Decision was made at the court Správny súd Bratislava
Judgement was issued by Mgr. Iveta Bebejová
Judgement form – Rozsudok
Judgement nature – Iná povaha rozhodnutia
Source – original document (the link may not work anymore)
Referenced legislation in the judgement
Súd: Správny súd v Bratislave
Spisová značka: BA-5S/350/2021
Identifikačné číslo súdneho spisu: 1021202057
Dátum vydania rozhodnutia: 25. 03. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Dana Jelinková Dudzíková
ECLI: ECLI:SK:SpSBA:2025:1021202057.3
ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Správny súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Dany Jelinkovej Dudzíkovej,
LL.M. a členov senátu JUDr. Róberta Jakubáča, PhD. a JUDr. Lucie Kúdelčíkovej v právnej veci
žalobcu: A. B., s. r. o., so sídlom Továrenská 554/3, 900 65 Záhorská Ves, IČO: 48 331 252,
právne zastúpený: Mgr. Slavomír Trnkócy, advokát, so sídlom Záhradnícka 71, 821 08 Bratislava,
proti žalovanému: Slovenská stavebná inšpekcia, so sídlom Lamačská cesta 8, 811 04 Bratislava, o
preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 01 017 21/259/2021 SSI 61-Ba zo dňa 22.10.2021,
takto
r o z h o d o l :
I. Správny súd žalobu z a m i e t a.
II. Správny súd žalovanému právo na náhradu trov konania n e p r i z n á v a.
o d ô v o d n e n i e :
I.
Priebeh administratívneho konania
1. Dňa 06.05.2021 vykonali poverení zamestnanci Slovenskej stavebnej inšpekcie, Inšpektorátu
Bratislava (ďalej aj len „prvostupňový správny orgán“ alebo aj len „Inšpektorát Bratislava“) ako orgánu
štátneho stavebného dohľadu na základe písomného oznámenia inšpektorátu o vykonaní štátneho
stavebného dohľadu č. 75/2021 SSI 62-002 zo dňa 30.03.2021 štátny stavebný dohľad (ďalej aj len
„ŠSD“) na stavbe „Novostavba hasičskej zbrojnice“, nachádzajúcej sa na pozemku parc. č. XXX/X,
katastrálne územie C. D., ktorej stavebníkom je Obec Záhorská Ves, so sídlom Hlavná 29/184, 900 65
Záhorská Ves (ďalej aj len „stavebník“ alebo aj len „Obec Záhorská Ves“). ŠSD pozostával z miestnej
obhliadky a kontroly súvisiacich dokladov. Podľa záznamu Inšpektorátu Bratislava z výkonu ŠSD č.
75/2020 SSI 62-002 zo dňa 06.05.2021 stavebník predložil okrem iného nasledovné doklady: žiadosť
stavebníka o stavebné povolenie doručenú na Obecný úrad Suchohrad dňa 27.05.2020, oznámenie
stavebného úradu Obce Suchohrad o začatí stavebného konania spojeného s územným konaním
o umiestnení stavby č. j. SOU-Su/20/997/64-VI zo dňa 06.07.2020, stavebné povolenie Obce Suchohrad
č. SOU-Su/20/997/65-VI zo dňa 30.09.2020, stavebný denník, v ktorom je v liste č. 0114241 uvedený
záznam o prevzatí pozemku na výstavbu s dátumom 12.09.2016 a zahájením výstavby dňa 14.09.2016
(výkop základových pásov na betonáž základov).
2. Vykonaným ŠSD bolo zistené, že v čase konania miestnej obhliadky, t. j. dňa 06.05.2021, sa na
predmetnej stavbe nepracovalo, stavba bola takmer ukončená pred kolaudáciou. Podľa vyjadrenia
stavebníka bol zhotoviteľom predmetnej stavby žalobca, pričom niektoré doplnkové stavebné práce boli
vykonané svojpomocne (stavebníkom).3. Dňa 22.06.2021 sa uskutočnil 2. ŠSD, z výkonu ktorého bol vyhotovený záznam č. j. 75/2021
SSI 62-05. Žalobca do predmetného záznamu uviedol, že skutočne bol zhotoviteľom predmetnej
stavby. V roku 2016 ponúkol stavebníkovi výstavbu hasičskej zbrojnice, čo bolo zastupiteľstvom obce
odsúhlasené ako sponzorský dar. Samotná výstavba začala na jeseň roku 2016. Stavbu začala
realizovať pani E. B. (E. F.), E. XX, E. ako konateľka žalobcu a na jar roku 2018 prevzal túto
zodpovednosť G. H., H. XXX, B., I. J.. Ďalej uviedol, že upozorňoval pána starostu G. K. L., že na
predmetnú stavbu nie je stavebné povolenie, pričom mu bolo oznámené, že stavbu zastrešuje Obec
Záhorská Ves a povolenie bude vydané dodatočne. Podľa jeho vyjadrenia bola predmetná stavba
dokončená a odovzdaná na jeseň roku 2018.
4.NazákladeuvedenýchskutočnostíInšpektorátBratislavalistomč.144/SK/75/2021SSI62-001zodňa
07.07.2021 oznámil žalobcovi začatie správneho konania vo veci podozrenia zo spáchania správneho
deliktu podľa § 106 ods. 3 písm. b) v spojení s § 106 ods. 5 zákona č. 50/1976 Zb. o územnom
plánovaní a stavebnom poriadku (stavebný zákon) v znení neskorších predpisov (ďalej aj len „stavebný
zákon“) a súčasne ho predvolal na pojednávanie, ktoré nariadil na deň 04.08.2021. Žalobca na ústnom
pojednávaní dňa 04.08.2021 neuviedol na svoju obhajobu žiadne nové skutočnosti a tvrdenia.
5. Inšpektorát Bratislava rozhodnutím č. 02 025 21/144/SK//75/2021 SSI 62-Ba/Vr zo dňa 23.08.2021
(ďalej aj len „prvostupňové rozhodnutie“) uznal žalobcu zodpovedným zo spáchania správneho deliktu
podľa § 106 ods. 3 písm. b) v spojení s § 106 ods. 5 stavebného zákona, ktorého sa žalobca dopustil
tým, že ako zhotoviteľ v čase od 14.09.2016 do presne neurčeného dňa jesene 2018 (najneskôr do
30.11.2018) uskutočňoval stavbu „Novostavba hasičskej zbrojnice“, nachádzajúcu sa na pozemku parc.
č. XXX/X, katastrálne územie C. D., bez stavebného povolenia, čím porušil § 54 v spojení s § 55
ods. 1 stavebného zákona. Za uvedený správny delikt mu Slovenská stavebná inšpekcia, Inšpektorát
Bratislava uložila pokutu vo výške 1 500 eur. Uloženie pokuty pri dolnej hranici zákonom stanovenej
sadzby v prospech žalobcu prvostupňový správny orgán odôvodnil najmä tým, že žalobca spolupracoval
počas celého správneho konania, ako zhotoviteľ si je vedomý uskutočňovania predmetnej stavby bez
stavebného povolenia, svoje protispoločenské konanie priznal a pri realizácii predmetnej stavby sa riadil
pokynmi stavebníka.
