Uznesenie ,
Zrušujúce Judgement was issued on Thursday, November 27, 2024

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 9Co/21/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7222211555
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 11. 2024

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Dana Popovičová
ECLI: ECLI:SK:KSKE:2024:7222211555.1

Uznesenie

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Dany Popovičovej a členiek
senátuJUDr.AlenyMikovejaJUDr.SlávkyZborovjanovejvsporežalobcu:A.B.,nar.XX.X.XXXX,bytom
v C., D. XX, zastúpeného Advokátskou kanceláriou JUDr. Lukáš Mojsej s.r.o., so sídlom v Košiciach,
Žižkova 19, proti žalovanej: E. F., G. A. C. C. H. I. E., E. E. G. C., J. X, v konaní o náhradu škody
spôsobenej pri výkone verejnej moci, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Mestského súdu Košice zo dňa

6.11.2023 č.k. K2-26C/48/2022-90 takto

r o z h o d o l :

Z r u š u j e rozsudok v zamietajúcom výroku a vo výroku o trovách konania a v zrušenom rozsahu v r
a c i a vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Mestský súd Košice (ďalej len „súd prvej inštancie“) rozsudkom uvedenom v záhlaví tohto
rozhodnutia uložil žalovanej povinnosť zaplatiť žalobcovi 1.900 eur do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.

V prevyšujúcej časti žalobu zamietol. Žalovanej uložil povinnosť nahradiť žalobcovi trovy konania
v plnom rozsahu.

2. Rozhodol tak o nároku žalobcu na náhradu nemajetkovej ujmy vo výške 32.300 eur z dôvodu
nezákonného trestného stíhania, ktorý oprel o zák. č. 514/2003 Z.z.

3. Súd prvej inštancie vykonaným dokazovaním vzal za preukázané, že uznesením vyšetrovateľa K. I.
C. L. M. XX.XX.XXXX, B.: K./X-XXX-XX-XXXX, bolo žalobcovi vznesené podľa ust. § 206 ods. 1 zákona
č. 301/2005 Z. z. Trestného poriadku v znení neskorších predpisov (ďalej len ako „Trestný poriadok“)
obvinenie z účasti na trestnom čine legalizácie príjmu z trestnej činnosti formou pomoci podľa § 21
ods. 1, písm. d) k § 233 ods. 1 písm. a), ods. 2 písm. b) zákona č. 300/2005 Z. z. Trestného zákona
v znení neskorších predpisov (ďalej len ako „Trestný zákon“). Proti tomuto uzneseniu podal žalobca v

zákonnej lehote sťažnosť, ktorú príslušná prokurátorka K. I. C. N. uznesením zo dňa 12.11.2018, č.k.
XXX XXX/XX/XXXX ako nedôvodnú zamietla. Uznesením vyšetrovateľa K. C. zo dňa 16.1.2019, B.: K./
X-XXX-XX-XXXX bolo žalobcovi vznesené podľa ust. § 206 Trestného poriadku obvinenie z účasti na
trestnom čine legalizácie príjmu z trestnej činnosti formou pomoci podľa § 21 ods. 1, písm. d) k § 233
ods. 1 písm. a), ods. 2 písm. b) Trestného zákona. Proti tomuto uzneseniu podal žalobca v zákonnej
lehote sťažnosť, ktorú však príslušná prokurátorka K. I. C. N. uznesením zo dňa 11.2.2019, č.k. XXX

XXX/XX/XXXX-XX ako nedôvodnú zamietla. Žalobca dňa 8.2.2019 podal návrh v zmysle ust. § 363 a
nasl. Trestného poriadku na zrušenie právoplatných uznesení vyšetrovateľa K. C. zo dňa 14.10.2018,
B.: K./X-XXX-XX-XXXX a uznesenia K. I. C. N. zo dňa 12.11.2018, č.k. XXX XXX/XX/XXX. H. I. E.
rozhodnutím zo dňa 6.5.2019, č.k. N. I./XXXX-X návrh žalobcu ako nedôvodný odložila. Uznesením
vyšetrovateľa K. C. zo dňa 28.2.2019, B.: K./X-XXX-XX-XXXX došlo k spojeniu trestných vecí vedených
pod B.: K./X-XXX-XX-XXXX O. B.: K./X-XXX-XX-XXXX M. spoločného konania vedeného pod B.: K./

