Rozsudok – Starostlivosť o maloletých ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Wednesday, May 29, 2025

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 13CoP/77/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5623216556
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 05. 2025

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ján Burik
ECLI: ECLI:SK:KSZA:2025:5623216556.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Jána Burika a
členiek senátu JUDr. Márie Dubcovej, JUDr. Miriam Štillovej, vo veci starostlivosti súdu o maloletú A.
B. C., nar. XX.XX.XXXX, bytom u matky, v konaní zastúpenú kolíznym opatrovníkom Úradom práce,
sociálnych vecí a rodiny Ružomberok, dieťa rodičov: matky A. C., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom D.,
E. XXXX/XX, zastúpenej JUDr. Zuzanou Baloghovou, advokátkou, so sídlom v Ružomberku, Mostová

33 a otca F. D., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom G. XX, H., I., zastúpeného Mgr. Jánom Jeseňákom,
advokátom,sosídlomvBratislave,Tupého25,vkonaníonávrhuotcanauloženieinformačnejpovinnosti
matke, na odvolanie otca proti rozsudku Okresného súdu Liptovský Mikuláš č.k. 22P/49/2023-115 zo
dňa 16.01.2025, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok okresného súdu p o t v r d z u j e .

Žiaden z účastníkov n e m á n á r o k na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom Okresný súd Liptovský Mikuláš zamietol návrh otca, ktorým sa domáhal
uloženia informačnej povinnosti matke vo vzťahu k maloletému dieťaťu, keď žiadal, aby jeho matka
pravidelne k poslednému dňu každého kalendárneho mesiaca informovala o zdravotnom stave
maloletej, o školských výsledkoch, o mimoškolských aktivitách, osobitných potrebách a priebežne mu
podávala aktuálne správy o mimoriadnych podstatných záležitostiach týkajúcich sa maloletej. Taktiež
žiadal, aby mu matka podávala pravidelne písomnú správu o stave úspor maloletej spolu s aktuálnym

bankovým výpisom z bankového účtu, správu o nakladaní s majetkom, najmä o výnosoch, aktívach,
investíciách, ako aj o účele a výške výdavkov z príjmov súvisiacich s týmto majetkom.
Svoje rozhodnutie odôvodnil ust. § 24 ods. 5 Zákona o rodine, keď na základe vykonaného dokazovania
mal preukázané, že v predmetnej veci neboli splnené podmienky pre uloženie povinnosti matke
informovať otca v pravidelných intervaloch o skutočnostiach, ktoré otec požadoval. Pokiaľ išlo
o informácie týkajúce sa výlučne maloletej (zdravotný stav, školské výsledky a podobne), tieto mu matka
dobrovoľne na jeho žiadosť poskytuje v prípade, ak je otec činný, t.j. matka reaguje na požiadavky

otca, keď rodičia si i navzájom vymenili e-mailové adresy, ktoré skutočnosti napokon potvrdil i právny
zástupca otca na pojednávaní dňa 16.01.2025. Pokiaľ išlo o uloženie informačnej povinnosti výlučne na
finančnú stránku, tvorbu úspor maloletej a vecí s tým súvisiace, prvoinštančný súd zdôraznil, že nejde
o informácie, týkajúce sa výlučne osobného stavu maloletej (zdravotný stav, škola, voľnočasové aktivity),
ani o informácie, ktoré by otcovi už neboli poskytnuté, resp. by si ich nevedel obstarať sám, najmä pokiaľ
ide o číslo účtu a bankový stav, kde matka bola na základe povinnosti uloženej súdom povinná účet

