Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Tuesday, April 29, 2025

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 5Cob/130/2023

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6120407280
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 04. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Blanka Malichová

ECLI: ECLI:SK:KSBA:2025:6120407280.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Blanky Malichovej a členiek

senátu JUDr. Evy Fulcovej a Mgr. Mgr. Miriam Plavčákovej, v právnej veci žalobcu: ALEX BUILDING
s.r.o., so sídlom ul. Mikovíniho 9402/24, Trnava, IČO: 51 726 271, zastúpený: ADVOKÁT ZLÁMALOVÁ
ZUZANA, s.r.o., Trnavská 11, Bratislava, IČO: 36 857 769, proti žalovanému: LZ-STAV s.r.o., so sídlom
Borovicová 705/5, Miloslavov, IČO: 45 399 166, zastúpený: Falbová, s.r.o., Rajecká 13, Bratislava,
IČO: 47 249 013, o zaplatenie 17.145,40 eur s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu aj žalovaného proti
rozsudku bývalého Okresného súdu Bratislava III č. k. 25Cb/65/2021 - 165 zo dňa 04. mája 2023, takto

r o z h o d o l :

I. Krajský súd v Bratislave rozsudok bývalého Okresného súdu Bratislava III č. k. 25Cb/65/2021 - 165

zo dňa 04. mája 2023 p o t v r d z u j e .
II. Žalobcovi súd proti žalovanému p r i z n á v a nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu
22%.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom Mestský súd Bratislava III (ďalej aj „súd prvej inštancie“ alebo „prvoinštančný
súd“) zaviazal žalovaného zaplatiť žalobcovi sumu 10.445,40 eur, úrok z omeškania vo výške 8 % ročne
od 08.09.2020 do zaplatenia, paušálnu náhradu nákladov spojených s uplatnením pohľadávky v sume
40,- eur do 3 dní odo dňa právoplatnosti rozsudku. Vo zvyšku žalobu zamietol a žalobcovi priznal právo
na náhradu trov konania v rozsahu 22 %. Vec právne posúdil podľa ust. § 15 ods. 1, § 261 ods. 1 až

3, § 275 ods. 4, § 369 ods. 1, 2, § 369c ods. 1, § 536 ods. 1 až 3, § 554 ods. 1 a § 546 zákona č.
513/1991 Zb. Obchodný zákonník v znení neskorších predpisov (ďalej aj „OBZ“), ust. § 43a, § 43c ods.
1, § 451 ods. 1, 2, § 456, § 458 ods. 1 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník v znení neskorších
predpisov (ďalej aj „OZ“), ust. § 1 ods. 1 a 2, § 2 nariadenia vlády č. 21/2013 Z. z. ktorým sa vykonávajú
niektoré ustanovenia Obchodného zákonníka, § 255 ods. 1, § 262 ods. 1, 2 zákona č. 160/2015 Z. z.
Civilný sporový poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej aj „CSP“).

2. Z vykonaného dokazovania mal súd prvej inštancie preukázané, že žalovaný si objednávkou zo
dňa 28.06.2019 objednal u žalobcu stavebné práce - murovanie, preklad, viazanie železa a sadrové
omietky za cenu vyšpecifikovanú v objednávke. Predmetom žaloby sú však maliarske práce, stierky
a výspravky, t. j. práce, na ktoré písomná objednávka vystavená nebola (čo medzi stranami sporné
nebolo), obsiahnuté vo faktúre číslo 23/2020, ktoré mal ústne, formou e-mailu alebo SMS správy
objednať p. B.. Ten vo svojej svedeckej výpovedi objednávku prác vyfakturovaných spornou faktúrou
poprel a upozornil na to, že murárske práce zrealizované žalobcom boli nekvalitné, omietky popraskané

a opadané, steny boli krivé, a preto stierky a výspravky realizoval žalobca v rámci reklamácie týchto prác
na vlastné náklady. O jeho vadnom plnení vypovedá aj e-mail zo dňa 17.04.2020, preposlaný mu ako
reklamáciažalovaným,obsahujúcizápiszkontrolnéhodňasubdodávateľažalovaného,spoločnostiABC
elektroinštalácie, podľa ktorého v dôsledku práce omietkárov, t.j. žalobcu, nebolo možné nainštalovaťzásuvky a vypínače v počte 50 kusov a ďalšie problémy spôsobovali krivé steny. V súvislosti s
odstraňovaním vád (nerovnosti stien) sa v rámci reklamácie, mal p. B. so žalobcom dohodnúť na
bezplatnej maľovke v objekte SQUARE 27 (ďalej aj „SQ 27“), v ktorom spornou nebola realizácia

maľovky, ale to, či ju žalobca realizoval v rámci reklamácie vadného plnenia alebo ako zákazku pre
žalovaného. Reklamácia vád murárskych a omietkarských prác mu podľa výpovede svedka B. bola
oznámená iba ústne, pri kontrole týchto prác na stavbe.

3. Súd prvej inštancie s odkazom na závery Krajského súdu v Žiline v rozsudku č. k. 13Cob/30/2013 zo

dňa 12.06.2013, vychádzajúce z ust. § 436 a § 437 Obchodného zákonníka, poukázal na nepreukázanie
notifikácie vád zo strany žalovaného, ktorý určitým a zrozumiteľným spôsobom neuviedol rozsah vád,
neupresnil časť stavby, v ktorej sa nachádzajú, nešpecifikoval, aké nároky z vád si uplatňuje a je
preto nelogické a ťažko predstaviteľné, aby v dôsledku jeho všeobecného tvrdenia o krivých stenách,
popraskaných a opadaných omietkach a absencii pravých uhlov, žalobca okrem opráv tvrdených vád
pristúpil aj na dohodu o bezplatnom vymaľovaní bytového domu SQ 27. Takáto dohoda, resp. súhlas

žalobcu v konaní preukázaný nebol, naopak z SMS správ medzi p. B. a N. Z., najmä zo dňa 25.05.2020
- „N. potrebujem vypratať SQUARE 27 a začať maľovať. Vieš to zastrešiť, alebo mám najať inú firmu
na maľovky ?“ je zrejmé, že žalobca bol na vymaľovanie SQ 27 oslovený. Ak by išlo o bezplatné
vymaľovanie v rámci reklamácie, p. B. by sa žalobcovi „nevyhrážal“ najatím inej firmy. Z obsahu správy
jednoznačne vyplýva prejav vôle žalovaného zastúpeného p. B., na uzatvorenie zmluvy o dielo na

maľovky v objekte SQUARE 27.

4. Z dôvodu absencie úpravy postupu zmluvných strán pri uzatváraní zmluvy o dielo v Obchodnom
zákonníku, súd prvej inštancie poukázal na využitie postupu podľa ust. § 1 ods. 2 veta druhá OBZ,
podľa ktorého, ak niektoré otázky nemožno riešiť podľa ustanovení Obchodného zákonníka, použijú sa

predpisy občianskeho práva, konkrétne ust. § 43a a nasl. Občianskeho zákonníka.

5. Aj keď súd prvej inštancie dospel k záveru, že maľovky v objekte SQUARE 27 neboli realizované v
rámci reklamácií vád diela, žalobca dôkazné bremeno neuniesol a uzatvorenie ústnej zmluvy o dielo
s presne dohodnutým predmetom, t.j. rozsahom prác a dohodou o cene ako podstatnej náležitosti

zmluvy o dielo, ktorá musí byť v zmluve vyjadrená, nepreukázal. Na platnosť zmluvy o dielo so zásadne
odplatnou povahou, sa uvedenie presnej výšky ceny nevyžaduje, strany sa môžu dohodnúť aj na
postupe, ako sa cena vypočíta v budúcnosti. Ak by teda medzi žalobcom a žalovaným v minulosti aj
existoval zmluvný vzťah v ktorom sa zmluvné strany dohodli na cene prác tvoriacich predmet faktúry č.
23/2020, neznamená to, že žalovaný v minulosti dojednanú cenu služieb akceptoval aj v tomto prípade.

Súd prvej inštancie poukázal na nález sp. zn. IV. ÚS 142/2018 z 12.07.2018, v ktorom Ústavný súd
Slovenskej republiky (ďalej aj „ÚS SR“) v súvislosti s absenciou obligatórne stanovenej písomnej formy
zmluvy o dielo v Obchodnom zákonníku konštatoval, že je zodpovednosťou zmluvných strán (subjektov
obchodnoprávneho vzťahu), či sa slobodne rozhodnú pre ústnu alebo písomnú formu zmluvy, pričom v
prípadnom spore musia v tejto súvislosti znášať riziko dôkaznej núdze, ak sa rozhodli pre formu ústnu

alebo pre písomnú úpravu len niektorých aspektov ich zmluvného vzťahu. K platnosti ústnej zmluvy totiž
postačujú zhodné prejavy vôle zmluvných strán ohľadom podstatných náležitostí zmluvy, ktoré nemusia
byť „zachytené“ objektívne poznateľným spôsobom pre tretie strany. S tým spojená dôkazná núdza ide
však na ťarchu strán sporu. V zmysle úpravy Obchodného zákonníka dostatočné vymedzenie predmetu
dielapatríkzákladnýmnáležitostiamzmluvyodielo(ďalšímináležitosťamijeoznačeniezmluvnýchstrán

- zhotoviteľa a objednávateľa, a určenie odmeny za vykonanie diela).

6. Vykonaným dokazovaním mal súd prvej inštancie preukázané, že žalobca v objekte SQUARE
27 maľovky zrealizoval, a to jednak SMS správami medzi p. B. ako osobou oprávnenou konať za
žalovaného a konateľom žalobcu, výpoveďami svedkov O. O. a S. H., ktorí potvrdili, že maľovky

realizovali a v neposlednom rade aj výpoveďou svedka B., ktorý realizáciu maľoviek žalobcom tiež
potvrdil. Nebola vyvrátená ani výsluchom svedkov W. a B., ktorí síce potvrdili, že v lete 2020 robili
maľovky v objekte SQUARE 27, ale podľa potvrdeného súpisu prác, realizoval p. B. maliarske práce
začiatkom septembra 2020 na 3. a 4. NP a p. W. zrejme v júni alebo začiatkom júla 2020, keďže
faktúra bola vystavená dňa 07.07.2020, teda v inom období ako žalobca, ktorý práce vykonával v júli

a v auguste 2020.

