Rozsudok ,
Zmeňujúce Judgement was issued on Thursday, July 23, 2025

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 6To/82/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2125010874
Dátum vydania rozhodnutia: 23. 07. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Pavol Macháč

ECLI: ECLI:SK:KSTT:2025:2125010874.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

KrajskýsúdvTrnave,vsenátezloženomzpredsedusenátuMgr.PavlaMacháčaasudcovJUDr.Rudolfa

Botta a JUDr. Andrey Kondllovej, v trestnej veci obžalovaného A. B., nar. X.XX.XXXX v C., trvale bytom
D., E. XXXX/XX, t. č. vo väzbe v ÚVTOS a ÚVV Leopoldov, pre neoprávnené prechovávanie omamnej
látky a psychotropnej látky podľa § 171 odsek 2, odsek 3 Trestného zákona, o odvolaní obžalovaného
proti rozsudku Okresného súdu Trnava zo dňa 4.6.2025, sp. zn. 108T/24/2025, na verejnom zasadnutí
konanom 23.7.2025 v Trnave, takto

r o z h o d o l :

I. Podľa § 321 odsek 1 písmeno d), odsek 2 Trestného poriadku sa napadnutý rozsudok zrušuje vo
výroku o ochrannom opatrení.

II. Podľa § 322 odsek 3 Trestného poriadku sa obžalovanému

A. B., nar. X.XX.XXXX v C., trvale bytom D., E. XXXX/XX, t. č. vo väzbe v ÚVTOS a ÚVV Leopoldov,

podľa § 73 odsek 2 písmeno c) Trestného zákona ukladá ochranné protitoxikomanické liečenie
ambulantnou formou.

o d ô v o d n e n i e :

Okresný súd Trnava (ďalej len „okresný súd“) rozsudkom zo dňa 4.6.2025, sp. zn. 108T/24/2025

obžalovaného A. B. (ďalej len „obžalovaný“) uznal za vinného z prečinu neoprávneného prechovávania
omamnej a psychotropnej látky podľa § 171 odsek 2, odsek 3 Trestného zákona, a to na skutkovom
základe uvedenom v napadnutom rozsudku. Za to obžalovanému uložil podľa § 171 odsek 3 Trestného
zákona za použitia § 36 písmeno l), 37 písmeno m), § 38 odsek 2 Trestného zákona trest odňatia slobody
vo výmere 7 mesiacov. Podľa § 48 odsek 2 písmeno a) Trestného zákona obžalovaného na výkon
uloženého trestu zaradil do ústavu na výkon trestu odňatia slobody s minimálnym stupňom stráženia.
Podľa§73odsek2písmenoc),§74odsek1tretiavetaTrestnéhozákonaobžalovanémuuložilochranné

protitoxikomanické liečenie ústavnou formou (ďalej len „napadnutý rozsudok“).
Po vyhlásení rozsudku na hlavnom pojednávaní prokurátorka Okresnej prokuratúry Piešťany (ďalej len
„prokurátorka“) sa vzdala práva na podanie odvolania a obžalovaný podal odvolanie čo do výroku o
treste.

Obžalovaný prostredníctvom obhajcu JUDr. Mateja Csenkyho (ďalej len „obhajca“) podaním doručeným
okresnému súdu dňa 19.6.2025 odôvodnil podané odvolanie a doplnil ho o odvolanie proti výroku

o ochrannom opatrení.
Obžalovaný považoval napadnutý rozsudok za nesprávny v časti výroku o treste a o ochrannom
opatrení. Uložený trest odňatia slobody vo výmere 7 mesiacov považoval obžalovaný za neprimeraný
a žiadal uložiť trest odňatia slobody pod dolnú hranicu trestnej sadzby vo výmere 4 mesiace v zmysle§ 39 Trestného zákona zohľadniac jeho osobné pomery a učinené vyhlásenie o vine. Obžalovaný
poukázal na potrebu starať sa o nevlastnú dcéru, ktorá má detskú obrnu, pričom jeho manželka so
starostlivosťou potrebuje pomoc, najmä pri hygiene a pri nosení dcéry. Obžalovaný taktiež poukázal na

priznanie sa ku skutku, jeho oľutovanie a okolnosť, že sa skutku dopustil po hádke s manželkou, pričom
metamfetamín prechovával pre vlastnú potrebu a v malom množstve. Alternatívne obžalovaný navrhol
uloženie alternatívneho trestu.
K uloženému ochrannému protitoxikomanickému liečeniu ústavnou formou v zmysle §
74 odsek 1 tretia veta Trestného zákona, namietol, že takýto postup považuje za neúčelný vzhľadom

na krátky nepodmienečný trest odňatia slobody, počas ktorého nestihne liečenie vykonať a následne sa
bude musieť rozhodovať o zmene formy liečenia na ambulantnú.
Obžalovaný navrhol napadnutý rozsudok zrušiť a uložiť mu trest odňatia slobody vo výmere 4 mesiace,
prípadne alternatívny trest.

