Rozsudok – Starostlivosť o maloletých ,
Potvrdzujúce, Zmeňujúce, Zrušujúce Judgement was issued on Tuesday, March 26, 2024

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 12CoP/15/2023

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3522200846
Dátum vydania rozhodnutia: 26. 03. 2024
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Táňa Rapčanová

ECLI: ECLI:SK:KSZA:2024:3522200846.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

KrajskýsúdvŽiline,akosúdodvolací,vsenátezloženomzpredsedníčkysenátuJUDr.TáneRapčanovej

a sudcov - členov senátu JUDr. Amálie Paulerovej a Mgr. Petra Straku, vo veci starostlivosti súdu
o maloleté dieťa: A. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom u matky, zastúpený: Úrad práce, sociálnych vecí
a rodiny, Nové Mesto nad Váhom ako kolíznym opatrovníkom, dieťa rodičov - matky: C. A. D., nar. dňa
XX.XX.XXXX, bytom E., E. F. XXX, zastúpená splnomocnenou zástupkyňou: JUDr. Mária Cagalová,
advokátka so sídlom G. XX, H. A. H. F. a otca: F. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom I. XXXX/X, E., zastúpený
splnomocnenou zástupkyňou: JUDr. Mária Drugdová, advokátka so sídlom H. J. XX, XXX XX E., za
účasti prokurátora Krajská prokuratúra Trenčín, so sídlom Legionárska 7158/5, 912 50 Trenčín, o úpravu

výkonu rodičovských práv a povinnosti k maloletému dieťaťu, o odvolaní otca dieťaťa proti rozsudku
Okresného súdu Nové Mesto nad Váhom č. k. 9P/8/2022-203 zo dňa 12. januára 2023, takto

r o z h o d o l :

rozsudok okresného súdu vo výrokoch I. a V. p o t v r d z u j e.

Vo výrokoch II., III., IV., VI., VII., VIII. a IX. rozsudok okresného sz r u š u j e a vec v r a c i a
okresnému súdu na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

o d ô v o d n e n i e :

1.OkresnýsúdNovéMestonadVáhomakosúdprvejinštancie(ďalejajako„okresnýsúd“)rozsudkomč.
k. 9P/8/2022-203 zo dňa 12.01.2024 rozhodol takto: Mal. A. B., nar. XX.XX.XXXX, sa zveruje do osobnej

starostlivosti matky; zastupovať a spravovať majetok maloletého budú obaja rodičia (výrok I.). Otec je
povinný prispievať na výživu mal. A. mesačne sumou 200,- eur, a to vždy do 15. dňa v každom mesiaci
vopred rukám matky dieťaťa počnúc dňom 10.03.2022 (výrok II.). Nedoplatok na zročnom výživnom za
dobu od 10.03.2022 do 12.01.2023 v celkovej sume 720,- eur je otec povinný splácať v mesačných
splátkach po 50,- eur spolu s bežným výživným pod stratou výhody splátok počnúc právoplatnosťou
rozsudku (výrok III.). Styk otca s maloletým súd neupravuje (výrok IV.). Súd návrh otca na zverenie
maloletého do jeho osobnej starostlivosti a určenie výživného matke zamieta (výrok V.). Týmto sa ruší

uznesenie Okresného súdu Nové Mesto nad Váhom zo dňa 05.04.2022 č. k. 8P/19/2022-13 v spojení
s uznesením Krajského súdu Trenčín zo dňa 09.06.2022 č. k. 5CoP/31/2022-75 dňom vykonateľnosti
tohto rozsudku v časti bežného výživného (výrok VI.). Otec je povinný zaplatiť štátu náhradu trov konania
vo výške 367,32 eur do troch dní od právoplatnosti rozsudku (výrok VII.). Štátu sa náhrada trov konania
voči matke nepriznáva (výrok VIII.). Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania (výrok
IX.). Rozhodnutie odôvodnil tým, že zverenie dieťaťa do starostlivosti matky je plne v záujme maloletého.
Z dokazovania vyplynulo, že matka je pre dieťa primárnou vzťahovou osobou, ktorá je v plnej miere

schopná zabezpečiť všetky potreby dieťaťa. Aj keď otec je schopný sa o dieťa postarať a dieťa ho
má rado, vzhľadom na vek dieťaťa jeho aktuálne potreby aj osobnostné predpoklady oboch rodičov
je zverenie dieťaťa do starostlivosti matky v jeho záujme. Mal za to, že je nevyhnutné, aby sa otec s
dieťaťom stretával v čo najširšej možnej miere. Syn ho má rád a má k nemu vytvorenú emočnú väzbu.Túto je možné rozvíjať predovšetkým osobným kontaktom s dieťaťom. Formy videohovorov sú síce
podporné, ale nie rozhodujúce. Pokiaľ otec poukazoval na to, že dieťa sa pri vyšetrení držalo hlavne pri
ňom, okresný súd uviedol, že dieťa je s matkou denne a otec je preto vzácnejší. Dieťa preto využíva čas,

keď je otec pri ňom na trávenie času s ním. Neznamená to však slabší vzťah s matkou. Podľa okresného
súdu nebolo potrebné upraviť styk otca s maloletým. Rodičia sú v súčasnosti schopní sa dohodnúť a
ani jeden z nich na striktnom určení času styku netrval. Matka je schopná vyjsť otcovi v stretávaní s
dieťaťom v ústrety a styk s prebieha podľa potrieb otca maloletého. S ohľadom na pracovné povinnosti
otca obaja rodičia konštatovali, že sa momentálne nedá striktne určiť kedy sa má styk realizovať. Pri

určení výživného prihliadal okresný súd na potreby maloletého a možnosti a schopnosti oboch rodičov
podieľaťsanajehovýžive.Maloletédieťamábežnévýdavky,prevažnáčasťstarostlivostionehospočíva
v zabezpečovaní stravovania ošatenia hygieny a bývania. Zdržiava sa s matkou doma. Matka pred
nástupom na materskú dovolenku bola evidovaná ako nezamestnaná na úrade práce. V roku 2021
poberala rodičovský príspevok vo výške 275,90 eur a rodinné prídavky vo výške 25,50 eur. V roku
2022 poberala rodičovský príspevok vo výške 280,- eur a rodinné prídavky 25,58 eur a následne vo

výške 30,- eur. Začala pracovať ako poslankyňa obce, kde príjem bude podľa jej vyjadrenia vo výške
20,- eur mesačne. Žije vo svojom rodinnom dome. Nemá inú vyživovaciu povinnosť. Otec maloletého
pracoval v období od 01.08.2020 do 30.04.2021 s príjmom 611,- eur hrubého. Zo zamestnania odišiel
pre nezhody s kolektívom. V období od mája 2021 do októbra 2021 bol nezamestnaný. Jeho príjem bol
približne 307,70 eur. V novembri 2021 začal podnikať. Od novembra 2021 do septembra 2022 pracoval

v zahraničí s príjmom podľa jeho vyjadrenia 2.200,- eur až 2.800,- eur. V období od 28.03. do 22.04.2022
platil za ubytovanie 300,- eur. Za cestu do Nemecka platil približne 300,- eur. Za cestovanie do miesta
výkonu práce približne 100,- eur mesačne. Ďalej uviedol, že si platil ubytovanie vo výške 600,- eur, mal
tiež výdavky na cestovanie na Slovensko a pohonné hmoty v Nemecku. Po celý čas prácu vykonával
na základe živnostenského oprávnenia. V práci skončil zo zdravotných dôvodov, pretože podľa svojho

