Rozsudok – Spotrebiteľské zmluvy ,
Potvrdené Judgement was issued on Wednesday, June 19, 2025

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 12CoCsp/9/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8124210095
Dátum vydania rozhodnutia: 19. 06. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Katarína Krochtová

ECLI: ECLI:SK:KSPO:2025:8124210095.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Kataríny Krochtovej a členov

senátu JUDr. Andreja Radomského a JUDr. Romana Lajoša, v spore žalobcu: A. B., nar. XX.X.XXXX,
bytom C. XX, XXX XX B. D. D., právne zastúpený: JUDr. Mgr. Radim Komka, LL.M., advokát, so
sídlom Hlavná 27, 080 01 Prešov, IČO: 41 343 859, proti žalovanému: POHOTOVOSŤ, s.r.o., so sídlom
Pribinova 25, 811 09 Bratislava, IČO: 35 807 598, právne zastúpený JUDr. Katarína Hegedüšová,
advokátka, so sídlom Majerníkova 3/A, 841 05 Bratislava, IČO: 42 185 190, o určenie, že úver je
bezúročný a bez poplatkov a o určenie neprijateľnosti zmluvných podmienok, o odvolaní žalovaného
voči rozsudku Okresného súdu Prešov č. k. 16Csp/180/2024- 44 zo dňa 25.03.2025, takto

r o z h o d o l :

I. Potvrdzuje rozsudok.

II. Žalobcovi priznáva voči žalovanému náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom Okresný súd Prešov (ďalej len „súd prvej inštancie“ a „súd“) rozhodol tak,
že: „I. Súd určuje, že úver poskytnutý na základe Zmluvy o úvere XXXXXXXXX, zo dňa 08.04.2010
je bezúročný a bez poplatkov. II. Súd určuje, že zmluvná podmienka uvedená vo Všeobecných
podmienkach poskytnutia úveru, k Zmluve o úvere, č. XXXXXXXXX, zo dňa 08.04.2010, v bode 04., v
znení: „V prípade, ak bude dlžník v omeškaní s niektorou splátkou sedem dní a viac, je povinný túto

omeškanú splátku uhradiť do rúk mandatára v hotovosti spolu so zmluvnou pokutou 15 EUR (451,89
SKK) za každý jeden prípad omeškania. Ostatné splátky je dlžník povinný platiť podľa splátkového
kalendára naďalej vkladovými lístkami alebo prevodnými príkazmi. V prípade, že dlžník neuhradí včas
štyri po sebe idúce splátky, prípadne uhradí len časti splátok alebo neuhradí včas poslednú splátku
alebo časť poslednej splátky, stáva sa celý dlh splatný okamžite. Dlžník má možnosť uhradiť štyri po
sebe idúce splátky, prípadne len časti po sebe štyroch idúcich splátok, v oboch prípadoch spolu so
zmluvnou pokutou vo výške 30 EUR (903,78 SKK), do rúk mandatára v hotovosti alebo poukázať

na účet veriteľa s možnosťou návratu platenia podľa pôvodného splátkového kalendára. Dlžník sa
zaväzuje uhradiť veriteľovi za každú zaslanú upomienku v prípade porušenia podmienok tejto zmluvy
čiastku 4 EUR (120,50 SKK) ako paušálnu úhradu nákladov a administratívy s tým spojenej do 5 dní
od doručenia písomnej výzvy na úhradu.“ je neprijateľnou zmluvnou podmienkou. III. Súd určuje, že
zmluvná podmienka uvedená vo Všeobecných podmienkach poskytnutia úveru, k Zmluve o úvere, č.
XXXXXXXXX, zo dňa 08.04.2010, v bode 05., v znení: „Dlžník s veriteľom uzatvára súčasne Dohodu
o zrážkach zo mzdy a z iných príjmov ako formu zabezpečenia uspokojenia pohľadávky veriteľa, ktorej

účinnosť je podmienená neuhradením štyroch po sebe idúcich splátok, keď nastáva splatnosť celého
dlhu. Vo vzťahu k zamestnávateľovi dlžníka preukáže veriteľ skutočnosť, že nastala splatnosť dlhu
prehlásením, v ktorom zároveň vyzve zamestnávateľa na vykonanie dohodnutých zrážok. Dlžník dáva
výslovný súhlas k tomu, aby veriteľ doplnil do čl. 1 písm. b/ Dohody o zrážkach zo mzdy a iných príjmovaktuálny zostatok dlhu k dátumu, keď bude uvedená dohoda predložená zamestnávateľovi dlžníka.
Dlžník dáva veriteľovi aj súhlas k tomu, aby v jeho mene dopísal do Dohody o zrážkach zo mzdy údaje
o jeho aktuálnom zamestnávateľovi v prípade zmeny zamestnávateľa počas trvania zmluvného vzťahu.

Tak isto dlžník súhlasí s tým, aby zamestnávateľ vykonával zo mzdy dlžníka dohodnuté mesačné zrážky
až do výšky aktuálnej pohľadávky a poukazoval ich na účet veriteľa. Toto ustanovenie sa nevzťahuje
na dlžníka, ktorý nie je poberateľom mzdy.“ je neprijateľnou zmluvnou podmienkou. IV. Súd určuje, že
zmluvná podmienka uvedená vo Všeobecných podmienkach poskytnutia úveru, k Zmluve o úvere, č.
XXXXXXXXX, zo dňa 08.04.2010, v bode 06., v znení: „Zmluvné strany sa dohodli na tom, že ak sa

stane splatný celý dlh naraz v zmysle bodu 4 týchto podmienok, dlžník sa zaväzuje zaplatiť veriteľovi
úrok z omeškania vo výške určenej v § 369 ods. 1 Obchodného zákonníka v platnom znení. V takom
prípade veriteľovi vzniká nárok na celý dohodnutý poplatok z dôvodu neplnenia záväzkov dlžníka. Veriteľ
je oprávnený v prípade splatnosti celého dlhu v zmysle bodu 4 týchto podmienok pristúpiť k okamžitému
vymáhaniu celého dlhu od dlžníka bez ohľadu na dĺžku trvania úveru a súčasne vznikne veriteľovi nárok
požadovať bezodkladné zabezpečenie dlhu dlžníka spôsobom vyplývajúcim zo zmluvy o úvere a/alebo

týchto podmienok a/alebo dohody s veriteľom. Dlžník je povinný v prípade porušenia svojich zmluvných
povinnostíuhradiťveriteľovizmluvnúpokutuvovýške312EUR(9399,31SKK)ktorájeurčenánaúhradu
všetkýchnákladovvynaloženýchveriteľomvsúvislostisvykonanímúkonovsmerujúcichkzabezpečeniu
dlhu dlžníka. Pokiaľ dôjde k zabezpečeniu dlžníkovho dlhu uznaním formou notárskej zápisnice ako
exekučného titulu, dlžník a veriteľ sa dohodli, že odmenu notára za spísanie notárskej zápisnice, trov

