Uznesenie ,
Iná povaha rozhodnutia Judgement was issued on Thursday, July 16, 2025

Súd: Okresný súd Banská Bystrica
Spisová značka: 30Ek/871/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6125265957
Dátum vydania rozhodnutia: 16. 07. 2025

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Eva Bomborová
ECLI: ECLI:SK:OSBB:2025:6125265957.2

Uznesenie

Okresný súd Banská Bystrica v exekučnej veci oprávneného: EOS KSI Slovensko, s.r.o., so sídlom
Prievozská 2, 821 09 Bratislava, IČO: 35 724 803, právne zast.: Remedium Legal, s.r.o., so sídlom
Prievozská 2, 821 09 Bratislava, IČO: 53 255 739, proti povinným: 1/ A. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom
XXX XX C. D., 2/ D. B., nar. XX.XX.XXXX, 688 01 Topoľčianky, o vymoženie 5 369,74 EUR s prísl., o
návrhu oprávneného na vykonanie exekúcie, o sťažnosti oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu

Banská Bystrica vydaného vyšším súdnym úradníkom, sp. zn. 30Ek/871/2025 zo dňa 23.04.2025, takto

r o z h o d o l :

Súd sťažnosť oprávneného z a m i e t a .

o d ô v o d n e n i e :

1/ Vyšší súdny úradník vydal dňa 23.04.2025 rozhodnutie, ktorým zamietol návrh oprávneného na
vykonanie exekúcie. Rozhodnutie odôvodnil ustanoveniami § 48 ods. 2, ods. 4 písm. d/, § 53 ods. 1,
ods. 3 písm. a/ a ods. 4 zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný

poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „Exekučný
poriadok“).

2/ Uviedol, že oprávnený ani na základe výzvy súdu nepredložil spotrebiteľskú zmluvu, čím je návrh
na vykonanie exekúcie podaný v rozpore so zákonom. V nadväznosti na vyjadrenie oprávneného,
podľa ktorého spotrebiteľská zmluva nie je obligatórnou prílohou opätovného návrhu na vykonanie

exekúcie podaného podľa zákona č. 233/2019 Z. z. o ukončení niektorých exekučných konaní a
o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „ZoUNEK“), poukázal na § 53 ods. 3 písm. e/
Exekučného poriadku, v zmysle ktorého je exekučný súd povinný zisťovať, či rozhodnutie, ktoré je
podkladom na vykonanie exekúcie, a to či už rozhodnutie okresného, odvolacieho, ale aj dovolacieho
súdu, bolo vydané v konaní, v ktorom nebolo možné namietať alebo preskúmavať neprijateľné zmluvné
podmienky, ako skutočnosť existencie neprijateľnej zmluvnej podmienky, ktorá má vplyv na vymáhaný

nárok, ktorý vznikol v súvislosti so spotrebiteľskou zmluvou. Teda nielen skutočnosť, že či vymáhaný
nárok deklarovaný exekučným titulom vznikol v súvislosti so spotrebiteľskou zmluvou, ale aj skutočnosť,
že či bolo alebo nebolo v základnom konaní prihliadnuté na neprijateľné zmluvné podmienky, alebo
rozpor s dobrými mravmi alebo so zákonom a či táto okolnosť mala vplyv na vymáhaný nárok. Toto
ustanovenie umožňuje súdu v exekučnom konaní tzv. materiálny prieskum exekučného titulu. Pokiaľ
by aj exekučný súd vydal poverenie napriek skutočnosti, že tu boli dané dôvody na zamietnutie návrhu

na vykonanie exekúcie podľa § 53 ods. 3 písm. e) Exekučného poriadku, preukázanie skutočností
predpokladaných v tomto zákonnom ustanovení v konaní o návrhu povinného na zastavenie exekúcie
by nevyhnutne viedlo k zastaveniu exekúcie zo strany súdu podľa § 61k ods. 1 písm. d) Exekučného
poriadku. Exekučný súd však môže vykonať vecný prieskum exekučného titulu len za účelom zistenia,
že v základnom konaní bol uplatňovaný nárok zo spotrebiteľskej zmluvy a tento nárok vznikol v súvislosti
sospotrebiteľskouzmluvou.Zároveňjepotrebnézohľadniťajskutočnosť,žečipovinnímalialebonemali

možnosť danú skutočnosť namietať aj v základnom konaní, ktoré predchádzalo exekučnému konaniu.
Za týmto účelom súd v exekučnom konaní musí mať možnosť(zo strany oprávneného) oboznámiť sa spodkladom pre vydanie poverenia, ak existuje predpoklad, že exekučným titulom bol priznaný nárok zo
spotrebiteľskej zmluvy. Z exekučného titulu vyplýva, že zmluvným podkladom bola zmluva o splátkovom
úvere č. 0232075116 zo dňa 10.12.2002, ktorú povinní uzavreli s právnym predchodcom oprávneného

