (G.) býva v paneláku, kde je viacej
ľudí. Nevie, či má označený zvonček, bola jej hore zaklopať. Na otázku, či vedela, do ktorého bytu má
ísť, kývla hlavou, že áno. Na otázku, či už bola predtým ju nej, poškodená kývla hlavou, že nie. Tiež
tvrdila, že jej nikto nepovedal, kde má ísť. Situáciu, do ktorej je logické, že, ak sa niekde nachádza viac
ľudí, človek asi musí hľadať, poškodená vysvetlila tak, že má na Elbe sesternicu, kto sa tam tiež býva.

Sesternica jej nepovedal o tom, že sa ju G. dajú kúpiť roky. Keď zaklopala, vypýtala si to, ona povedala,
aby ju počkala dole. Na otázku, keď zaklopala a otvorili sa dvere, čo jej ona povedala, že poškodená
ostalo ticho. Tvrdila, že povedala, že si chce kúpiť. Na otázky vyšetrovateľky, ktorými sa snažila táto
zistiť, čo si poškodená od G. pýtala, poškodená ostala ticho. Taktiež zostala ticho na otázku, ako jej
dala najavo, či už slovami, gestami alebo čímkoľvek, že chce nejakú drogu. Poškodená kývla hlavou,

že bola tam, bola si kúpiť drogu. Dole počkala G. asi 2 minútky, dole ju poslala ona, aby ju tam čakala.
Nevie, koľko poschodí má dom, ani aký je veľký. Nevedela uviesť, na ktorom poschodí poškodená
bola za G.. V minulosti sa nikdy nestalo, že si kúpila alebo zadovážila drogu. Toto bol prvýkrát. Nikdy
sa nestalo, že niekto iný zadovážil pre ňu drogu, aby ju užila. Poškodená nevedela vysvetliť, prečo to
urobila. Najprv kývla plecami, že nevie, prečo to urobila a potom povedal, že bola sprostá. Nevie, čo ju

primälo k tomu, že vôbec za ňou išla, že vyhľadala niekoho, kto predáva drogy. Nemá žiadne problémy.
Nevie, prečo to urobila. Na otázku vyšetrovateľky, keď jej G. podala túto drogu, v čom bola zabalená
alebo v čom bola uložená, poškodená odpovedala, že v tom, čo jej dala, tak v tom aj bola. Na otázku
vyšetrovateľky, či jej podala len tú striekačku, poškodená odpovedala kývnutím hlavy, že áno. Dala ju
do riflí a šla preč. Peniaze jej dala vtedy, keď tam bola. Ona jej dala tú striekačku, poškodená jej dala

peniaze. Odpovedala, že vedela, čo bolo v striekačke, boli to drogy. Tie drogy boli biele, nevie, ako sa to
inak volá. Odpovedala, že vedela ako treba drogu užiť. Videla to už na obrázku a vo videách. Nevie, kedy
chcela drogu užiť. Drogu chcela užiť tak, že si šňupne. Podľa poškodenej sa tá striekačka dala otvoriť.
Ale ona to nevie, lebo ju neotvárala. Nevedela, koľko dávok sa v striekačke nachádza alebo koľko si
môže šňupnúť. Keď kupovala drogu G., táto jej nepovedala, koľko je tam dávok alebo čo s tým treba

urobiť, aby si mohla znovu aplikovať do tela. Obrázky, ako sa užívajú drogy, videla na Youtube. Takéto
obrázky nepozerala často. V minulosti drogu neužila. Drogu chcela užiť sama. Nikto nemal vedomosť o
tom, že si bola kúpiť drogu. nevie, prečo to urobila, že tam išla, aby si tú drogu kúpila. Tvrdila, že tú dobu
si dalo do nohavíc, z ktorých jej to potom aj vypadlo na izbe. Nikto nevedel, že v tých nohaviciach nosí
striekačku. Nosila ju v tom vrecku asi 5 týždňov. Neužila ju, lebo sa bála, že aké to bude mať účinky.

Nevie, prečo ju kúpila. Neužila ju preto, že sa bála, čo to s ňou spraví. Nevedela, čo jej chodilo v mysli,
aké mala myšlienky. Drogu si bola kúpiť dobrovoľne, nikto ju tam nepospal a nedal jej peniaze. So G.
sa nedohodli na nejakých ďalších dávkach. Ako jej dávala drogu, o ničom sa nebavili, ani o spôsobe
užitia, aplikácie, účinkov. Nepozná nikoho, kto užíva drogy. Ostala ticho, keď sa jej vyšetrovateľka pýtala,
prečo to chcela urobiť, čo tým chcela dosiahnuť. So G. sa nebavila, či chce jednu dávku alebo dve,

nepovedala jej, aká je tam dávka. Nemala nijaký plán či cieľ, kedy drogu užije. Kamaráti v jej spoločnosti
sa nebavili o tom, že v minulosti užili drogu. Nevie, prečo za G. išla. Keď za ňou bola, komunikovali
iba oni dve. Simona neotvorila celé dvere, len vykukla, poškodená nič nevidela. Ani keď jej predávala,
neotvorila celé dvere, nikto ich pri predaji nevidel. Znovu by k G. už nešla. Nikoho sa nepýtala, čo bude,
keď užije drogu, aké má účinky. Bála sa, preto ju aj ona nosila päť týždňov. Nohavice, keď ich nenosila,

mala ich položené v skrinke na internáte. Svoje veci nosí iba ona, nepožičiava ich. Nikto nevidel, že je
tam striekačka. Keby jej tá striekačka nevypadla, nevie, čo by robila, chcela ju spláchnuť do záchodu
ešte v ten večer, keď jej to Katka zobrala. Nespláchla to, lebo už bolo neskoro. Nevie, či Katka vedela,
že tam má striekačku. Nestalo sa nič, čo by ju primälo ísť pre drogu, nič ju netrápi. Nevie, ako vedela,
že potrebuje 15,00 Eur na drogu. Neodpovedala na otázky, ako to vedela, od koho to vedela. Nechce

o tom rozprávať. Ukázala by im, kde býva G., je vyššia, pri sebe troška. Zabudla, aké má vlasy, ľudí
si nepamätá. Zdá sa jej, že mala krátke vlasy, vtedy mala také dva copíky, také skrútené. Aj predtým
ju už veľakrát videla. Stretli sa v meste, nerozprávali sa, iba sa jej pozdravila a ona sa jej odzdravila.
Tým, že niečo povie, by ublížila Simone, má doma deti, má dve a zdá sa jej, že čaká. Vie aj sama, že bymohla niekomu ublížiť. Sú to vážne veci. Simona sa jej nevyhrážala, ani nikto iný. Ostala ticho, keď sa jej
vyšetrovateľka pýtala, či by výpoveďou ublížila G. alebo niekomu inému. Neublížila by nikomu. Nikto iný
nevie o tom, čo sa deje. Na ďalších päť otázok neodpovedala, ostala ticho. Keď nakukla cez tie dvere,

prebehlo to normálne. Nevie, ako veľmi otvorila dvere, pozdravila sa „Dobrý“, ona sa odzdravila „Ahoj“
a pýtala sa, čo chce a poškodená jej povedala, čo chce. Aj predtým sa G. stretla, aj v meste. Podľa nej
ju mohla G. poznať. Simona sa jej opýtala, či má peniaze na drogu. Neodpovedala na otázky, čo sa jej
konkrétne pýtala, ako sa dopracovali k sume 15,00 Eur. G. sa jej nepýtala, koľko má rokov. Nevie, či
mohla G. vedieť, koľko má rokov. O G. sa s nikým nebavila. Nechce už o tom hovoriť.

Výsluch maloletej poškodenej L. M. pokračoval aj dňa 21. 06. 2019, kedy zopakovala, že býva na ulici
ČSA so starkou a mamou. Mama sa volá H. M.. Býva s nimi cez víkend od piatku do nedele. Cez týždeň
je na internáte. Vyšetrovateľka vyzvala poškodenú, aby hovorila spontánne. Uviedla, že nevie, kedy si
drogu kúpila. Išla za ňou na T., to je normálna bytovka. Nevie, odkiaľ vedela, že má za ňou ísť práve tam.
Nevie to od kamarátov. Mlčala pri otázke, odkiaľ vedela, že ona predáva drogu, odkiaľ sa to dozvedela.

G. sa asi s jej mamou pozná, nevie to. G. k nim domov nechodila a ani mama sa s ňou nestretávala.
Na otázku, či pozná názov „piko“, to to je, či jej to niečo hovorí, aká je to droga, poškodená odpovedala
„biele“. Vie, že sa to volá „biele“, nevie, ako presne sa to volá. K G. sa dostala tak, že šla ku nej. Má tam
aj sesternicu, tak k nej chodí a vie, kde všetci bývajú skoro. Nevie, prečo kúpila drogu, chcela to skúsiť.
Nevie, prečo ju to lákalo, bola zvedavá. Drogu nevyskúšala, lebo sa bála, aké to bude mať následky.

Na Yuotube videla, že ľudia z toho odpadávajú. Mali aj prednášky v škole. Keď prišla za G., zaklopala,
otvorila a poškodená povedala, že si chce kúpiť. Že si chce kúpiť „biele“. G. jej povedala, aby počkala
dole na prízemí, že príde. Prišla za chvíľku, mala v ruke drogu, dala jej to a išla preč. Peniaze za to
chcela, bolo o 15,00 Eur, toľko mala pri sebe. Mlčala, keď sa jej pýtali, odkiaľ vedela, že potrebuje toľko
peňazí. Potom, keď to dostala, šla domov. Doma je doma, nie na internáte. Vtedy bola doma mama aj

starká. Drogu si nechala v rifliach, kde sa potom aj našla. Z domu si tie rifle zobrala na internát. Droga
bola celý čas v rifliach, tie si potom dávala do skrine na internáte. Potom to tam bolo päť týždňov a potom
mala rozhádzanú skrinku, tak si chcela veci ukladať a vypadlo jej to, dievčatá to videli. Boli tam G.,
C. U. G.. Potom na tej izbe to zobrala C. a dala to ujovi P.. Nechcela, aby jej to zobrala, nepýtali sa
jej, odkiaľ to má. Ona im povedala, že je to „biele“ a chceli to vidieť, že to ešte nevideli a tak to Katka

zobrala. Povedala im, že je to biela droga. Nevidela nikoho užívať drogu, ani doma, ani u kamarátov.
Predstavovala si, že si to šňupne. Nevedela, koľko je tam drogy. G. jej to nepovedala, že ako to má užiť,
aby sa jej nič nestalo, ani koľko je dávok v striekačke. Nohavice, z ktorých to vypadlo, boli kamoškine
– G. R.. Vymenili si nohavice, ona jej dala svoje a G. jej dala jej. Nohavice neboli mamine. Mlčala, keď
sa jej pýtali, odkiaľ vedela, že G. má taký zdroj, že vie predávať drogy. Potom uviedla, že to vedia skoro

všetci takého veci. Nie deti na internáte, nie ľudia v okolí, no viac už len mlčala. Mlčala pri otázkach,
ako sa o tom dozvedela. Nikto jej nepovedal, že G. vie predať drogu. Ani po pripomenutí, že je povinná
vypovedať, neuviedla, odkiaľ vedela, že potrebuje 15,00 Eur. Simonu raz stretla v meste, nerozprávali
sa. G. je vyššia, nevie o koľko, nie je ani tučná, ani chudá. Nevie, aké má vlasy, farbí si ich. Nevie si na
ňu spomenúť, veľmi si to nepamätá. Furt má iný účes. Poškodená neodpovedala na otázky, či G. nebola

prekvapená, odkiaľ vedela, že má nachystanú drogu, že jej dá za ňu 15,00 Eur. Peniaze si vypýtala od
starkých, oni jej dajú, keď si pýta. Povedala, že to chce na sladkosti. Drogy nešla kupovať pre iného, pre
seba chcela. Po tom, čo poškodená mlčala pri viacerých otázkach, odpovedal, že nikto jej nepovedal,
že drogu predáva G.. Neodpovedala na ďalšie doplňujúce otázky. Drogy predtým neužívala, bolo to
prvýkrát, čo to chcela urobiť, chcela vedieť, aké to bude. V minulosti takto nepostupovala, nekupovala

takto drogu. Droga bola v striekačke tak, ako ju potom našli, ako ju mali policajti. Nepamätá si, koľko
drogy bolo v striekačke. Mala drogu pri sebe, čakala na príležitosť, kedy ju užije, či sa k tomu odváži.
K drogám videla videá na Youtube. Nikto o tom nevedel, nikomu sa nezdôverila, ani kamarátkam to
nepovedala. Nepochválila sa. Mama o tom nevedela. Chcela si to dať sama, no bála sa. Nevie o niekom,
kto si od G. ešte kúpil drogu. Nepozná sa s nikým, kto užíva drogy. C. iba fajčia. Keď bola u G., nikto

ich nevidel. Na chodbe ľudia neboli. V byte nikoho nevidela, nepozerala sa do bytu, nikto nevie, že jej
mohla predať drogu. Nebol ani nikto pred vchodom, ani sesternicu nevidela. Mohli byť tri hodiny, keď
za ňou šla, bolo ešte vidno. Nohavice nepožičiava nikomu. Keby sa striekačka nenašla, spláchla by ju
do záchodu, lebo sa toho bála. Ukázala by im, kde G. býva. To, že potrebuje 15,00 Eur, vedela sama,
nikoho nechráni. Viac k tomu neuviedla, mlčala. So G. R. si vymenila rifle predtým. Najprv si kúpila rifle

a potom si ich vymenili na druhý deň. V tých vymenených išla za G.. Tie jej rifle už G. nemá, lebo ich
vrátila. G. má aj rifle poškodenej a aj tie vrátené. Asi to ani neboli rifle, nohavice to boli. Poškodená
jej asi dala tričko a G. rifle. Peniaze na sladkosti jej dajú bežne, naposledy dostala 5 eur. Buď jej dá
starký, alebo starká. Nevie, čo bolo podnetom, že si chcela kúpiť drogu. Nie je to jedno, že aký je todeň? Problémy nemala, z ničoho nič sa tak rozhodla. Nevedela, že G. je doma, proste tam išla pozrieť.
Potom jej povedala, či má a G. jej povedala, že má počkať dole. Nevie, na ktorom poschodí G. býva, asi
na treťom. Nevie presne, kde býva. Výťah tam nie je. Keď vyšla na tretie poschodie, šla napravo. Potom

tam boli ešte schody, ale išla hore, prvé dvere a potom boli druhé, asi tak dáko. Presne si to nepamätá.
Dvere sa jej zdá, že sú hnedé, nevie. Opoznala dvere tak, že skoro každý vie, že kde kto býva. Vedela
to už predtým. Nevedela uviesť, či na tých dverách je niečo zvláštne. Zaklopala na ne. Nepamätá si, ako
mala vlasy alebo účes. Na prízemí ju čakala dve – tri minútky. Tam, kde sa stretli, nikto nebol, nikto ich
nevidel. Ona jej dala to „biele“ a poškodená jej dala peniaze, potom odišla preč. Prebehlo to rýchlo. Dala

jej dva, potom ďalšiu dvojku, euro, päť, zdá sa jej, že tiež dva, dva a euro. Nevie, už si to nepamätá.
Jedna bola päťeurovka a ostatné mince asi. Nevie, kedy jej dali peniaze, piatok, sobota, nevie, tak dáko.
Keby šla za G. s kamarátkami, tak by ju nepustili, by jej to zahodili. Poškodená potom rozmýšľala, či má
tu drogu zobrať alebo nie. S drogou išla domov, mala ju v rifliach. Dala si rifle dole a potom do tašky.
Všetci vtedy boli doma, videli ju, povedala, že bola s kamarátkami. Celý čas tá droga bola v rifliach.
Mala ich v skrinke, potom ich nemala. Nenosila ich päť týždňov. Nenosila ich, bolo teplo, nosila kraťasy,

sukne. Počasie bolo normálne, keď bola u G., ani slnko, ani zamračené nebolo. O tom, či si má dať
drogu rozmýšľala večer pred spaním, no bála sa, nevyskúšala to.

Znalkyňa F. P. D. predniesla závery znaleckého posudku č. 69/2019 (č. l. 245 – 282) v súlade s jeho
písomným vyhotovením, pričom na jeho záveroch zotrvala a zopakovala, že sa zamerala na intelektové

a pamäťové schopnosti a jej vierohodnosti vo vzťahu k tomu, či má sklon k zamlčovaniu dôležitých
skutočností. Vo všeobecnosti po intelektovej stránke, čo sa týka tých intelektových a rozumových
schopností maloletej, tieto sú na veľmi dobrej úrovni. Sú nerovnomerné, celkovo sa osobnosť maloletej
vyvíja disharmonicky – nerovnomerným smerom. Prevažujú charakteristiky zameranosti na seba,
emočnej lability, nezrelosti, nevyváženosti aj teatrality, demonštratívnosti. Vo všeobecnosti je skôr

povrchnejšia, málo zodpovedná, zameraná na okamžité uspokojovanie potrieb. Do istej miery je
formovateľná, ale je dosť svojhlavá a snaží sa ísť si za tým, čo je pre ňu dôležité. Čo sa týka
ovplyvniteľnosti, nechá sa ovplyvniť tým, čo jej vyhovuje a je pre ňu dobré. Nejaké pamäťové zvláštnosti,
teda že by nebolo niečo v poriadku s pamäťou, že by sa vyskytovali nejaké konfabulácie, patologické
charakteristiky, také nič nezaznamenala. Skôr, keď sa dostane do nejakej nepríjemnej situácie, do

úzkych, reaguje buď tak, že ostane pasívna, alebo reaguje neverbálne, alebo sa z nej snaží dostať
únikomaleboútekom.Vovšeobecnostijealecitlivávočipochvaleakeďsajejdarí,máztohosamadobrý
pocit, uvedomuje si, čo by potrebovala, uvedomuje si, že má naviac, ale urobí len to, čo momentálne
ona chce, čo považuje z krátkodobého hľadiska za vhodné. Čo sa týka jej výpovede, tie podstatné
skutočnosti, ktoré povedala, ostali zachované. Sú tam nejaké drobné nezrovnalosti, ktoré ale z jej

hľadiska súvisia skôr s tým, že poškodená sa tým nezaoberá, nepovažuje to za potrebné alebo za
dôležité. Je to mimo jej záujmu a nerozumie, prečo sa jej to pýtajú. Má tendenciu nevšímať si, nie je
schopná hodnotiť veci zo všeobecného hľadiska. Nevie možno celkom predvídať dôsledky toho, čo
povie, alebo toho, čo sa udialo a čo povedala a keď si uvedomí, že to má nejaké vážnejšie následky, tak
nevie celkom adekvátne zareagovať a ostane buď pasívna, alebo sa snaží vyhnúť tej situácii.