právneho zastúpenia pri jej spísaní v zmysle v tejto zmluve obsiahnutého plnomocenstva, uhradí za
dlžníka veriteľ, pričom tieto náklady zmluvné strany považujú za súčasť nákladov veriteľa spojených
s vymáhaním jeho pohľadávky a budú súčasťou notárskej zápisnice ako exekučného titulu. Dlžník sa
rovnako zaväzuje uhradiť veriteľovi náklady, ktoré mu vznikli v súvislosti s uplatnením práva spôsobom
vyplývajúcim z tejto zmluvy, a to najmä, avšak nie výlučne, trovy mediácie, trovy rozhodcovského

konania, trovy súdneho konania, trovy exekúcie, trovy právneho zastúpenia veriteľa v týchto konaniach a
iné veriteľom preukázateľne vynaložené náklady pri uplatnení svojho práva.“ je neprijateľnou zmluvnou
podmienkou. V. Súd určuje, že zmluvná podmienka uvedená vo Všeobecných podmienkach poskytnutia
úveru, k Zmluve o úvere, č. XXXXXXXXX, zo dňa 08.04.2010, v bode 12., v znení: „Dlžník uznáva
dlžnú sumu vrátane poplatku v celej výške na základe tejto zmluvy ako svoj dlh voči veriteľovi, čo

do dôvodu aj výšky tak, ako je uvedené v tejto zmluve. Tretina poplatku predstavuje dohodnutý
úrok a zvyšné dve tretiny zahŕňajú náklady na vypracovanie a uzatvorenie Zmluvy o úvere spolu so
všetkou administratívou s tým spojenou.“, je neprijateľnou zmluvnou podmienkou. VI. Súd určuje, že
zmluvná podmienka uvedená vo Všeobecných podmienkach poskytnutia úveru, k Zmluve o úvere, č.
XXXXXXXXX, zo dňa 08.04.2010, v bode 14., v znení: „Dohoda o vyplnení zmenky: Na zabezpečenie

peňažného záväzku dlžníka ako vystaviteľa zmenky (ďalej aj ako vystaviteľ) vyplývajúceho z tejto
úverovej zmluvy voči veriteľovi ako remitentovi (ďalej aj ako remitent) vystavil vystaviteľ zmenku, v
ktorej nie sú vyplnené zmenková suma a dátum začiatku úročenia zmenkovej sumy. Ručiteľ je z takto
vystavenej zmenky zaviazaný ako zmenkový ručiteľ. Zmluvné strany a ručiteľ sa dohodli, že zmenkovú
sumu vyplní na zmenke remitent najskôr v deň, kedy sa v zmysle bodu 4 týchto podmienok stane

celý dlh splatný okamžite, t. j. keď dlžník neuhradí včas štyri po sebe idúce splátky, prípadne uhradí
len časti splátok, alebo neuhradí včas poslednú splátku alebo časť poslednej splátky. Zmenková suma
bude pozostávať zo sumy všetkých peňažných nárokov veriteľa voči dlžníkovi, ktoré veriteľovi vzniknú
ku dňu vyplnenia zmenky. Dátum začiatku úročenia zmenkovej sumy vyplní na zmenke remitent tak,
že ním bude deň, kedy sa v zmysle bodu 4 týchto podmienok stal splatný celý dlh." je neprijateľnou

zmluvnou podmienkou. VII. Súd určuje, že zmluvná podmienka uvedená vo Všeobecných podmienkach
poskytnutia úveru, k Zmluve o úvere, č. XXXXXXXXX, zo dňa 08.04.2010, v bode 15. v časti, v znení:
„Rozhodcovská doložka, uzatvorená podľa zákona č. 244/2002 Z. z.: Všetky spory, ktoré vzniknú z tejto
zmluvy o úvere, ručiteľského vyhlásenia, vrátane sporu o ich platnosť, výklad alebo zrušenie, ako aj
spory, ktoré vzniknú z dohody o vyplnení zmenky zabezpečujúcej túto úverovú zmluvu a uplatnenia

práv z takto vyplnenej zmenky, vrátane sporov o jej platnosť, výklad alebo zrušenie, budú riešené: a)
pred Stálym rozhodcovským súdom zriadeným spoločnosťou Slovenská rozhodcovská a.s. so sídlom
Karloveské rameno 8, 841 04 Bratislava, ICˇO: 35 922 761, zapísanou v Obchodnom registri Okresného
súdu Bratislava I, Oddiel: Sa, vložka č. 3530/B (ďalej len "rozhodcovský súd"), ak žalujúca zmluvná
strana podá žalobu na rozhodcovskom súde; rozhodcovské konanie bude vedené podľa vnútorných

predpisov rozhodcovského súdu, a to jedným rozhodcom ustanoveným podľa vnútorných predpisov
rozhodcovského súdu.“ je neprijateľnou zmluvnou podmienkou. VIII. Súd určuje, že zmluvná podmienka
uvedená vo Všeobecných podmienkach poskytnutia úveru, k Zmluve o úvere, č. XXXXXXXXX, zo
dňa 08.04.2010, v bode 17., v znení: „Zmluvné strany sa dohodli v zmysle § 262 ods. 1 Obchodnéhozákonníka, že všetky ich právne vzťahy sa budú spravovať Obchodným zákonníkom.“ je neprijateľnou
zmluvnou podmienkou. IX. Súd určuje, že zmluvná podmienka uvedená vo Všeobecných podmienkach
poskytnutia úveru, k Zmluve o úvere, č. XXXXXXXXX, zo dňa 08.04.2010, v bode 19., v znení: „Účastníci

sa dohodli, že dlžník a ručiteľ dáva výslovný súhlas na to, aby mu veriteľ zasielal akékoľvek upomienky,
SMS správy na mobilné telefóny a e-mail uvedené v žiadosti o úver alebo v hlavičke tejto zmluvy
(upozornenia na termíny splátok, splatnosť celého dlhu a iné skutočnosti).“ je neprijateľnou zmluvnou
podmienkou. X. Žalobca má voči žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %, o výške
ktorých bude rozhodnuté samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku.

2. Súd svoje rozhodnutie právne odôvodnil podľa § 219 ods. 3, § 297 písm. b) zákona č. 160/2015 Z. z.
Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“), § 52 ods. 1 až 4, § 53 ods. 1 až 3 a ods. 5 zákona č. 40/1964
Zb. Občiansky zákonník (ďalej len „Občiansky zákonník“), § 2 písm. a), b), § 3 ods. 1 a 2, § 4 ods. 1 a
2 písm. h) a ods. 3 zákona č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o zmene a doplnení zákona
Slovenskej národnej rady č. 71/1986 Zb. o Slovenskej obchodnej inšpekcii v znení neskorších predpisov

(ďalej aj „zákon č. 258/2001 Z. z.“ alebo „zákon o spotrebiteľských úveroch“), § 5a zákona č. 250/2007
Z. z. o ochrane spotrebiteľa a o zmene zákona Slovenskej národnej rady č. 372/1990 Zb. o priestupkoch
v znení neskorších predpisov ( ďalej len „zákon o ochrane spotrebiteľa“).

