Rozsudok ,
Zmeňujúce Judgement was issued on Tuesday, June 3, 2025

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 1To/13/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4216010361
Dátum vydania rozhodnutia: 03. 06. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ingrid Kišacová, PhD.

ECLI: ECLI:SK:KSNR:2025:4216010361.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Nitre v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Ingrid Kišacovej, PhD. a členov

senátu JUDr. Štefana Hrvolu a Mgr. Ľubomíry Podmaníkovej, v trestnej veci obžalovaného A. B. pre
čiastočne v štádiu pokusu podľa § 14 odsek 1 Trestného zákona, čiastočne dokonaný pokračovací zločin
vydierania podľa § 189 odsek 1, odsek 2 písmeno a), písmeno d) Trestného zákona s poukazom na
§ 138 písmeno a), písmeno j) Trestného zákona, o odvolaniach obžalovaného a prokurátora Okresnej
prokuratúry Komárno proti rozsudku Okresného súdu Komárno z 21.10.2024 sp. zn. 11T/60/2016 na
verejnom zasadnutí konanom v Nitre dňa 03.06.2025 takto

r o z h o d o l :

I.

Podľa § 321 odsek 1 písmeno d), odsek 3 Trestného poriadku z r u š u j e napadnutý rozsudok vo
výroku o treste.

Podľa § 322 odsek 3 Trestného poriadku

obžalovanému
A. B., narodenému XX.XX.XXXX v C.,

trvale bytom D. XXX

u k l a d á

podľa § 189 odsek 2 Trestného zákona účinného od 06.08.2024 (ďalej len „Trestný zákon“), nezistiac
poľahčujúcu okolnosť podľa § 36 Trestného zákona ani priťažujúcu okolnosť podľa § 37 Trestného
zákona, postupom podľa § 38 odsek 2 Trestného zákona trest odňatia slobody vo

výmere 4 (štyroch) rokov.

Podľa § 51 odsek 1 Trestného zákona za podmienok uvedených v § 49 odsek 1 písmeno a) Trestného
zákona výkon trestu odňatia slobody podmienečne odkladá a zároveň ukladá probačný dohľad nad
správaním obžalovaného v skúšobnej dobe.

Podľa § 51 odsek 2 Trestného zákona ustanovuje skúšobnú dobu na 4 (štyri) roky.

Podľa § 51 odsek 2, odsek 4 písmeno j), písmeno k) Trestného zákona povinnosť spočívajúcu v príkaze
v skúšobnej dobe
- podrobiť sa psychoterapii so zameraním na motivovanie k zmene svojho správania a postojov za
účelom eliminácie násilného konania, zvládanie negatívnych povahových vlastností,
- zamestnať sa v skúšobnej dobe alebo sa preukázateľne uchádzať o zamestnanie,
- v pravidelných 3-mesačných intervaloch preukazovať probačnému a mediačnému úradníkovi zdroj

svojich príjmov.Podľa § 56 odsek 1 Trestného zákona a § 57 odsek 1 Trestného zákona peňažný trest 10000 (desaťtisíc)
eur.

Podľa § 57 odsek 3 Trestného zákona ustanovuje pre prípad, že by výkon peňažného
trestu mohol byť úmyselne zmarený, náhradný trest odňatia slobody na 1 (jeden) rok.

V ostatných častiach zostáva napadnutý rozsudok nezmenený.

II.
Podľa § 319 Trestného poriadku odvolanie obžalovaného A. B., narodeného XX.XX.XXXX z a m i e
t a, pretože zistil, že nie je dôvodné.

o d ô v o d n e n i e :

Horeuvedeným rozsudkom súd I. stupňa uznal obžalovaného A. B. (ďalej len obžalovaný) vinným
z čiastočne v štádiu pokusu podľa § 14 ods. 1 Tr. zák., čiastočne dokonaného pokračovacieho zločinu

vydierania podľa § 189 ods. 1, ods. 2 písm. a), písm. d) Tr. zák. s poukazom na § 138 písm. a), písm.
j) Tr. zák. na tom skutkovom základe, že

1)savpresnenezistenýdeňmedziXX.XX.XXXXaXX.XX.XXXXvpresnenezistenomčase v
E. na F. G., v H. reštaurácii slovne vyhrážal poškodenému F. E., narodenému XX. XXXXXXXXX XXXX,

trvale bytom E., G. I.. B. XXXX/X, že ak mu vráti požičané peniaze vo výške 15000,- eur až v
F. XXXX a nie v J. XXXX, ako sa pôvodne dohodli, bude mu musieť vrátiť celkovo už nie len požičaných
15000,-eur,alecelkovo30000,-eur,zčohoje15000,-eurpožičanásumaa15000,-eurúroky, v
opačnom prípade mu zoberie dom, autá, navyše vie kde býva a jeho ľudia sa tam môžu zastaviť, pričom
tieto vyhrážky zdôraznil tým, že mu ukázal vnútornú časť kabáta, kde mal v puzdre bližšie

neidentifikovanú krátku čiernu strelnú zbraň, následne v presne nezistený deň medzi XX. J. XXXX a
XX. J. XXXX v presne nezistenom čase v E. K. I. G. XXX, v priestoroch prevádzky spoločnosti A., I.,
zopakoval svoje vyhrážky tak, že mal pred sebou na stole vyloženú bližšie neidentifikovanú krátku čiernu
strelnú zbraň a povedal mu, že ak do XX. XXXXXXX XXXX nebudú pokope všetky peniaze, podpáli
mu vozidlá, prídu k nemu domov a jeho ľudia ho vytiahnu z domu, rozjebú ho a vytiahnu mu črevá,

vezme si od neho jeho autobazár, celého ho zničí, že nebude mať nič, po čom poškodený XX. XXXXXXX
XXXX alebo XX. XXXXXXX XXXX vyplatil v E. v blízkosti tržnice na E. námestí obvinenému 15000,-
eur, po čom ho tento prakticky každý deň vyhľadával a pod osobnými alebo telefonickými vyhrážkami
podpálenia auta a rozjebania hlavy od neho pýtal zvyšok peňazí, po čom mu poškodený na viackrát v
menších sumách v presne nezistený deň v L. roku XXXX doplatil ďalších 15000,- eur,

