Rozsudok – Ostatné ,
Potvrdené Judgement was issued on Tuesday, February 25, 2025

Súd: Mestský súd Bratislava IV
Spisová značka: 16C/35/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6124208955
Dátum vydania rozhodnutia: 25. 02. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Michal Kubiš

ECLI: ECLI:SK:MSBA4:2025:6124208955.5

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Mestský súd Bratislava IV sudcom JUDr. Michalom Kubišom v spore žalobcu: Náhradné vozidlo, s.r.o.,

so sídlom Tolstého 1201/20, 010 01 Žilina, IČO: 50 496 166, zastúpený ADVOKÁTI Müller § Dikoš, s.r.o.,
advokátskou kanceláriou so sídlom Tolstého 1201/20, 010 01 Žilina, IČO: 36 864 455, proti žalovanému:
KOOPERATIVA poisťovňa, a.s. Vienna Insurance Group, so sídlom Štefanovičova 4, 816 23 Bratislava,
IČO: 00 585 441, o zaplatenie 215,61 eura s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

I. Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi sumu 215,61 eura spolu s úrokmi z omeškania vo výške
9,5 % ročne zo sumy 215,61 eura od 27.11.2023 do zaplatenia, a to do troch dní od právoplatnosti tohto
rozsudku.

II. Žalobca má voči žalovanému nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa žalobou domáhal od žalovaného zaplatenia sumy 215,61 eura s príslušenstvom
z titulu náhrady škody. Na odôvodnenie žaloby uviedol, že dňa 19.10.2022 došlo v Košiciach k
dopravnej nehode, pri ktorej bola spôsobená škoda na motorovom vozidle, ktorého držiteľom v čase
dopravnej nehody bol Patrik Dávid, nar. 27.04.2003, bytom Čkalovova 592/18, 040 17 Košice (ďalej
len „poškodený“), pričom k vzniku škody došlo prevádzkou motorového vozidla povinne zmluvne
poisteného u žalovaného. Poukázal na to, že poškodený nechal poškodené motorové vozidlo za účelom

vykonania jeho opravy odviezť do autoservisu, na čo bezprostredne nadväzovalo uzavretie Zmluvy o
nájme dopravného prostriedku č. 1339/2023 zo dňa 17.10.2023, na základe ktorej prenajal žalobca
poškodenému náhradné motorové vozidlo s tým, že nájom náhradného vozidla trval od 17.10.2023 do
26.10.2023 po dobu zotrvania poškodeného vozidla v autoservise, až do ukončenia opravy a doručenia
krycieho listu poisťovňou, po ktorú nemohol poškodený s motorovým vozidlom nijakým spôsobom
pre vznik škody na ňom disponovať. Uviedol tiež, že po dobu trvania nájmu nemal poškodený k
dispozícii iné motorové vozidlo a nájom náhradného motorového vozidla bol pre neho nevyhnutný.

Ďalej uviedol, že po ukončení doby trvania nájmu náhradného vozidla vystavil poškodenému faktúru č.
13862023 splatnú dňa 09.11.2023 na sumu 530,04 eura s DPH za 10 dní, t.j. dobu užívania náhradného
vozidla, pričom vo fakturovanej sume bol zahrnutý aj jednorazový poplatok za pristavenie a prevzatie
náhradnéhovozidla.Uviedol,žefakturovanásumapredstavovalanákladynanájomnáhradnéhovozidla,
za ktorých náhradu nesie zodpovednosť poistenec žalovaného. Poukázal na to, že poškodený odplatne
postúpilsvojubudúcupohľadávkuvočižalovanémutitulomjehonárokunanáhraduúčelnevynaložených
nákladov na nájom náhradného vozidla na žalobcu, pričom započítaním pohľadávky poškodeného na

zaplatenie odplaty za postúpenie pohľadávky s pohľadávkou žalobcu voči poškodenému vyplývajúcou
z vyššie uvedenej faktúry v zmysle bodu 5. Zmluvy o postúpení pohľadávky zo dňa 26.10.2023 vznikla
voči žalovanému pohľadávka vo výške 530,04 eura s DPH, ktorej postúpenie poškodený oznámil
žalovanému. Uviedol tiež, že žalovaného vyzval na náhradu nákladov účelne vynaložených na nájomnáhradného vozidla, avšak žalovaný mu dňa 13.10.2023 poskytol poistné plnenie vo výške 314,43 eura,
keď postupoval v rozpore so svojimi zákonnými povinnosťami a poistné plnenie krátil nedôvodne a na
základe svojvoľných výpočtov. Uviedol, že vzhľadom k tomu, že žalovaný mu neposkytol poistné plnenie

v rozsahu zodpovedajúcom jeho pohľadávke titulom náhrady škody vo forme účelne vynaložených
nákladov na náhradné vozidlo používané poškodeným po dobu nemožnosti užívania poškodeného
motorového vozidla v dôsledku škodovej udalosti zapríčinenej poistencom žalovaného, je aktívne vecne
legitimovaný na podanie žaloby o zaplatenie dlžnej sumy predstavujúcej rozdiel medzi nákladmi na
nájom náhradného vozidla vyplývajúcimi z vyššie uvedenej faktúry a poskytnutým poistným plnením zo

strany žalovaného. Mal tiež za to, že žalovaný sa dostal do omeškania s poskytnutím poistného plnenia,
ktoré bol povinný poskytnúť najneskôr do 25.11.2023 podľa ust. § 11 ods. 7 zákona o PZP, pričom
žalovaný skončil šetrenie poistnej udalosti dňa 10.11.2023 podľa oznámenia o poskytnutí poistného
plnenia.

2. Žalovaný v odpore proti platobnému rozkazu vydanému Okresným súdom Banská Bystrica

v upomínacom konaní pod sp. zn. 38Up/63/2024 dňa 19.01.2024 poukázal okrem iného na to, že
za primeranú dennú sadzbu prenájmu za náhradné vozidlo, vzhľadom na typ zapožičaného vozidla
považuje sadzbu 31,20 eura, pričom uplatnená denná sadzba prenájmu takéhoto vozidla u žalobcu
vo výške 50 eur je podľa neho neprimeraná. V tejto súvislosti predložil cenníky viacerých „požičovní“
automobilov. Uviedol, že v zmysle jeho Oznámenia o poistnom plnení zo dňa 10.11.2023 nebolo

poškodenému priznané ani poistné plnenie vo výške 21,72 eura z titulu zníženia o opotrebenie rozdielu
technických hodnôt pred najazdením km TH1 a po najazdení 585 km TH2, ako ani poistné plnenie vo
výške 5,85 eura z titulu zníženia 0,01 EUR/za 1 km. Poukázal na ust. § 442 ods. 1 zákona č. 40/1964
Zb. Občianskeho zákonníka, ako aj na rozsudok Krajského súdu v Bratislave zo dňa 20.04.2021, sp. zn.
14Co/35/2018, v ktorom Krajský súd v Bratislave okrem iného aj konštatoval, že ,,Odvolací súd uvádza,

že podľa ustálenej praxe škoda predstavuje ujmu, ktorá nastala v majetkovej sfére poškodeného. a je
objektívne vyjadriteľná v peniazoch. Skutočná škoda na veci je tak majetkovou ujmou, ktorá znamená
zmenšenie majetkového stavu poškodeného oproti stavu pred škodnou udalosťou a ktorá predstavuje
majetkové hodnoty, ktoré je treba vynaložiť na uvedenie veci do predchádzajúceho stavu. U škody
vzniknutej na veci použitej a čiastočne opotrebovanej treba vychádzať z nákladov účelne vynaložených

na opravu poškodenej veci. Výšku peňažnej náhrady treba odvodzovať od nákladov na uvedenie veci
do predchádzajúceho stavu, ktoré je potrebné objektívne zistiť nezávisle na iných so škodnou udalosťou
nesúvisiacich okolnostiach, ako je osobné pričinenie sa poškodeného na odstraňovaní poškodenia
a miera, do akej za ne platí.“ V zmysle vyššie uvedeného mal za to, že ako poisťovateľ je povinný
uhradiť poškodenému resp. jeho právnemu nástupcovi len skutočnú škodu, ktorá spočíva v majetkových

hodnotách (peniazoch), ktoré je potrebné vynaložiť na opravu poškodeného vozidla, a preto bolo v tomto
prípade potrebné zohľadniť aj regulárne odpočítané opotrebenie, t.j. zníženie o opotrebenie rozdielu
technických hodnôt pred najazdením km TH 1 a po najazdení 585 km TH2 a zníženie 0,01 EUR/ za 1
km. Napokon mal za to, že žalobca v tomto prípade nemá nárok na úroky z omeškania zo žalovanej
istiny, nakoľko považuje samotný nárok uplatňovaný žalobcom na zaplatenie istiny vo výške 215,61

eura za nedôvodný a neuznáva ho v celom rozsahu, t.j. v tomto prípade žalobca ako právny nástupca
poškodeného nemá nárok na poistné plnenie v pomernej časti rovnajúcej sa sume 215,61 eura.