Spisový materiál bol riadne predložený na rozhodnutie Krajskému súdu v Trnave (ďalej len „krajský súd“)

dňa 2.7.2025.

Obžalovaný podaním doručeným krajskému súdu dňa 21.7.2025 vzniesol námietku zaujatosti proti
celému senátu 6To krajského súdu. V odôvodnení námietky zaujatosti uviedol, že vo veci má rozhodovať
senát v zložení z jeho predsedu Mgr. Pavla Macháča a sudkýň JUDr. Kataríny Batisovej a JUDr. Andrey

Kondllovej, pričom dňa 16.7.2025 mu v priestoroch ústavu Bratislava bolo osobou F. G. oznámené, že
predseda senátu Mgr. Pavol Macháč má bližšie nešpecifikovaný priateľský vzťah s prokurátorkou A. H.
G., ktorá v danej veci podala obžalobu a prokuratúru zastupovala na súde. Z dôvodu, že sa predseda
senátu a prokurátorka majú pravidelne stretávať, má obavu, že rozhodovanie odvolacieho súdu nebude
nestranné, nezaujaté a predseda senátu môže ovplyvňovať aj ostatných členov senátu. Obžalovaný

navrhol vylúčenie celého senátu krajského súdu z prejednávania v danej veci.

Krajský súd dopytom na Ústav na výkon väzby Leopoldov zistil, že obžalovaný bol od 8.7.2025
do 22.7.2025 eskortovaný do Ústavu na výkon väzby Bratislava z dôvodu jeho eskorty na hlavné
pojednávanie konané dňa 15.7.2025 na Špecializovanom trestnom súde v Pezinku. Ústav na výkon

väzby Bratislava na dopyt krajského súdu, či obžalovaný mohol prísť dňa 16.7.2025 v ich ústave do
kontaktu s osobou F. G., oznámil, že v období od 8.7.2025 do 22.7.2025 sa v ich ústave obvinený ani
odsúdený menom F. G. nenachádzal.

Krajský súd vo veci vykonal 23.7.2025 verejné zasadnutie za prítomnosti prokurátora Krajskej

prokuratúry Trnava, obžalovaného a jeho obhajcu. Obžalovaný zotrval na podanom odvolaní aj
vznesenej námietke zaujatosti.
Prokurátor krajskej prokuratúry v konečnom návrhu navrhol odvolanie obžalovaného ako nedôvodné
zamietnuť. Obhajca obžalovaného sa v celom rozsahu pridržal podaného odvolania a navrhol napadnutý
rozsudok zrušiť a rozhodnúť v zmysle navrhnutého petitu v odôvodnení odvolania. Obžalovaný sa

pridržal návrhu svojho obhajcu.
Podľa § 31 odsek 1 Trestného poriadku, z vykonávania úkonov trestného konania je vylúčený sudca
alebo prísediaci sudca (ďalej len „prísediaci“), prokurátor, policajt, probačný a mediačný úradník, vyšší
súdny úradník, súdny tajomník, asistent prokurátora a zapisovateľ, u ktorého možno mať pochybnosť
o nezaujatosti pre jeho pomer k prejednávanej veci alebo k osobám, ktorých sa úkon priamo týka, k

obhajcovi, zákonnému zástupcovi, splnomocnencom alebo pre pomer k inému orgánu činnému v tomto
konaní.
Podľa § 31 odsek 4 Trestného poriadku, námietku zaujatosti je strana povinná vzniesť bez meškania, len
čo sa dozvedela o dôvodoch vylúčenia. Úkon, ktorý vykonala vylúčená osoba, nemôže byť podkladom
na rozhodnutie v trestnom konaní s výnimkou neodkladného alebo neopakovateľného úkonu.

Podľa § 32 odsek 6 Trestného poriadku, o námietke zaujatosti strany, ktorá je založená na tých istých
dôvodoch, pre ktoré už raz bolo o takej námietke rozhodnuté, alebo ktorá nebola vznesená bezodkladne
podľa § 31 ods. 4 alebo ak je dôvodom námietky len riadny procesný postup orgánov činných v trestnom
konaní alebo súdu v konaní, sa nekoná; to platí aj o námietke, ktorá je založená na iných dôvodoch ako
dôvodoch podľa § 31.