maloletej zriadiť za účelom poukazovania časti výživného na tvorbu úspor. Ak otec na tento účet peniaze
poukazoval, resp. v minulosti boli vymáhané exekútorom, musí mať vedomosť o stave, kde bol tento účet
zriadený, o čísle účtu, ako aj o výške úspor (musí vedieť, koľko peňazí na tento účet vložil, resp. koľkobolo vymožené exekútorom a na tento účet poukázané). Ak má otec pochybnosti o tom, či matka bez
jeho súhlasu, resp. bez nahradeného súhlasu súdom nevybrala, resp. nepoužila peniaze určené výlučne
pre maloletú pre svoju osobnú potrebu, alebo pre nie nevyhnutné a neodôvodnené potreby maloletej

bez súhlasu otca, môže podať vo veci trestné oznámenie, resp. oznámiť tieto skutočnosti poručenskému
súdu a súd v prípade pochybností má taktiež možnosť postúpiť vec orgánom činnom v trestnom konaní.
Otrováchprvoinštančnéhokonaniasúdrozhodolpodľaust.§52CMPanepriznalžiadnemuzúčastníkov
nárok na náhradu trov prvoinštančného konania.

2.Protitomutorozsudkupodalodvolanievzákonomstanovenejlehoteprostredníctvomsvojhoprávneho
zástupcu otec maloletej. Žiadal napadnutý rozsudok zrušiť, vec vrátiť súdu prvej inštancie na ďalšie
konanie a nové rozhodnutie, alternatívne zmeniť a uložiť matke informačnú povinnosť s tým, že matka je
povinná poskytnúť otcovi informáciu o názve bankovej inštitúcie, kde sú úspory maloletej uložené, ako aj
očísleúčtuaaktuálnomstaveúspornaúčte,atopravidelnekaždétrimesiace.Matkajezároveňpovinná
poskytnúť otcovi informáciu o nakladaní a zhodnocovaní úspor maloletej od júna 2016 prostredníctvom

ročných bankových výpisov. V prípade úspechu uplatnil si nárok na náhradu trov konania v celom
rozsahu.
Mal za to, že súd dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, keď zistil,
že matka bez problémov poskytla informácie týkajúce sa maloletého dieťaťa. Z e-mailových správ ako
i z vykonaného dokazovania je zrejmý presný opak, nakoľko matka neposkytla otcovi vôbec informácie,

týkajúce sa úspor maloletej dcéry, a to aj napriek opakovanej žiadosti otca o ich poskytnutie. Predmety
informácie sa týkajú úspor maloletého dieťaťa a neboli poskytnuté otcovi ani cestou jeho právneho
zástupcu, ktorý urgoval a opätovne žiadal tieto informácie. Právna zástupkyňa matky na predmetnú
žiadosť právneho zástupcu otca a poskytnutie informácie reagovala až v deň vytýčeného pojednávania
vo veci s tým, že predmetné informácie predloží matka priamo súdu. Súd pochybil a nesprávne, alebo

neúplne zistil skutočný stav veci, keď nepokladal za potrebné vypočuť matku a bez náležitého zistenia
skutočného stavu veci rozhodol, že návrh otca zamieta. Je zrejmé, že v konaní boli splnené podmienky
pre uloženie informačnej povinnosti matke, keďže táto neposkytuje dobrovoľne informácie aj napriek
tomu, že sa oprávnený rodič svojho práva domáha. V prejednávanej veci má pochybnosti, či matka
vôbec nejaký účet pre maloletú zriadila, a preto otec ani nevložil nič na žiaden účet a peniaze vložil

na účet exekútora, pričom nevie, kde exekútor tieto peniaze poslal, ale pravdepodobne na účet matky.
Ak by matka oznámila otcovi číslo bankového účtu, tak by tam otec posielal úspory a vedel by aj
číslo účtu, pričom veľmi presne vie, že na účet exekútora poslal výživné spolu s úsporami a trovami
exekúcie v jednej sume, z čoho suma úspor by mala byť cca 56.903,- Eur. Je zrejmé, že ide viac
ako o značnú sumu, keďže matka odmieta poskytnúť predmetnú informáciu, tak je tu vážna obava, že

matka by sa mohla dopustiť svojím konaním trestného činu porušovania povinnosti pri správe cudzieho
majetku podľa ust. § 237 Trestného zákona. Túto skutočnosť a podozrenie z konania matky otec
uviedol v procese aj písomne, napriek tomu súd sa touto skutočnosťou vôbec nezaoberal, a teda svojím
rozhodnutím vážne pochybil.