Zdenka nemá sklony k vedomému skresľovaniu skutočností, že by vedome prezentovala nejaké
klamstvá. Môžu sa objavovať účelové alebo manipulatívne tendencie, aby veci nepovedala celkom tak.
Znalkyňa nezistila ani vedomé, ani nevedomé skresľovanie skutočností. Výpoveď poškodenej považuje
za vierohodnú v tých podstatných faktoroch. Všeobecná vierohodnosť, čo sa týka jej schopností,

je zachovaná. K špecifickej vierohodnosti, pokiaľ má vychádzať z obrazovo-zvukového záznamu
a charakteristiky jej osobnosti, znalkyňa uviedla, že jej výpoveď považuje za konzistentnú v podstatných
faktoroch. Znalkyňa nepovažovala za potrebné doplniť znalecký posudok, a to ani po vzhliadnutí
obrazovo-zvykových záznamov z výsluchu maloletej poškodenej.

Znalecký posudok vypracovala znalkyňa sama. Obrazovo-zvukový záznam z výpovede poškodenej
nepoužila, pretože pri vyhotovení znaleckého posudku vychádzala z prepisu tohto záznamu. Zdenku
mala k dispozícii počas znaleckého vyšetrenia, takže ju vnímala aj po neverbálnej stránke. Obrazovo-
zvukový záznam z výpovede poškodenej by nemal vplyv na závery jej posudku. Správanie Zdenky
bolo veľmi podobné aj na znaleckom vyšetrení. Okrem testovania použila pri vypracovaní znaleckého

posudku aj rozhovor, pozorovanie a korektívne techniky a dotazníky (psychodiagnostické techniky,
rozhovor). Mala k dispozícii aj spis, takže pracovala s objektívnymi skutočnosťami a aj s vlastnými
poznámkami. Použila aj metódu rodinnej anamnézy, ktorú jej poskytla Zdenka a potom mala aj
informácie zo spisu, ktoré poskytli pedagógovia. Pri vyšetrení bolo vidieť, že je vnútorne napätáa situácia jej je veľmi nepríjemná, takže z nej vlastne ušla. Neudržiavala očný kontakt a ak už, tak veľmi
sporadicky. Vyjadrovala sa skôr neverbálne ako verbálne a jej pozornosť a jej spolupráca postupom
času klesala alebo bola premenlivá, kolísavá. To znamená, že v situáciách, ktoré vyhodnotila možno ako

bezpečnejšie, sa jej uľavilo, necítila veľmi tlak, bola voľnejšia, živšia, usmiala sa a reagovala vhodnejšie.
V situáciách, ktoré boli vyslovene nepríjemné, nechcela na nich odpovedať alebo pociťovala vnútorný
tlak, tak vtedy sa snažila byť pasívna, ale aj celkovo motorika, gestika bola veľmi živá. Neverbálnu
komunikáciu mala znalkyňa k dispozícii aj počas vyšetrenia, ktorá bola v súlade s tým, čo hovorila.
Znalkyňa si nemyslí, že by jej niečo chýbalo. Prejavy klamania sú napríklad také, že odpovede sú

rozporuplné s predošlou výpoveďou, nemusí sa udržiavať očný kontakt alebo sa osoba kýva na stoličke.
Tieto prejavy však môžu byť identické nielen pri klamaní, ale aj vtedy, ak sa človek cíti napätý alebo
je v strese. Z prehratého obrazovo-zvukového záznamu znalkyňa nezistila žiadne prejavy klamania zo
strany poškodenej. Poškodená sa počas výsluchu hýbala celým telom a uhýbala pohľadom, mlčala,
bola ticho, avšak tie pohyby poškodenej boli od začiatku výsluchu. Ona sa hýbala celý čas, nebolo to
tak, že by hýbala len niekedy. Znalkyňa vychádzala z objektívnych skutočností a z toho, čo sama zistila

o jej osobnosti a potom to porovnávala. Nezisťuje, čo je pravda a čo pravda nie je. Zdenka v čase
výsluchu mala dvanásť rokov s tým, že čím častejšie sa s vecou stretáva, tým jej ochota zaoberať sa
touto vecou klesá. Pri znaleckom vyšetrení na jeho konci znalkyňa taktiež „ušla“, odmietla spoluprácu
rovnako, ako tomu bolo pri tom druhom výsluchu, kedy sa pýtala, či už môže odísť. Zdenka má problém
s autoritami alebo ak niekto chce, aby urobila niečo podľa jeho predstáv. Do istej miery sa podvolí,

ale urobí si aj tak po svojom, a to tak, že mlčí, neodpovie alebo si sama vyberie, čo odpovie a čo nie.
Nemusí to mať vôbec súvis s tým, čo je dôležité a čo nie. Ona sa jednoducho sama rozhodne. Znalkyňa
to ilustrovala na odpovediach o striekačke. Najprv nevedela, aká veľká bola, potom to ukázala, ona
sama sa rozhodla, či to povie, nepovažuje to za dôležité či potrebné. Keď chce odpovie, keď nechce
neodpovie. S odstupom času je menej trpezlivá, lezie jej to na nervy. Najprv spolupracovala, potom to

už bolo ťažšie a na konci už odmietala o tom hovoriť. V súvislosti s vekom a s tým, že si uvedomuje,
že je to vážne, je to zlé, celkom nevie, čo to znamená, cíti sa ohrozená, preto v niektorých situáciách
potom koná tak, že nevie celkom, čo je dobré a čo nie je dobré. Radšej sa stiahne, nepovie nič a ostane
paralyzovaná, ale niekedy ide do takého protiútoku, agresivity, hostility. Myslí si, že to súvisí s vekom
a s tým, že celkom nie je schopná vnímať dôsledky toho, čo sa deje. Ak je to tak, že chcela niečo skúsiť

a sama sa rozhodla, môže mať pocit, že urobila niečo zlé, že inému uškodila, že je to vážne, že G. môže
mať z toho problémy, lebo má deti. Na druhej strane prezentovala to, čo ona robiť chce, lebo jej bola
položená otázka, či tam šla sama, prečo nešla s niekým, kedy ona odpovedala, že by jej to nedovolili.
Teda sama sa rozhodla, že to chce, že to chce skúsiť. Ide o dieťa, ktoré má síce jedenásť – dvanásť
rokov a je šikovná, ale mentálne je na úrovni deväťročného dieťaťa, po emočnej stránke nie je zrelá.

Znalkyňa vychádzala z týchto okolností, nie z toho, čo je pravda a čo nie je pravda. Mlčanie, ticho sú
prejavmi toho, keď je to pre človeka nepríjemná situácia, keď nevie, čo má robiť, keď nechce odpovedať,
keď sa cíti ohrozený alebo je to aj prejav klamania. Jej správanie pri druhom výsluchu bolo uvoľnenejšie,
ale bolo to premenlivé, pracovala tam aj s tichom, aj s pasívnym odporom, aj s aktívnym odporom. Ale
pri obidvoch výsluchoch boli prítomné ticho či mlčanie. K zhode verbálnej a neverbálnej komunikácie

došlo, avšak z pohľadu osobnosti L. a v situácii, v akej sa nachádza. Otázky priamo na vierohodnosť
neboli v znaleckom posudku postavené, preto sa jej venovala len prostredníctvom odpovedí na otázky
o zamlčovaní, ku skresľovaniu, k sugestbilite, teda ku charakteristike detskej osobnosti, ako sa správa
v určitej situácii. a až pri poslednej otázke bola požiadaná o zodpovedanie vierohodnosti. Všeobecnej
vierohodnosti sa venovala spôsobom, ako to uznala za vhodné tak, aby vo vzťahu k ostatnému to bolo

zrozumiteľné. Všeobecná vierohodnosť je zodpovedaná prostredníctvom charakteristiky, percepčno-
kognitívnych techník (rozhovory, test schopností atď.). Tá je dosť všeobecná a je zachovaná. Pri
špecifickej vierohodnosti vychádzala z ostatných charakteristík, venovala sa im skôr ako keby v rámci
zosumarizovania tohto znaleckého posudku, aby vedel objasniť otázky. Priamo na vierohodnosť otázky
postavené neboli. V zásadných charakteristikách by však znalecké posudzovanie L. neprebiehalo inak.

To, čo použila, boli komplexné metódy, ktoré sa používajú. Je potrebné posúdiť osobnosť z každej
stránky, aj po rozumovej, aj po emočnej a k tomu aj urobiť dotazníky. Teda boli tam objektívne techniky, aj
test JEPI, kde sa posudzuje skóre a vie pomôcť pri špecifickej vierohodnosti. U detí sú niektoré metódy
limitované,čosatýkaveku.Pracovalasospisovýmmateriálom,vyšetrením,spracovanímdotazníkových
metódprivšeobecnejvierohodnosti.Prišpecifickejvierohodnostijepotrebnépracovaťsobjektívnymiale

aj vlastnými subjektívnymi poznatkami a táto sa týka skutku, ako o ňom vypovedá. Výpovede svedkov zo
spisuainformáciezískanéprojektívnymitechnikami(Rorschachovtest,kresbastromuakresbapostavy)
sú objektívne údaje a výkonovými – subjektívnymi metódami sú JEPI test a výpoveď L. pri znaleckom
vyšetrení. Tieto metódy je potrebné zosumarizovať pri všeobecnej a špecifickej vierohodnosti. Emočnástránka je popísaná v charakteristike L., ale táto nie je zameraná na rozlišovanie premenných faktorov
(vplyv na L., ochrana blízkej osoby a pod.), pretože takto neznelo zadanie pre znalca. Pokiaľ v odpovedi
na otázku č. 4 uviedla, že správanie L. potvrdzuje aj správanie sa počas znaleckého dokazovania

i v priebehu objasňovania skutočností týkajúcich sa tohto trestného činu, mala tým na mysli, že vplyv na
správanie L. má aj to, či nechce chrániť inú osobu. Znaleckým vyšetrením bolo možné vyvrátiť sklony ku
konfabulácii. Nebolo znaleckým vyšetrením potvrdené. Za podstatné fakty možno (otázka č. 7) označiť
takú hrubú schému – kde sa to udialo, o koho ide, o osobu, o miesto, kam prišla, že to asi urobila ona.
Táto schéma je u L. zachovaná. Ako znalec sa po odbornej stránke môže k tým skutočnostiam, akými

sú napríklad chýbajúce okolnosti časového či skutkového deja, motív, logika skutku, uviesť toľko, že
uvedené korešponduje s jej osobnosťou. Ide o dvanásťročné dieťa, ktoré sa disharmonicky vyvíja, ktoré
žije cez týždeň na internáte a do domáceho prostredia sa vracia cez víkend. Keď sa jej napríklad pýtala,
ako trávi voľný čas, odpovedala, že vonku s kamarátmi a keď sa aj ďalej pýtala, čo s nimi vonku robí,
L. odpovedala, že to je už súkromné. Na to už ona jednoducho odpovedať nebude, lebo už na to nemá
dôvod. Neposudzuje, prečo to človek robí, ale snaží sa ho pochopiť, čo ho k takému konaniu vedie

a v súlade s tým, čo bolo popísané ako nezrozumiteľné, tak z pohľadu L. je to pochopiteľné, prečo sa
takto správa. Ona si ani nemusí uvedomovať, prečo to urobila, aj keď sa jej na to pýtali, kedy bol ten
moment, že sa tak rozhodla, prečo sa tak rozhodla. Mohlo ju niečo lákať, mohla niečo skúsiť, mohla
niečo čítať alebo počuť. Jednoducho ju mohlo niečo osloviť a mala pocit, že vyskúša niečo. Ju lákajú
veci nepoznané a ktoré sa jej páčia a nevie prečo, ale keď ich má, keď ich docieli, začne sa báť. Toto jej

správanie vzhľadom k emočne nevyvážanej, dishamornicky sa vyvíjajúcej osobnosti, sa nám javí ako
nelogické. Z jej pohľadu, pohľadu dvanásťročného dievčaťa, správanie nemusí mať žiadnu logiku. Ona
sa riadi momentálnymi nápadmi a popudmi. Nepotrebuje mať dôvod a k tomu vedúce správanie. Keď
nevedela odpovedať alebo nechcela, alebo keby klamala, tak mohla byť skôr ticho. To, že sa poškodená
L. na zázname pozerala na jeden bod, mohlo to byť hocičo, aj zvuk z chodby alebo niečo iné, čo ju

upokojovalo. Znalkyňa nevie odpovedať, či to bol niekto alebo niečo a aký to mohlo mať vplyv na jej
výpoveď. Po emočnej stránke sú u L. vyššie city nerozvinuté, empatia chýba, stále sa formuje. L. je
zameraná skôr na seba a ak vníma ohrozenie, vníma to ako ohrozenie svojej osoby. Tým, že L. viackrát
odpovedala spôsobom, že to vedia všetci, mohli sa jej potom otázky, ktoré smerovali ku konkrétnostiam
(odkiaľ má drogu a ako vedela, kam má ísť), zdať ako malicherné, nepovažovala ich za dôležité. Vníma

to, že prečo sa vôbec niekto na takú hlúposť pýta, keď to vedia všetci. Môže to súvisieť s negativizmom,
s opozitným postojom. Jednoducho ona je tá, ktorá rozhoduje. Znalkyňa si nemyslí, že by tieto odpovede
súviseli s tým, že by si vymýšľala. Je to prejav jej osobnosti a jej charakteristiky a jej povahy. Ak by
jej neskôr došlo, čo sa udialo, aký to má dôsledok, znalkyňa si myslí, že by nemala dôvod nezmeniť
výpoveď. Je to teória, no myslí si, že by L. povedala, že si to vymyslela, že iného obvinila. Je dostatočne

odolná voči vonkajším vplyvom a urobí to, čo sama uzná za vhodné. Skôr sa ona cítila ohrozená,
nevedela, ako zo situácie von, že by s dospelými spolupracovala, nevedela, ako situáciu primerane
zvládnuť. Ona chce mať pokoj. Chránila seba. L. mohla povedať aj to, čo jej prišlo v danej chvíli na
rozum, bez toho, aby nad tým rozmýšľala. Preto aj mohla odpovedať, že nohavice boli matkine a potom,
že si ich požičala. Vedomie by niekoho iného nekryla. Ani to vedome neurobila, že vypovedala takto.

K ľuďom nemá nejaký vrelý vzťah a k matke už vôbec nie, žije si svoj život.

Správanie L. mohlo ovplyvniť to, kto sa jej pýta, ale tú podstatu neovplyvnili. Možno len vypovedá kratšie
alebo dlhšie, ale podstata zostáva.

Znalkyňa F. P. D. predniesla závery doplnku č. 1 znaleckého posudku č. 69/2019 (č. l. 943 – 973)
v súlade s jeho písomným vyhotovením, pričom na jeho záveroch zotrvala a zopakovala, že výpovede
poškodenej z hľadiska všeobecnej hodnovernosti možno považovať za vierohodné, jej percepčno-
kognitívne schopnosti sú dostatočne rozvinuté, duševná psychopatológia nad rámec disharmonicky
vyvíjajúcej sa osobnosti nie je prítomná, kontakt s realitou je zachovaný. Osobnostné charakteristiky s

nerovnomerne formujúcimi sa charakterovými a vôľovými vlastnosťami, nedostatočnou motiváciou, či
tendenčnosťou až možno účelovosťou jej prejavov a správania sa, však limitujú špecifickú vierohodnosť
jej tvrdení vo vzťahu k posudzovanej udalosti. Snaha javiť sa v lepšom svetle, ktorá môže súvisieť s
tendenčnosťou a skresľovaním poskytovaných tvrdení, sa ju posudzovanej L. M. pohybuje na hranici
normyanavedomejrovinejupretonemožnovylúčiť.VovýpovediachL.počasvýsluchovapripredošlom

aj terajšom znaleckom psychologickom vyšetrení je možné uviesť ako splnené kritérium špecifickej
vierohodnostilenkonkrétnosťčasu,miestaaaktérovskutku,bezschopnostivysvetliťkontextamotiváciu
predmetnej udalosti. O zníženej vierohodnosti svedčí tiež rozpornosť jej viacerých tvrdení, obsahová
chudobnosť popisu celej udalosti, chýba neštruktúrovaná nárečová produkcia, kvantita uvádzanýchdetailov, spontánne nepopisuje udalosť, rozhovor, interakciu s obžalovanou, neuvádza jedinečné ani
nadbytočné detaily, opis vlastného duševného stavu alebo iných osôb, neuvádza spontánne opravy
a spresnenia vo výpovediach. Celková logická štruktúra jednotlivých výpovedí založených len na jej

odpovediach na položené otázky je málo konzistentná. Splnených kritérií pre špecifickú vierohodnosť jej
výpovede, a to aj s odstupom času (pri terajšom znaleckom vyšetrení), je veľmi málo, preto sa špecifická
vierohodnosť výpovede maloletej svedkyne – poškodenej L. M. javí byť znížená.