vyjadrenia nemohol dvíhať ťažké veci. Následne išiel na mesiac až mesiac a pol robiť ku známemu do A..
Tam upratoval a zarobil 2.000,- eur. Potom robil pre bardejovskú firmu, kde po dvoch týždňoch skončil.
Začiatkom decembra si prácu nevedel nájsť preto robil pre kamaráta - rozvážal papiere dodávkou, za
čo dostával 40,- až 50,- eur denne. Raz týždenne vozil ľudí do Švajčiarska za čo dostával 130,- eur.
Do týždňa zarobil okolo 300,- eur. To robil na živnosť. V polovici decembra živnosť zrušil. Následne bol

nezamestnaný. Od 09.01.2023 pracoval v Bille kde bude mať príjem 5,- eur na hodinu. Ubytovanie
mu zabezpečil zamestnávateľ. Jeho mesačné výdavky sú okolo 400,- eur. Platí úver na bývanie vo
výške 90,- eur mesačne za byt v E.. Byt mu nepatrí môže tam, ale na základe dohody s matkou bývať.
Platí leasing na auto vo výške 80,- eur mesačne. Toto auto bolo kúpené v čase spolužitia s matkou
maloletého. Za mobil platí 50,- eur mesačne. Má výdavky na pohonné hmoty, stravu a ošatenie. Žije sám

a inú vyživovaciu povinnosť nemá. Okresný súd považoval primerané určiť výživné 200,- eur mesačne,
keď prihliadol na vek dieťaťa a jemu zodpovedajúce pomery. Z tohto výživného je matka maloletého
schopnápokrývaťvšetkynevyhnutnévýdavkynastravovaniedieťaťavoveku2apolroka,jehoošatenie,
hygienu a čiastočne aj bývanie. Matka dieťaťa poskytuje predovšetkým osobnú starostlivosť a čiastočne
vykrýva výdavky na dieťa, ktoré vznikajú príležitostne ako sú napríklad lieky. Súd zohľadnil možnosť

otca dosahovať príjem aký mal v čase, keď pracoval v cudzine. Otec nepreukázal, že by mu niečo
bránilo v tom, aby naďalej dosahoval pôvodný príjem. Aj pri súčasnom príjme v spoločnosti Billa by
mal príjem vo výške približne 650,- eur mesačne. Po zaplatení výživného by otcovi zostala suma 450,-
eur mesačne. Z tejto môže uspokojovať svoje potreby. U matky po tom, čo jej otec zaplatí výživné,
bude príjem 508,- eur, z ktorého musí vyživovať dve osoby t. j. príjem na jednu osobu je vo výške 254,-

eur. Takto je rešpektovaná zásada rovnakej životnej úrovne dieťaťa a rodiča. Náklady otca sú vysoké,
avšak nie sú nevyhnutné. Platením sumy na úver na bývanie si nezabezpečuje vlastnú nehnuteľnosť, ale
nehnuteľnosť patriacu inej osobe. Výdavky na mobilné zariadenie 550,- eur presahujú rámec bežných
výdavkov. Počiatok vyživovacej povinnosti bol určený od podania návrhu na súd t. j. od 10.03.2022. Od
tohto obdobia rodičia maloletého nežili v spoločnej domácnosti a prevažnú časť starostlivosti o dieťa

vykonávala matka. Od 10.03.2022 do 12.01.2023 mal otec na výživnom zaplatiť sumu 1.800,- eur, čo
zodpovedá výpočtu 200,- eur x 9 mesiacov do 31.12.2022, keďže výživné za január 2023 ešte nie
je splatné. Na základe nariadeného neodkladného opatrenia vykonateľného v apríli 2022 otec zaplatil
výživné 120,- eur mesačne teda sumu 1.080,- eur, t. j. 9 x 120,- eur za mesiace apríl až december
2022. Dlh na výživnom predstavujúci sumu 720,- eur mu súd umožnil vzhľadom na jeho výšku splácať v

pravidelnýchmesačnýchsplátkachatodopribližnejednéhoroka.Okresnýsúdzrušilpôvodnenariadené
neodkladné opatrenie. Otec je od momentu doručenia povinný platiť výživné v sume 200,- eur mesačne
a od tohto okamihu možno zrušiť neodkladné opatrenie. Zároveň zamietol žiadosť otca o zverenie
maloletého do jeho osobnej starostlivosti o určenie výživného, keďže maloleté dieťa bolo zverené matke.Trovy štátu v dôsledku vykonania znaleckého posudku boli vo výške 1.334,64 eur. Otec zaplatil zálohu
za toto znalecké dokazovanie vo výške 300,- eur. Matka bola oslobodená od platenia uznesením súdu.
Otec bol zaviazaný k zaplateniu trov štátu vo výške 367,32 eur. Znalecké dokazovanie bolo vykonané v

záujme maloletého a preukázania skutočností tvrdených oboma rodičmi, preto by sa títo mali podieľať
na trovách vzniknutých znaleckým dokazovaním. U matky naďalej trvajú podmienky pre oslobodenie od
súdnych poplatkov, preto ju súd nezaviazal na platenie trov. Matka je na rodičovskej dovolenke naďalej
a jej príjem je nízky na úhradu trov konania. U otca podmienky pre oslobodenie od platenia týchto trov
dané nie sú. Je zamestnaný, dosahuje dostatočný príjem na to, aby trovy mohol uhradiť. Na otca tak

pripadla časť trov vo výške 667,32 eur ako polovica zo sumy trov 1.334,64 eur. O trovách konania
rozhodol podľa § 52 zákona č. 151/2016 Z. z. Civilný mimosporový poriadok (ďalej len „CMP“). Právne
súd oprel svoje rozhodnutie o ustanovenia § 36 ods. 1, § 24 ods. 1 až 5, § 25 ods. 1 až 2, § 62 ods. 1
až 7, § 65 ods. 1, 2 a § 75 ods. 1, 2 zákona č. 36/2005 Z. z. o rodine a o zmene a doplnení niektorých
zákonov (ďalej len "zákona o rodine").

2.ProtivýrokomI.,II.,III.,IV.aV.rozsudkuokresnéhosúdupodalotecdieťaťaodvolanieprostredníctvom
splnomocnenej zástupkyne dňa 31.01.2023. Odvolanie odôvodnil tým, že súd napriek vykonanému
dokazovaniu dospel k nesprávnym záverom, nesprávne zistil skutočný stav veci, nevykonal všetky
potrebné dôkazy pre rozhodnutie vo veci a rozhodnutie súdu je nedostatočne odôvodnené a
nepreskúmateľné. Rozhodnutie súdu vo výroku I. a V. o zverení maloletého do osobnej starostlivosti

matke je nesprávne, keďže bolo preukázané, že obaja rodičia majú vytvorené hlboké citové väzby
k nemu a obaja rodičia majú schopnosť sa o neho riadne starať. Samotný vek dieťaťa, ktoré má
vytvorené silné citové väzby k obom rodičom, by nemal byť tým zásadným kritériom, pre ktoré je dieťa
zverené matke. Súd neprihliadol na ďalšie dôležité okolnosti, ktoré mohli mať vplyv na toto rozhodnutie
a nezaoberal sa tým, ktorý z rodičov vie pre maloletého vytvoriť vhodnejšie zázemie a podmienky

na bývanie, keďže v rozsudku nie je zmienka o tom, že na základe dožiadania boli zisťované bytové
pomery otca v E. v byte, v ktorom býva jeho matka a aj otec. Porovnaním podmienok bývania u oboch
rodičov súd mohol dospieť k inému záveru o zverení maloletého do osobnej starostlivosti. Okresný
súd sa nedostatočným spôsobom zaoberal porovnávaním podmienok na bývanie u oboch rodičov, čím
nedostatočne zistil skutočný stav veci, čo malo za následok nesprávne rozhodnutie vo veci. Otec vytýkal

súdu, že nesprávne dospel k záveru o tom, že prípadné nedostatky matky v starostlivosti o dieťa, na
ktoré otec poukázal neboli preukázané. Vyjadril svoju obavu o zdravý vývoj syna nakoľko s matkou
žil v rodinnom dome, kde podmienky na výchovu a bývanie maloletého sú horšie ako v byte v E.. Od
narodenia sa otec o maloletého riadne staral a neexistuje pochybnosť o jeho schopnosti sa o maloletého
ďalej starať. Niektoré konania matky ako napr. vzatie dieťaťa z nemocnice na reverz a nepodávanie

vhodnej stravy dieťaťu, ktoré otec popisoval, preukazujú, že otec by vedel zabezpečiť lepšiu osobnú
starostlivosť o dieťa. Rozhodnutie okresného súdu o zverení dieťaťa do starostlivosti matky je nesprávne
a vyhodnocovanie skutočného stavu nedostatočné. Otec preto žiadal vrátiť vo výrokoch I. a V. rozsudok
na nové konanie a doplnenie dokazovania alebo aby rozhodnutie bolo zmenené tak, že maloletý
bude zverený do starostlivosti otca a matke uloží povinnosť prispievať na jeho výživu vo výške 30 %