7. Z dôvodu preukázania výkonu maliarskych prác, posudzoval súd prvej inštancie nárok žalobcu
ako nárok vzniknutý titulom bezdôvodného obohatenia. Žalovaný nenamietal rozsah maliarskych práczrealizovaných žalobcom, namietal titul ich výkonu. Nakoľko v konaní bolo preukázané, že maľovky
neboli zrealizované v rámci reklamácie murárskych a omietkarských prác žalobcu, nebola uzatvorená
zmluva o dielo a absentovala dohoda o cene ako o podstatnej náležitosti zmluvy o dielo, súd ustálil, že

žalobcovi realizáciou maľoviek v rozsahu 5 803 m,2 vznikol nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia
vo forme peňažnej náhrady vo výške 10.445,- eur, ako ceny obvyklej za porovnateľné práce. Z výpovede
svedka W. mal súd prvej inštancie preukázané, že bežnou cenou sú 2,- eurá za m2 maľovky a žalobca
si za 1 m2 účtoval cenu 1,80 eur bez DPH, teda cenu obvyklú.

8. V zmysle ust. § 15 ods. 1 Obchodného zákonníka, kto bol pri prevádzkovaní podniku poverený určitou
činnosťou, je splnomocnený na všetky úkony, ku ktorým pri tejto činnosti obvykle dochádza.

9. So žalobcom komunikoval projektový manažér p. M. B., ktorého bežnou činnosťou bolo zadávanie
objednávok, a ktorý potvrdil, že objednávku na stavebné práce zo dňa 28.06.2019 podpísal, čiže spĺňa
definíciu osoby uvedenej v ust. § 15 Obchodného zákonníka. Zmluva o dielo k vysprávkam v objekte

SQUARE 27 a 31, stierkam a maľovkám 30 ks kúpeľní uzatvorená nebola, resp. žalobca jej uzatvorenie
súdu nepreukázal a dôkazné bremeno vo vzťahu k týmto činnostiam neuniesol. Absentovala dohoda
o predmete a aj o cene diela. Ak by žalobca preukázal, že fakturované činnosti zrealizoval a ich
hodnota zodpovedá údajom na faktúre, mal by nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia. K hodnote
vysprávok v sume 5.500,- eur žalobca v rámci dokazovania dôkazné bremeno neuniesol, keďže dohodu

so žalovaným o cene nepreukázal. Nie je zrejmý rozsah skutočne zrealizovaných prác, ani spôsob,
akým k tejto paušálnej sume dospel. Pokiaľ ide o stierky a maľovky kúpeľní, nepreukázal skutočnú
realizáciu vyfakturovaných prác a ani dohodu o ich cene. Pán B. síce dňa 05.09.2020 v rámci SMS
komunikácie žalobcu požiadal „aby tie kúpeľne už začal robiť,“ ale faktúra č. 23/2020 bola vystavená
už dňa 23.08.2020, čiže z časového hľadiska je vylúčené, aby sa faktúra vzťahovala k tejto SMS.

Stierkovanie bolo naviac odstraňovaním vád, pretože keby steny boli vymurované a omietnuté riadne,
stierky by neboli potrebné.

10. Vzhľadom k výsledkom dokazovania súd priznal žalobcovi nárok na zaplatenie ceny maľovky v sume
10.445,40 eur a nad uvedenú sumu žalobu zamietol.

11.Odvolaniepodaližalobcaajžalovanýaobajanavrhlirozsudoksúduprvejinštanciezmeniť.Žalovaný,
ktorý odvolanie podal do výroku I. a III. navrhol, aby odvolací súd žalobu zamietol a na náhradu trov
prvoinštančného aj odvolacieho konania zaviazal žalobcu. Žalobca podal odvolanie do výroku II. a III.
rozsudku a žiadal, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na

ďalšie konanie, alternatívne, aby žalobe v celom rozsahu vyhovel a na náhradu trov prvoinštančného aj
odvolacieho konania zaviazal žalovaného. Obe strany odvolanie založili na odvolacích dôvodoch podľa
ust. § 365 ods. 1 písm. f/ a h/CSP, že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k
nesprávnym skutkovým zisteniam a rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

12. Žalovaný k rozsahu realizácie maľovky žalobcom poukázal na záver bodu 31 a na bod 50
rozsudku, v ktorých súd prvej inštancie konštatoval, že realizácia maľovky v objekte SQUARE 27
sporná nebola, sporné bolo to, či žalobca maľovky realizoval v rámci reklamácie vadného plnenia
svojich predchádzajúcich činností alebo či ich realizoval ako zákazku pre žalovaného, ktorý v konaní
nenamietal rozsah maliarskych prác, jeho námietky sa týkali titulu výkonu týchto prác. Tento záver

súdu prvej inštancie je v rozpore s tvrdeniami žalovaného, a aj s výsledkami dokazovania, nakoľko
realizácia maľovky v objekte SQ 27, bola čo do dôvodu aj rozsahu jej vykonávania medzi stranami
sporná od začiatku sporu. Žalovaný vo vyjadrení zo dňa 08.07.2021 uviedol, že „žalobca uplatnený
rozsah prác nevykonal,“ (maliarske práce) vysvetlil, že: „Z dôvodu, aby sa maliari žalovaného nemuseli
vracať k bytom na poschodia, kde ešte žalobca opravoval omietky, dohodol sa p. B. s p. Z., že v rámci

odstraňovania nerovnosti stien, žalobca reklamované, krivo omietnuté steny aj bezplatne vymaľuje.“
Žalovaný objasnil dôvod, prečo žalobca maliarske práce napriek absencii objednávky vykonával, a to
nie v ním deklarovanom rozsahu, ale len krivo omietnuté steny. Keďže v objekte SQ 27 maliarske práce
vykonávali maliari žalovaného (čo bolo preukázané výpoveďami svedkov), je logicky vylúčené, že by
ich v celom rozsahu vykonal žalobca.

13. Svedok B. vo výpovedi dňa 29.09.2022 na otázku súdu, keď žalobca pôvodne nerobil strojové
maľovanie, prečo reklamácie vybavoval on, uviedol: „Ja začnem od začiatku. Tie práce nadväzovali na
seba. Keď začal murovanie, začal murárčinou, tá práca nebola uspokojivá, na to nadväzovali ďalšienadväznosti,potom,keďsarobiliomietky,vznikaliveľkénadspotreby,priomietaníbolidefekty,čosatýka
vnútorných omietok a následnou kontrolou našou sa zistilo, že tie omietky nie sú v poriadku, tak potom
vlastne vznikali tieto veci, že pár bytov na bytovom dome, ktorý omietal celý, po vzájomnej dohode, boli

premaľované byty.“ Následne na otázku súdu, kto robil maľovky Square 27 výslovne uviedol: „Maľovky?
Byty, ktoré si opravil p. Z. a naši zamestnanci.“ Na otázku, či bola objednávka pre p. Z. aj na maľovanie,
odpovedal: „Nie. Ak tam robil maľovky, tak to bolo v rámci reklamácie.“ Aj z tejto výpovede svedka B.
je zrejmé, že maľovky žalobca v žiadnom prípade nerobil v celom rozsahu bytového domu, ale len tam,
kde boli reklamácie.

14.Žalovanýďalejpoukázalnazávery súduprvejinštancie vbode44rozsudku, nasvojuzáverečnú reč
dňa 17.04.2023 a vyjadrenie žalobcu k odporu, v ktorom uviedol, že činnosti podľa spornej FA 23/2020
uskutočňoval on, D. Y., N. V., A. S., O. O.. Pána S. H. neuviedol. Na pojednávanie dňa 12.01.2023
zabezpečil žalobca svedkov O. O. a S. H., ktorí mali predmetné činnosti vykonávať, hoci na pojednávaní
dňa 29.09.2022 označil len pánov D. Y., S. A. a O. O.. Žalobca teda až do pojednávania dňa 12.01.2023

netvrdil, že S. H. sporné práce vykonával, objavil sa až ako svedok na pojednávaní dňa 12.01.2023, a
preto jeho výpoveď nie je vierohodná. Z. O. uviedol, že maľovanie bytov vykonával na 1. a 2. poschodí,
svedok S. H. vypovedal, že maľoval komplet celý bytový dom Square 27 (vrátane 1. a 2. poschodia),
takže obaja svedkovia uviedli, že vykonávali totožnú činnosť, čo je rovnako nevierohodné. Zmätočné je
aj to, že p. O. na otázku, či na bytovom dome Square 27 boli pracovníci aj z iných firiem uviedol: „Tak

boli tam, čo robili sadrokartóny ...“ Na záver však na otázku, či pozná p. B. a W. (ktorí ako uviedli vo
svojich výpovediach, vykonávali práve spomínané sadrokartónové práce), paradoxne uviedol, že nie.