Prvý znalecký posudok nebol zameraný na vierohodnosť L. M., viac sa zameriaval na jej osobnostné

charakteristiky a možno snahu skresľovať, avšak v rámci osobnej charakteristiky, priamo na
vierohodnosť výpovede znalecký posudok nebol zameraný. čo sa týka metód vyšetrenia, tieto boli
pri obidvoch znaleckých posudkoch použitá opakovane, ale tiež boli použité aj iné metódy. Rozdiel
troch rokov u jedenásťročného a v podstate štrnásťročného dieťaťa je v podstate dosť veľký,
takže aj s odstupom času na konzistentnosť jej tvrdení možno prihliadať aj z časového hľadiska
na predchádzajúci posudok, ale len po jej osobnostnej stránke. Predchádzajúci znalecký posudok

nebol zameraný na vierohodnosť výpovede. V prvom znaleckom posudku sa síce v poslednej
otázke k vierohodnosti vyjadrila, aj keď to nebolo predmetom zadania, však bolo to skôr na žiadosť
vyšetrovateľa, ale bolo to len na základe osobnostných charakteristík L. M., na základe predošlých
otázok. Vyslovene cielene prvýkrát vierohodnosť posudzovaná nebola. Vyšetrenia, ktoré boli použité
pri doplnení znaleckého posudku, boli vyslovene cielene zamerané na vierohodnosť výpovedí. Pri

vypracovaní doplnenia znaleckého posudku používa predovšetkým metódu obsahovej analýzy, čo sú
vlastne kritériá, ktoré sa zvyknú pri vierohodnosti používať a konkrétne sa jedná o kritériá SVA –
CBCA. Bol doplnený aj osobnostný dotazník HSPQ a intelektový a pamäťový test učenia má zmysel
posúdiť aj so zohľadnením toho trojročného obdobia, pretože napr. pri tom pamäťovom teste sa
teraz ukázalo oveľa viac konfabulácii ako pri tom predošlom. Čiže aj to môže svedčiť o tom, že

tie veci, ktoré sú v poriadku u jedenásťročného dieťaťa a možno ich vysvetliť situáciou, v ktorej sa
nachádza, že je nepríjemná. Pretože tam bolo konštatované, že pri prvom vyšetrení nebolo zistené,
že môže jednať účelovo. Ale na základe jej osobnostných charakteristík, aj toho ako sa javilo jej
správanie počas výsluchu a znaleckého vyšetrenia, bolo možné jej prejavy vysvetliť tým, že jej to
vypočúvanie bolo nepríjemné, nespolupracovala. L. je disharmonicky vyvíjajúce sa dieťa, je svojhlavá,

je tvrdohlavá, má problém s autoritami, robí si, čo chce, čo jej vyhovuje. To bolo aj počas toho prvého
vyšetrenia. Ale vo vzťahu k vierohodnosti vtedy neboli zistené kritériá také, že by sa mali skúmať znaky
tendenčnosti. Ona skôr nespolupracovala, nehovorila. Keď sa jej prvá aj druhá výpoveď z roku 2019
však podrobí obsahovej analýze, ktorá je kritériom pre posudzovanie vierohodnosti, tak táto splnená
nie je, pretože to jej správanie a prístup k vyšetreniu, kedy napríklad uvádzala, že G. H. stretávala,

chodila jej kupovať cigarety, potom povedala, že ju stretla raz do mesiaca. Aj tu, medzi znaleckými
vyšetreniami, nemožno vylúčiť tendenčnosť jej výpovedí vzhľadom na jej osobnostnú charakteristiku.
Znalkyňa zopakovala, že pri prvom vyšetrení nepoužila práve metódu obsahovej analýzy ako kritéria pre
posudzovanie vierohodnosti a nové výpovede poškodenej neboli, preto keď teraz túto metódu použila,
posudzovala znova len výpovede z roku 2019 a v tom nejaký rozpor nevidí. Jej výpoveď za použitia

tejto techniky je relevantná aj v tom čase, keď sa výsluch uskutočnil. Obsahová analýza ako technika
nie je jediná relevantná, ale znalci ju používajú. Znalkyňa si myslí, že je relevantná, pretože vychádza
z charakteristiky osobnostnej, čo je klinická metóda, vychádza aj z nejakej skúsenosti, z intuície,
a táto obsahová analýza má trebárs devätnásť kritérií, ktoré sa týkajú vierohodnosti, ale nie je presne
stanovené, koľko z nich sa považuje za to, že odpoveď je už vierohodná. Výpoveď L. podrobila tejto

analýze a zistila, že z toho množstva kritérií sú pri jej výpovedi zachované tri alebo štyri kritériá a z 19,
ktoré sa posudzujú, je to veľmi málo na to, aby mohla konštatovať, že výpoveď L. je vierohodná. Túto
metódu ale pri prvom vyšetrení nepoužila. Tie kritéria sa opakujú v jej výpovediach a keďže celková jej
výpoveď je menej pravdepodobná, ani toto nie je v podstate isté, ale ona tie kritéria (3 – 4) dokáže stále
spĺňať. Použitie metódy SVA – CBCA je vždy na zvážení psychoterapeuta, psychológa, ale nestretla sa

s názorom, že sa táto metóda odporúča použiť pri deťoch, ktoré sú obeťami sexuálneho násilia. Stále
však platí, že táto metóda nie je jediná. O. L. sa aj pri pamäťovom teste ukázalo, že má naakumulované
konfabulácie, že jej osobnostný vývin, z ktorého niektoré prejavy by sa dali vysvetliť aj vekom, tak trebárs
u štrnásťročného dievčaťa sa to už posudzuje prísnejšie. Znalkyňa uviedla, že Zdenka ani pri druhom
znaleckom vyšetrení nebola ochotná rozprávať. Tvrdila, že si nepamätá ani na to, kedy sa to stalo, ani

okolnosti prvého znaleckého vyšetrenia, ale v rámci rozhovoru sa opakovala záležitosť okolo nohavíc.
Raz to boli nohavice, potom tričko a pri znalkyni uviedla, že už nevie, čo to bolo. Veci si nepamätala,
alebo zahmlievala. Pri rozhovore zaznamenala aj ambivalentné tvrdenia, napr. o počasí povedala, že
bolo aj tak, aj tak, aj zamračené, aj nie. Tie odpovede neboli jednoznačné a jasné. Najzásadnejší rozporsi však znalkyňa všimla pri osobe obžalovanej, ktorú aj pozná, aj nie a pri nohaviciach, kde dodnes
nevie, koho nohavice to boli. Tú výpoveď pri vyšetrení ovplyvnila osobnosť L., nepovažuje to za dôležité,
za potrebné. Chce sa tomu vyhnúť. Je to prejav jej disharmonicky vyvíjajúcej sa osobnosti. Nemyslí

si, že jej správanie mohlo ovplyvniť to, že bola k nej predvedená policajtmi, lebo tá spolupráca bola
problematická už od začiatku. Na vyšetrení sa aj dohodli, telefonovala, že príde. Raz so starou matkou
prišla, ale odišla skôr, lebo stará matka povedala, že odchádzajú, lebo nemajú sa ako dostať domov.
Jej správanie a správanie bolo zvláštne. Nenaznačovalo to, že by to chceli vyriešiť. Potom sa s ňou
dohodla, že príde sama, no volala jej, že sa jej pokazil telefón a nemala peniaze na cestu. Dohodla

si ďalší termín, no zas neprišla. L. nerešpektovala predvolania a predvedená bola len na dokončenie
vyšetrenia, takže znalkyňa si nemyslí, že táto okolnosť mala vplyv. Nemyslí si, že priebeh žalovaného
skutku nebol pre ňu traumatizujúci. Vychádza z jej správania sa v čase prvotných výpovedí aj z terajšieho
správania a nevšimla si, že by ju to nejako zasiahlo. Je to súčasť jej disharmonického vývinu, táto
etapa jej života. Keď ju vyšetrovala prvýkrát, zdalo sa jej, čo aj popísala v znaleckom posudku, že
keď L. pociťuje tlak, tak neodpovedá, že to zodpovedá jej veku. S odstupom času si však nemyslí, že

vyšetrovanie skutku policajtmi na nej zanechalo nejakú hlbšiu stopu ani teraz, ani vtedy. Celá výpoveď
L. je len odpoveďami na otázky, niečo spontánne tam nebolo. Vzhľadom na vek Zdenky do istej miery
je pre jej vek možná obsahová chudobnosť, neštruktúrovaná rečová produkcia, kvantita údajov, avšak
v celkovom kontexte to nie je typické. L. je stále dieťa, nie je to pre ňu príjemné, pre ňu to nie je dôležité,
nachádzalasavprostredíďalšíchnepoznanýchľudíatoakosastýmvtedyvyrovnala,bolozrozumiteľné

pri jej prejavoch, ale jej intelekt je dosť dobrý na to, aby si dokázala uvedomiť dôsledky všetkého,
a napriek tomu nespolupracuje. Jej intelektová kapacita, aj keď je z prostredia menej podnetného alebo
nejakým kultúrnym spôsobom možno pre ňu menej bohaté, postačovala na to aj s ohľadom na to, čo jej
poskytovala škola, bola vtedy na internáte. Bola vnútorné sýtená aj iným ako domácim prostredím a bola
schopná v rámci svojho intelektu konať tak, aby zo situácie profitovala v tom zmysle, že sa niekam mohla

osobnostne posunúť oproti domácemu prostredia. Jej jazykové schopnosti sú v poriadku. Veľmi dobre
rozumie, keď chce. V popredí celého jej osobnostného vývoja je disharmonicky vyvíjajúca sa osobnosť,
takže celé sociálne zázemie a celý spôsob jej života len dotvára jej disharmonicky vývoj jej osobnosti. Ale
to nemá dopad. Ona svojou osobnosťou a život, aký vedie, nie je dôsledkom tých okolností žalovaného
skutku, je to jej prirodzenou súčasťou formovania jej osobnosti. Znížená známka zo správania nemusela

byť len kvôli tej udalosti. Možno by bola znížená kvôli nejakým iným okolnostiam, ktoré by sa udiali.
To sú však hypotézy. Za tie tri roky sa nikam neposunula, nevyužila profit, ktorý sa jej ponúkal, iné
prostredie internátu a aj skutku. Mohla sa vymaniť zo spôsobu fungovania života. Mala možnosť sa
posunúť, ponúkol je to internát. No ona sa vrátila, možno ešte hlbšie tam, odkiaľ na internát prišla, hoci sa
ju škola snažila vytiahnuť. Má potenciál, no nevyužila to. Nevie, prečo nepovedala L. motív. Ani znalkyňa

ho nevie. Tvrdila, že to chcela len vyskúšať. Je to možný motív, ale môžu byť aj iné motívy. Motív skúšky
považuje u jedenásťročného dieťaťa za zvláštny, nie úplne typický. Možno u trošku staršieho dieťaťa
by taký motív obstál. Ale L. nevedela ani vysvetliť, prečo mala droga stáť 15,00 Eur. Pôsobí to skôr
zahmlievajúcim dojmom. Čokoľvek ju mohlo viesť k tomu, že by prípadne niekoho chránila. To sú ale
hypotézy, či vôbec niekoho chránila, či šlo o protektívny motív. Úlohu mohlo zohrať aj prostredie alebo,

že zistila, čo to všetko spustilo, čo sa udialo. Mohla byť ovplyvnená aj zásahom niekoho alebo niečoho
zvonku, mohlo, no nemuselo. Znalkyňa nevie, prečo mohla L. pri výsluchu označiť G. H.. Teraz pri tom
druhom znaleckom vyšetrení jej Zdenka povedala, že v miestnosti bolo dvanásť ľudí a kamera a že
policajti spomenuli meno G. H. a ona si myslela, že už to vedia, tak to nejako vysvetľovala, ale v nejakej
inej výpovedi, tuší jej matky, ale potom aj neskôr jej samotnej pred znalkyňou L. naznačovala, ako keby

jej to malo byť podsunuté. Ale je to zvláštne, lebo sama tiež povedala, že si myslela, že to už vedia. Takže
na jednej strane si myslela, na druhej strane jej to malo byť podsunuté. Nie je to zrozumiteľné. Nevie
to interpretovať. Explicitne ona povedala, že to meno povedali policajti. Je to v rozhovore so Zdenkou
v prvom znaleckom posudku.

Všeobecná vierohodnosť súvisí s mentálnymi schopnosťami, s percepčno-kognitívnymi schopnosťami.
Toznamenáto,čimádostatočnéintelektovéschopnosti,čojeschopnásasústrediť,čifungujúpamäťové
schopnosti. Samozrejme, je to aj neprítomnosť závažného duševného ochorenia, ktoré by narúšalo
kontakt s realitou. Čiže človek je schopný veci vnímať, vyhodnotiť, interpretovať takým primeraným
spôsobom, primeraným veku, bez patologických vstupov alebo kvalít. Je to schopnosť vypovedať

a preukazuje sa to, že človek má dostatočnú kapacitu na to, aby vedel veci vnímať ako väčšina ľudí
a vyhodnotiť ich v zhode so skutočnosťou alebo ako to vníma väčšina ľudí.Špecifická vierohodnosť znamená, že človek je schopný zmysluplne fungovať a konať, jednať. Súvisí
s nejakou priamo posudzovanou skutočnosťou, okolnosťou, ktorú človek prežije a schopnosťou
interpretovať ju potom vierohodným spôsobom alebo spôsobom čo najpravdepodobnejším ku

skutočnosti.

Špecifická vierohodnosť je závislá na všeobecnej vierohodnosti, ale môže sa napr. u psychotického
pacienta stať, že všeobecná vierohodnosť je znížená, pretože takí pacienti majú narušenú pamäťovú
zložku alebo kontakt s realitou nie je v poriadku, avšak špecifická vierohodnosť viažuca sa na konkrétnu

situáciu je zachovaná. Napríklad schizofrenik má narušený kontakt s realitou, ale konkrétnu udalosť,
ktorú zažil, možno nie je schopný hlbšie prežiť, ale mechanicky je schopný ju zreprodukovať. Rovnako
je to aj u mentálne retardovaných. V tomto konkrétnom prípade Zdenky je všeobecná vierohodnosť
v súlade so špecifickou. Jej mentálne schopnosti sú veľmi dobré, dokáže veľmi dobre kontrolovať to,
čo povie, čo chce. Je otázkou hypotetickou, či by výsledok špecifickej vierohodnosti u Zdenky bol iný
v čase, keď mala 11 rokov ako v čase, keď má 15 rokov. Možno za iných okolností, s odstupom času

– napríklad dvoch dní, kedy bola tá výpoveď urobená, by to prinieslo nejaké svetlo, možno, keby bol
výsluch robený v iných podmienkach, možno by tá výpoveď bola obsiahlejšia, zmiernejšia. Za istých
podmienok to mohlo byť aj inak, no sú to hypotézy. U L. zistila len psychopatológiu osobnosti. Nejedná
sa o nejaké pravé duševné ochorenie, ktoré by bolo v kategorizácii chorôb. Je to len o jej osobnosti.
Niektoré zložky má vyvinuté menej, niektoré viacej, napr. je precitlivelá, je zameraná na seba. Chýba

jej však empatia. Osobnostné charakteristiky vyvážané nie sú, je to disharmonický vývin. Ona sa hlbšie
nezamýšľanadtým,čorobí,naddôsledkamisvojhokonania.Fungujenamomentetuateraz,nazáklade
toho, čo jej vyhovuje. Jej správanie môže byť účelové, tendenčné. Ak jej raz vyhovuje niečo, tak to
urobí, ale ak sa to zmení, že jej niečo iné bude vyhovovať, tak aj o desať minút urobí pravý opak.
Tie jej osobnostné charakteristiky však nedosahujú hranicu choroby, ktoré by bolo treba liečiť. Rodinné

faktory sa u L. podieľajú na disharmonickom vývine, je to komplex vrodených a aj získaných vstupov,
ktoré sa posudzujú. Čo sa týka rodinnej anamnézy, znalkyňa vychádzala z informácií zo spisu a zo
svojich vlastných skúseností, keď komunikovala s mamou alebo starou mamou. Vzťah L. s matkou
je ambivalentný. Ona s ňou nemá nejaký zásadný problém, ale vzťah je ovplyvnený samotnou L.,
ak ona chce, je všetko v poriadku, ale ak sa jej niečo nepáči, tak to ovplyvní aj jej vzťah s matkou.

Dokáže sa na mamu hnevať, ale to sa vzťahuje na ktorúkoľvek autoritu. L. nie je schopná hlbších citov,
zatiaľ, a za bližšie osoby ona považuje mamu, starú mamu a spomínala aj starého otca. Znalkyňa sa
nevedela vyjadriť, nevedela to ani potvrdiť, no rovnako ani vyvrátiť, že by L. chcela niekoho chrániť. Pri
prvom znaleckom skúmaní použila dotazník, ktorý s odstupom času zopakovala a v ňom (prvom) L.,
predpokladáževďakasvojímintelektovýmschopnostiam,dokázalaodpovedaťasitak,akosaočakávalo

a tam sa jej tendenčnosť neodrazila, no teraz tie kritériá boli hraničné. Pri druhom vyšetrení síce
viacej spolupracovala, ale bola ako keby v takej opozícii. Prejavila sa aj menej kontrolovane. Predtým
neodpovedala, teraz znalkyni pri vyšetrení povedala, že teraz sa s ňou o tom baviť nebude, nechce
o tom hovoriť. Pôsobila takým stenickejším spôsobom. Môže to súvisieť aj s jej vekom, ale aj s inými
faktormi. Pri osobnostnej štruktúre L. sa možno ťažko spoľahnúť na to, ako to ona hovorí, čo je naozaj

pravda. Zdenka si s odstupom času, ale aj vekom, uvedomuje dosah svojich skutkov. Na začiatku si to
ona neuvedomí, až neskôr. Je impulzívnejšia, reaguje menej premysleným spôsobom. No s odstupom
času si to vyhodnotí a preto aj tak môže hovoriť. Obrazovo-zvukový záznam dokresľuje L.. Je však ťažko
vyhodnotiť jej správanie na zázname nielen z dôvodu veku (11 rokov), ale aj z dôvodu, že ide o ťažko
štruktúrovanú osobnosť. To, že ona neodpovedá, je evidentné, že jej to je nepríjemné. Či je to pre to, že

klame, alebo pre to, že jej to je nepríjemné, to je veľmi ťažko posúdiť. Ale je to naozaj situácia, v ktorej
sa možno nevie, ako sa má správať, je to pre ňu nové. Uvedomuje si, že čokoľvek urobí, môže to mať
nejaký význam. No je to pre ňu nová situácia, nevie, ako sa má v nej správať. Z hľadiska neverbálnej
komunikácie svojím zjavom počas výsluchu aj vyšetrenia bola sebaistá. Uvedomovala si, že sa tomu
nevyhne a chcela to mať z krku. Vedela, že potrebuje vyhovieť, byť po vôli, ale nechcela to. Ona sa

sama bila v týchto pocitoch. Vystupovali aj známky disharmonickej osoby. Niektoré veci sú jej jedno,
bola odmeraná, bola v opozícii napriek tomu, že formálne spolupracovala a keď jej pohár trpezlivosti
pretiekol, tak už na konci výsluchu to dávala najavo (napr. „koľko ešte“). Bola to schopná aj verbalizovať,
žemátohodosť,žesajejnechce,bolaužoveľasebapresadzajúcejšiasa.Vporovnanísvýsluchompred
vyšetrovateľom bola už L. miernejšia, ale skôr vedela povedať, že na to odpovedať nebude, že jej to je

nepríjemné. Keď ju niečo bavilo, tak sa tomu venovala, robila to s chuťou. Jej trpezlivosť a samostatnosť
kolísali.Znovusaprejavilijejosobnostnécharakteristiky.Vpamäťovomtestesakonfabulácievyskytovali
vo väčšej miere oproti tomu, ako to bolo predtým, hoci u jedenásťročného dieťaťa by to čakala v tom
prvom vyšetrení. Istý počet konfabulácií je prirodzený a prípustný, ale vtedy (pri prvom) sa nevyskytli,vyskytli sa až teraz. Je to viditeľnejšie, ako to bolo vtedy. Vtedy sa nevyskytli, teraz ich viac. Je to možné,
že tieto sa predtým nevyskytli, lebo komunikovala prevažne neverbálne. Je možné to pripustiť. Taktiež
je možné, že keby vtedy komunikovala viac, tak by aj vtedy už boli výsledky iné. V posudku je vždy

popísané, ako L. prišla, v koho sprievode. Vždy prišla so zákonným zástupcom, ale na vyšetrení bola
sama. Neurotický vývin u nej nebol konštatovaný. L. nefunguje fantazírujúcim spôsobom, skôr myslí
racionálne. Nič fantazijné tam nebolo.

