Rozsudok ,
Zrušujúce Judgement was issued on Tuesday, June 24, 2025

Súd: Najvyšší správny súd SR
Spisová značka: 4Svk/22/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7023200226
Dátum vydania rozhodnutia: 24. 06. 2025

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Prof. JUDr. Peter Potásch
ECLI: ECLI:SK:NSSSR:2025:7023200226.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Najvyšší správny súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu senátu prof. JUDr. PhDr.
Petra Potáscha, PhD. a členov senátu JUDr. Moniky Valašikovej, PhD., LL.M. a JUDr. Vlastimila
Pavlikovského, v právnej veci žalobcu (sťažovateľa): J. U., nar. XX.XX.XXXX., bytom Y. XX, XXX XX.
Y. R., proti žalovanému: Centrum právnej pomoci, Kancelária Prešov, Masarykova 10, 080 01 Prešov
- o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. KaPO-19817/6996/2023-32915/2023 zo dňa

24.03.2023, v konaní o kasačnej sťažnosti žalobcu proti právoplatnému rozsudku Správneho súdu v
Košiciach - č. k. KE-8S/47/2023-61 zo dňa 18. decembra 2024, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok Správneho súdu v Košiciach č. k. KE-8S/47/2023-61 zo dňa 18. decembra 2024 sa zrušuje
a vec sa vracia Správneho súdu v Košiciach na ďalšie konanie.

o d ô v o d n e n i e :

I. Vybrané závery z administratívneho konania, konanie pred správnym súdom
1. Žiadosťou doručenou žalovanému dňa 21.02.2023 sa žalobca - podľa osobitných právnych predpisov
(pozri toto odôvodnenie ďalej) - domáhal určenia právneho zástupcu z radov advokátov v právnej veci

návrhu o určenie vlastníckeho práva k motorovému vozidlu - N. J. Y. EČV: Q.XXXD. (ďalej len ako „J.
N.“) v hodnote 650 Eur (podľa kúpnej zmluvy zo dňa 29.08.2022) a za týmto účelom podal žalobu zo
dňa 23.01.2023 na Okresný súd Spišská Nová Ves.
2. O žiadosti žalobcu podľa bodu 1 rozhodol žalovaný rozhodnutím č.
KaPO-19817/6996/2023-32915/2023 zo dňa 24.03.2023 (ďalej aj ako „rozhodnutie žalovaného“ alebo
„napadnuté rozhodnutie“) tak, že žalobcovi nepriznal nárok na poskytnutie právnej pomoci, vrátane

predbežného neposkytnutia právnej pomoci, v právnej veci určenia vlastníckeho práva k J. N..
3. V odôvodnení napadnutého rozhodnutia žalovaný zhrnul skutkový stav a poukázal na tri podmienky,
ktoré musia byť splnené, aby žiadateľ o poskytnutie právnej pomoci mohol byť so svojou žiadosťou
úspešný. Žiadateľ musí spĺňať podmienku, že sa nachádza v stave materiálnej núdze, ďalej že v prípade
jeho sporu sa nejedná o zrejmú bezúspešnosť a - napokon - že spor prevyšuje hodnotu minimálnej mzdy,
ak ho je možné vyčísliť v peniazoch. Žalovaný poukázal na ustanovenie § 6 ods. 1 písm. c/ zákona č.
327/2005 Z. z. o poskytovaní právnej pomoci osobám v materiálnej núdzi a o zmene a doplnení zákona

č. 586/2003 Z. z. o advokácii a o zmene a doplnení zákona č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní
(živnostenský zákon) v znení neskorších predpisov v znení zákona č. 8/2005 Z. z. v znení účinnom v
čase vydania napadnutého rozhodnutia (ďalej len ako „Zákon o právnej pomoci“), podľa ktorého má
žiadateľ právo na poskytnutie právnej pomoci, ak hodnota sporu prevyšuje hodnotu minimálnej mzdy (v
čase vydania napadnutého rozhodnutia 700 Eur), okrem sporov, v ktorých nie je možné hodnotu sporu
vyčísliť v peniazoch.

4. Žalovaný v napadnutom rozhodnutí skonštatoval, že žalobca pre účely konania predložil aj kúpnu
zmluvu zo dňa 29.08.2022, predmetom ktorej bola kúpa MV Renault, v rámci ktorej bola dohodnutá
kúpna cena v sume 650 Eur, ktorú podľa vyjadrení žalobcu a predloženej žaloby zo dňa 23.01.2023,žalobca zaplatil predávajúcemu na mieste. Z predložených dokladov podľa žalovaného vyplynulo, že
žalobca podal dňa 02.02.2023 na Okresnom súde Spišská Nová Ves žalobu o určenie vlastníckeho
práva k vyššie uvedenému motorovému vozidlu proti predávajúcemu z kúpnej zmluvy. Podľa žalovaného

tak hodnotu sporu v danom prípade predstavuje hodnota veci, ktorej sa spor týka, a teda hodnotu sporu v
danomprípademožnovyčísliťnasumu650Eur,ktorájezároveňnižšiaakoaktuálnahodnotaminimálnej
mzdy podľa oznámenia Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky č. 300/2022
Z. z., podľa ktorého je suma minimálne mzdy na rok 2023, t. j. 700 Eur za mesiac. Žalobca teda podľa
žalovaného nesplnil podmienku na poskytnutie právnej pomoci podľa § 6 ods. 1 písm. c/ Zákona o

právnej pomoci.
5. V ďalšom texte napadnutého rozhodnutia žalovaný uviedol, že sa zaoberal tiež možnosťou aplikácie
§ 5b ods. 6 Zákona o právnej pomoci. Skonštatoval, že nepristúpil k aplikácii predmetného ustanovenia,
keďže predpokladom jeho aplikácie je kumulatívne splnenie dvoch podmienok, a to že ide o vec
hodnú osobitnej ochrany a potreby zabezpečenia prístupu k spravodlivosti, a teda ide o vec, kde je
poskytnutie právnej pomoci celospoločensky žiaduce. S ohľadom na to, že v danom prípade ide o

určenie vlastníckeho práva k motorovému vozidlu, predmetnú vec podľa žalovaného v žiadnom prípade
nemožno považovať za vec celospoločenského významu.
6. Žalovaný záverom zosumarizoval, že žalobca nesplnil jednu z troch podmienok na poskytnutie
právnej pomoci a keďže nesplnenie hoci len jednej z podmienok má za následok nepriznanie nároku na
poskytnutie právnej pomoci, žalovaný žalobcovi v predmetnej veci nárok na priznanie právnej pomoci

nepriznal. Vzhľadom na kumulatívnosť podmienok podľa § 6 ods. 1 Zákona o právnej pomoci, splnenie
ďalších podmienok žalovaný nevyhodnocoval.
7. Rozhodnutie žalovaného napadol žalobca správnou žalobou. O tejto rozhodol Správny súd v
Košiciach (ďalej aj „správny súd“) rozsudkom č. k. KE-8S/47/2023-61 zo dňa 18. decembra 2024 (ďalej
aj ako „napadnutý rozsudok“ alebo „rozsudok správneho súdu“), a to tak, že správnu žalobu zamietol.

