Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Thursday, February 12, 2025

Súd: Okresný súd Banská Bystrica
Spisová značka: 7T/55/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6124011093
Dátum vydania rozhodnutia: 12. 02. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Barbora Hollá Sopková

ECLI: ECLI:SK:OSBB:2025:6124011093.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

18 7T/55/2024

Okresný súd Banská Bystrica na hlavnom pojednávaní dňa 12. 02. 2025 konajúc samosudcom JUDr.
Barborou Hollou Sopkovou v trestnej veci obžalovanej A. B., nar. XX. XX. XXXX v Banskej Bystrici,
a obžalovaného C. D., nar. XX. XX. XXXX v A. E., takto

r o z h o d o l :

2 7T/55/2024

1. A. B., nar. XX. XX. XXXX v Banskej Bystrici, trvale bydliskom Mesto Banská Bystrica, adresa na
doručovanie F. G. XX, E. E.,

2. C. D., nar. XX. XX. XXXX v A. E., trvale bydliskom Mesto Banská Bystrica, adresa na doručovanie
F. G. XX, E. E.,

sú v i n n í, ž e

1. A. B.

ako rodič povinný sústavne sa starať o výchovu a všestranný rozvoj dieťaťa nedôsledne pristupovala
k plneniu si povinností podľa zákona č. 36/2005 Z. z. o rodine a vytvorila maloletému F. B., nar. XX. XX.
XXXX, trvale bydliskom F. G. XX, E. E., podmienky pre vznik nežiaducich návykov vo forme dlhodobého
záškoláctva, keď tento v školskom roku 2023/2024 od 04. 09. 2023 do 30. 06. 2024 z vyučovacieho
procesu na Základnej škole H. I. J., I. XX, E. E., vymeškal neospravedlnene 990 hodín,

ako rodič povinný sústavne sa starať o výchovu a všestranný rozvoj dieťaťa nedôsledne pristupovala
k plneniu si povinností podľa zákona č. 36/2005 Z. z. o rodine a vytvorila maloletému C. D., nar. XX. XX.
XXXX, trvale bydliskom F. G. XX, E. E., podmienky pre vznik nežiaducich návykov vo forme dlhodobého
záškoláctva, keď tento v školskom roku 2023/2024 od 04. 09. 2023 do 30. 06. 2024 z vyučovacieho
procesu na Základnej škole H. I. J., I. XX, E. E., vymeškal neospravedlnene 792 hodín,

ako rodič povinný sústavne sa starať o výchovu a všestranný rozvoj dieťaťa nedôsledne pristupovala

k plneniu si povinností podľa zákona č. 36/2005 Z. z. o rodine a vytvorila maloletému K. B., nar. XX. XX.
XXXX, trvale bydliskom F. G. XX, E. E., podmienky pre vznik nežiaducich návykov vo forme dlhodobého
záškoláctva, keď tento v školskom roku 2023/2024 od 04. 09. 2023 do 30. 06. 2024 z vyučovacieho
procesu na Základnej škole H. I. J., I. XX, E. E., vymeškal neospravedlnene 660 hodín,

2. C. D.

ako rodič povinný sústavne sa starať o výchovu a všestranný rozvoj dieťaťa nedôsledne pristupoval
k plneniu si povinností podľa zákona č. 36/2005 Z. z. o rodine a vytvoril maloletému F. B., nar. XX. XX.XXXX, trvale bydliskom F. G. XX, E. E., podmienky pre vznik nežiaducich návykov vo forme dlhodobého
záškoláctva, keď tento v školskom roku 2023/2024 od 04. 09. 2023 do 30. 06. 2024 z vyučovacieho
procesu na Základnej škole H. I. J., I. XX, E. E., vymeškal neospravedlnene 990 hodín,

ako rodič povinný sústavne sa starať o výchovu a všestranný rozvoj dieťaťa nedôsledne pristupoval
k plneniu si povinností podľa zákona č. 36/2005 Z. z. o rodine a vytvoril maloletému C. D., nar. XX. XX.
XXXX, trvale bydliskom F. G. XX, E. E., podmienky pre vznik nežiaducich návykov vo forme dlhodobého
záškoláctva, keď tento v školskom roku 2023/2024 od 04. 09. 2023 do 30. 06. 2024 z vyučovacieho

procesu na Základnej škole H. I. J., I. XX, E. E., vymeškal neospravedlnene 792 hodín,

t e d a

obžalovaná A. B.

vydala osobu mladšiu ako osemnásť rokov nebezpečenstvu spustnutia s tým, že jej umožnila viesť
záhaľčivý život a čin spáchala závažnejším spôsobom konania – po dlhší čas a na viacerých osobách,

obžalovaný C. D.

vydal osobu mladšiu ako osemnásť rokov nebezpečenstvu spustnutia s tým, že jej umožnila viesť
záhaľčivý život, a čin spáchal závažnejším spôsobom konania – po dlhší čas a na viacerých osobách,

č í m s p á c h a l i

obžalovaná A. B. a obžalovaný C. D.

prečin ohrozenia mravnej výchovy mládeže podľa § 211 ods. 1 písm. b), ods. 3 písm. a) Trestného

zákona s poukazom na § 138 písm. b) Trestného zákona.

Za to sa

o d s u d z u j e

1. obžalovaná A. B.

Podľa § 211 ods. 3 Trestného zákona s použitím § 38 ods. 2 Trestného zákona, § 46 Trestného zákona

s poukazom na § 49 ods. 2 Trestného zákona na nepodmienečný trest odňatia slobody v trvaní 12
(dvanástich) mesiacov.

Podľa § 48 ods. 2 písm. a) Trestného zákona na výkon trestu odňatia slobody súd zaraďuje obvinenú
do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia.

2. obžalovaný C. D.

Podľa § 211 ods. 3 Trestného zákona s použitím § 38 ods. 2 Trestného zákona, § 46 Trestného zákona
s poukazom na § 49 ods. 2 Trestného zákona na nepodmienečný trest odňatia slobody v trvaní 12

(dvanástich) mesiacov.

Podľa § 48 ods. 2 písm. a) Trestného zákona na výkon trestu odňatia slobody súd zaraďuje obvineného
do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia.

o d ô v o d n e n i e :

14 7T/55/2024Prokurátor Okresnej prokuratúry Banská Bystrica podal dňa 04. 10. 2024 na Okresný súd Banská
Bystrica obžalobu sp. zn. 2 Pv 45/24/6601 – 20 na obvinených A. B. a C. D. pre trestný čin právne
kvalifikovaný v bode 1., 2. a 3. ako prečin ohrozenia mravnej výchovy mládeže podľa § 211 ods. 1 písm.

b), ods. 3 písm. a) Trestného zákona s poukazom na § 138 písm. b) Trestného zákona na tom skutkovom
základe, ako je uvedený v obžalobe a výrokovej časti tohto rozhodnutia.

Okresný súd Banská Bystrica vo veci rozhodol trestným rozkazom sp. zn. 7T/55/2024 zo dňa 17. 10.
2024, voči ktorému podali obaja obvinení odpor s tým, že A. B. tvrdila, že má 5 detí a je s nimi sama,

dcérku Dianku odprevádza do škôlky každé ráno a chodí aj po ňu. Každé ráno zobrala všetky deti,
odviezlisasňousautobusom avystúpilipriRumpli,konkrétneK.,F.aC..OnasamalouDiankoumusela
prestúpiť na autobus č. 35, tak nestíhala nosiť aj chlapcov. Títo prišli zo školy domov. Obžalovaná mala
problémy sama so sebou, bola tehotná s rizikovým stavom. Bola rada, keď si sadla, autobus jej nerobil
dobre. Má dcéru s vážnym zdravotným stavom, zistili jej cystu na hlave. Tiež má diétu, je sledovaná
lekármi, vyžaduje 24 hodinovú zdravotnú starostlivosť. Potrebuje ju viac ako ostatné deti. Dcéra má len

10 dní, preto prosí o prehodnotenie trestu, je ochotná prijať akýkoľvek trest na slobode. Je matka, ktorá
sa stará o svoje deti, sú pre ňu všetkým. Veľmi ľutuje, že to takto dopadlo. Dohodla sa, aby jej synovia
K. a C. absolvovali dobrovoľný pobyt.

Obžalovaný C. D. v odpore uviedol, že svoje možnosti vysvetlí súdu na hlavnom pojednávaní.

Súd určil termín hlavného pojednávania, na ktorom vykonal dokazovanie:

I.