(Slovenská sporiteľňa, a.s.). V danom prípade oprávnený vyhlásil, že tento zmluvný podklad pre vydanie
exekučného titulu, je spotrebiteľského charakteru, v čoho dôsledku mu vznikla povinnosť podľa § 48 ods.
4 písm. d) Exekučného poriadku predložiť zmluvnú dokumentáciu v čase podania návrhu na vykonanie
exekúcie. Taktiež je aj zrejmé, že Exekučný poriadok v špecifikovanom ustanovení zakotvuje obligatórnu
náležitosť návrhu na vykonanie exekúcie, ktorá je uložená práve oprávnenému, a ktorá spočíva v

predložení dotknutej zmluvnej dokumentácie (a to tak za účelom zistenia existencie spotrebiteľského
vzťahu, ako aj prípadnej existencie neprijateľným zmluvných podmienok). Oprávnený v predmetnom
konaní nepredložil súdu príslušnú zmluvnú dokumentáciu, na podklade ktorej bol vydaný exekučný titul.
Keďže nevykonal opravu podľa výzvy súdu, teda ani dodatočne neodstránil rozpor návrhu na vykonanie
exekúcie s § 48 ods. 4 písm. d) Exekučného poriadku, vyšší súdny úradník jeho návrh podľa ust. § 53
ods. 3 písm. a) Exekučného poriadku v spojení s § 53 ods. 4 Exekučného poriadku zamietol.

3/ V zákonom stanovenej lehote podal oprávnený voči rozhodnutiu sťažnosť, ktorou ho žiadal zrušiť
a vrátiť vyššiemu súdnemu úradníkovi na nové rozhodnutie. Uviedol, že opätovný návrh na vykonanie
exekúcie alebo tzv. repodaj sa podáva podľa ust. § 9 ZoUNEK, ktorého odsek 1 presne definuje,
čo je potrebné priložiť k takémuto repodaju. Predmetné ustanovenie žiadnym spôsobom neuvádza

obligatórne predložiť aj spotrebiteľskú zmluvu. Názor súdu, že opätovný návrh musí spĺňať (pokiaľ
ide o predloženie listín) aj ustanovenie § 48 ods. 4 Exekučného poriadku a dodatočne náležitosti
uvedené v rámci ust. § 9 ZoUNEK, je podľa neho nesprávny. Podľa gramatického výkladu ust. § 9
ods.1 ZoUNEK ako prvú listinu na predloženie k návrhu uvádza exekučný titul. Exekučný titul sa však
spomína aj v rámci ust. § 48 ods. 4 písm. a/ Exekučného poriadku. Teda ak by mal zákonodarca

za to, že ust. § 9 ods. ZoUNEK uvádza (len) dodatočné listiny (navyše), potom by exekučný titul
predsa neuvádzal (duplicitne), ale uviedol by len listiny, ktoré nie sú taxatívne vymedzené Exekučným
poriadkom. Ďalej poukázal na znenie ust. § 10 ods. 1 ZoUNEK, z ktorého je zrejmá tzv. subsidiarita
právnych predpisov, slovne (štandardne) vyjadrená: „Ak tento zákon neustanovuje inak“ ZoUNEK
obligatórne listiny k repodaju ustanovuje inak ako Exekučný poriadok, teda Exekučný poriadok je v tejto