životného minima. Za nesprávny považoval aj výrok IV. rozsudku keď okresný súd neupravil styk rodičov.
Táto potreba úpravy vyplýva z jeho práva na nerušené stretnutie so synom mimo bydliska matky a
zabezpečovania garantovania stretnutí otca so synom aj v budúcnosti napriek zhoršujúcim sa vzťahom
medzi rodičmi. Otec nemôže aj v budúcnosti tráviť čas so synom v dome, kde býva matka dieťaťa,
pretože vzťahy sú medzi nimi narušené a nie je zabezpečené súkromie otca na čas so synom. Matka

vyjadrila nesúhlas, aby mal otec možnosť brávať maloletého na dlhší čas so sebou do E.. Matkina
predstava o mieste stretnutie otca so synom je len v mieste jej bydliska. Otec si tieto súvislosti na
pojednávaní neuvedomil, ale je potrebné, aby čo najmenej dochádzalo ku konfliktným situáciám pred
maloletým a bolo zabezpečené právo na nerušené stretávanie otca s dieťaťom. Žiadal upraviť styk čo
najširšie, aby si mohol brávať dieťa do bytu v E., kde má vytvorené vhodné podmienky. Ak by sa otcovi

podarilo pracovať v zahraničí zariadil by si prácu, aby aspoň jeden týždeň v mesiaci trávil na Slovensku
so synom. Navrhol, aby súd upravil styk tak, že otec má právo na styk s maloletým na dobu jedného
týždňa,t.j.7kalendárnychdní/7nocívkaždomkalendárnommesiacivrokutak,žetermínprevzatiasyna
oznámi otec matke SMS správou minimálne 48 hodín pred realizáciou stretnutia. Matka bude následne
povinná syna na stretnutie s otcom riadne pripraviť a odovzdať dieťa otcovi v oznámenom čase v mieste

bydliska dieťaťa. Otec je povinný dieťa matke po skončení stretnutia odovzdať v mieste bydliska dieťaťa
to po uplynutí siedmich kalendárnych dní, t. j. deň zhodujúci sa s označením s dňom, v ktorom si dieťa
od matky prevzal a v rovnakom čase ako si dieťa na stretnutie od matky prevzal. Ďalej žiadal, aby matka
bola povinná umožniť otcovi videohovory s maloletým v pondelok, stredu, piatok a nedeľu v čase od18.00 hod. do 19.00 hod. Pokiaľ išlo o dôvody odvolania voči výrokom II. a III., otec vytýkal okresnému
súdu nedostatočné zistenie skutočného stavu ohľadom výdavkov a nákladov matky, oprávnených
a nevyhnutných výdavkov na maloletého, úplnú absenciu ich preukázania zo strany matky, a tým

nedostatočné odôvodnenie a nemožnosť preskúmania týchto skutočností v odôvodnení napadnutého
rozsudku.Podľaotcadieťaťavrozsudkuniejemožnézistiť,akédokazovaniesúdprvejinštancievykonal
za účelom zistenia výšky oprávnených výdavkov matky na potreby maloletého dieťaťa a tieto výdavky
nie sú v napadnutom rozsudku súdom opísané. Odôvodnenie rozsudku je v tejto časti nepreskúmateľné
a nie je postačujúce, aby súd uviedol, že prihliadol na zodpovedajúce potreby dieťaťa, ak tieto nemal zo

strany matky žiadnym spôsobom preukázané. Výživné nemá byť určené na krytie nákladov matky, ale
krytie nákladov dieťaťa, preto je potrebné, aby boli nevyhnutné a oprávnené náklady maloletého dieťaťa
matkou opísané a ich výška preukázaná a tým, aby bol dostatočne zistený skutočný stav veci. Okresný
súd nepostupoval v súlade s vyšetrovacou zásadou za účelom ustálenia zistenia skutočného stavu veci,
pretože pri príjmoch otca neurobil dostatočné šetrenia a uspokojil sa len s jeho výpoveďou. Otec nebol
na pojednávanie pripravený tak, aby vedel svoje príjmy a výdavky dokladovať, a preto pri výsluchu

neuviedol všetky podstatné okolnosti, ktoré môžu mať vplyv na výšku jeho vyživovacej povinnosti. Za
obdobie od novembra 2021 do septembra 2022 on nedosahoval v zahraničí príjem vo výške 2.200,-
až 2.800,- eur, ako je uvedené v odôvodnení rozsudku. Od podania návrhu na súd od 10.03.2022 do
rozhodnutia súdu do 12.01.2023 pracoval prevažne v zahraničí ako SZČO, pričom pracoval v Nemecku.
Za vykonané práce fakturoval odmenu, pričom na turnusy do Nemecka dochádzal vlastným autom na

vlastné náklady. V Nemecku platil za ubytovanie za noc od 20,- do 25,- eur. Celkovo vystavil 14 faktúr
na celkovú sumu 12.088,80 eur, t. j. za 10 mesiacov zarobil v hrubom 1.208,88 eur. Mal však výdavky
na cestovné a výdavky na ubytovanie v Nemecku. Taktiež uhrádzal odvody do zdravotnej poisťovne vo
výške 71,- eur mesačne, ktoré uhradil v úhrne za obdobie SZČO vo výške 710,- eur. Ďalej mal aj výdavky
na cestu do Nemecka do zamestnania, výdavky na stravu, cestovné výdavky za návštevu za synom

a výdavky na bývanie v K., kde prišiel na návštevu za synom. Otec predložil prehľad zamestnania od
01.08.2020, potvrdenie o zamestnaní (zápočtový list) INGSOL, s.r.o., potvrdenie z úradu práce o období
nezamestnanosti, potvrdenie o ukončení podnikania, skončenie pracovného pomeru v skúšobnej dobe
v spoločnosti SETOL SK, s.r.o., potvrdenie o podaní daňového priznania za rok 2022 otca, daňové
priznanie k dani z príjmov fyzickej osoby za rok 2022, výpočet cestovných nákladov do Nemecka a za

synom, sumár a prehľad príjmov z faktúr za rok 2022, faktúr č. 20220001 až 20220014 v roku 2022.
Otec uviedol, že sa pokúšal opätovne si nájsť prácu v zahraničí, pokiaľ sa právoplatne rozhodne o tom,
komu bude dieťa zverené do starostlivosti. Pokiaľ by dieťa bolo zverené do starostlivo otca, nájde si
prácu na Slovensku tak, aby sa mohol venovať starostlivosti o syna. Aktuálne otec od 27.01.2023 začal
pracovaťvHolandskucezpracovnúagentúru.Výškavýživnéhourčenáokresnýmsúdomjeneprimerane

vysoká vzhľadom na vek dieťaťa a presahuje matkou tvrdené a ničím nepreukázané oprávnené výdavky
na maloleté dieťa. Zároveň nezohľadňuje oprávnené a opakujúce sa výdavky otca na cestovanie za
maloletým do miesta jeho bydliska. Otec mal za to, že výživné vo výške 120,- eur mesačne, ktoré
doposiaľ pravidelne uhrádzal, je v postačujúcej výške a zodpovedá prostrediu, v ktorom maloletý býva.
Žiadal preto odvolací rozsudok v napadnutých častiach zrušiť a vrátiť súdu prvého stupňa na nové

konanie a rozhodnutie alebo, aby rozsudok zmenil podľa návrhov otca.