Čo sa týka vierohodnosti, v prvom posudku sa tejto otázky dotkla len tak, že ju kontaktoval vyšetrovateľ,

aby to bolo uvedené. Dnes by to už tak neurobilo. Vyšetrenie vierohodnosti má byť brané ako doplnok
k prvému znaleckému posudku, pričom zohľadnila časové kritérium medzi prvým vyšetrením a druhým
vyšetrením, ktoré sa realizovalo na dvakrát. Pracovala len s tou výpoveďou L., ktorá sa nachádza vo
vyšetrovacom spise. Ťažko povedať, či si Zdenka uvedomovala dôsledky, keď povedala, že drogu našla
nazemi.Prvotnejutoanipodľaznalkynenenapadlo.Neuvažovalanadakýmikoľvekdôsledkami.Kresbu
postavy už nerealizovala, nebolo to podľa nej potrebné, nemalo by zmysel ju opakovať, vzhľadom na

osobnosť L.. L. bola emočne zaostalejšia a stále taká je. Podrobovala L. intelektovému testu, ktorý je
výstižnejší, komplexnejší, preto nepovažovala za potrebné dopĺňať ho kresbou postavy

Znalkyňa F. L. C. predniesla závery znaleckého posudku č. 067/2019 (č. l. 213 – 241) v súlade s jeho
písomným vyhotovením, pričom na jeho záveroch zotrvala a zopakovala, že u obžalovanej zistila abúzus

viacerých psychoaktívnych látok s preferenciou metamfetamínu (pervitínu). Známky závislosti zistené
neboli. U obžalovanej nezistila dôvody pre vyšetrenie duševného stavu, pretože znalecký posudok bol
zameraný na zistenie závislosti, kedy takú otázku v posudku nepovažuje za vhodnú. Konkretizovala, že
pri vyšetrení, ktorými mala dokazovať závislosť, nezistila nejaké prejavy správania, reagovania, ktoré
by nasvedčovali tomu, že obžalovaná trpí nejakou duševnou poruchou, ktorú by bolo treba vyšetrovať.

Bolo to štandardné vyšetrenie podľa otázok zadávateľa. Obžalovaná prišla sama. Znalkyňa využila
rozhovor a mala k dispozícii zdravotnú dokumentáciu, čo boli pre ňu podklady, ktorými sa riadila.
Vyšetrením zistila, že obžalovaná napriek užívaniu látok nespĺňa také kritériá, pri ktorých by mohla byť
vyslovená závislosť. Psychoaktívne látky zneužíva, preto konštatovala abúzus. Konzultácia zdravotnej
dokumentácie obžalovanej nie je s jej lekárom F. O. možná, lebo ten už podľa jej vedomosti nežije.

Mala k dispozícii vyšetrovací spis, takže mala vedomosť o priestupkoch či trestoch. Duševný stav by
odporúčala vyšetriť v prípade, ak by vlastným vyšetrením zistila, že vyšetrovaný trpí takou duševnou
poruchou, ktorá by mohla mať vplyv na rozpoznávacie a ovládacie schopnosti. Nemá vedomosť, či
v čase skutku bola obžalovaná pod vplyvom nejakej drogy, podľa nej by to ani nemalo vplyv vzhľadom
na to, že zistila abúzus, nie závislosť a nezistila žiadnu známku duševnej poruchy.

Svedkyňa H. M. vypovedala, že so G. H. sú spolužiačky zo základnej školy. Odvtedy sa párkrát stretli,
no nestretávajú sa. Pozdravia sa, to je všetko. Dcéra Zdenka je na internáte, teraz už aj cez víkendy.
Dcéra so G. nikdy nebola v styku, takže pochybuje, že by G. jej dcére dačo dávala. Prvýkrát jej dcéra
vypovedala, že to našla na staničnom chodníku, na zemi a že nevedela, čo to je. Dala to do vrecka

a až na internáte, keď si dávala veci do skrine, jej to vypadlo. Len ju potom policajti vypočúvali v škole,
ona sa bála a nebola pri nej svedkyňa, bol tam zástupca riaditeľky P. H.. Pýtali sa jej, či jej to náhodou
nedala G. a ona ani vedela, o akú G. sa jedná. A aby mala jej dcéra pokoj, tak odpovedala áno. Aj H. jej
povedal, že L. sa bála a že sa jej prví policajti pýtali, čo to nebola G.. Nevedela ani, o koho sa jedná. Je
presvedčená, že jej dcéra drogy neberie, je ochotná ju dať aj na testovanie a o G. nevie. V čase skutku

bola L. cez víkendy u jej mamy, u starkej. Svedkyňa pri skutku nebola a ani pri výpovedi svojej dcéry.

Zdenka má teraz trinásť rokov (v čase výsluchu matky dňa 07. 10. 2020). Dcéru vypočúvali v škole samú,
bol tam len H.. Dcéra mala plakať a pýtať si mamu, ale ju nezavolali. Ďalší krát za ňou prišli, že chcú od
nej výtery. To im ale škola nedovolila, lebo to malo byť za prítomnosti matky. Zopakovala, že L. sa bála

a oni sa jej sami pýtali na G., tak dcéra odpovedala áno. V čase skutku sa L. cez víkendy zdržiavala
u starej mamy. V tom čase sa svedkyňa rozišla s priateľom a odišla aj z bytu, tiež chodila k mame na
nejaké dve, tri hodinky, tak sa vtedy rozprávali so L.. Vzťah by hodnotila ako dobrý. Rozprávali sa, ako
sa má, čo robí. Chodila aj do školy. G. pozná zo školy, to už bolo dávno. Nebývajú od seba ďaleko, tak sa
aj stretli, keď boli vonku s deťmi, povedali si čau. Dávno, ešte pri prvom dieťati, jej dala G. nejaké detské

veci. Okrem týchto detských vecí od G. nič nekupovala. Nevie, či L. mohla vedieť, kde G. býva, nebola
s ňou v styku, ani ju nepoznala. G. mohla jej dcéru L. vidieť v jej prítomnosti, mohli sa vtedy aj pozdraviť.
G. býva na Elbe, na ulici ČSA. Je to bytovka. Má to asi tri poschodia, je tam voľný vstup. Svedkyňa bola
u G. vtedy, keď mala prvé dieťa, asi v roku 2015. Nevie, či mala nejako označený byt. Tie veci mala G.v pivnici. Svedkyňa o G. nevie, ako žije, či je zamestnaná. Vie, že mala jedného priateľa, potom sa s ním
rozišla, mala ďalšieho. Vie, že G. má tri deti. Stretávali sa aj v meste, nevie, z čoho žije G.. Svedkyňa
má štyri deti, ona bola doma s nimi. O G. sa nezaujímala. L. do Elby chodila aj sama. Priateľ svedkyne

má sestru, ktorá má dcéru vo veku L., tak sa tie dve stretávali na Elbe. Nevie, na ktorom poschodí býva
tá kamarátka a ani G., ona na Elbe nebola. L. dával peniaze starký a aj sestra svedkyne jej niekedy
dala. Svedkyňa L. peniaze veľmi nedávala, lebo fajčila. Tak jej radšej sama kúpila veci. L. drogy určite
nebrala ani predtým, ani teraz. Svedkyňa je so sestrou L. v dobrom vzťahu. L., dcéra svedkyne, chodila
za jej sestrou do domácnosti časti, lebo aj ona má dcéru v Zdenkinom veku. Takže dosť často tam L.

bola. Jej sestra má priateľa, volá sa P. R.. Svedkyňa k svojej sestre za prítomnosti R. chodila málo.
Sestra býva blízko. Svedkyňa nepoužila mobil R., použila sestrin telefón. Nevie, či má sestra s R. jeden
telefón, alebo každý má svoj. Svedkyňa z mobilu R. G. určite nepísala SMS. Svedkyňa neberie drogy,
ani nepredáva drogy. G. má brata O.. Slovo pumpa nevie, čo je, napadne ju, že je to na bicykel. Iný
význam nepozná. Nevie sa vyjadriť, čo o nej hovorila G. z počutia. Od doby, keď sa u L. našla droga,
sa so G. nevidela. U L. sa našiel biely prášok, jej to ale neukázali, nevie, čo to bolo. Iba jej povedali,

že je to biely prášok a že to ide na rozbor, ale nevidela ani papier, či to boli drogy alebo nie. Vraveli, že
to mala mať vo vrecku, odkiaľ to vypadlo. Nevie, ktoré to boli rifle, nevie, komu patrilo, ale mohli to byť
aj jej rifle. S dcérou sa o tom už vôbec nebavila. Nenapadlo ju to sa jej to pýtať, doma sa veci neperú,
perú sa na internáte. L. nosila domov len to, v čom prišla z internátu. Doma mala iné veci. Nebavila sa
s ňou o tom L., nevie, aké rifle to mali byť, z ktorých to malo vypadnúť. H. jej povedal, že sa našiel biely

prášok, že nevie, čo to je, či to nie je droga. Svedkyňa mu povedala, že podľa nej to nie je droga, že nech
si robia, čo chcú, že jej dcéra drogy neberie. To, že by to mohol byť pervitín, povedala riaditeľka školy.
Sestrin alebo R. mobil vôbec nepoužívala. Svoj mobilný telefón v čase skutku mala, bol to mobil priateľa.
Svedkyňa poberá rodinné prídavky a naposledy robila v reštaurácii. Pred pojednávaním nehovorila ani
so G., ani s nikým iným. Nevedela, že pojednávanie bude. O L. sa zaujíma, aktuálne u mamy býva ona

so štyrmi deťmi a aj jej brat s deťmi a priateľkou. Dôvodom umiestnenia L. na internát bolo jej správanie,
bola drzá, fajčila. Chodieva aj do školy, kde jej povedali, že L. nie je sprostá, že raz je dobrá, učí sa
a potom má aj dni, kedy len mávne rukou, že ju to nezaujíma. Keď sa jej svedkyňa niečo pýta, L. je drzá,
neodpovedá. L. nezvykne klamať.

L. chodievala do Elby pred skutkom, lebo potom jej zakázali sa stretávať s tým dievčaťom, chodila s ňou
do Žiaru, priateľa mala, tak jej to radšej zakázala, fajčila aj vtedy. Keď bola na internáte, nevie o tom, že
by chodila do Elby. Keď išla po ňu cez víkend, tak povedala aj H., že bude s ňou, že nikde nebude. Keď
jej mama volala, že L. nie je doma, tak volala sestre a tam bola. Takže celý víkend dakto s ňou bol. Doma
sa L. pýtala na tú drogu, či ju ozaj mala od G. a L. jej povedala, že vôbec nie, že na ňu tlačili a že sa bála.

Možno chceli počuť meno svedkyne, lebo L. mali povedať, že vraj tú osobu má veľmi rada, že jej nechce
ublížiť, tak preto nechce povedať. L. im povedala, že ona nevie, že to našla. Potom išli vonku, asi sa
dohadovať a keď sa vrátili, tak sa jej pýtali, či to nemá od G. a aby mala pokoj, tak to povedala. Svedkyňa
nevidela svoju dcéru L. so G. ani pred skutkom, ani po skutku. L. je samostatná, je veľmi rozumná. Ak
si chce niečo zariadiť, tak sa nebojí, robí sa dospelou. Aj v obliekaní, v maľovaní. L. aj dospelo vyzerá.

Postupom podľa § 264 ods. 1 Trestného poriadku obhajkyňa svedkyňu požiadala, aby vysvetlila rozpor
medzi výpoveďou z prípravného konania (č. l. 175 – zápisnica z výsluchu zo dňa 01. 07. 2019), kde
uviedla, že maloletá L. jej občas klamala, no na hlavnom pojednávaní povedala, že maloletá jej neklame.

Svedkyňa uviedla, že to myslela tak, že rozozná, kedy jej dcéra L. klame, lebo sa jej vtedy napr. smeje
do tváre. Je to na nej vidieť, že klame. A aj keď jej takto niekedy klame, svedkyňa jej povie, že vie, že
klame a má povedať pravdu. V tomto prípade verila, že jej L. povedala pravdu, keď jej povedala, že
od G. to nemá.

Ďalej svedkyňa uviedla, že je pravdou, že nepovolila, aby maloletej L. zobrali moč, pretože tam vtedy
s ňou nebola, nemali na ňu vtedy tlačiť. Nemá s tým problém, bola ochotná, aby sa L. podrobila odobratiu
potrebných vzoriek, no mala tam byť prítomná, lebo bez nej sa L. necítila dobre. Aj pán H. potom
policajtom povedal, že vzorky možno vziať len za prítomnosti matky (svedkyne).

Svedkyňa uviedla, že ona sama drogu či jej blízki nepožili. Vie, že je vedené voči nej trestné stíhanie,
lebo s priateľom išli cudzím autom a nabúrali ho. O jej priateľovi sa hovorí, že berie drogy, tak si ľudia
myslia, že aj ona je taká. Mala predtým priateľa, čo ju aj bil, tak sa s ním rozišla, ale tento je iný. L.fajčí, ale jej nepovie koľko to je, nevie ju ani odsledovať. Nevie, akú mohla mať L. pri sebe hotovosť. Jej
dávajú aj starký a starká, aj sestra jej dá, aj od nej si vypýta. Podľa nej mohla mať najviac tak 10,00 Eur.

Keď L. klame, tak povie „ozaj nie mama“ a svedkyňa vie, že klame, povie jej, aby hovorila pravdu, že jej
to nevadí. Potom L. skloní hlavu, no ďalej sa smeje a presviedča ju, že hovorí pravdu, ale vie, že to tak
nie je. Keď L. neklame, je taká vážna. Svedkyňa to vie rozoznať.

Postupom podľa § 264 ods. 1 Trestného poriadku prokurátor požiadal svedkyňu, aby vysvetlila rozpory:

*č. l. 173 (zápisnica z výsluchu zo dňa 01. 07. 2019) – svedkyňa v prípravnom konaní vypovedala, že
maloletá L. našla striekačku s práškom na zemi, ale ju neužila, len ju schovala, pričom na hlavnom
pojednávaní uviedla, že ju našla na staničnom chodníku, a že bola v striekačke.
Svedkyňa uviedla, že už si to všetko presne nepamätá, čo povedala, viackrát vypovedala a pýtali sa
jej aj na to isté. Niekto hovorí pumpa, iný striekačka. Asi tak označujú ten prášok. Ona pritom nebola.

Dcéra jej povedala, že to našla. Vysvetlila tiež, že striekačku s bielym práškom predsa len videla, lebo
jej to ukázal H., ktorý to od L. vzal, keď to u nej našli a prišiel jej to ukázať s tým, že aha, čo mala tvoja
dcéra. Bola si istá, že to nie je jej dcéry. Bola to striekačka s bielym práškom. Dcéra jej povedala, že
sa jej niekto pýtal, či niekoho nekryje, koho má najradšej. Podľa nej museli len na ňu narážať, lebo L.
otca nemá. Priateľ svedkyne drogy berie. Iní o nej hovoria, že sa zmenila, že nechala bývalého, tak že

aj ona berie drogy.

*č. l. 173 (zápisnica z výsluchu zo dňa 01. 07. 2019) – svedkyňa v prípravnom konaní vypovedala, že sa
obžalovanou kontaktovala vtedy, keď jej sestra volala, čo sa stalo, no na hlavnom pojednávaní uviedla,
že sa s obžalovanou nekontaktovala vôbec.

Svedkyňa uviedla, že asi obžalovanej písala, chcela vedieť, čo sa stalo, lebo jej sestra volala s plačom.
Q. H. tú jednu správu napísala, asi zo sestrinho mobilu. Chcela vedieť, o čo ide. Ona jej ani neodpísala.
Nevie, či ten mobil bol sestrin alebo niekoho iného.

*č. l. 174 (zápisnica z výsluchu zo dňa 01. 07. 2019) – svedkyňa v prípravnom konaní vypovedala, že
rifle, z ktorých vypadla striekačka, boli L.. Priniesla ich domov na víkend. Nosila ich často. No dnes na
hlavnom pojednávaní uviedla, že nevie, koho rifle to boli, možno boli aj svedkyne, lebo L. jej veci často
brala. Tiež svedkyňa uviedla, že domov L. veci na pranie nenosila, len to, v čom prišla a aj doma mala
veci na prezlečenie.

Svedkyňa uviedla, že už si to nepamätá, stokrát sa jej pýtali na to isté. Čo mala vyšetrovateľovi povedať,
že koho asi tie rifle boli, keď ich mala, tak odpovedala, že patrili L.. Zvykla jej brať veci. Povedala, že
tie rifle boli L..

*č. l. 179 (zápisnica z výsluchu zo dňa 10. 12. 2019) – svedkyňa v prípravnom konaní vypovedala, že
používala mobilný telefón patriaci P. R., občas, keď nemala kredit, ale dnes uviedla, že jeho telefón
nepoužívala.

Svedkyňa uviedla, že nevie. Telefón použila u sestry, nevie, či má sestra s P. R. spoločný telefón, odkiaľ

to má vedieť.

Svedkyňa si nepamätala, či nejakú správu poslala. Súd pripomenul svedkyni SMS správy: „pocuj petovi
som povedala ze som si ja dala a dala som ti z pumpi pekne dve barbora.“ a „Ved tam bola jedna dala
som to akurat do pumpi.“. Svedkyňa už na ďalšie otázky neodpovedala vôbec, bola ticho. Uviedla jedine,

že voči priateľovi H. žiadny dlh nemala. Nepamätá si na to.

Znalkyňa O. F. K., O. predniesla závery znaleckého posudku č. 115/2020 (č. l. 659 – 690) v súlade
s jeho písomným vyhotovením, pričom na jeho záveroch zotrvala a zopakovala, že popísala všetky
podklady, ktoré boli k dispozícii a opísala všetky metódy, ktoré využila. Zodpovedala na zadané otázky

a nemá žiadny dôvod meniť svoje závery. Pokiaľ v otázke č. 5 posudzovala špecifickú vierohodnosť
obžalovanej a popísala jedno z kritérií, ktorým je bezrozpornosť voči výpovediam, mala tým na mysli
výpovede iných svedkov zo spisu. Výpoveď obžalovanej a výpoveď poškodenej v istom zmysle považuje
zabezrozpornú,pretožemaloletápoškodenánajprvpovedala,žejejdrogavypadlazmaminýchnohavíc,následne pred vychovávateľom povedala, že drogu našla na chodníku na ulici. Znalkyňa bola aj
pri výsluchu maloletej ako psychológ, aby bol zachovaný postup pri výsluchu maloletej poškodenej
a vtedy neuvádzala nijaké bližšie údaje, prečo si to kúpila, ako k tomu došlo, na čo to potrebovala

a ako to zamýšľala použiť. Boli tam dané rôzne konfúzie, ktoré znalkyňu viedli k tomu, že maloletá
je nevierohodná. Toto však nebolo predmetom jej znaleckého posudku č. 115/2020, no študovala
aj dokumenty, ktoré zo spisu vyplývali a mal k nim prístup. To, že znalkyňa nekonštatuje rozpornosť
medzi výpoveďou obžalovanej a výpoveďou maloletej poškodenej, nevyplýva z toho, že považuje
výpoveď maloletej poškodenej za nevierohodnú. Tú bezrozpornosť vyhodnotila z rozhovoru, z vlastného

vyšetrenia.Maloletápoškodenánazačiatkunepovedala,žebydrogyzískalaodobžalovanej.Ibaneskôr,
keď sa začala celá vec vyšetrovať a boli dotazovaní aj členovia jej rodiny, teda aj jej matka a jej teta,
v tomto bode sa znalkyni zdá (na základe jej skúmania), že poškodená tvrdila, že si drogu obstarala od
obžalovanej. Bolo tam viacero momentov vo výpovedi maloletej. Ak na začiatku maloletá neuvádzala,
že mala drogy od obžalovanej a počas celého vyšetrovania rovnako obžalovaná neuviedla, že by bola
maloletej drogy predala, v tomto spočíva relatívna bezrozpornosť, ktorú znalkyňa uviedla v posudku.