Obžalovaná A. B. na hlavnom pojednávaní dňa 12. 02. 2025 neurobila žiadne z vyhlásení. Vypovedala,
že má doma ešte trojmesačnú a šesťročnú dcéru, ktorú jednu pravidelne vyprevádza do škôlky. Deti
odprevádzala do školy. Ona vystúpila pri Rumpli a deti K. a C. išli ďalej autobusom na ulicu H. I. J..
Obžalovaná nastúpila na autobus č. 35 do Skubína, kde je škôlka. Taktiež chodila po dcéru naspäť,
lebo škôlka je do pol dvanástej, keďže je predškoláčka a už nemôže spať v škôlke. K tomu odrábala

aktivačné práce a trest povinnej práce. Keď mala voľno, tak chodila po brigádach, aby mala financie,
keďže v tom čase bola aj tehotná. Deti síce chodili poza školu, ale domov chodili, ako keby prišli zo školy.
Takže ona o tom nevedela, až keď sa to nedozvedela od kurátorky. Potom prišla k pani B., to je Denisova
učiteľka,žeprečoneospravedlnenéhodinyoznámilanaúradpráce,keďK.malospravedlnenieodlekára
azvyšnémuospravedlnilaonaatoospravedlneniemudaladoperačníka.Pýtalasajej,prečoodnehotie

ospravedlnenia nežiadala, ani o nich nevedela. Pani B. jej ani nedala vedieť, že o tých ospravedlneniach
nevie. B. povedala, že sa to spätne ospravedlniť už nedá, že to je poslané. Tak jej obžalovaná povedala,
aby to nejako vyriešila a vzala ju k pánovi riaditeľovi, kde zaklopala, pekne sa pozdravila a povedala,
že prišla riešiť detí, čo sa týka neospravedlnených hodín a detí. Prítomná bola učiteľka B.. Pán riaditeľ
vôbec nemal ľudský prístup, ako sa patrí k ľuďom. Obžalovaná nevie, či to je taký voči všetkým ľuďom

alebo iba voči Rómom. Povedal jej, že tam nemá čo robiť, nebude s ňou jednať ani sa rozprávať. Začal
po nej kričať, bliakať. Obžalovaná vybrala telefón, že ho akože nahráva a riaditeľ jej povedal, že si ho má
strčiť tam. Povedala, že ako sa to vyjadruje, keď sa s ním ona prišla pekne porozprávať. Pani učiteľke B.
povedala, že je svedok, že to počula, ale ona jej vravela, že jej nič nepovedal, že vôbec nič nepovedal,
nič nepočula a pri tom tam ona stála. Obžalovaná potom volala na inšpektorát práce pani L. a povedala,

že bude volať policajtov, na čo jej riaditeľ povedal, aby ich zavolala, že ju dostane do basy, že sa s ňou
nemá o čom baviť. Keď mu povedala, že prečo jej nedali vedieť, že deti utekajú zo školy, že jej to nikto
neoznámil, tak jej povedal, že on nie je na to, aby jej poskytoval nejaké informácie. Keď zavolala do
školy obžalovaná, že by sa dostavila, tak jej bolo povedané, že nemá na ňu čas. Do školy sa nie je
možné dostať, lebo je zavretá. Keď prišla doniesť desiatu, tak prišla pani upratovačka a tá im ju dala.

Obžalovaná robila vonku aktivačné práce a K. vyšiel von v papučkách, vo svetríku cez zimu s taškou na
chrbte, tak zazvonila a učiteľke B. povedala, že K. ušiel a že keby nebola vonku, tak mi nikto nevedel,
že v zime ušiel v papučkách, tak jej na to povedala, že ona robila niečo iné a nevšimla si to. Keď za ňou
prišla, že K. sa sťažuje, že mu deti nadávajú do Cigáňov, že sa s ním nehrajú, chodí domov s plačom,
povedala, že to bude riešiť. Tretíkrát prišla po neho, Denis vyšiel bez vetrovky. Tak zvonila a povedala

pani učiteľke, prečo chodí K. bez vetrovky a čapice, keď tie veci majú dnu, tak jej povedala, že na to
dostriehne. Potom zasa za ňou prišla, že K. nemá domáce úlohy, lebo dostal zošity, kde už predtým iné
deti písali, ktoré odišli alebo preložili do inej školy. Keď jej obžalovaná povedala, že K. má nárok na knihy
a zošity ako každé iné dieťa, učiteľka tvrdila, že K. aj tak nevie písať, preto mu také dala. Potom ju zasaprosila, že má nárok na hmotnú núdzu, tak chcela vidieť veci, ktoré K. dostal a chcela si to dať podpísať.
Vtedy jej učiteľka vôbec nič nedala podpísať, vôbec nič mu nezakúpili. Písala učiteľke SMS, že je chorý
alebo že sa dačo stalo. Niekedy jej odpísala, ale inokedy vôbec. Robila tam aj pani M. ako asistentka,

tak potom už aj s ňou komunikovala. Má k dispozícii aj správy. Tejto pani M. sa pýtala, či sú deti v škole,
lebo sa dozvedela, že deti utekajú zo školy, aby to pozrela a dala jej vedieť. A takisto jej mala dať pani
M. vedieť, ak by sa dačo stalo, lebo obžalovanej sa vždy nedalo, keďže vodí dcéru do škôlky, robí na
aktivačných prácach a odrába aj trest povinnej práce. Aj do SMS napísala, že súhlasí, aby Ivo s K. chodili
zo školy aj sami domov, že niekto zo starších súrodencov im pôjde oproti, lebo obžalovanej sa nedá

chodiť. To jej už vôbec neodpísali. Keď potrebovali niečo zaplatiť, tak to napísali do žiackej knižky. Keď
sa niečo stalo, tak jej vôbec nepísali do žiackej knižky. Obžalovaná im povedala, že prečo jej to nepíšu
do žiackej knižky, že aj ona, keď dačo chce, tak to napíše deťom do žiackej knižky, aj ospravedlnenie im
tam napíše a učiteľka dokonca ani žiacku knižku nepodpíše, keď tam obžalovaná dačo napíše. Nevie, čo
sa stalo, ale K. jej povedal, že učiteľka mu zobrala žiacku knižku, tak sa jej obžalovaná pýtala, na čo jej
učiteľka povedala, že mu dajú novú. S pánom riaditeľom mali menšiu výmenu názorov, on nevychádza

s Rómami, vedia to kurátorky, na odbore školstva, všetci to vedia. Obžalovaná spolupracovala s úradom
a navrhli jej sedenie, pomohla jej ani pani A., zástupkyňa kurátorky, lebo deti nemali zimné oblečenie,
tak sa jej pýtala, či by jej nemohla nejako pomôcť, doniesla jej nejaké oblečenie. Obžalovaná sa musela
z toho nejako dostať, pracovala , dávky jej chodili na úrad. Škola nechcela s obžalovanou spolupracovať.
Čo jej povedala pani kurátorka, to urobila, pomáhala jej. Obžalovaná dala návrh, aby dobrovoľne C. aj

K. boli umiestnení v centre N., kde je s nimi v kontakte, volá im, chodí za nimi. V piatok ich zo školy bráva
domov na celý víkend. Bol aj súd kvôli K., kde pani sudkyňa jej povedala, že ona vie, aký je problém
na škole a že K. bude na škole do mája, že potom príde domov. Ivan by mal mať súd dňa 17. 03., ten
to zvláda ťažko. Je jej to ľúto, lebo vie, že niekde urobila chybu aj ona. K. a C. sa jej priznali, že jej to
nechceli povedať, že chodia poza školu, že oni sa v tej škole zle cítili. Oni počkali, kým obžalovaná pôjde

preč a potom zo školy ušli. Aj toto písala, že utekajú zo školy, aby si urobili nejaké zabezpečenie.

Škola jej nijako nedala vedieť o vymeškaných hodinách. Keď prišla do školy, tak na u nikdy nemali čas.
Obžalovanásadohodla,lebonemohlaísťnarodičovské,žekeďniečobudetreba,abynapísalidožiackej
knižky. Ona si to doma prečítala a podpísala. Keď boli deti choré s jej súhlasom, tak napísala učiteľke do

SMS, že napríklad má K. sople, zostane doma a ak by mu to neprešlo, tak pôjde s ním k doktorke. Keď
prišla k doktorke, ospravedlnenky doručila do školy. Prevzala jej to upratovačka alebo školník. Škola
s ňou nekomunikovala cez SMS. Keď sa jej deti priznali, že utekajú zo školy, tak ich doniesla do školy
a povedala, že je ochotná s nimi sedieť v lavici, že by vydržali tri – štyri hodiny. Povedala to učiteľke B.
a riaditeľovi, ktorý jej povedal, či jej šibe, že to neprichádza do úvahy. Navrhla aj, aby K. opakoval prvý

ročník, lebo to nezvláda. Navrhla individuálny študijný plán, že si nájde psychológa, ktorý pán vypracuje,
tak na to jej riaditeľ povedal, že majú svojho psychológa a nepristúpi na to, čo povedala. S deťmi sa
učievala. Keď robili domáce úlohy, Ivo si ich robil v škole s pani M.. Ivo to robil rafinovane, vybral si
papier alebo výkres a jej povedal, že si robí niečo na anglický jazyk. Vždy jej to povedal, pričom jemu
anglický jazyk fakt nešiel. Keď mal matematiku, tak tie príklady s ním robila. Deti jej ukazovali, čo robili

v škole. Nosili domov samé päťky, tak povedala učiteľke, že keď má dva – tri príklady dobre, prečo im
nedajú aspoň štvorku, že ona si myslí, že to je na takú známku, na to jej ale odpovedali, že či je pedagóg.
Ivo sa stále sťažoval, že napríklad toto vedel, že sa aj hlásil, no učiteľka ho nevyvolala. Nosili domov
poznámky, aj keď jej Ivo tvrdil, že nevyrušoval.

Obžalovaná nemá prístup k edupage a žiacku knižku Denisovi vzali. Ona mala k dispozícii
ospravedlnenky od lekára. Keď mala snahu prísť do školy, tak jej nikto neotváral. Polročné vysvedčenia
svojich detí videla, ale s tým sa už nedalo robiť, už o tom vedeli úrady. F. je v Ružomberku, sama dala
návrh, aby išiel do centra.