3. K odvolaniu otca sa vyjadril kolízny opatrovník dňa 16.02.2023, ktorý uviedol, že sa stotožňuje
s rozsudkom okresného súdu a navrhol ho ako vecne správny potvrdiť. Súhlasil s tým, čo uviedol
otec, pokiaľ sa týka skutočností, že sa nepreukázalo, že by nebol vhodnou osobou na zverenie dieťaťa

do starostlivosti. Mal však za to, že opomenul, že v znaleckom posudku je uvedené, že osobnosť
matky imponuje ako vhodnejšia pre zabezpečenie zdravého fyzického a psychického vývinu maloletého.
Pokiaľ otec namietal, že samotný vek dieťaťa nemá byť zásadným kritériom, pre ktoré je dieťa zverené
matke, poukázal na to, že okresný súd uviedol, že prihliadol na vek dieťaťa, t.j. vek dieťaťa nebol
najdôležitejším kritériom pri rozhodovaní o zverení dieťaťa. Prihliadnuť na vek dieťaťa bolo však

opodstatnené, pretože dieťa do veku 3 rokov si vytvára vzťahovú väzbu a je v jeho záujme, aby si
vytvorilo zdravú vzťahovú väzbu. K tomu je potrebné, aby neprišlo bez závažných dôvodov k zbytočným
zmenám opatrujúcej osoby, t.j. primárnej vzťahovej osoby. V znaleckom posudku bolo konštatované, že
maloletý má voči matke vytvorenú kvalitnú a bezpečnú vzťahovú väzbu. Rovnako má k otcovi vytvorenú
kvalitnú citovú a emočnú väzbu, avšak sekundárne sa zdá oslabenú v dôsledku dlhšieho odlúčenia.

Takto z pohľadu úrovne vzťahovej väzby podľa kolízneho opatrovníka je u dieťaťa táto silnejšia voči
matke. Neboli preukázané žiadne závažné dôvody, pre ktoré by dieťa nemohlo zostať u matky, ktorá
má lepšie osobnostné predpoklady pre výchovu dieťaťa a dieťa má k nej pevnejšiu vzťahovú väzbu
ako k otcovi. Matka má pre dieťa vytvorené vhodné bytové podmienky. Je vlastníčkou nehnuteľnosti,v ktorej s dieťaťom býva. Kolízny opatrovník nezistil ani opakovanou návštevou (druhá bola neohlásená)
žiadne nedostatky. Žiadne nedostatky nevyplynuli ani zo správy detskej lekárky. Napriek tomu, že
sú aj na strane otca vhodné vyhovujúce bytové podmienky, nie sú pre určenie zverenia dieťaťa do

starostlivosti rozhodujúcim kritériom. Pokiaľ išlo o výrok o neupravení styku otca s maloletým, samotní
rodičia na pojednávaní netrvali na jeho presnom vymedzení, pretože na styku sa dokázali dohodnúť.
Matka otcovi umožňovala styk s maloletým v jej domácnosti. Rovnako pre pracovné povinnosti otca,
ktoré neumožňovali určiť styk, tento nebol určený. Úprava styku rozhodnutím súdu tak nie je v záujme
maloletého, ale ani otca. Otcom navrhované znenie úpravy styku nie je vykonateľné, pretože nie je

špecifikované, ktorých 7 dní v mesiaci sa má styk realizovať a matka s maloletým by nemala možnosť
si plánovať svoj program. Navrhovaná otcom 48-hodinová lehota na oznámenie realizácie styku pred
jej začatím, bola nedostatočná z dôvodu povinnosti matky umožniť styk. Pokiaľ by matka so synom
bola vycestovaná, bola by vystavená podaniu návrhu na výkon rozhodnutia zo strany otca. Určené
výživné vo výške 200,- eur považoval kolízny opatrovník za správne a zodpovedajúce potrebám dieťaťa
a príjmovým možnostiam a schopnostiam otca. Matka v konaní uviedla výdavky na dieťa, otec tieto

nenamietal. Dieťa má bežné výdavky zodpovedajúce jeho veku. K nim patria aj pomerná časť výdavkov
na bývanie. Matka má príjem iba z rodičovského príspevku, prídavku na dieťa a odmeny za výkon
funkcie poslanca v obecnom zastupiteľstve. Svoj príjem si vzhľadom na celodennú starostlivosť o dieťa
nemá možnosť zvýšiť. Pri rozhodovaní súd vychádzal z vyjadrení otca o jeho príjme pri výkone práce
v zahraničí a zohľadnil aj ním opodstatnené výdavky na dochádzanie za prácou a ubytovanie. I keď

otec v podanom odvolaní zdokladoval nižší príjem, pričom nič mu nebránilo urobiť tak v rámci konania,
je postačujúci na zaplatenie určeného výživného. Z odvolania otca je zrejmé, že ukončil zamestnanie
v spoločnosti Billa a od 27.01.2023 odišiel za prácou do Holandska. Je teda predpoklad, že jeho príjem
bude opäť vyšší a úhrada určeného výživného nebude mu spôsobovať finančné ťažkosti. Maloletý má
právopodieľaťsanaživotnejúrovniotcaaurčiteajotecmázáujemnatom,abyjehosynnemaluhradené

len základné potreby.
4. Okresná prokuratúra Nové Mesto nad Váhom sa vyjadrila k odvolaniu otca dňa 15.02.2023, kde
uviedla, že odvolanie považuje za nedôvodné a navrhuje rozsudok potvrdiť.

5. Otec sa vyjadril k vyjadreniu kolízneho opatrovníka a prokurátora dňa 20.04.2023. Uviedol, že na

odvolaní a dôvodoch trvá v celom rozsahu. Nesúhlasil s názorom kolízneho opatrovníka. Poukázal na to,
ževpriebehukonaniaotecnesúhlasilsoznaleckýmposudkomapoukazovalnato,žeprávevznaleckom
posudku sú opísané veci, ako je napr. pokus o samovraždu matky, ďalej, že vyrastala s otcom tyranom
a alkoholikom a že jej otec bol súdne trestaný za znásilnenie. On preto dôvodne poukázal na to, že
má lepšie osobnostné predpoklady ako u matky. Otec sa od narodenia dieťaťa o neho riadne staral, je

medzi nimi vytvorený hlboký citový vzťah a svedčí o tom aj tá skutočnosť, že maloletý sa otca pravidelne
dožaduje a pýta sa za ním. Aj kolízny opatrovník potvrdil vo svojom vyjadrení, že u oboch rodičov
sú vytvorené vhodné podmienky na výchovu maloletého a zároveň obaja majú dobré predpoklady na
výchovu dieťaťa a majú pevné citové väzby. Na to malo nastúpiť zisťovanie a porovnávanie, u ktorého
z týchto rodičov sú lepšie bytové podmienky a vhodnejšie. Aj keď kolízny opatrovník uviedol, že matka