15. Súd prvej inštancie sa s týmito námietkami a rozpormi, na ktoré poukázal žalovaný aj v záverečnej
reči pri hodnotení dôkazov nijako nevysporiadal, ale na základe výpovedí uvedených svedkov dospel

k nesprávnemu skutkovému zisteniu, že žalobca v objekte SQUARE 27 maľovky zrealizoval (bod 44
rozsudku). Nevysporiadal sa ani s výpoveďou svedka B., ktorý uviedol, že maľoval bytové domy Hrony
aj Squary a ani svedka W., ktorý na otázku, či on a p. B. maľovali celý Square, odpovedal: „Áno,“ pričom
upresnil: „Robili sme, ale hovorím, že v jednej bytovke sme mali ako celú bytovku, ale tam, neviem, jak
to bolo dohodnuté, niečo sa tam opravovalo, tak všetky byty sa nerobili.“

16.Vovzťahuktýmtosvedeckýmvýpovediam(p.B.aW.)poukázalnabod44rozsudkuauviedol,žesúd
prvej inštancie dospel k záveru, že výpovede svedkov B. a W. (ktorí vo svojich výpovediach podrobne
popísali, ako v lete 2020 maľovali sporný bytový dom Square 27), nevyvracajú skutkové zistenie súdu o
tom, že tieto maľovky realizoval žalobca, a to s ohľadom na mesiac, kedy sa tieto práce mali realizovať.

Súpis prác p. W. na 1. a 2. NP je zo 07.07.2020, súpis prác p. B. na maliarske práce na 3. NP je
z 08.09.2020 a na 4. NP je z 21.09.2020. Dátum súpisu prác neznamená aj dátum ich vykonania,
keďže medzi nimi uplynie isté časové obdobie. Svedkovia W. a B. si presný mesiac maliarskych prác
nepamätali, avšak pamätali si, že išlo o letné mesiace, ako uviedol aj svedok H.: „Maľovanie bolo 3
mesiace. Leto.“ Sám žalobca vo vyjadrení k odporu uviedol: „dňa 19.06.2020, kedy sme maľovali v

objekte Square 27...“

17. Z vykonaného dokazovania teda vyplýva opačný záver, ako ten, ku ktorému dospel súd prvej
inštancie, že p. B. a W. realizovali maliarske práce v inom období ako žalobca, ktorý práce vykonával
v júli a auguste 2020. Vykonaným dokazovaním boli potvrdené výpovede žalovaného, že z dôvodu, aby

sa jeho maliari, vykonávajúci maliarske práce v období predchádzajúcom dátumu prvého súpisu prác zo
dňa 07.07.2020 nemuseli vracať k bytom na poschodia, kde ešte žalobca opravoval omietky - tvrdenie
žalobcu vo vyjadrení k odporu: „dňa 19.06.2020, kedy sme maľovali v objekte Square 27..., dohodol sa
p. B. s p. Z., že v rámci odstraňovania nerovnosti stien žalobca reklamované, krivo omietnuté steny aj
bezplatne vymaľuje. Naviac, aj keby sa výkon maliarskych prác svedkov W. a B. úplne nezhodoval s

časovým obdobím, kedy niektoré maliarske práce vykonal žalobca (čo však z vykonaného dokazovania
ani nevyplynulo), táto skutočnosť by nič nemenila na tom, že títo svedkovia sporný bytový dom maľovali -
čo vyplynulo z vykonaného dokazovania (výpovede ich aj p. B.) a čo priamo vyvracia žalobcove tvrdenia
o tom, že tieto práce mal v plnom rozsahu uskutočniť on.

18. Z uvedeného je zrejmé, že záver súdu prvej inštancie o tom, že žalobca vykonal maľovky v objekte
SQUARE 27 v rozsahu výmery uplatnenej v spornej faktúre (5 803 m2) je nesprávny a nemá oporu vo
vykonanom dokazovaní. Výsluchom Ing. B. bolo preukázané, že žalobca robil len časť z ním tvrdených
prác; „Bolo to pár bytov“ - a aj to v rámci reklamácie (nie ako odplatnú zákazku), pričom výslovnepomenoval osoby, ktoré maliarske práce vykonali, keď na otázku žalobcu, či maľovanie robili Vaši
zamestnanci, uviedol: „Áno.“ A na podotázku - Ktorí? Doplnil: „Bol to F. S. s partiou. To sú zamestnanci
LZ- STAV, živnostníci. Pán W. a B.. S nimi je už dlhodobá spolupráca.“ Skutočnosť, že títo páni vykonali

maliarske práce bytového domu Square 27 vyplynula rovnako z ich svedeckej výpovede.

19. K dôvodu realizácie maľovky žalobcom, žalovaný s odkazom na bod 34 rozsudku konštatoval,
že z vykonaného dokazovania aj z výpovedí svedkov navrhnutých žalobcom, opäť vyplývajú opačné
skutkové zistenia:

- Svedok O. uviedol: „Čo bolo reklamácia, my sme to zapravili všetko, omaľovali,...“, a „pán Z. nám
povedal, čo musíme zapraviť, my sme to zapravili, omaľovali všetko i skontrolovali, potom i neviem, pán
Z.... potom neviem čo bolo. My, čo sme robili, to sme boli zaplatení.“
- Svedok H. na otázku, či boli reklamácie/sťažnosti na jeho prácu uviedol: „Boli, niečo drobnosti“, (...)
„Niečo pre omietky. Neviem...“ a na otázku, kto mu povedal, že treba opraviť, odpovedal: „O. G.. Bol
ako stavbyvedúci“.

-PotvrdiltoajIng.B.,ktorýnaotázkužalobcu-Aksteuplatňovalireklamácie,ako?,uviedol:„Reklamácie
priamo na stavbe sme ich uplatňovali.“ ....... „Takým spôsobom, že sme prišli na stavbu a že sa mu
ukázalo ktoré priečky, ktoré steny nie sú dobre vymurované.“ Pokiaľ ide o formu komunikácie, Ing. B.
uviedol, že komunikovali tak, „že sme si prechádzali jednotlivé byty s vodováhou a tam bolo povedané,
že to nie je dobre v poriadku spravené.“

- Na otázku žalovaného, či boli reklamácie písomné, Ing. B. uviedol: „Reklamácie... bola reklamácia
akurát u firmy, ktorá robila elektriku v tom bytovom dome, čo sa týka tých zásuviek zaomietnutých a
vypínačov a potom bola komunikácia ešte sms. Ostatné boli ústne.“ A k spôsobu uplatnenia nároku z
vád (či sa odstraňovali následne reklamované vady žalobcom), uviedol: „Áno, odstraňovali sa potom
za pochodu.“

20. Tieto výpovede podľa žalovaného jasne preukazujú existenciu už vybavených, nesporných
reklamácií, ktoré sa na stavbe riešili a priamo na mieste špecifikované a definované vady odstraňovali
dohodnutým spôsobom. Predmetom tohto konania neboli nároky žalovaného z vád voči žalobcovi, a
nebol teda povinný robiť žiaden súpis uplatnených a reklamovaných vád a ani m2 žalobcom opravených

alebo vymaľovaných stien. Žalovaný poprel existenciu dohody so žalobcom o odplatnom vykonaní
maliarskych prác a aj vysvetlil, prečo niektoré steny v bytovom dome SQ 27 musel žalobca opravovať a
aj akým spôsobom. Rozsah žalobcom uskutočnených maliarskych prác bol povinný preukázať žalobca,
nie žalovaný.
21. Žalovaný poukázal aj na nesprávny záver súdu prvej inštancie v bode 34 rozsudku, uviedol, že nikdy

netvrdil, že by sa so žalobcom dohodol na bezplatnom vymaľovaní celého bytového domu z dôvodu
krivých stien a jeho inej skoršej nekvalitnej práce. Opakovane uviedol, že žalobca v žiadnom prípade
nevykonal maľovanie celého bytového domu SQUARE 27, a opakovane poukázal na výpoveď svedka
B. ktorý zo dňa 29.09.2022 na otázku súdu prečo, keď pôvodne žalobca nerobil strojové maľovanie,
reklamácie vybavoval on, keď to nerobil pôvodne.

22. K záveru súdu prvej inštancie o tom, že z SMS správy zo dňa 25.05.2020 má byť zrejmé, že žalobca
bol oslovený na vymaľovanie SQUARE 27, žalovaný úvahy o rozšírení spolupráce aj v maliarskych
prácach nepoprel, už vo vyjadrení z 08.07.2021 uviedol, že žalobca sa zaujímal o možnosť rozšírenia
spolupráce aj na maliarske práce, avšak k dohode nedošlo práve s ohľadom na jeho nespokojnosť
s kvalitou prác (zle vymurované steny, neodborne vykonané omietky) a nedostatkom kapacít, ktoré

žalobca nedokázal zabezpečiť v požadovanom rozsahu. K rovnakému záveru o neexistencii zmluvy o
dielonapokondospelajsámsúdprvejinštancie vbode42rozsudku(bezdôvodnéobohatenie),anapriek
tomu z dôvodu, že maliarske práce považoval za vykonané žalobcom v rozsahu uplatnenom v spornej
faktúre (5 803 m2), nárok žalobcu posudzoval ako nárok vzniknutý titulom bezdôvodného obohatenia
(bod 45 rozsudku). Toto skutkové zistenie je nesprávne a nevyplýva z vykonaného dokazovania (rozsah

prác).
23. Súd prvej inštancie vec podľa žalovaného aj nesprávne právne posúdil. S odkazom na rozsudok
Najvyššieho súdu ČR sp. zn. 32 Cdo 2592/2008, v ktorom viedol: „Podle posouzení soudu, vázáného
právním názorem odvolacího soudu o faktickém předání a převzetí díla, žalovaní z titulu smluvního
plnení žalobkyni nic nedluží, neboť jí fakticky zaplatili za práce, které byly předmetem uzavřené smlouvy

o dílo v cenách dle rozpočtu a byly provedeny a vyúčtovány v plném rozsahu. Žalovaná částka
predstavuje podle názoru soudu účtované vícepráce, jejichž celková cena (v cenách v čase a místě
obvyklých) činila podle znaleckého posudku 503 212 Kč. Tyto vícepráce si však žalovaní neobjednali
a ani neschválili, přičemž jejich pouhý konkludentní souhlas s temito pracemi a jejich faktické přijetíneznamená současne možnost zhotovitele tyto práce fakturovat. To má ten dúsledek, že byť žalobkyně
ve prospěch žalovaných vícepráce v uvedené hodnotě provedla, žalovaní se v tomto rozsahu na úkor
žalobkyne neobohatili. Proto žalobu za aplikace § 635 odst. 1 občanského zákoníku (dále též jen