Obžalovaný C. D. sa hlavného pojednávania konaného dňa 12. 02. 2025 nezúčastnil, hoci naň bol riadne
avčaspredvolanýapoučenýonásledkochnedostaveniasanahlavnépojednávanie.Splniacpodmienky
konania hlavného pojednávania v neprítomnosti obžalovaného podľa § 252 ods. 2 písm. a) Trestného
poriadku, prvá časť vety, bola prečítaná podľa § 258 ods. 4 Trestného poriadku výpoveď obvineného
z prípravného konania (č. l. 79 – 85, č. l. 110 – 120 v postavení svedka)

Obžalovaný odmietol vypovedať a uviedol, že K. B. nie je jeho syn. Snažiac sa zachovať právo
obžalovaného na obhajobu, ktorý tvrdil, že dôvody podania odporu vysvetlí na hlavnom pojednávaní,
súd povolil oboznámenie so zápisnicou o jeho výsluchu zo dňa 06. 03. 2024 a dňa 12. 03. 2024v pozícii svedka. Uviedol, že je bezdomovec, nikde nepracuje, momentálne jeho zdravotný stav nie
je dobrý. Tvrdil, že školskú dochádzku svojich detí nemá ako ovplyvniť, pretože s bývalou družkou
už nežije, našla si iného priateľa a obžalovaný odišiel z bydliska preč. Takto stratil aj kontrolu nad

deťmi, družka mu osobne povedala, že už tam nemá čo robiť, že tam nemá svoje bydlisko. Aby si
neprivodil nejaké problémy, radšej odišiel, nakoľko sa s ňou nedalo komunikovať. Deťom dohováral,
ale tie povedali, že do školy chodiť nebudú. Dôvod nevie, povedali mu, že sú na nich zasadnutí, že sú
Cigáni. Mali aj ospravedlnené hodiny, ale tie im škola neuznala. Nevie z akých dôvodov. Osobne im
vybavil ospravedlnenky u lekárov, keď boli chorí. Pokiaľ sa mu dalo, rodinu finančne podporoval, ale

teraz je na tom zdravotne zle, nedá sa mu ísť do práce. Pokúšal sa so svojou družkou dohodnúť, ale
nejde to. Nemá to ako ovplyvniť, preto nevidí dôvod na trestné stíhanie. S maloletými synmi má dobrý
vzťah, ale nepočúvajú, nedajú si povedať. Deti do školy nechcú chodiť. Aj ich do školy vyprevadili a
oni ušli poza školu. Niektoré hodiny mali ospravedlnená, niektoré nie. Vie, že neospravedlnených hodín
v školskom roku 2023/2024 je veľa, presný počet nevie. Rozprával sa s učiteľkou, povedala mu, že
nechodiadoškoly,vysvetľovaljejto,žedružkanatokašle.Onapovie,abysanestaral,žeonasapostará.

Obžalovaný pozná izbovú učiteľku, triednych učiteľov ďalších synov nepozná. Obžalovaný sa osobne
na rodičovskom združení nezúčastňoval. O tom, že nechodia deti do školy, vedel tak, že ich aj stretol na
ulici a pýtal sa, prečo nie sú škole, kedy mu oni odpovedali, že ich dĺžka neposlala. Obžalovaný chodil do
roboty, nemali ako kontrolovať. O deti sa zaujíma. Jediné čo, ale mohol urobiť, je, že im dohováral. Deti
po ukončení prvého školského roka nedostali žiadny výpis alebo vysvedčenie. Má vedomosť, že iba K.

chodí do školy. Ivo a Peťo nechodia. Nevie, čo robia, keď nie sú škole, asi behajú po dvore. Nemá prístup
na edupage. Rozprával sa s riaditeľom a vysvetlil mu, že deti do školy nechcú chodiť. Tiež telefonoval
družke, aby poslala do školy a ona mu na to povedal, aby sa nestarala zložila telefón. S F. boli pre školu
aj v ústave. Deti nenavštevujú psychológa ani psychiatra. Keď nie je družka doma, tak za deťmi ide. S
ňou sa neznesie, lebo mu nadáva. Do výchovy deti nemôže zasahovať, lebo s nimi nie je.

Obžalovaná k výpovedi uviedla, že obžalovaný vypovedal pod vplyvom alkoholu. Nie je pravda, že má
záujem o deti. Všade za nimi posiela ju, čo môže potvrdiť aj kurátorka a aj pracovníčka z N.. Domov ich
vždy berie ona, on nemá snahu, aby sa o nich staral. Veľakrát sám povedal, keď mu aj volala, že je mimo.
Nie je tiež pravda, že deti nemajú svojho psychológa. Majú špeciálneho psychológa na mládežníckej

ulici, meno si nespomenie. Obžalovaný ide proti nej, aby sa obhájil.

Opatrovník maloletých poškodených z radov advokátov H. H. A. vypovedal, že bol za opatrovníka
ustanovený rozhodnutím Okresného súdu Banská Bystrica maloletým deťom v postavení poškodených.
K samotnej veci nevie nič uviesť. K nároku na náhradu škody, kedy by prichádzala do úvahy iba

nemajetková ujma, uviedol, že ani do skončenia prípravného konania a ani v súčasnej dobe mu nie je
známa výška škody, preto nárok na náhradu škody neuplatňuje.

Svedkyňa C. N. O. vypovedala, že pracuje a aj pracovala na základnej škole na I. P., kde asi len
formálne bola triednou učiteľkou F. B.. Obžalovanú vidí prvýkrát na hlavnom pojednávaní aj napriek

tomu, že bola vyzývaná a upozorňovaná, že dieťa jej nechodí do školy. Svedkyňa F. nikdy nevidela, on
do jej triedy prepadol, takže ani z triedy ho nikto nevidel. Nikdy ho nikto neprišiel ospravedlniť, alebo
udať nejakú relevantnú informáciu, čo sa deje. V minulom školskom roku 2023/2024 aj ukončil povinnú
školskú dochádzku a jeho posledné vysvedčenie je stále v škole v sejfe. Odpovedala, že sa s rodičmi
komunikuje troma spôsobmi. Prvým je platforma edupage, kde majú rodičia prihlasovacie práva. Potom

je to telefonický kontakt, no na rodičov F. mala uvedený telefonický kontakt, ktorý nefungoval, nové
telefónne číslo nevedela. Nakoniec funguje aj písomný kontakt cez vedenie školy, čo je aj evidované.
Existujú aj hodnotiace správy, ktoré sa vypracovávajú raz za štvrťrok a sú zasielané poštou. V škole je aj
asistentka, ktorá má na starosti rómske deti, ale svedkyňa nevie, či asistentka F. riešila aj túto situáciu.
Neprítomnosť detí svedkyňa komunikovala cez edupage a potom cez telefonický kontakt. Posielala tiež

aj štvrťročné hodnotenie v písomnej podobe na adresu, čo už ale hromadnou poštou zabezpečovala
sekretárka. Od rodičov maloletého F. neprijala žiadnu správu – ani cez edupage, ani iným spôsobom.
Vie, že pani B. bola v škole, pán riaditeľ sa s ňou rozprával, ale ona (obžalovaná) nemala záujem
sa rozprávať aj s učiteľmi. Svedkyňa posunula na vedenie školy, že nemá kontakt na rodičov, a toto
to posunulo podpornému tímu, ktorého súčasťou je aj asistentka pre prácu s rómskymi deťmi. Pri 30

deťoch posúva veci tak, ako komu náležia a títo sú odborníci, ktorí pracujú s deťmi a rodičmi. Asistentka
jej povedala, že obžalovaná je s tým oboznámená, tak si povedala, že je to v poriadku. Svedkyňa
obžalovanú nekontaktovala, rovnako nekontaktuje iných rodičov, pretože takýto postup upravuje aj
interný predpis školy. Rovnako je pre ňu nezrozumiteľné, prečo obžalovaná nekontaktovala školu. Jejkontakt je zverejnený na platforme edupage, majú ho k dispozícii rodičia. To, že obžalovaná prístup
na edupage nemá, o tom svedkyňa nevie, lebo prihlasovacie údaje (meno) obžalovaná má. Rovnako
má aplikáciu v mobile. Ak by sa rodičia nemohli prihlásiť do edupage, lebo nemajú mobil alebo prístup

na internet, väčšinou ich o tom už informujú už žiaci a potom si dohodnú komunikačný kanál. Buď sa
telefonujetelefonicky,alebosastretávajúrazdomesiaca.Väčšinouvšakajtotostretnutieiniciujúrodičia.
Čo si pamätá, zatiaľ sa jej osobne nestalo, že by jej žiak povedal, že nemajú prístup k edupage. Od
F. B. takú informáciu v podstate nemala, keďže ho nevidela. Ale od predchádzajúcej jeho učiteľky mala
informáciu o tom, že rodičia F. majú prístup k edupage. Rok predtým bol F. dvakrát v škole a obžalovaná

sa ani vtedy o to nezaujímala.

Obžalovaná s výpoveďou svedkyne nesúhlasila, lebo je tam pani M., s ktorou hovorila a nevie povedať,
či to ona odovzdala alebo nie. Svedkyňa mala povedať aj to, že riaditeľ školy má problémy s Rómami,
všetci o tom vedia. Pedagógovia a riaditeľ by určite nešli proti sebe, plavia sa všetci na jednej lodi.