X-XXX-XX-XXXX. Uznesením vyšetrovateľa K. C. zo dňa 25.6.2019, B.: K./X-XXX-XX-XXXX došlo k
ďalšiemu spojeniu trestných vecí vedených s trestnou vecou t.č. spoluobvineného P. D., ktorého konaniesa viedlo pod B.: K./X-XXX-XX-XXXX M. spoločného konania vedeného pod B.: K./X-XXX-XX-XXXX.
Dňa 20.9.2019 pri výsluchu žalobcu v pozícii obvineného bol žalobca upovedomený, že došlo k zmene
právnej kvalifikácie skutku za ktorý bol obvinený na zločin legalizácie príjmu z trestnej činnosti formou

spolupáchateľstva podľa § 20 k § 233 ods. 1 písm. a), ods. 2 písm. b) Trestného zákona. Žalobca dňa
06.02.2020 pri záverečnom preštudovaní spisu navrhol zastaviť trestné stíhanie v zmysle ust. § 215
ods. 1 písm. c) Trestného poriadku, vzhľadom k tomu, že skutok, ktorý sa mu kládol za vinu, nespáchal.
Príslušnáprokurátorkatentonávrhnazastavenietrestnéhostíhanianepovažovalazadôvodnýažalobca
bol podaním z 28.2.2020, č.k. XXX XXX/XX/XXXX-XX upovedomený, že naňho bola podaná obžaloba

za zločin legalizácie príjmu z trestnej činnosti formou spolupáchateľstva podľa § 20 k § 233 ods. 1 písm.
a), ods. 2 písm. b) Trestného zákona. Z dôvodov sporov o miestnu príslušnosť bola nakoniec trestná
vec, vedená voči žalobcovi pridelená na rozhodnutie zákonnému sudcovi Okresného súdu Rožňava,
ktorý rozsudkom zo dňa 13.10.2021, sp. zn. 2T/35/2020 žalobcu spod obžaloby oslobodil z dôvodu, že
skutok nie je trestným činom. Proti rozsudku príslušná prokurátorka podala odvolanie, v ktorom žiadala
napadnutý rozsudok zrušiť a vrátiť, pretože podľa názoru prokurátorky bolo dostatočne preukázané, že

všetcitrajaobžalovanísadopustilitrestnýchčinovtak,akojeuvedenévobžalobe.UznesenímKrajského
súdu v Košiciach zo dňa 29.3.2022, sp. zn. 8To/83/2021 bolo odvolanie prokurátorky zamietnuté a
žalobca bol oslobodený spod obžaloby.

4. Žalovaná k žiadosti žalobcu o predbežné prerokovanie nároku, ktorým uplatnil nárok na zaplatenie

32.300 eur titulom náhrady nemajetkovej ujmy uviedla, že tento nárok považuje za neopodstatnený.

5. Po vykonanom dokazovaní a po právnom posúdení veci v zmysle § 3, § 5 ods. 1, § 6 ods. 1, § 15
ods. 1, § 16 ods. 1, § 17 zák. č. 514/2003 Z.z., § 12 ods. 3, § 13 zák. č. 274/2017 Z.z. dospel súd prvej
inštancie k záveru, že žaloba je dôvodná čo do zaplatenia 1.900 eur, preto jej v tomto rozsahu vyhovel

a v zostávajúcej časti žalobu zamietol.

