Uznesenie ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Wednesday, June 26, 2025

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 5To/48/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2123012193
Dátum vydania rozhodnutia: 26. 06. 2025

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Martin Žovinec
ECLI: ECLI:SK:KSTT:2025:2123012193.5

Uznesenie

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Martina Žovinca a sudcov JUDr. Mgr.
Martina Floriša, PhD. a Mgr. Kristíny Ferencziovej, v trestnej veci obžalovanej: A. B., nar. XX.XX.XXXX
v C. D., trvale bytom E., pre prečin nebezpečného vyhrážania podľa § 360 ods. 1, ods. 2 písm. a)
Trestného zákona s poukazom na § 138 písm. a) Trestného zákona, o odvolaní obžalovanej proti
rozsudku Okresného súdu Trnava zo dňa 02.04.2025 č. k. 0T/122/2023-447, na verejnom zasadnutí

konanom dňa 26.6.2025 takto

r o z h o d o l :

Podľa § 319 Trestného poriadku sa odvolanie obžalovanej A. B., nar. XX.XX.XXXX, zamieta.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Trnava (ďalej len „prvostupňový súd“) rozsudkom zo dňa 02.04.2025 č. k.
0T/122/2023-447 (ďalej len „napadnutý rozsudok“) rozhodol tak, že obžalovanú A. B. uznal za vinnú, že
dňa 29.06.2023 v čase približne o 20:30 hod. v obci B. F. G. F. H. I. XX na chodbe v ubytovni, v reakcii na

predchádzajúcu vzájomnú hádku s J. G. v ranných hodinách toho istého dňa, po tom, čo tohto uvidela,
vošla do svojej izby, odkiaľ vzala kuchynský nôž dlhý asi 30 cm a s nožom v ruke sa vyhrážala J. G. a
to takým spôsobom, že nožom ukázala smerom na neho a povedal mu, že "neser ma ty k...t, lebo ťa
zabijem a podrežem“, na čo poškodený z dôvodu opodstatneného strachu o svoj život a zdravie zavolal
políciu, po príchode ktorej sa rozbehla proti poškodenému, pričom na neho opakovane vykrikovala, že
ho podreže, podpáli v spánku a že do rána živý nezostane,

teda sa inému vyhrážala smrťou, ťažkou ujmou na zdraví a inou ťažkou ujmou takým spôsobom, že to
mohlo vzbudiť dôvodnú obavu, čin spáchala závažnejším spôsobom konania - so zbraňou, čím spáchala
prečin nebezpečného vyhrážania podľa § 360 ods. 1, ods. 2 písm. a) Trestného zákona s poukazom na
§ 138 písm. a) Trestného zákona účinného od 06. augusta 2024.
Za to bola odsúdená : Podľa § 360 ods. 2 Trestného zákona s použitím § 37 písm. m) Trestného zákona
účinného od 06. augusta 2024, § 38 ods. 2 Trestného zákona účinného od 06. augusta 2024 na trest

odňatia slobody vo výmere 18 (osemnásť) mesiacov. Podľa § 48 ods. 2 písm. b) Trestného zákona súd
obžalovanú zaradil na výkon trestu odňatia slobody do ústavu so stredným stupňom stráženia.
2. Proti tomuto rozsudku podala odvolanie obžalovaná, proti všetkým jeho výrokom. Podané odvolanie
odôvodnil obhajca obžalovanej, písomným podaním zo dňa 09.05.2025, v ktorom uviedol:
2.1. Sme toho názoru, že obdobne ako v pôvodnom odsudzujúcom rozsudku, súd rozhodol o vine
obžalovanej predčasne a nedôvodne iba z dôvodu, že je to osoba s kriminálnou minulosťou a s prejavmi

recidívy. Napriek tejto skutočnosti je však zrejmé, že skutková veta nekorešponduje s vykonaným
dokazovanímaobžalovanábolaodsúdenáčistonazákladevýpovedepoškodeného,ktoréhovýpoveďje
absolútne nedôveryhodná a bola viackrát počas konania účelovo menená, Poškodený svojim osobným
prístupom k danej veci jasne deklaroval, že správanie obžalovanej reálne nepociťoval ako správanie
ohrozujúce jeho život či zdravie.
2.2. Poškodený sa dňa 10. januára 2025 zúčastnil hlavného pojednávania, na ktorom vypovedal, že s

