Rozsudok – Spoluvlastníctvo ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Thursday, April 9, 2025

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 19Co/11/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3523200689
Dátum vydania rozhodnutia: 09. 04. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Beáta Čupková

ECLI: ECLI:SK:KSTN:2025:3523200689.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Beáty Čupkovej a sudkýň JUDr.

Viery Škultétyovej a JUDr. Zuzany Slušnej v spore žalobkyne: A. B., C. D., nar. XX.XX.XXXX, bytom B.
XXX, právne zastúpená RS legal s. r. o., advokátska kancelária so sídlom Bratislava, Frankovská č. 18,
IČO: 36 864 358, proti žalovaným: 1/ E. D., C. D., nar. XX.XX.XXXX, bytom B. XX, právne zastúpený:
Mgr. Martinom Orviským, advokátom so sídlom Vígľašská Huta - Kalinka č. 67, IČO: 53 581 571, 2/
B. F., C. D., nar. XX.XX.XXXX, bytom G. XX, o zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva,
o odvolaní žalovaného 1/ proti rozsudku Okresného súdu Trenčín, č.k. NM-4C/14/2023-103 zo dňa 26.
apríla 2024, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .

Žalobkyňa m á proti žalovanému 1/ nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1. Súd prvej inštancie svojím uznesením vo výroku I. zrušil podielové spoluvlastníctvo žalobkyne,
žalovaného 1/ a žalovanej 2/ k nehnuteľnostiam zapísaným na liste vlastníctva č. XX pre katastrálne
územie B., obec B., E. H. B. H. I., ako: pozemok - parcela reg. „C“ č. 256/1 o výmere 581 m2, druh
pozemku: záhrada; pozemok - parcela reg. „C“ č. 256/2 o výmere 93 m2, druh pozemku: záhrada;
pozemok - parcela reg. „C“ č. 257 o výmere 30 m2, druh pozemku: zastavaná plocha a nádvorie;

pozemok - parcela reg. „C“ č. 258 o výmere 437 m2, druh pozemku: zastavaná plocha a nádvorie;
stavba súp. č. XXX - rodinný dom postavený na C-KN pozemku parc. č. 258 a vyporiadal podielové
spoluvlastníctvo strán sporu k týmto nehnuteľnostiam tak, že nariadil ich predaj. Rozhodol, že výťažok
z predaja bude rozdelený medzi strany sporu rovným dielom tak, že žalobkyni pripadne 1/3-ina,
žalovanému 1/ pripadne 1/3-ina a žalovanej 2/ pripadne 1/3-ina. Výrokom II. rozhodol, že žalovaný 1/ a
žalovaná 2/ sú povinní spoločne a nerozdielne nahradiť žalobkyni trovy konania v plnom rozsahu.

2. Rozhodnutie vo veci samej súd prvej inštancie odôvodnil právne ustanovením § 136 § 141 ods. 1 a
§ 142 ods. 1 Občianskeho zákonníka a vecne tým, že vykonaným dokazovaním mal preukázané, že
predmetné nehnuteľnosti - rodinný dom a priľahlé pozemky sú v podielovom spoluvlastníctve žalobcu
a žalovaných 1/ a 2/. Pri rozhodovaní vychádzal z vôle žalobkyne nezotrvávať ďalej v podielovom
spoluvlastníctve so žalovanými 1/ a 2/ z dôvodu, že za súčasnej situácie spoločné nehnuteľnosti
nie sú reálne obývané ani inak účelne využívané, v dôsledku čoho chátrajú a strácajú hodnotu.
Spoluvlastníkom v súvislosti s udržiavaním spoločnej nehnuteľnosti vznikajú zbytočné náklady. Nakoľko