čím si obvinený vynútil úhradu v celkovej výške 30000,- eur,

2) v presne nezistený deň v L. roku XXXX v presne nezistenom čase vyhľadal poškodeného F. E.,
narodeného XX. XXXXXXXXX XXXX, trvale bytom E., G. I.. B. XXXX/X v autobazári v E. na
M. D., ktorý poškodený v tom čase prevádzkoval pod označením D. - I., I., a oznámil mu, že k nemu do

autobazáru chce vstúpiť ako spolumajiteľ alebo partner, na čo mu nechal na stole sumu 6000,- eur, keď
však túto ponuku odmietol, oznámil mu, že nemá na výber a o niekoľko dní v presne nezistený deň sa
k poškodenému do autobazáru v sprievode ďalších osôb vrátil a uviedol mu, že to všetko kupuje a pod
vyhrážkou zlomenia ruky ho donútil okamžite podpísať o tom zmluvu, pričom svoje vyhrážky zdôraznil
tým, že mal u seba na viditeľnom mieste bližšie neidentifikovanú krátku strelnú zbraň a zároveň mu

povedal, že môže ísť kľudne toto oznámiť na políciu, ale z toho bude mať len on problémy, lebo má
moc, peniaze a celú políciu pod palcom, následne obvinený tento autobazár aj začal prevádzkovať pod
názvom N., I., čím si vynútil prevod majetku a spôsobil tak poškodenému škodu vo výške minimálne
20000,- eur,

3) v presne nezistený deň roku XXXX v čase po tom, ako začal prevádzkovať autobazár v
E., na M. ulici pod názvom N., I., nútil pod hrozbami zbitia svojimi ľuďmi poškodeného F. E., narodeného
XX. XXXXXXXXX XXXX, trvale bytom E., G. I.. B. XXXX/X, aby mu mesačne platil 1000,- eur za nízky
zisk autobazára, po čom mu poškodený v období od N. XXXX do O. XXXX platil mesačne po 1000,- eur,
pričom keď sa v presne nezistený deň v sobotu v I. roku XXXX v E. pri doposiaľ nezistenej autoumyvárke

vyjadril poškodený obvinenému tak, že chce z autobazáru odísť, ten mu povedal, že ak chceodísť, musí vyplatiť 10000,- eur ako odstupné a môže rátať s tým, že ho zakopú niekde jeho ľudia a jeho
ženu predá do zahraničia ako prostitútku, následne v presne nezistený deň v O. XXXX, keď poškodený
znova zopakoval svoj úmysel z autobazáru odísť, ten mu v E. na I. G. XXX, v priestoroch prevádzky

spoločnosti A., I., uviedol, že je s ním koniec, hneď prídu jeho ľudia a zakopú ho, najskôr má ale povedať,
kde má peniaze, pričom vtedy požadoval vyplatiť sumu 15000,- eur a svoje vyhrážky zdôrazňoval tým,
že mal pred sebou položenú bližšie neidentifikovanú krátku strelnú zbraň, po čom poškodený z týchto
priestorov ušiel a odvtedy sa skrýval, čím si obvinený vynútil, aby mu bez dôvodu pravidelne vyplatil
peniaze v celkovej výške 7000,- eur, následne sa pokúsil vynútiť si výplatu 15000,-

eur, ako ho aj proti jeho vôli nútil, aby ostával pracovať v autobazári,

4) v presne nezistený deň koncom mesiaca O. roku XXXX, v E. na M. ceste, v autobazári
prevádzkovanom pod názvom N., I., udrel poškodeného P. A., narodeného XX. XXXXXXX XXXX, trvale
bytom C., Q. XXXX/XX päsťou do tváre z dôvodu výčitiek, že kryje F. E., nar. XX. XXXXXXXXX XXXX,
trvale bytom E., G. I.. B. XXXX/X a nechce mu povedať, kde je a uviedol mu, že ak sa to bude opakovať,

užtonebudelenbomba,alehoporiadnedobije,svojeslovnévyhrážkyzopakovalvrovnakomautobazári
aj v presne nezistený deň začiatkom J. XXXX a v presne nezistený deň v F. roku XXXX, v E. na N.
ostrove v reštaurácii R. s tým, že nech sa P. A. neskúsi s F. E. baviť za jeho chrbtom, inak
ho on a jeho vypracovaní chlapci dobijú, nech si len spomenie na tú bombu v autobazári,

5) po tom, ako v presne nezistený deň v O. roku XXXX poskytol sumu 24500,- eur poškodenému N.
A., narodenému XX. XXXXX XXXX, trvale bytom R. A., C. XXX/XX, za účelom vstupu do spoločného
podnikania a po tom, ako sa toto spoločné podnikanie nepodarilo zrealizovať, sa obvinený v presne
nezistený deň v N. roku XXXX vyhrážal v E. na I. G. XXX v priestoroch prevádzky spoločnosti
A., I., poškodenému, aby mu hneď doniesol sumu 40000,- eur a o úrokoch ešte porozmýšľa, pričom pred

sebou mal vyloženú bližšie neidentifikovanú krátku strelnú zbraň, pričom poškodený uznal dlžobu vo
výške 24500,- eur, ale obvinenému uviedol, že mu je ochotný vrátiť aj 40.000.- eur, toto urobil z dôvodu,
že mal strach, po čom v presne nezistený deň približne o mesiac neskôr na spoločnom stretnutí v M.,
časťM.priB.obvinenýpoškodenémuuviedol,žepretrochmužovafganskéhopôvodu,ktorínastretnutie
prišli s ním, má ľudský život cenu 500,- eur, ktoré obvinený zaplatí a potom títo muži poškodeného

zlikvidujú,pričomvdôsledkutohtovynúteniavpresnenezistenýdeňkoncomO.XXXXvE.nanotárskom
úrade L. K. aj podpísal uznanie dlhu vo výške 40000,- eur a doposiaľ obvinenému po menších častiach
zaplatil sumu okolo 20000,- eur a teda si obvinený vynútil úhradu 20000,- eur a pokúsil sa vynútiť taktiež
20000,- eur,

6) sa v presne nezistený deň v K. roku XXXX, na doposiaľ nezistenom mieste, pravdepodobne v meste
Komárno, slovne vyhrážal poškodenému N. M., narodenému XX. XXXXXXXXX XXXX, trvale bytom E.,
S. XXX/XX tým, aby mu vrátil za požičanú sumu 20000,- eur sumu 40000,- eur, čo dohodnuté vopred
nebolo, inak ho zbije, navyše išiel v presne nezistený deň v J. roku XXXX za babkou poškodeného T.
U., aby na neho prepísala svoju vinicu v D., inak jej vnuka dostane do väzenia, po čom

poškodený zo strachu platil od P. roku XXXX každý mesiac až do I. XXXX sumu 500,- eur
na účet obvineného č. XXXXXXXXXX/XXXX vedený v I. I., N., a po tom, ako už ďalej túto
sumu platiť nevedel, sa vyhrážal, že ho zderie tak, že ho vlastná matka nespozná a pod vyhrážkami ho
nútil, aby na neho prepísal svoj vlastnícky podiel na byte, ktorý je predmetom dedičského konania po
jeho matke, o čom poškodený zo strachu aj podpísal predkupnú zmluvu u notára V. M. v E. v presne

nezistený deň v J. roku XXXX, pričom zároveň od K. XXXX musel poškodený pre obvineného vykonávať
mesačne raz až dva razy služby - filmovanie a fotografovanie, za ktoré zaplatené nemal, čím si obvinený
vynútil, aby mu bez dôvodu pravidelne vyplatil peniaze v celkovej výške 4.000.- eur, následne
sa pokúsil vynútiť si výplatu zostávajúcich 36000,- eur.

