Uznesenie – Ostatné ,
Zrušujúce Judgement was issued on

Decision was made at the court Krajský súd Trnava

Judgement was issued by JUDr. Katarína Slováčeková

Legislation area – Občianske právoOstatné

Judgement form – Uznesenie

Judgement nature – Zrušujúce

Source – original document (the link may not work anymore)

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 12CoPs/5/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4224200793
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 05. 2025

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Katarína Slováčeková
ECLI: ECLI:SK:KSTT:2025:4224200793.1

Uznesenie

Krajský súd v Trnave, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Kataríny Slováčekovej a sudkýň
JUDr. Ľubice Bundzelovej a Mgr. Andrey Hadnagyovej, v právnej veci o obmedzení spôsobilosti na
právne úkony osoby, o ktorej spôsobilosti na právne úkony sa koná: A. B., nar. XX. XXXXXXX XXXX,
trvalebytomB.,C.D.E.F.B.XX,B.,zastúpenýprocesnýmopatrovníkom:MestoB.,G.G.H.F.B.X,B.,o
návrhunavrhovateľky:I.J.,nar.XX.XXXXXXXXXXXX,trvalebytomE.F.B.XX,B.,zaúčastiprokurátora

Krajskej prokuratúry v Nitre, so sídlom Damborského 1, Nitra, o odvolaní ustanovenej opatrovníčky
I. B., nar. XX. XXXXXXXX XXXX, bytom K. D. XXX proti rozsudku Okresného súdu Komárno č. k.
9Ps/6/2024-95 z 13. januára 2025, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutom výroku o ustanovení opatrovníka (II.) a
v závislých výrokoch o povinnosti opatrovníka podávať písomnú správu (III.), o náhrade trov konania
štátu (IV.) a o náhrade trov konania (V.) r u š í a vec mu v zrušenom rozsahu v r a c i a na ďalšie

konanie a nové rozhodnutie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie výrokom I. obmedzil A. B., nar. XX. XXXXXXX XXXX
v spôsobilosti na právne úkony tak, že nie je spôsobilý uzatvárať akékoľvek jednostranné a viacstranné
právne úkony; nie je spôsobilý nakladať s finančnými prostriedkami, najmä nie je spôsobilý preberať
peňažné dávky a dôchodok; nie je spôsobilý nakladať s hnuteľným a nehnuteľným majetkom; nie je

spôsobilý konať a rozhodovať vo veciach starostlivosti o svoj zdravotný stav; nie je spôsobilý konať pred
orgánmi štátnej správy a samosprávy; nie je spôsobilý konať vo veci zmeny bydliska a umiestnenia
v sociálnom zariadení. Výrokom II. ustanovil I. B., nar. XX. XXXXXXXX XXXX za opatrovníčku
obmedzenéhovspôsobilostinaprávneúkonystým,žetátobudeobmedzenéhovspôsobilostinaprávne
úkony zastupovať a spravovať jeho majetok v bežných veciach v rozsahu jeho obmedzenia. Výrokom III.
uložil opatrovníčke povinnosť podávať písomnú správu o výkone funkcie opatrovníčky príslušnému súdu

vždy k 30. júnu a k 31. decembru v každom kalendárnom roku, počnúc od právoplatnosti tohto rozsudku.
Výrokom IV. nepriznal štátu náhradu trov konania a výrokom V. nepriznal žiadnemu z účastníkov nárok
na náhradu trov konania. Právne svoje rozhodnutie odôvodnil ustanoveniami § 10 ods. 1 až 3, § 27
ods. 2 a 3 z. č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka (ďalej len „Občiansky zákonník), § 231 z. č.
161/2015 Zb. Civilného mimosporového poriadku (ďalej len „Civilný mimosporový poriadok“). Vecne
dôvodil, že obmedzenie spôsobilosti na právne úkony je opatrením v záujme tých, ktorí nemajú možnosť