obžalovanou mal dobré vzťahy, v čase skutku bol opitý a priznal, že konflikt spôsobil on. Poškodený
reálne poprel celú svoju pôvodnú výpoveď, nakoľko sa priznal, že požíval alkohol. Aj keď poškodený bolpreukázateľne aj v čase výsluchu pod vplyvom alkoholu, jeho požitie v čase výsluchu nebolo tak značné,
aby si nepamätal, ako vypovedá. Zároveň nešlo ani o stav tzv. patologickej opitosti. Poškodený si bol
plne vedomý toho, čo uvádza súdu a žiadal o stiahnutie obžaloby. Na základe uvedeného je zrejmé, že

poškodený si celý príbeh jednoducho vymyslel a chcel jednoducho urobiť napriek obžalovanej, ktorá si
iba bránila svojho druha pred nedôvodnými útokmi poškodeného.
2.3. Svedok K. zároveň na jeho výsluchu pred súdom dňa 28. marca 2025 (nota bene v neprítomnosti
obžalovanej) uviedol, že poškodený často rýpal, keď píjaval, Zároveň uviedol, že z dôvodu jeho
nepriaznivého správania sa k ostatným obyvateľom ubytovne boli prinútení ostatní susedia opustiť

ubytovňu, nakoľko bolo správanie poškodeného obťažujúce, čo vyústilo až k tomu, že poškodeného aj
s ďalšou osobou neznáme osoby zbili. Je zrejmé, že obžalovaná sa bránila útokom poškodeného, ktorý
podľa výpovedí spôsobil konflikt s druhom obžalovanej v raňajších hodinách v deň spáchania skutku. Nie
je zrejmé, z akého dôvodu súd opakovane poukazuje na osobu obžalovanej, jej minulosť či zneužívanie
návykových látok, keď poškodený má evidentne problémy s alkoholom a je zrejmé, že toto nie je jediná
konfliktná situácia, ktorú spôsobil pod vplyvom alkoholu.

2.4. Rovnako nie je zrejmé, z akého dôvodu súd opakovane zamietol náš návrh na výsluch svedkov:
pána L. D. a pani M. L., ktorí vo veci chceli vypovedať a dosvedčiť nedôvodnosť podanej obžaloby
na obžalovanú. Obidvaja svedkovia poznali správanie poškodeného v čase skutku a ako vyplynulo z
vykonaného dokazovania, v deň konfliktu malo prísť k ranným hodinám ku konfliktu medzi poškodeným
a svedkom D., ktorý chcel opakovane vo veci vypovedať, čo však súd zamietol.

2.5. Je potrebné si uvedomiť, že obžalovaná má veľmi neštandardný prejav a viacero diagnóz, ktoré
spôsobujú nevhodnosť až ostrosť jej prejavu. Všetky prípadné nevhodné poznámky či agresívne výrazy
možno vzhľadom na jej vek, sociálne postavenie a telesnú konštrukciu brať ako obranný mechanizmus,
nie ako nebezpečné vyhrážanie. Je zrejmé, že obžalovaná nie je objektívne schopná ohroziť druhé
osoby na zdraví alebo živote a ako aj sama uviedla počas hlavného pojednávania, poškodený bol v čase

skutku opitý a vyvolával konflikty. Toto vyplynulo z vykonaného dokazovania po tom, čo súd oboznámil
prítomných s nahrávkou telefonátu z tiesňovej linky, v ktorom poškodený oznamoval údajné spáchanie
skutku.
2.6. Za obzvlášť dôležité potrebujeme poukázať na právnu kvalifikáciu skutku, ktorá spočíva v
aplikácii kvalifikovanej skutkovej podstaty z dôvodu, že obžalovaná mala pri adresovaní údajných

vyhrážok poškodenému použiť nôž. Existencia daného noža nebola preukázaná, dokonca z výpovedí
zasahujúcich policajtov je zrejmé, že veliteľ zásahu nepovažoval za potrebné zaistiť nôž. Sme toho
názoru, že žiadny nôž pri konflikte s poškodeným obžalovaná nepoužila a ak by ho použila, bolo
povinnosťou OČTK tento nôž zaistiť a predložiť do spisu k dôkazným materiálom. Nemožno so
opäť uspokojiť s postulátom či teóriou o použití noža obžalovanou, keď jeho použitie nevyplynulo z

vykonaného dokazovania.
2.7. Dodávame, že nakoľko súd odmietol vykonať dôležitý dôkaz, konkrétne konfrontáciu svedkov N.
a O. ohľadom zaistenia údajného noža, nemožno voči obžalovanej aplikovať prísnejšiu trestnú sadzbu
na základe kvalifikovanej skutkovej podstaty trestného činu nebezpečného vyhrážania. Ak teda súd
rozhodol, že ďalšie dokazovanie nie je potrebné, nemohol sa uspokojiť iba s výpoveďou zasahujúceho

