Rozsudok – Vlastnícke právo k nehnuteľnostiam ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Tuesday, June 24, 2025

Súd: Okresný súd Trenčín
Spisová značka: NM-11C/34/2022

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3522202122
Dátum vydania rozhodnutia: 24. 06. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Andrea Fraňová

ECLI: ECLI:SK:OSTN:2025:3522202122.12

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Trenčín sudkyňou Mgr. Andreou Fraňovou v sporovom konaní žalobcov 1/ A. B., nar.

XX.XX.XXXX, trvale bytom A. XXX XX, C. D. XXX/X, 2/ E. B., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom A. XXX
XX, C. D. XXX/X, 3/ A. B., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom XXX XX F. G. XXX, všetci traja zastúpení
Mgr. Julianou Sumkovou, advokátkou, so sídlom Nové Mesto nad Váhom 915 01, Weisseho 16A,
proti žalovanej A. H. B., I. F., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom A. XXX XX, C. D. XXX/X, zastúpenej
ADVOKÁTSKA KANCELÁRIA JUDr. Martin BARTKO – JUDr. Silvia BARTKOVÁ, IČO: 42 021 626, so
sídlom Trenčín 911 01, Piaristická č. 6667, o určenie vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam, takto

r o z h o d o l :

I. Súd žalobu z a m i e t a.

II. Žalovanej p r i z n á v a proti žalobcom nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100,00 %,
ovýškektorýchbuderozhodnutépoprávoplatnostitohtorozhodnutiasamostatnýmuznesenímvydaným
súdnym úradníkom súdu prvej inštancie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobou doručenou tunajšiemu súdu dňa 14.07.2022, zmenenou dňa 19.01.2024 žalobcovia
prostredníctvom svojej právnej zástupkyne žiadali, aby súd určil, že spoluvlastnícky podiel vo výške 1
- ice na nehnuteľnostiach, nachádzajúcich sa v k. ú. A., obec A., okres A., zapísaných v LV č. XXX,
a to rodinný dom súp. č. XXX, postavený na KN parc. reg. „C“ č. 409, KN parc. reg. „C“ č. 409 -

zastavaná plocha a nádvorie o výmere 312 m2, KN parc. reg. „C“ č. 410 - záhrada o výmere 281 m2,
(ďalej len ako „spoluvlastnícky podiel na nehnuteľnostiach“) patrí do dedičstva po nebohej J. B., I. F.,
nar. XX.XX.XXXX, zomrelej dňa 17.03.2021. Zároveň žiadali, aby im súd proti žalovanej priznal nárok
na náhradu trov konania.

2. Uviedli, že darovacou zmluvou, uzatvorenou dňa 28.10.2003, žalobca 1/ spolu so svojou už v
súčasnosti nebohou manželkou J. B., previedol na žalovanú spoluvlastnícky podiel na nehnuteľnostiach.

Súčasťou darovacej zmluvy bolo aj zriadenie vecného bremena práva doživotného bývania a užívania
darovaných nehnuteľností, v prospech darcov – žalobcu 1/ (A. B.) a manželky žalobcu 1/ (J. B., I.
F.) a tiež povinnosť opatery a starostlivosti v čase nemoci a staroby pre povinných žalobcu 2/ (E. B.)
a žalovanú (A. H. B.). Predmetné nehnuteľnosti nadobudol do bezpodielového spoluvlastníctva žalobca
1/ spolu so svojou manželkou J. B. kúpou a následnou výstavbou. Dom postavili v roku 1983 vlastnými
silami a so značným vynaložením vlastnej práce a úsilia. Keďže žalobca 2/ (syn E. B.) so žalovanou boli
manželia, bývali s darcami v predmetných nehnuteľnostiach, aby sa cítila u žalobcu 2/ ako doma, aby

cítila, že ju prijali medzi seba ako vlastnú, sa žalobca 1/ so svojou manželkou rozhodli, že dom prevedú
do podielového spoluvlastníctva žalobcu 2/ (syna) a žalovanej, každému v podiele 1 - ice. Podmienkou
bolo zriadenie vecného bremena práva doživotného bývania a užívania predmetných nehnuteľností,
ako aj osobná povinnosť oboch obdarovaných (žalobca 2/ a žalovaná) sa o darcov postarať v starobe,chorobe a poskytnúť im potrebnú pomoc. Pred cca 5 rokmi žalovaná z rodinného domu odišla a prestala
užívať predmetné nehnuteľnosti, súviselo to s rozvodovým konaním so žalobcom 2/ (synom E. B.) a
ich narušenými vzťahmi. Už pred týmto odchodom sa dlhodobo od darcov žalovaná stránila, nesmeli

ísť napr. na balkón, keď ona bola na záhrade, vadilo jej, keď sa stretali v spoločných priestoroch,
hoci jej žalobca 1/ so svojou manželkou na narušenie vzťahov nedali žiaden dôvod. Žalobca 1/ so
svojou manželkou užívali poschodie, obdarovaní (žalobca 2/ a žalovaná) mali k dispozícii prakticky
vlastnú bytovú samostatnú jednotku na prízemí. Po odchode z predmetných nehnuteľností žalovaná
prestala absolútne s darcami komunikovať, hoci už nejakú dobu predtým bola rezervovaná a stránila

sa ich prítomnosti. Od odchodu zo spoločných nehnuteľností ich ani jedenkrát nenavštívila, nenapísala
blahoželanie k sviatku, nezaujímala sa o to, či niečo nepotrebujú, či netreba s niečím pomôcť, či netreba
k lekárovi, ani jedenkrát nezavolala ako sa majú, a to napriek tomu, že má v nehnuteľnostiach trvalý
pobyt a chodí jej tam stále pošta. Asi pred 5 rokmi začal mať žalobca 1/ zdravotné problémy, najprv
s chrbticou chodil po lekároch, postupne sa situácia zhoršovala, potreboval palice. Žalobca 2/ (syn E.
B.) pracoval vo viacerých prácach, chodil z práce do práce, a bolo ťažké, aby žalobcovi 1/ poskytol

potrebnú pomoc. Žalovaná o tomto vedela, nielen od detí (vnúčat žalobcu 1/), ale tiež z informácií,
ktoré mala v čase, keď odchádzala. V roku 2021 nečakane zomrela manželka žalobcu 1/, ani v tomto
období neprejavila žalovaná najmenší súcit a záujem, neprišla ani na pohreb. Žalobca 1/ vzhľadom na
zhoršujúci sa zdravotný stav bol nútený absolvovať operácie, po ktorých bol odkázaný na pomoc druhej
osoby. V roku 2020 bol operovaný na chrbticu v Bratislave na súkromnej klinike MEDISIMO Petržalka

dvakrát, šrobovali mu 2 x platničky, mal veľké bolesti. V novembri 2020 bol druhýkrát operovaný, mal
veľké bolesti, nemohol ani stupiť na nohu, chodil iba s pomocou a o paliciach. Na jeseň 2021 dostal
srdcový infarkt. Následne bol dvakrát operovaný, robili mu trojitý bypass, bola to dlhá a ťažká operácia.
Bol hospitalizovaný v rôznych nemocniciach, bol dvakrát na liečení, ani jediný krát žalovaná neprejavila
záujem, nezavolala, nespýtala sa, či niečo nepotrebuje, neprejavila od svojho odchodu o žalobcu 1/ ani o

jeho ženu žiadny záujem, ani snahu o pomoc. Aj po operáciách a liečení má žalobca 1/ vážne zdravotné
problémy, o ktorých bola informovaná, či už od vnúčat, syna žalobcu 1/ (žalobcu 2/), alebo v súdnom
konaní. Žalobca 1/ nemôže dobre nič chytiť do ruky, má stále bolesti, musí sa šetriť, je odkázaný na
pomoc druhej osoby. To, že sa žalovaná nezaujíma, nepomáha, nestará sa a prakticky ju darcovia vôbec
nezaujímajú, žalobca 1/ vníma ako konanie v hrubom rozpore s dobrými mravmi, za veľkú nevďačnosť,

keď žalovaná neprejavila žiaden záujem ani snahu o pomoc o darcov a ako sa k nim zachovala. Ničím
jej neublížili, práve naopak, pomáhali s deťmi, pokiaľ vládali, poskytli bývanie, žalovaná však neprejavila
žiadnu vďačnosť a súcit. Naviac k pomoci a starostlivosti sa žalovaná zaviazala formou osobného
záväzku priamo v darovacej zmluve. Naviac žalovaná doteraz po celú dobu bývala na A. (okrem výkonu
práce v K.), teda mala možnosť kedykoľvek navštíviť žalobcu 1/ a jeho manželku. Napriek tomu, že

v darovaných nehnuteľnostiach má žalobca 1/ stále doživotné právo bývania a užívania, dozvedel sa
dodatočne, že voči druhému podielovému spoluvlastníkovi – synovi žalobcu 1/ (žalobcovi 2/), podala
žalovaná žalobu o zrušenie podielového spoluvlastníctva k domu a priľahlým nehnuteľnostiam, v ktorej
sa od syna žalobcu 1/ (žalobcu 2/) domáha vyplatenia 1 - ice trhovej ceny bez ohľadu na to, že dom je
zaťažený vecným bremenom, že žalobca 2/ (syn) spláca náklady spojené s rekonštrukciou (na ktorých

sa odmieta podieľať), a v dome býva syn žalovanej. Po rozvode manželstva syn žalobcu 1/ (žalobca
2/) splácal celú pôžičku za rekonštrukciu domu, ktorým sa zvýšila trhová hodnota nehnuteľnosti, pričom
na týchto sa odmietla žalovaná podieľať, ako aj znášať polovicu týchto nákladov. Vzhľadom k tomu, že
sa žalovaná nijako nepričinila o zhodnotenie domu, spoluvlastnícky podiel získala darom od žalobcu
1/ zadarmo, a následne sa voči darcom zachovala v rozpore s dobrými mravmi, neposkytla im žiadnu

pomoc v chorobe, starobe, ani opateru, žalobca 1/ považuje požiadavky žalovanej na vyplatenie 1 - ice
trhovej ceny nehnuteľností za konanie v rozpore s dobrými mravmi, nemorálne, zištné a bezcharakterné.
S ohľadom na vyššie uvedené považuje žalobca 1/ konanie žalovanej ako konanie v hrubom rozpore s
dobrými mravmi, prístup k žalobcovi 1/, k nebohej p. J. B., žalobcovi 2/ (A. B.) za neospravedlniteľný,
sebecký, založený na získaní majetkového prospechu bez akejkoľvek protihodnoty. Z týchto dôvodov

zaslal žalovanej dňa 26.04.2022 Výzvu na vrátenie daru podľa § 630 Občianskeho zákonníka, čo je
možné považovať za odstúpenie od darovacej zmluvy. Túto si prevzala dňa 04.05.2022. Týmto sa
darovacia zmluva zo dňa 28.10.2003 v časti týkajúcom sa daru voči žalovanej zrušila. Žalovaná výzvu
riadne prevzala, avšak odmietla akceptovať vrátenie daru. Ani po tejto výzve sa v správaní žalovanej
nič nezmenilo, so žalobcom 1/ sa nijak nespojila, ani nekomunikuje, nenavštívila ho, ani neponúkla

žiadnu pomoc, či už osobne, alebo aspoň sprostredkovane cez deti. Hrubé porušenie dobrých mravov
obdarovanéhovočižalobcovi1/azaslanávýzvadarcužalovanej(obdarovanému),mázanásledokzánik
darovacieho vzťahu. K zániku darovacieho vzťahu dochádza okamihom, kedy prejav vôle darcu dôjde
obdarovanému. Týmto okamihom sa obnovuje pôvodný právny vzťah. Z vyššie uvedených skutočnostíje zrejmé, že žalovaná sa voči žalobcovi 1/ správala ako aj naďalej správa tak, že hrubo porušuje dobré
mravy. Okamihom dovolania sa vrátenia daru došlo k platnému vráteniu darovaných nehnuteľností späť
žalobcovi 1/ (darcovi), t.j. k zrušeniu darovacej zmluvy a obnoveniu vlastníctva ex nunc. Je teda zrejmé,

že ďalším vlastníkom predmetných nehnuteľností je v súčasnosti žalobca 1/. Naliehavý právny záujem
na určovacom rozsudku je daný ochranou vlastníckeho práva žalobcu 1/, pričom určujúci rozsudok
je súčasne podkladom na zápis vlastníckeho práva v katastri nehnuteľností. Súčasne takáto žaloba
je prostriedkom na odstránenie neistoty a spornosti vo vzájomných vzťahoch medzi žalobcom 1/ a
žalovanou a priamym prostriedkom nápravy, týmto určením sa vyriešia sporné právne otázky medzi

účastníkmi konania a vytvorí sa pevný právny základ pre budúce právne vzťahy.

3. Na preukázanie svojich tvrdení pripojili listinné dôkazy, a to darovaciu zmluvu, zmluvu o zriadení
vecného bremena, výpis z LV č. XXX, lekársku dokumentáciu, výzvu na vrátenie daru + doručenku,
žalobu o zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva.

4. Žalovaná sa k žalobe prostredníctvom svojho právneho zástupcu písomne vyjadrila s tým, že so
žalobou nesúhlasí. Túto ako skutkovo neopodstatnenú a právne nedôvodnú navrhla zamietnuť v celom
rozsahu a žalobcov zaviazať k náhrade trov konania. Vo svojom vyjadrení odmieta, že by som sa voči
žalobcovi 1/ ako jej bývalému svokrovi a jeho manželke ako jej bývalej svokre vôbec niekedy dopustila
konania, ktoré by bolo v rozpore s dobrými mravmi, nie to ešte konania, ktoré by bolo v hrubom rozpore

s dobrými mravmi tak, ako to vyžaduje § 630 Občianskeho zákonníka. V skutočnosti za podaním žaloby
nie je nejaké údajné konanie žalovanej v rozpore s dobrými mravmi, ale dôvod podania žaloby o určenia
vlastníckeho práva je čisto zištné konanie syna žalobcu 1/ (žalobcu 2/), ktorý sa bráni všetkými možnými
prostriedkami tomu, aby žalovanej vyplatil majetkové vyrovnanie po rozvode ich manželstva, na ktoré
má žalovaná právny aj morálny nárok. Žalovaná uzavrela so synom žalobcu 1/ (žalobcom 2/) manželstvo

dňa 14.10.1995 a toto bolo rozvedené po takmer 22 rokoch jeho existencie, rozsudkom Okresného
súdu Nové Mesto nad Váhom č. k. 8P/16/2017-33, ktorý sa stal právoplatným dňa 11.10.2017. A
hoci počas trvania manželstva spoločne rekonštruovali a zveľaďovali rodinný dom súp. č. XXX, ani
päť rokov od rozvodu manželstva doposiaľ syn žalobcu 1/ (žalobca 2/) žalovanej neposkytol žiadne
majetkové vyrovnanie. Počas manželstva do spoločnej nehnuteľnosti investovali žalovaná so žalobcom