3. Žalobca vo vyjadrení k odporu uviedol, že ak sa žalovaný odvoláva na obvyklé ceny prenájmu
obdobných motorových vozidiel v danom mieste a čase, účelovo skúmal vzorku trhu s čo najnižšou

výškou denného nájomného, ktorá by svedčila jeho tvrdeniam. Mal za to, že prieskum trhu
prostredníctvom internetu nemožno považovať v celom rozsahu za relevantné východisko pri určovaní
účelnej ceny za prenájom náhradného vozidla, nakoľko z cenníkov autopožičovní nie je zrejmé, čo
všetko je zahrnuté v uvádzanej cene a či je uvádzaná cena finálna. Uviedol, že výška denného nájmu
sa odvíja okrem iného aj od výbavy, konkrétneho modelu a značky motorového vozidla, s prihliadnutím

na typ a kategóriu poškodeného motorového vozidla, preto bola výška denného nájomného vozidla
v danom prípade stanovená na sumu 50 eur s DPH. Predložil pritom prehľad cien denného nájmu
porovnateľných vozidiel v regióne Košice, podľa ktorého Autopožičovňa Specialy poskytuje prenájom
porovnateľnéhomotorovéhovozidlaSeatIbizavsume50eursDPH,rovnakozcenovejponukyzportálu
iRent.sk vyplýva sadzba denného nájomného za motorové vozidlo Peugeot 207 v sume 55,93 eura

s DPH. Vzhľadom na uvedené mal za to, že ním účtovaná výška denného nájomného v sume 50
eura s DPH je cenou primeranou, obvyklou, a teda uplatnený nárok žalobcu nijako neprekračuje výšku
obvyklej ceny prenájmu obdobných vozidiel v danom mieste a čase za porovnateľné osobné motorové
vozidlo.. Poukázal na to, že z judikatúry vyplýva, že poškodený nemá nijakú právnu povinnosť, nazáklade ktorej by mal po dopravnej nehode hľadať najlacnejšiu požičovňu alebo podrobne skúmať a
porovnávať iné poistné podmienky, ktorými sa riadi požičiavanie automobilov u jednotlivých poisťovní.
Uviedol, že skutočnou škodou je nájomné za prenajaté porovnateľné motorové vozidlo, nie aritmetický

priemer, resp. individuálne výpočty poisťovní o možnej (predpokladanej) výške nájomného v náhodne
vybranom okruhu požičovní prostredníctvom internetu (rozsudok Okresného súdu Bratislava I zo dňa
06.06.2017, sp. zn. 27Cb/39/2012, rozhodnutie Krajského súdu v Bratislave zo dňa 05.05.2015, sp. zn.
2Cob/134/2014). Ďalej uviedol, že z oznámenia o poistnom plnení takisto vyplýva, že žalovaný krátil
poistné plnenie z titulu technických hodnôt vo výške 21,72 eura a vo výške 5,85 eura z titulu zníženia

o 0,01 EUR/1 km, čo považoval za nedôvodný postup žalovaného. Mal za to, že náhrada nákladov
spojených s nájmom motorového vozidla je súčasťou skutočnej škody, ktorá vznikla v príčinnej súvislosti
s dopravnou nehodou ako škodovou udalosťou. Uviedol, že súčasťou skutočnej škody sú taktiež náklady
spojené s odstraňovaním resp. zmiernením škodových dôsledkov na strane poškodeného a pokiaľ
ide o príčinnú súvislosť, skutočná škoda bola spôsobená porušením pravidiel cestnej premávky, čím
došlo k poškodeniu vozidla jeho právneho predchodcu s tým, že keby nedošlo k porušeniu pravidiel

cestnej premávky, nedošlo by k nehode, a teda by nebolo nutné prenajať náhradné vozidlo a vynaložiť
náklady s tým spojené. V tomto smere poukázal na závery vyplývajúce z rozsudku Krajského súdu
Žilina zo dňa 22.11.2017, sp. zn. 13Cob/110/2017 a z rozsudku NS SR sp. zn. 2Obdo/48/2012 z
28.3.2013, podľa ktorých: „V konečnom dôsledku poškodenie vozidla dopravnou nehodou a následne
vykonanáopravapripoužitínovýchnáhradnýchdielovvozidlonezhodnocuje,pretožekaždoudopravnou

nehodou, ktorou je vozidlo poškodené, sa vo všeobecnosti jeho technická hodnota znižuje. Správanie
žalobcu ako poškodeného len viedlo k tomu, aby sa obnovil stav vozidla, ktorý tu bol pred škodovou
udalosťou /dopravnou nehodou/ a k vynaloženiu nákladov na vykonanú opravu bol žalobca nútený
dopravnou nehodou. Žalobcovi musí byť kompenzovaná ujma, ktorá mu vznikla z titulu dopravnej
nehody za súčasného stavu, že žalovaný a ani vedľajší účastník na strane žalovaného nepreukázali,

že by sa žalobca bezdôvodne obohatil, t.j. že by na opravu vozidla boli použité nové diely, ktoré
nesmerovali k obnoveniu prevádzky- schopnosti vozidla, resp. že by nové diely s opravou poškodeného
vozidla nesúviseli. Uplatnenie „amortizácie“ by bolo porušením zásady neminem leadere - nikoho
nepoškodzovať. Účelom zákonnej úpravy je taký postup, aby sa poškodenému jeho právo na náhradu
škody v plnej miere kompenzovalo, čo je aj v zhode so spravodlivým výkladom zákona. Opačný prístup k

prejednávanej sporovej veci, ktorý by nezohľadnil vykompenzovanie škody v celom rozsahu v dôsledku
vynaložených nákladov žalobcom na opravu poškodeného vozidla, aby sa toto dostalo do stavu pred
poškodením, by bol aj v rozpore s judikatúrou Ústavného súdu Slovenskej republiky, ktorá kladie dôraz
pri rozhodovaní všeobecných súdov na princíp riadneho a spravodlivého procesu v zmysle Článku
46 Ústavy SR a Článku 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd.“ Ohľadom

uplatneného nároku na zaplatenie úrokov z omeškania poukázal na uznesenie Najvyššieho súdu SR
sp. zn. 3Obdo/27/2021 zo dňa 23.02.2022 alebo Uznesenie sp. zn. 1Cdo/225/2021 zo dňa 27.04.2022.

4. Žalovaný v následnom vyjadrení namietol aktívnu vecnú legitimáciu žalobcu. Poukázal na to,
že žalobca argumentuje tým, že započítaním pohľadávky poškodeného na zaplatenie odplaty za

postúpenie pohľadávky s pohľadávkou žalobcu voči poškodenému vyplývajúcou z faktúry za prenájom
č.13862023zodňa26.10.2023(ďalejajako„faktúrazaprenájom“)vzmyslebodu5.Zmluvyopostúpení
pohľadávky zo dňa 26.10.2023 (ďalej aj ako „zmluva o postúpení“) mala voči žalovanému vzniknúť
pohľadávka v celkovej výške 1530,12 eura s DPH, ktorej postúpenie poškodený oznámil žalovanému.
Žalovaný mal za to, že spôsob zániku záväzku „započítaním“ nemožno stotožňovať so spôsobom

zániku záväzku „splnením“, a samotnú dohodu o započítaní obsiahnutú v bode 5. zmluvy o postúpení
pohľadávky nemožno považovať za dohodu o spôsobe úhrady faktúry za nájom č. 13862023 zo dňa
26.10.2023 poškodeným, či za dohodu o spôsobe úhrady odplaty za postúpenie pohľadávky žalobcom,
ale možno ju považovať len za dohodu o zániku záväzku na zaplatenie faktúry za nájom č. 13862023 zo
dňa 26.10.2023 a zániku záväzku na úhradu za postúpenie pohľadávky iným spôsobom ako splnením

(obdobný názor zaujal v skutkovo odlišnej veci napr. aj Najvyšší súd Slovenskej republiky v jeho
rozhodnutí zo dňa 23.08.2023, sp. zn. 4Obdo/30/2022). Dôvodil, že v opačnom prípade by sa samotný
inštitút „započítania“ stal nadbytočným resp. obsolentným a stal by sa tak v zásade aj nerozlíšiteľným
od zániku záväzku „splnením“ podľa ust. § 559 a nasl. Občianskeho zákonníka. Uviedol, že nakoľko
záväzok poškodeného voči žalobcovi vyplývajúci z faktúry č. 13862023 zo dňa 26.10.2023 mal zaniknúť

na základe započítania, t.j. iným spôsobom ako splnením resp. reálnym poskytnutím finančných
prostriedkov zo strany poškodeného, tak na strane poškodeného nemôže ani existovať žiadna škoda
v podobe nákladov vynaložených na prenájom náhradného vozidla. Poukázal pritom na rozhodnutie
Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 19.08.2023, sp. zn. 5 MObdo 5/2012. Argumentoval,že nakoľko záväzok poškodeného na úhradu nákladov za prenájom náhradného vozidla vyplývajúci z
faktúry za nájom č. 13862023 zo dňa 26.10.2023 mal zaniknúť na základe vzájomného započítania v
zmysle bodu 5. zmluvy o postúpení, tak nemohlo dôjsť ani k postúpeniu jeho zákonnej pohľadávky na

