Rozsudok – Vlastnícke právo k nehnuteľnostiam ,
Potvrdené Judgement was issued on Friday, February 16, 2024

Súd: Mestský súd Košice
Spisová značka: 17C/11/2023

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7123207984
Dátum vydania rozhodnutia: 16. 02. 2024
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Patrícia Lučanská

ECLI: ECLI:SK:MSKE:2024:7123207984.5

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Mestský súd Košice sudkyňou JUDr. Patríciou Lučanskou v spore žalobcu: Mesto Košice, Trieda

SNP 48/A, Košice, IČO 00691135, proti žalovanej: A. B., nar. XX.XX.XXXX, C. D. XX/X, E., zastúpenej
advokátom: JUDr. JCLic. F. G., PhD, s.r.o., Južná trieda 28, Košice, v konaní o určenie vlastníckeho
práva k nehnuteľnostiam

r o z h o d o l :

I. Žalobu o u r č e n i e, že žalobca je podielovým spoluvlastníkom pozemku registra E-KN parc. č.
239/15 - orná pôda o výmere 2416 m2, v k. ú. E., obec E. - E., H. E. I., v rozsahu spoluvlastníckeho
podielu 1/9, zapísaného na LV č. XXXX v časti B pod por. č. 3, z a m i e t a .

II. U r č u j e, že žalobca je podielovým spoluvlastníkom pozemku registra E-KN parc. č. 330 - trvalý
trávny porast o výmere 978 m2 , v k. ú. E., obec E. - E., H. E. I., v rozsahu spoluvlastníckeho podielu
1/24, zapísaného na LV č. XXXX v časti B pod por. č. 44.

III. U r č u j e, že žalobca je spoluvlastníkom pozemku registra E-KN parc. č. 212 - orná pôda o výmere
22224 m2, v k. ú. E., obec E. - E., H. E. I., vo výške spoluvlastníckeho podielu 1/24, zapísaného na LV
č. XXXX v časti B pod por. č. 45.

IV. Žalobcovi voči žalovanej p r i z n á v a náhradu trov konania vo výške 33,34%.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa žalobou - doručenou súdu dňa 5.5.2023 a opravenou podaním doručeným súdu dňa
25.9.2023-domáhalurčeniavlastníckehoprávaknehnuteľnostiamuvedenýmvovýrokutohtorozsudku.
Žalobu odôvodnil tým, že žalovaná je v súčasnosti zapísaná ako ich spoluvlastník. Vlastnícke právo k
žalovanému pozemku parc. č. 239/15 (mpč. 239/a/5) v žalovanom podiele žalovaná nadobudla titulom
osvedčenia o dedičstve č. 22D 134/2017, ako dedič po poručiteľovi J. K., evidovanom na kópii LV č.
XXXX so stavom k 7.3.2017 pod B3, resp. na pozemkovoknižnej vložke č. XXX v k. ú. E. pod por. č. 9a).

Vlastnícke právo k žalovanému pozemku pare. č. XXX v žalovanom podiele žalovaná nadobudla titulom
osvedčeniaodedičstveč.39D301/93,akodedičpoporučiteľoviJ.K.,evidovanomnapozemkovoknižnej
vložke č. X v k. ú. E. pod por. č. 33d). Vlastnícke právo k žalovanému pozemku pare. č. 212 v žalovanom
podiele žalovaná nadobudla titulom osvedčenia o dedičstve č. 39D 301/93, ako dedič po poručiteľovi J.
K.,evidovanomnapozemkovoknižnejvložkeč.Xvk.ú.E.podpor.č.33d). Vyvlastňovacímrozhodnutím
Obvodného národného výboru, odborom výstavby, ÚPAaD č. Výst. 9860/2617/84-Go zo dňa 4.1.1985,
s vyznačením dátumu právoplatnosti dňa 10.4.1985 (ďalej ako „vyvlastňovacie rozhodnutie"), bol

pozemok parc. č. 239/15 (mpč. 239/a/5) vyvlastnený pôvodným vlastníkom evidovaným na PKV č. 161
(str. 13 a 35 vyvlastňovacieho rozhodnutia) v podiele 1/1. Pozemok parc. č. 330 a č. 212 bol vyvlastnený
pôvodným vlastníkom evidovaným na PKV č. 5 (str. 6, 7, 20 a 34 vyvlastňovacieho rozhodnutia) a
vlastníkom pozemkov vo vyvlastnených podieloch sa stal Československý štát v zastúpení Zoologickejzáhrady Košice, ktorej bol zriaďovateľom. Podľa § 3 ods. 1 zákona č. 518/1990 Zb. prešla zriaďovateľská
funkcia k Zoologickej záhrade Košice na žalovaného. Podľa § 2 ods. 2 zákona č. 138/1991 Zb. veci,
ku ktorým patrilo právo hospodárenia štátnym podnikom, rozpočtovým, príspevkovým organizáciám

a drobným prevádzkarňam národných výborov, ku ktorým prešla zakladateľská alebo zriaďovateľská
funkcia na obce podľa zákona 518/1990 Zb., prešlo na žalovaného vlastnícke právo k žalovaným
pozemkom ku dňu účinnosti tohto zákona (ex lege), t. j. k 1.5.1991. Podľa Protokolu č. 5 o prechode
vlastníctva nehnuteľného majetku v zmysle zákona č. 138/91 Zb. o majetku obcí, uzatvoreného medzi
Zoologickou záhradou Košice - Kavečany ako odovzdávajúcim a mestom Košice ako preberajúcim,

prešli žalované pozemky dňom 1.5.1991 do vlastníctva mesta Košice. Predmetný protokol mal už
len deklaratórny charakter. V zmysle § 34 ods. 1 zákona č. 162/1995 Z. z. sa vlastnícke právo,
ktoré vzniklo na základe zákona, zapisuje do katastra nehnuteľností záznamom, pričom záznam nemá
právotvorné účinky, iba deklaratórny charakter. Podporne žalobca namietal s poukazom na ust. § 134
ods. 1 a 3 a § 122 ods. 2 Občianskeho zákonníka (OZ) vydržanie pre prípad, že by súd dospel k
záveru, že vyvlastňovacie rozhodnutie je neplatné. Toto nesporne zakladá titul, na základe ktorého sa

dobromyseľný držiteľ (štát) mohol domnievať, že sa stal vlastníkom žalovaných pozemkov v žalovaných
podieloch, a teda zakladá aj domnienku dobromyseľnosti držiteľa, pričom vydržacia doba začala dňom
1.5.1991, kedy mesto Košice nadobudlo žalované pozemky na základe zákona č. 138/1991 Zb. a
skončila dňa 1.5.2001, bez rušenia držby žalovaných pozemkov. Okamihom uplynutia vydržacej doby
sa oprávnený držiteľ priamo zo zákona stal vlastníkom predmetu držby. Judikatúra najvyššieho súdu

SR vyvodzuje, že oprávnenú držbu právnickej osoby pred 1.1.1992 je možné započítať do vydržacej
doby. Naliehavý právny záujem žalobcu na určení jeho vlastníckeho práva je daný z dôvodu, že
nie je v katastri nehnuteľností zapísaný ako vlastník žalovaných pozemkov v žalovaných podieloch
aj napriek tomu, že by ním mal byť. . Jedine rozhodnutie súdu o určení vlastníckeho práva môže
byť podkladom pre uskutočnenie zmien zápisu v katastri nehnuteľnosti. Kým nebude súdom určené

vlastnícke právo žalobcu a kým nebude vykonaný zápis vlastníckeho práva k žalovaným pozemkom
do katastra nehnuteľností v prospech žalobcu, jeho vlastnícke právo bude ohrozené, resp. bez určenia
vlastníckeho práva žalobcu k žalovaným pozemkom je jeho právne postavenie neisté. Ďalším dôvodom
naliehavosti právneho záujmu žalobcu je skutočnosť, že žalovaná sa v konaní vedenom pôvodne pred
Okresným súdom Košice II pod sp. zn. 24C/32/2021 domáha zaplatenia sumy 7.455,13 EUR s prísl.

ako náhrady za užívanie žalovaných pozemkov žalobcom, resp. ako náhrady za užívanie žalovaných
pozemkov žalobcom nad rámec jeho spoluvlastníckeho podielu. V prípade úspechu žalovanej by bolo
mesto Košice povinné poskytnúť náhradu za užívanie žalovaných pozemkov, ktoré sú de facto v jeho
vlastníctve.

2. Žalovaná žiadala žalobu zamietnuť. Poprela tvrdenia žalobcu, že je vlastníkom sporných
nehnuteľností, že došlo k vyvlastneniu, odkúpeniu alebo vydržaniu týchto nehnuteľností, poprela
skutočnosti uvádzané v žalobe v celom rozsahu. Predmetnú parcelu č. 239/15 žalovaná zdedila po
J. K., ktorý zomrel dňa XX.X.XXXX, teda v čase vydania vyvlastňovacieho rozhodnutia bol mŕtvy.
Odbor výstavby vyvlastňoval parcelu, ktorá je predmetom tohto konania neznámym dedičom po J.

K., hoci dobre vedel minimálne o jedom dedičovi po J. K. – a to o jeho manželke G. K. L. E., ktorá
zomrela až dňa 3.4.1993. Uvedené explicitne vypláva zo spisu vyvlastňovacieho konania č. výst.
9860/2617/84-Go, ktorý bol vyžiadaný v inom súdnom konaní vedenom pod sp. zn. 29C/79/2020
na pôvodne Okresnom súde Košice II. Súčasťou vyvlastňovacieho spisu je aj úmrtný list J. K. v
ktorom je uvedené meno a priezvisko pozostalého manžela: G. K. L. E.. Dedičia boli známi a štátny

orgán konal preukázateľne účelovo. Z rovnakého dôvodu nemohol byť známym dedičom ustanovený
opatrovník. Štátny orgán mal konať aj doručovať priamo dedičom. Už len z tohto dôvodu nemožno na
predloženévyvlastňovacierozhodnutieprihliadaťatotorozhodnutienemohlonadobudnúťprávoplatnosť
a vykonateľnosť. Predmetné parcely č. 330 a 212, žalovaná zdedila po G. K., L. E., ktorá bola
žijúca v čase údajného vyvlastnenia týchto nehnuteľností, pričom správny orgán s ňou vôbec nekonal,

preto vyvlastňovacie rozhodnutie nemohlo nadobudnúť právoplatnosť. Žalovaná poukázala na rozsudok
OS KE II, sp. zn. 26C/68/2020 zo dňa 4.8.2021 a Okresného súdu Košice I, sp. zn. 10C/29/2012
v spojení s rozsudkom Krajského súdu Košice, sp. zn. 11Co/126/2020 a rozhodnutie Krajského súdu
v Košiciach sp. zn. 6Co/165/2022 zo dňa 25.4.2023, ktorým bol potvrdený rozsudok Okresného súdu
Košice I, sp. zn. 35C/2/2021. Po 37 rokoch od údajného vyvlastnenia podáva žalobca žalobu opierajúc

sa o vyvlastňovacie rozhodnutie, o ktorom nikto nevedel. Odbor výstavby vyvlastňoval v prospech
čsl. štátu v správe ZOO Košice, avšak subjekt – čsl. štát nikdy neexistoval. Oficiálny názov štátu bol
Československá socialistická republika (skratka: ČSSR). Vyvlastňovacie rozhodnutie je preto nulitný
právny akt (viď bod 36 uznesenia NS SR z 25.2.2021 sp.zn. 3 Cdo 263/2018). Žalovaný ani jehoprávni predchodcovia nemali vedomosť o vyvlastňovacom rozhodnutí, nebolo im doručené ani im
nebola zaplatená žiadna odplata za údajne vyvlastnený pozemok, preto vyvlastňovacie rozhodnutie
nemohlo nadobudnúť právoplatnosť a vykonateľnosť (viď nález Ústavného súdu z 22.6.2010 č. k. III.ÚS

127/2010 ... Pokiaľ všeobecný súd nemá preukázaný záver, že došlo k doručeniu správneho rozhodnutia
mimo rozumných pochybností, musí vychádzať z predpokladu, že rozhodnutia doručené neboli.) Je
mimo všetkej logiky pričítať na ťarchu sťažovateľov, že prebehla skartácia dokladov u orgánu verejnej
správy, ktorú nemohli ovplyvniť. Súd nie je viazaný doložkou právoplatnosti a vykonateľnosti (viď 1 VCdo
6/2019, 3 Cdo 263/2018), musí sám posúdiť, či rozhodnutie je právoplatné a vykonateľné, obzvlášť

pri podozrivom vyvlastňovacom rozhodnutí, ktoré je rozporné aj s vtedajšou právnou úpravou. V tomto
prípade ide o zjavnú svojvôľu komunistického režimu z čias neslobody, ktorá nemôže byť tolerovaná.
Takéto rozhodnutie o vyvlastnení nebolo prípustné doručovať verejnou vyhláškou. V tej súvislosti
žalovaná poukázala na ust. § 16 ods. 2, § 24 ods. 1, § 26 ods. 1 a 2 č. 71/1967 Zb., § 113 ods. 1 a 2
zák. č. 50/1976 Zb. Rozhodnutie o vyvlastnení je veľmi dôležitým rozhodnutím, s ktorým sa spája prevod
vlastníckeho práva. Pokiaľ žalobca poukazuje na vyhlášku č. 85/1976 Zb., ust. § 58, v tomto prípade

táto vyhláška ustanovuje iba oznámenie verejnou vyhláškou, čo je iný pojem ako doručovanie (viď
rozsudok Okresného súde Košice I, sp. zn. 36C/17/2022, kde súd poukázal na uznesenie Najvyššieho
správniho soudu ČR, sp. zn. 6A 100/2002 zo dňa 5.5.2004).. Pokiaľ príslušný orgán štátnej správy
vykonávajúci toto vyvlastnenie konal ako s vyvlastňovaným s niekým iným ako vlastníkom a vlastnícke
právo k veci, ktorá je predmetom sporu patrilo subjektom odlišným od vyvlastňovaných, nemohli nastať

právne účinky, ktoré zákon s vyvlastňovaním spája. Na základe neúčinného vyvlastňovacieho konania
a rozhodnutia nemohlo dôjsť k prechodu vlastníctva na Československý štát, ani na organizáciu, v
prospech ktorej bola nehnuteľnosť vyvlastnená (pozri rozhodnutia NS SR sp. zn.: 1 VCdo 6/2019, 2
M Cdo 4/2014; 4 Cdo 448/2013, tiež rozsudok OS BA II č.k. 11C129/2016, KS BA č.k. 8Co230/2017,
uznesenieNSSR1Cdo68/2019z30.10.2019auznesenieÚSSRIV.ÚS372/2021).Nemôžebyťúčinné

rozhodnutie o vyvlastnení, keď sa konalo s mŕtvou osobou alebo neznámymi dedičmi, ktorí boli známi
alebo s osobou zdržujúcou sa na neznámom mieste, ktorá bola známa. Naviac, štátny orgán vychádzal
z pozemkových kníh, kde zápisy skončili v roku 1964 (zákonom č. 22/1964 Zb. sa zaviedla sa evidencia
nehnuteľnosti) a kde bolo iba meno a priezvisko, nezisťoval na štátnom notárstve či osoba zomrela,
či prebehlo dedičské konanie, nezisťoval pobyty cez políciu alebo register obyvateľov. V súvislosti s

doručovaním verejnou vyhláškou, žalovaná popiera, že vyvlastňovacia vyhláška zo dňa 5.2.1985 bola
skutočne vyvesená na úradnej tabuli, teda spôsobom v mieste obvyklým. Z rozhodnutia nevyplýva, žeby
bolo vyvesené spôsobom v mieste obvyklým, nevyplýva v podstate ani to, žeby vôbec bolo vyvesené.
Miestom obvyklým mala byť dedina Kavečany, nakoľko nehnuteľnosti sa nachádzali v tejto dedine aj
všetci vlastníci boli práve z tejto dediny, ktorí na týchto poliach pracovali. Na úradnej tabuli v Kavečanoch

nič vyvesené nebolo, ani na úradnej tabuli Obvodného národného výboru. Štátne orgány aj žalobca
musia preukázať, že rozhodnutie bolo doručené, že verejná vyhláška bola vyvesená spôsobom v mieste
obvyklým. Ak by skutočne bolo vyvesené, tak z tých stoviek vlastníkov aspoň jeden by dal odvolanie.
Informácia o vyvesení je napísaná len rukou na poslednej strane rozhodnutia, čo dôveryhodnosti tiež
neprospieva. Nebol ani podaný návrh na zápis do evidencie nehnuteľnosti. Úradníci mali strach, žeby

sa ľudia vzbúrili, tak ju ani nezverejnili. Niektoré z osôb, ktoré sú uvedené v rozhodnutí, že sa zdržujú na
neznámom mieste, tak už v tom čase boli mŕtve. V rozhodnutí sa uvádzajú známi vlastníci, ale ani s tými
nikto nekomunikoval a nebola im daná ani ponuka na odpredaj podielu, resp. nehnuteľnosti, nebolo im
rozhodnutie doručené do vlastných rúk. Rozhodnutie o vyvlastnení verejnou vyhláškou sa nedá vyložiť v
súlade s Ústavou SR a s ochranou vlastníckeho práva. Pri vyhodnocovaní dobového výkladu a aplikácie

právnych predpisov musí byť v zásade zrejmé, či dobový výklad a aplikácia právnych predpisov neboli
prejavom svojvôle, prípadne či neboli v zásadnom rozpore so základnými právami a slobodami, a najmä
so všeobecne akceptovanými princípmi spravodlivosti vlastnými demokratickému a právnemu štátu. Ak
by po vykonanom teste ústavnej súladnosti dospel aplikujúci orgán verejnej moci k záveru, že dobový
výkladaaplikáciaobstojalenčiastočnealeboženeobstojavôbec,jepotrebné,abyvpríslušnomrozsahu

uskutočnil vlastný výklad a aplikáciu týchto právnych predpisov, v plnej miere rešpektujúc čl. 152 ods. 4
Ústavy Slovenskej republiky (viď nález Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. IV. ÚS 294/2012).
Dobrá viera nadobúdateľa, že hnuteľnú alebo nehnuteľnú vec nadobúda od vlastníka, má vplyv na
nadobudnutie vlastníckeho práva, len pokiaľ zákon v taxatívne vymedzených prípadoch nadobudnutie
vlastníckeho práva s poukazom na dobrú vieru ich nadobúdateľa výslovne upravuje. Nakoľko štát nebol

vlastníkom, nemohol žalobca od štátu nadobudnúť vlastnícke právo podľa zákona č. 138/1991 Zb.
V prospech štátu ani štátnej organizácie nesvedčil žiaden právny titul pre nadobudnutie vlastníckeho
práva pred rokom 1991. Žalovaná popiera vydržanie zo strany žalobcu. V tejto súvislosti poukázala na
uznesenie ÚS SR IV.ÚS 372/2021. Rovnako ani v tomto prípade nemohol byť žalobca dobromyseľný,nakoľko jeho právny predchodca – Československý štát pri vydaní vyvlastňovacieho rozhodnutia
ignoroval vtedy platné a účinné právne predpisy. Žalobca nie len že vstúpil do nedobromyseľnosti štátu,
ale naviac štát ani žalobca nikdy nebol zapísaný ako vlastník v evidencii nehnuteľnosti. Ústavný súd