6. Proti prvostupňovému rozhodnutiu podal žalobca odvolanie, o ktorom rozhodol žalovaný rozhodnutím
č. 01 017 21/259/2021 SSI 61-Ba zo dňa 22.10.2021 (ďalej aj len „napadnuté rozhodnutie“) tak, že
odvolanie zamietol a prvostupňové rozhodnutie potvrdil. V odôvodnení konštatoval, že námietky žalobcu
ohľadom nesprávneho posúdenia skutkového stavu veci boli nedôvodné, nakoľko o skutočnosti, že na
predmetnú stavbu nie je vydané stavebné povolenie, musel žalobca vedieť už pri začatí stavebných
prác, nakoľko v predloženom stavebnom denníku je na úvodnej strane okrem iného uvedené aj jeho
meno a podpis. Inšpektorát Bratislava určil pre účely tohto správneho konania čas spáchania správneho
deliktu postačujúco tým, že ho na základe zápisu na liste č. 0114241 stavebného denníka vymedzil na
jednej strane dňom 14.09.2016 (výkop základových pásov na betonáž základov) a na druhej strane,
z dôvodu absencie relevantného listinného dôkazu na základe ústneho vyjadrenia žalobcu do záznamu
Inšpektorátu Bratislava č. 75/2021 SSI 62-005 zo dňa 22.06.2021, údajom jeseň 2018, t. j. najneskôr
do dňa 30.11.2018.
II.
Žaloba
7. Včas podanou žalobou sa žalobca domáhal preskúmania zákonnosti napadnutého rozhodnutia a
navrhol, aby správny súd napadnuté rozhodnutie a prvostupňové rozhodnutie zrušil a vec vrátil na
opätovné prejednanie a rozhodnutie.
8. Uviedol, že správnu žalobu podal z dôvodov nesprávneho právneho posúdenia veci, nesprávnej
aplikácie právnych predpisov na rozhodovanie v danej veci, nedostatočne zisteného skutkového
stavu ako aj z dôvodov nejasného a nezrozumiteľného odôvodnenia napadnutého rozhodnutia, ktoré
je nezrozumiteľné a tak arbitrárne, keďže 1/ v konaní, ktoré predchádzalo vydaniu napadnutého
rozhodnutia, správne orgány porušili právo na spravodlivý proces (neumožnili žalobcovi nahliadnutie
do spisu, na základe ktorého rozhodovali), 2/ žalovaný nedostatočným spôsobom zistil skutkový stav, o
ktorom rozhodoval, 3/ žalovaný vychádzal z nesprávneho právneho posúdenia veci, keď na posúdenie
skutkovéhostavuaplikovalprávnenormynesprávnymspôsobom,4/napadnutérozhodnutiežalovanéhoje arbitrárne, keďže sa nevyjadril k skutkovým tvrdeniam žalobcu a žalobcom požadované skutočnosti
neuviedol pri svojom rozhodovaní a ani ako sa s nimi vysporiadal.
9. Žalovaný nesprávne právne posúdil skutkový stav veci. V napadnutom rozhodnutí tautologicky
uviedol, že žalobca postupoval bez stavebného povolenia, čím sa mal dopustiť porušenia § 54
stavebného zákona. Žalovaný ale žiadnym spôsobom neuviedol, z akej právnej skutočnosti vychádzal,
keď tvrdil, že žalobca má mať stavebné povolenie. Je to zarážajúce aj v tej súvislosti, že žalobca už na
miestnom zisťovaní uviedol, že vlastníka nehnuteľnosti upozornil na to, že mu neboli poskytnuté doklady
o oprávnení na realizáciu stavebných prác.
10. Pre správne aplikovanie predmetných ustanovení stavebného zákona je potrebné správne
porozumieť obsahu daného právneho textu a aj právnych termínov, ktoré sú uvedené v stavebnom
zákone a boli mechanicky prevzaté do napadnutého rozhodnutia. Výrok napadnutého rozhodnutia
musí spoľahlivo vychádzať zo zisteného skutkového a aj právneho stavu. Len mechanické opísanie
ustanovení stavebného zákona je zneprehľadňujúce a aj nesprávne. Žalovaný sa uspokojil s
konštatovaním, že realizácia stavebných prác sa uskutočnila od 14.09.2016 do presne neurčeného
dňa jesene 2018. Inšpektorát Bratislava rozhodol napriek tomu, že jasné a zrozumiteľné, presné
určenie údajnej doby porušovania stavebného zákona účastníkom má vplyv na včasné uplatnenie
zodpovednosti zo strany žalovaného.
11. Konštantnou tézou správnych súdov a aj ústavného súdu je téza, že trestnosť správnych deliktov
sa musí riadiť obdobnými princípmi ako trestnosť trestných činov. Tento záver je odôvodňovaný
predovšetkým relativitou zaradenia protiprávneho konania medzi trestné činy alebo správne delikty.
K nedôvodnému ukladaniu pokuty prispievajú často aj európske predpisy, ktoré vyžadujú, aby štáty
stanovili za porušenie povinnosti v nich obsiahnutých účinné, primerané a odradzujúce sankcie, a to
aj napriek tej skutočnosti, že môžu odporovať iným platným právnym predpisom. V dôsledku absencie
základných hmotnoprávnych a procesnoprávnych inštitútov v tejto oblasti dochádzalo k vytváraniu
medzier v práve, ktoré je nevyhnutné v celom rade prípadov vypĺňať výrazne problematickou analógiou.
12. Pre vyvodenie správnoprávnej zodpovednosti je postačujúce preukázanie samotného faktu
porušenia či nesplnenia uloženej povinnosti. Ak sa chce zodpovedná osoba zodpovednosti zbaviť, bude
musieť preukázať, že vynaložila všetko potrebné úsilie, ktoré bolo možné požadovať, aby porušeniu
zabránila. To, či došlo k vynaloženiu všetkého potrebného úsilia, bude musieť v správnom konaní
preukázať správny orgán skúmaním prípad od prípadu.
13. Na otázku použiteľnosti právnej úpravy okolností vylučujúcich protiprávnosť podľa Trestného zákona
celkom jednoznačne odpovedala judikatúra správnych súdov, ktorá aplikovateľnosť inštitútu trestného
práva prostredníctvom analógie legis, teda aj okolností vylučujúcich protiprávnosť aj v oblasti správneho
trestania opakovane potvrdila. Takáto aplikácia však bola podľa judikatúry možná iba za podmienky,
že to bolo v prospech páchateľa priestupku. Žalovaný sa žiadnym spôsobom nevysporiadal s platným
obchodnoprávnym vzťahom stavebníka a účastníka konania, na ktorého platnosť nemá žiadny vplyv
to, či je alebo nie je vydané právoplatné územné alebo stavebné povolenie, a to vo vzťahu k plneniu
si výkonu svojich povinností a už vôbec nebral pre posúdenie vylúčenia zodpovednosti za spáchanie
správneho deliktu do úvahy uvedenie účastníka konania do omylu samotným stavebníkom.
14. Ďalej žalobca poukázal na tzv. dovolené riziko a na jeden zo základných princípov trestania v
trestnom práve, ktorým je individualizácia trestu ku konaniu a aj k osobe páchateľa.
Účelom peňažného trestu v trestnom práve tak bude, aby páchateľom bol uložený taký peňažný
trest, ktorý zasiahne každého páchateľa rovnako relatívne k jeho majetkovým pomerom. Žalovaný sa
uvedeným pri vydaní napadnutého rozhodnutia neriadil.
