Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Monday, April 28, 2025

Súd: Mestský súd Košice
Spisová značka: 53C/19/2023

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7123220585
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 04. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Eva Dosedla

ECLI: ECLI:SK:MSKE:2025:7123220585.8

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Mestský súd Košice sudkyňou JUDr. Evou Dosedla v spore žalobcu: A. B., nar. X.X.XXXX, bytom C.

XXXX/X, XXX XX D., právne zast.: JUDr. Radoslav Soták, advokát so sídlom Nám. Slobody 7, 071 01
Michalovce, proti žalovanému: D. D., nar. X.X.XXXX, bytom E. F. XX, XXX XX, právne zast.: JUDr. Peter
Konvičný, advokát so sídlom Rázusova 1, 040 01 Košice, o zaplatenie 6.000 eur s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

I. Žalobu z a m i e t a.

II. Žalovanému p r i z n á v a voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu. O
výške náhrady trov konania rozhodne súd samostatným uznesením, ktoré vydá po právoplatnosti tohto

rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa žalobou doručenou Mestskému súdu Košice dňa 30.11.2023 domáhal voči žalovanému
zaplatenia istiny vo výške 6.000 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 13,25% ročne zo sumy
6.000 eur od 4.10.2023 do zaplatenia a náhrady trov konania.
2. Podanie žaloby žalobca odôvodnil tým, že navrhovateľ ako kupujúci s odporcom ako predávajúcim
uzavrel 30.8.2023 písomnú kúpnu zmluvu podľa Obchodného zákonníka, predmetom ktorej bol prevod
vlastníckeho práva k osobnému automobilu zn. G. A. podľa prílohy. Navrhovateľ ako kupujúci zaplatil
kúpnu cenu 6 000 € a predávajúci mu odovzdal vozidlo. V bode 1 čl. VII Zmluvy odporca vyhlásil, že

kupujúcemu nezamlčali žiadne skryté vady, resp. skutočnosti o technickom stave predmete kúpy. Po
prevzatí vozidla však navrhovateľ zistil množstvo vád , a že vozidlo teda nie je možné používať. Vozidlo
má : poškodený motor vozidla v dôsledku nízkej hladiny oleja a vyžaduje si výmenu motora, kufrové
dvere nie je možné úplne otvoriť, spätné zrkadlá nie je možné nastaviť, tempomat nie je možné nastaviť,
strešné okno nie je možné zavrieť, poškodené predné brzdové obloženie, poškodené čelné sklo, do
vozidla zateká na strane spolujazdca z priehradky pri stĺpiku, Existenciu týchto vád v čase kúpy ako aj
pred uzavretím kúpnej zmluvy dokazuje potvrdenie zo 5.9.2023 firmy: Diagnostika a Opravy cestných

motorových vozidiel H. E. v prílohe. Z tohto dôvodu vyzval dňa 4.9.2023 navrhovateľ cestou právneho
zástupcu odporcu na odstránenie týchto vád v lehote 7 dní v zmysle prílohy s tým, že v opačnom prípade
navrhovateľ po uplynutí tejto lehoty od zmluvy odstúpi . Odporca vo svojom vyjadrení v prílohe priznal
existenciu vád, ale ich neodstránil v danej lehote. Navrhovateľ preto listom zo 27.9.2023 od zmluvy
odstúpil v zmysle prílohy, ktorú prevzal odporca dňa 3.10.2023 podľa prílohy. Odporca mu kúpnu cenu
nevrátil preto si ju uplatňuje v tomto konaní spolu so zákonným 13,25% ročným úrokom z omeškania
od 4.10.2023 podľa nariadenia vlády č. 21/2013 Z. z.

3. Žalovaný vo vyjadrení k žalobe uviedol, že so žalobou nesúhlasí, resp. žalobcom uplatnený nárok
v celom rozsahu neuznáva, pričom predmetný nárok považuje za neopodstatnený, t.j. neoprávnený a
ničím nepreukázaný. Do pozornosti súdu dal, že žalobca kontaktoval žalovaného na základe inzerátu,
ktorý bol zverejnený na webovom portáli I., kde žalovaný ponúkal na predaj motorové vozidlo za 7.300,-€. Nakoľko žalobca prejavil záujem o predmetné motorové vozidlo, strany sporu sa stretli, pričom
žalovaný informoval žalobcu, že (i) ide už o staršie dlhodobo užívané motorové vozidlo (vyrobené v
roku 2007), na ktorom bolo najazdených viac ako 290.000 km a že (ii) vzhľadom na vek a rozsah

používania motorového vozidla motorové vozidlo má už niekoľko vád, resp. poškodení (žalobca bol zo
strany žalovaného informovaný nielen o tom, že kufor nie je možné úplne otvoriť, spätné zrkadlá nie je
možné nastaviť, tempomat nie je možné nastaviť, resp. že strešné okno nie je možné úplne zatvoriť, ale
taktiež aj o tom, že je poškodené predné brzdové obloženie a čelné sklo), pričom žalobca si motorové
vozidlo náležite a dôkladne skontroloval (okrem iného žalobca skontroloval aj stav jednotlivých tekutín v

motorovom vozidle, ktoré je objektívne možné skontrolovať) a tieto vady mu boli aj zo strany žalovaného
priamo ukázané. Nakoľko žalobca mal aj napriek vyššie uvedeným vadám o motorové vozidlo záujem,
avšak nebol ochotný motorové vozidlo od žalovaného kúpiť za navrhovanú kúpnu cenu, strany sporu
sa dohodli, že (i) vzhľadom na vyššie uvedené vady sa kúpna cena zníži na 6.000,- €, s tým, že navyše
(ii) žalovaný zabezpečí v prospech žalobcu na vlastné náklady nové čelné sklo, ako aj predné brzdové
obloženie, ktoré následne žalobcovi na motorovom vozidle aj vymení, resp. zabezpečí ich výmenu.

Okrem obhliadky motorového vozidla bola zo strany žalobcu realizovaná aj skúšobná jazda, na ktorej si
žalobca odskúšal funkčnom motorového vozidla, pričom žalobca bol s motorovým vozidlom spokojný.
Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti strany sporu medzi sebou uzatvorili kúpnu zmluvu, pričom
žalovaný bezodkladne po podpísaní kúpnej zmluvy odovzdal žalobcovi motorové vozidlo so všetkými
dokladmi, kľúčmi a príslušenstvom, ktorým disponoval.

4. Po niekoľkých dňoch bola žalovanému zo strany žalobcu doručená výzva na odstránenie vád
motorového vozidla, s tým, že v predmetnej výzve boli uvedené nielen (i) vady, na ktoré bol žalobca
riadne upozornený pri obhliadke, resp. o ktorých mal žalobca vedomosť pred uzatvorením kúpnej
zmluvy a v dôsledku ktorých došlo k zníženiu kúpnej ceny až o 1.300,- €, resp. pri ktorých sa strany
sporu dohodli, že tieto budú nahradené novými dielmi zabezpečenými žalovaným (čelné sklo a predné

brzdové obloženie), ale taktiež aj (ii) údajné vady, ktoré motorové vozidlo rozhodne pri uzatváraní kúpnej
zmluvy, resp. odovzdávaní žalobcovi nemalo (poškodený motor a zatekanie do motorového vozidla). V
nadväznosti na vyššie uvedenú výzvu zaslal žalovaný žalobcovi vyjadrenie, v ktorej nielenže uviedol,
že viaceré vady uvádzané žalobcom vo výzve boli zohľadnené v zníženej kúpnej cene (na čom sa
strany sporu aj dohodli), resp. v prípade zabezpečenia nových dielov boli tieto zo strany žalovaného

objednané a budú osadené na motorové vozidlo tak, ako sa strany sporu dohodli, ale taktiež zároveň aj
spochybnil tvrdenia žalovaného o údajných vadách spočívajúcich v tom, že motorové vozidlo malo mať
v čase uzatvorenia kúpnej zmluvy, resp. odovzdania žalobcovi akékoľvek skryté vady, a to poškodený
motor, resp. zatekanie vody do motorového vozidla. Aj napriek tomu, že žalovaný vo svojej odpovedi
informoval žalobcu, že žalovaný je pripravený vymeniť čelné sklo a predné brzdové obloženie na

motorovom vozidle tak, ako strany sporu boli dohodnuté, žalobca do dnešného dňa za účelom splnenia
tejto povinnosti žalovanému neposkytol žiadnu súčinnosť, t.j. nepristavil žalovanému motorové vozidlo
do jeho dispozície, a to aj napriek tomu, že bez poskytnutia takejto súčinnosti žalovaný objektívne nie
je schopný si dohodnutú povinnosť riadne splniť. Namiesto toho žalobca zaslal žalovanému odstúpenie
od kúpnej zmluvy. Z obsahu vyššie uvedeného odstúpenia od zmluvy vyplýva, že žalobca odstúpil od

zmluvy z toho dôvodu, že žalovaný v lehote siedmych dní od doručenia výzvy žalobcu neodstránil vady
motorového vozidla, a to poškodené čelné sklo a predné brzdové obloženie, čím sa mal údajne dopustiť
nepodstatného porušenia kúpnej zmluvy.
5. Žalovaný namietol platnosť odstúpenia od zmluvy zo dňa 27.09.2023. Poukazujúc na § 520 zákona
č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník uviedol, že dlžník sa nemôže dostať do omeškania so splnením

svojej povinnosti, t.j. nemôže porušiť svoj záväzok vyplývajúci mu z akéhokoľvek zmluvného vzťahu,
ak dlžník prejavil záujem plniť svoju povinnosť, avšak veriteľ takéto plnenie odmietne prijať, resp.
neposkytne potrebnú súčinnosť, aby takéto plnenie mohlo byť riadne realizované. Žalovaný už vo svojej
odpovedi na výzvu na odstránenie vád motorového vozidla uviedol, že žalovaný je pripravený podľa
dohody uzatvorenej pri kúpnej zmluve vymeniť na motorovom vozidle nielen čelné sklo, ale taktiež aj