Krajský súd sa pred rozhodnutím o odvolaní najskôr zaoberal námietkou zaujatosti vznesenou
obžalovaným. Zo správy Ústavu na výkon väzby Bratislava vyplýva, že osoba menom F. G. sa v ich
ústave v čase, keď tam bol preeskortovaný obžalovaný, nenachádzala, preto tvrdenie obžalovanéhouvedené v námietke, že mu bolo v priestoroch ústavu v Bratislave dňa 16.7.2025 F. G. oznámené, že
predseda senátu Mgr. Pavol Macháč má mať bližší priateľský vzťah s prokurátorku A. H. G., nie je
pravdivé.

Námietka zaujatosti vznesená obžalovaným tak podľa názoru krajského súdu nebola založená
na konkrétnych dôvodoch predpokladaných zákonom, ale len na dôvodoch „jedna babka povedala“,
keďže obžalovaný označil ako svoj zdroj osobu, od ktorej sa tieto skutočnosti dozvedieť 16.7.2025
preukázateľnenemohol.Krajskýsúdpretospoukazomna§32ods.6Tr.por.otakejtonámietkenekonal,
o čom boli strany vyrozumené.

Podľa § 315 Trestného poriadku, o odvolaní proti rozsudku okresného súdu rozhoduje krajský súd. O
odvolaní proti rozsudku Špecializovaného trestného súdu rozhoduje najvyšší súd.
Podľa § 316 odsek 1 Trestného poriadku, odvolací súd zamietne odvolanie, ak bolo podané oneskorene,
osobou neoprávnenou alebo osobou, ktorá sa odvolania výslovne vzdala alebo znovu podala odvolanie,
ktoré v tej istej veci už predtým výslovne vzala späť alebo bolo podané proti výroku, proti ktorému nie

je prípustné.
Podľa § 316 odsek 3 Trestného poriadku, odvolací súd zruší napadnutý rozsudok a vec vráti súdu
prvého stupňa, aby ju v potrebnom rozsahu znovu prejednal a rozhodol, ak zistí, že
a) súd rozhodol v nezákonnom zložení,
b) obžalovaný nemal obhajcu, hoci išlo o prípad povinnej obhajoby, alebo

c)hlavnépojednávaniebolovykonanévneprítomnostiobžalovaného,hocinatoneboli splnenézákonné
podmienky.
Podľa § 317 odsek 1 Trestného poriadku, ak nezamietne odvolací súd odvolanie podľa § 316 odsek
1 alebo nezruší rozsudok podľa § 316 odsek 3, preskúma zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých
výrokov rozsudku, proti ktorým odvolateľ podal odvolanie, ako aj správnosť postupu konania, ktoré im

predchádzalo. Na chyby, ktoré neboli odvolaním vytýkané, prihliadne len vtedy, ak by odôvodňovali
podanie dovolania podľa § 371 odsek 1.
Podľa § 321 odsek 1 Trestného poriadku, odvolací súd zruší napadnutý rozsudok aj
a) pre podstatné chyby konania, ktoré napadnutým výrokom rozsudku predchádzali, najmä preto, že boli
porušené ustanovenia, ktorými sa má zabezpečiť objasnenie veci alebo právo obhajoby,

b) pre chyby v napadnutých výrokoch rozsudku, najmä pre nejasnosť alebo neúplnosť jeho skutkových
zistení alebo preto, že sa súd nevysporiadal so všetkými okolnosťami významnými pre rozhodnutie,
c) ak vzniknú pochybnosti o správnosti skutkových zistení napadnutých výrokov, na ktorých objasnenie
treba dôkazy opakovať alebo vykonať ďalšie dôkazy,
d) ak bolo napadnutým rozsudkom porušené ustanovenie Trestného zákona,

e) ak je uložený trest neprimeraný, alebo
f) ak je rozhodnutie o uplatnenom nároku poškodeného na náhradu škody v rozpore so zákonom.
Podľa § 321 odsek 2 Trestného poriadku, ak bolo odvolanie obmedzené podľa § 317 odsek 1 alebo 3,
odvolací súd z dôvodu uvedeného v odseku 1 zruší len napadnutý výrok rozsudku. Ak však odvolací
súd zruší hoci i len sčasti výrok o vine, zruší vždy súčasne celý výrok o treste, ako aj ďalšie výroky, ktoré

majú vo výroku o vine svoj podklad.
Podľa § 322 odsek 3 Trestného poriadku, odvolací súd rozhodne sám rozsudkom vo veci, ak možno
nové rozhodnutie urobiť na podklade skutkového stavu, ktorý bol v napadnutom rozsudku správne
zistený alebo doplnený dôkazmi vykonanými pred odvolacím súdom. V neprospech obžalovaného môže
odvolací súd zmeniť napadnutý rozsudok len na základe odvolania prokurátora, ktoré bolo podané

v neprospech obžalovaného; vo výroku o náhrade škody tak môže urobiť aj na podklade odvolania
poškodeného, ktorý uplatnil nárok na náhradu škody.

