Uznesenie – Život a zdravie ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Wednesday, July 17, 2025

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 4To/50/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6120010082
Dátum vydania rozhodnutia: 17. 07. 2025

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jozef Mikluš
ECLI: ECLI:SK:KSBB:2025:6120010082.3

Uznesenie

Krajský súd Banskej Bystrici v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Jozefa Mikluša a členov
senátu JUDr. Petra Hunáka, PhD. a JUDr. Michaely Bucekovej, PhD., LL.M. na verejnom zasadnutí
konanom dňa 17. júla 2025 v trestnej veci obžalovanej A. B., stíhanej pre prečin neoprávnenej výroby
a obchodovania s omamnou látkou a psychotropnou látkou podľa § 173 ods. 1 Tr. zák., konajúc o
odvolaní krajského prokurátora v Banskej Bystrici proti rozsudku Okresného súdu Banská Bystrica sp.

zn. 7Tk/1/2020 zo dňa 19.11.2024

r o z h o d o l :

Podľa § 319 Tr. por. odvolanie prokurátora Krajskej prokuratúry Banská Bystrica z a m i e t a .

o d ô v o d n e n i e :

Rozsudkom Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. 7Tk/1/2020 zo dňa 19.11.2024 bola obžalovaná
A. B. podľa § 285 písm. c) Tr. por. oslobodená spod obžaloby prokurátora Krajskej prokuratúry Banská
Bystrica sp. zn. Kv 68/19/6600–79 zo dňa 31. 01. 2020 pre

- podľa Trestného zákona účinného do 30. 04. 2022 obzvlášť závažný zločin nedovolenej výroby
omamných a psychotropných látok, jedov a prekurzorov, ich držanie a obchodovanie s nimi podľa § 172
ods. 1 písm. c), písm. d), ods. 3 písm. b) Trestného zákona
- podľa Trestného zákona účinného od 06. 08. 2024 pre prečin neoprávnenej výroby a obchodovania
s omamnou látkou a psychotropnou látkou podľa §173 ods. 1 Trestného zákona

na tom skutkovom základe, že

si v presne nezistenej dobe, najneskôr päť týždňov pred dňom 18. 06. 2019, na presne nezistenom
mieste, zadovážila a na presne nezistenom mieste prechovávala psychotropnú látku pervitín –
metamfetamín aj napriek tomu, že na to nemala povolenie a následne približne päť týždňov pred dňom
18. 06. 2019 v ubytovni C. D. E. F. G. H. I., okres J. D. K., predala zatavenú plastovú injekčnú striekačku

sobsahom0,514gkryštalickejlátkysobsahomúčinnejlátkymetamfetamín11,1%hmotnostných(báza),
čo predstavuje minimálne dve bežné jednotlivé dávky drogy spôsobilé po aplikovaní ovplyvniť psychiku
užívateľa za sumu 15,00 Eur maloletej L. M., nar. XX. XX. XXXX, pričom metamfetamín je zaradený do II.
skupiny psychotropných látok v zmysle zákona č. 139/1998 Z. z. o omamných látkach, psychotropných
látkach a prípravkoch v znení neskorších predpisov,

pretože nebolo dokázané, že skutok spáchala obžalovaná.

Okresný súd Banská Bystrica svoje rozhodnutie v podstate odôvodnil tým, že nebolo jednoznačne a bez
akýchkoľvek pochybností preukázané, že by to mala byť práve obžalovaná A. B., ktorá mala poškodenej
poskytnúť psychotropnú látku pervitín - metamfetamín, v zatavenej plastovej injekčnej striekačke, a to
práve vzhľadom k tvrdeniam samotnej poškodenej, ako aj vzhľadom na vyjadrenia svedkov a znalcov,

ktorí vo veci boli vypočutí.Protitomutorozsudkuvzákonomstanovenejlehote,akoosobanatooprávnená,podalodvolaniekrajský
prokurátor v Banskej Bystrici.