príslušníka PZ a poškodeného, ktorý má evidentne problémy s alkoholom. pod vplyvom alkoholu je
agresívny a je to práve poškodený, ktorého obťažujúce správanie vzbudzuje v jeho okolí obavy o život
a zdravie (dôkazom je práve výpoveď svedka K.).
2.8. Pridržiavame sa zároveň našej záverečnej reči, v ktorej sme prízvukovali, že predmetom
dokazovania a súdneho konania ako takého je incident zo dňa 29. júna 2023. nie správanie obžalovanej

na hlavnom pojednávaní a v konaní o jej ponechaní vo väzbe. Toto konanie bolo zjavne náročné a aj
obžalovaná ho znášala psychicky zle, preto je veľmi problematické zachovať k správaniu obžalovanej
počas súdneho konania určitý odstup a nadhľad. Ako aj súdny znalec vo svojej výpovedi uviedol, že
agresivita obžalovanej je viac na verbálnej úrovni v snahe zastrašiť okolie, má tendenciu presadzovať
sa takým spôsobom, ktorý je spoločensky neakceptovateľný, avšak ide o určitú formu obranného

mechanizmu obžalovanej.
2.9. Zdôrazňujeme, že obžalovaná sa dostala do potýčky so zjavne silnejšou a vyššou osobou pod
vplyvom alkoholu s poškodeným. Požitie alkoholu u poškodeného nie je vôbec sporné. Je zrejmé, že
vzhľadom na okolnosti daného konfliktu sa obžalovaná snažila brániť pred útokmi a chcela odvrátiť
nevhodné a obťažujúce správanie poškodeného, ktorý evidentne zaútočil skôr počas dňa na druha

obžalovanej. Príbeh poškodeného o údajných vyhrážkach obžalovanej teda absentuje reálny základ a
poškodený si ho evidentne vymyslel.
2.10. Vyhrážanie a použitie zbrane obžalovanou vôbec neboli v konaní preukázané, ba práve naopak,
verzia poškodeného bola absolútne spochybnená priamo jeho vyjadrením a jeho prístupom ku konaniu.Je logické, že obeť, ktorá sa snaží o spravodlivé odsúdenie páchateľa, bude mať záujem na včasnom a
riadnom vybavení veci a nespôsobí obštrukcie v konaní tým, že príde vypovedať pod vplyvom alkoholu
a celú svoju pôvodnú výpoveď z prípravného konania poprie.

2.11. Ďalej uvádzame, že odôvodnenie rozsudku nespĺňa základnú funkciu kladenú na presvedčivosť
a úplnosť odôvodnenia rozhodnutia, ktoré sú na odôvodnenia rozhodnutí kladené z hľadiska aktuálnej
judikatúry Ústavného súdu SR ale najmä Európskeho súdu pre ľudské práva v Štrasburgu. Rozsudok
nespĺňa ani základné kvalitatívne požiadavky na odôvodnenie rozhodnutia. Povinnosť súdu dostatočne
odôvodniť svoje rozhodnutie vyplýva aj z práva na súdnu ochranu zaručeného v čl. 46 ods. 1 Ústavy

SR. Ústavný súd SR k obsahu ústavného práva podľa čl. 46 ods. 1 ústavy uviedol, že okrern prístupu
k súdu sa čl. 46 ods. 1 ústavy priznáva aj určitá kvalita súdneho konania, inak povedané, spravodlivý
proces. Formuláciou uvedenou v čl. 46 ods. 1 ústavy ústavodarca v základnom právnom predpise
Slovenskej republiky vyjadril zhodu zámerov vo sfére práva na súdnu ochranu s právnym režimom
súdnej ochrany podľa dohovoru. ,,Z uvedeného dôvodu preto v obsahu týchto práv nemožno vidieť
zásadnú odlišnosť." (I. ÚS 108/07). Z toho vyplýva, že Ústavný súd SR vykladá čl. 46 ods. 1 ústavy

tak, že podobne ako čl. 6 ods. 1 Dohovoru zaručuje čl. 46 ods. 1 ústavy aj právo na dostatočné
odôvodnenie súdneho rozhodnutia. Odôvodnenie rozsudku preto považujeme za nedostatočné a sme
toho názoru, že u obžalovanej bolo porušené právo na spravodlivý súdny proces a právo na obhajobu.
Súd sa v odôvodnení uspokojil iba so všeobecnými frázami bez ohľadu na skutočnosť a závažné
okolnosti prejednávanej veci. Ako je zrejmé, súd odmietol vypočuť navrhnutých svedkov aj napriek

