Rozsudok – Ostatné ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Wednesday, June 26, 2025

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 11Co/18/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3520202325
Dátum vydania rozhodnutia: 26. 06. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Marek Anovčin

ECLI: ECLI:SK:KSTN:2025:3520202325.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedu senátu Mgr. Marka Anovčina a členiek senátu

JUDr.AlenyRadičovejaJUDr.MárieVrtochovejvsporežalobcuA.B.,nar.XX.XX.XXXX,bytomC.,D.C.
E.XX/XX,zastúpenéhoadvokátskoukanceláriouJUDr.LenkaMaďarová,s.r.o.,sosídlomŽilina,Štrková
95/21, IČO: 47 232 692, proti žalovanému A. D., nar. XX.XX.XXXX, bytom C., F. XXX/XX, zastúpeného
Advokátskou kanceláriou Machová s.r.o., so sídlom Skalica, Sasinkova 886/16, IČO: 36 864 544, o
zaplatenie 3 950,70 eur s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Trenčín
č. k. NM-4C/52/2020 – 135 zo dňa 31. januára 2025 takto

r o z h o d o l :

I. Napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .

II. Žalovaný m á voči žalobcovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie výrokom I. zamietol žalobu žalobcu, ktorou sa domáhal
zaplatenia náhrady škody na zdraví vo výške 3 950,70 eur spolu s 5 % úrokom z omeškania od
06.09.2019dozaplateniaasumy502,89eur,zktorej52,89euržiadalpriznaťtitulomnákladovspojených
s liečením a 450,- eur titulom zaplatenej zálohy za právne služby v trestnom konaní, a výrokom
II. žalovanému nepriznal náhradu trov konania. Žalobca svoj nárok odôvodňoval tým, že žalovaný
ho dňa 23.03.2019 okolo 17:00 hod. fyzicky napadol na pozemku záhradnej chatky č. p. 3008 v

záhradkárskej osade zvanej Cengelka v meste Myjava, v dôsledku čoho žalobca spadol zo stoličky, na
ktorej sedel a hlavou narazil na železo-drevenú konštrukciu lavičky, pričom utrpel viaceré zranenia, ktoré
boli znaleckým posudkom v trestnom konaní ohodnotené celkovým bodovým ohodnotením vo výške
195 bodov, čomu pri hodnote 1 bodu 20,26 eur zodpovedá suma 3 950,70 eur. V súvislosti s ujmou
na zdraví žalobcovi vznikli i náklady spojené s liečením v celkovej výške 52,89 eur, pozostávajúce z
nákladov za prevoz sanitkou z Bratislavy do Myjavy dňa 04.02.2019 vo výške 10,- eur, cestovných
nákladov spojených s liečbou v celkovej výške 29,26 eur a nákladov na lieky vo výške 13,63 eur. Ďalej

si žalobca uplatnil aj trovy právneho zastúpenia v trestnom konaní vedenom pod ČVS: ORP- 366/
VYS-NM-2019, kde bol v postavení poškodeného, a to vo výške 450,- eur. Z vykonaného dokazovania
súd prvej inštancie zistil nasledovný skutkový stav: Rozsudkom Okresného súdu Nové Mesto nad
Váhom č. k. 3T/64/2021 - 362 zo dňa 18.10.2022 v spojení s uznesením Krajského súdu v Trenčíne
č. k. 3To/11/2023 - 394 zo dňa 19.10.2023, bol obžalovaný A. D. (t. j. žalovaný) podľa § 285 písm.
a) Trestného poriadku oslobodený spod obžaloby prokurátora Okresnej prokuratúry Nové Mesto nad
Váhom sp. zn. Pv 342/19/3304 - 56 zo dňa 24.09.2021, ktorá mu kládla za vinu spáchanie prečinu

ublíženia na zdraví podľa § 156 ods. 1, ods. 3 písm. c) Trestného zákona, ktorého sa mal dopustiť
na tom skutkovom základe, že: „dňa 23.03.2019 v čase krátko po 17.00 hod. v meste Myjava,
v záhradkárskej osade zvanej Cengelka, na pozemku patriacom k záhradnej chatke číslo 3008,
po tom, čo pristúpil k jej vlastníkovi, poškodenému A. B., sediacemu v tom čase na stoličke pripredmetnej chatke číslo 3008, menovaného spredu silno udrel rukou do oblasti pravej strany tváre,
pričom následkom tohto úderu poškodený spadol zo stoličky v smere do ľavej zadnej strany, na lavicu
železo - drevenej konštrukcie, pričom v dôsledku úderu silnej intenzity do oblasti pravej časti tváre

utrpel pomliaždenie mäkkých tkanív hlavy a tváre, zlomeninu hornej čeľuste, jarmovej kosti, spodiny
a vonkajšej strany pravej očnice (zlomeninu zygomatiko- maxilárneho komplexu vpravo), a v dôsledku
následného nárazu na lavicu železo - drevenej konštrukcie utrpel z hľadiska medicínskeho ťažké
zranenia, a to zlomeninu IX. - XII. rebra vľavo, pomliaždenie sleziny s trhlinami sleziny a zakrvácame
pod puzdro sleziny tzv. subkapsulárny hematóm, pričom na základe týchto zranení bol poškodený

hospitalizovanývnemocniciod23.03.2019do02.04.2019,kedybolpoškodenýokreminéhoobmedzený
v kontakte so spoločenským prostredím, dňa 01.04.2019 sa musel podrobiť operačnému zákroku a
celkovo najmenej v období dvoch mesiacov bol poškodený obmedzený vo fyzickej aktivite, manuálnej
práci a činnosti, behu, rýchlej chôdzi, čiastočne aj v psychickej aktivite, pričom v dôsledku utrpených
zranení bol poškodený práceneschopný do 30.06.2019.“, pretože nebolo dokázané, že sa stal skutok,
pre ktorý je obžalovaný stíhaný. Uvedený rozsudok nadobudol právoplatnosť dňa 19.10.2023. Zo