predné brzdové obloženie, pričom žalobca na uvedené nijakým spôsobom nereagoval a nepristavil, t.j.
neposkytol žalovanému motorové vozidlo k tomu, aby žalovaný mohol riadne zrealizovať dohodnutú
výmenu, t.j. žalobca neposkytol žalovanému potrebnú súčinnosť na splnenie si záväzku žalovaného.
Nakoľko žalobca neposkytol žalovanému motorové vozidlo, t.j. nedal žalovanému motorové vozidlo
do jeho dispozičnej sféry, žalovaný sa nemohol objektívne dostať do omeškania so splnením svojho

záväzku (išlo o záväzok zo zmluvného vzťahu so žalobcom, nie o plnenie z titulu skrytých vád predmetu
kúpy), a teda žalovaný nemohol zároveň ani porušiť kúpnu zmluvu, a to ani nepodstatným spôsobom
tak, ako sa to aktuálne snaží účelovo prezentovať žalobca.6. Žalovaný tiež uviedol, že žalobca od kúpnej zmluvy odstúpil s poukazom na ust. § 437 ods. 5 zákona č.
513/1991 Zb. Obchodný zákonník, ktoré sa však týka situácie, ak nebola v primeranej lehote odstránená
taká vada predmetu kúpy, ktorej existencia je porušením zmluvy. Nárok z vád predmetu kúpy (vrátane

práva na odstúpenie od zmluvy) vznikne oprávnenej zmluvnej strane výlučne len vtedy, ak bol predmet
kúpy v rozpore so zmluvou dodaný oprávnenej zmluvnej strane s vadami, t.j. netýka sa to to situácie,
kedy predmet kúpy má už pri odovzdaní vady, s ktorými je kupujúci riadne oboznámený a v rámci
dohody zmluvných strán sa tieto vady majú dodatočne odstrániť (výmenou dielov za nové), nakoľko v
takomtoprípadenebolkupujúcemuodovzdaný,t.j.dodanýpredmetkúpysvadamivrozporesozmluvou.

Vzhľadom na vyššie uvedené (i) žalobca nebol oprávnený odstúpiť od kúpnej zmluvy podľa ust. § 437
ods. 5 zákona č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník, a to z dôvodu neodstránenia vád motorového
vozidla spočívajúcich v poškodenom čelnom skle a poškodenom prednom brzdovom obložení, nakoľko
predmetné vady motorového vozidla neboli vadami v rozpore so zmluvou, (ii) právny úkon žalobcu
spočívajúci v odstúpení od kúpnej zmluvy zo dňa 27.09.2023 je neplatným právnym úkonom, nakoľko
nie je v súlade s platným právnym predpisom (ust. § 437 zákona č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník).

Lehotu7kalendárnychdní,ktorúžalobcaurčilžalovanémunaodstránenievádmotorovéhovozidlanieje
možné považovať ani za primeranú lehotu, a to obzvlášť za situácie, keď žalovaný nemal ani k dispozícii
motorové vozidlo žalobcu, aby mohol realizovať akékoľvek úpravy na motorovom vozidle (dohodnuté
výmeny nových častí). Nakoľko žalobca neposkytol žalovanému motorové vozidlo, t.j. nedal žalovanému
motorové vozidlo do fyzickej dispozície, čím mu neumožnil realizovať jeho záväzok, určenie lehoty na

„odstránenie vád“ v rozsahu 7 kalendárnych dní od doručenia výzvy na odstránenie vád je len formálne a
účelové.Žalovanýjetohočasustálepripravenýplniťsisvojzáväzok,naktoromsasožalobcomdohodol,
t.j. vymeniť na motorovom vozidle čelné sklo i predné brzdové obloženie, avšak je nevyhnutné, aby za
týmto účelom žalobca poskytol žalovanému potrebnú súčinnosť (pristavil motorové vozidlo).
7. Vzhľadom na obsah odstúpenia od zmluvy, t.j. údajný dôvod odstúpenia od zmluvy (t.j. nepodstatné

porušenie zmluvy, nakoľko žalovaný v určenej lehote neodstránil vady motorového vozidla, a to
poškodené čelné sklo a predné brzdové obloženie) žalovaný zdôraznil, že akékoľvek ďalšie údajné
vady motorového vozidla, na ktoré žalobca poukazuje vo svojej žalobe sú irelevantné pre posúdenie
nároku žalobcu v predmetnom konaní (žalobca totiž od kúpnej zmluvy neodstúpil z dôvodu, že by tieto
vady neboli odstránené). Nakoľko žalobca v odstúpení od zmluvy uviedol konkrétne dôvody odstúpenia,

týmito dôvodmi je žalobca viazaný, pričom platnosť takéhoto odstúpenia sa posudzuje výlučne len
s ohľadom na žalobcom uvedený dôvod odstúpenia. Nakoľko žalobca neodstúpil od kúpnej zmluvy
z dôvodu neodstránenia všetkých ním uvádzaných vád v žalobe, ale len z dôvodu neodstránenia
konkrétnych dvoch údajných vád, súd prvej inštancie by v konaní nemal brať do úvahy ostatné žalobcom
uvádzané vady motorového vozidla, a to z toho dôvodu, že žalobca z dôvodu neodstránenia týchto

vád preukázateľne neodstúpil, a preto v súvislosti s týmito údajnými vadami nie je naplnený predpoklad
domáhania sa vrátenia kúpnej ceny, t.j. nároku uplatneného žalobcom v tomto konaní.
8. Žalovaný ďalej uviedol, že vady motorového vozidla, na ktoré žalobca poukazuje v žalobe (kufor nie
je možné úplne otvoriť, spätné zrkadlá nie je možné nastaviť, tempomat nie je možné nastaviť, resp. že
strešné okno nie je možné úplne zatvoriť, ale taktiež aj o tom, že je poškodené predné brzdové obloženie

a čelné sklo) nie sú skrytými vadami tak, ako to žalobca naznačoval vo svojej výzve na odstránenie
vád, v ktorej poukazoval na údajné nepravdivé vyhlásenie žalovaného uvedeného v bode 1, článok VII.
kúpnej zmluvy („Predávajúci vyhlasuje, že kupujúcemu nezamlčal žiadne skryté vady, resp. skutočnosti
o technickom stave predmetu kúpy.“), resp. že vady motorového vozidla, na ktoré žalobca poukazuje
v žalobe (poškodený motor a zatekanie vody do motorového vozidla) motorové vozidlo pri odovzdaní

rozhodne nemalo. Skrytými vadami sa rozumejú také vady, ktoré nie je možné identifikovať pri bežnej
prehliadke. Na všetky vady, na ktoré poukazuje žalobca (kufor nie je možné úplne otvoriť, spätné zrkadlá
niejemožnénastaviť,tempomatniejemožnénastaviť,resp.žestrešnéoknoniejemožnéúplnezatvoriť,
ale taktiež aj o tom, že je poškodené predné brzdové obloženie a čelné sklo) bol žalobca riadne zo strany
žalovaného nielen pri obhliadke upozornený (vzhľadom na uvedené vady bola dohodnutá aj znížená

kúpna cena, resp. zabezpečenie výmeny dielov), resp. pri všetkých týchto vadách ide o také vady, ktoré
sú zistiteľné aj pri bežnej (riadnej) obhliadke motorového vozidla. Skutočnosť, že žalobca o uvedených
vadách, resp. nedostatkoch motorového vozidla vedel potvrdzuje nielen to, že sa so žalovaným dohodol
na nižšej kúpnej cene, ale aj samotné vyhlásenie žalobcu uvedené v bode 2, článok VII. kúpnej
zmluvy („Kupujúci vyhlasuje, že s technickým stavom predmetom kúpy sa oboznámil a súhlasí s ním.“).

Vzhľadom na skutočnosť, že vyššie uvedené vady sú vadami, ktoré bolo možné zistiť pri bežnej
obhliadne motorového vozidla (žalobca o týchto vadách mal náležitú vedomosť), žalovaný za tieto vady
nenesie zodpovednosť. Tvrdenie žalobcu, že motorové vozidlo má aj ďalšie vady (poškodený motor,
resp. zatekanie vody do motorového vozidla) považuje žalovaný za nepravdivé a zo strany žalovanéhoaj za ničím nepreukázané. Listinu predloženú žalobcom v konaní (potvrdenie o vadách vyhotovené
subjektom H. E.) nie je možné považovať za relevantný dôkaz, ktorý by bol vypracovaný oprávnenou
osobou. Subjekt, ktorý vystavil evidentne účelové potvrdenie v prospech žalobcu (na jeho požiadanie)

nie je nielenže znalcom v príslušnom odbore, ale dokonca ani autorizovaným servisom. Žalovaný
nemôže niesť zodpovednosť za prípadnú škodu na motorovom vozidle, ktorá vznikla žalobcovi potom,
ako bolo motorové vozidlo žalobcovi odovzdané. Poukazujúc na ust. § 455 Obchodného zákonníka
nebezpečenstvo škody na motorovom vozidle prešlo na žalobcu momentom odovzdania, resp. prevzatia
motorového vozidla. Za akúkoľvek škodu, ktorá na motorovom vozidle vznikne, resp. doteraz prípadne

vznikla od odovzdania motorového vozidla žalobcovi zodpovedá v plnom rozsahu výlučne len žalobca.
Aktuálne disponuje motorovým vozidlom stále žalobca, t.j. motorové vozidlo je stále v užívaní žalobcu. S
poukazom na vyššie uvedené skutočnosti žalovaný uviedol, že nárok žalobcu uplatnený v tomto konaní
považuje žalovaný nielen za neopodstatnený a účelový, ale taktiež aj za ničím nepreukázaný. Vzhľadom
na vyššie uvedené skutočnosti žalovaný navrhol, aby súd po vykonanom dokazovaní žalobu zamietol
a priznal mu náhradu trov konania.