obč. zák.) zamítl se zduvodněním, že zhotoviteli nevzniklo právo na zaplacení víceprací pro absenci
jejich písemného schválení či dodatečné objednávky žalovaných a absenci písemné dohody o zmene
dílaviedol,“ že aj v prípade, ak by žalovanému nejaké bezdôvodné obohatenie maliarskou činnosťou
žalobcu vzniklo (čo však popiera), určenie jeho rozsahu a výšky peňažnej náhrady je odbornou otázkou,
na posúdenie ktorej sú potrebné odborné znalosti. Súd bez akéhokoľvek zhodnotenia rozsahu, druhu

a kvality, riadneho vykonania a odovzdania maliarskych prác, obvyklú cenu za porovnateľné práce určil
sám a to v rovnakej výške, ako si žalobca (ktorý neuniesol dôkazné bremeno o vzniku zmluvy o dielo
ohľadom týchto prác) voči žalovanému fakturoval, čím vec nesprávne právne posúdil. Majetkovým
vyjadrením bezdôvodného obohatenia by pritom nebola suma, ktorá zodpovedá sume vynaloženej
na zhotovenie „diela,“ ale zodpovedajúca skutočnému majetkovému prospechu obohateného. Žiaden
skutočný majetkový prospech žalovaného maliarskou činnosťou žalobcu súd prvej inštancie neskúmal,

a preto je jeho záver o výške peňažnej náhrady 10.445,- eur, arbitrárny a nesprávny.
24. Žalobca k odvolaniu žalovaného nezaujal žiadne stanovisko.
25. Žalobca v odvolaní namietal nepriznanie mu nároku vo výške 6.700,- eur zo spornej faktúry
č. 23/2020 zo dňa 23.08.2020 splatnej dňa 07.09.2020 za uskutočnené činnosti na SQUARE 27 a
31 - vysprávky komplet - suma na úhradu vo výške 5.500,- eur a SQ 27 - maľovka a stierky 30 ks

kúpeľní - suma na úhradu 1200,- eur, čo súd prvej inštancie odôvodnil nepreukázaním objednávky
týchto činností zo strany žalovaného. Konštatoval, že súd mu titulom vydania bezdôvodného obohatenia
priznal nárok na úhradu 10.445,40 eur za 5.803 m2 maľovky na SQ 27 (cena za mernú jednotku 1,80
eur). Svoje tvrdenie oprel o vzťah medzi žalobcom a zamestnancom žalovaného Ing. B., z výsluchu
ktorého a z doložených dôkazov (sms komunikácie) vyplynulo, že so žalobcom ako oprávnená osoba

za žalovaného komunikoval v súvislosti s objednávaním služieb, ústne mu dával objednávky na druh
činností a na cenu za ich výkon, čo súd prvej inštancie považoval za preukázané. Za nepreukázané
naopak z rovnakých dôkazov považoval uskutočnenie vysprávok na SQUARE 27 a 31 a maľoviek a
vysprávok 30 ks kúpeľní na SQUARE 27. Spoľahol sa len na tvrdenia svedka B. že v tomto prípade
malo ísť o konanie skôr uskutočnených, vadne odpracovaných murárskych prác žalobcu. Súd prvej

inštancie síce skonštatoval, že reklamačné konanie neprebehlo v súlade so zákonom, teda nie je
možné naň prihliadať, avšak napriek tejto skutočnosti a dôkazu, že aj tieto činnosti žalobca vykonal, o
čom vypovedali svedkovia a boli predložené dôkazy, nepovažoval tieto činnosti z dôvodu neexistencie
dohody o cene za vykonané, čo žalobca označil za absurdné a nepodložené, pretože preukázal,
že na základe ústnej objednávky Ing. B., v mesiacoch júl a august 2020 odpracoval prostredníctvom

svojich pracovníkov všetky, aj nepriznané činnosti, pričom použil materiál, ktorý si sám zabezpečil a
uhradil, pričom náklady na zabezpečenie týchto činností boli vo výške 11.000,- eur. Z výsluchu Ing.
B. vyplynulo, že dohadovanie obchodno-záväzkových vzťahov s dodávateľmi žalovaného bolo v jeho
plnej kompetencii, dohadoval ústne objednávky, dodávateľské činnosti a aj odmeny za dielo. Boli
v dlhoročnom priateľskom vzťahu, spolupracovali aj v minulosti a v jeho neprospech nemôže byť, že

Ing. B. nekonal vo vzťahu k svojmu zamestnávateľovi zodpovedne a čestne. Jeho výsluchom bolo tiež
preukázané, že sporná faktúra mu bola zaslaná mailom dňa 23.08.2020 (doložené ako dôkaz), evidoval
ju a jej znenie čo do rozsahu prác a aj odmeny sám so žalobcom dohodol. Tiež tvrdil, že sporná faktúra
mala byť na návrh žalobcu navýšená o sumu 3.000,- eur, ktoré po jej úhrade mali byť odovzdané Ing. B.,
čo je klamlivé tvrdenie, v snahe žalobcovi uškodiť. Ing. B. o faktúre za všetky vykonané činnosti vedel,

a až na základe skutočností, ktoré spočívajú v odmietnutí žalovaného ju uhradiť, začal tvrdiť opak.

26. Žalobca ako dôkaz na objednávku všetkých činností doložil ich vzájomnú SMS komunikáciu a za
nepravdivé označil tvrdenie, že nepreukázal uskutočnenie činností - stierky a vysprávky na SQUARE
27 a 31, nakoľko ich vykonanie, uplatnené faktúrou č. 23/2020 preukázal svojou výpoveďou, výsluchom

svedkov, prostredníctvom doložených dôkazov, mailovej komunikácie a fotografií. Naopak žalovaný
v jednom vyjadrení zmätočne tvrdil, že fakturované činnosti žalobca vôbec nerobil, alebo že ich robil
čiastočne, alebo v rámci reklamácie ako opravu alebo ako náhradu iných činností za reklamáciu vadne
vykonaného diela, alebo že ich robili tretie osoby - iní dodávatelia diela. Tvrdenia žalovaného sú
zmätočné, navzájom sa vylučujúce a nedávajúce logiku. Žalovaný nijakým dôkazom nepreukázal, že

fakturované činnosti žalobca nerobil.

27. Žalobca napriek odôvodneniu súdu prvej inštancie, že zmluvný vzťah medzi ním a žalovaným
nemôže byť založený v súlade s Obchodným zákonníkom, ale ide o nárok z vydania bezdôvodnéhoobohatenia konštatoval, že zmluvný vzťah medzi nimi bol založený na základe obchodno - záväzkových
vzťahov podľa Obchodného zákonníka, išlo o Zmluvu o dielo, rozsah prác bol dohodnutý ústne a
čiastočne písomnou objednávkou predloženou v konaní. Na uplatnenie reklamácie na vady diela bol

žalovaný povinný konať v súlade s ust. § 550, § 560 na nasl. v nadväznosti na ust. § 436 a nasl.
Obchodného zákonníka. Ak malo dielo dodané žalobcom vady, bol žalovaný povinný mu ich včas
oznámiť, uviesť ich druh a navrhnúť spôsob opravy vád. Pokiaľ nemal záujem, aby vady diela v rámci
reklamácie reparoval žalobca, mohol od zmluvy odstúpiť, požadovať náhradu škody, alebo zľavu z cenv
za dielo. Žalovaný však nepreukázal, že by postupoval v súlade s Obchodným zákonníkom a vady diela

žalobcovi oznámil. SMS komunikáciu vo vzťahu k prácam na objekte ako napr.: „Skončite urýchlene
na SQ 27 aj 31, začnite robiť tie kúpeľne ..." nie je možné relevatne považovať za uplatnenie nároku
z vád diela.

28. Žalobca tiež zdôraznil, že nikdy nebol ani ústne ani písomne vyzvaný na odstránenie závad na
základe nejakého reklamačného konania a žalovaný v konaní nepreukázal, že si uplatnil nárok z vád

dodanýchslužiebakoukoľvekformouvzmysleObchodnéhozákonníka.Zvýpovedísvedkovžalovaného
a aj strán je zrejmé, že dodávateľsko - odberateľské vzťahy na stavbe prebiehali dostatočne zmätočne
na to, aby nebolo možné riadne preukázať, ako sa činnosti objednávali, ktorý dodávateľ čo kde a
kedy robil, kto prácu zadával, kto ju kontroloval, svedkovia ako aj žalobca vypovedali, že na základe
aktuálnych požiadaviek žalovaného pracovali príležitostne aj na iných objektoch mimo objednaných

prác. Z doložených faktúr nie je možné presne zistiť, či fakturované čiastky a m2 sú odrazom aj
reálne vykonanej činnosti. Nemôže byť v neprospech žalobcu, že žalovaný nemá v dodávateľsko -
odberateľských vzťahoch poriadok a požiadavky na činnosti riešil ad hoc podľa potreby.

29. K trovám konania priznaným vo výške 22 %, s odôvodnením súdu, že z čiastky 17.145,40 eur,

mal žalobca úspech v sume 10.445,40 eur, čo v percentuálnom vyjadrení predstavuje 61 % úspech,
po odrátaní jeho neúspechu vo výške 39 % (100-61 = 39), predstavuje celkový úspech žalobcu 22 %,
a preto mu súd v tejto výške priznal právo na náhradu trov konania. Tento výpočet označil žalobca za
nesprávny, pretože ak mal vo veci úspech v rozsahu 61 % pôvodného žalovaného nároku, má nárok
na náhradu trov konania vo výške 100 % z priznaného nároku. Z uvedeného dôvodu žiadal priznanie

nároku na náhradu trov konania vo výške 100 % z celého súdom priznaného finančného nároku.