úhradu nákladov za prenájom náhradného vozidla voči žalovanému, nakoľko v dôsledku zániku záväzku
poškodeného vyplývajúceho z faktúry za nájom č. 13862023 zo dňa 26.10.2023 už nemožno hovoriť
ani o existencii žiadnej ujmy na strane poškodeného v súvislosti s nákladmi za prenájom náhradného
vozidla a oprávnenia poškodeného domáhať sa týchto nákladov voči žalovanému v zmysle ust. § 4
ods. 2 písm. b) a ust. § 15 ods. 1 zákona č. 381/2001 o povinnom zmluvnom poistení. Mal za to, že

takéto plnenie v podobe postúpenia zákonnej pohľadávky na úhradu nákladov za prenájom náhradného
vozidla voči žalovanému sa v prípade, ak skutočne došlo medzi žalobcom a poškodeným k platnému
započítaniu daných pohľadávok, účinnosťou započítania stalo v zmysle ust. § 37 ods. 2 Občianskeho
zákonníka nemožným. V súvislosti s rozlišovaním medzi spôsobom zániku záväzkov „započítaním“ a
spôsobom zániku záväzkov „splnením“ ďalej podporne poukázal napr. aj na rozhodnutie Najvyššieho
súduČeskejrepublikyzodňa08.12.2021,sp.zn.28Cdo2829/2021-470aodbornúliteratúru(Fekete.1..

Občiansky zákonník 1. Veľký komentár, Bratislava: Eurokódex 2011, s. 1273). Uviedol, že možno taktiež
uvažovať aj nad tým, že ani samotné pohľadávky neboli v zmysle príslušných ustanovení Občianskeho
zákonníka spôsobilé na započítanie, t.j. že ani vôbec nedošlo k platnému započítaniu pohľadávok.
Poukázal na to, že aby vôbec mohli nastať samotné účinky započítania, musia byť pohľadávky, ktoré sa
majú započítavať, okrem iného v čase kedy má dôjsť k započítaniu aj splatné. Mal za to, že Občiansky

zákonník neumožňuje ani dohodou započítať pohľadávky v prípade, ak v čase vykonania započítacieho
úkonu ani jedna z pohľadávok nie je splatná. Poukázal na to, že pohľadávka žalobcu na úhradu
nákladov za prenájom náhradného vozidla voči žalobcovi (zrejme myslené voči poškodenému – pozn.
súdu) vyplývajúca z faktúry za nájom č. 13862023 zo dňa 26.10.2023 v čase, kedy medzi žalobcom
a poškodeným malo dôjsť k vykonaniu započítacieho úkonu ešte nebola splatná, nakoľko táto faktúra

za nájom č. 13862023 zo dňa 26.10.2023 nadobudla splatnosť až dňa 09.11.2023. V súvislosti s dobou
splatnosti pohľadávky poškodeného na odplatu za postúpenie pohľadávky poukázal na to, že právnym
dôvodom vzniku tejto pohľadávky bola samotná zmluva o postúpení, pričom táto zmluva o postúpení
žiadnym spôsobom neupravuje dobu splatnosti tejto pohľadávky poškodeného na odplatu za postúpenie
pohľadávky (resp. neupravuje kedy má byť táto pohľadávka splatná), a taktiež dobu splatnosti tejto

pohľadávkypoškodenéhovočižalobcovineupravujeanižiadnyosobitnýpredpis.Uviedol,žeajvprípade
ak by poškodený už v deň uzatvorenia zmluvy o postúpení žalobcu výslovne vyzval na úhradu jeho
pohľadávky na odplatu za postúpenie, tak táto pohľadávka poškodeného na odplatu za postúpenie
pohľadávky mohla byť zmysle ust. § 563 Občianskeho zákonníka splatná najskôr nasledujúceho dňa, t.j.
27.10.2023. Podporne poukázal na rozhodnutie Najvyššieho súdu Českej republiky zo dňa 19.04.2017,

sp. zn. 20 Cdo 429/2017. Mal za to, že pohľadávka žalobcu na úhradu faktúry za nájom č. 13862023
zo dňa 26.10.2023 a pohľadávka poškodeného na úhradu odplaty za postúpenie pohľadávky v čase
vykonania započítacieho právneho úkonu vo forme dohody neboli spôsobilé na započítanie, nakoľko
neboli splatné, a teda nemohlo dôjsť ani k platnému započítaniu týchto pohľadávok.

5. Súd pri rozhodovaní vychádzal z nasledovného skutkového stavu:

5.1. Dňa 19.10.2022 došlo v Košiciach k dopravnej nehode, pri ktorej bola spôsobená škoda na
motorovom vozidle, ktorého držiteľom v čase dopravnej nehody bol Patrik Dávid, nar. 27.04.2003, bytom
Čkalovova 592/18, 040 17 Košice (poškodený), pričom k vzniku škody došlo prevádzkou motorového

vozidlapovinnezmluvnepoistenéhoužalovaného.PoškodenýnechalpoškodenémotorovévozidloSeat
Leon ST, EČ: KE025OC za účelom vykonania jeho opravy opraviť v autoservise, na čo bezprostredne
nadväzovalo uzavretie Zmluvy o nájme dopravného prostriedku č. 1339/2023 zo dňa 17.10.2023, na
základe ktorej žalobca prenajal poškodenému náhradné motorové vozidlo Nissan Micra s tým, že
nájom náhradného vozidla trval od 17.10.2023 do 26.10.2023 po dobu zotrvania poškodeného vozidla v

autoservise,aždoukončeniaopravyadoručeniakrycieholistužalovaným,pričompodobutrvanianájmu
nemal poškodený k dispozícii iné motorové vozidlo a nájom náhradného motorového vozidla bol pre
neho nevyhnutný. Po ukončení doby trvania nájmu náhradného vozidla vystavil žalobca poškodenému
faktúru č. 13862023 zo dňa 09.11.2023 splatnú dňa 09.11.2023 na sumu 530,04 eura s DPH za 10
dní užívania náhradného vozidla, pričom vo fakturovanej sume bol zahrnutý aj jednorazový poplatok

za pristavenie a prevzatie náhradného vozidla 30 eur s DPH. Zmluvou o postúpení pohľadávky zo dňa
26.10.2023 poškodený postúpil svoju pohľadávku voči žalovanému titulom nároku na náhradu účelne
vynaložených nákladov na nájom náhradného vozidla na žalobcu, pričom zároveň došlo k započítaniu
pohľadávky poškodeného na zaplatenie odplaty za postúpenie pohľadávky s pohľadávkou žalobcu vočipoškodenému vyplývajúcou z faktúry za nájom náhradného motorového vozidla č. 13862023 s tým,
že postúpenie pohľadávky poškodený oznámil žalovanému listom zo dňa 26.10.2023. Listom zo dňa
26.10.2023 si žalobca uplatnil u žalovaného náhradu škody za nájom náhradného vozidla v sume 530,04

eura s DPH. Listom zo dňa 10.11.2023 žalovaný oznámil žalobcovi, že dňa 10.11.2023 ukončil šetrenie
poistnej udalosti, pričom mu priznal sumu 3134,43 eura za 10 dní zapožičania náhradného vozidla s tým,
že priznal cenu denného prenájmu vo výške 31,20 eura/deň s DPH, čo považoval za primeranú cena
pre danú kategóriu zapožičaného vozidla v danom regióne. Ďalej znížil uplatnenú sumu o „opotrebenie
rozdiel technických hodnôt pred najazdením km TH1 a po najazdení 585 km TH2“ (21,72 eura), ako

aj o „0,01€/ za 1 km“ (5,85 eura). Uvedená suma 314,43 eura bola zaúčtovaná na účte žalobcu dňa
13.11.2023.

5.2. Uvedený skutkový stav nebol medzi stranami sporný, navyše vyplýva aj z predložených listinných
dôkazov (zmluva o nájme č. 1339/2023 zo dňa 17.10.2023, protokol o prenájme náhradného vozidla
č. 1339/2023, čestné prehlásenie poškodeného zo dňa 26.10.2023, potvrdenie o odovzdaní a prevzatí

motorového vozidla z autoservisu zo dňa 26.10.2023, faktúra č. 13862023, zmluva o postúpení
pohľadávky zo dňa 26.10.2023, oznámenie o postúpení pohľadávky zo dňa 26.10.2023, uplatnenie
náhrady škody z postúpenej pohľadávky zo dňa 26.10.2023, oznámenie o poistnom plnení zo dňa
10.11.2023, výpis z účtu žalobcu, faktúra za opravu č. 230701027).