9. Žalobca v replike reagujúc na vyjadrenia žalovaného k meritu veci okrem iného zotrval na svojich
doterajších vyjadreniach a uviedol, že nie je pravdivé tvrdenie žalovaného, že žalobcovi poskytol zľavu
1 300€ z kúpnej ceny z dôvodu vád na vozidle. Túto zľavu zmluvné strany zjednali, lebo žalobca
ako kupujúci nebol ochotný zaplatiť viac, čo je úplne bežnou záležitosťou správania kupujúceho pri
uzatváraní kúpnej zmluvy. Žiadne vady žalovaný žalobcovi pri uzavretí zmluvy ani nespomínal a taktiež

v čl. VII bod 1 zmluvy žalovaný uviedol, že nezamlčal žiadne vady, resp skutočnosti o technikom
stave vozidla. Toto zmluvné dojednanie je tak v rozpore s terajším jeho tvrdením. Ak žalovaný tvrdí,
že žalobcu upozornil na vady vozidla , tak by toto upozornenie a výpočet vád bol uvedený v kúpnej
zmluve, čo sa však nestalo. Z výpočtu vád uvádzaných žalobcom: a/poškodený motor vozidla v dôsledku
nízkej hladiny oleja a vyžaduje si výmenu motora, b/kufrové dvere nie je možné úplne otvoriť, c/

spätné zrkadlá nie je možné nastaviť, d/tempomat nie je možné nastaviť e/strešné okno nie je možné
zavrieť, , f/poškodené predné brzdové obloženie, g/poškodené čelné sklo, h/do vozidla zateká na strane
spolujazdca z priehradky pri stĺpiku, žalovaný už v replike priznáva vady pod písm. b až e, pričom v jeho
reakcii na výzvu žalobcu na odstránenie vád, priznal len existenciu vád pod písm. f,g, ďalej tvrdil, že
vada pod písm. e – neexistovala, lebo strešné okno bolo suché , teraz ho už priznáva, čo len dokazuje

účelovosť jeho konania. Výzvu žalobcu na odstránenie vád prevzal žalovaný 5.9.2023, následne sám
napísal vyjadrenie k výzve, kde sám uznáva, že vozidlo má vady: poškodené čelné sklo, poškodené
brzdové obloženie a tiež uviedol, že tieto vady odstráni, čo však nielen v lehote 7 dní od doručenia výzvy ,
od 5.9.2023,teda do 12.9.2023 neurobil, ale ani do 27.9.2023, kedy žalobca odstúpil od zmluvy. Žalobca
žalovaného pritom upozornil na možnosť odstúpenia od zmluvy v prípade, ak vady nebudú odstránené

v lehote. Teda lehota na odstránenie vád bola primeraná a žalovaný mal celkovo 22 dní/od 5.9. do
27.9.2023/ na odstránenie vád, čo sa však v tejto dobe nestalo. Zároveň uviedol, že na vady pritom
žalobca upozornil žalovaného včas, kúpna zmluva bola uzavretá 30.8.2023 a k upozorneniu vád došlo
4.9.2023. Žalovaný za čas od doručenia výzvy na odstránenie, teda od 5.9.2023 do 27.9.2023 žalobcu
ani nekontaktoval, nežiadal o súčinnosť, túto nespomína ani v jeho odpovedi z 5.9.2023, sám žalovaný

v tejto odpovedi uviedol, že sa má žalobca obrátiť na súd, nemal žiaden záujem odstrániť vady vozidla,
teda žalobcovi nestávalo nič iné ako od zmluvy odstúpiť. Preto tvrdenie žalovaného , že údajne mal
žalobca žalovanému poskytnúť súčinnosť je účelové, ak by mal snahu žalovaný túto situáciu riešiť , tak
by ho kontaktoval, čo sa však nestalo. Odstúpenie žalobcu od zmluvy je teda platným právnym úkonom.
10. Žalovaný v duplike uviedol, že (i) ak by žalovaný nemal záujem, t.j. nebol ochotný za motorové

vozidlo zaplatiť viac ako 6.000,- € (tak, ako sa to aktuálne snaží žalobca účelovo prezentovať), nebol
žiaden dôvod, aby žalobca kontaktoval žalovaného a prejavil záujem o motorové vozidlo, resp. (ii) nie
je vonkoncom bežnou praxou (tak, ako sa to aktuálne snaží žalobca účelovo prezentovať), že kupujúci
na jednej strane prejaví záujem o kúpu motorového vozidla, avšak na druhej strane neberie do úvahy
cenovúponuku,odmietneuhradiťpožadovanúkúpnucenuasámsiurčívýraznenižšiucenuvporovnaní

s cenou uvedenou v ponuke, ktorú je za motorové vozidlo ochotný uhradiť. V ďalšom žalovaný zotrval
na svojom doterajšom vyjadrení a zvýraznil, že ak sa preukáže, že dôvody odstúpenia od zmluvy nie
sú dané, t.j. nenastali, odstúpenie od zmluvy je nutné považovať za neplatný právny úkon. V danej
súvislosti tiež poukázal rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 30.09.2022, sp. zn.
5Cdo/37/2019, aplikovaním záverov ktorého na prejednávaný prípad je nesporne zrejmé, že ak bolo

odstúpenie od kúpnej zmluvy dané z konkrétneho dôvodu je potrebné posudzovať pre účely platnosti,
resp. neplatnosti odstúpenia od zmluvy danosť tohto konkrétneho dôvodu a nie iné možné dôvody pre
odstúpenie od zmluvy.11. Súd vec prejednal v zmysle § 180 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len
„CSP”) na pojednávaniach, konaných v dňoch 17.12.2024 a 28.03.2025 za prítomnosti strán sporu a ich
právnych zástupcov.

12. Súd v súlade s ust. § 181 ods. 2 CSP určil, že v konaní nebola medzi stranami sporná skutočnosť,
že žalobca ako kupujúci so žalovaným ako predávajúcim uzavrel dňa 30.8.2023 písomnú kúpnu
zmluvu podľa ustanovení Obchodného zákonníka, predmetom ktorej bol prevod vlastníckeho práva k
osobnému automobilu zn. G. A. s evidenčným číslom: J., rok výroby 21.11.2007. Žalobca zaplatil za
predmetné motorové vozidlo kúpnu cenu 6.000 eur a žalovaný mu v deň uzatvorenia kúpnej zmluvy

odovzdal vozidlo. V konaní nebolo sporné, že predmetná kúpna zmluva obsahovala ustanovenie v
bode 1 čl. VII, v zmysle ktorého žalovaný vyhlásil, že kupujúcemu nezamlčal žiadne skryté vady, resp.
skutočnosti o technickom stave predmete kúpy. V bode 2 čl. VII kúpnej zmluvy žalobca vyhlásil, že
sa s technickým stavom predmetu kúpy oboznámil a súhlasí s ním. Z bodu 6 čl. VII kúpnej zmluvy
vyplýva, že pokiaľ v tejto zmluve nie je stanovené inak, riadia sa právne pomery zmluvných strán
príslušnými ustanoveniami Obchodného zákonníka a ďalšími súvisiacimi právnymi predpismi. Nebolo

tiež sporné, že žalobca písomným podaním zo dňa 27.09.2023 odstúpil od kúpnej zmluvy následkom
porušenia kúpnej zmluvy nepodstatným spôsobom podľa ust. § 437 ods. 5 Obchodného zákonníka a to
z dôvodu neodstránenia vád - poškodeného čelného skla a brzdového obloženia v lehote 7 dní od
doručeniavýzvyžalobcuzodňa5.09.2023 asupozornenímnamožnosťodstúpeniaodzmluvy.Vkonaní
nebolo sporné, že odstúpeniu od kúpnej zmluvy predchádzala uvedená výzva žalobcu na odstránenie

vád adresovaná žalovanému a odpoveď žalovaného na predmetnú výzvu žalobcu zo dňa 5.09.2023,
v ktorej žalovaný výslovne uznal existenciu 2 konkrétnych vád - poškodeného čelného skla a brzdového
obloženia a potvrdil, že tak ako sľúbil, ich odstráni na vlastné náklady. Podstatnou skutočnosťou, ktorá
bola medzi stranami sporná, bola dôvodnosť žalobcom uplatneného nároku vzhľadom na procesnú
obranu žalovaného, ktorou učinil spornou platnosť odstúpenia žalobcu od kúpnej zmluvy a to z viacerých

dôvodov. Žalovaný sa procesne bránil, že žalovaný odovzdal po uzatvorení kúpnej zmluvy motorové
vozidlo žalobcovi s jeho vedomosťou o týchto konkrétnych dvoch vadách vozidla, vo vzťahu ku ktorým
sa žalovaný zaviazal ich odstrániť, z dôvodu čoho preto nedošlo k plneniu predmetu kúpnej zmluvy
vrozporesozmluvou.Žalovanýtiežnamietal,žeminimálnepokiaľideovaduspočívajúcuvpoškodenom
čelnom skle, jedná sa o vadu zrejmú, preto, ak žalobca prevzal predmet kúpy s takouto zrejmou vadou

bez toho, aby ju v čase uzavretia zmluvy namietal, má sa za to, že ju akceptoval a tým mu zanikli nároky
z tejto vady. Žalovaný rozporoval platnosť odstúpenia žalobcu od zmluvy aj z dôvodu spočívajúcom v
neposkytnutí súčinnosti žalobcu žalovanému k tomu, aby žalovaný mohol plniť svoj záväzok spočívajúci
v odstránení dvoch konkrétnych vád (poškodeného čelného skla a brzdového obloženia) motorového
vozidla.