30. Rozsudok Okresného súdu Bratislava III žiadal v celom rozsahu zrušiť, vec mu vrátiť na ďalšie
konanie, alternatívne žalobe vyhovieť v celom rozsahu a priznať mu náhradu trov odvolacieho konania.

31. K odvolaniu žalobcu podal vyjadrenie žalovaný, v ktorom k tvrdeniu žalobcu, že súd prvej inštancie
mu priznal nárok na úhradu za uskutočnené činnosti (maľovku) vo výške 10.445,40 eur, pričom mal
svoje tvrdenie oprieť o vzťah medzi ním a zamestnancom žalovaného (p. B.), ktorý mu mal dávať ústne
objednávky, zdôraznil, že súd prvej inštancie dospel k jednoznačnému záveru o neexistencii zmluvy o
dielo na práce, ktoré boli predmetom spornej faktúry (bod 45 rozsudku) a sumu 10.445,40 eur mu priznal

z titulu bezdôvodného obohatenia. Žiadna objednávka na práce, ktoré boli predmetom spornej faktúry,
teda v konaní preukázaná nebola. Žalobca vo svojom odvolaní uviedol, že „Okresný súd nepodložene
nepovažoval z rovnakých dôkazov uskutočnenie vysprávok na SQAUE 27 a 31 a maľoviek a vysprávok
30 ks kúpeľní na SQUARE 27 za preukázané“. Žalovaný opätovne zdôraznil, že medzi stranami sporu
nedošlo k uzatvoreniu zmluvy o dielo (k tomu dospel aj súd prvej inštancie) a skutočnosť, že žalobca

vykonal niektoré maliarske činnosti nijako nepreukazuje, že medzi ním a žalovaným došlo k dohode o
odplatnom vykonaní ďalších činností a ich následnej realizácii. Ako správne v bode 54 rozsudku uviedol
súd prvej inštancie, pokiaľ ide o vysprávky, stierky a maľovky kúpeľní, zmluva o dielo uzatvorená nebola,
resp. žalobca jej uzatvorenie nepreukázal, absentuje dohoda o predmete diela a o cene, nie je zrejmé,
akým spôsobom žalobca dospel k paušálnej sume 5.500,- eur za vysprávky, aký mal byť rozsah prác a

tiežnepreukázal,žefakturovanépráceajreálneurobil.Pokiaľideoreklamácievadnéhoplneniažalobcu,
žalovaný odmietol jeho nepravdivé tvrdenie na str. 5 jeho odvolania: „Žalobca nebol NIKDY vyzvaný
ústne ani písomne k odstráneniu závad na základe nejakého reklamačného konania,“ a uviedol, že vo
svojom odvolaní poukázal na konkrétne svedecké výpovede (a to aj svedkov navrhnutých žalobcom),
ktoré jasne preukazujú existenciu už vybavených reklamácií, ktoré neboli sporné a ktoré sa na stavbe

riešili a priamo na mieste špecifikované a definované vady sa odstraňovali dohodnutým spôsobom.

32. Aj tvrdenie žalobcu: „Žalobca preukázal, že všetky aj nepriznané činnosti odpracoval v mesiacoch
júl, august 2020 na základe ústnej objednávky žalovaného (...) Objednávka na tieto činnosti prišla zostrany žalovaného, jeho zamestnanca, Ing. B.“ označil žalovaný za nepravdivé, pretože aj výsledky
dokazovania na súde prvej inštancie viedli k jasnému záveru o neexistencii zmluvy o dielo (alebo
objednávky) medzi nimi. Žalobcom predložená sms komunikácia nie je objednávkou sporných činností,

ide prevažne o urgencie, ktoré mu žalovaný adresoval kvôli jeho meškaniam s prácami, a aj keď sa
o rozšírenie spolupráce so žalobcom aj na maliarske činnosti zaujímal, k dohode na ich odplatnom
vykonaní nedošlo. Žalovaný poukázal na vykonané dokazovanie, ktorým bolo potvrdené, že kompletné
maliarske práce na bytovom dome Square 27 nevykonal žalobca, ale iní maliari - B. a W. (s výnimkou
pár bytov, kde reklamované krivo omietnuté steny mal opraviť a vymaľovať žalobca). V rozpore so

skutočnosťou a s vykonaným dokazovaním je aj jeho tvrdenie ohľadom spornej faktúry, že p. B.
„jej znenie sám so žalobcom aj dohodol,“ nakoľko ten na pojednávaní dňa 29.09.2022 uviedol, že s
poslednou faktúrou žalobcovi nepomáhal (aj bod 15 rozsudku). Za správny a náležite odôvodnený
označil záver súdu prvej inštancie v bode 54 rozsudku, o neexistencii zmluvy o dielo na uvedené činnosti
- zamietnutie žaloby v rozsahu 6.700 eur. Žalobca podľa názoru žalovaného v podanom odvolaní tieto
závery súdu prvej inštancie nijako relevantne nespochybnil, len zopakoval niektoré svoje tvrdenia z

konania pred súdom, ktorých pravdivosť sa však v konaní nepreukázala. Odvolaciemu súdu navrhol
rozsudok v časti zamietnutia žaloby potvrdiť a žalobcu zaviazať na náhradu trov prvoinštančného i
odvolacieho konania.

33. Žalobca sa k vyjadreniu žalovaného nevyjadril.

34. Krajský súd v Bratislave ako súd odvolací (§ 34 CSP) po zistení, že odvolanie žalobcu i žalovaného
bolo podané včas (§ 362 ods. 1 CSP), oprávnenou osobou (§ 359 CSP), proti rozhodnutiu proti ktorému
je prípustné (§ 357 písm. d/ CSP), po skonštatovaní, že odvolanie žalobcu aj žalovaného obsahuje
zákonom stanovené náležitosti (§ 363 CSP), po oboznámení sa s obsahom spisu súdu prvej inštancie,

preskúmal napadnutý rozsudok v medziach rozsahu a dôvodov odvolania (§ 379 a § 380 CSP) a
postupom bez nariadenia pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP a contrario) dospel k záveru, že napadnutý
rozsudok je vecne správny a v súlade s ust. § 387 ods. 1, 2 CSP ho potvrdil.
35. Podľa § 387 ods. 1 CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku
vecne správne.

36.Podľa§387ods.2CSP,aksaodvolacísúdvcelomrozsahustotožňujesodôvodnenímnapadnutého
rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého
rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

37. Odvolací súd pri rozhodovaní o podaných odvolaniach sporových strán vychádzal zo zákonných
ustanovení a zo skutočností, ktoré vyšli najavo najneskôr do konca lehoty na podanie odvolania.
Rozhodujúcim pre posúdenie vecnej a právnej správnosti rozsudku súdu prvej inštancie a dôvodnosti
odvolaní boli skutočnosti, ktoré vyšli najavo vykonaným dokazovaním súdom prvej inštancie, a ktoré
nepochybne existovali v čase vyhlásenia rozsudku, resp. v čase podania odvolania. Odvolací súd sa

v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozsudku čo do veci samej v zmysle ust. §
387 ods. 2 CSP, preto sa obmedzuje len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozsudku
a na doplnenie a zdôraznenie správnosti záverov súdu prvej inštancie, ako aj k odvolacím námietkam
strán sporu uvádza nasledovné.
38. Predmetom konania pred súdom prvej inštancie bol nárok žalobcu na zaplatenie neuhradenej

faktúry za vykonané stavebné práce v objekte SQUARE 27 a 31 v Miloslavove, ktoré žalovaný
odmietol žalobcovi uhradiť s odôvodnením, že fakturované práce neboli predmetom písomnej rámcovej
objednávky zo dňa 28.06.2019, kde sa zmluvné strany dohodli aj na cene jednotlivých prác, resp. tieto
mali realizované len v rámci reklamácie už skôr žalobcom vykonaných prác.

39. Podľa § 536 ods. 1 OBZ, zmluvou o dielo sa zaväzuje zhotoviteľ vykonať určité dielo a objednávateľ
sa zaväzuje zaplatiť cenu za jeho vykonanie.

40. Podľa § 536 ods. 2 OBZ, dielom sa rozumie zhotovenie určitej veci, pokiaľ nespadá pod kúpnu
zmluvu, montáž určitej veci, jej údržba, vykonanie dohodnutej opravy alebo úpravy určitej veci alebo

hmotne zachytený výsledok inej činnosti. Dielom sa rozumie vždy zhotovenie, montáž, údržba, oprava
alebo úprava stavby alebo jej časti.41. Podľa § 536 ods. 3 OBZ, cena musí byť v zmluve dohodnutá alebo v nej musí byť aspoň určený
spôsob jej určenia, ibaže strany v zmluve prejavia vôľu uzavrieť zmluvu aj bez tohto určenia.

42. Podľa § 546 ods. 1 OBZ, objednávateľ je povinný zhotoviteľovi zaplatiť cenu dohodnutú v zmluve
alebo určenú spôsobom určeným v zmluve. Ak nie je cena takto dohodnutá alebo určiteľná a zmluva
je napriek tomu platná (§ 536 ods. 3), je objednávateľ povinný zaplatiť cenu, ktorá sa obvykle platí za
porovnateľné dielo v čase uzavretia zmluvy za obdobných obchodných podmienok.

43. Podľa § 548 ods. 1 OBZ, objednávateľ je povinný zaplatiť zhotoviteľovi cenu v čase dojednanom v
zmluve. Pokiaľ zo zmluvy alebo z tohto zákona nevyplýva niečo iné, vzniká nárok na cenu vykonaním
diela.

44. Podľa § 554 ods. 1 OBZ, zhotoviteľ splní svoju povinnosť vykonať dielo jeho riadnym ukončením a
odovzdaním predmetu diela objednávateľovi v dohodnutom mieste, inak v mieste ustanovenom týmto

zákonom. Ak je miestom odovzdania iné miesto, než je uvedené v odsekoch 2 a 4, vyzve zhotoviteľ
objednávateľa, aby prevzal dielo.