Krajský súd ako súd odvolací podľa § 315 Trestného poriadku preskúmal napadnutý rozsudok v zmysle
§ 316 Trestného poriadku a zistil, že nie je dôvod na zamietnutie odvolania v zmysle § 316 odsek 1

Trestného poriadku, ani na zrušenie napadnutého rozsudku podľa § 316 odsek 3 Trestného poriadku,
lebo odvolanie podal obžalovaný ako oprávnená osoba, v zákonnom stanovenej lehote (vo vzťahu
k výroku o treste ako aj k výroku o ochrannom opatrení) a podal ho proti výrokom, proti ktorým je tento
opravný prostriedok prípustný.
Krajský súd následne postupom podľa § 317 odsek 1 Trestného poriadku preskúmal zákonnosť a

odôvodnenosťnapadnutýchvýrokovrozsudku,akoajsprávnosťpostupukonania,ktoréimpredchádzalo
adospelkzáveru,žeodvolanieobžalovanéhoprotivýrokuotresteniejedôvodné,avšakvčastitýkajúcej
sa ochranného opatrenia je dôvodné.Čo sa týka správnosti postupu konania okresného súdu, krajský súd nezistil nijaké pochybenia
a obžalovaný ani na žiadne konkrétne nepoukázal.

Čo sa týka výroku o treste okresný súd náležite zhodnotil všetky okolnosti rozhodné pre ukladanie
trestu v zmysle ustanovenia § 34 odsek 1 Trestného zákona, pričom u obžalovaného správne zistil
jednu poľahčujúcu okolnosť podľa § 36 písmeno l) Trestného zákona, v rámci ktorej bolo obžalovanému
náležite zohľadnené jeho priznanie a oľutovanie trestnej činnosti, a taktiež správne zistil jednu
priťažujúcu okolnosť podľa § 37 písmeno m) Trestného zákona. Pri rovnomernom pomere poľahčujúcich

a priťažujúcich okolností okresný súd správne ukladal trest odňatia slobody v základnej sadzbe 6
mesiacov až 3 roky. Uložený trest odňatia slobody vo výmere 7 mesiacov, teda pri úplne dolnej hranici
trestnej sadzby, považuje aj krajský súd za zákonný, spravodlivý a zohľadňujúci všetky rozhodné kritéria
pre ukladanie trestu, pričom okresný súd s poukazom na trestnú ako aj rozsiahlu priestupkovú minulosť
obžalovaného správne nepristúpil k ukladaniu trestu odňatia slobody pod dolnú hranicu trestnej sadzby,
čo aj náležite zdôvodnil, pričom rovnaká argumentácia platí aj pre nemožnosť ukladania alternatívneho

trestu. Obžalovaný sa skutku dopustil v skúšobnej dobe podmienečného odsúdenia, pričom v minulosti
už bol 6-krát súdne trestaný, dopúšťa sa veľkého množstva priestupkov, ktoré okolnosti nesvedčia pre
to, že by alternatívny trest splnil u obžalovaného svoj účel.

Námietkuobžalovanéhooneprimeranostitrestuvovzťahukjehoosobnýmpomeromnepovažujekrajský

súd za dôvodnú. Obžalovaný si musel byť vedomý už v čase spáchania skutku, že s manželkou, s ktorou
sa mal podľa jeho vyjadrenia pred skutkom pohádať, zabezpečuje starostlivosť o zdravotne postihnuté
dieťa, preto z toho dôvodu nie je možné túto okolnosť zohľadniť pri ukladaní nižšieho trestu.

Okresný súd dôvodne obžalovaného pre výkon trestu odňatia slobody zaradil do ústavu s minimálnym

stupňom stráženia, pretože obžalovaný nebol v posledných 10 rokoch pred spáchaním trestného činu
vo výkone trestu odňatia slobody.

Podľa § 74 odsek 1 tretia veta Trestného zákona, ak súd ukladá ochranné liečenie podľa § 73 ods. 2
písm. c) popri treste odňatia slobody, ktorého výkon podmienečne neodkladá, uloží ho ústavnou formou.