5.3. Z internetového cenníka RAI CAR RENTAL (č.l. 22 spisu) súd zistil, že cena denného prenájmu
motorového vozidla Nissan Micra 1.0 IG ACENTA na obdobie 2-3 dni predstavovala sumu 29 eur, 4-10
dní 26 eur, 11-17 dní 24 eur, 18-24 dní 22 eur, 25-29 dní 18 eur.

5.4. Z internetového cenníka SA-CARS (č.l. 22 spisu) súd zistil, že cena denného prenájmu motorového

vozidla Škoda Fabia IV a Škoda Fabia Combi na obdobie 1 deň predstavovala sumu 30,60 eura, 2-3 dni
29,10 eura, 4-7 dní 27,90 eura, 8-14 dní 27 eur, 15-21 dní 25,50 eura, 22-30 dní 24,60 eura.

5.5. Z internetového cenníka EAST cars (č.l. 23 spisu) súd zistil, že cena denného prenájmu motorového
vozidla Škoda Scala 1,0 TSI na obdobie 2-3 dni predstavovala sumu 36 eur, 4-11 dní 31 eur, 12-21 dní

27 eur, 22-29 dní 24 eur.

5.6. Z internetového cenníka Autopožičovňa Specialy (č.l. 32-34 spisu) spisu súd zistil, že cena denného
prenájmu motorového vozidla Škoda Fabia III Hatchback a Seat Ibiza, na obdobie 1 deň predstavovala
sumu 50 eur s DPH, 2-7 dní 35 eur s DPH, 8-14 dní 30 eur s DPH, 15-30 dní 27 eur s DPH, 31 a viac

dní 25 eur s DPH.

5.7. Z internetového cenníka iRent (č.l. 35 spisu) súd zistil, že cena denného prenájmu motorového
vozidla Peugeot 207 na obdobie od 17.10.2023 do 17.10.2023 za 1 deň v okrese Košice predstavovala
sumu 55,93 eura s DPH.

6. Po právnej stránke súd vec posúdil nasledovne:

6.1. Podľa § 427 ods. 1 zákona č. 40/1964 Zb. Občianky zákonník (ďalej len „O.z.“) fyzické a právnické
osoby vykonávajúce dopravu zodpovedajú za škodu vyvolanú osobitnou povahou tejto prevádzky.

6.2. Podľa § 427 ods. 2 O.z. rovnako zodpovedá aj iný prevádzateľ motorového vozidla, motorového
plavidla, ako aj prevádzateľ lietadla.

6.3. Podľa § 429 O.z. prevádzateľ zodpovedá ako za škodu spôsobenú na zdraví a veciach, tak za

škodu spôsobenú odcudzením alebo stratou vecí, ak stratila fyzická osoba pri poškodení možnosť ich
opatrovať.

6.4. Podľa § 442 ods. 1 O.z. uhrádza sa skutočná škoda a to, čo poškodenému ušlo (ušlý zisk).

6.5. Podľa § 663 O.z. nájomnou zmluvou prenajímateľ prenecháva za odplatu nájomcovi vec, aby ju
dočasne (v dojednanej dobe) užíval alebo z nej bral aj úžitky.6.6. Podľa § 671 ods. 1 O.z. nájomca je povinný platiť nájomné podľa zmluvy, inak nájomné obvyklé v
čase uzavretia zmluvy s prihliadnutím na hodnotu prenajatej veci a spôsob jej užívania.

6.7. Podľa § 4 ods. 1 zákona č. 381/2001 Z.z. o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu
spôsobenú prevádzkou motorového vozidla a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon
č.381/2001Z.z.“) poisteniezodpovednostisavzťahujenakaždého,ktozodpovedázaškoduspôsobenú
prevádzkou motorového vozidla uvedeného v poistnej zmluve.

6.8. Podľa § 4 ods. 2 písm. b) zákona č. 381/2001 Z.z. poistený má z poistenia zodpovednosti právo, aby
poisťovateľ za neho nahradil poškodenému uplatnené preukázané nároky na náhradu škody vzniknutej
poškodením, zničením, odcudzením alebo stratou veci.

6.9. Podľa § 4 ods. 4 zákona č. 381/2001 Z.z. poistený má právo, aby poisťovateľ za neho poskytol
poškodenému poistné plnenie v rozsahu podľa odseku 2, ak ku škodovej udalosti, pri ktorej táto škoda

vznikla a za ktorú poistený zodpovedá, došlo v čase trvania poistenia zodpovednosti, ak tento zákon
neustanovuje inak.

6.10. Podľa § 15 ods. 1 zákona č. 381/2001 Z.z. náhradu škody uhrádza poisťovateľ poškodenému.
Poškodený je oprávnený uplatniť svoj nárok na náhradu škody priamo proti poisťovateľovi a je povinný

tento nárok preukázať.

6.11. Podľa § 11 ods. 7 zákona č. 381/2001 Z.z. poisťovateľ je povinný poskytnúť poistné plnenie do 15
dníposkončeníprešetrovaniapotrebnéhonazistenierozsahupovinnostipoisťovateľaposkytnúťpoistné
plnenie alebo po doručení právoplatného rozhodnutia súdu o výške náhrady škody poisťovateľovi, ak z

tohto rozhodnutia nevyplýva iná lehota na poskytnutie poistného plnenia.

6.12. Podľa § 524 ods. 1 O.z. veriteľ môže svoju pohľadávku aj bez súhlasu dlžníka postúpiť písomnou
zmluvou inému.

6.13. Podľa § 524 ods. 2 O.z. s postúpenou pohľadávkou prechádza aj jej príslušenstvo a všetky práva
s ňou spojené.

6.14. Podľa § 517 ods. 1 prvá veta O.z. dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní.

6.15. Podľa § 517 ods. 2 O.z. ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať
od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z
omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.

6.16. Podľa § 3 nariadenia č. 87/1995 Z.z. výška úrokov z omeškania je o päť percentuálnych bodov

vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s
plnením peňažného dlhu.

7. Z predložených listinných dôkazov, ako aj skutočností, ktoré neboli medzi stranami sporné, mal súd za
preukázané, že dňa 19.10.2023 došlo v Košiciach k dopravnej nehode, pri ktorej bola spôsobená škoda

na motorovom vozidle, ktorého držiteľom v čase dopravnej nehody bol Patrik Dávid, nar. 27.04.2003,
bytom Čkalovova 592/18, 040 17 Košice (poškodený), pričom k vzniku škody došlo prevádzkou
motorového vozidla povinne zmluvne poisteného u žalovaného. Tým bola s poukazom na § 427
ods. 1, 2 O.z. v spojení s § 4 ods. 1, 2 písm. b), ods. 4, § 15 ods. 1 zákona č. 381/2001 Z.z.
daná zodpovednosť a zároveň pasívna vecná legitimácia žalovaného v konaní. Poškodený nechal

poškodené motorové vozidlo Seat Leon ST, EČ: KE025OC za účelom vykonania jeho opravy opraviť
v autoservise, na čo bezprostredne nadväzovalo uzavretie Zmluvy o nájme dopravného prostriedku č.
1339/2023 zo dňa 17.10.2023, na základe ktorej žalobca prenajal poškodenému náhradné motorové
vozidlo Nissan Micra s tým, že nájom náhradného vozidla trval od 17.10.2023 do 26.10.2023 po
dobu zotrvania poškodeného vozidla v autoservise, až do ukončenia opravy a doručenia krycieho listu

žalovaným, pričom po dobu trvania nájmu nemal poškodený k dispozícii iné motorové vozidlo a nájom
náhradného motorového vozidla bol pre neho nevyhnutný. Faktúrou č. 13862023 zo dňa 26.10.2023
splatnoudňa09.11.2023žalobcafakturovalpoškodenémuzaprenájomnáhradnéhomotorovéhovozidla
sumu 530,04 eura s DPH za 10 dní užívania náhradného vozidla, pričom vo fakturovanej sume bolzahrnutý aj jednorazový poplatok za pristavenie a prevzatie náhradného vozidla 30 eur s DPH. Zmluvou
o postúpení pohľadávky zo dňa 26.10.2023 poškodený postúpil svoju pohľadávku voči žalovanému
titulom nároku na náhradu účelne vynaložených nákladov na nájom náhradného vozidla na žalobcu,

pričom zároveň došlo k započítaniu pohľadávky poškodeného na zaplatenie odplaty za postúpenie
pohľadávky s pohľadávkou žalobcu voči poškodenému vyplývajúcou z faktúry za nájom náhradného
motorového vozidla č. 13862023 s tým, že postúpenie pohľadávky poškodený oznámil žalovanému
listom zo dňa 26.10.2023. Tým bola s poukazom na § 15 ods. 1 zákona č. 381/2001 Z.z. v spojení s §
524 ods. 1, 2 O.z. daná aktívna vecná legitimácia žalobcu v konaní. Žalovaný listom zo dňa 10.11.2023

oznámil žalobcovi, že dňa 10.11.2023 ukončil šetrenie poistnej udalosti, pričom mu priznal sumu 314,43
eura za 10 dní zapožičania náhradného vozidla s tým, že priznal cenu denného prenájmu vo výške 31,20
eur/deň s DPH, čo považoval za primeranú cenu pre danú kategóriu zapožičaného vozidla v danom
regióne, a ďalej znížil uplatnenú sumu o „opotrebenie rozdiel technických hodnôt pred najazdením km
TH1 a po najazdení 585 km TH2“ (21,72 eura), ako aj o „0,01€/ za 1 km“ (5,85 eura).