záverov znaleckého posudku č. 094/19, vypracovaného v trestnom konaní C. C. G., znalcom z odboru
zdravotníctva, odvetvie chirurgia, traumatológia, o. i. vyplynulo, že: 1/ pri fyzickom incidente, ku ktorému
malo dôjsť dňa 23.03.2019, utrpel poškodený A. B. na základe dostupnej zdravotnej dokumentácie
zranenia: a/ pomliaždenie mäkkých tkanív hlavy a tváre bez známok otrasu mozgu a príznakov
vegetatívnej symptomatológie; b/ zlomeninu hornej čeľuste, jarmovej kosti, spodiny a vonkajšej strany

pravej očnice označovanú ako zlomenina zygomatiko-maxilárneho komplexu vpravo; c/ zlomeninu IX.
- XII rebra vľavo; d/ pomliaždenie sleziny s trhlinami sleziny a zakrvácaním pod puzdro sleziny tzv.
subkapsulárny hematóm. 2/ V mechanizme vzniku zranenia sa najpravdepodobnejšie uplatnil úder
vedený rukou útočníka zovretou v päsť, do oblasti hlavy - tváre vpravo, pričom došlo jednak ku vzniku
zlomeniny hornej čeľuste, jarmovej kosti a očnice, pričom došlo i k posunu kostných úlomkov. Vzniknutý

krvný výron v mäkkých tkanivách bol spôsobený jednak poškodením mäkkých tkanív úderom, jednak
krvácaním zo zlomenín. Dané zranenie bolo možné spôsobiť jedným úderom. Intenzita vedeného násilia
pri vzniku zranenia bola silná. Zranenie v oblasti hrudníka - dolných ľavých rebier vzniklo taktiež priamym
mechanizmom. Mohlo sa jednať o úder, resp. pád a náraz hrudnou stenou do tvrdého tupého predmetu.
Poškodený po údere do pravej strany tváre mal stratiť rovnováhu a spadnúť na nábytok - lavicu. Je veľmi

pravdepodobné, že po údere do pravej strany tváre poškodený padal smerom doľava, dozadu, pričom
mohol naraziť na tvrdý predmet - lavicu /stôl a podobne/ ľavou zadnou stranou hrudníka, pričom došlo
k vzniku zlomeniny IX. - XII. rebra. Dolné rebrá vľavo, teda rebrá, ktoré mal poškodený zlomené, sa
nazývajú tiež slezinné rebrá z dôvodu, že v oblasti týchto rebier sa v dutine brušnej nachádza slezina
a pri zlomenine týchto rebier treba vždy myslieť i na možné poškodenie sleziny, ako to bolo i v tomto

prípade. Intenzita nárazu hrudníkom na tvrdý, tupý predmet bola silná. Na vznik zranenia rebier a sleziny
stačil jeden náraz. C., ktorý uviedol poškodený, ako malo dôjsť ku vzniku zranenia - úderom do tváre
a nárazom chrbtom na lavicu, je možné spôsobiť predmetné zranenia, i keď úder vedený do oblasti
hlavy - tváre bol s najväčšou pravdepodobnosťou vedený nie dlaňou, ale päsťou. V bodovom hodnotení
zranenie predstavovalo sumu 195 bodov, čo pri hodnote bodu 20,26 eur činí v peňažnom vyjadrení

sumu 3 950,70 eur. V Dodatku k znaleckému posudku č. 094/19, vypracovanému za účelom posúdenia
možného mechanizmu vzniku zranení A. B. podľa výpovede žalobcu a výpovede žalovaného, znalec
uviedol, že zranenie poškodeného vzniklo v príčinnej súvislosti s fyzickým incidentom ku ktorému došlo
dňa 23.03.2019. C., ktorý uviedol poškodený, ako malo dôjsť ku vzniku zranenia - úderom do tváre
a nárazom chrbtom na lavicu, je možné spôsobiť predmetné zranenia, i keď úder vedený do oblasti

hlavy - tváre bol s najväčšou pravdepodobnosťou vedený nie dlaňou ale päsťou. Objektívny popis
zranenia v zdravotnej dokumentácii svedčí skôr pre vznik zranenia fyzickým napadnutím inou osobou,
než opakované pády poškodeného na nábytok. Súd prvej inštancie posudzoval vec podľa ustanovení
§ 415, § 420, § 424, § 442 ods. 1, § 444, § 449 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Uviedol, že v konaní
nebolo sporné, že dňa 23.03.2019 okolo 17.00 hodiny utrpel žalobca: a/ pomliaždenie mäkkých tkanív

hlavy a tváre bez známok otrasu mozgu a príznakov vegetatívnej symptomatológie; b/ zlomeninu hornej
čeľuste,jarmovejkosti,spodinyavonkajšejstranypravejočniceoznačovanúakozlomeninazygomatiko-
maxilárneho komplexu vpravo; c/ zlomeninu IX. - XII rebra vľavo; d/ pomliaždenie sleziny s trhlinami
sleziny a zakrvácaním pod puzdro sleziny tzv. subkapsulárny hematóm, ako aj pomliaždenie mieška,
ktoré si vyžiadali hospitalizáciu, operačný zákrok a niekoľkomesačnú práceneschopnosť s potrebou

sledovania vývoja zdravotného stavu žalobcu. Pokiaľ ide o mechanizmus vzniku zranení žalobcu,
MUDr. Marián Pamula – znalec z odboru zdravotníctvo, odvetvie chirurgia, traumatológia konštatoval,
že uvedené zranenia žalobcu s najväčšou pravdepodobnosťou vznikli úderom vedeným päsťou do
oblasti pravej strany tváre, pričom došlo k zlomeninám tvárových kostí. V dôsledku úderu vedenémuz pravej strany z pohľadu poškodeného došlo k nekoordinovanému pohybu jeho tela v smere doľava
a dozadu, kde následne narazil zadnou ľavou stranou hrudníka do tvrdého pevného predmetu - lavica,
nábytok, pričom v dôsledku tohto nárazu došlo jednak k vzniku zlomeniny 9. - 12. rebra vľavo a k

pomliaždeniu sleziny so zakrvácaním pod obal sleziny. Je málo pravdepodobné, že by mohlo ísť o
úder vedený otvorenou dlaňou (facku). Znalec na strane druhej označil za veľmi málo pravdepodobné,
aby k zraneniam žalobcu došlo spôsobom popisovaným žalovaným, pretože zranenie žalobcu v oblasti
tváre, pokiaľ malo byť spôsobené pádom na zem, zanecháva i prejavy zranenia na koži, či už vo
forme odreniny alebo tržnej rany, k čomu pri údere rukou / päsťou nedochádza. Čo sa týka zranenia v