SR v inej veci (I. ÚS 699/2016-48 bod 35) uvádza, že pokiaľ krajský súd tvrdí, že po desaťročia nikto
nespochybňoval vlastnícke právo žalobcu (štátu), je nutné poznamenať, že vlastnícke právo žalobcu
nikdy nebolo v pozemkovej knihe a ani v katastri nehnuteľností zapísané, a teda nebol dôvod na
jeho spochybňovanie. V danom prípade žalovaná a jej právni predchodcovia boli stále evidovaní v
pozemkovej knihe a v katastri nehnuteľnosti ako vlastníci a žalobca celých 30 rokov nespochybnil ich

vlastnícke právo, napriek tomu, že od roku 1991 vedel, že nie je zapísaný v evidencii nehnuteľnosti.
Vydržanie vlastníckeho práva ku všetkým pozemkom (k poľnohospodárskej či inej pôde), a to aj štátom,
resp. právnickou osobou, umožnila až novela Občianskeho zákonníka, zák. č. 509/1991 Zb., účinná od
1. januára 1992. Posúdenie, či držiteľ je alebo nie je dobromyseľný, treba hodnotiť vždy objektívne, a
nie iba zo subjektívneho hľadiska (osobného presvedčenia) účastníka, a treba vždy brať do úvahy, či
držiteľ pri bežnej (normálnej) opatrnosti, ktorú možno s ohľadom na okolnosti a povahu daného prípadu

od každého požadovať nemal, resp. nemohol mať po celú vydržaciu dobu dôvodné pochybnosti o
tom, že mu vec patrí. Pokiaľ štátny orgán pochybil a postupom v rozpore s právnymi predpismi (t. j.
protiprávne) umožnil, aby sa štát stal detentorom veci, nie je možné o zásade, že v pochybnostiach
sa má za to, že držba je oprávnená (§ 130 ods. 1 veta druhá Občianskeho zákonníka) ani uvažovať
(rozsudok NS SR sp. zn. 5Cdo 107/2008 z 24.3.2010 a rozsudok NS ČR z 19. mája 2004 sp. zn. 22

Cdo 469/2004). Žalovaná tiež poukázala na rozsudok Okresného súdu Košice I, sp. zn. 10C/29/2012
potvrdený rozsudkom Krajského súdu Košice, sp. zn. 11Co/126/2020 ako aj na rozsudky Okresného
súdu Bratislava III sp. zn. 8C/213/2007 a 60C/23/2018. Rriziká plynúce z pochybení štátnych orgánov
musí niesť štát a tieto omyly nie je možné napravovať na úkor dotknutých jednotlivcov, predovšetkým,
ak nie je v stávke žiadny iný protichodný súkromný záujem. Osoba, ktorá konala v dobrej viere, že je

vlastníkompozemku,takakokonalavdanomprípadežalovaná,nemôžebyťpostihovanázapochybenie
správnych orgánov (bližšie Rozsudok Európskeho súdu pre ľudské práva vo veci Žáková proti Českej
republike zo dňa 03.10.2013, týkajúci sa sťažnosti 2000/09). Príloha: Rozsudok Európskeho súdu pre
ľudské práva vo veci Žáková proti Českej republike zo dňa 3.10.2013, týkajúci sa sťažnosti 2000/09.
Žalovaná poukázala i na nález sp. zn. I. ÚS 151/2016.

Žalobca ani v ROEP nebol zapísaný ako vlastník (viď rozhodnutie Okresného úradu Košice, katastrálny
sp. zn. C15/2014 zo dňa 4.2.2014), ani po ROEP nepodal určovaciu žalobu, napriek tomu, že vedel, že v
niejeevidovanýakovlastník.VsúvislostísdobromyseľnosťoužalovanápoukázalanajudikatúruNSSR:
4 Cdo 283/2009, 4 Cdo 361/2012, 3 Cdo 97/2009, 4 Cdo 283/2009, 5 Cdo 30/2010, 3 MCdo 7/2010, 3
MCdo 8/2010 a 6 MCdo 5/2010. Neznalosť jasného, zrozumiteľného a nesporného ustanovenia zákona

neospravedlňuje – pri zachovaní obvyklej opatrnosti sa totiž predpokladá, že každý sa oboznámi so
zákonnou úpravou právneho úkonu, ktorý má v úmysle urobiť. Poukázala na znenie ust. § 14 ods.
4 zákona č. 138/1991 Zb. Mesto Košice túto skutočnosť malo vedieť najneskôr 1.5.1992, preto po
uvedenom dátume nemohlo byť dobromyseľné, že je vlastníkom pozemkov. NS SR povedal, že „omyl
držiteľa vychádzajúci z neznalosti alebo nedokonalej znalosti celkom jednoznačného a zrozumiteľného

ustanovenia zákona je právny omyl neospravedlniteľný“. Žalobca je subjekt zriadený štátom, vstupuje
namiesto štátu do právnych vzťahov a právnych skutočnosti z vôle štátu, preto jeho postavenie sa ani
nemôže meniť od postavenia štátu. Nemôže byť, že štát nie je dobromyseľný, ale subjekt zriadený
štátom už dobromyseľný je. Štát v tomto prípade ani sám nemohol byť dobromyseľný, lebo porušoval
vlastné právne predpisy, ktoré vydal. (Pozri rozhodnutia NS SR: sp. zn.: 1 VCdo 6/2019, 2 M Cdo

4/2014; 4 Cdo 448/2013.) Veľmi dôležitým faktom, ktorý svedčí o tom, že žalobca nebol dobromyseľný
je fakt, že Zoologická záhrada Košice platila vlastníkom pozemkov v areály Zoo nájomné za užívanie ich
pozemkov. Podľa nájomnej zmluvy č. 2007/RY/03 zo dňa 19.12.2007 bola prenajímateľom – Lešková
Helena (teta žalovanej) a nájomcom – Zoologická záhrada Košice, ktorá sa týka parcely reg. ,,E“ č. 212.
Zmluva sa uzatvorila na obdobie 5 rokov. Podľa článku V. bod 2. platí, že nájom podľa tejto zmluvy končí

odkúpením podielu. Ak by sa mesto cítilo ako vlastník, Zoologická záhrada Košice (mestská príspevková
organizácia) by nájomné zmluvy neuzatvárala a neplatili by nájom. M. B. A. sa zároveň domáhala
žiadosťou o majetkovoprávne vysporiadanie nehnuteľnosti parc. č. 212 listom zo dňa 23.5.2013, pričom
mestoKošiceodpovedalodňa19.6.2013záväznýmstanoviskom,ktorýmuviedlo,žezoologickázáhrada
nie je vlastníkom nehnuteľnosti zapísanej v katastri nehnuteľností na LV č. XXXX, E-KN č. 212 o výmere

10 356 m2, predmetná parcela bola zverená do správy ZOO. Rovnako mali uzatvorenú nájomnú zmluvu
č. 2007 p. K. G., L. G. ohľadom tejto parcely č. 212 zo dňa 19.12.2007 a taktiež nájomnú zmluvu č.
2007/RY/02 p. K. J. zo dňa 19.12.2007 Ďalej boli obdobné nájomné zmluvy uzatvorené medzi L. J. ako
prenajímateľom a Zoologickou záhradou Košice, a to nájomná zmluva č. 2007/VZ/03, ktorej predmetomje parcela č. 230 a č. 2017/VZ/04. Mesto Košice začalo s podávaním žalôb o určenie vlastníckeho
práva až ako reakciu žalovaného na to, keď sa domáhal vydania bezdôvodného obohatenia, resp.
vydania odplaty za užívanie nehnuteľností nad rámec spoluvlastníckeho podielu. Ďalšou skutočnosťou,

na ktorú žalovaná poukázala, bolo uzatvorenie kúpnej zmluvy medzi N. B., L. O., ktorá predala mestu
Košice spoluvlastnícky podiel na parcele reg. ,,E“ č. 334, pričom predmetná parcela sa nachádza v
areáli Zoologickej záhrady, preto ak žalovaný tvrdí, že je vlastníkom predmetných parciel, na ktorých sa
nachádza areál zoologickej záhrady, prečo potom dochádzalo k odkupovaniu podielov od podielových
spoluvlastníkov. Podľa § 11 zákona č. 265/1992 Zb., ten, kto vychádza zo zápisu v katastri vykonanom

po dni účinnosti tohto zákona, je dobromyseľný, že stav katastra zodpovedá skutočnému stavu veci.
Teda dedičské konanie po predchodcovi bolo uskutočnené v dobrej viere žalovanej. Najvyšší súd v
rozsudku sp. zn. 4Cdo/274/2006 (R 14/2009) vyslovil názor, že tretie osoby konajúce v dobrej viere
a spoliehajúce sa na platné právo nemôžu stratiť nadobudnuté práva, inak by bol porušený princíp
právnej istoty a vlastník by si nemohol byť istý svojím vlastníctvom, čo zjavne nezodpovedá chápaniu
materiálneho právneho štátu. Žalobca na dožiadanie od podielových spoluvlastníkov (G. P. a H. F.), ktorí

žiadali odkúpenie ich podielov, odpovedal listom zo dňa 30.4.2010 ,,Majetkovoprávne vysporiadanie
pozemkov v areáli ZOO Košice – odpoveď“, kde okrem iného jednoznačne uviedol, že ,,Kúpa pozemkov
do vlastníctva do vlastníctva mesta Košice podlieha schváleniu Mestským zastupiteľstvom, v Košiciach.
Uznesením č. 702 zo dňa 16.12.2008 bola schválená kúpa pozemkov, ktoré sa nachádzajú v areáli ZOO
Košice. Mesto Košice v súčasnosti začalo s majetkovoprávnych vysporiadaním parciel KN-E č. 232,

233, 318 a 334. Majetkovoprávne vysporiadanie pozemkov v ZOO Košice sa bude realizovať postupne
v nasledujúcich rokoch podľa finančných možností mesta Košice.“ Obdobnú odpoveď dostala p. G. J.,
L. A.. Žalovaná tiež poukázala na odpoveď archívu mesta Košice, že v archíve sa žiadne rozhodnutie o
vyvlastnení nenachádza - list P. I. z 5.12.2016 Na pojednávaní 2.2.2022 v inej veci sp. zn.: 29C/79/2020
zástupkyňa žalobcu uviedla (s. 4), že len pred nedávnom sa našli vyvlastňovacie rozhodnutia v inej

krabici. Žalovaná dodáva, že z internetovej stránky Zoologickej záhrady Košice vyplýva, že zoologická
záhrada bola zriadená v roku 1977 teda od roku 1979 zabrali tieto pozemky ľuďom bez akéhokoľvek
právneho titulu, oplotili si to a samotný zákonodarca aj Ústavný súd SR konštatovali, že štátne orgány
porušovali v období totality svoje vlastné právne predpisy, ktoré vydali, a to bolo aj v tomto prípade.
Ďalej z nej vyplýva, že v roku 1985 už bola otvorená zoologická záhrada, teda budovanie začali asi

v roku 1979, v roku 1985 prví návštevníci prišli a vyvlastňovanie malo údajne prebiehať v roku 1985.
Teda k budovaniu a zabratiu týchto pozemkov došlo ešte predtým ako malo byť samotné vyvlastňovanie.
Vlastníci sa nedomáhali vydania pozemkov, lebo to bolo obdobie totality, čakali, lebo zoologická záhrada
a riaditelia, ktorí boli v úrade, stále im hovorili, že ich pozemky budú postupne vysporiadavané, avšak
k tomuto nikdy nedošlo. Žalobca pozemky síce užíval, ale jednoznačne nebol držiteľom, lebo nikdy

nenakladal s tými nehnuteľnosťami ako s vlastnými.

3. Žalobca na prvom pojednávaní žiadal pripustiť zmenu žaloby spočívajúcej v zmene a doplnení
rozhodujúcich skutočností tvrdených v žalobe, a to že predmetné parcely nadobudol Čsl. štát od G.
K. L. E. na základe kúpnej zmluvy zo 14.11.1984. Ku skutočnosti, že uvedená parcela sa objavila

aj vo vyvlastňovacom rozhodnutí, došlo v dôsledku administratívneho zanedbania a neprecíznosti
pracovníkov správneho orgánu. Tieto neprecíznosti sú známe skutočnosti, už sa dokazovali v iných
konaniach. Je to dané tým, že išlo o mechanické spracovávanie, pracovníci vychádzali prioritne
z pozemno-knižných vložiek (PKV), avšak kúpna zmluva bola riadne uzavretá a je platná. Z uznesenia
Rady mestského národného výboru v Košiciach č. 1147 s dôvodovou správou a prílohou č. 1 vyplýva

dispozičné oprávnenie pri nadobúdaní majetku, že nie je potrebný súhlas ku kompletnému prevodu
vlastníctva vecí od občanov, sú tam vymedzené sumy. V tom období jediným nadriadeným orgánom
bol Východoslovenský krajský národný výbor. V zmysle Vyhlášky č. 156/1975 mala rada oprávnenie
toto dispozičné oprávnenie určiť. Mestský národný výbor bol oprávnený k takému určeniu dispozičných
oprávnení pre nakladanie s majetkom. Aktuálne síce žalobca nevie preukázať vyplatenie kúpnej ceny,

avšak aj prípadné nezaplatenie kúpnej ceny nespôsobuje neplatnosť kúpnej zmluvy, jej vyplatenia
sa mohla predávajúca domáhať súdnou cestou. Mestský národný výbor a Národný výbor Mesta boli
jedna a tá istá osoba. V zmysle zákona na území Mesta Košice pôsobil Národný výbor mesta Košice,
v ostatných mestách to boli mestské národné výbory, z toho dôvodu sa ľudovo nazýval aj mestský
národným výborom v týchto podmienkach. V Prílohe č. 2 sú uvedené už vtedy existujúce organizácie

a záverom je uvádzané: a ďalšie zriaďované organizácie. Na základe uvedených skutočností Mesto
Košice má za to, že nebol potrebný súhlas NV Mesta Košice k tomu, aby predložená kúpna zmluva
nadobudla platnosť. Československý štát riadne nadobudol vlastnícke právo na základe uvedenej
zmluvy a to následne prešlo do vlastníctva Mesta Košice.“4. Žalovaná na pojednávaniach prostredníctvom svojho právneho zástupcu doplnila, že pokiaľ ide
o pána J. K., v čase vyvlastnenia dedičia už boli známi, nakoľko dedičské konanie prebehlo po