2/ množstvo ich peňazí a voľného času a túto spoločne prerobili a zveľadili, čím nepochybne získala na
svojej hodnote. Žalovaná má tak právo na vyplatenie zo spoločne zveľadenej nehnuteľnosti a toto svoje
právo si pre neochotu syna žalobcu 1/ (žalobcu 2/) k spravodlivej dohode, po práve uplatnila žalobou
na súde. Vec je vedená na Okresnom súde Nové Mesto nad Váhom pod sp. zn. 4C/40/2019 a v tejto
doposiaľ nebolo právoplatne rozhodnuté. Pre žalovanú je veľmi ťažké vracať sa do minulosti, k veciam,

na ktoré chce zabudnúť a nemyslieť už na ne, nakoľko to, čo sa žalovanej v minulosti v manželstve so
synom žalobcu 1/ (žalobcom 2/) stalo, žalovanú veľmi hlboko vnútorne zasiahlo a následky prežitých
udalostí a strastí si nesie na svojej duši doposiaľ. Situácia, do ktorej ju urážkami a nepravdami dostali
žalobca 1/ a žalobca 2/ (syn žalobcu 1/), aj touto žalobou už presahujú všetky medze slušnosti, a preto
žalovaná chce na tieto vo svojom vyjadrení reagovať. Hlavným dôvodom aktuálneho súdneho sporu a

tejto žaloby je tá skutočnosť, že syn žalobcu 1/, žalobca 2/ (E. B.) žalovanej vôbec nechce vyplatiť po
rozvode žiadnu sumu na vyrovnanie ich spoločného majetku, čo je pre žalovanú neprijateľné. Žalobca
2/ (E. B.) nedbal a tak použil svojho otca – žalobcu 1/ na to, aby sa žalovanej ešte viac pomstil za to,
že od žalobcu 2/ odišla, s čím sa stále zrejme žalobca 2/ nedokáže vyrovnať. Podľa žalovanej však
pre pochopenie osobných i majetkových vzťahov zúčastnených osôb je potrebné popísať aj podstatné

okolnosti z ich manželstva. Vyjadrenia žalobcu 1/ na adresu žalovanej sú neopodstatnené a v podstate
žalovanú urážajúce a v žiadnom prípade sa s nimi nestotožňuje. Žalovaná sa za syna žalobcu 1/ -
žalobcu 2/ (E. B.) vydala z lásky. Nasledovala svojho manžela (žalobcu 2/) a odišla od svojich rodičov
bývať k svokrovcom – žalobcovi 1/ a jeho manželke. Pôvodne ako najmladšia dcéra mala zostať bývať
v 3-izbovom byte v činžiaku. Žalobca 2/ (manžel) túto ponuku odmietol, nechcel bývať v králikárni, ako

sa sám vyjadril. Tak išli bývať k jeho rodičom. Jeho brat tam nechcel zostať bývať, išli so švagrinou do
bytu, na ktorý im prispeli aj svokrovci, aj rodičia švagrinej, aby mali súkromie. Žalovaná tak prišla bývať
do úplne nového prostredia, plná očakávaní a plánov do budúcna so svojím manželom (žalobcom 2/).
Mala prácu a študovala popri zamestnaní druhý ročník na vysokej škole. Manžel (žalobca 2/) sa vrátil
z povinnej vojenskej služby, našiel si aj on prácu a postupne plánovali budúcnosť. Nebolo to jednoduché.

Vychovali ju k skromnosti a váženiu si vecí, čo má. Nikdy nemala prehnané očakávania a vážila si, že má
kdebývaťapristupovalaksvojimpovinnostiamzodpovedne.Túžilapoživoteplnomláskyaporozumenia
s milujúcim manželom. Životný štýl jej svokrovcov sa úplne líšil od toho, na čo bola zvyknutá. Snažila sa
v novom prostredí zadaptovať a prispôsobiť sa. Od samého začiatku jej chýbalo viac súkromia. Neboloto pre ňu jednoduché. Finančne na tom neboli moc dobre, ale zvládali sme to. Postupne v dome i v
jeho okolí robili zmeny, aby sa im všetkým žilo lepšie. Skončila vysokú, narodil sa im syn, zostala na
materskej. Po dvoch rokoch nastúpila do práce, lebo žiť z jedného príjmu bolo náročné. Manžel (žalobca

2/) začal jazdiť na kamióne. Počas manželstva mali spoločný účet. Buď peniaze ušetrili, alebo si zobrali
úvery a splácali ich. Vzhľad domu sa menil v interiéri i exteriéri. Svokrovci si pochvaľovali. Postupne
vymenili na celom dome plastové okná, plynový kotol, vybudovalo sa zádverie vo vchode, vymenili sa
vchodové a garážové dvere. Vykonali viacero ďalších opráv a rekonštrukcií. Robili v ich domácnosti
rekonštrukcie a zútulňovali si bývanie. Na tieto práce si museli zobrať aj úvery, ako napríklad v roku 2004

z PSS, a.s. Žalovaná od začiatku ich manželstva bola svokrovcom vždy, keď potrebovali, nápomocná.
Chodievala aj k ich rodičom, keď ešte žili a pomáhala im. Manželstvo jej svokrovcov nebolo ideálne.
Svokor mal problém s alkoholom a tým sa celá situácia i atmosféra v domácnosti narúšala. Postupne
sa to stupňovalo a bolo to neúnosné. Svokor na svokru pod vplyvom alkoholu stále častejšie vulgárne
útočil a vyháňal ju z domu. Veľakrát prišla za žalovanou, aby sa pred ním schovala a dal jej pokoj. Stalo
sa, že pred ním utiekla aj k susedom. Vždy sa jej snažila pomôcť a vypočula si ju. Hádky mali často krát

takú intenzitu, že ich bolo počuť von. Bolo to v období, kedy mal manžel (žalobca 2/) dve práce, takže
bývala sama doma a toto zažívala. O tom, čo sa deje doma, mohla manželovi (žalobcovi 2/) povedať
len telefonicky. Keď prišiel domov, tak sa s otcom hádali, žalobca 2/ sa mu snažil dohovoriť, ale nemalo
to žiaden efekt. Keď sa svokrovci hádali, nezáležalo na tom, či bol deň alebo noc. Vypočula si veci,
ktoré by radšej nechcela vedieť ani počuť. V tomto období sa s manželom (žalobcom 2/) bavili aj o

tom, že by odišli, ak sa situácia nezmení, rozprávali sa o tom aj s jeho bratom, ktorý pár krát prišiel,
keď sa hádali a taktiež sa snažil svojmu otcovi (žalobcovi 1/) dohovoriť. Bolo to také zlé, že svokor
(žalobca 1/) prišiel aj o prácu. Pridružili sa aj zdravotné problémy a bolo treba zasiahnuť. Snažili sa
situáciu riešiť protialkoholickým liečením. Nebolo to jednoduché, ale spolu s manželovým bratom ho
presvedčili. Liečenie mu aj zaplatili. Psychicky podporovali svokru a pri návštevách v protialkoholickej

liečebni podporovali spoločnými silami svokra (žalobcu 1/). V čase, keď sa svokrovci rozhodli, že darujú
rodinný dom po svokrových rodičoch staršiemu synovi a ich rodinný dom, keďže tam bývali a financovali
rekonštrukcie s manželom (žalobcom 2/), im, bolo v období, kedy bola na začiatku tehotenstva s dcérou.
Od svokrovcov nič nežiadala, o nič ich neprosila. Sami usúdili, že do domu investujú a plánujú aj ďalej
investovať, že o tento sa starajú a pomáhajú aj im. S manželom (žalobcom 2/) si zobrali ďalší úver,

aby z domu brata vyplatili. Nejednalo sa teda o nijaké nadobudnutie majetku zadarmo, ako sa to snaží
v podanej žalobe prezentovať žalobca 1/. Jednak do domu investovali nemalé finančné prostriedky,
jednak vyplácali brata manžela (žalobcu 2/) (ako keby z dedičského podielu) a jednak na seba prevzali
záväzok v hodnote 12.000,00 Eur. Na základe toho v podstate ani nie je možné hovoriť o darovacej
zmluve, ale o zmluve, podľa ktorej sa nehnuteľnosti prevádzajú za odplatu prevzatia záväzku a za to, že

ich spolu s manželom podstatným spôsobom zrekonštruovali a ešte aj vyplatili druhého syna žalobcu
1/. Na základe toho o úplne bezplatnom darovaní nemôže byť ani reči. Žalovaná nastúpila po materskej
skôr do práce, aby to finančne zvládali. Všetko však bolo inak, než si to predstavovali. Svokor – žalobca
1/ po určitej dobe musel absolvovať druhé protialkoholické liečenie a situácia sa v ich rodine stávala
neúnosnou. So synom žalobcu 1/ - manželom žalovanej sa postupne žalovaná odcudzili. Bola väčšinou

sama s deťmi, sama sa starala o domácnosť, chodila do práce a to ju značne vyčerpávalo. Navyše
syn žalobcu 1/ – manžel žalovanej - E. B. (žalobca 2/) už nevidel situáciu u rodičov žalobcu 2/ tak,
ako predtým. Manžel (žalobca 2/) začal piť a žalovaná zažívala situácie podobné, ako v minulosti u
svokrovcov, keď si svokor vypil. Manžel E. B. (žalobca 2/) sa správal k žalovanej ako svokor (žalobca 1/)
k svokre. Urážal žalovanú a ponižoval. Stále žalovanú kontroloval. Žiarlil na žalovanú. Obvinil dokonca

jej kolegu z práce, že s ním niečo žalovaná má. Ten to potom žalobcovi 2/ prišiel vysvetliť, aby sa
spamätal. Syn žalobcu 1/ - E. B. (žalobca 2/) sa zameral len na seba, len na záujmy a svoje ciele.
Žalovaná ho aj napriek tomu podporovala a snažila sa ich manželstvo zachrániť. Celá situácia sa ale
obrátila nakoniec proti žalovanej. Pre žalovanú to bolo ako zlý sen. Vtedy ku nim zavolala svojich rodičov,
ktorý o celej situácii vedeli. Skončilo to krikom a urážkami zo strany jej manžela (žalobcu 2/) na žalovanú

pred svokrovcami a jej rodičmi. Vtedy na veľké prekvapenie neverila vlastným očiam, čo jej svokra a
svokor o nej hovoria, ako ju urážajú a ubližujú jej. Manžel žalovanej (žalobca 2/) v zúrivosti pourážal
nie len žalovanú, ale aj jej otca. So svokrou sa snažili poštvať proti žalovanej vlastnú matku. Chcela
odísť, nechcela tam s tými ľuďmi zostať už ani chvíľu, ale nebolo to jednoduché. Manžel (žalobca 2/)
sa jej vyhrážal, okrem iného aj tým, že jej nedá deti a že z majetku nič nedostane a pod. Vtedy sa ešte

rozhodla zostať, nemala na výber. Pokúšala sa naozaj zo všetkých síl udržať manželstvo, prežiť. Bolo to
ale o to náročnejšie než si myslela. Po uvedenej hádke so svokrovcami už viac menej nekomunikovala.
Nechcela im už dať príležitosť, aby sa na nej vyvršovali a aby ju urážali. Žalovaná síce vydrží veľa,
ale to už bolo aj na ňu príliš. Bolo to naozaj náročné obdobie. Steny domu sú tenké a čo si aj potomvypočula na jej adresu, bolo neskutočné. Manžel (žalobca 2/) úplne prerušil kontakt s jej rodičmi, lebo
si ju dovolili zastať, najmä jej otec, ktorý si za to vyslúžil zo strany manžela (žalobcu 2/) vulgarizmy
a vyhrážky. Matka žalovanej ho ešte pozvala na oslavu životného jubilea, čo odmietol. Jej rodina už

nechodila ku nim na návštevy. Žalovaná chodila k rodičom a rodine len s deťmi, či už na oslavy, alebo
pomáhať. Rodičia žalovanej majú svoj vek a zdravotné problémy. Bolo to päť náročných rokov. Manžel
(žalobca 2/) chcel rekonštruovať, bolo ale potrebné zobrať si ďalší úver, súhlasila a stále verila, že sa
niečo zmení, že ich zveľadenie domu zblíži, posunie dopredu. Všetko ale bolo len horšie. Aj napriek tomu
sa žalovaná aj naďalej o všetko starala, či už v dome, alebo v jeho okolí. Upratovala, prerábala, venovala

tomu všetok svoj voľný čas, aby ich deťom vybudovala domov. V tejto situácii rekonštruovali dom, všetko
spolu s manželom (žalobcom 2/) konzultovali, dal vždy na jej vkus. Záležalo jej na tom, aby sa tam
všetci cítili dobre a útulne. Napriek jej snahe a obety sa jej však už manželstvo zachrániť nepodarilo.
Manžel (žalobca 2/) a teda syn žalobcu 1/ sa zmenil. Keď mal voľný čas, trávil ho s kamarátmi. Vracal
sa neskoro domov. Žalovaná bola s deťmi sama. Tie sa jej pýtali, kde je tatino. On si takto potreboval
odpočinúť a odreagovať sa. Často si doviedol partiu aj neskoro v noci domov. Keď ho veľakrát žiadala,

aby bol s nimi viac doma, aby dával na seba pozor a nepreháňal to s dvomi prácami, tak ju nepočúval.
Dohováralimuajjehokamaráti.Onmalalesvojupravdu.Všetkomuselobyťhneď.Malúplneinéhodnoty
v živote ako žalovaná. A mal iné plány. Ku žalovanej sa správal hrozne. Jeho psychické vydieranie už
nevládala ďalej znášať. Bolo to dlhých päť rokov, ktoré vydržala a už ďalej takto nemohla žiť. Fyzicky
aj psychicky ju to tak vyčerpalo, že už ďalej nevládala. Nemala na výber, potrebovala fungovať a byť

tu pre svoje deti. Chcela sa so synom žalobcu 1/ dohodnúť o rozchode a čo bude ďalej. To ale nebolo
možné. Znovu z jeho strany zakúsila vyhrážky, ponižovanie a osočovanie. Už vedela, že keď neodíde,
tak to už ďalej nezvládne. Bola na tom psychicky veľmi zle, potrebovala sa dať do poriadku. Rozhodla
sa odísť radšej aj do podnájmu, a to aj bez dohody o rozdelení ich spoločného majetku. Situácia bola
pre ňu už neúnosná. Možnože kto nezažil takýto psychický teror, ten to nepochopí, ale žalovaná už

skutočne nevedela ako ďalej. V takom rozpoložení človek nerieši dom, zariadenie, auto, ale riešila
seba. Keby bola taký zlý a vypočítavý človek, ako ju žalobca 1/ opisuje, asi by sa zariadila inak. Po
odchode zo spoločnej domácnosti do podnájmu si v banke založila vlastný účet, aby mala z čoho platiť
nájomné a uživiť seba aj svoje deti. Prvé dva mesiace poslala manželovi (žalobcovi 2/) polovicu splátky
úveru. Stále jej telefonoval a vyhrážal sa jej. Nechcel sa dohodnúť na ničom, čo sa týkalo detí, stále ju

urážal a vulgárne jej nadával. Prestala s ním komunikovať, postupne si budovala vlastný život, na ktorý
potrebovala financie. Od jej vynúteného odchodu zo spoločného domu dňa 10.02.2017, tam už nebola,
všetko tam nechala. Všetko čo spoločne s manželom (žalobcom 2/) nadobudli, celé zariadenie domu
zostalo bývalému manželovi (žalobcovi 2/), synovi žalobcu 1/. Každý rok akurát zaplatí smeti, hoci dom
neužíva, aby na ňu nedoplácali. Odišla z domu, kde už nebola vítaná. Od jej odchodu na ňu nemali

pekné slovo ani manžel (žalobca 2/), ani svokrovci. Žalobca 1/ ju od jej odchodu vôbec nekontaktoval
a keď ju kontaktoval syn žalobcu 1/ (žalobca 2/), tak len s vyhrážkami a nadávkami. V situácii, ktorú
žalovaná popísala vyššie je zrejmé, že nijakým spôsobom nezasahovala do života jej svokrovcov formou
nejakých zákazov, príkazov a podobne, ako to uvádza žalobca 1/. Nedalo by sa to ani zrealizovať,
nakoľko žalobca 1/ a jeho manželka bývali na samostatnom poschodí, kam žalovaná ani nechodila.