Nevierohodnosť posudzuje z hľadiska obsahovej analýzy výpovedí. Maloletú poškodenú vyšetrovala
jej kolegyňa, ktorá dospela k záverom na základe jej vlastného vyšetrenia, ktoré sú jej odborným
názorom. Znalkyňa s kolegyňou nepolemizuje, len urobila obsahovú analýzu výpovedí obžalovanej tak,
ako to mala k dispozícii a obsahovú analýzu výpovedí maloletej poškodenej a iných svedkov, ktoré
mala k dispozícii zo spisového materiálu a na základe toho sa domnieva, že celkovo, z obsahového

hľadiska,jevýpoveďmaloletejpoškodenejL.M.nevierohodná.Najejzáverymávšetkonejakývplyv,zjej
odbornej skúsenosti vyplýva, že prvotné výpovede majú oveľa väčší, hlbší význam a sú pravdivejšie ako
neskoršie výpovede, v ktorých sa premieta celý kontext, ktorý si, hlavne dieťa, následne uvedomí a ak sa
hlavne týka rodiny a komunity. To, že dospela k svojím záverom o vierohodnosti obžalovanej, nevyplýva
z toho, že považuje výpoveď maloletej poškodenej za nevierohodnú. To je len jeden aspekt. Tam sú aj

iní svedkovia, od začiatku boli vypočúvaní. Boli spísané aj úradné záznamy a prešetrené skutočnosti
od prvotných svedkov, napr. od vychovávateľov. Tam dochádzalo k zásadným zmenám, čo sa týka
výpovede maloletej. Oproti tomu obžalovaná vypovedala konzistentne, že napriek jej drogovej minulosti
a napriek svojím veľkým osobnostným problémom maloletej drogu nepredala. Táto konzistentnosť je
z hľadiska obsahovej analýzy kľúčová, ale sú tam aj isté ďalšie ukazovatele, ktoré popisuje a ktoré

jej vierohodnosť zvyšujú. Je zistená úroveň morálneho povedomia a riadenie sa týmto povedomím
vkaždodennýchsituáciách,ktoréunejdosahujepriemernúúroveň.Pokiaľmáznalkyňasvojedlhoročné,
odborné skúsenosti zúročiť, tak obyčajne v takýchto prípadoch je práve táto zložka, táto schopnosť
verbálneho intelektu býva podstatne znížená. To, že maloletá chcela drogu vyskúšať, je určitý motivačný
faktor, ale takýto motivačný faktor väčšinou nevedie k tomu, že osoba dlhodobo prechováva u seba

takýto predmet alebo látku, ktorú chce vyskúšať. Znalkyňa na základe jej skúseností si myslí, že
u maloletej viedlo k prekvapeniu to, že jej vypadla droga na internáte z nohavíc. Dospela k tomu na
základe toho, ako to najprv opísala maloletá poškodená a ako to opísala jej spolubývajúca. Forenzné
skúmanie špecifickej a všeobecnej vierohodnosti by malo byť viac ako bežné. V našich podmienkach
sa využíva menej v takomto zmysle, ale určite sa využíva, aj keď vierohodnosť je vyskladaná z rôznych

aspektov výsledkov vyšetrení a je hodnotená špecifická aj všeobecná vierohodnosť, ktorá má taktiež
svoj význam. Skúma sa na základe rozhovoru s účastníkom vyšetrenia – s vyšetrovanou osobou, na
základe rozboru intelektu (dlhodobá a krátkodobá pamäť), na základe skúmania epizodickej pamäte
(akým spôsobom a kde začína epizóda, ktorá je predmetná, a kde končí) a vychádza sa aj z toho, či
sú tam prítomné známky porúch myslenia, kedy sa už automaticky žiada aj psychiatrické vyšetrenie,

ataktiežsaposudzujenarušeniekontaktusrealitoualebozachovanietakéhokontaktu(nakoľkoječlovek
pri interpretovaní reality svojský alebo svojvoľný, koľko tam je úzkostí, nakoľko je to ovplyvnené jeho
sociálnou obtiažitosťou). Je tam viacero faktorov a treba sa zaoberať aj konfabuláciami a fabuláciami.
Konfabulácia sa s fabuláciou často zamieňa. Konfabulácia patrí do veľkej patológie, je to patologické
stresovanie spomienok. Toto znalkyňa nezistila. Ale nezistila ani fabulácie, že by obžalovaná išla nad

nejaký obvyklý rámec v opisovaní svojho príbehu. V tomto sú zložky, ktoré bez toho, aby človek
uplatnil obsahovú analýzu výpovedí alebo produkcie, a ktoré mnoho znalcov obyčajne vedie k tomu, že
špecifickú alebo všeobecnú vierohodnosť považujú za zníženú alebo zachovanú. Výpoveď obžalovanej
je skôr vierohodná. Čo sa týka fabulácii u obžalovanej, tieto u nej nekonštatuje. Na základe toho, že
bol u nej zistený emočný a racionálny kontakt s realitou na hranici narušenia, z tohto vo všeobecnosti

sa zvykne odvodzovať, že človek by mohol mať sklon k fabulácii, teda k rozvíjaniu nad jeho koncept,
k zabiehaniu do nejakých iných kontextov, ale celkovo výpovede obžalovanej a jej produkcia počas
psychologického vyšetrenia boli skôr zoštíhlené, skôr bola prítomná tendencia minimalizácie. Výpoveď
obžalovanej z hlavného pojednávania nie je si istá, či ho mala, nevie sa k tomu na hlavnom pojednávanípri výsluchu relevantne vyjadriť. O tvrdenia obžalovanej z jej výpovedí o SMS správach, ktoré si
vymieňala s H. M., sa znalkyňa zaujímala, aj sa jej na to pýtala. Znalkyňa si to všimla, naštudovala
si to. Podľa nej je evidentné pri tých SMS sa snažila vyhnúť tomu, aby pravdivo popísala kontakt,

dôvod a zámer tej komunikácie. Vyhýbala sa tomu. Vždy si vyberá, k čomu sa vyjadrí, lebo predmetnou
záležitosťou bol predaj drog zo strany obžalovanej maloletému dieťaťu a v rámci celého kontextu sa teda
znalkyňa na to aj zamerala. V minulosti obžalovanej sú veľmi závažné udalosti, bola užívateľkou drog,
v súvislosti s tým jej boli odobraté aj deti. Znalkyňa dlhé roky pracovala v poradenských zariadeniach
a vie, aká je rétorika a stratégia, taktika závislých osôb alebo osôb, ktoré patria do drogovej scény,

aj keď sami drogy neužívajú, a prirodzenou, inštinktívnou a prijatou taktikou týchto osôb je povedať
minimum a snažiť sa utajiť toky, kontakty, osoby, množstvá. V tomto kontexte posudzovala výpovede
obžalovanej, lebo zo svojich skúseností vie, že v procesnom postavení obžalovaného sú tieto taktiky
a celková stratégia skôr bežní ako výnimočná. Teda nijakým spôsobom poškodenú nerobí špecificky
nemorálnou alebo zvláštnou s jej drogou minulosťou. Teda ak sa snažila minimalizovať určité informácie
s pohybom drog tak len preto, aby sa uchránila. To, že sa zúčastnila aj na výsluchu maloletej poškodenej

a neskôr posudzovala aj obžalovanú, nemalo nijaký zvláštny vplyv. Zúčastňuje sa výsluchov veľmi
často a popravde si presne výsluch maloletej nepamätá, vie, že bola dvakrát v Kremnici a nemala
posudzovať, kto a ako sa správa a či výpoveď je vierohodná alebo nie. Jej úlohou bolo dohliadať na to,
aby boli dodržané pravidlá pri výsluchu maloletého dieťaťa. Tieto postupy boli dodržané. Z obsahovej
stránky si výsluch maloletej nepamätala, opierala sa o materiály, ktoré dostala. Miera ovplyvnenia je

zanedbateľná. Výhoda by to bola vtedy, ak by bol znalec prítomný aj na vyšetrení maloletého a potom
poverený vypracovaním znaleckého posudku, ale pokiaľ je to len izolovaná, štandardná a profesionálna
prítomnosť, tak to nemá zásadný vplyv na neskoršie pôsobenie psychológa ako znalca.

K tomu prekvapeniu, že jej droga vypadla, tak mala na mysli to, že keď si prečítala výpoveď

spolubývajúcej, ktorá to ako prvá avízovala, tak znalkyňa mala pocit, že ani nevedela, že tam drogu má.
To sú však odborné intuície.

Maloletá svedkyňa U. R. bola vypočutá postupom podľa § 56 a 57 Trestného poriadku (na základe
dožiadania Okresnému súdu Žiar nad Hronom) pred sudcom za prítomnosti obžalovanej, obhajcu

a náhradného obhajcu, orgánu sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately a psychologičky dňa 27.
09. 2024, kedy uviedla, že Je slobodná, bezdetná, je zamestnaná ako pomocná sila v obchode na riadnu
pracovnú zmluvu. Považuje sa za úprimnú, kamarátsku. Žije v spoločnej domácnosti s rodičmi P. R. a
L. M.. Otec je riadne zamestnaný v spoločnosti Ability ako odlievač. Matka nepracuje. Svojich rodičov
považuje za pracovitých, priateľských. Pozná dve L. M., jedna je jej matka a druhá Zdena, mladšia, nar.

XXXX, je jej sesternica. So sesternicou sa pozná veľmi dobre, nakoľko spolu vyrastali od detstva, a to aj
v jednom dome. Svedkyňa s rodičmi a jej súrodencami sa však z domu, kde býval aj Zdenka, odsťahovali
asi pred ôsmimi rokmi. Aj napriek tomu sa s ňou naďalej stretávala raz alebo dvakrát za týždeň. Intenzita
tohto stretávania mohla byť aj v období mesiacov apríl až jún 2019. Väčšinou sa stretávali so L. u ich
starej matky alebo L. chodila aj k nim domov. Kde sa v období mesiacov apríl až jún 2019 stretávali, si

už vzhľadom na odstup času nepamätá. Stretávali sa aj sa stretávajú spravidla bez nejakej konkrétnej
príležitosti. Taktiež sa kontaktovali aj sa kontaktujú vzájomne bez nejakej príležitosti. Bolo medzi ňou a
Zdenkou pravidelné, že si po vzájomnej dohode požičiavali svoje veci v období mesiacov apríl až jún
2019. Sú sesternice a keď sa im niečo páči, tak si to vymenia, požičajú vzájomne. Spravidla si vzájomne
požičiavali tričká, šaty, sukne, nohavice. Kedy presne si takéto veci požičiavali, si už nepamätá, ale bolo

to pravidelne. Po dobu asi dvoch rokov si však už oblečenie vzájomne nepožičiavajú, len, keď príde
Zdenka k nim a prespí u nich, tak jej požičia svedkyňa pyžamu. Svedkyňa nosí veľkosť oblečenia S
a takúto veľkosť mala aj v období mesiacov apríl až jún 2019. V uvedenom období boli aj výškovo aj
veľkosťami oblečenia približne rovnaké so Zdenkou, teda aj oblečenie mali rovnakej veľkosti. Pravidelne
si so L. požičiavali alebo vymenili nohavice, a to aj viacero rôznej farby, rôznej značky, ale presne si

už nepamätá aké. L. jej spravidla veci, ktoré jej svedkyňa požičal, už nevrátila. Vrátila jej len niektoré,
ale sa už nevie vyjadriť, nohavice jej vrátila tu nohavice jej požičala a potom ich nevrátila. Keď jej aj
L. vrátila nejaké nohavice, svedkyňa si už nespomína, ktoré a kedy. Už uviedla, že si po vzájomnej
dohode vymieňali a požičiavali nohavice. Aj keď L. jej to spravidla nevrátila. Svedkyňa to neriešila.
Videla, ako L. nosí jej nohavice. Išlo o bežnú prax. Nemá vedomosť o tom, že by si L. M. vymieňala

oblečenie aj s inými osobami alebo nosila oblečenie iných osôb. Keď potrebovala od L. nijaké nohavice,
tak jej zavolala a ona jej ich odovzdal. Keď svedkyňa potrebovala nejaké nohavice požičať, tak zavolala
svedkyni a prišla si zobrať k nim domov. O tom, že si so L. vymieňali nohavice, má vedomosť mama
svedkyne. Mohlo sa stať, že L. mohla mať jej nohavice najtuhšiu dobu (konkrétne 5 týždňov), pretožeaj teraz sú veci, ktoré jej doteraz nevrátila. G. H. pozná len z videnia, nakoľko sú obe z Kremnice, ale
bližšie ju nepozná. Svedkyňa nemá vedomosť, že došlo medzi G. a Zdenkou k nejakej udalosti. Nemá
vedomosť ani o tom, že by L. M. si v mesiacoch apríl až jún 2019 požičala nohavice od vlastnej matky.

Nemá vedomosť o tom, komu patrila droga, ktorá vypadla L. z nohavíc. Taktiež nevie, či L. v tom čase
mala nejakú skúsenosť s drogami. Rovnako nemá vedomosť ani o tom, že by niekto z rodiny užíval
drogy alebo mal s drogami skúsenosť. Nevie, či scénky na mama alebo jej druh drogy užívali alebo
mali s nimi skúsenosti. Nevie ani o trestnom stíhaní pre drogovú trestnú činnosť. Svedkyňa uviedla, že
s obžalovanou sa pred výsluchom stretla v Tescu a zavolala si ju bokom, lebo chcela od nej vedieť, či

bude na výsluchu. Svedkyňa obžalovanej povedala, že s tým nič nemá. Má informáciu o tom čo sa rieši
medzi obžalovanou a L. M., a to od rodičov, ktorí jej povedali, že sesternici zdanie mali nájsť nohaviciach,
ktoré mala požičané od svedkyne nejaké drogy. O podrobnostiach sa so L. nerozprávala. Nemá s tým
žiadne skúsenosti. Svedkyňa nevie, z akých nohavíc mládok a vypadnúť, nevidela ich a nevie ani či
boli nohavice jej.

Podľa § 263 ods. 1 Trestného poriadku boli prečítané zápisnice o výsluchu:
- svedka V. M. (č. l. 180 – 184)
- svedkyne L. M. (č. l. 185 – 188)
- svedkyne W. M. (č. l. 189 – 196)
- svedka P. R. (č. l. 195 – 199)

Podľa § 268 ods. 2 Trestného poriadku bol prečítaný znalecký posudok:
- odborné vyjadrenie Prezídia PZ, NAKA, Národnej protidrogovej jednotky Bratislava č. PPZ-NKA-
PDJ-3-357/2019-PZ k hodnote drogy (č. l. 209)
-znaleckýposudokKriminalistickéhoaexpertíznehoústavuPZSlovenskáĽupčazodborukriminalistika,

odvetvie toxikológia č. ČES: PPZ-KEU-SL-EXP-2019/1879 zo dňa 20. 06. 2019 (č. l. 203 – 207)
- odborné vyjadrenie č. PPZ-NKA-PDJ-3-357/2019 PZ zo dňa 20. 06. 2019 (č. l. 209)
- znalecký posudok X. V. Y. č. 40/2019 k mobilnému telefónu zn. DODGE model X10 vydanému
obžalovanou (č. l. 285 – 305)

Podľa § 269 Trestného poriadku boli prečítané listinné dôkazy:
- zápisnica o trestnom oznámení P. H. (č. l. 1 – 4)
- zápisnica o vydaní veci s fotodokumentáciou od P. H. (č. l. 5 – 8)
- predbežné vyjadrenie Kriminalistického a expertízneho ústavu PZ Slovenská Ľupča č. PPZ-KEU-SL-
EXP-2019/1879 k druhu drogy, jej hmotnosti, účinnej látke, počtu jednotlivých dávok a prímesí (č. l. 202)

- návrh na doplnenie dokazovania zo strany obhajoby (č. l. 513)
- reakcia prokurátora (č. l. 545, 708)
- návrh na doplnenie dokazovania zo strany obhajoby (č. l. 609, 698, 710, 992)
- pripojenie sa k návrhu na doplnenie dokazovania (č. l. 715)
- protokol o toxikologickom vyšetrení z Úradu pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou k obž. G. H.

(č. l. 309 – 311)
- kópia vyšetrovacieho spisu vyšetrovateľa OR PZ Žiar nad Hronom, odboru kriminálnej polície sp. zn.
ČVS: ORP-26/1-VYS-ZH-2019 pre obdobnú drogovú trestnú činnosť (č. l. 321 – 383)
- lustrácia v informačných systémoch k vlastníkovi telefónneho čísla +XXX XXX XXX XXX (č. l. 394)
- správa z Unilabs zo dňa 26. 10. 2023 (č. l. 1054 – 1055)

- obžaloba prokurátora Okresnej prokuratúry Žiar nad Hronom sp. zn. 1Pv 432/18/6613 zo dňa 13. 11.
2019 na obž. G. H. (č. l. 384 – 388)
- žiadosti vyšetrovateľa k bankovým a iným finančným inštitúciám, lustrácie Úradu geodéziu, kartografie
a katastra nehnuteľností SR a lustrácie v evidencii motorových vozidiel k osobe obž. G. H. (č. l. 395 –
444, 445 – 448, 453)

- informácia z Centrálneho registra exekúcií k osobe obž. G. H. (č. l. 449 – 451)
- správa z Mestského úradu Kremnica k osobe obžalovanej (č. l. 454)
- správa Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Banská Štiavnica, pracovisko Kremnica k osobe
obžalovanej (č. l. 455 – 460)
- správy Sociálnej poisťovne, pobočka Žiar nad Hronom k osobe obžalovanej (č. l. 461 – 463)

- vyjadrenia Centra pre liečbu drogových závislostí Banská Bystrica k osobe obžalovanej (č. l. 464)
- výpis z Ústrednej evidencie priestupkov Ministerstva vnútra Slovenskej republiky (č. l. 465 – 466)
- odpis z registra trestov (č. l. 1160 – 1163, 1167)
- lustrácia Centrálnej evidencie správnych deliktov a priestupkov (č. l. 1160 – 1163)- lustrácia Generálnej prokuratúry Slovenskej republiky (č. l. 1164 – 1166)

Súd odmietol vykonať dokazovanie výsluchom príslušníkov PZ, ktorí vykonávali prvotné vyťažovanie

mal svedkyne L. M.. Taktiež odmietol návrh na vykonanie dôkazov: vykonanie znaleckého dokazovania
analýzou DNA a daktyloskopiou, vypočutie svedka v režime podľa § 136 ods. 2 Trestného poriadku,
opätovné vypočutie maloletej poškodenej L. M. a svedka F. P. H., lustráciami rodinných príslušníkov
maloletej poškodenej a svedkyne U. R.. Podľa názoru súdu uvedené návrhy prekračovali rámec
potrebného dokazovania v trestnej veci. Opätovné vypočutie svedka H. a maloletej poškodenej

nesmerovali k objasneniu veci. Ich cieľom bolo preverenie výpovede maloletej poškodenej, k čomu ale
súd vykonal znalecké dokazovanie. Analýzu DNA a daktyloskopiu na striekačke, ktorá bola zaistená,
nebolo možné vykonať, pretože táto vecná stopa bola zničená. Lustrácie rodinných príslušníkov
maloletej poškodenej a svedkyne U. R. tiež mali za cieľ preukázať, že rodina maloletej poškodenej sa
má dopúšťať protiprávneho konania, čoho (ne)preukázanie však nemalo žiadny súvis s touto vecou.

