Rozsudok ,
Zmeňujúce Judgement was issued on Thursday, April 30, 2025

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 6CoCsp/9/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5921201022
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 04. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Andrej Kekely

ECLI: ECLI:SK:KSZA:2025:5921201022.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedu Mgr. Andreja Kekelyho a členiek

JUDr. Jany Urbanovej a JUDr. Renáty Krajčiovej, v spore žalobcu: RESIZE s.r.o., so sídlom Stará
Vajnorská 11, 831 04 Bratislava - mestská časť Nové Mesto, IČO: 51 477 599, zastúpeného obchodnou
spoločnosťou Advokátska kancelária Martin Zátopek, s. r. o., so sídlom Tomášikova 23/C, 821 01
Bratislava - mestská časť Ružinov, IČO: 55 176 178, proti žalovanej: A. B., nar. XX.XX.XXXX, trvale
bytom C. XXX/XXX, XXX XX D., zastúpenej JUDr. Pavlom Novotným, advokátom so sídlom Andreja
Sládkoviča 1801/4, 026 01 Dolný Kubín, IČO: 37 982 401, o zaplatenie 599,- eur, o odvolaní žalobcu
proti rozsudku Okresného súdu Liptovský Mikuláš

č. k. RK-9Csp/24/2021-215 zo dňa 15. januára 2025, takto

r o z h o d o l :

I. Rozsudok Okresného súdu Liptovský Mikuláš č. k. RK-9Csp/24/2021-215 zo dňa
15. januára 2025 mení tak, že žalobu v celom rozsahu zamieta.

II. Žalovanej proti žalobcovi priznáva nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Liptovský Mikuláš (ďalej „súd prvej inštancie“) napadnutým rozsudkom uložil žalovanej
povinnosť zaplatiť žalobcovi 599,- eur do 3 dní od právoplatnosti rozsudku (prvá veta výrokovej časti
rozsudku). Zároveň priznal žalobcovi voči žalovanej nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu

(druhá veta výrokovej časti rozsudku).
2. Na odôvodnenie rozsudku súd prvej inštancie uviedol, že žalobou, doručenou mu dňa 07.06.2021,
sa žalobca domáhal voči žalovanej zaplatenia sumy 599,- eur, a to na tom základe, že ako predávajúci
so žalovanou ako kupujúcou dňa 28.07.2020 uzatvoril na diaľku kúpnu zmluvu, predmetom ktorej bol
predaj vírivky NetSpa CAIMANSP-CAM130C
za kúpnu cenu 599,- eur. Dňa 31.07.2020 bol tovar žalovanej doručený, žalovaná si tovar prevzala,
uhradila na dobierku kúpnu cenu. Dňa 05.08.2020 napustila žalovaná vírivku

a v nasledujúci deň, t. j. dňa 06.08.2020, zistila, že steny vírivky sú vyduté. Dňa 07.08.2020 písomne
odstúpila od kúpnej zmluvy a odstúpenie mu zaslala ako prílohu na e-mail. Súčasne požiadala o
informáciu, na akú adresu má tovar poslať. Dňa 10.08.2020 oznámil žalovanej adresu, na ktorú má
tovar poslať, na ktorú žalovaná dňa 12.08.2020 tovar zaslala. V rámci riešenia reklamácie zaslal
vírivku autorizovanému dovozcovi - obchodnej spoločnosti HANSCRAFT, s. r. o. Technik po posúdení
poškodenia vírivky skonštatoval, že išlo o masívne pretlakovanie skeletu, ku ktorému muselo dôjsť
buď to vplyvom slnka alebo vysokých teplôt. Na takéto poškodenie sa záruka nevzťahuje, keďže

ide o nevhodné používanie výrobku, preto bola reklamácia zamietnutá. O uvedených skutočnostiach
informoval žalovanú dňa 08.09.2020 zaslaním dokladu označeného ako „Vybavenie reklamácie číslo
1202000008“.Žalovanejvrátiluhradenúkúpnucenu,keďžehoktejtopovinnostizaväzovalorozhodnutie
súdu. V dôsledku poškodenia vírivky mu však vznikla škoda vo výške jej hodnoty. Právne odôvodnilsvoj nárok ust. § 10 ods. 4 zákona číslo 102/2014 Z. z. o ochrane spotrebiteľa pri predaji tovaru alebo
poskytovaní služieb na základe zmluvy uzavretej na diaľku alebo zmluvy uzavretej mimo prevádzkových
priestorov predávajúceho a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.

3. Žalovaná vo vyjadrení k žalobe navrhovala žalobu v celom rozsahu zamietnuť. Mala za to,
že za zníženie hodnoty tovaru v zmysle ust. § 10 ods. 4 zákona č. 102/2014 Z. z. nezodpovedá, keďže
s vírivkou nezaobchádzala nad rámec zaobchádzania potrebného
na zistenie vlastností a funkčnosti tovaru. Vírivku dňa 05.08.2020 v súlade s inštalačnými pokynmi
nafúkala a následne do nej napustila vodu. Hneď v nasledujúci deň, t. j. dňa 06.08.2020 zistila, že

sú jej steny vyduté. Namietala, že by zapríčinila masívne pretlakovanie skeletu a že by k nemu došlo
vplyvom slnka alebo vysokých teplôt. Poistný ventil zabraňoval pretlakovaniu skeletu a vírivka mala
zabezpečené miesto s tienidlom, aby bolo zabránené aj vplyvu vysokých teplôt. Vírivka bola nafúknutá
iba pár hodín, preto je vylúčený akýkoľvek zásadný vplyv slnka, resp. vysokých teplôt. Namietala taktiež
závery obchodnej spoločnosti HANSCRAFT, s. r. o., ktorá je len predajcom, resp. dovozcom, nejedná
sa ani o znalca, ani

o znaleckú organizáciu, ani autorizovanú, notifikovanú alebo akreditovanú osobu
na vykonávanie záručných opráv, prípadne podávanie odborných stanovísk. Žalobca uznal jej nárok na
odstúpenie od zmluvy, keďže proti platobnému rozkazu, vydanému v upomínacom konaní pod spis. zn.
30Up/2001/2020, nepodal odpor.
4. Súd prvej inštancie v poradí prvým rozsudkom zo dňa 12.04.2022 žalobu zamietol a priznal

žalovanej voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %. Proti tomuto rozsudku podal
žalobca odvolanie. Krajský súd v Žiline ako súd odvolací uznesením spis. zn. 6CoCsp/22/2022 zo dňa
31.01.2024 rozsudok súdu prvej inštancie zrušil a vec mu vrátil
na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. V odôvodnení rozhodnutia odvolací súd poukázal na to, že ust.
§ 10 ods. 4 veta prvá zákona č. 102/2014 Z. z. je v kontexte posudzovanej veci treba vykladať tak, že

za zaobchádzanie s tovarom, ktoré je nad rámec zaobchádzania potrebného na zistenie vlastností a
funkčnosti tovaru, je nutné považovať aj také zaobchádzanie spotrebiteľa s tovarom, ktoré je v rozpore
s návodom na obsluhu a inštaláciu, hoc by zo strany spotrebiteľa boli takým zaobchádzaním zisťované
len vlastnosti a funkčnosť tovaru. Odvolací súd sa stotožnil s námietkou žalobcu o nesprávnosti záveru
súdu prvej inštancie v tom, že z návodu na obsluhu a inštaláciu nevyplynulo, že by vplyvom slnka

alebo vysokých teplôt mohlo dôjsť k poškodeniu skeletu vírivky. Poukázal na ust. bodu 3.1 návodu
na obsluhu a inštaláciu, z ktorého priemernému spotrebiteľovi musí byť zrejmé, že tovar je potrebné
inštalovať na mieste, kde nebude vystavený priamemu slnku. Uvedené priemernému spotrebiteľovi
umožňuje tiež vyvodiť záver, že tovar by nemal byť vôbec, teda ani na krátky čas inštalovaný na mieste
s priamym pôsobením slnka. Za spornú skutkovú otázku označil to, či žalovaná inštalovala vírivku

v rozpore s návodom na jej obsluhu a inštaláciu a či v dôsledku toho došlo k poškodeniu tovaru.
Uvedenú skutočnosť však z vykonaného dokazovania nebolo možné bez pochybností ustáliť, teda
ustáliť, či žalovaná dodržala pokyn, aby vírivka nebola vystavená pôsobeniu priameho slnka a bola
na mieste s tienidlom. Odvolací súd zároveň poukázal na to, že súd prvej inštancie sa presvedčivo
nevyjadril k otázke, prečo listinu o vybavení reklamácie obchodnou spoločnosťou HANSCRAFT, s. r.