rozporom vo výpovediach, ktoré uvádzala obhajoba. Opakujeme, že jediný, kto potvrdzuje útok nožom
na poškodeného, je iba sám poškodený. Nôž, ktorý mal byť použitý ako predmet útoku, nebol zaistený
a nebol vôbec predmetom znaleckého skúmania. Je zarážajúce, že napriek tomu, že sa skutok zakladal
na vyhrážaní so zbraňou, tento predmet nebol zaistený ako dôkaz, nebol odfotený, nebol podrobený
znaleckému posudku a neexistuje tak žiadny objektívny dôkaz o jeho povahe či existencii. Obhajoba

pritom v priebehu konania namietala, že zbraň, ako ju opisuje poškodený, obžalovaná nikdy nemala
v rukách. Keď obhajoba navrhovala preverenie tejto skutočnosti konfrontáciou svedkov, jej návrh bol
zamietnutý, čo predstavuje jasné porušenie práva obžalovanej na obhajobu.
2.12. Takýto prístup k vykonaniu dôkazov svedčí o selektívnosti dokazovania. Dôkazy, ktoré podporovali
verziu obžaloby, boli vykonané a zohľadnené; dôkazy, ktoré mohli potvrdzovať obrannú verziu

obžalovanej, boli odmietnuté alebo ignorované. Uvedené nedostatky v dokazovaní predstavujú zásah
do základného práva obžalovanej na obhajobu, ako aj do práva na spravodlivý súdny proces. Nemožno
akceptovať stav, aby súd rozhodol o vine výlučne na základe sporných výpovedí poškodeného a
zasahujúcich policajtov, bez toho, aby pripustil výsluchy očitých svedkov z prostredia obžalovanej.
Nevykonaním navrhovaných dôkazov bola obžalovaná zbavená možnosti preukázať svoju verziu

udalostí a tým aj efektívne sa obhajovať.
2.13. Zároveň nemožno ignorovať skutočnosť, že celkový priebeh konania a selektívne posúdenie
dôkazov vyvoláva dojem, že o výsledku konania bolo vopred rozhodnuté a súd ani neprihliadal
na alternatívne hodnotenie skutku - napríklad z pohľadu sebaobrany, obranného afektu, alebo
priestupkového charakteru správania. Trestné konanie sa tak podľa názoru obhajoby odchýlilo

od štandardov nestrannosti a zákonnosti, ktoré by mali byť garantované každému obvinenému a
obžalovaného bez rozdielu.
2.14. Obžalovaná sa domnieva, že skutkový stav nebol zistený úplne, dôkazy boli hodnotené
jednostranne, kľúčové dôkazy navrhované obhajobou neboli vykonané, a výpoveď poškodeného, ktorá
tvorila hlavný dôkaz, je značne skompromitovaná a nedôveryhodná. Oproti tomu súd na uvedené

skutočnosti neprihliadal a rozhodol tak, že obžalovanú odsúdil. Sme toho názoru, že ak by sa
skutočne preukázalo nevhodné správanie obžalovanej voči poškodenému, mohlo ísť zohľadňujúc
materiálnykorektívaspoločenskúzávažnosťdanéhoskutku,maximálneopriestupokprotiobčianskemu
spolunažívaniu, nie o trestný čin nebezpečného vyhrážania so zbraňou.
2.15. V nadväznosti na vyššie uvedené navrhujeme, aby Krajský súd v Trnave Rozsudok Okresného

súdu Trnava zo dňa 2. apríla 2025 č. k. 0T/122/2023 - 447 podľa ustanovenia § 321 ods. 1 písm. a),
písm. b), písm. c) a písm. d) TP zrušil a podľa ustanovenia § 322 ods. 1 Trestného poriadku vec vrátil
súdu prvého stupňa, aby ju v potrebnom rozsahu znovu prejednal a rozhodol.
3. Na rozhodnutie o odvolaní obžalovanej proti napadnutému rozsudku nariadil tunajší súd verejné
zasadnutie, na ktorom boli prítomní obžalovaná, obhajca a prokurátor. Obžalovaná uviedla, že chce

byť prepustená na slobodu, teda, že by mala byť oslobodená, pretože skutok nespáchala. Nemohla
napadnúť poškodeného, ktorý je skoro o meter vyšší od nej, je to alkoholik a bezdomovec. Obhajca
obžalovanej navrhol rozhodnúť tak, ako je uvedené v písomnom odôvodnení podaného odvolania.
Prokurátor navrhol odvolanie obžalovanej ako nedôvodné zamietnuť.4. Podľa § 315 Trestného poriadku o odvolaní proti rozsudku okresného súdu rozhoduje krajský súd. O
odvolaní proti rozsudku Špecializovaného trestného súdu rozhoduje najvyšší súd.
Podľa § 316 ods. 1, ods. 3 Trestného poriadku:

1) Odvolací súd zamietne odvolanie, ak bolo podané oneskorene, osobou neoprávnenou alebo osobou,
ktorá sa odvolania výslovne vzdala alebo znovu podala odvolanie, ktoré v tej istej veci už predtým
výslovne vzala späť alebo bolo podané proti výroku, proti ktorému nie je prípustné.
3) Odvolací súd zruší napadnutý rozsudok a vec vráti súdu prvého stupňa, aby ju v potrebnom rozsahu
znovu prejednal a rozhodol, ak zistí, že

a) súd rozhodol v nezákonnom zložení,
b) obžalovaný nemal obhajcu, hoci išlo o prípad povinnej obhajoby, alebo
c)hlavnépojednávaniebolovykonanévneprítomnostiobžalovaného,hocinatoneboli splnenézákonné
podmienky.
Podľa § 317 ods. 1 Trestného poriadku ak nezamietne odvolací súd odvolanie podľa § 316 ods.
1 alebo nezruší rozsudok podľa § 316 ods. 3, preskúma zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých

výrokov rozsudku, proti ktorým odvolateľ podal odvolanie, ako aj správnosť postupu konania, ktoré im
predchádzalo. Na chyby, ktoré neboli odvolaním vytýkané, prihliadne len vtedy, ak by odôvodňovali
podanie dovolania podľa § 371 ods. 1.
Podľa § 319 Trestného poriadku odvolací súd odvolanie zamietne, ak zistí, že nie je dôvodné.
5. Krajský súd v Trnave ako odvolací súd podľa § 315 Trestného poriadku preskúmal napadnutý

rozsudok v zmysle § 316 Trestného poriadku a zistil, že nie je dôvod na zamietnutie odvolania v zmysle
§ 316 ods. 1 Trestného poriadku, ani na zrušenie napadnutého rozsudku podľa § 316 ods. 3 Trestného
poriadku. Odvolanie podala obžalovaná ako oprávnená osoba, v zákonnej lehote a proti výrokom, proti
ktorým je tento opravný prostriedok prípustný. Po preskúmaní napadnutého rozsudku v rozsahu a z
dôvodov vymedzených odvolateľom, dospel odvolací súd k záveru, že odvolanie nie je dôvodné.

6. Napadnutý rozsudok je v poradí druhým rozhodnutím Okresného súdu Trnava v trestnej veci
obžalovanej A. B..
7. V poradí prvým rozsudkom zo dňa 13.07.2023 Okresný súd Trnava uznal obžalovanú za vinnú zo
spáchania prečinu nebezpečného vyhrážania podľa § 360 ods. 1, ods. 2 písm. a) Trestného zákona
s poukazom na § 138 písm. a) Trestného zákona, na tom skutkovom základe ako bolo uvedené v

obžalobe. Za to bola odsúdená podľa § 360 ods. 2 Trestného zákona s použitím § 37 písm. m) Trestného
zákona, § 38 ods. 2, ods. 4 Trestného zákona per analogiam na trest odňatia slobody vo výmere 18
(osemnásť) mesiacov. Podľa § 48 ods. 2 písm. b) Trestného zákona súd obžalovanú zaradil na výkon
trestu odňatia slobody do Ústavu na výkon trestu so stredným stupňom stráženia.
8. Na základe odvolania obžalovanej Krajský súd v Trnave uznesením zo dňa 22.02.2024, č. k.

5To/146/2023 - 139 napadnutý rozsudok v celom rozsahu zrušil a vec vrátil okresnému súdu, aby ju v
potrebnom rozsahu znovu prejednal a rozhodol. Dôvodmi na zrušenie rozsudku bolo chybné hodnotenie
vykonaného dokazovania, nesprávne vykonané dokazovanie a potreba doplniť dokazovanie skúmaním
duševného stavu obžalovanej.
9. Po vrátení veci prvostupňový súd opätovne vykonal hlavné pojednávanie, nakoľko zo zákonných

dôvodov došlo k zmene osoby samosudkyne a obžalovaná s takouto zmenou nesúhlasila, doplnil
dokazovanie intenciách rozhodnutia tunajšieho súdu zo dňa 22.02.2024 a rozhodol napadnutým
rozsudkom.
10. Preskúmaním postupu prvostupňového súdu dospel odvolací súd k záveru, že súd doplnil
dokazovanie v tom rozsahu, ktorý mu bol nariadený zrušujúcim uznesením tunajšieho súdu zo dňa