15. Vymedzenie predmetu konania vo výroku rozhodnutia o správnom delikte musí spočívať v
špecifikácii deliktu tak, aby sankcionované konanie nemohlo byť zameniteľné s iným konaním a tento
záver má oporu priamo v § 47 ods. 2 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (správny poriadok)
v znení neskorších predpisov (ďalej aj len „správny poriadok“). Taktiež je potrebné uviesť, že záver o
nevyhnutnosti úplnej špecifikácie príslušného priestupku z hľadiska vecného, časového a miestneho
plne korešponduje i s medzinárodným záväzkom Slovenskej republiky, pretože i na rozhodovanie
o priestupkoch je potrebné aplikovať požiadavky článku 6 ods. 1 Dohovoru o ľudských právach azákladných slobodách (ďalej aj len „Dohovor“). Z článku 6 ods. 1 Dohovoru vyplýva, že veci priestupkové
a taktiež veci správnych deliktov je potrebné považovať v zmysle ustálenej štrasburskej judikatúry
za veci, ktoré majú charakter konania o trestnom obvinení. Vo všetkých veciach, ktoré je možné
subsumovať pod pojem „veci trestného charakteru” musí mať osoba, proti ktorej sa vedie konanie,
možnosť domôcť sa práva na spravodlivý proces v zmysle článku 6 Dohovoru.
16. Vzhľadom na vyššie uvedené výrok napadnutého rozhodnutia nespĺňa požiadavky uvedené v
§ 47 ods. 2 správneho poriadku, a to, že neobsahuje konkrétne uvedenie času, kedy malo prísť
k spáchaniu správneho deliktu, čo podľa žalobcu nespĺňa požiadavky o určitosti, konkrétnosti a
zrozumiteľnostivýrokurozhodnutiaazároveňvytvárapochybnostiodobeprotiprávnosti,čománásledne
vplyv na premlčateľnosť správneho deliktu ako aj na výšku uloženej pokuty. Z uvedených dôvodov sú
preskúmavané rozhodnutia v tejto časti výroku nezrozumiteľné a nepreskúmateľné, čo je dôvod pre
zrušenie napadnutého rozhodnutia.
17. Žalobca tiež poukázal na rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 8Sžo/163/2010
zo dňa 02.06.2011 ohľadom diskrečnej právomoci správneho orgánu a na § 47 ods. 3 správneho
poriadku. Odôvodnenie rozhodnutia musí byť formulované tak, aby účastníkov konania, prípadne iný
orgán preskúmavajúci správne rozhodnutie presvedčil o správnosti a zákonnosti rozhodnutia.
18. Žalobca ďalej poukázal na ďalšie rozsudky Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (sp. zn. 4Sž
27/99 zo dňa 28.09.1999, sp. zn. 4 So 226/04 zo dňa 19.10.2005 a sp. zn. 8Sžo 12/2009) týkajúce
sa zrozumiteľnosti rozhodnutia správneho orgánu a jeho nepreskúmateľnosti. Žalovaný sa žiadnym
relevantným spôsobom nevyjadril k odvolacím dôvodom žalobcu a svoje rozhodnutie odôvodňoval
spôsobom, ktoré nemá oporu v platnom právnom poriadku. Žalobca si je vedomý skutočnosti, že nemá
nikým a ničím garantované právo na úspech v konaní, ktorého je účastníkom, ale je si vedomý aj tej
skutočnosti, že v zmysle práva na spravodlivý súdny proces, garantovaný Ústavou Slovenskej republiky
vzmyslečl.46,akoajmedzinárodnýmidokumentmi,ktorýmijeSlovenskárepublikaviazaná,mážalobca
procesné garancie, ktoré slúžia k ochrane jeho hmotných práv. Aj na základe uvedeného je žalovaný
povinný sa vyjadriť ku všetkým skutočnostiam, ktoré sa mu kladú v konaní na rozhodnutie a odvolacie
dôvody takými skutočnosťami sú.
19. V neposlednom rade žalobca poukázal na princíp legality a princíp ochrany dobromyseľne
nadobudnutých práv. Verejný záujem, či už vyslovený priamo v právnej norme alebo právnou normou
predpokladaný, ako neurčitý právny pojem, vždy vyžaduje svoju interpretáciu, a to s ohľadom na
konkrétnu vec, v ktorej má byť interpretovaný. Vzhľadom na skutočnosť, že sa jedná o slovné spojenie,
ktoré je potrebné vykladať vždy vo vzťahu ku konkrétnemu skutkovému deju, nie je možné tento pojem,
vzhľadom k jeho povahe, akokoľvek zovšeobecniť pre všetky do úvahy prichádzajúce prípady. Je však
potrebné tento pojem interpretovať, čo správne orgány nevykonali. Podľa rozhodnutia Ústavného súdu
Českej republiky sp. zn. PI. ÚS 24/04 verejný záujem je v správnom konaní vždy v konkrétnej veci
zisťovaný správnym orgánom, je potrebné ho nachádzať v procese rozhodovania o konkrétnej otázke.
III.
Vyjadrenie žalovaného
20. Žalovaný v písomnom vyjadrení zo dňa 15.03.2022 navrhol, aby správny súd žalobu zamietol.
21. Mal za to, že v uskutočnenom správnom konaní sa jednoznačne preukázalo, že žalobca ako
zhotoviteľvčaseododňa14.09.2016dopresneneurčenéhodňajesene2018(najneskôrdo30.11.2018)
uskutočňoval stavbu „Novostavba hasičskej zbrojnice” bez stavebného povolenia. V tomto rozsahu a
takto zistený skutočný stav veci považoval za dostatočne zistený a riadne preukázaný, pričom žalobca
ho nenamietal v priebehu uskutočneného správneho konania.
22. Žalovaný nesúhlasil s tvrdením žalobcu, že v priebehu uskutočneného správneho konania bolo
porušené jeho právo na spravodlivý proces tým, že mu nebolo umožnené nahliadnuť do spisového
materiálu. Toto tvrdenie žalobcu nie je preukázané žiadnym dôkazom a je v rozpore s obsahom
spisového materiálu, na základe ktorého prvostupňový správny orgán rozhodoval. Žalobca bol riadne
predvolanýnaústnepojednávanievpredmetnejveci,bolriadnepoučenýojehoprávach,aG.H.,konateľspoločnosti, ktorý sa nariadeného ústneho pojednávania dňa 04.08.2021 aj osobne zúčastnil, na ňom a
ani počas celého priebehu uskutočneného správneho konania takúto požiadavku nevzniesol.
23. Nesúhlasil ani s tvrdením žalobcu, že skutkový stav nebol zistený dostatočne vo vzťahu k času
spáchania správneho deliktu. Čas spáchania správneho deliktu bol na účely uskutočneného správneho
konania zistený a určený dostatočne, a to na jednej strane dňom 14.09.2016 (výkop základových
pásov na betonáž základov preukázaný listom stavebného denníka č. 0114241) a na druhej strane, z
dôvodu absencie relevantného listinného dôkazu, na základe ústneho vyjadrenia žalobcu do záznamu
Inšpektorátu Bratislava z výkonu ŠSD zo dňa 22.06.2021, údajom jeseň 2018, t. j. najneskôr do dňa
30.11.2018.