3. Z dôvodov rozhodnutia súdu prvej inštancie vyplýva, že medzi žalovaným ako veriteľom a žalobcom

ako dlžníkom bola dňa 08.04.2010 pod č. XXXXXXXXX uzatvorená zmluva o úvere, na základe ktorej
sa žalovaný ako veriteľ zaviazal poskytnúť žalobcovi úver v sume 1.400 Eur, pričom dlžník sa zaviazal
zaplatiť veriteľovi sumu 2.616 Eur, t. j. istinu zvýšenú o úrok v sume 1.216 Eur, t. j. celkovo zaplatiť
čiastku 2.616 Eur. V zmluve je uvedené, že suma 2.616 Eur bude zaplatená v 12 splátkach po 218 Eur.
V zmluve absentovali náležitosti podľa § 4 ods. 2 písm. g), h), j) a k) zákona o spotrebiteľských úveroch.

4. Podľa právneho názoru súdu prvej inštancie je nepochybné, že úverová zmluva uzavretá medzi
stranami sporu je spotrebiteľskou zmluvou s poukazom na § 52 a násl. Občianskeho zákonníka.
Súd prvej inštancie taktiež skúmal, či nedošlo k nekalej obchodnej praktike pri nanucovaní účelu
úveru ,,na podnikanie“ spotrebiteľom. To, že v zmluve je zaškrtnutá kolónka na výkon zamestnania

nijako nevyvracia obranu žalobcu, že finančné prostriedky použil na bežnú spotrebu. Navyše žalovaný
žiadnym spôsobom nepreukázal vedenie kontraktačného procesu pri uzatváraní takejto formulárovej
spotrebiteľskej zmluvy. Nemožno teda v žiadnom ohľade pripustiť argumentáciu, že sa v danom prípade
nejedná o zmluvu spotrebiteľskú.

5.Zajedenznajdôležitejšíchúdajovprespotrebiteľajeúdajoročnejpercentuálnejmierenákladov(ďalej
len „RPMN“), pretože uvedený údaj zohľadňuje všetky náklady, ktoré musí spotrebiteľ za úver zaplatiť,
a preto je najlepším indikátorom posúdenia výhodnosti, či nevýhodnosti úveru. V zmluve rovnako chýba
aj uvedenie priemernej hodnoty RPMN, čo je rovnako zákonom požadovaná náležitosť. V predmetnej
spotrebiteľskej zmluve tieto vyššie uvedené náležitosti bezpochyby absentujú, čo spôsobuje ex lege

bezúročnosť a bezpoplatkovosť úveru. Napokon zmluva tiež neobsahuje ani náležitosť podľa § 4 ods.
2 písm. h) zákona o spotrebiteľských úveroch, t. j. ročnú úrokovú sadzbu, ktorá patrí medzi absolútne
esenciálne náležitosti zmluvy o úvere, čo taktiež spôsobuje bezúročnosť a bezpoplatkovosť úveru.

6. Vo vzťahu k neprijateľnosti zmluvnej podmienky uvedenej vo výroku II. napadnutého rozsudku súd

prvej inštancie konštatoval, že je neprijateľnou preto, že zmluvnú pokutu si žalobca ako spotrebiteľ so
žalovaným individuálne nedojednal. Zmluvná pokuta bola zakomponovaná do úverových podmienok,
na vopred pripravenom tlačive zo strany žalovaného, pričom spotrebiteľ ju nemohol žiadnym spôsobom
ovplyvniť. Je neprijateľné, aby spotrebiteľ znášal akékoľvek výdavky žalovaného, ktoré mu môžu
vzniknúť s vymáhaním pohľadávky, a ktoré si on sám určil pevnou sumou vopred. Výšku poplatkov

za upomienky žalovaný žiadnym spôsobom neodôvodnil, pričom ich uplatňovanie odporuje aj dobrým
mravom.

7. V súvislosti so zmluvnou podmienkou uvedenou vo výroku III. napadnutého rozsudku súd uviedol, že
je neprijateľnou preto, že dohoda o zrážkach zo mzdy je priamo včlenená do všeobecných podmienok

poskytnutia úveru k Zmluve. Takéto zmluvné dojednanie vytvára hrubú nerovnováhu medzi stranami
zmluvy v neprospech spotrebiteľa, pričom spotrebiteľovi hrozí, že aplikáciou predmetnej dohody o
zrážkach zo mzdy mu dôjde k vzniku priamej majetkovej škody vo forme mesačnej zrážky zo mzdy.Inštitút Dohody o zrážkach zo mzdy totiž nie je založený na objektívnom vyhodnotení výšky dlhu, ale na
subjektívnej predstave veriteľa o výške pohľadávky a jej príslušenstve.

8. K zmluvnej podmienke uvedenej vo výroku IV. napadnutého rozsudku súd uviedol, že je neprijateľnou
preto, že pri nej rovnako absentuje individuálne dojednanie, pričom zmluvná pokuta má pokryť náklady
veriteľa smerujúce k zabezpečeniu dlhu dlžníka. Aj táto zmluvná podmienka bola právoplatne vyhlásená
za neprijateľnú (rozsudky Krajského súdu v Prešove sp. zn. 1Co/39/2018, zo dňa 12.06.2018 a sp. zn.
7Co/101/2018, zo dňa 28.11.2018.

9. Súd prvej inštancie tiež konštatoval, že zmluvná podmienka uvedená vo výroku V. rozsudku je
neprijateľnou preto, že žalovaný neposkytol žalobcovi - dlžníkovi reálne plnenie za takýto poplatok. Ako
súčasť formulára zmluvy nebol poplatok individuálne dojednaný a svojou výškou na jednej strane a
absenciou zodpovedajúceho protiplnenia na strane druhej, spôsobuje hrubú nerovnováhu v právach
a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa. Administratívny poplatok dohodnutý v

úverovej zmluve rozhodne nie je základným plnením zmluvy, a preto nepredstavuje jej hlavný predmet
plnenia. Druhý prípad vylúčenia súdnej kontroly je nie samotná cena, ale primeranosť ceny na jednej
strane a tovaru a služieb na druhej strane ako protiplnenie. Podmienky týkajúce sa protihodnoty,
ktorú dlhuje spotrebiteľ veriteľovi alebo ktorá má vplyv na skutočnú cenu, ktorú má spotrebiteľ zaplatiť
veriteľovi, teda v zásade nepatria do tejto druhej kategórie podmienok vylučujúcich súdnu kontrolu, s

výnimkou otázky, či je výška protihodnoty alebo cena, ktorá je dohodnutá v zmluve primeraná službe
veriteľa. Súd v danom prípade neskúmal sporný administratívny poplatok z pohľadu primeranosti jeho
výšky, ale skúmal jeho charakter v intenciách posúdenia neprijateľnosti zmluvnej podmienky, teda či
spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa.
Zo zmluvy pritom nevyplýva, za čo vlastne sa tento poplatok platí, preto absentuje požiadavka jeho

určitosti. Spotrebiteľ tak platí za niečo, čo po materiálnej stránke mu nie je dodané. Pri spotrebiteľských
úveroch je pritom nevyhnutné, aby dohodnutými poplatkami sa platilo za skutočné plnenie spotrebiteľovi
a v jeho záujme.