je vlastníčkou nehnuteľností, skutočnosť je taká, že vlastní len 1-inu rodinného domu, kde so synom
žije. Kolízny opatrovník nespomenul nie ideálny stav tohto rodinného domu a celého prostredia, kde
dieťa žije. Neurobil návštevu matky bez predchádzajúceho ohlásenia, keďže kolízna opatrovníčka je
priateľkou matky a dala jej vopred vedieť, že sa bude návšteva realizovať. To otcovi potvrdila stará
matka maloletého. Otec poukazuje na to, že súd sa dostatočne neoboznámil so správou dožiadaného

kolízneho opatrovníka z E., ktorý zisťoval bytové podmienky otca. Otec na úprave styku trvá, pretože
komunikácia medzi rodičmi je dobrá a s matkou nie je možné sa dohodnúť. Návrh, ktorý otec podal,
presne určuje počet dní pre styk so synom, ako aj začiatok a koniec styku. Nesúhlasil preto s tvrdením
kolízneho opatrovníka, že takáto úprava styku nie je vykonateľná. Taktiež obavu kolízneho opatrovníka,
že matka by mohla čeliť návrhu na výkon rozhodnutia zo strany otca, nepovažoval za dôvodnú vzhľadom

na skutočnosť, že porušenie povinnosti nemôže byť dôvodom zamietnutia celého návrhu. Otec považuje
za potrebné upraviť styk so synom, aby nebol vystavený svojvôli zo strany matky, ktorá je v pozícii,
že môže stretnutie otcovi diktovať a otec môže len prijať alebo odmietnuť, ak matka s jeho návrhom
nesúhlasí. Nesúhlasil ani s vyjadrením kolízneho opatrovníka týkajúcom sa určenia výživného, keďže
zrozsudkuniejemožnézistiť,akúvýškuoprávnenýchvýdavkovmámaloletýpreukázanú.Pokiaľkolízny

opatrovník uviedol, že mu nebránilo uviesť svoje príjmy a výdavky v konaní, otec uviedol, že nebol
pripravený na pojednávanie na zdokladovanie veci, nemal vedomosť o tom, že na pojednávaní sa budú
preberať aj takéto veci a poukázal na to, že podľa § 63 CMP v odvolacom konaní možno uvádzať aj nové
skutkovétvrdeniaapredkladaťnovédôkaznénávrhy.Ontotoprávouplatnilvrámciodvolaciehokonania.Pokiaľkolíznyopatrovníkpoukázalnato,žematkanemámožnosťzvýšiťsivyššípríjem,pretožesastará
o syna, poukázal na to, že maloletý začne chodiť do materskej školy, ktorú matka vybrala bez toho, aby
sa s ním o tom poradila. Na svoje výdavky si bude môcť zarobiť, pretože výživné je prioritne určené na

dieťa a nie na krytie výdavkov matky. Otec je presvedčený, že kolízny opatrovník je v priateľskom vzťahu
s matkou dieťaťa, má pochybnosti o jeho objektivite a v danom prípade to vyplýva aj z jeho vyjadrenia.

6. Kolízny opatrovník dieťaťa vo vyjadrení dňa 03.05.2023 k vyjadreniu otca trval na svojom
vyjadrení. K skutočnostiam, ktoré uviedol otec, oznámil, že pracovníčka vykonávajúca funkciu kolízneho

opatrovníka do začatia konania nepoznala účastníkov konania, a to ani otca a ani matku. V rámci
konania sa s nimi stretla prvýkrát, t.j. nie je priateľkou matky. Prvá návšteva v domácnosti matky bola
vopred dohodnutá, druhá bez predchádzajúcej dohody vzhľadom na námietky otca voči zabezpečovaniu
starostlivosti o dieťa a domácnosti zo strany matky.

7. Počas konania po odvolaní otca a vyjadrení kolízneho opatrovníka a prokurátora bolo doručené do

spisu podanie označené ako: Anonymné vyjadrenie vo veci mal. A. B. zo dňa 30.03.2023, podpísané
L. D., ktorá sa označovala ako stará matka dieťaťa s tým, že uviedla, že matka sa maloletému
dostatočne nevenuje, má podozrenie na podvýživu. Podľa starej matky sa maloletému rozžiari svet,
keď je s otcom, maloletý má nevhodné prejavy správania. Matka rieši maloletého cez známych v Úrade
práce, sociálnych vecí a rodiny Nové Mesto nad Váhom. Má tam spolužiačky, dobré kamarátky, ktoré

jej dopredu oznámili cez telefón kontrolu z úradu. Matka maloletého bývala so svojím otcom po rozvode
ich manželstva v spoločnej domácnosti. Keď jej zomrel otec, chcela spáchať samovraždu a zoskočiť
z mostu v H. kvôli rozchodu s chlapcom. Stihla si to rozmyslieť a skončila v nemocnici. S dcérou si
dlhodobo nerozumie kvôli výchove maloletého a nekomunikujú spolu.

8. Krajský súd v Žiline ako súd odvolací (§ 2 ods. 1 CMP, § 34 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný
sporový poriadok, ďalej len „CSP“, § 3 ods. 5 písm. a/ CMP), po zistení, že odvolanie bolo podané
včas účastníkom konania (§ 362 a § 359 CSP, § 7 CMP), proti rozhodnutiu, ktoré možno napadnúť
týmto opravným prostriedkom (§ 355 ods. 1 CSP), preskúmal rozsudok okresného súdu bez viazanosti
rozsahom odvolania a dôvodmi odvolania (§ 65, § 66 CMP) a postupom bez nariadenia odvolacieho

pojednávania (§ 385 ods. 1 a contrario CSP) rozsudok okresného súdu potvrdil vo výrokoch I. a V. podľa
§ 387 ods. 1 CSP a vo výrokoch II., III., IV., VI., VII., VIII. a IX. zrušil a vrátil vec okresnému súdu na
ďalšie konanie a nové rozhodnutie (§ 389 ods. 1 písm. b/, c/, § 391 ods. 1 CSP).

9. Predmetom konania bol návrh matky na zverenie maloletého dieťaťa do jej výchovy a určenie

výživného voči otcovi v sume 200,- eur mesačne. Navrhovaná bola aj úprava styku otca s maloletým
dieťaťom.

10. Okresný súd vo veci rozhodol rozsudkom tak, že maloletého zveril do osobnej starostlivosti matky
pričom zastupovať a spravovať majetok maloletého budú obaja rodičia (výrok I.), otcovi uložil povinnosť

prispievať na výživu maloletého sumou 200,- eur, a to vždy do 15. dňa v každom mesiaci vopred
rukám matky dieťaťa počnúc dňom 10.03.2022 (výrok II.), nedoplatok na zročnom výživnom za dobu od
10.03.2022 do 12.01.2023 v celkovej sume 720,- eur zaviazal otca povinnosťou splácať v mesačných
splátkach po 50,- eur spolu s bežným výživným pod stratou výhody splátok počnúc právoplatnosťou
rozsudku (výrok III.), styk otca s maloletým súd neupravil, (výrok IV.), návrh otca na zverenie maloletého

do jeho osobnej starostlivosti a určenie výživného matke zamietol (výrok V.), týmto zrušil uznesenie
Okresného súdu Nové Mesto nad Váhom zo dňa 05.04.2022 č. k. 8P/19/2022-13 v spojení s uznesením
Krajského súdu Trenčín zo dňa 09.06.2022 č. k. 5CoP/31/2022-75 dňom vykonateľnosti tohto rozsudku
v časti bežného výživného (výrok VI.), otcovi tiež uložil povinnosť zaplatiť štátu náhradu trov konania
vo výške 367,32 eur do troch dní od právoplatnosti rozsudku (výrok VII.) pričom štátu sa náhrada trov

konania voči matke nepriznáva (výrok VIII.) s tým, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov
konania (výrok IX.).

