Rozsudok – Ostatné ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Thursday, June 18, 2025

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 10CoCsp/8/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5923200905
Dátum vydania rozhodnutia: 18. 06. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Erik Varga

ECLI: ECLI:SK:KSZA:2025:5923200905.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Erika Vargu a členov

senátu - sudcov JUDr. Martiny Mochnáčovej (sudkyňa – spravodajkyňa) a JUDr. Róberta Urbana,
v spore žalobcu: EOS KSI Slovensko s.r.o., so sídlom Bratislava, Prievozská 2, IČO: 35 724 803, právne
zastúpený spoločnosťou Remedium Legal s.r.o. so sídlom Bratislava, Prievozská 2, proti žalovanému:
A. B., nar. XX. X. XXXX, bytom A., C. XXXX/X, o zaplatenie 2.464,42 eur s príslušenstvom, na základe
odvolania žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Liptovský Mikuláš č. k. RK-10Csp/20/2023-134 zo
dňa 5. 12. 2023 takto

r o z h o d o l :

Rozsudok súdu prvej inštancie ostáva nedotknutý vo výrokoch I. a II.

Rozsudok súdu prvej inštancie potvrdzuje vo zvyšnej časti (výroky III. a IV.)

Stranám sporu nárok na náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd (ďalej v texte aj ako súd prvej inštancie) napadnutým rozsudkom zastavil konanie v časti
o zaplatenie 560 eur (výrok I.). Zároveň týmto rozsudkom uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi
sumu vo výške 1.904,42 eur, úrok z omeškania vo výške 48,01 eur, úrok z omeškania vo výške 5
% ročne zo sumy 1.301,42 eur od 8. 11. 2023 do zaplatenia, a to všetko v lehote do troch dní od

právoplatnosti rozsudku (výrok II.). Následne žalobcovi priznal voči žalovanému nárok na náhradu trov
konania v rozsahu 100 % (výrok III.). Napokon rozhodol o zamietnutí žaloby v časti o zaplatenie nákladov
spojených s uplatnením pohľadávky vo výške 136,52 eur (výrok IV.).
2. V dôvodoch svojho rozhodnutia súd prvej inštancie poukázal na to, že právny vzťah medzi stranami
treba kvalifikovať ako absolútny obchod, avšak dopadajú naň aj ustanovenia § 52 a nasl. Občianskeho
zákonníka, zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa, ako aj zákona č. 129/2010 Z. z.
o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy. Žalobca figuruje v spore ako

postupník pohľadávky, pričom podľa úsudku okresného súdu boli splnené všetky zákonné podmienky
pre postúpenie pohľadávky, preto si žalobca mohol uplatňovať svoje nároky v súdnom spore. Súd prvej
inštancie poukázal na to, že žalovaný skutkové tvrdenia žalobcu nepoprel; preto vo vzťahu k uplatnenej
pohľadávke nebolo potrebné vykonávať ďalšie dokazovanie. Žalovaný totiž neuviedol žiadne skutkové
tvrdenia, na základe ktorých by súd mohol postupovať podľa § 295 CSP a vykonať dôkazy, ktoré síce
žalovaný spotrebiteľ nenavrhol, ale vyplývajú z jeho skutkových tvrdení. Pri rozhodovaní o úrokoch
z omeškania postupoval okresný súd podľa § 517 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka v spojení s § 3

nariadenia vlády č. 87/1995 Z. z.

3. Po podaní žaloby žalovaný čiastočne uhradil pohľadávku vo výške 560 eur, z ktorého dôvodu vzal
žalobca čiastočne žalobu späť, čo viedlo k zastaveniu konania v danom rozsahu podľa § 145 CSP.4. K nároku na zaplatenie nákladov na uplatnenie pohľadávky vo výške 136,52 eur s DPH
pozostávajúcichzjednéhoúkonuprávnejslužbyvovýške121,50eursDPHajednéhorežijnéhopaušálu

vo výške 15,02 eur s DPH okresný súd odkázal na ustanovenie § 121 ods. 3 Občianskeho zákonníka
a uzavrel, že žalobca nepredložil v spore žiaden dôkaz o reálnom vynaložení týchto nákladov. Tieto sa
musia týkať zročnej pohľadávky a musia byť účelne vynaložené na to, aby sa dali úspešne uplatniť aj
v súdnom spore ako hmotnoprávny nárok odlišný od trov konania. Súd prvej inštancie nepopieral, že
výnimočne môžu byť náklady spojené s uplatnením pohľadávky totožné s trovami súdneho konania, ale

aj v tomto prípade je žalobca povinný preukázať, že tieto náklady v predsporovom konaní aj skutočne
vynaložil. Nepreukázanie tejto skutočnosti viedlo k zamietnutiu žaloby v danej časti.