o. nepovažoval za odborné vyjadrenie od odborne spôsobilej osoby, dostatočne preukazujúce dôvod
poškodenia skeletu vírivky. Odvolaciemu súdu sa javilo, že obchodná spoločnosť HANSCRAFT, s. r. o.
je odborne spôsobilou osobou, pričom poukázal na skutočnosť,
že žalovaná nepoprela, že uvedená obchodná spoločnosť je oprávnená predávať, distribuovať,
zabezpečovať popredajný servis a riešiť reklamácie výrobkov značky Poolex, NetSpa a Formidra,

t. j. opravovať, vymieňať komponenty, pokračovať v prípadnej likvidácii položiek v mene obchodnej
spoločnosti Poolstar SAS v SR. Poukázal tiež na to, že ak žalovaná tvrdila, že k pretlakovaniu skeletu
mohlo dôjsť z dôvodu nefunkčnosti spätnej klapky kompresora, uvedený dôvod pretlakovania skeletu
z vybavenia reklamácie nevyplýval. Žalovaná pritom na preukázanie tejto alebo inej vady výrobku
nenavrhla žiadne dokazovanie. Napokon odvolací súd uviedol, že neobstojí záver o aplikácii ust. §

10 ods. 4 veta druhá zákona č. 102/2014 Z. z., teda že žalobca netvrdil ani nepreukázal splnenie
informačnej povinnosti o práve spotrebiteľa na odstúpenie od zmluvy podľa ust. § 3 ods. 1 písm. h)
zákona č. 102/2014 Z. z. Žalobca síce neprodukoval v konaní na súde prvej inštancie skutkové tvrdenie
o splnení dotknutej informačnej povinnosti, žalovaná však tiež nepostavila svoju obranu na tvrdení, že
žalobca si informačnú povinnosť nesplnil. Uvedenú námietku uplatnila až v záverečnej reči, hoci bola

ako spotrebiteľ v spore zastúpená advokátom, a preto sa aj
na ňu vzťahujú ust. § 153 a 154 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“).
Súd prvej inštancie nevzal do úvahy listinný dôkaz - odstúpenie od zmluvy zo dňa 07.08.2020 spísaný
na formulári na odstúpenie od zmluvy, nesporne poskytnutým žalobcom do dispozície žalovanej v celomjeho obsahu, preto nepostupoval pri hodnotení dôkazov spôsobom predpokladaným ust. § 191 ods.
1 CSP. Nebol správny postup súdu prvej inštancie, pokiaľ z obsahu stranami produkovaných dôkazov
vyplývala určitá skutočnosť rozhodujúca pre posúdenie žalovaného nároku, avšak súd prvej inštancie

takúto skutočnosť opomenul s odôvodnením, že nebola žalujúcou stranou tvrdená ani preukázaná.
Odvolacísúdsúduprvejinštancieuložilvďalšomkonanívykonaťopomenutédôkazynavrhnutéstranami
sporu a tieto vyhodnotiť v súlade s ust. § 191 CSP a vec opätovne právne posúdiť.
5. V ďalšom konaní žalobca trval na obsahu podanej žaloby. Poukázal na to, že je zrejmé,
že žalovaná musela nechať vírivku na priamom slnku, preto došlo k jej deformácii. Žalobca mal za to,

že z vykonaného dokazovania nevyplynulo, že vírivka by bola inštalovaná tak, aby na ňu nedopadalo
slnko. Naopak, z výpovede svedka D. B. vyplynulo, že vírivka bola nainštalovaná v čase okolo 18.00
hod., kedy ešte intenzívne svieti slnko a súčasne nebola chránená.
6. Žalovaná v ďalšom konaní popierala skutočnosti uvedené v žalobe a zodpovednosť
za zníženie hodnoty tovaru. Popierala naďalej oprávnenie obchodnej spoločnosti HANSCRAFT, s. r. o.
na zisťovanie príčin poškodenia výrobkov Poolstar. Rozporovala tvrdenie žalobcu, že vírivku inštalovala

v rozpore s návodom na jej obsluhu. Z výpovede svedka D. B. podľa nej vyplynulo, že dňa 05.08.2020
bola vírivka v súlade
s inštalačnými pokynmi nafúkaná, napustená vodou a zakrytá priloženou plachtou. Na druhý deň po
zapnutí ohrevu vody bolo zistené, že steny vírivky boli pod priloženou plachtou vyduté. Na miesto, kde
bola vírivka umiestnená, slnko doobeda nesvietilo. Poobede na jej zakrytie použili prenosný slnečník.

So zakúpenou vírivkou zaobchádzala v súlade
s priloženým návodom, a súčasne tak, aby zistila jej deklarované vlastnosti a funkčnosť. Preto ak došlo k
zníženiu hodnoty vírivky, nebolo to jej vinou. Rovnako spochybňovala reklamačný protokol z dôvodu, že
obchodná spoločnosť HANSCRAFT, s. r. o. nebola oprávnená riešiť reklamácie výrobkov značky Nespa,
keďže žalobcom predložené potvrdenie bolo datované dňom 28.06.2021 a nevyplývalo z neho, že by

sa vzťahovalo k predchádzajúcemu obdobiu,
t. j. k augustu, resp. k septembru roku 2020. Z reklamačného protokolu podľa nej nebolo zrejmé,
na základe akých skutočností uvedená obchodná spoločnosť dospela k svojim záverom. Obchodná
spoločnosť nevysvetlila, prečo učinila záver, že nešlo o deformáciu, ale
o masívne pretlakovanie skeletu. K pretlakovaniu mohlo dôjsť až po tom, ako bola vírivka nafúknutá v

tejto obchodnej spoločnosti. V reklamačnom protokole tiež nezohľadnila možnosť vadného poistného
ventilu. V ďalšom žalovaná namietala splnenie informačnej povinnosti zo strany žalobcu v zmysle ust.
§ 3 ods. 1 písm. h) zákona č. 102/2014 Z. z. Žalobca podľa nej nepredložil žiaden dôkaz, ktorým by
preukazoval splnenie tejto povinnosti pred uzavretím zmluvy, resp. odoslaním objednávky. Predmetné
odstúpenie od zmluvy nepreukazuje splnenie tejto povinnosti. Uvedený formulár si žalovaná stiahla

z webových stránok žalobcu až po zakúpení tovaru, konkrétne po zistení závady. Navyše tento je
formulovaný nekorektne, keďže zdôrazňuje písomnú formu odstúpenia, čo je v rozpore
so zákonom. Aj zo žaloby vyplynulo, že žalobca jej až po uzavretí kúpnej zmluvy, a to dňa 10.08.2020
oznámil na základe jej dopytu zo dňa 07.08.2020, kde môže tovar zaslať. Žalobca mal túto povinnosť
už pred uzavretím zmluvy. Z uvedených dôvodov mala žalovaná za to,

že je vylúčená jej zodpovednosť za zníženie hodnoty tovaru v zmysle ust. § 10 ods. 4 zákona č. 102/2014
Z. z.. Napokon žalovaná namietala výšku spôsobenej škody v sume 599,- eur, ktorá síce zodpovedá
kúpnej cene, avšak nezohľadňuje skutočnosť, že tovar bol žalobcovi vrátený, pričom minimálne časť z
neho bola použiteľná, a zároveň je zrejmé, že žalobca tovar nekúpil za sumu, za akú ju predal žalovanej.
7. Súd prvej inštancie na podklade vykonaného dokazovania zistil, že žalobca vystavil dňa 28.07.2020

na osobu žalovanej objednávku číslo 1502001125, predmetom ktorej bola vírivka NetSpa CAIMANSP-
CAM130C za cenu so zľavou s DPH 599,- eur, doprava kuriérom predstavovala 3,- eurá a platba na
dobierku 1,- euro, spolu 603,- eur. Podľa objednávky bola uvedená suma splatná dňa 04.08.2020. V
reklamačnom protokole, vystavenom obchodnou spoločnosťou HANSCRAFT, s. r. o. dňa 03.09.2020
žalobcovi, predmetom ktorého bola reklamácia mobilnej vírivky NetSpa CAIMANSP, bola vada tovaru

popísaná ako deformácia skeletu. V protokole bol uvedený záver, že po nafúknutí nafukovacieho skeletu
bolo zistené, že sa nejedná o deformáciu skeletu, ale o masívne pretlakovanie skeletu vplyvom slnka
alebo vysokých teplôt, na ktoré sa záruka nevzťahuje. Preto bola reklamácia zamietnutá. Žalobca dňa
04.09.2020 v písomnosti označenej ako „Vybavenie reklamácie číslo 1202000008“ oznámil žalovanej,
akým spôsobom bola reklamácia vírivky vybavená. Žalovaná, v procesnom postavení žalobkyne, sa