súd nezistil existenciu dôvodov hodných osobitného zreteľa, ktoré by bránili zrušeniu spoluvlastníctva
a jeho vyporiadaniu, rozhodol o zrušení podielového spoluvlastníctva a následne rozhodol o jeho
vyporiadaní. Uviedol, že reálna deľba vzhľadom na veľkosť spoluvlastníckych podielov a charakter
spoločných nehnuteľností ako celku nebola možná. Možnosť vytvoriť samostatné bytové jednotky bolopodľa záveru odborného vyjadrenia A. J. K. možné jedine totálnou zmenou dispozície a vytvorenia
jedného bytu v suterénnom priestore, druhého na prízemí a tretieho bytu vybudovaním obytného
podkrovia, s nutnosťou vybudovania samostatného schodiska, ktorá možnosť je neekonomická a

neodporúča sa realizovať vzhľadom na nerentabilitu tohto projektu. O prikázanie za primeranú náhradu
jednému alebo viacerým spoluvlastníkom nemal nikto zo spoluvlastníkov záujem, preto predmetné
podielové spoluvlastníctvo zrušil a nariadil predaj nehnuteľností. Pri rozhodovaní o náhrade trov konania
vychádzal zo skutočnosti, že žalobkyňa bola v tomto konaní procesne úspešná v plnom rozsahu - v
otázke zrušenia podielového spoluvlastníctva, ako aj v otázke spôsobu jeho vyporiadania

3. Proti tomuto rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie žalovaný 1/. Žiadal, aby odvolací súd
napadnutý rozsudok zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.
Namietal, že súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace
procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 365 ods. 1 písm.
b) CSP), že konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie veci (§ 365

ods. 1 písm. d) CSP), že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym
skutkovým zisteniam (§ 365 ods. 1 písm. f) CSP) a že rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z
nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 365 ods. 1 písm. h) CSP). Uviedol, že súd prvej inštancie v
bode 17 odôvodnenia uviedol, že nehnuteľnosti vzhľadom na počet spoluvlastníkov nie je možné rozdeliť
s prihliadnutím na charakter nehnuteľností. Podľa názoru žalovaného 1/ súd riadne nezdôvodnil, z akých

dôvodov nie je reálna deľba nehnuteľností možná, v dôsledku čoho bolo porušené právo žalovaného
1/ na riadne odôvodnenie súdneho rozhodnutia. Pre riadne odôvodnenie je nepostačujúcim poukaz,
že nehnuteľnosť nie je možné rozdeliť vzhľadom na charakter nehnuteľnosti. Súdu tiež vytýkal, že
absolútne neposudzoval možnosť prikázania nehnuteľnosti do podielového spoluvlastníctva žalovaného
1/ a žalovanej 2/ s následnou povinnosťou vyplatenia primeranej náhrady žalobkyne. Tým, že súd sa

nezaoberal stanovením hodnoty nehnuteľnosti za účelom prípadného vyplatenia žalobkyne zvyšnými
spoluvlastníkmi, bol porušený záväzný postup pri zrušení a vyporiadaní podielového spoluvlastníctva
stanovený v § 142 ods. 1 Občianskeho zákonníka.

4. Žalobkyňa v písomnom vyjadrení k odvolaniu žalovaného 1/ uviedla, že podané odvolanie je

nedôvodné. Námietky žalovaného, spočívajúce v nedostatku riadneho odôvodnenia, sú účelovo
vykonštruované, pretože z napadnutého rozhodnutia je zrejmé, že možnosti reálnej deľby súd prvej
inštancie venoval patričnú pozornosť. Z odborného vyjadrenia A. J. K. zo dňa 24.01.2024 jednoznačne
vyplýva, že reálnu deľbu neodporúča realizovať, pretože ju považuje za neekonomickú a nerentabilnú.
Toto odborné vyjadrenie žiadna sporová strana nespochybnila, nespochybnil ho ani žalovaný 1/.

5. Žalovaná 2/ v písomnom vyjadrení k podanému odvolaniu uviedla, že rozhodnutie súdu prvej inštancie
rešpektuje.

6. Ďalšie písomné podania strán odvolaciemu súdu neboli doručené.