Podľa písomných dôvodov odvolania krajského prokurátora je zrejmé, že tento je toho názoru, že
okresný súd všetky vykonané dôkazy vyhodnotil jednostranne len v prospech obžalovanej. Vykonané
dôkazy netvoria ešte skutkové zistenia a úplnosť dokazovania vytvára len nevyhnutný podklad pre
ďalšiu myšlienkovú činnosť súdu pozostávajúcu z hodnotenia dôkazov. Podľa prokurátora korunnou
výpoveďou voči obžalovanej je výpoveď maloletej L. M., ktorá opísala priebeh skutku a tým priamo

obviňuje A. B., pričom svedkyňa mala v čase spáchania len 11 rokov, na čo je nevyhnutné neustále
poukazovať pri hodnotení jej výpovede. Poukázal na jednotlivé vyjadrenia tejto svedkyne a uviedol, že
nenadobudol presvedčenie, že by maloletá L. vo svojej výpovedi mala akékoľvek závažnejší rozpor
alebo že by dokonca klamala. Podľa ustálenej judikatúry v podobných prípadoch rozpory nie sú
dostatočným dôvodom na vyslovenie nedôveryhodnosti svedeckej výpovede. Faktor, ktorý ovplyvňuje
presnosť svedeckej výpovede a ktorý je potrebné pri jej hodnotení vziať do úvahy je najmä vek a časový

faktor od kedy došlo ku skutku. Práve pri maloletej L. ide primárne o to, že v čase skutku mala len 11
rokov, pričom poukázal na to, že nižšia zrelosť dieťaťa sa prejavuje napríklad na výrazne chudobnejšom
opise detailov pri verbalizácii v porovnaní s výpoveďou dospelého človeka.

Je pravda, že k výpovedí maloletej L. bol vypracovaný znalecký posudok za účelom posúdenia

psychologického vyšetrenia maloletej, kde znalkyňa N. F. bola aj na hlavnom pojednávaní vypočutá a
zotrvala na svojich záveroch, pričom logicky vysvetlila svoje závery, ktoré boli pre obhajobu nejasné,
že maloletá L. sa rozhoduje sama a robí to, čo uzná za vhodné a všeobecná špecifická vierohodnosť
jej výpovedí je zachovaná. Prokurátor poukázal na to, že žiadne viaceré rozpory vo výpovedi maloletej
L. nezaznamenal a je pravda, že L. neuviedla ako vedela, že drogy mala predávať obžalovaná,

ale to predsa neprezentuje žiadny rozpor v jej výpovedi, keďže tieto jej vyjadrenia považuje za
konzistentné. Má výhrady prokurátor aj k druhému znaleckému posudku znalkyne, že podľa jeho názoru
si tento znalecký posudok vo svojich záveroch protirečí, pretože raz konštatuje, že je zachovaná
vierohodnosť tvrdení maloletej v plnej miere, avšak v doplnku znalkyňa konštatuje, že je zachovaná
len vo svojej podstate. Podľa názoru prokurátora znalecký posudok nie je preskúmateľný, keďže

znalkyňa pri vyšetrovaní maloletej nepristúpila k tretej a štvrtej fáze kladenia otázok pre maloletú. O
znížení vierohodnosti výpovedi maloletej svedčí rozpornosť viacerých jej tvrdení. Podľa prokurátora
bolo nešťastné aj to, že maloletú ako 14 ročnú museli pri dodatku k znaleckému dokazovaniu pred
znalkyňu predviesť príslušníci polície, pričom táto skutočnosť bola spôsobilá nepriaznivo ovplyvniť
priebeh vyšetrovania svedkyne a je predsa všeobecne zrejmé, že maloletí svedkovia sú precitlivelí na

svoju osobu, čo môže spôsobiť zablokovanie a prestanú spolupracovať.

Podľa prokurátora aj z jednotlivých výpovedí obžalovanej A. B. vyplýva zrejmá rozpornosť, protirečivosť
a účelovosť v snahe vyviniť sa zo žalovaného skutku. Už v prípravnom konaní obžalovaná uvádzala, že
maloletú L. M. nepozná a zároveň v spontánnej časti uviedla, že pozná jej matku B., o ktorej počula, že

začala predávať pervitín. Aj z telefónnej komunikácie obžalovanej vyplýva, že v čase skutku obžalovaná
mala reálny dosah na manipuláciu s drogami, keďže je možné spoľahlivo uviesť, že ju kontaktovala
iná osoba, ktorá chcela od nej konope. Obžalovaná taktiež vo svojej výpovedi uviedla, že s matkou
poškodenej B. M. sa pozná od základnej školy, stretávali sa, býva kúsok od nej a B. bola dlžná jej
bývalému priateľovi peniaze. Podľa prokurátora toto tiež potvrdzuje skutočnosť, že obžalovaná mala

reálny prístup k pervitínu. V ďalšej časti svojho odvolania prokurátor poukazuje na znalecký posudok
znalkyne O. K., O., ako aj výpoveď svedkyne G. P., kde sa domáha toho, aby odvolací súd tieto
skutočnosti hodnotil inak ako to urobil okresný súd.