8. Zodpovednosť žalovaného za škodu spočívajúcu v danom prípade v nákladoch na nájom náhradného
motorovéhovozidlanebolavkonanísporná,keďnapokonžalovanývedomýsitejtosvojejzodpovednosti
už čiastočne žalobcovi z tohto titulu aj plnil (vyplatením sumy 314,43 eura). Okrem toho súd v tejto
súvislosti poukazuje na judikatúrne závery súdov v tejto oblasti, podľa ktorých skutočnú škodu,
spočívajúcu v nákladoch na nájom náhradného vozidla, ktorá prevyšuje náklady na prevádzku vlastného

vozidla, je zodpovedný subjekt povinný nahradiť v rozsahu, v akom náklady boli vynaložené nutne a
účelne na vypožičanie (nájom) náhradnej veci, zodpovedajúcej parametrom pôvodnej veci, z užívania
ktorej bol poškodený vylúčený po určitú dobu. Rozsah náhrady, ku ktorej je zodpovedná osoba povinná,
je obmedzený hľadiskom účelnosti (porov. rozsudok Najvyššieho súdu Českej republiky sp. zn. 1 Cz
86/90 zo dňa 30.11.1992, publikovaný v Sbírce soudních rozhodnutí a stanovisek pod č. 7, ročník 1992,

ďalej napr. rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 3 MCdo 3/2015 zo dňa 28.06.2016,
rozsudok Najvyššieho súdu Českej republiky sp. zn. 25 Cdo 3911/2007 zo dňa 30.03.2010, rozsudok
Najvyššieho súdu Českej republiky sp. zn. 25 Cdo 2703/2006 zo dňa 16.10.2008).

9.Vkonaníbolamedzistranamispornávýškaškody,t.j.čicena,zaktorúsipoškodenýprenajalnáhradné

motorové vozidlo (50 eur za deň s DPH), zodpovedá obvyklej cene nájmu obdobného motorového
vozidla v danom mieste a čase, a tiež, či žalovaný dôvodne krátil vyplatenú sumu o opotrebenie
vypočítané ako rozdiel technických hodnôt pred najazdením km TH1 a po najazdení 585 km TH2 (21,72
eura), ako aj o 0,01€/ za 1 km (5,85 eura).

10. Žalovaný považoval za primeranú cenu za jeden deň nájmu sumu 31,20 eura s DPH, pričom
poukazoval na ním predložené internetové cenníky RAI CAR RENTAL, SA-CARS a EAST cars.
V tejto súvislosti súd poukazuje na to, že žalovaný nepreukázal, za akých konkrétnych podmienok
bolo možné konkrétne vozidlá z uvedených internetových cenníkov prenajať, resp. že podmienky, za
ktorých si prenajal náhradné motorové vozidlo poškodený, boli rovnaké (resp. aspoň porovnateľné)

s tými, za ktorých prenajímajú vozidlá spoločnosti, ktorých internetové cenníky predložil žalovaný. Je
pritom všeobecne známou skutočnosťou (a súdu je táto skutočnosť známa aj z jeho rozhodovacej
činnosti v obdobných sporoch), že podmienky prenájmu motorových vozidiel sa medzi jednotlivými
spoločnosťami môžu podstatne odlišovať, v dôsledku čoho sa potom podstatne odlišuje aj cena za
prenájom motorových vozidiel (aj tej istej kategórie resp. triedy). Z predložených cenníkov pritom nie

je ani zrejmé, z akého dátumu tieto cenníky sú a či uvedené ceny nájmu sú s DPH alebo bez DPH.
Rovnako možno poukázať na to, že cena prenájmu podľa predložených cenníkov je závislá od dĺžky
prenájmu, ktorú v prípade bežného prenájmu motorového vozidla za bežných okolností nájomca vie
uviesť vopred (na ako dlho si chce vozidlo prenajať), avšak v posudzovanom prípade žalobca fakturoval
skutočnú dobu nájmu motorového vozidla, kedy bola cena nájmu za každý deň rovnaká ako za prvý deň

nájmu, keďže poškodený ani žalobca nevedeli vopred stanoviť dĺžku nájmu, ktorá je závislá od dĺžky
trvania opravy poškodeného vozidla (ktorú nevie ani jeden z nich ovplyvniť, a je teda od nich nezávislá).
V tejto súvislosti súd nepovažoval za dôvodnú argumentáciu žalovaného na pojednávaní konanom dňa
25.02.2025,žežalobcaapoškodenýsivnájomnejzmluvemohlidohodnúť,žedennásadzbanájomného
sa bude spravovať dĺžkou nájmu, keďže cenová politika žalobcu ako spoločnosti podnikajúcej v tejto

oblasti, tak ako akéhokoľvek iného podnikateľského subjektu, je v podmienkach slobodnej súťaže vecou
jeho obchodnej stratégie, do ktorej nemôže nikto (ani žalovaný) zasahovať a ktorá sa preto nemôže
prispôsobovať predstavám žalovaného o tom, čo je podľa jeho názoru ešte prípustné (primerané) a čo
už nie.11. Hoci žalobcu v konaní nezaťažovalo dôkazné bremeno preukázania obvyklosti cien nájmu
obdobných motorových vozidiel (na rozdiel od žalovaného, keďže tento krátil žalobcom uplatnenú

náhradu škody z dôvodu, že cenu nájmu náhradného motorového vozidla fakturovanú poškodenému
nepovažoval za obvyklú v danom čase a mieste, ale za obvyklú cenu nájmu považoval sumu 31,20 eura
za jeden deň s DPH), žalobca na preukázanie obvyklosti ceny nájmu obdobných motorových vozidiel
rovnakej triedy, ako bolo motorové vozidlo, ktoré si poškodený prenajal, predložil cenníky Autopožičovňa
Specialy a iRent, z ktorých vyplýva, že cenu nájmu motorového vozidla prenajatého poškodeným 50

eur za jeden deň s DPH možno považovať za primeranú a pohybuje sa v pásme cenovej obvyklosti
za prenájom obdobných motorových vozidiel v danom čase a mieste. V tejto súvislosti súd poukazuje
na to, že z cenníka iRent vyplýva, že cena denného prenájmu motorového vozidla Peugeot 207 na
obdobie od 17.10.2023 do 17.10.2023 za 1 deň v okrese Košice (teda v rovnakom období a v rovnakom
regióne, ako došlo k prenajatiu náhradného motorového vozidla) predstavovala sumu 55,93 eura s DPH.
Uvedený cenník (na rozdiel od cenníkov predložených žalobcom) sa teda týkal relevantného časového

obdobia a relevantného regiónu, a preukazoval konkrétnu cenu s uvedením skutočnosti, že ide o cenu
s DPH. Navyše, súd poukazuje tiež na to, že prenajaté motorové vozidlo (Nissan Micra) bolo nižšej
kategórie ako poškodené motorové vozidlo (Seat Leon ST), teda poškodený si mohol prenajať motorové
vozidlo (mal na to právo) aj vyššej kategórie, ktorého cena nájmu by bolo nepochybne ešte vyššia
(porov. cenník Autopožičovňa Specialy, kde cena nájmu motorového vozidla Škoda Fabia III Combi /

poškodené motorové vozidlo bolo tiež Combi – pozn. súdu/ predstavovala za jeden deň sumu 60 eur
s DPH, cena nájmu motorového vozidla Škoda Octavia III Combi predstavovala na jeden deň sumu
79,20 eura s DPH). Súd poukazuje tiež na dlhodobo ustálený záver prezentovaný rozhodovacou praxou
súdov v obdobných z veciach, podľa ktorého skutočnou škodou je nájomné za prenajaté porovnateľné
osobné motorové vozidlo, a nie aritmetický priemer resp. individuálne výpočty poisťovne o možnej

(predpokladanej) výške nájomného v náhodne vybranom okruhu požičovní prostredníctvom internetu.
Neexistuje zákonná ani zmluvná povinnosť stanovená poškodenému, aby hľadal v takomto prípade
najlacnejšiu požičovňu, resp. robil preukázateľne výber medzi požičovňami podľa podmienok, ktoré
ponúkajú (porov. napr. rozsudok Okresného súdu Bratislava I sp. zn. 27Cb/39/2012 zo dňa 06.06.2013,
rozsudok Okresného súdu Bratislava I sp. zn. 29Cb/111/2019 zo dňa 14.04.2021, rozsudok Krajského

súdu v Bratislave sp. zn. 2Cob/134/2014 zo dňa 05.05.2015, rozsudok Krajského súdu v Bratislave sp.
zn. 4Cob/17/2017 zo dňa 10.05.2018, rozsudok Krajského súdu v Bratislave sp. zn. 3Cob/206/2019
zo dňa 08.07.2020, rozsudok Krajského súdu v Bratislave sp. zn. 4Cob/127/2021 zo dňa 15.06.2021,
rozsudok Krajského súdu v Bratislave sp. zn. 1Cob/4/2020 zo dňa 22.04.2021).