7. Krajský súd v Trenčíne ako súd odvolací po zistení, že odvolanie bolo podané stranou sporu v
zákonom stanovenej lehote na podanie odvolania (§ 359, § 362 ods. 1 CSP) preskúmal vec podľa §
379 a § 380 ods. 1 CSP bez nariadenia pojednávania podľa § 385 ods. 1 CSP, pretože vo veci nebolo
potrebné zopakovať alebo doplniť dokazovanie a nariadenie pojednávania nevyžadoval ani dôležitý

verejný záujem a dospel k záveru, že odvolanie žalovaného 1/ nie je dôvodné, preto rozsudok súdu prvej
inštancie potvrdil ako vecne správny podľa § 387 ods. 1 CSP spolu so súvisiacim výrokom o trovách
konania.

8. Preskúmaním veci odvolací súd konštatuje, že sa v plnom rozsahu stotožňuje so skutkovými i

právnymi závermi súdu prvej inštancie. Podľa názoru odvolacieho súdu v odvolacom konaní žalovaným
1/ neboli tvrdené, ani preukázané také skutočnosti, ktoré mohli mať za následok odlišné rozhodnutie
vo veci. Z tohto dôvodu si odvolací súd osvojil dôvody napadnutého rozsudku súdu prvej inštancie
a v podrobnostiach na ne v zmysle § 387 ods. 2 CSP odkazuje. Ustanovenie § 387 ods. 2 CSP
umožňuje odvolaciemu súdu použiť tzv. skrátené odôvodnenie v prípade, ak sa v celom rozsahu

stotožnil s odôvodnením súdu prvej inštancie a napadnuté rozhodnutie ako vecne správne potvrdí. Pod
vecnou správnosťou sa tak rozumie správne zistenie skutkového stavu, správna aplikácia a interpretácia
príslušnej hmotnoprávnej normy na zistený skutkový stav a zároveň aj skutočnosť, že rozhodnutie bolo
vydané v súlade s ustanoveniami procesného práva.9. V podanom odvolaní žalovaný 1/ v prvom rade vytýka nedostatok riadneho odôvodnenia rozsudku
súdu prvej inštancie majúc za to, že súd riadne nezdôvodnil, z akých dôvodov nie je reálna deľba

nehnuteľností možná. Z judikatúry Európskeho súdu pre ľudské práva aj z rozhodnutí Ústavného súdu
Slovenskej republiky vyplýva, že základné právo podľa článku 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky,
aj právo podľa článku 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd v sebe
zahŕňajú aj právo na riadne odôvodnenie rozhodnutia (napr. II ÚS 383/2006). Právo na spravodlivý
proces je naplnené tým, že všeobecné súdy zistia skutkový stav a po výklade a použití relevantných

právnych noriem rozhodnú tak, že ich skutkové a právne závery nepopierajú zmysel a podstatu práva na
spravodlivý proces, nie sú svojvoľné, neudržateľné a nie sú prijaté v zrejmom omyle konajúcich súdov.
Súd má povinnosť presvedčivo a správne vyhodnotiť dôkazy a svoje rozhodnutia náležite odôvodniť
(§ 220 CSP), pritom starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo počas konania najavo, vrátane toho, čo
uviedli strany sporu.

10. Odvolací súd k odvolacej námietke žalovaného 1/ o absencii dôvodov pre nemožnosť reálnej
deľby predmetných nehnuteľností uvádza, že súd prvej inštancie sa reálnej deľbe výslovne venuje v
bode 17 odôvodnenia, keď v zmysle § 142 ods. 1 Občianskeho zákonníka, ktorý upravuje spôsob
vyporiadania zrušeného podielového spoluvlastníctva, poukazuje na to, že reálna deľba, vzhľadom na
veľkosť spoluvlastníckych podielov a charakter spoločných nehnuteľností ako celku, nebola možná.

