Uznesenie ,
Zrušené Judgement was issued on Wednesday, February 27, 2025

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 8CoPr/4/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8724200332
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 02. 2025

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Eduard Valenčin
ECLI: ECLI:SK:KSPO:2025:8724200332.1

Uznesenie

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Eduarda Valenčina a členov senátu
JUDr. Jany Burešovej a JUDr. Mariana Hoffmanna, PhD., v spore žalobcu: A. B. B., nar. XX.XX.XXXX,
bytomC.XXXX/XX,XXXXXD.,protižalovanému:TechnickéslužbymestaHumenné,sosídlomSninská
27, 066 01 Humenné, IČO: 00 186 155, o určenie platnosti pracovnej zmluvy a o zaplatenie 3.000 EUR
s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Prešov č. k. 17Cpr/2/2024 – 44

zo dňa 24.5.2024 takto

r o z h o d o l :

Z r u š u j e rozsudok a vracia vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie žalobu zamietol a žalovanému voči žalobcovi nárok na
náhradu trov konania nepriznal.
V odôvodnení rozhodnutia okrem iného uviedol, že žalobca sa podanou žalobu domáhal, aby súd určil,

že pracovná zmluva uzatvorená medzi ním a žalovaným dňa 18.06.1990 je platná a po pripustení
rozšírenia žaloby žiadal priznať náhradu mzdy vo výške 3.000 EUR s úrokom z omeškania vo výške
10 % od 1.6.2021 do zaplatenia.
Žalobca uzavrel dňa 18.06.1990 so žalovaným pracovnú zmluvu, v zmysle ktorej pracoval u žalovaného
na pozícii riaditeľ organizácie. Následne žalobca podpísal ďalšiu pracovnú zmluvu na pozíciu riaditeľ,
avšak už so zamestnávateľom Mestský národný výbor v Humennom. Žalobcovi bolo vysvetlené, že sa

jedná o formalitu a že sa predmetná zmluva podpisuje iba pre istotu. Neskôr mu bolo oznámené, že
predmetná pracovná zmluva je neplatná a žalobcovi bol vydaný menovací dekrét zo dňa 18.06.1990.
Po viacerých pokusoch o odvolanie z funkcie bol žalobca definitívne z funkcie odvolaný listom primátora
Mesta Humenné zo dňa 19.06.1991.
Dňa 24.06.1991 bola medzi žalobcom a žalovaným uzatvorená dohoda o zmene pracovnej zmluvy zo
dňa 18.06.1990, ktorou sa dojednali zmena vo vykonávanom druhu práce žalobcu.

Dňa 19.08.1991 bola medzi žalobcom a žalovaným podpísaná dohoda o rozviazaní pracovného pomeru
ku dňu 20.08.1991. Žalobca po rozviazaní pracovného pomeru ku dňu 20.08.1991 už následne u
žalovaného nikdy nepracoval.
Za prvoradé v danom prípade súd prvej inštancie považoval vyriešenie otázky prípustnosti žaloby
o určenie, že pracovná zmluva zo dňa 18.06.1991 je platná. Určenie existencie právnej skutočnosti
odporuje vo svojej podstate zásade, že súd má určiť aktuálny právny stav. Pri určení právnej skutočnosti

hovorí rozsudok o tom, čo bolo v minulosti, nie však nevyhnutne o tom, čo je v prítomnosti. V danom
prípade súd vyhodnotil, že žalobca sa svojou žalobou o určenie platnosti pracovnej zmluvy domáha
určenia právnej skutočnosti podľa § 137 písm. d) CSP. Táto právna úprava pripúšťa žalobu na určenie
právnej skutočnosti len za predpokladu, že tak vyplýva z právneho predpisu.
Ak by aj súd pripustil, že sa jedná o prípadný iný druh žaloby odlišnej od § 137 písm. d) CSP, jednalo
by sa poťažmo o žalobu o určenie, či tu je právo alebo nie je podľa § 137 písm. c) CSP. Vyžaduje sa

ale istá kvalita určovacej žaloby spočívajúca v tom, že žalobca musí preukázať naliehavý právnyzáujem na požadovanom určení. Zo žalobcom tvrdených skutkových okolností avšak nevyplýva presne,
čoho sa podanou žalobou žalobca domáha a z akých dôvodov.
Čo sa týka druhého uplatneného nároku - nároku na zaplatenie ušlej mzdy 3.000 EUR s príslušenstvom,

tu mal súd prvej inštancie za to, že žalobca absolútne neuniesol nielen dôkazné bremeno, ale ani
bremeno tvrdenia - opísania rozhodujúcich skutkových okolností potrebných pre zistenie skutkového
stavu.
Vzhľadom na všetky vyššie uvedené skutočnosti a s poukazom na citovanú právnu úpravu súd prvej
inštancie žalobu v celom rozsahu zamietol ako nedôvodnú.