Rovnako ozrejmila situáciu s gratulovaním a sviatkami, a teda o tej hádke pred jej rodičmi, kedy sa na
jej adresu zo strany žalobcu 1 a jeho syna (žalobcu 2/) i jej svokry zniesli veľmi urážlivé a ponižujúce
výrazy, sa spoločných osláv nezúčastňovala. Čo sa týka tvrdenej skutočnosti ohľadne zdravotného stavu
žalobcu 1/ alebo jeho manželky, svokry žalovanej, keď ešte žila, tak ani v tomto ohľade sa žalovaná
žiadnym spôsobom neprevinila. Žalovaná posledných 5 rokov nikdy nebola požiadaná zo strany žalobcu

1/ o pomoc, a to v žiadnom smere. Napriek tomu sa cez svojho syna o zdravotný stav svorky a svokra
zaujímala. Podľa jej informácií im však potrebnú pomoc poskytoval jej exmanžel (žalobca 2/), prípadne
jeho brat. Počas obdobia covidu rokov 2020 a 2021 boli aj samotné návštevy v nemocniciach zakázané a
teda ani teoreticky žalovaná nemohla ísť sama od seba navštíviť svokrovcov a nikto ju o to ani nežiadal.
Keď ju však jej syn žiadal o radu ohľadne starostlivosti o svokra alebo svokru, tak vždy ochotne poradila

a inštruovala ho, ako sa treba o svokrovcom s Covidom starať. Nie nepodstatnou skutočnosťou je tá
skutočnosť, že syn žalobcu 1/, exmanžel žalovanej, má už vyše troch rokov novú priateľku, ktorá má
kľúče od domu a býva tam s nimi. Čo rovnako je okolnosť, ktorá má vplyv na jej prítomnosť v danom
rodinnom dome. Nehľadiac na to, že pre samotného žalobcu 1/ je žalovaná nevítanou osobu, tak potom
nevie, z akého dôvodu by žalovaná mala do takejto domácnosti, kde ju nikto nevíta, chodiť. A pritom je

úplne mimo jej povahy, aby vyvolávala konflikty alebo provokovala niekoho, čo by jej prítomnosť v danom
rodinnom dome určite u viacerých osôb spôsobila. Žalovaná mala svojich svokrovcov rada a plne ich
rešpektovala. Napriek tomu, čo všetko jej urobili a ako sa voči nej zachovali, na nich nezanevrela. Keďže
žalobca 1/ ju pri každej príležitosti ponižoval a urážal, žalovaná kontakt s ním skutočne nevyhľadávala.Ale ani žalobca 1/ sa nikdy nezaujímal, ako žalovaná žije a ako sa jej v jej ťažkých časoch darí a či niečo
nepotrebuje. Ani samotný žalobca 1/ tak žalovanú nekontaktoval a dokonca v jeho prítomnosti nebola
vítaná, hoci sama mu žiadnu príčinu na takéto správanie nedala. Od odchodu zo spoločnej domácnosti

sosynomžalobcu1/žalovanázačínalaúplneodnuly.Nemalanič,akeďžiadalasynažalobcu1/(žalobcu
2/), aby sa nejako majetkovo vyrovnali a aby si mohla zabezpečiť riadne bývanie, nie len podnájom, tak
ju vysmial a povedal jej, že zo spoločného majetku určite nič nedostane. Za danej situácie tak žalovanej
skutočne nezostalo nič iné, len sa domáhať majetkového vyrovnania cestou súdnej žaloby voči synovi
žalobcu 1/ (žalobcovi 2/). Takéto konanie však v žiadnom prípade nie je a ani nemôže byť dôvodom na

vrátenie daru zo strany žalobcu 1/ ako sa žalobca 1/ domnieva a ako to v podanej žalobe prezentuje.
Na základe vyššie uvedeného je zrejmé, že bol to práve žalobca 1/, ktorý sa napriek jej dlhoročnej
obetavej starostlivosti o jeho samého, o jeho syna (žalobcu 2/) a o dom, jej obrátil chrbtom a prestal
sa o ňu zaujímať, dokonca sa vyjadril tak, že nie je v dome vítaná. Žalovaná však neurobila nič také,
čo by mohlo byť považované za dôvod na odmietavé správanie sa žalobcu 1/ voči nej. Žalovaná je
presvedčená o tom, že ich deti jej vyššie uvedené slová len potvrdia. Žalovaná nie je si vedomá toho,

že sa voči žalobcovi 1/ alebo jeho manželke správala tak, že by hrubo porušovala dobré mravy, a preto
sa voči takémuto tvrdeniu žalobcu 1/ uvedenému v liste jeho právneho zástupcu zo dňa 26.04.2022
aj ohradila, a to listom svojho právneho zástupcu zo dňa 06.05.2022, ktorým reagovala na predmetnú
výzvu právneho zástupcu žalobcu 1/ na vrátenie daru.

5. K písomnému vyjadreniu pripojila listinné dôkazy, a to list právneho zástupcu žalovanej zo dňa
06.05.29022 – e-mail, kópiu zmluvy o medziúvere a stavebnom úvere, notársku zápisnicu.

6. Žalobca 1/ sa k vyjadreniu žalovanej písomne vyjadril prostredníctvom svojej právnej zástupkyne.
Uviedol, že dňa 28.10.2003, žalobca spolu so svojou, už v súčasnosti nebohou manželkou J. B.,

previedli svoje nehnuteľnosti, ktoré mali v bezpodielovom spoluvlastníctve manželov na žalovanú
a žalobcu 2/ (syna E. B.), a to každému vo výške spoluvlastníckeho podielu v 1 - ici. V danom prípade
jednoznačne išlo o bezplatný právny úkon – darovaciu zmluvu, na základe ktorého žalovaná nadobudla
bezodplatne,bezakéhokoľvekfinančnéhoprotiplneniaspoluvlastníckypodielnaveľkomrodinnomdome
a pozemkoch vo výške 1 - ice. Súčasne s darovacou zmluvou bola uzatvorená aj zmluva o zriadení

vecného bremena, práva doživotného bývania a užívania darovaných nehnuteľností, v prospech darcov
A. B. (žalobcu) a manželky J. B., I. F. a tiež povinnosť opatery a starostlivosti v čase nemoci a staroby
pre povinných žalobcu 2/ (E. B.) a žalovanú (A. H. B.). Zmluva o zriadení vecného bremena, hoci bola
súčasťou jednej zmluvy, je samostatnou zmluvou, ktorá ukladá povinnosti účastníkom zmluvy, a iba
„zdupľovala“ a zdôraznila povinnosť obdarovaných postarať sa o darcov. Jednalo sa o dva samostatné

právne úkony, kedy na základe týchto právnych úkonov vznikajú odlišné práva a povinnosti jednotlivým
účastníkom. Tvrdenie žalovanej, že išlo o odplatnú zmluvu a nie bezodplatnú, teda darovaciu, nemá
oporu ani v skutkom ani v právnom stave. Zmluvné strany jednoznačne prejavili vôľu uzatvoriť tak
darovaciu zmluvu v zmysle § 630 a nasl. Občianskeho zákonníka, ako aj zmluvu o zriadení vecného
bremena v zmysle § 151n a nasl. Občianskeho zákonníka. Nebrali na seba žiadne finančné plnenie v

sume 12.000,00 Eur, nie je zrejmé, odkiaľ tieto tvrdenia žalovaná zobrala a akých 12.000,00 Eur, na
základeakéhoprávnehodôvoduatitulumáísť.To,žesaneskôrnehnuteľnostirekonštruovalijepravdou,
to však s darovaním nemá v zásade nič spoločné. K tvrdeniu žalovanej, že museli spolu so žalobcom
2/ počas manželstva vyplácať brata jej bývalého manžela p. A. B., z dôvodu, že dom a pozemky boli
darované im uviedol, že toto je čiastočne pravdou, avšak v tomto prípade išlo o dohodu medzi žalobcom

2/ (E. B.) a jeho bratom A. B. (synmi žalobcu 1/) a nie medzi darcami a obdarovanými. V záujme dobrých
rodinných vzťahov sa bratia dohodli, že jeden brat druhému vyplatí určitú sumu, aby bol pokoj v rodine.
Táto dohoda nič nemení na skutočnosti, že sa jednalo o bezodplatnú darovaciu zmluvu, pretože spôsob
výplaty sa týkal iných účastníkov a iného vzťahu medzi bratmi. Ďalej uviedol, že žalovaná vo svojej
žalobe popiera tvrdenia žalobcu, avšak žiadne dôkazy na podporu svojich tvrdení neuvádza. Naviac

väčšina jej vyjadrení sa týka viac vzťahov medzi žalobcom a jeho nebohou manželkou, a tiež jej vzťahom
s bývalým manželom (žalobcom 2/), ktorý podrobne opisuje. Hoci poprela skutočnosť, že by sa voči
žalobcovi1/správalavrozporesdobrýmimravmi,neuviedlažiadneskutočnosti,ktorébypotvrdzovali,že
mu ako darcovi poskytla potrebnú pomoc, a to tak v starobe, ako aj v chorobe, alebo že by sa voči nemu
správala tak, ako sa vyžaduje v prípade slušných medziľudských vzťahoch a očakáva sa v prípade, že

ľudia sú starí a chorí a potrebujú pomoc a opateru druhej osoby. Táto skutočnosť je o to naliehavejšia, že
žalovaná je priamo povinná túto pomoc a opateru žalobcovi 1/ poskytnúť v zmysle osobného záväzku,
dohodnutého v zmluve o zriadení vecného bremena. Nič na tom nemení, že samostatne ju žalobca 1/ o
toto výslovne nepožiadal. Týchto skutočností si žalovaná bola vedomá, a tieto skutočnosti boli uvádzanéveľakrát prostredníctvom syna žalobcu 1/ – p. E. B. (žalobcu 2/). Sama žalovaná uvádza, že mala a má
vedomosti o zdravotnom stave nebohej J. B., ako aj o zdravotnom stave žalobcu 1/, nič však nespravila
pre to, aby im nejakým spôsobom pomohla, alebo aspoň prejavila snahu a záujem o ich osobu, alebo

snahu im nejakým spôsobom poskytnúť opateru. Nebola ani na pohrebe nebohej J. B., a voči žalobcovi
1/ nijakým spôsobom neprejavila žiadnu snahu, napriek tomu, že jej táto povinnosť vyplýva priamo z
osobného záväzku postarať sa a poskytnúť opateru a starostlivosť v čase nemoci a staroby. Jedná
sa tiež o vecné bremeno bezplatného doživotného bývania – čo zahŕňa povinnosť podieľať sa na
nákladochnatotobývanie.Žalovanáneprispievažiadnymspôsobomnanákladysúvisiacesdarovanými

nehnuteľnosťami, nepodieľa sa na žiadnych nákladoch na bývanie žalobcu, ako ani na nákladoch na
jeho doopatrovanie. Bývalý manžel žalovanej, žalobca 2/ (E. B.) sa nijakým spôsobom nevyhýba
finančnému vysporiadaniu medzi bývalými manželmi. Bola to žalovaná, ktorá odišla dobrovoľne zo
spoločnej domácnosti, prestala platiť náklady na dom, ktorého je podielovou spoluvlastníčkou, ako aj
náklady na spoločný úver, ktorý bol poskytnutý v roku 2015 na rekonštrukciu domu vo výške 25.000,00
Eur s prísl. Tento spláca výlučne žalobca 2/ (p. E. B.), pričom vo veci regresného nároku voči žalovanej

ako spoludlžníčke bola podaná na Okresný súd Trenčín žaloba o zaplatenie sumy 9.229,23 Eur s
prísl. vedenej pod sp. zn. 67C/47/2023. Ďalšia otázka finančných nárokov, náhrady za hnuteľné veci
zakúpené počas manželstva a splatenia spoločného úveru počas manželstva je nárokom, ktorého sa
mohla žalovaná domáhať v rámci vyporiadania bezpodielového spoluvlastníctva manželov, resp. podľa
druhu investícií a podľa výsledkov tohto konania v samostatnom konaní. Bol to práve bývalý manžel

žalovanej a syn žalobcu 1/, žalobca 2/ (p. E. B.), ktorý prejavil snahu po dohode tak, aby táto dohoda
odzrkadľovala spravodlivé vysporiadanie medzi stranami sporu a tak, aby žalovanej sa vrátilo to, na
čo má v zmysle zákona ako aj zásad spravodlivosti nárok. Jej nároky však prevyšujú všetky zásady
spravodlivosti, ako aj oprávnené nároky. Žalovaná sa domáhala v rámci vyporiadania podielového
spoluvlastníctva v konaní NM-4C/40/2019 vyplatenia hodnoty 1 - ice darovaných nehnuteľností, bez

akéhokoľvek pričinenia o splatenie spoločného úveru, bez akéhokoľvek pričinenia sa o náklady na
údržbu spoločných nehnuteľností, o náklady spojené s užívaním týchto nehnuteľností žalobcom 1/.
Neuznávala žiadne nároky žalobcu 1/, ako ani nároky druhého spoluvlastníka a v podstate tomu je tak
doteraz. Doteraz neprejavila žiadnu snahu po náprave v správaní sa voči žalobcovi 1/, ako ani snahu
po plnení si svojich povinností vyplývajúcich z vecného bremena. Bol to syn žalobcu 1/, žalobca 2/ (p.

E. B.), ktorý napriek všetkému ponúkol žalovanej finančné vysporiadanie z darovaných nehnuteľností,
ktoré žalovaná nadobudla a tým by sa urovnali všetky sporné záležitosti medzi stranami sporu. Ponúkol
žalovanej vyplatenie finančnej čiastky vo výške 40.000,00 Eur, čo je ďaleko vyššia suma, na akú má
žalovaná zákonný nárok. Žalovaná sa k tejto sume však ani písomne nevyjadrila, považuje ju za nízku
sumu, za ktorú si nekúpi žiadne bývanie. Je to však syn žalobcu 1/, žalobca 2/ (p. E. B.), ktorý spláca

už v súčasnosti úver na rekonštrukciu domu v zostatku 18.000,00 Eur, ďalšie finančné prostriedky vo
výške 14.000,00 Eur a ak by chcel žalovanú vyplatiť, musí si zobrať ďalší úver v sume 40.000,00 Eur. Má
už takmer 50 rokov, je teda otázne, či takýto úver vôbec nejaká finančná inštitúcia poskytne, žalovaná
teda žiada sumy, ktoré syn žalobcu 1/ nedokáže uhradiť. Nehovoriac o morálnych nárokoch, otázke
dobrých mravov a o tom, či má v zmysle zákona nárok na takéto plnenie, pokiaľ ako povinná zároveň

nerešpektuje ani vecné bremeno a neplní si povinnosti vyplývajúce zo zmluvného záväzku.