5. O nároku na náhradu trov konania rozhodol okresný súd podľa § 255 ods. 1 a § 256 ods. 1 CSP.

6. Proti tomuto rozsudku, čo do zamietnutia žaloby (výrok IV. rozsudku okresného súdu), podal odvolanie

žalobca, ktorý sa domáhal zmeny tohto rozhodnutia a priznania mu nároku na zaplatenie sumy vo
výške 136,52 eur. Odkázal na odbornú literatúru, z ktorej vyplýva, že náklady spojené s uplatnením
pohľadávky sú spravidla trovy vzniknuté v súvislosti s uplatnením pohľadávky, a to aj v predsúdnom
štádiu. Obdobne takýto záver vyplýva z uznesenia Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3MObdo 2/2010, ako
aj z jedného rozhodnutia Krajského súdu v Bratislave a viacerých rozhodnutí okresných súdov.

7. Odvolateľ mal za to, že jeho výdavok vo výške 136,52 eur vznikol za vykonaný úkon právnej služby
– predžalobnej výzvy a nepochybne súvisí s uplatnením pohľadávky v predsúdnom štádiu, pričom
žalobca sa zaslaním tejto výzvy domáhal od žalovaného úhrady dlžnej sumy, a teda vyriešenia sporu
zmierlivou cestou. Preto treba tento výdavok jednoznačne považovať za účelne vynaložený. Nestotožnil
sa s argumentáciou okresného súdu, že žalobca neuniesol dôkazné bremeno o reálnom vynaložení

týchto nákladov. Poukázal na to, že svoj nárok preukázal zaslaným pokusom o zmier spolu s podacím
hárkom priloženým k žalobe. Pokiaľ okresný súd argumentoval, že medzi zaslaním pokusu o zmier
a podaním žaloby uplynulo dlhšie časové obdobie, uvedené nepovažoval odvolateľ za relevantné. Je
totiž len v prospech samotného žalovaného, že žalobca nepodal žalobu hneď po uplynutí lehoty na
plnenie v zmysle pokusu o zmier, keďže tak mal žalovaný dlhšie možnosť dobrovoľne splniť svoj dlh.

Žalobca považoval posúdenie súdu za svojvoľné, zmätočné, pre žalobcu šikanózne a nedostatočne
odôvodnené (k čomu odkázal na rozhodovaciu prax Najvyššieho súdu SR).

8. Žalovaný sa k podanému odvolaniu nevyjadril.

9. Krajský súd, ako súd odvolací (§ 34 ods. 1 CSP), po zistení, že odvolanie podala subjektívne
legitimovaná strana sporu (§ 359 CSP), v zákonom stanovenej lehote (§ 362 ods. 1 CSP), preskúmal
rozsudok okresného súdu v rozsahu vyplývajúcom z § 379 CSP a bez nariadenia pojednávania podľa
§ 385 ods. 1 CSP a contrario v spojení s § 219 ods. 3 CSP toto rozhodnutie v napadnutom výroku IV.
a v závislom výroku III. v zmysle § 387 ods. 1 CSP potvrdil. V nenapadnutých výrokoch I. a II. ostal

rozsudok okresného súdu nedotknuté.