Žalovanému zároveň nepriznal právo na náhradu trov konania voči žalobcovi.
8. Rozsudok vo veci súd vyhlásil dňa 18.12.2024. Z napadnutého rozsudku vyplýva, že - po riadnom
predvolaní podľa § 108 ods. 2 a ods. 3 zákon č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok (ďalej aj
ako „SSP“) - sa tohto procesného úkonu nezúčastnil žalobca, ani žalovaný. Podľa obsahu žiadosti
žalobcu o poskytnutie právnej pomoci a lustrácie v registri obyvateľov správny súd zistil, že žalobca

dosiahol plnoletosť dňom XX.XX.XXXX, na základe čoho správny súd predvolanie na pojednávanie a
ďalšie písomnosti doručoval priamo žalobcovi a nie jeho zákonnej zástupkyni. Predvolanie bolo podľa
doručenky na č. l. 47 súdneho spisu žalobcovi doručené dňa 27.11.2024. Dňa 17.12.2024, t. j. jeden
deň pred uskutočnením pojednávania bolo správnemu súdu k spisovej značke KE-8S/47/2023, pod
ktorou je na správnom súde vedené predmetné konanie, doručené písomné podanie Z.. R. U., ktorý

sa označil za zákonného zástupcu žalobcu, v ktorom tento uviedol, že ospravedlňuje svoju neúčasť
na pojednávaní v tejto veci a žiada odročiť pojednávanie z vážnych rodinných a finančných dôvodov
na termín po 12.01.2025. Správny súd takéto ospravedlnenie neakceptoval a nevyhovel žiadosti o
odročenie pojednávania z dôvodu, že žalobca v tomto konaní dosiahol plnoletosť dňom XX.XX.XXXX,
na základe čoho bolo vyššie uvedené písomné podanie vyhodnotené ako podanie osoby, ktorá nie je

účastníkom konania, ani zástupcom účastníka konania a na takéto písomné podanie z tohto dôvodu
správny súd neprihliadal.
9. Správny súd zamietajúci rozsudok vo veci odôvodnil tým, že k tomu, aby bol žiadateľ úspešný
so svojou žiadosťou o priznanie nároku na poskytnutie právnej pomoci, musí kumulatívne splniť tri
podmienky uvedené v § 6 ods. 1 Zákona o právnej pomoci. Žalovaný v rámci právneho posúdenia

žiadosti žalobcu dospel k záveru o nesplnení podmienky podľa § 6 ods. 1 písm. c/ Zákona o právnej
pomoci (ďalej aj ako „podmienky hodnoty sporu“), teda že hodnota sporu je vyčísliteľná v peniazoch
a táto hodnota sporu neprevyšuje hodnotu minimálnej mzdy a tiež k tomu, že v danom prípade neboli
splnené podmienky na aplikáciu § 5b ods. 6 Zákona o právnej pomoci. Keďže žalovaný, s ohľadom na
uvedené, splnenie ďalších podmienok už neskúmal a z obsahu správnej žaloby vyplynulo, že žalobca

namietal nesprávne právne posúdenie žalovaným len vo vzťahu k vyhodnoteniu splnenia podmienok
podľa § 6 ods. 1 písm. c/ a § 5b ods. 6 Zákona o právnej pomoci, správny súd vyhodnotil ako kľúčové
a zásadné v predmetnej veci, či žalovaný správne právne vec posúdil, ak dospel k záveru, že žalobca
nesplnil podmienku podľa § 6 ods. 1 písm. c/ Zákona o právnej pomoci a že v danom prípade nebolo
možné aplikovať ani ustanovenie § 5b ods. 6 Zákona o právnej pomoci.

10. V tejto súvislosti správny súd uviedol, že z obsahu ustanovenia § 6 ods. 1 Zákona o právnej pomoci,
pre potreby priznania či nepriznania nároku, či práva na poskytnutie právnej pomoci bez finančnej účasti,
jednoznačne vyplýva pre žalovaného povinnosť vyhodnocovať splnenie podmienky hodnoty sporu. V
kontexte samotného zmyslu takejto právnej úpravy, správny súd na podporu vyššie uvedeného poukázalna body č. 21 a 22 rozsudku veľkého senátu Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky sp. zn.
19SVs/3/2022 zo dňa 30.01.2024 (21. Pri podmienke hodnoty sporu „návrh predkladateľa vychádza z
logickej premisy, aby náklady, ktoré štátu vzniknú v súvislosti s poskytovaním právnej pomoci neboli v

zjavnom negatívnom pomere k celkovej hodnote sporu. Predpokladá sa, že v takýchto prípadoch by
účastník ani inak nevyužil odbornú právnu pomoc, a to z hľadiska jej ekonomickej neefektívnosti. Vyňaté
sú spory, v ktorých nie je možné hodnotu sporu vyčísliť v peniazoch. 22. Uvedenú úvahu zákonodarcu
je podľa veľkého senátu potrebné vnímať v kontexte princípu bezrozpornosti právneho poriadku. V
občianskoprávnych sporoch totiž zákon v zásade zakotvuje len fakultatívne právne zastúpenie (§ 24 až

§ 28 zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok, ďalej len „OSP“; čl. 13 ods. 1 a 2 a § 89 zákona č.
160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok, ďalej len „CSP“). Inými slovami, neposkytnutie právnej pomoci
osobe v núdzi v bežných civilných sporoch s ohľadom na hodnotu sporu nespôsobuje nemožnosť nárok
uplatniť na súde, a teda neobmedzuje prístup k súdu. Ale reflektuje na logickú úvahu, že ide o spor,
kde by si bežná fyzická osoba pravdepodobne nezvolila právne zastúpenie z dôvodu neefektívnosti a
svoj nárok by prípadne uplatnila na súde bez využitia právneho zastúpenia. Právna úprava umožňujúca

osobe uplatniť jej nárok nižšej hodnoty na súde i keď bez právneho zastúpenia, pokiaľ pre nezastúpenú
osobu garantuje primerané procesné uľahčenia (poučovacia povinnosť), nevytvára diskonformitu s čl. 46
ods. 1 Ústavy (OROSZ, L.; SVÁK, J. a kol.: Ústava Slovenskej republiky. Komentár. Zväzok I. Bratislava:
Wolters Kluwer SR s.r.o., 2021, str. 603)“.
11. Na základe znenia ustanovenia § 6 ods. 1 písm. c/ Zákona o právnej pomoci mal správny súd

za to, že pre vyhodnotenie splnenia, či nesplnenia podmienky hodnoty sporu je nevyhnutným ustáliť
dve základné skutočnosti, a to či je hodnotu predmetného sporu možné vyčísliť v peniazoch a či táto
hodnota sporu prevyšuje alebo neprevyšuje hodnotu minimálnej mzdy. Z obsahu administratívneho
spisu správny súd zistil, že žalobca v danom prípade podal na okresný súd žalobu, v ktorej sa domáhal
určenia, že je vlastníkom J. N.. V danom konaní malo byť teda úlohou okresného súdu rozhodnúť