7. Žalovaná sa písomne prostredníctvom svojho právneho zástupcu vyjadrila. Uviedla, že samotný
žalobca 1/ potvrdil, že darovacia zmluva obsahuje niekoľko vzájomných povinností žalovanej, a preto je
zrejmé,žepredmetnázmluvajezmluvouodplatnou.Každýprávnyúkonsaposudzujepodľajehoobsahu

aniepodľatohoakojenazvaný.Pritomzobsahudanejzmluvyjeúplnezrejmávzájomnásúvislostimedzi
prevodom spoluvlastníckych podielov a ďalšími jednotlivými povinnosťami a argumentácia o akomsi
„.zdupľovaní" týchto povinností nie je vôbec namieste. Zákonná úprava v občianskom zákonníku pri
darovacej zmluve obdarovaným žiadne povinnosti neukladá, a teda nebolo v zmluve čo „zdupľovať.
Pritom je zrejmé, že vzájomná súvislosť a prepojenosť celého právneho úkonu písomnej zmluvy a nie

je možné jednotlivé práva a povinnosti od seba izolovať, ako sa o to snaží účelovo žalobca 1/.

8. Súd na prejednanie sporu nariadil pojednávania, na ktorých vykonal dokazovanie výsluchom žalobcu
1/, žalobcu 2/, žalovanej, oboznámením listinných dôkazov, a to žaloby, vyjadrenia a ďalších písomných
vyjadrení, darovacej zmluvy, písomných vyjadrení detí žalobcu 2/ a žalovanej, a ďalších listinných

dôkazov, ktoré sú súčasťou obsahu spisu a zistil nasledujúci skutkový a právny stav:

9. Žalobca 1/ pri výsluchu uviedol, že nehnuteľnosť postavili s bývalou manželkou vlastnoručne,
svojpomocne, rozhodli sa, že to dajú žalobcovi 2/ a žalovanej, teda synovi a jeho bývalej manželkes tým, že sa na druhej strane o nich postarajú, keďže tam s nimi budú spoločne žiť. Žalovaná v čase keď
boli podpisovať zmluvu u notárky, už pracovala v dome dôchodcov, sama žalovaná dala návrh, že sa
bude o nich starať v starobe. Na to, že by v zmluve bolo nejaké ohodnotenie si nespomína. Z domu sa

žalovaná odsťahovala asi pred 6 rokmi. Nevie, či od tej doby tam bývala priateľka alebo kamarátka jeho
syna (žalobcu 2/). Čo sa týka spolužitia, žili v rodinnom dome spolu, tak že žalobca 2/ (syn) so žalovanou
(nevestou) mali samostatné bývanie. Žalovaná študovala, chcela byť inžinierka alebo čo, chcela kľud,
všetko ju rušilo, či už buchnutie alebo chodenie. Potvrdil, že s nebohou manželkou mali nezhody, pil
alkohol. Nebohá manželka pekávala zákusky a torty, všetko bolo porozhadzované, všade boli zákusky,

rozčuľovalo ho to. Urobili neskôr zábrany, tak aby bývali s nebohou manželkou oddelene. So žalovanou
a so žalobcom 2/ (synom) mali už len spoločnú práčovňu, sušiareň. Žalobca 2/ (syn) so žalovanou potom
prerábali okná, potom sa dohodli, že budú zatepľovať barák, prerábali aj strechu. Žalovaná neprispela,
nedala na to nič, všetko platí syn aj pôžičku. S nebohou manželkou im prispeli 10 000,00 Eur, menili sa
garážové, vchodové dvere, prerábala sa kúpeľňa. Čo sa týka vrátenia daru, keď bývali spolu, žalovaná
nejavila záujem o trávenie spoločných chvíľ so žalobcom 1/ ani s jeho nebohou manželkou, nejavila

záujem o susedov, aj keď ku ním prišli známi, odišla odtiaľ. Sama bývala v spálni zavretá. Sama sa im
ponúkla, že sa postará, keď sa uzatvárala zmluva, ale ani potom keď odišla, sa nezaujímala. V roku
2020 bol dvakrát operovaný na chrbticu , a to v auguste a v novembri, v roku XXXX zomrela manželka.
Chytil infarkt, robili mu trojitý bajpas, chodil o palici, teraz chodí o dvoch paliciach. Má naplánovanú
magnetickú rezonanciu, uvidí sa, či bude znova operovaný. Žalovaná nejavila o neho žiaden záujem. Ani

raz nezavolala a nebola na pohrebe ani nebohej manželky, ani raz ho nenavštívila, a to ani v nemocnici.
Žalovanej všetko vadilo. Napríklad mali bazén a keď sa išli kúpať, žalovaná aj s deťmi a keď sedel
s nebohou manželkou na balkóne, kde mali kreslá, žalovaná uvádzala, že čo očumujú. So žalovanou
nemal nejaké spory, ale stávalo sa, že im nadávala do bláznov, uvádzala, že sa im vysere na chalupu.
Žalovaná bývala dole a jeho manželka hore, kde varila, piekla, piekla torty pre celú rodinu, žalobca 1/

bol tiež nápomocný, ako elektrikár porobil jej rodine elektriku. K žalovanej sa nechoval vulgárne ani ju
osobne neurážal, niečo také nemá vo zvyku. Ale tie pohľady žalovanej, keď sa niekde stretli, tak sa
zmykotala, čo znamená, že sa tak striasla. Vo výzve, ktorú adresoval žalovanej na vrátenie daru, trvá
na dôvodoch tam uvádzaných. Dôvod vrátenie daru spočíval v tom, že žalovaná nemala záujem sa
postarať ani keď tam bývala, ani keď odišla, nula bodov. Má zdravotné obmedzenia, má bolesti, už po

prvej operácii v roku 2004, 2005 bol čiastočne invalidný, chodil vtedy do práce, chodil o jednej palici.
V tom roku 2020 mal tie ďalšie už spomenuté operácie. Najmä po operáciách potreboval priniesť nákup,
teda to zásobovanie jedlom, ošetrovanie, keď žila manželka, ošetrovala ho vtedy ona. Od žalovanej
očakával, že sa ozve, opýta sa, čo potrebuje, ako sa cíti. Nevie sám navariť, nakoľko chodí o dvoch
paliciach, nevie si sám ani nič preniesť, keď prejde kúsok, má bolesti, musí si sadnúť. Doma to má

tak, že má rohovú lavicu, kde má všetky potrebné veci, aby nemusel chodiť. Tiež potrebuje odvoz do
nemocnice, z nemocnice, ísť na magnetickú rezonanciu, na rehabilitácie, do kúpeľov. Bol v L., toto mal
na starosti jeho syn (žalobca 2/), tiež potrebuje odviezť k rodine. K žalovanej nepociťuje aktuálne nič.
Krivdu cíti v tom, že sa so ženou nadreli na chalupe, nechodili na dovolenky a teraz by sa žalovaná
chcela obohatiť, keď sa o nich nepostarala. Žiadanie žalovanej o polovicu rodinného domu považuje za

hrubý rozpor s dobrými mravmi, nakoľko žalovaná nesplnila čo mala, preto žiada vrátiť dar a ostatné,
čo si so synom (žalobcom 2/) žalovaná prerobili, to nech si už vysporiadajú oni medzi sebou. Žalobca
1/ so žalovanou nemal spory. Rodičia žalovanej boli u nich niekoľkokrát. Keď prišli svatovci naposledy,
sedeli v obývačke, svatovci vtedy hovorili, že keď si žalobca 2/ so žalovanou spolu nerozumejú, nech
idú od seba. Vtedy svatovi povedal, že nech si to rozmyslí, že to nie je dobrá vec. Nepamätá si, koľko to

bolo rokov. Prebiehalo to tak, že ženy boli vnútri, on so svatom bol vonku, nenadávali si, ani sa nepobili.
Dôvod, prečo tam boli svatovci, boli mladí, lebo si nerozumeli. Nevie, prečo si nerozumeli, prečo sa
rozviedli. Vie len to, že si nerozumeli. Žalovaná mu to nepovedala. So svatovcami sa odvtedy videl,
bolo to jedenkrát v nemocnici, keď čakali na interné, so svatom sedeli vedľa seba, ale neprehovorili.
So žalovanou sa odvtedy stretol, bolo to v pojednávacej miestnosti a mimo pojednávacej miestnosti to

bolo dvakrát v obchode, ani ho nepozdravila. Hovoril s ňou dávno, sú to roky, nikdy jej netelefonoval .
Nevedel, kde bývala, keď odišla, až syn sa to dozvedel neskôr, že býva v dvojizbovom prerobenom
byte, kde bola škola. Mala to už vopred naplánované, zariadené, pripravené. Starostlivosť mu poskytuje
syn jeden syn aj druhý syn, ten, ktorý s ním býva najviac, lebo varí, upratuje, popritom chodí do práce.
Žalovaná má naďalej trvalý pobyt na adrese A., C. D. XXX/X, a má aj kľúče. Občas jej tam chodí pošta,

aj súdne zásielky. Pre poštu si žalovaná nechodí, nosil jej ju A., zásielku vracal na poštu. Odkedy odišla,
nikdy nebola v dome.10. Žalobca 2/ pri výsluchu uviedol, že darovacou zmluvou chceli mať rodičia istotu, že bude o nich
postarané. Uzatvoreniu darovacej zmluvy predchádzalo to, že sa so svojim súrodencom, bratom, bavili
o tom, že v prípade, že budú mať potomkov, aby mala nehnuteľnosť pokračovateľa, teda aby sa počkalo,

kým sa mu narodí dieťa. Po narodení syna sa urobil prepis. Teda aby nehnuteľnosť mala pokračovateľa,
rodičia súhlasili, že to prepíšu na žalobcu 2/ a žalovanú (bývalú manželku). Veril vo vzťah, že bude
všetko ok. Rodičia žalovanej, ktorí sú zo Záhoria, sa dotazovali, či bude na liste vlastníctva aj žalovaná.
Uistili ich, že áno. Žalobca 1/ uistil bývalých svokrovcov, že na liste vlastníctva žalovaná bude, bolo
to jeho rozhodnutie, chcel aby sa tam žalovaná cítila dobre. Keď boli u notárky, bola tam aj bývalá

manželka so žalobcom 2/, tiež brat s manželkou. Žalovaná sama dala návrh, aby bola do darovacej
zmluvyzakomponovanáklauzula,žesabudestarať,doopatruježalobcu1/anebohúmanželkuvstarobe
a v nemoci, teda bolo to z podnetu jeho bývalej manželky. Je pravdou, že sa rozviedli, nehľadajú
z darovacej zmluvy riešenie, ako z toho vyjsť. Nemôže si vziať úver, nakoľko je už teraz zadĺžený,
a to 33.500,00 Eur banke a 14.000,00 Eur od suseda s tým, že všetko je notársky overené. Bývalá
manželka sa na splácaní úveru nepodieľa, poslala mu dve splátky po 160,00 Eur. Otec (žalobca 1/)

požiadal o vrátenie daru, lebo sa chce žalovaná obohatiť. Na predchádzajúcom pojednávaní sa vyjadril,
že žiada vrátiť iba dar a ostatné, čo si žalobca 2/ a žalovaná prerobili, to nech si vysporiadajú oni medzi
sebou. Je toho istého názoru, že niekto bez chrbtovej kosti sa chce obohatiť, o otca (žalobcu 1/) sa stará
sám, chodí do práce. Chcel by hľadať riešenie, a to aj odkazom na právneho zástupcu žalovanej. Chce,
aby predmetné nehnuteľnosti boli dedičstvom pre spoločné deti žalobcu 2/ a žalovanej. Do prerábky

rodinného domu išiel so súhlasom žalovanej, no potom, ako dom prerobili, o 4 mesiace odišla. Okrem
toho, že sa musí postarať o otca, musí splácať aj úvery za prerábky, nie je preto v jeho schopnostiach
sa zadĺžiť pre manželku (žalovanú), aby mala na nehnuteľnosť. Ďalej poukazuje na nezáujem zo strany
žalovanej, lebo nebola na pohrebe, nesplnila si ničím to, čo je v zmluve. Žalovaná od neho žiadala sumu
80.000,00 Eur, čo je neprijateľné. Uznáva, že žalovaná platí vysoký nájom, chcel by sa dohodnúť. Deti

odišli, dcéra do Španielska, syn je v Trenčíne. Aktuálne rieši iba okolie a tiež čo sa týka starostlivosti
o otca a splátok. Má záujem, aby sa otcovi dostalo zadosťučinenie, nakoľko rodinný dom postavili
s nebohou manželkou, teda jeho matkou. Rovnako ako jeho otec, by tam chcel dožiť a následne, aby
to zdedili ich deti. V prípade, ak by mala žalovaná záujem, chcela si finančne pomôcť, od rodinného
domu má kľúče, je to dvojgeneračný rodinný dom, môže sa vrátiť a bývať tam, ak potrebuje. V prípade

žalovanej, ak by sa táto aj zadlžila, a aj on je zadlžený, dediť po nich budú ich deti. Chcel by tento spor už
ukončiť, ide o dlhoročnú neistotu. V tomto prípade ide o jeho otca, ktorý ešte žije. Čo sa týka správania
jeho otca a aj jeho nebohej matky, toto bolo bezproblémové, vo vyjadreniach žalovanej sú klamstvá.
Žalovaná neprichádzala do kontaktu s jeho rodičmi, nakoľko mali samostatnú bytovú jednotku, teda
bývali samostatne. Jeho otec nie je agresívny, mama bola jeden dobrý človek. Vyjadrenia žalovanej,

že sa nestará, lebo zažila nejakú traumu, sú nepravdivé. Napríklad, keď prišiel brat s rodinou cez
víkend alebo cez sviatok gratulovať rodičom, zobral tiež žalobca 2/ ich spoločné deti, manželka nešla
hore, zostala dolu v ich bytovej jednotke. Jej potom doniesol tanier s jedlom, ktorý nemala problém
spapať. Tých osláv bolo niekoľko. Žalovanej jeho rodičia v živote neublížili, nemali spoločné priestory, iba
práčovňu, a to si aj rodičia neskôr potom kúpili vlastnú pračku 2003/2004. Keď začali mať so žalovanou

ako manželia problémy, zavolala svojich rodičov, ktorí to riešili tak, že sa majú hneď rozviesť. Problémy,
kedy sa začali rodičia žalovanej do neho navážať nastali, keď jeho mama oslavovala 60- tku, otec bol
na liečení, jej rodičia mu vyčítali, že nemá piť, že bude rozvážať ľudí a aspoň nebude piť. Je pravdou,
že otec si sám priznal, že bol pre problémy s alkoholom na liečení. Ale nikdy nebol agresívny ani voči
svojim deťom, ani voči nevestám. Otec má dve nevesty. Otec si zaslúži doopatrovanie. Matka sa už

uvedeného nedožila. Za života trpela tým, že sa žalobcu 2/ pýtala, dokedy ešte bude musieť platiť (ide
o predmetné spory). Žalovaná sa v predmetných nehnuteľnostiach doteraz neobjavila nepreberá si
poštu, má tam trvalý pobyt. Napr., keď prišla pre deti k rodinnému domu ani neprišla, čakala niekde
dolu. Žalovaná mala vedomosť o zdravotných problémov jeho rodičov, nakoľko komunikujú s deťmi.
Mohla sa opýtať detí. Ale keď nepríde ani k nehnuteľnosti, tak načo by asi mala aj záujem aj niekomu

pomáhať. To, že sa žalovaná nezaujíma, že nebola na pohrebe a ani nepomôže, otec vníma tak, že
veľmi trpí. Preto je aj ochotný prísť na súd, chce sa dožiť spravodlivosti. Nepamätá si jedinú situáciu,
že by žalovaná prejavila snahu a záujem o pomoc. Žalovaná nemala dobrý vzťah s jeho rodičmi, keď
tam žila. Keď ju matka žiadala o pomoc, aby jej priniesla guličky na ozdobenie na torty, uviedla jej, že
nemá čas, že ide na rodičovské. Keby boli nejaké pekné veci, momentky, určite by si na ne spomenul

teraz a žalovanú by pochválil, nakoľko je zástancom, že za dobré je treba chváliť. So žalovanou sa zatiaľ
majetkovo nevyporiadali. Tento spor o vrátenie daru ani nemusel byť. Bývalej manželke (žalovanej) bol
ochotný dať sumu 40.000,00 Eur plus bol by ochotný poukazom na návrh o navýšenie 20.000,00 Eur,
a teda baviť sa o sume 60.000,00 Eur. Je to pre neho hraničná suma. Aj keď zohľadnil pôžičky, vecnébremeno, nedostal by sa k sume 80.000,00 Eur. Tiež by bral riešenie, keby sa žalovaná vzdala svojho
podielu v jeho prospech s tým, že by predmetnú nehnuteľnosť založil. So svojou bývalou manželkou
(žalovanou), mali spoločné úvery, vo výške 250.000,00 Sk, zo Stavebného sporenia vyplatili bratovi,