12. Po vyhodnotení všetkých vyššie uvedených skutočností dospel súd k záveru, že žalovanému sa
nepodarilo v konaní preukázať, že cena nájmu, za ktorú si poškodený prenajal náhradné motorové
vozidlo (50 eur za deň s DPH) nezodpovedala cene nájmu primeranej (obvyklej) za obdobné motorové
vozidlo v danom čase a mieste, resp. že obvyklá cena nájmu za obdobné motorové vozidlo v danom
čase a mieste bola iná ako tá, za ktorú si poškodený prenajal náhradné motorové vozidlo od žalobcu.

Naopak, v konaní bolo preukázané, že cenu nájmu motorového vozidla prenajatého poškodeným možno
považovať za primeranú a pohybuje sa v pásme cenovej obvyklosti za prenájom obdobných motorových
vozidiel v danom čase a mieste, resp. neprekračuje toto pásmo. O neprimerane vysokej by pritom
bolo možné uvažovať iba v prípade ceny, ktorá by výrazne vybočovala z tohto cenového pásma. Pri
určení primeranej (obvyklej) ceny nájmu motorového vozidla je navyše nevyhnutné prihliadať na všetky

osobitosti konkrétneho prípadu, a teda aj na konkrétne podmienky, za ktorých došlo k nájmu motorového
vozidla (porov. rozsudok Okresného súdu Bratislava II sp. zn. 8C/274/2013 zo dňa 26.05.2014 v spojení
srozsudkomKrajskéhosúduvBratislavesp.zn.8Co/879/2014zodňa26.04.2016,rozsudokOkresného
súdu Bratislava I č.k. 27Cb/55/2013-211 zo dňa 17.03.2015 v spojení s rozsudkom Krajského súdu
v Bratislave č.k. 2Cob/328/2015-247 zo dňa 08.11.2016). Súd podporne poukazuje tiež na to, že

z rozhodovacej činnosti mu je známe, že v rozhodovacej praxi súdov v obdobných veciach súdy
akceptovali ceny nájmu strednej triedy vozidiel vo výške 66 eur za 1 deň nájmu, pričom ju vyhodnotili ako
cenu obvyklú a primeranú (napr. rozsudok Okresného súdu Bratislava I sp. zn. 29Cb/111/2019 zo dňa
14.04.2021, rozsudok Krajského súdu v Bratislave sp. zn. 4Cob/17/2017 zo dňa 10.05.2018, rozsudok
Krajského súdu v Bratislave sp. zn. 3Cob/206/2019 zo dňa 08.07.2020, rozsudok Krajského súdu v

Bratislave sp. zn. 4Cob/127/2021 zo dňa 15.06.2023). Je pritom všeobecne známou skutočnosťou,
že ceny tovarov a služieb (a v tomto segmente trhu zvlášť) sa v priebehu času iba zvyšujú (prípadne
výnimočne stagnujú), rozhodne však neklesajú. Súd zastáva tiež názor, že pokiaľ existuje ponuka
prenájmu motorových vozidiel aj za iných podmienok (prijateľnejších pre poškodeného), nie je možnéod poškodeného, ktorý pre neočakávanosť situácie, do ktorej sa dostal v dôsledku dopravnej nehody
(ktorú navyše nezavinil) a nevie vopred presne určiť dobu nájmu (keďže nevie presne, ako dlho bude
trvať oprava jeho vlastného – poškodeného motorového vozidla) požadovať, aby sa pri rozhodovaní

o nájme náhradného motorového vozidla riadil iba jediným kritériom, a to cenou (navyše najnižšou).
V tejto súvislosti súd poukazuje na rozsudok Krajského súdu v Bratislave sp. zn. 4Cob/17/2017
zo dňa 10.05.2018, v ktorom uviedol (keď akceptoval cenu nájmu 66 eur/deň) cit.: „Nemožno od
poškodeného, ktorý nijako neprispel ku škodovej udalosti, následkom ktorej by bol bez zabezpečenia
náhradného vozidla po dobu opravy neprimerane obmedzený na zabezpečení svojich každodenných

potrieb, požadovať, aby robil rešerš ceny nájmu vozidiel v rôznych autopožičovniach, ktoré skúmanie by
si vyžadovalo dlhší čas, čo by išlo opäť na úkor uspokojovania potrieb žalobcu. Odvolací súd sa stotožnil
s argumentáciou žalobcu, že nemožno od neho požadovať, aby sa riadil iba jediným kritériom, a to
najnižšou cenou. (...) Neexistuje zákonná ani zmluvná povinnosť stanovená poškodenému, aby hľadal
v prípade vzniku škody najlacnejšiu požičovňu. Odvolací zdôrazňuje, že škodová udalosť je okolnosťou,
ktorá poškodeného v súvislosti s rozhodnutím prenajať si náhradné vozidlo núti prijať aj ponuky, ktoré nie

sú najlacnejším riešením, nakoľko na takúto okolnosť poškodený nie je pripravený. Preto, ak žalovaný
argumentuje tým, že cena prenájmu, na ktorej sa dohodla poškodená s prenajímateľom nezohľadňuje
bežné ceny prenájmu za obvyklých podmienok, odvolací súd dodáva, že v tejto situácii nemožno hovoriť
o bežných podmienkach, pri ktorých má záujemca o prenájom vozidla možnosť vopred dostatočne
prehodnotiť svoje možnosti, ponuky na trhu, ako aj vytvoriť si prípadnú finančnú rezervu na zloženie

depozitu. Tiež treba podotknúť, že od poškodeného nie je možné spravodlivo požadovať, aby pri svojom
rozhodovaní nezohľadňoval podmienky nájmu a pri nájme sa riadil iba jediným kritériom, a to najnižšou
cenou. (...) Odvolací súd má za to, že ak žalovaný neakceptoval výšku nájomného dohodnutého medzi
poškodenou a prenajímateľom, bolo jeho procesnou zodpovednosťou preukázať, že poškodená mohla
vozidlo prenajať za sumu nižšiu, avšak nielen s poukazom na orientačné ceny prenájmu na internete, ale

v nadväznosti na podmienky, za ktorých si poškodená bola nútená v dôsledku škodovej udalosti vozidlo
prenajať, a teda okrem iného aj s ohľadom na to, že nemohla zložiť depozit a nevedela vopred presne
určiť dobu, po ktorú bude vozidlo užívať, nakoľko výšku prenájmu formujú aj iné faktory ako len typ
auta a počet dní prenájmu.“ V uvedenom rozsudku sa krajský súd relevantne vysporiadal s obdobnými
námietkami k cene nájmu náhradného motorového vozidla aké prezentoval žalovaný aj v posudzovanej

veci, preto súd, stotožňujúc sa s odôvodnením rozsudku krajského súdu, v podrobnostiach na neho
odkazuje, keď nemá dôvod sa od neho v základných argumentačných bodoch v čomkoľvek odchyľovať
a musel by len opakovať rovnaké argumenty. K uvedeným myšlienkam sa pritom prihlásil Krajský súd
v Bratislave aj v rozsudkoch sp. zn. 3Cob/206/2019 zo dňa 08.07.2020, sp. zn. 4Cob/127/2021 zo dňa
15.06.2023, sp. zn. 1Cob/4/2020 zo dňa 22.04.2021. Rovnako možno v tejto súvislosti poukázať aj

na závery Krajského súdu v Bratislave prezentované k obvyklosti ceny nájmu v rozsudkoch sp. zn.
3Cob/269/2015 zo dňa 04.05.2016, sp. zn. 2Cob/145/2016 zo dňa 07.03.2017, sp. zn. 3Cob/27/2019 zo
dňa22.05.2019,sp.zn.1Cob/229/2016zodňa01.03.2018,sp.zn.1Cob/43/2021zodňa23.02.2023,sp.
zn. 7Co/126/2017 zo dňa 26.08.2020, sp. zn. 9Co/211/2018 zo dňa 25.04.2019, sp. zn. 4Cob/74/2022
zo dňa 25.01.2024. Súd aj v vzhľadom na početnosť a argumentačnú presvedčivosť považuje vyššie

uvedené rozhodnutia za ustálenú rozhodovaciu prax tohto súdu v sporných otázkach nastolených
žalovaným, preto (ako aj v záujme zachovania princípu právnej istoty) z nich vychádzal pri svojom
rozhodovaní.