o určení, či tu právo žalobcu k J. N. je alebo nie je, teda sa jednalo o určovaciu žalobu. Napriek
tomu, že sa jednalo o určovaciu žalobu, a nie o žalobu na plnenie, a prísne vzaté určenie hodnoty
sporu v prípade určovacej žaloby by sa z pohľadu podstaty konania o takejto žalobe mohlo javiť ako
problematické, mal správny súd za to, že pre potreby rozhodovania o žiadosti o poskytnutie právnej
pomoci, resp. podľa Zákona o právnej pomoci, konkrétne podľa ustanovenia § 6 ods. 1 písm. c/, je

zásadnou reálna možnosť vyčíslenia skutočnej hodnoty sporu. Uvedené podľa správneho súdu plne
zodpovedá citovaným záverom Najvyššieho správneho súdu SR, že: „Inými slovami, neposkytnutie
právnej pomoci osobe v núdzi v bežných civilných sporoch s ohľadom na hodnotu sporu nespôsobuje
nemožnosť nárok uplatniť na súde, a teda neobmedzuje prístup k súdu. Ale reflektuje na logickú úvahu,
že ide o spor, kde by si bežná fyzická osoba pravdepodobne nezvolila právne zastúpenie z dôvodu

neefektívnosti a svoj nárok by prípadne uplatnila na súde bez využitia právneho zastúpenia.“ V zmysle
uvedeného možno predpokladať, že v prípade určenia vlastníckeho práva k motorovému vozidlu -
napr. v hodnote 650,00 Eur - by si bežná fyzická osoba pravdepodobne nezvolila právne zastúpenie z
dôvodu neefektívnosti a svoj nárok by uplatnila na súde bez využitia právneho zastúpenia. Vzhľadom na
predloženú kúpnu zmluvu J. N., v ktorej je ako kúpna cena J. N. dohodnutá medzi zmluvnými stranami

kúpna cena v sume 650,00 Eur, teda pre potreby vyhodnotenia splnenia podmienky hodnoty sporu, išlo
podľa správneho súdu o spor, ktorého hodnotu reálne možno vyčísliť, a ktorého hodnota je v danom
prípade650,00Eur.Pokiaľžalobcapodalžalobuainiciovalkonanienaokresnomsúde,prektoréžiadalo
poskytnutieprávnejpomoci,vroku2023apodľaOznámeniaMinisterstvapráce,sociálnychvecíarodiny
Slovenskej republiky č. 300/2022 Z. z. o sume minimálnej mzdy na rok 2023, bola suma minimálne mzdy

na rok 2023 vo výške 700,00 Eur, hodnota sporu neprevyšovala hodnotu minimálnej mzdy a podmienka
hodnoty sporu tak zo strany žalobcu nebola splnená. Uvedené závery správneho súdu sú v súlade s
tým, ako predmetnú vec právne posúdil žalovaný v napadnutom rozhodnutí, preto správny súd nemohol
konštatovaťnesprávneprávneposúdeniežalovaným,nazákladečohovyhodnotilžalobnúargumentáciu
žalobcu v tomto smere za nedôvodnú.

12. V súvislosti s námietkami žalobcu ohľadne toho, že žalovaný sa nezaoberal postavením žalobcu
ako maloletej osoby bez príjmu a vyhodnotením jeho statusu vo vzťahu k § 5b ods. 6 Zákona o právnej
pomoci, správny súd poukázal na bod č. 57 rozhodnutia veľkého senátu Najvyššieho správneho súdu
SR sp. zn. 1Vs/1/2021 zo dňa 24.02.2022: „Centrum právnej pomoci nie je povinné preskúmať mu
predloženú žiadosť o poskytnutie právnej pomoci aj v zmysle § 5b ods. 6 zák. č. 327/2005 Z. z., na

základe ktorého by mohol riaditeľ po predchádzajúcom stanovisku rady rozhodnúť o úhrade peňažných
prostriedkov na účely poskytnutia právnej pomoci žiadateľovi, ktorý nespĺňa podmienky na poskytnutie
právnej pomoci podľa tohto zákona z prostriedkov Centra právnej pomoci, pokiaľ ide o vec hodnú
osobitnej ochrany a potreby zabezpečenia prístupu k spravodlivosti, ak to žalobca v žiadosti výslovneneuvádza.“ Z obsahu administratívneho spisu nevyplynulo, že by sa žalobca vo svojej žiadosti výslovne
dožadoval preskúmania svojej žiadosti aj vo vzťahu k § 5b ods. 6 Zákona o právnej pomoci, preto podľa
správneho súdu nebolo povinnosťou žalovaného vyhodnocovať žalobcovu žiadosť aj vo vzťahu k § 5b

ods. 6 Zákona o právnej pomoci. Žalovaný sa napriek tomu touto možnosťou zaoberal a v krátkosti
vyhodnotenie tejto možnosti uviedol aj v odôvodnení napadnutého rozhodnutia. Na základe uvedeného
má správny súd za to, že aj táto žalobná argumentácia žalobcu vo vzťahu k napadnutému rozhodnutiu
a postupu žalovaného nie je dôvodná.
13.VsúladesozávermirozhodnutiaveľkéhosenátuNajvyššiehosprávnehosúduSRsp.zn.1Vs/1/2021

zo dňa 24.02.2022 uvedenými v bode č. 55 považoval správny súd záverom za potrebné vyjadriť sa k
možnosti posudzovania žiadosti žalobcu podľa § 5b ods. 6 Zákona o právnej pomoci. V tejto súvislosti
správny súd uviedol, že na uvedený postup sú splnené podmienky vtedy ak možno konštatovať zároveň
dve skutočnosti. Za prvé, že ide o vec hodnú osobitnej ochrany a za druhé, že je to potrebné pre
zabezpečenia prístupu k spravodlivosti. V danom prípade mal správny súd za nepochybné, že žalobcov
prístup k spravodlivosti nebol žiadnym spôsobom obmedzený a už vôbec nie znemožnený, keďže podľa

obsahu administratívneho spisu riadne podal na okresný súd žalobu o určenie vlastníckeho práva k
J. N. a v tomto konaní sa v zmysle čl. 13 ods. 2 v spojení s § 90 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný
sporový poriadok nevyžaduje povinné právne zastúpenie advokátom. V danom prípade tak nemožno
konštatovať, že by mal žalobca zamedzený prístup k súdu a spravodlivosti. S ohľadom na uvedené
správny súd už podrobnejšie nevyhodnocoval skutočnosť, či v danom prípade ide o vec osobitnej

ochrany, aj keď s ohľadom na charakter konania, ktoré žalobca inicioval žalobou na okresnom súde
je táto možnosť krajne nepravdepodobná. Na základe uvedeného dospel správny súd k záveru, že v
súdenom prípade nemala byť žiadosť žalobcu žalovaným posudzovaná aj podľa § 5b ods. 6 Zákona
o právnej pomoci.
14. V súvislosti s ďalšími bodmi správnej žaloby, v ktorých žalobca namietal nedostatočné zistenie

skutkového stavu, rozpor skutkového stavu s administratívnym spisom a podstatné porušenie
ustanovení o konaní pred orgánom verejnej správy, ktoré mohlo mať za následok vydanie nezákonného
rozhodnutia, správny súd uviedol, že tieto žalobné body vyhodnotil ako nedôvodné, keďže žalobca
ich žiadnym spôsobom bližšie neodôvodnil a správny súd v rámci súdneho prieskumu napadnutého
rozhodnutia a konania, ktoré predchádzalo jeho vydaniu neidentifikoval naplnenie ani jedného z

týchto dôvodov, ktoré by následne ako ďalšie mohli privodiť záver o splnení podmienky na zrušenie
napadnutého rozhodnutia podľa § 191 ods. 1 písm. e/, f/ a g/ SSP.