II.

Žiada sa pripomenúť, že dňa 06. 08. 2024 nadobudla účinnosť novela Trestného zákona zákonom č.
40/2024 Z. z., ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 300/2005 Z. z. Trestný zákon v znení neskorších
predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony, preto je potrebné zohľadniť túto zmenu aj

v právnej kvalifikácii skutku. Vzhľadom na nepatrné množstvo je potrebné skutok právne kvalifikovať
podľa § 173 ods. 1 Trestného zákona, teda ako prečin. Pokiaľ ide o právnu kvalifikáciu, je potrebné vziať
do úvahy, keďže to vyplýva zo znaleckého posudku, aj množstvo účinnej látky, čo je v danom prípade
11,1 %, čo zodpovedá 57 mg, teda nepatrnému množstvu.

Obzvlášť závažného zločinu nedovolenej výroby omamných a psychotropných látok, jedov
a prekurzorov, ich držanie a obchodovanie s nimi podľa § 172 ods. 1 písm. c), písm. d), ods. 3 písm.
b) Trestného zákona účinného do 30. 04. 2022 sa dopustí ten, kto neoprávnene kúpi, predá, vymení,
zadováži, alebo prechováva po akúkoľvek dobu, omamnú a psychotropnú látku, jed alebo prekurzor
alebo kto takú činnosť sprostredkuje, a ak spácha tento čin voči osobe mladšej ako pätnásť rokov alebo

prostredníctvom takej osoby, potrestá sa odňatím slobody na pätnásť rokov až dvadsať rokov.

Prečin neoprávnenej výroby a obchodovania s omamnou látkou a psychotropnou látkou podľa § 173
ods. 1 Trestného zákona účinného od 06. 08. 2024 sa dopustí ten, kto neoprávnene vyrobí omamnú
látku alebo psychotropnú látku alebo neoprávnene obchoduje s omamnou látkou alebo psychotropnou

látkou v nepatrnom množstve, potrestá sa odňatím slobody na jeden rok až päť rokov.

Obžalovaná vyhlásila, že sa cíti byť nevinnou. Aj počas hlavného pojednávania, aj v záverečnej
reči obhajoba smerovala k spochybneniu svedeckej výpovede maloletej poškodenej, čo sa týka
jej vierohodnosti (predovšetkým špecifickej), pretože maloletá poškodená podľa obhajoby nemala

vypovedať jednoznačne, jej neverbálna komunikácia mala nasvedčovať klamaniu. Tvrdila, že okrem
„pochybnej“ výpovede maloletej L. M. obžalovanú z trestnej činnosti neusvedčuje žiadny vykonaný
dôkaz.Navyšepoukazovalanato,žeZdenkamohlasvojouvýpoveďouchrániťinúosobu,napr.jejmatku
H. z drogovej trestnej činnosti. Obhajoba mala za to, že vykonaným dokazovaním nebolo preukázané,
že sa stal skutok, ktorý je obžalovanej kladný za vinu. Skutkovú vetu považuje za nedostatočnú,

keďže nebol zistený, čas či miesto zaobstarania drogy. Neboli zistené dôvody, pre ktoré tak mala
údajne obžalovaná konať. Nebol objasnený motív, pre ktorý L. konala tak, ako konala. Jej konanie
je osamelé. Tvrdí, že za obžalovanou šla sama. Výpovede L. menila. Nevedela obžalovanú opísať.
Nevedela, ako sa dozvedela, že práve obžalovaná má drogy predávať a nevedela, prečo mala stáť
15,00 Eur. Nebolo preukázané, že by L. takou sumou mohla disponovať. Prostriedkami mala disponovať

len sporadicky a použila ich na nákup cigariet a sladkostí. L. pri výpovedi často mlčala – bola ticho
alebo odpovedala „neviem“. Dôkazný prostriedok preukazujúci vinu musí byť jasný a zrozumiteľný
či presvedčivý. Výpoveď L. M. takým dôkazom nie je. Nie je možné obžalovanú na základe tohto
dôkazu uznať vinnou. Ostatné vykonané dôkazy ani nepotvrdili, ani nevylúčili možnosť spáchania
skutku, ale ide o informácie, o ktorých sa svedkovia dozvedeli sprostredkovane. Znalkyňa F. P. D.

sa nad rámec zadania pri vypracovaní znaleckého posudku č. 69/2019 vyjadrila aj k vierohodnosti
maloletej svedkyne, pričom následne nepresvedčivo vypovedala k tomu, ktoré faktory vzala do úvahy,
s ktorými pracovala. V doplnení znaleckého posudku už konštatovala zníženie špecifickej vierohodnosti.
Obžalovanej výpoveď je vierohodná, bola taktiež podrobená znaleckému skúmaniu. V minulosti saobžalovaná drogovej trestnej činnosti dopustila, no svoje pochybenie si priznala. Nemá problém si
priznať chybu. V tejto prejednávanej veci sa však obžalovaná žalovaného skutku nedopustila, trvá na
svojej nevine.

Prokurátor, naopak, poukázal, že maloletá svedkyňa – poškodená L. M. mala v čase výsluchu a aj
skutku 11 rokov. Tvrdil, že obžalovaná vypovedala rozporne o L. M., kedy ju aj nepoznala, aj poznala,
avšak pozná sa aj s jej matkou H. M., teda maloletá podľa jeho názoru musí poznať. Poukázal aj na
dokazovanie týkajúce sa telefónneho čísla +XXX XXX XXX XXX, kedy bolo preukázané, že obžalovaná

komunikovala s matkou maloletej H. M. a predmetom tejto komunikácie bol práve pervitín v striekačke.
Toto nepriamo verifikuje výpoveď maloletej poškodenej L.. Kontakt obžalovanej s drogami vyplýva aj
z oboznamovaného vyšetrovacieho spisu, v ktorej trestnej veci sa vedie trestné konanie Okresným
súdomŽiarnadHronom.SvedokP.H.vylúčilakékoľvekovplyvňovaniemaloletejsvedkyne–poškodenej
policajtmi pri jej výsluchu a aj preto nevníma závažné rozpory vo výpovedi L.. V konaní nebol potvrdený
iný spôsob, akým sa mala dostať droga do dispozície L., iba ten, že si drogu kúpila od obžalovanej. Je

potrebné zohľadniť vek L., časový faktor, rozumovú a duševnú úroveň. Hypotéza o ochrane matky L.
M. samotnou svedkyňou nie je ničím preukázaná. H. M. (aj vzhľadom na to, že bývali s obžalovanou
neďaleko od seba) nemala žiaden relevantný dôvod, aby povedala svojej dcére, aby krivo obviňovala
obžalovanú Z dokazovania vyplynulo, že H. M. a obžalovaná mali pozitívny vzťah. K výpovedi L. bol
vypracovaný znalecký posudok za účelom posúdenia psychologického vyšetrenia. Znalkyňa zotrvala

na svojich záveroch pričom aj po jednotlivých prednesených námietkach obhajoby znalkyňa logicky
vysvetlil svoje závery, ktoré boli pre obhajobu nejasné. L. sa rozhoduje sama, robí to, čo uzná za vhodné.
L. nezvykne klamať, keď nechce odpovedať, skôr mlčí a reaguje neverbálne, vyhýbavo. Všeobecná
špecifická vierohodnosť zachovaná. Pri druhom znaleckom posudku znalkyňa modifikovala svoje závery
v tom smere, že všeobecná vierohodnosť je zachovaná a špecifická vierohodnosť je limitovaná len na

čas, miesto a aktérov skutku. O zníženej vierohodnosti má svedčiť „rozpornosť vo viacerých tvrdeniach“,
avšak podľa prokurátora žiadne viaceré rozpory vo výpovedi L. nezaznamenal. Je pravdou, že L.
neuviedla, ako vedela, že drogy mala predávať obžalovaná, čo, ale predsa neprezentuje žiaden rozpor
vo výpovedí. Zopakoval, že výpoveď L. považuje za konzistentnú. Poukázal aj na metódu SVA-CBCA,
ktorú znalkyňa v doplnení znaleckého posudku využila, ale táto metóda sa má používať výlučne pri

obetiach sexuálnych trestných činov a vyslovenie sa neodporúča používať ju v iných prípadoch, pretože
nemôže zaručiť validitu. Ide o metódu, ktorá je špecificky navrhnutý na analýzu výpovedi zdaniteľných
obetí (poškodených) trestných činov, ktorí vypovedajú o udalostiach, ktoré sú emocionálne nabité
a plné detailov, ktoré sú charakteristické pre závažné traumy spôsobené v dôsledku trestného činu
(napr. dlhodobé sexuálne zneužívanie). Táto metóda sa zameriava na špecifické kritériá, ktoré sa

môžu uplatňovať na detaily o osobných zážitkoch, emocionálnych reakciách a spomienkach, ktoré
vzniknú a sú bežné v prípade obetí trestných činov. V prejednávanej trestnej veci pre Zdenku samotný
priebeh skutku nemusí byť vôbec tak emocionálne nabitý alebo traumatický, čo vlastne povedala počas
výpovede aj znalkyňa, preto aj spomienky na uvedenú udalosť nemusela prežívať tak emocionálne
intenzívne, a preto stručnosť jej výpovede je možné považovať za štandardnú, ničím výnimočnú

skutočnosť pri maloletých svedkoch. Vhodnejšie metódy na zisťovanie vierohodnosť svedka, ktorý
nezažil také emocionálne vypätie, sú posudzovanie internej a externej konzistencie výpovedí, logickosť
a koherencie takej výpovede, kognitívne interview, analýza reči a neverbálnej komunikácie, objektívne
dôkazy, ktorým sa znalkyňa nevenovala vôbec. Podľa názoru prokurátora druhé znalecké vyšetrenie
maloletej kontaminovala skutočnosť, že bola predvedená. Nevyšetreným zostalo aj to, aký vplyv má,

keď znalkyňa vyšetrovala Zdenku ako dvanásťročnú a neskôr ako štrnásťročnú. Výsledkami znaleckého
dokazovanianemožnonahrádzaťdôkazyvovecisamej,resp.voľnéhodnoteniadôkazovzostranysúdu.

Z dokazovania vyplynulo, že maloletej svedkyni – poškodenej L. M. na internáte pri Súkromnom
gymnáziu v Kremnici najneskôr deň pred 18. 06. 2019 z nohavíc, ktoré si vkladala do skrine, vypadla

plastová striekačka s obsahom bieleho prášku. Túto situáciu videla svedkyňa C. H., ktorá sa v danom
čase na izbe na internáte nachádzala spolu so Zdenkou. Túto striekačku svedkyňa Bystrá vzala a až na
druhý deň (18. 06. 2019) ju najprv zrána odovzdala svedkovi Q. M., ktorý ju v ten deň večer (najneskôr
o 20.30 h) odovzdal vychovávateľovi svedkovi F. P. H.. Svedok F. H. následne dňa 19. 06. 2019 podal
trestné oznámenie a striekačku s obsahom bieleho prášku vydal.

Uvedené okolnosti sú nepochybné, vyplynuli z vykonaného dokazovania, pričom tieto okolnosti v zhode
popísali svedkovia Bystrá, M. a F. H. a rovnako vyplynuli aj z výpovede poškodenej L. M. a z listinných
dôkazov (najmä z trestného oznámenia a zápisnici o vydaní veci).Taktiež bolo preukázané [predbežné vyjadrenie Kriminalistického a expertízneho ústavu PZ Slovenská
Ľupča č. PPZ-KEU-SL-EXP-2019/1879 k druhu drogy, jej hmotnosti, účinnej látke, počtu jednotlivých

dávok a prímesí (č. l. 202) a znalecký posudok Kriminalistického a expertízneho ústavu PZ Slovenská
Ľupča z odboru kriminalistika, odvetvie toxikológia č. ČES: PPZ-KEU-SL-EXP-2019/1879 zo dňa 20.
06. 2019 (č. l. 203 – 207)], že v predloženej veci (stope č. 1) – plastovej injekčnej striekačke zn.
Chirana s objemom 2,4 ml so zataveným nástavcom na ihlu – sa nachádzala nehomogénna, sypká
kryštalická látka svetlohnedej farby s prítomnosťou plochých častíc bielej farby o hmotnosti 0,514 g.

Analýzou kryštalickej látky metódou FTIR spektroskopie (GC/MC) bola látka identifikovaná ako zmes
metamfetamínu, metylsulfonylmetánu (MSM, dimetysulfón) a dipyronu (metamizol). Zaistený materiál
predložený na skúmanie 0,514 g kryštalickej látky s obsahom metamfetamínu 11,1 % hmotnostných
(báza) – 57 mg čistej látky zodpovedá 2 bežným jednotlivým dávkam drogy, každá s obsahom minimálne
10 mg absolútneho metamfetamínu vo forme bázy, ktoré sú spôsobilé po aplikovaní ovplyvniť psychiku
užívateľa (konzumenta).

Následne bola vypočúvaná maloletá L. M., ktorá tvrdila, že drogu získala (kúpila) za 15,00 Eur od
obžalovanej G. H., pričom si ju sama bola vziať v mieste, kde býva obžalovaná (ubytovňa T. v Kremnici).
Samotné odovzdanie drogy malo prebehnúť tak, že maloletá mala zaklopať na dvere obžalovanej, táto
mala otvoriť a povedať, by ju počkala vo vestibule, kde jej následne odovzdala drogu („piko“) za 15,00

Eur.

L. M. však (predtým) tiež uviedla, že drogu našla na chodníku a aj to, že nohavice, z ktorých vypadla
droga, nepatrili jej. Najprv tvrdila, že patrili jej matke H. M., ktorá to najprv poprela, no na hlavnom
pojednávaní pripustila, že mohla jej ich L. zobrať. Tiež L. tvrdila, že nohavice boli G. (U. R., sesternica).

Cieľom dokazovania preto muselo byť zistenie, či (aj keď rozlične) L. M. vypovedala pravdivo o tom, ako
sa do jej dispozície droga dostala a od koho takú drogu (sama) získala. Pretože (s výnimkou výpovede
obžalovanej, ak by sa ku skutku priznávala) žiadny iný dôkaz vykonaný v konaní nebol spôsobilý priamo
nasvedčovať vine obžalovanej

Z. L. M. tvrdila, že drogu kúpila za 15,00 Eur od obžalovanej v ubytovni Elba v Kremnici. Pri tom drogu
(podľa vlastného vyjadrenia) nekúpila v čase blízkom situácii (času), keď jej droga na internáte vypadla,
ale už (možno) päť týždňov predtým.

Žiadny z ďalších vypočutých svedkov (F. P. H., C. H., Q. M., H. M., W. M., V. M., L. M., P. R., U. R.)
nebol sám prítomný pri situácii, kedy mala obžalovaná predať maloletej konkrétnu plastovú striekačku
s obsahom pervitínu.

Ani znalecké dokazovanie zamerané na zistenie a analýzu zaistenej stopy nebolo spôsobilé potvrdiť

hypotézu, že drogu L. M., v tom čase jedenásťročnej, predala práve obžalovaná na ubytovni T.
v Kremnici. Dokonca nebolo spôsobilé určiť ani čas, kedy k takej udalosti malo dôjsť. Vecná stopa –
injekčná striekačka s obsahom pervitínu nebola podrobená ďalšiemu skúmaniu, napr. daktyloskopii,
pričom takéto skúmanie už na hlavnom pojednávaní pre zničenie stopy nebolo možné vykonať.

V konaní teda boli vykonávané predovšetkým nepriame dôkazy. Okrem výsluchov svedkov za nepriamy
dôkaz možno považovať aj analýzu mobilného telefónu zn. DODGE model X10, ktorý vydala G. H.
dobrovoľne. Z neho boli zabezpečené odchádzajúce a prichádzajúce správy, z ktorých je zrejmé, že
dňa 11. 06. 2019 v čase o 18:17:10 h G. H. na svoj mobilný telefón prijala správu z telefónneho čísla
+XXX XXX XXX XXX s textom „pocuj petovi som povedala ze som si ja dala a dala som ti z pumpi

pekne dve barbora.“, pričom v zápätí dňa 11. 06. 2019 v čase o 18:17:54 h z mobilného telefónu
patriacehoG.H.bolanatotočísloodoslanáSMSsprávaztextom„Vedtambolajednadalasomtoakurat
do pumpi.“. Lustráciou v informačných systémoch (č. l. 394) bolo zistené, že vlastníkom telefónneho
čísla +XXX XXX XXX XXX je P. R., ktorý mal evidované rovnaké trvalé bydlisko ako svedkyňa H. M.
a zároveň tento muž (svedok) je druhom L. M., sestry H. M.. V tejto súvislosti sa žiada pripomenúť len

to, že obžalovaná uviedla, že predmetom tejto komunikácie s H. M. boli síce drogy, no tie predstavovali
splatenie dlhu vtedajšiemu priateľovi obžalovanej, pričom samotná obžalovaná ešte aj H. M. zavádzala,
že drogy je málo, teda že dlh nebol splatený. Samotná svedkyňa H. M. ku komunikácii nevypovedala,
dlh poprela, no nepamätala si text správ.Ďalej bol v konaní zabezpečený dôkaz (č. l. 309 – 311), z ktorého vyplýva, že najneskôr dňa 25. 06.
2019 nebola u obžalovanej zistená prítomnosť drog, liečiv a iných toxikologických významných látok.

Obžalovaná aj počas hlavného pojednávania tvrdila a výsledkami aj preukazovala, že drogy už neužíva.
Obžalovaná G. H. je trestne stíhaná aj pre inú drogovú trestnú činnosť, vedenú Okresným súdom Žiar
nad Hronom, pričom toto konanie nie je právoplatne skončené (porovnaj č. l. 321 – 383, č. l. 384 – 388).

Znalecké dokazovanie vo vzťahu k osobnosti maloletej poškodenej L. M. ako aj jej vierohodnosti

a rovnako aj vo vzťahu k osobnosti obžalovanej a jej vierohodnosti dospelo k nasledovným záverom:

* Obžalovaná G. H.*

(poznámka: znalecké vyšetrenie sa konalo len raz, znalecký posudok č. 115/2020 vypracovaný O. F.
K., O.)