svoje konanie ovládať alebo jeho následky posúdiť. Súd pri určení rozsahu obmedzenia musí preto
prihliadnuť k okolnostiam konkrétneho prípadu a postihnúť týmto obmedzením len tú oblasť životných
situácií občana, pre ktorého je to nutné v záujme ochrany jeho práv a právom chránených záujmov,
ako aj v záujme spoločnosti. Vykonaným dokazovaním súd prvej inštancie zistil, že návrh navrhovateľky
je dôvodný, nakoľko zo záverov znaleckého posudku MUDr. Jána Bernáta, MPH č. 109/2024 z 4.
októbra 2024 vyplýva, že A. B. trpí zmiešanou demenciou stredne ťažkého stupňa. Táto porucha je

doživotná, pričom principiálne liečbou nie je ovplyvniteľná. A. B. sa nevie dostatočne orientovať v čase
a priestore. Nepozná hodnotu peňazí. Taktiež si neuvedomuje obsah a význam právnych úkonov. Nieje spôsobilý na právne úkony v oblasti nakladania s financiami, vrátane nakladania s hnuteľným a
nehnuteľným majetkom a vstupovať do zmluvných vzťahov, z ktorých plynú hmotné záväzky. Ďalej
nie je spôsobilý v oblasti komunikácie s orgánmi štátnej správy a samosprávy, v oblasti poskytovania

informovaného súhlasu s poskytnutím zdravotnej či sociálnej starostlivosti. Súd prvej inštancie mal za
preukázané, že A. B. nie je schopný cieľavedome konať a posúdiť následky svojho konania. Okrem
toho zo znaleckého posudku vyplýva, že je nebezpečný pre seba a svoje okolie. Súd prvej inštancie
zároveňustanovilA.B.zaopatrovníčkujehovnučkuI.B.,ktorásustanovenímzaopatrovníčkusúhlasila.
O náhrade trov konania štátu rozhodol súd prvej inštancie podľa ustanovenia § 251 ods. 1 Civilného

mimosporového poriadku konštatujúc, že vzhľadom na závery konania nepriznal štátu náhradu trov
konania pozostávajúcich zo zaplatenej odmeny znalkyne. O náhrade trov konania rozhodol na základe
ustanovenia § 52 Civilného mimosporového poriadku.

2. Proti rozsudku súdu prvej inštancie podala včas odvolanie ustanovená opatrovníčka I. B. (ďalej
aj „ustanovená opatrovníčka). Uviedla, že od pojednávania konaného 2. decembra 2024 došlo

k novým skutočnostiam v súvislosti s jej zdravotným stavom. Poukázala na svoje rizikové tehotenstvo,
v dôsledku ktorého je od 10. decembra 2024 práceneschopná. Vzhľadom na uvedené preto nesúhlasí
s ustanovením za opatrovníčku svojmu starému otcovi, za ktorým nebude schopná v prípade potreby
aj z dôvodu vzdialenosti cestovať. Záverom odvolania navrhla, aby odvolací súd rozsudok súdu prvej
inštancie zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

3. Navrhovateľka sa k podanému odvolaniu nevyjadrila, iba ho zobrala na vedomie.

4. K odvolaniu ustanovenej opatrovníčky sa vyjadrila prokurátorka Okresnej prokuratúry Komárno s tým,
že podľa jej názoru bolo dokazovanie v predmetnej veci vykonané v dostatočnom rozsahu, pričom

vykonanými dôkazmi bol náležite zistený skutkový stav veci. Pokiaľ však budú na strane opatrovníčky
preukázané skutočnosti uvedené v odvolaní, bude potrebné odvolaniu vyhovieť a vo veci vykonať nové
dokazovanie týkajúce sa osoby, ktorá by mohla byť opatrovníkom obmedzeného spôsobilosti na právne
úkony.

5.Procesnýopatrovníkvreakciinaodvolanieustanovenejopatrovníčkynavrhol,abybolazaopatrovníka
ustanovená osoba z rodinného prostredia A. B..

6. Prokurátor Krajskej prokuratúry v Nitre v podaní, ktorým oznámil prevzatie vstupu do odvolacieho
konania, poukázal na to, že predpokladom na ustanovenie navrhnutej osoby na opatrovníka je súhlas

takejto osoby s prevzatím funkcie opatrovníka (ide o individuálnu autonómiu vôle subjektu, ktorá
sa uplatňuje aj pri inštitúte opatrovníctva). Z odvolania ustanovenej opatrovníčky vyplývajú dôvody,
pre ktoré nesúhlasí s vykonávaním funkcie opatrovníčky, na ktoré musí súd v konaní o obmedzenie
spôsobilosti na právne úkony prihliadnuť. Navrhol preto, aby odvolací súd zrušil napadnutý rozsudok
a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a rozhodnutie.

7. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 3 ods. 5 Civilného mimosporového poriadku), po zistení, že
odvolanie bolo podané včas a oprávnenou osobou – ustanovenou opatrovníčkou (§ 359 a § 362 ods.
1 z. č. 160/2015 Civilného sporového poriadku – ďalej len Civilný sporový poriadok), proti rozhodnutiu,
proti ktorému je tento opravný prostriedok prípustný (§ 355 ods. 1 Civilného sporového poriadku), po

skonštatovaní, že podané odvolanie má zákonné náležitosti (§ 363 Civilného sporového poriadku) a že
odvolateľka použila zákonom prípustné odvolacie dôvody (§ 365 ods. 1 Civilného sporového poriadku),
preskúmal rozsudok súdu prvej inštancie bez viazanosti rozsahom (§ 65 Civilného mimosporového
poriadku) a dôvodmi odvolania (§ 66 Civilného mimosporového poriadku), s prihliadnutím na prípadné
vady konania, iba ak by mali za následok nesprávne rozhodnutie vo veci (§ 67 Civilného mimosporového

poriadku), bez potreby zopakovania alebo doplnenia dokazovania (§ 68 Civilného mimosporového
poriadku), postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 Civilného sporového
poriadku a contrario) a dospel k záveru, že rozsudok súdu prvej inštancie je potrebné v napadnutom
výroku II. a v závislých výrokoch III., IV. a V. zrušiť (§ 389 ods. 1 písm. b), c) Civilného sporového
poriadku) a vec v zrušenom rozsahu vrátiť súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie

(§ 391 ods. 1 Civilného sporového poriadku).

8. Predmetom konania na súde prvej inštancie je obmedzenie spôsobilosti na právne úkony A. B.
a ustanovenie opatrovníka, pričom súd prvej inštancie výrokom I. rozhodol o obmedzení spôsobilostina právne úkony A. B. v rozsahu, že nie je spôsobilý uzatvárať akékoľvek jednostranné a viacstranné
právne úkony; nie je spôsobilý nakladať s finančnými prostriedkami, najmä nie je spôsobilý preberať
peňažné dávky a dôchodok; nie je spôsobilý nakladať s hnuteľným a nehnuteľným majetkom; nie je

spôsobilý konať a rozhodovať vo veciach starostlivosti o svoj zdravotný stav; nie je spôsobilý konať pred
orgánmi štátnej správy a samosprávy; nie je spôsobilý konať vo veci zmeny bydliska a umiestnenia
v sociálnom zariadení. Výrokom II. mu ustanovil za opatrovníčku I. B., ktorá bude obmedzeného v
spôsobilosti na právne úkony zastupovať a spravovať jeho majetok v bežných veciach v rozsahu jeho
obmedzenia. Výrokom III. uložil opatrovníčke povinnosť podávať písomnú správu o výkone funkcie

opatrovníčkypríslušnémusúduvždyk30.júnuak31.decembruvkaždomkalendárnomroku,počnúcod
právoplatnosti tohto rozsudku. Výrokom IV. nepriznal štátu náhradu trov konania a výrokom V. nepriznal
žiadnemu z účastníkov nárok na náhradu trov konania.

9.Ustanovenáopatrovníčkasícevodvolaníuviedla,žeodvolanímnapádarozsudoksúduprvejinštancie
v celom rozsahu, avšak z obsahu jej odvolania vzhľadom na použitú odvolaciu argumentáciu je zrejmé,

žeodvolanieustanovenejopatrovníčkysmerujeibavočivýrokuII.oustanoveníjejosobyzaopatrovníčku
A. B.. Predmetom prieskumu odvolacieho súdu je preto posúdenie správnosti postupu a rozhodnutia
súdu prvej inštancie vo výroku II. o ustanovení I. B. za opatrovníčku jej starému otcovi A. B..

10. Z obsahu spisu vyplýva, že uznesením č. k. 9Ps/6/2024-63 z 22. októbra 2024, právoplatným

25. októbra 2024, súd prvej inštancie pribral do konania I. B. ako účastníčku konania, ktorá bola
navrhnutá v konaní (i navrhovateľkou) za opatrovníčku pre A. B.. I. B. na pojednávaní konanom pred
súdom prvej inštancie 2. decembra 2024 súhlasila s ustanovením za opatrovníčku. Zároveň však
uviedla, že vyšetrovaného dlhé roky nevidela, jeho zdravotný stav nepozná, lebo sa nestýkali. Súd prvej
inštancie pojednávanie odročil na neurčito za účelom vykonania výsluchu A. B.. Po vzhliadnutí A. B.

v zmysle ustanovenia § 243 ods. 2 Civilného mimosporového poriadku dňa 17. decembra 2024, súd
prvej inštancie nariadil vo veci pojednávanie na 13. januára 2025, na ktoré predvolal navrhovateľku,
procesného opatrovníka a Okresnú prokuratúru Komárno. I. B. na pojednávanie predvolaná nebola. Súd
prvej inštancie na pojednávaní konanom 13. januára 2025 konštatoval, že I. B. sa na pojednávanie
nedostavila, pričom svoju neúčasť ospravedlnila tým, že je vo vysokom štádiu tehotenstva. Súd prvej

inštancie v zmysle ustanovenia § 180 Civilného sporového poriadku pojednával v neprítomnosti I. B.
a na pojednávaní aj vo veci rozhodol napadnutým rozsudkom.

11. Podľa § 248 ods. 1 a 2 Civilného mimosporového poriadku konanie o obmedzení spôsobilosti na
právne úkony je spojené s konaním o ustanovení opatrovníka podľa § 272 až 277 (1). Ak súd rozhodne

o obmedzení spôsobilosti na právne úkony, vo výroku rozsudku vymedzí rozsah, v akom spôsobilosť
osoby na právne úkony obmedzil, a ustanoví jej opatrovníka (2).

12. Podľa § 272 Civilného mimosporového poriadku súd ustanoví opatrovníka fyzickej osobe, ak tak
ustanovuje osobitný predpis.

13. Podľa § 26 Občianskeho zákonníka pokiaľ fyzické osoby nie sú spôsobilé na právne úkony, konajú
za nich ich zákonní zástupcovia.

14. Podľa § 27 ods. 2 a 3 Občianskeho zákonníka zákonným zástupcom fyzickej osoby, ktorú súd

rozhodnutím pozbavil spôsobilosti na právne úkony alebo ktorej spôsobilosť na právne úkony súd
rozhodnutím obmedzil, je súdom ustanovený opatrovník (2). Ak sa za opatrovníka nemôže ustanoviť
príbuzný fyzickej osoby ani iná osoba, ktorá spĺňa podmienky pre ustanovenie za opatrovníka, ustanoví
súd za opatrovníka orgán miestnej správy, prípadnej jeho zariadenie, ak je oprávnené vystupovať svojím
menom (§18 ods. 1) (3).

15.Konanieoobmedzeniespôsobilostinaprávneúkonyjeobligatórnespojenéskonanímoustanovenie
opatrovníka. Súd teda vo výroku rozsudku ustanoví osobe, ktorú obmedzil v spôsobilosti na právne
úkony, aj opatrovníka a vymedzí rozsah opatrovníckych práv a povinností v súlade s účelom, na ktorý
bol opatrovník ustanovený. Ide tu o ustanovenie opatrovníka podľa hmotného práva, ktorý je zároveň

zákonným zástupcom osoby, o spôsobilosti ktorej sa rozhodovalo. Súdom ustanovený opatrovník je
povinný vykonávať svoje práva a povinnosti riadne a dbať na pokyny súdu. Na spôsob výkonu funkcie
opatrovníka dohliada súd.16. Opatrovníkom fyzickej osoby, ktorá bola pozbavená spôsobilosti na právne úkony alebo ktorej
spôsobilosť na právne úkony bola obmedzená, má byť predovšetkým príbuzný alebo iná vhodná osoba.
Vychádza sa totiž z premisy, že pre ich citovú väzbu k osobe, ktorej boli ustanovené za opatrovníka,

budú pristupovať k výkonu svojej funkcie aktívnejšie a zodpovednejšie z dôvodu, aby tejto blízkej osobe
nespôsobili ujmu a zastupovali ju v súlade s jej záujmami. V prípade, ak sa súdu nepodarí nájsť v okruhu
príbuzných či iných vhodných subjektov osobu opatrovníka, súd ustanoví za opatrovníka orgán miestnej
správy, prípadne jeho zariadenie, ak je oprávnené vystupovať svojím menom v zmysle § 27 ods. 3
Občianskeho zákonníka.

17. Súd pri ustanovení opatrovníka (fyzickej osoby) vždy skúma predpoklady na strane opatrovníka, a
to spôsobilosť na právne úkony, morálne predpoklady, osobnostné predpoklady, zdravotné predpoklady,
nie je vylúčené zváženie takých predpokladov, ako je finančné zabezpečenie (trvalý príjem), bydlisko,
vzájomné vzťahy opatrovanca a opatrovníka, kolízia záujmov, vzťahy v rámci príbuzenského pomeru
a napr. pri správe majetku aj vyhodnotenie osobnostných predpokladov. Pre naplnenie účelu inštitútu

opatrovníctva a jeho riadny a zodpovedný výkon treba však predpokladať, že opatrovník (fyzická
osoba) s výkonom tejto funkcie súhlasí. V prípade nesúhlasu nemôže súd takúto osobu za opatrovníka
ustanoviť.

18. Po preskúmaní obsahu spisu a rozsudku súdu prvej inštancie v napadnutej časti je nepochybné,

že súd prvej inštancie ustanovil I. B. za opatrovníčku bez toho, aby skúmal a posúdil, či spĺňa
predpoklady pre ustanovenie za opatrovníčku A. B.. Odôvodnenie rozhodnutia súdu prvej inštancie
obsahuje v tejto súvislosti iba strohé konštatovanie, že vnučka I. B. súhlasila s ustanovením za
opatrovníka. Je síce pravdou, že ustanovená opatrovníčka je v príbuzenskom vzťahu k A. B. a že
s ustanovením za opatrovníčku vyslovila v konaní pred súdom prvej inštancie súhlas, avšak uvedené

samé osebe nepostačuje pre ustanovenie za opatrovníka osobe, ktorá má byť rozhodnutím súdu
obmedzená v spôsobilosti na právne úkony. Súd je povinný s ohľadom na individuálne okolnosti každej
prejednávanejveciskúmaťajďalšiepredpoklady,ktorédávajúzárukutoho,ževýkonfunkcieopatrovníka
bude realizovaný v najlepšom záujme osoby, ktorá má byť obmedzená v spôsobilosti na právne úkony.
Súd prvej inštancie nielenže I. B. nepredvolal na pojednávanie, na ktorom vyhlásil napadnutý rozsudok

(13. januára 2025), ale napriek vedomosti o vysokom štádiu jej tehotenstva a z toho logicky vyplývajúcich
následných materských povinností nijako neskúmal, či tieto skutočnosti nemôžu ovplyvniť riadny výkon
uložených opatrovníckych povinností (a to i napriek jej predchádzajúcemu súhlasu s ustanovením za
opatrovníčku). Súd prvej inštancie sa v odôvodnení napadnutého rozhodnutia nijako nezaoberal ani
úrovňou vzájomných vzťahov medzi ustanovenou opatrovníčkou a A. B., keď nijako nereflektoval na

skutočnosťňouuvedenúnapojednávaní2.decembra2024,žehouždlhérokynevidelaajehozdravotný
stav nepozná. Z odôvodnenia napadnutého rozsudku je zrejmé, že súd prvej inštancie vzhľadom na
udelenýsúhlasI.B.sustanovenímzaopatrovníčkuA.B.tedarezignovalnadôslednéskúmanieiďalších
predpokladov potrebných pre riadny výkon tejto funkcie.

19. S poukazom na vyššie uvedené skutočnosti preto odvolací súd s použitím ustanovenia § 389
ods. 1 písm. b), c) Civilného sporového poriadku rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutom výroku
o ustanovení opatrovníka (II.) a v závislých výrokoch o povinnosti opatrovníka podávať písomnú správu
(III.), o náhrade trov konania štátu (IV.) a o náhrade trov konania (V.) zrušil a vec mu v zrušenom rozsahu
vrátil na ďalšie konanie a nové rozhodnutie (§ 391 ods. 1 Civilného sporového poriadku).

20. V ďalšom konaní bude povinnosťou súdu prvej inštancie opätovne rozhodnúť o ustanovení
opatrovníka A. B.. Nakoľko I. B. v odvolacom konaní nesúhlasila s ustanovením za opatrovníčku, súd
prvej inštancie bude znovu zisťovať osobu vhodnú na plnenie funkcie opatrovníka v zmysle ustanovenia
§ 27 ods. 2, prip. aj ods. 3 Občianskeho zákonníka, a to predovšetkým medzi príbuznými. Súd prvej

inštancie bude povinný skúmať, či daná osoba spĺňa všetky podmienky pre ustanovenie za opatrovníka.
Súd prvej inštancie teda bude nielen zisťovať ochotu tej-ktorej fyzickej osoby vykonávať opatrovníka
A. B., ale preverí aj spôsobilosť tejto osoby na vykonávanie opatrovníka tak, aby to bolo v záujme
osoby, ktorá bola rozhodnutím súdu obmedzená v spôsobilosti na právne úkony. V prípade, ak súd prvej
inštancie zistí, že žiadneho príbuzného A. B. nemožno ustanoviť za jeho opatrovníka, bude povinnosťou

súdu prvej inštancie zistiť, či tu nie je iná fyzická osoba, ktorá by spĺňala podmienky pre ustanovenie
za opatrovníka. V prípade zistenia, že niet vhodnej fyzickej osoby, ktorú by bolo možné ustanoviť za
opatrovníka A. B., súd prvej inštancie ustanoví za opatrovníka orgán miestnej správy, prípadnej jeho
zariadenie, ak je oprávnené vystupovať svojím menom. Súd prvej inštancie v novom rozhodnutí zároveňvymedzí rozsah oprávnení a povinností opatrovníka, rozhodne o nároku štátu na náhradu trov konania,
ako aj o náhrade trov konania pred súdom prvej inštancie aj o náhrade trov odvolacieho konania (§
396 ods. 3 Civilného sporového poriadku). Súd prvej inštancie svoje rozhodnutie náležite odôvodní tak,

aby spĺňalo kritériá riadneho a preskúmateľného rozhodnutia podľa § 220 ods. 2 Civilného sporového
poriadku.

21. Toto rozhodnutie bolo prijaté pomerom hlasov 3:0, čiže jednomyseľne (§ 3 ods. 10 posledná veta z.
č. 757/2004 Z.z. o súdoch v znení neskorších zmien a doplnení).

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 Civilného
sporového poriadku).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,

b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo

f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 Civilného sporového
poriadku).
Dovolanie je podľa § 421 Civilného sporového poriadku prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu,
ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu

záviselo od vyriešenia právnej otázky,
a) pri, ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 Civilného sporového poriadku).
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti

uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 Civilného sporového poriadku).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany

neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase
začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 Civilného sporového
poriadku).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby

na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 Civilného sporového poriadku).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 Civilného sporového poriadku).
Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 Civilného sporového
poriadku).
Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné

spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 Civilného sporového poriadku).
Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo, ak do konania vstúpil (§
426 Civilného sporového poriadku).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,

lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1
Civilného sporového poriadku).
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde (§ 427 ods. 2 Civilného sporového poriadku).V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 Civilného sporového poriadku).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom, prípadne má možnosť obrátiť sa
na Centrum právnej pomoci (§ 160 ods. 2 Civilného sporového poriadku). Dovolanie a iné podania
dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1).
Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,

b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa

(§ 429 ods. 2 Civilného sporového poriadku).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 Civilného sporového poriadku).
Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto
ustanovení (§ 431 ods. 1 Civilného sporového poriadku).

Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 Civilného
sporového poriadku).
Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom
právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 Civilného sporového poriadku).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne,

a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 Civilného sporového
poriadku).
Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej
inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 Civilného sporového poriadku).
Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 Civilného

sporového poriadku).
V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany
okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435
Civilného sporového poriadku).

Information regarding the judgement were obtained from the original document, which was most recently updated on . Link to the original document may not work anymore, because the portal of the Ministry of Justice may have published the document under this link for only a certain period of time.