návrhom na vydanie platobného rozkazu, doručeným Okresnému súdu Banská Bystrica, domáhala voči
žalobcovi, v procesnom postavení žalovaného, zaplatenia sumy 599,- eur spolu s úrokom z omeškania
vo výške 5 % ročnezo sumy 599,- eur od 16.09.2020 do zaplatenia. V návrhu uviedla, že so žalovaným uzatvorila dňa
28.07.2020 kúpnu zmluvu na diaľku, predmetom ktorej bol predaj vírivky NetSpa CAIMANSP-CAM130C
za kúpnu cenu 599,- eur. Dňa 31.07.2020 jej bol tovar doručený, tovar prevzala a uhradila zaň kúpnu

cenu. Dňa 05.08.2020 napustila vírivku a dňom nasledujúcim zistila, že jej steny sú vyduté. Dňa
07.08.2020 písomne odstúpila od uvedenej kúpnej zmluvy a odstúpenie zaslala na e-mail žalovaného.
Dňa 08.09.2020 jej žalovaný zaslal doklad označený ako vybavenie reklamácie, v ktorom uviedol, že
reklamáciuneuznal.Keďžespostupomžalovanéhonesúhlasila,odoslalamudňa11.09.2020tovarspäť.
Tovar mu bol doručený dňa 14.09.2020. Následne ho požiadala o zaplatenie kúpnej ceny vo výške

599,- eur. Žalobca na uvedenú výzvu nereagoval. Platobným rozkazom spis. zn. 30Up/2001/2020 zo
dňa 11.11.2020 Okresný súd Banská Bystrica uložil žalobcovi, v procesnom postavení žalovaného,
zaplatiť žalovanej, v procesnom postavení žalobkyne, 599,- eur spolu s úrokom z omeškania vo
výške 5 % ročne zo sumy 599,- eur od 16.10.2020 do zaplatenia a nahradiť trovy konania vo výške
199,15 eur. Podľa potvrdenia vystaveného obchodnou spoločnosťou Poolstar SAS dňa 28.06.2021
adresovaného obchodnej spoločnosti HANSCRAFT, s. r. o. je obchodná spoločnosť HANSCRAFT, s.

r. o. výhradným zástupcom značiek Poolex, NetSpa a Formidra v Českej republike a na Slovensku
a je oprávnená predávať, distribuovať, zabezpečovať popredajný servis a riešiť reklamácie, teda aj
opravovať, vymieňať komponenty a pokračovať v prípadnej likvidácii položiek v mene Poolstar SAS.
Dňa 07.08.2020 žalovaná na formulárovom tlačive „Odstúpenie od zmluvy“ odstúpila od kúpnej zmluvy
číslo objednávky 1502001125, predmetom ktorej bola vírivka CAIMAN NetSpa REF:

SP-CAM130C, fakturovaná faktúrou číslo 150200897 zo dňa 29.07.2020. Súčasťou formulára o
odstúpení od zmluvy bolo poučenie, že spotrebiteľ je oprávnený bez uvedenia dôvodu odstúpiť od
zmluvy do 14 dní odo dňa prevzatia tovaru alebo od uzavretia zmluvy o poskytnutí služby, ak predávajúci
včas a riadne splnil informačné povinnosti podľa ust. § 7 zákona č. 102/2014 Z. z. Spotrebiteľ má
právo v rámci tejto lehoty po prevzatí tovar rozbaliť a odskúšať obdobným spôsobom ako je obvyklé pri

nákupe v klasickom kamennom obchode, a to v rozsahu potrebnom na zistenie povahy, charakteristík
a fungovania tovaru. Spotrebiteľ je zodpovedný za akékoľvek zníženie hodnoty tovaru. Spotrebiteľ
uplatňuje svoje právo odstúpiť od zmluvy výhradne písomne, a to prostredníctvom doporučenej pošty
zaslanej
na adresu osobného odberu E., F. XX, XXXXX G. alebo predložením písomného odstúpenia na adrese

osobného odberu E., F. XX, XXXXX G., prípadne e-mailom na H.. V prípade, že spotrebiteľ odstúpi
od zmluvy a doručí predávajúcemu tovar so zníženou hodnotou, ktorý je používaný, poškodený alebo
neúplný, uhradí spotrebiteľ predávajúcemu náklady, ktoré vznikli v súvislosti s opravou tovaru a jeho
uvedením do pôvodného stavu. V prípade odstúpenia od kúpnej zmluvy zodpovedá spotrebiteľ za
akékoľvek zníženie hodnoty tovaru v dôsledku zaobchádzania s ním v čase od jeho doručenia do

momentu jeho vrátenia iným spôsobom, než aký je potrebný na zistenie povahy, vlastností a funkčnosti
tovaru. V žalobcom predloženom návode na použitie a inštaláciu, a to v časti 3 Inštalácia, bod 3.1
Výber miesta inštalácie bolo uvedené, že miesto umiestnenia vírivky musí byť chránené pred slnkom
a zlým počasím a súčasne je nakreslený piktogram, kde je prečiarknuté umiestnenie vírivky na priamom
slnečnom žiarení, zobrazené je umiestnenie vírivky pod slnečníkom a popísané je to ako miesto s

tienidlom.
8. Ďalej súd prvej inštancie citujúc ust. § 52 ods. 1 až 4, § 420 ods. 1 a § 442 ods. 1 zákona č. 40/1964
Zb. Občiansky zákonník v znení účinnom do 30.06.2024 (ďalej len „OZ“), ust. § 2 ods. 1, § 3 ods. 1 písm.
h), ods. 2 písm. a), ods. 4 a § 10 ods. 4 zákona č. 102/2014 Z. z. uviedol, že žalobe v celom rozsahu
ako dôvodnej vyhovel. Mal za to, že žalobca sa žalovaného nároku domáhal v súlade s ust. § 10 ods. 4

zákona č. 102/2014 Z. z., t. j. z dôvodu zodpovednosti žalovanej za zníženie hodnoty tovaru (vírivky), ku
ktorému malo dôjsť v dôsledku takého zaobchádzania s tovarom, ktoré bolo nad rámec zaobchádzania
potrebného na zistenie vlastností a funkčnosti tovaru. Medzi stranami sporu nebolo sporné, že žalovaná
ako kupujúca uzavrela so žalobcom ako predávajúcim kúpnu zmluvu, vo forme zmluvy uzavretej na
diaľku, predmetom ktorej bola kúpa vírivky. Taktiež nebolo sporné, že dodaný tovar si žalovaná prevzala

a zaplatila zaň kúpnu cenu. Rovnako nebola sporná skutočnosť,
žežalovanápoinštaláciitovaruzistilavydutiestienvírivkyanásledneodstúpilaodkúpnejzmluvy.Nebola
sporná ani skutočnosť, že žalobca vírivku reklamoval v obchodnej spoločnosti HANSCRAFT, s. r. o.,
ktorá vyhodnotila, že k poškodeniu skeletu vírivky došlo pôsobením vysokej teploty, resp. slnka. Medzi
stranami sporu však sporné bolo, či poškodenie vírivky bolo spôsobené konaním žalovanej v rozpore s

pokynmi na inštaláciu vírivky, a zároveň, či si žalobca splnil informačnú povinnosť podľa ust. § 3 ods.
1 písm. h) zákona č. 102/2014 Z. z.
9. Na podklade dokazovania a zisteného skutkového stavu súd prvej inštancie ustálil, že medzi
žalobcom a žalovanou vznikol spotrebiteľský právny vzťah, keďže zmluva bola uzatvorená medzidodávateľom a spotrebiteľom. Žalobca pri uzatváraní zmluvy konal v rámci predmetu svojej obchodnej
a podnikateľskej činnosti, žalovaná pri uzatváraní zmluvy konala ako fyzická osoba, nekonala v rámci
predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti, čo vyplýva najmä z označenia žalovanej

v objednávke a v odstúpení od zmluvy. Kúpna zmluva, uzavretá medzi stranami sporu, predstavovala
zmluvu uzavretú na diaľku v zmysle ust. § 2 ods. 1 zákona č. 102/2014 Z. z., keďže bola medzi
žalobcom ako predávajúcim a žalovanou (spotrebiteľom) ako kupujúcou dohodnutá a uzavretá výlučne
prostredníctvom prostriedku diaľkovej komunikácie bez súčasnej fyzickej prítomnosti predávajúceho a
spotrebiteľa, a to využitím webového sídla žalobcu. Keďže žalobca sa domáhal voči žalovanej náhrady