13. Na preukázanie svojich skutkových tvrdení žalobca označil a predložil súdu tieto dôkazy: kúpnu
zmluvu zo dňa 30.08.2023, technický preukaz k osobnému automobilu zn. G. A. s evidenčným číslom:
J., rok výroby 21.11.2007, výzvu na odstránenie vád zo dňa 4.09.2023, vyjadrenie k výzve doručenej
5.09.2023, odstúpenie od zmluvy zo dňa 27.09.2023, potvrdenie od firmy Diagnostika a opravy cestných

motorových vozidiel H. E. zo dňa 5.09.2023, podací lístok, výstup z portálu Slovenskej pošty –
sledovanie zásielok, SMS komunikáciu medzi stranami sporu, protokol o kontrole technického stavu
časť A – technická kontrola zo dňa 2.06.2025.
14. Na preukázanie svojich skutkových tvrdení žalovaný označil a predložil súdu tieto dôkazy: fotografie
dielov - čelného skla (1x) a brzdového obloženia (1x), prehľad z archívu počasia z obdobia z konca

augusta a začiatku septembra, fotografie čelného skla motorového vozidla (4x), výpis zo živnostenského
registra (J.: A. XXXX/XX, XXXXX D.), screenshot z google maps (A. XXXX/XX, XXXXX D.), fotografie
(3x), internetové výstupy výšky nájmu v súvislosti s motorovým vozidlom zn. G. A. za obdobie rozhodné
pre žalovaným uplatnený nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia.
15. Na základe vykonaného dokazovania súd zistil tento skutkový stav:

16. Z obsahu kúpnej zmluvy (ďalej len „zmluva“) uzatvorenej dňa 30.08.2023 medzi žalovaným ako
predávajúcim a žalobcom ako kupujúcim mal súd preukázané, že jej predmetom bolo osobné motorové
vozidlo zn. G. A. s evidenčným číslom: J., rok výroby 21.11.2007. Z článku IV. Dodacie podmienky,
vyplýva, že odovzdanie – prevzatie vozidla sa vykoná z predávajúceho v deň podpisu kúpnej zmluvy. V
bode 1 čl. VII zmluvy žalovaný ako predávajúci vyhlásil, že kupujúcemu nezamlčal žiadne skryté vady,

resp. skutočnosti o technickom stave predmete kúpy. V bode 2 čl. VII zmluvy žalobca ako kupujúci
vyhlásil, že sa s technickým stavom predmetu kúpy oboznámil a súhlasí s ním. V bode 6 čl. VII zmluvy
je uvedené, že pokiaľ v tejto zmluve nie je stanovené inak, riadia sa právne pomery zmluvných strán
príslušnými ustanoveniami Obchodného zákonníka a ďalšími súvisiacimi právnymi predpismi.17. Z obsahu výzvy žalobcu na odstránenie vád zo dňa 4.09.2023 adresovanej žalovanému vyplýva, že
po prevzatí vozidla žalobca zistil množstvo vád, z dôvodu ktorých nie je možné ho používať. Vozidlo má:
poškodený motor vozidla v dôsledku nízkej hladiny oleja a vyžaduje si výmenu motora, kufrové dvere

nie je možné úplne otvoriť, ?spätné zrkadlá nie je možné nastaviť, ?tempomat nie je možné nastaviť, ?
strešné okno nie je možné zavrieť, ?poškodené predné brzdové obloženie, ?poškodené čelné sklo, ?do
vozidla zateká na strane spolujazdca z priehradky pri stĺpiku, čiže vozidlo je nepojazdné a nie je možné
používať, o čom žalobca žalovanému zaslal aj videodokumentáciu 31.8.2023. Žalobca určil žalovanému
lehotu 7 dní na odstránenie týchto vád, v opačnom prípade žalobca po uplynutí tejto lehoty od zmluvy

odstúpi.
18. Z obsahu vyjadrenia žalovaného k výzve žalobcu doručenej 5.9.2023 vyplýva, že žalovaný
kupujúcemu nezatajil žiadne skryté vady, vady ktoré žalobca opisuje tak boli jasne ukázane, strešné
okno bolo vyskúšané a auto bolo suché nakoľko v tých dňoch bolo dosť daždivé počasie, k žalobcom
uvádzaným skutočnostiam bola poskytnutá zľava v hodnote 1300 eur, kupujúci si vozidla riadne obzrel
a vyskúšal skúšobnou jazdou. Čelné sklo a brzdové doštičky žalovaný sľúbil že budú vymenené na

náklady žalovaného, veci sú objednané a pripravené na výmenu v žalovaným dohodnutom servise.
Tvrdenie ku ktorému žalobca došiel že vozidlo potrebuje výmenu motora na základe nízkej hladiny
oleja je totálne nepodložené a ničím nedokázane. Žalobca netuší ako kupujúci používal vozidlo a ako
mohlo k tomu dôjsť. Jednoznačne môže trvať na odstúpení od zmluvy, ale žalovaný bude používať
všetky dostupné právne úkony, tj, zadržanie predmetu sporu, vyjadrenie od autorizovaného servisu či

išlo o skrytú vadu o ktorej žalovaný mohol ako predávajúci vedieť. Kupujúci vyhlásil v zmluve že bol
oboznámený o stave vozidla a na prípadné nedostatky mal poskytnutú úľavu z ceny ktorú žalovaný
za vozidlo žiadal. Pri kúpe predmetnej veci G. A. nebola dohodnutá žiadna ani písomná záruka. Dnes
žalovaný odosiela splnomocnenie na prepis žalobcovi a pre žalovaného je táto vec uzatvorená. Ak
žalobca vie hodnoverne preukázať svoje tvrdenia kľudne sa má obrátiť na súd, žalovaný má zato že

nič nezatajil a ničoho nedopustil a vozidlo pokazil nový majiteľ. Kompenzácia k záruke na vozidlo bola
vyjednaná zľava kupujúcim 1300 eur.
19. Z podstatného obsahu odstúpenia od zmluvy zo dňa 27.09.2023 žalobcom vyplýva: Výzvou zo
4.9.2023 Vás môj právny zástupca písomne vyzval na odstránenie týchto vád v lehote 7 dní od doručenia
tejto výzvy, s tým, že v opačnom prípade po uplynutí tejto lehoty od zmluvy odstúpim. Výzvu ste prevzali

5.9.2023, následne ste napísali vyjadrenie k výzve, kde ste sami uznali, že vozidlo má vady poškodené
čelné sklo, poškodené brzdové obloženie a tiež ste uviedli, že tieto vady odstránite, čo ste však v lehote
7 dní od doručenia výzvy, od 5.9.2023,teda do 16.9.2023 neurobili, čo možno hodnotiť ako nepodstatné
porušenie zmluvy. Z dôvodu porušenia zmluvy nepodstatným spôsobom podľa § 437 ods. 5 Obch.
zákonníka/neodstráneniavádvlehote7dníoddoručeniavýzvyasupozornenímnamožnosťodstúpenia

od zmluvy/ preto odstupujem od kúpnej zmluvy a žiadam, aby ste obratom mi zaslali mnou zaplatenú
kúpnu cenu 6 000 eur.
20. Z podstatného obsahu potvrdenia firmy Diagnostika a opravy cestných motorových vozidiel H. E. zo
dňa 5.09.2023 vyplýva, že na základe obhliadky motorového vozidla G. A. vozidlo vykazuje poškodené
čelné sklo, poškodené predné brzdové obloženie, (…) a ďalšie vady. Vzhľadom na dlhodobý charakter

týchto vád, tieto vady museli na vozidle existovať pred 30.08.2023.

21. Zistený skutkový stav súd posúdil podľa nasledujúcich ustanovení právnych predpisov:
22. V zmysle ust. § 409 ods. 1 zákona č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník (ďalej len „Obchodný
zákonník“) kúpnou zmluvou sa predávajúci zaväzuje dodať kupujúcemu hnuteľnú vec (tovar) určenú

jednotlivo alebo čo do množstva a druhu a previesť na neho vlastnícke právo k tejto veci a kupujúci sa
zaväzuje zaplatiť kúpnu cenu.

23. V zmysle ust. § 424 Obchodného zákonníka predávajúci nezodpovedá za vady tovaru, o ktorých
kupujúcivčaseuzavretiazmluvyvedelalebosprihliadnutímnaokolnosti,zaktorýchsazmluvauzavrela,

musel vedieť, ibaže sa vady týkajú vlastností tovaru, ktoré tovar mal mať podľa zmluvy.

24. V zmysle ust. § 427 ods. 1 Obchodného zákonníka kupujúci je povinný prezrieť tovar podľa možnosti
čo najskôr po prechode nebezpečenstva škody na tovare, pričom sa prihliadne na povahu tovaru.

25. V zmysle ust. § 427 ods. 3 Obchodného zákonníka ak kupujúci tovar neprezrie alebo nezariadi, aby
sa prezrel v čase prechodu nebezpečenstva škody na tovare, môže uplatniť nároky z vád zistiteľných pri
tejto prehliadke, len keď preukáže, že tieto vady mal tovar už v čase prechodu nebezpečenstva škody
na tovare.26. V zmysle ust. § 428 ods. 1 písm. b) Obchodného zákonníka právo kupujúceho z vád tovaru
sa nemôže priznať v súdnom konaní, ak kupujúci nepodá správu predávajúcemu o vadách tovaru

bez zbytočného odkladu po tom, čo kupujúci pri vynaložení odbornej starostlivosti mal vady zistiť pri
prehliadke, ktorú je povinný uskutočniť podľa § 427 ods. 1 a 2.

27. V zmysle ust. § 455 Obchodného zákonníka nebezpečenstvo škody na tovare ( § 368 ods. 2)
prechádza na kupujúceho v čase, keď prevezme tovar od predávajúceho, alebo ak tak neurobí včas,

v čase, keď mu predávajúci umožní nakladať s tovarom a kupujúci poruší zmluvu tým, že tovar
neprevezme.

28. V zmysle ust. § 465 ods. 4 Obchodného zákonníka dlžník však nie je v omeškaní, pokiaľ nemôže
plniť svoj záväzok v dôsledku omeškania veriteľa.

29. V zmysle ust. § 437 ods. 5 prvá veta Obchodného zákonníka ak predávajúci neodstráni vady tovaru
v lehote vyplývajúcej z odseku 3 alebo 4, môže kupujúci uplatniť nárok na zľavu z kúpnej ceny alebo
od zmluvy odstúpiť, ak upozorní predávajúceho na úmysel odstúpiť od zmluvy pri určení lehoty podľa
odseku 3 alebo v primeranej lehote pred odstúpením od zmluvy.

30. Predmetom konania bol nárok žalobcu ako kupujúceho na vrátenie peňažnej sumy od žalovaného
ako predávajúceho predstavujúcej kúpnu cenu za motorové vozidlo ako predmetu kúpy titulom
odstúpenia od kúpnej zmluvy uzatvorenej podľa ustanovení Obchodného zákonníka pre porušenie
zmluvy nepodstatným spôsobom podľa ust. § 437 ods. 5 Obchodného zákonníka z dôvodu
neodstránenia vád - poškodeného čelného skla a brzdového obloženia, v lehote 7 dní od doručenia

výzvy žalobcu žalovanému s upozornením na možnosť odstúpenia od zmluvy.