U obžalovanej G. H. ide o osobnosť ženy vo veku mladšej dospelosti vo vývine, vývin od detstva
komplikovaný: absenciou biologického otca vo výchove, ďalšími partnermi matky, od adolescencie
abúzom drog (hlavne pervitín), partnerskými problémami a následným odobratím troch maloletých
detí, ktoré sú v rodinách otcov. Psychický stav obžalovanej sa zdá byť vcelku stabilizovaný napriek

prebiehajúcim trestným či súdnym konaniam. Intelektová úroveň celkovo orientačne v rámci normy,
osobné pracovné tempo priemerné až rýchlejšie, mierne nerovnomerné; prítomná diskrétne známky
organicity. Verbálna zložka zistená v pásme podpriemeru s výraznejšími disproporciami medzi
jednotlivými schopnosťami. Najvyššie výsledky dosiahla v úlohách zameraný na zisťovanie kapacity
krátkodobej auditívnej mechanickej pamäti (mierny nadpriemer), najnižšie výsledky v oblasti všeobecnej

informovanosti a dlhodobej pamäti (hlboký podpriemer). Morálny úsudok a úroveň socializované
hostí myslenia a prakticky ich každodenných situáciách zistený v rámci priemeru. Senzoricky
aparát intaktný. Rečový prejav s bežnou slovnou zásobou, na podnet reaguje pohotovo, hovorí skôr
stručne. Na všeobecné témy ani k vyšetrovanej veci spontánne nehovorí, na vyzvanie verbalizuje
úsporne. Na otázky k všeobecným témam odpovedá bez výraznejších latencií, zo selektovaním tém.

K vyšetrovanému skutku odpovedá skôr stručne, so zdôrazňovaním svojej neviny a priznávaním istých
predošlých previnení (užívanie drog pred dátumom 18. 12. 2018, nájdenie drog v jej byte políciou). V
štruktúre osobnostných vlastností obžalovanej možno konštatovať plochu nezrelú emotivitu, aktívne,
niekedy aj telesná sebapresadzovanie sa, sebaistotu až k neomylnosti, potrebu kontaktu, optimizmus,
družnosť, aktivitu, podnikavosť, zdieľnosť a pohotovosť. Rovnako výrazná uzavretosť, sebaovládanie,

miernosť, pokoj, spokojnosť, trpezlivosť, až otupelosť a flegmatickosť. Myslenie bez zjavných známok
porúch, jednoduchá naivnejšia konceptualizácia. Emočný a racionálny kontakt s realitou na hranici
narušenia, skutočnosť hodnotí na základe prostého globálneho odhadu, skôr svojsky až svojvoľne,
percepciu ovplyvňuje úzkostlivosť. Nemá sklon k otvorenému agresívnemu správaniu (prítomné je skôr
popieranie vnútornej aj vonkajšej agresivity). Je však dominantná, agilná, s tendenciou rýchlo využiť

príležitosť. Je schopná dávať a prijímať lásku a vytvárať príjemné vzťahy. Vo vzťahoch nepociťuje
uspokojivý pocit spolupatričnosti a dôvery, preto si zachováva vnútornú samostatnosť a oprávnenosť
voči citovým väzbám. Hľadá nezaťažujúce nové vzťahy a styky, lepšie podmienky a možnosti (útek od
problémov). Súčasnú situáciu chápe ako neuspokojivý prechodný stav, potrebuje mať jasný prehľad.
Chce sa vyhýbať sporom, závislosti a starostiam. Je ostražitá, aby sa ochránila pred poškodením a

sklamaním. Prítomné isté známky adaptačných ťažkostí pochádzajúcich pravdepodobne z detstva
(pocity neadekvátnosti, vnútorné napätie), výrazne známky narušenia kontaktu a komunikácie a známky
prežívania bezmocnosti.

Morálny úsudok a úroveň socializovanosti myslenia v praktických každodenných situáciách boli u

obžalovanej zistené v rámci priemeru. Isté sklony ku klamstvu (ju nej hlavne v zmysle značného
zoštíhľovania dát a zatajovania, napr. zdroja a pohybu drogy v nedávnej minulosti) a k alibistickému
spracovávaniu situácie (napr. pripisovanie značnej zodpovednosti obom odporcom svojich troch detí za
jejvlastnéužívaniedrog)možnouosôbprocesnompostaveníobžalovanýchvnímaťakobežnúintuitívnu
ochranu stratégiu, aby jej prípade tiež ako súčasť „kultúry“ užívateľov drog – solidarita medzi užívateľmi,

resp. obava z recipročnej reakcie pri uvedení zdroja. Neboli u nej zistené sklony k domýšľavosti. Jej
sebahodnotenie je vcelku realistické. Považuje sa za zodpovedného, aj keď chybujúceho človeka, ktorý
sa nevzdá, chce viesť zodpovedný a slušný život bez užívania drog.Obžalovaná má isté sklony k skresľovaniu uvádzaných skutočností (hlavne v zmysle ich minimalizovania
alebo vyhýbania sa citlivým témam). Bola u nej zistená istá tendencia disimulovať (zastierať svoje
ťažkosti). Obžalovanej neboli zistené sklony ku konfabulácii (v zmysle patologického skresľovania

spomienok psychotickým procesom). Mohlo by u nej dochádzať istým fabuláciám (rozvádzanie príbehu
nad rámec prežitého); emočný a racionálny kontakt s realitou bol u nej zistený na hranici narušenia.
Vzhľadom aj na zoštíhlenú produkciu obžalovanej však znalec nekonštatoval u nej ani fabuláciu.

Na základe analýzy výpovedí obžalovanej počas jej výsluchov a jej produkcie počas psychologického

vyšetrenia možno označiť splnenie nasledovných kritérií špecifickej vierohodnosti: relatívna
bezrozpornosť voči výpovediam iných svedkov (C. H., Q. M., P. H., H. M. či mal. L. M. – táto prvotne
nehovorila, že kúpila drogu od obžalovanej, ale že jej to vypadlo z maminých nohavíc, resp. že to našla
na ulici, neuvádzala žiadne bližšie motivačné a situačné aspekty údajnej kúpy drog od obžalovanej). O
znížení špecifickej vierohodnosti svet či minimalizovanie dát súvisiacich s vyšetrovaním skutkom (napr.
telefonické kontakty s H. M., drogová scéna v spáde Kremnice). Pre všeobecnú vierohodnosť svedčí

relatívna otvorenosť, ako uvádza (traumatizujúce) dáta zo svojho detstva (odmietnutie zo strany otca,
matky ani ďalší partneri, debaklové partnerstvá, užívanie drog, nájdenie drog ju nej políciou, väzba). Pre
zníženie všeobecnej vierohodnosti svet či zostručnení anamnestických dát (akoby faktografický popis
bez emočnej účasti) a vyhýbanie sa témam súvisiacim s jej relatívne nedávno drogovou minulosťou
(napr. trasy a osoby – od zdroja cez ňu k ďalšiemu príjemcovi), čo je však ju obžalovaný skôr bežné

ako výnimočné. Výpovede a produkciu počas psychologického vyšetrenia obžalovanej možno označiť
skôr za vierohodné (konzistentné v podstatných aspektoch). Dôvodom zníženia jej vierohodnosti môže
byť úzkosť a strach z výkonu trestu odňatia slobody, hlavne po skúsenosti z väzby z júna 2019 a tiež z
predĺženia jej odlúčenia od maloletých detí. V jej prežívaní rezonujú osobné a rodinné témy, za najhoršie
okamihy svojho života označila odobratie detí, jej rodinná identita je narušená (pocit nezaradené v časti,

nedôležitosti v rodine), maloleté deti sú, akoby ponechané samé na seba.

*Maloletá svedkyňa – poškodená L. M.*

(poznámka: znalecké vyšetrenie sa konalo dvakrát – dňa 14. 10. 2019 v Súkromnom školskom internáte

pri Súkromnom gymnáziu v Kremnici, znalecký posudok č. 69/2019 vypracovaný F. P. D. a v dňoch
26. 05. 2022 a 25. 08. 2022 (po predvedení) v Psychologickej ambulancii II. Psychiatrickej kliniky SZU
Fakultnej nemocnice s poliklinikou R. A. B. v Banskej Bystrici doplnok č. 1 k znaleckému posudku č.
69/2019 vypracovaný F. P. D.)

Pri prvom vyšetrení mala maloletá dvanásť rokov a znalkyňa využila nasledovné psychodiagnostické
metódy: psychodiagnostický pohovor, APM (neverbálny intelektový test), PDW (intelektový test),
pamäťovýtestučenia,ROR(projektívnatechnikaosobnosti),JEPI(osobnostnýdotazník),kresbastromu
(projektívna technika osobnosti) a kresba postavy (intelektová skúška a projektívna technika osobnosti).

Intelektové schopnosti L. M. sa pohybujú v pásme populačnej normy, výkony jednotlivých zložiek sú
značne nerovnomerné, s nižším slovným porozumením a lepšími neverbálnymi schopnosťami, čo je
pravdepodobne ovplyvnené nízkym socio-kultúrnym pozadím a prostredím, v ktorom Zdenka vyrastá.
Myslenie je prispôsobené sociálnym pravidlám, sociálnej realite, aj keď orientácia v okolitej skutočnosti
môžebyťproblematickejšia,pretožejejrozhľadjezúžený,praktickejšiezameranýsťažšímpostrehnutím

všeobecnejších súvislostí. Emotivita je menej diferencovaná, menej vyvážená, labilnejšia, vyššie city
nerozvíjajúce sa. Je impulzívnejšia, s intenzívnejším, afektívnejším vzťahom k situáciám, na seba
zameraná, netrpezlivá, sleduje svoje vlastné potreby a ciele, ktoré chce uspokojiť okamžite. Subjektívne
dojmy sú pre ňu dôležitejšie ako skutočná podstata, je nespoľahlivá, ľahkovážnejšia, nedôsledná.
Neistotaaúzkostnejšieprežívanievyplývajúceznezrelostiemočnýchštruktúr,atýmajvlastnejvnútornej

nevyrovnanosti, môžu mať za následok zvýraznenie neurotických prejavov v obdobiach zvýšenej
záťaže. Pri nepríjemnom zážitku nereaguje alebo reaguje neadekvátne. Disharmonicky vyvíjajúca sa
osobnosť egocentrický nastavená, s rysmi teatrality. Pozná iba vlastné hľadisko a nie je schopná chápať
hľadisko druhých, či rozvíjať lepšie vzťahy – zotrváva na daných okolnostiach, jej rozhľad a záujmy
sú zúžené, svet zážitkov šablónovitejší, ašpirácie a nároky vysoké, schopnosť preberať zodpovednosť

nízka. Celkovo primitívnejšie formujúca sa osobnostná štruktúra má málo diferencovane rozvíjajúcu
sa emočnú a charakterovú zložku, nemá sklon trápiť sa. Je ťažšie prispôsobujúca sa, hostilnejšia, s
náznakmi osobnostnej patológie s chýbajúcimi pocitmi viny, nevyjadrenej empatie, citlivosti k druhým.
Pred okolím sa uzatvára, bráni, ale je živá, spoločenská a do istej miery sú u nej prítomné ukazovatelepružnosti, poddajnosti i formovateľnosti v súvislosti s prostredím, v ktorom sa nachádza. Známky
hlbšieho duševného ochorenia toho času nie sú prítomné.

Intelektové predpoklady a schopnosti L. M. sú na veľmi dobrej úrovni, vďaka prostrediu, ktoré ju formuje
a osobnostným charakteristikám vyvíjajúcej sa detskej osobnosti, však nepodáva vždy výkon primeraný
svojim schopnostiam. Rozumové schopnosti sú značne nerovnomerné, zistení mentálny vek dieťaťa
je o niečo nižší, zodpovedajúci fyzickému veku asi osem a polročného až deväťročného dieťaťa.
Pamäťové schopnosti L. M. sú bez patologických kvalít, kontakt s realitou a predmetnou skutočnosťou

je zachovaný. Spoľahlivosť pamäťových funkcií a proces spracovania informácií nie je narušená,
pamäťovývýkonjepoznačenýskôrosobnostnýmicharakteristikamidieťaťa.Preprimeranézapamätanie
si, hodnotenie a reprodukovanie sledovaných a prežitých udalostí, percepčno-kognitívne schopnosti
dieťaťa postačujú. Pri obavách z určitých situácií a okolností, kedy sa Zdenka uzatvára, sťahuje
do vlastného vnútra, v obdobiach zvýšenej záťaže, kedy sa cíti ohrozená, nereaguje alebo reaguje
neadekvátne. Pri nepríjemných situáciách, ktoré nedokáže primeranejšie zvládnuť, v snahe uniknúť z

nich, môže zamlčovať dôležité skutočnosti. Potvrdzuje to jej správanie počas znaleckého vyšetrenia aj
v priebehu objasňovania skutočností týkajúcich sa tohto trestného konania. U L. tendencia sa javiť v
horšom alebo lepšom svetle, ku skresľovaniu výpovedi, nie je na vedomej rovine prítomná a nezisťuje
sa ani na nevedomej úrovni. Sklony konfabulácií taktiež znaleckým vyšetrením nemožno potvrdiť, nie
sú u nej prítomné. Osobnostná štruktúra je pomerne stenická, odolná. L. je sebapresadzujúca sa

až svojhlavá, napĺňajúca predovšetkým svoje záujmy a ciele. V súvislosti s emočnou nezrelosťou a
nevyváženosťou, môže byť ovplyvniteľná a podľahnúť tlaku okolia. Je živá, spoločenská a do istej miery
sú u nej prítomné ukazovatele pružnosti, poddajnosti i formovateľnosti v súvislosti s prostredím, v ktorom
sa nachádza. Nemožno však hovoriť u nej o zvýšenej sugestibilite či manipulovateľnosti, L. sa rozhoduje
sama a robí to, čo sama uzná za vhodné.

Pri odpovedi na zadanie uviesť iné okolnosti, ktoré znalec zistí v priebehu vypracovávania znaleckého
posudku, ktoré nie sú uvedené v otázkach a sú dôležité pre trestné konanie, tento uviedol, že v súvislosti
s pravdovravnosťou výpovedí scénky M. zo dňa 20. 06. 2019 a dňa 21. 06. 2019, konštatovať, že
podstatné fakty, ktoré uviedla, zachovávajú konzistentnosť výpovedí, a možno ich posudzovať ako

hodnoverné. Pri okolnostiach, kde by klamala, skôr nechcela odpovedať alebo reagovala neverbálne,
vyhýbavo. Jej ochota spolupracovať postupom času klesá, jej ľahšie unaviteľná a málo trpezlivá.
Znalkyňa má za to, že ako všeobecná, tak špecifická vierohodnosť týchto výpovedí L. M. je zachovaná.

Po zistení (na hlavnom pojednávaní), že znalkyni nebola v znaleckom posudku položená otázka

vierohodnosti maloletej svedkyne – poškodenej priamo, ale o vierohodnosti odpovedala len na
telefonickú požiadavku vyšetrovateľa, súd ju pribral do konania, aby znalecký posudok doplnila.

Pri druhom vyšetrení mala maloletá štrnásť rokov, pričom prvé stretnutie bolo ukončené predčasne
(pred ukončením vyšetrenia znalcom) z dôvodu odchodu autobusu a na druhé stretnutie bola maloletá

predvedená príslušníkmi PZ jeden deň pred jej pätnástimi narodeninami, kedy znalkyňa dokončila
vyšetrenie a využila nasledovné psychodiagnostické metódy: psychodiagnostický pohovor, PDW
(intelektový test), pamäťový test učenia, ROR (projektívna technika osobnosti), JEPI (osobnostný
dotazník), HSPQ (osobnostný dotazník). V rámci vyšetrenia vierohodnosti využila aj metódu SVA-CBCA
(kritériá posudzovania vierohodnosti).

Pre pripomenutie: výpovede poškodenej z hľadiska všeobecnej hodnovernosti možno považovať za
vierohodné, jej percepčno-kognitívne schopnosti sú dostatočne rozvinuté, duševná psychopatológia
nad rámec disharmonicky vyvíjajúcej sa osobnosti nie je prítomná, kontakt s realitou je zachovaný.
Osobnostné charakteristiky s nerovnomerne formujúcimi sa charakterovými a vôľovými vlastnosťami,

nedostatočnou motiváciou, či tendenčnosťou až možno účelovosťou jej prejavov a správania sa, však
limitujú špecifickú vierohodnosť jej tvrdení vo vzťahu k posudzovanej udalosti. Snaha javiť sa v lepšom
svetle, ktorá môže súvisieť s tendenčnosťou a skresľovaním poskytovaných tvrdení, sa ju posudzovanej
L. M. pohybuje na hranici normy a na vedomej rovine ju preto nemožno vylúčiť. Vo výpovediach L.
počas výsluchov a pri predošlom aj terajšom znaleckom psychologickom vyšetrení je možné uviesť

ako splnené kritérium špecifickej vierohodnosti len konkrétnosť času, miesta a aktérov skutku, bez
schopnosti vysvetliť kontext a motiváciu predmetnej udalosti. O zníženej vierohodnosti svedčí tiež
rozpornosť jej viacerých tvrdení, obsahová chudobnosť popisu celej udalosti, chýba neštruktúrovaná
nárečová produkcia, kvantita uvádzaných detailov, spontánne nepopisuje udalosť, rozhovor, interakciu sobžalovanou, neuvádza jedinečné ani nadbytočné detaily, opis vlastného duševného stavu alebo iných
osôb, neuvádza spontánne opravy a spresnenia vo výpovediach. Celková logická štruktúra jednotlivých
výpovedí založených len na jej odpovediach na položené otázky je málo konzistentná. Splnených kritérií

pre špecifickú vierohodnosť jej výpovede, a to aj s odstupom času (pri terajšom znaleckom vyšetrení),
je veľmi málo, preto sa špecifická vierohodnosť výpovede maloletej svedkyne – poškodenej L. M. javí
byť znížená.
Teda zo znaleckého dokazovania vyplynulo, že aj u obžalovanej, aj u maloletej poškodenej sa špecifická
vierohodnosť javí byť znížená. Bez popísania a vysvetlenia faktorov znalkyňami, ktoré mali vplyv na

výsledok posúdenia vierohodnosti, by sa mohlo javiť, že ani jedna z nich nehovorí pravdu, resp.
nevypovedá pravdivo o skutku, ktorý je obžalovanej kladený za vinu. Zjednodušene by sa mohlo javiť,
že obidve z nejakého dôvodu a v niektorých (alebo aj všetkých) okolnostiach skutku klamú.

Túto časť dokazovania (znalecké posudky o osobnostiach a vierohodnosti obžalovanej a poškodenej)
však nemožno vykladať izolovane od ostatného vykonaného dokazovania a aj od súvislostí, ktoré vyšli

najavo počas hlavného pojednávania.