Podľa § 446a odsek 1 Trestného poriadku, o pokračovaní v ochrannom liečení po skončení výkonu
trestu odňatia slobody rozhoduje predseda senátu okresného súdu, v ktorého obvode sa ochranné
liečenie počas výkonu trestu vykonáva, na verejnom zasadnutí; zároveň rozhodne o spôsobe ďalšieho
výkonu ochranného liečenia. O pokračovaní v ochrannom liečení ústavnou formou môže súd rozhodnúť,
len ak by pobyt odsúdeného na slobode mohol byť nebezpečný, najmä ak má uložené psychiatrické

alebo sexuologické liečenie alebo je dôvodný predpoklad, že ochranné liečenie ambulantnou formou
nedosiahne účel ochranného opatrenia. Pred rozhodnutím musí byť odsúdený vypočutý; to neplatí,
ak to jeho zdravotný stav neumožňuje alebo ak požiadal, aby sa verejné zasadnutie konalo v jeho
neprítomnosti. Ústav na výkon trestu odňatia slobody, v ktorom odsúdený vykonáva trest odňatia
slobody, na tento účel oznámi súdu s dostatočným predstihom predpokladané skončenie výkonu trestu

a zároveň zašle súdu lekársku správu o dosiahnutom výsledku ochranného liečenia aspoň 60 dní pred
skončením výkonu trestu odňatia slobody, aby predseda senátu mohol rozhodnúť o pokračovaní v
ochrannom liečení ústavnou formou najmenej 30 dní pred skončením výkonu trestu odňatia slobody a
nadriadenýsúdvprípadepodaniasťažnostirozhodoltak,abyposkončenívýkonutrestuodňatiaslobody
ihneď pokračoval výkon ochranného liečenia ústavnou formou.

Okresný súd obžalovanému na základe záverov znaleckého posudku MUDr. Moniky Gregorovej, ktorá
obžalovanému vzhľadom na rozvinutú závislosť na metamfetamíne navrhla uložiť protitoxikomanické
liečenie ambulantnou formou, uložil v zmysle § 74 odsek 1 tretia veta Trestného zákona z dôvodu
ukladania nepodmienečného trestu odňatia slobody ochranné liečenie, avšak ústavnou formou.

Ustanovenie § 74 odsek 1 tretia veta Trestného zákona obsahuje síce povinnosť súdu uložiť ochranné
liečenie podľa § 73 odsek 2 písmeno c) Trestného zákona ústavnou formou, ak ho ukladá popri treste
odňatia slobody, ktorého výkon podmienečne neodkladá, avšak toto ustanovenie je potrebné vykladať aj
s poukazom na § 446a Trestného poriadku upravujúce pokračovanie v ochrannom liečení po skončení
výkonu trestu, ktorý postup je viazaný na osobitné konania v príslušných lehotách pred skončením

výkonu trestu.

V danej veci bol okresným súdom obžalovanému uložený nepodmienečný trest odňatia slobody vo
výmere 7 mesiacov, ktorého predpokladaný koniec po zarátaní väzby je 2.9.2025. Vzhľadom k tomu, žev čase rozhodovania krajského súdu do predpokladaného konca trestu odňatia slobody obžalovanému
zostávalo menej ako 6 týždňov, nebolo by v zmysle § 446a odsek 1
Trestného poriadku možné ani len dodržať zákonnú lehotu, aby ústav na výkon trestu najmenej 60 dní

pred predpokladaným skončením výkonu trestu odňatia slobody oznámil príslušnému súdu dosiahnutý
výsledok ochranného liečenia tak, aby mohol tento súd najmenej 30 dní pred skončením
výkonu trestu rozhodnúť o pokračovaní v ochrannom liečení.
Krajský súd je tak toho názoru, že uložením ochranného liečenia ústavnou formou v prípade
obžalovaného, ktorému do predpokladaného skončenia výkonu trestu odňatia slobody zostáva

menej ako 6 týždňov, pričom znalkyňou mu bolo navrhnuté liečenie ambulantnou formou, by prišlo
k neprimeranému zásahu do jeho práv, keďže objektívne by nebolo možné ani len dodržať procesný
postup vo vzťahu k rozhodovaniu o pokračovaní v ochrannom liečení, a to zmenou uloženej formy
liečenia z ústavnej na ambulantnú.

Na základe prezentovaných úvah krajský súd vyhodnotil odvolanie obžalovaného ako čiastočne

dôvodné, v dôsledku čoho napadnutý rozsudok zrušil vo výroku o ochrannom opatrení a následne sám
vo veci rozhodol spôsobom uvedeným v enunciáte, keďže to procesná situácia umožňovala.

Tento rozsudok bol prijatý jednomyseľne (§ 163 ods. 4 Trestného poriadku).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu nie je prípustný riadny opravný prostriedok.