22.02.2024 a opätovne vyhodnotil vykonané dôkazy, pričom sa zároveň vyhol chybám v hodnotení
dôkazov, ktoré mali za následok zrušenie v poradí prvého rozsudku prvostupňového súdu zo dňa
13.07.2023. Prvostupňový súd vykonal dokazovanie v rozsahu potrebnom na spravodlivé rozhodnutie
vo veci a odmietol návrhy na vykonanie dokazovania, ktoré predložila obhajoba, pričom toto rozhodnutie
o odmietnutí navrhovaných dôkazov, považuje tunajší súd za správne. Dôvody na odmietnutie dôkazov

navrhnutých obhajobou vecne správnym spôsobom a v dostatočnom rozsahu uviedol prvostupňový súd
príslušnej časti odôvodnenia napadnutého rozsudku, konkrétne v bode 10. Odvolací súd, považujúc
uvedené rozhodnutie prvostupňového súdu za správne, na túto časť iba odkazuje, bez potreby jej
opakovania.
11. Dôkazy, ktoré vykonal na hlavnom pojednávaní prvostupňový súd v odôvodnení napadnutého

rozsudku podrobným spôsobom opísal a zároveň uviedol, čo z týchto dôkazov vyplynulo a čo zohľadnil
pri rozhodovaní o vine obžalovanej. V tomto smere si prvostupňový súd splnil svoju zákonnú povinnosť
uvedenú v ustanovení § 168 ods. 1 Trestného poriadku a z jeho odôvodnenia zrejmé nielen to, o ktoré
dôkazy oprel svoje skutkové zistenia, akými úvahami sa spravoval pri hodnotení vykonaných dôkazov,ale aj to, ako sa vyrovnal s obhajobou obžalovanej. Rozhodnutia prvostupňového a odvolacieho súdu
v trestnom konaní tvoria jednotu. Preto pokiaľ preskúmavaný rozsudok prvostupňového súdu obsahuje
odôvodnenie napadnutých výrokov, ktoré je obsahovo dostatočné a zároveň vecne správne a s ktorými

sa odvolací súd stotožňuje (tak ako v tomto prípade), nie je potrebné takéto odôvodnenie v rozhodnutí
odvolacieho súdu opakovať.
12. Odvolací súd dospel k záveru, že prvostupňový súd vyhodnotil vykonané dôkazy, najmä svedecké
výpovede,správnymazákonnýmspôsobom,ktorýbolzaloženýnato,ževychádzalzoskutočnosti,ktoré
z vykonaných dôkazov vyplynuli a tieto skutočnosti vyhodnotil logickým spôsobom. Správne poukázal na

dôkazy, ktoré preukazujú spáchanie skutku v jeho prvej časti (body 14. až 18. napadnutého rozsudku),
ako aj v jeho druhej časti, ktorá nastala po príchode polície do objektu ubytovne (bod 19. napadnutého
rozsudku).
13. Podstata odvolacích námietok obžalovanej, smeruje proti výroku o vine, proti vyhodnoteniu
vykonaného dokazovania a namieta porušenie práva obžalovanej na obhajobu.
14. K jednotlivým odvolacím námietkam uvádza tunajší súd nasledovné.

15. Zo žiadnej časti odôvodnenia napadnutého rozsudku nevyplýva, že by výrok o vine obžalovanej bol
v akejkoľvek miere založený iba na kriminálnej minulosti obžalovanej.
16. Obhajoba považuje osobu poškodeného za nedôveryhodnú a tento mal svojím osobným prístupom
k danej veci deklarovať, že správanie obžalovanej reálne nepociťoval ako správanie ohrozujúce jeho
život a zdravie. Prvostupňový súd v odôvodnení napadnutého rozsudku dal na tento iný argument,

ktorý obžalovaná prezentovala už v prvostupňovom konaní, zrozumiteľného a vecne správnu odpoveď.
Odvolací súd dodáva, že pokiaľ sa obžalovaná odvoláva na výpoveď poškodeného z 10. januára
2025, túto výpoveď nebral prvostupňový súd do úvahy, pričom postupoval správne, nakoľko bolo
zistené, že pri tejto výpovedi svedka poškodeného na hlavnom pojednávaní bol tento pod vplyvom
alkoholu. Prvostupňový súd bral správne do úvahy jeho výpoveď na hlavnom pojednávaní zo dňa