6. Na zdôvodnenie rozhodnutia uviedol, že v konaní mal za preukázanú tu skutočnosť, že uznesenie
o vznesení obvinenia vo vzťahu k žalobcovi je potrebné považovať za nezákonné, keďže rozsudkom
Okresného súdu Rožňava zo dňa 15.10.2021 sp. zn. 2T/35/2020 v spojení s uznesením Krajského súdu

v Košiciach zo dňa 29.3.2022 sp. zn. 8To/83/2021 bol žalobca spod obžaloby oslobodený z dôvodu,
že skutok kladený mu za vinu nie je trestným činom. Tým je naplnený zákonný predpoklad pre
vyvodenie zodpovednosti žalovanej za vznik nemajetkovej ujmy na strane žalobcu, ktorým je existencia
nezákonného rozhodnutia.

7. Za preukázaný mal aj ďalší predpoklad vzniku nároku žalobcu na náhradu nemajetkovej ujmy, a to
existenciu samotnej nemajetkovej ujmy spôsobenej spomínaným nezákonným rozhodnutím. Táto je
podľa názoru súdu preukázaná výpoveďou žalobcu, v ktorej uviedol, že ako bezúhonná osoba pred
vznesením obvinenia nemal problém so zákonom, dlhé roky pociťoval následky nezákonného trestného
stíhania, ktoré trvalo 3 roky a 5 mesiacov, keď bol stíhaný za to, že si „len vykonával svoju prácu

technika kontroly originality“, pričom mu hrozil 5 ročný nepodmienečný trest. Samotné trestné konanie
trvalo neúmerne dlho (podľa vyjadrení žalobcu 7 rokov), vo výpovedi uviedol, že neustále pociťoval
tlak trestného konania napriek tomu, že nič protizákonné nespáchal. Bol obvinený za skutok, ktorý
nespáchal, pritom susedia na neho pozerali ako na nejakého vraha alebo výtržníka. Počas vedenia
trestného stíhania vynaložil „kopu peňazí“, ktoré si musel požičať, keďže toľko nemal. Musel zmeniť

zamestnanie, keď to pôvodné už robiť nechcel, aby nemusel čakať, či sa niečo nestane. Po opustení
zamestnania išiel s platom dole. Čelil nielen otázkam rodiny, ale aj záujmu susedov, prečo chodí po
polícii, po súdoch. Podľa názoru súdu prvej inštancie je nepochybné, že trestné stíhanie predstavuje
citeľný zásah do práv žalobcu na osobnú česť, ľudskú dôstojnosť, zásah bol dostatočne intenzívny a mal
pre žalobcu nepriaznivé dôsledky, predovšetkým čo sa týka jeho postavenia v rodine a v spoločnosti.

Žalobca preukázal spôsobilosť narušenia súkromného života, čím došlo k založeniu nároku na náhradu
nemajetkovej ujmy z dôvodu spôsobenej ujmy a následkov, so zohľadnením osoby žalobcu, ktorý bol
pred začatím trestného stíhania osobou bezúhonnou. Trestné stíhanie podľa názoru súdu prvej inštancie
predstavuje vážny zásah do osobnej slobody jednotlivca a vyvoláva aj ďalšie negatívne dopady na
osobný život a životný osud. Zasahuje nielen do súkromia jednotlivca, jeho cti a dobrej povesti, čím

je spôsobilé obmedziť a porušiť aj jeho právo na rešpektovanie a ochranu súkromného a rodinného
života, dôstojnosti, osobnej cti a dobrej povesti tak, ako zaručuje Ústava SR v článku 19 ods. 1, 2.
Nakoľko sa trestné stíhanie ukázalo ako nedôvodné, niet pochýb o tom, že bolo spôsobilé vyvolať vedľavzniku materiálnej škody aj vznik nemateriálnej ujmy na strane žalobcu vo sfére súkromného života
a spoločenského uplatnenia.