Za to obžalovanému uložil podľa § 189 ods. 2 Tr. zák. s použitím § 38 ods. 2 Tr. zák. trest odňatia slobody
v trvaní 4 rokov. Podľa § 51 ods. 1 Tr. zák. za podmienok uvedených v § 49 ods. 1 Tr.
zák. obžalovanému výkon trestu podmienečne odložil a zároveň uložil probačný dohľad nad správaním
obžalovaného v skúšobnej dobe.

Podľa § 51 ods. 2 Tr. zák. obžalovanému určil skúšobnú dobu na 4 roky.

Podľa § 51 ods. 4 písm. f) Tr. zák. obžalovanému uložil povinnosť spočívajúca v príkaze
verejne sa ospravedlniť poškodeným.Proti tomuto rozsudku v zákonom určenej lehote podal odvolanie prokurátor Okresnej prokuratúry
Komárno (ďalej len „prokurátor“) proti výroku o treste v neprospech obžalovaného a obžalovaný proti

výrokom o vine, treste ako aj konaniu, ktoré napadnutému rozsudku predchádzalo.

Obžalovaný v dôvodoch odvolania prostredníctvom obhajkyne F. Q. E. vytýkal súdu I. stupňa,
že napadnutý rozsudok nie je založený na starostlivom vyhodnotení dôkazov a odôvodnenie sa
nevyrovnáva so všetkými významnými okolnosťami. Celé konanie ja založené na výpovediach

poškodených, ktorých organizoval poškodený F. E.. Poukázal na výpoveď poškodeného N. A., ktorý
potvrdil, že ho vyhľadali policajti z podnetu poškodeného E.. Výsluchy sa konali mimo budovy polície,
v súkromnom byte svedka N. W., Poškodený A. uviedol, že všetko sa pripravovalo, aby ho vzali do
väzby. F. E. sám uviedol dňa XX.XX.XXXX, že sumu 15000 eur od neho nepýtal a nevedel vysvetliť
dôvod, prečo to pôvodne uviedol. Svedok N. W. potvrdil, že F. E. poskytol pôžičku na riešenie podvodov,
ktoré urobil v súvislosti s leasingom áut a bol za to aj odsúdený. Svedkovia A. E. a N. E. mali vedomosť

o dlhu poškodeného voči nemu a nepotvrdili vydieranie z jeho strany. Ku skutkom pod bodom 2) a 3)
uviedol, že poškodený E. ho podvádzal v spoločnom podnikaní ale vydierania sa nedopustil. Ku skutku
pod bodom 4) uviedol, že zápisnica o výsluchu poškodeného P. A. bola pripravená, on ju nečítal, len
podpísal, preto ju hodnotil ako nevierohodnú. Priznáva, že poškodeného A. udrel, lebo robil alibi E.
ale nebol produkovaný dôkaz o vydieraní. Ku skutkom pod bodmi 5) a 6) sa čiastočne priznal. Ďalej

namietal, že nebolo preukázané spáchanie činu so zbraňou, pretože túto nezamýšľal použiť spôsobom
uvedený v Trestnom zákone.
K napádanému výroku o treste uviedol, že použitie trestnej sadzby ustanovenej zákonom vzhľadom na
všetkyokolnostiprípaduajehopomeryjeneprimeraneprísne.Žalovanéskutkysamalistaťkoncomroka
XXXX a začiatkom roka XXXX, pripomenul dĺžku trestného stíhania vo svetle článku 48 ods. 2 Ústavy

SR, Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd v znení protokolu č. 11, kde primeraná
lehota, v ktorej má byť vec prejednaná nie je výslovne uvedená, ale vo výnimočných prípadoch EÚ uznal
za primeranú lehotu konania pred vnútroštátnym orgánom lehotu 6 rokov. Domnieva sa, že účel trestu
bude naplnený podmienečných trestom odňatia slobody s primeranou skúšobnou dobou uložený za
použitia § 39 ods. 1 Tr. zák. Navrhol, aby odvolací súd podľa § 321 ods. 1 písm. a), písm. b), písm. c) Tr.

por. zrušil napadnutý rozsudok a podľa § 322 ods. 3 Tr. por. sám rozhodol podľa nesporne ustáleného
skutkového stavu.

V písomných dôvodoch odvolania prostredníctvom obhajcu F. L. X. namietal neprehľadnosť skutkovej
vety, vágne formulácie typu „v presne nezistenom dni, nezistenom čase, nezistenom mieste, bližšie

neidentifikovateľná strelná zbraň“, nevyjadrenie, ktoré čiastkové útoky sú právne kvalifikované v štádiu
pokusu a ktoré sú dokonané. Tu poukazoval na právnu vetu, ktorú súd I. stupňa nekriticky
prevzalzobžaloby.Ďalejnamietalnevyjadrenievskutkovejvete,prečokdokonaniučinunedošlo,pričom
doposiaľ sú neidentifikovateľné čiastkové útoky v štádiu pokusu podľa § 14 odsek 1 Tr. zák. Namietal
nešpecifikovanie výšky škody zakladajúcej kvalifikačný znak, kde vo výroku v časti skutkovej vety nie je

ustálenácelkovávýškaškody,ktorábymalapredstavovaťspôsobenieväčšejškodyvzhľadomnaprávnu
kvalifikáciu podľa § 189 ods. 2 písm. d) Tr. zák. a ani výpočet celkovej škody nie je uvedený v odôvodnení
napadnutého rozsudku. V tomto smere poukazoval na rozhodnutie iného súdu a jeho právny záver, že
úhradou skutočnej pohľadávky dlžník len hradí svoj záväzok voči veriteľovi, pričom úhradu skutočne
existujúceho dlhu nemožno označiť za konanie, ktorým by mohla poškodenému vzniknúť majetková