24.02.2025, v ktorej svedok poškodený v prevažnej miere rovnakým spôsobom ako v prípravnom konaní
popísal správanie obžalovanej, ktoré bolo následne premietnuté aj do výroku o jej vine v napadnutom
rozsudku. Priznanie sa svedka poškodeného, že v čase spáchania skutku bol pod vplyvom alkoholu,
nemá podstatný význam pri hodnotení hodnovernosti jeho výpovede. Zo žiadnych dôkazov, ktoré boli
vykonané na hlavnom pojednávaní, nevyplynulo, žeby stav svedka poškodeného v čase jeho výsluchu

v prípravnom konaní bol taký, že by si nebol schopný pamätať alebo reprodukovať udalosti, v dôsledku
nadmerného požitia alkoholu. Rozhodnutie o vine obžalovanej bolo založené v prevažnej časti na
výpovedisvedkapoškodeného,pričomprvostupňovýsúdsprávneuviedol,žetentodôkazbolpodporený
sčasti aj výpoveďou svedka E. K., listinou spísanou na Krajskom riaditeľstve Policajného zboru v Trnave
ooznámeníspáchanianebezpečnéhovyhrážaniaaprehratýmzvukovýmzáznamomzodňa29.06.2023.

Úvahy, ktorými sa prvostupňový súd riadil pri hodnotení týchto dôkazov, považuje odvolací súd za
správne a zákonné. V súvislosti s hodnotením dôkazov odvolací súd uvádza, že ak prvostupňový súd
postupoval pri hodnotení dôkazov dôsledne podľa § 2 ods. 12 Trestného poriadku, teda že ich hodnotil
na základe vnútorného presvedčenia založeného na starostlivom uvážení všetkých okolností prípadu
jednotlivo i v ich súhrne a dospel k logicky odôvodneným skutkovým zistenia, odvolací súd nemôže

napadnutý rozsudok zrušiť len preto, že by sám na základe svojho presvedčenia hodnotil tie isté dôkazy
s iným do úvahy prichádzajúcim výsledkom. V takom prípade totiž nie je možné napadnutému rozsudku
vytknúť žiadnu vadu v zmysle uvedeného ustanovenia (R 53/1992).
17. Pokiaľ obhajoba namieta, že nebol zaistený nôž, ktorý mala obžalovaná použiť pri spáchaní skutku,
toto nie je prekážkou, aby bola uznaná za vinnú tom rozsahu, ako bol formulovaný skutok napadnutom

rozsudku. Výpoveď svedka poškodeného, spoločne s ostatnými dôkazmi, bola vyhodnotená v prospech
toho, že obžalovaná sa mu mala nebezpečným spôsobom vyhrážať s nožom v ruke. Nezabezpečenie
vecného dôkazu - noža, ktorým sa mala obžalovaná svedkovi poškodenému vyhrážať - preto nie je v
tomto prípade dôvodom pre záver, že spáchanie trestného činu pomocou tejto zbrane (noža), nebolo
vykonaným dokazovaním preukázané. Skutočnosť, že je to iba sám svedok poškodený, ktorý tvrdí

o útoku obžalovanej na jeho osobu s nožom v ruke, nie je dôvodom, aby obžalovaná nemohla byť
uznaná v tomto rozsahu za vinnú. Trestný poriadok nestanovuje aký počet dôkazov a akého druhu
musia byť vykonané na preukázanie dokazovanej skutočnosti. V tomto prípade boli vykonané dôkazy, na
ktoré v odôvodnení napadnutého rozsudku poukázal prvostupňový súd a ktoré v dostatočnom rozsahu
preukazujú spáchanie stíhaného skutku aj s použitím zbrane - noža.

18. Obhajoba vyvodzuje nespoľahlivosť, nepravdivosť výpovede svedka poškodeného s jeho správania
sa v priebehu hlavného pojednávania (bod 2.10. tohto uznesenia). Správaniu sa svedka poškodeného
v priebehu dokazovania na hlavnom pojednávaní vyhodnocuje obhajoba s použitím logiky, ktorá však
nie je všeobecné uplatniteľná. Zo skutočnosti, že svedok poškodený 1 krát na hlavnom pojednávanívypovedal pod vplyvom alkoholu, ako aj toho, že jeho prítomnosť na hlavnom pojednávaní bolo
potrebné zabezpečiť až prostredníctvom predvedenia príslušníkmi polície, neznamená, že jeho výpoveď
z prípravného konania a následne aj z hlavného pojednávania zo dňa 24.02.2025 nie je pravdivá. V