nebohom J. K. hneď po jeho smrti, a to pod sp. zn. D684/76, o čom sa píše aj v rozhodnutí súdu
v konaní 22D/134/2017-7. Pokiaľ ide o ďalšie parcely 330 a 212, ktoré mali byť vykúpené po G. K.,
namietala žalovaná koncentráciu konania. Kúpna zmluva podľa nej nenadobudla právnu moc, keďže
mala byť schválená Národným výborom Mesto-Košice, ako vyplýva aj z právnej úpravy aj z tejto
zmluvy a na to sa viazalo potom vyplatenie kúpnej ceny aj zápis do katastra nehnuteľností. Pokiaľ táto

kúpna zmluva bola uzavretá 8.11.1984, potom nie je zrejmé, prečo sa opäť táto parcela aj menovaná
uvádzajú vo vyvlastňovacom rozhodnutí z roku 1985, zrejme si štát musel byť vedomý, že tá kúpna
zmluva nenadobudla právnu moc. Údajná neprecíznosť je všezahŕňajúca výhovorka žalobcu. Aj vo
vyvlastňovacom rozhodnutí zas sa uvádza cena, ktorá má byť vyplatená. Žalovaná neverí, že by štát
bol ochotný znova vyplácať cenu za tú istú parcelu, vyše 1000,- korún, čo v danom čase bolo skutočne
dosť veľa peňazí. Zmluvu žalobca predložil až po 40-tich rokoch v čase, kedy je žalovaný o zaplatenie

nájmu,čižežalobajeúčelová.Žalovanátiežpoukázalanato,žeradajepodriadenáorgánom národného
výboru.Niejejasné,prečositozmluvnéstranydohodlivkúpnejzmluveatiežprečonepreukázalžalobca
vyplatenie kúpnej ceny. Nebola splnená odkladacia podmienka, ktorú si strany medzi sebou výslovne
dojednali. Nikdy nebola táto zmluva potvrdená a schválená NV Mesta Košice, čo medzi stranami nie
je ani sporné. Nikdy nebol podaný návrh na vklad, nikdy nebola zaplatená kúpna cena. V prílohách

uznesenia MSNV č. 1147 zo dňa 17. septembra 1976 sa Zoologická záhrada Košice nenachádza ani
v jednej skupine, ani nemôže, pretože v čase prijatia uznesenia ešte neexistovala, bola zriadená až
1. júla 1979, preto sa dané uznesenie na ňu nevzťahuje. Zmluvné strany sa v bode 8 kúpnej zmluvy
výslovne dohodli, že zmluva nadobudne právnu moc dňom, keď bude potvrdená a schválená Národným
výborom mesta Košice, teda po splnení uvedenej odkladacej podmienky (§ 36 ods.1 vtedy platného

a účinného Občianskeho zákonník). Národný výbor mesta Košice bol navyše odlišným orgánom od
Mestského národného výboru v Košiciach (zákon č. 69/1967 Zb. o národných výboroch, § 10 a 11). G.
K. nikdy nebola vyplatená kúpna cena podľa bodu 3 zmluvy (do 15 dní od nadobudnutia právnej moci)
a nikdy nebol podaný návrh na zápis zmluvy do evidencie nehnuteľností(kupujúca tak mala urobiť do
60 dní odo dňa právoplatnost). Vyvlastňovacím rozhodnutím zo dňa 4.1.1985 (teda dva mesiace po

podpise zmluvy), mali byť v prospech čsl. štátu v správe Q. E. od G. K. vyvlastňované rovnaké parcely v
rovnakej výmere ako boli predmetom kúpnej zmluvy. Z uvedeného vyplýva, že samotný „štát“ vedel, že
kúpna zmluva nenadobudla platnosť. Rovnako si uvedeného bola vedomá aj G. K. L. E., ktorá bola aj po
podpise zmluvy dobromyseľným vlastníkom pozemkov. Navyše ku kúpnej zmluve nie je priložená plná
moc, oprávnenie ZOO Košice konať za štát nevyplýva zo žiadneho právneho predpisu ani z rozhodnutia

štátneho orgánu. Zmluva bola podpísaná neoprávneným subjektom, preto nie je platná, Nech žalobca
preukáže, že ZOO Košice neprekročila rozsah oprávnenia a ak prekročila, nech preukáže dodatočné
schválenie úkonu. V súlade s § 47 ods. 3 OZ platí prezumpcia odstúpenia od zmluvy - ak zmluva do
troch rokov nebola potvrdená ani schválená Národným výborom mesta Košice a taktiež aj preto, lebo
do troch rokov nebol podaný ani návrh na zápis zmeny v evidencii nehnuteľnosti, teda nedošlo k jej

registrácii v evidencii nehnuteľnosti (nie k registrácii štátnym notárstvom), tak platí, že zmluvné strany
od zmluvy odstúpili. Ustanovenie bodu 8 zmluvy nemôže byť v rozpore s bodom 9 zmluvy, pretože zatiaľ
čo bod 8 hovorí o Miestnom národnom výbore v Košiciach, tak bod 9 spomína úplne iný orgán, a to
Národný výbor mesta Košice. S poukazom na § 75 písm. b) a c) Hospodárskeho zákonníka č. 109/1964
Zb. a § 29 vyhlášky Federálneho ministerstva financií č. 156/1975 Zb. o správe národného majetku,

na prevod majetku do vlastníctva štátu v zastúpení Q. E. bol potrebný súhlas Miestneho národného
výboru v Košiciach. Uznesenie rady MsNV zo dňa 17.9.1976 číslo 1147 je iba vnútroorganizačným
kompetenčným rozhodnutím, ktoré sa na Q. E. nevzťahovalo, keďže v tom čase neexistovala.

5. Súd zmenu žaloby pripustil uznesením zo dňa 17.10.2023. Vec prejednal, osvojil si nesporné tvrdenia

strán, vykonal dokazovanie listinnými dôkazmi a zistil skutkový stav veci:

6. Z výtlačku z katasterportálu výpisu z 28.8.2023 z listu vlastníctva č. XXXX z katastra nehnuteľností
okres Košice I, obec E., k.ú. E., súd zistil, že žalovaná je zapísaná ako podielová spoluvlastníčka
nehnuteľnosti nachádzajúcej sa v uvedenom katastrálnom území, a to parcely registra „E“ parcelné číslo

239/15 o výmere 2416 m2, druh pozemku: orná pôda, v časti B bod 3 v podiele 1/9 titulom nadobudnutia
– Uznesenie Okresného súdu Košice I č. 22D/134/2017, Dnot 54/2017 z 15.3.2018.7. Z výtlačku z katasterportálu výpisu z 28.8.2023 z listu vlastníctva č. XXXX z katastra nehnuteľností
okres E. I., H. E., k.ú. E., súd zistil, že žalovaná je zapísaná ako podielová spoluvlastníčka nehnuteľnosti
nachádzajúcej sa v uvedenom katastrálnom území, a to parcely registra „E“ parcelné číslo 330 o výmere

978 m2, druh pozemku: trvalý trávny porast, v časti B bod 44 v podiele 1/24 titulom nadobudnutia
– Uznesenie Okresného súdu Košice I č. 39D/301/93, Dnot 531/93. V rámci iných údajov je na LV
zapísané: Pkv. č. 5 viď (LV XXX Pkv č. 5).

8. Z výtlačku z katasterportálu výpisu z 28.8.2023 z listu vlastníctva č. XXXX z katastra nehnuteľností

okres E. I., H. E., k.ú. E., súd zistil, že žalovaná je zapísaná ako podielová spoluvlastníčka nehnuteľnosti
nachádzajúcej sa v uvedenom katastrálnom území, a to parcely registra „E“ parcelné číslo 212 o výmere
22224 druh pozemku: orná pôda, v časti B bod 44 v podiele 1/24 titulom nadobudnutia – Uznesenie
Okresného súdu Košice I č. 39D/301/93, Dnot 531/93. V rámci iných údajov je na LV zapísané: Pkv. č.
5 viď (LV XXX Pkv č. 5).

9. Podľa výpisu z pozemkovej knihy, č. vložky 5 k.ú. E. zo 16.8.1984 bola ako spoluvlastníčka parciel č.
207, 212 a 330 uvedená pod bodom 34 G. K. L. E. titulom kúpy 4.7.1938 v podiele 280/1120 (=1/4).

10. Kúpnou zmluvou zo dňa 14.11.1984 uzatvorenou medzi predávajúcou: G. K. L. E. a kupujúcim
Československým štátom - Národný výbor mesta Košice zast. Zoologickou záhradou Košice bola do

vlastníctva štátu odpredaná parcela v kat. území E. pojatá do poz. zápisnice č. 5 pod B 34 č. 207 v
pomere 280/1120in (vo výmere 1427,49 m2), č. 212 v rovnakom pomere (o výmere 2588,99 m2) a 330
v rovnakom pomere (o výmere 4512,72 m2), ktorá bola zahrnutá do novovytvorenej parcely č. 899/14
kat. územie Košice-mesto. V bode 2 zmluvy je uvedená kúpna cena 1.805,10 korún čsl. Podľa bodu 3
zmlúv kupujúca organizácia mala zaplatiť kúpnu cenu odpredávajúcej najneskôr do 15 dní od právnej

moci tejto zmluvy počínajúc, s čím odpredávajúci bol uzrozumený. Podľa bodu 6 zmluva nepodliehala
registrácii štátnym notárstvom. V bode 7. si účastníci zmluvy vyhradili podľa tejto zmluvy v evidencii
nehnuteľnostízapísaťprekat.územie Košice-mestonaALVvlastníctvoZOOKošice-Čsl.štátu–NVMK
a na BLV pojať odpredané nehnuteľnosti do parcely č. 899/14. Podľa bodu 8 nadobúdateľka Zoologická
záhrada Košice mala zmluvu predložiť podľa § 4 zákona č. 22/1964 Zb. do evidencie nehnuteľností

do 60 dní odo dňa právoplatnosti počínajúc. Na základe uznesenia rady MsNV v Košiciach číslo 1147/
F zo dňa 17.9.1976 zmluva nepodliehala schváleniu. V bode 9. účastníci zmluvy zobrali na vedomie,
že zmluva nadobudne právnu moc dňom, keď bude schválená a potvrdená Národným výborom mesta
Košice. Zmluvy sú opatrené pečiatkou Zoologickej záhrady Košice a podpismi, podpis odpredávajúcej
je osvedčený Štátnym notárstvom Košice - mesto.

11. Podľa uznesenia rady MsNV v Košiciach číslo 1147 zo dňa 17.9.1976 na základe vyhl. č. 156/1975
Zb. a uznesenia rady Vsl. KNV č. 248 zo 17.8.1976 a návrhu finančného odboru MsNV v Košiciach
v bode 1. určila dispozičné oprávnenia s národným majetkom tak, ako sú uvedené v prílohe č. 1 a ich
účinnosť od 1.10.1976. Podľa dôvodovej správy bl.č. 10.436/FO-76 vyhl. č. 156/1975 Zb. aj uzn. Vsl.

KNVobsahujúdispozičnéustanovenia,podľapísm.d)u§29vyhl.kodplatnémuprevoduvlastníctvavecí
od občanov a iných než socialistických orrganizácii tak, že MsNV nepotrebuje súhlas u nehnuteľností do
výšky 250.000,- Kčs a organizácie riadené MsNV nepotrebujú súhlas u nehnuteľností do výške 50.000,-
Kčs. Vzhľadom na určené dispozičné oprávnenia pre MsNV radou Vsl. KNV je potrebné, aby rada MsNV
v Košiciach určila pre ObNV a organizácie riadené MsNV do akej výšky nadobúdacej ceny nepotrebujú

súhlas MsNV pri odplatných prevodoch vlastníctva vecí na štát (b. 3). V prílohe č. 1 je uvedené, že I.
i II. skupina organizácií riadených MsNV nepotrebujú súhlas k odplatnému prevodu vlastníctva vecí od
občanov a iných než soc. organizácií u nehnuteľností do 50.000,- Kčs. Podľa prílohy č. 2 Do II. skupiny
patria Školské služby Košice, Park kultúry a oddychu Košice... a ďalšie zriaďované organizácie.

12. Zo zriaďovacej listiny Rady MsNV v Košiciach č. 483/1979-sekr. z 31.10.1979 súd zistil, že
MsNV zriadil s platnosťou od 1.7.1979 samostatnú príspevkovú organizáciu MsNV Zoologickú záhradu
v Košiciach. jej poslanie, úlohy, vedenie a hospodárenie upravuje organizačný poriadok schválený
uznesením Rady MsNV č. 43 z 23.2.1979.

13. Podľa uznesenia Obvodného súdu Košice 1 v Košiciach sp.zn. 39D 301/93-24, Dnot 531/93
z 20.5.1994 (v spise tunajšieho súdu sp.zn. 23D/280/2018) v dedičskej veci po poručiteľke G. K. L. E.,
zomr. X.X.XXXX nehnuteľnosť v kat. úz. E., zapísanú na LV č. XXX ako parc.č. 212 orná pôda 10356m2 a parc.č. 330 – lúka 806 m2 na mene poručiteľky v 280/1120 (= 1/4) nadobudli jej deti: A. B. L. K.,
G. B. L. K. a J. K. (nar. XX.X.XXXX), všetci po 1/3 v pomere k dedičstvu (= 1/12 celku).

14. Podľa uznesenia Okresného súdu Košice I sp.zn. 22D/204/2017-71, Dnot 86/2017 z 23.11.2017
v dedičskej veci po poručiteľke G. B. L. K., zomr. XX.X.XXXX, nadobudla nehnuteľnosti zapísané na
liste vlastníctva č. XXXX k.ú. E. parcela reg. E č. 212 – orná pôda o výmere 22224 m2 v 1/24 z celku
a na liste vlastníctva č. XXXX k.ú. E. parcela reg. E č. 330 – trvalý trávny porast o výmere 978 m2 v 1/24

z celku R. M. L. B., nar. X.X.XXXX.

15. Podľa výpisu z pozemkovej knihy, č. vložky 161 k.ú. E. z 23.6.1984 bol ako spoluvlastník parcely č.
239/a5 uvedený pod bodom 9 písm. a) J. K. spolu s G. S. L. K. (písm. b) a N. T. L. K. (písm. c), ktorí
nadobudli spoluvlastnícke podiely, každý v 1/3 titulom kúpy 14.6.1935.

16. Podľa odpovede OÚ Košice, katastrálny odbor, odd. technické, dokumentácie a poskytovania
informácií žalobcovi z 24.5.2021, parcela 239/12 je totožná s PKN parcelou 239/a/2 (č. PKV 165), č.
239/33 s PKN parcelou 239/c/3 (PKV 163)..., nakoľko v k.ú. E. bola časť PKN parciel číslovaná tak, že
boli použité písmená malej abecedy. Pri spracovaní ROEP boli pri číslovaní parciel písmená nahradené
číselnými znakmi.

17. Zo zapožičaného spisu Okresného súdu Košice I sp.zn. 19D/12/2005 súd zistil, že na základe
uznesenia Okresného súdu Košice I sp.zn. 22D/134/2017-57, Dnot 54/2017 z 9.3.2018 v dedičskej veci
po poručiteľovi J. K., nar. XX.X.XXXX, zomr. XX.X.XXXX, nadobudli nehnuteľnosti zapísané na liste
vlastníctva č. XXXX k.ú. E. parcela reg. E č. 239/15 – orná pôda o výmere 2416 m2 v 1/3 z celku A.

B. L. K. (dcéra poručiteľa), G. K. (vnuk poručiteľa) a G. B. (vnuk poručiteľa), a to každý v 1/3 v pomere
k dedičstvu. Základné konanie po poručiteľovi sa uskutočnilo na Štátnom notárstve Košice-mesto pod
sp. zn. D 684/76 a skončilo vydaním rozhodnutia. Z dedičského spisu je zrejmé, že toto rozhodnutie
nadobudlo právoplatnosť 30.10.1976 a že boli zistení dedičia zo zákona deti: J. K., nar. XX.X.XXXX, G.
B., L. K., A. D., L. K. a manželka: G. K., L. E.. Ďalšie dedičské konanie sa uskutočnilo na Okresnom

súde Košice I pod. sp. zn. 19D 12/2005, D not 42/2006 a skončilo vydaním osvedčenia o dedičstve.
Predmetná parcela ako aj mnohé ďalšie neboli ani v jednom konaní prejednané.

18. Z výtlačku z katasterportálu výpisu z 2.5.2022 z listu vlastníctva č. XXXX z katastra nehnuteľností
okres E. I., H. E., k.ú. E. súd zistil, že žalovaná je zapísaná ako podielová spoluvlastníčka nehnuteľnosti

nachádzajúcej sa v uvedenom katastrálnom území, a to parcely registra „E“ parcelné číslo 239/15 o
výmere 2416 m2, druh pozemku: orná pôda, zapísaná v časti B bod 3 v podiele 1/9 titulom nadobudnutia
– Uznesenie Okresného súdu Košice I č. 22D/134/2017, Dnot 54/2017 z 15.3.2018.