31. V zmysle ust. § 191ods. 1, 2 CSP dôkazy súd hodnotí podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo
a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti; pritom starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo počas konania
najavo. Vierohodnosť každého vykonaného dôkazu môže byť spochybnená, ak zákon neustanovuje

inak.

32. Súd v civilnom sporovom konaní rozhoduje na základe zisteného skutkového stavu, ktorý zisťuje
postupom podľa CSP. Zistený skutkový stav tak tvoria predovšetkým výsledky dokazovania, ale aj
ďalšie zákonom predvídané skutočnosti. Strany sporu majú nielen povinnosť tvrdenia, ale aj dôkaznú

povinnosť. V sporom konaní, o ktoré ide aj v prejednávanej veci, platí dispozičná a prejednávacia
zásada. Strany sporu sú v ňom povinné prispieť k tomu, aby sa dosiahol účel konania najmä
tým, že pravdivo a úplne opíšu všetky potrebné skutočnosti a označia dôkazné prostriedky. Sú
povinné predložiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení. Je na rozhodnutí súdu, ktorý z navrhnutých a
predložených dôkazov vykoná. Strana, ktorá nepredloží dôkazy na preukázanie svojich tvrdení, nesie

nepriaznivé dôsledky v podobe takého rozhodnutia súdu, ktoré bude vychádzať zo skutkového stavu
zisteného na základe predložených a vykonaných dôkazov. Dôsledkom toho, že tvrdenie strany sporu
nie je preukázané, je pre účastníka nepriaznivé rozhodnutie.

33. Súd v priebehu konania vykonal aj dôkaz svedeckými výpoveďami manželiek oboch strán sporu,

ktoré vypovedali v prospech svojich manželov. Vzhľadom na ich blízky príbuzenský vzťah k stranám
sporu (v zmysle § 116 Občianskeho zákonníka ide o osoby blízke), bolo potrebné pri hodnotení
ich výpovedí zohľadniť potenciálnu absenciu nezaujatosti, ktorá z povahy ich vzťahu k účastníkom
prirodzene vyplýva.

34. Každá z vypočutých svedkýň vo svojej výpovedi podporila skutkové tvrdenia strany, ktorej je
manželkou, čo je vzhľadom na ich vzťah predvídateľné a znižuje vierohodnosť ich výpovedí z hľadiska
objektivity. Zároveň je však potrebné uviesť, že ak by súd mal na výpovede oboch svedkýň prihliadnuť
ako na dôkazy majúce rovnakú právnu silu, ich dôkazná váha sa vzájomne neutralizuje, nakoľko každá
z nich posilňuje procesné postavenie opačnej strany.

35. Z uvedeného dôvodu súd dospel k záveru, že vykonaním týchto dôkazov sa skutková situácia
v konaní neposunula v prospech ani jednej zo strán, a to bez ohľadu na to, či by tieto dôkazy bolipovažované za vierohodné alebo nie. Výpovede oboch svedkýň preto súd síce vzal na zreteľ, avšak
nepripísal im rozhodujúcu dôkaznú hodnotu pri právnom posúdení veci.

36. Žalovaný učinil v konaní svojou procesnou obranou spornou platnosť odstúpenia žalobcu od zmluvy
zo dňa 27.09.2023.

37. Pre posúdenie dôvodnosti nároku žalobcu bolo preto nevyhnutné sa v konaní prioritne vysporiadať
s tým, či žalobca platne odstúpil od zmluvy. Keďže žalobca odstúpil od zmluvy výlučne pre neodstránenie

dvoch konkrétnych vád, a to poškodeného čelného skla a brzdového obloženia (nesporná skutočnosť),
akékoľvek ďalšie vady (či už akceptované alebo odmietnuté žalovaným) nemali právny význam pre
posúdenie platnosti odstúpenia.

38. Žalovaný dal do pozornosti, že žalobca od kúpnej zmluvy odstúpil s poukazom na ust. § 437 ods. 5
zákona č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník, ktoré sa však týka situácie, ak nebola v primeranej lehote

odstránená taká vada predmetu kúpy, ktorej existencia je porušením zmluvy („Ak je dodaním tovaru s
vadamizmluvaporušenánepodstatnýmspôsobom,môžekupujúcipožadovaťbuďdodaniechýbajúceho
tovaruaodstránenieostatnýchvádtovaru,alebozľavuzkúpnejceny.“).Zvyššiecitovanéhoustanovenia
vyplýva, že nárok z vád predmetu kúpy (vrátane práva na odstúpenie od zmluvy) vznikne oprávnenej
zmluvnej strane výlučne len vtedy, ak bol predmet kúpy v rozpore so zmluvou dodaný oprávnenej

zmluvnej strane s vadami, t.j. netýka sa to to situácie, kedy predmet kúpy má už pri odovzdaní vady, s
ktorými je kupujúci riadne oboznámený a v rámci dohody zmluvných strán sa tieto vady majú dodatočne
odstrániť (výmenou dielov za nové), nakoľko v takomto prípade nebol kupujúcemu odovzdaný, t.j.
dodaný predmet kúpy s vadami v rozpore so zmluvou. Vzhľadom na vyššie uvedené (i) žalobca
nebol oprávnený odstúpiť od kúpnej zmluvy podľa ust. § 437 ods. 5 Obchodného zákonníka, a to z

dôvodu neodstránenia vád motorového vozidla spočívajúcich v poškodenom čelnom skle a poškodenom
prednom brzdovom obložení, nakoľko predmetné vady motorového vozidla neboli vadami v rozpore
so zmluvou, (ii) právny úkon žalobcu spočívajúci v odstúpení od kúpnej zmluvy zo dňa 27.09.2023 je
neplatnýmprávnymúkonom,nakoľkoniejevsúladesplatnýmprávnympredpisom(ust.§437Obchodný
zákonník).

39. Vzhľadom na uvedené bolo potrebné ustáliť moment nadobudnutia vedomosti žalobcu o vadách,
ktoré boli dôvodom pre odstúpenie - teda, či žalobca o vadách, ktoré boli dôvodom pre jeho odstúpenie
od zmluvy, vedel v čase uzavretia zmluvy, alebo sa o nich žalobca dozvedel po uzavretí zmluvy a po
prevzatí vozidla do svojej dispozičnej sféry. Táto skutočnosť bola podstatná pre posúdenie dôvodnosti

jeho odstúpenia, pretože len v prípade skrytých vád a jemu nie známych vád bol žalobca oprávnený
domáhať sa ich odstránenia a po márnom uplynutí primeranej lehoty aj odstúpiť od zmluvy.

40. Žalovaný sa od počiatku procesne bránil, že strany sporu sa už pri uzatváraní kúpnej zmluvy
dohodli,žežalovanýzabezpečížalobcovivýmenunovéhočelnéhosklaabrzdovéhoobloženiaažalobca

mal preto vedomosť o týchto vadách už v rozhodnom čase uzavierania predmetnej zmluvy. Žalovaný
na podporu svojho tvrdenia poukázal tiež na znenie zmluvy, podľa ktorého kupujúci vyhlasuje, že
sa oboznámil s technickým stavom vozidla a súhlasí s ním. Ďalej žalovaný poukázal na odpoveď
žalovaného k výzve žalobcu z 5.09.2024 odstrániť vady, ktorá je podľa žalovaného dôkazom, že
žalovaný v nej už len deklaroval svoj záväzok daný pri uzavretí zmluvy spočívajúci v jeho zámere ich

odstrániť.

41. Žalobca naopak tvrdil, že v čase uzatvárania zmluvy nevedel o poškodenom čelnom skle a potreby
výmeny brzdového obloženia, a že strany sporu sa pri uzatváraní kúpnej zmluvy nedohodli, že žalovaný
zabezpečí žalobcovi ich výmenu; v prospech tohto tvrdenia podľa názoru žalobcu svedčalo to, že

explicitne nebol tento záväzok žalovaného zakotvený v zmluve, naopak, žalobca sa opieral o vyhlásenie
predávajúceho v zmluve, že nezamlčal žiadne skryté vady, resp. skutočnosti o technickom stave
predmetu kúpy.

42. V tejto súvislosti bolo potrebné poukázať na celý kontext výpovede žalobcu na pojednávaní konanom

dňa 17.12.2024. Žalobca v rámci svojej výpovede uviedol, že sa so žalovaným po kúpe nedokázal
skontaktovať. Tvrdenie žalobcu, že sa podľa jeho vlastných slov nevedel so žalovaným po kúpe vozidla
skontaktovať, je však v priamom rozpore tiež s jeho vlastným tvrdením, že k vyhláseniu žalovaného,
že vady odstráni, došlo až neskôr ako v čase kúpy vozidla, teda bez dohody pri uzatváraní zmluvy.43. Súd v danej súvislosti poukazuje tiež na to, že aj toto tvrdenie žalobcu je v rozpore s iným dôkazom,
ktorý do konania predložil on sám - SMS komunikáciou medzi ním a žalovaným po uzavretí kúpnej

zmluvy. Tento vnútorný rozpor v jeho výpovedi podľa názoru súdu zásadne oslabuje vierohodnosť
žalobcu ako strany sporu a ako nositeľa dôkazného bremena v otázke, kedy sa o vadách dozvedel.

44. Zároveň treba poukázať na to, že žalobca nedisponuje žiadnym iným dôkazom, ktorým by svoje
tvrdenie podporil. Naopak, z vyjadrenia žalovaného k výzve žalobcu doručenej 5. 9. 2023 („čelné sklo

a brzdové doštičky som sľúbil že budú vymenené na moje náklady“) je možné logicky vyvodiť, že prísľub
odstrániť vady mal predchádzať tejto odpovedi, a teda mohol byť daný už v čase kúpy, čo podporuje
aj výpoveď žalovaného.