časti neaplikovateľný – subsidiarita sa neuplatní, nakoľko tento zákon (ZoUNEK) ustanovuje inak. V
predmetnom právnom predpise nie je uvedený žiaden dualistický prístup vo veciach spotrebiteľských
– napokon, ak by zákonodarca postup vyžiadaný súdom mienil zachytiť v ZoUNEK, podľa názoru
oprávneného by to tam bolo presne zadefinované (normované). Ani ochrana spotrebiteľa neoprávňuje
súd k nerešpektovaniu zákonných ustanovení, resp. k takým extenzívnym výkladom, ktoré nemajú oporu

v prijatej právnej úprave a nemožno ju ani vyvodiť žiadnym z právom akceptovaných výkladov zákona. Aj
ustanovenia§54ods.2,3zák.č.40/1964Zb.Občianskehozákonníkavplatnomznení,satýkajúobsahu
spotrebiteľských zmlúv, nie obsahu právnych noriem, resp. zvolených právnych predpisov. Nemožno v
tejto súvislosti opomenúť základné právne zásady, ako je Lex specialis derogat legi generali. Záverom
poukázal aj na praktickú rovinu bežného podnikateľského života, ako je napr. archivačná doba. Exekúcie

v režime ZoUNEK sú exekúciami starými (§ 1 ods. 2 ZoUNEK), ktoré začali viac než pred dekádou,
pričom samotné spotrebiteľské zmluvy sú ešte omnoho staršie a teda je viac než zrejmé, že takouto
listinou už bežne veriteľ ani nemusí disponovať, či už z dôvodu uplynutia archivačnej doby alebo aj z
dôvodu, že ako veriteľ sa oprávnene spoliehal na to, že keď sa už raz vedie exekúcia spred obdobia
01.04.2017, bolo na základe exekučného titulu riadne vydané upovedomenie o začatí exekúcie. Veriteľ

predsa nemohol dobre predpokladať, že v roku 2019 bude prijatý zákon (ZoUNEK) a že bude opätovne
potrebovať v konkrétnych prípadoch aj 20 rokov starú spotrebiteľskú zmluvu (v tomto prípade z roku
2002). Podľa názoru oprávneného je výklad právnych noriem zvolený súdom v rozpore s oprávnenými
očakávaniami subjektov práv (legitímne očakávania veriteľa), ktorý je na ťarchu veriteľa pohľadávky.
Oprávnený má za to, že zákonodarca s uvedeným scenárom rátal a preto od iných listín (ktoré teraz

vyžaduje súd) v rámci povinných náležitostí podľa § 9 ods. 1 ZoUNEK upustil.

4/ Podľa § 202 ods. 1 druhá veta Exekučného poriadku sudca v exekučnom konaní koná a rozhoduje,
ak ide o rozhodnutie, proti ktorému je prípustné odvolanie, a o sťažnostiach proti rozhodnutiam vyššieho
súdneho úradníka.

5/ Podľa § 200 Exekučného poriadku na exekučné konanie sa použijú ustanovenia Civilného sporového
poriadku (ďalej len „CSP“), ak tento zákon neustanovuje inak. Ustanovenia o prostriedkoch procesného
útoku, prostriedkoch procesnej obrany, koncentrácii a intervencii sa nepoužijú.6/ Podľa § 250 ods. 1 CSP ak nie je sťažnosť dôvodná, súd sťažnosť zamietne.

7/ Podľa § 48 ods. 4 písm. d/ Exekučného poriadku k návrhu na vykonanie exekúcie sa musí pripojiť
spotrebiteľská zmluva a všetky ďalšie zmluvné dokumenty súvisiace so spotrebiteľskou zmluvou vrátane
dokumentov, na ktoré spotrebiteľská zmluva odkazuje, ak ide o exekúciu na podklade exekučného titulu
priznávajúceho nárok zo spotrebiteľskej zmluvy; to neplatí, ak je exekučným titulom platobný rozkaz
vydaný v upomínacom konaní alebo bol návrh na vydanie platobného rozkazu podaný podľa zákona

o upomínacom konaní.

8/ Podľa § 53 ods. 3 písm. e/ Exekučného poriadku súd návrh na vykonanie exekúcie zamietne, ak
bol exekučný titul vydaný v konaní, v ktorom nebolo možné namietať alebo preskúmavať neprijateľné
zmluvné podmienky, a existencia neprijateľnej podmienky má vplyv na vymáhaný nárok, ktorý vznikol
v súvislosti so spotrebiteľskou zmluvou.

9/ Podľa § 10 ods. 1 ZoUNEK ak tento zákon neustanovuje inak, na postup podľa tohto zákona sa
použije Exekučný poriadok, okrem ustanovenia § 53 ods. 3 písm. g/.

10/ S poukazom na vyššie uvedené skutočnosti a v súlade s citovanými zákonnými ustanovenia súd

preskúmal napadnuté rozhodnutie, vec prejednal bez nariadenia pojednávania v súlade s ust. § 249
CSP a zistil, že sťažnosť oprávneného nie je dôvodná.