10. Zmluvná podmienka uvedená vo výroku VI. tohto rozsudku je neprijateľnou preto, že zabezpečenie

záväzku formou zmenky v spotrebiteľskom vzťahu/zmluve je neprípustné s ohľadom na § 5a zákona
o ochrane spotrebiteľa, preto súd ani nemal inú možnosť, ako vyhlásiť aj túto zmluvnú podmienku
za neprijateľnú. O neprijateľnosti tejto zmluvnej podmienky taktiež rozhodol Okresný súd Poprad
rozsudkom pod sp. zn. 17C/241/2013 zo dňa 26.01.2018.

11. Súd prvej inštancie tiež konštatoval, že zmluvná podmienka uvedená vo výroku VII. rozsudku je
neprijateľnou preto, že v spotrebiteľských úveroch je neprijateľným dojednanie, ktorým sa zmluvné
strany dohodnú riešiť všetky spory vyplývajúce z úverovej zmluvy pred rozhodcovským súdom,
vopred vybraným dodávateľom, a následne by rozhodnutie tohto rozhodcovského súdu malo slúžiť
ako exekučný titul. Rozhodcovská zmluva vo svojich dôsledkoch spôsobuje, že o právach a právom

chránených záujmoch spotrebiteľa rozhodne súkromná osoba, ktorej moc nie je delegovaná žiadnou
verejnoprávnou inštitúciou, teda bez súdnej kontroly zmluvných podmienok. Takáto zmluvná podmienka
vytvára materiálnu disproporciu v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa vopred vzdáva svojich práv
vyjadriť nesúhlas s rozhodcovskou doložkou a zhoršuje si tým svoje zmluvné postavenie. Nejde o
individuálne dojednanú zmluvnú podmienku.

12. Vo vzťahu k zmluvnej podmienke uvedenej vo výroku VIII. rozsudku súd uviedol, že je neprijateľnou
preto, že výlučne spravovanie záväzkového vzťahu ustanoveniami Obchodného zákonníka je pre
spotrebiteľa nevýhodnejšie, táto zmluvná podmienka vytvára materiálnu disproporciu v neprospech
spotrebiteľa podľa § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka, pretože sa týmto vopred vzdáva svojich

zákonných práv a zhoršuje si tým zmluvné postavenie, ako to predpokladá § 54 ods. 1 Občianskeho
zákonníka v súvislosti s § 52 ods. 2 a § 39 citovaného zákona. Navyše, nejde o jej individuálne
dojednanie a ide o stav podľa § 53 ods. 2 Občianskeho zákonníka.

13. Súd prvej inštancie súčasne konštatoval, že zmluvná podmienka uvedená vo výroku IX. rozsudku

je neprijateľnou preto, že predmetná zmluvná podmienka neobsahuje žiadne obmedzenia, ktoré by
umožňovali brániť dodávateľovi nadmerne obťažovať spotrebiteľa rozsahom komunikácie, čo sa týka jej
obsahu, početnosti, používania v dňoch pracovného pokoja a voľna, prípadne dennej doby, v ktorej by
mohla byť komunikácia uskutočňovaná, pričom nadmerné obťažovanie umožňuje aj slovné spojenie „ainé skutočnosti“, keď v tejto časti je sporné, k čomu vlastne dal spotrebiteľ súhlas, čo sa týka určitosti
tohtosúhlasuakoplatnéhoprejavuvôle.OneprijateľnostitejtozmluvnejpodmienkyužrozhodolOkresný
súd Prešov rozsudkom, pod sp. zn. 11Csp/45/2022, zo dňa 14.10.2021, ktorý bol potvrdený rozsudkom

Krajského súdu v Prešove, pod sp. zn. 3CoCsp/4/2023, zo dňa 01.06.2023.

14. Súd prvej inštancie zároveň uviedol, že všetky vyššie uvedené zmluvné podmienky boli právoplatne
judikované ako neprijateľné a žalovaný, ktorý nepovažoval zmluvu o úvere za spotrebiteľskú, sa k nim
ani nijako nevyjadroval.

15. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol podľa 255 ods. 1 CSP, podľa ktorého súd prizná
strane, ktorá mala vo veci plný úspech, náhradu trov potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie
práva proti strane, ktorá vo veci úspech nemala. Žalobca bol v konaní plne úspešný, preto má voči
neúspešnému žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %, o výške ktorých bude
rozhodnuté samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku.

16. Proti rozsudku súdu prvej inštancie podal odvolanie žalovaný z dôvodov, že súd prvej inštancie
dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam podľa § 365 ods. 1 písm.
f) CSP a rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci podľa §
365 ods. 1 písm. h) CSP.

17. Žalovaný namietal, že zmluvné strany sa môžu dohodnúť, na základe akého zákona sa ich zmluvné
vzťahy budú v budúcnosti spravovať. K tomu došlo aj v predmetnom spore a zmluvné strany sa dohodli
v zmysle Všeobecných podmienok poskytnutia úveru (ďalej len „VPPÚ“), že sa ich vzájomné vzťahy
budú spravovať ustanoveniami Obchodného zákonníka. Vzhľadom k tomu, že zmluva sa uzatvorila

na základe ustanovení Obchodného zákonníka, iný zákon na daný zmluvný vzťah nemožno aplikovať.
Žalovaný ďalej tvrdil, že zmluva uzavretá medzi žalobcom a žalovaným nie je spotrebiteľskou zmluvou
z dôvodu, že žalobca vstúpil do právneho vzťahu so žalovaným na základe vyhlásenia, že poskytnuté
peňažné prostriedky použije na výkon zamestnania, a nie na svoju súkromnú potrebu. Žalobca mohol
v prípade, že nadobudne presvedčenie, že daná zmluva je nevýhodná alebo z iných dôvodov do 14

dní odo dňa podpisu zmluvy od nej odstúpiť bez uvedenia dôvodov. Žalobca svoju vôľu uzavrieť danú
zmluvu potvrdil svojim podpisom, a tým si bol vedomý svojich záväzkov vyplývajúcich z predmetnej
zmluvy o úvere. Žalobca nie je spotrebiteľom, a preto je vylúčená aplikácia ustanovení zákona týkajúca
sa neprijateľnosti zmluvných podmienok. Žalobca uzavrel so žalovaným zmluvu o úvere, ktorej súčasťou
sú VPPÚ a s ktorými žalobca prejavil súhlas a zároveň svojim podpisom deklaroval, že k nim nemá

žiadne výhrady a bude ich dodržiavať. Dodal, že je dôležité, na aký účel bol úver poskytnutý, nie na aký
účel žalobca skutočne poskytnuté finančné prostriedky použil. Podľa žalovaného je nemysliteľné, aby
preukazoval účel použitia poskytnutých peňažných prostriedkov žalobcovi, keďže spoločnosť uzatvorila
vyše 400 000 zmlúv o úvere. Z tohto dôvodu nedokáže preukázať, na čo konkrétne klient poskytnuté
finančné prostriedky reálne použil.