V tejto časti odôvodnenia vysvetľuje, z akých dôvodov reálne rozdelenie rodinného domu podľa
spoluvlastníckych podielov neprichádzalo do úvahy. V bode 9 odôvodnenia súd prvej inštancie
poukazuje na vykonané dokazovanie, zaoberá sa odborným vyjadrením k možnosti reálnej deľby
nehnuteľností a uvádza, aké závery viedli A. J. K. k vyjadreniu, ktorým neodporučil realizovať možnosť
vytvorenia samostatných bytových jednotiek. S prihliadnutím na uvedené možno zhrnúť, že súd prvej

inštancie v odôvodnení svojho rozhodnutia dal stranám sporu jednoznačnú odpoveď, z akých dôvodov
rozdelenie veci nie je dobre možné. Možno pripustiť, že odôvodnenie tohto spôsobu vyporiadania
podielového spoluvlastníctva je v rozhodnutí stručné (avšak zákonom preferované), týmto nebola
spôsobená nijaká ujma na právach žalovaného 1/ v zmysle porušenia jeho práva na spravodlivý proces,
nakoľko rozhodnutie súdu prvej inštancie v jeho odôvodnení obsahuje jednoznačnú odpoveď na otázku

reálnej deľby predmetných nehnuteľností.

11. Žalovaný 1/ v podanom odvolaní namietal, že súd neposudzoval možnosť prikázania nehnuteľností
do podielového spoluvlastníctva žalovaného 1/ a žalovanej 2/, súdu vytýkal, že sa ani len
nezaoberal stanovením hodnoty nehnuteľností za účelom prípadného vyplatenia žalobkyne zvyšnými

spoluvlastníkmi. V dôsledku toho namietal, že bolo porušené jeho právo na spravodlivý proces, konanie
má inú vadu, ktorá zapríčinila nesprávne rozhodnutie, súd nesprávne zistil skutkový stav a vec zároveň
aj nesprávne právne posúdil.

12. Ustanovenie § 142 ods. 1 Občianskeho zákonníka umožňuje súdu autoritatívnym rozhodnutím zrušiť

podielové spoluvlastníctvo na návrh niektorého spoluvlastníka v prípade, ak nedôjde k dohode medzi
spoluvlastníkmi. Právo, ktoréhokoľvek zo spoluvlastníkov požiadať súd o zrušenie spoluvlastníctva
a o jeho vyporiadanie vyplýva zo zásady, že nikto nemôže byť spravodlivo nútený k tomu, aby
zotrval v spoluvlastníckom vzťahu. V konaní o zrušenie spoluvlastníctva a vykonaní vyporiadania
je jeho predmetom vždy celá vec patriaca do podielového spoluvlastníctva a vyriešenie všetkých

právnych vzťahov spoluvlastníkov k tejto veci. Súdne konanie začína len na návrh, ktorý môže podať,
ktorýkoľvek zo spoluvlastníkov, pričom výška spoluvlastníckeho podielu nie je rozhodujúca. Súd,
ktorý je povinný postupovať podľa zákonom ustanoveného poradia, nie je síce viazaný návrhmi, ani
vzájomnými návrhmi strán sporu, pokiaľ ide o formu vyporiadania podielového spoluvlastníctva. Zákon
ani exemplifikatívne neuvádza dôvody, pre ktoré možno podielové spoluvlastníctvo zrušiť, vychádza sa

však z toho, že súd podielové spoluvlastníctvo ako celok zruší a potom v tom istom konaní vykoná jeho
vyporiadanie. Ak súd po zrušení a vyporiadaní spoluvlastníctva rozhoduje rozsudkom, t.j. autoritatívne,
musí pri procesnom postupe dodržať poradie a podmienky použitia jednotlivých spôsobov vyporiadania
zrušeného spoluvlastníctva, lebo sú preň záväzné.