škody za zníženie hodnoty tovaru (vírivky), ku ktorému malo dôjsť v dôsledku takého zaobchádzania
s tovarom, ktoré bolo nad rámec zaobchádzania potrebného na zistenie vlastností a funkčnosti tovaru,
súd prvej inštancie hodnotil, či žalovaná pri inštalácii vírivky postupovala v súlade s pokynmi uvedenými
v pokynoch na inštaláciu, najmä bodom 3.1. Podľa pokynov na inštaláciu vírivky, ktorými sa žalovaná pri
inštalácii vírivky riadila (čo potvrdil aj svedok D. B.), vírivka nesmela byť vystavená priamemu slnečnému
žiareniu a pôsobeniu tepla. Pokiaľ ide o určitosť a zrozumiteľnosť pokynov na inštaláciu vírivky, súd

prvej inštancie poukázal na odôvodnenie uznesenia odvolacieho súdu zo dňa 31.01.2024, v zmysle
ktorého návod poskytoval v dostatočnom rozsahu, dostatočne jasno, určito a zrozumiteľne pokyn na
umiestnenie vírivky na mieste mimo dopadu slnečného žiarenia. Z vykonaného dokazovania mal súd
prvej inštancie preukázané, že žalovaná pri umiestnení vírivky uvedený jasný, určitý a zrozumiteľný
pokyn nerešpektovala, keďže vírivku umiestnila na mieste, na ktoré dopadalo priame slnečné žiarenie.

Z výpovede žalovanej, ako aj svedka D. B. mal preukázané, že vírivku nafúkli dňa 05.08.2020 približne
o 18.00 hod. Vzhľadom na ročné obdobie a teploty vzduchu počas neho, skutočnosť, kedy v uvedenom
období zapadá slnko a prihliadajúc aj k výpovedi svedka, ktorý vypovedal, že v čase inštalácie vírivky
boli vysoké teploty, mal súd prvej inštancie preukázané, že vírivka bola umiestnená v rozpore s pokynmi
dodávateľa. V auguste o 18.00 hodine sú v prípade slnečného počasia teploty vzduchu vysoké. Aj z

fotografiípredloženýchžalovanoupovažovalza zrejmé,ževírivkabolaumiestnenánamiestespriamym
dopadom slnečného žiarenia. Navyše zhodnými výpoveďami žalovanej a svedka D. B. bolo preukázané,
že v deň inštalácie vírivky nad ňou slnečník umiestnený nebol. Z uvedeného súd prvej inštancie vyvodil,
že vírivka bola už v deň svojej inštalácie
po dlhšiu dobu vystavená priamemu slnečnému žiareniu. Rovnako tak z ďalšej žalovanou predloženej

fotografie mal preukázané, že po určitú dobu a v čiastočnom rozsahu dopadalo
na vírivku slnečné žiarenie aj v dopoludňajších hodinách dňa 06.08.2020. Na základe preukázaných
skutočností dospel súd prvej inštancie k záveru, že žalovaná postupovala v rozpore s pokynmi na
inštaláciu vírivky, keďže ju neumiestila tak, aby nebola vystavená priamemu slnečnému žiareniu. Preto
žalovaná zodpovedá za jej poškodenie.

10. Súd prvej inštancie v ďalšom nemal preukázanú dôvodnosť argumentácie žalovanej, ktorou
spochybňovala oprávnenie obchodnej spoločnosti HANSCRAFT, s. r. o. posúdiť poškodenie vírivky
a jeho príčinu. Aj v tejto súvislosti poukázal na uznesenie odvolacieho súdu zo dňa 31.01.2024,
v zmysle ktorého nebol preukázaný dôvod, pre ktorý by spoločnosť obchodná HANSCRAFT, s. r. o.
nebola oprávnená posúdiť poškodenie vírivky a jeho príčinu. Žalobca predložil potvrdenie, vystavené

obchodnou spoločnosťou Poolstar SAS, t. j. vlastníka, dizajnéra a dovozcu značiek Poolex, NetSpa a
Formidra, z ktorého vyplynulo, že obchodná spoločnosť HANSCRAFT, s. r. o. je nielen jeho výhradným
zástupcom v Českej republike a na Slovensku a je oprávnená predávať, distribuovať a zabezpečovať
popredajný servis, ale aj riešiť reklamácie, teda aj opravovať, vymieňať komponenty a pokračovať v
prípadnej likvidácii položiek. Z uvedeného potvrdenia podľa názoru súdu prvej inštancie vyplýva,

že obchodná spoločnosť HANSCRAFT, s. r. o. bola odborne spôsobilou osobou na posúdenie
poškodenia vírivky a určenie jeho príčin. Žalovaná navyše na posúdenie poškodenia vírivky a jeho príčin
nielenže nepredložila, ale ani nenavrhla vykonať žiaden dôkaz. Pokiaľ žalovaná namietala oprávnenie
obchodnej spoločnosti HANSCRAFT, s. r. o. posúdiť poškodenie vírivky vzhľadom na dátum vystavenia
potvrdenia obchodnou spoločnosti Poolstar SAS (keďže potvrdenie bolo vystavené až po tom, ako

bolo posúdené poškodenie vírivky), urobila tak až v záverečnej reči. Do uvedeného okamihu žalovaná
skutkové tvrdenia, ktorými by popierala oprávnenie obchodnej spoločnosti HANSCRAFT, s. r. o. z
hľadiska časového, neprodukovala. V tejto súvislosti súd prvej inštancie poukázal na to, že žalovaná,
ktorá má právne postavenie spotrebiteľa, bola v konaní zastúpená advokátom, a preto sa vzťahujú
v zmysle ust. § 291 ods. 3 CSP na jej procesné úkony ust. § 153 a 154 CSP.

11. Vo vzťahu k námietke žalovanej týkajúcej sa informačnej povinnosti žalobcu v zmysle ust.
§ 3 ods. 1 písm. h) zákona č. 102/2014 Z. z. súd prvej inštancie poukazoval na právny názor
odvolaciehosúduvuznesenízodňa31.01.2024.Odvolacísúdsapodľasúduprvejinštancievyporiadals
namietaným splnením informačnej povinnosti, keď konštatoval, že žalovaná bola o možnosti odstúpeniaodzmluvypoučenávoformulárinaodstúpenieodzmluvy.Obsahomuvedenéhoformulárabolopoučenie
o možnosti odstúpiť od zmluvy v zmysle ust. § 3 ods. 1 písm. h) zákona č. 102/2014 Z. z., s ktorým
sa mala žalovaná možnosť oboznámiť. Uvedený formulár obsahoval údaje o žalobcovi, teda je zrejmé,

že bol vyhotovený žalobcom, z ktorého sféry dispozície sa dostal do sféry dispozície žalovanej. V
tejto súvislosti súd prvej inštancie poukázal na to, že žalovaná uviedla skutkové tvrdenia týkajúce sa
tvrdeného spôsobu získania formulára na odstúpenie od zmluvy až v záverečnej reči a svoj opakovaný
výsluch navrhla vykonať až po záverečnom poučení v zmysle ust. § 154 CSP na pojednávaní dňa
15.01.2025. Do uvedeného okamihu spôsob, akým sa formulár na odstúpenie od zmluvy dostal do jej

sféry dispozície, nespochybňovala, a to napriek záverom konštatovaným odvolacím súdom,
že formulár na odstúpenie od zmluvy bol nesporne do dispozície žalovanej poskytnutý žalobcom. Strany
sporu pritom boli súdom, po doručení rozhodnutia odvolacieho súdu, výzvou zo dňa 15.05.2024 vyzvané
na oznámenie dôkazných návrhov. Žalovaná však dôkazné návrhy s výnimkou výsluchu svedkov vo
svojom podaní zo dňa 22.05.2024 neuviedla a následne na pojednávaní dňa 15.01.2025 neuviedla
dôvody, ktoré by jej bránili navrhnúť jej opakovaný výsluch včas. Za nedôvodnú súd prvej inštancie

považoval aj argumentáciu žalovanej, podľa ktorej mal formulár na odstúpenie od zmluvy v rozpore
so zákonom zdôrazňovať písomnú formu. Odhliadnuc od skutočnosti, že uvedená skutočnosť bola prvý
krát tvrdená až v záverečnej reči žalovanej na pojednávaní dňa 15.01.2025,
vo formulári na odstúpenie od zmluvy bol spotrebiteľ informovaný, že právo odstúpiť od zmluvy je možné
realizovať výhradne písomne, a to prostredníctvom doporučenej pošty alebo predložením písomného