oblasti hrudníka, k zlomeninám rebier samozrejme môže dôjsť nárazom na tvrdý tupý predmet, čo aj
v danom prípade došlo, je však ale málo pravdepodobné, že by poškodený, ktorý by bol pod vplyvom
alkoholu, spadol zrovna len 2-krát, pričom jedenkrát doľava dozadu a druhýkrát doprava dopredu.
Nebolo sporné, že v inkriminovaný deň t. j. 23.03.2019 okolo 17.00 hod. sa žalobca so žalovaným,
ako susedia v záhradkárskej osade - bez prítomnosti ďalších osôb - dostali do vzájomného kontaktu
v blízkosti žalobcovej záhradnej chatky č. 3008 v záhradkárskej osade Cengelka v Myjave. Dôvodom

bolo to, že žalobca pri svojej chatke založil oheň kde pálil haluzie (zrejme i plastové poháriky), čo kvôli
dymuvadiložalovanému,ktorýnanedovolenéspaľovanieopakovaneupozorňovalžalobcuajehorodinu
aj v minulosti. Žalovaný preto prišiel na pozemok žalobcu. Ďalší priebeh udalostí však strany sporu
prezentujú úplne rozdielne. Vzhľadom na neexistenciu priamych svedkov súd nemal inú možnosť, než
sa prioritne podrobne oboznámiť s výpoveďami žalobcu a žalovaného a dospel k záveru, že výpoveď

ani jednej strany sporu nie je tak hodnoverná, aby dokázala súdu presvedčivo a spoľahlivo ozrejmiť
okolnosti vzniku úrazu žalobcu. Hoci práve žalobca utrpel závažné poranenia, ním popisovaný priebeh
útoku žalovaného súd musel vyhodnotiť ako málo pravdepodobný, pretože nezodpovedá možnému
mechanizmu vzniku úrazu ozrejmeného znalcom, a to z nasledovných dôvodov: Žalobca tvrdil, že v
inkriminovanom čase sedel pred svojou chatkou na stoličke pri ohnisku, pričom po jeho pravej strane

bolo umiestnené záhradné sedenie, a to lavička zhotovená z kovu a dreva. Žalovaný mal k nemu prísť
zošikma z ľavej strany, pričom mal žalobcu udrieť do pravej časti tváre. Následkom toho mal žalobca
zo stoličky spadnúť smerom dozadu, naraziť na roh uvedenej železo-drevenej lavičky a zraniť si pritom
ľavé rebrá a pod nimi sa nachádzajúcu slezinu. Ak by sa však predmetná lavička nachádzala skutočne
po pravej strane žalobcu, je ťažko vysvetliteľné, ako si žalobca pádom na ňu mohol zraniť ľavé rebrá,

ktoré sú na opačnej strane, poťažmo ak po nesporne silnom údere do pravej časti jeho tváre sa telo
žalobcu logicky muselo nekontrolovane hýbať do ľavej strany. Žalobca na hlavnom pojednávaní uvádzal,
že žalovaný k nemu prišiel zľava, spoza ohniska, čiže žalobca so žalovaným sa nachádzali tvárami proti
sebe. Žalobca netvrdil, že by žalovaný stál za jeho chrbtom. Za tejto situácie je ťažko predstaviteľné, aby
zľava prichádzajúci žalovaný, ktorý je pravák, mohol dať žalobcovi facku, resp. úder otvorenou pravou

rukou na pravú stranu tváre žalobcu, keď logicky by takýto úder mal dopadnúť na ľavú stranu tváre
protivníka,pokiaľbynešloonejakýbekhand,čovšakžalobcanetvrdil.Výpoveďžalobcunekorešponduje
ani so svedeckou výpoveďou jeho kamaráta C. H., ktorému mal žalobca bezprostredne po útoku
povedať, že ho žalovaný „napadol päsťou zozadu na jeho záhradke“. Je tak zrejmé, že žalobca nebol
súdu schopný jednoznačne a presvedčivo popísať konanie žalovaného v inkriminovanom momente.

Súd pritom vzal do úvahy, že v prípade nečakaného a takto intenzívneho úderu do tváre je pre obeť
veľmi ťažké postrehnúť, či išlo o úder otvorenou dlaňou alebo päsťou, alebo z ktorej strany úder prišiel.
Rovnako nemožno podceňovať ani následný stres, resp. šok organizmu spojený s tak vážnym zranením
a bolesťou, čo jednoznačne môže negatívne ovplyvňovať schopnosť obete správne vnímať a zapamätať
si jednotlivé udalosti, poťažmo ak mal žalobca kvôli zraneným rebrám problém normálne dýchať. Avšak,

aj v takejto situácii by mal byť zdravý dospelý človek - nachádzajúci sa vo vlastnom a jemu známom
prostredí-schopnýspoľahlivopopísaťsvojuvlastnúpolohuarozmiesteniestatickéhonábytkuvosvojom
okolí bezprostredne pred samotným útokom. V danom momente sa okolo žalobcu nič nedialo, sedel sám
na stoličke pri ohni a čakal na C. H.. Možno teda spravodlivo očakávať od žalobcu, že správne označil
umiestnenie svojho záhradného sedenia i smer, z ktorého k nemu žalovaný dokráčal, keďže prišiel z jeho

záhradky.Výpoveďžalobcuanímuvádzanýpopisútokuobsahujeviaceronelogickýchtvrdeníapopisuje
okolnosti tvrdeného útoku tak, že je vylúčené, aby pri ňom mohli vzniknúť zranenia, ktoré žalobca
utrpel. Uvedený popis udalostí nekorešponduje ani s odbornými závermi znalca ohľadne možného
mechanizmu vzniku zranení žalobcu, ako ani so svedeckou výpoveďou jeho kamaráta C. H., ktorému
žalobca bezprostredne po inkriminovanom útoku povedal, že ho žalovaný napadol päsťou zozadu.