18. K neprijateľnosti zmluvnej podmienky - dohode o zrážkach zo mzdy žalovaný uviedol, že
ide o dohodu zmluvných strán, ktorú uzatvoria na báze dobrovoľnosti. Predmetná dohoda bola
dojednaná písomne medzi zmluvnými stranami ako prostriedok zabezpečenia peňažnej pohľadávky
vyplývajúcej zo zmluvy o úvere a spĺňa všetky všeobecné ustanovenia o právnych úkonoch podľa

Občianskeho zákonníka. Inštitút zrážok zo mzdy predstavuje legitímny prostriedok, ktorý slúži veriteľovi
na zabezpečenie jeho dlhu. Keďže dlžník takúto dohodu podpísal, jedná sa o dvojstranný právny úkon
a jednoznačne daný súhlas dlžníka s takouto formou zabezpečenia záväzku. Podľa názoru žalovaného
ju nie je možné vyhlásiť za neplatnú z dôvodu, že žalobca mal možnosť nesúhlasiť, resp. odmietnuť
takúto dohodu, čo neurobil, keďže veriteľovi poskytol potrebné údaje k takejto forme zabezpečovacieho

prostriedku. Tento spôsob zabezpečenia považuje za prípustný najmä z dôvodu, že zákonodarca
výslovne ustanovuje za neprípustné len zabezpečenie záväzku prostredníctvom zabezpečovacieho
prevodu práv k nehnuteľnostiam. Ak zákonodarca v tom istom zákone zakáže použitie jedného
zabezpečovacieho prostriedku a zároveň iný ako neprípustný priamo neuvádza, tak je zrejmé, že
ostatnézabezpečovacieprostriedkysúvspotrebiteľskýchvzťahochprávnepovolené.Podľažalovaného

neexistuje žiaden zákonný dôvod na to, aby dohoda o zrážkach zo mzdy ako zabezpečovací inštitút
nemohla byť so spotrebiteľmi uzatváraná.19. Vzhľadom na uvedené žalovaný navrhol, aby odvolací súd zrušil rozsudok súdu prvej inštancie a vec
mu vrátil na ďalšie konanie.

20. Žalobca vo vyjadrení k odvolaniu žalovaného uviedol, že podľa jeho názoru má napadnutý rozsudok
atribúty jasnosti, stručnosti a zrozumiteľnosti a z toho dôvodu ho považuje za dostatočne odôvodnený.
V napadnutom rozsudku sa súd jednoznačne vysporiadal so všetkými podstatnými námietkami
žalovaného a jednotlivé dôkazy vyhodnotil podľa svojej úvahy. Súd prvej inštancie v odôvodnení
rozsudku uviedol podstatné prednesy a návrhy strán, aké dôkazy v konaní vykonal za účelom zistenia

skutkového stavu, ako aj zákonné ustanovenia, z ktorých vychádzal pri právnom posúdení sporu.
V napadnutom rozsudku súd prihliadal na prostriedky procesného útoku a obrany oboch strán sporu,
pričom svoje rozhodnutie logicky a vecne odôvodnil. Žalobca tiež uviedol, že zmluvu o úvere uzatvoril
ako spotrebiteľ so žalovaným ako právnickou osobou, ktorá poskytuje úvery v rámci predmetu svojej
podnikateľskej činnosti. Daná zmluva však neobsahovala náležitosti podľa zákona o spotrebiteľských
úveroch. Súd prvej inštancie podľa neho správne konštatoval, že má postavenie spotrebiteľa, keďže

zmluvu neuzavrel ako podnikateľ, ale ako fyzická osoba, pričom pri jej plnení nekonal v rámci obchodnej
či inej podnikateľskej činnosti. Žalobca považoval za správny aj záver súdu o tom, že predmetný
úver je bezúročný a bezpoplatkový. K neprijateľnosti zmluvných podmienok uviedol, že v danom
zmluvnom vzťahu nemal žiadnu možnosť osobitne vyjednať zmluvné podmienky pri zmluve o úvere
a musel pristúpiť na diktát dodávateľa, ktorý mu predložil predformulovanú štandardnú zmluvu. Súdna

kontrola štandardných formulárových zmlúv je postavená na absolútnej neplatnosti neprijateľných
klauzúl. Je podstatné a rozhodujúce, že ním napádané zmluvné podmienky v spotrebiteľskej zmluve sú
objektívne spôsobilé poškodiť spotrebiteľa. Žalovaný ako dodávateľ nepredložil v konaní jediný dôkaz
na preukázanie vedenia kontraktačného procesu s dlžníkom. Pritom v prvom rade je potrebné skúmať
konanie žalovaného, ako si plnil svoje zákonné povinnosti a či postupoval s odbornou starostlivosťou

pri poskytovaní spotrebiteľského úveru. Na základe toho žalobca navrhol rozsudok súdu prvej inštancie
ako vecne správny potvrdiť a zároveň si uplatnil náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %.

21. Ďalšie vyjadrenia neboli do odvolacieho konania podané.

22. Krajský súd v Prešove ako súd odvolací (§ 34 CSP) po zistení, že odvolanie bolo podané v zákonom
stanovenej lehote (§ 362 ods. 1 CSP), oprávnenou osobou (§ 359 CSP) proti rozhodnutiu, proti ktorému
jeodvolanieprípustné(355CSP),preskúmalnapadnutérozhodnutie,akoajkonaniemupredchádzajúce
v zmysle zásad vyplývajúcich z § 379 a násl. CSP, bez nariadenia pojednávania (§ 385 CSP a contrario)
a dospel k záveru, že odvolanie žalovaného nie je dôvodné. Oznámenie o verejnom vyhlásení rozsudku

bolo v súlade s § 219 ods. 3 v spojení s § 378 ods. 1 CSP zverejnené na úradnej tabuli a webovej
stránke Krajského súdu v Prešove.

23. V odvolacom konaní z dispozičnej zásady vyplýva, že odvolací súd vec prejedná v medziach, v
ktorých sa odvolateľ domáha prieskumu. Určením rozsahu napadnutia rozhodnutia súdu prvej inštancie

odvolateľ nielen vymedzuje to, ohľadne akých výrokov u rozhodnutia súdu prvej inštancie nastal
suspenzívny účinok odvolania, ale súčasne stanoví medze, v ktorých je odvolací súd oprávnený a
povinný rozhodnutie súdu prvej inštancie preskúmať.