škoda. Vytýkal súdu I. stupňa, že neuviedol v právnej vete, aké znenie Trestného zákona bolo použité na
posúdenie konania a ukladaný trest. Ďalej hodnotil napadnutý rozsudok ako arbitrárny, neodôvodnený
a nepreskúmateľný v rozpore s § 168 ods. 1 Tr. por. a hodnotenie dôkazov bolo nekriticky prevzaté
z odôvodnenia obžaloby. Pokiaľ ide o konanie, ktoré napadnutému rozsudku predchádzalo, namietal
použitie § 264 ods. 1, ods. 2 Tr. por. s tým, že v prípade, ak si svedok už presne nepamätá okolnosti,

oktorýchmávypovedať,jepotrebnéhovyzvať,abynapriektomunajprvuviedolsúvislýpopisdotknutých
skutočností, až potom môže byť na vysvetlenie rozporov oproti skoršej výpovedi svedka použitý postup
predložením zápisnice o tejto výpovedi podľa § 264 Tr. por. Tento postup nebol dodržaný u svedkov
A. E., F. J., W. M., C. A. a N. E.. Vyslovil názor, že je bez relevancie, či obhajoba takýto postup
namietala, pretože dodržiavanie zákonnosti nad dokazovaním v súdnom konaní má zabezpečiť súd

a tento rezignoval. Za zarážajúce označil, že poškodený F. E. napriek nie veľkému časovému rozpätiu
piatich rokov si ani v náznakoch nepamätal na protiprávne konanie opísané v prvých troch čiastkových
útokoch obžaloby. Ani v stručnosti nešpecifikoval samostatné násilie, hrozbu násilia alebo hrozbu inej
ťažkej ujmy a intervenujúci prokurátor nemal k tomuto ani jednu otázku. Poškodený P. A. na hlavnompojednávanípotvrdilspáchanieskutkuobžalovanýmapoprečítaníjehovýpovedezprípravnéhokonania
určité rozpory vo výpovedi hodnoverne nevysvetlil. Zo zápisnice o hlavnom pojednávaní nie je zrejmé,
v čom spočívajú rozpory, pričom tento poškodený v rámci konfrontácie s obžalovaným v prípravnom

konaní uviedol úder otvorenou dlaňou/fackou za to, že mu klamal v súvislosti s neoprávneným použitím
motorového vozidla z bazáru. Záverom namietal nepriznanie poľahčujúcej okolnosti podľa § 36 písm.
p) Tr. zák., keďže obžaloba bola podaná v roku 2016. Navrhol, aby odvolací súd podľa § 321 ods. 1,
písmeno a), písm. b), písm. c) Tr. por. zrušil napadnutý rozsudok a vec vrátil súdu I. stupňa, aby ju
v potrebnom rozsahu znovu prejednal a rozhodol.

Prokurátor v podanom odvolaní poukazoval na to, že druh a výmera trestu musia byť súdom v každom
prípade stanovené tak, aby zodpovedali všetkým osobitostiam daného prípadu. Je preto potrebné
prihliadať na spôsob spáchania činu, jeho následok, mieru zavinenia, pohnútku, osobu páchateľa, jeho
predchádzajúci spôsob života ako aj možnosť jeho nápravy. Vyslovil názor, že obžalovanému bolo
potrebné najmä vzhľadom na povahu a závažnosť skutkov, ich počet, spôsob ich spáchania, spôsobený

následok ukladať primeraný nepodmienečný trest odňatia slobody so zaradením do ústavu na výkon
trestu s minimálnym stupňom stráženia. Navrhol, aby odvolací súd podľa § 321 ods. 1 písm. d), písm.
e) Tr. por. zrušil napadnutý výrok rozsudku o treste a podľa § 322 ods. 3 Tr. por. obžalovanému uložil
nepodmienečný trest odňatia slobody v dolnej polovici zákonom stanovenej trestnej sadzby a zaradil ho
pre jeho výkon do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia.

Verejné zasadnutie odvolacieho súdu bolo na žiadosť obžalovaného vykonané v jeho neprítomnosti.

Obhajca na verejnom zasadnutí odvolacieho súdu trval na dôvodoch odvolania a nad ich rozsah nechcel
nič uviesť. Odvolanie prokurátora považoval za nedôvodné. Navrhol, aby odvolací súd podľa § 321 ods.

1 písm. a), b), c) Tr. por. zrušil napadnutý rozsudok a podľa § 322 ods. 1 Tr. por. vec vrátil
súdu I. stupňa, aby ju v potrebnom rozsahu znovu prejednal a rozhodol.

Prokurátor krajskej prokuratúry na verejnom zasadnutí odvolacieho súdu zotrval na podanom odvolaní
i jeho dôvodoch. Mal za to, že by mal byť ukladaný trest prísnejší nepodmienečný, vzhľadom na to, že

obžalovaný v skutkoch pod bodmi 1-5 mal vyžadoval finančné plnenie násilím. Odvolanie obžalovaného
hodnotil ako nedôvodné s tým, že súd I. stupňa správne právne posúdil skutkový stav
a rozhodnutie je zákonné a správne. Navrhol podľa § 321 ods. 1 písm. b), d), e), ods. 3 Tr. por. zrušiť
rozsudokvovýrokuotresteauložiťobžalovanémupodľa§189ods.2Tr.zák.primeranýnepodmienečný
trest odňatia slobody so zaradením obžalovaného na jeho výkon do ústavu s minimálnym stupňom

stráženia. Odvolanie obžalovaného navrhol podľa § 319 Tr. por. zamietnuť ako nedôvodné.

KrajskýsúdvNitre,akosúdodvolací,nazákladeriadneavčaspodanýchodvolaníoprávnenýmiosobami
– obžalovaným a prokurátorom, nezistiac dôvody na postup vyplývajúci z § 316 Tr. por., preskúmal podľa
§ 317 Tr. por. zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých výrokov rozsudku o vine a treste, proti ktorým

smerovali odvolania, ako aj správnosť postupu konania, ktoré im predchádzalo. Prihliadal i na chyby,
ktoré odvolaniami neboli vytýkané. V časti výroku o vine bol limitovaný zásadou reformatio in peius –
zákaz zmeny v neprospech, pretože prokurátor odvolanie v neprospech obžalovaného nepodal. Týmto
postupom odvolací súd zistil, že odvolanie prokurátora v časti výroku o treste je čiastočne dôvodné.
Odvolanie obžalovaného nebolo dôvodné.

Odvolací súd postupom podľa citovaného ustanovenia zistil, že v konaní predchádzajúcom
napadnutému rozsudku nedošlo k podstatným procesným chybám charakteru porušenia zákona
v zmysle § 321 ods. 1 písm. a) Tr. por., ani k chybám, ktoré by odôvodňovali podanie dovolania v zmysle
§ 371 Tr. por. Dokazovanie bolo vykonané za rešpektovania všetkých procesných práv obžalovaného,

v súlade so zásadami kontradiktórneho procesu, ktoré boli prebraté do Trestného poriadku. I právo
obžalovaného na obhajobu bolo zachované.

Podľa § 2 ods. 10 Tr. por., orgány činné v trestnom konaní postupujú tak, aby bol zistený skutkový stav
veci, o ktorom nie sú dôvodné pochybnosti, a to v rozsahu nevyhnutnom na ich rozhodnutie. Dôkazy

obstarávajú z úradnej povinnosti. Právo obstarávať dôkazy majú aj strany. Orgány činné v trestnom
konaní rovnakou starostlivosťou objasňujú okolnosti svedčiace proti obvinenému, ako aj okolnosti, ktoré
svedčia v jeho prospech, a v oboch smeroch vykonávajú dôkazy tak, aby umožnili súdu spravodlivé
rozhodnutie.Podľa § 2 ods. 12 Tr. por., orgány činné v trestnom konaní a súd hodnotia dôkazy získané zákonným
spôsobom podľa svojho vnútorného presvedčenia založeného na starostlivom uvážení

všetkých okolností prípadu jednotlivo i v ich súhrne nezávisle od toho, či ich obstaral súd, orgány činné
v trestnom konaní alebo niektorá zo strán.