II. Kasačná sťažnosť žalobcu, vyjadrenie žalovaného ku kasačnej sťažnosti žalobcu
15. Rozsudok správneho súdu podľa bodu 7 napadol včas kasačnou sťažnosťou žalobca (ďalej aj ako

„sťažovateľ“), ktorý ju formálne odôvodnil ustanoveniami § 440 ods. 1 písm. b), c), f), g) a h) zákona č.
162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok (ďalej aj ako „SSP“).
16. Sťažovateľ v konkrétnostiach namietal, že správny súd doručoval písomnosti neoprávnenej osobe, t.
j. zákonnému zástupcovi, ktorého mladistvý - maloletý žalobca nijakým spôsobom nepoveril, neoznačil,
aby za neho v predmetnej veci konal a preberal za neho poštové zásielky. Doplnil, že aj zo žiadosti,

ktorú doručil žalovanému (k tomu pozri bod 1 tohto rozsudku) vyplýva, kto ho zastupoval v konaní a kto
robil všetky úkony v jeho mene (poznámka kasačného súdu: matka sťažovateľa).
17.Namieta,ževčasepodaniasprávnejžaloby,kedyeštenedovŕšil18rokovveku,nemoholsamostatne
konať pred súdom, avšak bolo mu znemožnené, aby za neho konal ten zákonný zástupca, ktorý za neho
konal už pri podaní žiadosti (podľa bodu 1) žalovanému.

18. Sťažovateľ ďalej namieta nevykonanie pojednávania v súlade so zákonom a nerešpektovanie
podania žalobcu, resp. jeho zákonného zástupcu - matky. Správny súd sťažovateľovi (ako žalobcovi),
resp. jeho matke (zákonnému zástupcovi) neumožnil uskutočnenie práv, ktoré im patria, a tým porušil
právo sťažovateľa na spravodlivý súdny proces.
19. V kontexte predmetnej námietky poukázal sťažovateľ na údajnú zaujatosť senátu správneho súdu,

ktorý vo veci rozhodoval, resp. na to, že tento „robí advokáta žalovanému“. Ďalej v súvislosti s touto
námietkou zopakoval, že zotrváva na skutkových a právnych dôvodoch žaloby. Namietol, že správny súd
rozhodol vo veci v neprítomnosti sťažovateľa, resp. jeho matky (ako zákonnej zástupkyne). Napokon
sťažovateľ namieta, že správny súd rozhodol vo veci na základe selektívneho hodnotenia okolností veci,
resp. na základe neúplných, nesprávnych dokladov a pod.

20. Podľa sťažovateľa sa správny súd odklonil aj od ustálenej rozhodovacej praxe a judikatúry
Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky, Ústavného
súdu Slovenskej republiky a Európskeho súdu pre ľudské práva. Namieta „protirečenie v odôvodnení
rozsudku“, manipuláciu so spisom a svojvoľnú zmenu účastníkov konania. Má za to, že výrok rozsudkusprávneho súdu nemá žiadnu oporu v odôvodnení a že odôvodnenie napadnutého rozsudku nemá
žiadnu oporu v už vydaných súdnych rozhodnutiach.
21. Ďalej sťažovateľ tvrdí, že nie je jeho povinnosťou v konaní pred správnym súdom poukazovať na

súdne rozhodnutia týkajúce sa hodnoty sporu, ale - naopak - je vecou súdu, aby si tieto naštudoval a na
základe toho rozhodol. Opätovne poukázal na to, že žalobca jasne a zrozumiteľne uviedol, kto ho bude
zastupovať v tomto konaní (keď odkazuje na žiadosť podanú žalovanému - bod 1 tohto odôvodnenia,
ako aj na text správnej žaloby), avšak súd svojím svojvoľným konaním neuviedol, ako sa vo veci mohol
z pojednávania ospravedlniť Z.. R. U., keď mu súd údajne nedoručil žiadne predvolanie k tejto veci (k

tomu pozri bod 8 vyššie). V ďalších bodoch kasačnej sťažnosti sťažovateľ poukázal na to, že v priebehu
konania pred správnym súdom dosiahol plnoletosť, že je v tzv. maturitnom ročníku, že nedisponuje
finančnými prostriedkami, že jeho matka je čiastočnou invalidnou dôchodkyňou a pod.
22.Doplnil,žesúdnekonanie,vktoromsadomáhalposkytnutiaprávnejpomoci,niejesporomonáhradu
škody, „ktorá by sa dala vyčísliť“, ale jedná sa o určenie vlastníckeho práva, kde hodnota sporu sa
nevyčísluje.

23. V závere kasačnej sťažnosti poukázal sťažovateľ na ním tvrdenú (údajnú) nečinnosť správneho
súdu, ktorý v jeho veci rozhodol po 1,5 roku, ďalej na to, že predmetné rozhodnutie je nezákonné
(rovnako ako napadnutého rozhodnutie žalovaného) a že rozsudok správneho súdu predstavuje
obhajobu žalovaného.
24. Sťažovateľ na základe vyššie uvedenej argumentácie navrhol, aby kasačný súd napadnutý rozsudok

správneho súdu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Zároveň požiadal o úplnú náhradu trov „celého
konania“.
25. Žalovaný sa ku kasačnej sťažnosti žalobcu nevyjadril.

III. Konanie pred Najvyšším správnym súdom Slovenskej republiky

26. Najvyšší správny súd Slovenskej republiky v postavení kasačného súdu (ďalej len „kasačný
súd“ alebo „najvyšší správny súd“) preskúmal rozsudok správneho súdu v rozsahu podanej kasačnej
sťažnosti. Jeho právomoc a príslušnosť pre toto konanie a rozhodnutie je daná v § 101e ods. 2 zákona
č. 757/2004 Z. z. o súdoch a zmene a doplnení niektorých zákonov v účinnom znení a § 11 písm. h) SSP.
27. Kasačný súd s ohľadom na § 455 SSP nepovažoval za potrebné nariadiť vo veci pojednávanie a

rozhodol o kasačnej sťažnosti bez jeho nariadenia. Rozsudok bol vyhlásený verejne po oznámení dňa
vyhlásenia v súlade s § 137 ods. 4 SSP.
28. So zreteľom na § 439 ods. 1, § 442 ods. 1, § 443 SSP, najvyšší správny súd skonštatoval, že podaná
kasačná sťažnosť smeruje proti rozsudku, voči ktorému je prípustná, bola podaná oprávnenou osobou
a včas.