24. Žalovaný namietal, že strany sa dobrovoľne dohodli na tom, že zmluva o úvere sa bude riadiť

Obchodným zákonníkom, a preto zmluvu nemožno považovať za spotrebiteľskú, a to aj z toho
dôvodu, že žalobca pri podpise zmluvy prehlásil, že poskytnuté peňažné prostriedky použije na výkon
zamestnania,aniepresúkromnépotreby.Okremtohožalovanýnamietal,žedohodaozrážkachzomzdy
jelegitímnymprostriedkomzabezpečeniazáväzku,pretonemôžeísťoneprijateľnúzmluvnúpodmienku.
Žalovaný teda namietal, že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym

skutkovým zisteniam a rozhodnutie súdu vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

25. K námietke nesprávne zisteného skutkového stavu odvolací súd poznamenáva, že dokazovanie
je procesný postup, ktorý je založený na vykonávaní jednotlivých dôkazných prostriedkov súdom a
ich následnom zhodnotení. Miera dokazovania teda spočíva v získavaní dôležitých poznatkov, na

základe ktorých súd stanoví skutkový stav v prejednávanej veci a z ktorého potom vychádza a na ktorý
následne aplikuje aj konkrétnu právnu normu, resp. právne normy, teda rozhoduje. Zistenie skutkového
stavu, ktorý objektívne zodpovedá stavu veci je jednou z najdôležitejších činností v rámci sporového
konania, pretože je základným predpokladom vôbec pre rozhodnutie súdu. Dôkazmi overený skutkovýstav je významný však aj z hľadiska posúdenia správnosti tvrdení strán sporu a unesenia dôkazného
bremena, ktoré je predpokladom ich úspešnosti, a to obzvlášť v sporovom konaní (primerane rozsudok
Najvyššieho súdu SR sp. zn. 4Cdo/256/2012).Táto odvolacia námietka naplnená nebola.

26. Právnym posúdením veci je aplikácia práva na zistený skutkový stav; je to činnosť súdu spočívajúca
v podradení zisteného skutkového stavu príslušnej právnej norme, ktorá vedie súd k záveru o právach
a povinnostiach účastníkov právneho vzťahu. Súd pri tejto činnosti rieši právne otázky (questioiuris).
Právne posúdenie je všeobecne nesprávne, ak sa súd dopustil omylu pri tejto činnosti, t. j. ak posúdil

vec podľa právnej normy, ktorá na zistený skutkový stav nedopadá, alebo správne určenú právnu normu
nesprávne vyložil, prípadne ju na daný skutkový stav nesprávne aplikoval. V rozhodnutí súdu prvej
inštancie súd neidentifikoval opodstatnenosť daného odvolacieho dôvodu.

27. K námietke žalovaného o tom, že právny vzťah medzi ním a žalobcom sa má posudzovať podľa
noriem obchodného práva, odvolací súd uvádza, že toto dojednanie bolo súčasťou Všeobecných

podmienok poskytnutia úveru, podľa ktorého právne vzťahy sa mali v súlade s ust. § 262 ods.
1 Obchodného zákonníka spravovať podľa ustanovení Obchodného zákonníka. Ustanoveniami
Obchodného zákonníka sa mali riadiť vzťahy medzi žalobcom a žalovaným bez akýchkoľvek výnimiek.
Obchodný zákonník pritom úpravu neprijateľných zmluvných podmienok neobsahuje. Z uvedeného je
potrebné uzavrieť, poznajúc dlhoročnú prax žalovaného, že dojednanie o výlučnej aplikácie ustanovení

Obchodného zákonníka sledovalo vylúčenie aplikácie právnych predpisov zameraných na ochranu
spotrebiteľa na vzniknutý právny vzťah.

28. K námietke odvolateľa týkajúcej sa súhlasu žalobcu ako dlžníka s obsahom Zmluvy o úvere, a tým
aj Všeobecných podmienok poskytnutia úveru, odvolací súd uvádza, že ide o formulárové zmluvné

dojednania, pre ktoré je typické to, že sa uzatvárajú vo viacerých prípadoch a že spotrebiteľ spravidla ich
obsah nemení vzhľadom na formulárovú predtlač. Spotrebiteľ teda buď príjme zmluvu, ktorú dodávateľ
dopredu pripravil a predformuloval zvyčajne vo svoj prospech, alebo zmluvný vzťah nevznikne. V
takomto prípade je spotrebiteľ - žalobca slabšou zmluvnou stranou, a to z hľadiska informovanosti i
vyjednávacej pozície.

29. Pokiaľ žalovaný tvrdil, že žalobca mal možnosť od Zmluvy o úvere odstúpiť, uvedené svedčí skôr o
tom, že žalovaný sa spoliehal na nečinnosť spotrebiteľa, ktorý takýto úkon neučiní, ak mieni získať úver.
Súdy takémuto konaniu žalovaného nemôžu poskytnúť ochranu, lebo je v rozpore s účelom a cieľom
Smernice Rady 93/13/EHS z 05.04.1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách, ktorý

sleduje čo najúčinnejšiu ochranu práv spotrebiteľov ako slabšej zmluvnej strany.

30. Odvolací súd sa stotožňuje s posúdením právneho vzťahu medzi žalobcom a žalovaným ako
vzťahom spotrebiteľským, pre ktorý je charakteristické, že spotrebiteľ vstupuje do zmluvného vzťahu s
dodávateľom za zmluvných podmienok, ktoré si vopred určil dodávateľ, pričom spotrebiteľ v prevažnej

miere nemá možnosť tieto podmienky individuálne ovplyvniť.

31. Z vykonaného dokazovania súdom prvej inštancie nevyplýva, aby žalobca (dlžník) pri uzatváraní
zmluvy konal v rámci svojej podnikateľskej činnosti alebo v rámci výkonu svojho zamestnania. V zmluve
o úvere je označený ako fyzická osoba (menom, priezviskom, rodným číslom). S prihliadnutím na možný

výskyt zapierania naozajstného účelu uzatvorenia zmluvy o úvere, nesie v prípade pochybností, či
skutočne ide o spotrebiteľskú zmluvu, dôkazné bremeno preukázania nespotrebiteľského charakteru
zmluvy dodávateľ.

32. V naznačených súvislostiach odvolací súd poukazuje na rozsudok Súdneho dvora Európskej únie

vo veci C-497/13 Faber, podľa ktorého vnútroštátny súd rozhodujúci v spore týkajúcom sa zmluvy,
ktorá by mohla patriť do pôsobnosti tejto smernice, je povinný overiť hneď, ako disponuje právnymi a
skutkovými okolnosťami potrebnými na tento účel alebo nimi môže disponovať na základe jednoduchej
žiadosti o bližšie vysvetlenie, či kupujúci môže byť kvalifikovaný ako spotrebiteľ. Súčasne odvolací súd
zdôrazňuje,žedôkaznébremenonapreukázanietvrdenia,žeúverbolposkytnutýnavýkonzamestnania

žalobcu, zaťažuje toho, kto túto skutočnosť tvrdí, v danom prípade žalovaného. Samotné zaškrtnutie
políčka o tom, že úver je poskytovaný na účel zamestnania samo o sebe nepostačuje na vyňatie
úveru spod režimu spotrebiteľskej ochrany. Zmluva o úvere totižto nedáva odpoveď na otázku, na
čo konkrétne bol úver získaný. Vymedzenie účelu čerpania úveru „na výkon zamestnania“ je prílišvšeobecné. Z tohto poznatku ani nemožno vyvodiť konkrétne zamestnanie žalobcu, pričom daný údaj
navodzuje len dojem, že účelom poskytnutia úveru je výkon zamestnania. Účel čerpania úveru „na
výkon zamestnania“ uvedený v zmluve nemá dostatočnú a relevantnú výpovednú hodnotu. Žalovaný

vpriebehukonanianepreukázalopak.Neobstojíanijehoobranaotom,žeuzavrelniekoľkotisíctakýchto
zmlúv, a preto nemôže poznať dôvody čerpania úverov jednotlivých klientov. S týmto tvrdením sa
odvolací súd nestotožňuje, práve naopak, zastáva názor, že žalovaný bol povinný, aj s poukazom na
rozhodovaciu činnosť Súdneho dvora EÚ, vlastné tvrdenia preukázať.