20.000,00 Eur si zobrali úver na prerábku okien, sumu 10.000,00 Eur na prerábku kúpeľne, čo mali
z vlastných zárobkov, 25.000,00 Eur spotrebiteľský úver nadhodnotený na 33.500,00 Eur aj s úrokmi, a
to na zateplenie a strechu rodinného domu plus od suseda požičaných 14.000,00 Eur suma, čo je suma
notársky overená. Úver si navýšil o 18.000,00 Eur na kúpu osobného motorového vozidla. Spoločne
s manželkou splatili 250.000,00 SK, 20.000,00 Eur. Na posledných úveroch a pôžičke sa žalovaná

nepodieľa. Nepamätá si, či mali so žalovanou spoločný účet, odkedy začali zamestnávatelia posielať
peniaze na účet. Tiež nevie, kedy začala chodiť na spoločný účet výplata žalovanej. K vyjadreniu otca vo
výzve o vrátenie daru, a to že žiada vrátiť od žalovanej dar, nakoľko sa nepričinila o zhodnotenie domu,
žalobca 2/ uviedol a poukázal aj na predchádzajúcu výpoveď otca, že žiada vrátiť dar, a to čo zhodnotili
žalobca 2/ s bývalou manželkou, nech si riešia oni medzi sebou. Asi to tak cítil, preto sa v uvedenej výzve
takvyjadril.Nasúdepodalžalobca2/žalobuovrátenieurčitejsumy,nakoľkosachcedohodnúťaukončiť

toto trápenie. Bývalá manželka (žalovaná) navrhla dať do darovacej zmluvy klauzulu o starostlivosti,
aby v budúcnosti nevznikali nejaké spory medzi žabcom 2/, žalovanou a bratom žalobcu 2/, že kto sa
postará o rodičov, t.j. aby to bolo jednoznačne uvedené, že to majú so žalovanou ako povinnosť. Brat
žalobcu 2/ sa vyplácal sumou 250.000,- Sk preto, lebo sa tak dohodli medzi sebou, aj na tejto sume sa
dohodli, nakoľko rodinný dom mal nejakú hodnotu a brat žalobcu 2/ zdedil staršiu chalupu. Táto suma

išlazospoločnéhoúveružalobcu2/ažalovanej.Otec(žalobca1)sanepodieľananájomnomvrodinnom
dome. Žalovanú fyzicky nikdy nenapadol, zhodil ju iba na gauč, na ktorý žalovaná spadla. Smrťou sa
nikdy žalovanej ani jej právnikovi nevyhrážal.

11. Žalovaná pri výsluchu uviedla, že obdobie uzatvorenia darovacej zmluvy bolo obdobím, keď mal

žalobca 1/ problémy s alkoholom, v tomto období so žalobcom 2/ riešili aj takú variantu, že z tejto
domácnosti odídu. V roku 1995 sa brali, najskôr sa im narodil syn v roku 1999 a v roku 2004 dcéra,
preto nerozumie vyjadreniam žalobcu o potomkoch pre pokračovanie v nehnuteľnosti, keď sa darovacia
zmluva podpisovala v roku 2003. Pred uzatvorením darovacej zmluvy od nikoho nič nežiadala, za nikým
nešla, to že sa v darovacej zmluve dala aj klauzula o starostlivosti a opatere, bol akt vďaky, bola vďačná

za to, čo od svokrovcov dostala. Je pravdou, že oni dostali rodinný dom a brat žalobcu 2/ tiež dostal
rodinný dom v obci. So žalobcom 2/ sa zaviazali, resp. žalobca 2/ sa zaviazal vyplatiť bratovi sumu
250.000,00 Sk zo stavebného úveru, brat tam bol aj ručiteľom. Do zamestnania išla z materskej skôr, aby
to finančne zvládali, so žalobcom 2/ mali spoločný účet až do februára, t.j do jej odchodu zo spoločnej
domácnosti. Na tento účet chodili ich výplaty, odchádzali z neho splátky úverov a podobne. Čo sa týka

fungovania v manželstve tiež poukázala na svoje písomné vyjadrenia, za ktorými si stojí. Obidvaja so
žalobcom 2/ mali iné predstavy, mali problémy, počúvala hádky svokrovcov, o týchto hádkach sa vedelo,
nakoľko svokra utekala buď ku nim dolu alebo k susedom. Žalovaná prehovorila so švagrom, aby žaloba
1/ išiel na protialkoholické liečenie, toto mu aj zaplatili, snažila sa byť vždy nápomocná, či už pri pečení,
či iných prácach. Snažila sa prispôsobiť, ale bola vychovávaná inak. Najväčším problémom bol alkohol.

Žalobca 1/ išiel na ďalšie protialkoholické liečenie, no keď sa vrátil, jeho správanie pokračovalo. Je
pravdou, že keď videla, že spolužitie so žalobcom 2/ nemá význam, že už nechce pokračovať s ním
v spoločnom živote, zavolala svojich rodičov. Vtedy konflikt vyvolal žalobca 2/. Na jeho stranu sa postavili
ajjehorodičia,naviacjejmatkusizavolalabývalásvokraažalobca2/snažilisajuprotižalovanejpoštvať.
Žalobca 2/ vtedy chytil amok, z jeho strany boli vyhrážky. Pokusy o to, aby poštvali jej matku proti nej.

Tiež sa vyjadrovali rodičia žalobcu 2/ zle na jej adresu, zabudlo sa na všetko, čo dobre urobila predtým,
odvtedy sa s nimi pozdravila, nekomunikovali. Spomínali také veci, že sa nevie postarať, nevie uvariť.
Hovorili nepravdivé veci. Jej rodičia chceli, aby odišla. Napokon zostala ďalších 5 rokov. Po tom všetkom
sa snažili s bývalom manželom (žalobcom 2/) vylepšiť vzťahy, aby sa dostali do normálu, svokrovci
mali svoje problémy a oni mali svoje problémy. Počula, ako žalobca 1/ na chodbe povedal žalobcovi

2/, aby išla žalovaná do p. bolo to v období medzi poslednými piatimi rokmi spoločného bývania. Pred
jej odchodom zo spoločnej domácnosti sa jej vtedy žalobca 2/ vyhrozil, že ak odíde, že príde o deti.
Je pravdou, že odvtedy nechodila hore k svokrovcom na oslavy, na návštevy. Keď sa s nimi stretla,
pozdravila ich, no cítila krivdu, po tom, čo sa odohralo, aj po tom, ako sa medzi sebou o nej vulgárne
vyjadrovali, najmä keď manžel (žalobca 2/) nebol doma, lebo bol v práci. Čo sa týka osláv, či už jej

narodenín alebo osláv detí, chodila k jej rodičom alebo jej rodičia prišli do práce. Žalobca 2/ vedel o tom,
že chce žalovaná od neho odísť, bavili sa o tom spolu, fungovanie medzi nimi bolo veľmi zlé, psychicky
na tom bola veľmi zle, mala zdravotné problémy, bola veľmi schudnutá, nosila veci, vtedy svojej 13.
ročnej dcéry, videlo to aj okolie, aj kolegovia v práci. Musela z tejto spoločnej domácnosti odísť, nakoľkobola na tom veľmi zle, aj preto, aby mohla ďalej fungovať, dostať sa z toho. Odišla aj s dcérou do
podnájmu. Nechcela ísť ani k rodičom, potrebovala sa postaviť na vlastné nohy. Po odchode sa jej
manžel (žalobca 2/) vyhrážal, uvádzal jej, že bez neho nič nedokáže, že sa sama doplazí. Je pravdou,

že mu poslala iba dve splátky z toho dôvodu, že potom, ako sa ku nej správal, na úver neprispievala,
ukončila s ním komunikáciu. Po jej odchode tiež nebola vítaná v tej rodine, práveže boli aj radi z jej
odchodu, žalobca 2/ ju všade ohováral, či už pred ich spoločnými deťmi, nechcela to takto riešiť, chcela
aby si problémy vyriešili medzi sebou a nezaťahovali do toho deti. Ohováral ju tiež pred jeho priateľkou,
pred kamarátkami jej dcéry, pred známymi. Uvedené chcú dokázať aj ich deti, chcú, aby sa veci dali

na pravú mieru. Žalobca 2/ prenášal svoje nálady na dcéru, syn odišiel, lebo žalobca 2/ sa správal zle
k jeho priateľke, urážal ju. Syn s priateľkou bývajú v K.. Dcéra býva s ňou, aktuálne je v Španielsku,
o rok ide na vysokú školu. Deťom sa snaží pomáhať. Má prácu, chodí na služobné cesty v K.. Nakoľko
1,5 dochádzala do K., musela platiť nájom, stravu a ostatné výdavku, kvôli práci sa presťahovala do K.,
kde samostatne funguje už 7 rokov. Ako prvá iniciovala stretnutie ohľadne dohody žalovaná. Na stretnutí
so žalobcom 2/ a jej pôvodným právnym zástupcom sa žalobca 2/ so zástupcom pochytili, žalovanej

sa žalobca 2/ vyhrážal, že bude chodiť krvavá, vyhrážal sa jej po dcére smrťou, že si pôjde do M. pre
brokovnicu a že ju zastrelí, tiež sa pred dcérou vyjadril, že keď išiel kamiónom po kruháči a videl tam
jej pôvodného právneho zástupcu, že ho chcel zraziť. Chce, aby bolo rozhodnuté spravodlivo, resp. aby
sa dohodli, chce vyplatiť čiastku, všetko tam nechala. Čo sa týka žalobcu 1/, bola či už o operáciách
ale aj o zdravotnom stave informovaná, komunikovala s deťmi. Počas covidu synovi radila, ako sa

o žalobcu 2/ ako aj o žalobcu 1/ starať, nakoľko bol na tom veľmi zle. Vedela aj o tom, že brat žalobcu 2/
vybavil operáciu v Bratislave, tiež vedela o kúpeľoch. Žalobca 1/ žalovanú nekontaktoval, nepožiadal ju
o pomoc. Od svojich detí, od známych mala informácie o tom, čo o nej žalobca 2/ nahovoril, preto nechce
ísť do tejto domácnosti, má psychické problémy. Ich spoločná dcéra, keď znášala útoky žalobcu 2/,
navštívili spoločne so žalovanou aj súkromnú psychologičku. Žalobca 1/ vedel o tom, ako sa žalobca 2/

správa, nijako nezasiahol. Po odchode z domácnosti žalovaná stretla žalobcu 1/ pred pohostinstvom aj
s kamarátom, nič sa tam neodohralo, videla, že sú v dobrej nálade, tak sa tam ani nezastavovala, potom
si už nepamätá, že by sa s ním niekedy stretla. Celé konanie bolo z podnetu žalobcu 2/ ako osobná
pomsta. Uviedol jej, že jej urobí zo života peklo. Z domácnosti odišla 10.02.2017 do podnájmu na A., kde
bola asi do polovice roka 2022. Na A. pracovala do 2020. Rodičovské práva a povinnosti k ich deťom boli

upravené dohodou, dcéra bývala so žalovanou a syn so žalobcom 2/. Počas tohto obdobia sa stretávala
so synom, syn za ňou chodil, aj u nej spával, pomáhala mu so školou, so stužkovou, zaplatila mu šoferák.
Bolo jedno obdobie, keď sa žalobca 2/ snažil psychicky tlačiť na syna, poštval ho proti žalovanej, vtedy
jej syn povedal také veci, nestretával sa s ňou. Potom si však syn uvedomil, prišiel za ňou a ospravedlnil
sa. Naďalej sa stretávajú. Keď súhlasila s prerábkou domu, vtedy ešte nevedela, že z domu odíde. Keď

bývali spoločne v rodinnom dome, spočiatku sa snažila vychádzať s matkou žalobcu 2/, pomáhali si,
žalovaná jej pomáhala. Od toho stretnutia s jej rodičmi, sa len pozdravila, nekomunikovala. Na žalobcovi
1/ sa jej nepáčilo, ako sa žalobca 1/ správa k svojej nebohej žene. Tiež sa jej nepáčil jeho názor na život,
čo žena znamená v manželstve a ako sa má správať. Nekričali po sebe, nemali medzi sebou konflikt.
Nechcela a nemala právo sa starať do ich sporov, bola nevesta, o všetkom však informovala brata

žalobcu 2/ a žalobcu 2/. Už v čase uzatvorenia darovacej zmluva mali medzi sebou žalobca 1/ a jeho
bývalá manželka problémy. Vyjadrila sa vtedy, že odíde z tejto domácnosti, ak sa situácia nezmení. Bolo
jej povedané, že sa situácia nezopakuje, svokor bol po liečení, navrhla ako vďaku doopatrovanie. Toto
doopatrovanie si predstavovala tak, že keď budú rodičia žalobcu 2/ starí, budú mať zdravotné problémy,
že ich doopatrujú, bola vtedy tehotná, čakala dcéru, verila, že to bude už konečne fajn, že tam už bude

konečne kľud. Informáciu o zdravotných problémoch svokrovcov ako aj informáciu o pohrebe mala, ale
na pohrebe nebola. Od odchodu, vzhľadom na to, ako sa ku nej správali, doposiaľ neprejavila žiadny
formálny záujem, napr. odkaz k blahoželaniu, ani sms. Ak by ju požiadali po rozvode, aj napriek tomu,
čo sa stalo, by svoj záväzok zo zmluvy plnila. Na nákladoch, ako energie, dane, úver sa nepodieľa, ale
platí smeti. Uvedenú nehnuteľnosť neužíva, platila si nájom.