8. Súd prvej inštancie mal preukázaný aj posledný predpoklad naplnenia zodpovednosti žalovanej
za vzniknutú nemajetkovú ujmu, ktorým je príčinná súvislosť medzi nezákonným trestným stíhaním
a nemajetkovou ujmou. Žalobcovi vznikla nemajetková ujma na základe namietaného rozhodnutia
a v jeho priamej príčinnej súvislosti. Táto ujma mu spôsobila dlhoročný diskomfort v súkromnej, ale
aj v pracovnej sfére, je priamym následkom konkrétneho nezákonného rozhodnutia, bez ktorého by

k nemajetkovej ujme nedošlo. Trestným stíhaním v dĺžke 3 rokov a 5 mesiacov (od 14.10.2018 do
29.3.2022) sa zasiahlo do duševného komfortu žalobcu, významne ovplyvnilo jeho predchádzajúci život
a prostredie, v ktorom žil a pracoval.

9. K argumentu žalovanej strany, že vnímanie trestného stíhania je vysoko individuálne súd prvej
inštancie uviedol, že nemožno spochybňovať nepriaznivé následky rozhodnutia o vznesení obvinenia

na žalobcu tým, že by nenáležite preukázal a neuniesol dôkazné bremeno o vzniku nemajetkovej ujmy.
Súd si uvedomuje, že pocity, ktoré musí zažívať neoprávnene obvinená osoba sú nepredstaviteľné.
Aj keď žalovaná nepovažovala tvrdenia žalobcu o neustálom pociťovaní tlaku trestného konania za
preukázané, jeho tvrdenia o pohľadoch okolia a vnímaní okolím ako kriminálnika, mal za preukázané.
Osoba žalobcu nebola patologickým kriminálnikom, naopak išlo o osobu bezúhonnú, ktorá v minulosti

nečelila žiadnemu podozreniu zo spáchania protiprávneho skutku a ani taký skutok nespáchala. Je preto
pravdepodobné, že žalobca musel čeliť skúmavým pohľadom okolia a rôznym podozreniam.

10. Pokiaľ ide o závažnosť vzniknutej nemajetkovej ujmy, túto súd posudzoval so zreteľom na intenzitu,
rozsah a na jej ohlas, ako aj na dĺžku jej trvania tak, aby bola naplnená požiadavka primeranosti

zadosťučinenia. Trestné stíhanie trvalo 3 roky a 5 mesiacov, nepochybne predstavovalo zásah do
subjektívnych práv predtým bezúhonného človeka, preto len samotné konštatovanie porušenia práva
žalobcu na odstránenie následkov neúmerne trvajúceho zásahu voči jeho osobe sa nejaví byť
postačujúce. Preto ustálil, že je daný nárok aj na priznanie primeranej náhrady nemajetkovej ujmy
v peniazoch.

11. Vychádzajúc z názoru Európskeho súdu pre ľudské práva ohľadom náhrady nemajetkovej ujmy,
ktorá musí byť rozumne primeraná utrpenej ujme na povesti, po zohľadnení niektorých jeho rozhodnutí
a tiež, že výška náhrady musí zohľadňovať výšku náhrady priznávanú vnútroštátnymi súdmi v iných
prípadoch týkajúcich sa poškodenia dobrej povesti, pričom náhrada za porušovanie iných osobnostných

práv by nemala bez existencie závažných a dostatočných dôvodov prevyšovať max. výšku náhrady
priznávanú za telesné zranenia alebo násilné trestné činy a vychádzajúc z ust. § 17 ods. 4 zák. č.
514/2003Z.z.,ktorýlimitujevýškunemajetkovejujmyna25násobokminimálnejmzdyplatnejzaobdobie
kalendárneho roka, v ktorom došlo k spáchaniu trestného činu ustálil, že v danom prípade je na mieste
poskytnúť žalobcovi náhradu nemajetkovej ujmy vo výške 1.900 eur (5 x 380 eur). V tomto smere