13. Jednotlivé spôsoby vyporiadania podielového spoluvlastníctva upravuje Občiansky zákonník, ktorý
súčasne ustanovuje aj ich poradie, ktoré je pre súd záväzné. Prvý spôsob zrušenia a vyporiadania
podielového spoluvlastníctva - reálne rozdelenie veci medzi spoluvlastníkov podľa výšky podielov -
prichádza do úvahy tam, kde predmet spoluvlastníctva je reálne deliteľný. Druhý spôsob zrušeniaa vyriadania podielového spoluvlastníctva - prikázanie veci za primeranú náhradu jednému alebo
viacerým spoluvlastníkom prichádza do úvahy v prípade, že rozdelenie predmetu vlastníctva nie je
dobre možné. Pri tomto spôsobe vyporiadania musí súd prihliadnuť predovšetkým na účelné využitie

veci, ale aj násilné správanie podielového spoluvlastníka voči ostatným spoluvlastníkom. V prípadoch,
keď sa vec nedá rozdeliť na reálne časti zodpovedajúce spoluvlastníckym podielom, možno podielové
spoluvlastníctvo vyporiadať kombináciou reálneho rozdelenia veci s jej prikázaním za primeranú
náhradujednémualeboviacerýmspoluvlastníkom.Akvecžiadnyzospoluvlastníkovnechce,súdnariadi
jej predaj a výťažok rozdelí podľa podielov (rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 5Cdo/154/2023

zo dňa 30.10.2024).

14. V posudzovanej veci súd pri rozhodovaní o spôsobe vyporiadania primárne skúmal, či je možné
vykonať reálnu deľbu predmetu sporu - nehnuteľností zapísaných na LV č. XX pre katastrálne územie B.,
obec B., okres H. B. H. I. ako pozemok - parcela registra „C“ č. 256/1 o výmere 581 m2, druh pozemku:
záhrada; pozemok - parcela reg. „C“ č. 256/2 o výmere 93 m2, druh pozemku: záhrada; pozemok -

parcela reg. „C“ č. 257 o výmere 30 m2, druh pozemku: zastavaná plocha a nádvorie; pozemok - parcela
reg. „C“ č. 258 o výmere 437 m2, druh pozemku: zastavaná plocha a nádvorie; stavba súp. č. XXX
- rodinný dom postavený na C-KN pozemku parc. č. 258. Vykonaným dokazovaním - z odborného
vyjadrenia A. J. K. zistil, že predmet sporu nie je reálne deliteľný a možnosť vytvoriť samostatné bytové
jednotky je možné jedine totálnou zmenou dispozície a vytvorenia jedného bytu v suterénnom priestore,

druhého na prízemí a tretieho bytu vybudovaním obytného podkrovia, s nutnosťou vybudovania
samostatného schodiska, ktorú možnosť vyhodnotil ako neekonomickú s tým, že sa neodporúča ju
realizovať vzhľadom na nerentabilitu tohto projektu. Dospel k záveru, že predmet sporu nie je reálne
deliteľný. V tejto súvislosti odvolací súd nemohol prehliadnuť, že právny zástupca žalovaného 1/
na pojednávaní pred súdom prvej inštancie za prítomnosti žalovaného 1/ uviedol, že z odborného

stanoviskajezrejmé,žereálnerozdelenieniejerentabilnéavzhľadomnato,žepredmetnánehnuteľnosť
nie je reálne deliteľná a žiaden zo spoluvlastníkov nemá záujem o jej nadobudnutie, žalovaný 1/ súhlasí
so zrušením a vyporiadaním podielového spoluvlastníctva predajom veci, tak ako požaduje žalobkyňa
(viď zápisnica o pojednávaní zo dňa 26.04.2024). Nakoľko neboli splnené zákonné podmienky na reálne
rozdelenienehnuteľnostíažiadnyzospoluvlastníkovnehnuteľnostinechcel,dôvodnesúdprvejinštancie