24. Výrok napadnutého rozhodnutia obsahuje všetky náležitosti podľa § 47 ods. 2 správneho poriadku, je
dostatočne určitý a je riadne odôvodnený. V uskutočnenom správnom konaní nikto netvrdil a ani žalobcu
nesankcionoval za to, že nemal (nepredložil k výkonu ŠSD) stavebné povolenie na uskutočňovanie
predmetnejstavby,nakoľkoneboljejstavebníkom.StavebníkompredmetnejstavbybolaObecZáhorská
Ves a žalobca bol jej zhotoviteľom a ako jej zhotoviteľ bol povinný dodržiavať § 54 a § 55 ods. 1
stavebného zákona. O skutočnosti, že na predmetnú stavbu nie je vydané stavebné povolenie, musel
žalobca vedieť už pri začatí stavebných prác, nakoľko v predloženom stavebnom denníku je na jeho
úvodnej strane okrem iného uvedené práve jeho meno aj s jeho podpisom (dátum zápisu 12.09.2016).
Skutočnosť,ženajarroku2018upozornilstavebníka,ženapredmetnústavbuniejestavebnépovolenie,
ho nezbavuje právnej zodpovednosti za spáchaný správy delikt podľa § 106 ods. 3 písm. b) v spojení
s § 106 ods. 5 stavebného zákona. Táto skutočnosť bola zohľadnená pri rozhodovaní o výške uloženej
sankcie pokuty žalobcovi. Zodpovedným za spáchaný predmetný správny delikt boli uznaný nielen
žalobca ako jej zhotoviteľ, ale aj stavebník predmetnej stavby (rozhodnutie Inšpektorátu Bratislava č.
02 024 21/143/SK/75/2021 SSI 62-Ba/VR zo dňa 23.08.2021), obom bola uložená sankcia pokuty s
ohľadom na konkrétne skutkové okolnosti tohto deliktu, pričom jej výška bola v oboch prípadoch riadne
odôvodnená.
25. Platný obchodnoprávny vzťah stavebníka a žalobcu, jeho možné porušenie zo strany stavebníka
ako aj žalobcom tvrdené jeho uvedenie do omylu stavebníkom, je potrebné posudzovať v intenciách
súkromného práva, pričom konkrétne okolnosti spáchania správneho deliktu tak stavebníkom ako aj
zhotoviteľom boli zohľadnené pri výške ukladanej sankcie pokuty. Stavebníkovi bola uložená sankcia vo
výške 3 000 eur a žalobcovi ako zhotoviteľovi vo výške 1 500 eur.
26. K zániku zodpovednosti za predmetný správny delikt žalobcu žalovaný uviedol, že obe lehoty, tak
subjektívna ako aj objektívna lehota, boli v súlade s § 107 ods. 1 stavebného zákona v uskutočnenom
správnom konaní dodržané. Dvojročná subjektívna lehota pre uloženie pokuty bola dodržaná, nakoľko
prvostupňový správny orgán sa o porušení dozvedel dňa 06.05.2021, čo je preukázané záznamom
Inšpektorátu Bratislava z uvedeného dňa. Ohľadom dodržania trojročnej objektívnej lehoty poukázal
žalovaný na rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 6Asan/17/2019, z ktorého vyplýva,
že v prípade uskutočňovania stavby bez stavebného povolenia ide o trváci správny delikt, ktorý
trvá až do ukončenia protiprávneho konania resp. stavu, a teda v čase nadobudnutia právoplatnosti
napadnutého rozhodnutia dňa 28.10.2021 neuplynul ani rok od právoplatnosti stavebného povolenia
stavebného úradu, Obce Suchohrad č. j. SOU-Su/20/997/65-VI. zo dňa 30.09.2020 (rozhodnutie
nadobudlo právoplatnosť dňa 09.11.2020), ktorým bola povolená predmetná stavba.
IV.
Konanie na správnom súde a posúdenie podstatných právnych argumentov
27. Podľa § 3 ods. 1 a ods. 3 zákona č. 151/2022 Z. z. o zriadení správnych súdov a o zmene a doplnení
niektorých zákonov (ďalej aj len „zákon č. 151/2022 Z. z.“), začal s účinnosťou od 01.06.2023 vykonávať
svoju činnosť Správny súd v Bratislave (ďalej aj len „správny súd“), na ktorý prešiel od 01.06.2023 výkon
súdnictva v správnej agende z Krajského súdu v Bratislave, Krajského súdu v Trnave a Krajského súdu
v Nitre. Vec vedená na Krajskom súde v Bratislave pod sp. zn. 5S/350/2021 bola v súlade s platným
a účinným rozvrhom práce Správneho súdu v Bratislave v zmysle § 51 ods. 1 zákona č. 757/2004
Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov náhodným
výberom pomocou technických prostriedkov a programových prostriedkov schválených Ministerstvomspravodlivosti SR pridelená senátu 6S Správneho súdu v Bratislave a je na tomto súde vedená pod sp.
zn. BA-5S/350/2021.
28. Správny súd v Bratislave ako súd vecne a miestne príslušný na konanie vo veci podľa § 10 a §
13 ods. 1 zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej aj len
„Správny súdny poriadok“ alebo aj len „SSP“) v spojení s § 3 ods. 3 písm. b) zákona č. 151/2022 Z.
z. preskúmal napadnuté rozhodnutie žalovaného vrátane konania, ktoré predchádzalo jeho vydaniu a
dospel k záveru, že žaloba je dôvodná. O žalobe rozhodol bez nariadenia pojednávania, nakoľko boli
splnené podmienky podľa § 107 ods. 2 SSP, keď ani jeden z účastníkov konania nežiadal nariadenie
pojednávania. Oznámenie o mieste a čase verejného vyhlásenia rozsudku bolo zverejnené minimálne
päť dní vopred na úradnej tabuli a na webovej stránke správneho súdu dňa 19.03.2025 (§ 137 ods. 4
SSP) a rozsudok bol verejne vyhlásený dňa 25.03.2025 postupom podľa § 137 ods. 3 druhá veta SSP.
29.Podľa§6ods.1SSP,správnesúdyvsprávnomsúdnictvepreskúmavajúnazákladežalôbzákonnosť
rozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov orgánov verejnej
správy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú v ďalších veciach
ustanovených týmto zákonom.
30. Podľa § 48 ods. 1 stavebného zákona, stavby sa musia uskutočňovať v súlade s overeným projektom
a stavebným povolením a musia spĺňať základné požiadavky na stavby.
31.Podľa§54stavebnéhozákona,stavby,ichzmenyaudržiavacieprácenanichsamôžuuskutočňovať
iba podľa stavebného povolenia alebo na základe ohlásenia stavebnému úradu.
32. Podľa § 55 ods. 1 stavebného zákona, stavebné povolenie sa vyžaduje, pokiaľ tento zákon
a vykonávacie predpisy k nemu alebo osobitné predpisy neustanovujú inak, pri stavbách každého druhu
bez zreteľa na ich stavebnotechnické vyhotovenie, účel a čas trvania; stavebné povolenie sa vyžaduje
aj pri zmene stavieb, najmä pri prístavbe, nadstavbe a pri stavebných úpravách.