zohľadnil námietku žalovanej strany, že k činu došlo v roku 2015, kedy minimálna mzda predstavovala
380 eur (nar. vlády č. 279/2015 Z.z.) a nie 646 eur, čo je minimálna mzda, z ktorej vychádzal žalobca.
Vychádzal preto z toho, že nemajetková ujma v danom prípade nesmie prekročiť sumu 9.500 eur. Pokiaľ
žalobca v tomto smere poukazoval na ust. § 13 zák. č. 274/2017 Z.z., podľa ktorého celková suma
odškodnenia nesmie presiahnuť 50 násobok minimálnej mzdy uviedol, že žalobca žiadne mimoriadne

okolnosti nepreukázal. V danom prípade mal za preukázané, že na strane žalobcu vznikla nemajetková
ujma v spoločenskom, pracovnom, rodinnom živote, že utrpela dobrá povesť žalobcu, že trestné stíhanie
malo nepriaznivý dôsledok na jeho psychickú, životnú a rodinnú pohodu. Z dôvodu tlaku spôsobeného
trestným stíhaním sa žalobca rozhodol ukončiť pracovný pomer v práci, kde dosahoval vyšší príjem
a odišiel na horšie platené miesto, pričom celková doba diskomfortu trvala 3 roky a 5 mesiacov. Tiež

vychádzalztoho,žežalobcovibolonavrhovanéuloženiepodmienečnéhotrestuodňatiaslobodyaneboli
voči nemu vykonávané úkony zasahujúce do jeho ľudských práv (väzba, domová prehliadka, použitie
informačno-technických prostriedkov a pod.).

12. Ustálil tak, že za primeranú považuje peňažnú náhradu nemajetkovej ujmy vo výške 1.900 eur,

s prihliadnutím na okolnosti konkrétneho prípadu. Preto žalobe v tejto časti vyhovel a v zostávajúcej
časti žalobu zamietol.13.Otrováchkonaniarozhodolvzmysle§255ods.1C.s.p.aúspešnémužalobcovipriznalplnúnáhradu
trov konania voči neúspešnej žalovanej.

14. Proti tomuto rozsudku, a to proti jeho zamietajúcemu výroku a výroku o trovách konania v zákonnej
lehote podal odvolanie žalobca z dôvodov podľa § 365 ods. 1 písm. f/ a h/ C.s.p. a odvolaciemu
súdu navrhol, aby rozsudok v napadnutej časti zmenil tak, že mu prizná nárok v plnom uplatnenom
rozsahu, uplatnil aj náhradu trov prvoinštančného a odvolacieho konania. V dôvodoch odvolania vytkol
súdu prvej inštancie, že priznaná náhrada nemajetkovej ujmy je neprimerane nízka. V napadnutom

rozsudku súd prvej inštancie ustálil, že nezákonné trestné stíhanie žalobcu začalo v roku 2018, avšak
pokiaľ ide o výšku priznania nemajetkovej ujmy, vychádzal z výšky minimálnej mzdy za rok 2015.
Nezákonné rozhodnutie o vznesení obvinenia bolo pritom vydané v roku 2018, preto mal súd pri určení
výšky nemajetkovej ujmy vychádzať z minimálnej mzdy za rok 2018. Súd sa bez riadneho zdôvodnenia
rozhodnutia stotožnil s názorom žalovanej strany, ktorá navrhla vychádzať z výšky minimálnej mzdy
v roku 2015. Takáto argumentácia je nepreskúmateľná a vzájomne si odporujúca. Maximálna hranica

nemajetkovej ujmy činí 50 násobok minimálnej mzdy, a nie 10 násobok minimálnej mzdy, ako uvádzala
žalovaná. Za rok, v ktorom došlo k spáchaniu trestného činu je potrebné považovať rok, v ktorom
došlo k vydaniu nezákonného rozhodnutia. Priznanú výšku nemajetkovej ujmy žalobca považuje za
neprimerane nízku aj vzhľadom k prístupu žalovanej strany k trestnému stíhaniu, ktorá ho stíhala
len „na základe presvedčenia“, keď od počiatku trestné stíhanie trpelo dôkaznou núdzou a žalovaná