13.Čosatýkažalovanýmkrátenejsumyvyplatenéhopoistnéhoplneniavoznámeníopoistnomplnenízo

dňa 10.11.2023 označenej ako „opotrebenie rozdiel technických hodnôt pred najazdením km TH1 a po
najazdení 585 km TH2“ vo výške 21,72 eura a „zníženie 0,01€/ za 1 km“ vo výške 5,86 eura, žalovaný
k danému uviedol iba toľko, že poisťovateľ je povinný uhradiť poškodenému resp. jeho právnemu
nástupcovi len skutočnú škodu, ktorá spočíva v majetkových hodnotách (peniazoch), ktoré je potrebné
vynaložiť na opravu poškodeného vozidla, a preto bolo v tomto prípade potrebné zohľadniť aj regulárne

odpočítané opotrebenie, t.j. zníženie o opotrebenie rozdielu technických hodnôt pred najazdením km
TH 1 a po najazdení 585 km TH2 a zníženie 0,01 EUR/ za 1 km. K tomu súd uvádza, že žalovaný nijako
nepreukázal,nazákladečohodospelkpredmetnémuvýpočtu,pričomtakýtospôsobvýpočtuuvedených
nákladov nestanovuje žiadny právny predpis. Rozdiel medzi technickými hodnotami motorového vozidla
pred a po poškodení pritom nepredstavuje (už zo svojej podstaty) úsporu nákladov, ktoré by poškodený

vynaložil na prevádzku vlastného motorového vozidla, a ktoré „ušetrí“ tým, že počas nájmu náhradného
motorovéhovozidlanepoužívavlastnémotorovévozidlo.Motorovévozidlostrácanahodnotebezohľadu
na to, či ho poškodený používa alebo nie. Navyše motorové vozidlo poškodené pri dopravnej nehode
má samo o sebe vždy nižšiu hodnotu ako nepoškodené motorové vozidlo rovnakého veku (porov.nález Ústavného súdu Českej republiky sp. zn. II. ÚS 2221/2007). Súd v tejto súvislosti poukazuje
tiež na rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 2 Obdo 48/2012 zo dňa 28.03.2013,
v ktorom najvyšší súd uviedol cit.: „Dovolací súd sa stotožnil s právnym názorom krajského súdu, ktorý

pri rozhodovaní veci vzal do úvahy účel a zmysel ustanovenia § 442 ods. 1 a § 443 Občianskeho
zákonníka a v zhode s okresným súdom vyložil ust. § 442 ods. 1, § 443 Občianskeho zákonníka tak, že
škoda, ktorá vznikla žalobcovi v dôsledku dopravnej nehody, vykonanej opravy poškodeného vozidla,
predstavuje hodnotu vynaložených nákladov na opravu vozidla, bez zohľadnenia amortizácie pri tých
náhradných dieloch, ktoré boli do vozidla zamontované ako nové. V konečnom dôsledku poškodenie

vozidla dopravou nehodou a následne vykonaná oprava v použití nových náhradných dielov vozidlo
nezhodnocuje, pretože každou dopravnou nehodou, ktorou je vozidlo poškodené, sa vo všeobecnosti
jeho technická hodnota znižuje. Správanie žalobcu ako poškodeného len viedlo k tomu, aby obnovil
stav vozidla, ktorý tu bol pred škodovou udalosťou (dopravnou nehodou), a k vynaloženiu nákladov na
vykonanú opravu bol žalobca donútený dopravnou nehodou. Žalobcovi musí byť kompenzovaná ujma,
ktorá mu vznikla z titulu dopravnej nehody, za súčasného stavu, že žalovaný a ani vedľajší účastník na

strane žalovaného nepreukázali, že by sa žalobca bezdôvodne obohatil, t. j., že by na opravu vozidla boli
použité nové diely, ktoré nesmerovali k obnoveniu prevádzkyschopnosti vozidla, resp. že by nové diely s
opravou poškodeného vozidla nesúviseli. Uplatnenie „amortizácie“ by bolo porušením zásady neminem
laedere – nikoho nepoškodzovať. Účelom zákona, resp. zákonných ustanovení vyššie citovaných a
súdneho konania, je taký postup, aby sa poškodenému – žalobcovi, jeho právo na náhradu škody

v plnej miere kompenzovalo, čo je v zhode aj so spravodlivým výkladom zákona. Opačný prístup k
prejednávanej sporovej veci, ktorý by nezohľadnil vykompenzovanie škody v celom rozsahu v dôsledku
vynaložených nákladov žalobcom na opravu poškodeného vozidla, aby sa toto dostalo do stavu pred
poškodením, by bol aj v rozpore s judikatúrou Ústavného súdu Slovenskej republiky, ktorá kladie dôraz
pri rozhodovaní všeobecných súdov na princíp riadneho a spravodlivého procesu v zmysle čl. 46 Ústavy

SR a s čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd.“ Súd k tomu dodáva, že
poškodený pri dopravnej nehode by pri žalovaným uvedenom spôsobe výpočtu sporných nákladov bol
„poškodený“ de facto dva krát. Pokiaľ ide o prevádzkové náklady „0,01€/ za 1 km“, takáto sadzba tiež
z ničoho nevyplýva, pričom pri určení nákladov, ktoré by poškodený vynaložil na prevádzku vlastného
motorového vozidla, nie je možné zohľadňovať akékoľvek paušalizované sadzby.

14. Napokon, žalovaný (v duplike) namietol aktívnu vecnú legitimáciu žalobcu s poukazom na
dohodnutý spôsob vysporiadania vzájomných nárokov poškodeného a žalobcu v Zmluve o postúpení
pohľadávky zo dňa 26.10.2023 (odplaty za postúpenie pohľadávky a nájomného za nájom náhradného
motorového vozidla), z ktorého po rozsiahlej argumentácii k potrebe rozlišovania spôsobu zániku

záväzku „započítaním“ a spôsobu zániku záväzku „splnením“ vyvodzoval, že na strane poškodeného
nemôže existovať žiadna škoda v podobe nákladov vynaložených na prenájom náhradného vozidla,
resp. že je daná nemožnosť plnenia v zmysle § 37 ods. 2 O.z., ako aj, že neboli splnené podmienky
započítania v zmysle § 580 O.z. v podobe existencie splatných vzájomných pohľadávok.

15. K uvedenému súd poukazuje predovšetkým na to, že s rovnakými námietkami žalovaného ohľadne
nedostatku aktívnej vecnej legitimácie založenými na rovnakom základe sa súdy už vysporiadali
vmnožstváchrozhodnutívobdobnýchveciach(rovnakéhožalovaného),pričomichkonštantnepovažujú
za nedôvodné (porov. napr. rozsudky Krajského súdu v Žiline sp. zn. 10Co/104/2019 zo dňa 30.05.2019,
sp. zn. 14Cob/166/2019 zo dňa 30.01.2020, sp. zn. 10Co/104/2020 zo dňa 30.09.2020, sp. zn.

10Co/242/2019 zo dňa 21.11.2019, sp. zn. 11Co/203/2019 zo dňa 24.09.2019, rozsudky Krajského
súdu v Trenčíne sp. zn. 27Co/14/2020 zo dňa 28.04.2020, sp. zn. 4Co/10/2020 zo dňa 11.03.2020,
sp. zn. 5Co/3/2021 zo dňa 05.05.2021, sp. zn. 27Co/40/2019 zo dňa 18.02.2020, rozsudok Krajského
súdu v Bratislave sp. zn. 3Cob/151/2019 zo dňa 29.04.2020, a množstvo ďalších). V súlade s nimi
možno konštatovať, že spôsob vysporiadania (vyrovnania) odplaty za postúpenie pohľadávky, ktorý

poškodený a žalobca zvolili v Zmluve o postúpení pohľadávky zo dňa 26.10.2023, nemal za následok
neplatnosť tejto zmluvy, a tým nedostatok aktívnej vecnej legitimácie žalobcu v konaní. Predmetom
postúpenia v danom prípade bola pohľadávka poškodeného voči žalovanému – právo na náhradu škody
voči žalovanému, ktoré mu vzniklo ako následok dopravnej nehody spôsobenej prevádzkou motorového
vozidla povinne zmluvne poisteného pre tento prípad u žalovaného. Postupovaná pohľadávka je