12. Právny zástupca žalovanej poukázal na uznesenie Krajského súdu v Trenčíne sp.zn.
27Cod/3/2023-426 z 24.04.2023, ktoré korešponduje s uznesením Ústavného súdu SR z 21.062016,
sp. zn. III US 412/2016. Poukazom na uvedené právny úkon predložený v žalobe nemožno považovať
za darovaciu zmluvu a žiadať tak vrátenie daru v zmysle § 630 Občianskeho zákonníka. Odplatnosť

vyplýva aj z textácie samotnej zmluvy, čl. 7, z ktorého vyplýva, že účastníci darovacej zmluvy uzatvárajú
zmluvu o zriadení práva zodpovedajúceho vecnému bremenu. A tiež je vyslovene uvedené opateru
a starostlivosť v čase nemoci a choroby. Vo výzve na vrátenie daru zo dňa 26.4.2022, ktorá bola
žalovanej adresovaná, bol zastabilizovaný okruh skutočností, pre ktoré žiada protistrana vrátenie daru.V tejto súvislosti poukázal na rozhodnutie Najvyššieho sudu ČR sp. zn. 33Cdo/2075/2011, ktorý túto
situáciu rieši vo svojom rozhodnutí. Skutočnosti, resp. tvrdenia, ktoré boli uvedené vo výzve, o týchto
bolo vykonané dokazovanie. V konaní sa tieto skutočnosti nepreukázali, resp. nie sú takej intenzity pre

vrátenie daru. Sám žalobca 2/ vo svojej výpovedi uviedol, že so žalovanou investovali do nehnuteľností
spoločné finančné prostriedky.

13. Právna zástupkyňa žalobcov poukazuje na to, že ide o dve samostatné zmluvy, a to darovaciu
zmluvuazmluvuozriadenívecnéhobremena,čovyplývaajzosamotnejformuláciezmluvy,kdevčlánku

1,2,3,4,5,6 je darovacia zmluva a v čl. 7,8, zmluva o zriadení vecného bremena. Darovanie bolo bez
podmienok, bez protiplnenia. Čo sa týka doopatrovania, uvedené vyplýva aj z výpovede žalobcu 1/,
že sama žalovaná sa ponúkla, že sa postará o darcov. Ide teda o odlúčiteľné a samostatne existujúce
zmluvy. Je bežné v praxi, že sa v rámci zmluvy o zriadení vecného bremena dáva ako forma osobného
záväzku, že sa postará v starobe a chorobe a v minulosti sa bežne do zmlúv o zriadení vecného bremena
vyčíslovala hodnota. Zdravotný stav žalobcu 1/ sa zhoršuje, vyžaduje si pomoc, žalobca 2/ je na to sám,

nevládze. Žalovaná bola písomne vyzývaná na poskytnutie pomoci, túto výzvu si neprevzala. Čo sa týka
investovania finančných prostriedkov žalobcom 2/ a žalovanou, tieto získali bývalí manželia z úveru,
ktorý doposiaľ spláca sám žalobca 2/, žalovaná zaplatila iba dve splátky. Samotný záväzok pomoci,
a to osobnostný nemajetkový, tento žiadala do zmluvy samotná žalovaná. V rozpore s dobrými mravmi
sa správala žalovaná k rodičom žalobcu 2/ už počas spoločného bývania, aj po odchode žalovanej

v roku 2017 stále porušuje svoje povinnosti, tento stav trvá dlhodobo, roky. Žalobca 1/ po operácii bude
potrebovať pomoc aj do budúcna. Bola písomne vyzvaná na poskytnutie pomoci.

14. Právny zástupca žalobcov záverom uviedol, že žalovaná sa hrubo správala, porušovala hrubo
dobré mravy voči darovaným tým, že v čase bývania v spoločnej domácnosti neposkytovala žiadnu

pomoc obidvom darcom. Po opustení tejto spoločnej domácnosti v roku 2017 taktiež neposkytovala
žiadnu pomoc, opateru v chorobe a v starobe darcom. Nezaujímala sa o nich, žiadnym spôsobom
ich nekontaktovala. Keď darkyňa pani J. B. v roku XXXX zomrela, nebola na pohrebe, vôbec ju
to nezaujímalo, že darkyňa zomrela, neprejavila žiadnu ľútosť. Hoci sprostredkovane vedela o zlom
zdravotnomstavedruhéhodarcuA.B.(žalobcu1/),vôbechonekontaktovalastým,činiečonepotrebuje,

ako sa má. Tieto informácie o zlom zdravotnom strave vedela jednak sprostredkovane od svojich detí
a taktiež prebiehajúcich konaniach napr. o vyporiadaní podielového spoluvlastníctva, o vrátení daru, tzn.
že s niekoľkoročnou vedomosťou o zlom zdravotnom stave pána A. B. (žalobcu 1/), mu neposkytla ani
najmenšiu pomoc. Vzhľadom na tieto skutočnosti a na tú skutočnosť, že sama sa klauzulou o poskytnutí
opatery a starostlivosti v čase staroby a nemoci, ktorá bola vpísaná do darovacej zmluvy pod článkom

7 tejto zmluvy, neposkytovala žiadnu pomoc a nedodržiavala túto klauzulu niekoľko rokov a stále ju
nedodržiava. Žalovaná tak hrubo porušila dobré mravy voči darcom a preto žiadajú vrátiť dar.

15. Právny zástupca žalovanej záverom uviedol, že napriek tomu, že žiadny právny predpis dobré
mravy nedefinuje, je nimi možné rozumieť súhrn spoločenských, kultúrnych a mravných noriem, ktoré

v historickom vývoji osvedčujú istú nemennosť, vystihujú podstatné historické tendencie, sú zdieľané
rozhodujúcou časťou spoločnosti, majú povahu noriem základných. K naplneniu skutkovej podstaty pre
vrátenie daru, smeruje len také závadné konanie obdarovaného voči darcovi, ktoré z hľadiska svojho
rozsahu a intenzity nevzbudzuje žiadne pochybnosti o jeho kolízii s dobrými mravmi. Predpokladom
úspešného uplatnenia práva darcu nie je akékoľvek nevhodné správanie obdarovaného, alebo len jeho

nevďačnosť, ale predpokladom aplikácie ustanovenia § 630 Občianskeho zákonníka je len kvalifikované
porušenie morálnych pravidiel konkrétnym správaním obdarovaného, ktorého stupeň závažnosti je
hodnotený podľa objektívnych kritérií a nielen podľa subjektívneho názoru darcu. Pri posudzovaní, či
konkrétne správanie sa obdarovaného možno považovať za hrubé porušenie dobrých mravov, treba
vychádzať tiež z princípu vzájomnosti a zohľadniť aj tú skutočnosť, či správanie obdarovaného nebolo

vyprovokované samotným darcom. Výzva na vrátenie daru je jednostranný právny úkon, ktorý musí
mať zákonom predpísané náležitosti, musí byť určitý a zrozumiteľný a jeho doručením zaniká vlastnícke
právo, pokiaľ skutočnosti v ňom obsiahnuté napĺňajú podmienky ustanovenia § 630 Občianskeho
zákonníka.Nazákladetohokonanieobdarovaného,ktorédarcahodnotíakovrozporesdobrýmimravmi
musí byť nezameniteľne identifikované už v tejto výzve, nakoľko sa ňou určuje okruh skutočností pre

dokazovanie v konaní. V danom prípade v súdnom konaní bolo preukázané, že žalovaná nekonala voči
žalobcovi ako darcovi v rozpore s dobrými mravmi a jednak ani konanie opísané vo výzve z 26.04.2022
nie je možné považovať objektívne za to, aj keby bolo pravdivé, za konanie hrubo odporujúce dobrým
mravom. Z výpovede darcu v konaní vyplynulo, že zásadným momentom pre vrátenie daru bola okolnosťvedenia súdneho sporu žalovanou o zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva k predmetu
daru. Túto okolnosť darca vnímal tak, že žalobkyňa príde k majetku, na ktorého nadobudnutí sa podľa
jeho názoru nepodieľala a teda sa má obohatiť. Tento názor zdieľa aj žalobca 2/, ktorý ho niekoľkokrát

prezentoval na pojednávaní a sám vypovedal v konaní, že nič z toho, čo sa deje, by nebolo, pokiaľ by
sme sa riadne dohodli. Je teda evidentné, že podkladom vrátenia daru nie je nejaké konanie žalovanej,
ale majetkový spor o zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva medzi žalovanou a žalobcom
2/. Na druhej strane bolo v konaní nepochybne preukázané, že to bol práve žalobca 1/ ako darca, ktorý
nikdy žalovanú nekontaktoval, nikdy jej netelefonoval a o pomoc ju nežiadal. Pokiaľ sa na dnešnom

pojednávaní prišlo s tvrdím, že žalovanej mala byť zaslaná nejaká písomná výzva na poskytnutie
pomoci, o tomto žalovaná nič nevie, je teda predpoklad, že to bolo tesne pred týmto pojednávaním,
nakoľko do včera žiadna takáto písomnosť žalovanej doručená nebola. Čo sa týka tvrdenia, že žalovaná
sa nepodieľala na zhodnotení domu, tak toto bolo vyvrátené samotným žalobcom 2/, ktorý vo svojej
výpovedi dňa 17.10.2024 potvrdil, že mali so svojou bývalou manželkou, teda žalovanou 250 000,00
SK zo stavebného sporenia, ktoré vyplatili bratovi, keďže on dostal staršiu chalupu, 20 000,00 Eur si

zobrali na prerábku okien, úver a 10 000,00 Eur na prerábku kúpeľne mali z vlastných zárobkov. Je teda
zrejmé, že aj žalovaná sa podieľala na zhodnotení domu a teda nie je pravda, ako sa tvrdí vo výzve
na vrátenie daru, že má záujem získať majetkový prospech bez akejkoľvek protihodnoty. V súvislosti
s konštantou judikatúrou, ktorú zastáva aj Okresný súd Trenčín v spojení s Krajským súdom v Trenčíne
ako súdom odvolacím, poukazuje na posledné rozhodnutia Okresného súdu Trenčín a to 18C/22/2022

zo dňa 25.09.2024, ktoré rozhodnutie vo svojom odôvodnení konštatuje vyššie spomínané skutočnosti,
pričom toto rozhodnutie bolo potvrdené v celom rozsahu rozsudkom Krajského súdu v TN sp. zn.
11Co/71/2024 zo dňa 30.04.2025 a ktoré rozhodnutia plne zastávajú postoj, že dôvodom na vrátenie
daru je len také konanie obdarovaného, ktoré nad všetky pochybnosti a objektívne zato je v rozpore
s dobrými mravmi, čo v tomto súdnom konaní preukázané nebolo a žalobcovia teda neuniesli dôkazné

bremeno ohľadne týchto tvrdení. Podľa tvrdenia žalobcov sa porušovanie dobrých mravov žalovanej
malo tiež diať už v čase, keď žalovaná bývala v spoločnej domácnosti a keďže žalovaná zo spoločnej
domácnosti odišla v roku 2017, je aj z tohto dôvodu preukázané, že žaloba o vrátenie daru z roku 2022
májednoznačnúspojitosťsosúdnymkonanímmedzižalovanouažalobcom2/ozrušenieavyporiadanie
podielového spoluvlastníctva a vôbec nie s údajným konaním žalovanej voči žalobcovi 1/. Žiadajú preto

žalobu v celom rozsahu zamietnuť a priznať náhradu trov konania v celom rozsahu.

16. Podľa čl. III Darovacej zmluvy, zmluvy o zriadení práva zodpovedajúceho vecnému bremenu zo dňa
28.10.2003 darujúci manželia, A. B. a J., I. F., ako bezpodieloví spoluvlastníci nehnuteľností, zapísaných
v LV č. XXX pre obec a k.ú. A., domu súp.č. XXX, postavenom na parc.č. 409, parc.č. 409 – zast.

Plochy vo výmere 312 m2, parc.č. 410 – záhrady vo výmere 281 m2 v celosti, darujú tieto nehnuteľnosti
v prospech obdarovaných, E. B. a A. H. B., I. F. – svojho syna a nevesty, každému v 1.

17. Podľa čl. VII odsek 1. Darovacej zmluvy, zmluvy o zriadení práva zodpovedajúceho vecnému
bremenu zo dňa 28.10.2003 darcovia (žalobca 1/ s nebohou manželkou) a A. B. (syn darcu - žalobcu

1/) uzatvorili tiež zmluvu o zriadení práva zodpovedajúceho vecnému bremenu, a to právo doživotného
bývania v dome súp.č. 467 v k.ú. F., spoluužívania priľahlých priestorov, parc.č. 32019/2, 32020/2,
3202/3. Tomuto ich právo zodpovedá povinnosť povinného A. B. (syna darcu - žalobcu 1/), toto právo
rešpektovaťatátojehopovinnosťprechádzanaprípadnéhoďalšiehovlastníkanehnuteľnosti.Totoprávo
pri päťnásobku ročného plnenie po 200,00 Sk mesačne predstavuje sumu 12.000,00 Sk.

18. Podľa čl. VII odsek 2. Darovacej zmluvy, zmluvy o zriadení práva zodpovedajúceho vecnému
bremenu zo dňa 28.10.2003 darcovia (žalobca 1/ s nebohou manželkou) a obdarovaní (žalobca 2/
a žalovaná) uzatvorili tiež zmluvu o zriadení práva zodpovedajúceho vecnému bremenu, a to právo
doživotného bývania v dome súp.č. XXX v k.ú. A., spoluužívania priľahlých priestorov, parc.č. 409, 410,

tiež opateru a starostlivosť v čase nemoci a staroby. Tomuto ich právo zodpovedá povinnosť povinných
(žalobcu 2/ a žalovanej) toto právo rešpektovať a táto ich povinnosť prechádza na prípadného ďalšieho
vlastníka nehnuteľnosti. Toto právo pri päťnásobku ročného plnenia po 200,00 Sk mesačne predstavuje
sumu 12.000,00 Sk.

19. Podľa výzvy žalobcu 1/ zo dňa 26.04.2022 adresovanej žalovanej, žalobca žiada žalovanú o vrátenie
daru – spoluvlastníckeho podielu v podiele 1 - ice na predmetných nehnuteľnostiach pre hrubé porušenie
dobrých mravov, a to nezáujem o darcov, nenavštevovanie, odmietnutie akejkoľvek komunikácie,
neposkytovanie potrebnej úcty, nestaranie sa o darcov v chorobe, neposkytnutie pomoci a opatery,podanie žaloby o zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva, ktorú považujú za konanie
v rozpore s dobrými mravmi voči osobám blízkym.

20. Z doručenky vyplýva, že predmetná výzva bola žalovanej doručená dňom 02.05.2022.

21. Z písomného vyjadrenia N. B., nar. XX.XX.XXXX, dcéry žalobcu 2/ a žalovanej vyplýva okrem iného,
že žalovaná odchádzala z domu v zlom psychickom stave. Vzťah, ktorý mala s dedkom (žalobcom 1/)
a babkou (nebohou manželkou žalobcu 1/) nebol žiadny vzťah. Nerozprávali sa a nechceli sa vidieť

navzájom. Nebolo to najlepšie, ale lepšie, ako keby sa hádali a robili scény. Mamina (žalovaná) sa
vyjadrovala vždy tak, že nechce s nimi tráviť čas a radšej zostane sama doma a my môžeme ísť za nimi.
Nehovorila o nich pred nami deťmi zle. Chcela, aby sme mali dobré vzťahy a aby nás mali radi. Verím,
že neporušila dobré mravy, ako bolo prednesené. V rodinách sa stáva, že si ľudia navzájom nerozumejú
a jednoducho nekomunikujú. Ako aj v normálnych vzťahoch, nie iba v rodinných. Nerobila nič napriek,
nehovoria o nich žiadne klamstvá, v podstate nemala potrebu hovoriť o nich, ani sa k nim vyjadrovať,

lebo to jednoducho boli ľudia, s ktorými si nesadla. Keď mali moji rodičia hádky, babka s dedkom si
vždy zastavali tatina, svojho syna a veľa krát sa stalo, že moja mamina pôsobila ako chudera, čo nič
nevie a neznamená nič. Bolo jej prednášané aj to, že do domu nepatrí a že bez tatina nemá nič. Viem
potvrdiť, že bola urážaná a znehodnocovaná. Vzťahy sú niekedy aj takéto. Keď mamina odišla z domu,
bolo na ňu iba nadávané a ak niekto z rodiny počul jej meno, hneď sa spustil vodopád nadávok a urážok.