11. Otec dieťaťa v odvolaní proti rozsudku okresného súdu proti výrokom I., II., III., IV. ale aj
súvisiacich výrokov (VI. – IX) a teda v celom rozsahu namietal rozhodnutie o zverení maloletého dieťaťa

do starostlivosti matky a nie do jeho osobnej starostlivosti, vychádzal z toho, že má rovnako ako
matka vytvorené vhodné podmienky na starostlivosť o maloleté dieťa. Taktiež, že matkine osobnostné
predpoklady nie sú až také vhodné pre výchovu, starostlivosť o maloleté dieťa a rovnako podmienky,
ktoré má matka k dispozícii sú horšie než podmienky u otca. Rovnako poukázal na to, že dieťa má citovéväzby rovnako dobré vyvinuté k obidvom rodičom. Otec vytýkal, že súd prvej inštancie sa nedostatočne
zaoberal porovnávaním podmienok na bývanie u oboch rodičov, čím došlo k nesprávnemu rozhodnutiu
vo veci. Takisto poukázal na nedostatky v starostlivosti matky.

12. Odvolací súd po preskúmaní napadnutého rozsudku ako aj konania, ktoré mu predchádzalo, pokiaľ
sa týka výroku I. a V. dospel k záveru, že okresný súd vykonal dokazovanie v dostatočnom rozsahu,
dospel na základe vykonaných dôkazov k správnym skutkovým zisteniam a jeho rozhodnutie v tejto časti
vychádza zo správneho právneho posúdenia veci. V súlade s § 387 ods. 2 CSP sa v celom rozsahu

stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozsudku.

13. Reagujúc na odvolacie argumenty otca v odvolaní odvolací súd uvádza, že čo sa týka
posúdenia vhodnosti osobnosti matky pre zverenie dieťaťa do jej starostlivosti, bolo vykonané znalecké
dokazovanie, ktorého závery pokiaľ ide o matku nenasvedčovali, že by mala byť zo psychologického
hľadiska rizikom pre maloletého ako naznačoval vo svojom odvolaní otec. Znaleckým dokazovaním

bol u otca zistený problém v testovaní reality, čo sa prejavuje určitým skreslením vo vnímaní udalostí
najmä v komplexných a emočne nabitých situáciách. Tento môže viesť k tvorbe skreslených presvedčení
o zanedbávaní starostlivosti o maloletého zo strany matky a spochybňovanie rodičovských kompetencií
matky. V znaleckom posudku bola vyhodnotená osobnosť matky ako vhodnejšia pre zabezpečenie
zdravého fyzického a psychického vývinu maloletého. Aj odvolací súd je toho názoru, že pokiaľ sa

jedná o primárnu osobu pre maloletého, ktorá mu doteraz zabezpečovala starostlivosť, javí sa ako
vhodnejšie zverenie maloletého dieťaťa do osobnej starostlivosti matky. Taktiež pokiaľ ide o otca
vzhľadom na aj aktuálny stav, ktorý vyplynul z informácii poskytnutých otcom v odvolaní je zjavné, že
otec začal pracovať opätovne v zahraničí, čo by možnosť zverenia do jeho osobnej starostlivosti značne
sťažovalo vzhľadom na nízky vek dieťaťa, ktorému je potrebné zabezpečovať celodennú starostlivosť,

aj napriek deklarovanej ochote otca pri zverení dieťaťa nájsť si zamestnanie na Slovensku. Pokiaľ išlo
o podmienky matky v domácnosti prešetrovaním zo strany kolízneho opatrovníka neboli zistené žiadne
nedostatky, ktoré označoval otec. Ak otec namietal zaujatosť kolízneho opatrovníka, z doručeného
vyjadrenia kolízneho opatrovníka k vyjadreniu otca, bolo jednoznačne uvedené, že jeho prešetrujúca
zamestnankyňa nie je v priateľskom vzťahu s matkou a do začatia konania ju vôbec nepoznala. Okrem

toho ani samotný otec nekonkretizoval žiadne skutočnosti, z ktorých odvodzoval priateľský vzťah.
Tvrdenia otca tak neboli preukázané a nie sú takého charakteru, aby vzbudili pochybnosť o nezaujatosti
pri prešetrovaní osobných pomerov matky. Uvedené tvrdenia otca odvolací súd vyhodnotil ako výsledok
rodičovského konfliktu medzi rodičmi a zapadá do kontextu zisteného znaleckým posudkom pri tvorbe
skreslených presvedčení u otca, ktoré sa manifestujú prejavmi, v ktorých otec spochybňuje rodičovskú

kompetenciu a podmienky u matky. Vzhľadom na vhodnejšie predpoklady osobnosti matky na výchovu
maloletého zistenej znaleckým posudkom, vhodnosti jej prostredia pre maloleté dieťa, s prihliadnutím,
že starostlivosť vykonávala doposiaľ matka, pre zabezpečenie stability primárnej vzťahovej osoby vo
vzťahu k nízkemu veku dieťa, bolo v záujme maloletého dieťaťa, aby bolo zverené do starostlivosti
matky. Nebolo preto dôvodné zverenie dieťaťa do starostlivosti otca a odvolací súd vo výrokoch I. a V.

rozsudok okresného súdu ako vecne správny potvrdil.
14. Podľa § 62 ods. 1 zákona o rodine je plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom ich zákonná
povinnosť. Táto trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. V súlade s § 62 ods. 2 zákona
o rodina obaja rodičia prispievajú na výživu podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov.
Dôležité je, že dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov. Pri určovaní vyživovacej povinnosti

v súlade s § 62 ods. 4 zákona o rodine súd prihliada aj na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa
osobne stará. Výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov (§ 62 ods. 5 zákona o rodine).
V súlade s § 63 ods. 1 zákona o rodine rodič, ktorý má príjmy z inej závislej činnosti podliehajúcej
dani z príjmu je povinný preukázať ich súdu, predložiť podklady na zhodnotenie svojich majetkových
pomerov a umožniť súdu sprístupnením údajov chránených podľa osobitného predpisu zistenie aj

ďalších skutočností potrebných na rozhodnutie.

15. V civilnom mimosporovom konaní je povinnosťou konajúceho súdu zistiť skutočný stav veci a to na
základe § 35 CMP. Súd je v tomto konaní povinný vykonať aj iné dôkazy ako navrhli účastníci, ak je to
potrebné na zistenie skutočného stavu veci ako to ustanovuje § 36 CMP. Aj v mimosporovom procese

sa uplatňuje právo na spravodlivý proces. Toto právo vyplýva z článku 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane
ľudských práv a slobôd a v rámci právneho poriadku Slovenskej republiky je zahrnuté v článku 46
ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky resp. v článku 38 ods. 2 zákona č. 23/1991 Zb., ktorým sa uvádza
Listina základných práv a slobôd ako ústavný zákon Federálneho zhromaždenia Českej a SlovenskejFederatívnej republiky. Obsah práva na spravodlivý proces zahŕňa aj povinnosť súdu svoje rozhodnutie
riadne odôvodniť, t. j. jednou zo zložiek je aj právo na riadne odôvodnenie rozhodnutia. Požiadavka
riadneho odôvodnenia rozhodnutia ako jedna zo základných vlastností spravodlivého procesu má

zaručiť transparentnosť a kontrolovateľnosť rozhodovania súdov. V prípade, že rozsudok neobsahuje
dostatočné odôvodnenie, predstavuje to pochybenie súdu porušujúce uvedené právo na spravodlivý
proces, ktoré spôsobí, že celé konanie sa nejaví ako spravodlivé a je daná nepreskúmateľnosť a
spravidla aj protiústavnosť rozhodnutia. Konkrétne sa nachádza táto povinnosť súdu v § 220 ods. 2 CSP
v spojení s § 2 ods. 1 CMP, podľa ktorého súd v odôvodnení rozhodnutia je povinný okrem iného vysvetliť