19. Podľa výtlačku z katasterportálu výpisu z 28.8.2023 z listu vlastníctva č. XXXX okres E. I., H. E., k.ú.

E. sa už na predmetnom LV parcela č. 239/15 nenachádza, tá je vedená na LV č. XXXX (viď bod 6.).

20. Vyvlastňovacím rozhodnutím Odborom výstavby ÚPaA Obvodného národného výboru, č. Výst.
9860/2617/84-Go zo dňa 4.1.1985 (ďalej ako „vyvlastňovacie rozhodnutie“) boli na základe žiadosti ZOO
v Košiciach vyvlastnené verejnou vyhláškou v prospech čsl. štátu v správe ZOO Košice po vykonanom

ústnom pojednávaní dňa 20.12.1984 žalované pozemky - parcela č. 239/15 (mpč. 239/a/5) evidovaná na
PKV č. 161 od neznámych dedičov po vlastníkoch (na str. 13 a 35 rozhodnutia): J. K. v spoluvlastníckom
podiele 1/3 (vyvlastnená výmera 293,20 m2) a G. S. L. K. v 1/3 a od vlastníkov - N. T. L. K. v 1/3
a parcely č. 330 a 212 evidované na PKV č. 5: 1) od neznámych dedičov po vlastníkoch (na str.
6, 7 rozh.): H. G. v podiele 70/1120, G. U., L. G. v podiele 20/1120, N. A. L. G. v podiele 20/1120,

J. A. v podiele XX/XXXX, G. S. L. K. v podiele 56/1120, J. K. v podiele 56/1120; 2) od vlastníkov
zdržujúcich sa na neznámom mieste k danej parcele (na str. 20): N. K. L. G. v podiele 20/1120, N. F.
L. G. v podiele 20/1120, P. A. v podiele 20/1120, G. A. v podiele 20/1120, G. G. v podiele XX/XXXX,
J. K. v podiele 56/1120 a N. S. v podiele 56/1120; 3) od vlastníkov (na str. 34): N. T. L. K. v podiele
56/1120 a G. K. L. E. v podiele 280/1120. V rozhodnutí bolo uvedené, že náhrady v bodoch 1 a 2

vyvlastniteľ zloží do depozitu na Štátne notárstvo Košice-mesto a Košice-vidiek k voľnej dispozícii do 15
dní od právoplatnosti tohto rozhodnutia a náhrady uvedené v bode 3 vyvlastneným na uvedené adresy.
Lehota na začatie užívania vyvlastnených nehnuteľností bola stanovená do 2 rokov od nadobudnutia
právoplatnosti tohto rozhodnutia. V odôvodnení bolo o.i. uvedené, že pre realizáciu stavby Zoologickázáhrada v Košiciach bolo vydané územné rozhodnutie ÚPaSP: 7279/1362/80 z 9.12.1980. Návrh na
vyvlastnenieboldoloženýdokladmivsúlades§56vyhl.85/76Zb.ažemedzivyvlastniteľomavlastníkmi
nehnuteľnosti k dohode nedošlo ani pri vyvlastňovacom konaní dňa 20.12.1984. O rozhodnutí sa

upovedomujú: ZOO Košice, Stredisko geodézie Košice-mesto, Štátne notárstvo Košice-mesto, Štátne
notárstvo Košice-vidiek a I. J. G., E. XX, E., doručenie podľa ust. § 26 ods. 1 zák. č. 71/67. Na rozhodnutí
je rukou napísané: vyvesené 11.3.1985 a zvesené 26.3.1985 s podpisom a je tam doložka právoplatnosti
a vykonateľnosti k 10.4.1985.

21. Podľa rozhodnutia ObNV, odbor výstavby, ÚPaA č. výst. 9860/2617/84-Go z 10.11.1984 bol
neznámym dedičom po zomrelých vlastníkoch a vlastníkom zdržujúcim sa na neznámom mieste vo veci
obhajovania ich práv pri vyvlastňovacom konaní ustanovený opatrovník - I. J. G. a toto rozhodnutie bolo
doručené verejnou vyhláškou podľa § 26 SP opatrovníčke do vlastných rúk.

22. Z Protokolu č. 5 zo dňa 23.8.1993 o prechode vlastníctva nehnuteľného majetku v zmysle zákona č.

138/91 Zb. o majetku obcí súd zistil, že odovzdávajúci - Zoologická záhrada Košice - Kavečany v zmysle
uvedeného protokolu odovzdal preberajúcemu - Mesto Košice okrem stavieb (vrátane oplotenia) aj
pozemky – parcela č. EN 1660 identická s parcelami, medzi ktorými sú i predmetné parcely č. 212 a 330,
a to k dátumu 1.5.1991. Tiež je tam konštatované, že v súvislosti s reštitučnými nárokmi a skutočnosťou,
že archív ZOO zhorel a archív bývalého fin.odb.NVmK nie je dostupný, v jednaní s vlastníkmi treba

počítať s finančnými prostriedkami aj pri uspokojovaní ďalších nárokov. Prílohy týkajúce sa pozemkov
tvorili: stavebné povolenia, zápisy o odovzdaní a prevzatí, HZ a kolaudačné rozhodnutia, porealizačné
zameranie (zápis o odovzdaní a prevzatí obvodového oplotenia bol z rokov 1982 a 1984 a kolaudačné
rozhodnutie z roku 1992). Prílohy týkajúce sa pozemkov tvorili: súpis parciel so záväzkami, výpisy
z pozemkovej knihy, kúpnopredajné zmluvy, vyvlastňovacie dekréty, výkazy výmer, geometrické plány

a HZ z 23.5.1983.

23. Podľa rozhodnutia Okresného úradu Košice, kat. odbor č. C XX/XXXX-XXX zo 4.2.2014 bol
schválený ROEP v k.ú. E., ktoré bolo dané na vedomie aj žalobcovi. Rozhodnutie nadobudlo
právoplatnosť dňa 7.2.2014.

24. Z listu žalobcu ,,Majetkovoprávne vysporiadanie pozemkov v areáli ZOO Košice – odpoveď“ zo dňa
30.4.2010 súd zistil, že žalobca oznámil ohľadne spoluvlastníckych podielov G. P. a H. F. parc.č. KN-E
č. 216 papísanej na LV č. XXXX, V.XXX na LV č. XX N. V. XXX na LV č. XXXX, že ,,Kúpa pozemkov
do vlastníctva do vlastníctva mesta Košice podlieha schváleniu Mestským zastupiteľstvom, v Košiciach.

Uznesením č. 702 zo dňa 16.12.2008 bola schválená kúpa pozemkov, ktoré sa nachádzajú v areáli ZOO
Košice. Mesto Košice začalo s majetkovoprávnym vysporiadaním parciel KN-E č. 232, 233, 318 a 334.
Majetkovoprávne vysporiadanie pozemkov v ZOO Košice sa bude realizovať postupne v nasledujúcich
rokoch podľa finančných možností mesta Košice.“

25. Podľa odpovedi Archívu mesta Košice roku 2016 - B. P. I. zo dňa 5.12.2016, v archíve sa v danom
čase žiadne rozhodnutie o vyvlastnení nenachádzalo.

26. Z predložených nájomných zmlúv z 19.12.2007 č. 2007/RY/03, 2007/RY/02 a 2007/RY/01 súd zistil,
že tieto uzavrela ako nájomca Zoologická záhrada Košice s prenajímateľmi - A. B. ohľadne podielu 1/12,

J. K. ohľadne podielu 14/105 k celku a G. K. L. G. ohľadne podielu 90/1120 k celku nájmu parcely č.
212, k. ú. E., zapísanej na LV č. XXXX, s využitím na verejné záchody. V zmluve je tiež uvedená v čl. V.
doba nájmu: 1. Táto zmluva sa uzatvára na dobu 5 rokov. 2. Nájom podľa tejto zmluvy končí odkúpením
podielu. Nájomnú zmluvu č. 2017/VZ/04 uzavrela ZOO s J. L. dňa 28.9.2017 ohľadne parcely č. 230 k.ú.
E. v podiele 12/288 k celku na 10 rokov za účelom chovu zvierat a pre návšetevníkov s tým, že nájom

podľa tejto zmluvy končí: 2027 - odkúpením podielu.

27. Z katasterportálu súd zistil, že parcela č. 212 registra E nie je zapísaná na LV č. XXXX. A podľa
výpisov z LV č. XXXX súd nezistil, žeby spoluvlastníčkou parcely č. 212 bola bývala G. K. L. G.. Podľa
kúpnej zmluvy č. 2009000859 uzavretej medzi N. B. a žalobcom dňa 28.08.2009 žalobca odkúpil od

menovanej parcelu č. KN-E 334 v k.ú. E. v podiele 75/30720.

28. Listom, doručeným žalobcovi 23.5.2013 a daným na vedomie i Zoologickej záhrade Košice-
Kavečany ich žiadali A. B., G. B. a J. K. o majetko-právne vysporiadanie ich nehnuteľnosti č. pozemku:parc. č. 212 s poukazom, že na základe nájomnej zmluvy č. 2007/RZ/03,04 z 19.12.2007 čl. V. doba
nájmu, sa zaviazali odkúpiť od nich nehnuteľnosť. Podľa listu Zoologickej záhrady Košice z 19.6.2013
ZOO odpovedala na žiadosť menovaných oznámením, že ZOO Košice nie je vlastníkom parcely č. 212

zapísanej na LV č. XXXX, že táto jej bola zverená do správy na základe zmluvy o zverení majetku mesta
Košice a že vo veci prípadného odpredaja (kúpy) predmetnej parcely majú osloviť vlastníka.

29. Predmetom konania je určenie vlastníckeho práva žalobcu k nehnuteľnostiam - pozemkom registra
E-KN parc. č. 330 a 212 v k. ú. E. vo výške spoluvlastníckeho podielu 1/24 k celku, zapísaných na LV

č. XXXX N. XXXX.

30. Podľa § 137 písm. c) Civilného sporového poriadku (ďalej len CSP), žalobou možno požadovať, aby
sa rozhodlo (najmä) o určení, či tu právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem; naliehavý
právny záujem nie je potrebné preukazovať, ak vyplýva z osobitného predpisu.

31. Podľa § 70 ods. 1, 2 zákona č. 162/1995 Z.z. o katastri nehnuteľností a o zápise vlastníckych
a iných práv k nehnuteľnostiam (katastrálny zákon), údaje katastra uvedené v § 7 sú hodnoverné,
ak sa nepreukáže opak. Údaje katastra, a to údaje o právach k nehnuteľnostiam, parcelné číslo,
geometrickéurčenienehnuteľnosti,druhpozemku,geometrickéurčenieavýmerakatastrálnehoúzemia,
názov katastrálneho územia, výmera poľnohospodárskej jednotky alebo lesnej hospodárskej jednotky,

alebo organizačnej jednotky, údaje o základných a podrobných polohových bodových poliach, údaje
o bodových poliach, ako aj štandardizované geografické názvy sú hodnoverné a záväzné, ak sa
nepreukážeopak.Záväznýmúdajomkatastraniejedruhpozemkuevidovanéhoakoparcelaregistra"E".

32. Vychádzajúc z ustanovenia § 137 písm. c) CSP určovacou žalobou sa žalobca môže domáhať

vydania rozhodnutia súdu o tom, že tu určité právo je alebo nie je. Takéhoto určenia sa však žalobca
môže domáhať len vtedy, ak je na určení práva naliehavý právny záujem, ktorý spočíva v tom, že právne
postavenie žalobcu bez tohto určenia je ohrozené alebo neisté. To znamená, že tu musí existovať
aktuálny stav objektívnej právnej neistoty medzi žalobcom a žalovaným, ktorý je ohrozením žalobcovho
právneho postavenia a ktorý nemožno odstrániť iným právnym prostriedkom. V zmysle platnej právnej

judikatúry má žalobca naliehavý právny záujem na určení svojho vlastníckeho práva vtedy, ak žalovaný
je zapísaný v katastri nehnuteľností ako vlastník danej nehnuteľnosti, pretože rozsudok súdu potom
môže byť podkladom pre vykonanie zápisu v katastri nehnuteľností. Podľa názoru súdu žalobca má
naliehavý právny záujem na určení vlastníckeho práva k predmetnému pozemku v zmysle § 137 písm. c)
CSP, nakoľko tak v čase podania žaloby ako aj v čase rozhodovania súdu na príslušnom liste vlastníctva

je ako podielová spoluvlastníčka spornej nehnuteľnosti vedená žalovaná, a teda právne postavenie
žalobcu je neisté a preto, že zmenu zápisu vlastníckeho práva bez rozhodnutia súdu nemožno vykonať.
Navyše žalovaná sa v inom súdnom konaní domáha náhrady za užívanie predmetných pozemkov.

33. Podľa § 18 Občianskeho zákonníka (ďalej len OZ) v znení platnom do 30.6.1988, socialistickými

organizáciami sú štátne, družstevné a spoločenské organizácie, ako aj iné organizácie, činnosť ktorých
prispieva k rozvoju socialistických vzťahov.

34. Podľa § 19 OZ (v znení platnom do 30.6.1988), socialistické organizácie vystupujú v
občianskoprávnych vzťahoch vo svojom mene a majú majetkovú zodpovednosť z týchto vzťahov

vyplývajúcu, pokiaľ nie je ustanovené inak.

35. Podľa § 21 OZ (v znení platnom do 30.6.1988), účastníkom občianskoprávnych vzťahov môže byť
aj štát.

36. Podľa § 34 OZ (v znení platnom do 30.6.1988), právny úkon je prejav vôle smerujúci k vzniku,
zmene alebo zániku tých práv alebo povinností, ktoré právne predpisy s takýmto prejavom spájajú.

37. Podľa § 35 ods. 2 OZ (v znení platnom do 30.6.1988) právne úkony vyjadrené slovami treba vykladať
nielen podľa ich jazykového vyjadrenia, ale najmä tiež podľa vôle toho, kto právny úkon urobil, ak táto

vôľa nie je v rozpore s jazykovým prejavom.

38. Podľa § 36 ods. 1 a 2 OZ (v znení platnom do 30.6.1988), vznik, zmenu alebo zánik práva či
povinnosti možno viazať na splnenie podmienky. Na nemožnú podmienku, na ktorú je zánik práva alebopovinnostiviazaný,saneprihliada.Podmienkajeodkladacia,akodjejsplneniazávisí,čiprávnenásledky
úkonu nastanú. Podmienka je rozväzovacia, ak od jej splnenia závisí, či následky, ktoré už nastali,
pominú.

39. Podľa § 37 OZ (v znení platnom do 30.6.1988), právny úkon musí sa urobiť slobodne a vážne, určite
a zrozumiteľne; inak je neplatný.

40. Podľa § 41 OZ (v znení platnom do 30.6.1988), ak sa dôvod neplatnosti vzťahuje len na časť

právneho úkonu, je neplatnou len táto časť, pokiaľ z povahy právneho úkonu alebo z jeho obsahu alebo
z okolností, za ktorých k nemu došlo, nevyplýva, že túto časť nemožno oddeliť od ostatného obsahu.

41. Podľa § 47 ods. 1 až 3 OZ (v znení platnom do 30.6.1988), ak zákon ustanovuje, že k zmluve
je potrebné rozhodnutie príslušného orgánu, je zmluva účinná týmto rozhodnutím. Ak je rozhodnutie
záporné, zmluva sa zrušuje. Ak zákon ustanovuje, že k zmluve je potrebná jej registrácia štátnym

notárstvom, je zmluva účinná registráciou. Ak je rozhodnutie záporné, zmluva sa zrušuje. Ak na návrh
podaný do troch rokov od uzavretia zmluvy nedošlo k rozhodnutiu príslušného orgánu alebo k registrácii,
platí, že účastníci od zmluvy odstúpili.

42.Podľa§133OZ(vzneníplatnomdo30.6.1988),osobnévlastníctvokvecimožnonadobudnúťkúpou,

darom, alebo inou zmluvou, dedením, rozhodnutím štátneho orgánu alebo na základe iných skutočností
ustanovených zákonom.

43. Podľa § 134 ods. 2 OZ (v znení platnom do 30.6.1988), ak sa nehnuteľná vec prevádza na základe
zmluvy, nadobúda sa vlastníctvo účinnosťou zmluvy; na jej účinnosť je potrebná registrácia štátnym

notárstvom, ak nejde o prevod do socialistického vlastníctva.

44. Podľa § 399 ods. 1 OZ (v znení platnom do 30.6.1988), z kúpnej zmluvy vzniká predávajúcemu
povinnosť vec kupujúcemu odovzdať a kupujúcemu povinnosť vec prevziať a zaplatiť za ňu
predávajúcemu dohodnutú cenu.