45. V zmysle čl. 8 CSP sú strany sporu povinné nielen označiť skutkové tvrdenia dôležité pre rozhodnutie
vo veci, ale svoje tvrdenia aj podoprieť dôkazmi. Žiaden dôkaz pritom nemá predpísanú zákonnú silu

(čl. 15 ods. 2 CSP). V situácii „non liquet“ (keď súd z predložených dôkazov nemôže urobiť záver o
pravdivosti alebo nepravdivosti skutkových tvrdení sporových strán), musí súd rozhodnúť podľa pravidiel
regulujúcich objektívne dôkazné bremeno. Objektívne dôkazné bremeno vyjadruje, kto nesie riziko
dôkaznej núdze, resp. na ťarchu ktorej sporovej strany súd rozhodne, ak situácia non liquet nastane.
Ďalej súd poukazuje na to, že dôkazné bremeno ohľadom určitých skutočností zaťažuje tú stranu, ktorá

z existencie týchto skutočností vyvodzuje pre seba priaznivé právne dôsledky; ide o tú stranu, ktorá tiež
existenciu takýchto skutočností tvrdí.
46. V zmysle stabilnej judikatúry i právnej náuky teda dôkazné bremeno leží na tej sporovej strane, ktorá
z existencie ním tvrdených skutočností vyvodzuje pre seba priaznivé právne dôsledky. Žalobca nesie
dôkazné bremeno vo vzťahu k tvrdeniu, že vady vozidla (žalovaným uznané vady - čelné sklo a brzdové

doštičky) mu neboli v čase kúpy známe a neboli zjavné. Ak žalovaný tvrdí opak a toto tvrdenie nie je
žalobcom účinne vyvrátené - ba práve naopak, je podporené logickými závermi z predložených dôkazov
- potom platí, že žalobca dôkazné bremeno neuniesol.
47. Z vyššie uvedeného vyplýva, že súdu neostávalo iné, ako prijať záver, že žalobca nepreukázal, že
uvedené vady motorového vozidla boli skryté a že ich existencia mu nebola známa už pri kúpe vozidla.

Z uvedeného dôvodu súd považoval jeho odstúpenie od zmluvy založené na nesprávnom právnom
základe a za právne neúčinné.

48. Súd sa v tejto súvislosti zaoberal aj námietkou žalobcu, podľa ktorej sa z obsahu kúpnej zmluvy
nepodáva, že by sa žalovaný zaviazal žalobcovi zabezpečiť výmenu čelného skla a výmenu brzdového

obloženia, čo má podľa žalobcu podporovať tvrdenie, že žalobca o týchto vadách v čase uzatvorenia
kúpnej zmluvy nevedel a že žiadny záväzok žalovaného na ich odstránenie neexistoval.

49. Táto námietka však podľa názoru súdu neobstojí.

50. Predovšetkým je potrebné uviesť, že žalovaný v konaní netvrdil, že záväzok zabezpečiť odstránenie
uvedených vád bol súčasťou zmluvnej dohody inkorporovanej priamo do textu kúpnej zmluvy. Naopak,
ako z priebehu konania vyplynulo, žalovaný tvrdil, že záväzok na odstránenie týchto vád poskytol
žalobcovi neformálne - teda ústne alebo konkludentne - mimo písomnú zmluvu, ako svoj jednostranný
prísľub kupujúcemu v rámci súvisiacich okolností uzatvorenia kúpnej zmluvy. V tejto súvislosti súd

považuje za podstatné, že uzatvorenie kúpnej zmluvy nebráni existencii ďalších právnych úkonov
(vrátane jednostranných), ktoré síce nie sú jej integrálnou súčasťou, avšak sú s jej uzatvorením vecne
a časovo späté. Je nerozhodné, že takýto záväzok nie je v texte zmluvy výslovne upravený.

51. Súd ďalej prihliadol na to, že v konaní nebolo sporné, že formulár kúpnej zmluvy bol vyhotovený

žalobcom,ažetentoformulárneobsahovalžiadneindividuálneúpravy,poznámkyčidodatkyreflektujúce
obsah skutkovej dohody strán. Nemožno preto v neprospech žalovaného vyvodzovať právne závery len
zo skutočnosti, že jeho záväzok odstrániť uvedené vady nebol výslovne zakotvený v texte zmluvy, ktorú
nepripravoval.

52. Súd takisto považuje za irelevantné, že žalovaný vo vyhlásení obsiahnutom v texte kúpnej zmluvy
deklaroval, že nezamlčal žiadne vady či skutočnosti o technickom stave predmetu kúpy. Uvedené
vyhlásenie totiž samo osebe nepreukazuje, že by žalobca o vadách nevedel, resp. že by tieto vady v
čase uzavretia kúpnej zmluvy neexistovali.53. Naopak, ak žalovaný zároveň v nadväznosti na kúpu vozidla poskytol žalobcovi prísľub na
odstránenie konkrétnych nedostatkov, tento postup skôr nasvedčuje záveru, že žalobca o vadách vedel,

resp. že mu boli v rozhodnom čase zrejmé.

54. Z uvedených dôvodov preto súd neprikladá právny význam samotnej absencii výslovného
ustanovenia o záväzku žalovaného odstrániť vady v texte zmluvy, ani deklarácii o nezamlčaní skrytých
vád, nakoľko tieto skutočnosti samy osebe nemajú rozhodujúci význam pre posúdenie otázky vedomosti

žalobcu o vadách v čase uzavretia kúpnej zmluvy.

55. V konaní žalovaný od počiatku tvrdil, že vada čelného skla, konkrétne prasklina, bola na vozidle
zjavná už v čase kúpy, a teda nejde o skrytú vadu. Na podporu tohto tvrdenia predložil do súdneho
konania fotografie čelného skla vyhotovené v čase prebiehajúcich pojednávaní. Z týchto záberov je
nesporné, že prasklina je dlhá, voľným okom viditeľná a nesporná.

56. Žalobca sa bránil tým, že v čase kúpy vozidla bola prasklina len „nepatrná“, „ťažko viditeľná“, a teda
išlo podľa neho o skrytú vadu. Tieto tvrdenia však žalobca nepodložil žiadnym dôkazom. Navyše, nie
len že nevedel preukázať, že prasklina bola skrytá, ale jeho výpoveď o viditeľnosti praskliny bola opäť
vnútorne rozporná.

57. Konkrétne žalobca v rámci svojej účastníckej výpovede pred súdom uviedol, že prasklinu nie je
možné vidieť ani v súčasnosti, teda v čase, keď boli súdu predložené fotografie dokumentujúce stav
skla. Takéto tvrdenie je v zjavnom rozpore so samotným vizuálnym dôkazom, ktorého obsah súd
ako priamy dôkaz samostatne vyhodnotil. Prasklina na predložených fotografiách je totiž očividná a

neprehliadnuteľná, a výpoveď žalobcu, že ju „ani teraz nie je vidno“, objektívne neobstojí.

58. Tento rozpor medzi tvrdením žalobcu a realitou zachytenou na fotodôkaze podľa názoru súdu
výrazne znížilo jeho vierohodnosť ako účastníka konania, a to najmä vo vzťahu k okolnostiam, na ktoré
sa viaže dôkazné bremeno, teda k tomu, či vada bola alebo nebola v čase kúpy zjavná.

59. Záverom možno dodať, že hoci je technicky možné, že sa prasklina na skle mohla v čase predĺžiť
(v dôsledku vonkajších vplyvov), žiadny z predložených dôkazov nepreukazuje, že by prasklina v čase
kúpy neexistovala alebo bola natoľko nepatrná, že by si ju žalobca nemohol všimnúť.

60. Naopak, žalovaný od počiatku existenciu praskliny nepopiera, práve naopak, tvrdí, že bola viditeľná
a zrejmá, a že o nej žalobcu informoval, čo zapadá aj do jeho vyjadrenia k výzve žalobcu doručenej mu
5. 9. 2023, kde prisľúbil jej odstránenie („čelné sklo a brzdové doštičky som sľúbil že budú vymenené
na moje náklady“).

61. Aj z uvedeného dôvodu súd nemohol považovať odstúpenie žalobcu od zmluvy za právne účinné,
keďže bolo založené na vade, ktorá bola žalobcovi známa alebo zjavná, a teda ju akceptoval kúpnou
zmluvou.

62. Z pohľadu hmotného práva súd dáva do pozornosti všeobecnú zásadu, vyplývajúcu z ustanovení

Obchodného a Občianskeho zákonníka, podľa ktorej kupujúci má nie len právo vec pred uzavretím
zmluvy prezrieť a zároveň má aj povinnosť takúto prehliadku vykonať v miere, ktorá zodpovedá jeho
schopnostiam a povahe veci. Ak tak neurobí, nemôže sa neskôr úspešne domáhať práv z vád, ktoré
mohol zistiť pri obhliadke vykonanej s náležitou starostlivosťou. Táto zásada reflektuje prirodzenú
zodpovednosť kupujúceho ako jednej zo zmluvných strán a súvisí aj s požiadavkou právnej istoty a

ochrany predávajúceho.

63. Súd v danej súvislosti akcentuje, že v danom prípade žalobca nijako nepreukázal, že by mu
predávajúci bránil vozidlo si riadne prezrieť, alebo že by ho uviedol do omylu ohľadom technického stavu
predmetu kúpy. Navyše, sám žalobca uviedol, že si vozidlo na mieste obhliadol a vyskúšal.

64. Súd sa v konaní zaoberal aj druhou zo žalobcom vytýkaných vád, a to opotrebovaných brzdových
doštičiek. Žalobca tvrdil, že o ich opotrebovaní nevedel v čase kúpy motorového vozidla, že ho na ichstav žalovaný pri obhliadke neupozornil, a že kontrolka signalizujúca potrebu výmeny sa na palubnej
doske rozsvietila až po prevzatí vozidla.

65. Z výsluchu žalobcu však vyplynulo, že v čase obhliadky a kúpy na palubnej doske podľa jeho
slov „nesvietili žiadne kontrolky“ (uviedol plural – žiadne kontrolky). Toto tvrdenie však bolo potrebné
konfrontovať v kontexte s jeho výpoveďou k ďalším skutočnostiam a skutkovým stavom: Ak žalobca
tvrdil, že v čase kúpy nesvietili žiadne kontrolky, toto tvrdenie implicitne vylučuje, aby sa krátko (takmer
bezprostredne) po kúpe objavili kontrolky signalizujúce poruchy viacerých komponentov, a teda aj tie,

ktoré by upozorňovali na opotrebovanie brzdového systému, alebo nízku hladinu oleja v motore. Práve
túto vadu na motore (funkčnosť) žalobca tiež neskôr namietol, hoci ju výslovne nezaradil medzi dôvody
svojho odstúpenia.