Je pritom potrebné uviesť, že výpovede nepriamych svedkov C. H. a manželky žalobcu si v ničom
podstatnom neodporujú, pričom nimi popisované udalosti na seba logicky aj časovo nadväzujú, pričom
plne korešpondujú aj s údajmi vyplývajúcimi z prvotných lekárskych záznamov z NsP Myjava, pokiaľ
ide o popis stavu žalobcu. Za tejto situácie tak výpoveď samotného žalobcu a jeho popis rozhodujúcichudalostí nedokázali súdu poskytnúť spoľahlivý a presvedčivý dôkaz o priebehu ním tvrdeného útoku
žalovaného na jeho osobu. Za tejto situácie je irelevantné, že výpovede žalovaného v trestnom konaní,
ako aj jeho príbuzných, sa javili súdu účelové, málo vierohodné a nimi popisovaný priebeh udalostí je

veľmi ťažko prakticky predstaviteľný. Navyše tvrdenia žalovaného a jeho príbuzných nenachádzali oporu
ani v odborných záveroch znalca, pokiaľ ide o možný mechanizmus vzniku zranenia žalobcu. Žalovaný
navyše tvrdil, že žalobca v inkriminovaný deň pil tvrdý alkohol, mal sa výrazne potácať, zle artikulovať
a žalovaný mal dokonca z neho alkohol aj cítiť, čo by nasvedčovalo výraznej miere intoxikácie žalobcu
alkoholom. To však poprel nielen svedok C. H. a manželka žalobcu, ale nepostrehli ju ani pri následnom

chirurgickom ošetrení žalobcu v NsP Myjava, preto tieto tvrdenia žalovaného súd nepovažoval za
preukázané. Na základe vykonaného dokazovania súd po starostlivom zhodnotení vykonaných dôkazov
nakoniec dospel k záveru, že podanej žalobe nie je možné vyhovieť. S prihliadnutím najmä na obsah
výpovedežalobcusúdnemoholpovažovaťzapreukázané,žežalovanýsadopustilvovzťahukžalobcovi
v žalobe tvrdeného úmyselného konania proti dobrým mravom, čo je základným predpokladom pre
možný vznik škody podľa § 424 Občianskeho zákonníka. Nepreukázanie tvrdeného útoku žalovaného

na žalobcu má tak bez ďalšieho za následok zamietnutie žaloby, pretože skúmanie ďalších otázok -
existencie škody a príčinnej súvislosti je už bezpredmetné. Súd pre úplnosť poukázal aj na to, ako
sa obsah jednotlivých výpovedí žalobcu v priebehu času (rokov) menil, pokiaľ ide o popis vedľajších
okolností. Neskoršie výpovede obsahovali prvky, ktoré v skorších výpovediach chýbali, alebo pomerne
výrazné nepresnosti a nelogickosti. V jednotlivých výpovediach žalovaný rôzne uvádzal členov vlastnej

rodiny nachádzajúcej sa v inkriminovaný deň na záhradke: dňa 21.06.2019 uviedol, že tam bol s
manželkou, dňa 18.05.2021 uviedol, že tam bol s manželkou, synom a švagrinou, ktorú vyprevádzal
poobede na vlak (manželka pritom vypovedala, že tam boli jej 2 sestry). Na inom mieste uvádzal, že
chatu mu po útoku pomohol zamknúť kamarát C. H., v neskoršej výpovedi uviedol, že chatu nezamykali,
ale bol ju potom zamknúť na bicykli jeho 11 ročný syn. Rovnako vo výpovedi dňa 18.05.2021 žalobca

uviedol, že v inkriminovaný deň bol na záhradke až cca do 22.00 hodiny, hoci z predložených lekárskych
správ je zrejmé, že o pol deviatej už bol v nemocnici. Je tak otázne do akej miery je žalobca schopný
správne si zapamätať a následne spoľahlivo interpretovať prežité udalosti. Súd tak nemal inú možnosť,
než skonštatovať, že žalobca neuniesol svoje dôkazné bremeno pokiaľ ide o preukázanie úmyselného
konania žalovaného proti dobrým mravom, čo bez ďalšieho viedlo k zamietnutiu podanej žaloby ako

celku. Pokiaľ ide o náhradu trov konania, súd plne procesne úspešnému žalovanému náhradu trov
konania nepriznal, a to s poukazom na § 257 CSP, podľa ktorého výnimočne súd neprizná náhradu trov
konania, ak existujú dôvody hodné osobitného zreteľa. Dôvody hodné osobitného zreteľa videl v tom,
že žalobca preukázateľne utrpel závažné poškodenie zdravia v relatívne krátkom časovom úseku (cca
20 min.) medzi odchodom a návratom svedka H., ktorý odišiel na neďalekú "Kolóniu" zavolať ďalšieho

kamaráta. V tomto medzičase, s pravdepodobnosťou blížiacou sa istote, žalobca nebol v kontakte s inou
osobou, než so žalovaným, pričom nebolo sporné, že žalovaný mal so žalobcom dlhší čas problém kvôli
spaľovaniu plastov v priestoroch záhradky a opakovane ho na to upozorňoval. Pokiaľ žalovaný uviedol,
že mu v inkriminovaný deň žalobca na jeho pripomienku k páleniu plastov odvetil: „...že si môže páliť,
čo chce...“, možno predpokladať, že sa ich stretnutie určite nenieslo v priateľskom susedskom duchu.

Pokiaľ znalec označil pravdepodobnosť vzniku úrazu žalobcu na tvári pádom na nejaký predmet za málo
pravdepodobný vzhľadom na neprítomnosť porušenia kože - odreninu alebo tržnú ranu, ako aj možnosť,
že by spadol raz doprava dopredu a zranil si tvár a druhý raz spadol doľava dozadu a zlomil si rebrá
a zranil slezinu, za nepravdepodobný. Najpravdepodobnejšie tak daný úraz skutočne vznikol úderom
päsťou alebo kopom, pričom znalec pripustil aj karatistický úder malíčkovou hranou otvorenej ruky.