Súd I. stupňa správne zistil, že vykonané dôkazy spoľahlivo preukazujú skutkové zistenia uvedené
v skutkovej vete výroku o vine i spáchanie jednotlivých skutkov pod bodmi 1) – 6) napadnutého rozsudku

obžalovaným. V tomto smere súd I. stupňa na stranách 6 – 14 precízne poukázal na obsahy jednotlivých
vykonaných dôkazov. Je však potrebné vytknúť súdu I. stupňa jeho strohé právne úvahy ohľadne
hodnotenia vykonaných dôkazov, kde sa obmedzil len na prehľad vykonaných dôkazov (strana 15
rozsudku)bezuvedeniakonkrétnychdôvodov,prektorévyhodnotilobhajobuobžalovanéhoakoúčelovú,
v snahe vyhnúť sa trestnému stíhaniu.
V tomto smere aj odvolací súd mal na podklade vykonaného dokazovania, vrátane výpovede

obžalovaného z prípravného konania vykonanej na hlavnom pojednávaní jej prečítaním, za preukázané
spáchanie jednotlivých skutkov obžalovaným. Z predloženého spisového materiálu je zrejmé, že
obžalovaný spáchanie skutkov počas trestného stíhania nepopieral, avšak nesúhlasil s tým, že mal
vynucovať plnenia od poškodených. Tiež namietal právnu kvalifikáciu žalovaných skutkov.
Tu súd I. stupňa správne poukázal na svedecké výpovede jednotlivých poškodených, v bodoch 1)

– 3) poškodeného F. E., v bode 4) poškodeného P. A., v bode 5) poškodeného N. A. a v bode 6)
poškodeného N. M., ktorí jednoznačne vypovedali o skutkových okolnostiach, keď obžalovaný od nich
vynucoval násilím či hrozbou násilia – použitím strelnej zbrane, ktorú nosil pri sebe a túto im aj ukazoval,
rôzne plnenia. Obžalovaný od poškodených požadoval násilím i hrozbou násilia či inej ujmy vyplatenie
peňažných obnosov, uzavretie kúpnej zmluvy, uznanie dlhu, vyplatenie dlhu vopred či vynucovanie

informácií. Preukázané bolo zastrašovanie poškodeného, prepísanie vlastníckeho podielu na byte,
prepísanie vinice. Obhajobná obrana obžalovaného nebola účinná aj s poukazom na ďalšie dôkazy,
ktoré podporovali výpovede poškodených, najmä svedecké výpovede T. U., A. E., F. J., nepriamo i J. A.,
M. X. N., N. W., N. E., V. F. U., B. I., R. I., znalecký posudok z odboru zdravotníctvo a farmácia, odvetvie
psychiatria vypracovaný MUDr. E. A. a MUDr. R. E. a napokon aj listinné dôkazy, najmä uznania dlhu

a písomné zmluvy.

Pokiaľ obžalovaný na svoju obranu uvádzal, že poškodený F. E. organizoval poškodených, teda
plánoval jeho trestné stíhanie, z vykonaného dokazovania vyplýva, že obžalovaný sa v žalovanom
období dopustil protiprávneho konania voči viacerým osobám, na zvýšenie dôrazu splnenia svojich

rôznych hrozieb a požiadaviek používal streľnú zbraň, ktorú nosil pri sebe, pred poškodenými ju
prezentovalasúčasnepoužívalverbálneifyzickénásilie,chodilzapoškodenýmiopakovane,pravidelne,
aj v sprievode s ďalšími osobami na zvýraznenie reálnosti hrozby, konal násilne. Z týchto dôvodov
jednotliví poškodení vyjadrili strach z konania obžalovaného a podali jednotlivo dňa XX.XX.XXXX
trestné oznámenie. Odvolací súd nezistil porušenie práv obžalovaného, keďže bol o svojich procesných

právach riadne poučený. Aj jednotliví poškodení a svedkovia boli v rámci ich výsluchov poučení podľa
ich procesného postavenia a to aj o práve odoprieť vypovedať. Výrok o vine je podložený dôkazmi,
ktoré boli v prípravnom konaní zabezpečené po začatí trestného stíhania zákonným spôsobom a preto
mohli byť súdom I. stupňa prevzaté a vykonané v súdnom konaní v rámci hlavného pojednávania.
K odvolacím námietkam týkajúcim sa hodnotenia svedeckých výpovedí N. E. a A. E. je potrebné súhlasiť

s názorom súdu I. stupňa, že ich výpovede svojim obsahom korešpondujú a vzájomne podporujú
zavinenie obžalovaného.
Čo sa týka námietok ohľadne vykonávania výsluchov svedka-poškodeného N. A. v prípravnom konaní,
odvolací súd na podklade obsahu predloženého spisového materiálu konštatuje, že tento bol vypočutý
v prípravnom konaní zákonným spôsobom, rovnako tak aj na hlavnom pojednávaní konanom dňa

28.05.2018. Postupom podľa § 264 Tr. por. bola prečítaná jeho skoršia výpoveď z prípravného
konania, na ktorej zotrval. Obsah výpovede poškodeného v žiadnom prípade nespochybňuje správnosť
skutkových zistení v napadnutom rozsudku.
Odvolací súd dospel k záveru, že skutkové zistenia vychádzajú z výsledkov vykonaného dokazovania,
pričom ani v súdnom konaní sa nepodarilo bližšie upresniť presný deň spáchania jednotlivých skutkov.

Uvedené však malo byť primárne zistené v štádiu prípravného konania, pretože s odstupom času sa
schopnosť vypočúvaného uvádzať podrobnosti ohľadne prežitých udalostí znižuje. Nemožno súhlasiť
s námietkami obžalovaného v tom smere, že v jeho prípade úhradou skutočnej pohľadávky dlžník len
hradil svoj záväzok voči nemu. Odvolací súd pripomína, že v jednotlivých prejednávaných skutkoch sanejednalo o plnenia skutočných preukázaných pohľadávok. Obžalovaný nepredložil žiaden relevantný
argument k vymáhaniu pohľadávok, o ktorých tvrdil, že existovali a naviac aj v prípade, ak by mal
voči poškodeným pohľadávky, v žiadnom prípade nemal oprávnenie konať spôsobom opísaným vo

výroku o vine napadnutého rozsudku, ale tieto vymáhať prostredníctvom súdneho konania či exekútora
spôsobom súladným so zákonom. Obžalovaný však v bode 1) požadoval od poškodeného pod hrozbou
vrátenie požičaných peňazí pred termínom splatnosti, čo nebolo dohodnuté, v bode 2) pod hrozbou
násilia požadoval vstup do autobazáru poškodeného ako jeho spolumajiteľ a partner, v bode 3) pod
hrozbou nútil poškodeného, aby mu mesačne platil za nízky zisk autobazáru, v bode 4) fyzicky napadol

poškodeného, keď mu odmietol uviesť, kde je poškodený F. E. a pod hrozbou mu bránil sa s týmto baviť,
v bode 5) pod hrozbou nútil poškodeného podpísať uznanie dlhu, v bode 6) pod hrozbou
žiadal od poškodeného vrátiť namiesto požičanej sumy 20000 eur až 40000 eur, čo dohodnuté nebolo
a vyhrážkami nútil poškodených prepísať vlastnícky podiel na byte.