odstúpenia na adrese osobného odberu, prípadne e-mailom. Napokon, žalovaná doručila žalobcovi
odstúpenie od zmluvy emailom a žalobca jeho platnosť žiadnym spôsobom nenamietal. V zmysle ust.
§ 8 ods. 1 zákona č. 102/2014 Z. z. spotrebiteľ môže uplatniť právo na odstúpenie od zmluvy podľa
ust. § 7 ods. 1 u predávajúceho v listinnej podobe alebo v podobe zápisu na inom trvanlivom nosiči.
Len ak bola zmluva uzavretá ústne, na uplatnenie práva spotrebiteľa na odstúpenie od zmluvy stačí

akékoľvek jednoznačne formulované vyhlásenie spotrebiteľa vyjadrujúce jeho vôľu odstúpiť od zmluvy.
Súd prvej inštancie tiež poukázal na to, že pod písomnou formou právneho úkonu sa v zmysle ust.
§ 40 ods. 4 OZ rozumie aj vykonanie právneho úkonu telegraficky, ďalekopisom alebo elektronickými
prostriedkami, ktoré umožňujú zachytenie obsahu právneho úkonu a určenie osoby, ktorá právny úkon
urobila. Keďže mal súd prvej inštancie preukázané, že žalobca si voči žalovanej riadne splnil svoju

informačnúpovinnosťvzmysleust.§3ods.1písm.h)zákonač.102/2014Z.z.poučenímvykonanýmvo
formulári na odstúpenie od zmluvy, nebolo možné aplikovať na zodpovednosť žalovanej za poškodenie
vírivky ust. § 10 ods. 4 veta druhá zákona č. 102/2014 Z. z.
12. V nadväznosti na uvedené dospel súd prvej inštancie k záveru, že žalovaná zodpovedá
za zníženie hodnoty vírivky. Preto jej uložil povinnosť nahradiť žalobcovi škodu vo výške 599,- eur, t. j. vo

výške kúpnej ceny vírivky. Pokiaľ žalovaná spochybňovala výšku spôsobenej škody, súd prvej inštancie
poukázal na to, že túto námietku vzniesla až
v záverečnej reči na pojednávaní dňa 15.01.2025. Do uvedeného okamihu žalovaná žiadnym spôsobom
výšku škody, ktorú si žalobca uplatnil, nenamietala, nespochybnila, že by žalobcovi škoda v uvedenej
výške vznikla, neuviedla skutkové tvrdenia, v akej inej výške mala škoda vzniknúť a nenavrhla na

preukázanie svojich skutkových tvrdení vykonať dôkazy. Súd prvej inštancie mal tak preukázané, že
žalobcovi vznikla v dôsledku konania žalovanej
v rozpore s pokynmi na umiestnenie vírivky škoda vo výške kúpnej ceny vírivky, za ktorú vírivku predáva.
Pokiaľ žalovaná poukazovala na to, že žalobcovi vírivku vrátila a tento ju minimálne v časti mohol použiť,
svoje skutkové tvrdenie nepreukázala. Aj vzhľadom

na spôsob poškodenia vírivky však mal súd prvej inštancie za to, že táto bola úplne znehodnotená
a nebolo možné využitie čiastkových komponentov iným spôsobom. Len okrajom súd prvej inštancie
uviedol, že v zmysle ust. § 442 ods. 1 OZ sa poškodenému uhrádza nielen skutočná škoda, ale aj to,
čo mu ušlo, t. j. ušlý zisk, z čoho vyplýva, že ujma
v majetkovej sfére žalobcu bola spôsobená vo výške kúpnej ceny vírivky, za ktorú túto predáva.

13. O nároku na náhradu trov konania rozhodol súd prvej inštancie citujúc ust. § 262 ods. 1
a § 255 ods. 1 CSP s poukazom na plný úspech žalobcu, preto mu voči žalovanej priznal nárok na
náhradu trov konania v plnom rozsahu.
14. Proti rozsudku súdu prvej inštancie v celom rozsahu podala v zákonnej lehote odvolanie žalovaná,
ktorá navrhla, aby odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie zrušil a vec vrátil súdu prvej

inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, prípadne aby napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie
zmenil tak, že by žalobu v celom rozsahu zamietol a priznal jej nárok na náhradu trov konania na súde
prvej inštancie i odvolacieho konania v plnom rozsahu.15. Žalovaná v odvolaní namietala naplnenie odvolacích dôvodov podľa ust. § 365 ods. 1 písm. b),
e), f) a h) CSP, ktoré podľa ust. písm. b) a e) konkretizovala tým, že namietala postup súdu prvej
inštancie, ktorý zamietol jej návrh na jej opätovný výsluch. Súd prvej inštancie síce pripustil, že namietala

splnenie informačnej povinnosti žalobcu v zmysle ust. § 3 ods. 1 písm. h) zákona č. 102/2014 Z. z. už
v záverečnej reči pred vyhlásením v poradí prvého rozsudku zo dňa 12.04.2022, ako aj vo vyjadrení
ku podanému odvolaniu žalobcu, avšak odvolací súd sa mal v odôvodnení svojho uznesenia zo dňa
31.01.2024 s uvedenou skutočnosťou vyporiadať poukazujúc na obsah formulára na odstúpenie od
zmluvy. Až do poučenia v zmysle ust. § 154 CSP na pojednávaní dňa 15.01.2025 tak podľa súdu

prvej inštancie nespochybňovala spôsob, akým sa do jej sféry dispozície dostal formulár odstúpenia od
zmluvy.Súdprvejinštanciesúčasneeštedodal,žežalovanávrámciúvodnéhoprednesunapojednávaní
dňa 15.01.2015 argumentovala aj tým, že žalobca si nesplnil informačnú povinnosť podľa § 3 ods. 1
písm. h) zákona č. 102/2014 Z. z., avšak bez akejkoľvek bližšej špecifikácie uvedeného tvrdenia, najmä
vo vzťahu k následne produkovanému tvrdeniu ohľadne spôsobu, akým sa mala uvedená informácia
dostať do sféry dispozície žalovanej. K týmto úvahám a záverom súdu prvej inštancie žalovaná uviedla,

že hoci súd nie je v civilnom sporovom konaní viazaný návrhmi strán na vykonanie dokazovania a nie
je povinný vykonať všetky nimi navrhované dôkazy, ustálená judikatúra Ústavného súdu SR a súčasne
aj Najvyššieho súdu SR je jednotná v názore, v zmysle ktorého ak všeobecný súd nevykoná dôkaz
navrhovaný stranou konania, hoci tento má preukazovať takú, medzi stranami konania spornú skutkovú
okolnosť, ktorá je pre meritórne posúdenie žalobného nároku významná, či dokonca rozhodujúca,

znemožní tým strane konania uskutočňovať jej patriace procesné práva v takej miere, že dôjde k
porušeniu práva na spravodlivý proces. Znamená to vo svojich dôsledkoch aj porušenie základného
práva na súdnu ochranu podľa ust. čl. 46 ods. 1 Ústavy SR. V takomto prípade by prichádzalo do úvahy
aj vyslovenie porušenia základného práva na rovnosť účastníkov v konaní podľa ust. čl. 47 ods. 3 Ústavy
SR, keďže nevykonanie účastníkom konania navrhovaného dôkazu by ho oproti druhému účastníkovi

konania znevýhodňovalo. Nevykonanie jej opätovného výsluchu tak malo za následok porušenie jej
práva na spravodlivý proces, keďže daný výsluch sa mal týkať práve toho, akým spôsobom sa dostala
k formuláru odstúpenia od zmluvy, pretože tento jej žalobca nedoručil. Navrhovaný dôkaz sa tak týkal
kľúčovej skutočnosti podstatnej pre daný spor, pretože tento výsluch bol spôsobilý vyvrátiť splnenie
informačnej povinnosti žalobcom podľa ust. § 3 ods. 1 písm. h) zákona č. 102/2014 Z. z. a nejednalo sa

tak o nadbytočný dôkaz. Navyše súd prvej inštancie sám v rámci postupu podľa ust. § 181 ods. 2 CSP
konštatoval, že táto skutočnosť (splnenie informačnej povinnosti žalobcom) bola medzi stranami sporná.
Teda v situácii, kedy mal súd prvej inštancie splnenie informačnej povinnosti za spornú skutočnosť,
predpokladala, že žalobca (ako nositeľ bremena tvrdenia a dôkazného bremena aj podľa ust. § 3
ods. 8 zákona č. 102/2014 Z. z.) bude relevantné skutočnosti nielen tvrdiť, ale aj preukazovať. Jej

predpoklad pritom vychádzal nielen z príslušných ustanovení CSP (čl. 8), ale aj z relevantnej judikatúry
Ústavného súdu SR (uznesenie spis. zn. I. ÚS 246/2019 zo dňa 11.06.2019). Keďže však žalobca
uvedené skutočnosti nielenže nepreukazoval, ale ani netvrdil a súd prvej inštancie súčasne poučil strany
sporu podľa ust. § 154 CSP, navrhla z opatrnosti a v záujme úspechu v spore svoj doplňujúci výsluch.
Potom za situácie keď súd prvej inštancie na jednej strane považoval splnenie informačnej povinnosti