jasne a výstižne ako posúdil podstatné skutkové tvrdenia a právne argumenty strán, ktoré skutočnosti
považoval za preukázané a ktoré dôkazy vykonal, z ktorých dôkazov vychádzal ako ich hodnotil,
prípadne prečo nevykonal ďalšie navrhnuté dôkazy a ako vec právne posúdil. Tu súd môže odkázať aj
na ustálenú rozhodovaciu prax. Súd zároveň dbá na to, aby odôvodnenie rozhodnutia bolo presvedčivé.
V kontexte výkladu tohto ustanovenia je pre súd rozhodujúci vo veci potrebné, aby sa v rozhodnutí
vysporiadal so všetkými relevantnými námietkami takým spôsobom, aby si mohli účastníci odôvodiť,

z akého dôvodu nemôže ich uplatnená argumentácia obstáť a dostatočným spôsobom vysvetliť svoje
právne úvahy vo vzťahu medzi skutkovými zisteniami a úvahami pri hodnotení dôkazov na jednej strane
a právnymi závermi na druhej strane. Ak sú právne závery súdu v nesúlade s vykonanými skutkovými
zisteniami alebo z nich nemožno interpretovať odôvodnenie súdneho rozhodnutia, porušujú článok 46
ods. 1 Ústavy SR ako aj článok 6 Dohovoru. Inými slovami z odôvodnenia rozhodnutia musí vyplývať pri

vyvodení záverov, aké skutočnosti súd vzal za preukázané, o ktoré dôkazy oprel svoje skutkové zistenia
a akými úvahami sa riadil pri hodnotení vykonaných dôkazov.

16. Odvolací súd oboznámiac sa s obsahom spisu ako i odvolaním otca a vyjadreniami kolízneho
opatrovníka, preskúmajúc odôvodnenie rozhodnutia prvostupňového súdu mal za to, že konajúci súd

nekonal v súlade so zásadou (princípom) zakotveným v ustanovení § 35 a § 36 CMP t. j. vyšetrovacou
zásadou, na základe ktorej je povinný zistiť skutočnú (objektívnu) pravdu a v tomto smere nie je
viazaný len dôkaznou aktivitou zúčastnených strán. Uvedené má za následok, že konajúci súd nemôže
rezignovať na vlastnej povinnosti určenej zákonom a pokiaľ je v jeho moci tieto zabezpečiť pre svoje
rozhodnutie, musí tak urobiť. Okresný súd sa ani v odôvodnení rozsudku nevysporiadal so zisteniami

týkajúcimi sa výdavkami maloletého, keď len vágne uviedol, že tento má bežné výdavky, pričom
v prevažnej časti starostlivosti spočívajú v zabezpečení stravovania, ošatenia, hygieny a bývania. Takto
zistený skutkový stav sa nevysporiadava s potrebami dieťaťa. V súlade s § 62 zákona o rodine
sa určuje výživné podľa odôvodnených potrieb maloletého dieťaťa. Riadne nezistenie odôvodnených
potrieb dieťaťa je porušením práva na spravodlivý proces, nakoľko zbavuje účastníka konania možnosti

poznať na základe čoho súd rozhodol pri určovaní vyživovacej povinnosti.

17. Pokiaľ ide o osobné pomery matky a otca tieto sú tiež nedostatočne zistené, nakoľko z odôvodnenia
rozsudku nevyplýva aké má náklady matka. Podľa vyjadrenia otca v odvolaní ohľadom zisťovania
majetkových pomerov matky je potrebné urobiť ďalšie šetrenia. Pokiaľ otec namieta, že matka vlastní len

1-inu rodinného domu, okresný súd uviedol jej vlastníctvo ako výlučné. Neboli ani dôkladne zisťované
pomery otca pokiaľ sa týka otázky zisťovania jeho nevyhnutných výdavkov, keď súd len konštatuje
všeobecne, že otec má aj výdavky na pohonné hmoty, stravu a ošatenie. Z odôvodnenia rozhodnutia
nevyplýva či súd vykonal aj dokazovanie k majetkovým pomerom otca, prípadnému vlastníctvu otca vo
vzťahu k ďalšiemu majetku a to nehnuteľnému prípadne hnuteľnému vyššej hodnoty. Taktiež pokiaľ otec

síce uviedol svoj príjem, bolo dôvodné pokiaľ ho nezatajoval, aby súd aj preveril skutočnú výšku príjmu
a to vykonaným dokazovaním. Ak otec vykonával činnosť ako samostatne zárobkovo činná osoba,
a nebránil sa tomu, aby predložil doklady o svojich príjmoch, bolo povinnosťou súdu prvej inštancie
takéto doklady žiadať od otca a vykonať dokazovanie a vyvodiť skutkové závery.

18. Keďže nebolo nijakým spôsobom zistené a posúdené zodpovedajúcim spôsobom potreby
maloletého dieťaťa vo vzťahu k jeho výdavkom, a nedostatočne zisťované a posudzované osobné
amajetkovépomeryotcaamatkydôkladnýmzhodnotenímjehomožností,schopnostíapomerov, takéto
rozhodnutie rozhodne nezodpovedá zákonnej požiadavke riadne vyargumentovaného skutkového
a právneho hodnotenia veci, kedy okresný súd súhrnne neuviedol v odôvodnení rozhodnutia v akom

rozsahu ustálil tieto schopnosti, možnosti, osobné a majetkové pomery otca dieťaťa pokiaľ ide
o konkrétnu výšku jeho príjmu a výdavkov.19. Napokon absentujú v dôvodoch rozhodnutia úplné zistenia a následné hodnotenia rozsahu
odôvodnených potrieb maloletého dieťaťa ako aj na zmenu pomerov vzhľadom k úprave styku.
Nedostatočným odôvodnením okresný súd svojim nesprávnym procesným postupom znemožnil otcovi,

aby uskutočnil jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý
proces, kde súčasťou tohto práva je aj právo na dostatočné odôvodnenie rozsudku, ktoré bude
vychádzať z dostatočne vykonaného dokazovania. V tejto súvislosti súd poukazuje na to, že v Civilnom
mimosporovom poriadku je okresný súd povinný v súlade s § 35 CMP zistiť skutočný stav veci a za tým
účelom v súlade s § 36 CMP vykonať aj iné dôkazy ako navrhli účastníci konania. Toto prvostupňový súd

nevykonal. V rozsudku absentujú konkrétne zistenia osobných, majetkových a príjmov pomerov otca
pričom tieto bude treba zohľadniť aj v súvislosti s otcom novo tvrdenými skutočnosťami a dôkazmi.

20. Podľa § 24 ods. 4 zákona o rodine súd pri rozhodovaní o výkone rodičovských práv a povinností
alebo pri schvaľovaní dohody rodičov rešpektuje právo maloletého dieťaťa na zachovanie jeho vzťahu
k obidvom rodičom a vždy prihliadne na záujem maloletého dieťaťa, najmä na jeho citové väzby,

vývinové potreby, stabilitu budúceho výchovného prostredia a schopnosti rodiča dohodnúť sa na
výchove a starostlivosti o dieťa s druhým rodičom. Súd dbá, aby bolo rešpektované právo dieťaťa
na výchovu a starostlivosť zo strany obidvoch rodičov a aby bolo rešpektované právo dieťaťa na
udržovanie pravidelného, rovnocenného a rovnoprávneho osobného styku s obidvomi rodičmi. Pri
rozhodovaní súdu je potrebné otázku styku, jeho časové vymedzenie a miesto stretávania, posudzovať

veľmi starostlivo, pričom sa nemajú použiť iba paušálne hľadiská. Rozhodujúce pritom budú okolnosti
na strane maloletého dieťaťa: jeho vek, zdravotný stav, vzťah k rodičovi, ktorý ho nemá v osobnej
starostlivosti, denný režim a pod., ako aj okolnosti na strane rodičov: ich vzájomný vzťah, ich časové
a hospodárske možnosti, rodinné pomery, vzdialenosť medzi bydliskom dieťaťa a rodiča, ktorý ho nemá
v osobnej starostlivosti.