trvala na trestnom stíhaní až dokým odvolací súd nezamietol odvolanie prokuratúry napriek tomu, že
žalobca opakovane podával sťažnosti, ako aj návrhy na zastavenie trestného stíhania. Žalovaná sa
pritom do dnešného dňa žalobcovi neospravedlnila za nezákonné trestné stíhanie a naopak neuznáva
nárok žalobcu a navrhovala žalobu zamietnuť. Vzhľadom na tento postoj žalovanej strany, ktorá stíhala
nevinného človeka a ani sa nedokáže ospravedlniť, súd by mal nemajetkovú ujmu priznať minimálne

vo výške 10 násobku minimálnej mzdy. Súd nezobral do úvahy, že žalobca na základe nezákonného
trestného stíhania zmenil zamestnanie, teda nepracuje ako technik kontroly originality, nakoľko strach,
aby nebol zase nezákonne trestne stíhaný ho doviedol k vykonávaniu inej práce.

15. Žalovaná vo vyjadrení k odvolaniu navrhla potvrdiť rozsudok v napadnutom rozsahu ako vecne

správny. Zotrvala na svojom názore, že v súvislosti s aplikáciou ust. § 12 ods. 3 zák. č. 274/2017 Z.z.
treba vychádzať z obdobia, v ktorom došlo k spáchaniu trestného činu. V danom prípade boli skutky,
pre ktoré bolo vedené trestné stíhanie spáchané v roku 2015. Nestotožnila sa s názorom žalobcu
o priznaní 10 násobku minimálnej mzdy. Odškodnenie ujmy osôb, ktoré sa stali obeťami trestných
činov obchodovania s ľuďmi, znásilnenia, sexuálneho násilia, sexuálneho zneužívania, týrania blízkej

osoby a zverenej osoby a nedobrovoľného zmiznutia nemožno porovnávať s osobou nezákonne trestne
stíhanou, pretože ich utrpená ujma je rozhodne výrazne vyššia (ťažšia). Pokiaľ žalobca tvrdil, že
v súvislosti s trestným stíhaním zmenil zamestnanie, v konaní neuniesol dôkazné bremeno, že tomu
tak bolo v dôsledku nezákonného trestného stíhania. Tvrdenia žalobcu o zmene zamestnania ostali
v rovine subjektívnych, ďalšími dôkazmi neverifikovaných tvrdení aj v kontexte rozhodnutia Okresného

úradu Košice zo dňa 19.5.2023, z ktorého vyplynulo, že žalobcovi nebolo zrušené osvedčenie technika
kontroly originality.

16. Žalobca v replike k vyjadreniu žalovanej zotrval na svojej odvolacej argumentácii.

17. Žalovaná v duplike k vyjadreniu žalobcu zotrvala na svojej doterajšej argumentácii.

18. Krajský súd v Košiciach ako súd odvolací prejednal odvolanie žalobcu bez nariadenia pojednávania
v zmysle ust. § 385 ods. 1 zák. č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „C.s.p“) v rozsahu
danom ust. § 379 a § 380 C.s.p. z hľadísk uplatnených odvolacích dôvodov a dospel k záveru, že

odvolanie žalobcu voči rozsudku v napadnutom zamietajúcom výroku a súvisiacom výroku o trovách
konania je dôvodné.

19. Súd prvej inštancie sa napadnutým rozhodnutím dopustil procesnej vady konania, keď v dôsledku
nedostatočného (nepreskúmateľného) odôvodnenia rozhodnutia došlo k porušeniu práva strán sporu

na spravodlivý proces.

20. Odôvodnenie rozhodnutia je obsahovou náležitosťou písomného vyhotovenia rozhodnutia, ktoré
má stručne, jasne, výstižne a presvedčivo uviesť, čoho a z akých dôvodov sa žalobca domáhal, akosa vyjadril žalovaný a vysvetliť, ktoré skutočnosti považoval za (ne)preukázané, z ktorých dôkazov
(ne)vychádzal, akými úvahami sa pri hodnotení dôkazov riadil a ako vec správne posúdil (§ 220 ods.
2 C.s.p.).