45. Odvolanie žalovaného smerovalo proti výroku, ktorým ho súd prvej inštancie zaviazal na úhradu časti
žalovanej sumy vo výške 10.445,40 eur s príslušenstvom a súvisiacemu výroku o nároku na náhradu

trov konania žalobcovi. Oba výroky žiadal zmeniť tak, že odvolací súd žalobu zamietne a prizná mu
nárok na náhradu trov konania voči žalobcovi v plnom rozsahu.
46. K úvodnej námietke žalovaného o nesprávnych záveroch súdu prvej inštancie v bodoch 31 a 50
odôvodnenia napadnutého rozsudku, čo do vymedzenia sporných skutočností, odvolací súd upriamuje
pozornosť na výpoveď svedka J. B. (projektový manažér žalovaného) dňa 28.06.2019, v ktorej

uviedol, že žalobcovi zadal písomnú objednávku na stavebné práce v objekte, vo výpovedi zo dňa
29.09.2022 uviedol, že žalobca maliarske práce na objekte reálne vykonával, ale nie na základe
predchádzajúcej dohody, ale z dôvodu reklamácie nedostatočne odvedených murárskych prác. Tie mal
žalobca uskutočniť napriek tomu, že sa na ne zadaná objednávka nevzťahovala. Na otázku súdu, prečo
bolo potrebné bytový dom premaľovať uviedol, že z dôvodu popraskaných, opadaných a krivých omietok

v objekte a na otázku, prečo neboli maľovaním poverení priamo maliari, súdu odpovedal, že práve z
dôvodu žalovaným tvrdenej reklamácie prác, uskutočnil maľovanie bytov bezodplatne žalobca. Uvedené
preukazuje nielen skutočnosť, že žalobca maliarske práce v objekte realizoval, ale aj to, že žalovaný
samotné vykonanie prác žalobcom nerozporoval. Spornou otázkou teda zostalo, či žalobca tieto práce
uskutočnil v rámci zadanej zákazky alebo žalovaným tvrdenej reklamácie, čo žalobca popieral.

47. Odvolací súd rovnako ako súd prvej inštancie mal z dokazovania za preukázané, že realizáciu
maliarskych prác zo strany žalobcu dokladuje okrem spomínanej výpovede projektového manažéra
žalovaného aj písomná komunikácia medzi p. B. a konateľom žalobcu zo dňa 25.05.2020 a výpoveď
pracovníkov žalobcu, p. M. O. a V. H.. Obaja v rámci výsluchu dňa 12.01.2023 potvrdili, že v mesiacoch
júl a august 2020 vykonávali pre žalobcu kompletné maliarske práce na bytovom dome v Miloslavove,

okolnosti dojednania zmluvy im známe neboli a za práce dostali riadne zaplatené. Svedok M. O.
uviedol, že práce neboli predmetom žiadnej reklamácie, naproti tomu, svedok V. H. priznal len drobné
pochybenia, ktoré boli odstraňované na pokyn žalobcu, avšak stierky a vysprávky robili po iných
robotníkoch. Rovnako svedkovia žalovaného, M. B. a P. W. uviedli, že robotníkov žalobcu videli v
areáli objektu, vysprávky realizovali, ale nebolo im oznámené po kom konkrétne, a o uvedené sa ani

nezaujímali. Tvrdenie žalovaného, že jeho zamestnanci, resp. ním poverení živnostníci odstraňovali
nedostatky po zle odvedenej práci žalobcu, tak v konaní preukázané nebolo. K textovej komunikácii
medzi žalobcom a žalovaným, odvolací súd poukazuje na bod 34 odôvodnenia rozsudku, v ktorom
súd prvej inštancie konštatoval, že zo znenia obsahu odoslaných správ (č. l. 74) je zrejmé, že ak by
uskutočnenie maliarskych prác malo byť bezodplatné, potom by sa žalovaný nemal dôvod žalobcovi

„vyhrážať“ tým, že ak ich nestihne ukončiť včas, obráti sa za týmto účelom na inú firmu. Z prejavenej vôle
svedka J. B. je zrejmé, že mal záujem o vykonanie maliarskych prác prostredníctvom žalobcu: „Vieš to
zastrešiť alebo mám najať inú firmu na maľovky?“. S uvedeným názorom sa odvolací súd plne stotožňuje
s dôrazom na skutočnosť, že reklamovanie prác zo strany žalovaného v konaní preukázané nebolo. O
reklamácii diela a uskutočnení maliarskych prác v rámci reklamačného procesu nesvedčí ani e-mail zo

dňa 17.04.2020, v ktorom spoločnosť ABC Elektroinštalácie s.r.o., dodávajúca elektroinštalačná práce,
okrem iného žalovaného informovala aj o potrebe vyčistenia zaomietaných krabíc s ističmi s poznámkou,
že murári to už asi opravovať nebudú (č. l. 73).48. Za irelevantnú odvolací súd považoval aj námietku žalovaného o nedôveryhodnosti svedka V.
H., ktorého žalobca pôvodne ako svedka nenavrhoval. K návrhom svedkov vzneseným v závere
pojednávania dňa 29.09.2022 súd stranám sporu oznámil, že nie je nutné vypočúvať všetkých

pracovníkov, ktorí sa na prácach v danom objekte podieľali s tým, že pre účely objasnenia veci
postačuje, ak zabezpečia účasť dvoch takýchto pracovníkov. Žalovaný navyše ani neuviedol, v čom
by nedôveryhodnosť výpovede uvedeného svedka (ako aj vypočutých svedkov) mala spočívať. Za
zmätočné žalovaný považoval aj to, že svedok O. vo svedeckej výpovedi uviedol, že v objekte registroval
prítomnosť robotníkov, ktorí mali na starosti montáž sadrokartónov, no poprel, že by konkrétne poznal

osoby B. a W.. Rovnako však aj títo svedkovia žalovaného vo vlastných výpovediach uviedli, že
pracovníkov žalobcu na stavbe registrovali, no nepoznali sa osobne, vykonávali činnosť, ktorou boli
poverení a o ostatných sa nezaujímali.
49. K rozporovaniu vykonania maliarskych prác žalobcom v celom objekte, odvolací súd poznamenáva,
že vykonávanie totožnej činnosti inými pracovníkmi v rovnakom mieste plnenia (P. W. a M. B.), na ktoré
žalovaný v odvolaní poukázal, ešte nie je dôkazom opaku. Vo svedeckej výpovedi M. B. uviedol, že

niektoré maliarske práce boli vykonané v rámci opravy toho, čo tam už bolo urobené, ale zle, pričom
nevie uviesť, kto konkrétne tam pred nimi pracoval. Takisto P. W. vypovedal, že kompletné maliarske
práce robili len v jednom bytovom v dome a v druhom len čiastočne v rámci opravy už skôr (niekým iným)
vykonanej činnosti. Vyjadrenie svedka teda nevyvracia tvrdenie žalobcu, že objekt pôvodne vymaľovali
ním poverené osoby. Odvolací súd tu tiež upriamuje pozornosť na tú skutočnosť, že obaja svedkovia

žalovaného zhodne vo výpovedi uviedli, že ohľadne tejto zákazky ich oslovil osobne konateľ žalovaného
(s ktorým sa dlhoročne poznajú), kedy sa vopred dohodli na predmete diela, no nie na cene, rovnako ako
tomu malo byť v prejednávanom prípade, v ktorom však žalovaný ústne dojednanie objednávky popiera
(viď bod 4 odôvodnenia napadnutého rozsudku). Žalobca, ako aj svedkovia žalovaného zhodne tvrdili,
že ústne zadávanie zákazok žalovaným bolo bežnou zaužívanou praxou s ohľadom na ich dlhodobé

priateľské vzťahy.
50. K námietke žalovaného, že maliarske práce vykonávali pracovníci žalobcu a žalovaného v rovnakom
čase, t. j. v lete, bez ohľadu na časový odstup vystavenia súpisov prác a faktúr, odvolací súd poukazuje
na výpoveď svedka žalovaného P. W., ktorý výslovne uviedol, že ako býva zvykom, maliarske práce na
danom objekte robili spoločne s M. B., niečo fakturuje on, niečo M. B., avšak nevie vysvetliť, prečo sa

mesiace na faktúrach nezhodovali (pozn. P. W. R. M. B. za september 2020).
51. K dôvodom realizácie maliarskych prác, ktoré mali byť podľa údajnej vzájomnej dohody žalobcu
a žalovaného vykonané bezodplatne v rámci reklamácie, odvolací súd v celom rozsahu odkazuje na
odôvodnenie rozsudku súdu prvej inštancie v bode 33 a 34 o zákonom predpokladanom postupe
oznamovania vád a uplatňovania nárokov z diela, ku ktorému už len na zdôraznenie dopĺňa, že žalovaný

dôkazné bremeno o notifikácii žalobcu ohľadne zistených vád a ich rozsahu neuniesol. V priebehu
konania opakovane tvrdil, že maliarske práce boli predmetom vzájomnej dohody o ich bezodplatnom
vykonaní, no túto skutočnosť sa mu žiadnym dôkazným prostriedkom v konaní preukázať nepodarilo.
O tom, že vykonané maliarske práce neboli predmetom reklamácie naopak svedčí textová výmena
správ medzi J. B. a konateľom žalobcu zo dňa 25.05.2020, ktorú súd odcitoval v bode 34 odôvodnenia

napadnutého rozsudku. Všeobecne platí, že skutočnosti navodzujúce žalované právo musí tvrdiť a
preukázaťžalobca,zatiaľčookolnostitotoprávovylučujúcesúzáležitosťoužalovaného(napr.uznesenie
Najvyššieho súdu SR, sp. zn. 6 Cdo 81/2010 zo dňa 31.05.2010, rozsudok Najvyššieho súdu SR, sp.
zn. 3Cdo/2/2016 zo dňa 11.04.2017).
52. Keďže maliarske práce neboli predmetom písomnej objednávky žalovaného a uzatvorenie ústnej