33. Stavebný zákon určuje, aké pravidlá je na tomto úseku práva potrebné rešpektovať a pre prípad,
že rešpektované nebudú, stanovuje konkrétne rozpätie správneho trestu v podobe pokuty upravenej
v tretej časti stavebného zákona. Ustanovenie § 106 vymedzuje správne delikty, pričom tieto môžeme
okrem iného členiť podľa subjektu, ktorý spáchal daný správny delikt. Niektoré správne delikty môže
spáchať ktorákoľvek osoba, iné len stavebník a niektoré napríklad iba zhotoviteľ, čo je aj prejednávaný
prípad (špeciálny subjekt).
34. Podľa § 106 ods. 3 písm. b) stavebného zákona, stavebný úrad alebo inšpekcia uloží pokutu do 5
miliónov SK právnickej osobe alebo fyzickej osobe oprávnenej na podnikanie, ktorá uskutočňuje stavbu
bez stavebného povolenia alebo v rozpore s ním.
35. Podľa § 106 ods. 5 stavebného zákona, ustanovenia odseku 3 písm. b) platia rovnako na právnickú
osobu alebo fyzickú osobu oprávnenú na podnikanie, ktorá uskutočňuje stavbu ako zhotoviteľ.
36. Podľa § 9 ods. 2 veta prvá zákona č. 659/2007 Z. z. o zavedení meny euro v Slovenskej
republike a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, peňažné sumy v
slovenskej mene, ktoré sú uvedené vo všeobecne záväzných právnych predpisoch, v rozhodnutiach,
opatreniach, osvedčeniach a iných právnych, administratívnych alebo organizačných aktoch súdov,
iných štátnych orgánov, orgánov územnej samosprávy, rozhodcovských súdov alebo iných orgánov
verejnej moci, v zmluvách a dohodách, ako aj v registroch, evidenciách a iných záznamoch, na účtoch,
v ďalších právnych aktoch, návrhoch, oznámeniach a iných právnych úkonoch, v ostatných právnych
dokumentoch alebo v iných právnych prostriedkoch vyhotovených v akejkoľvek forme alebo podobe,
sa odo dňa zavedenia eura považujú za peňažné sumy v eurách, a to v prepočte a so zaokrúhlením
podľa konverzného kurzu, tohto zákona a ďalších pravidiel pre prechod na euro) to sa nevzťahuje
na ustanovenia právnych predpisov o nominálnej hodnote slovenských bankoviek alebo slovenských
mincí, na ustanovenia právnych predpisov alebo iných právnych prostriedkov, ktoré upravujú zmenu
peňažných súm zo slovenskej meny na eurá, ani na ustanovenia právnych predpisov alebo iných
právnych prostriedkov, ktoré nie sú aplikovateľné po prechode na euro.37. Podľa § 3 ods. 1 správneho poriadku, správne orgány postupujú v konaní v súlade so zákonmi a
inými právnymi predpismi. Sú povinné chrániť záujmy štátu a spoločnosti, práva a záujmy fyzických osôb
a právnických osôb a dôsledne vyžadovať plnenie ich povinností.
38. Podľa § 3 ods. 5 správneho poriadku, rozhodnutie správnych orgánov musí vychádzať zo spoľahlivo
zisteného stavu veci. Správne orgány dbajú o to, aby v rozhodovaní o skutkovo zhodných alebo
podobných prípadoch nevznikali neodôvodnené rozdiely.
39. Podľa § 32 ods. 1 správneho poriadku, správny orgán je povinný zistiť presne a úplne skutočný stav
veci a za tým účelom si zaobstarať potrebné podklady pre rozhodnutie.
40. Podľa § 32 ods. 2 správneho poriadku, podkladom pre rozhodnutie sú najmä podania, návrhy
a vyjadrenia účastníkov konania, dôkazy, čestné vyhlásenia, ako aj skutočnosti všeobecne známe
alebo známe správnemu orgánu z jeho úradnej činnosti. Rozsah a spôsob zisťovania podkladov pre
rozhodnutie určuje správny orgán.
41. Podľa § 34 ods. 5 správneho poriadku, správny orgán hodnotí dôkazy podľa svojej úvahy, a to každý
dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti.
42. Podľa § 46 správneho poriadku, rozhodnutie musí byť v súlade so zákonmi a ostatnými právnymi
predpismi, musí ho vydať orgán na to príslušný, musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného stavu veci
a musí obsahovať predpísané náležitosti.
43. Podľa § 47 ods. 2 správneho poriadku, výrok obsahuje rozhodnutie vo veci s uvedením ustanovenia
právneho predpisu, podľa ktorého sa rozhodlo, prípadne aj rozhodnutie o povinnosti nahradiť trovy
konania. Pokiaľ sa v rozhodnutí ukladá účastníkovi konania povinnosť na plnenie, správny orgán určí
pre ňu lehotu; lehota nesmie byť kratšia, než ustanovuje osobitný zákon.
44. Výrok je jadrom celého rozhodnutia. Výrok musí byť formulovaný jasne, stručne a pritom určite,
aby účastník konania i orgán, ktorý má rozhodnutie preskúmať, resp. vykonať, mohol bez pochybností
poznať výsledok konania. Požiadavku určitosti, presnosti a zrozumiteľnosti výroku treba dôsledne
rešpektovať aj pri vydávaní rozhodnutia odvolacieho orgánu.
45. Podľa § 47 ods. 3 správneho poriadku, v odôvodnení rozhodnutia správny orgán uvedie, ktoré
skutočnosti boli podkladom na rozhodnutie, akými úvahami bol vedený pri hodnotení dôkazov, ako použil
správnu úvahu pri použití právnych predpisov, na základe ktorých rozhodoval, a ako sa vyrovnal s
návrhmi a námietkami účastníkov konania a s ich vyjadreniami k podkladom rozhodnutia.
46. Nebolo sporným, že v Obci Záhorská Ves došlo k realizácii stavby „Novostavba hasičskej zbrojnice“,
nachádzajúcej sa na pozemku parc. č. XXX/X, katastrálne územie C. D., bez stavebného povolenia.
Stavebníkom bola Obec Záhorská Ves a zhotoviteľom bol žalobca. Sporným sa v prejednávanej
veci stalo zodpovedanie kľúčovej otázky, či žalobca naplnil skutkovú podstatu správneho deliktu
ustanoveného v § 106 ods. 3 písm. b) v spojení s § 106 ods. 5 stavebného zákona, a teda, či
preskúmavanérozhodnutia,ktorýmibolažalobcoviuloženápokuta,spĺňajúvšetkyatribútyrozhodnutiao
správnomdelikte,atopredovšetkýmsohľadomnašpecifikáciučasuspáchaniapredmetnéhosprávneho
deliktu.