29. Po preskúmaní napadnutého rozsudku správneho súdu a oboznámení sa s obsahom kasačnej
sťažnosti, ako aj podkladového materiálu, kasačný súd dospel k záverom, ktoré odôvodňuje v
nasledovnom texte.

IV. Vybraná súvisiaca právna úprava

30. Podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky, každý sa môže domáhať zákonom ustanoveným
postupom svojho práva na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch ustanovených zákonom na
inom orgáne Slovenskej republiky.
31. Podľa čl. 47 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky, každý má právo na právnu pomoc v konaní pred
súdmi, inými štátnymi orgánmi alebo orgánmi verejnej správy od začiatku konania, a to za podmienok

ustanovených zákonom.
32. Podľa § 5 ods. 2 SSP, konanie pred správnym súdom je jednou zo záruk ochrany základných
ľudských práv a slobôd a ochrany práv a oprávnených záujmov účastníkov administratívneho konania.
33. Podľa § 5 ods. 8 SSP, konanie pred správnym súdom je ústne, ak tak ustanovuje tento zákon.
Dokazovanie priamo vykonáva a dôkazy hodnotí správny súd podľa svojej úvahy.

34. Podľa §108 ods. 2 SSP, predseda senátu predvolá na pojednávanie účastníkov konania, ich
zástupcov a všetkých, ktorých prítomnosť je potrebná. Ak je účastník konania zastúpený zástupcom na
celé konanie, predvolanie sa doručuje iba tomuto zástupcovi. Účastníka konania správny súd predvolá,
ak je potrebné, aby ho vyslúchol, alebo ak je jeho osobná prítomnosť nevyhnutná.
35. Podľa § 108 ods. 3 SSP, predvolanie sa musí predvolaným osobám doručiť tak, aby mali dostatok

času na prípravu, spravidla najmenej desať dní predo dňom, keď sa má pojednávanie konať. Táto
lehota môže byť so súhlasom účastníkov konania skrátená. Kratšiu lehotu na prípravu možno určiť aj v
konaniach, v ktorých je správny súd povinný rozhodnúť v lehotách počítaných na dni.36. Podľa § 36 ods. 1 SSP, v rozsahu, v akom fyzická osoba nemá spôsobilosť samostatne konať pred
správnym súdom, koná za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník.
37. Podľa § 1 ods. 1 Zákona o právnej pomoci, účelom tohto zákona je vytvoriť systém poskytovania

právnejpomociazabezpečiťjejposkytovanievrozsahuustanovenomtýmtozákonomfyzickýmosobám,
ktoré v dôsledku svojej materiálnej núdze nemôžu využívať právne služby na riadne uplatnenie a
ochranu svojich práv, v konaniach o oddlžení podľa osobitného predpisu v azylových veciach, v konaní
o administratívnom vyhostení, v konaní o zaistení štátneho príslušníka tretej krajiny alebo v konaní
o zaistení žiadateľa o udelenie azylu podľa osobitného predpisu, oznamovateľom kriminality alebo

inej protispoločenskej činnosti (ďalej len „protispoločenská činnosť“) alebo osobe, voči ktorej bola
pozastavená účinnosť pracovnoprávneho úkonu podľa osobitného predpisu, a prispieť k predchádzaniu
vzniku právnych sporov.
38. Podľa § 3 ods. 1 písm. a/ Zákona o právnej pomoci, tento zákon sa vzťahuje na poskytovanie
právnej pomoci v občianskoprávnych veciach, obchodnoprávnych veciach, pracovnoprávnych veciach,
rodinnoprávnych veciach, v konaniach o oddlžení podľa osobitného predpisu, v konaní pred súdom v

správnom súdnictve a v týchto veciach aj v konaní pred Ústavným súdom Slovenskej republiky (ďalej
len vnútroštátne spory).
39. Podľa § 5b ods. 6 Zákona o právnej pomoci, ak ide o vec hodnú osobitnej ochrany a potreby
zabezpečenia prístupu k spravodlivosti, môže riaditeľ po predchádzajúcom stanovisku rady rozhodnúť
o úhrade peňažných prostriedkov na účely poskytnutia právnej pomoci osobám, ktoré nespĺňajú

podmienky na poskytnutie právnej pomoci podľa tohto zákona z prostriedkov centra.
40. Podľa § 6 ods. 1 Zákona o právnej pomoci, fyzická osoba má právo na poskytnutie právnej pomoci
bez finančnej účasti, ak
a) jej príjem nepresahuje 1,4 násobok sumy životného minima ustanoveného osobitným predpisom a
nemôže si využívanie právnych služieb zabezpečiť svojím majetkom,

b) nejde o zrejmú bezúspešnosť sporu a
c) hodnota sporu prevyšuje hodnotu minimálnej mzdy okrem sporov, v ktorých nie je možné hodnotu
sporu vyčísliť v peniazoch.

V. Právne posúdenie veci kasačným súdom

41. Vychádzajúc z procesnej logiky posudzovania kasačných námietok sa najvyšší správny súd v prvom
rade zameral na prieskum toho, či v podmienkach súdenej veci existovala na strane správneho súdu
povinnosť nariadiť pojednávanie, resp. či ústne pojednávanie, ktoré bolo správnym súdom nariadené
na 18.12.2024 (10:45 hod.) a na ktorom bol vyhlásený napadnutý rozsudok, bolo súladné so zákonom.
Svoju pozornosť pritom najvyšší správny súd - v súlade s kasačnou sťažnosťou žalobcu - zameral na

prípadné vady doručovania predvolania na ústne pojednávanie žalobcovi a súvisiace úkony správneho
súdu.
42. Kasačný súd v rámci nadväzujúcej verifikácie zistil, že žalobca v bode 7 správnej žaloby (čl. IV)
výslovne formuloval požiadavku - v zmysle ustanovenia § 182 ods. 1 písm. g) SSP - na nariadenie
pojednávania vo veci podanej správnej žaloby.

43. V súvislosti s uvedeným potom kasačný súd zistil, že predvolanie na pojednávanie (bod 41) správny
súd doručoval žalobcovi: „J. U., Y. XX, XXX XX Y. R.“. Na obálke bola zároveň uvedená informácia:
„Nar. XXXX“. Z doručenky (č. l. 47) však - naopak - vyplýva, že predmetná zásielka bola doručená dňa
27.11.2024 osobe s nečitateľným podpisom, pričom pri podpise tejto osoby je uvedená informácia „otec“.
44. Tak zo súdneho spisu, ako aj z vlastného rozsudku správneho súdu pritom vyplýva, že žalobca

dosiahol plnoletosť dňom XX.XX.XXXX. V čase doručovania predmetnej zásielky potom nebolo
dôvodné, aby bola táto doručovaná - t. j. poštovým doručovateľom vydaná - dňa 27.11.2024 tretej osobe
(nie priamo adresátovi - žalobcovi).
45. Z napadnutého rozsudku je zrejmé, že dňa 17.12.2024, t. j. jeden deň pred uskutočnením
pojednávania bolo správnemu súdu doručené k veci písomné podanie Z.. R. U., ktorý sa označil za