45. Podľa § 490 ods. 1 a 2 tretia a štvrtá veta OZ (v znení platnom do 30.6.1988), veci, ktoré sú v
súkromnom vlastníctve, možno zmluvne prevádzať a dediť. Na zmluvu o prevode budovy, ktorá je v
súkromnom vlastníctve, a na zmluvu o prevode alebo prenájme poľnohospodárskeho (lesného) majetku
je potrebný súhlas národného výboru, iba ak ide o prevod do socialistického spoločenského vlastníctva.

Inak sa na zmluvné prevody vecí, ktoré sú predmetom súkromného vlastníctva, vzťahujú primerane
ustanovenia § 134.

46. Podľa § 868 OZ, pokiaľ ďalej nie je uvedené inak, spravujú sa ustanoveniami tohto zákona aj právne
vzťahy vzniknuté pred 1. januárom 1992; vznik týchto právnych vzťahov, ako aj nároky z nich vzniknuté

pred 1. januárom 1992 sa však posudzujú podľa doterajších predpisov.

47. Podľa § 12 ods. 2 zák. č. 69/1967 Zb. o národných výboroch v znení platnom do 31.12.1982, v meste
Košiciach pôsobí mestský národný výbor riadený krajským národným výborom. V obvodoch mesta
pôsobia obvodné národné výbory. Podľa § 26 ods. 5 cit. zákona, Mestský národný výbor v Košiciach a

jehoobvodnénárodnévýborymajúpôsobnosťmestskéhoiokresnéhonárodnéhovýboru.Vzorovýštatút
tiež ustanoví, v ktorých otázkach vláda zverí do pôsobnosti tohto mestského národného výboru výkon
štátnej správy, ktorý inak podľa všeobecne záväzných právnych predpisov patrí krajskému národnému
výboru.

48. Podľa § 21 cit. zákona, na plnenie svojich úloh národné výbory môžu zriaďovať a riadiť organizácie
alebo zariadenia obstarávajúce komunálne služby (zásobovanie vodou, čistenie mesta, kanalizácie,
verejné osvetlenie), správu domového majetku, miestne stavebníctvo, miestne dopravné služby a
verejnú osobnú i nákladnú automobilovú dopravu, správu ciest, opravárske činnosti a osobné služby,
ubytovacie služby, verejné stravovanie, rekreáciu a cestovný ruch, miestnu výrobu, zásobovanie

tuhými palivami, obchodnú činnosť nadväzujúcu na služby a miestnu výrobu, projektové a investorské
práce, prípadne inžinierske činnosti, iné špecializované služby a ďalšie služby pre obyvateľstvo, zber
odpadových surovín.49. Podľa § 22 ods. 1 a 3 cit. zákona, riadenie hospodárskej organizácie zahŕňa právo vymedziť
organizácii predmet činnosti, zveriť jej potrebný majetok do správy, určiť jej v medziach všeobecne
záväzných právnych predpisov podmienky hospodárenia, vymenúvať a odvolávať jej vedúceho a

vymedziť jeho práva, povinnosti a zodpovednosť, sledovať, ako organizácia zabezpečuje uspokojovanie
potrieb obyvateľstva a plní ostatné svoje základné úlohy, vykonávať kontrolu jej činnosti a rozhodovať
o jej zrušení alebo zlúčení s inou organizáciou. Ak obstarávajú činnosť uvedenú v § 21 rozpočtové
alebo príspevkové organizácie alebo zariadenia národných výborov, vzťahuje sa na ne ustanovenie § 20
ods. 2. riadenie hospodárskej organizácie zahŕňa právo vymedziť organizácii predmet činnosti, zveriť jej

potrebný majetok do správy, určiť jej v medziach všeobecne záväzných právnych predpisov podmienky
hospodárenia, vymenúvať a odvolávať jej vedúceho a vymedziť jeho práva, povinnosti a zodpovednosť,
sledovať,akoorganizáciazabezpečujeuspokojovaniepotriebobyvateľstvaaplníostatnésvojezákladné
úlohy, vykonávať kontrolu jej činnosti a rozhodovať o jej zrušení alebo zlúčení s inou organizáciou. Podľa
§ 20 ods. 2 cit. zákona, v otázkach zriaďovania a zrušovania organizácií a zariadení uvedených v odseku
1 a v otázkach ich odborného vedenia sa národné výbory spravujú všeobecne záväznými právnymi

predpismi a smernicami ústredných orgánov štátnej správy a národného výboru vyššieho stupňa.

50. Podľa § 46 ods. 1 cit. zákona, rada je výkonný orgán národného výboru so všeobecnou
pôsobnosťou. Organizuje a zjednocuje plnenie úloh národného výboru na všetkých úsekoch. Rozhoduje
najmä o otázkach, ktoré svojím významom presahujú rámec jedného odvetvia, prípadne úseku štátnej

správy.

51. Podľa § 10 ods. 1 a ž 5 zák. č. 69/1967 Zb. o národných výboroch v znení platnom od 1.1.1983
do 30.6.1988, mestské národné výbory sú v mestách, ktoré sú sídlami okresov, ďalej v iných obciach
mestského charakteru, ktoré na návrh krajského národného výboru určí vláda. Mestské národné výbory

sa členia na kategórie. V prvej kategórii sú mestské národné výbory v mestách, ktoré sú sídlami krajov a
mestské národné výbory v ďalších významných veľkých mestách s osobitne rozvinutou hospodárskou,
politickou, kultúrnou, sociálnou a správnou činnosťou a vo významných kúpeľných mestách (ďalej len
"mestské národné výbory prvej kategórie"); významné veľké mestá, ak nie sú sídlami krajov a významné
kúpeľné mestá určí na návrh krajských národných výborov vláda. V druhej kategórii sú mestské

národné výbory v mestách, ktoré sú sídlami okresov a mestské národné výbory v obciach mestského
charakteru, ktoré sú významnými strediskami osídlenia a sú vybavené zariadeniami a prevádzkárňami
na zabezpečovanie služieb a potrieb obyvateľov obcí a ich spádového územia (ďalej len "mestské
národné výbory druhej kategórie"); tieto obce určí krajský národný výbor. V tretej kategórii sú mestské
národné výbory v ostatných obciach mestského charakteru.

52. Podľa § 11 ods. 1 a 2 cit. zákona, v meste Košiciach pôsobí Národný výbor mesta Košíc riadený
krajským národným výborom. V obvodoch mesta Košíc pôsobia obvodné národné výbory. Vytvoriť alebo
zrušiť mestský obvod alebo zmeniť jeho územie patrí Národnému výboru mesta Košíc. Podľa čl. II ods.
1 a 2 zák. č. 132/1982, ktorým sa novelizoval zák. č. 69/1967 Zb., na mestské národné výbory prvej

kategórie a na mestské národné výbory druhej kategórie sa prenáša pôsobnosť okresných národných
výborov uvedená v prílohe A tohto zákona. Na mestské národné výbory prvej kategórie sa prenáša aj
pôsobnosť okresných národných výborov uvedená v prílohe B tohto zákona.

53. Podľa § 75 ods. 1 písm. c) a 2 zák. č. 109/1964 Zb. (Hospodársky zákonník) v znení

platnom do 30.6.1988, vykonávacie predpisy najmä ustanovujú podmienky pre nadobúdanie vecí do
štátneho vlastníctva. Vykonávacie predpisy môžu ustanoviť aj obmedzenia a podmienky pre odplatné
nadobúdanie vecí socialistickými organizáciami od občanov a iných než socialistických organizácií.

54. Podľa § 29 ods. 1 až 4 vyhl. FMF č. 156/1975 Zb. o správe národného majetku, organizácie

môžu nadobúdať veci do štátneho socialistického vlastníctva za odplatu od občanov a iných organizácií
než socialistických len výnimočne, ak nemôžu tieto veci nadobudnúť od socialistických organizácií a
ak ich nevyhnutne potrebujú na plnenie plánovaných úloh, a to za cenu podľa cenových predpisov.
Odplatné prevody vecí od občanov a iných organizácií než socialistických spravujú sa predpismi
Občianskeho zákonníka. Pre odplatné nadobúdanie vecí nepotrebujú schválenie ústredné orgány

štátnej správy, odborové podniky, koncerny, generálne riaditeľstvá trustov a krajské národné výbory. Iné
organizácie potrebujú pre takéto nadobudnutie vecí schválenie priamo nadriadeného orgánu: národné
výbory nižších stupňov potrebujú schválenie národného výboru najbližšie vyššieho stupňa. Orgány
oprávnené schvaľovať odplatné prevody vecí môžu určiť, v ktorých prípadoch nie je potrebné ichschválenie. Ustanovenia 1 až 3 sa nevzťahujú na prípady nadobúdania vecí od občanov a iných
organizácií než socialistických, ktoré je predmetom činnosti organizácie (napr. výkup liečivých bylín,
poľnohospodárskych výrobkov, zberných surovín atď.).

55. Podľa § 4 ods. 2 zák. č. 22/1964 Zb., o evidencii nehnuteľností, zápisy právnych vzťahov o
nehnuteľnostiach sa vykonávajú na základe právoplatných rozhodnutí súdov, národných výborov,
štátnych notárstiev alebo iných orgánov a organizácií oprávnených rozhodovať o právnych vzťahoch,
predmetom ktorých sú nehnuteľnosti, alebo na základe zmlúv a iných listín, prípadne návrhov orgánov

a organizácií oprávnených na to podľa osobitných predpisov. Pri nových stavbách vo vlastníctve
občanov sa zápisy vykonávajú na základe rozhodnutí o udelení popisného alebo evidenčného čísla a
geometrického plánu.

56. Vo vzťahu ku subjektom uzatvárajúcim predmetnú kúpnu zmluvu zo 14.11.1984, ako vyplýva z
ustanovení § 18, 19 a 21 OZ (v znení účinnom do 30.6.1988) je zrejmé, že i v čase uzavretia zmluvy,

ako aj teraz, Občiansky zákonník rozlišoval účastníkov právnych vzťahov, kedy za rovnocenné subjekty
občianskoprávnych vzťahov považoval tak socialistické organizácie ako aj štát. Z tohto pohľadu je potom
nutné vnímať i označenie nadobúdateľa v dotknutej kúpnej zmluve, kedy je absolútne evidentné z
poradia tam uvedených subjektov, kto je nadobúdateľom, a to Československý štát. Avšak keďže štát
koná prostredníctvom svojich orgánov, je za pomlčkou vyznačený konkrétny orgán vystupujúci v mene

štátu, a to Národný výbor mesta Košice, ktorý sa nechal pri svojich úkonoch zastúpiť socialistickou
organizáciou - Zoologickou záhradou Košice. Pokiaľ ide o označenie štátu, súd podotýka, že aj keď
bol oficiálny názov štátu v tom čase Československá socialistická republika, používalo sa bežne aj
označenie československý štát, ako to vyplýva napr. z vyhl. MF č. 28/1961 Zb.o prihlásení niektorých
záväzkov voči československému štátu týkajúcich sa Rumunskej ľudovej republiky, z nar. vl. ČSSR č.

47/1981 Zb. o úprave osobných požitkov poskytovaných československým štátom duchovným cirkví
a náboženských spoločností, z § 10 ods. 1 a 2 zák. č. 121/1975 o sociálnom zabezpečení a z čl.
II Ústavy ČSSR č. 100/1960 Zb. K uznesenie NS SR sp. zn. 3Cdo/263/2018 zo dňa 25.2.2021,
na ktoré žalovaná poukazovala v konaní, súd uvádza, že uvedené rozhodnutie vychádza z iného
skutkového základu neaplikovateľného na tento prípad, pretože v predmetnom konaní išlo o kúpnu resp.

hospodársku zmluvu medzi jednou zmluvnou stranou označenou ako čsl. štát Národný výbor mesta
Košíc (ako odovzdávajúca organizácia) a druhou zmluvnou stranou označenou ako čsl. štát - vysoká
škola veterinárska v Košiciach (ako preberajúca organizácia), akoby tento majetok uvádzaný v zmluve
mal štát odovzdávať sám sebe, kedy za odovzdávajúcu i preberajúcu organizáciu bol v zmluve označený
právne nemožný kríženec štátu a jedného z jeho orgánov, resp. štátu a jednej z ním zriadených vysokých

škôl.

57. Pokiaľ ide o skutočnosť, že zmluvu za štát, konajúci prostredníctvom NVMK uzatvorila ako zástupca
ZOO v Košiciach, súd má za to, že v konaní bolo preukázané oprávnenie ZOO ako organizácie zriadenej
a riadenej MsNV v Košiciach a neskôr riadenej NVMK uzatvoriť predmetnú kúpnu zmluvu, nakoľko

podľa jej organizačného poriadku (schváleného Radou MsNV v Košiciach) jej riaditeľ zodpovedal za
plnenie harmonogramu výstavby ZOO, ZOO zakupovala majetok na zabezpečenie svojej činnosti,
bola príspevkovou organizáciou, ktorá hospodárila podľa vlastného rozpočtu schváleného plenárnym
zasadaním MsNV a dostala od MsNV i príspevok na realizáciu prípravných prác aj výstavby vrátane na
záber poľnohospodárskeho a lesného pôdneho fondu vo výške 18.300,- Kčs, na základe čoho potom

ako investor aj podávala návrhy štátnym orgánom (napr. na vyňatie z poľnohospodárskeho a lesného
pôdneho fondu, na vyvlastnenie pozemkov) a odkupovala pozemky.

58. Predmetom uvedenej kúpnej zmluvy bol prevod nehnuteľností – spoluvlastníckych podielov
k pozemkom do socialistického vlastníctva, pričom nešlo prevod poľnohospodárskeho ani lesného

majetku, preto v zmysle vtedy platných ustanovení (viď § 868 OZ) ustanovení OZ nebola potrebná
pre účinnosť zmluvy registrácia štátnym notárstvom ani súhlas národného výboru (podrobnejšie
v bode 60). Avšak podľa vtedy platného Hospodárskeho zákonníka vykonávacie predpisy ustanovovali
podmienky pre nadobúdanie vecí do štátneho vlastníctva, mohli ustanoviť aj obmedzenia a podmienky
pre odplatné nadobúdanie vecí socialistickými organizáciami od občanov a iných než socialistických

organizácií a takým vykonávacím predpisom bola vyhl. FMF č. 156/1975 Zb.

59. Z uznesenia rady MsNV v Košiciach číslo 1147 zo dňa 17.9.1976 a príloh 1 a 2 je zrejmé, že
pri prevode nehnuteľnosti - pozemku za cenu 1.805,10 Kčs (čo je menej ako 50.000,- Kčs) na štát –NVMK zast. Zoologickou záhradou Košice ako (ďalšou) organizáciou ním zriadenou (aj keď neskôr),
nebol potrebný súhlas NVMK k odplatnému prevodu vlastníctva. Mestský národný výbor v Košiciach
bol nahradený Národným výborom Mesta Košice, na ktorý bola prenesená jeho pôsobnosť (čl. II) na

základe novely č. 139/1982 zákona č. 69/1967 Zb., ktorá nadobudla účinnosť 1.1.1983. Nie je dôvod,
prečo by uznesenie rady MsNV zo 17.9.1976 nemalo platiť aj pre neskôr zriadenú ZOO a NVmK, keď
z uvedeného uznesenia a jeho príloh i dôvodovej správy jednoznačne vyplýva, že žiadna organizácia
riadená NV nepotrebovala súhlas k odplatnému prevodu nehnuteľností do výšky 50.000,- Kčs. Z ust.
§ 29 ods. 3 druhá veta vyhl. 156/1975 Zb. orgány oprávnené schvaľovať odplatné prevody vecí mali

oprávnenie určiť, v ktorých prípadoch nie je potrebné ich schválenie. Práve na základe toho Vsl.
KNV č. 248 zo 17.8.1976 určila, že MsNV nepotrebuje súhlas u nehnuteľností do výšky 250.000,- Kčs
a organizácie riadené MsNV nepotrebujú súhlas u nehnuteľností do výške 50.000,- Kčs a následne
v zmysle uvedeného rada MsNV v Košiciach - ako výkonný orgán národného výboru so všeobecnou
pôsobnosťou, rozhodujúca o otázkach, ktoré svojím významom presahujú rámec jedného odvetvia,
prípadne úseku štátnej správy - vydala uznesenie číslo 1147 zo dňa 17.9.1976.

60. Esenciálne náležitosti kúpnej zmluvy, a to predmet kúpy a jeho cena, boli jasne a bez pochýb
stanovené. V bode 6 zmluvy sa výslovne uvádza, že zmluva nepodlieha registrácii štátnym notárstvom.
Súdu sa javia body č. 8 a 9 predmetnej kúpnej zmluvy ako rozporuplné. V zmysle vyššie uvedených
ustanovení je zrejmé, že zmluvu uzatvárala ZOO Košice ako organizácia zriadená Národným výborom

mesta Košíc. V bode 8 zmluvy sa uvádza, že na základe uznesenia Rady MsNV v Košiciach č. 1147/
F nepodlieha schváleniu a vzápätí sa v bode 9 uvádza, že zmluva nadobudne právnu moc dňom,
keď bude schválená Národným výborom mesta Košice. Ide pritom o orgán štátu, na ktorý zo zákona
prešla pôsobnosť MsNV v Košiciach. Vzhľadom na rozporuplnosť bodov 8 a 9 zmluvy, neurčitosť
zmluvy v tejto časti, ktorú nemožno odstrániť ani výkladom, ich súd považuje za neplatné (§ 37 OZ).