Bezprostredne po útoku žalobca svedkovi H., manželke i lekárom na chirurgii uviedol, že ho napadol
žalovaný, pričom ťažko možno predpokladať, že v tak zúboženom stave a bezprostredne po útoku mal
žalobca kapacitu vymýšľať si inú verziu vzniku zranení. Inými slovami, hoci dôkazy vykonané v tomto
konaní súdu nepostačovali k nepochybnému preukázaniu existencie dôvodov pre priznanie nároku na
náhradu škody na zdraví žalobcovi, z pohľadu súdu boli však dostatočné pre záver, že žalovaný pri

vzniku úrazu žalobcu nejakú úlohu nepochybne zohral. Ide asi skôr o šťastie na strane žalovaného, že
žalobca nebol v trestnom ani v tomto konaní schopný spoľahlivo popísať presný priebeh ich vzájomného
kontaktu, čo súd v oboch prípadoch musel vyhodnotiť na prospech žalovaného. Bolo by však krajne
nespravodlivé, ak by žalovaný, popri ťažkej ujme na zdraví, musel znášať ešte aj nemalé trovy tohto
konania, poťažmo, ak zo strany žalovaného bolo navrhnuté vykonanie časovo náročného dokazovania -

oboznámením kompletného trestného spisu (jednotlivo každou jednou listinou) v rozsahu cca 400 strán
(plus niekoľko hodín zvukových záznamov z hlavných pojednávaní), a to napriek tomu, že žalovaná
strana mala presný prehľad o obsahu pripojeného trestného spisu a bolo v jej možnostiach označiť v
ňom relevantné listiny pre rozhodnutie súdu v tejto veci. Z uvedeného dôvodu súd rozhodol tak, že vsnahe učiniť spravodlivosti zadosť, žalovanej strane nárok na náhradu trov konania nepriznal, hoci bola
v konaní plne úspešná.

2. Proti tomuto rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie žalobca, označiac odvolacie dôvody podľa
§ 365 ods. 1 písm. a), d), f) a h) CSP. Uviedol, že napadnuté rozhodnutie je nesprávne, nespravodlivé,
v rozpore s dobrými mravmi, a to najmä z dôvodu formalistického vyhodnotenia dôkazov – výpovede
žalobcu v trestnom konaní, z čoho následne pramení aj jeho nesprávne právne posúdenie. Nesúhlasil
so závermi súdu prvej inštancie, že neposkytol spoľahlivý dôkaz o útoku zo strany žalovaného. Týmto

dôkazom je predsa znalecký posudok č. 094/19 zo dňa 05.09.2019 v znení dodatku zo dňa 16.12.2019,
vypracovaným C. C. G., znalcom v odbore zdravotníctvo, odvetvie chirurgia, traumatológia. Znalec v
znaleckom posudkom, aj vo svojom výsluchu v trestnom konaní, nesporne potvrdil následky útoku a
tým príčinnú súvislosť medzi vznikom zranení a útokom zo strany žalovaného voči žalobcovi. Znalec
jednoznačne uviedol, že zranenia žalobcu boli spôsobené silným úderom päsťou – útokom treťou
osobou, tzn. vylúčil žalovaným prezentovanú obranu o páde žalobcu na chodník, nakoľko žalobca nemal

na tvári žiadne odreniny, ktoré v dôsledku pádu na zem vznikajú. Znalec uviedol, že k vzniku zranení
došlo tak ako to opísal žalobca ako poškodený, avšak mal za to, že úder bol vedený päsťou, nie
otvorenou dlaňou ako uviedol žalobca, poškodený. Žalovaný v minulosti pracoval ako vyhadzovač v
nočnom bare v Myjave, tzn. jeho otvorená dlaň môže dosiahnuť intenzitu päste. Žalovaný je tak jedinou
osobou, ktorá udrela žalobcu, v dôsledku čoho tento utrpel značné zranenia. Bez fyzického násilia

– úderu zo strany žalovaného by neutrpel zranenia, ktoré boli jasne popísané v znaleckom posudku
a v Trestnom rozkaze zo dňa 14.02.2022. Dokonca aj súd prvej inštancie v bode 45. napadnutého
rozhodnutia uvádza, že najpravdepodobnejšie tak daný úraz skutočne vznikol úderom päsťou alebo
kopom, pričom znalec pripustil aj karatistický úder malíčkovou hranou otvorenej ruky. Žalobca namietal
postup súdu, ktorý uvádza, že výpovede žalobcu ku skutku v rámci trestného konania sú ťažko

vysvetliteľné, resp. nelogické. Žalobca popísal skutok ako vie a nie je vzdelanou osobou, ktorá sa vie
jasne a zrozumiteľne vyjadrovať a nemá ani takú pamäť, aby od incidentu v 03/2019 dokázal skutok
opakovane v priebehu rokov popísať tak, ako uvádza súd – spoľahlivo. Žalobca nemá právne ani žiadne
vyššie vzdelanie, nevie, na čo si treba dávať pozor a čo zdôrazniť, na čo nezabudnúť a pod., je obyčajný
jednoduchý človek. Pre žalobcu je len stále nepochopiteľné, že keď ho niekto bezdôvodne napadne

ako žalovaný, ten z toho nemá žiadny postih a žalobca sa viac ako 6 rokov domáha len náhrady za
bolestné a sťaženie spoločenského uplatnenia, ktoré mu vznikli v dôsledku útoku zo strany žalovaného.
Žalovaný v priebehu celého vyšetrovania nevypovedal a nakoniec využil žalobcovu osobnostnú slabosť
vo vyjadrovaní, čo žalobca nepovažuje za spravodlivé a už vôbec to nie je v súlade s dobrými mravmi.
Preto žalobca považuje závery súdu prvej inštancie, ktorý hodnotil ako čo žalobca povedal a čo je logické

a čo nie je, za formalistické. Pokiaľ žalobcovi vznikli zranenia, ktoré podľa znalca sú možné fyzickým
útokom a žalobca bol v strete len so žalovaným, žalobca nevidí dôvod, aby bolo rozhodujúce, kto kedy
a ako odprevadil jeho švagrinú na stanicu alebo či tam bol aj syn žalobcu a pod. Súd prvej inštancie
disponoval dostatočným a spoľahlivým dôkazom - znaleckým posudkom č. 094/19 zo dňa 05.09.2019
v znení dodatku zo dňa 16.12.2019, z ktorého vyplývajú žalobcove zranenia, mechanizmus ich vzniku

a výška bolestného a sťaženie spoločenského uplatnenia. Súd prvej inštancie tak mal rozhodný dôkaz,
na základe ktorého mal vyhovieť žalobe v celom rozsahu a priznať žalobcovi aj nárok na náhradu trov
konania. Žalobca navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie zrušil, alternatívne
ho zmenil tak, že žalobe vyhovie.