47. V rámci verejnoprávnej zodpovednosti za protispoločenské konanie právna teória rozoznáva trestné
činy, priestupky a iné správne delikty, v ďalšej špecifikácii ešte disciplinárne delikty a správne delikty
poriadkové. Deliktom je len také porušenie povinnosti (konanie alebo opomenutie), ktoré konkrétny
zákon takto označuje. Rozlišovacím kritériom medzi jednotlivými druhmi deliktov podľa závažnosti
je miera ich typovej spoločenskej nebezpečnosti vyjadrenej v znakoch skutkovej podstaty, u iných
správnych deliktov a disciplinárnych deliktov ešte okruh subjektov, ktoré sa deliktu môžu dopustiť (tak,
ako to určuje zákon č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov). Iné správne delikty sú
svojoupovahounajbližšieprávepriestupkom.Vobochprípadochideosúčasťtzv.správnehotrestania,o
postih správnym orgánom za určité nedovolené konanie či opomenutie. Je treba zdôrazniť, že formálne
označenie určitého typu protispoločenského konania a k tomu zodpovedajúce zaradenie medzi trestné
činy, priestupky, či iné správne delikty, z toho vyvodené následky v podobe sankcií vrátane príslušného
konania, či už ide o oblasť súdneho alebo správneho trestania, je len vyjadrením reálnej trestnej politikyštátu, teda reflexia názoru spoločnosti na potrebnú mieru ochrany jednotlivých vzťahov a záujmov.
Kriminálizácia, či naopak dekriminalizácia určitého
konania nachádza výraz v platnej právnej úprave a v ich zmenách, voľbe procesných nástrojov
potrebných k odhaleniu a dokázaniu konkrétnych skutkov ako aj prísnosti postihu delikventa.
48. Z týchto hľadísk je potrebné vychádzať pri posúdení nevyhnutnosti konkretizácie skutku a jeho
miesta v rozhodnutí, na čo správne pokiaľ ide o právnu teóriu poukázal aj žalobca. S ohľadom
na dôležitosť tejto problematiky tvoriacej jednu z kľúčových námietok, považoval aj správny súd za
nevyhnutné poukázať na ne. Vymedzenie predmetu konania vo výroku rozhodnutia o správnom delikte
musí spočívať špecifikácii deliktu tak, aby sankcionované konanie nebolo zameniteľné s iným konaním.
Tento záver je vyvoditeľný priamo z ustanovenia § 47 ods. 2 správneho poriadku. V rozhodnutiach
trestného charakteru, ktorými sú nepochybne i rozhodnutia o iných správnych deliktoch, je nevyhnutné
vymedziť presne, za aké konkrétne konanie je subjekt postihnutý. To je možné zaručiť len konkretizáciou
údajov obsahujúcich popis skutku s uvedením miesta, času a spôsobu jeho spáchania, prípadne
uvedením iných skutočností, ktoré sú potrebné na to, aby skutok nemohol byť zamenený s iným.
Takáto miera podrobnosti je nevyhnutná pre celé sankčné konanie, a to najmä z dôvodu vylúčenia
prekážky litispendencie, dvojitého postihu pre rovnaký skutok, pre vylúčenie prekážky veci rozhodnutej,
pre určenie rozsahu dokazovania, a to aj pre zabezpečenie riadneho práva na obhajobu. Až vydané
rozhodnutie jednoznačne určí, čoho sa páchateľ dopustil a v čom spáchaný delikt spočíva. Jednotlivé
skutkové údaje sú rozhodné pre určenie totožnosti skutku, vylučujú pre ďalšie obdobie možnosť zámeny
skutkuamožnosťopakovanéhopostihuzarovnakýskutok,pritomjepotrebnéodmietnuťúvahuotom,že
postačí, ak tieto náležitosti sú uvedené len v odôvodnení rozhodnutia. Význam výrokovej časti
rozhodnutia spočíva v tom, že iba táto časť rozhodnutia môže zasiahnuť do práv a povinností účastníkov
konania. Riadne formulovaný výrok a v ňom v prvom rade konkrétny popis skutku je nezastupiteľná časť
rozhodnutia, z ktorého je možné zistiť, či a aká povinnosť bola porušená a aké opatrenia
či sankcie boli uložené. Len rozhodnutie obsahujúce takýto výrok môže byť vynútiteľné exekúciou.
49.Prekomplexnosťprejednávanejvecijepotrebnézhrnúťcelúgenézuodzačatiarealizáciepredmetnej
stavby až po vydanie stavebného povolenia. Zo Záznamu z výkonu 2. ŠSD č. j. 75/2021 SSI 62-005
zo dňa 22.06.2021 a zo Zápisnice z ústneho pojednávania č. 144/SK/75/2021 SSI 62-001 zo dňa
07.07.2021 správny súd zistil, že v čase od 14.09.2016 žalobca ako zhotoviteľ uskutočňoval predmetnú
stavbu bez stavebného povolenia. Túto skutočnosť žalobca ani nerozporoval. Dňa 17.05.2020 podal
stavebník žiadosť o stavebné povolenie. Obec Suchohrad ako stavebný úrad začal stavebné konanie
spojené s územným konaním o umiestnení stavby č. j. SOU-Su/20/997/65-VI. Zo dňa 30.09.2020
(právoplatné dňa 09.11.2020). V stavebnom denníku je na liste č. 0114241 uvedený záznam o prevzatí
pozemkunavýstavbusdátumom12.09.2016azahájenímvýstavbydňa14.09.2016(výkopzákladových
pásov na betonáž základov). Samotný žalobca do Záznamu z výkonu 2. ŠSD č. j. 75/2021 SSI 62-005
zo dňa 22.06.2021 uviedol, že v roku 2016 ponúkol Obci Záhorská Ves výstavbu predmetnej stavby
ako sponzorský dar, čo bolo obecným zastupiteľstvom aj odsúhlasené, pričom výstavba začala na jeseň
2016 a na jeseň roku 2018 bola stavba odovzdaná a dokončená. Na skutočnosť, že na realizáciu
predmetnej stavby nie je stavebné povolenie, žalobca upozornil stavebníka na jar roku 2018, pričom
stavebník mu oznámil, že stavbu zastrešuje Obec Záhorská Ves a stavebné povolenie bude vydané
dodatočne.
50. Z odôvodnenia preskúmavaných rozhodnutí oboch stupňov je zrejmé, že
žalobca ako zhotoviteľ uskutočňoval stavbu „Novostavba hasičskej zbrojnice“ bez
predchádzajúceho povolenia (rozhodnutia) stavebného úradu, za čo mu bola uložená pokuta podľa §
106 ods. 3 písm. b) v spojení s § 106 ods. 5 stavebného zákona vo výške 1 500 eur.
51. Podľa názoru správneho súdu z vyššie citovaných právnych noriem vyplýva, že predpokladom
vydania rozhodnutia o uložení sankcie podľa § 106 stavebného zákona je preukázanie, že právnická
alebo fyzická osoba, uskutočňuje stavbu bez stavebného povolenia alebo v rozpore s ním. Konanie o
správnych deliktoch sa riadi zásadou oficiality a stavebný úrad je povinný začať konanie, ak sa o delikte
dozvie. Na spáchanie uvedeného správneho deliktu sa nevyžaduje úmyselné zavinenie.
52. Na základe vykonaného dokazovania, a to vykonaným štátnym dohľadom, bolo prvostupňovým
správnym orgánom jednoznačne zistené a preukázané porušenie stavebného zákona žalobcom
v rozsahu, ako to uviedol prvostupňový správny orgán vo svojom rozhodnutí a súčasne,ako je to uvedené v zázname z vykonaného ŠSD. Zo skutkových zistení v danej veci mal
správny súd jednoznačne za preukázané, že žalobca sa dopustil správneho deliktu tým, že
realizoval stavbu bez predchádzajúceho povolenia stavebného úradu ako zhotoviteľ stavby.