Svedkyňa A. A. D. uviedla, že pracuje na úrade práce, sociálnych vecí a rodiny, kedy k rodine
viedli spisovú dokumentáciu od roku 2022. Vtedy bolo úradu nahlásené vymeškávanie hodín školskej
dochádzky. Obtiažna bola komunikácia s matkou a aj otcom. Úrad nariadil dohľad dňa 22. 08. 2023, ktorý
trval do 22. 08. 2024. Tento dohľad nesplnil účel, nakoľko bolo veľmi obtiažne spolupracovať s rodinou,
s rodičmi detí. Vykonávali aj prípadové konferencie v januári 2024, lebo už počet neospravedlnených

hodín bol enormný, boli na to upozorňovaní aj školou, vypracovávali aj správy pre okresné riaditeľstvo
PZ. Dňa 10. 01. 2024 sa stretli zástupcovia Mesta Banská Bystrica a Centra pre rodiny a deti na
Kollárovej ulici, kde úrad podával odporúčanie na vykonávanie metód práce na podporu riešenia
výchovných, sociálnych a iných problémov v rodine a medziľudských vzťahoch ambulantnou a terénnou
formou. Toto odporúčanie matka zo začiatku ignorovala, nezúčastňovala sa, nebrala telefón. Bol tam

problém aj taký, že matka nemala telefón. Úrad sa s ňou kontaktoval cez starú matku detí Q. F., cez
ňu sa to dalo. Na druhú konferenciu dňa 05. 02. 2024 sa dostavila aj matka, prisľúbila spoluprácu.
Bolo potrebné absolvovať vyšetrenie v Centre poradenstva a prevencie na Mládežníckej ulici ohľadom
C.. Bolo jej ponúknuté a úrad jej vybavil stretnutie v centre. Absolútne bola zlá spolupráca, až tohto
roku začala matka s úradom spolupracovať. Do obydlia rodiny sa samozrejme chcela dostať. Je

problematické dostať sa do rómskej osady, lebo keď obyvatelia osady videli, že ide sociálka, tak pustili
psov. Bol to veľký problém, malo taký problém aj mesto, ktoré urobilo odchyt psov. Úrad ide do osady za
súčinnosti mestskej polície. Ak teda zlyháva telefonický kontakt, úrad ľudí kontaktuje osobne. Raz sa jej
do obydlia rodiny podarilo dostať, lebo ich predtým kontaktovala škola. Keď robia sociálne zisťovanie,
šetria bytové podmienky a takisto matke dohovorili, aby sa dostavila na úrad, aby mohli spísať jej

výpoveď, ale matka vtedy neprišla. Matke komunikovali, že deti neplnia povinnú školskú dochádzku.
Je pravda, že keď sa dlhšie úrad nemohol matke dovolať, nechal odkaz u starej matky a párkrát sa
stalo, že matka aj spätne volala a prišla na úrad. Stalo sa, že matka na úrad aj prišla, ale svedkyňa
hovorila o konferenciách, kde matka raz neprišla a raz prišla. Svedkyňa bola osobne aj mestskej polícii,
kde mali konanie, a vtedy policajt volal matke a ona povedala, že sa jej nedá, lebo je niekde mimo.

V tomto školskom roku 2024/2025 sa výrazne zmenil prístup matky. Matka požiadala úrad, aby deti boli
umiestnené do centra, lebo to nezvláda, narodila sa jej aj ďalšie dieťa

Obžalovaná pripustila, že nemala mobil, že bola mimo dosahu, ale keď zavolali jej mame, táto jej to vždy
povedala a ona sa potom na úrad dostavila, komunikovala s kurátorkou. Čo jej povedala, to spravila.

Spolupracovala aj s Centrom prevencie a poradenstva a keď sa jej nedalo, tak sa to riešilo telefonicky.
Keď bol súd kvôli K., tak sa jej pýtali, či bude chodiť na poradenstvo, no zatiaľ, keď má malé dieťa, tak
povedala, že ak to nie je nutné, tak bude chodiť len ku kurátorke.

Svedkyňa A. R. S. vypovedala, že v školskom roku 2023/2024 bola triednou učiteľkou 2. B triedy, teraz

je to 3. B trieda, kde je stále triednou učiteľkou na základnej škole. H. I. J. v Banskej Bystrici, kde
medzi žiakmi mal nastúpiť do ročníka aj C. D.. Tento nastúpil len prvý týždeň, z toho bol v škole dva
dni. Potom ochorel a viac ho už svedkyňa nevidela. Riešili sa to cez podporný tím, lebo sa nevedelo,
čo je s dieťaťom. Oslovila sa rómska asistentka, aby kontaktovala rodinu a zistila, čo sa deje. Vtedy
bol Ivan chorý. Na škole funguje systém ospravedlňovania tak, že do 48 hodín sa to musí oznámiť

a preukázať. Rómska asistentka toto mala uviesť aj rodičom a bolo od nich prisľúbené, že dieťa príde do
školy v pondelok s ospravedlnenkou. Deti ale nenastúpili, odvtedy už Ivana svedkyňa nevidela. Potom
sa tá ospravedlnenka s pečiatkou aj objavila, zdá sa, že ju doniesla rómska asistentka, čo bolo skoro po
týždni. Obrátila sa na riaditeľa, ako to má riešiť, lebo od detí vedela aj to, že tieto ho videli, ako behá povonku. Mal to vidieť aj riaditeľ. Zhodli sa, že dieťa, ak je choré, má to preukázať a navyše nemôže behať
po vonku, tak sa dohodli, že už túto ospravedlnenku neakceptujú. S rodičmi C. sa nestretla, komunikovali
len cez rómsku asistentku. Svedkyňa má viac rómskych detí v triede, nie všetci majú prístup na edupage,

ale ani u jedného dieťaťa nebol taký problém ako u C.. Vôbec sa nekomunikovalo. Škola komunikuje
elektronicky, primárne cez edupage. Ale rovnako sa s ňou dá komunikovať aj telefonicky, deti majú
jej číslo, dostanú sa k tejto informácii, takže s ňou sa komunikuje aj správami alebo telefonátom. Deti
a aj rodičia dostali papier s týmito informáciami. Nie všetci majú edupage, ale takí jej píšu správy.
Komunikujú aj cez rómsku asistentku. To, že Ivan nechodí do školy, ohlásila riaditeľovi, ktorý jej povedal,

aby kontaktovala podporný tím. Riešila to pani M., tá sa s nimi spojila. Svedkyňa mala k dispozícii
telefónne číslo na rodičov, aj sa snažila dovolať, ale nikto jej nedvíhal. Podarilo sa to len rómskej
asistentke. Pani M. odkázala potom, že dieťa je choré a donesú ospravedlnenku dodatočne. Táto pani
asistentka kontaktovala rodičov na základe jej podnetu, lebo nevedeli, čo je s dieťaťom. Rodičia C.
ju nekontaktovali, nevideli ich, za ňou neboli. Nevie ani o iných osobách v škole, ktoré by ho videli.
Matku – obžalovanú vidí prvýkrát. Polročné vysvedčenie Ivana vystavili, toto si nikto nevyzdvihol až

doteraz, založilo sa. Ak dieťa nepríde do školy, oznamuje sa to cez rodičov a následne sa očakáva
ospravedlnenie. To je napísané v školskom poriadku. Do 48 hodín musí byť zo strany rodičov poskytnutá
informácia o dôvode neprítomnosti dieťaťa v škole, aby vedeli, ako pristupovať k dochádzke. Pri nástupe
do školy sa potom preukazuje ospravedlnenie. F. C. sa to nedalo, lebo tento ani nenastúpil do školy.
Škola bola zavádzaná. Ivana videla len na začiatku školského roka, takže ho posúdiť nevie. Do školy

prišiel slušne oblečený, veci mal v taške. Bol tichý, pokojný, nepoznal kolektív, bol taký uzavretejší.

Obžalovaná uviedla, že vždy kontaktovala a komunikovala s pani M., rómskou asistentkou, že deti sú
choré a tiež sa jej opýtala, či ospravedlnenku stačí doniesť, keď prídu deti do školy, tak vždy jej povedala,
že dá vedieť, že sú deti choré a stačí doniesť ospravedlnenku pri nástupe. To, že ich Ivan neodovzdal

učiteľke, to jej nedal nikto vedieť. Písala správy, že deti chodia poza školu, ale nikto sa jej na to neozval,
nekomunikoval s ňou spätne.