Nejde však o podstatnú náležitosť zmluvy, je to časť oddeliteľná od ostatného obsahu právneho úkonu,
preto na ňu súd neprihliadal (§ 41 OZ) a vychádzal z ust. § 29 vyhl. 156/1975, v zmysle ktorého
požadované podmienky boli splnené, nakoľko ZOO nadobudla predmetné podiely na pozemkoch
do štátneho socialistického vlastníctva za odplatu od občana, pričom tieto nemohla nadobudnúť od
socialistických organizácií, nevyhnutne ich potrebovala na plnenie plánovaných úloh a nadobudla ich

za cenu podľa cenových predpisov, pričom pre takéto nadobudnutie vecí nepotrebovala schválenie
priamo nadriadeného orgánu, keďže tento orgán určil, že v takýchto prípadoch nie je potrebné jeho
schválenie (viď predchádzajúci bod). Súd dodáva, že je bez právneho významu, či kúpna zmluva bola
v evidencii nehnuteľností evidovaná, alebo nie, pretože táto mala len tzv. evidenčný charakter, nešlo
v tom čase o vkladové konanie. Právny predchodca žalobcu nedal predmetnú kúpnu zmluvu zapísať

do evidencie nehnuteľností tak, ako sa uvádza v bode 8 zmluvy. Súd má však za to, že uvedené
nekonanie automaticky nemá za následok stratu riadne nadobudnutého vlastníckeho práva platnou
kúpnou zmluvou, i keď nezaevidovanou. Navyše v zmluve sa výslovne uvádza, že odkúpené parcely
mali byť zahrnuté do novovytvorenej parcely č. 899/14, pričom zoologická záhrada má obrovskú výmeru,
vykupovalo sa postupne a následne táto veľká parcela mala byť zapísaná do katastra nehnuteľností.

Pokiaľ ide o tvrdenie žalovanej, že nebola zaplatená kúpna cena, súd má za to, že žalovaná nemôže
mať priamu vedomosť o nevyplatení kúpnej ceny. Len samotná skutočnosť, že aktuálne žalobca
nevie preukázať jej vyplatenie, sama o sebe neznamená, že by kúpna cena nebola vyplatená. V
sporoch, v ktorých časový odstup od rozhodnej skutočnosti podstatne prekračuje vydržacie lehoty
alebo lehoty skartačné, nie je na mieste extenzívnym spôsobom spochybňovať, či otvárať záležitosti,

ktoré pred mnohými rokmi založili právne vzťahy (rozsudok Najvyššieho súdu ČR sp. zn. 22 Cdo
1400/2004 z 2.3.2005). Plynutie času je tak závažnou skutočnosťou, ktorej treba priznať faktické účinky
(v tejto súv. por. aj Oznámenie Ústavného súdu ČR z 1.11.2005). Súd dáva za pravdu žalobcovi v
tom, že prípadné nezaplatenie dohodnutej kúpnej ceny nespôsobuje neplatnosť kúpnej zmluvy, jej
vyplatenia sa mohla predávajúca domáhať súdnou cestou. Nakoľko v danom prípade išlo o prevod do

socialistického vlastníctva, teda do vlastníctva československého štátu, registráciu štátnym notárstvom
zákon nevyžadoval. Zákon v danom prípade nevyžadoval ani súhlas národného výboru, pretože nešlo
o prevod poľnohospodárskeho či lesného majetku (v konaní nebolo sporné, že pozemky, ktoré spadali
pod výstavbu ZOO v Košiciach už nemali charakter lesnej alebo poľnohospodárskej pôdy). V danom
prípade nemožno aplikovať ust. § 47 OZ ods. 3 platného v čase uzavretia zmluvy - o odstúpení od

zmluvy, ak na návrh podaný do troch rokov od uzavretia zmluvy nedošlo k rozhodnutiu príslušného
orgánu alebo k registrácii - na ktoré poukazovala žalovaná, nakoľko za rozhodnutie podľa ust. § 47 ods.
1 OZ, ktoré je potrebné, aby nastala účinnosť zmluvy, možno považovať len také rozhodnutie, ktoré bolo
vydané v súdnom konaní pred štátnym notárstvom alebo v správnom konaní podľa ustanovenia zákonač. 71/1967 Zb. Navyše, v danom prípade nebol podaný žiadny návrh na rozhodnutie príslušného orgánu
alebo k registrácii a ako bolo vyššie uvedené, ani nebol dôvod taký návrh podávať.

61. Na základe vyššie uvedeného súd právne uzatvára, že štát nadobudol na základe predmetnej
kúpnej zmluvy zo 14.11.1984 spoluvlastnícke podiely na parcele č. 212 a 330 vo výške 280/1120 od
G. K. L. E., preto nemohli byť predmetom dedičstva po nej, pretože v čase jej smrti – dňa 3.4.1993 už
neboli v jej vlastníctve. Podľa § 460 OZ dedičstvo sa nadobúda smrťou poručiteľa. V dôsledku zásady
univerzálnej sukcesie nastupujú dedičia do majetkoprávnych vzťahov zomrelého okamihom jeho smrti

jeho dedičia. Rozhodnutie notára/súdu o dedičstve má iba deklaratórny charakter, nie konštitutívny.
Následne teda nemohli byť spoluvlastnícke podiely na parcele č. 212 a 330 predmetom dedenia ani
po právnych nástupcoch G. K., t.j. po G. B. L. K. zomr. XX.X.XXXX. Na platnosti kúpnej zmluvy nič
nemení skutočnosť, že následne predmetné spoluvlastnícke podiely G. K. L. E. na parcelách č. 212
a 330 k.ú. E. ako aj menovaná boli uvedení aj vo vyvlastňovacom rozhodnutí zo 4.1.1985, pretože
spoluvlastnícke právo k uvedeným parcelám už predtým platne prešlo na Čsl. štát titulom kúpnej zmluvy.

Žalobca v konaní vysvetlil, že išlo o administratívnu zrejmú nesprávnosť, čo je vzhľadom na množstvo
vyporiadavaných pozemkov a spoluvlastníkov v súvislosti s výstavbou ZOO v Košiciach uveriteľné.

62. Pokiaľ ide o rozsudok Okresného súdu Košice II sp.zn. 26C/68/2020 zo 4.8.2021 vo veci žalobcu
W. A. proti Mestu Košice o zaplatenie, na ktorý v konaní poukazovala žalovaná, súd podotýka, že

v danej veci napriek rozporovaniu vlastníctva žalobcu s poukazom na vyvlastnenie pozemku nebol
zo strany žalovaného predložený ani navrhnutý dôkaz spôsobilý spochybniť aktuálny zápis v katastri
nehnuteľnosti, preto súd v danej veci neskúmal oprávnenosť titulu, na základne ktorého mal žalovaný
k sporným nehnuteľnostiam nadobudnúť vlastnícke právo. Navyše vec sa netýkala parciel reg. E č. 212
a 330.

63. Podľa § 1 zákona č. 518/1990 Zb. o prechode zakladateľskej alebo zriaďovateľskej funkcie
národným výborom na obce, ústredné orgány štátnej správy a orgány miestnej štátnej správy, tento
zákon upravuje prechod zakladateľskej funkcie národných výborov voči štátnym podnikom založeným
národnými výbormi a zriaďovateľskej funkcie národných výborov voči organizáciám alebo zariadeniam

zriadeným národnými výbormi na obce, ústredné orgány štátnej správy a miestne orgány štátnej správy.

64. Podľa § 3 ods. 1 vyššie citovaného zákona, rozpočtové a príspevkové organizácie zriadené
národnými výbormi, ich zariadenia a zariadenia vnútornej správy národných výborov (ďalej len
organizácie) prechádzajú do riadenia obce, v ktorej má organizácia sídlo s výnimkou organizácii

uvedených v ods. 2 a 3.

65. Podľa § 2 ods. 1 a 2 zák. č. 138/1991 Zb. o majetku obcí, do vlastníctva obcí prechádzajú
z majetku Slovenskej republiky veci, okrem hnuteľností patriacich orgánom miestnej štátnej správy,
ku ktorým patrilo ku dňu účinnosti osobitného predpisu právo hospodárenia národným výborom,

na území ktorých sa nachádzajú. Veci, ku ktorým patrilo právo hospodárenia štátnym podnikom,
rozpočtovým, príspevkovým organizáciám a drobným prevádzkárňam národných výborov, ku ktorým
prešla zakladateľská alebo zriaďovateľská funkcia na obec podľa osobitného predpisu, prechádzajú z
majetku Slovenskej republiky do vlastníctva obce, na území ktorej sa nachádzajú. Obce si vzájomné
práva a povinnosti upravia zmluvne.

66. Podľa § 2 ods. 3 zákona č. 138/1991 Zb. veci, ku ktorým patrilo právo hospodárenia
štátnym podnikom, rozpočtovým a príspevkových organizáciám a ku ktorým prešla zakladateľská a
zriaďovateľská funkcia na ústredný orgán štátnej správy alebo na príslušný orgán miestnej štátnej
správy, prechádzajú z majetku Slovenskej republiky do vlastníctva obce, na území ktorej sa nachádzajú,

ak ústredný orgán štátnej správy alebo príslušný orgán miestnej štátnej správy prenesie svoju
zakladateľskú alebo zriaďovateľskú funkciu na obec na základe dohody.

67. Podľa § 14 ods. 1 vyššie citovaného zákona, o prechode vlastníctva veci, postúpení majetkových
práv a záväzkov sú povinné spísať odovzdávajúce a nadobúdajúce právnické osoby písomné protokoly.

O prechode práva hospodárenia k veciam a postúpení majetkových práv a záväzkov do správy
organizácií spíšu protokoly orgány miestnej štátnej správy, obecné zastupiteľstvá a organizácie.68. Podľa § 1 ods. 1 zákona č. 369/1990 Zb. o obecnom zriadení (účinný od 24. novembra 1990) obec
je samostatný územný samosprávny a správny celok Slovenskej republiky; združuje osoby, ktoré majú
na jej území trvalý pobyt. Obec je právnickou osobou, ktorá za podmienok ustanovených zákonom

samostatne hospodári s vlastným majetkom a s vlastnými príjmami.

69. Z vyššie uvedených ustanovení je zrejmé, že právnym nástupcom štátu v danej veci je zo
zákona žalobca. Na základe vyššie uvedenej kúpnej zmluvy zo 14.11.1984 sa vlastníkom žalovaných
pozemkov vo vykúpených podieloch stal československý štát zast. Zoologickou záhradou Košice.

Vzmysle ust. § 3 ods. 1 zákona č. 518/1990 Zb. prešla zriaďovateľská funkcia k Zoologickej
záhrade Košice na žalovaného. Podľa § 2 ods. 2 zákona č. 138/1991 Zb. veci, ku ktorým patrilo
právo hospodárenia rozpočtovým a príspevkovým organizáciám národných výborov, ku ktorým prešla
zakladateľská alebo zriaďovateľská funkcia na obce podľa zákona 518/1990 Zb., prechádzajú z majetku
Slovenskejrepublikydovlastníctvaobce(žalobcu),naúzemíktorejsanachádzajú.Vsúladescitovaným
zákonným ustanovením prešlo na žalobcu vlastnícke právo k žalovaným pozemkom vo vykúpených

a vyvlastnených podieloch ku dňu účinnosti tohto zákona (išlo o prechod majetku štátu na obec ex
lege), t. j. k 1.5.1991 nadobudol žalobca priamo zo zákona vlastnícke právo k žalovaným pozemkom
vo vykúpených podieloch. Podľa Protokolu č. 5 o prechode vlastníctva nehnuteľného majetku v zmysle
zákona č. 138/91 Zb. o majetku obcí, uzatvoreného dňa 23.8.1993 medzi Zoologickou záhradou Košice
– Kavečany ako odovzdávajúcim a mestom Košice ako preberajúcim prešli žalované pozemky dňom

1.5.1991 do vlastníctva mesta Košice. Predmetný protokol mal už len deklaratórny charakter. V zmysle
§ 34 ods. 1 zákona č. 162/1995 Z. z. sa vlastnícke právo, ktoré vzniklo na základe zákona, zapisuje do
katastra nehnuteľností záznamom, pričom záznam nemá právotvorné účinky, ale má iba deklaratórny
charakter.

70. Žalobca podporne namietal nadobudnutie vlastníckeho práva vydržaním, preto súd (pre prípad, žeby
sa odvolací súd nestotožnil s právnym názorom súdu a žalobcu, že štát nadobudol vlastnícke právo k
žalovanému pozemku vo vykúpených podieloch na základe kúpnej zmluvy) pre úplnosť súd dodáva,
že aj keby vyhodnotil predmetnú kúpnu zmluvu ako neplatnú, bolo by ju možné považovať za domnelý
právny titul, na základe ktorej vstúpil štát dobromyseľne do držby predmetných parciel v podiele 1

a uplynutím 10 ročnej vydržacej doby dňom 14.11.1994 ich vydržal žalobca ako právny nástupca ČSSR.
Po uzavretí predmetnej kúpnej zmluvy štát vstúpil do držby uvedenej časti parcely č. 212 a 230, správal
ako vlastník, ako vyplynulo z Protokolu č. 5, tieto parcely spolu s ďalšími užíval, obrábal, zhodnocoval,
nechal na nich skolaudovať rôzne stavby, oplotenie, jednoducho na nich vystaval celú zoologickú
záhradu. Počas celej vydržacej doby nedošlo zo strany žalovanej či zo strany jej právnych predchodcov

k rušeniu držby žalobcu resp. jeho právneho predchodcu ohľadne predmetnej parcely. Aj po prechode
vlastníctva na žalobcu (1.5.1991) žalobca nerušene a dobromyseľne predmetné nehnuteľnosti užíval
po dobu viac ako 10 rokov. Nič na tom nemení ani skutočnosť, že neskôr (po r. 2010) žalobca začal s
majetkovoprávnym vysporiadavaním niektorých iných parciel KN-E v areáli ZOO Kavečany odkúpením,
že ZOO Košice (nie žalobca) uzatvárala v r. 2007 nájomné zmluvy ohľadne niektorých pozemkov v areáli

ZOO, ani že žalobca nemal v roku 2016 v Archíve mesta Košice rozhodnutie o vyvlastnení, ani že
v roku 2014 nebol aktívny v konaní na usporiadanie vlastníctva k pozemkom v k.ú. E.. Z listu Zoologickej
záhrady Košice (nie žalobcu) z 19.6.2013 je zrejmé len to, že ZOO je správcom majetku žalobcu (ako
vlastníka) na základe zmluvy o zverení majetku mesta Košice. Súd dodáva, že z formulácie nájomných
zmlúv z 19.12.2007 č. 2007/RY/03, 2007/RY/02 a 2007/RY/01 nevyplýva, že by sa prenajímateľ – ZOO

Košice, tobôž tretia osoba – Mesto Košice zaviazali odkúpiť prenajatý pozemok. Je logické ustanovenie
v nájomných zmluvách, že v prípade odkúpenia prenajatého pozemku prenajímateľom končí nájom
(nebude vlastník sám sebe uhrádzať nájomné). Súd poukazuje aj na určité nezrovnalosti v uvedených
nájomných zmluvách, nakoľko podľa katasterportálu a predložených listov vlastníctva parcela č. 212
registra E nie je zapísaná na LV č. XXXX a jej spoluvlastníčkou nikdy nebola bývala G. K. L. G.. V konaní

nepreukázala, žeby sa bola v minulosti pred rokom 2021 ona alebo jej právna predchodkyňa domáhala
prístupu k predmetnej parcele alebo jej vydania alebo finančnej náhrady... Žalovanej bolo vlastnícke
právo do katastra zapísané až v roku 2017 a v roku 2021 podala voči Mestu Košice žalobu o zaplatenie
za užívanie časti predmetnej parcely,

71. Podľa § 129 ods. 1 OZ držiteľom je ten, kto s vecou nakladá ako s vlastnou alebo kto vykonáva
právo pre seba. Podľa § 130 ods. 1 OZ, ak je držiteľ so zreteľom na všetky okolnosti dobromyseľný
o tom, že mu vec alebo právo patrí, je držiteľom oprávneným. Pri pochybnostiach sa predpokladá, že
držba je oprávnená. Podľa § 134 ods. 1 až 4 OZ (v znení platnom od 1.1.1992) oprávnený držiteľ sastáva vlastníkom veci, ak ju má nepretržite v držbe po dobu troch rokov, ak ide o hnuteľnosť, a po dobu
desať rokov, ak ide o nehnuteľnosť. Takto nemožno nadobudnúť vlastníctvo k veciam, ktoré nemôžu
byť predmetom vlastníctva, alebo k veciam, ktoré môžu byť len vo vlastníctve štátu alebo zákonom

určených právnických osôb (§ 125). Do doby podľa odseku 1 sa započíta aj doba, po ktorú mal vec v
oprávnenej držbe právny predchodca. Pre začiatok a trvanie doby podľa odseku 1 sa použijú primerane
ustanovenia o plynutí premlčacej doby. Podľa § 199 ods. 1 OZ v znení platnom do 31.12.1991, právo
osobného užívania môže sa zriadiť len k pozemkom, ktoré sú v socialistickom spoločenskom vlastníctve
aktorésúpodľaúzemnýchplánovaleboúzemnýchrozhodnutíurčenénavýstavburodinnýchdomčekov,

rekreačných chát alebo garáží alebo na zriaďovanie záhradiek. Pôda určená na iné účely, najmä
poľnohospodárska pôda, nesmie sa na zriadenie práva osobného užívania použiť. Podľa § 872 ods. 6
OZ, ak ide o vydržanie vlastníckeho práva k pozemku podľa tohto zákona, kde na základe doterajších
predpisov bolo možné nadobudnúť len právo na uzavretie dohody o osobnom užívaní pozemkov,
môže si oprávnená osoba započítať čas, po ktorý jej právny predchodca mal pozemok nepretržite
v držbe aj pred účinnosťou tohto zákona. Držiteľom je aj ten, kto vykonáva držbu prostredníctvom

inej osoby (detentora). Domnienka držiteľa, že mu vec patrí, sa musí opierať o nejaký právny úkon
alebo právnu skutočnosť. Z hľadiska oprávnenosti držby stačí i domnelý právny titul. V prípade, že
štátny podnik (organizácia) vykonával právo hospodárenia s majetkom štátu aj voči majetku, ktorý
nebol vo vlastníctve štátu, bol štát držiteľom tohto majetku; štátny podnik bol len jeho detentorom.
Oprávnenú držbu si môže započítať aj jeho právny nástupca (rozh. NS ČR sp.zn. 22Cdo 1390/2002).