3. Matka sa k podanému odvolaniu nevyjadrila.

4. Kolízny opatrovník vo svojom vyjadrení žiadal napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne
správny potvrdiť.

5. Krajský súd, ako súd odvolací, preskúmal vec v rozsahu mu danom ust. § 65, § 66 CMP a bez
nariadenia pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP a contrario v spojení s § 219 ods. 1, 3 CMP) rozsudok súdu
prvej inštancie v zmysle ust. § 387 ods. 1. CSP potvrdil.

6. Podľa § 24 ods. 6 Zákona o rodine súd pri rozhodovaní o zverení maloletého dieťaťa do osobnej

starostlivosti jedného z rodičov dbá na právo toho rodiča, ktorému nebude maloleté dieťa zverené
do osobnej starostlivosti, na pravidelné informovanie sa o maloletom dieťati. Rodič, ktorému nebolo
maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti, môže sa práva na pravidelné informovanie sa o
maloletom dieťati domáhať na súde.

7. Pre riadnu ochranu záujmov dieťaťa je v zásade nevyhnutné, aby obidvaja rodičia mali vedomosti
o záležitostiach dieťaťa, pretože zatajenie viacerých druhov informácií môže mať pre dieťa veľmi
nepriaznivé následky (napr. zatajenie zdravotných problémov, alergií, prekonaných chorôb a podobne).
Preto by nemala byť táto vzájomná rodičovská povinnosť podceňovaná a v prípade, ak ju rodič neplnídobrovoľne, mala by mu byť súdom uložená, pokiaľ sa i úpravy druhý rodič domáha a nemá možnosť
si informácie sám obstarať. Pre uloženie informačnej povinnosti sa vyžaduje jednak aktívne konanie
rodiča, ktorému dieťa nie je zverené do osobnej starostlivosti, ktorý ale zároveň musí preukázať, že

nemá možnosť si zabezpečiť informácie o dieťati iným spôsobom. Tu je potrebné zdôrazniť, že aj rodič,
ktorému dieťa nebolo zverené do výlučnej osobnej starostlivosti a nebol pozbavený výkonu rodičovských
práv a povinností, má právo kedykoľvek sa informovať o zdravotnom stave dieťaťa, resp. o školských
záležitostiach a podobne priamo u zodpovedných orgánov, t.j. u ošetrujúceho lekára, v školskom
zariadení atď.. V prípade, ak by tieto osoby odmietli si splniť svoju zákonnú povinnosť a informovať

rodiča ako oprávnenú osobu, má možnosť taktiež domáhať sa splnenia tejto povinnosti priamo od týchto
tretích osôb. Ani od rodiča, ktorý má dieťa zverené do výlučnej osobnej starostlivosti a ktorý zastupuje
dieťa v bežných veciach, nemožno spravodlivo požadovať, aby neustále reagoval na výzvy druhého
rodiča pri výkone každodenných rodičovských povinností, a preto i požiadavky druhého rodiča by mali
byť reálne vykonateľné a len v prípade, že si ich nemá možnosť zabezpečiť iným, napríklad aj vyššie
uvedeným spôsobom.

8. Vychádzajúc z citovaného zákonného ustanovenia vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti súd prvej
inštancie postupoval správne, keď na základe návrhu otca skúmal, či v prejednávanej veci je potrebné
uložiť matke informačnú povinnosť v rozsahu, ako ju požadoval vo svojom návrhu otec maloletej dcéry.
V tomto smere vykonal vo veci dostatočné dokazovanie a vyvodil z neho správny záver, keď návrh otca

v celom rozsahu zamietol.