Krajský prokurátor je potom toho názoru, že obžalovaná sa pohybovala v prostredí drog, čo nepriamo

verifikuje výpoveď maloletej svedkyne, pretože sa o nej mohli rozprávať v domácnosti a mohli sa vídavať
na ulici a preto je toho názoru, že všetky tieto skutočnosti okresný súd nevyhodnotil správne, ale len v
prospech obžalovanej a z toho dôvodu navrhol, aby krajský súd napadnutý rozsudok zrušil a okresnému
súdu vec vrátil na nové konanie a rozhodnutie.

K tomuto podrobnému a rozsiahlemu odvolaniu krajského prokurátora sa následne cestou svojich
obhajkýň vyjadrila aj obžalovaná A. B..Ustanovená náhradná obhajkyňa Q. N. B. H. vyjadrení k odvolaniu uviedla, že nesúhlasí s tvrdením
okresného prokurátora, v ďalšej časti podrobne rozoberala jednotlivé body odvolania prokurátora a
podrobila ich kritike s tým, že nesúhlasí s týmito tvrdeniami prokurátora a v konečnom dôsledku uviedla,

že napadnutý rozsudok netrpí žiadnymi chybami a preto je potrebné, aby odvolací súd odvolanie
prokurátora krajskej prokuratúry ako nedôvodné zamietol.

Už po tom, čo bol spis predložený Krajskému súdu v Banskej Bystrici na odvolacie konanie sa písomne
k odvolaniu krajského prokurátora vyjadrila aj zvolená obhajkyňa obžalovanej A. B., a to obhajkyňa Mgr.

et. N. R. S. I.. Táto v rozsiahlom písomnom vyjadrení bod po bode oponovala tvrdeniam prokurátora s
tým,žeprokurátorovatéza,žesúdkonalvrozporesozásadouvoľnéhohodnoteniadôkazovnemáoporu
v žiadnych skutočnostiach. Podľa jej názoru hodnotenie vykonaných dôkazov súdom prvej inštancie
bolo úplne logické a preskúmateľné v súlade so zásadou voľného hodnotenia dôkazov. V tejto súvislosti
poukázala aj na stanoviská Najvyššieho súdu Slovenskej republiky v obdobných veciach.

Pokiaľ išlo o hodnotenie skutkového stavu a vykonaných dôkazov, poukázala najmä na to, že výpoveď
maloletej L. M. od začiatku nebola konzistentná a presvedčivá, kedy najprv tvrdila, že injekčnú striekačku
mala nájsť na železničnej stanici, následne tvrdila, že bola v nohaviciach, ktoré predtým používala jej
mama, až následne neskôr uvádzala, že ich získala od obžalovanej A. B.. V tomto smere je podľa názoru
obhajkyne správne konštatovanie okresného súdu, ak takýmto výpovediam samotnej maloletej neuveril

a vyhodnotil ich ako pochybné. Poukázala tiež aj na výpoveď pedagóga svedka H. B., ktorý bol práve
prvý kto v podstate vypočúval a žiadal vysvetlenie od maloletej o tom, odkiaľ získala zatavenú striekačku.
Je podľa obhajkyne správne, ak tieto skutočnosti okresný súd vyhodnotil v prospech obžalovanej.

Pokiaľ ide o potrebu uvádzať, že sa skutku dopustila obžalovaná, v tomto smere poukázala obhajkyňa

práve na výpovede maloletej L. M., ktoré podľa nej sa javí ako motív ochrany matky, teda B. M., keďže
rifle, v ktorých bola droga nájdená, boli práve pred tým nosené jej matkou. V tomto smere obhajkyňa
poukázala aj na znalecký posudok znalkyne N. H. F. a to na Dodatok č. 1, ktorý na základe dožiadania
súdu už v priebehu hlavných pojednávaní znalkyňa vykonala a práve aj na to, ako ťažko bola prinútená
maloletá k tomu, aby sa podrobila vyšetreniu. V tomto smere je podľa obhajkyne jednoznačné, keď

znalkyňaN.F.G.napojednávaníuviedla,žemaloletávrámcirozhovorutvrdila,žesinepamätánapríklad
ani na to, že ju už niekedy v predchádzajúcom období táto znalkyňa vyšetrovala.