zákonného zástupcu žalobcu, v ktorom tento uviedol, že ospravedlňuje svoju neúčasť na pojednávaní
v tejto veci a žiada odročiť pojednávanie z vážnych rodinných a finančných dôvodov na termín
po 12.01.2025. Správny súd takéto ospravedlnenie neakceptoval a nevyhovel žiadosti o odročenie
pojednávania z dôvodu, že žalobca v tomto konaní dosiahol plnoletosť dňom XX.XX.XXXX, na základe
čoho bolo vyššie uvedené písomné podanie správnym súdom vyhodnotené ako podanie osoby, ktorá nie

je účastníkom konania, ani zástupcom účastníka konania a na takéto písomné podanie z tohto dôvodu
správny súd neprihliadal.
46. Tu však kasačný súd poukazuje na to, že ak bolo predvolanie na ústne pojednávanie (konané dňa
18.12.2024) doručené tej istej osobe (pozn.: Z.. R. U., otec) dňa 27.11.2024, t. j. v deň, kedy už samotnýžalobca (J. U.) dosiahol plnoletosť a tento bol potom oprávnený v predmetnej veci ďalej konať bez
zákonného zástupcu, tak aj samotné predvolanie na ústne pojednávanie bolo - v čase jeho doručenia
(t. j. v rozhodnom čase) - poštovým doručovateľom vydané neoprávnenej osobe a - naopak - obsahom

súdneho spisu nie je preukázané, že by bol priamo žalobca riadne predvolaný na uvedený termín
pojednávania (na ktorom bol napokon vyhlásený aj napadnutý rozsudok správneho súdu).
47. V tejto súvislosti je bezpredmetné, že k pochybeniu došlo zrejme na strane poštového doručovateľa,
ktorý už dňa 28.11.2024 nemal predmetnú zásielku vydať inej osobe ako priamo plnoletému žalobcovi,
keď priamo tento bol aj správne uvedený (zo strany súdu) na obálke predmetnej zásielky ako jej

adresát. Z pohľadu procesných práv sťažovateľa je relevantné to, že súdny spis neobsahuje listinu,
ktorá by preukazovala, že a) kedykoľvek v čase, kedy ešte žalobca nebol plnoletý, že by tento na
termín pojednávania nariadeného na deň 18.12.2024 bol riadne predvolaný prostredníctvom účinného
doručenia predvolania jeho zákonnému zástupcovi alebo b) že v čase po dovŕšení plnoletosti by bolo
predvolanie na ústne pojednávanie nariadené na 18.12.2024 riadne doručené priamo sťažovateľovi
(žalobcovi).

48. Obe z uvedených procesných možností by pritom boli, samozrejme, právne akceptovateľné. V
skutkových okolnostiach súdenej veci však nastala situácia, kedy už v čase plnoletosti žalobcu bolo
predvolanie na ústne pojednávanie (ktoré sa naviac konalo tiež v čase, kedy už bol žalobca/sťažovateľ
plnoletý) doručené neoprávnenej osobe (rozumej - tretej osobe) - zrejme otcovi žalobcu (sťažovateľa).
Na uvedený postup však už v čase doručovania predvolania neboli splnené zákonné predpoklady (a to

existencia ex lege zastupovania sťažovateľa/žalobcu zákonným zástupcom).
49. Bez toho, aby si kasačný súd nárokoval odborné znalosti v odbore písmoznalectva, poukazuje
na to, že podpis na doručenke k predvolaniu na pojednávanie konaného dňa 18.12.2024 (na č. l. 47
súdneho spisu) sa javí ako veľmi podobný podpisu, ktorý by mal mať Z.. R. U. - podľa podpisu na č.
l. 53 súdneho spisu (žiadosť o ospravedlnenie neúčasti a odročenie pojednávania). Relevantným je

však najmä to, že doručenka k predvolaniu na pojednávanie obsahuje aj slovo „otec“, čo v kombinácii
s už uvedenou indíciou o zhodnosti podpisov (dokonca s akademickým titulom - „Z.. U.“ - na č. l.
47 a č. l. 53 súdneho spisu) a v spojení s kasačnými námietkami sťažovateľa fakticky spočívajúcimi
v nesprávnom predvolaní na ústne pojednávanie konané dňa 18.12.2024, nepochybne odôvodňujú
požiadavku zrušenia napadnutého rozsudku správneho súdu a vrátenia mu veci na ďalšie konanie, a to

v kontexte požiadavky dodržania ústavnoprávnych, resp. zákonných požiadaviek spravodlivého procesu
(spravodlivého súdneho konania).
50. Všetky vyššie uvedené skutočnosti fakticky negujú aj záver správneho súdu konštatovaný v
napadnutom rozsudku, podľa ktorého „Predvolanie bolo podľa doručenky na č. l. 47 súdneho spisu
žalobcovi doručené dňa 27.11.2024.“. Doručenie vo veci síce vykázané je (vydanie zásielky), avšak pre

účely samotného súdneho konania je toto doručenie potrebné považovať za neúčinné (keďže zásielka
bola vydaná inej osobe ako je adresát na nej uvedený - žalobca/sťažovateľ, a to napriek tomu, že pre
takýto postup neboli v čase doručovania splnené podmienky, resp. tieto nie sú preukázané - napr. plná
moc alebo existencia zákonného zastúpenia žalobcu v čase vydania zásielky tretej osobe - otcovi).
51. Naviac, v tejto súvislosti nie je možné neprihliadnuť aj na to, že v správnom súdnom konaní, kde

vystupuje maloletý, by nemalo dochádzať k akejsi absolutizácii jeho zastúpenia zákonným zástupcom
bez zohľadnenia jeho reálnej vôľovej a rozumovej vyspelosti, a teda aj možnosti konať samostatne bez
zákonného zástupcu. Povinnosť skúmať uvedenú skutočnosť ako predbežnú otázku pritom vyplýva aj
z predchádzajúcej súdnej praxe (FEČÍK, Marián, KOTRECOVÁ, Alexandra. § 36 [Zastúpenie osoby
nespôsobilej samostatne konať]. In: BARICOVÁ, Jana, FEČÍK, Marián, ŠTEVČEK, Marek, FILOVÁ,