53. Subjektom správneho deliktu špecifikovaného v § 106 ods. 5 písm. b) stavebného zákona je
zhotoviteľ.Stavebníkjesubjektomsprávnehodeliktušpecifikovanéhov§106ods.3písm.b)stavebného
zákona. To znamená, že je to práve žalobca, kto si nesprávne vyložil dikciu stavebného zákona,
pokiaľ ide o správne delikty ustanovené v § 106 stavebného zákona, keď namietal nesprávne právne
posúdenie zo strany žalovaného, ktoré podľa jeho názoru malo vyplývať z konštatovania, že žalobca
má mať stavebné povolenie. Je nesporné, že je to práve stavebník, ktorý má povinnosť pred začatím
realizácie stavby požiadať príslušný stavebný úrad o vydanie stavebného povolenia, pričom ak pristúpi
k realizácii stavby bez stavebného povolenia, dopustí sa správneho deliktu podľa § 106 ods. 3 písm. b)
stavebnéhozákona.Avšak,stavebnýzákonstanovujeurčitépovinnosti,pokiaľideostavebnépovolenie,
aj zhotoviteľovi, ktorý je sankcionovaný v prípade, že realizuje stavbu bez stavebného povolenia podľa
§ 106 ods. 5 písm. b) stavebného zákona, čo bol aj prípad žalobcu.
54. Pokiaľ ide o námietku žalobcu ohľadom neurčitosti výroku, pokiaľ ide o presné určenie údajnej
doby porušovania stavebného zákona žalobcom, túto vyhodnotil správny súd ako nedôvodnú. Presné
vymedzenie deliktuálneho konania uvedené vo výroku prvostupňového rozhodnutia je nepochybne pre
jeho zákonnosť dôležité. V každom prípade je potrebné individuálne posúdiť, či je časové určenie
dostatočné a či samotný popis skutku dostatočne vymedzuje skutok tak, aby nemohol byť zameniteľný
s iným skutkom.
55. V prejednávanej veci ide o trváci správny delikt, ktorého začiatok je vo výroku prvostupňového
rozhodnutia určený dátumom 14.09.2016, čo preukazuje list stavebného denníka č. 0114241 (výkop
základových pásov na betonáž základov). Ukončenie daného porušovania je stanovené termínom
„presne neurčený deň jesene 2018 (najneskôr do 30.11.2018)“. Je potrebné uvedomiť si, že toto
vymedzenie je determinované výpoveďou samotného žalobcu, ktorý ako dátum ukončenia stavby do
záznamu Inšpektorátu Bratislava z výkonu ŠSD zo dňa 22.06.2021 určil jeseň 2018, teda tento dátum
nie je sporný.
56. Popis skutku je len slovnou formou, prostredníctvom ktorej sa skutok odráža vo vyjadrovacích
prejavoch ľudskej komunikácie. Popisom skutku je teda potrebné rozumieť jazykový popis tých konaní
či skutkových okolností, ktoré možno kvalifikovať formálnym znakom správneho deliktu uvedeného
v zákone, v tomto prípade v stavebnom zákone. Popis skutku musí obsahovať tie skutkové okolnosti,
ktoré sú právne významné z hľadiska naplnenia jednotlivých znakov skutkovej podstaty, ktorá je
predmetom konania, t. j. za ktoré bola v danej veci uložená pokuta. Presný časový údaj je nevyhnutný
predovšetkým pri správnych deliktoch, kde je časové vymedzenie právne významné z hľadiska
naplnenia jednotlivých znakov skutkovej podstaty daného správneho deliktu. V ostatných prípadoch
je presná časová špecifikácia skutku postrádateľná a postačuje, keď je nahradená menej presným
určením.
57.NajvyššísprávnysúdČeskejrepublikyvrozsudkuč.k.9As291/2014–39zodňa28.05.2015vrámci
špecifikácie miesta spáchania priestupku uviedol, že „nemožno vyžadovať, aby bolo miesto spáchania
priestupku vo výroku rozhodnutia o priestupku vymedzené na meter presne.“ Tento záver obdobne platí
aj pre vymedzenie času spáchania priestupku, resp. správneho deliktu. Nemožno od správnych orgánov
vždy vyžadovať, aby bola doba spáchania priestupku alebo správneho deliktu vymedzené v konkrétnom
čase s presnosťou na konkrétny deň, keď je dané protiprávne konanie natoľko presne a nezameniteľne
špecifikované, že v tomto smere nemôže kolidovať s iným (obdobným) konaním danej osoby, v tomto
prípade žalobcu.
58. Časové vymedzenie správneho deliktu, za ktorý bola žalobcovi prvostupňovým rozhodnutím, ktoré
bolo potvrdené napadnutým rozhodnutím, uložená sankcia, vyhodnotil správny súd za dostatočné, určité
a takto špecifikovaný správny delikt je nezameniteľný s iným konaním. Nepreskúmateľnosť rozhodnutia
by spôsobovala situácia, kedy by skutok z časového hľadiska nebol vôbec popísaný, čo však nie je
prípad žalobcu.59. Námietku žalobcu, že v priebehu správneho konania bolo porušené jeho právo na spravodlivý
proces tým, že mu nebolo umožnené nahliadnuť do spisového materiálu, vyhodnotil správny súd
ako nedôvodnú. Takéto konštatovanie z administratívnych spisov správnych orgánov nevyplýva a je
v rozpore s ich obsahom. Práve naopak, žalobca bol riadne predvolaný na ústne pojednávanie v
predmetnej veci, bol riadne poučený o jeho právach a konateľ žalobcu, ktorý sa nariadeného ústneho
pojednávania dňa 04.08.2021 osobne zúčastnil, na ňom ani v priebehu celého správneho konania
nevzniesol požiadavku nahliadnutia do administratívneho spisu.
60. Správny súd v prejednávanej veci dospel k záveru, že výrok napadnutého rozhodnutia je jasný
a určitý a odôvodnenie napadnutého rozhodnutia je dostatočné, logické, zodpovedajúce skutkovému
stavu a zákonnej úprave na tento stav sa vzťahujúcej. Z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia je
zrejmé, ktoré skutočnosti tvorili podklad rozhodnutia, akými úvahami sa žalovaný riadil pri hodnotení
dôkazov a ako sa vyrovnal s námietkami účastníka konania.
61.Vsúvislostisargumentácioužalobcu,ktorýpoukázalnatzv.dovolenérizikoanajedenzozákladných
princípov trestania v trestnom práve, ktorým je individualizácia trestu ku konaniu a aj k osobe páchateľa
a v neposlednom rade verejný záujem, bolo potrebné v prvom rade upriamiť pozornosť na prístup
správneho súdu k aplikácii § 195 písm. c) a d) SSP. V našom právnom poriadku sa vyslovovanie záveru
o zodpovednosti za správne delikty riadi úpravou správneho práva. Z hľadiska hmotného práva to
predstavuje veľké množstvo právnych predpisov upravujúcich zodpovednosť fyzických a právnických
osôb na rôznych úsekoch štátnej správy, z procesného hľadiska je využívaný správny poriadok alebo
osobitné procesné predpisy správneho práva, resp. čiastkové úpravy niektorých procesných otázok v
právnych predpisoch na úsekoch jednotlivých oblastí štátnej správy. Pod vplyvom rozhodovacej praxe
Európskeho súdu pre ľudské práva, ktorý pri výklade pojmov trestné obvinenie/trestná vec používa
autonómny výklad, sa aj v rozhodovacej praxi slovenských súdov začali prijímať rozhodnutia o tom, že
pri trestaní za správne delikty sa musí uplatniť rovnaký štandard ako pri trestaní za trestné činy. Potrebu
aplikácie trestných zásad v správnom konaní a v správnom trestaní súdy odvodzujú z Dohovoru, ako aj z
Odporúčania Výboru ministrov Rady Európy č. R (91) členským štátom o správnych sankciách. Správny
súdny poriadok ako právny predpis správneho súdnictva neupravuje povinnosti správnych orgánov v
správnom konaní, a teda ani nezavádza procesné pravidlá pre správne konanie, resp. pravidlá ukladania
sankcií správnymi orgánmi.