33. V judikatúre Súdneho dvora EÚ bola ochrana spotrebiteľa zavedená smernicou Rady 93/13/EHS
spočívajúca na myšlienke, že spotrebiteľ je v slabšej pozícii v dôsledku čoho súhlasí s podmienkami
pripravenými vopred druhou zmluvnou stranou bez toho, aby mohol ovplyvniť obsah týchto podmienok.
Súdny dvor tiež vo svojej judikatúre konštatoval, že systém ochrany zavedený smernicou 93/13
vychádza z myšlienky, že spotrebiteľ sa v porovnaní s predajcom alebo dodávateľom nachádza v
znevýhodnenom postavení, pokiaľ ide o vyjednávaciu silu, ako aj o úroveň informovanosti, a táto situácia

ho vedie k pristúpeniu na podmienky vopred pripravené predajcom alebo dodávateľom bez toho, aby
mohol vplývať na ich obsah (rozsudky Pohotovosť, EU:C:2014:101, bod 39 a citovaná judikatúra; Kásler
a Káslerné Rábai, C-26/13, EU:C:2014:282 bod 39 a citovaná judikatúra, ako aj E. F. a G. H., C-169/14,
EU:C:2014:2099, bod 22).

34. Čl. 6 ods. 1 Smernice 93/13/EHS o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách sa má
vykladať v tom zmysle, že vnútroštátnemu súdu, ktorý zistí nekalú povahu zmluvnej podmienky, prináleží
jednak bez toho, aby počkal, či spotrebiteľ predložil v tejto súvislosti návrh, vyvodiť všetky dôsledky,
ktoré podľa daného vnútroštátneho práva vyplývajú z takého zistenia, s cieľom zabezpečiť, aby touto
podmienkou nebol tento spotrebiteľ viazaný, a jednak v zásade na základe objektívnych kritérií posúdiť,

či dotknutá zmluva môže bez uvedenej podmienky naďalej existovať. Vnútroštátny súd je povinný
preskúmať ex offo nekalý charakter zmluvnej podmienky, len čo má k dispozícii právne a skutkové
okolnosti potrebné na tento účel.

35. Odvolací súd má zato, že súd prvej inštancie postupoval správne, ak predloženú zmluvu o

spotrebiteľskom úvere podrobil kontrole, či obsahuje alebo neobsahuje neprijateľné zmluvné podmienky,
pričom už žalobca v žalobe uvádzal, ktoré konkrétne zmluvné podmienky sú neprijateľné. Čo sa týka
zmluvných podmienok, ktoré súd prvej inštancie vyhlásil za neprijateľné, odvolací súd sa stotožňuje s
uvedeným rozhodnutím a poukazuje na správnosť záverov súdu prvej inštancie.

36. Podľa ustanovenia § 53a Občianskeho zákonníka, ak súd určil niektorú zmluvnú podmienku v
spotrebiteľskej zmluve, ktorá sa uzatvára vo viacerých prípadoch, a je obvyklé, že spotrebiteľ obsah
zmluvy podstatným spôsobom neovplyvňuje alebo vo všeobecných obchodných podmienkach za
neplatnú z dôvodu neprijateľnosti takejto podmienky, alebo nepriznal plnenie dodávateľovi z dôvodu
takejto podmienky, dodávateľ je povinný zdržať sa používania takejto podmienky alebo podmienky s

rovnakým významom v zmluvách so všetkými spotrebiteľmi. Dodávateľ má rovnakú povinnosť aj vtedy,
ak mu na základe takejto podmienky súd uložil vydať spotrebiteľovi bezdôvodné obohatenie, nahradiť
škodu alebo zaplatiť primerané finančné zadosťučinenie. Rovnakú povinnosť má aj právny nástupca
dodávateľa. Ak sa rozhodnutie súdu podľa odseku 1 týka len časti zmluvnej podmienky, dodávateľ je
povinný splniť povinnosť uvedenú v odseku 1 v rozsahu tejto časti.

37. Podľa § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka je zakázané, aby spotrebiteľské zmluvy obsahovali
ustanovenia, ktoré môžu spôsobiť „značnú nerovnováhu“ v právach a povinnostiach strán v
neprospech spotrebiteľa. Pre tieto zmluvné klauzuly zákon používa výraz „neprijateľná podmienka”
a sú exemplifikatívne uvedené v § 53 ods. 4 Občianskeho zákonníka. Základnou charakteristikou

neprijateľných podmienok je, že spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných
strán. To znamená, že dodávateľovi priznávajú silnejšie právne postavenie ako spotrebiteľovi. Nekalosť
zmluvných dojednaní je v takomto prípade potrebné posúdiť s ohľadom na povahu plnenia (tovaru
alebo služieb) zo zmluvy, na všetky okolnosti v dobe uzavretia zmluvy a všetky ostatné podmienky
spotrebiteľskej zmluvy alebo iné zmluvy, od ktorých je spotrebiteľská zmluva závislá.

38. Odvolaciemu súdu je z jeho činnosti známe, že žalovaný dlhodobo ignoruje právnu úpravu zameranú
na ochranu spotrebiteľov (absencia obligatórnych náležitostí zmluvy, uvádzanie neprijateľných
zmluvných podmienok v zmluve, ako napr. rozhodcovská doložka, administratívny poplatok, dohoda ovyplnenízmenky,dohodaozrážkachzomzdyapodobne).Uvedenésanedáhodnotiťinakakoúmyselné
konanie zamerané na získanie bezdôvodného obohatenia bez právneho dôvodu. Je nesporné, že
žalovaný zneužíva svoje právo ako veriteľ, viackrát v priebehu rokov boli judikované všetkými súdmi

rôznych inštancií porušenia práv spotrebiteľov, vrátane upozornenia Európskej komisie vo vzťahu k
Slovenskej republike na riešenie ochrany spotrebiteľov práve v otázke zneužívania veriteľských práv
touto spoločnosťou. Úmysly spoločnosti POHOTOVOSŤ, s.r.o., obohacovať sa na úkor spotrebiteľov
sú zrejmé, lebo táto spoločnosť má vedomosť z judikovaných rozhodnutí o svojom zneužití práva, či
využívaní neprijateľných zmluvných podmienok.