Čo sa týka procesného postupu podľa § 264 ods. 1, ods. 2 Tr. por., kde boli svedkom A. E., F. J.,

W. M., C. A. a N. E. prečítané ich skoršie výpovede, odvolací súd sa nestotožňuje s námietkami
obžalovaného, pretože z predloženého spisového materiálu jednoznačne vyplýva, že každý z týchto
svedkov bol prokurátorom najskôr vyzvaný, aby sa vyjadril k obžalobe, výsluchu na KR PZ v Nitre
resp. k obžalovanému, na čo svedkovia jednotlivo uvádzali skutočnosti, na ktoré sa pamätali. Až
následne, pokiaľ svedkovia uviedli, že sa na iné skutočnosti nepamätajú, na návrh prokurátora im bola

postupom podľa § 264 Tr. por. prečítaná ich skoršia výpoveď, ku ktorej sa následne vyjadrili. Hlavné
pojednávania boli vykonané aj za prítomnosti obhajkyne obžalovaného, ktorá nemala žiadne námietky
k procesnému postupu pri vykonávaní dokazovania, a to ani v rozsahu odstraňovania rozporov vo
výpovediach vypočúvaných osôb. Pokiaľ obžalovaný argumentoval tým, že poškodený F. E. sa napriek
nie veľkému časovému rozpätiu piatich rokov nevedel rozpamätať na protiprávne konanie v bodoch

1) až 3), k tomuto je potrebné uviesť, že poškodený svoj postoj vysvetlil na hlavnom pojednávaní
tým, že kvôli prejednávanej veci sa rozviedol, odsťahoval a chcel na celú vec zabudnúť. Obhajkyňa
v rámci obhajoby na hlavnom pojednávaní ku skutkovým okolnostiam na svedka nemala žiadne otázky.
Obžalovaný sa na hlavné pojednávanie nedostavil a žiadal, aby toto bolo vykonané v jeho neprítomnosti.
Tým sa vzal aktívneho práva na obhajobu. V tomto smere odvolací súd poukazuje na to, že bolo

právom obžalovaného uplatniť svoju obhajobu na hlavnom pojednávaní, kde bol dôkaz výsluchom
svedka-poškodeného vykonávaný, čo však nevyužil. K ďalším námietkam v tomto smere, že prokurátor
nemal ani jednu otázku na svedka-poškodeného ohľadne špecifikovania násilia voči nemu, odvolací súd
pripomína, že v súdnom konaní v rámci kontradiktórneho procesu platí rovnosť strán – prokurátora na
jednej strane a obžalovaného na druhej strane. Z Trestného poriadku vyplýva vo vzťahu ku konaniu

pred súdom v podstate zásada prejednacia, teda povinnosť súdu (mimo vedenia hlavného pojednávania
a rozhodovania o procesných otázkach) posúdiť, či prokurátor uniesol dôkazné bremeno na podklade
dôkazov vykonaných na hlavnom pojednávaní, avšak nie je oprávnený vyzývať žiadnu z procesných
strán na aktivitu v rámci výsluchu svedka. Keďže výpoveď svedka-poškodeného zo štádia prípravného
konania bola na hlavnom pojednávaní postupom podľa § 264 Tr. por. prečítaná, bola prenesená do

súdneho konania a je použiteľná z pohľadu jej hodnotenia samostatne ako aj v súvislosti s inými
vykonanými dôkazmi.

Podľa názoru odvolacieho súdu v danej veci bol zistený skutkový stav, o ktorom nie sú dôvodné
pochybnosti. Súd I. stupňa hodnotil dôkazy získané zákonným spôsobom podľa svojho vnútorného

presvedčenia založeného na starostlivom uvážení všetkých okolností prípadu jednotlivo aj v ich súhrne,
nezávisle od toho, či tieto dôkazy obstaral súd, orgány činné v trestnom konaní alebo niektorá zo
strán. S poukazom na dôkazy zabezpečené v prípravnom konaní, ktoré boli vykonané na hlavnom
pojednávaní, neboli žiadne pochybnosti o okolnostiach, za akých sa jednotlivé skutky stali a ani o ich
páchateľovi.

Podľa § 122 ods. 3 Tr. zák. trestný čin je spáchaný so zbraňou, ak páchateľ použije zbraň na prekonanie
alebo zamedzenie odporu, pričom zbraňou je vec, ktorou možno urobiť útok proti telu dôraznejším.
Z vykonaného dokazovania jednoznačne vyplýva, že obžalovaný v jednotlivých prípadoch použil streľnú
zbraň na prekonanie odporu poškodených, na zdôraznenie jeho vyhrážok a hrozieb.

Odvolací súd má však výhrady k právnej kvalifikácii skutkov v napadnutom rozsudku, ktorú súd I. stupňa
prevzalzobžalobybezjejďalšejkorekcie.Podľanázoruodvolaciehosúdumalobyťsprávnetotokonanie
právne posúdené ako dokonaný pokračovací zločin vydierania podľa § 189 ods. 1, ods. 2 písm. a),písm. d) Tr. zák. s poukazom na § 138 písm. a), písm. j) Tr. zák. (v bodoch 1 až 6), pretože v prípade
predmetného zločinu vydierania je čin dokonaný vykonaním násilného konania alebo uskutočnením
hrozby násilia alebo inej ťažkej ujmy. K vynúteniu konania, opomenutia alebo strpenia nemusí dôjsť.