zmluvy o dielo, ktorej predmetom mali byť maliarske práce, vysprávky a stierky na danom objekte v
konaní preukázaná nebola, súd správne posúdil, že sporný nárok žalobcu vyplýva z titulu bezdôvodného
obohatenia.
53. Podľa § 451 ods. 1 OZ, kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí obohatenie vydať.
54. Podľa § 451 ods. 2 OZ, bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením bez

právneho dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý
odpadol, ako aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov.
55. Podľa § 456 OZ, predmet bezdôvodného obohatenia sa musí vydať tomu, na úkor koho sa získal.
Ak toho, na úkor koho sa získal, nemožno zistiť, musí sa vydať štátu.
56. Podľa § 458 ods. 1 OZ, musí sa vydať všetko, čo sa nadobudlo bezdôvodným obohatením. Ak to

nie je dobre možné, najmä preto, že obohatenie spočívalo vo výkonoch, musí sa poskytnúť peňažná
náhrada.
57. Účelom právnej úpravy bezdôvodného obohatenia je zabrániť vzniku bezdôvodného obohatenia na
úkoriného,akvšakužbezdôvodnéobohatenievzniklo,zabezpečujejehovydanie.Podľacitovanéhoust.§ 451 OZ je povinným zodpovednostným subjektom na vydanie bezdôvodného obohatenia ten, kto sa
bezdôvodne obohatil a oprávneným subjektom (v prospech ktorého sa vydanie takéhoto obohatenia má
uskutočniť) ten, na úkor koho bezdôvodné obohatenie vzniklo. Získané bezdôvodné obohatenie môže

spočívaťvoveciach,vovýkonoch,aleajvtom,žemajetokzodpovednostnéhoobjektusanezmenšil,hoci
k takémuto zmenšeniu by došlo, ak by plnil svoju povinnosť. Je nesporné, že bezdôvodné obohatenie v
tomto prípade predstavuje majetkový prospech získaný plnením bez právneho dôvodu, keďže žalovaný
získal hodnotu vykonaných maliarskych prác, ktoré neboli predmetom písomnej objednávky ani ústnej
dohody, za ktoré potom žalobcovi neposkytol žiadnu úhradu.

58. V danej súvislosti odvolací súd dopĺňa, že súd nie je viazaný právnou kvalifikáciou nároku
vyslovenou stranami sporu v konaní, ale je povinný nárok posúdiť i podľa iných do úvahy prichádzajúcich
zákonných ustanovení v zmysle zásady iura novit curia. Pre posúdenie veci je podstatné to, že
žalobca si podaným návrhom uplatňoval nárok na úhradu poskytnutého plnenia žalovanému, pričom
z vykonaného dokazovania vyplynulo, že plnil nezávisle od zadanej písomnej objednávky žalovaného,
za súčasnej absencie ústnej dohody, a teda bez právneho dôvodu. Odvolací súd sa preto stotožňuje s

kvalifikáciou uplatneného nároku, ku ktorému súd prvej inštancie dospel vlastnou úvahou, založenou na
argumentoch, ktoré vyvodil z dostupných podkladov a vykonaných dôkazov.
59. Odvolací súd sa stotožnil aj s výškou priznanej peňažnej náhrady bezdôvodného obohatenia, ktorú
súd bližšie špecifikoval v bode 50 odôvodnenia napadnutého rozsudku, pri stanovení ktorej v zmysle
ust. § 458 ods. 1 OBZ vychádzal z výpovede svedka P. W., ktorý potvrdil, že sadzba, ktorú si účtoval

žalobca (1,80 eur/m2), zodpovedá obvyklej cene za porovnateľné práce, keď výslovne uviedol, že on
účtuje 2 eurá/m2, no pozná aj takých, ktorí za m2 účtujú 4 eurá. Uvedené je zachytené na nahrávke z
pojednávania zo dňa 12.01.2023, v závere výsluchu tohto svedka. Keďže za obohatenie spočívajúce
vo výkonoch (maliarske práce) sa musí poskytnúť peňažná náhrada ako protihodnota vykonaných prác,
uvedený výpočet je podľa odvolacieho súdu v súlade s preukázanými výdavkami žalobcu, a to podporne

aj s poukazom na ust. § 546 ods. 1 OBZ. Na rozdiel od civilného mimosporového konania, ktoré sa riadi
princípom materiálnej pravdy a vyšetrovacím princípom, v civilnom sporovom konaní je súd viazaný len
dôkaznými návrhmi strán sporu v zmysle ust. § 185 ods. 1 v spojení s čl. 8 CSP (prejednací princíp).
Zároveň princíp rovnosti zbraní nedovoľuje súdu, aby namiesto žalobcu či žalovaného v tomto smere
vyvíjal aktivitu na preukázanie skutkových tvrdení a tým zvýhodňoval niektorú zo strán sporu.

60. K citovanému rozhodnutiu Najvyššieho súdu ČR sp. zn. 32 Cdo 2592/2008 vo vzťahu k námietke
o nesprávnom právnom posúdení žalobcovho nároku ako nároku vyplývajúceho z titulu bezdôvodného
obohatenia, ktoré malo vzniknúť plnením bez právneho dôvodu, odvolací súd poznamenáva, že nejde o
totožnú situáciu, keďže v danom prípade išlo o naviac práce toho istého druhu, ktoré boli dojednané v
zmluve, kde súd dospel k záveru, že žalobcovi nevzniklo právo na zaplatenie prác, ktoré neboli vopred

objednané ani schválené. Naproti tomu, v preskúmavanom spore bol predmetom konania nárok žalobcu
na zaplatenie uskutočnených stavebných prác, ktoré však neboli obsahom písomnej, plne uhradenej
objednávky zo dňa 28.06.2019, pričom táto skutočnosť nebola v konaní sporná.

61. Zo všetkých uvedených dôvodov odvolacím námietkam žalovaného smerujúcim proti vyhovujúcemu

I. výroku rozsudku nebolo možné priznať úspech. Tie odvolací súd vyhodnotil ako nedôvodné a
nespôsobilé spochybniť správnosť napadnutého rozhodnutia súdu prvej inštancie. V nadväznosti na
uvedené potom súd správne rozhodol aj o nároku žalobcu na náhradu trov konania voči žalovanému
v rozsahu 22 %.

62. Žalobca podal odvolanie proti zamietavému výroku žaloby vo zvyšnej časti a proti výroku, ktorým
mu súd priznal nárok na náhradu trov konania podľa úspechu vo veci vo výške 22 %. Podstata
jeho odvolacích námietok (okrem zhrnutia skutkových tvrdení uplatnených v prvoinštančnom konaní)
spočívala v namietaní nesprávneho právneho posúdenia veci a nesprávnych skutkových zistení súdu
prvej inštancie, ktorý podľa neho dospel na základe vykonaného dokazovania k nesprávnemu záveru o

nepreukázaní jeho nároku vo zvyšnej časti, ktorá sa týkala realizácie vysprávok na objektoch SQUARE
27 a 31 a stierok a maľoviek 30 kúpeľní. Súd sa podľa jeho názoru spoľahol výlučne na tvrdenia svedka
J. B., ktorý vypovedal, že išlo len o opravu už skôr uskutočnených a vadne odpracovaných murárskych
činností žalobcu.

63. Odvolací súd rovnako ako súd prvej inštancie dospel k záveru, že dôvodnosť nároku vo zvyšnej
časti 6.700 eur preukázaná nebola. Žalobca ako nosný dôkaz v odvolaní označil textovú komunikáciu
medzi projektovým manažérom žalovaného J. B. a konateľom žalobcu, z obsahu ktorej však vyplýva len
žalovanýmpopieranádohodastránsporuovykonanímaliarskychprácnaobjekte.Žalobcanepreukázal,že by murárske práce vykonával aj nad rámec písomnej objednávky zo dňa 28.06.2019, za ktoré
mu mal žalovaný riadne zaplatiť. Dokazovanie v predmetnom spore, ktoré spočívalo predovšetkým
vo výsluchoch, bolo prevažne zamerané na osvedčenie vykonania maliarskych prác žalobcom v

objekte. Svedkovia žalobcu aj žalovaného vypovedali o skutočnostiach vo vzťahu k maliarskym prácam
tak, ako je to zaznamenané na zvukových nahrávkach jednotlivých pojednávaní, ktorých prednesy
súd zhrnul v samostatných bodoch odôvodnenia napadnutého rozsudku. Rovnako z faktúr o nákupe
stavebného materiálu, nie je bez akýchkoľvek pochybností možné vyvodiť záver, že bol použitý práve na
vykonanie žalobcom tvrdených stavebných prác na objekte SQUARE 27 a 31, ktorých úhradu mu súd

už titulom bezdôvodného obohatenia nepriznal. Faktúra je len účtovným dokladom, ktorá bez ďalšieho
nepreukazuje vykonanie namietaných stavebných prác.