21. Súd je povinný sformulovať odôvodnenie rozhodnutia spôsobom, ktorý zodpovedá základným
pravidlám logického a jasného vyjadrovania. V odôvodnení rozhodnutia sa musí vyporiadať so všetkými
rozhodujúcimi skutočnosťami, tvrdeniami a obranou strán sporu, jeho myšlienkový postup musí byť
dostatočne vysvetlený, nielen s poukazom na výsledky vykonaného dokazovania a zistené rozhodujúce

skutočnosti, ale tiež s poukazom na prijaté právne závery. Účelom odôvodnenia rozsudku je vysvetliť
postup súdu a dôvody jeho rozhodnutia. Súd v odôvodnení rozhodnutia musí tiež uviesť, ako sa
vyporiadalstvrdeniamiadôkazmipredloženýmižalujúcoustranou,aletiežajsobranoužalovanejstrany.
Požiadavka, aby rozhodnutie bolo riadne odôvodnené patrí medzi základné atribúty spravodlivého
procesu. Jej účelom je medzi iným zabezpečiť transparentnosť, legitimitu a kontrolovateľnosť súdneho
rozhodnutia. Nedostatočné odôvodnenie rozhodnutia spôsobuje jeho nepreskúmateľnosť.

22. Odvolací súd je v danej veci toho názoru, že odvolaním napadnuté rozhodnutie zákonom stanovené
náležitosti odôvodnenia rozsudku nemá.

23. V danej veci súd prvej inštancie priznal žalobcovi z dôvodu nezákonného rozhodnutia vydaného

orgánom verejnej moci v zmysle zák. č. 514/2003 Z.z. peňažnú náhradu nemajetkovej ujmy vo výške
1.900 eur, ktorú považoval za primeranú.

24. Žalobca v odvolaní považuje výšku priznanej nemajetkovej ujmy v sume 1.900 eur za neprimerane
nízku.

25. Po oboznámení sa s obsahom napadnutého rozhodnutia odvolací súd dospel k záveru, že
v odôvodnení rozhodnutia absentuje úvaha súdu prvej inštancie, ako sa vyporiadal s argumentáciou
žalobcu, pokiaľ požadovanú výšku primeraného finančného zadosťučinenia oprel aj o ten dôvod,
že zmenil zamestnanie z technika kontroly originality pre obavy, aby v budúcnosti opätovne nečelil

nezákonnému trestnému stíhaniu. Vykonával síce inú prácu, avšak jeho príjem sa znížil. Súd prvej
inštancie aj napriek tomu, že v odôvodnení rozhodnutia argumentáciu žalobcu v tomto smere uviedol,
žiadnym spôsobom sa nevyjadril, či táto skutočnosť, žalobcom v priebehu konania tvrdená, má nejaký
vplyv na priznanú výšku finančného zadosťučinenia.

26. Súdu prvej inštancie je potrebné tiež vytknúť, že aj keď správne v bode 22 odôvodnenia rozsudku
poukázal na to, že výška náhrady musí zohľadňovať aj výšku náhrad priznávanú vnútroštátnymi
súdmi v iných prípadoch týkajúcich sa peňažnej náhrady za nemajetkovú ujmu, žiadnym spôsobom sa
nevyjadril v tom smere, či pri určení primeranej náhrady nemajetkovej ujmy vychádzal aj z rozhodovacej
línie ohľadne primeranosti konkrétnej výšky nemajetkovej ujmy, vyplývajúcej z rozhodovacej praxe

dovolacieho súdu, ale aj vo vzťahu k rozhodnutiam súdov nižšej inštancie.

27. Za opodstatnenú považuje odvolací súd odvolaciu námietku žalobcu, ktorý vytkol súdu prvej
inštancie, že pri ustálení výšky primeranej náhrady nesprávne aplikoval ust. § 17 ods. 4 zák. č.
514/2003 Z.z., ktorý limituje výšku nemajetkovej ujmy tak, že táto nemôže byť vyššia ako výška náhrady

poskytovaná osobám poškodeným násilnými trestnými činmi podľa zák. č. 274/2017 Z.z.