Podľa súdnej praxe započítanie treba uplatniť nielen v prípade uvedenom v § 872 ods. 6 OZ, ale aj
vtedy, ak ide o vydržanie veci (pozemku), nespôsobilej byť predmetom vydržania pred týmto dňom (pozri
Zo súdnej praxe č. 51/1996, R 83/2002, II. ÚS ČR 196/2000). Aj tu platí, že postačuje spôsobilosť
predmetu vydržania v dobe, kedy sa dovŕšia ostatné zákonné podmienky vydržania. Ak sa tak stalo
po 1. januári 1992, dochádza k nadobudnutiu vlastníckeho práva vydržaním aj k pozemkom, ktoré

pred týmto dňom neboli spôsobilým predmetom vydržania (poľnohospodárska pôda) - viď uzn. NS SR
sp.zn. 6 Cdo/362/2014 z 26.10.2016. Citované ustanovenie umožnilo započítať do vydržacej doby aj
oprávnenú držbu, ktorá uplynula do 1.1.1992, a to aj vtedy, ak predmetom držby bola vec, ktorú podľa
skoršej právnej úpravy nebolo možné vydržať, ako aj vtedy, ak bola v držbe právnickej osoby, ktorá
podľa skoršej právnej úpravy nebola subjektom spôsobilým na vydržanie a dokonca aj vtedy, ak išlo

o vec, ktorá bola v štátnom vlastníctve (rozsudok NS ČR z 8.12.1998 sp.zn. 22 Cdo 2273/98, obdobne
22 Cdo 1193/1998 a II. ÚS ČR 196/2000). Nakoľko ide o originálne nadobudnutie vlastníckeho práva,
právnedôsledkyvydržanianastávajúbezzreteľanainakvzásadeplatnýintabulačnýprincíp.Dôsledkom
toho je, že k nadobudnutiu práva vyplývajúceho z vydržania dochádza bez zreteľa na vklad tohto práva
v katastri nehnuteľnosti. Zápis v katastri má len ten dôsledok, že sa faktický stav dostáva do súladu

sevidenčnýmstavom.Nemázmyseluvažovať,čidobrúvierudržiteľaspochybňujenedostatoknávrhuna
vklad vlastníckeho práva do katastra nehnuteľnosti, ktorým bolo až neskôr (od 1.1.1993 zák. č. 264/1992
Zb.), t.j. po čase, keď sa držiteľ ujal držby, nadobudnutie vlastníckeho práva podmienené. Preto ani nie
je významné, kto bol po vydržaciu dobu v katastri nehnuteľnosti zapísaný (viď rozh. NS ČR sp.zn. 22Cdo
3315/2009). Skutočnosť, že právnická osoba nebola zapísaná v bývalej evidencii nehnuteľností ako

vlastník nehnuteľnosti, nevylučuje, že bola so zreteľom na všetky okolnosti v dobrej viere, že vlastníkom
bola(rozh.NSČR22Cdo2651/1999,rozh.NSSRsp.zn.2Cdo201/2005ZSPč.4.). Dobrávierazaniká
v okamžiku, kedy sa držiteľ zoznámil so skutočnosťami, ktoré objektívne museli vyvolať pochybnosť o
tom, že mu vec právom patrí. Na tom nič nemení skutočnosť, že držiteľ bol aj naďalej (subjektívne) v
dobrej viere. Dobrá viera držiteľa sa musí vzťahovať aj k okolnostiam, za ktorých vôbec mohlo vlastnícke

právo vzniknúť, teda aj k právnemu dôvodu (titulu) vzniku vlastníctva. Pri posudzovaní oprávnenosti
držby treba teda vychádzať zo zásady, že jej predpokladom je presvedčenie nadobúdateľa, že nekoná
bezprávne, ak si určitú vec prisvojuje. Vo všeobecnosti platí, že dobromyseľnosť zaniká v okamihu,
kedy sa držiteľ zoznámil so skutočnosťami, ktoré objektívne museli vyvolať pochybnosti o tom, že mu
vec právom patrí alebo že je subjektom práva, ktorého obsah vykonáva. Pre zánik dobromyseľnosti a

následné prerušenie vydržacej doby je teda rozhodujúca vedomosť držiteľa o takýchto skutočnostiach
(viď napr. rozsudok NS SR sp.zn. 2Cdo/119/2007). V rozhodnutí sp.zn. 5Cdo/49/2010) Najvyšší súd SR
konštatoval, že dobromyseľnosť, ako vnútorný psychický stav, je potrebné objektivizovať s prihliadnutím
na všetky okolnosti, za ktorých došlo k faktickému nakladaniu s vecou, resp. vykonávaniu práva pre
seba. Z týchto okolností potom možno usúdiť, či držiteľ mohol, alebo nemohol rozpoznať, že mu vec

alebo právo skutočne patrí. Okolnosťami, ktoré môžu svedčiť pre záver o existencii dobrej viery, sú aj
okolnosti týkajúce sa právneho dôvodu nadobudnutia práva (právneho titulu), teda tzv. uchopenia sa
držby. Subjektívny pocit držiteľa nemôže byť sám osebe podkladom pre vydržanie, ak nie je tento pocit
vyvolaný okolnosťami objektívne nasvedčujúcimi oprávnenosti držby.72. K námietke žalovanej, ktorá tvrdí, že vlastnícke právo k predmetnej nehnuteľnosti nadobudla na
základe dedičského rozhodnutia je potrebné uviesť, že rozhodnutie notára na základe poverenia súdu

o tom, ktoré veci a práva prechádzajú z majetku poručiteľa na dediča má iba deklaratórnu povahu,
nezakladá vlastnícke právo. Pokiaľ v čase smrti poručiteľa už poručiteľ nehnuteľnosti nevlastnil, nemohlo
prejsť vlastnícke právo k nim na dedičov, a teda ani nemali byť predmetom prejednania v dedičskom
konaní

73. Podľa § 205 CSP, listiny vydané orgánmi verejnej moci v medziach ich právomoci, ako aj listiny, ktoré
sú osobitným predpisom vyhlásené za verejné, potvrdzujú pravdivosť toho, čo sa v nich osvedčuje alebo
potvrdzuje, ak nie je dokázaný opak. Podľa § 70 ods. 1 zákona č. 162/1995 Z.z. o katastri nehnuteľností
a o zápise vlastníckych a iných práv k nehnuteľnostiam (katastrálny zákon), údaje katastra uvedené v
§ 7 sú hodnoverné, ak sa nepreukáže opak.

74.Ikeďjepravdou,žedanýpozemokbolprejednanývdedičskomkonaníažalovanáje doterazvedená
ako podielová spoluvlastníčka predmetných parciel v katastri nehnuteľností, tento zápis nemožno
považovať za hodnoverný, pretože v priebehu konania sa preukázal opak. Z vykonaného dokazovania
bolo preukázané, že dané parcely v žalovanom podiele prešli do vlastníctva štátu a následne žalobcu
bez ohľadu na to, že v evidencii nehnuteľností to zapísané nebolo. Vzhľadom na všetky vyššie citované

skutočnosti s poukazom na príslušné zákonné ustanovenia súd dospel k záveru, že žaloba je v časti
učeniejehospoluvlastníckehoprávakparcelámč.330a210k.ú.E.dôvodná,pretojejvtejčastivyhovel,
ako je uvedené vo výrokoch II. a III. tohto rozsudku.

75. Pokiaľ ide uplatnený nárok žalobcu týkajúci sa určenia jeho spoluvlastníckeho práva k parcele č.

239/15 k.ú. E., ktorú mal nadobudnúť na základe vyvlastňovacieho rozhodnutia resp. titulom vydržania,
ten považoval súd za nedôvodný vzhľadom na nižšie uvedené. Proces vyvlastnenia bol v predmetnom
obdobi upravený nasledujúcimi právnymi predpismi.

76. Podľa § 24 ods. 1 zák. č. 71/1967 Zb. o správnom konaní v znení platnom do 30.4.2002 (ďalej

len správny poriadok), dôležité písomnosti, najmä rozhodnutia, výzvy a predvolania, sa doručujú do
vlastných rúk adresátovi alebo osobe, ktorá sa preukáže jeho splnomocnením na preberanie zásielok.

77. Podľa § 26 ods. 1 a 2 správneho poriadku, doručenie verejnou vyhláškou použije správny orgán v
prípade, keď účastníci konania alebo ich pobyt nie sú mu známi, alebo pokiaľ to ustanovuje osobitný

zákon. Doručenie verejnou vyhláškou sa vykoná tak, že sa písomnosť vyvesí po dobu 15 dní spôsobom
v mieste obvyklým. Posledný deň tejto lehoty je dňom doručenia.

78. Podľa § 16 ods. 2 správneho poriadku, správny orgán ustanoví opatrovníka aj účastníkovi konania,
ktorého pobyt nie je známy alebo ktorému sa nepodarilo doručiť písomnosť na známu adresu v cudzine

a ktorý si neustanovil zástupcu, ako aj účastníkovi konania, ktorý je postihnutý duševnou alebo inou
poruchou, pre ktorú nemôže konať, a nemá zákonného zástupcu.

79. Podľa § 112 ods. 1 a 2 písm. a) zák. č. 50/1976 Zb.o územnom plánovaní a stavebnom poriadku
v znení platnom do 31.7.1999 (ďalej len stavebný zákon), vyvlastňovacie konanie vykonáva stavebný

úrad. Vyvlastňovacie konanie začne stavebný úrad na návrh orgánu, organizácie alebo občana, ktorí
majú uskutočniť účel, na ktorý sa vyvlastňuje.

80. Podľa § 113 ods. 1 až 3 stavebného zákona na prerokovanie návrhu na vyvlastnenie nariadi
stavebný úrad ústne konanie. Stavebný úrad oznámi účastníkom konania termín uskutočnenia ústneho

konania písomne najmenej 15 dní vopred. Pri líniových stavbách, v odôvodnených prípadoch aj pri
zvlášť rozsiahlych stavbách, s veľkým počtom účastníkov konania môže stavebný úrad upovedomiť
účastníkov o ústnom konaní verejnou vyhláškou. Námietky proti vyvlastneniu musia účastníci konania
uplatniť najneskoršie pri ústnom konaní. Na námietky uplatnené neskoršie a na námietky, ktoré boli v
územnomkonanízamietnutéaleboktorémoholúčastníkuplatniťvúzemnomkonanípodľatohtozákona,

sa neprihliada. Na túto skutočnosť sa musia účastníci konania výslovne upozorniť.81. Podľa § 114 ods. 1 a 2 stavebného zákona, na základe výsledkov vyvlastňovacieho konania vydá
stavebný úrad rozhodnutie o vyvlastnení. Odkladný účinok odvolania proti rozhodnutiu o vyvlastnení
nemožno vylúčiť.

82. Podľa § 56 ods. 1 vyhl. Federálneho ministerstva pre technický a investičný rozvoj č. 85/1976 Zb.
o podrobnejšej úprave územného konania a stavebnom poriadku v znení platnom do 16.7.1992, (K §
112 zákona), návrh na vyvlastnenie obsahuje najmä
a) označenie pozemku alebo jeho časti, označenie stavby, údaj, aké právo a v akom rozsahu sa má

vyvlastniť, a návrh náhrady,
b) meno (názov) osoby, v prospech ktorej sa má uskutočniť vyvlastnenie,
c) meno (názov) a adresu osoby, proti ktorej vyvlastnenie smeruje,
d) odôvodnenie požiadavky s uvedením účelu, na ktorý sa vyvlastnenie navrhuje,
e) dôkaz o tom, že pokus o získanie práva k pozemku alebo stavbe dohodou bol bezvýsledný,
f) výpis z evidencie nehnuteľností, prípadne výpis z pozemkovej knihy identifikovaný podľa evidencie

nehnuteľností, ak právne vzťahy k pozemkom a stavbám neboli dosiaľ v evidencii nehnuteľností
vyznačené,
g) snímku z pozemkovej mapy evidencie nehnuteľností so zákresom pozemkov a stavieb navrhnutých
na vyvlastnenie, doplnenú situáciou z iných mapových podkladov, ktoré graficky vyjadrujú právne vzťahy
k nehnuteľnostiam v prípadoch, keď tieto vzťahy neboli dosiaľ v evidencii vyznačené; ak sa navrhuje

vyvlastniť časť pozemku, pripojí sa aj geometrický plán v troch vyhotoveniach. Ak pri líniových stavbách
nemožno určiť presný rozsah pozemkov, postačí situácia projektovanej stavby zakreslená na snímke z
pozemkovej mapy evidencie nehnuteľností.

83. Podľa § 56 ods. 2 vyhl. č. 85/1976 Zb., dôkazom podľa odseku 1 písm. e) je doporučene

zaslaná písomná výzva na uzavretie dohody, obsahujúca požiadavku žiadateľa, dôvody, návrh odplaty a
upozornenie, že ak na ňu vlastník pozemku alebo stavby neodpovie do 15 dní odo dňa doručenia, bude
sa predpokladať, že dohodu odmieta. Navrhovateľ v takom prípade predloží vyhlásenie, že v určenej
lehote nedostal na svoju výzvu odpoveď, prípadne že k prevodu nedošlo.

84. Podľa § 57 vyhl. č. 5/1976 Zb., (K § 114 zákona) rozhodnutie o vyvlastnení obsahuje najmä
a) predmet, účel a rozsah vyvlastnenia,
b) meno (názov) osoby, proti ktorej vyvlastnenie smeruje,
c) označenie orgánu štátnej správy, právnickej alebo fyzickej osoby, ktorá má predmet vyvlastnenia
využiť na účel, na ktorý sa vyvlastňuje,

d) náhradu za vyvlastnenie a spôsob jej úhrady,
e) lehotu, do ktorej sa musí začať s užívaním pozemku a stavby na účel, na ktorý sa vyvlastnili,
f) poučenie o možnosti a podmienkach žiadosti o zrušenie rozhodnutia o vyvlastnení (§ 116 ods. 1
zákona).

85. Podľa § 58 ods. 1 vyhl. č. 85/1976 Zb., ak ide o rozhodnutie alebo iné opatrenie väčšieho rozsahu
alebo ak jeho neoddeliteľnú časť tvoria grafické prílohy, vyvesí sa miesto úplného znenia opatrenia
stručná vyhláška obsahujúca základné údaje o území, ktorého sa opatrenie týka, a jeho stručný obsah
s poučením, kedy a kde možno doň nazrieť.

86. Podľa § 58 ods. 2 vyhl. č. 5/1976 Zb., písomnosť alebo vyhláška podľa odseku 1 sa vyvesí na úradnej
tabuli obecného úradu, ktorého územného obvodu sa týka, a správneho orgánu, ktorý rozhodnutie alebo
iné opatrenie vydal. Na vyhláške označí orgán, ktorý ju vyvesil, dátumy jej vyvesenia a sňatia a založí
ju do správneho spisu.