9. Tak, ako to správne konštatuje prvoinštančný súd v odôvodnení svojho rozhodnutia, v priebehu
konania napokon i z vyjadrenia právneho zástupcu otca vyplynulo, že matka primerane reaguje na
výzvy otca, pokiaľ ide o zdravotný stav, školské záležitosti a ostatné záležitosti, týkajúce sa maloletého

dieťaťa, a preto odvolací súd v tejto časti napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny
potvrdil (pokiaľ i odvolanie otca smerovalo len do zamietavajúcej časti týkajúcej sa finančných záležitostí
maloletej, odvolací súd preskúmal vec v celom rozsahu, keďže sa jedná o konanie, ktoré mohlo začať
i bez návrhu a odvolací súd nie je viazaný rozsahom odvolania).

10. Správne postupoval súd prvej inštancie i pri rozhodovaní o uložení informačnej povinnosti matke
týkajúcej sa finančných záležitostí v súvislosti so zriadením účtu na tvorbu úspor, kde mal otec podľa
právoplatného a vykonateľného rozhodnutia posielať matke výživné, keď aj v tejto časti návrh otca ako
nedôvodný zamietol, a preto odvolací súd aj v tejto časti napadnutý rozsudok ako vecne správny potvrdil.

11. Ako správne konštatuje súd prvej inštancie, v odôvodnení svojho rozsudku, v tomto prípade sa
nejedná o informácie týkajúce sa výlučne osobného stavu maloletej. Otec v tomto prípade vyslovil
podozrenie na porušenie povinnosti zo strany matky pri správe majetku maloletej. Tu je potrebné
zdôrazniť, že matka zastupuje maloleté dieťa len v bežných veciach a v závažných veciach týkajúcich
sa osobného stavu, ako aj nakladania s majetkom väčšej hodnoty vždy potrebuje súhlas druhého

rodiča, t.j. otca. Aj v prípade zriadenia účtu maloletej na tvorbu úspor matka nemôže s takýmto účtom
voľne nakladať, ale na disponovanie s takýmto účtom vždy potrebuje súhlas súdu. Na druhej strane
je ale potrebné taktiež zdôrazniť, že pokiaľ otec mal pochybnosti o tom, že matka účet nezriadila
na meno dieťaťa tak, ako jej bolo uložené právoplatným a vykonateľným rozhodnutím, nevznikla mu
povinnosť takéto výživné na tvorbu úspor plniť. Tieto skutočnosti mohol a mal namietať aj v rámci

prebiehajúceho exekučného konania a v tomto smere využiť všetky opravné prostriedky. Ak mu matka
neoznámila číslo účtu, resp. takýto účet ani nezriadila, nemohol rozsudok súdu v tejto časti (v časti
tvorby úspor) nadobudnúť vykonateľnosť. Ako účastník exekučného konania má vždy možnosť zistiť zo
spisu exekútora, kde a akým spôsobom boli finančné prostriedky poukázané, či teda matka postupovala
v súlade s právoplatným a vykonateľným rozhodnutím. Následne bude môcť zvážiť i podanie trestného

oznámenia, na ktoré poukazuje sám prostredníctvom svojho právneho zástupcu v odvolaní. Taktiež má
právo, ako to opätovne správne konštatuje súd prvej inštancie v inom konaní, požiadať poručenský
súd o vykonanie dohľadu nad maloletou, v rámci ktorého súd má možnosť ním uvádzané skutočnosti
preveriť.

12. O trovách odvolacieho konania súd rozhodol podľa ust. § 52 CMP s použitím ust. § 396 ods. 1
CSP a nepriznal žiadnemu z účastníkov nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

13. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Žiline pomerom hlasov 3 : 0.Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e prípustné.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona; ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh
na súdny výkon rozhodnutia.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote 2
mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval

v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného
uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach

podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z
akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha
(dovolací návrh) (§ 428 CSP).