21. Okresný súd napadnutým rozsudkom styk otca s maloletým neupravil (výrok IV.) majúc za to, že
nebolo potrebné ho upraviť nakoľko rodičia sú v súčasnosti schopní sa dohodnúť a ani jeden z nich na
striktnom určení času styku netrval, ktorý sa napokon pre pracovné povinnosti otca určiť ani nedá. Pokiaľ
ide o potrebu úpravy styku otca s dieťaťom vzhľadom na to, že otec v odvolaní namietal, že tento styk

je v jeho prípade komplikovaný pre postoj matky, ktorá mu neumožňuje nerušené stretnutia so synom
aj mimo bydliska matky a zhoršujúcim sa vzťahom medzi rodičmi, pričom podľa otca matka vyjadrila
nesúhlas, aby otec mal možnosť brávať maloletého na dlhší čas so sebou do E., otec navrhol úpravu
stykučonajširšievE.,kdemávytvorenévhodnépodmienkynapobytmaloletého.Vzhľadomnauvedenú
zmenu pomerov, ktorá naznačuje, že styk otca s dieťaťom neprebieha podľa dohody s matkou optimálne

ako aj na zmenu pomerov u otca, ktorú treba preukázať vzhľadom na jeho odchod do zahraničia, nebolo
možné súhlasiť so záverom okresného súdu a vyžaduje sa potreba posúdiť potrebu a možnosti úpravy
styku dieťaťa s otcom.

22. Na základe uvedeného súd nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby

uskutočňoval mu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý
proces. Prvostupňový súd v dôsledku toho nesprávne právne posúdil vec, nevykonal dôkazy za účelom
riadneho zistenia skutkového stavu, nezahrnul a neuviedol v odôvodnení rozhodnutia tieto skutkové
zisteniaatentonedostatoknemožnonapraviťvkonanípredodvolacímsúdom,nakoľkopresahujerámec
odvolacieho konania. Uvádzaný rozsah absencie dôvodov rozhodnutia neumožňuje vykonať odvolací

prieskum rozhodovania okresného súdu po stránke vecnej správnosti, ale tento nedostatok nemožno
napraviť/odstrániť v konaní pred odvolacím súdom. Z týchto dôvodov odvolací súd podľa ustanovenia
§ 389 ods. 1 písm. b/ a c/ CSP musel rozsudok okresného súdu v odvolaním napadnutých výrokoch II.
(o výživnom), III. (o nedoplatku na výživnom), IV. (o úprave styku) zrušiť. Nadväzne zrušenie rozsudku
v týchto meritórnych výrokoch bezprostredne založilo zrušenie rozsudku aj v súvisiacom výroku VI.,

VII., VIII. a IX. nakoľko ide o výrok týkajúci sa zrušenia neodkladného opatrenia, kde bolo určené
minimálne výživné a rozhodnutia o trovách štátu a trovách konania. Podľa ustanovenia § 391 ods. 1
CSP v uvádzanom rozsahu vec vracia súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a rozhodnutie.

23. V ďalšom konaní okresný súd vykoná dôsledné prešetrenie a zistí osobné, rodinné a majetkové

pomery otca dieťaťa, vrátane jeho príjmov a preukázateľných výdavkov a to od podania návrhu na
začatie konania. Keďže ide o samostatne zárobkovo činnú osobu vykoná dokazovanie prostredníctvom
vyžiadaného daňového priznania, vyžiadaním faktúr, prípadne peňažného denníka a príp. výplatných
pások pokiaľ ide o aktuálne zamestnanie. Pokiaľ otec nepredloží uvedené doklady, môže prvostupňovýsúd vychádzať v súlade z § 63 ods. 1, 2 zákona o rodine z potenciality otcovho príjmu. Súd vykoná
šetrenie ďalej vykonaním výsluchu otca, prešetrením pomerov jeho domácnosti, aktuálnou lustráciou
v Sociálnej poisťovni, prípadne v registri motorových vozidiel a katastri nehnuteľností. Zohľadniac tiež

aktuálny stav, ktorý nastal po vyhlásení rozsudku, prihliadne aj na nové dôkazné prostriedky predložené
otcom. Zároveň prešetrí odôvodnené výdavky maloletého dieťaťa prostredníctvom výsluchu matky.
Riadne vyvodí aké sú výdavky a potreby maloletého dieťaťa, aké sú príjmy a výdavky otca dieťaťa
s ohľadom aj na osobnú starostlivosť matky a jej osobné pomery, ktoré taktiež riadne prešetrí aktuálnou
lustráciou v Sociálnej poisťovni, prípadne v registri motorových vozidiel a katastri nehnuteľností.

Vykoná riadne dokazovanie, z ktorého vyvodí príslušné závery. Bude potrebné, aby okresný súd aj
zistil od príslušného Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny, aké príspevky od štátu sú vyplácané
matke. V prípade rodinných prídavkov na maloletého bude potrebné zistiť odkedy sú tieto prídavky
poberané a v akej výške. Tento prídavok na dieťa bude potrebné zohľadniť pri určovaní vyživovacej
povinnosti otca s prihliadnutím aj na to, do akej miery sú potreby maloletého hradené z dávok
štátnej sociálnej podpory. Pri určovaní zameškaného výživného bude úlohou okresného súdu zistiť,

v akej výške otec uhradil ku dňu rozhodovania výživné. Zisťované skutočnosti bude posudzovať aj
v kontexte s námietkami a argumentáciou produkovanom otcom v jeho podaniach v rámci odvolacieho
konania. Pri svojom postupe vzhľadom na potenciálnu zmenu situácie maloletého dieťaťa v súvislosti
so zmenou pomerov týkajúcou sa styku s otcom aplikujúc dôsledne vyšetrovaciu zásadu stanovenú v
§ 35 CMP, posúdi výšku vyživovacej povinnosti otca dieťaťa, pričom v odôvodnení uvedie, na základe

akých osvedčených skutočností a na základe akých dôkazov dospel k svojim záverom. Po objasnení
osvedčených skutočností v potrebnom rozsahu okresný súd opätovne vec právne posúdi v zmysle
vyššie uvedeného a vo veci nanovo rozhodne s tým, že v ďalšom konaní je viazaný pravým názorom
odvolacieho súdu (§ 391 ods. 2 CSP v nadväznosti na § 2 ods. 1 CMP).

24. V novom rozhodnutí zároveň rozhodne aj o trovách celého konania vrátane trov odvolacieho konania
(§ 396 ods. 3 CSP).

25. Toto rozhodnutie odvolacieho súdu bolo prijaté pomerom hlasov 3 (za) : 0 (proti).

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní
vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať
pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v

tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e)
rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným
postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k
porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP). Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu
odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie

odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil
od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu
ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne. Dovolanie v prípadoch
uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa §
357 písm. a/ až n/ (§ 421 ods. 1, 2 CSP).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o
peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b)
napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje
dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania

len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje
sumu podľa písmen a) a b). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je
rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1 a 2 CSP). Dovolanie nie
je prípustné proti rozsudku, ktorým sa vyslovilo, že sa manželstvo rozvádza, že je neplatné alebo že nie
je a proti uzneseniu v konaní o návrat maloletého do cudziny vo veciach neoprávneného premiestnenia

alebo zadržania (§ 76 CMP). Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423CSP). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je

podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427
ods. 1, 2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania ustanovených v § 127 ods. 1 CSP (ktorému
súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie

považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom. Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická
osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba
a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený

osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 CSP).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 CSP).