Svedkyňa A. H. B. uviedla, že v školskom roku 2023/2024 bola triednou učiteľkou K., ale predtým aj
C. D., takže má aj o ňom vedomosť. Obžalovanú videla asi dvakrát. Tiež pracuje na základnej škole

H. I. J.. Denisa videla na začiatku školského roka asi dvakrát a C. asi raz. Dieťa nechcelo chodiť do
školy a matka ho priviedla až k dverám a raz sa stalo, keď sa striedali predmety, tak K. z hodiny
ušiel, zadržali ho pri vchode. On sa do ničoho nezapájal, bol pasívny, nemal záujem. Neprítomnosť
komunikovala s obžalovanou, hoci mala na ňu kontakt, ale táto nedvíhala, preto oslovila asistentku,
podporný tím, s ktorou pani obžalovaná komunikovala a cez pani M. sa ho aj obžalovaná snažila ho

ospravedlňovať z hodín, ale potom už ani to sa nedialo. V školskom poriadku majú, že je potrebné
podať informáciu o neprítomnosti do 48 hodín a potom priniesť ospravedlnenku, ale ani to sa v prípade
obžalovanej nedialo. Ospravedlnenky obžalovaná nepriniesla a potom jej to už neakceptovali ani cez
SMS, nedalo sa to takto ospravedlniť, pretože nikdy ospravedlnenky nedoložila. Svedkyňa absenciu K.
s obžalovanou aj chcela komunikovať, no táto jej telefón nedvíhala. Preto kontaktovala ona podporný

tím, rómsku asistentku, čo bolo aj odporúčané. Každý štvrťrok navyše vypracovávala hlásenia o tom,
či dieťa prospieva alebo neprospieva a toto sa zasielalo rodičom poštou na adresu, ktorú mala škola
k dispozícii. Podporný tím jej najprv dal spätnú väzbu. Bolo to tak, že na začiatku roka povedala
pani M., že obžalovaná ju kontaktovala a povedala, že K. je chorý. Toto akceptovali, avšak potom
žiadne ospravedlnenky už neboli doručené. Potom už ani nemali vedomosť o K. vôbec, takže už

to neospravedlňovali. Má vedomosť o tom, že komunikácia už neprebiehala ani cez podporný tím.
Obžalovaná bola so svedkyňou aj u pána riaditeľa. Riaditeľ sa ohradil, lebo obžalovaná začala kričať
a kričala aj na svedkyňu, začala jej nadávať. Stalo sa to pred triedou, vtedy doniesla K. v deň, keď sa
mala vyplácať hmotná núdza, že či sa jej dieťaťu kúpili pomôcky. Svedkyňa jej vysvetlila, že pomôcky
sa mu nezakúpili z toho dôvodu, že dieťa do školy nechodí. Škola oznámila aj úradu, že peniaze z tohto

dôvodu neprevezme, lebo dieťa v škole nie je. Obžalovaná inak nikdy neprišla. Na začiatku sa zakupujú
deťom pomôcky vo výške 660,00 Eur, dávajú sa im na to peniažky, ale keďže K. do školy nechodil,
peniaze vrátili. Obžalovaná sa začala sťažovať, že to sú jej peniaze, na čo jej povedala, že peniaze
vrátili úradu. Z tejto situácie pred triedou vyšli tak, že si ich zavolal riaditeľ, svedkyňa ju tam odviedla.
Pred riaditeľom začala obžalovaná kričať, vytočila číslo na inšpektorát, ale v skutočnosti to bolo číslo

nejakého prokurátora, kedy aj potom do školy prišli, čo sa stalo. Takže je pravdou, že pán riaditeľ bol už
po tom na obžalovanú aj nepríjemný. Je tiež pravdou, že K. zo školy odišiel, bola to posledná vyučovacia
hodina, a zadržala ho aj obžalovaná, ktorá vonku pracovala, no bola tam aj učiteľka, ktorá si všimla, že
z triedy odišiel. Žiacku knižku ani nevie, či K. vôbec mal. Ak K. bol na začiatku roka v škole, boli muodovzdané aj učebné pomôcky. Keď na začiatku aj prišiel do školy, tak prišiel s učebnicami svojho brata
Iva pre druhý ročník. Polročné a koncoročné vysvedčenia ani u K., ani u C. si nikto nevyzdvihol. Nevie
povedať, či správu od obžalovanej dostala, či jej niekedy poslala.

Obžalovaná uviedla, že svedkyňa klame. Nikdy by si nedovolila nadávať a kričať na učiteľku. Bola za
riaditeľom, prišla slušne, pozdravila sa. Riaditeľ začal kričať. Volala na inšpektorát práce, zdvihla jej pani
L.. Že mal riaditeľ taký prístup, dôkaz na to nemá. Ale chytil ju za ruku a vyhodil ju von. Zacharovej
písala správu, že K. bude chodiť s C., že sa jej nedá. Nevie, že by od nich prišla nejaká spätná správa.

Svedkyňa nehovorila pravdu.

Podľa § 269 Trestného poriadku sa oboznámili listinné dôkazy:
- č. l. 165 – 167: rodné listy
- č. l. 168 – 170: vysvedčenia
- č. l. 171 – 180: charakteristiky žiakov a dochádzka

Obžalovaná uviedla, že deti do školy posielala. Doma ich nechala 2 dni. Ospravedlnenky vždy spätne
dala, avšak tieto zo strany školy neboli rešpektované. Povedali jej, že to sa už nedá ospravedlniť. Potom
im aj povedala, že má kvôli tomu problémy na úrade, že nech jej podajú nejaké vysvetlenie. Avšak s
ňou vôbec nekomunikovali. Sú tam kamerové záznamy, kde je vidieť, že viackrát do školy prišla, ale

keď videli, že kto zvoní, tak asi neotvorili. Škola bola záhadne vždy zavretá, až keď ušli jej deti zo školy,
tak vtedy bola otvorená.

- č. l. 181 – 188: správa Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Banská Bystrica

Obžalovaná uviedla, že nevie, odkiaľ má úrad, že jej deti nenavštevovali pediatra. Nie je to pravda.
Nemajú zameškanú ani jedinú vakcináciu. O deti sa stará, je na nich sama. Nie je pravda, žeby deti do
školy neposielala. Má záujem, aby mali školu, aby sa mali lepšie. Aj sama si vybavovala rôzne brigády,
aby im všetko zabezpečila. Robila aj čašníčku v Európe, lebo z podpory by ich výchovu nezvládala.

- č. l. 200 – 208: rozhodnutia súdov

Obžalovaná uviedla, že už aj v minulosti riešila preloženie detí na inú školu. Bola aj na Bakossovej ulici,
pričom jej bolo povedané, že deti by mali navštevovať školu spádovú v mieste bydliska, čo v danom
prípade bola škola v Podlaviciach.

- č. l. 223 – 235: správy na obžalovaných (poznámka: obžalovaná je aktuálne na rodičovskej dovolenke)
- č. l. 236 – 242: odpisy z registra trestov
- č. l. 295 – 297: lustrácia v Centrálnej evidencii správnych deliktov a priestupkov obžalovanej A. B.
- č. l. 298 – 231: lustrácia Generálnej prokuratúry Slovenskej republiky obžalovanej A. B.

- č. l. 232: odpis z registra trestov obžalovanej A. B.
- č. l. 233 – 237: lustrácia Generálnej prokuratúry Slovenskej republiky obžalovaného C. D.
- č. l. 238 – 241: – lustrácia v Centrálnej evidencii správnych deliktov a priestupkov obžalovaného C. D.
- č. l. 242 – 244: odpis z registra trestov obžalovaného C. D.

Obžalovaná vysvetlila, že čo sa týka priestupku o predprimárnom vzdelaní, ten sa vyriešil tak, že pre
dcéru nakoniec škôlku našli.

II.

Prečinu ohrozovania mravnej výchovy mládeže podľa § 211 ods. 1 písm. b), ods. 3 písm. a) Trestného
zákona sa dopustí kto vydá, čo aj z nedbanlivosti, osobu mladšiu ako osemnásť rokov nebezpečenstvu
spustnutia tým, že umožní jej viesť záhaľčivý alebo nemravný život a spácha čin uvedený v odseku 1
alebo 2 závažnejším spôsobom konania, potrestá sa odňatím slobody na šesť mesiacov až päť rokov.

Závažnejším spôsobom konania sa podľa § 138 písm. b) Trestného zákona rozumie páchanie trestného
činu po dlhší čas.Objektom trestného činu ohrozovania mravnej výchovy mládeže je záujem na riadnej výchove osôb
mladších ako osemnásť rokov, bez ohľadu na prípadnú plnoletosť nadobudnutú uzavretím manželstva
pred dovŕšením osemnásteho roku veku.

Pod pojmom záhaľčivý život sa rozumie parazitný spôsob života (páchanie trestnej činnosti, žobranie,
skryté formy sexuálnych služieb ako zdroj príjmov), pričom sa sem zaraďuje aj dlhšie trvajúce
záškoláctvo. O umožnenie viesť záhaľčivý alebo nemravný život pôjde vtedy, ak sa osobe mladšej ako
osemnásť rokov vytvoria podmienky na vznik nežiaducich návykov a sklonov (napr. ponechanie dieťaťa

výchove ulicou, umožnenie dlhodobejšieho záškoláctva a pod.).

Páchateľom môže byť ktokoľvek. Pokiaľ však podstata konania spočíva v opomenutí riadne dohliadať na
ohrozenú osobu, prichádzajú do úvahy len páchatelia, ktorým táto povinnosť vyplýva zo zákona alebo
úradného rozhodnutia.

Na trestnú zodpovednosť stačí nedbanlivosť. Zavinenie sa musí vzťahovať na všetky znaky tohto
trestného činu, vrátane veku ohrozenej osoby.

Dlhším časom sa rozumie časový úsek, ktorého dĺžka je ovplyvnená „intenzitou“ trestného činu
(to znamená závažnosťou trestného činu z hľadiska výšky zákonom ustanovenej trestnej sadzby).

Všeobecne pre všetky prípady nemožno vymedziť, aký čas sa považuje za dlhší. Podstatné je, že nejde
o jednorazovú trestnú činnosť, alebo trestnú činnosť krátkeho trvania.