Je nutné uviesť, že vierohodnosť jediných dvoch osôb, ktoré mohli ku skutku vypovedať a uviesť všetky
podstatné okolnosti, nebola skúmaná ihneď po skutku, ale došlo k jej skúmaniu až počas hlavného
pojednávania, teda s odstupom času. Dokonca u poškodenej s odstupom viac ako troch rokov, kde

je podstatné poznať aj to, že poškodená v čase skutku mala necelých dvanásť rokov a následne
v čase znaleckého vyšetrovania dvanásť rokov a potom takmer pätnásť rokov. U obžalovanej došlo
tiež k posunu v osobnostnej oblasti, kedy začala pracovať a prestala užívať drogy. U poškodenej došlo
k zmene v tom, že z prostredia internátu sa vrátila do domáceho prostredia. Využijúc poznatky znalkyne
F. D., poškodená nevyužila potenciál, ktorý jej ponúkal internát – potenciál zlepšiť sa, potenciál dokázať

niečo, ale vrátila sa do prostredia rodiny, kde jej nie sú ponúkané možnosti rozvíjať sa, pracovať na sebe,
do prostredia, ktoré má limity, no naučila sa v ňom žiť. U obžalovanej možno badať posun k lepšiemu,
u poškodenej skôr stagnáciu či mierne zníženie počtu pozitívnych podnetov, ktoré by mohli jej inak
disharmonicky vyvíjajúcu sa osobnosť posunúť iným smerom, minimálne tým, ktorý jej ponúkol internát
a jeho prostredie.

Aj obžalovaná, aj poškodená pochádzajú z prostredí, ktoré nemožno označiť za ideálne, no ktoré ich
formovali alebo stále formujú. Každá z nich pred súdom alebo v prípravnom konaní vypovedala, čo
uznala za vhodné. Ich postavenie nemožno porovnávať. Obžalovaná osoba v zásade môže hovoriť,
čo uzná za vhodné, nemusí vypovedať pravdivo, môže zavádzať. Napriek tomu obžalovaná G. H.

konzistentne vypovedala ku skutku a po celý čas ho popierala, nepripustila možnosť, že by mohla drogu
skutočne maloletej predať. Priznala sa k svojej drogovej minulosti, no jednoznačne tvrdila, že maloletá
za ňou nebola, drogu jej za 15,00 Eur nepredala.

Maloletápoškodenáobžalovanúoznačilazaosobu,ktorájejdrogumalapredať,nonedokázalavysvetliť,

resp. povedať motív, nevedela, prečo mala ísť za obžalovanou, odkiaľ vedela, že by práve obžalovaná
jej mala predať drogu, prečo mala mať u seba drogu asi päť týždňov, resp. dlhšie (alebo možno aj
kratšie), nevedela popísať, ako vyzerá vstup do bytu obžalovanej, resp. popísala ho odlišne od opisu,
ktorý poskytla obžalovaná. Maloletá však vedela, že obžalovanú pozná jej matka H. M. a do tej istej
ubytovne chodila aj za sesternicou. Teda osoba G. H. jej zrejme nebola úplne neznáma. Je potrebné

skutočne prikloniť sa aj k tvrdeniu, ktoré sa prelínalo vo viacerých výpovediach, že prostredie, kde sa
skutok mal stať, je „malé“ v tom zmysle, že sa navzájom viacerí poznajú, vyrastajú popri sebe, žijú si
síce vlastné životy, no v určitom momente alebo v určitých situáciách sa také osoby stretávajú, majú
možno aj nejaké spoločné záujmy. Zjednodušene povedané, v tomto prostredí si síce ľudia žijú vlastné
životy, no nie sú až také nezávislé, neprepojené so životmi ľudí z toho istého prostredia.

Súd napriek nejednoznačným záverom (resp. záverom neposkytujúcim jednoznačnú odpoveď)
znaleckého posudku a jeho doplnenia F. D. porozumel, že L. M. sa v rámci svojich osobnostných
štruktúr vyjadruje spôsobom sebe vlastným. Jej nekomunikácia či vyhýbavé odpovede nevyhnutne
neznamenajú, že by klamala, hovorila nepravdu. Analýzou jej výpovedí z prípravného konania však

znalkyňa dospela k záveru, že L. nespĺňa viaceré z kritérií, na základe ktorých by mohla konštatovať, že
jej špecifická vierohodnosť je zachovaná. Naopak, konštatovala, že je znížená, pretože L. splnila z kritérií
špecifickej vierohodnosti len konkrétnosť času, miesta a aktérov skutku, bez schopnosti vysvetliť kontext
a motiváciu predmetnej udalosti.Teda samotná Zdenka neposkytla orgánom činným v trestnom konaní produkciu takých udalostí
a skutočností, ktoré by mohli byť preverené či objektivizované. Poskytla iba údaj o osobe, ktorá jej mala

drogu predať – G. H.. Bol zistený dátum, kedy došlo k nálezu zatavenej injekčnej striekačky s obsahom
pervitínu náhodným spôsobom – vypadnutím z nejakých nohavíc, o ktorých sa nepodarilo zistiť, komu
skutočne patria.

Na druhej strane, L. nevedela obžalovanú presne opísať, vedela len, že menila výzor, čo obžalovaná

potvrdila (dĺžku a farbu vlasov, telesnú hmotnosť). L. vedela, kde obžalovaná býva, no jej byt či vstup doň
opísať nevedela. Prečo mala pri sebe 15,00 Eur a odkiaľ, L. tiež nevedela, povedala, že vreckové jedno
alebo dve eurá jej dávali predovšetkým statí rodičia na sladkosti. Jej matka H. M. povedala, že vreckové
L. minula na cigarety a sladkosti. Z dokazovania nevyplynulo, že by si L. šetrila peniaze a mala takú
hotovosť pri sebe na kúpu drogy. Prečo L. vôbec mala drogu nejakým spôsobom získať, nepovedala
nikomu. Skutočnosť, že osobnosť L. sa prejavuje v rámci komunikácie s orgánmi činnými v trestnom

konaní spôsobom, ktorý nemožno označiť inak ako obsahovo chudobný, sám o sebe nemusí znamenať,
že L. nehovorila pravdu, či už o všetkom alebo len o niektorých skutočnostiach (ktoré jej vyhovovali,
pretože ona robí len to, čo sama chce).

Avšak je potom povinnosťou orgánov činných v trestnom konaní získať a zabezpečiť aj také dôkazy,

ktorá nasvedčujú tomu, že L., hoci svojhlavá a sebapresadzujúca sa, vypovedala pravdivo. Na miesto
toho však aktivitu vyšetrovateľa (minimálne pri zisťovaní vierohodnosti maloletej svedkyne) nahrádzal
súd, no už s takým odstupom času, že to mohlo kontaminovať samotné dokazovanie, ako to tvrdil
v záverečnej reči aj prokurátor, kedy mal za to, že skúmanie vierohodnosti L. prebiehalo s odstupom
času, ktorý vzhľadom na jej vek môže mať nemalý význam a navyše aj po predvedení príslušníkmi PZ.

Hoci znalkyňa také ovplyvnenie odborne vylúčila, súd tejto námietke z hľadiska zásady vyhľadávania
rozumie. Avšak práve orgány činné v trestnom konaní boli tie, ktoré opomenuli takúto otázku znalkyni
položiť a znalkyňa k nej nevykonala žiadne vyšetrenie. Potom už ani námietka, že využila metódu SVA-
CBCA, neobstojí. Navyše táto metóda síce vychádza z prípadu, ktorý sa stal v Nemecku v 50. rokoch 20.
storočia a skutočne sa týkal nahlásených prípadov sexuálneho zneužívania, avšak nejde o takú metódu,

ktorá sa výlučne využíva pri obetiach sexuálnych trestných činov (s výnimkou USA, kde je táto metóda
za dôkaz akceptovaná len vo veciach sexuálneho zneužívania detí, nie v iných prípadoch). Túto metódu
akopovinnúsúčasť(bezohľadunadruhtrestnejčinnosti)znaleckéhovyšetreniavierohodnostivyužívajú
v Nemecku, Rakúsku, Švédsku, Švajčiarsku či Holandsku (dostupné na: http://www.cspsychiatr.cz/
detail.php?stat=840).

Z vykonaného dokazovania, teda len z výpovede maloletej L., malo byť zistené, že obžalovaná jej mala
predať pervitín za 15,00 Eur. Výpoveď L. však žiadny iný vykonaný dôkaz nepotvrdil. Jej výpoveď je
neistá a v podstate skutková veta obsahuje už len doplnenie tejto výpovede o miesto, kde sa droga mala
predať, ktoré je zhodné s ubytovňou, v ktorej býva aj obžalovaná.

Ani svedkovia H., M., H., R., R. či rodina M. (W., V., L. D. H.) priamo nevideli, že by obžalovaná niekedy
pred dátumom 18. 06. 2019 predala pervitín maloletej L. M. za 15,00 Eur na ubytovni Elba.

Skutočnosť, že obžalovaná komunikovala prostredníctvom SMS správ s H. M., taktiež nie je spôsobilá

preukázať súvis s prejednávanou vecou. Ak by aj súd pripustil, že predmetom komunikácie (č. l. 285
– 305) boli drogy, jednalo sa o komunikáciu z mobilného telefónu obžalovanej na mobilný telefón P.
R., resp. naopak. Skutočnosť, že H. M. (matka maloletej svedkyne – poškodenej L. M.) v danom čase
bývala na rovnakej adrese ako P. R. (druh L. M. a otec U. R., „švagor“ H. M.), a že ide o osoby rodinne
späté, neznamená, že tieto vzťahy možno považovať za skutočnosti nasvedčujúce predaja pervitínu

obžalovanou maloletej päť týždňov pred dňom 18. 06. 2019 za 15,00 Eur.

Fakt, že voči obžalovanej G. H. je vedené iné trestné konanie pre drogovú trestnú činnosť založenú na
podobných súvislostiach, kde dve osoby taktiež popisujú, ako im G. H. mala predávať drogy, taktiež nie
je spôsobilý nasvedčovať bez pochybností spáchaniu tejto (prejednávanej) trestnej činnosti. Jednak, vec

nie je právoplatne skončená, platí prezumpcia neviny, ktorú si súd váži, a na druhej strane, neznamená,
že ak by aj obžalovaná tak konala raz, že tak musela konať aj dvakrát, teda že by svoje konanie mala
opakovať.Vykonaným dokazovaním nebolo bez pochýb preukázané, akým spôsobom sa pervitín v zatavenej
striekačke dostal do dispozície maloletej L. M. a nebolo bez pochýb preukázané ani to, že Zdenka mala
takýto pervitín kúpiť od obžalovanej.

Výpovede maloletej poškodenej nie sú vierohodné (nie z odborného – psychologického hľadiska),
pretože žiadnym iným dôkazom neboli preverené, neboli potvrdené, neboli preukázané za pravdivé.
Ostali nepodporené ostatnými vykonanými dôkazmi. Tak, ako maloletá tvrdila, že kúpila drogu od
obžalovanej, tiež tvrdila, že ju našla na chodníku. Taktiež tvrdila, že nohavice, z ktorých droga vypadla,

patrili jej matke, potom zasa uviedla, že sú jej sesternice U. R.. Nevedela odpovedať na to, prečo droga
stála 15,00 Eur, odkiaľ to vedela, odkiaľ mala toľko peňazí, keď tiež bolo zistené, že sa s obžalovanou
maloletá nijako konkrétne nestretávala. Bolo zistené, že sa náhodne stretnúť mohli, no predmetom
rozhovoru či stretnutia obžalovanej s dieťaťom mladším ako 11 rokov zrejme nemôže byť predaj drog.
Iste, mohla maloletá nejakú komunikáciu zachytiť, mohla mať vedomosť o tom, že nejaká G. H. existuje
a že dokonca jej vzali deti a mala nejaké problémy s drogami. No rovnako tento malý rozsah informácií

mohol maloletú L. viesť k tomu, že na otázku, od koho kúpila drogu, odpovedala, čo jej napadlo. Uvedené
konštatovanie je však len hypotézou súdu. Rovnako je hypotézou súdu, že droga mohla patriť aj matke
maloletejsvedkyneH.M..Lenžetakétohypotézy,akosadrogamohlaskutočne,čiužnáhodnealebonie,
či už vedome alebo nie, dostať do dispozície maloletej L. M., ponúka práve jej výpoveď. To, ako maloletá
L. odpovedala, ako komunikovala (vyhýbavo, skratkovite), že to chcela mať za sebou, len podporuje

existenciu viacerých možností, a teda do prejednávanej veci vnáša viac pochybností. V podstate jediný
usvedčujúci dôkaz, výpoveď maloletej svedkyne – poškodenej, nie je konzistentná, a to odhliadnuc od
toho, že zníženú špecifickú vierohodnosť svedka konštatovala znalkyňa F. D. a aj znalkyňa O. K., O.,
ktorá ale vyšetrovala obžalovanú, no bola ako psychológ prítomná aj pri prvotných výsluchoch maloletej.

Hoci v úvode prípravného konania zistený skutkový stav mohol nasvedčovať pravdepodobnosti
spáchaniu skutku obžalovanou, na hlavnom pojednávaní bolo vykonané dokazovanie v takom rozsahu,
že po zhodnotení všetkých dôkazov jednotlivo, ale aj v ich súvislostiach, súd nedospel k záveru
o vážnych pochybnostiach, že skutok, ktorý sa v nejakej podobe stal, pretože droga (pervitín) sa
k maloletej poškodenej L. M. dostala, však mohla spáchať práve obžalovaná. Z dokazovania vyplynulo

bez pochýb len to, že do dispozície L. M. sa dostala droga – pervitín, ktorá bola (náhodne) objavená
vypadnutím z nohavíc na izbe súkromného internátu v Kremnici deň pred termínom 18. 06. 2019. Nebolo
bez pochýb preukázané, akým spôsobom a od koho sa droga k L. dostala.

Zvykonanéhodokazovaniapotomnevyhnutnevyplynulivýznamnépochybnostiotom,žebybolomožné

spáchanie skutku pripísať práve obžalovanej. Okrem jej drogovej trestnej minulosti a toho, že sa pozná
s matkou poškodenej H. M., ktoré ale nemožno spojiť s prejednávanou vecou, totiž žiadny iný vykonaný
dôkaz nebol spôsobilý bez pochýb svedčiť o vine obžalovanej.

Teda, z predložených dôkazov, ktoré zabezpečili a vykonali orgány činné v trestnom konaní, ako aj

súd na hlavnom pojednávaní, jednoznačne nevyplynulo, že sa obžalovaná dopustila konania opísaného
vskutkovejvete.Niejemožnéabystrana,ktorájestíhaná(obžalovaná),malavprávnomštáteočakávať,
že za všetko, čo jej bude pričítané za vinu, bude hneď aj odsúdená, a to bez ohľadu na to, aké dôkazy
a akým spôsobom boli vykonané. Je potrebné zistiť skutkový stav riadne. Pri vážnych pochybeniach
vzbudzujúcich pochybnosti o jednoznačnej vine obžalovanej súd musel túto spod obžaloby oslobodiť.

Súd s prihliadnutím na uvedené skutočnosti a pri vyhodnotení vyššie uvedených dôkazov konštatuje, že
dôkazy v predmetnej veci vykonané na hlavnom pojednávaní nepreukazujú bez dôvodných pochybností
skutočnosti uvedené v podanej obžalobe, teda že skutok spáchala obžalovaná.

Je nevyhnutné spomenúť aj reflektovanie ústavnej zásady (a teda základného práva každého na
prezumpciu neviny formulovaného v článku 50 zákona č. 460/1992 Zb. Ústavy Slovenskej republiky) do
ustanovenia § 2 ods. 2 Trestného poriadku, z ktorej okrem iného vyplýva, že obvinený (obžalovaný) nie
je povinný dokazovať svoju nevinu a nesmie byť donucovaný k priznaniu. Z ústavnej zásady prezumpcie
neviny ďalej vyplýva, že obvinenému je potrebné vinu dokázať a v prípade pochybnosti o skutkovej

otázke významnej pre rozhodnutie sa musí rozhodnúť v prospech obvineného. Zásada „in dubio pro
reo“ (v pochybnostiach v prospech obvineného) je jednou z kľúčových zásad aplikujúcich sa v rámci
trestného konania, pričom táto zásada, ktorá vychádza z právnych myšlienok rímskeho práva, je ako
taká neoddeliteľne spätá so zásadou prezumpcie neviny. Prezumpcia neviny teda vyjadruje objektívnystav, podľa ktorého o vine obvineného môže rozhodnúť len súd, pričom jeho rozhodnutie musí vychádzať
z vykonaného dokazovania, v rámci ktorého existuje jednoznačný záver, že žalovaný skutok spáchala
určitá osoba.

V základnom práve na prezumpciu neviny garantovanom Ústavou Slovenskej republiky je teda
implikovaných niekoľko pravidiel, ktoré patria k obsahu práva na prezumpciu neviny:
1. Dokázaná vina má ten istý význam ako dokázaná nevina.
2. Pravidlo „in dubio pro reo“ znamená, že ak sú o otázke viny pochybnosti, ktoré nemožno rozptýliť

dôkazmi, obžalovaného nemožno odsúdiť, ale treba rozhodnúť v jeho prospech a spod obžaloby ho
oslobodiť; toto sa však vzťahuje len na zisťovanie skutočného stavu, teda len na otázky skutkového
charakteru.
3. Obvinený (obžalovaný) nie je povinný dokazovať svoju nevinu.
Pretože zásada zistenia náležitého skutkového stavu veci, o ktorom nie sú dôvodné pochybnosti
vyžaduje, aby súd svoje rozhodnutie oprel o fakty, ktoré sú jednoznačné a nepochybné (a to nielen

v rovine pravdepodobnosti), súd obligatórne v zmysle vyššie rozvedenej zásady „in dubio pro reo“ musel
vychádzať zo skutkových okolností pre obžalovanú priaznivejších, v konkrétnom prípade z jej tvrdenia,
že skutku, ktorý jej je kladený za vinu, sa nedopustila.

Podmienka náležite zistiť skutkový stav veci znamená, že v trestnom konaní musia byť všetky okolnosti

trestného činu zistené v takom rozsahu, aby bolo možné vzhľadom na konkrétne štádium trestného
konania rozhodnúť. Súd je názoru, že v danom prípade dôkazné bremeno obžaloba neuniesla,
nepredložila súdu dostatok nespochybniteľných dôkazov, ktoré by bez dôvodných pochybností dokázali,
že skutok v skutkovej vete obžaloby spáchala práve obžalovaná G. H., preto ju podľa § 285 písm. c)
Trestného poriadku spod obžaloby oslobodil.

Nárok na náhradu škody si oprávnené osoby neuplatnili, preto súd o ňom nerozhodoval.

Poučenie:

2 7Tk/1/2020
Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie, v lehote 15 dní odo dňa jeho oznámenia, prostredníctvom

tunajšieho súdu ku Krajskému súdu v Banskej Bystrici.