66. V tejto súvislosti je potrebné zdôrazniť, že žalobca svojím tvrdením o „žiadnych kontrolkách“ na
palubnej doske oslabuje vlastnú argumentáciu o (skrytej) vade bŕzd i motora, keďže pri modernejších

vozidlách sú práve palubné indikácie primárnym nástrojom informovania vodiča o potrebe servisného
zásahu.

67.Žalobcavýslovneoznačilzavadupredajnéhovozidlaopotrebovanieprednýchbrzdovýchdoštičiek.V
konaní bol predložený doklad o technickom stave vozidla z obdobia približne tri mesiace pred uzavretím

kúpnej zmluvy, z ktorého vyplýva údaj: „Dosiahnuté brzdenie Z = 76,38 %.“

68. Z obsahu tohto dokladu je však zrejmé, že hodnota sa týka výhradne zadnej nápravy vozidla (Z =
zadná náprava), pričom sa v doklade nenachádza údaj o brzdnej účinnosti prednej nápravy ani zmienka
o konkrétnom stave predných brzdových komponentov.

69. Súd teda nepovažuje tento dôkaz za priamy dôkaz o stave predných brzdových doštičiek, ale v
spojení s ostatnými skutočnosťami ho možno interpretovať ako všeobecný dôkaz o tom, že vozidlo bolo
v danom čase technicky spôsobilé na prevádzku, t. j. že brzdný systém ako celok (vrátane prednej a
zadnej nápravy) zjavne nevykazoval závady také závažné, ktoré by mali za následok jeho vylúčenie z

cestnej premávky alebo by svedčili o skrytej vade.

70. Navyše, žalobca ani v tomto smere nepreukázal, že opotrebenie predných brzdových doštičiek bolo
také, že nebolo zistiteľné pri bežnej obhliadke vozidla, resp. žalobca nepreukázal, že žalovaný musel
o tejto vade vedieť a vedome ju zamlčal.

71. Aj pri tejto špecifikácii vady (predné brzdové doštičky) podľa názoru súdu platí, že žalobca neuniesol
dôkaznébremenoohľadnetvrdenia,žeovadenevedelvčaseuzavretiazmluvyajehovýpoveďotom,že
„nesvietili žiadne kontrolky“, je vo vnútornom rozpore s tvrdením o náhlom objavení viacerých skrytých
vád takmer bezprostredne po kúpe

72. Žalovaný od začiatku nepopieral opotrebenie, ale tvrdil, že sa zaviazal zabezpečiť výmenu, čo je
v súlade s obsahom jeho odpovede k výzve žalobcu doručenej žalovanému 5. 9. 2023 („čelné sklo
a brzdové doštičky som sľúbil že budú vymenené na moje náklady“).

73. Súd už v predchádzajúcich častiach odôvodnenia rozhodnutia vyhodnotil, že žalobca nepreukázal,
že o praskline na čelnom skle a brzdových doštičkách nevedel v čase kúpy vozidla, pričom jeho výpoveď
je vo viacerých podstatných bodoch rozporná a nevierohodná. Vo svetle týchto záverov bolo nevyhnutné
rovnakú mieru pochybnosti aplikovať aj na jeho tvrdenia vo vzťahu k stavu brzdového systému.

74. Aj keď odpoveď žalovaného k výzve žalobcu doručenej žalovanému 5.09.2023 bola predložená až
po kúpe, v spojení so všetkými okolnosťami a výpoveďami súd nemohol dospieť k záveru, že by žalobca
o tejto vade v čase kúpy nevedel.

75. Aj vo vzťahu k vade brzdových doštičiek žalobca neuniesol dôkazné bremeno, preto súd prijal záver,

že žalobca vedel o tejto vade už v čase uzavretia kúpnej zmluvy, resp. musel o nej vedieť vzhľadom
na jej povahu, sprístupnenosť pri obhliadke, či upozornenie žalovaným. V dôsledku toho odstúpenie od
zmluvy pre túto vadu nie je právne účinné.76. Podľa názoru súdu ani dôkaz v podobe potvrdenia od firmy Diagnostika a opravy cestných
motorových vozidiel H. E. nijako nemení výsledok právneho posúdenia veci, ba naopak, potvrdzuje
kľúčovú obrannú líniu žalovaného a nezvracia dôkaznú situáciu v prospech žalobcu.

77. Žalobca v konaní predložil listinný dôkaz - „Potvrdenie firmy Diagnostika a opravy cestných
motorových vozidiel H. E.“, v ktorom sa konštatuje:
„Týmto potvrdzujem, že na základe obhliadky motorového vozidla G. A. vozidlo vykazuje poškodené
čelné sklo, poškodené predné brzdové obloženie, (…) a ďalšie vady.“ Ďalej sa uvádza, že: „Vzhľadom

na dlhodobý charakter týchto vád, tieto vady museli na vozidle existovať pred 30.08.2023.“

78. Súd tento dôkaz nepovažoval za spôsobilý preukázať tvrdenia žalobcu o existencii skrytých vád z
dôvodu, že predmetný dôkaz nepochádzal od autorizovaného servisu ani od znalca, nešlo o znalecké
posúdenie či odborný protokol, ale iba o všeobecné vyjadrenie osoby bez identifikácie odbornosti alebo
kvalifikácie.

79. Vyjadrenie neobsahovalo konkrétne odôvodnenie záverov, na základe akých technických
parametrov či diagnostiky sa dospelo k záveru o „dlhodobom charaktere“ vád. Vyjadrenie ani netvrdí, že
ide o skryté vady. Iba naznačuje, že vady mali existovať už pred dátumom uzavretia kúpnej zmluvy. Tento
záver však korešponduje s tvrdením žalovaného, ktorý od začiatku sporu priznáva existenciu týchto

dvoch vád.

80. Z vyššie uvedeného dôvodu súd tento dôkaz nevyhodnotil ako spôsobilý preukázať relevantnú
skutkovú okolnosť v prospech žalobcu. Naopak, jeho obsah len potvrdzuje podstatný právny záver súdu,
že vady na vozidle existovali už pri kúpe, čo zodpovedá obrannej línii žalovaného. Preto súd opätovne

uzatvára, že žalobca nepreukázal, že o vyššie uvedených dvoch konkrétnych vadách v čase uzavretia
zmluvy nevedel, čím neuniesol dôkazné bremeno, a jeho odstúpenie od zmluvy nebolo dôvodné.

81. Žalovaný v rámci svojej procesnej obrany v konaní namietol tiež neposkytne súčinnosti zo strany
žalobcu potrebnú na splnenie záväzku žalovaného. Poukázal na to, že žalovaný už vo svojej odpovedi

na výzvu na odstránenie vád motorového vozidla (zo dňa 5.09.2023) uviedol, že žalovaný je pripravený
podľa dohody uzatvorenej pri kúpnej zmluve vymeniť na motorovom vozidle nielen čelné sklo, ale taktiež
aj predné brzdové obloženie, pričom žalobca na uvedené nijakým spôsobom nereagoval a nepristavil,
t.j. neposkytol žalovanému motorové vozidlo k tomu, aby žalovaný mohol riadne zrealizovať dohodnutú
výmenu, t.j. žalobca neposkytol žalovanému potrebnú súčinnosť na splnenie si záväzku žalovaného.

Nakoľko žalobca neposkytol žalovanému motorové vozidlo, t.j. nedal žalovanému motorové vozidlo
do jeho dispozičnej sféry, žalovaný sa nemohol objektívne dostať do omeškania so splnením svojho
záväzku (išlo o záväzok zo zmluvného vzťahu so žalobcom, nie o plnenie z titulu skrytých vád predmetu
kúpy), a teda žalovaný nemohol zároveň ani porušiť kúpnu zmluvu, a to ani nepodstatným spôsobom.

82. Z uvedeného vyplýva, že žalovaný síce prisľúbil odstránenie vád, ale neuviedol konkrétne pokyny,
ako má žalobca pristaviť vozidlo (kedy a kde). Preto podľa názoru súdu leží zodpovednosť za nejasnú
komunikáciu aspoň sčasti na žalovanom.

83. Ani žalobca však nepreukázal, že sa dožadoval ďalších inštrukcií. Ak žalobca nevyužil možnosť

reagovať na odpoveď žalovaného zo dňa 5.09.2024 (napr. sa opýtať, kde a kedy má vozidlo pristaviť),
možno uvedené interpretovať ako neochotu alebo nedostatok iniciatívy na jeho strane. Pričom namiesto
vyjasnenia otázky odstránenia vád sa žalobca rozhodol jednostranne odstúpiť od zmluvy.

84. Aj keď žalovaný v odpovedi neuviedol presné inštrukcie, základná povinnosť poskytnúť súčinnosť

spočívala podľa názoru súdu na žalobcovi, keďže mal informáciu o tom, že vady majú byť odstránené.
Mohol reagovať na odpoveď žalovaného a vyjasniť, aké kroky má podniknúť. Ak tak neurobil a namiesto
toho jednostranne odstúpil od zmluvy, žalobca neposkytol potrebnú súčinnosť, čím znemožnil splnenie
povinnosti žalovaného odstrániť vady a žalovaný nemohol byť v omeškaní, ak nemal možnosť splniť
svoju povinnosť.

85. Žalobca sa v konaní tiež procesne bránil. Uviedol, že žalovaný za čas od doručenia výzvy na
odstránenie, teda od 5.09.2023 do 27.09.2023 žalobcu nekontaktoval, nežiadal o súčinnosť, túto
nespomína ani v jeho odpovedi z 5.09.2023, sám žalovaný v tejto odpovedi uviedol, že sa má žalobcaobrátiť na súd, nemal žiaden záujem odstrániť vady vozidla, teda žalobcovi neostávalo nič iné ako od
zmluvy odstúpiť.

86. Podľa názoru súdu bol postoj žalovaného k dvom akceptovaným vadám (čelné sklo a brzdové
obloženie) zrejmou deklaráciou záväzku odstrániť vady.