pristúpil v poradí k tretiemu spôsobu vyporiadania podielového spoluvlastníctva, ktorým je nariadenie
predaja veci a rozdelenie výťažku podľa veľkosti spoluvlastníckych podielov. Pripomenúť treba, že
prikázanie veci do vlastníctva niektorého zo spoluvlastníkov za primeranú náhradu neprichádzalo
do úvahy, lebo žalovaný 1/ výslovne uviedol, že o nadobudnutie nehnuteľností nemá žiaden zo
spoluvlastníkov záujem. Rovnako žalovaná 2/ výslovne uviedla, že so zrušením a vyporiadaním

podielového spoluvlastníctva predajom nehnuteľností súhlasí. Žalovaní 1/ a žalovaná 2/ uviedli, že
so žalobou súhlasia a z vyjadrenia právneho zástupcu žalovaného 1/ na pojednávaní pred súdom
prvej inštancie vyplynula požiadavka, aby súd nariadil predaj veci. S prihliadnutím na uvedené preto
odvolací súd konštatuje, že súdom prvej inštancie zistené skutkové závery vyplývajúce z vykonaného
dokazovania nie sú prijaté v zrejmom omyle, ktorý by poprel zmysel a podstatu práva na spravodlivý

proces. Pokiaľ sa odvolateľ nestotožňuje so spôsobom vyhodnotenia vykonaného dokazovania, tieto
námietky nemôžu bez ďalšieho viesť k záveru, že konanie má inú vadu, ktorá zapríčinila nesprávne
rozhodnutie a súd dospel na základe vykonaného dokazovania k nesprávnym skutkovým zisteniam
(odvolacie dôvody uplatnené žalovaným 1/).

15. Z vyššie uvedených dôvodov vyplýva, že súd svojím rozhodnutím po zrušení podielového
spoluvlastníctva nariadil predaj veci a rozdelenie výťažku z predaja podľa veľkosti podielov. V
takom prípade vlastníkom veci sa v dôsledku uvedeného stane tretia osoba. V prípade zrušenia
spoluvlastníctva a jeho vyporiadania nariadením predaja veci a rozdelením výťažku podľa podielov
dochádza k zániku spoluvlastníctva až dňom, v ktorom dôjde k predaju veci. Do toho okamihu

možno spoluvlastníci nakladať so svojimi podielmi napriek tomu, že už bolo súdom rozhodnuté
o zrušení a vyporiadaní ich podielového spoluvlastníctva. Súdnym rozhodnutím o zrušení podielového
spoluvlastníctva nariadením predaja spoločnej veci vzniká len exekučný titul a samotný predaj sa
uskutočňuje spôsobom predpokladaným exekučným poriadkom. Návrh na exekúciu môže podať
ktorýkoľvek zo spoluvlastníkov a exekútor postupuje podľa ustanovení o predaji hnuteľných alebo

nehnuteľných vecí. Ak sa vec nepodarí predať a súd exekúciu zastaví, zostávajú zachované všetky
doterajšie spoluvlastnícke vzťahy. Nakoľko cena, za ktorú budú predmetné nehnuteľnosti predané v
exekučnom konaní, bude určovaná až v tomto exekučnom konaní, nebol žiadny dôvod, aby sa súd v
posudzovanom konaní stanovením hodnoty nehnuteľností zaoberal. Stanovenie hodnoty nehnuteľnostínebolo v predmetnom konaní významné ani z toho dôvodu, že v danom konaní prikázanie veci
do vlastníctva niektorého zo spoluvlastníkov za primeranú náhradu neprichádzalo do úvahy.

16. Z uvedených dôvodov odvolací súd napadnutý rozsudok potvrdil ako vecne správny.

17. Aplikujúc zásadu úspechu v konaní (§ 255 ods. 1, § 262 ods. 1 a § 396 ods. 1 CSP) vznikol
nárok na náhradu trov odvolacieho konania v odvolacom konaní úspešnej žalobkyni voči neúspešnému
odvolateľovi.

18. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Trenčíne jednomyseľne.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia

opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).