Kam išla, tak len počúvala o tom, ako na ňu tatino všade nadáva a rozpráva o nej zle. Dedko a babka
boli tiež zapojovaní, ale skôr o nej nechceli ani len počuť, nie to ju vidieť. Celá rodina dávala jasne
najavo, že nie je v dome vítaná. Nikdy nepožiadali o jej pomoc, ani o jej názor, ani o nič.........V zmluve
sa píše, že mamina sa má postarať o tatinových rodičov, lenže na základe tejto celej rodinnej situácie
a ich odcudzenia to nebolo možné a myslím, že ani nie vhodné. Od maminy nikto nikdy nepýtal pomoc,

nevolal, nepísal...ak sa naskytol dedkovi alebo babke zlý zdravotný stav, vždy sa pýtala, ako sú na tom,
ale nie za zámerom, že má nejakú zmluvu, ale len preto, lebo je človek a má dušu a srdce. Keď babka
zomrela, pomáhala mne a bratovi so smútkom a zaujímala sa o tom, ako sa cítime my a dokonca sa
pýtala, ako sa cíti dedko a otec, ale nás detí, lebo sme jej blízki. Tatino a dedko sú jej minulosťou a nie
blízkou rodinou. Na pohrebe nebola, lebo vedela, že nie je vítaná a že by spôsobila iba zbytočnú drámu.

Dôležité bolo, aby sme sa my blízki rozlúčili s babkou v kľude a v tichu. Nemyslím si, že riešenie týchto
vecí a starých rodinných situácii a konfliktov medzi rôznymi členmi rodiny pomôže vyriešiť rozdelenie
majetku. Chcem, aby sa táto celá kauza vyriešila a aby mamina aj tatino dostali to, čo si naozaj zaslúžia.

22. Z písomného vyjadrenia A. B., nar. XX.XX.XXXX, syna žalobcu 2/ a žalovanej vyplýva okrem

iného, že po odchode maminy som zostal žiť s tatinom. Dlhú dobu, skoro každý deň som doma
nepočúval nič iné, len nadávky na maminu adresu, alebo jej rodičov. Tatino rozprával len o tom, či
predo mnou, tatinovou novou priateľkou, návštevami, alebo pred tatinovou mamou, ktorá bola z toho
veľmi smutný......Tatino doma rozprával, prečo mamina nepríde domov a nestará sa o dedka, keď to má
v darovacej zmluve. No jednoducho preto, lebo to bolo nereálne. Neviem si predstaviť, čo by nastalo,

keby sa mamina ukázala po tom čo odišla z domu pred prahom tatovho bytu. Povaha tatina to nedovolila,
bol som toho veľa krát svedkom, že by sa diali len zlé veci potom. Preto ani nebola na babkinom pohrebe.
Na babku sa ale stále pýtala tak ako aj na dedka a tata, aj keď sme mali všetci doma koronavírus. Chcel
som poradiť, čo im dať, aby im to prešlo, tak som s maminou volal a ona mi poradilo. Tak isto po babkinej
smrti som sa mamine mohol vyplakať a porozprávať sa s ňou a z jej strany nepadlo ani jedno slovo, čo

by smerovalo ako útok na hocikoho, či už dedka, tata, babku. Po odchode maminy stále tatino vravel,
ako tam všetko mala, či už bazén, teplo domova, strechu nad hlavou, chodila po dovolenkách.....Mamina
nikdy neurážala tatinových rodičov. Vždy všetko riešila v kľude...

23. Súd nevykonal žalobcami navrhovaný výsluch detí žalobcu 2/ a žalovanej, N. B., nar. XX.XX.XXXX,

A. B., nar. XX.XX.XXXX, nakoľko sa títo svedkovia vyjadrili písomne ku skutočnostiam preukazujúcim
správanie žalovanej a darcov, napriek tomu, že právny zástupca mal za to, že sa ich vyjadrenia týkali
iba vzťahu žalovanej a žalobcu 2/ (bývalých manželov). Poukazom na uvedené preto výsluch týchto
navrhovaných svedkov súd považoval za nehospodárny. Naviac tento dôkaz právny zástupca žalobcov
navrhol vykonať na pojednávaní, kedy už boli vykonané všetky sporovými stranami navrhované dôkazy.

24. Podľa § 628 ods. 1 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka (ďalej len „Občiansky zákonník“)
darovacou zmluvou darca niečo bezplatne prenecháva alebo sľubuje obdarovanému a ten dar alebo
sľub prijíma.25. Podľa § 628 ods. 2 Občianskeho zákonníka darovacia zmluva musí byť písomná, ak je predmetom
daru nehnuteľnosť, a pri hnuteľnej veci, ak nedôjde k odovzdaniu a prevzatiu veci pri darovaní.

26. Podľa § 630 Občianskeho zákonníka darca sa môže domáhať vrátenia daru, ak sa obdarovaný
správa k nemu alebo členom jeho rodiny tak, že tým hrubo porušuje dobré mravy.

27. Podľa § 60 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len ,,CSP”), stranami sú žalobca

a žalovaný.

28. V predmetnom konaní žalobcovia žiadajú, aby súd určil, že spoluvlastnícky podiel vo výške 1 - ice
na nehnuteľnostiach, nachádzajúcich sa v k. ú. A., obec A., okres A., zapísaných v LV č. XXX, a to
rodinný dom súp. č. XXX, postavený na KN parc. reg. „C“ č. 409, KN parc. reg. „C“ č. 409 - zastavaná
plocha a nádvorie o výmere 312 m2, KN parc. reg. „C“ č. 410 - záhrada o výmere 281 m2, (ďalej len ako

„spoluvlastníckypodielnanehnuteľnostiach“)patrídodedičstvaponebohejJ.B.,I.F.,nar.XX.XX.XXXX,
zomrelej dňa XX.XX.XXXX.

29. V konaní bolo zistené, že žalobca 1/ a nebohá manželka žalobcu 1/ (J. B., I. F.) ako darcovia
darovacou zmluvou, zmluvou o zriadení práva zodpovedajúceho vecnému bremenu zo dňa 28.10.2003

darovali obdarovaným - žalovanej (bývalej manželke žalobcu 2/) a žalobcovi 2/ (synovi žalobcu 1/
a nebohej manželky) vyššie uvedené nehnuteľnosti, a to každému v 1 - ici. Uvedené nehnuteľnosti
mali manželia v bezpodielovom spoluvlastníctve manželov. Tou istou listinou bolo v čl. VII odseku 2
v prospech darcov zriadené právo zodpovedajúce vecnému bremenu, a to právo doživotného bývania
vdomesúp.č.XXXvk.ú.A., spoluužívaniapriľahlýchpriestorov, parcelyč.XXXaparcelyč.410.Tomuto

právudarcovzodpovedápovinnosťobdarovanýchtotoprávorešpektovaťatátoichpovinnosťprechádza
na prípadného ďalšieho vlastníka nehnuteľnosti. Toto právo pri päťnásobku ročného plnenia po 200,00
Sk mesačne predstavuje sumu 12.000,00 Sk. Okrem toho sa v čl. VII odseku 2 zmluvy obdarovaní
zaviazali poskytnúť darcom tiež opateru a starostlivosť v čase nemoci a staroby.

30. Z dôvodu, že sa žalovaná správala a správa v hrubom rozpore s dobrými mravmi voči darcom
(žalobcovi 1/ a jeho nebohej manželke) tým, že sa nezaujímala o darcov, nenavštevovala ich, odmietla
akúkoľvek komunikáciu, neposkytovala potrebnú úctu, nestarala sa o darcov v chorobe, neposkytla
im pomoc a opateru, podala žalobu o zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva k vyššie
uvedeným nehnuteľnostiam, ktorú žalobu považujú žalobcovia za konanie v rozpore s dobrými mravmi

voči osobám blízkym, požiadal žalobca 1/ žalovanú výzvou zo dňa 26.04.2022, aby vrátila dar, t.j.
spoluvlastnícky podiel v 1 - ici na vyššie uvedených nehnuteľnostiach.

31. Súd na základe vykonaného dokazovania a po zhodnotení jeho výsledkov dospel k záveru, že žalobu
žalobcov je potrebné zamietnuť, vo vzťahu k žalobcovi 2/ a 3/ z dôvodu nedostatku aktívnej vecnej

legitimácie a vo vzťahu k žalobcovi 1/ ako nedôvodnú.

32. Na to, aby sa niekto stal účastníkom konania, netreba, aby bol účastníkom hmotno-právneho vzťahu,
o ktorý v konaní ide; stačí, ak podá žalobu (v takom prípade sa stáva žalobcom) alebo aby bola proti
nemu podaná žaloba (v takom prípade sa stáva žalovaným). Či však bude žalobca v spore úspešný,

závisí od toho, či je účastníkom hmotno-právneho vzťahu, z ktorého vyvodzuje žalobou uplatnený
nárok. Pre označenie stavu vyplývajúceho z hmotného práva, kedy je jeden účastník subjektom práva
a účastník na opačnej procesnej strane subjektom povinnosti, ktoré sú predmetom konania, sa v
občianskom procesnom práve užíva pojem vecná legitimácia. Z hľadiska posúdenia vecnej legitimácie
nie je rozhodujúce, či a na základe čoho sa určitá fyzická alebo právnická osoba len subjektívne cíti byť

účastníkom určitého hmotno-právneho vzťahu, ale vždy iba to, či účastníkom objektívne je alebo nie
je. Nedostatok aktívnej vecnej legitimácie znamená, že ten, kto o sebe tvrdí, že je nositeľom hmotno-
právnehooprávnenia(žalobca),niejenositeľomtohohmotno-právnehooprávnenia,oktorévkonaníide;
o nedostatok pasívnej vecnej legitimácie ide naopak vtedy, ak ten, o kom žalobca tvrdí, že je nositeľom
hmotno-právnej povinnosti (žalovaný), nie je nositeľom hmotno-právnej povinnosti, o ktorú v konaní

ide.“ (rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 3 Cdo 192/2004).

33. „Vecná legitimácia sa na začiatku konania tvrdí. Súd žalobe vyhovie len vtedy, ak žalobca
žaluje osobu, ktorá je nositeľom hmotnoprávnej povinnosti. Ak sa to v konaní nedokáže, súd žalobuzamietne so záverom o nedostatku pasívnej vecnej legitimácie žalovaného bez ohľadu na prípadné
zistenie, že nositeľom pasívnej vecnej legitimácie je iný subjekt, ktorého ale žalobca za žalovaného
neoznačil.“ (uznesenie Najvyššieho súdu SR z 18. januára 2012, sp. zn. 6 Cdo 214/2011).

34. Napriek tomu, že darkyňa - manželka žalobcu 1/ zomrela, žalobca 1/ ako jeden z manželov,
ktorí darovali spoločne žalovanej spoluvlastnícky podiel, ktorý mali v bezpodielovom spoluvlastníctve
manželov, môže žiadať žalobou obnovenie vlastníckeho práva z titulu vrátenia daru v zmysle ust. §
630 Občianskeho zákonníka. Uvedené umožní konanie o novoobjavenom majetku poručiteľa, v rámci

ktorého bude vyporiadané bezpodielové spoluvlastníctvo manželov k predmetnému spoluvlastníckemu
podielu a k podielu zomrelej manželky nadobudnú vlastnícke právo dedičia ku dňu jej smrti. Poukazom
na uvedené má žalobca 1/ naliehavý právny záujem na požadovanom určení. (rozsudok Najvyššieho
súdu Slovenskej republiky sp.zn. 5Cdo/255/2007 zo dňa 20. marca 2008).

35. Pokiaľ ide o žalobcov 2/ a 3/ (synov žalobcu 1/ a nebohej manželky žalobcu 1/), v tomto konaní nie

je daná ich aktívna vecná legitimácia, nakoľko žalobcovia 2/ a 3/ neboli účastníkmi hmotno-právneho
vzťahu, a to darovacej zmluvy vo vzťahu k žalovanému spoluvlastníckemu podielu žalovanej, z ktorého
sa žalobou vyvodzuje uplatnený nárok, ale iba žalobca 1/ a jeho nebohá manželka ako darcovia
a žalovaná ako obdarovaná. Až pri prípadnom preukázaní v tomto konaní, že na strane žalovanej
došlo k hrubému porušenie dobrých mravov a že výzvou na vrátenie daru došlo k odstúpeniu a teda

zrušeniu darovacej zmluvy, by nasledovalo konanie o novoobjavenom majetku. Ako už bolo vyššie
uvedené,vrámcitohobysanajskôrvyporiadalobezpodielovéspoluvlastníctvožalobcu1/ajehonebohej
manželky k predmetnému spoluvlastníckemu podielu a k podielu zomrelej manželky by nadobudli
vlastnícke právo dedičia ku dňu jej smrti (synovia žalobcu 1/ a zomrelej manželky žalobcu 1/ - v tomto
konaní žalobca 2/ a žalobca 3/).

36. Poukazom na uvedené súd žalobu žalobcov 2/ a 3/ z dôvodu nedostatku aktívnej vecnej legitimácie
zamietol.

37. Keď súd ustálil žalobcu 1/ ako osobu aktívne vecne legitimovanú, zameral dokazovanie na zistenie,

či správanie tak, ako ho popisoval žalobca 1/ vo výzve na vrátenie daru, ako aj vykonaním ďalších
dôkazov, malo, resp. má intenzitu hrubého porušenia dobrých mravov, pre ktoré žalobca 1/ žiadal svoje
vlastnícke právo na nehnuteľnostiach vrátiť.

38. Súd v konaní postupoval podľa § 191 CSP a dôkazy hodnotil podľa svojej úvahy, každý dôkaz

jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pritom starostlivo prihliadal na všetko, čo vyšlo
počas konania najavo, vrátanie toho, čo uviedli strany sporu.

39. Ustanovenie § 630 Občianskeho zákonníka vyžaduje zákonné predpoklady pre vrátenie daru, a to:
1. existenciu darovacej zmluvy medzi darcom a obdarovaným ohľadom predmetu darovania,

2. chovanie obdarovaného, ktoré možno objektívne posudzovať, kvalifikovať ako hrubé porušenie
dobrých mravov,
3. hrubé porušenie dobrých mravov vo vzťahu k darcovi alebo k členom jeho rodiny, pričom darca sa
musí formou jednostranného prejavu vôle obsiahnutom v žalobe alebo samostatnou listinou súdnou
cestou domáhať voči obdarovanému vrátenia daru,

4. existenciu právoplatného rozhodnutia právotvornej konštitutívnej povahy.
Pojmovými znakmi darovacej zmluvy je prenechanie niečoho v zmysle § 628 Občianskeho zákonníka,
ďalej bezodplatnosť, teda stručne povedané, nesmie sa dostať žiadneho protiplnenia, ktoré má
majetkovú hodnotu vo vzťahu k darcovi a tiež dobrovoľnosť liberalita, teda prenechanie niečoho.