11/ V prejednávanej veci je nesporné, že oprávnený sa návrhom na vykonanie exekúcie doručeným
súdu dňa 24.03.2025 domáha od povinných vymoženia pohľadávky vo výške 5369,74 EUR s prísl.

na základe exekučného titulu - rozsudku Okresného súdu Nitra, č.k. 23Cb/264/2007-135 zo dňa
02.10.2010. Súčasne sa vo veci jedná o opätovný návrh na vykonanie exekúcie (tzv. repodaj) v zmysle
§ 9 ods. 1 ZoUNEK. Základnou paradigmou, z ktorej je potrebné vychádzať pri opätovných návrhoch
podľa ZoUNEK, je tá skutočnosť, že opätovné exekučné konanie je nové a samostatné konanie a nie
akési pokračovanie starej exekúcie. Preto exekučný súd musí pri posudzovaní opätovného návrhu

na vykonanie exekúcie splniť všetky tie povinnosti, ktoré mu ukladá nielen Exekučný poriadok, ale aj
judikatúra Európskeho súdneho dvora ako aj judikatúra Ústavného súdu SR. Uvedené vyplýva z princípu
ochrany spotrebiteľa vplývajúci z Charty EÚ, ktorý sa samozrejme dostáva do kolízie s inými právnymi
princípmi, vrátane princípu legitímnych očakávaní veriteľa. Z viacerých rozhodnutí Súdneho dvora EÚ
vyplýva, že princíp ochrany spotrebiteľa považuje za ťažiskový, uplatňujúci sa v čo najširšej možnej

podobe. Exekučný súd má totiž ako posledný možnosť, resp. povinnosť preskúmať spotrebiteľskú
zmluvu za účelom posúdenia jej obsahu pre neprijateľné zmluvné podmienky a zabezpečenie tak
zvýšenej ochrany spotrebiteľa s poukazom najmä na ustanovenie § 53 ods. 3 Exekučného poriadku. Na
to, aby exekučný súd takúto kontrolu vykonal, musia mu byť predložené dokumenty normované v § 48
ods. 4 písm. d/ Exekučného poriadku. Spotrebiteľská zmluva je tak esenciálnou náležitosťou návrhu na

vykonanie exekúcie a fundamentálnym predpokladom jeho vyhoveniu.

12/ Exekučný súd musí s ohľadom na obsah sťažnosti oprávneného poukázať i na pomerne čerstvé
rozhodnutie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 378/2024-36 z 10.12.2024, v ktorom ústavný súd
jasne formuloval svoje závery k aplikácii § 48 ods. 4 písm. d/ Exekučného poriadku vo väzbe na

ZoUNEK v spotrebiteľských veciach. „Bez ohľadu na to, či ide o „nové“ exekučné konanie alebo také,
ktoré sa začalo na základe opätovného návrhu na vykonanie exekúcie, exekučný súd je v zmysle
judikatúry Súdneho dvora povinný zisťovať, či nejaký súd už v ním posudzovanej veci preskúmal
neprijateľné zmluvné podmienky alebo nie. Ak sa tak stalo a svoje závery súd riadne odôvodnil a
spotrebiteľovi vysvetlil, ochrana bola poskytnutá. Ak nie, je tak povinný bezodkladne urobiť sám.“, resp.

inde „Výklad sťažovateľky, podľa ktorého exekučný súd nesmie vyžadovať od oprávneného nielen
podklady k spotrebiteľským veciam, ale žiadny z podkladov upravených v § 48 ods. 4 a 5 Exekučného
poriadku, by v konkrétnych okolnostiach posudzovanej veci znamenal, že by nemal možnosť preskúmať
splnenie podmienok pre vedenie exekučného konania, a preto je potrebné uzavrieť, že takýto výklad
by bol zjavne nesprávny.“

13/ Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti a právne dôvody, keď oprávnený ani dodatočne
v sťažnostnom konaní nepredložil spotrebiteľskú zmluvu a na ňu nadväzujúce dokumenty podľa § 48ods. 4 písm. d/ Exekučného poriadku, sudca sťažnosť oprávneného vyhodnotil ako nedôvodnú a podľa
§ 250 ods. 1 CSP ju zamietol.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je odvolanie prípustné (§ 355 ods. 2 CSP).
Dovolanie ani dovolanie generálneho prokurátora proti tomuto uzneseniu nie je prípustné (§
202 ods. 4 Exekučného poriadku).