O náhrade trov konania súd rozhodol podľa pomeru úspechu strán sporu v zmysle § 255 ods. 1 CSP
tak, že hoci žalovaný bol v celom rozsahu úspešný v konaní, s poukazom na hospodárnosť konania a
procesnú ekonómiu mu súd nárok na náhradu trov konania nepriznal, nakoľko žalovaný nebol v konaní
aktívny a zo spisu mu žiadne účelne vynaložené trovy ani nevyplynuli.

2. Proti tomuto rozsudku podal žalobca včas odvolanie, z dôvodu že súd prvej inštancie nevyhovel

jeho návrhu na vydanie rozsudku pre zmeškanie. Žalobca v odvolaní a jeho doplneniach opakovane
poukazoval na nečinnosť žalovaného. Má za to, že dohoda o skončení pracovného pomeru zo
dňa 19.8.1991 sa netýka pracovného pomeru založeného pracovnou zmluvou zo dňa 18.6.1990,
ale pracovného pomeru založeného menovacím dekrétom. Navrhol, aby odvolací súd rozsudok
v napadnutej časti zmenil a žalovanému uložil povinnosť zaplatiť mu sumu 3.000 EUR s príslušenstvom,

alebo aby ho zrušil a vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a rozhodnutie.

3. Žalovaný sa k odvolaniu nevyjadril.

4. Krajský súd v Prešove, ako súd odvolací (§ 34 zákona č. 160/2015 Z.z. - Civilný sporový poriadok

(CSP)), po preskúmaní rozsudku v napadnutej časti, konania, ktoré mu predchádzalo a odvolania
žalobcu podľa § 363 a § 365 ods. 1 CSP, pri viazanosti dôvodmi a rozsahom tohto odvolania (§ 379, §
380 ods. 1 CSP), skutkovým stavom zisteným súdom prvej inštancie podľa § 383 CSP, bez nariadenia
odvolacieho pojednávania podľa § 385 ods. 1 CSP, dospel k záveru, že odvolanie žalobcu je dôvodné.
Odvolací súd zároveň poukazuje na to, že odvolanie žalobcu posúdil podľa jeho obsahu, teda, že

odvolaním napadol celý rozsudok súdu prvej inštancie, nie iba časť týkajúcu sa ušlej mzdy. Žalobca v
odvolaní uviedol, že napáda v celom rozsahu výrok II., ktorý sa ale týka trov konania, pričom z obsahu
odvolania vyplýva, že žalobca odvolaním napadol zamietajúci výrok (I. výrok), obsahom ktorého je
jednak určenie platnosti pracovnej zmluvy, ako aj nárok na ušlú mzdu z titulu tejto pracovnej zmluvy
a bez prípadného určenia platnosti tejto zmluvy, nie je samozrejme možné rozhodnúť ani o prípadných

nárokoch vyplývajúcich z tejto zmluvy.

5. Podľa ust. § 316 ods. 1 CSP, individuálny pracovnoprávny spor na účely tohto zákona je spor medzi
zamestnancom a zamestnávateľom vyplývajúci z pracovnoprávnych a iných obdobných pracovných
vzťahov.

Podľa ust. § 318 CSP, súd pri prvom procesnom úkone vo vzťahu k zamestnancovi vhodným spôsobom
zamestnanca poučí o
a) možnosti zastúpenia,
b) jeho procesných právach a povinnostiach nielen v rozsahu všeobecnej poučovacej povinnosti, ale
poučí ho aj o dôkazoch, ktoré je potrebné predložiť, o možnosti podať návrh na neodkladné opatrenie

alebo zabezpečovacie opatrenie a o iných možnostiach potrebných na účelné uplatnenie alebo bránenie
jeho práv.

6. Niet pochýb, že v prejednávanej veci ide o individuálny pracovnoprávny spor ako spor s ochranou
slabšej strany. Vo všeobecnosti platí, že strany sú si v sporovom konaní rovné, t.j. žalobca aj žalovaný

majú právo v rovnakej miere uplatňovať prostriedky procesného útoku a procesnej obrany a súd môže
prihliadať len na skutočnosti a dôkazy predložené stranami. V určitých prípadoch však zákonodarca
na odstránenie ekonomickej nerovnováhy medzi stranami sporu zaviedol osobitné ustanovenia vo
vzťahu ku konaniam so slabšou stranou, ako sú spotrebitelia, osoby, ktorých sa týka porušenie zásady
rovnakého zaobchádzania a zamestnanci. V sporoch so slabšou stranou je do určitej miery obmedzená

zásada kontradiktórnosti konania za účelom zmiernenia prirodzenej nerovnováhy strán, v tomto prípade
zamestnanca a zamestnávateľa.7. Jedným z prostriedkov zmiernenia tejto nerovnováhy je osobitná manudukčná povinnosť súdu, ktorá
je konštruovaná širšie než všeobecná poučovacia povinnosť. Jej zmyslom je vyvažovanie procesnej
nerovnosti sporových strán. Toto osobitné poučenie musí byť zamestnancovi dané bez ohľadu na to,

či v spore vystupuje na strane žalobcu alebo žalovaného. Zákonná požiadavka vhodného a náležitého
spôsobu poučenia žalobcu sleduje poskytnutie účinnej právnej ochrany tzv. slabšej strane. Súd preto
poskytne zamestnancovi informácie v rozsahu ust. § 318 CSP a to spôsobom určitým, zrozumiteľným
a rešpektujúcim požiadavku účelu osobitného procesného postupu.