3. Žalovaný v písomnom vyjadrení k odvolaniu žalobcu uviedol, že ho považuje za absolútne nedôvodné
s tým, že z obsahu odvolania nie je možné ani jednotlivo odvodiť vymedzenie odvolacích dôvodov,
ktorými žalobca odvolanie odôvodňuje. Z dôvodu nevymedzenia odvolacích dôvodov žalobcom nie je
potom zo strany žalovaného možné sa jednotlivým odvolacím dôvodom vyjadriť. Žalobca v podstate
konštatuje jeho názor na napádané rozhodnutie a za zásadný a významný dôkaz považuje znalecký

posudok C. G.. Podľa žalovaného z tohto posudku nebolo možné uzatvoriť žalobcom uvádzané
skutočnosti, keďže sám znalec spochybnil žalobcom uvádzané tvrdenia, ktoré neboli v súlade s jeho
objektívne zistenými zraneniami. Samotná dôveryhodnosť žalobcu bola spochybnená, čo súd riadne
odôvodnil. Z vykonaných dôkazov súd vyslovil záver, že obsah jednotlivých výpovedí samotného
žalobcu sa v priebehu času menil a neskoršie jeho výpovede obsahovali prvky, ktoré v skorších

výpovediach chýbali. Pre súd zostalo nevysvetlené, do akej miery je žalobca schopný si zapamätať
a následne spoľahlivo interpretovať prežité udalosti a vzhľadom na rozsiahle dokazovanie tak súd
nemohol považovať za preukázané že by sa žalovaný dopustil vo vzťahu k žalobcovi v žalobe tvrdenéhokonania proti dobrým mravom, a preto súd žalobu zamietol. S dôvodmi napadnutého rozsudku sa
žalovaný stotožňuje a rozsudok považuje za vecne správny.

4. Krajský súd v Trenčíne ako súd odvolací po zistení, že odvolanie bolo podané včas (§ 362 ods. 1
CSP), oprávneným subjektom - stranou, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 359 CSP),
proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie, proti ktorému zákon odvolanie pripúšťa (§ 355 ods. 1 CSP), po
skonštatovaní, že podané odvolanie má základné zákonom predpísané náležitosti (§ 127 a § 363 CSP),
a že odvolateľ použil zákonom prípustné odvolacie dôvody (§ 365 ods. 1 písm. a/, d/, f/ a h/), preskúmal

napadnuté rozhodnutie podľa § 379 a § 380 CSP, bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa §
385 ods. 1 CSP, keď nebolo potrebné zopakovať ani doplniť dokazovanie a nevyžadoval to ani dôležitý
verejný záujem v spojení s § 219 ods. 3 CSP a dospel k záveru, že napadnutý rozsudok súdu prvej
inštancie je potrebné podľa § 387 ods. 1 CSP ako vecne správny potvrdiť.

5. Súd prvej inštancie založil svoje rozhodnutie na tom právnom závere, že nebolo preukázané, že

žalovaný sa dopustil vo vzťahu k žalobcovi v žalobe tvrdeného úmyselného konania proti dobrým
mravom a žalobca neuniesol dôkazné bremeno.

6. Podstata odvolacích argumentov žalobcu bola sústredená na tvrdenia o nesprávnom vyhodnotení
dôkazov zo strany súdu prvej inštancie.

7. Žalobca v podanom odvolaní označil odvolacie dôvody spočívajúce v tom, že neboli splnené procesné
podmienky, konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, súd prvej
inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a rozhodnutie
súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 365 ods. 1 písm. a), d), f)

a h) CSP).

8.Odvolacídôvodpodľa§365ods.1písm.a)CSPspočívavabsenciiprocesnýchpodmienok.Procesné
podmienky sú upravené v ustanovení § 161 ods. 1 CSP. Na to, či sú splnené podmienky, za ktorých
môže súd konať vo veci a rozhodnúť, prihliada súd kedykoľvek za konania. Nedostatky niektorých

procesných podmienok sú neodstrániteľné, čo znamená, že prítomnosť takéhoto nedostatku absolútne
bráni súdu v konaní a rozhodnutí vo veci a jedine správne rezultuje do zastavenia konania. Nedostatky
iných procesných podmienok sú odstrániteľné, a teda súd po zistení nedostatku procesnej podmienky
sa pokúsi tento nedostatok odstrániť (vlastným postupom alebo výzvou strane sporu na odstránenie
nedostatku). V prípade neodstránenia odstrániteľného nedostatku súd konanie zastaví.

9. Odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. d) CSP dopadá na všetky pochybenia v procesnom
postupe súdu, ktoré nie sú subsumovateľné pod iné odvolacie dôvody, avšak vždy len za predpokladu,
že tieto pochybenia mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci. Zvyčajne pôjde o prípady
nesprávne realizovanej mandukčnej povinnosti súdu, pochybenia vo vykonanom dokazovaní (napr.

vykonanie nezákonne získaného dôkazu, vypočutie svedka bez jeho poučenia o práve odoprieť výpoveď
apodobne)aleboposúdeniepredbežnejotázkyvrozporesexistujúcimrozhodnutímpríslušnéhoorgánu.

10. Podstata odvolacieho dôvodu vyplývajúceho z ust. § 365 ods. 1 písm. f) CSP (súd prvej inštancie
dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam) spočíva v nesprávnom

postupe súdu prvej inštancie pri hodnotení výsledkov dokazovania dôsledkom čoho je, že súd berie
do úvahy skutočnosti, ktoré z dôkazov nevyplynuli, alebo neboli stranami sporu prednesené, prípadne
neprihliada na skutočnosti, ktoré boli preukázané, alebo vyplynuli z prednesov strán sporu. Nesprávne
skutkovézisteniamôžubyťajvýsledkomlogickýchrozporovprihodnotenídôkazovsosobitnýmzreteľom
na závažnosť, zákonnosť a pravdivosť získaných poznatkov.

11. Právnym posúdením v zmysle odvolacieho dôvodu podľa § 365 ods. 1 písm. h) CSP je činnosť súdu,
pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a na zistený skutkový stav aplikuje konkrétnu
právnu normu. O nesprávnu aplikáciu právnych predpisov ide vtedy, ak súd nepoužil správny právny
predpis alebo ak síce aplikoval správny právny predpis, nesprávne ho ale interpretoval alebo ak zo

správnych skutkových záverov vyvodil nesprávne právne závery.