Obžalovaná A. B. sa ku skutkom výslovne nepriznala, no uviedla, že jej je ľúto, že to dospelo do takého
štádia. Nepoprela, že deti do školy nechodili. Vedela o tom.

Obžalovaný C. D. ku skutku nevypovedal.

Z výsluchu obžalovanej vyšlo najavo, že svoje tri deti do školy riadne prichystala. Problém nastal, že do
školy chodili sami, pretože ona musela zaniesť dcéru do škôlky.

Ďalej vyplynulo, že najmladší K. zo školského vyučovania utekal, o čom mala vedomosť obžalovaná.
Taktiež vyplynulo, že obžalovaná mala vedomosť aj o tom, že do školy nechodí ani Ivan. K F. sa
obžalovaná bližšie nevyjadrila, resp. ho vo svojej výpovedi nespomenula vôbec. Obžalovaná tiež
tvrdila, že sa situáciu snažila riešiť, písala triednej učiteľke, pani M. – rómskej asistentke a stretla

sa aj s riaditeľom. Okrem asistentky s ňou nikto nechcel komunikovať, nikto s ňou nespolupracoval,
nikto jej neoznámil, že deti do školy nechodia. Uvádzala, že neprítomnosť detí nahlásila asistentke
a ospravedlnenky už deťom založila do peračníka a nevedela, že tie ospravedlnenky sa už k učiteľke
nedostali. Obžalovaná sa domnieva, že za spôsobenú situáciu ona až tak vinu nenesie, má za to,
že škola s ňou nespolupracuje a že teraz aj dokonca ona sama to vyriešila tak, že podala návrh na

umiestnenie K. a C. do centra pre rodiny a deti.

Z vykonaného dokazovania mal súd bez pochýb za preukázané, že obžalovaná o probléme záškoláctva
troch synov vedela. Snažila sa síce tvrdiť, že keď boli deti choré, nahlásila to, no opomenula popísať
tie situácie, kedy deti choré neboli. Nebola ochotná pripustiť, že škola má systém ospravedlňovania

neprítomnosti žiakov a rovnako má systém, prostredníctvom akého škola s rodičmi komunikuje. Tvrdila,
že jej deti, predovšetkým K., nemali ani žiacku knižku, pričom ona mala za to, že tam sa jej mali napísať
informácie, že deti do školy nechodia. Zrejme ale ignorovala prihlasovacie údaje do platformy edupage,
ku ktorej tieto údaje má. Tiež zrejme ignorovala poštové zásielky školy, ktorá škola raz za štvrťrok zasiela
rodičom o študijných výsledkoch ich detí. Ignorovala aj možnosť oboznámiť sa a prevziať vysvedčenia

svojich detí. Obžalovaná sa spoľahla na to, že všetko sa jej má oznamovať, no zabudla, že ako rodič
môže sama vyvinúť iniciatívu smerujúcu k vyriešeniu záškoláctva vlastných detí. Začala to riešiť až po
skončení školského roka 2023/2024, keď sa jej narodila ďalšia dcéra a podala návrh na umiestnenie K.
a C. do centra pre rodiny a deti, lebo ich starostlivosť nezvláda (porovnaj výpoveď svedkyne A. D.).

Na hlavnom pojednávaní boli vypočuté tri učiteľky. Svedkyňa C. O. uviedla, že asi len formálne bola
triednou učiteľkou F. B., tohto nikdy nevidela a nevidela ani jeho matku – obžalovanú. Prvýkrát matku
– obžalovanú videla aj svedkyňa A. S. až na hlavnom pojednávaní. Teda tvrdenia obžalovanej, že
kontaktovala aj učiteľov, že im písala správy, sa nepreukázali ako pravdivé, lebo ani jedna z týchtosvedkýň nepotvrdila prijatie správ od obžalovanej. Ich výpoveď je objektivizovaná aj charakteristikami
žiakov, z ktorých rovnako vyplýva nespolupráca rodičov so školou. Zhodli sa, že to obidve nechali na
podporný tým, reprezentovaný aj pani M.. Ani jedna z týchto svedkýň zároveň nepoznala obžalovaného

D.. Podiel obžalovaného ako otca na výchove detí (konkrétne len C. D. a F. B.) nešpecifikovala ani
obžalovaná, no súd má za to, že vzhľadom na vykonané dokazovanie možno konštatovať, že tento sa
nezaujímal o školskú dochádzku svojich dvoch detí vôbec. Neospravedlňoval ich, nekomunikoval so
školou. Aj samotné svedkyne A. B. a A. D. potvrdili, že komunikovali len s matkou – obžalovanou.

Kým F. B. v školskom roku 2023/2024 nevideli učitelia v škole vôbec, o C. D. a K. B. tvrdili, že sa „ukázali“
na začiatku školského roka. O skutočnosti, že F. B., C. D. a K. B. vymeškávali vyučovacie hodiny,
nesvedčialenvýsluchysvedkýň–učiteliek,aleajvysvedčenia,charakteristikyžiakovadochádzka,ktoré
listinné dôkazy sú súčasťou spisu.

F. B. v prvom polroku školského roka 2023/2024 vymeškal (mal neospravedlnených) 480 hodín,

v druhom polroku to už bolo 510. Škola v charakteristike konštatovala, že škola v charakteristike
konštatovala, že vzdelávacie výsledky z dôvodu dlhodobej absencie nie je možné hodnotiť. V tomto
školskom roku žiak nebol prítomný na vyučovacom procese, nie je relevantné konštatovať spolupráci s
rodičmi, nakoľko rodičia so školou nekomunikujú.

C. D. v prvom polroku školského roka 2023/2024 vymeškal (mal neospravedlnených) 378 hodín
a v druhom polroku jeho absencie mali taktiež stúpajúcu tendenciu, kedy vymeškal už 414 hodín.
Škola v charakteristike konštatovala, že vzdelávacie výsledky z dôvodu dlhodobej absencie nie je
možné hodnotiť. Žiak nemá žiadne známky, v škole bol len prvé dva dni na začiatku roka, ale
nedokázal vôbec pracovať s triedou. Jeho poznatky a zručnosti boli z predchádzajúcich ročníkov

nedostačujúce. Na zasadnutí štvrťročnej pedagogickej rady školy bolo žiakovi pre vysoký počet
vymeškaných neospravedlnených hodín schválené pokarhanie riaditeľom školy. V čase prítomnosti
žiaka na vyučovaní nebolo jeho správanie v rozpore so školským poriadkom. Bol tichý, nekonfliktný,
samotársky, vo vzdelávacom procese pasívny. Rodičia so školou nespolupracujú a nekomunikujú.
Kontaktovala ich rómska asistentka, ktorej matka prisľúbila, že deti pošle do školy. Zo strany rodičov

prišlo v septembri ospravedlnenie od lekára až na vyzvanie školy, ale nakoľko bolo dieťa pravidelne
videné na ulici, neboli mu tieto hodiny uznané ako ospravedlnené.

K. B. škola ospravedlnila v školskom roku 2023/2024 celkom 82 hodín (aj od lekára, aj od rodiča),
no na druhej strane v prvom polroku školského roka vymeškal (mal neospravedlnených) 293 hodín

a v druhom polroku to už bolo 367 vymeškaných hodín. Tu súd poukazuje na to, že škola rešpektovala
niektoré ospravedlnenia, o ktorých hovorila obžalovaná. Teda nie je pravdivé, že škola to neakceptovala
či ju ignorovala. Škola v charakteristike konštatovala, že vzdelávacie výsledky K. z dôvodu dlhodobej
absencie nie je možné hodnotiť. V škole bol len prvý týždeň školského roka a následne o dva týždne v
nej bol jeden deň. S triedou na vyučovaní nedokázal vôbec pracovať, je hravý, nesústredený, nerozumie

inštrukcie k úlohám zo strany učiteľa. Deti, ktoré poznal, vyrušuje a zabáva ich. Úroveň jeho vedomostí
je veľmi nízka, na školu a nie je zrelý. Správanie žiaka bolo v kolektíve nevhodné, cez prestávky pútal na
seba pozornosť detí rómskeho pôvodu, pri kolektívnych činnostiach bol uzavretý, samotársky, má slabé
samoobslužné činnosti, slabú komunikáciu s učiteľom. Dieťa do školy nechcelo chodiť, matka ho musela
doviesť do školy až k dverám jedy a vždy meškal, raz sa snažilo zo školy ujsť. Spolupráca s rodičmi

nie je dostatočná, nakoľko rodičia so školou nekomunikujú. Získavanie informácií a kontaktovanie
rodičov prebiehalo vždy len zo strany školy cez rómsku asistentku. Matka však klamala, vyhovárala sa
zavádzala, že deti poštou do školy.

Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Banská Bystrica vykonal v rodine maloletých detí sociálne

zisťovanie, z, ktorej správy zo dňa 22. 02. 2024 taktiež vyplynulo, že maloletí F., C. a K. navštevujú
základnú školu na Gaštanovej ulici v Banskej Bystrici, avšak všetci majú neospravedlnené hodiny.
Dokonca maloletá dcéra obžalovanej by si mala plniť predprimárne vzdelávanie v materskej škole
avšak materskú školu nenavštevuje. Matka túto situáciu nerieši, tvrdí, že maloletí sú stále chorí. Nad
maloletými F. a C. úrad uložil výchovné opatrenie, ktoré by malo trvať do 22. 08. 2024. Matka dlhodobo

odmietala spoluprácu s úradom. Úrad podal na Okresné riaditeľstvo PZ podnet pre zanedbávanie
povinnej školskej dochádzky. Matka bola o tejto skutočnosti oboznámená a bolo jej zo strany úradu
vysvetlené, že jej dokonca hrozí aj nepodmienečné odsúdenie a výkon trestu odňatia slobody. Až
vtedy si matka uvedomila, že je nutné, aby deti začali chodiť do školy a je potrebná je spolupráca súradom. Následne úrad vydal dňa 20. 12. 2023 odporúčanie na vykonávanie odborných metód práce
na podporu riadenia výchovných, sociálnych a iných problémov v rodine a medziľudských vzťahoch
ambulantnú a terénnou formou. Následne sa konali dve prípadové konferencie, na prvú z nich sa matka

nedostavila. Mesto zhodnotilo, že pravidelne realizuje návštevy v danej lokalite. Matka odmietla, aby boli
prešetrené podmienky domácnosti a voči pracovníkom mesta matka maloletých vystupovala arogantne
až agresívne. Na druhú prípadovú konferenciu sa matka dostavila a uviedla, že maloletí do školy
nechodia. Peter nechce chodiť preto, že sa mu spolužiaci posmievajú. F. je vzorom pre C. a K., preto ani
onidoškolynechcúísť.Zuvedenýchskutočnostívyplynulo,žematkanezabezpečujepravidelnúškolskú

dochádzku maloletých detí a ani maloletá K. nenavštevuje doteraz materskú školu. Matka dlhodobo
odmieta spoluprácu s úradom, Mestom Banská Bystrica a centrom. Je ťažké sa s matkou skontaktovať,
ak aj príde na pohovor na úrad, prisľúbi nápravu danej situácie, ale doposiaľ k náprave nedošlo.

Obžalovanánevedelavysvetliť,prečodetineprevzalipolročnévysvedčenia,prečojunezaujímališkolské
výsledky a počet vymeškaných hodín. Nevedela to vysvetliť ani v tom kontexte, že sa nejedná o prvé

takéto trestné stíhanie, keďže v minulosti bola opakovane potrestaná za to, že F. a C. riadne neabsolvujú
školskú výuku. Navyše z dokazovania vyplynulo, že jej výpoveď obsahuje tvrdenia nezakladajúce sa
na pravde.

Obžalovaná teda neprezentovala a ani neoznačila žiadny dôkaz, ktorý by bol spôsobilý spochybniť, že

jej deti (rovnako ako aj deti obžalovaného) do školy chodili. Nepreukázala, že by ich neúčasť v školskom
roku 2023/2024 na vyučovaní riadne ospravedlnila. Neurobil tak ani obžalovaný.

Naopak, svedkyne sa zhodli na nespolupráci rodičov detí so školou a aj s úradom, práce, sociálnych
vecí a rodiny. Vyplynulo, že škola svoje povinnosti plnila a rodičom detí oznamovala (každý štvrťrok

zasielali hodnotenia žiakov, oznámili záškoláctvo aj na úrade), že majú neospravedlnené hodiny a Mgr.
Zacharová sa s obžalovanou aj sama stretla. Nielen teda predchádzajúce odsúdenia, ale ani tieto
okolnosti obžalovaných neprimäli k tomu, že je potrebné sa postarať o všetky deti a zabezpečiť ich riadnu
účasť na vzdelávacom procese. Ani obžalovaná, ani obžalovaný neprijali v školskom roku 2023/2024
žiadne opatrenia, ktoré by mali za cieľ účasť F. B., C. D. a K. B. na vyučovaní a na vzdelávaní. Škola má

systém ospravedlňovania neúčasti, ktorý je zakotvený v školskom poriadku, je predovšetkým potrebné
dôvody neúčasti preukázať pri návrate dieťaťa do školy. Ani F., ani Ivan, ani K. však zrejme takú
povinnosť splniť nemohli, pretože do školy nechodili.

Pokiaľ ide o formu zavinenia, súd mal za to, že u obidvoch obžalovaných možno konštatovať, že títo

ako rodičia maloletých detí, ako osoby zodpovedné za starostlivosť a výchovu detí, konali v priamom
úmysle, teda chceli takýmto konaním porušiť zákon. Svojich povinností ako rodičov sú si obaja dobre
vedomí. Sú ako rodičia zapísaní v rodných listoch detí a je ich povinnosťou sa o ne starať. Obžalovaná
je matkou F. a K. B. a C. D.. Obžalovaný je otcom C. D. a F. B.. V minulosti už boli za rovnakú trestnú
činnosť odsúdení, a teda musia mať vedomosť o tom, že ich konanie, resp. opomenutie dozoru detí nad

povinnou účasťou v škole, je protiprávne, je v rozpore so zákonom.

Zhodnotiac vyššie uvedené, bez pochýb vyplynulo, že obžalovaná a obžalovaný z hľadiska objektívnej
stránky konali tak, že tri maloleté deti – osoby mladšie ako 18 rokov – vydali nebezpečenstvu spustnutia
tým, že im umožnili viesť záhaľčivý život spočívajúci v záškoláctve, a to po dlhší čas, konkrétne

počas celého školského roka 2023/2024 so zvyšujúcou sa tendenciou, teda so stúpajúcim počtom
neospravedlnených hodín v druhom polroku oproti prvému polroku. Obžalovaní tak svojím konaním
naplnili znaky skutkovej podstaty a dopustili sa prečinu ohrozenia mravnej výchovy mládeže podľa §
211 ods. 1 písm. b) a ods. 3 písm. a) Trestného zákona s poukazom na § 138 písm. b) Trestného
zákona, zo spáchania ktorého ich aj súd uznal vinnými, pretože neboli zistené okolnosti vylučujúce

trestnú zodpovednosť (nepríčetnosť).

III.

Pri určovaní druhu trestu a jeho výmery súd prihliadol u obžalovaných na spôsob spáchania činu, jeho

následky, zavinenie, pohnútku, priťažujúce okolnosti, poľahčujúce okolnosti, jeho osobu, jeho pomery
a možnosť jeho nápravy.

Obžalovaná A. B.Z centrálnej evidencie správnych deliktov a priestupkov vyplýva, že obžalovaná sa v minulosti dopustila
dvoch priestupkov, a to tak, že nepoužila bezpečnostný pás vo vozidle (dňa 22. 04. 2022), za čo

bola sankcionovaná pokutou vo výške 10,00 Eur, a neprihlásila svoje dieťa na plnenie povinného
predprimárneho vzdelávania v roku 2023, za čo bola sankcionovaná pokutou vo výške 30,00 Eur.

Z odpisu registra trestov je zrejmé, že obžalovaná má päť záznamov, všetky pre prečiny ohrozenia
mravnej výchovy mládeže, kedy skutky boli páchané tak, že svojím deťom umožnila viesť záhaľčivý

život tým, že tieto vymeškávali vyučovacie hodiny. Z odsúdenia trestným rozkazom Okresného súdu
Banská Bystrica sp. zn. 5T/35/2022 zo dňa 21. 09. 2022 jej plynula skúšobná doba do 18. 03. 2024,
teda skutkov, pre ktoré je vedené toto trestné konanie, sa dopúšťala sčasti aj v skúšobnej dobe.
Obžalovanú od páchania v trestnej činnosti neodradilo ani jedno z doterajších odsúdení, pričom doteraz
jej nepodmienečný trest odňatia uložený nebol, avšak boli jej ukladané podmienečné tresty odňatia
slobody, z ktorých sa v skúšobných dobách síce osvedčila, no následne sa tej istej trestnej činnosti

dopustila znova. Naposledy jej bol uložený trest povinnej práce, ktorý vykonala.

Pri rozhodovaní o treste, akým je potrebné na osobu obžalovanej pôsobiť, súd vychádzal zo zásad
ukladania trestov podľa § 34 Trestného zákona. Ďalej súd vychádzal z okolností prípadu, jeho
následku, z možnosti nápravy a osobných pomerov obžalovanej a skúmal aj existenciu poľahčujúcich

a priťažujúcich okolností. Podľa § 38 ods. 2 Trestného zákona, pri určovaní druhu trestu a jeho výmery
musí súd prihliadnuť na pomer a mieru závažnosti poľahčujúcich okolností a priťažujúcich okolností.
Súd u obžalovanej nevzhliadol ani jednu poľahčujúcu okolnosť. Čo sa týka priťažujúcich okolností,
v konkrétnom prípade prichádza do úvahy priťažujúca okolnosť podľa § 37 písm. m) Trestného zákona –
bola už za trestný čin odsúdená, no súd sa rozhodol na túto priťažujúcu okolnosť neprihliadať, pretože to

nepovažoval za spravodlivé aj s ohľadom na hroziace nariadenie nevykonaného trestu odňatia slobody
z predchádzajúceho odsúdenia.
Skutky, ktoré sú úmyselným trestným činom, obžalovaná sčasti spáchala v skúšobnej dobe
podmienečného prepustenia, preto musel súd ukladať nepodmienečný trest odňatia slobody v súlade
s ustanovením § 49 ods. 2 Trestného zákona. Nepodmienečný trest odňatia slobody však ukladal

aj z dôvodu, že obžalovaná bola za trestný čin ohrozenia mravnej výchovy mládeže doteraz už
päťkrát potrestaná a ani jedno z odsúdení ju neodradilo v trestnej činnosti pokračovať. Aj v priebehu
školského roka 2023/2024 obžalovaná nespolupracovala so školou, nekomunikovala s ňou, maloleté
deti nepripravovala na povinnosti navštevovať školu, dovolila im, aby do školy nechodili a nezúčastňovali
sa vyučovacieho procesu V zmysle § 211 ods. 3 Trestného zákona bolo obvinenej možné uložiť trest

odňatia slobody na šesť mesiacov až päť rokov. Zohľadňujúc okolnosti prípadu, jeho následky, ako aj
osobu obžalovanej, súd uložil trest odňatia slobody na dolnej hranici trestnej sadzby majúc za to,
že takto určený trest je zákonný a správny, zodpovedajúci účelu trestu z hľadiska individuálnej, ako
aj generálnej prevencie. Motívom konania obžalovanej bola ľahostajnosť k povinnostiam. Nie je bez
významu ani to, že obžalovaná aj svojej dcére, ktorá bola povinná nastúpiť do predškolského zariadenia,

dovolila taktiež viesť záhaľčivý život, keď ju do takého zariadenia neprihlásila. Navyše tvrdila, že práve
sprevádzanie dcéry do škôlky jej neumožnilo sprevádzať zároveň svoje deti v školskom roku 2023/2024
do školy.