62. Tento prístup umožňuje spravodlivo posúdiť a zohľadniť osobitosti veľkého množstva rôznych typov
správnych deliktov, ktoré sa odlišujú svojou závažnosťou a mierou spoločenskej škodlivosti. Použitie
trestných zásad v správnom trestaní sleduje spravodlivé a primerané potrestanie páchateľa deliktu
tak, aby bol naplnený účel trestu - represia a prevencia (individuálna aj všeobecná). Dopĺňa úpravu
správneho práva tam, kde je to vzhľadom na tento cieľ nevyhnutné.
63. Ani v doterajšej rozhodovacej praxi súdov nezaznieva požiadavka na plošné uplatňovanie všetkých
trestných zásad v správnom trestaní. Z uvedeného vyplýva, že každý prípad musí byť posúdený
individuálne a argumentácia rozhodnutiami súdov z rôznych oblastí správneho trestania má limitované
využitie. V každej oblasti správneho trestania treba zvažovať, či zákonodarca mal v úmysle zaviesť
osobitný systém sankcií a iba ak primárna právna úprava správneho práva zlyháva pri zabezpečovaní
ochrany práv a legitímnych záujmov právnych subjektov, treba posúdiť, či je uplatnenie trestnoprávnej
úpravy spôsobilé ochrániť páchateľa správneho deliktu pred neproporcionálnym postihovaním a tiež, či
sa poskytuje dostatočná ochrana príslušnému verejnému záujmu.
64. V posudzovanom prípade bolo cieľom zákonodarcu sankcionovať konanie zhotoviteľa stavby,
ktorý realizoval stavbu bez stavebného povolenia. Chráneným záujmom v danom prípade je ochrana
pred neoprávneným postavením novej stavby alebo jej časti (prístavba, nadstavba) bez stavebného
povolenia. Verejným záujmom je dosiahnuť riadny výkon stavebného konania. Realizáciu stavby bez
stavebného povolenia žalobcom ako zhotoviteľom nemožno v žiadnom prípade považovať za verejný
záujem aj napriek tomu, že išlo o stavbu „Novostavba hasičskej zbrojnice“. Je povinnosťou zhotoviteľa
rešpektovať platnú právnu úpravu týkajúcu sa stavebného konania a realizácie stavieb a s tým spojenú
prípadnú zodpovednosť za jej porušenie.
65. Správny súd nevzhliadol dôvod na aplikáciu trestných zásad na prejednávanú vec, pokiaľ ide o tzv.
dovolené riziko ako okolnosť vylučujúcu trestnú zodpovednosť. Ak ide o zodpovednosť žalobcu akozhotoviteľa stavby za správny delikt podľa § 106 ods. 3 písm. b) v spojení s § 106 ods. 5 stavebného
zákona, ide o objektívnu zodpovednosť a subjektívna stránka tohto deliktu nie je založená na báze
zavinenia. Pre správny orgán je relevantná len existencia protiprávneho stavu, spôsobená činnosťou
zhotoviteľa spočívajúcou v uskutočňovaní stavby bez stavebného povolenia alebo v rozpore s ním.
„Liberačné dôvody, pri preukázaní ktorých dochádza k redukcii, prípadne k zániku zodpovednosti
fyzickej osoby podnikateľa za správny delikt, ktoré sa uplatnia vo výške sankcie alebo upustenia od jej
uloženia, musia byť zakotvené vo všeobecnej rovine priamo v zákone, podľa ktorého sa uskutočňuje
potrestanie za správny delikt správnym orgánom.“ (rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp.
zn. 8Sžf/111/2013 zo dňa 29.01.2015).
66. Na základe vyššie uvedeného správny súd, po vykonaní súdneho prieskumu zákonnosti
napadnutého rozhodnutia ako aj postupu predchádzajúceho jeho vydaniu, dospel k záveru, že správne
orgány sa náležite zaoberali predmetnou vecou, vo veci vykonali dokazovanie v dostatočnom rozsahu,
riadne zistili skutočný stav a svoje rozhodnutia náležite odôvodnili. Vychádzajúc z vyššie uvedených
skutočností a citovaných ustanovení zákonov správny súd žalobu podľa § 190 SSP zamietol.
67. O trovách konania rozhodol správny súd podľa § 175 ods. 1 v spojení s § 168 a contrario SSP tak,
že úspešnému žalovanému ich náhradu nepriznal, keďže nezistil dôvody, pre ktoré by bolo možné od
žalobcu spravodlivo požadovať, aby ich žalovanému nahradil.
68. Toto rozhodnutie prijal senát Správneho súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0 (§ 139 ods. 4 SSP).
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať kasačnú sťažnosť v lehote 30 dní od jeho doručenia na Správny
súd v Bratislave (§ 443 ods. 1 SSP v spojení s § 493e SSP a § 145 ods. 2 písm. c/). Zmeškanie lehoty
na podanie kasačnej sťažnosti nemožno odpustiť (§ 443 ods. 5 SSP).
V kasačnej sťažnosti sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 57 SSP) uviesť označenie napadnutého
rozhodnutia, údaj, kedy bolo napadnuté rozhodnutie doručené sťažovateľovi, opísanie rozhodujúcich
skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 SSP sa podáva
(sťažnostné body) a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno meniť len
do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti.
Kasačnú sťažnosť možno odôvodniť len tým, že správny súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil
zákon tým, že
a) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu,
c) účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred správnym súdom v plnom rozsahu a
nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie,
e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený správny súd,
f) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace
procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
g) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci,
h) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu,
i) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutí o kasačnej sťažnosti alebo
j) podanie bolo nezákonne odmietnuté (§ 440 ods. 1 SSP).
Dôvodkasačnejsťažnostiuvedenývodseku1písm.g)aži)savymedzítak,žesťažovateľuvedieprávne
posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho
posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje podania
pred správnym súdom (§ 440 ods. 2 SSP).
V konaní o kasačnej sťažnosti musí byť sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ v zmysle § 449
ods. 1 SSP zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutéhosťažovateľa musia byť spísané advokátom. Povinné zastúpenie advokátom v kasačnom konaní sa
nevyžaduje, ak a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za
neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa;
b) ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d); c) je žalovaným Centrum právnej
pomoci.
Information regarding the judgement were obtained from the original document, which was most recently updated on . Link to the original document may not work anymore, because the portal of the Ministry of Justice may have published the document under this link for only a certain period of time.