Preto v danom prípade na právnu kvalifikáciu skutku ako dokonaného činu nemá vplyv, že obžalovaný
pod hrozbou násilia (bod 5) potom, ako mu poškodený vyplatil peňažné sumy, opäť tohto nútil zaplatiť
ďalšiu peňažnú sumu 20000,- eur, ktorú mu poškodený neuhradil. Keďže prokurátor proti výroku o vine
napadnutého rozsudku odvolanie v neprospech obžalovaného nepodal, odvolací súd v zmysle zásady
zákazu zmeny k horšiemu nemohol pristúpiť k zmene právnej kvalifikácie v neprospech obžalovaného,

teda z pokusu trestného činu na trestný čin dokonaný. Z tohto dôvodu odvolacie námietky obžalovaného,
ktorými poukazoval na absenciu vyjadrenia, ktoré skutky boli dokonané a ktoré spáchané v štádiu
pokusu, neboli opodstatnené a rovnako tak námietky ohľadne výšky škody, pretože jej súčet presahuje
väčšiu škodu, za ktorú sa rozumie škoda prevyšujúca sumu 20000,- eur.
Správne bol čin posúdený aj podľa § 138 písm. a) Tr. zák., so zbraňou, keďže bolo jednoznačne
zistené, že obžalovaný pri páchaní činu bol bodom 1) mal pri sebe krátku čiernu streľnú zbraň, ktorú

poškodenému ukázal pri tom, ako od neho požadoval peňažné sumy aj s úrokmi s tým, že v opačnom
prípademuzoberiedom,autá,navyševie,kdepoškodenýbýva,vbode2)donútilpoškodenéhopodpísať
zmluvu pod vyhrážkou zlomenia ruky a svoje vyhrážky zdôraznil tým, že mal pri sebe na viditeľnom
mieste krátku streľnú zbraň a tiež mu uviedol, že to môže ísť kľudne oznámiť na políciu, ale bude mať
z toho len problémy. Rovnako v bode 3) svoje vyhrážky poškodenému zdôrazňoval tým, že mal pred

sebou položenú krátku streľnú zbraň, čo poškodeného tak vystrašilo, že ušiel a skrýval sa. V bode 4)
žiadal od poškodeného ihneď sumu 40000 eur, pričom mal pred sebou vyloženú krátku streľnú zbraň,
na čo poškodený v strachu uznal dlh 24500 eur ale vyjadril ochotu vrátiť aj 40000 eur.

Podľa§2ods.1Tr.zák.,trestnosťčinusaposudzujeatrestsaukladápodľazákonaúčinnéhovčase,keď

bol čin spáchaný. Ak v čase medzi spáchaním činu a vynesením rozsudku nadobudnú účinnosť viaceré
zákony, trestnosť činu sa posudzuje a trest sa ukladá podľa zákona, ktorý je pre páchateľa priaznivejší.

Pokiaľ ide o právne posúdenie protiprávneho konania v napadnutom rozsudku, je zrejmé, že súd I.
stupňa toto posúdil podľa Trestného zákona účinného v čase vyhlásenia napadnutého rozsudku, ktorý

je pre obžalovaného priaznivejší, než Trestný zákon účinný v čase spáchania skutkov a to z dôvodu, že
podľa § 51 ods. 1 Trestného zákona účinného od 06.08.2024 možno za podmienok uvedených
v § 49 ods. 1 Tr. zák. podmienečne odložiť výkon trestu odňatia slobody neprevyšujúceho štyri roky, za
súčasného uloženia probačného dohľadu nad jeho správaním, pričom podľa znenia Trestného zákona
účinného do 06.08.2024 bolo možné takto postupovať pri uloženom treste odňatia slobody vo výmere

troch rokov. Súd I. stupňa mal však toto správne vyjadriť aj vo výroku o vine napadnutého rozsudku,
v rámci právnej kvalifikácie.

Podľa § 321 ods. 1 písm. d) Tr. por. odvolací súd zruší napadnutý rozsudok aj ak bolo napadnutým
rozsudkom porušené ustanovenie Trestného zákona.

Podľa § 321 ods. 3 Tr. por., ak odvolací súd preskúmava všetky výroky, ale je chybná len časť
napadnutého rozsudku a možno ju oddeliť od ostatných, zruší odvolací súd rozsudok len v tejto časti;
ak však zruší hoci aj len sčasti výrok o vine, zruší vždy súčasne celý výrok o treste, ako aj ďalšie výroky,
ktoré majú vo výroku o vine svoj podklad.

Podľa § 322 ods. 3 Tr. por., odvolací súd rozhodne sám rozsudkom vo veci, ak možno nové rozhodnutie
urobiť na podklade skutkového stavu, ktorý bol v napadnutom rozsudku správne zistený alebo
doplnený dôkazmi vykonanými pred odvolacím súdom. V neprospech obžalovaného môže odvolací súd
zmeniť napadnutý rozsudok len na základe odvolania prokurátora, ktoré bolo podané v neprospech

obžalovaného; vo výroku o náhrade škody tak môže urobiť aj na podklade odvolania poškodeného, ktorý
uplatnil nárok na náhradu škody.

Podľa § 34 ods. 1 Tr. zák., trest má zabezpečiť ochranu spoločnosti pred páchateľom tým, že mu
zabráni v páchaní trestnej činnosti a vytvorí podmienky na jeho prevýchovu k tomu, aby viedol riadny

život a súčasne iných odradí od páchania trestných činov; trest zároveň vyjadruje morálne odsúdenie
páchateľa spoločnosťou.Podľa § 34 ods. 4 Tr. zák., pri určovaní druhu trestu a jeho výmery súd prihliadne najmä na spôsob
spáchania činu a jeho následok, zavinenie, pohnútku, priťažujúce okolnosti, poľahčujúce okolnosti a na
osobu páchateľa, jeho pomery a možnosť jeho nápravy. Súd pri určovaní druhu trestu a jeho výmery

prihliadne aj na to, že páchateľ trestného činu získal trestným činom majetkový prospech; ak tomu
nebránia majetkové alebo osobné pomery páchateľa alebo to nebude na ujmu náhradu škody, uloží
mu s prihliadnutím na výšku tohto majetkového prospechu popri inom treste aj niektorý trest, ktorým
ho postihne na majetku, pokiaľ mu takýto trest za splnenia podmienok podľa odseku 6 neuloží ako
samostatný.

Pokiaľ ide o odvolaním napadnutý výrok o treste, súd I. stupňa pri ukladaní trestu obžalovanému
správne vychádzal zo základnej trestnej sadzby 4 roky až 10 rokov. Ani odvolací súd v danom prípade
nezistil žiadnu poľahčujúcu okolnosť podľa § 36 Tr. zák. a ani priťažujúcu okolnosť podľa § 37 Tr.
zák. Čo sa týka poľahčujúcej okolnosti podľa § 36 písm. p) Tr. zák. – spáchal trestný čin, trestné
stíhanie pre ktorý bolo vedené neprimerane dlho, ak túto skutočnosť nemožno spravodlivo pričítať

páchateľovi alebo jeho obhajcovi – odvolací súd poukazuje na to, že obžalovaný výrazným spôsobom
prispel k celkovej dĺžke trestného stíhania, pretože z celkových 33 nariadených hlavných pojednávaní
bolo toto zmarené v 12-tich prípadoch z dôvodov na strane obžalovaného
alebo obhajkyne, najmä z dôvodov práceneschopnosti, náhlych zdravotných problémov, absolvovaní
lekárskych vyšetrení, tiež z dôvodu dovolenky obhajkyne či jej účasti na iných úkonoch. Obžalovaný ani

v jednom prípade nepredložil súdu lekárske potvrdenie, že mu jeho zdravotný stav neumožňuje účasť
na úkone, na ktorý bol predvolaný, bez ohrozenia života alebo závažného zhoršenia zdravotného stavu
alebo z dôvodu rozšírenia nebezpečnej nákazlivej ľudskej choroby (§ 120 ods. 2 Tr. por.).
Bolo chybou súdu I. stupňa, že nebol v danom smere dôslednejší a dôraznejší. Z týchto dôvodov neboli
splnené zákonné podmienky pre prihliadnutie na obžalovaným navrhovanú poľahčujúcu okolnosť.