8. Ďalšou požiadavkou na osobitnú poučovaciu povinnosť, vzhľadom na jej význam a dôsledky pre
adresáta, je jej včasnosť. Súd je povinný zamestnanca poučiť pri prvom úkone voči nemu tak aby, aby
mohol počas celého konania účinne brániť svoje práva. Podľa nálezu Ústavného súdu SR, sp. zn. II. ÚS
67/02 zo dňa 2.10.2002: Úkony súdu, ktoré sú obsahom poučovacej povinnosti, sa musia vykonávať
na začiatku občianskoprávneho konania alebo v jeho bezprostrednej nadväznosti. Len takýto postup
občianskoprávneho súdu je zlučiteľný so základným právom účastníka na konanie bez zbytočných

prieťahov.

9. Po preskúmaní spisu odvolací súd zistil, že súd prvej inštancie opomenul adresovať žalobcovi
osobitné poučenie podľa ust. § 318 CSP. Súd prvej inštancie síce vo výzve zo dňa 10.4.2024 poučil
žalobcu o možnosti zastupovania alebo využitia služieb Centra právnej pomoci, avšak takéto všeobecné

poučenie týkajúce sa len možnosti zastúpenia (aj to v neúplnom rozsahu, nakoľko zamestnanec sa
v individuálnom pracovnoprávnom spore môže dať zastúpiťaj odborovou organizáciou) nesupluje riadne
splnenie manudukčnej povinnosti súdu.

10. Právo na spravodlivý proces sa vzťahuje na súdne konanie ako celok. To znamená, že nie

každé porušenie ustanovenia procesného predpisu súdom prvej inštancie musí automaticky viesť
k zrušeniu odvolaním napadnutého rozhodnutia. Jednotlivý zásah do práva na spravodlivý proces môže
byť napravené priamo súdom prvej inštancie, prípadne, považujúc súdne konanie pred súdom prvej
inštancie a pred odvolacím súdom za jeden celok, môže byť pochybenie korigované aj v konaní pred
odvolacím súdom. Preto je úlohou odvolacieho súdu individuálne posúdiť závažnosť každého tvrdeného

porušenia procesného ustanovenia a jeho intenzitu, pričom odvolací súd môže namietané pochybenie
súdu prvej inštancie sám napraviť svojim procesným postupom.
Ak však ide o taký zásah do procesných práv, ktorý vzhľadom na jeho povahu alebo intenzitu nie je
možné ani v odvolacom konaní napraviť, je potrebné napadnuté rozhodnutie zrušiť, aby v ďalšom konaní
pred súdom prvej inštancie mohlo dôjsť k jeho náprave.

11. V danej veci nie je možné zásah do procesných práv žalobcu spočívajúci v absencii osobitného
poučenia napraviť v odvolacom konaní. Takýto postup by neodstránil to, že žalobca v priebehu
celého konania pred súdom prvej inštancie nebol poučený o možnosti zastupovania (aj odborovou
organizáciou), o jeho procesných právach a povinnostiach a o iných možnostiach potrebných na účelné

uplatnenie alebo bránenie jeho práv, ktoré v dôsledku chýbajúceho poučenia nemohol v konaní uplatniť.

12. Uvedeným postupom súdu prvej inštancie bolo znemožnené strane, aby uskutočňovala jej patriace
procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, a tento nedostatok
nemožno napraviť v konaní pred odvolacím súdom, preto odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie

podľa ust. § 389 ods. 1 písm. b) CSP zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.
13. Úlohou súdu prvej inštancie po vrátení veci bude poučiť žalobcu v zmysle požiadaviek ust. § 318
CSP, opätovne nariadiť pojednávanie, zopakovať dokazovanie a vo veci opätovne rozhodnúť. V novom
rozhodnutí rozhodne prvoinštančný súd aj o náhrade trov konania, vrátane trov odvolacieho konania.
14. Rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Prešove pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorýrozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).

Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods. 2 CSP v dovolacom konaní zastúpený
advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

Dovolateľ má právo zvoliť si advokáta a možnosť obrátiť sa na Centrum právnej pomoci (§ 160 ods.
2 CSP).

Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu
treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného
predpisu; ak sa dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Súd na dodatočné
doručenie podania nevyzýva (§ 125 ods. 2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).