12. Odvolací súd preskúmaním veci dospel k záveru, že súd prvej inštancie vzal do úvahy
všetky skutočnosti, ktoré z vykonaných dôkazov alebo prednesov strán sporu vyplynuli, neopomenulrozhodujúce skutočnosti, ktoré boli vykonanými dôkazmi preukázané alebo vyšli počas konania najavo,
výsledok hodnotenia dôkazov zodpovedá tomu, čo malo byť zistené spôsobom vyplývajúcim z § 191
CSP. Pri rozhodovaní súd prvej inštancie použil správny právny predpis, správne ho vyložil a na daný

skutkovýstavhoajsprávneaplikoval.Odvolacísúdsapretostotožňujesoskutkovýmiiprávnymizávermi
súdu prvej inštancie a z tohto dôvodu si odvolací súd aj osvojil dôvody napadnutého rozhodnutia, v
celom rozsahu na ne poukazuje v zmysle § 387 ods. 2 CSP a k odvolacím námietkam žalobcu dodáva
nasledovné:

13. Súd prvej inštancie zamietol napadnutým rozsudkom žalobu žalobcu, ktorou sa domáhal náhrady
škody na zdraví a inej škody, ktorá mu mala vzniknúť v príčinnej súvislosti s fyzickým útokom žalovaného
na žalobcu zo dňa 23.03.2019.

14. Žalobca v odvolaní voči uvedenému rozsudku označil viaceré odvolacie dôvody, avšak podľa obsahu
odvolania neuviedol žiadne okolnosti, ktoré by spadali pod odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm.

a) CSP. Vzhľadom k tomu, že súd je povinný ex offo kedykoľvek počas konania skúmať, či sú splnené
podmienky konania, odvolací súd preskúmal napadnutý rozsudok z tohto hľadiska a nezistil nedostatok
žiadnej z podmienok konania. Súd prvej inštancie mal právomoc vo veci konať a rozhodnúť, zároveň
bol súdom príslušným na konanie a nedostatok podmienok na strane strán sporu (nedostatok procesnej
spôsobilosti, zastúpenia a pod.) zistený nebol. Zároveň nebola v čase rozhodnutia súdu prvej inštancie

identifikovaná prekážka rei iudicata alebo litispendencie.

15. Žalobca v podanom odvolaní taktiež neuviedol a neidentifikoval ani žiadne vady konania, ktoré
by mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, čím nebol naplnený ani odvolací dôvod
podľa § 365 ods. 1 písm. d) CSP. Ak by aj akákoľvek takáto vada existovala, avšak odvolateľ ju

neidentifikuje, nemôže odvolací súd na takúto vadu prihliadať v zmysle zásady viazanosti odvolacími
dôvodmi, kedy je potrebné odvolací dôvod nielen označiť jeho zákonným pomenovaním, ale ho aj
identifikovať v napadnutom rozhodnutí.

16. Žalobca v podanom odvolaní namietal nesprávne vyhodnotenie vykonaných dôkazov a následne

nesprávne právne posúdenie veci, čím podľa obsahu uplatnil iba dva odvolacie dôvody, a to dôvody
podľa § 365 ods. 1 písm. f) a h) CSP.

17.Odvolacísúddospelpopreskúmanívecikzáveru,žesúdprvejinštancievyhodnotilvykonanédôkazy
vsúladesustanovením§191CSP,atokaždýdôkazjednotlivoavšetkydôkazyvichvzájomnejsúvislosti

a nemožno sa stotožniť s názorom žalobcu, že by k hodnoteniu dôkazov pristupoval formalisticky.

18. Tvrdenie žalobcu, že ho žalovaný dňa 23.03.2019 fyzicky napadol, preukazoval žalobca v konaní
iba jediným dôkazom, a to svojou vlastnou výpoveďou. Samozrejme, že aj výpoveď strany sporu môže
slúžiť ako dôkaz a súd môže nariadiť výsluch strany o tvrdených skutočnostiach, ktoré v konaní vyšli

najavo, ak ich nemožno preukázať inak.

19. Výsluch strany sporu je tak iba podporným dôkazom. Rovnako, ako iné dôkazy, aj výsluch strany
sporu podlieha hodnoteniu dôkazov podľa § 191 CSP. Z vykonaného dokazovania je zrejmé, že
o fyzickom útoku žalovaného na žalobcu neexistuje žiaden iný dôkaz. Nikto nebol priamym svedkom

tohto útoku, žalovaný ho poprel a nie je známe, že by existoval o ňom iný dôkaz (napr. videozáznam
a pod.). Skutočnosť, že žalobcovi boli v uvedený deň spôsobené viaceré zranenia, je však nesporná,
preukazovaná lekárskymi správami, ako aj znaleckým posudkom. Takéto dôkazy sú však dôkazmi, ktoré
vznikli až po tom, čo zranenia žalobcovi vznikli, a objektívne nemôžu preukazovať, kto tieto zranenia
žalobcovi spôsobil. Toto nemôže ani v trestnom konaní podaný znalecký posudok, ktorý je podľa žalobcu

zásadným a spoľahlivým dôkazom.

20. Znalecký posudok bol podaný v trestnom konaní a v tomto konaní bol oboznámený ako listinný
dôkaz. Z tohto dôkazu však v žiadnom prípade nevyplýva, že zranenia žalobcovi spôsobil žalovaný. Nič
také sa v znaleckom posudku neuvádza a objektívne sa ani uvádzať nemôže. Znalec nebol svedkom

incidentu, pri ktorom došlo k zraneniam žalobcu. Ak by bol, bol v pozícii svedka a nemohol by podať
znalecký posudok. Znalec až ex post hodnotil zranenia žalobcu a mechanizmus, ako k ním mohlo dôjsť.
Okolnosť, že uviedol, ako k zraneniam mohlo dôjsť, že to malo byť s najväčšou pravdepodobnosťou
v dôsledku úderu päsťou a podobne, nehovorí nič o tom, kto bol osobou, ktorá útok uskutočnila.Rovnako tak okolnosť, že zranenia sú preukázané, bodovo ohodnotené, a že ich bodovému hodnoteniu
zodpovedá žalobcom žalovaná suma z titulu náhrady škody na zdraví, nepreukazuje, kto zranenia
žalobcovi spôsobil.