10. V reakcii na obsah odvolacej argumentácie žalobcu formulovanej v predostretom opravnom
prostriedku krajský súd poukazuje na zodpovednosť odvolateľa za obsahové vymedzenie odvolania,
s čím je spojené oprávnenie odvolacieho súdu preskúmavať rozhodnutie len v rámci vznesených

odvolacích námietok (viazanosť odvolacími dôvodmi podľa § 380 ods. 1 CSP).
11. Rozvinúc opísané, podstatou/základom napadnutého výroku rozsudku o zamietnutí žaloby bolo
nepreukázanie žalobnej požiadavky na náhradu nákladov spojených s uplatnením pohľadávky. Tento
nárok je potrebné chápať ako škodu, ktorá predstavuje úbytok na majetku dotknutej osoby. Pokiaľ teda
žalobca nepreukázal akúkoľvek stratu na jeho majetku v podobe nákladov spojených s uplatnením

pohľadávky podľa § 121 ods. 3 Občianskeho zákonníka, potom absentuje hmotnoprávna podmienka
pre priznanie žalovaného práva v danej časti.
12. Žalobca síce uniesol dôkazné bremeno, že zaslal žalovanému predžalobnú výzvu (pokus o zmier),
uvedené ale nie je nijako významné pre tento spor, pokiaľ nie je doložené, že žalobca mal konkrétne
výdavky, ktorých náhradu v spore uplatňuje. Neobstojí preto tvrdenie odvolateľa spochybňujúce

argumentáciu okresného súdu, že neuniesol dôkazné bremeno o reálnom vynaložení dotknutých/
týchto nákladov. V tomto smere totiž žalobca skutočne neoznačil, tobôž nepredložil žiadny dôkaz.
Zároveň nie je možné súhlasiť s jeho námietkou nepreskúmateľnosti napadnutého rozhodnutia, nakoľko
okresný súd pomenoval dôvod zamietnutia tejto časti žaloby jednoznačným spôsobom (neuneseniedôkazného bremena o reálnej úhrade), zatiaľ čo žalobca v priebehu celého súdneho konania (vrátane
jeho odvolacieho štádia) nebol spôsobilý sa k tejto otázke (resp. procesnej povinnosti) relevantne
„postaviť“.

13. Obdobne, početné citácie súdnych rozhodnutí ( v rámci textu odvolania) zaoberajúcich sa
vymedzením toho, čo je potrebné považovať za náklady spojené s uplatnením pohľadávky, ostáva
v kontexte rozoberaných úvah bez akéhokoľvek právneho významu, nakoľko tieto vyslovil aj/už samotný
okresný súd (bod 31 veta prvá jeho odôvodnenia). Inými slovami, súd prvej inštancie sám východiskovo
konštatoval/pripustil (v zhode so žalobcom), že náklady spojené s uplatnením pohľadávky sú spravidla

trovy vzniknuté v súvislosti s uplatnením pohľadávky, a to aj v predsúdnom štádiu (napriek tomu
domáhanie sa uznania tohto postulátu tvorí podstatnú časť odvolania), následne však (súd) žalobcovi
vytkol, že nepredložil žiadny dôkaz o reálnom vynaložení nákladov. Práve (a len) tento určujúci záver
(o neunesení dôkazného bremena o reálnom úbytku na majetku) však ostal zo strany odvolateľa bez
relevantnej odozvy (takou rozhodne nie je akcentovanie odoslania predžalobnej výzvy, nakoľko tento
úkon nepreukazuje vznik konkrétneho finančného úbytku na strane žalobcu), čo viedlo k potvrdeniu

rozsudku v napadnutom výroku, ako i v závislom výroku o trovách konania, proti ktorému neboli
vznesené žiadne špecifické námietky.

14. O trovách odvolacieho konania rozhodol krajský súd podľa § 396 ods. 1, § 262 ods. 1 a § 255
ods. 1 CSP. Zvolený súhrnný výrok (o nepriznaní náhrady trov žiadnej zo sporových strán) zodpovedá

procesnému stavu v tomto štádiu konania, v rámci ktorého bol žalobca neúspešný, súčasne však
procesne úspešnému žalovanému však trovy konania pred odvolacím súdom nevznikli.

15. Toto rozhodnutie senátu odvolacieho súdu bolo prijaté hlasovaním pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné dovolanie z dôvodov vymedzených v § 420 a § 421 ods. 1 CSP.
Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané, v lehote dvoch mesiacov
od doručenia tohto rozhodnutia na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Dovolanie je podané včas aj
vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde.
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje,

v akom rozsahu sa rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom a dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom. Táto povinnosť neplatí v prípadoch vymedzených v § 429 ods. 2 CSP.