žalobcom za sporné, pričom predbežne sa mu javilo, že si žalobca túto svoju povinnosť (napriek tomu,
že nič v tomto smere netvrdil a ani nepreukazoval) splnil, avšak na strane druhej jej neumožnil vykonať
navrhovaný dôkaz
k (ne)splneniu tejto povinnosti, potom jej súd prvej inštancie znemožnil realizovať právo
na spravodlivý proces. Žalovaná mala za to, že dôkazný návrh vykonala včas pred zákonnou

koncentráciou konania (§ 154 CSP), pričom jej obrana bola konštantná, keďže už v konaní pred v poradí
prvým rozhodnutím odvolacieho súdu namietala nesplnenie informačnej povinnosti žalobcom a zároveň
v reakcii na predbežný záver súdu o nespornosti, že jej bol doručený formulár na odstúpenie od zmluvy
žalobcom, namietala túto skutočnosť, pričom
na preukázanie spôsobu, akým sa dostala k tomuto formuláru (stiahla si ho z webovej stránky žalobcu),

navrhla svoj výsluch. V ďalšom žalovaná poukazovala na to, že súd prvej inštancie nepostupoval ani
v zmysle ust. § 295, ktorého aplikáciu nevylučovala ani tá skutočnosť,
že bola v spore zastúpená advokátom. Súd prvej inštancie tak rezignoval na svoju funkciu objektívneho
arbitra sporu a na základe neprimeraného formalizmu v procese zisťovania skutkového stavu odmietol
spravodlivosť (denegatio iustitiae). Súd prvej inštancie zároveň porušil jej právo na spravodlivý proces

zároveň tým, že nereagoval na jej argumentáciu úzko súvisiacu s predmetným dôkazným návrhom.
V rámci tejto argumentácie poukazovala
na rozhodnutie Súdneho dvora EÚ č. C-49/2011 zo dňa 05.07.2012, a keďže sa jedná o relevantnú
judikatúru Súdneho dvora EÚ legitímne očakávala, že jej spor bude rozhodnutý s touto rozhodovacoupraxou najvyšších súdnych autorít. Bolo potom povinnosťou súdu prvej inštancie reagovať na obsah
uvedeného rozhodnutia, a to v kontexte súdenej veci a argumentácie žalovanej.
16. Pokiaľ ide o námietku nesprávnych skutkových zistení súdu prvej inštancie, tieto žalovaná

identifikovala v závere súdu prvej inštancie, že pri umiestnení vírivky nerešpektovala uvedený jasný,
určitý a zrozumiteľný pokyn (umiestniť vírivku mimo dopadu slnečného žiarenia), keďže túto umiestnila
na mieste, na ktoré dopadalo priame slnečné žiarenie a vírivka tak bola umiestnená v rozpore s
pokynmi dodávateľa. Žalovaná namietala, že toto skutkové zistenie súdu prvej inštancie nezodpovedalo
skutočnosti a súčasne bolo v rozpore ako s vykonanými dôkazmi (fotografiami a výpoveďou svedka D.

B.), tak aj
so všeobecne známymi skutočnosťami (§ 186 ods. 1 CSP). Zároveň žalovaná zotrvala aj
na podstate svojich námietok ohľadom vyjadrenia obchodnej spoločnosti HANSCRAFT, s. r. o.
k reklamácii a jej oprávnenosti riešiť reklamácie dotknutého výrobku v rozhodnom čase.
17. Napokon čo sa týka nesprávneho právneho posúdenia veci súdom prvej inštancie, žalovaná
namietala právny záver súdu prvej inštancie, podľa ktorého mal preukázané, že žalobca si voči žalovanej

riadne splnil svoju informačnú povinnosť v zmysle ust. § 3 ods. 1 písm. h) zákona č. 102/2014 Z.
z. poučením vykonaným vo formulári na odstúpenie od zmluvy, a preto nebolo možné aplikovať na
zodpovednosťžalovanejzapoškodenievírivkyust.§10ods.4vetadruházákonač.102/2014Z.z.Tento
právny záver súd prvej inštancie odôvodnil tým, že o možnosti odstúpenia od zmluvy bola poučená vo
formulári na odstúpenie

od zmluvy, pričom tento obsahoval údaje o žalobcovi a je teda zrejmé, že bol ním vyhotovený, keď
z jeho sféry dispozície sa dostal do sféry jej dispozície. Z tohto konštatovania súdu prvej inštancie
však nebolo možné dovodiť ako a kedy sa dostal uvedený formulár do jej dispozície. Hoci súd prvej
inštancie v odôvodnení napadnutého rozsudku citoval ust. § 3 ods. 1 písm. h) a ust. § 10 ods. 4 zákona
č. 102/2014 Z. z., nesprávne ich aplikoval. Záver, že žalobca si voči žalovanej riadne splnil svoju

informačnú povinnosť
v zmysle ust. § 3 ods. 1 písm. h) zákona č. 102/2014 Z. z. urobil súd prvej inštancie bez toho, že by sa
vôbec zaoberal splnením uvedenej informačnej povinnosti pred uzavretím zmluvy, resp. pred odoslaním
jej objednávky. Pritom v spore opakovane zdôrazňovala, že si žalobca túto povinnosť nesplnil a už vôbec
nie pred uzavretím zmluvy, resp. pred odoslaním objednávky, keď samotný žalobca nielenže nič také

netvrdil, ale dokonca z jeho skutkových tvrdení vyplýva, že informačné povinnosti si začal plniť až na
základe jej dopytu, t. j.
po uzavretí zmluvy. V žalobe totiž výslovne uviedol, že až po uzavretí kúpnej zmluvy, konkrétne dňa
10.08.2020 na základe jej dopytu zo dňa 07.08.2020 oznámil žalovanej kam môže vírivku vrátiť . Takéto
informácie jej však bol povinný poskytnúť už pred uzavretím tejto zmluvy, ktorú strany sporu uzatvorili

dňa 28.07.2020. Navyše jej požadované informácie nielenže neoznámil pred uzavretím zmluvy, resp.
pred odoslaním objednávky, ale neposkytol jej ich ani na trvalom nosiči, keďže si ich stiahla z jeho
webových stránok a tieto samozrejme nie sú trvalým nosičom v zmysle judikatúry Súdneho dvora EÚ,
na ktorú poukázala. Splnenie všetkých povinností mal preukazovať v súlade s ust. § 3 ods. 8 zákona
č. 102/204 Z. z. žalobca, avšak tento nič také nielenže nepreukázal, ale dokonca ani netvrdil, no súd

prvej inštancie napriek tomu jeho žalobe v plnom rozsahu vyhovel, a to práve aj na základe uvedeného
nesprávneho právneho posúdenia. Preto považovala žalovaná právny záver súdu prvej inštancie, že si
žalobca splnil svoju informačnú povinnosť, za zjavne nesprávny.
18. Žalobca vyjadrenie k odvolaniu nepodal a pričom neboli odvolaciemu súdu predložené ani iné
podania strán v odvolacom konaní.

19. Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací (§ 34 ods. 1 CSP), po zistení, že odvolanie proti rozsudku
prvej inštancie bolo podané oprávneným subjektom (§ 359 CSP) - žalovanou, v neprospech ktorej bolo
rozhodnuté, keďže súd prvej inštancie žalobe proti nej vyhovel a priznal žalobcovi proti nej nárok na
náhradu trov konania, včas (§ 362 ods. 1 CSP) a proti rozhodnutiu, proti ktorému je tento opravný
prostriedok prípustný [§ 355 ods. 1 a 2 v spojení s § 357 písm. m) CSP], preskúmal rozsudok súdu prvej

inštancie v rozsahu vyplývajúcom z ust. § 379 CSP, t. j. v celom rozsahu, viazaný odvolacími dôvodmi
podľa ust. § 380 CSP a bez nariadenia pojednávania postupom podľa ust. § 385 ods. 1 CSP a contrario
v spojení s ust. § 219 ods. 3 CSP rozsudok súdu prvej inštancie podľa ust. § 388 CSP zmenil tak,
že žalobu v celom rozsahu zamietol.
20. Odvolací súd dospel k záveru o dôvodnosti odvolania žalovanej, pokiaľ žalovaná namietala, že súd

prvej inštancie nesprávne právne posúdil splnenie povinnosti žalobcu podľa ust. § 3 ods. 1 písm. h)
zákona č. 102/2014 Z. z. ako podmienky vzniku zodpovednosti žalovanej ako spotrebiteľa podľa ust. §
10 ods. 4 zákona č. 102/2014 Z. z., z ktorej vyvodzoval vznik žalobou uplatneného nároku žalobca.21. Primárne odvolací súd považuje za potrebné uviesť, že aj napriek skutočnosti, že s účinnosťou od
01.07.2024 došlo zákonom č. 108/2024 Z. z. o ochrane spotrebiteľa a o zmene a doplnení niektorých
zákonov k zrušeniu zákona č. 102/2014 Z. z., sa vznik právnych vzťahov zo zmlúv uzavretých pred

01.07.2024 a nároky vzniknuté z týchto zmlúv posudzujú podľa právnych predpisov účinných do
30.06.2024, teda v posudzovanom prípade naďalej podľa zákona
č. 102/2014 Z. z.
22. Podľa ust. § 3 ods. 1 písm. h) zákona č. 102/2014 Z. z. predávajúci je povinný pred uzavretím zmluvy
uzavretej na diaľku alebo zmluvy uzavretej mimo prevádzkových priestorov predávajúceho alebo ak

sa zmluva uzatvára na základe objednávky spotrebiteľa, pred tým, ako spotrebiteľ odošle objednávku,
jasne a zrozumiteľne oznámiť spotrebiteľovi spôsobom podľa odseku 2 alebo podľa medzinárodnej
zmluvy, ktorou je Slovenská republika viazaná [18) Dohovor o právach osôb so zdravotným postihnutím
(oznámenie Ministerstva zahraničných vecí Slovenskej republiky č. 317/2010 Z. z.)] informáciu o práve
spotrebiteľa odstúpiť od zmluvy, podmienkach, lehote a postupe pri uplatňovaní práva na odstúpenie
od zmluvy; predávajúci zároveň poskytne spotrebiteľovi formulár na odstúpenie od zmluvy podľa prílohy

č. 3.
23. Podľa ust. § 10 ods. 4 zákona č. 102/2014 Z. z., spotrebiteľ zodpovedá len za zníženie hodnoty
tovaru, ktoré vzniklo v dôsledku takého zaobchádzania s tovarom, ktoré je nad rámec zaobchádzania
potrebného na zistenie vlastností a funkčnosti tovaru. Spotrebiteľ nezodpovedá za zníženie hodnoty
tovaru, ak si predávajúci nesplnil informačnú povinnosť o práve spotrebiteľa odstúpiť od zmluvy podľa

§ 3 ods. 1 písm. h).
24. V zmysle cit. ust. § 10 ods. 4 veta druhá zákona č. 102/2014 Z. z. zodpovednosť spotrebiteľa (v
posudzovanom prípade žalovanej) za zníženie hodnoty tovaru, z ktorej vyvodzoval žalobou uplatnený
nárok žalobca, vzniká len za podmienky, že si predávajúci (v posudzovanom prípade žalobca) splnil
informačnú povinnosť podľa cit. ust. § 3 ods. 1 písm. h) tohto zákona. Dotknutá povinnosť predávajúceho

musí byť splnená nielen riadne (pokiaľ ide o spôsob a obsah poučenia), ako skonštatoval súd prvej
inštancie v napadnutom rozsudku, ale aj včas (predtým ako spotrebiteľ odošle objednávku). Inak
povedané, ak predávajúci neinformuje spotrebiteľa o jeho práve na odstúpenie od zmluvy, podmienkach,
lehote a postupe pri uplatňovaní práva na odstúpenie od zmluvy včas, to znamená pred tým, ako
spotrebiteľ odošle objednávku (pred uzavretím zmluvy), je potrebné toto omeškanie predávajúceho

vykladať pre účely ust. § 10 ods. 4 veta druhá zákona č. 102/2014 Z. z. ako nesplnenie informačnej
povinnosti podľa ust. § 3 ods. 1 písm. h) zákona č. 102/2014 Z. z.
25. Žalovaná okrem iného v konaní pred súdom prvej inštancie (hoci až v záverečnej reči podľa
§ 182 CSP) namietala, že v posudzovanom prípade nebola o jej práve odstúpiť od predmetnej kúpnej
zmluvy informovaná pred uzavretím zmluvy, resp. odoslaním objednávky.

26. Súd prvej inštancie mal v spore preukázané, že v posudzovanom prípade došlo k dohodnutiu
a uzavretiu predmetnej zmluvy medzi stranami (žalobcom ako predávajúcim a žalovanou ako
spotrebiteľom) výlučne prostredníctvom prostriedku diaľkovej komunikácie bez súčasnej fyzickej
prítomnosti predávajúceho a spotrebiteľa, a to využitím webového sídla žalobcu (odsek č. 32
odôvodnenia napadnutého rozsudku).

27. S uvedenou námietkou žalovanej sa súd prvej inštancie v odôvodnení napadnutého rozsudku
vysporiadal (viď odseky č. 31, č. 34, č. 35 a č. 37) primárne tak, že poukázal na predchádzajúce
uznesenie odvolacieho súdu spis. zn. 6CoCsp/22/2022 zo dňa 31.01.2024, pričom mal za to, že v tomto
rozhodnutí sa odvolací súd vyporiadal s namietaným splnením informačnej povinnosti, keď konštatoval,
že žalovaná bola o možnosti odstúpenia od zmluvy poučená vo formulári na odstúpenie od zmluvy.

S týmto konštatovaním súdu prvej inštancie však nemožno súhlasiť, keďže odvolací súd v odôvodnení
uznesenia spis. zn. 6CoCsp/22/2022 zo dňa 31.01.2024 (odsek č. 27) uviedol len toľko, že ak súd prvej
inštancie nevzal do úvahy listinný dôkaz - odstúpenie od zmluvy zo dňa 07.08.2020 (na č. l. 102 spisu)
spísané na formulári na odstúpenie zmluvy, nesporne poskytnutom žalobcom do dispozície žalovanej,
v celom jeho obsahu [teda nielen pokiaľ ide o skutkové zistenie, že žalovaná odstúpila dňa 07.08.2020

od kúpnej zmluvy, ale aj pokiaľ ide o skutkové zistenia vyplývajúce z o ostatného obsahu formuláru
na odstúpenie od zmluvy], nepostupoval pri hodnotení dôkazov spôsobom predpokladaným ust. § 191
ods. 1 CSP. Nebol správny postup súdu prvej inštancie, pokiaľ z obsahu stranami produkovaných
dôkazov vyplývala určitá skutočnosť rozhodujúca pre posúdenie žalovaného nároku, avšak súd prvej
inštancie takúto skutočnosť opomenul s odôvodnením, že nebola žalujúcou stranou tvrdená a ani

preukázaná, a preto aj z tohto dôvodu žalobu zamietol. Odvolací súd však (vzhľadom na to, že tento
dôkaz sám nevykonal spôsobom podľa § 384 a § 385 CSP) nedospel ku skutkovému záveru, že žalobca
informoval žalovanú o jej práve spotrebiteľa odstúpiť od zmluvy, podmienkach, lehote a postupe pri
uplatňovaní práva na odstúpenie od zmluvy a už vôbec nie ku skutkovému záveru, že žalobca taktoinformoval žalovanú pred odoslaním objednávky. Odvolací súd sa v dotknutom rozhodnutí len stotožnil
s odvolacou námietkou žalobcu, že súd prvej inštancie bez toho, aby zohľadnil informácie vyplývajúce
z listiny obsiahnutej v spise (odstúpenia žalovanej od zmluvy) vyvodil záver, že žalobca ani netvrdil a ani

nepreukázal splnenie informačnej povinnosti o práve spotrebiteľa na odstúpenie od zmluvy podľa ust.
§ 3 ods. 1 písm. h) zákona č. 102/2014 Z. z., čím porušil právo žalobcu na spravodlivý proces [§ 365
ods. 1 písm. b) CSP].
28. Hoci súd prvej inštancie považoval medzi stranami za sporné aj splnenie informačnej povinnosti
žalobcu podľa ust. § 3 ods. 1 písm. h) zákona č. 102/2014 Z. z. (odsek č. 31 odôvodnenia rozsudku),