87. V súvislosti s vyvlastňovacím rozhodnutím, ktoré sa týkalo aj predmetnej parcely súd konštatuje, že
ide o verejnú listinu, ktorá osvedčuje správnosť údajov v nej uvedených alebo z nej vyplývajúcich, pokiaľ
nie je dokázaný opak. Z tohto dôvodu vyvlastňovacie rozhodnutie, opatrené doložkou právoplatnosti
a vykonateľnosti dokazuje, že toto nadobudlo právoplatnosť a vykonateľnosť v súlade s príslušnými
normami v danom období, teda osvedčuje, že toto bolo doručené spôsobom v súlade s príslušnými

právnymi predpismi všetkým účastníkom konania, pokiaľ nie je preukázaný opak. Všeobecný súd
nemá oprávnenie preskúmavať obsahovú stránku správneho aktu, t.j. ani prípadné chyby v písaní
spočívajúce v nesprávnom označení vyvlastniteľa. Panuje zhoda v literatúre i súdnej praxi (napr.
rozsudok NS SR sp.zn. 4Cdo/123/2003) v otázke, že pre akty, hoci aj pre nezákonné, či vecnenesprávne, platí prezumpcia ich správnosti, pokiaľ sa nepreukáže opak; ten je však možné dosiahnuť
a zaistiť tak ich nápravu (zmenu alebo zrušenie) iba v existujúcom systéme opravných prostriedkov
(odvolanie, odklad, protest, žaloba, ústavná sťažnosť a pod.) a nie ich prejudicialitou vo vzťahu k

akémukoľvek inému konaniu. Zároveň súdna prax tiež ustálila, že tzv. prezumpcia správnosti neplatí
pre nulitné rozhodnutia (zdanlivé, ničotné, paakt), ktoré majú tak závažné chyby (ťažké vady), že
to spôsobuje z právneho hľadiska ich neexistenciu (sa na ne hľadí ako na akty neexistujúce)
a nezáväznosť od samého začiatku (nevznikajú z neho žiadne právne následky), napr. ak bol vydaný
tzv. absolútne vecne nepríslušným správnym orgánom. Na základe procesnej teórie a niekoľkých

rozhodnutí všeobecných súdov či ÚS SR, ktoré kvalifikovali vlastnosti nulitného správneho aktu, nulita
rozhodnutia môže byť aj dôsledkom iných obzvlášť závažných vád, ako: nedostatku právneho základu,
najťažších vád príslušnosti, absolútneho nedostatku formy, absolútneho omylu v osobe adresáta,
neexistencie skutkového základu spôsobujúceho bezobsažnosť, požiadavky nedovoleného (trestného)
plnenia, požiadavky plnenia fakticky nemožného, neurčitosti a nezmyselnosti, neexistencie vôle (viď
napr. rozhodnutie NS SR sp.zn. 8Sžr/52/2016) a podobne (aj nedostatok predpísanej formy dokumentu,

ktorý nemá esenciálne náležitosti rozhodnutia - sp.zn. II. ÚS 20/2020). Najvyšší súd SR v rozsudku
sp.zn.4Cdo/123/2003konštatuje,že„Mimorámecsprávnehosúdnictvavšeobecnýsúdniejeoprávnený
skúmať vecnú správnosť správneho aktu; môže ho preskúmavať len so zreteľom na to, či ide o akt
nulitný (ničotný). Nulitným aktom je správny akt, vydaný tzv. absolútne vecne nepríslušným správnym
orgánom, z ktorého nevznikajú žiadne právne následky, na rozdiel od aktu neplatného, pri ktorom sa

uplatní prezumpcia jeho správnosti až do doby zrušenia jeho účinkov (zrušením alebo zmenením)“
uviedol aj tú skutočnosť, že „Okrem povinnosť skúmať, či predpokladaný správny akt vôbec je správnym
aktom(činiejepaktom)ačiideoaktvydanývmedziachprávomocipríslušnéhoorgánu,súsúdyrovnako
povinné zaoberať sa tým, či správny akt nadobudol právoplatnosť a či je vykonateľný (R 220/1950
Zbierky rozhodnutí československých súdov)“. Podobne viď rozhodnutia NS SR sp.zn. 1Cdo/3/2003

a 5Cdo/157/2007.

88. V danej súvislosti súd považuje za smerodajnú v tomto konaní obranu žalovanej, spočívajúcu v tom,
že ObNV vyvlastňoval spoluvlastnícky podiel na parcele č. 239/a/5 (239/15) neznámym dedičom po J.
K., hoci dobre vedel minimálne o jednom jeho dedičovi - o jeho manželke G. K. L. E., ktorá zomrela

až dňa 3.4.1993, ako vyplynulo zo spisu vyvlastňovacieho konania č. výst. 9860/2617/84-Go (ktorý bol
vyžiadaný v inom súdnom konaní vedenom na pôvodne Okresnom súde Košice II sp. zn. 29C/79/2020),
ktorého súčasťou je aj úmrtný list J. K. s uvedením mena a priezviska pozostalého manžela, čo žalobca
v tomto konaní nerozporoval. Súd mal vykonaným dokazovaním za preukázané, že základné konanie
po poručiteľovi J. K., nar. XX.X.XXXX a zomr. XX.X.XXXX, sa uskutočnilo na Štátnom notárstve Košice-

mesto pod sp. zn. D 684/76 a skončilo vydaním rozhodnutia, ktoré nadobudlo právoplatnosť 30.10.1976
a že boli zistení dedičia zo zákona deti: J. K., nar. XX.X.XXXX, G. B., L. K., A. D., L. K. a manželka:
G. K., L. E.. Na základe uznesenia Okresného súdu Košice I sp.zn. 22D/134/2017-57, Dnot 54/2017
z 9.3.2018 v dedičskej veci po poručiteľovi J. K., zomr. XX.X.XXXX, nadobudla podiel 1/3 k celku na
parcele reg. E č. 239/15 v k.ú. E. v 1/3 v pomere k dedičstvu A. B. L. K. (žalovaná - dcéra poručiteľa),

t.j. v 1/9 k celku.

89.Dedičstvosanadobúdasmrťouporučiteľa,pretokzmenevlastníkadochádzadňomsmrtipôvodného
vlastníka, a preto súd musel skúmať, či správny orgán neopomenul svoju povinnosť spoľahlivo zistiť
okruh právnych nástupcov po pôvodných vlastníkoch a pribrať ich do vyvlastňovacieho konania, keďže

ak sa tak stalo, nekonal s vlastníkmi predmetných nehnuteľností - právnymi nástupcami po pôvodných
vlastníkoch, ktorí dedičstvo nadobudli okamihom smrti poručiteľa, ktorí jediní prichádzali do úvahy ako
účastníci vyvlastňovacieho konania. Preto vo vzťahu k nim nemohli nastať právne účinky, ktoré zákon
s vyvlastnením spája, teda nehnuteľnosť platne neprešla na štát a ostalo zachované vlastnícke právo
dedičov zomrelého pôvodného vlastníka. Žalobca v nadväznosti na vyvlastňovacie rozhodnutie (ktorým

mal nadobudnúť vlastnícke právo čsl. štát) odvodzoval svoje vlastnícke právo z ustanovenia § 2 ods. 5
zákona č. 138/1991 Zb. o majetku obcí, majúc za to, že na neho prešlo vlastnícke právo k žalovanému
podielu na pozemku ku dňu účinnosti tohto zákona (išlo o prechod majetku štátu na obec ex lege),
t.j. že k 1.5.1991 nadobudol priamo zo zákona vlastnícke právo k žalovaným pozemkom v žalovanom
podiele (bez potreby vykonať ďalšie právne úkony). Tu ale treba poukázať na zásadu, v zmysle ktorej

„z nepráva nemôže vzniknúť právo“, čo znamená, že platne nemôže nadobudnúť vlastnícke právo
právny nástupca, ak subjekt, od ktorého odvodzuje svoje vlastnícke právo k nehnuteľnosti, toto právo
nikdy nenadobudol. Ak štát nebol v čase nadobudnutia účinnosti zákona č. 138/1991 Zb. o majetkuobcí vlastníkom uvedených parciel, nemohol ich ani žalobca podľa uvedeného zákona od neho, ako
nevlastníka, platne nadobudnúť.

90. Žalobca podporne namietal nadobudnutie vlastníckeho práva vydržaním. K zákonným podmienkam
vydržania súd poukazuje na bod 73. odôvodnenia tohto rozsudku a dopĺňa nasledovné.

91. Súd má za to, že žalobca nemohol vstúpiť do dobromyseľnej držby na základe zákona č. 138/1991
Zb. Dôkazné bremeno o dobrej viere, že žalobcovi svedčí nadobúdací titul (a teda nadobudol

vlastnícke právo) v danom prípade zaťažovala žalobcu, ako osobu, ktorej je dobrá viera na prospech.
Súd pritom vychádza z úvahy, že kým vo všeobecnosti dobrá viera musí byť hodnotená veľmi
prísne, kedy poskytnutie ochrany dobromyseľnému nadobúdateľovi sa s prihliadnutím na individuálne
okolnosti posudzovanej veci musí javiť ako spravodlivé, tak v prípade ak nadobudnutie vlastníckeho
práva na základe vydržania tvrdí štát (resp. orgán štátu) je nevyhnutné okolnosti vstupu do držby
a dobrú vieru posudzovať ešte prísnejšie. Bez takéhoto sprísneného posúdenia dobrej viery by

došlo k neprípustnej strate vlastníckeho práva fyzických osôb v prospech štátu. Tak ako je to
vyššie uvedené, o dobrú vieru ide vtedy, ak nadobúdateľ nehnuteľnosti ani pri vynaložení potrebnej
opatrnosti, ktorú možno od neho s ohľadom na okolnosti a povahu prípadu požadovať, nemohol mať
(z hľadiska kritéria priemerne obozretného jedinca) dôvodné pochybnosti o tom, že v skutočnosti
subjektu, z ktorého naň malo prejsť vlastnícke právo, takéto právo nesvedčí. V danom prípade je

podľa názoru súdu potrebné pod bežnú opatrnosť (ktorú bolo možné od žalobcu požadovať) zahrnúť
požiadavku aktívneho zisťovania konkrétnych skutočností, vedúcich (z hľadiska kritéria priemernej
obozretnosti) k presvedčeniu, že štát na neho platne previedol vlastnícke právo. Pre nadobudnutie
takéhoto presvedčenia je pritom nevyhnutné poznanie, že štát bol v čase nadobudnutia účinnosti zákona
č. 138/1991 Zb. vlastníkom sporných nehnuteľností a disponoval platným nadobúdacím vlastníckym

titulom k týmto nehnuteľnostiam a zároveň či boli splnené všetky podmienky stanovené uvedeným
zákonom. Uvedené je nevyhnutné aj s poukazom na to, že Ústavný súd SR už ustálil, že Ústava
SR neumožňuje, aby k vyvlastneniu alebo nútenému obmedzeniu vlastníckeho práva došlo priamom
zákonom (napr. nález ÚS SR sp.zn. PL. ÚS 38/95 z 3.4.1996). Je teda nevyhnutné aby pre potrebu
vzniku vlastníckeho práva štátu došlo aj k ďalším skutočnostiam. Presvedčenie žalobcu o vlastníckom

práve ku konkrétnej veci nemohol založiť len zákon č. 138/1991 Zb., ale bola potrebná aj na jeho základe
deklarovaná skutočnosť, že na žalovaného z majetku štátu prechádza konkrétne určená vec tak, ako to
predpokladá ust. § 14 ods. 1 a 4 uvedeného zákona. Zároveň je potrebné upriamiť pozornosť na to, že v
zmysle ustanovenia § 2 zákona č. 138/1991 Zb. o majetku obcí ku dňu účinnosti zákona č. 138/1991 Zb.
dochádza k prechodu majetku Slovenskej republiky (majetku štátu, ku ktorému mali právo hospodárenia

národnévýboryaorganizácievichpôsobnostidovlastníctvaobcí),t.j.kprechoduvlastníckehopráva,do
vlastníctvaobcí,atoibavovzťahukmajetku,ktorýbolkudňuúčinnostizákonavovlastníctveSlovenskej
republiky. V danom prípade však vo vzťahu k predmetnej nehnuteľnosti vlastnícke právo Slovenskej
republiky nevyplývalo zo zápisu v katastri nehnuteľností, čoho dôsledkom je možné očakávať od
žalobcu zvýšenú opatrnosť (ak nie povinnosť) pri posudzovaní možnosti prevodu vlastníctva zo strany

štátu. Pri zvýšenej obozretnosti žalobca mal (a mohol) sám dospieť k záveru o neúčinnosti rozhodnutia
o vyvlastnení k predmetným pozemkom, a teda mal vedieť už v čase vstupu do držby, že sporné
nehnuteľnosti nepatrili do vlastníctva štátu a že pôvodní vlastníci nikdy nestratili vlastnícke právo k
týmto nehnuteľnostiam. Rozsudok NS ČR sp.zn. 22Cdo/469/2004 rieši p. analogickú právnu otázku
ako je v tomto spore a vychádza z totožnej právnej úpravy, preto za situácie, keď slovenské súdne

autority doposiaľ uvedenú otázku neriešili, nemožno ignorovať jeho „neformálnu judikatúrnu relevanciu“,
aj keď slovenské súdy nie sú právnym názorom v ňom vyjadreným žiadnym spôsobom viazané. Ale
nakoľko sa s ním súd stotožnuje, podporne poukazuje na jeho závery: „pokiaľ štátny orgán pochybil a
postupom v rozpore s právnymi predpismi (t.j. protiprávne) umožnil, aby sa štát stal detentorom veci,
nie je možné o zásade, že v pochybnostiach sa má za to, že držba je oprávnená (§ 130 ods. 1 veta

druhá Občianskeho zákonníka) ani uvažovať“. Na tomto mieste súd považuje za potrebné zdôrazniť, že
podľa jeho názoru je potrebné prísnejšie posudzovať prípad, kedy mal štát – právny predchodca žalobcu
dobromyseľne vstupovať do držby na základe domnelého titulu, ktorým bolo vyvlastňovacie rozhodnutie
– ako jednostranný autoritatívny akt štátneho orgánu (o ktorom je sporná vedomosť dedičov pôvodného
vlastníka) než prípad, ak by tak urobil na základe neplatnej zmluvy – ako dvojstranného právneho

úkonu (riadne podpísaného pôvodným vlastníkom nehnuteľnosti). Súd teda uzatvára, že žalobca pri
bežnej opatrnosti nemohol nadobudnúť presvedčenie, že štát v čase nadobudnutia účinnosti zákona
č. 138/1991 Zb. bol vlastníkom nehnuteľnosti - disponoval platným nadobúdacím vlastníckym titulom k
spornej nehnuteľnosti, teda že na neho prešlo ex lege vlastnícke právo k predmetnej nehnuteľnosti,resp. mohol mať aspoň pochybnosti o nadobudnutí vlastníckeho práva. Súd preto dospel k záveru, že
žalobca nikdy nevstúpil do dobromyseľnej držby sporného podielu na pozemku parc.č. 239/15, preto
nemohol nadobudnúť vlastnícke právo k nemu vydržaním.

92. Na základe vyššie uvedeného súd žalobu o určenie spoluvlastníckeho práva k parcele č. 239/15 k.ú.
E. ako nedôvodnú zamietol tak, ako je uvedené vo výroku I. tohto rozsudku.

93. Podľa § 262 ods. 1 a 2 C.s.p., o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd

v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie
po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny
úradník.

94. Podľa § 255 ods. 1 a 2 C.s.p., súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo
veci. Ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne

vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.

95. Vzhľadom na výsledok sporu, kedy bol žalobca z 3 určovacích petitov úspešný v dvoch, súd mu
priznal náhradu trov konania v rozsahu 33,34 %, keď odčítal od jeho úspechu vo veci (66,67 %)
jeho neúspech (33,33 %) – úspech žalovanej. O konkrétnej výške trov bude rozhodnuté samostatným

uznesením.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu možno podať odvolanie v dvoch písomných vyhotoveniach.

Odvolanie sa podáva v lehote 15 dní od doručenia rozhodnutia na súde, proti ktorého rozhodnutiu

smeruje. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len
v rozsahu vykonanej opravy. Odvolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom
odvolacom súde (ust. § 362 ods. 1 a 2 C.s.p.).

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v

akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne a čoho sa odvolateľ
domáha (ust. § 363 C.s.p.).

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,

b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolanie proti
rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré

predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na
rozhodnutie vo veci samej.
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania (ust. § 365 C.s.p. ods. 1 až 3).

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred
súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne

rozhodnutie vo veci alebod) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie (ust. § 366 C.s.p.).

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh

na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.