39. Ochrana spotrebiteľa je podstatná z dôvodu, že spotrebiteľ sa ocitá vo faktickom nerovnom
postavení s dodávateľom (ktorý koná v rámci svojej podnikateľskej činnosti). Nerovné postavenie
je nutné ponímať s ohľadom na okolnosti, za ktorých dochádza ku kontraktácii, brať ohľad na
väčšiu profesionálnu skúsenosť dodávateľa, lepšiu znalosť práva, resp. možnosť zabezpečenia
právnych služieb a v neposlednom rade možnosť stanovovať zmluvné podmienky jednostranne cestou

formulárových zmlúv. Spoločným znakom právnej úpravy spotrebiteľských zmlúv je snaha cestou práva
vyrovnať túto faktickú nerovnosť, a to formou obmedzenia autonómie vôle. Autonómia vôle, ktorá
je elementárnou podmienkou fungovania materiálneho právneho štátu nie je úplne absolútna, ale je
limitovaná v rámci spotrebiteľských vzťahov princípom ochrany slabšej strany, t. j. spotrebiteľa.

40. Žalovaný v odvolaní súčasne tvrdil, že dohodu o zrážkach zo mzdy považuje za legitímny inštitút,
ktorý je upravený aj v Občianskom zákonníku, a preto je namieste ho použiť ako zabezpečovací inštitút
aj pri zmluve o úvere.

41. V súvislosti s touto námietkou sa odvolací súd stotožňuje so závermi súdu prvej inštancie. Dohoda

o zrážkach zo mzdy bola v čase uzavretia zmluvy, ako aj v súčasnosti upravená napr. v Občianskom
zákonníku ako zabezpečovací prostriedok v záväzkových vzťahoch, ktorý slúži na zabezpečenie úhrady
pohľadávky. Jej neprijateľnosť súd nevzhliadol v tom, že bola uvedená vo VPPÚ, ale v spôsobe, akým
bola dojednaná. Je nepochybné, že žalobca ako spotrebiteľ nemohol nijako ovplyvniť jej obsah. Navyše
žalovaný nepreukázal, že si splnil informačnú povinnosť a poučil žalobcu o následkoch jej uzavretia.

Neprijateľnosť dohody o zrážkach zo mzdy spočíva v tom, že umožňuje veriteľovi bez exekučného titulu
a bez súdnej kontroly siahnuť na mzdu, resp. plat dlžníka, a to vo výške pohľadávky určenej veriteľom
a v súlade s jeho predstavami.

42. Z rozsudku Krajského súdu v Prešove sp. zn. 20Co/72/2017 zo dňa 26.10.2017 vyplýva aj toto:

„Je potrebné si uvedomiť, že žalobca sa pri realizácii dohody o zrážkach zo mzdy dostáva do pozície
subjektustrácajúcehoprávodisponovaťsosvojimvlastnýmmajetkom.Navyše,prizrážkachzomzdynie
je možné preveriť, či sú zo mzdy zrážané len tie finančné nároky, ktoré dodávateľovi aj prináležia a nie
aj tie, na ktoré nemá právny nárok, a to s poukazom na potrebu riadneho vyhodnotenia spotrebiteľskej
zmluvy. Inštitút dohody o zrážkach zo mzdy umožňuje veriteľovi dosiahnuť uspokojenie pohľadávky

siahnutím na majetok dlžníka, resp. spoludlžníka bez predchádzajúceho odobrenia súdom, či inou
nezávislou inštitúciou. V podstate ide o exekúciu majetku s tým rozdielom, že ju nevykonáva súd, ale
spravidla podnikatelia. Pritom ide okrem iného aj o otázku, či dlh existuje a v akej výške. Výšku dlhu
veriteľ sám diktuje, vykonávajú sa zrážky zo mzdy dlžníka a tento nemá možnosť ich priamo zastaviť.
Dlžník je tak vystavený jedine konaniu a rozhodovaniu podnikateľa naviac zainteresovaného vo vlastnej

veci a o vlastnom zisku. Tieto okolnosti opodstatňujú obzvlášť obozretnosť pri vykonávaní ex offo súdnej
kontroly čestnosti dohody o zrážkach zo mzdy.“

43. Z rozhodovacej praxe súdov sú známe praktiky kontraktačného procesu medzi dodávateľmi
a spotrebiteľmi, ktoré sú v réžii dodávateľov, ktorí zmluvné podmienky diktujú bez toho, aby ich

spotrebiteľ mohol vnášaním osobitostí ovplyvniť. Ide jednoznačne o typizované formulárové zmluvy,
ktoré sledujú jednoznačný prospech dodávateľa a do nevýhodnejšieho svetla stavajú spotrebiteľa.
V okolnostiach takýchto prípadov si spotrebiteľ uzavretie dohody o zrážkach zo mzdy nevymieňuje
a individuálne nedojednáva, čo bol aj prípad žalobcu. Dohoda o zrážkach zo mzdy sa tak stáva rutinnou
súčasťou zmluvných dojednaní bez toho, aby spotrebiteľ mohol obsah týchto dojednaní ovplyvniť.

44. K uvedenej argumentácii odvolací súd dodáva, že predmetná, resp. obdobná zmluvná podmienka
bola v mnohých konaniach opakovane judikovaná ako neprijateľná (pozri napr. rozsudok Okresného
súdu Vranov nad Topľou sp. zn. 11Csp/50/2024 zo dňa 14.10.2024, ktorý bol potvrdený rozsudkomKrajského súdu v Prešove sp. zn. 16CoCsp/2/2025 zo dňa 26.03.2025, rozsudok Krajského súdu
v Prešove sp. zn. 2CoCsp/50/2021 zo dňa 20.04.2022, rozsudok Okresného súdu Okresného súdu
Stará Ľubovňa sp. zn. 8Csp/15/2022 zo dňa 19.04.2023 a iné).

45. Vzhľadom na uvedené odvolací súd konštatuje, že odvolacie námietky žalovaného nie sú dôvodné
a skutočnosti uvedené v jeho odvolaní neboli spôsobilé spochybniť správnosť skutkových a právnych
záverov, ku ktorým dospel súd prvej inštancie, preto odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie podľa
§ 387 ods. 1 a 2 CSP potvrdil ako vecne správny.

46. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1 CSP v spojení s § 255
ods. 1 CSP. Žalovaný v odvolacom konaní úspešný nebol. V odvolacom konaní bol v celom rozsahu
úspešný žalobca, a preto mu odvolací súd priznal náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu100 %
voči neúspešnému žalovanému.

47. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Prešove v pomere hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku nie je prípustné odvolanie.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý

rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
Dovolateľ má právo zvoliť si advokáta a možnosť obrátiť sa na Centrum právnej pomoci (§ 160 ods.
2 CSP).
Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu

treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného
predpisu; ak sa dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Súd na dodatočné
doručenie podania nevyzýva (§ 125 ods. 2 CSP).
Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods.2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom.
Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).