vyvodil riadne a včasné splnenie tejto povinnosti žalobcu len z listinného dôkazu nachádzajúceho sa na
č. l. 102 spisu – odstúpenia žalovanej od zmluvy datovaného dňa 07.08.2020. Vzhľadom na skutočnosť,
že k uzavretiu predmetnej zmluvy medzi stranami sporu došlo nesporne dňa 28.07.2020, bolo potrebné
považovať za dôvodnú námietku žalovanej, že z uvedeného listinného dôkazu nevyplýva čas, kedy
mal žalobca informovať žalovanú o jej práve odstúpiť od zmluvy, podmienkach, lehote a postupe pri
uplatňovaní práva na odstúpenie od zmluvy. Takúto informáciu sporná listina neobsahuje. Súd prvej

inštancie sa s obranou žalovanej vysporiadal potom len tak, že žalovaná počas konania pred súdom
prvej inštancie uviedla tvrdenia o spôsobe získania formulára
na odstúpenie od zmluvy až v záverečnej reči, pričom dovtedy spôsob, akým sa do jej sféry dispozície
dostal formulár odstúpenia od zmluvy, nespochybňovala. Preto súd prvej inštancie tieto jej tvrdenia
a s tým spojený dôkazný návrh koncentroval s poukazom na ust. § 153

a § 154 CSP.
29. V kontexte s doposiaľ uvedeným odvolací súd poukazuje na to, že žalovaná už pred vyhlásením
v poradí prvého rozsudku súdu prvej inštancie namietala, že žalobca v žalobe netvrdil a ani v spore
nepreukázal splnenie jeho povinnosti podľa ust. § 3 ods. 1 písm. h) zákona č. 102/2014 Z. z., čo
zopakovala aj vo vyjadrení k odvolaniu žalobcu proti v poradí prvému rozsudku súdu prvej inštancie.

Z uvedeného možno bez najmenších pochybností vyvodiť, že žalovaná namietala splnenie dotknutej
povinnosti žalobcom už v čase pred prvým rozhodnutím odvolacieho súdu. Ak potom odvolací súd zrušil
v poradí prvý rozsudok súdu prvej inštancie a vec mu vrátil na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, súd
prvej inštancie bol povinný sa zaoberať uvedenou námietkou žalovanej (k tomu uznesenie Najvyššieho
súdu SR spis. zn. 4Cdo/81/2022 zo dňa 26.04.2023). Napokon na uvedenú námietku žalovanej

paradoxne súd prvej inštancie reflektoval v poradí prvom rozsudku.
30. Zároveň odvolací súd konštatuje, že žalobca počas sporu neformuloval skutkové tvrdenia, ktoré by
objasňovali čas splnenia jeho informačnej povinnosti, t. j. kedy sa predmetný formulár na odstúpenie od
zmluvy dostal do dispozície žalovanej a ani akým spôsobom. V tejto súvislosti odvolací súd poukazuje
na to, že ani pasivita žalovanej v konaní nemohla mať za následok (aplikáciou § 151 ods. 1 a 2 CSP)

povinnosť súdu prvej inštancie priznať akýkoľvek uplatnený nárok. Súd totiž nemôže vyvodzovať právne
účinky zo zanedbania procesnej povinnosti protistrany poprieť tvrdenia žalobcu, ak žalobca samotný
zanedbal svoju povinnosť tvrdenia. Povinnosť strany sporu tvrdiť rozhodujúce skutočnosti (základné
predpoklady vzniku nároku) má pritom kľúčový význam a predstavuje jeden zo základných princípov
civilného procesu (čl. 8 CSP – procesné povinnosti a procesné bremená) [k tomu uznesenie Ústavného

súdu SR č. k. I.ÚS/246/2019-14 zo dňa 11.06.2019).
31. Vychádzajúc z uvedeného potom právny záver súdu prvej inštancie o (včasnom) splnení informačnej
povinnosti žalobcu podľa ust. § 3 ods. 1 písm. h) zákona č. 102/2014 Z. z. ako jedného z predpokladov
vzniku žalobcom uplatneného nároku podľa ust. § 10 ods. 4 zákona č. 102/2014 Z. z. nemal svoj podklad
ani len v nesporných tvrdeniach žalobcu, nieto ešte

vo vykonaných dôkazoch (konkrétne skutkové zistenie o čase splnenia povinnosti žalobcu podľa ust. §
3 ods. 1 písm. h) zákona č. 102/2014 Z. z. ani súd prvej inštancie neurobil). Ak potom súd prvej inštancie
tento nedostatok v skutkovom zistení o čase splnenia predmetnej povinnosti žalobcu vzal na ťarchu
žalovanej, napadnuté rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci [§ 365 ods. 1
písm. h) CSP]. Ak totiž žalovaná vzniesla v spore námietku, že v danom prípade jej zodpovednosť podľa

ust. § 10 ods. 4 veta prvá zákona č. 102/2014 Z. z. nevznikla, pretože žalovaný si nesplnil povinnosť
podľa ust. § 3 ods. 1 písm. h) zákona č. 102/2014 Z. z., teda uviedla skutkové tvrdenie o neexistujúcej
(negatívnej) skutočnosti, ktorá vylučovala jej zodpovednosť, bremeno tvrdenia a dôkazné bremeno
na preukázanie opaku, teda existencie tejto skutočnosti zaťažovalo v spore práve žalobcu.
Pri posudzovaní dôkazného bremena na strane tej-ktorej strany sporu treba totiž rešpektovať tzv.

negatívnu dôkaznú teóriu, t. j. pravidlo, že neexistencia (niečoho) sa zásadne nepreukazuje. Na nikom
nemožno spravodlivo žiadať, aby preukázal reálnu neexistenciu určitej právnej skutočnosti. Ak aj
žalovaná za účelom nesplnenia povinnosti žalobcu podľa ust. § 3 ods. 1 písm. h) zákona č. 102/2014Z. z. navrhla svoj opätovný výsluch ako strany sporu, tento dôkazný návrh bol z jej strany nadbytočný,
keďže dôkazná iniciatíva bola
na opačnej strane sporu – žalobcovi. Tento záver navyše nachádza svoje explicitné vyjadrenie aj v ust. §

3 ods. 8 zákona č. 102/2014 Z. z., na ktoré poukazovala v odvolaní žalovaná, v zmysle ktorého dôkazné
bremeno splnenia požiadaviek uvedených v odsekoch 1 a 5 znáša predávajúci.
32. V nadväznosti na doposiaľ uvedené, bez potreby zaoberania sa ďalšími odvolacími námietkami
žalovanej, odvolací súd dospel k záveru, že žalobca v spore nepreukázal všetky hmotnoprávne
predpoklady vzniku žalobou uplatneného nároku podľa ust. § 10 ods. 4 zákona č. 102/2014 Z. z., a to

konkrétne splnenie jeho povinnosti podľa ust. § 3 ods. 1 zákona
č. 102/2014 Z. z. ako nevyhnutného predpokladu vzniku zodpovednosti žalovanej podľa ust.
§ 10 ods. 4 zákona č. 102/2014 Z. z. Preto odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie podľa
ust. § 388 CSP zmenil, a to tak že žalobu v celom rozsahu zamietol.
33. O nároku na náhradu trov konania (teda či už trov konania na súde prvej inštancie, či trov
predchádzajúceho odvolacieho konania, či tohto odvolacieho konania) rozhodol odvolací súd v zmysle

ust. § 396 ods. 1 a 2 v spojení s ust. § 262 ods. 1 a § 255 ods. 1 CSP, a to vzhľadom na zamietnutie
žaloby v celom rozsahu, teda na plný procesný úspech žalovanej tak,
že žalovanej proti žalobcovi priznal nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.
34. Toto rozhodnutie senátu odvolacieho súdu bolo prijaté hlasovaním pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,

c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,

b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) [§ 421 ods. 2 CSP].
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 CSP nie je prípustné, ak

a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia

dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) [§ 422 ods. 1 CSP].
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu

oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1
CSP).
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde (§ 427 ods. 2 CSP).V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania ustanovených v § 127 ods. 1 CSP (ktorému
súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpísania) uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie

považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) [§ 428 CSP].
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,

b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa

(§ 429 ods. 2 CSP).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 CSP).
V prípade, že nebude dobrovoľne splnená povinnosť uložená týmto rozhodnutím, môže sa osoba
oprávnená z rozhodnutia domáhať uspokojenia svojho nároku návrhom na vykonanie exekúcie podľa

osobitného zákona [zákon č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný
poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov].