Uznesenie ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Wednesday, May 29, 2025

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 3Tos/106/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2125011211
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 05. 2025

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Rastislav Kresl
ECLI: ECLI:SK:KSTT:2025:2125011211.1

Uznesenie

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Rastislava Kresla a sudcov JUDr.
KatarínyStanislavskejaMgr.StanislavaKováča,vtrestnejveciobvinenéhoA.A.,nar.XX.XX.XXXXvB.,
pre prečin nebezpečného vyhrážania podľa § 360 ods. 1, ods. 2 písm. b) Trestného zákona s poukazom
na § 139 ods. 1 písm. c) Trestného zákona, o sťažnosti obvineného proti uzneseniu Okresného súdu
Trnava zo dňa 22.05.2025, č. k. 105T/16/2025-150, na neverejnom zasadnutí konanom dňa 29.05.2025

v Trnave, takto

r o z h o d o l :

Podľa § 193 odsek 1 písm. c) Trestného poriadku sa sťažnosť obvineného A. A., nar. XX.XX.XXXX v
B., z a m i e t a.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým uznesením samosudca Okresného súdu Trnava rozhodol tak, že (,,citácia“):
,,I.Podľa§238ods.4TrestnéhoporiadkusaobvinenýA.A.,nar.XX.XX.XXXXvB.,t.č.vovýkoneväzby

v ÚVV Leopoldov od 26.02.2025, z dôvodov podľa § 71 ods. 1 písm. c) Trestného poriadku ponecháva
vo väzbe, pretože dôvody väzby naďalej trvajú.
II. Podľa § 80 ods. 1 písm. b) Trestného poriadku súd návrh obvineného A. A., nar. XX.XX.XXXX, na
nahradenie jeho väzby písomným sľubom neprijíma.
III. Podľa § 80 ods. 1 písm. c) Trestného poriadku sa väzba u obvineného A. A., nar. XX.XX.XXXX,
dohľadom probačného a mediačného úradníka nenahrádza.“

Samosudca okresného súdu napadnuté uznesenie odôvodnil v rozsahu č.l. 150-154 spisu.
Proti tomuto uzneseniu zahlásil ihneď, po vyhlásení uznesenia, sťažnosť obvinený (č.l. 144 spisu), ktorú
bližšie odôvodnil osobitným písomným podaním prostredníctvom svojho obhajcu.
Obvinený v písomne odôvodnenej sťažnosti prostredníctvom obhajcu po úvodnej rekapitulácii záverov
napadnutého uznesenia namietal (skrátene), že nesúhlasí s tým, že by u neho existoval ktorýkoľvek
zdôvodovväzbyamalzato,ženiejedanýžiadenzdôvodov,prektorýmôžebyťvzatýdoväzby,resp.vo

väzbeponechaný.Malzato,žepodmienkyprerozhodnutieoväzbepodľa§71ods.1písm.c)Trestného
poriadku nie sú dané, nakoľko neexistuje reálna dôvodná obava, že bude pokračovať v trestnej činnosti
kladenej mu za vinu alebo bude konať tak, ako je uvedené v § 71 ods. 1 písm. c) Trestného poriadku.
Teda mal za to, že neexistuje žiadna reálna odôvodnená obava, že po prepustení by mohlo dôjsť k
akémukoľvek naplneniu skutkových znakov trestného činu kladeného mu za vinu a akákoľvek obava
je nedôvodná a tvrdenia uvedené v odôvodnení uznesenia nie sú dostatočne podložené. Zastával tiež

názor,žerozhodnutieovzatídoväzbyjenepodložené,vychádzalenzdohadov,nakoľkožiadneztvrdení
súdu, na základe ktorých bol ponechaný vo väzbe, nie je preukázané.
Poukazujúc na odôvodnenie napadnutého uznesenia namietal, že konštatovanie dôvodov väzby
nemôže vychádzať výlučne zo skutočnosti, že sa už obdobného konania voči poškodenému v minulosti
dopustil. Ďalej poukázal na objektívnu stránku stíhaného trestného činu, pričom vyslovil, že je potrebné,
aby bolo vyhrážanie starostlivo hodnotené, pretože toto je potrebné dôsledne odlišovať od prejavov,

pri ktorých síce boli použité ,,silné slová“, ale tieto neboli postavené na reálnych základoch, a teda
neboli spôsobilé vzbudiť u inej osoby dôvodnú obavu o jej život. Rovnako okolnosť, že poškodená osobaoznámila skutok až dva dni po tom, čo jej predmetné správy napísal. V prípade reálnej obavy o svoj
život a zdravie by bolo očakávané, že poškodená osoba skutok oznámi ihneď, po tom, čo jej boli správy
doručené.

V ďalšom poukázal na základné atribúty väzby ako jedného z najzávažnejších zásahov do ústavou
zaručenej osobnej slobody občana v čase, keď ešte nebolo právoplatne rozhodnuté o vine obvineného
ako i na zásadu primeranosti a zdržanlivosti. Vo vzájomných súvislostiach opakovane konštatoval, že
súd prvého stupňa o vzatí do väzby rozhodol nesprávne bez toho, že by boli k jeho postupu splnené
zákonnépodmienky,ažedôvodynavzatiedoväzbyniesúdané.Naviacväzbupovažovalzaprílišprísne

zaisťovacie opatrenie s prihliadnutím na závažnosť činu a očakávaný trest (v zmysle § 360 Trestného
zákona). Poukázal zároveň na skutočnosť, že riadne prispieva na výživu svojej dcéry, čo je potvrdené
aj výpoveďou poškodeného. K tomu dodal, že vzatie do väzby je neprimeraný zásah do práv a slobôd
obvineného, v tomto prípade však má zároveň značný vplyv aj na dieťa obvineného.
Záverom žiadal, aby súd zvážil možnosť nahradenia väzby dohľadom probačného a mediačného
úradníka. Na základe vyššie uvedených skutočností tiež žiadal, aby odvolací súd prehodnotil dôvody

jeho väzby, aby zrušil uznesenie o ponechaní vo väzbe zo dňa 22.05.2025, sp. zn. 105T/16/2025, a
rozhodol o jeho prepustení na slobodu.
Prokurátorka sa ihneď, po vyhlásení uznesenia, vzdala práva na podanie sťažnosti (č. l. 144 spisu).
Podľa § 192 ods. 1 Trestného poriadku, pri rozhodovaní o sťažnosti preskúma nadriadený orgán
a) správnosť výrokov napadnutého uznesenia, proti ktorým sťažovateľ podal sťažnosť, a

b) konanie predchádzajúce týmto výrokom napadnutého uznesenia.
Podľa§193ods.1písm.c)Trestnéhoporiadku,nadriadenýorgánzamietnesťažnosť,akniejedôvodná.
KrajskýsúdvTrnave(sťažnostnýsúd)nazákladevčaspodanejsťažnostiobvinenýmvzmysle§192ods.
1 písm. a), písm. b) Trestného poriadku preskúmal správnosť všetkých výrokov napadnutého uznesenia,
proti ktorým sťažovateľ podal sťažnosť, ako aj konanie predchádzajúce týmto výrokom napadnutého

uznesenia, a tak zistil, že sťažnosť obvineného nie je dôvodná.
Krajský súd preskúmaním napadnutého rozhodnutia a konania, ktoré jeho vydaniu predchádzalo, zistil
nasledovné:
• prokurátorka Okresnej prokuratúry Piešťany podala dňa 06.05.2025 podľa § 234 ods. 1 Trestného
poriadku pod č. Pv 83/25/2204-20 obžalobu na obvineného A. A. pre prečin nebezpečného vyhrážania

podľa § 360 ods. 1, ods. 2 písm. b) Trestného zákona s poukazom na § 139 ods. 1 písm. c) Trestného
zákona na tom skutkovom základe, ako je uvedené v obžalobe, ako aj v odôvodnení napadnutého
uznesenia.
Rozhodnutia o väzbe:
• uznesením sudcu pre prípravné konanie Okresného súdu Trnava zo dňa 28.02.2025, sp. zn.

105Tp/12/2025, bol obvinený A. A. vzatý do väzby podľa § 71 ods. 1 písm. c) Trestného poriadku
s tým, že väzba sa u obvineného započítava od 26.02.2025 o 17:10 hod.; zároveň podľa § 80
ods. 1 písm. c) Trestného poriadku väzba u obvineného nebola nahradená dohľadom probačného a
mediačnéhoúradníka.Osťažnostiobvinenéhovočicit.uzneseniuoväzberozhodolKrajskýsúdvTrnave
uznesením zo dňa 18.03.2025, sp. zn. 3Tpo/15/2025, tak, že podľa § 193 ods. 1 písm. c) Trestného

poriadku sťažnosť obvineného zamietol a podľa § 80 ods. 1 písm. b) Trestného poriadku písomný sľub
obvineného, že povedie riadny život, neprijal.
Krajský súd po splnení prieskumnej povinnosti v prvom rade zistil, že samosudca okresného súdu
postupoval podľa príslušných ustanovení Trestného poriadku, keď určil termín výsluchu obvineného
na 22.05.2025, vypočul obvineného, posúdil jeho argumenty, ako aj argumenty jeho obhajcu, zistil

stanovisko prokurátorky a tak dospel k správnemu záveru o tom, že dôvody väzby u obvineného v tomto
štádiu konania, teda po podaní obžaloby, podľa § 71 ods. 1 písm. c) Trestného poriadku naďalej trvajú
a obvinený sa naďalej ponecháva vo väzbe a zároveň jeho väzbu nie je možné nahradiť alternatívnymi
inštitútmi podľa § 80 ods. 1 písm. b), písm. c) Trestného poriadku.
Samosudca tiež správne postupoval, keď s rozhodovaním o ponechaní obvineného vo väzbe po

podaní obžaloby spojil aj rozhodnutie o podanej žiadosti obvineného o prepustenie z väzby na
slobodu, doručenej okresnému súdu dňa 30.04.2025 (č.l. 120-122 spisu), keďže vo svojej podstate ide
o posúdenie rovnakej otázky, na ktorú musia byť logicky poskytnuté rovnaké odpovede. Správne v tomto
smere rozhodol samosudca jedným výrokom podľa ust. § 238 ods. 4 Trestného poriadku.
Následne samosudca v odôvodnení napadnutého uznesenia v súlade s ustanovením § 176 ods. 2

Trestného poriadku rozviedol všetky právne skutočnosti, ako aj právne úvahy, ktoré majú relevanciu vo
vzťahu k väzbe obvineného podľa § 71 ods. 1 písm. c) Trestného poriadku.
Sťažnostný súd si všetky závery samosudcu prezentované v napadnutom uznesení ohľadne dôvodnosti
väzby u obvineného podľa § 71 ods. 1 písm. c) Trestného poriadku osvojil a v celom rozsahu na neodkazuje bez potreby opakovania týchto dôvodov vo svojom sťažnostnom uznesení. V tejto súvislosti
sťažnostný súd poukazuje na to, že v dvojinštančnom súdnom konaní rozhodnutia súdu prvého a
druhého stupňa tvoria jednotu, a v prípade, ak sa sťažnostný súd stotožní s úvahami súdu nižšieho

stupňa a tieto považuje za zákonné a správne nie je potrebné, aby tieto opakoval vo svojom rozhodnutí,
ale stačí, aby na tieto len stručne poukázal (viď uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 2Tdo/2/2018
z 23. januára 2018).
Krajský súd dodáva, že uvedené väzobné dôvody u obvineného A. A. sa opierajú o konkrétne
skutočnosti vyžadované zákonom, existujú doposiaľ nespochybnené dôkazy zakladajúce tak formálne,

ako aj materiálne dôvody väzby u menovaného, pričom z nich vyplýva reálna obava z následkov
predpokladaných v ustanovení § 71 ods. 1 písm. c) Trestného poriadku upravujúceho dôvody tzv.
preventívnej väzby.
K materiálnym podmienkam väzby
Pokiaľ ide o materiálne podmienky väzby, tieto sú podľa názoru krajského súdu rovnako dané aj v
tomto štádiu trestného stíhania. Samosudca okresného súdu vymenoval v odôvodnení napadnutého

uznesenia dôkazy, na základe ktorých pretrváva podozrenie, že sa obvinený A. A. dopustil skutku,
ktorý sa mu kladie za vinu. Možno teda v súhrne zopakovať, že vo vzťahu k doposiaľ zistenej
dôkaznej situácii sú to najmä výpovede svedkyne poškodenej C. D. a svedkyne E. A., ktoré svojimi
výpoveďami obvineného predbežne usvedčujú. Ďalšími dôkazmi podporujúcimi existenciu z podozrenia
sú zápisnica o obhliadke veci (mobilného telefónu zn. Motorola, čiernej farby, ktorej vlastníkom je

svedkyňa a poškodená C. D.) spolu fotodokumentáciou a znalecký posudok č. 29/2025 znalkyne MUDr.
Moniky Gregorovej, z ktorého rezultuje, že u obvineného bola zistená závislosť od kanabinoidov, t. j.
marihuany a metamfetamínov, a emočne nestabilná porucha osobnosti s tým, že s prihliadnutím na
osobnosť obvineného je predvídateľné, že aj v budúcnosti sa môže dopustiť protiprávneho konania. V
neposlednom rade je dôvodnosť podozrenia umocnená aj výpoveďou samotného obvineného A. A.,

v ktorej priznal, že svedkyni poškodenej C. D. v dôsledku hnevu (rozčúlenia) poslal SMS i správy na
messenger s výhražným obsahom.
K tejto otázke sa náležite vyjadril samosudca okresného súdu na str. 7-8 napadnutého uznesenia, preto
krajský súd na túto časť odôvodnenia len odkazuje. Doposiaľ teda nedošlo k takej zmene dôkaznej
situácie v prospech obvineného, aby sa podozrenie zo spáchania trestnej činnosti rozptýlilo, alebo

výrazne zoslabilo. Práve naopak, dôvodnosť podozrenia, že sa menovaný obvinený dopustil skutku, pre
ktorý je stíhaný, sa podaním obžaloby umocnila.
Krajský súd poznamenáva, že dôvodnosť podozrenia teda predpokladá existenciu faktov alebo
informácií, ktoré by objektívnemu pozorovateľovi umožnili urobiť si úsudok o tom, že konkrétna
osoba mohla spáchať trestný čin, pričom jeho dôvodnosť závisí vždy od všetkých okolností každého

konkrétneho prípadu (obdobne pozri uznesenie Najvyššieho súdu SR sp.zn. 4Tost/41/2018 zo dňa
09.10.2018). V prípade menovaného obvineného sú všetky tieto podmienky nateraz splnené.
K tzv. preventívnemu dôvodu väzby
U obvineného A. A. naďalej existujú dôvody tzv. preventívnej väzby podľa § 71 ods. 1 písm. c) Trestného
poriadku tak, ako to bolo konštatované v rozhodnutí okresného súdu, pričom od daného momentu

podľa názoru krajského súdu nedošlo k žiadnej takej zmene, ktorá by zakladala zmenu prístupu, či už
k dôvodnosti podozrenia alebo k dôvodnej obave z konania, ktoré u menovaného zakladajú dôvody
väzby podľa § 71 ods. 1 písm. c) Trestného poriadku.
Z hľadiska materiálneho samosudca okresného súdu v napadnutom uznesení výstižným spôsobom
rozviedol, ktoré konkrétne skutočnosti podľa jeho názoru zakladajú reálnu a bezprostrednú obavu

z pokračovania v trestnej činnosti zo strany obvineného v prípade, ak by bol prepustený z väzby na
slobodu. Ponechanie obvineného vo väzbe aj podľa názoru krajského súdu odôvodňujú skutočnosti
týkajúce sa osobnostnej charakteristiky obvineného (obvinený bol doposiaľ trikrát súdne trestaný,
pričom vo všetkých trestných konaniach úmyselné protiprávne konanie obvineného smerovalo voči
svedkyni poškodenej C. D. a malo stúpajúcu tendenciu, zároveň u obvineného bola zistená závislosť

od kanabinoidov, t. j. marihuany a metamfetamínov, a emočne nestabilná porucha osobnosti s tým,
že s prihliadnutím na osobnosť obvineného je predvídateľné, že aj v budúcnosti sa môže dopustiť
protiprávneho konania) a charakterom stíhanej trestnej činnosti (násilná trestná činnosť). K tejto otázke
sa dostatočným a obšírnym spôsobom vyjadril okresný súd na str. 9-10 odôvodnenia napadnutého
uznesenia. Keďže právne úvahy okresného súdu uvedené v napadnutom uznesení ohľadne dôvodnosti

trvania väzby obvineného korešpondujú v plnom rozsahu s obsahom spisu, a majú reálny základ
v dôkazoch v ňom obsiahnutých, krajský súd bez toho, aby považoval tieto skutočnosti za potrebné ďalej
podrobnejšie rozvádzať, na tieto právne úvahy odkazuje a poukazuje na ne.Z pohľadu krajského súdu je potrebné doplniť, že dôvodmi tzv. preventívnej väzby u obvineného sa v
prípravnom konaní zaoberal tak okresný súd, ako aj súd sťažnostný, pričom tieto naposledy konštatoval
tunajšísúdvosvojomuznesenízodňa18.03.2025,sp.zn.3Tpo/15/2025,pričomodtohtoprávoplatného

rozhodnutia o väzbe obvineného v konaní nenastala žiadna zmena v konkrétnych skutočnostiach
odôvodňujúcich obavu z pokračovania v trestnej činnosti (nezmenili sa v prospech obvineného a ani
nepominuli), teda z reálne hroziacich následkov uvedených v ustanovení § 71 ods. 1 písm. c) Trestného
poriadku.
K nemožnosti nahradenia väzby

Samosudca okresného súdu sa v súlade s ustanoveniami § 71 ods. 1 Trestného poriadku a § 80
ods. 1 písm. b), písm. c) Trestného poriadku zaoberal možnosťou nahradenia väzby prijatím písomného
sľubu obvineného ako i dohľadom probačného a mediačného úradníka, a dospel k správnemu záveru,
že obvinený nespĺňa podmienky na nahradenie väzby uvedenými procesnými inštitútmi v tomto štádiu
konania, nakoľko by nimi nebolo možné dostatočne eliminovať obavu z pokračovania v páchaní trestnej
činnosti tohto obvineného. V odôvodnení napadnutého uznesenia samosudca náležite uviedol, prečo

väzbu obvineného nenahradil žiadnou z uvedených alternatív.
Aj podľa názoru krajského súdu na použitie týchto inštitútov nie sú v súčasnom štádiu trestného stíhania
splnené zákonné podmienky. Krajský súd zohľadnil skutočnosti, na ktoré poukázal aj samosudca
v napadnutom uznesení a ktoré spočívajú v osobnostnej charakteristike obvineného (trestná minulosť,
kriminálne sklony, užívateľ psychotropných a omamných látok) a dospel k záveru, že dohľad probačného

a mediačného úradníka nemožno považovať za dostačujúci inštitút na nahradenie jeho väzby.
U obvineného bola znalcom zistená závislosť od kanabinoidov, t. j. marihuany a metamfetamínov,
a emočne nestabilná porucha osobnosti s tým, že s prihliadnutím na osobnosť obvineného je
predvídateľné, že aj v budúcnosti sa môže dopustiť protiprávneho konania, bol opakovane súdne
trestaný a dokonca opakovane vo výkone nepodmienečného trestu odňatia slobody, ako najprísnejšieho

trestu v podmienkach Slovenskej republiky a napriek jeho výkonu v minulosti opätovne mal páchať
trestnú činnosť, dokonca obdobného násilného charakteru. Osoba obvineného tak, vzhľadom na
jeho trestnú minulosť a predchádzajúci spôsob života, nedáva dostatočnú záruku na to, aby mohol
byť účel väzby dosiahnutý dohľadom probačného a mediačného úradníka, kedy by obvinený bol
podrobený dozoru súdneho úradníka, ktorý by kontroloval spôsob jeho života, konkrétne dodržiavanie

uložených povinností a obmedzení, ktoré je možné v rámci dohľadu probačného a mediačného
úradníka uložiť. Vyhodnotením osoby obvineného sťažnostný súd dospel k záveru, že ani uloženie
obmedzení (napr. zákaz užívania návykových a omamných látok) neeliminujú hrozbu pokračovania
v trestnej činnosti obvineným, pretože v osobe obvineného, na ktorého už bolo sankciami trestného
práva pôsobené, a ktorý je závislý od kanabinoidov, ktorých požívanie môže znižovať účinnosť jeho

brzdných mechanizmov, nemá sťažnostný súd záruku, že by uložené povinnosti a obmedzenia aj reálne
dodržiaval.
Touto optikou je potrebné nazerať aj na písomný sľub obvineného, preto ho správne samosudca
postupom podľa § 80 ods. 1 písm. b) Trestného poriadku neprijal. Tento výrok napadnutého uznesenia
tak zodpovedá stavu veci a zákonu.

Krajský súd poznamenáva, že prepustenie obvineného z väzby jej nahradením prostriedkom prípustným
podľa vnútroštátneho práva, ktorý je miernejší ako obmedzenie osobnej slobody (§ 80 a § 81 Trestného
poriadku), a ktorý je zároveň spôsobilý zabezpečiť účel väzby, je možnosťou, ale nie právom osoby,
ktorej sloboda je alebo má byť obmedzená, pričom pri rozhodovaní musí súd zvažovať, či nahradenie
väzby preváži nad dôvodnou obavou vyjadrenou v ustanoveniach § 71 ods. 1 písm. a) až písm. c)

Trestného poriadku alebo nie. V danom prípade táto obava aj podľa názoru krajského súdu je aj naďalej
plne opodstatnená.
K sťažnostným námietkam obvineného
Na úvod sa krajskému súdu žiada pripomenúť obvinenému, že z judikatúry Európskeho súdu pre
ľudské práva vyplýva, že sťažnostný súd nemá povinnosť odpovedať a reagovať na každú námietku

sťažovateľa, ale iba na také, ktoré majú rozhodujúci význam pre rozhodnutie o ponechaní obvineného
vo väzbe, zostali sporné alebo sú nevyhnutné na doplnenie dôvodov prvostupňového rozhodnutia, ktoré
sa preskúmava v sťažnostnom konaní.
Čo sa potom týka sťažnostných námietok obvineného, krajský súd zistil, že tieto sú založené na tých
istých argumentoch, ktorými obvinený argumentoval aj svoju žiadosť o prepustenie z väzby na slobodu

a ku ktorej sa už vyjadroval (vecne správnym spôsobom) okresný súd v napadnutom uznesení, pričom
s jeho názormi súhlasí aj krajský súd. Aj napriek tomu, všetky výhrady obvineného, ktoré sú citované
vyššie v texte tohto odôvodnenia a na ktoré dostal adekvátnu odpoveď v odôvodnení napadnutého
uznesenia, vzniesol obvinený opakovane vo svojej sťažnosti proti napadnutému uzneseniu. Preto ajkeď obvinený argumenty konajúceho súdu nechce akceptovať, tak to ešte neznamená, že proces voči
nemu nie je spravodlivý. Totižto do práva na spravodlivý súdny proces nepatrí právo obvineného, aby
sa súdy stotožnili s jeho právnymi názormi, navrhovanými dôkazmi, či dokonca, aby bol pred súdom

úspešný, teda aby bolo rozhodnuté v súlade s jeho požiadavkami a právnymi názormi (pozri rozhodnutia
Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 252/04, I. ÚS 50/04).
V súvislosti s otázkou dôvodného podozrenia možno pripomenúť, že pri rozhodovaní o väzbe súdy
nerozhodujú o vine či nevine obvineného, ale posudzujú len to, či v danom štádiu trestného konania
zistené skutočnosti dostatočne odôvodňujú podozrenie, že konkrétna osoba je páchateľom skutku,

v ktorom sa vidí trestný čin. Existencia takéhoto dôvodného podozrenia pritom predpokladá, že sú
dané skutočnosti alebo informácie, ktorými by bolo možné presvedčiť nezávislého a objektívneho
pozorovateľa o tom, že sa dotyčná osoba mohla dopustiť trestného činu. Tieto skutočnosti, na ktorých
sa podozrenie zakladá, však nemôžu byť na rovnakej úrovni ako skutočnosti potrebné k odôvodneniu
odsúdenia, lebo v konaní o väzbe súdy nehodnotia dôkazy s konečnou platnosťou. Takéto hodnotenie je
vyhradené až rozhodovaniu vo veci samej, ktoré v prípade postavenia obvineného pred súd nasleduje

potom, čo bolo v súlade so zásadami bezprostrednosti a ústnosti vykonané celé dokazovanie.
Vychádzajúc z vyššie uvedeného krajský súd ako nedôvodné hodnotí všetky tie sťažnostné námietky
obvineného, v ktorých hodnotí dosiaľ vykonané dôkazy, najmä výpoveď poškodenej, resp. spochybňuje
jej dôveryhodnosť so záverom, že stíhané konanie obvineného nebolo spôsobilé vzbudiť u poškodenej
dôvodnú obavu o jej život, lebo podľa názoru krajského súdu tento druh námietok presahuje

rámec rozhodovania o väzbe. Inak povedané, obvinený dané námietky uplatňuje predčasne v rámci
rozhodovania o väzbe, keďže až v meritórnom rozhodnutí, po ukončení dokazovania, bude primárne
okresný súd (event. sekundárne, ak bude podané odvolanie, aj krajský súd) povinný dať obvinenému
jednoznačné odpovede na nimi predostreté námietky týkajúce sa skutkových okolností prípadu
ustáleného vykonaným dokazovaním.