tomto smere odkazuje odvolací súd na hodnotenie dôkazov, ktoré odôvodnení napadnutého rozsudku
vykonal prvostupňový súd a ktoré považuje odvolací súd za správne.
19. Odvolací súd ani z postupu prvostupňového súdu, ani z odôvodnenia napadnutého rozsudku nezistil
také skutočnosti, ktoré by svedčali o domnienke, ktorú prezentovala obhajoba vo svojom odvolaní, že
výsledok konania bol vopred rozhodnutý, súd selektívne posudzoval dôkazy v neprospech obžalovanej

a celé trestné konanie sa tak odchýlilo od štandardov nestrannosti a zákonnosti (bod 2.13. tohto
uznesenia). Ide o domnienku obhajoby, ktorá nebola ničím objektivizovaná. Pokiaľ prvostupňový súd
zrozumiteľným a logickým spôsobom argumentoval, ktoré skutočnosti z vykonaných dôkazov mal
za preukázané a naopak, ktorým dôkazom alebo ich častiam neprikladal dostatočnú hodnovernosť,
nemožno hovoriť o svojvôli a o nespravodlivom súdnom konaní len preto, že tento spôsob hodnotenia
dôkazov nekorešponduje s názorom obhajoby.

20. Posúdenie konania obžalovanej ako spoločensky menej závažného konfliktu, ktorý by mal
byť posudzovaný maximálne ako priestupok proti občianskemu spolunažívaniu, nie ako trestný čin
nebezpečného vyhrážania so zbraňou, ako sa toho dožaduje obhajoba vo svojom odvolaní (bod
2.14. tohto uznesenia), neprichádza v tomto prípade do úvahy. Čiastočne sa s tým vysporiadal už
prvostupňový súd v odôvodnení napadnutého rozsudku bode 22. Odvolací súd k tomu dodáva, že

spôsob spáchania predmetného skutku, ktorého sa obžalovaná dopustila držiac v ruke kuchynský nôž
dlhý asi 30 centimetrov, pričom vo svojich vyhrážkach voči svedkovi poškodenému neprestala ani po
príchode príslušníka policajného zboru, nemožno vyhodnotiť tak, žeby jeho závažnosť bola nepatrná (§
10 ods. 2 Trestného zákona). Nepatrnú závažnosť konania obžalovanej nie je možné vyhodnotiť ani z
pohľadu jej osoby, ako páchateľa skutku. Obžalovaná bola v minulosti doposiaľ celkovo 28 krát súdne

trestaná a to aj uloženie nepodmienečných trestov odňatia slobody a to aj za spáchanie závažnej trestnej
činnosti tak ako to uviedol prvostupňový súd v napadnutom rozsudku v bode 30. Z uvedených dôvodov
nebol v tomto prípade možné uplatniť takzvaný materiálny korektív, uvedený v ustanovení § 10 ods. 2
Trestného zákona.
21. Výrok o treste pre obžalovanú vychádza z rovnako správne zistených skutočností, ktoré vyhodnotil

prvostupňový súd v prospech uloženia nepodmienečného trestu odňatia slobody. Prvostupňový súd
uložil obžalovanej trest odňatia slobody v dolnej polovici trestnej sadzby správne stanovenej v rozpätí
od 6 mesiacov do troch rokov. S poukazom na predchádzajúce odsúdenia obžalovanej a početné
výkony trestov odňatia slobody, ako aj frekvenciu páchania trestnej činnosti obžalovaného v minulosti,
nemožno uloženie trestu odňatia slobody vo výmere nižšej ako je polovica zákonnej trestnej sadzby,

považovať za neprimerané. V tomto smere uviedol prvostupňový súd v bode 31. napadnutého rozsudku
dostatočné odôvodnenie, ktoré zahŕňa úvahy, ktorými sa súd spravoval. K tejto časti napadnutého
rozsudku nevzniesla obhajoba žiadne konkrétne odvolacie námietky a tunajší súd nenachádza ani na
výroku o treste, spôsobe jeho výkonu, ani na odôvodnení príslušnej časti napadnutého rozsudku žiadnu
chybu, ktorá by mala mať za následok zrušenie tohto výroku.

22. Z vyššie uvedených dôvodov vyhodnotil odvolací súd odvolanie obžalovanej v celom rozsahu ako
nedôvodné a preto ho zamietol podľa ustanovenia § 319 Trestného poriadku.

Toto rozhodnutie bolo prijaté pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný riadny opravný prostriedok.