Anita a kol. Správny súdny poriadok. 1. vydanie. Bratislava: C. H. Beck, 2018, s. 250.) - k tomu porovnaj
aj - Najvyšší súd Slovenskej republiky, sp. zn. 5Cdo 92/2009: Maloleté dieťa ako účastník konania je
procesne spôsobilé len v obmedzenom rozsahu, ktorú je potrebné posudzovať podľa § 9 Občianskeho
zákonníka z hľadiska či právny úkon alebo procesný úkon v súdnom konaní, ktorý maloletý urobil,
bol svojou povahou primeraný rozumovej a vôľovej vyspelosti zodpovedajúcej jeho veku. V rovnakom

rozsahu majú teda aj procesnú spôsobilosť, ktorú skúma v konaní súd v súlade s kritériami i uvedenými v
§ 9 Občianskeho zákonníka ako predbežnú otázku. Pri rozhodovaní o spôsobilosti maloletých na právne
úkony podľa § 9 Občianskeho zákonníka súd posudzuje rozumovú a vôľovú vyspelosť maloletého,
pričom táto vyspelosť sa posudzuje objektívne, t. j. so zreteľom na všetkých maloletých rovnaného
veku, nezisťuje sa subjektívne s ohľadom na každého maloletého osobitne. Pri zachovaní objektívneho

hľadiska,jepotrebnézohľadniťvšetkyokolnostikonkrétnehoprípadu.Spôsobilosťmaloletéhonaprávne
úkony sa posudzuje vždy so zreteľom na povahu právneho úkonu, o ktorý v konkrétnom prípade ide.
52. Ak potom sťažovateľ v procesnom postavení žalobcu, ktorý bol už v čase expedovania predvolania
na pojednávanie vo veku blízkom veku plnoletosti (k tomu pozri najmä bod 50 vyššie) - 5 dnípred dovŕšením 18. roku veku - a v čase doručovania predvolania na ústne pojednávanie, ako aj v
čase konania samotného ústneho pojednávania už plnoletý bol, ale napriek tomu mu predvolanie na
pojednávanie riadne doručené nebolo (k tomu pozri toto odôvodnenie vyššie), dospel kasačný súd k

záveru o potrebe vo veci rozhodnúť tak, ako je to uvedené vo výroku tohto rozhodnutia.
53. Z vyššie uvedeného potom vyplýva, že kasačný súd sa stotožnil s tou argumentáciou sťažovateľa,
v ktorej tento namietal procesné pochybenia týkajúce sa jeho práva na spravodlivý súdny proces, resp.
to, že sa s ním riadne nekonalo - v časti ústneho pojednávania nariadeného na 18.12.2024 (na ktorom
bol vyhlásený aj rozsudok vo veci). Tu najvyšší správny súd dopĺňa, že v kasačnej sťažnosti sťažovateľ

primárne napádal, že súd nedoručil predvolanie na uvedený termín ústneho pojednávania jeho matke,
ale otcovi („správny súd doručoval písomnosti neoprávnenej osobe, t. j. zákonnému zástupcovi, ktorého
mladistvý-maloletý žalobca nijakým spôsobom nepoveril [...]“, avšak z kasačnej sťažnosti zároveň
vplýva, že sťažovateľ aj vo všeobecnosti namietal, že „správny súd nevykonal pojednávanie v súlade
so zákonom“, ako aj to, že „správny súd nepojednával, nezisťoval a neumožnil účastníkovi konania [...]
aby na vytýčenom pojednávaní uskutočnil svoje práva“ a že „správny súd v tejto právnej veci rozhodol

v neprítomnosti žalobcu, zákonnej zástupkyne - matky [...]“. Z obsahu kasačnej sťažnosti vplýva aj
námietka smerujúca k „svojvoľnej zmene účastníka konania“ zo strany súdu a tiež to, že sťažovateľ
opakovane poukazoval na to, že v priebehu konania pred správnym sudom nadobudol plnoletosť. Pri
materiálnom posúdení obsahu podania sťažovateľa a uplatňujúc požiadavku interpretácie a aplikácie
objektívneho práva tak, aby pri tom nedochádzalo k porušovaniu ústavných práv fyzických osôb a

právnickýchosôbvrámcikonaniapredsúdom-najmä,akbytomaloviesťkobmedzeniualeboodopretiu
práva na súdnu ochranu - dospel kasačný senát k záveru o dôvodnosti kasačnej sťažnosti žalobcu v
rozsahu dôvodov vyplývajúcich z tohto rozsudku.
54. Bez toho, aby kasačný súd v tomto konaní posudzoval vecnú správnosť meritórnych záverov
správneho súdu uvedených v napadnutom rozsudku, práve z dôvodu, že mu z procesných dôvodov vec

vracia na ďalšie konanie, poukazuje tiež na vybranú rozhodovaciu prax, ktorá by mohla byť (popri inej
rozhodovacej praxi) relevantná pri skúmaní a hodnotení dôvodnosti správnej žaloby v merite, a to buď
ichpriamou,príp.analogickouaplikovateľnosťounasúdenúvec.Kasačnýsúdzároveňnižšieuvedenými
bodmi tohto odôvodnenia nezaväzuje správny súd, aby z predmetných rozhodnutí v ďalšom konaní
vychádzal, keďže správnosť právnych názorov správneho súdu v napadnutom rozsudku z dôvodu

procesných vád konania neskúmal, ale poukazuje na ne práve vzhľadom na to, že správny súd bude
vo veci opätovne meritórne konať a rozhodovať.
55. Najvyšší správny súd Slovenskej republiky - sp. zn. 6Sžk/2/2021 zo dňa 25. mája 2022:
„16. Podľa názoru kasačného súdu teda bol dôvod na zrušenie preskúmavaného rozhodnutia podľa §
191 ods. 1 písm. d/ SSP, keďže z preskúmavaného rozhodnutia nebolo zrejmé, v ktorom konkrétnom

konaní si žalobca uplatnil nárok na poskytnutie právnej pomoci. Z doteraz známych skutkových okolností
je nesporná len tá skutočnosť, že konanie pod sp.zn. 7C/551/2015 bolo právoplatne ukončené a týkalo
sa zaplatenia 54,85 eur s príslušenstvom.
[...]
18. Len na margo kasačný súd dodáva, že v konaní v žalobe na obnovu konania podľa § 397 a nasl.

CSP sa na účely určenia základnej sadzby tarifnej odmeny za jeden úkon právnej služby aplikuje § 11
ods. 1 písm. a/ vyhlášky č. 655/2004 Z. z. v znení neskorších predpisov, t. j. vychádza sa z toho, že
nie je možné vyjadriť hodnotu veci v peniazoch. Rovnako zo žaloby na obnovu konania sa platí súdny
poplatok podľa osobitnej položky č. 16 Sadzobníka súdnych poplatkov vo výške 99,50 eur. V oboch
prípadoch sa teda, či už odmena za právnu službu advokáta alebo súdny poplatok, nepočíta z hodnoty

sporu. Zároveň však kasačný súd konštatuje, že prioritným záujmom a cieľom každého žalobcu, ktorý
podá žalobu na obnovu konania, je splniť procesné podmienky stanovené pre obnovu konania preto,
aby mu bol priznaný nárok v obnovenom konaní. Aj žalobca v žiadosti o poskytnutie právnej pomoci
výslovne uviedol, že žiada zaplatiť bezdôvodné obohatenie vo výške 54,85 eur s príslušenstvom.“
56. Najvyšší správny súd Slovenskej republiky - sp. zn. 5Svk/32/2023 zo dňa 27. marca 2024:

„5. Sťažovateľ sa nestotožnil s konštatovaním správneho súdu o nepreskúmateľnosti žalobou
napadnutéhorozhodnutia[...]Poukázalnanovéinternéusmerneniežalovanéhovovzťahukosobitnému
zreteľu, ktoré bližšie konkretizuje primerané okolnosti, ktoré sú podmienkou poskytnutia právnej pomoci
podľa § 6b ods. 2 zákona č. 327/2005 Z.z.. Podľa článku II, ods. 9 usmernenia sťažovateľa č.
U/07/2021 ČRZ:2946/2021, Centrum pod primerané okolnosti žiadanej právnej pomoci vymedzuje

právnu pomoc najmä pre ohrozené skupiny vo veciach úpravy práv a povinností k maloletým deťom,
určenia vlastníckeho práva, obmedzenia spôsobilosti na právne úkony, dražby nehnuteľností, ochrany
obetí násilných trestných činov, výživného pre plnoleté nezaopatrené dieťa a zrušenie oddlženia pre
nepoctivý zámer. Za primerané okolnosti sa podľa uvedeného považujú také okolnosti alebo skutkovýstav a sociálna situácia žiadateľa, ktorá nasvedčuje tomu, že by neposkytnutie právnej pomoci alebo
neposkytnutie právnej pomoci s finančnou účasťou malo vážne následky a spôsobilo by vážnu ujmu na
živote, zdraví alebo právach žiadateľa. [...]“

57. Najvyšší správny súd Slovenskej republiky - sp. zn. 19SVs/3/2022 zo dňa 30. januára 2024:
„19. Podporujúc vyššie prezentované závery veľký senát poukazuje aj na to, že predmet konania v
správnom súdnictve sa považuje bezvýnimočne za neoceniteľný aj na účely výpočtu náhrady trov
konania či súdnych poplatkov. Na účely určenia základnej sadzby tarifnej odmeny za jeden úkon právnej
služby sa aplikuje § 11 ods. 4 vyhlášky č. 655/2004 Z. z. Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky

o odmenách a náhradách advokátov, a nie § 10 predmetnej vyhlášky, vychádzajúci z hodnoty sporu.
Rovnako sa súdny poplatok určuje v správnom súdnictve pevnou sumou (príloha 1, položka č. 10 zákona
o súdnych poplatkoch) a nie sumou vypočítanou z hodnoty predmetu konania (príloha 1, položka č. 1
písm. a) zákona č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch a o poplatku za výpis z registra trestov v znení
neskorších predpisov, ďalej len „zákon o súdnych poplatkoch“). Obdobne v civilnom sporovom konaní
je pri žalobe na určenie, či tu právo je alebo nie je, stanovený súdny poplatok pevnou sumou, keďže

predmet konania nie je možné oceniť peniazmi, hoci by posudzované právo mohlo znieť na zaplatenie
konkrétnej sumy (príloha 1, položka č. 1 písm. b) zákona o súdnych poplatkoch).“
58. Ústavný súd Slovenskej republiky - č. k. II. ÚS 579/2021-37 zo dňa 30. marca 2022:
„17. Z ústavnej sťažnosti, jej príloh a vyjadrenia okresného súdu vyplýva, že predmetom konania vo veci
samej bolo určenie vlastníctva k hnuteľnej veci a jej vydanie.

[...]
22. Z doterajšej judikatúry ústavného súdu možno vyvodiť niekoľko modelových prípadov, keď
interpretácia a aplikácia jednoduchého práva porušuje tiež ústavou garantované základné práva. Ide o
prípady konkurencie noriem jednoduchého práva, konkurencie interpretačných alternatív jednej normy
jednoduchého práva a prípady svojvoľnej aplikácie jednoduchého práva. Ide teda buď o situáciu, v

ktorej ústavný súd sleduje, či vo veci aplikovaná právna norma sledujúca určitý ústavou chránený účel
z pohľadu proporcionality nadobudla opodstatnene prednosť pred inou normou sledujúcou dosiahnutie
iného ústavou chráneného účelu, alebo o situáciu, keď sa ponúka niekoľko interpretačných alternatív
normy, alebo o situáciu svojvoľnej aplikácie jednoduchého práva, ktorej chýba racionálne odôvodnenie
či prepojenie s ústavou chráneným účelom. V právnej veci sťažovateľky ide o druhý modelový prípad,

teda o konkurenciu interpretačných alternatív jednej normy jednoduchého práva.
[...]
25. Ústavný súd zastáva názor, že v súvislosti s posudzovaním interpretácie a aplikácie dotknutých
ustanovení zákona č. 71/1992 Zb. okresným súdom je dôležité poznať a pochopiť pohnútky
zákonodarcu, teda poukázať na dôvodovú správu k zákonu č. 273/2007 Z. z., ktorým sa mení a dopĺňa

zákon č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok v znení neskorších predpisov a o zmene a doplnení
niektorých zákonov. Z dôvodovej správy okrem iného vyplýva:
«Navrhovanou zmenou zároveň dochádza k vypusteniu dikcie ohľadne vyrubovania súdnych poplatkov,
ak ide o určenie vlastníctva. Žaloba na určenie vlastníckeho práva predstavuje z hľadiska zákonnej
procesnej klasifikácie žalôb (porov. § 80 Občianskeho súdneho poriadku) „klasickú“ určovaciu žalobu,

ktorú subsumuje dikcia navrhovaná v prvom bode spoločných poznámok k položkám 1 a 2. Preto na
rozdiel od platného právneho stavu, ktorý spoplatňuje žaloby na určenie vlastníckeho práva enormne
vysokým súdnym poplatkom podľa položky 1 písmena a), budú „vlastnícke“ žaloby podliehať paušálnej
sadzbe podľa písmena b).»
26. Z citovaného znenia dôvodovej správy vyplýva, že úmyslom zákonodarcu bolo postaviť žaloby o

určenie vlastníckeho práva na roveň ostatných určovacích žalôb, keďže dovtedajšia právna úprava,
keď boli vlastnícke žaloby spoplatňované podľa hodnoty (ceny) ich predmetu, vystavovala účastníkov
konania „enormne vysokým súdnym poplatkom“.
27. Ak okresný súd vychádzal pri určení výšky súdneho poplatku za odvolanie z hodnoty predmetu
konania bez toho, aby prihliadol na jeho podstatu, teda že ide o typ žaloby, ktorej spoplatnenie je

upravenévpoznámke1kpoložke1Sadzobníkasúdnychpoplatkov,taksapodľanázoruústavnéhosúdu
v právnej veci sťažovateľky natoľko odchýlil od ustanovení dotknutého právneho predpisu, že zásadne
poprel jeho účel a význam, v dôsledku čoho je napadnuté uznesenie ústavne neakceptovateľné,
neudržateľné a zároveň je príčinou vyslovenia záveru o jeho arbitrárnosti.“
59. Podľa § 467 ods. 3 SSP, ak kasačný súd zruší rozhodnutie správneho súdu a vec mu vráti na ďalšie

konanie, správny súd rozhodne aj o nároku na náhradu trov kasačného konania. Vzhľadom k tomu, že
kasačný súd zrušil napadnutý rozsudok správneho súdu a vec mu vrátil na ďalšie konanie, o nároku na
náhradu trov kasačného konania rozhodne správny súd.60. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom kasačného súdu pomerom hlasov 3 : 0 (§ 463 SSP a § 139
ods. 4 SSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku n i e j e prípustný opravný prostriedok.