V konečnom názore potom obhajkyňa uviedla, že neexistuje žiadny dôkaz o tom, že sa obžalovaná
dopustila trestnej činnosti, skutok nespáchala, ako matka by nikdy drogu nepredala alebo ani nedarovala

dieťaťu a preto je toho názoru, že je potrebné odvolanie krajského prokurátora ako nedôvodné
zamietnuť.

K tomuto svojmu vyjadreniu obhajkyňa pripojila aj prepis výsluchu maloletej, z ktorého je zrejmé, že
táto maloletá pred vyšetrovateľkou ešte v prípravnom konaní, keď bola vypočúvaná, ani raz samostatne

nevypovedalaanislovo,alelen37-krátpovedala„áno“,39-krátpovedala„nie“,13-krátuviedla,že„nevie“
a 19-krát mlčala. Z toho podľa obhajkyne jednoznačne vyplýva, že tejto svedkyni nie je možné bez
akýchkoľvek pochybností veriť a keďže sa jedná len o jediný priamy dôkaz, ktorým mala byť obžalovaná
usvedčovaná z trestnej činnosti, je rozhodnutie okresného súdu, podľa ich názoru, správne a zákonné.

Na podklade podaného odvolania Krajský súd v Banskej Bystrici vo veci určil termín verejného
zasadnutia, na ktoré sa dostavila jednak obžalovaná, zvolená obhajkyňa Mgr. et. N. R. S. I., náhradná
obhajkyňa Q. B., ako aj krajský prokurátor.

V konečnom návrhu potom krajský prokurátor uviedol, že v celom rozsahu trvá na podrobnom písomnom

odôvodnení svojho odvolania a navrhol napadnutý rozsudok zrušiť a vrátiť mu vec na nové konanie a
rozhodnutie.

Zvolená obhajkyňa obžalovanej N. I. uviedla, že sa pridržiava svojho podrobného vyjadrenia k odvolaniu
prokurátora, sú toho názoru, že okresný súd správne vyhodnotil všetky dôkazy a nie je možné vinu

obžalovanej postaviť na jednom neistom dôkaze, ktorým je výpoveď maloletej. Pokiaľ sa aj obžalovaná
dopustila nejakej trestnej činnosti, vždy sa k nej priznala, tento skutok však popiera a preto navrhla, aby
bolo odvolanie krajského prokurátora ako nedôvodné zamietnuté.Náhradná obhajkyňa Q. B. H. konečnom návrhu uviedla, že sa stotožňuje so svojím písomným
vyjadrením, ako aj s prednesom svojej kolegyne a tiež navrhla zamietnuť odvolanie prokurátora.

Obžalovaná v konečnom návrhu uviedla len toľko, že sa cíti byť z danej trestnej činnosti nevinná.

Krajský súd potom na podklade podaného odvolania v zmysle § 317 ods. 1 Tr. por. preskúmal
zákonnosť a odôvodnenosť všetkých výrokov napadnutého rozsudku, proti ktorým mohol odvolateľ
podať odvolanie, ako aj správnosť postupu, ktoré mu predchádzalo, pričom na chyby, ktoré neboli

odvolaním vytýkané prihliadol len vtedy, ak by odôvodňovali podanie dovolania. Dospel však k záveru,
že odvolanie krajského prokurátora dôvodné nie je.

Krajský súd v Banskej Bystrici po splnení prieskumnej povinnosti zistil, že okresný súd vykonal na
viacerých hlavných pojednávaniach všetky dostupné a potrebné dôkazy, dokonca niektoré dôkazy
vykonal aj naviac okrem tých, čo navrhoval v obžalobe prokurátor tak, aby správne objasnil skutkový

stav veci, ktorý by mu umožnil spravodlivé rozhodnutie v súlade s § 2 ods. 10 Tr. por. a následne potom
aj správne jednotlivo, ako aj v súhrnne všetky tieto dôkazy vyhodnotil v zmysle § 2 ods. 12 Tr. por.

Okresný súd Banská Bystrica v podrobnom odôvodnení svojho rozsudku v súlade s ustanovením § 168
ods. 1 Tr. por. uviedol, ktoré skutočnosti vzal za preukázané, o ktoré dôkazy svoje skutkové zistenia

oprel, existenciu, ktorých skutočností pokladal so zreteľom na výsledky vykonaného dokazovania za
vylúčené alebo pochybné a akými úvahami sa spravoval pri hodnotení jednotlivých dôkazov.

Z odôvodnenia rozsudku je zrejmé ako sa okresný súd vysporiadal s obhajobou obžalovanej, prečo
nebolo možné jednoznačne a bez akýchkoľvek pochybností uveriť tvrdeniam svedkyne maloletej L.