64. Súd prvej inštancie preto rozhodol správne, keď zamietnutie nároku v tejto časti odôvodnil
nepreukázaním uzatvorenia zmluvy, ktorej predmetom mali byť vyššie označené fakturované práce, ani
dohodyoichcene,akeďžežalobcovisanepodarilopreukázaťvykonaniefakturovanýchčinností,ktorých

hodnota by zodpovedala údajom uvedeným na faktúre, nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia v
tejto časti mu nebolo možné priznať. Uvedené sa rovnako vzťahuje aj na vysprávky, ktorých hodnotu
žalobca vyčíslil paušálne dohodnutou sumou 5.500 eur. Tu rovnako nepreukázal, že by so žalovaným
uzatvoril dohodu o cene a nie je vôbec zrejmé, akým spôsobom k takejto paušálnej sume dospel,
prípadne za aký rozsah prác mala byť cena zaplatená, ako ani to, aký rozsah prác v skutočnosti

zrealizoval. Pri stierkach a maľovkách kúpeľní, okrem absencie takejto dohody nepreukázal ani to, že
vyfakturované práce aj reálne urobil. Súd prvej inštancie v závere bodu 54 odôvodnenia rozsudku tiež
správne vyhodnotil, že v rámci textovej komunikácie síce dňa 05.09.2020 J. B. požiadal žalobcu, „aby
tie kúpeľne už začal robiť“, ale faktúra č. 23/2020 bola vystavená už dňa 23.08.2020, čiže z časového
hľadiska je vylúčené, aby mala faktúra nejaký vzťah k uvedenej správe zo dňa 05.09.2020.

65. Odvolací súd dodáva, že súd prvej inštancie odôvodnil napadnutý rozsudok v dostatočnom rozsahu
na to, aby jeho právne závery boli v odvolacom konaní preskúmateľné, a tak, aby bol pre strany
sporu, ale aj pre tretie osoby zrozumiteľný. V jeho písomnom vyhotovení sa zaoberal skutkovými
tvrdeniami zásadnými pre rozhodnutie v merite veci, ktoré v nadväznosti na vyhodnotenie celkovej

dôkaznej situácie aj náležite posúdil, preto odvolací súd námietku žalobcu o nedostatočnom odôvodnení
rozsudkunepovažovalzadôvodnú.Vdanejvecisúdprvejinštancievodôvodnenírozsudkudostatočným
spôsobom vysvetlil, prečo považoval žalobu vo zvyšnej časti za nedôvodnú.

66. Odôvodnenie rozhodnutia všeobecného súdu (prvostupňového, ale aj odvolacieho), ktoré stručne a

jasne objasní skutkový a právny základ rozhodnutia, postačuje na záver o tom, že z tohto aspektu je plne
realizovanézákladnéprávoúčastníkanaspravodlivýproces(pozrinapr.III.ÚS209/04).AjEurópskysúd
pre ľudské práva (ďalej len „ESĽP") vo svojej judikatúre zdôrazňuje, že čl. 6 ods. 1 Dohovoru zaväzuje
súdy odôvodniť svoje rozhodnutia, ale nemožno ho chápať tak, že vyžaduje, aby na každý argument
strany bola daná podrobná odpoveď. Rozsah tejto povinnosti sa môže meniť podľa povahy rozhodnutia.

Otázku, či súd splnil svoju povinnosť odôvodniť rozhodnutie, vyplývajúcu z čl. 6 ods. 1 Dohovoru, možno
posúdiť len so zreteľom na okolnosti daného prípadu. Judikatúra ESĽP teda nevyžaduje, aby na každý
argument strany, aj na taký, ktorý je pre rozhodnutie bezvýznamný, bola daná odpoveď v odôvodnení
rozhodnutia. Ak však ide o argument, ktorý je pre rozhodnutie rozhodujúci, vyžaduje sa špecifická
odpoveď práve na tento argument (Ruiz Torija c. Španielsko z 9. decembra 1994, séria A, č. 303-A s.

12, § 29; Hiro Balani c. Španielsko z 9. decembra 1994, séria A, č. 303-B; Georgiadis c. Grécko z 29.
mája 1997; Higins c. Francúzsko z 19. februára 1998).

67. Uvedené kritéria pre dostatočné odôvodnenie napadnutý rozsudok splnil.

68. Teória procesného práva podmieňuje úspech účastníka konania v spore unesením dvoch bremien,
a to bremena tvrdenia skutočnosti, ktoré môžu privodiť jeho úspech v spore a bremena preukázania
týchto skutočností. V Občianskom súdnom poriadku sú tieto povinnosti upravené v ust. § 120 ods. I
veta prvá O.s.p., podľa ktorého účastníci sú povinní označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení.
Uvedené ustanovenie stanovuje dôkaznú povinnosť účastníkov sporového konania, t. j. povinnosť

označiť dôkazy na svoje tvrdenia. Iniciatíva pri zhromažďovaní dôkazov leží zásadne na účastníkoch
konania. Účastník, ktorý neoznačil dôkazy potrebné na preukázanie svojich tvrdení, znáša nepriaznivé
dôsledky v podobe takého rozhodnutia súdu, ktoré bude vychádzať zo skutkového stavu zisteného
na základe vykonaných dôkazov. Rovnaké následky postihujú i toho účastníka, ktorý síce navrholdôkazy o pravdivosti svojich tvrdení, no hodnotenie vykonaných dôkazov súdom vyústilo do záveru,
že dokazovanie nepotvrdilo pravdivosť skutkových tvrdení účastníka konania. Zákon určuje dôkazné
bremenoakoprocesnúzodpovednosťúčastníkakonaniazajehovýsledok,pokiaľjeurčovanývýsledkom

vykonaného dokazovania. Dôsledkom toho, že tvrdenie účastníka konania nie je preukázané (v tom
zmysle,žesúdhonepovažujezapravdivé)aninazákladenavrhnutýchdôkazov,aninazákladedôkazov,
ktoré súd vykonal bez návrhu, je pre účastníka nepriaznivé rozhodnutie (NS SR sp. zn. 6MCdo 17/2010).

69. Za nesprávny napokon žalobca považoval aj výrok, ktorým mu súd priznal právo na náhradu trov

konaniavrozsahu22%sodôvodnením,ževzhľadomnajehoúspechvovecivrozsahu61%pôvodného
žalovaného nároku, mu mal súd priznať nárok na náhradu trov konania vo výške 100 % z priznaného
nároku.

70. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

71. Podľa § 255 ods. 2 CSP, ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania
pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.

72. Pomer úspechu je základným meradlom pre nárok na náhradu trov konania. Ak mala strana plný
úspechvspore,priznásajejcelánáhradatrovkonania,akmalastranavsporeúspechibačiastočný,súd

náhradu trov konania pomerne rozdelí. Pomerné rozdelenie trov je jednak odrazom reálneho výsledku
sporu a jednak predstavuje prevenciu, aby strany nežalovali viac ako im podľa hmotného práva patrí.
Zásadne teda platí, že sa určuje najskôr pomer úspechu a neúspechu v spore a až keď došlo k
pomernému rozdeleniu náhrady, vypočítajú sa vynaložené trovy, a to aj u strany, ktorej úspech bol vyšší
a má teda nárok na ich náhradu.

73. V preskúmavanej veci sa žalobca domáhal zaplatenia sumy 17.145,40 eur s príslušenstvom. Súd
žalovanému uložil povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 10.445,40 eur s príslušenstvom a vo zvyšnej časti
žalobu zamietol. Úspech žalobcu tak predstavuje 61 % a úspech žalovaného 39 % (neúspech žalobcu)
s tým, že oboje sa navzájom odpočíta (61 % - 39 %). Celkový úspech žalobcu v spore je potom 22 %.

Žalovanýzodpovedávtomtorozsahuzatrovyprvoinštančnéhokonania,ktoréžalobcovivtomtosúdnom
konaní vznikli s poukazom na ust. § 255 ods. 2 a § 256 ods. l CSP. Žalovaný tak nahradí čiastočne
úspešnému žalobcovi 22 % vzniknutých trov prvoinštančného konania, pričom on už nebude mať voči
žalobcovi žiaden nárok na náhradu trov konania.
74. Záverom odvolací súd už len dodáva, že do práva na spravodlivý proces nepatrí právo strany sporu,

aby sa všeobecný súd stotožnil s jej právnymi názormi, navrhovaním a hodnotením dôkazov (IV. ÚS
252/04)aabybolorozhodnutévsúladespožiadavkamiaprávnyminázormistránsporu(I.ÚS50/04).Do
obsahu tohto základného práva nepatrí ani právo strany sporu vyjadrovať sa k spôsobu hodnotenia ňou
navrhnutýchdôkazovsúdom,prípadnesadožadovaťňounavrhnutéhospôsobuhodnoteniavykonaných
dôkazov (I. ÚS 97/97), resp. toho, aby súdy preberali alebo sa riadili výkladom všeobecne záväzných

predpisov, ktorý predkladá účastník konania (II. ÚS 3/97; II. ÚS 251/03).
75. Zo všetkých vyššie uvedených dôvodov odvolací súd vyhodnotil odvolacie námietky strán sporu
ako nedôvodné a nespôsobilé spochybniť správnosť skutkových a právnych záverov, na ktorých súd
prvej inštancie založil svoje rozhodnutie, a preto odvolanie žalobcu i žalovaného z hľadiska uplatnených
odvolacích dôvodov nemožno považovať za opodstatnené. Na základe uvedeného odvolací súd

napadnuté rozhodnutie súdu prvej inštancie podľa ust. § 387 ods. 1 CSP ako vecne správne potvrdil.

76. O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa ust. § 396 ods. 1 CSP v spojení s
použitím § 255 ods. 2 a § 262 ods. 1 CSP tak, že v odvolacom konaní prevažne úspešnému žalobcovi
priznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania proti žalovanému v rozsahu 22 %. Rovnako ako v

konaní pred súdom prvej inštancie, žalobca bol v odvolacom konaní úspešný v časti priznanej sumy
10.445,40 eur (61 %) a žalovaný bol úspešný v zamietnutej časti ( 39%), čistý úspech žalobcu v
odvolacom konaní po odrátaní neúspechu žalovaného potom predstavuje 22 %. O výške náhrady trov
konania v zmysle ust. § 262 ods. 2 CSP rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia,
ktorým sa konanie skončí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

77. Toto rozhodnutie senát Krajského súdu v Bratislave prijal pomerom hlasov 3: 0 (§ 393 ods. 2 CSP).Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu nadriadeného súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa

musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).