Uznesenie ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Thursday, June 18, 2025

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 3To/42/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3823010869
Dátum vydania rozhodnutia: 18. 06. 2025

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Roman Hargaš
ECLI: ECLI:SK:KSTN:2025:3823010869.1

Uznesenie

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Romana Hargaša a sudcov Mgr.
Jána Odnogu a JUDr. Tomáša Brinčíka v trestnej veci proti obžalovanému A. B., nar. XX.X.XXXX v
Nitre, trvale bytom C. D. XX, trestne stíhanému pre skutok obžalobou právne posúdený ako prečin útoku
na verejného činiteľa podľa § 324 ods. 1 písm. a) Tr. zák., na verejnom zasadnutí dňa 18. júna 2025
prejednal odvolanie prokurátora Okresnej prokuratúry Bánovce nad Bebravou proti rozsudku Okresného

súdu Prievidza zo dňa 16. januára 2025, sp. zn. 20T/34/2023 a takto

r o z h o d o l :

Podľa § 319 Tr. por. sa odvolanie prokurátora z a m i e t a , pretože nie je dôvodné.

o d ô v o d n e n i e :

Rozsudkom Okresného súdu Prievidza zo dňa 16. januára 2025, sp. zn. 20T/34/2023 bolo rozhodnuté
tak, že obžalovaný sa podľa § 285 písm. a) Trestného poriadku o s l o b
o d z u j e spod obžaloby prokurátora Okresnej prokuratúry Bánovce nad Bebravou Pv 105/23/3301,

pre skutok právne kvalifikovaný ako prečin útoku na verejného činiteľa podľa § 324 odsek 1 písmeno a)
Trestného zákona na tom skutkovom základe, že:

dňa 23.04.2023 v čase o 21:43 hodine v Bánovciach nad Bebravou na ul. X. E. pri garáži s popisným
číslom XXXX sa ležiac na zemi počas vykonávania služobného zákroku s využitím hmatov a chmatov
sebaobrany podľa § 51 odsek 1 písmeno c) zákona č. 171/1993 Z. z. o Policajnom zbore poškodenému

príslušníkovi PZ stržm. F. G. vyhrážal slovami: ,,zabijem ťa, rozjebem ťa a zajebem ťa", pričom na
opakované výzvy poškodeného, aby upustil od protiprávneho konania, nereagoval, kládol aktívny odpor
apoškodenéhopoškriabalnazápästí,predlaktíalaktipravejruky,čímpoškodenémuspôsobilpovrchové
plošné rany v oblasti pravého lakťa o veľkosti 5 cm2, pravého zápästia o veľkosti 4 cm2 a dorza pravej
ruky o veľkosti 2 cm2 a od svojho konania upustil až po tom, ako poškodený využil voči nemu hrozbu
zbraňou podľa § 60 odsek 1 písmeno a) zákona č. 171/1993 Z. z. o

Policajnom zbore,

pretože nebolo dokázané, že sa stal skutok, pre ktorý je obžalovaný stíhaný.

Citovaný rozsudok nenadobudol právoplatnosť, pretože proti nemu podal prokurátor odvolanie ihneď po
vyhlásení rozsudku do zápisnice o hlavnom pojednávaní. Dodatočne prokurátor odvolanie odôvodnil po

poukázaní na výrokovú časť napadnutého rozsudku a odôvodnenie okresného súdu nasledovne:
„Zo súdneho spisu a vyššie uvedeného je zrejmé, že vo výpovedi svedka H. I. na hlavnom pojednávaní
dňa 6.11.2024 a jeho výpovedi z prípravného konania po vznesení obvinenia dňa 24.4.2023 bol
podstatný rozpor v tom, že zatiaľ čo svedok v prípravnom konaní jednoznačne uviedol, že počas
služobného zákroku sa obžalovaný vyhrážal poškodenému smrťou, konkrétne, že na poškodeného
vykrikoval, že tohto „zabije, zajebe a rozjebe“, pri jeho výpovedi na hlavnom pojednávaní už uviedol len

to, že obžalovaný sa poškodenému vyhrážal, ale konkrétne nevie ako, pretože bol za obžalovaným.Je potrebné prisvedčiť úvahe súdu v tom, že v danom prípade bolo namieste buď kladenie doplňujúcich
otázok, alebo priamo postup podľa § 264 ods. 1 Tr. poriadku a odstrániť tento podstatný rozpor
z prípravného konania.

Nestotožňujem sa však s právnym názorom súdu v tom, že odstraňovanie rozporov nie je úlohou
súdu, ale výlučne na návrh strán, keď aj z citovaného ustanovenia Tr. poriadku má vyplývať, že
odstraňovanie rozporov je možné iba na základe návrhu procesných strán. Takýto výklad považujem za
príliš formalistický a izolovaný z kontextu základných zásad trestného konania upravených v § 2 ods.

10 Tr. poriadku, ale najmä § 2 ods. 11 Tr. poriadku.

V zmysle § 264 ods. 1 Tr. poriadku ak sa svedok odchýli v podstatných bodoch od svojej skoršej
výpovede, môže mu byť na návrh prokurátora, obžalovaného alebo obhajcu zápisnica o jeho skoršej
výpovedi predložená na vysvetlenie rozporov v jeho výpovediach.

V zmysle § 2 ods. 11 Tr. poriadku súd môže vykonať aj dôkazy, ktoré strany nenavrhli. Strany majú právo
nimi navrhnutý dôkaz zabezpečiť.

Z vyššie citovaného ustanovenia § 264 ods. 1 Tr. poriadku síce vyplýva, že odstraňovanie rozporov
vo výpovedi svedka oproti jeho skoršej výpovedi sa prioritne odstraňuje na návrh – prokurátora,

obžalovaného alebo jeho obhajcu, pokiaľ však takýto návrh niektorá zo strán konania nepodá, nie je to
dôvodom na pasivitu zo strany súdu a ignorovanie vzniknutého rozporu vo svedeckých výpovediach,
ale práve naopak, je úlohou odstraňovať tieto rozpory vo výpovediach svedka podľa ustanovenia § 2
ods. 11 Tr. poriadku.

Tento záver opakovane vyplýva aj z odbornej literatúry, keď napríklad Trestný poriadok – veľký komentár,
prof. JUDr. Jozef Čentéš, PhD. A spol., IV. Vydanie na str. 612 uvádza, že v prípade, že si svedok
nepamätá s odstupom času na podrobnosti prípadu alebo sa vyskytnú podstatné rozpory v jeho
výpovediach a strany nenavrhnú predloženie zápisnice o skoršej výpovedi na vysvetlenie rozporov, má
tak urobiť súd na základe § 2 ods. 11 Tr. poriadku. Totožný záver vyplýva aj z diela Trestný poriadok –

stručný komentár, JUDr. Štefan Minárik a kol, II. prepracované vydanie, str. 726 a ďalších.

Vzhľadom na vyššie uvedené sa preto nestotožňujem so záverom prvostupňového súdu, ktorý
v odôvodnení rozsudku uviedol, že nie je úlohou súdu odstraňovať rozpory vo svedeckých výpovediach
a toto je možné len na základe návrhu strán a preto navrhujem, aby Krajský súd v Trenčíne podľa § 321

ods. 1 písmeno a), písmeno b) Trestného poriadku zrušil rozsudok Okresného súdu Prievidza sp. zn.
20T/34/2023 zo dňa 16.1.2025 a aby podľa § 322 ods. 1 Trestného poriadku vec vrátil Okresnému súdu
Prievidza, aby ju v potrebnom rozsahu znova prejednal a rozhodol.“

Do dňa konania verejného zasadnutia odvolací súd neobdržal písomné vyjadrenie obžalovaného

k odvolaniu prokurátora.
Verejné zasadnutie, predmetom ktorého bolo prejednanie a rozhodnutie o podanom odvolaní
prokurátora, bolo podľa § 293 ods. 5 Tr. por. vykonané dňa 18.6.2025 v neprítomnosti obžalovaného.
Upovedomenie o termíne tohto verejného zasadnutia bolo obžalovanému doručené fikciou doručenia
podľa § 66 ods. 3 Tr. por. dňa 29.5.2025. S poukazom na uvedené a na to, že v riadne a včas

doručenom uvedenom upovedomení obžalovaného o termíne verejného zasadnutia bol obžalovaný
poučený aj o možnosti vykonať verejné zasadnutie v jeho neprítomnosti podľa § 293 ods. 5 Tr. por.,
odvolací súd rozhodol o vykonaní vereného zasadnutia, na ktorom došlo k vyhláseniu tohto uznesenia,
v neprítomnosti obžalovaného.

Na verejnom zasadnutí, konanom o podanom odvolaní, prokurátor krajskej prokuratúry zotrval na
podanom odvolaní a jeho písomných dôvodoch a navrhol rozhodnúť v zmysle petitu uvedenom
v písomných dôvodoch odvolania.

Krajský súd v Trenčíne, ako súd odvolací, nezistiac dôvody pre zamietnutie odvolania prokurátora

podľa § 316 ods. 1 Tr. por. a ani dôvody pre zrušenie napadnutého rozsudku podľa § 316 ods.
3 Tr. por., na podklade podaného odvolania prokurátora podľa § 317 ods. 1 Tr. por. preskúmal
zákonnosť a odôvodnenosť výroku napadnutého rozsudku, ako aj správnosť postupu konania, ktoré mu
predchádzalo. Svoju prieskumnú povinnosť odvolací súd okrem vytýkaných chýb zameral aj na prípadnéchyby, ktoré neboli odvolaním vytýkané, avšak by odôvodňovali podanie dovolania podľa § 371 ods. 1
Tr. por. Na základe vykonania svojej prieskumnej povinnosti v uvedených zákonných medziach odvolací
súd dospel k záveru, že odvolanie prokurátora nie je dôvodné.

Pokiaľ ide o identifikáciu dôvodov pre zrušenie napadnutého rozsudku, z dôvodov podaného odvolania
podľa názoru odvolacieho súdu vyplýva, že namieta existenciu chyby konania spočívajúcu v porušení
ustanovení, ktorými sa má zabezpečiť objasnenie veci, teda dôvod pre zrušenie napadnutého rozsudku
podľa § 321 ods. 1 písm. a) Tr. por.

Ako vyplýva z vyššie citovaného obsahu písomných dôvodov odvolania, prokurátor namieta absenciu
aktivity okresného súdu vo vzťahu k vykonávaniu dokazovania na hlavnom pojednávaní. Prokurátor
konkrétne namieta, že súd mal povinnosť prečítať výpoveď svedka na hlavnom pojednávaní postupom
podľa § 264 ods. 1 Tr. por. za účelom odstránenia rozporov medzi výpoveďou svedka na hlavnom
pojednávaní a jeho výpoveďou z prípravného konania. Súd mal tak postupovať napriek tomu, že taký

návrh na prečítanie výpovede svedka a odstránenie rozporov nenavrhol obžalovaný a ani prokurátor,
ktorý bol na hlavnom pojednávaní prítomný, ktorému bolo umožnené vykonať výsluch svedka a klásť mu
otázky, ktorú možnosť aj prokurátor využil. Prokurátor povinnosť súdu iniciatívne zasahovať do procesu
dokazovania odvodil z ustanovenia § 2 ods. 11 Tr. por.

Na základe preskúmania správnosti samotného odvolaním prokurátora napadnutého rozsudku
okresného súdu o oslobodení obžalovaného spod obžaloby sa senát odvolacieho súdu nestotožnil s
dôvodnosťou argumentácie prokurátora, uvedenej v dôvodoch podaného odvolania.

Podľa názoru odvolacieho súdu, žiadne ustanovenie Trestného poriadku neukladá súdu povinnosť

nahrádzať absenciu aktivity prokurátora v procese dokazovania na hlavnom pojednávaní vo vzťahu
k preukazovaniu viny obžalovaného.

Podľa § 2 ods. 5 Tr. por. prokurátor v trestnom konaní zastupuje štát. Ak tento zákon, medzinárodná
zmluva vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom (ďalej len „medzinárodná zmluva“) alebo

rozhodnutie medzinárodnej organizácie, ktorým je Slovenská republika viazaná, neustanovuje inak,
prokurátor je povinný stíhať všetky trestné činy, o ktorých sa dozvedel.

Podľa § 2 ods. 7 Tr. por. každý má právo, aby jeho trestná vec bola spravodlivo a v primeranej lehote
prejednaná nezávislým a nestranným súdom v jeho prítomnosti tak, aby sa mohol vyjadriť ku všetkým

vykonávaným dôkazom, ak tento zákon neustanovuje inak.

Podľa § 2 ods. 10 Tr. por. orgány činné v trestnom konaní postupujú tak, aby bol zistený skutkový stav
veci, o ktorom nie sú dôvodné pochybnosti, a to v rozsahu nevyhnutnom na ich rozhodnutie. Dôkazy
obstarávajú z úradnej povinnosti. Právo obstarávať dôkazy majú aj strany. Orgány činné v trestnom

konaní s rovnakou starostlivosťou objasňujú okolnosti svedčiace proti obvinenému, ako aj okolnosti,
ktoré svedčia v jeho prospech, a v oboch smeroch vykonávajú dôkazy tak, aby umožnili súdu spravodlivé
rozhodnutie.

Podľa § 2 ods. 11 Tr. por. súd môže vykonať aj dôkazy, ktoré strany nenavrhli. Strany majú právo nimi

navrhnutý dôkaz zabezpečiť.

Podľa § 2 ods. 14 Tr. por. strany sú si v konaní pred súdom rovné.

Podľa § 264 ods. 1 Tr. por. ak sa svedok odchýli v podstatných bodoch od svojej skoršej výpovede, môže

mu byť na návrh prokurátora, obžalovaného alebo obhajcu zápisnica o jeho skoršej výpovedi predložená
na vysvetlenie rozporov v jeho výpovediach.

Podľa § 2 ods. 18 Tr. por. konanie pred súdom je ústne, výnimky ustanovuje tento zákon. Dokazovanie
riadi súd, ktorý však výsluch obžalovaného, svedkov, poškodeného a znalcov spravidla ponecháva

stranám, najprv tej, ktorá dôkaz navrhla či obstarala.

Nie je zrejme sporné, že nositeľom dôkazného bremena v kontradiktórnom súdnom konaní vo vzťahu
kpreukazovaniuvinyobžalovanéhojeprokurátor.Ťažiskodokazovaniaprebiehavsúdnomkonaní,ktoréje vedené ako spor strán, ktorými sú oproti sebe stojaci prokurátor a obžalovaný. Súd podľa Trestného
poriadku nie je, ako tomu bolo v minulosti, zaradený medzi orgány činné v trestnom konaní, ktorými
sú už iba policajt a prokurátor. Vylúčenie súdu z orgánov činných v trestnom konaní je zvýraznené

aj v základných zásadách trestného konania, keď v zmysle § 2 ods. 7 Tr. por. každý má právo, aby
jeho trestná vec bola spravodlivo a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom.
Súdnictvo vykonávajú nezávislé a nestranné súdy na všetkých stupňoch oddelene od iných štátnych
orgánov (§ 10 ods. 2 Tr. por.).

Odvolací súd ďalej uvádza, že povinnosť zisťovať skutkový stav veci, o ktorom nie sú dôvodné
pochybnosti majú už len orgány činné v trestnom konaní, ktoré v zmysle § 2 ods. 10 Tr. por. majú
povinnosť zisťovať skutkový stav veci, o ktorom nie sú dôvodné pochybnosti, pričom dôkazy obstarávajú
z úradnej povinnosti. Uvedená zákonom výslovne zakotvená povinnosť orgánov činných v trestnom
konaní (nie súdu) sa nevzťahuje iba na prípravné konanie, ale aj konanie pred súdom. Citované
ustanovenie podľa názoru odvolacieho súdu bez pochybností a celkom jednoznačne označuje orgány,

ktorým je zákonom uložená povinnosť zisťovať skutkový stav veci a obstarávať dôkazy z úradnej
povinnosti. Medzi tieto orgány súd už nie je zaradený.

Z ustanovenia § 2 ods. 11 Tr. por. síce vyplýva, že súd môže vykonať aj dôkazy, ktoré strany nenavrh-
li, ale v zmysle ustanovenia § 1 a § 2 ods. 18 Tr. por. je trestný proces upravený ako kon-

tradiktórnene konanie dvoch protistrán - prokurátora (eventuálne poškodeného) na jednej stra-
ne a obžalovaného a jeho obhajcu (eventuálne zúčastnenej osoby) na druhej strane. Preto nie súd,
ale strany trestného konania pred súdom predkladajú a vykonávajú dôkazy, ktoré obžalovaného usved-
čujú alebo oslobodzujú. Úlohou súdu, ako nestranného rozhodovacieho orgánu, je posúdenie týchto
dôkazov a rozhodnutie sporu medzi prokurátorom, ktorý na jednej strane zastupuje štát (§ 2 ods. 5 ve-

ta prvá Tr. por.) a obžalovaným. Pri tomto rozhodovaní musí súd zachovať nestrannosť a nesmie inicia-
tívne napomáhať jednej alebo druhej strane a svojím postupom nesmie dať ani príčinu k pochybnostiam
o rovnakom prístupe k obžalobe ako aj k obhajobe. Súd sa nikdy nesmie stavať do pozície „pomocníka“
obžaloby usilujúc sa pri absencii aktivity prokurátora, resp. jeho nečinnosti vo vzťahu k preukazovaniu
viny obžalovaného o jeho odsúdenie. Ak by sa tak stalo, došlo by k porušeniu nielen zásady rovnosti

strán v konaní pred súdom (§ 2 ods. 14 Tr. por.), ale aj zásady spravodlivého procesu.

Pokiaľ prokurátor v dôvodoch podaného odvolania poukazuje aj na § 2 ods. 11 Tr. por., podľa ktorého
súd môže vykonať aj dôkazy, ktoré strany nenavrhli, je potrebné zdôrazniť, že toto ustanovenie hovorí
o možnosti súdu vykonať dôkazy, ktoré strany nenavrhli avšak nezakladá súdu povinnosť vykonať tieto

dôkazy. Odvolací súd k tomu dodáva, že v zmysle tohto ustanovenia úloha súdu v dokazovaní na
hlavnom pojednávaní je iba výnimočná a doplňujúca. Vôbec sa nemôže vzťahovať na aktívny prístup
súduvovzťahukpreukazovaniuvinyobžalovaného.Jejopodstatneniemôževkontradiktórnomtrestnom
konaní prichádzať do úvahy napríklad v procese dokazovania týkajúceho sa rozhodnutia o treste
s potrebou vyžiadania a zabezpečenia spisov, keďže súd má povinnosť v prípade preukázania viny

obžalovanému uložiť zákonný trest.

S poukazom na uvedené odvolací súd sa nestotožnil s dôvodnosťou argumentácie prokurátora
v dôvodoch podaného odvolania o danosti dôvodov na zrušenie napadnutého rozsudku podľa § 321
ods. 1 písm. a) Tr. por., keďže nezistil žiadne chyby konania spočívajúce v porušení ustanovení, ktorými

sa má zabezpečiť objasnenie veci.

Pokiaľ prokurátor v petite písomných dôvodov podaného odvolania navrhol zrušiť napadnutý rozsudok
aj z dôvodov podľa § 321 ods. 1 písm. b) Tr. por., odvolací súd k tomu uvádza, že z obsahu písomných
dôvodov odvolania prokurátora nevyplývajú žiadne konkrétne dôvody pre zrušenie napadnutého

rozsudku podľa § 321 ods. 1 písm. b) Tr. por.

Na podklade odvolania prokurátora odvolací súd skúmal aj správnosť napadnutej výrokovej časti
rozsudku okresného súdu z hľadiska existencie prípadných ďalších vád, v odvolaní nevytýkaných, ktoré
by odôvodňovali podanie dovolania podľa § 371 ods. 1 Tr.por.

Z tohto hľadiska odvolací súd považuje za potrebné poukázať na to, že podľa § 371 ods. 1 Tr. por.
dovolanie možno podať, ak
a) vo veci rozhodol nepríslušný súd,b) súd rozhodol v nezákonnom zložení,
c) zásadným spôsobom bolo porušené právo na obhajobu,
d) hlavné pojednávanie alebo verejné zasadnutie bolo vykonané v neprítomnosti obvineného, hoci na

to neboli splnené zákonné podmienky,
e) vo veci konal alebo rozhodol orgán činný v trestnom konaní, sudca alebo prísediaci, ktorý mal byť
vylúčený z vykonávania úkonov trestného konania,
f) trestné stíhanie bolo vykonané bez súhlasu poškodeného, hoci jeho súhlas sa podľa zákona vyžaduje,
g) rozhodnutie je založené na dôkazoch, ktoré neboli súdom vykonané zákonným spôsobom,

h) bol uložený trest mimo zákonom ustanovenej trestnej sadzby alebo bol uložený taký druh trestu, ktorý
zákon za prejednávaný trestný čin nepripúšťa,
i) rozhodnutie je založené na nesprávnom právnom posúdení zisteného skutku alebo na nesprávnom
použití iného hmotnoprávneho ustanovenia; správnosť a úplnosť zisteného skutku však dovolací súd
nemôže skúmať a meniť,
j) bolo uložené ochranné opatrenie, hoci na to neboli splnené zákonné podmienky,

k) proti obvinenému sa viedlo trestné stíhanie, hoci bolo neprípustné,
l) odvolací súd zamietol odvolanie podľa § 316 ods. 1, hoci na to neboli splnené zákonné dôvody, alebo
zobral na vedomie späťvzatie odvolania obhajcom alebo osobou uvedenou v § 308 ods. 2 napriek tomu,
že obvinený nedal výslovný súhlas na späťvzatie odvolania,
m) pred podaním obžaloby generálny prokurátor zrušil právoplatné rozhodnutie prokurátora po lehote

uvedenej v § 364 ods. 3,
n) bol obvinenému uložený trest odňatia slobody na doživotie a súd rozhodol, že podmienečné
prepustenie z výkonu tohto trestu nie je prípustné.

Na základe preskúmania napadnutého rozsudku okresného súdu z uvedených dôvodov odvolací súd v

prejednávanom prípade nezistil existenciu vád napadnutého rozsudku, uvedených v ustanovení § 371
ods. 1 Tr. por.

Podľa § 319 Tr. por. odvolací súd odvolanie zamietne, ak zistí, že nie je dôvodné. Keďže s poukazom
na vyššie uvedené odvolací súd dospel k záveru, že odvolanie prokurátora nie je dôvodné, rozhodol

tak, ako je to uvedené vo výrokovej časti tohto uznesenia.

Toto rozhodnutie bolo prijaté hlasmi členov senátu v pomere 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu zákon nepripúšťa žiadny ďalší riadny opravný

prostriedok.