M. a prečo potom v konečnom dôsledku dospel k záveru, že nebolo dokázané, že skutok spáchala
obžalovaná A. B. a túto postupom podľa § 285 písm. c) Tr. por. spod obžaloby oslobodil.

Ani Krajský súd v Banskej Bystrici nemá pochybnosti o správnosti skutkových zistení uvedených vo
výroku napadnutého rozsudku, pretože aj on jednoznačne musí konštatovať, že nie je bez akýchkoľvek

pochybností preukázané, že sa obžalovaná A. B. dopustila žalovanej trestnej činnosti tak, ako jej to
kládol za vinu prokurátor a preto správne okresný súd postupoval v zmysle § 285 písm. c) Tr. por.

Okresný súd vo svojom odôvodnení napadnutého rozsudku podrobne a presvedčivo uviedol, prečo
vo veci postupoval tak, ako je to v tomto rozsudku uvedené, krajský súd nemá o týchto záveroch

prvostupňového súdu žiadne pochybnosti a tak si úvahy a závery súdu prvého stupňa v celom rozsahu
osvojuje a v podrobnostiach na ne odkazuje.

Aj krajský súd musí konštatovať, že v celom trestnom spise neexistuje žiadny dôkaz o tom, že by
maloletá L. M. kúpila zatavenú injekčnú striekačku s drogou od A. B., okrem výpovedí tejto maloletej.

Tak, ako to konštatovala už vo svojom vyjadrení k odvolaniu obhajkyne obžalovanej, existujú však
3 výpovede maloletej o tom akým spôsobom sa dostala k injekčnej striekačke, každá táto jedna
výpoveď je odlišná, pričom tieto výpovede uvádzala maloletá tesne po tom, čo malo dôjsť k tomu, že
objavili u nej túto injekčnú striekačku. Krajský súd je tiež toho názoru, že za takýchto okolností nie je
možné bez akýchkoľvek pochybností verifikovať posledné tvrdenie maloletej, že kúpila túto striekačku

od obžalovanej, pretože na takýto záver chýbajú aj ďalšie podporné dôkazy. Naviac je tu aj dodatok
znaleckého posudku na duševný stav a pravdovravnosť maloletej od znalkyne N. F., ktorá zásadným
spôsobom v tomto dodatku znaleckého posudku konštatovala práve problémy s vierohodnosťou a
pravdovravnosťou maloletej. Krajský súd v tomto smere v podrobnostiach poukazuje na odôvodnenie
prvostupňového rozsudku, najmä na tú časť uvedenú na stranách 15 až 19 odôvodnenia.

Nie je možné sa stotožniť s argumentáciou krajského prokurátora, že je potrebné výpovedi maloletej
otom,žekúpiladroguodobžalovanejveriť,keďžemaloletánevysvetlilaodkiaľmalapeniazenadrogy,za
akým účelom mala navštíviť obžalovanú, nevedela presne uviesť miesto kde obžalovaná býva. Samotná
skutočnosť, ktorú prokurátor uvádzal do odvolania, že obžalovaná v tom období mohla disponovať

prístupom k drogám a z toho dôvodu preto nepriamo by mohla byť výpoveď maloletej pravdivá, neobstojí
a takto hodnotiť dôkazy je zásadne neprípustné, keďže existujú veľké pochybnosti o tom, či vôbec
obžalovaná sa dopustila danej trestnej činnosti.Keďže aj krajský súd tak ako je to vyššie uvedené, mal pochybnosti o záveroch prokurátora uvedených
v obžalobe, musel už aj vzhľadom na všetky vykonané dôkazy sa v zmysle zásady v pochybnostiach
v prospech obžalovaného zamerať na hodnotenie týchto dôkazov a dospel k záveru, že nie je možné

bez akýchkoľvek pochybností konštatovať, že nebolo dokázané, že skutok spáchala obžalovaná a preto
správne postupoval Okresný súd Zvolen, keď obžalovanú oslobodil spod obžaloby. Preto krajský súd
musel odvolanie krajského prokurátora ako nedôvodné zamietnuť podľa § 319 Tr. por.

Z vyššie uvedených dôvodov preto krajský súd rozhodol tak ako je to uvedené vo výroku tohto

rozhodnutia.

Toto svoje rozhodnutie prijal krajský súd pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu ďalší riadny opravný prostriedok nie je
prípustný.