40. Odborná literatúra aj súdna prax považujú zhodne za hrubé porušenie dobrých mravov (hrubé
a nemorálne chovanie) obdarovaného voči darcovi alebo členom jeho rodiny, buď porušenie dobrých
mravov značnej intenzity a váhy, napr. uskutočnené jednorazovým činom alebo porušovanie dobrých
mravov opakovane, sústavne, ktoré však v dôsledku svojho trvania a charakteru možno kvalifikovať
ako hrubé porušenie dobrých mravov. Kedy pôjde o hrubé porušenie dobrých mravov a kedy už nie,

bude vždy otázkou posúdenia konkrétneho jednotlivého prípade a jeho zvláštností. Pre toto posúdenie
však nemôže byť rozhodujúce subjektívne hľadisko darcu (nestačí, aby šlo len o prejav subjektívne
pociťovaného nevďaku), ale aj hľadisko objektívne. Možno tiež zdôrazniť, že nie je rozhodujúce, akú
konkrétnu podobu hrubé porušovanie dobrých mravov zo strany obdarovaného voči darcom alebočlenom jeho rodiny nadobudlo. Zo skúseností a právnej praxe možno dôvodiť, že do tejto kategórie
budú spadať prípady, kedy sú darca, či členovia jeho rodiny vystavení priamemu fyzickému násiliu alebo
hrubým urážkam, psychickému nátlaku zo strany obdarovaného spočívajúceho vo vyhrážaní, vydieraní,

ponižovaní, šikanovaní atď. Je zároveň faktom to, že hrubé porušenie dobrých mravov nemusí vždy
naplňovať znaky trestného činu, priestupku alebo iného správneho deliktu. Ak je však už trestný čin už
priestupok alebo iný správny delikt postihnuteľný podľa zvláštnych predpisov spáchaný a kto ho spácha,
je súd rozhodujúci o vrátení daru v týchto smeroch rozhodnutím príslušných orgánov viazaný. Chovanie
sa obdarovaného hrubo porušuje dobré mravy, ak sa ocitne v rozpore so všeobecne uznávaným

mienením, ktorý vo vzájomných vzťahoch medzi nimi určuje, aký má byť obsah tohto konania, aby
bolo v súlade so základnými zásadami mravného poriadku spoločnosti. Výpočet dobrých mravov
nemožno vzhľadom k pestrosti a mnohotvárnosti dopredu určiť. Zásady mravného poriadku spoločnosti
a v dôsledku toho aj dobré mravy sa vo vzájomnom súžití ľudí a zároveň v súlade s prebiehajúcim
spoločenským vývojom v určitej miere rozvíjajú, a to tak v zmysle časovom ako aj miestnym. Ak sa
prieči určité chovanie darcu dobrým mravom, musí byť súdom v danom čase a vzájomnom chovaní

účastníkov občianskoprávnych vzťahov vždy zistené. Súd vychádza z objektívneho kritéria, prihliada
ku všetkým okolnostiam konkrétneho prípadu. Súdna prax vymedzila pojem dobrých mravov ako súhrn
spoločenských, kultúrnych a mravných noriem, ktoré v historickom vývoji osvedčujú istú nemennosť,
vystihujú podstatné historické tendencie, sú zdieľané rozhodujúcou časťou spoločnosti a majú povahu
základných noriem. V tejto súvislosti sa nemožno tiež nezmieniť o obtiažnej preukázateľnosti chovania

obdarovaného, ktoré by zadávalo darcovi dôvod k súdnemu domáhaniu sa vrátenia daru. K hrubému
porušovaniu dobrých mravov v úzkom rodinnom spoločenstve môže dochádzať bez akýchkoľvek
vonkajších prejavov, z ktorých by bolo možné na existenciu tohto potrebného zákonného predpokladu
podľa § 630 Občianskeho zákonníka usudzovať. Nie je tiež dokonca možné ani vylúčiť možnosť
účelového a špekulatívneho využitia ust. § 630 Občianskeho zákonníka. Súd považuje za významné

zmieniť ďalší aspekt k veci, a to uplatnenie princípu proporcionality, ktorý sa uplatní pri kolízii
dvoch alebo viacero konkurujúcich si subjektívnych práv. na strane žalobcu je to právo darcu dar
odvolať, žiadať vrátenie daru a na strane žalovaného právo vlastniť majetok. Chovanie obdarovaného
spočívajúce v nevďaku musí preto nadobudnúť takú intenzitu, aby právo darcu netrpieť takýto nevďak
bolo porovnateľné so záujmom obdarovaného na zachovanie princípu právnej istoty nedotknuteľnosti

vlastníctva. Inak by v praxi dochádzalo k neprijateľným pomerom, kedy by obdarovaný bol darcovi
po celú ďalšiu dobu zaviazaný neobmedzene alebo neprimerane hlboko a ich vzájomný vzťah by bol
výraznenerovnomerný.Kplatnostiprávnehoúkonudarcusmerujúcehokvráteniudarujezhľadiskajeho
určitosti nevyhnutné, aby v ňom darca celkom zreteľne a jednoznačne uviedol tie konkrétne skutočnosti,
v ktorých vidí hrubé porušenie dobrých mravov obdarovaným voči nemu alebo členom jeho rodiny.

Úkon darcu smerujúci k vráteniu daru môže byť obsiahnutý priamo v žalobe; aj v nej musí však žalobca
dostatočne presne, určito a konkrétne opísať skutkové okolnosti, z ktorých vyvodzuje opodstatnenosť
žalobou uplatneného nároku...Skutkové okolnosti uvedené darcom vo výzve alebo v žalobe sú potom
predmetom dokazovania a tiež posudzovania z hľadiska, či došlo k naplneniu predpokladov, za ktorých
sa darca môže domáhať vrátenia daru (§ 630 Občianskeho zákonníka). Je na súde, aby v oboch

prípadoch skutkovo a právne vyhodnotil, či sa doručením výzvy alebo žaloby obdarovanému obnovilo
vlastníctvo darcu (rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp.zn. 3Cdo/616/2015 zo dňa 10. decembra 2015).

41. Z vykonaného dokazovania mal súd za preukázané splnenie prvej podmienky – existencie darovacej
zmluvy medzi darcami (žalobcu 1/ a jeho nebohej manželky) a obdarovanou (žalovanou), ktorej

predmetom bol spoluvlastnícky podiel na vyššie uvedených nehnuteľnostiach v 1 - ici.

42. Pokiaľ ide o námietku právneho zástupcu žalovanej, že darovacia zmluva bola odplatná, a to
poukazom na čl. VII. odsek 2 zmluvy, súd uvádza, že jednou listinou boli dohodnuté dva samostatné
právne úkony, a to darovacia zmluva a zmluva o zriadení vecného bremena spočívajúceho práve

doživotného bývania v dome súp.č. XXX v k.ú. A., spoluužívania priľahlých priestorov, parciel č. XXX,
XXX. Ohodnotenie ako päťnásobok ročného plnenia po 200,00 Sk mesačne predstavujúce sumu
12.000,00 Sk, sa vzťahovalo práve na vecné bremeno. Uvedené bolo dohodnuté aj v čl. VII. odsek 1
medzi darcami a druhým synom A. B. vo vzťahu k iným nehnuteľnostiam. Toto plnenie sa nevzťahovalo
na opateru a starostlivosť darcov v čase nemoci a staroby, ku ktorej sa obdarovaní zaviazali.

43. Ďalšou podmienkou je výzva darcu (žalobcu 1/) adresovaná obdarovanej (žalovanej), aby vrátila dar,
ktorú žalobca 1/ k žalobe pripojil. Skutkové okolnosti, ktorými žalobca 1/ opisuje správanie žalovanej
vykazujúce intenzitu hrubého porušenia dobrých mravov, sú podľa názoru žalobcu 1/ nezáujemžalovanej o darcov, nenavštevovanie darcov, odmietanie akejkoľvek komunikácie, neposkytovanie
potrebnej úcty, nestaranie sa o darcov v chorobe, neposkytnutie pomoci a opatery darcom, podanie
žaloby o zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva k vyššie uvedeným nehnuteľnostiam.

44. Vykonaným dokazovaním mal súd za preukázané, že správanie žalovanej v danom prípade
nevykazuje intenzitu hrubého porušenia dobrých mravov. Žalobca 1/ tak neuniesol dôkazné bremeno.

45. V konaní bolo zistené, že žalovaná žila v rodinnom dome na dolnom poschodí so žalobcom 2/

(synom darcov) a na hornom poschodí bývali darcovia (žalobca 1/ s nebohou manželkou). Darovacia
zmluva bola uzatvorená 28.10.2003 a vklad do katastra bol povolený dňa 01.12.2003. Ako vyplynulo
z výsluchu žalobcu 1/, bývalého manžela žalovanej a samotnej žalovanej, vzťahy medzi žalovanou
a darcami boli s odstupom času narušené. Je potrebné uviesť, že zachovať dobré vzťahy je vecou
vzájomnejtolerancie.Akoalevyplynulozvyjadreniadcéryžalovanejažalobcu2/,žalovanáboladarcami
urážaná, znehodnocovaná, a po konflikte v roku 2012, žalovaná s darcami viac menej nekomunikovala,

nakoľko sa snažila vyhnúť ďalším konfliktným situáciám. Rovnaké tvrdenie zastávala samotná žalovaná.
Deti žalovanej a žalobcu 2/ potvrdili, že žalovaná darcov nikdy neurážala, vždy všetko riešila v kľude,
nerobila prieky. Je pravdou, že sama žalovaná nerozporovala tú skutočnosť, že s darcami po konflikte
v roku 2012 „viac menej nekomunikovala“, no bolo to z dôvodu, že sa vyhýbala ďalším urážkam
a vyvolávaným konfliktom. Súd je toho názoru, že takéto správanie žalovanej nie je možné považovať

za správanie vykazujúce hrubé porušenie dobrých mravov. Nie je možné považovať správanie sa
jedného účastníka k druhému za konanie v rozpore s dobrými mravmi, keď tento druhý účastník
svojím konaním takéto správanie na strane žalovanej vyvoláva. Ako ďalší dôvod uvádzaný žalobcom
1/, a to že žalovaná darcom nikdy neposkytla pomoc, tiež v danom konkrétnom prípade nevykazuje
intenzitu hrubého porušenia dobrých mravov, nakoľko žalobca 1/ žalovanú o pomoc nikdy nežiadal.

Uvedené tvrdila aj dcéra žalovanej a žalobcu 2/ s tým, že žalovanú darcovia nikdy nepožiadali o
pomoc, ani o názor, ani o nič. Aj po februári 2017, ako odišla žalovaná zo spoločného domu do nájmu,
darcovia nikdy nepožiadali žalovanú o pomoc, poukazom na osobný záväzok poskytnúť darcom opateru
a starostlivosť v čase nemoci a staroby. Intenzívnu starostlivosť a opateru po smrti manželky žalobcovi
1/ poskytoval a poskytuje žalobca 2/ (syn žalobcu 1/), ktorý sa k takémuto záväzku v čl. VII. odsek 2

zmluvy tiež zaviazal. Napriek uvedenému sa žalovaná o darcov zaujímala, od svojich detí sa informovala
o zdravotnom stave darcov, aj počas covidu syna inštruovala, ako darcom pomáhať.

46. Je preto dôvodné sa domnievať, že poukazovanie žalobcu 1/ na správanie sa žalovanej, či už
v období, keď žila v spoločnom dome, alebo po odchode žalovanej v roku 2017 zo spoločného domu,

je účelové a súvisí práve s podanou žalobou o zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva
k vyššie uvedeným nehnuteľnostiam, ktorých sú žalovaná a žalobca 2/ podielovými spoluvlastníkmi,
každýv1-ici.Naviac,akosavyjadrilsynžalovanejažalobcu2/,poodchodežalovanejnechcelidarcovia
o žalovanej ani len počuť, nie to ju vidieť. Preto aj argumentácia žalobcu 1/, že keďže sa žalovaná
o darcov po odchode zo spoločného domu nezaujímala, že ich nenavštívila, neprišla sa spýtať, či niečo

nepotrebujú, znášali uvedené aj s nebohou manželkou veľmi zle, je nepravdepodobná ako aj to, že by
od žalovanej nejakú pomoc prijali.

47. Rovnako tak podanie žaloby o zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva žalovanou,
ktoré považuje žalobca 1/ za konanie v rozpore s dobrými mravmi, nemorálne, zištné a necharakterné

voči blízkym osobám - synovi žalovanej a žalobcu 2/, ktorý žije v predmetných nehnuteľnostiach,
žalobcovi 2/, ktorý sám spláca pôžičku, žalobcovi 1/, ktorý má právo doživotného bývania a užívania
v predmetných nehnuteľnostiach, keďže žalovaná žiada vyplatiť polovicu hodnoty nehnuteľnosti určenej
vypracovaným znaleckým posudkom, pričom sa podľa názoru žalobcu 1/ nepričinila o zhodnotenie
domu, podľa názoru súdu nevykazuje intenzitu hrubého porušenia dobrých mravov žalovanou. Žalovaná

v predmetnej nehnuteľnosti žila už v čase podpisu darovacej zmluvy, t.j. v roku 2003, nehnuteľnosť
spoločne so žalobcom 2/ zveľaďovali. Žalobca 2/ potvrdil, že mali so žalovanou 250.000,00 Sk zo
stavebného sporenia, ktoré vyplatili bratovi žalobcu 2/, keďže brat dostal staršiu chalupu, 20 000,00
Eur si žalobca 2/ a žalovaná zobrali na prerábku okien, úver a 10.000,00 Eur na prerábku kúpeľne mali
z vlastných zárobkov. Nie je teda pravdou, ako tvrdí žalobca 1/ vo výzve na vrátenie daru, že žalovaná

má záujem získať majetkový prospech bez akejkoľvek protihodnoty. Nakoľko sa žalovaná pokúšala so
žalobcom 2/ dohodnúť mimosúdne, avšak bezúspešne, nemá žalovaná inú možnosť ako sa vyporiadať
so žalobcom 2/ cestou súdu. Je preto právo žalovanej podať takúto žalobu.48. Žalobca 1/ tak neuniesol dôkazné bremeno a nepreukázal, že na strane žalovanej došlo k takému
správaniu, ktoré by súd mohol vyhodnotiť ako hrubé porušenie dobrých mravov, a na základe ktorých
by mu vznikol nárok na vrátenie daru. Keďže predpoklady na vrátenie daru v zmysle § 630 Občianskeho

zákonníka neboli splnené, súd žalobu zamietol.

49. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

50. O trovách konania súd rozhodol v súlade s § 255 ods. 1, v spojitosti s § 262 ods. 1 CSP tak, že

úspešnej žalovanej priznal proti žalobcom nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100,00 %.

51. Podľa § 262 ods. 2 CSP o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti
tohto rozhodnutia samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

Poučenie:

Proti rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozsudku na Okresnom súd

v Trenčíne, pracovisko Nové Mesto nad Váhom. Odvolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote
podané na príslušnom odvolacom súde.

Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti
odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné. V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania

uvedie,protiktorému rozhodnutiusmeruje,vakomrozsahusanapáda,zakýchdôvodovsarozhodnutie
považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v
akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že

a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť
a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže

odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred
súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,

b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.

Exekúciu vykoná ten exekútor, ktorého v návrhu na vykonanie exekúcie označí oprávnený (§ 38 zák. č.
233/1995 Z.z.) a ktorého jej vykonaním poverí súd, ak osobitný predpis alebo tento zákon neustanovuje

inak (§ 29 zákona č. 233/1995 Z.z.).