21. Pokiaľ bol žalobcom uplatnený nárok preukazovaný iba jeho tvrdeniami a jeho výpoveďou, a to aj
za okolnosti, že ním tvrdený fyzický útok žalovaného bol posudzovaný v trestnom konaní, v ktorom
bol žalovaný obžalovaný zo skutku, ktorým mal zranenia žalobcovi spôsobiť, právoplatne oslobodený
z dôvodu, že nebolo dokázané, že sa stal skutok, pre ktorý bol stíhaný, nie je možné prijať iný záver, než

ten, že žalobca neuniesol dôkazné bremeno, nepreukázal, že žalovaný sa dopustil žalobcom tvrdeného
konania, v dôsledku ktorého mala žalobcovi vzniknúť žalovaná škoda. O to viac uvedené platí, ak
žalobca v pozícii poškodeného v rôznych štádiách trestného konania v ich vzájomnom porovnaní, ako
aj v porovnaní s tým, čo uvádzal o útoku svojmu priateľovi, ako aj potom v pozícii žalobcu v tomto
konaní, uvádza rozdielne verzie nielen o udalostiach daného dňa, ale aj o tom, ako k útoku došlo,
pričom jeho verzia o údere dlaňou nezodpovedá mechanizmu vzniku zranenia, ako ho vyhodnotil

znalec. Za súdom prvej inštancie zistených rozporov a nezrovnalostí vo výpovediach žalobcu potom
nemožno jeho výpoveď hodnotiť inak, ako nedôveryhodnú. Strana sporu by mala byť schopná popísať
rozhodujúce udalosti, z ktorých odvodzuje svoj nárok, spôsobom ako sa odohrali. Pokiaľ toho schopná
nie je, resp. sú v jej výpovediach zásadné rozpory, resp. množstvo drobných rozporov, prípadne je vo
výpovedi identifikovaný rozpor s iným dôkazom, a stranou tvrdený skutkový stav, z ktorého odvodzuje

svoj nárok, nie je preukázateľný inými dôkazmi, nemožno na takomto dôkaze výsluchu strany sporu
založiť rozhodnutie, ktorým by bolo jej žalobe vyhovené. Pre presné, v rôznych výpovediach v rôznom
čase konzistentné popísanie udalostí ako sa odohrali, nie je smerodajná ani odbornosť strany sporu,
ani vzdelanie, ale schopnosť správne vnímať a zreprodukovať prežité udalosti. Ak strana toho nie je
schopná, hoc aj z objektívneho dôvodu (napr. v dôsledku bolesti zo spôsobených zranení), a neexistuje

iný dôkaz o tom, či a kto zranenia spôsobil, nemožno na základe takého dôkazu žalobe vyhovieť.

22. V civilnom sporovom procese platí zásada prejednacia, podľa ktorej len strany v spore nesú
zodpovednosť za unesenie dôkazného bremena. Strana má povinnosť tvrdenia, dôkaznú povinnosť,
povinnosť vyjadrovať sa k veci, k dôkazom a pod. Pokiaľ strana sporu nad rozumnú pochybnosť

nepreukáže ňou tvrdené skutočnosti, ako tomu bolo aj v tomto prípade, nemožno jej žalobe vyhovieť.

23. Vzhľadom na uvedené dôvody odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie vo veci samej
podľa § 387 ods. 1 CSP ako vecne správny potvrdil. Odvolací súd potvrdil napadnutý rozsudok ako
celok, teda aj v závislom výroku o náhrade trov konania, avšak v prípade tohto výroku sa s ním odvolací

súd nestotožňuje. Napriek zamietnutiu žaloby je však výrok o náhrade trov konania v prospech žalobcu
a keďže odvolanie podal len žalobca, odvolací súd nemohol v zmysle čl. 16 ods. 3 CSP rozhodnúť
nepriaznivejšie pre žalobcu, a preto potvrdil napadnutý rozsudok aj vo výroku o náhrade trov konania.

24. O náhrade trov odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 396 ods. 1 CSP v spojení s §

255 ods. 1, § 262 ods. 1 CSP. V odvolacom konaní bol plne úspešný žalovaný. Odvolací súd preto
priznal žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania proti žalobcovi v rozsahu 100 %. Na
rozdiel od súdu prvej inštancie, ktorý rozhodol o trovách prvoinštančného konania podľa § 257 CSP
tak, že ich náhradu žalovanému nepriznal, odvolací súd nevidel dôvod na použitie tohto zákonného
ustanovenia, a teda pre nepriznanie náhrady trov odvolacieho konania žalovanému. Skutočnosť, že

žalobcovi boli spôsobené vážne zranenia, nemôže byť sama o sebe dôvodom na to, aby nebol v prípade
neúspechu zaviazaný na náhradu trov konania v konaní o náhradu škody na zdraví. Žalobca bol v konaní
právne zastúpený a aj prostredníctvom tohto zastúpenia si musel byť vedomý vlastnej dôkaznej situácie,
zvlášť keď mu bol už známy právoplatný rozsudok v trestnom konaní, ktorým bol žalovaný oslobodený
spod obžaloby z dôvodu, že nebolo dokázané, že sa stal skutok, pre ktorý bol stíhaný. Žalobca je

zodpovedný za výsledok sporu a pokiaľ nemá okrem vlastného tvrdenia ako preukázať ním tvrdený
skutkový dej a tento skutkový dej sám opíše v rôznych časoch a rôznym subjektom rozdielne, nemôže
byť v spore úspešný a za takýchto okolností ani nemožno vzhliadnuť dôvody hodné osobitného zreteľa
pre nepriznanie náhrady trov konania žalovanému.

25. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu pomerom hlasov 3:0.Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP):
- dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa

konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,

e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo

rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).

Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP). Dovolanie sa
podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu
na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od
doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak

bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 1, 2 CSP). V dovolaní
sapoprivšeobecnýchnáležitostiachpodaniauvedie,protiktorémurozhodnutiusmeruje,vakomrozsahu
sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody)
a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh, § 428 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní
zastúpený advokátom (okrem prípadov podľa § 429 ods. 2 CSP). Dovolateľ má možnosť obrátiť sa na

Centrum právnej pomoci ( § 160 ods. 2 CSP). Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané
advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).