v zmluve riadne špecifikovaná (bod 1. zmluvy) a nie je z postúpenia zákonom vylúčená (§ 525 O.z.).
To, že si zmluvné strany v bode 5. Zmluvy o postúpení pohľadávky zo dňa 26.10.2023 dohodli, že
odplata za postúpenie tejto pohľadávky (pohľadávka poškodeného) sa započítava s nárokom žalobcu
na zaplatenie nájomného za nájom prenajatého motorového vozidla (pohľadávka žalobcu), nespôsobilozánik pohľadávky poškodeného voči žalovanému - práva na náhradu škody voči žalovanému.
Zmyslom a účelom inštitútu započítania vzájomných pohľadávok je umožniť subjektom práva dosiahnuť
vysporiadanie (zákon používa dokonca pojem vyrovnanie - § 581 ods. 3 O.z.) vzájomných pohľadávok

bez potreby dvojitého faktického plnenia v záujme uľahčiť im tak vzájomný právny styk ako reakciu na
potrebykaždodennéhoreálnehoživota,vktoromsubjektyprávaprichádzajúdonajrozmanitejšíchforiem
právnych vzťahov. Bolo by celkom nelogické a v rozpore s uvedeným účelom, keby súd formalistickým
výkladom práva (akého sa žalovaný v tomto prípade de facto domáhal) trval na tom, že iba v prípade,
ak by poškodený pri postúpení pohľadávky najprv fakticky uhradil pohľadávku žalobcu (z faktúry za

prenájom náhradného vozidla) a v nadväznosti na to bezprostredne žalobca fakticky uhradil pohľadávku
poškodeného (odplatu za postúpenie pohľadávky), t.j. dovedené do dôsledkov by poškodený zaplatil
žalobcovi peniaze, ktoré (doslova tie isté bankovky a mince) by hneď na to žalovaný použil na
zaplatenie poškodenému, a iba v tomto prípade by postúpenie pohľadávky bolo v súlade so zákonom
(a predstavou žalovaného). Ak zmluvné strany (poškodený a žalobca) namiesto tohto nelogického
a realite bežného života nezodpovedajúceho postupu zvolili inštitút započítania, ktorým si takýmto

spôsobomvysporiadali(vyrovnali)vzájomnépohľadávky,nemôžetomaťzanásledokneplatnosťZmluvy
o postúpení pohľadávky zo dňa 26.10.2023, a tým nedostatok aktívnej vecnej legitimácie žalobcu v
konaní. Žalovaný tiež nesprávne stotožňoval vznik ujmy v majetkovej sfére poškodeného iba a jedine
s reálnou (faktickou) úhradou faktúry za prenájom náhradného vozidla zo strany poškodeného (t.j.
s reálne vynaloženými nákladmi na prenájom náhradného vozidla v podobe zaplatenia finančných

prostriedkov za faktúru č. 13862023). K úbytku (faktickému) v majetkovej sfére poškodeného (v
podobe faktickej úhrady faktúry za prenájom náhradného vozidla) však v danom prípade nedošlo iba
preto, že došlo k započítaniu vzájomných pohľadávok medzi poškodeným a žalobcom (jednou z nich
bola práve pohľadávka z titulu nákladov za prenájom náhradného vozidla). Argumentácii žalovaného
nezodpovedá ani správanie samotného žalovaného po skončení prešetrovania poistnej udalosti, kedy

v rámci likvidácie poistnej udalosti už čiastočne plnil (uhradil žalovanú pohľadávku v sume 314,43 eura).
Navyše, súd poukazuje tiež na to, že postúpiť možno aj budúcu pohľadávku (porov. Švestka, J., Spáčil,
J., Škárová, M., Hulmák, M. a kol. Občiansky zákonník II. Komentár. 2. vydanie. Praha: C. H. Beck,
2009, 1569 s.). Zmluva uzavretá medzi postupcom a postupníkom je právnou skutočnosťou, ktorej
existencia má za následok prevod pohľadávky. Na prevod pohľadávky sa teda nevyžaduje ďalší právny

úkon (splnenie záväzku). Dôsledkom tejto zmeny je aj vznik záväzkového práva medzi postupníkom
a dlžníkom spočívajúci v práve postupníka na postúpenú pohľadávku a práva s ňou spojené a tomu
zodpovedajúca povinnosť dlžníka voči postupníkovi. Postúpením pohľadávky dochádza iba k zmene
veriteľa, pri zachovaní ostatných práv a povinností vyplývajúcich z pôvodného vzťahu (§ 529 OZ).
Vzťahy medzi postupcom a postupníkom, ktoré vznikli na základe zmluvy o postúpení pohľadávky sú

v zásade iba vnútornými vzťahmi postupcu a postupníka (porov. Krajčo, J. Občiansky zákonník pre
prax (komentár) II. § 136 - § 587. Bratislava: Vydavateľstvo EUROUNION, 2015, s. 2281, 2282). Pokiaľ
žalovaný namietal, že neboli splnené podmienky započítania v podobe existencie splatných vzájomných
pohľadávok, súd poukazuje na to, že v zmysle § 581 ods. 3 O.z. dohodou účastníkov možno započítaním
vyrovnať aj také pohľadávky, pri ktorých sa započítanie v zmysle § 581 ods. 1 a 2 O.z. nepripúšťa (medzi

nimi aj započítanie nesplatnej pohľadávky voči splatnej), pričom zo Zmluvy o postúpení pohľadávky zo
dňa 26.10.2023 jednoznačne vyplýva, že v prípade započítania vzájomných pohľadávok išlo o dohodu
zmluvných strán (bod 5. zmluvy) a nie o jednostranné započítanie (kedy sa v zmysle § 581 ods. 2
nepripúšťa započítanie nesplatnej pohľadávky voči splatnej). Súd poukazuje aj na zásadu preferencie
výkladu zakladajúceho platnosť právnych úkonov pred ich neplatnosťou (porov. nález Ústavného súdu

Slovenskej republiky č. k. I. ÚS 640/2014-34 z 1. apríla 2015). Napokon, pokiaľ žalovaný poukazoval na
rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 5MCdo/5/2012 zo dňa 19.08.2023 a sp. zn.
4Obdo/30/2022zodňa23.08.2023,súduvádza,žetietosatýkalicelkomodlišnýchprípadovavychádzali
z celkom odlišného skutkového a právneho stavu (na rozdiel od súdom vyššie uvádzaných rozhodnutí
krajských súdov).

16. Možno teda uzavrieť, že nakoľko si poškodený účelne prenajal náhradné motorové vozidlo na
obdobie od 17.10.2023 do 26.10.2023 (účelnosť prenájmu náhradného motorového vozidla na uvedené
obdobie nebola v konaní spochybnená – viď čl. II. dupliky žalovaného) za cenu 530,04 eura s DPH,
ktorú súd považoval za daných podmienok nájmu za primeranú (obvyklú), pričom žalovaný zaplatil

žalobcovi (na ktorého bola žalovaná pohľadávka platne postúpená Zmluvou o postúpení pohľadávky
zo dňa 26.10.2023) iba sumu 314,43 eura, súd dôvodne podanej žalobe žalobcu v celom rozsahu
vyhovel a žalovanému uložil povinnosť doplatiť žalobcovi rozdiel medzi uvedenými sumami (530,04 eura
– 314,43 eura = 215,61 eura), a to vrátane úrokov z omeškania (keďže žalovaný sa dostal so zaplatenímdlžnej sumy do omeškania) vo výške o 5 percentuálnych bodov vyššej ako základná úroková sadzba
Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu, t.j. vo výške
9,5 % ročne (§ 517 ods. 1 prvá veta, ods. 2 O.z. v spojení s § 3 nariadenia č. 87/1995 Z.z.), a to

v súlade so žalobnou žiadosťou odo dňa nasledujúceho po uplynutí 15 dní od skončenia prešetrovania
poistnej udalosti žalovaným (§ 11 ods. 7 zákona č. 381/2001 Z.z.), ktoré žalovaný skončil dňa 10.11.2023
(v zmysle oznámenia žalovaného zo dňa 10.11.2023). K dôvodnosti nároku na úroky z omeškania
v sporoch proti poisťovni podľa zákona č. 381/2001 Z.z. súd poukazuje na nálezy Ústavného súdu
Slovenskej republiky sp. zn. III. ÚS 214/2020 zo dňa 14.10.2021 a sp. zn. III. ÚS 309/2020 zo dňa

14.10.2021, ako aj na uznesenia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 1Cdo/225/2021 zo dňa
27.04.2022, sp. zn. 2Cdo/306/2021 zo dňa 25.04.2022 a sp. zn. 4Cdo/99/2022 zo dňa 20.07.2022.

17. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol v zmysle § 255 ods. 1 C.s.p. v spojení § 262 ods.
1 C.s.p. tak, že žalobcovi ako v celom rozsahu úspešnej strane sporu priznal voči žalovanému nárok na
náhradu trov konania v plnom rozsahu. O výške náhrady trov konania rozhodne súd v súlade s § 262

ods. 2 C.s.p. po právoplatnosti rozsudku samostatným uznesením.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Mestskom
súde Bratislava IV.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej
veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa
napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ
domáha (odvolací návrh).

V prípade, že nebude dobrovoľne splnená povinnosť uložená týmto rozsudkom, možno podať návrh na
vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.