Taktiež je potrebné konštatovať, že sa rovnako nezmenili ani skutočnosti, rozhodujúce pre identifikáciu
dôvodov väzby obvineného podľa § 71 ods. 1 písm. c) Trestného poriadku. S poukazom na vyššie
uvedené skutočnosti a okolnosti vyhodnotil krajský súd ako nedôvodné všetky tie sťažnostné námietky,
v ktorých obvinený uvádzal, že dôvody tzv. preventívnej väzby u neho nie sú dané. U obvineného
sú dané preventívne dôvody väzby nielen cez charakter trestnej činnosti a osobu poškodenej, ale aj

okolnosťami údajného páchania stíhanej trestnej činnosti a jeho osobou tak, ako boli vyššie v texte
popísané. Napokon, čo sa týka sťažnostných námietok, obvinený neuviedol žiadnu skutočnosť, ktorá
by obavy z možného páchania ďalšej trestnej činnosti rozptýlila alebo oslabila natoľko, že by nebolo
nevyhnutné ho ponechať vo väzbe. Správne tiež okresný súd v odôvodnení napadnutého uznesenia
uviedol, že týmito skutočnosťami nie sú ani to, že obvinený podľa jeho tvrdenia riadne prispieva na

výživu svojej dcéry, keďže ide o povinnosť, ktorá mu vyplýva zo zákona č. 36/2005 Z. z. o rodine a
trvá dovtedy, kým dieťa nie je schopné samé sa živiť a tiež tvrdenia ohľadom očakávaného trestu,
pretože väzba ako zaisťovací inštitút nie je viazaná na určitý druh trestnej činnosti, naopak do väzby za
splnenia zákonných podmienok je možné vziať páchateľa de facto akejkoľvek, spravidla však úmyselnej
trestnejčinnosti,násilnúnevynímajúc.Jepretoirelevantné,kakémutrestuvprípadeuznaniavinytrestné

stíhanie smeruje. Možno potom len zhrnúť, že na dôvodoch tzv. preventívnej väzby u obvineného sa
od ostatného rozhodnutia o väzbe nezmenilo nič, tieto trvajú a odôvodňujú ponechanie obvineného vo
väzbe z dôvodov, na ktoré poukazuje krajský súd vyššie v texte a ktoré konštatoval aj okresný súd
v napadnutom uznesení, pričom táto obava nemala ako pominúť.
Ak aj obvinený v sťažnosti navrhoval nahradiť jeho väzbu dohľadom probačného a mediačného

úradníka, k tomuto návrhu krajský súd uvádza, že procesný postup spojený s nahradením väzby
alternatívnymi inštitútmi prichádza do úvahy vtedy, keď vzhľadom na okolnosti prípadu a osobu
obvineného nie je zjavné riziko zmarenia dosiahnutia účelu trestného konania vedeného práve
prostredníctvom obmedzenia osobnej slobody obvineného vo väzbe. O taký prípad ale v posudzovanej
veci nejde. Tu osoba obvineného, ktorý je špeciálnym recidivistom k násilnej trestnej činnosti a od

páchania stíhanej trestnej činnosti obdobného násilného charakteru ho nemali odradiť ani početné
minulé odsúdenia, za ktoré mu boli uložené opakovane nepodmienečné tresty a zároveň povaha
prejednávaného prípadu tak, ako bola táto opísaná v napadnutom uznesení ako aj vyššie v texte,
nedávajú dostatočnú záruku na to, aby mohol byť účel väzby dosiahnutý týmto alternatívnym inštitútom.
Požiadavka verejného záujmu na zabránení v prípadnom konkretizovanom konaní jednoznačne

prevažuje nad rešpektovaním osobnej slobody obvineného.
Na záver k väzbe krajský súd uzatvára, že podľa jeho názoru v posudzovanom prípade väzba
obvineného v tejto fáze konania, teda po podaní obžaloby, naďalej plne reflektuje zásady primeranosti
a zdržanlivosti a spĺňa aj atribúty proporcionality.Nakoľko krajský súd nezistil dôvody pre zmenu napadnutého uznesenia, rozhodol tak, že sťažnosť
obvineného A. A. v zmysle § 193 odsek 1 písm. c) Trestného poriadku ako nedôvodnú zamietol.
Toto uznesenie bolo prijaté pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu ďalší riadny opravný prostriedok nie je prípustný.