28. Niet pochýb o tom, že určenie maximálnej hranice náhrady nemajetkovej ujmy spôsobenej
nezákonným rozhodnutím v zmysle zák. č. 274/2017 Z.z. musí byť posúdené tak, aby priznaná
náhrada nebola vyššia ako náhrada za ujmu, ktorú utrpeli obete trestných činov. Toto obmedzenie

vyplýva z ust. § 13 zák. č. 274/2017 Z.z. a je určené tak, že celková suma odškodnenia nesmie
presiahnuť 50 násobok min. mzdy. Odvolací súd sa stotožňuje s argumentáciou žalobcu, ktorý tvrdí, že
v danom prípade treba vychádzať z min. mzdy platnej v roku, kedy došlo k začatiu trestného stíhania
žalobcu (rok 2018), teda v roku, kedy žalobca začal čeliť nezákonnému trestnému stíhaniu. Dovolací
súd v tejto súvislosti opakovane v niekoľkých svojich rozhodnutiach (3Cdo/19/2018, 7Cdo/100/2017,

4Cdo/171/2005, 6Cdo/37/2012, 6MCdo/15/2012, 3Cdo/19/2018, 7Cdo/100/2017, 6Cdo/38/2019 a iné)
uviedol, že povinnosťou všeobecného súdu je určiť primeranú výšku náhrady spôsobenej nezákonným
rozhodnutím po zohľadnení iných právnych predpisov Slovenského právneho poriadku upravujúcich
odškodnenie za nemajetkovú ujmu. Tento prístup nepopiera princíp úplného odškodnenia, keďženevylučuje vo výnimočných prípadoch priznať vyššiu náhradu nemajetkovej ujmy (ako max. stanovenú)
za predpokladu riadneho odôvodnenia zvýšenej závažnosti zásahu do práva poškodeného v dôsledku
nezákonného rozhodnutia. V súvislosti s aplikáciou § 12 zák. č. 274/2017 Z.z. sa súd musí zaoberať

aj otázkami, v čom je nemajetková ujma žalobcu v jeho spoločenskom, pracovnom, rodinnom živote
spôsobená nezákonným rozhodnutím väčšia v porovnaní so smrteľným následkom trestného činu,
resp. s morálnou škodou spôsobenou trestným činom znásilnenia, sexuálneho násilia alebo sexuálneho
zneužívania. Súd prvej inštancie sa týmito otázkami nezaoberal.

29. Z týchto dôvodov odvolací súd v súlade s § 389 ods. 1 písm. b/ C.s.p. zrušil rozsudok v napadnutom
zamietajúcom výroku a v súvisiacom výroku o trovách konania a v tomto rozsahu vrátil vec súdu prvej
inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

30. V ďalšom konaní bude úlohou súdu prvej inštancie opätovne posúdiť nárok žalobcu na priznanie
peňažnej náhrady nemajetkovej ujmy nad rozsah 1.900 eur, pričom sa bude riadiť kritériami určenými

odvolacím súdom v tomto rozhodnutí a rozhodnutie odôvodní tak, aby bolo preskúmateľné a aby
zodpovedalo požiadavkám kladeným na odôvodnenie rozhodnutia vyplývajúcim z ust. § 220 ods. 2
C.s.p.

31. Súd prvej inštancie rozhodne aj o trovách tohto odvolacieho konania (§ 396 ods. 3 C.s.p.).

32. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie n i e j e prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,

b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo

f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 C.s.p.).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej

otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 C.s.p.).

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 C.s.p.).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;

na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1,2 C.s.p.).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 C.s.p.).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je

podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427
ods. 1,2 C.s.p.).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.).

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je

a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa

predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 C.s.p.).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie

dovolania (§ 430 C.s.p.).