Berúc do úvahy uvedené súd mal za to, že na nápravu obžalovanej a ochranu spoločnosti je primeraným

nepodmienečný trest odňatia slobody v trvaní 12 (dvanástich) mesiacov, teda na spodku dolnej hranice
trestnej sadzby. Pre výkon trestu odňatia slobody súd zaradil obžalovanú podľa § 48 ods. 2 písm.
a) Trestného zákona do ústavu s minimálnym stupňom stráženia, pretože v posledných desiatich
rokoch ešte nebola vo výkone trestu odňatia slobody. Trest má byť síce pre páchateľa represívny,
no nie odstrašujúci, teda vysoký bez vzhliadnutia okolností na strane páchateľa či trestného činu.

Obžalovaná má 41 rokov, a hoci má za sebou kriminálne skúsenosti, nemožno jej konanie kriminalizovať
vo forme vysokého trestu navyše aj tým, že nielenže hrozí výkon týmto rozhodnutím uloženého
trestu odňatia slobody, ale rovnako aj premena trestu odňatia slobody, keďže počas skúšobnej doby
podmienečného odsúdenia sa dopustila ďalšej trestnej činnosti. Reťazením trestov (z dôvodu ukladania
nepodmienečného trestu a možnej premeny zvyšky nevykonaného trestu odňatia slobody) je trest za

trestnú činnosť tak či tak zbiehajúci, teda v konečnom dôsledku narastajúci (navyšujúci) sa a preto, podľa
názoru súdu, nie je možné ani túto okolnosť pri určení výšky trestu opomenúť, na druhej strane ju však
ani nepreceniť. Majúc na zreteli uvedené bol súd toho názoru, že trest vo vyššie uvedenej dĺžke jeho
trvania je postačujúci, spravodlivý a neopomínajúci ani ochranu spoločnosti.Obžalovaný C. D.

Z centrálnej evidencie správnych deliktov a priestupkov vyplýva, že obžalovaný sa v minulosti dopustil
troch priestupkov, a to tak, že na verejnosti požil alkoholické nápoje, fajčil na zastávke MHD a odcudzil
tovar, za čo bol sankcionovaný pokutami.

Z odpisu registra trestov je zrejmé, že obžalovaný má dvadsať záznamov, z toho posledné tri sú za

prečiny ohrozenia mravnej výchovy mládeže, kedy skutky boli páchané tak, že svojím deťom umožnil
viesť záhaľčivý život tým, že tieto vymeškávali vyučovacie hodiny. Z odsúdenia trestným rozkazom
Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. 5T/46/2023 zo dňa 31. 07. 2023 mu plynie skúšobná doba
do 12. 04. 2025, teda skutkov, pre ktoré je vedené toto trestné konanie, sa dopúšťal aj v skúšobnej
dobe. Obžalovaného od páchania v trestnej činnosti neodradilo ani jedno z doterajších odsúdení, boli
mu ukladané podmienečné tresty odňatia slobody, z ktorých sa v skúšobných dobách síce osvedčil, no

následne sa tej istej trestnej činnosti dopustil znova. Bol mu uložený trest povinnej práce, ktorý vykonal.

Pri rozhodovaní o treste, akým je potrebné na osobu obžalovaného pôsobiť, súd vychádzal zo zásad
ukladania trestov podľa § 34 Trestného zákona. Ďalej súd vychádzal z okolností prípadu, jeho následku,
z možnosti nápravy a osobných pomerov obžalovaného a skúmal aj existenciu poľahčujúcich a

priťažujúcich okolností. Podľa § 38 ods. 2 Trestného zákona, pri určovaní druhu trestu a jeho výmery
musí súd prihliadnuť na pomer a mieru závažnosti poľahčujúcich okolností a priťažujúcich okolností.
Súd u obžalovaného nevzhliadol ani jednu poľahčujúcu okolnosť. Čo sa týka priťažujúcich okolností,
v konkrétnom prípade prichádza do úvahy priťažujúca okolnosť podľa § 37 písm. m) Trestného zákona –
bol už za trestný čin odsúdený, no súd sa rozhodol na túto priťažujúcu okolnosť neprihliadať, pretože to

nepovažoval za spravodlivé aj s ohľadom na hroziace nariadenie nevykonaného trestu odňatia slobody
z predchádzajúceho odsúdenia.

Skutky, ktoré sú úmyselným trestným činom, obžalovaný spáchal v skúšobnej dobe podmienečného
prepustenia, preto musel súd ukladať nepodmienečný trest odňatia slobody v súlade s ustanovením

§ 49 ods. 2 Trestného zákona. Nepodmienečný trest odňatia slobody však ukladal aj z dôvodu,
že obžalovaný bol za trestný čin ohrozenia mravnej výchovy mládeže doteraz už trikrát potrestaný
a ani jedno z odsúdení ho neodradilo v trestnej činnosti pokračovať. Aj v priebehu školského roka
2023/2024 obžalovaný nespolupracoval so školou, nekomunikoval s ňou, maloleté deti nepripravoval
na povinnosti navštevovať školu, dovolil im, aby do školy nechodili a nezúčastňovali sa vyučovacieho

procesuVzmysle§211ods.3Trestnéhozákonaboloobvinenémumožnéuložiťtrestodňatiaslobodyna
šesť mesiacov až päť rokov. Zohľadňujúc okolnosti prípadu, jeho následky, ako aj osobu obžalovaného,
súd uložil trest odňatia slobody na dolnej hranici trestnej sadzby majúc za to, že takto určený trest je
zákonný a správny, zodpovedajúci účelu trestu z hľadiska individuálnej, ako aj generálnej prevencie.
Motívom konania obžalovaného bola ľahostajnosť k povinnostiam.

Berúc do úvahy uvedené súd mal za to, že na nápravu obžalovaného a ochranu spoločnosti je
primeraným nepodmienečný trest odňatia slobody v trvaní 12 (dvanástich) mesiacov, teda na spodku
dolnej hranice trestnej sadzby. Pre výkon trestu odňatia slobody súd zaradil obžalovaného podľa § 48
ods. 2 písm. a) Trestného zákona do ústavu s minimálnym stupňom stráženia, aj keď v posledných

desiatich rokoch bol vo výkone trestu odňatia slobody. Trest má byť síce pre páchateľa represívny, no nie
odstrašujúci, teda vysoký bez vzhliadnutia okolností na strane páchateľa či trestného činu. Obžalovaný
má 61 rokov, a hoci má za sebou kriminálne skúsenosti, nemožno jeho konanie kriminalizovať vo forme
vysokého trestu navyše aj tým, že nielenže hrozí výkon týmto rozhodnutím uloženého trestu odňatia
slobody, ale rovnako aj premena trestu odňatia slobody, keďže počas skúšobnej doby podmienečného

odsúdeniasadopustilďalšejtrestnejčinnosti.Reťazenímtrestov(zdôvoduukladanianepodmienečného
trestu a možnej premeny zvyšky nevykonaného trestu odňatia slobody) je trest za trestnú činnosť tak či
tak zbiehajúci, teda v konečnom dôsledku narastajúci (navyšujúci) sa a preto, podľa názoru súdu, nie je
možné ani túto okolnosť pri určení výšky trestu opomenúť, na druhej strane ju však ani nepreceniť. Majúc
na zreteli uvedené bol súd toho názoru, že trest vo vyššie uvedenej dĺžke jeho trvania je postačujúci,

spravodlivý a neopomínajúci ani ochranu spoločnosti.

Na základe uvedených skutočností a zisteného skutkového stavu samosudca rozhodol tak, ako je
uvedené vo výrokovej časti rozsudku.Poučenie:

2 7T/55/2024
Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od jeho vyhlásenia alebo oznámenia.

Odvolanie má odkladný účinok.

Vprospechobžalovanéhomôžupodaťodvolaniepríbuznívpokolení priamom,jehosúrodenci,osvojiteľ,
osvojenec, manželka a družka ale nie proti jeho vôli. Poškodený môže podať odvolanie iba pre
nesprávnosť výroku o náhrade škody.