87. Záver žalovaného o tom, že sa bude brániť žalobou, sa týkal výlučne ostatných vád, ktoré
neakceptoval, resp. pre ktoré, podľa jeho tvrdenia, znížil kúpnu cenu vozidla. Tento postoj nemá priamy

vplyv na jeho predchádzajúce vyhlásenie, že odstráni čelné sklo a brzdové obloženie. Ak žalobca vyvodil
z tejto časti odpovede, že žalovaný nechce odstrániť ani dve akceptované vady, išlo podľa názoru súdu
o chybnú interpretáciu. Žalobca mal po obdržaní tejto odpovede objasniť nejasnosti ohľadom plnenia
záväzku odstrániť dve vady (napr. sa opýtať na miesto a čas pristavenia vozidla). Tým, že odstúpil od
zmluvy, nedal žalovanému reálnu príležitosť na plnenie. Žalobca odstúpil od zmluvy výlučne z dôvodu
neodstránenia dvoch konkrétnych vád (čelné sklo a brzdové obloženie), pričom ďalšie vady v tomto

kontexte nemajú právny význam. Žalobca mylne spojil dve rôzne časti odpovede. Žalobca nesprávne
interpretoval výzvu žalovaného na podanie žaloby (týkajúcu sa neakceptovaných vád) ako všeobecné
odmietnutie plnenia vo vzťahu k dvom uznaným vadám. Táto výzva sa jednoznačne vzťahovala na
sporné vady, a nie na vady, ktoré žalovaný sľúbil odstrániť. Ak preto mal žalobca pochybnosti o ochote
žalovaného odstrániť uznané vady, mal tieto nejasnosti riešiť ďalšou komunikáciou, a nie odstúpením od

zmluvy. Keďže žalobca odstúpil od zmluvy výlučne pre neodstránenie dvoch konkrétnych vád, akékoľvek
ďalšie vady (či už akceptované alebo odmietnuté žalovaným) nemajú právny význam pre posúdenie
platnosti odstúpenia.

88. Súd vykonal všetky vo veci stranami spory navrhnuté dôkazy. Po vykonaní dokazovania a právnom

posúdení súd dospel k záveru, že žalobe nie je možné vyhovieť. Žalobca nepreukázal odôvodnenosť
podanej žaloby, súd preto žalobu ako nedôvodnú zamietol.

89. Žalovaný v rámci svojho vyjadrenia na pojednávaní, ako aj v záverečnej reči prostredníctvom
právneho zástupcu uviedol, že pokiaľ by sa súd nestotožnil s jeho procesnou obranou a žalobe by

mal vyhovieť, navrhol, aby súd prihliadol na skutočnosť, že žalobca má predmetné motorové vozidlo
nepretržite vo svojej držbe a dispozičnej sfére od okamihu odstúpenia od kúpnej zmluvy až doposiaľ.
Z tohto dôvodu si žalovaný uplatnil voči žalobcovi nárok z titulu bezdôvodného obohatenia, ktoré malo
žalobcovi vzniknúť tým, že užíva vec bez právneho dôvodu, a to v rozsahu nepresahujúcom výšku
žalovaného nároku (t. j. uplatnenej kúpnej ceny).

90. Súd v tejto súvislosti uvádza, že v zmysle ustanovenia § 147 ods. 1, 2 CSP žalovaný môže uplatniť
svoje právo proti žalobcovi vzájomnou žalobou. Vzájomnou žalobou je i prejav žalovaného, ktorým proti
žalobcovi uplatňuje svoju pohľadávku na započítanie, ale len ak navrhuje, aby bolo prisúdené viac, než
čo uplatnil žalobca; inak súd posudzuje taký prejav len ako prostriedok procesnej obrany žalovaného.

91. V predmetnej veci žalovaný výslovne neformuloval návrh na priznanie peňažnej sumy v petitovej
časti ako samostatný nárok, ale svoj návrh obmedzil len na obranu voči uplatnenému nároku žalobcu, a
zároveň uviedol, že si neuplatňuje vyššiu sumu, než akú žiadal žalobca. Súd preto dospel k záveru, že
nejde o vzájomnú žalobu v zmysle § 147 CSP, ale o prostriedok procesnej obrany žalovaného, ktorého

posúdenie je subsumované v rámci celkového vyhodnotenia veci a nevyžaduje samostatné rozhodnutie
výrokom rozsudku.

92. S prihliadnutím na skutočnosť, že žalobe sa nevyhovelo a žalovaný v konaní procesne uspel, súd
nemusel osobitne posudzovať a vyhodnocovať dôvodnosť jeho obrany vo forme návrhu na zohľadnenie

bezdôvodného obohatenia, keďže táto bola uplatnená len ako alternatívna obrana pre prípad úspechu
žaloby.

93. Podľa už konštantnej judikatúry národných (napr. rozhodnutia ÚS SR II. ÚS 251/04, III. ÚS 209/04,
II. ÚS 200/09), aj nadnárodných súdov, súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené stranami,

ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny
základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali do všetkých detailov sporu uvádzaných stranami.
Odôvodnenie rozhodnutia tak nemusí dať odpoveď na každú jednu poznámku, či pripomienku strany,
ktorájunastolila.Jevšaknevyhnutné,abyboloreagovanéna podstatné a relevantné argumenty strán.94. Výsledok sporu zakladá žalovanému právo na plnú náhradu trov konania voči žalobcovi, keďže
žalovaný bol v konaní úspešný v plnom rozsahu, preto ho súd považuje za plne procesne úspešnú
stranu sporu.

95. Podľa § 262 ods. 1 CSP o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí,
ktorým sa konanie končí.

96. Podľa § 255 ods.1, 2 CSP súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo

veci. Ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne
vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.

97. Podľa § 257 CSP súd výnimočne neprizná náhradu trov konania, ak existujú dôvody hodné
osobitného zreteľa.

98. Judikatúra i aplikačná prax zdôrazňuje, že ak má súd v úmysle použiť moderačné právo, alebo ak
jeho použitie niektorá zo strán navrhne, súd musí umožniť protistrane, aby sa k tomu vyjadrila. Súd je v
prípade použitia § 257 CSP povinný vytvoriť procesný priestor umožňujúci stranám sporu vyjadriť svoje
stanovisko k jeho použitiu.

99. Súd skúmal splnenie podmienok pre aplikáciu ust. § 257 CSP, v zmysle ktorého výnimočne súd
neprizná náhradu trov konania, ak existujú dôvody hodné osobitného zreteľa.

100. Aplikácia tohto ustanovenia znamená, že súd nemusí zaviazať neúspešnú stranu sporu na
náhradu trov konania, čo negatívne dopadá na stranu sporu, ktorá by inak mala právo na náhradu

trov konania. Z tohto dôvodu musí použitie daného ustanovenia zodpovedať osobitným okolnostiam
konkrétneho prípadu a musí mať vždy výnimočný charakter. Uvedené ustanovenie má súdu umožniť,
aby pri rozhodovaní o náhrade trov konania mohol prihliadnuť k zvláštnostiam jednotlivých konkrétnych
prípadov a má slúžiť k odstráneniu neprimeranej tvrdosti. Úvaha súdu, že ide o výnimočný prípad a či sú
dané dôvody hodné osobitného zreteľa, musí vychádzať z posúdenia všetkých okolností konkrétnej veci.

101. Dôvody hodné osobitného zreteľa, ani výnimočné okolnosti zákon nešpecifikuje. V zmysle už
ustálenej judikatúry (viď rozhodnutia Najvyššieho súdu SR sp. zn. 2 M Cdo 17/2009, 5 Cdo 67/2010
či 3 M Cdo 46/2012) nemožno § 257 CSP považovať za ustanovenie, ktoré by zakladalo voľnú
možnosť aplikácie (v zmysle svojvôle), ale ide o ustanovenie, podľa ktorého je súd povinný skúmať,

či v prejednávanej veci neexistujú zvláštne okolnosti hodné osobitného zreteľa, na ktoré je potrebné
pri stanovení povinnosti nahradiť trovy konania výnimočne prihliadnuť. Túto normu preto nie je možné
interpretovať tak, že je aplikovateľná kedykoľvek a bez zreteľa na základné zásady rozhodovania o
trováchkonania.Kdôvodomhodnýmosobitnéhozreteľamôžedôjsťvovzťahukurčitýmdruhomkonania
alebo určitej procesnej situácii, avšak nejedná sa o automatické pravidlo, ale prvok individualizácie,

keď ustanovenie § 257 CSP neslúži primárne ani na zmierňovanie alebo odstraňovanie majetkových
rozdielov medzi stranami. Toto ustanovenie má slúžiť na odstránenie neprimeranej tvrdosti, teda, inými
slovami, na dosiahnutie spravodlivosti pre strany sporu, pokiaľ ide o vedenie konania a jeho výsledok
(viď uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 2Cdo/102/2017 z 31.7.2017).

102. K dôvodom hodným osobitného zreteľa môže dôjsť vo vzťahu k určitým druhom konania alebo
určitej procesnej situácii, ako aj z aspektov sociálnych. Pri posudzovaní dôvodov súd prihliada na
majetkové, sociálne, osobné, zárobkové a iné pomery všetkých strán sporu a všíma si aj okolnosti, ktoré
viedli strany k uplatneniu nároku na súde a ich postoj v konaní.

103. Žalobca v priebehu celého konania nenavrhol, aby súd v prípade, ak nevyhovie žalobe, aplikoval
ustanovenie § 257 CSP a nepriznal žalovanému náhradu trov konania. Súd zároveň sám nevidel priestor
pre aplikáciu uvedeného zákonného ustanovenia.

104. Berúc na zreteľ všetky okolnosti dospel súd k záveru, že princípu spravodlivosti zodpovedá uložiť

žalobcovi povinnosť nahradiť žalovanému trovy konania v plnom rozsahu.

105. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie v lehote do 60 dní po právoplatnosti
tohto rozhodnutia samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník (§ 262 ods.2 CSP).Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Mestský súd Košice
v dvoch písomných vyhotoveniach (§ 362 ods. 1 CSP).

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach podania (§ 127 ods. 1 CSP) uviesť, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za
nesprávne a čoho sa odvolateľ domáha (§ 363 CSP).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
odvolania (§ 364 CSP).

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že:
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,

d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo

h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 365 ods. 1
CSP).

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania (§ 365 ods. 3 CSP).

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného predpisu (t.j. zákon č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch
a exekučnej činnosti).