Odvolací súd sa stotožnil so záverom súdu I. stupňa ohľadne uloženia trestu odňatia slobody
obžalovanému, ktorý nie je spojený s priamym výkonom. V danom smere poukazuje na čiastočné
priznanie obžalovaného ku skutkom, fakt, že sa na neho hľadí, ako keby nebol odsúdený a napokon
i na dobu, po ktorú sa viedlo trestné stíhanie, t.j. 10 rokov a 4 mesiace. Odvolací súd sa stotožnil s tým,

že na obžalovaného je potrebné pôsobiť trestom odňatia slobody vo výmere 4 rokov, s podmienečným
odkladom jeho výkonu a za súčasného ustanovenia probačného dohľadu nad jeho správaním počas
dlhšej skúšobnej doby 4 roky.
Keďže z napadnutého výroku súdu I. stupňa nebolo zrejmé, podľa ktorého z dvoch konkurujúcich
Trestných zákonov bol obžalovanému ukladaný trest, odvolací súd toto súčasne doplnil a napravil tým

zistené pochybenie (§ 321 ods. 1 písm. d) Tr. por.).

Odvolací súd dospel k záveru, že vzhľadom na zistený skutkový stav a kritériá uvedené v § 34 Tr. zák.
je potrebné obžalovanému uložiť povinnosť spočívajúcu v príkaze v skúšobnej dobe
- podrobiť sa psychoterapii so zameraním na motivovanie k zmene svojho správania a postojov za

účelom eliminácie násilného konania, zvládanie negatívnych povahových vlastností,
- zamestnať sa v skúšobnej dobe alebo sa preukázateľne uchádzať o zamestnanie,
- v pravidelných 3-mesačných intervaloch preukazovať probačnému a mediačnému úradníkovi zdroj
svojich príjmov (§ 51 ods. 2, ods. 4 písm. j), písm. k) Tr. zák.

Keďže obžalovaný sa protiprávnym konaním snažil získať a aj získal majetkový
prospech,bolisplnenézákonnépodmienkypreuloženiepeňažnéhotrestu,atovsume10000(desaťtisíc
eur). Pri určení výšky tohto trestu odvolací súd vzal do úvahy okolnosti spáchania skutkov, mieru
zavinenia obžalovaného, intenzitu jeho protiprávneho konania. Súčasne mu ustanovil pre prípad, že by
výkon peňažného trestu mohol byť úmyselne zmarený, náhradný trest odňatia slobody na 1 (jeden) rok.

Ani podľa názoru odvolacieho súdu u obžalovaného neboli splnené zákonné podmienky pre aplikáciu
mimoriadneho zmierňovacieho ustanovenia § 39 Tr. zák. Toto prichádza do úvahy, len ak vzhľadom
na okolnosti prípadu alebo vzhľadom na pomery páchateľa má súd za to, že by použitie trestnej
sadzby ustanovenej týmto zákonom bolo pre páchateľa neprimerane prísne a súčasne na zabezpečenie

ochrany spoločnosti postačuje aj trest kratšieho trvania (§ 39 ods. 1 Tr. zák.). V danom prejednávanom
prípade z hľadiska okolností prípadu znižovanie trestu odňatia slobody pod dolnú hranicu trestnej
sadzby v žiadnom prípade neprichádzalo do úvahy, pretože obžalovaný závažným spôsobom zasiahol
do slobody rozhodovania jednotlivých poškodených fyzickým násilím, hrozbou bezprostredného násiliaa hrozbou inej ťažkej ujmy. Pokiaľ ide o pomery páchateľa, tieto odvolací súd zohľadnil pri ukladaní
trestu odňatia slobody na samej spodnej hranici trestnej sadzby pripomínajúc, že obžalovaný sa dopustil
závažného protiprávneho konania voči jednotlivým poškodeným, napriek jeho zdravotnému handicapu,

ako to vyplýva zo znaleckého posudku z odboru zdravotníctvo a farmácia, odvetvie psychiatria.

Čo sa týka odvolania prokurátora v časti výroku o treste v neprospech obžalovaného, odvolací súd
dospel k záveru, že kombinácia trestu odňatia slobody s podmienečným odkladom na dlhšiu skúšobnú
dobu s nariadeným probačným dohľadom v kombinácii s peňažným trestom splnia účel trestu, ktorým je

zabezpečiť ochranu spoločnosti pred páchateľom tým, že mu zabráni v páchaní ďalšej trestnej činnosti
a vytvorí podmienky, pri plnení uložených primeraných povinností a obmedzení, na jeho výchovu k tomu
aby viedol riadny život, a súčasne iných odradí od páchania trestných činov.

Odvolací súd pripomína, že súd bude počas plynutia skúšobnej doby dôsledne sledovať spôsob vedenia
života odsúdeného prostredníctvom dohľadu probačného a mediačného úradníka. Pokiaľ obžalovaný

uložené povinnosti a obmedzenia nebude plniť resp. ich bude porušovať, dopustí sa ďalej trestnej
činnosti alebo priestupku a nebude nedodržiavať podmienky probačného dohľadu, môže mu byť
nariadený priamy výkon trestu odňatia slobody. Rovnako tak možno postupovať aj v prípade nehradenia
peňažného trestu.

Keďže chybná bola len časť napadnutého rozsudku a bolo možné ju oddeliť od ostatných výrokov,
odvolací súd na podklade čiastočne dôvodne podaného odvolania prokurátora zrušil rozsudok súdu I.
stupňa len v časti výroku o treste (§ 321 ods. 1 písm. d), ods. 3 Tr. por.), a podľa § 322 ods. 3 Tr. por.
rozhodol sám rozsudkom, v zmysle jeho výroku.
Odvolanie obžalovaného podľa § 319 Tr. por. zamietol, pretože zistil, že nie je dôvodné.

V ostatných častiach zostáva napadnutý rozsudok nezmenený.
Výroky tohto rozsudku boli prijaté pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku nie je prípustný
riadny opravný prostriedok.

(§ 306 ods. 1 Tr. por.)