Rozsudok – Ostatné ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Friday, December 20, 2024

Súd: Okresný súd Námestovo
Spisová značka: 5Cb/30/2022

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6122285408
Dátum vydania rozhodnutia: 20. 12. 2024
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Gabriela Kyseľová

ECLI: ECLI:SK:OSNO:2024:6122285408.9

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Námestovo, sudkyňou JUDr. Gabrielou Kyseľovou, v právnej veci žalobcu: ORAGRO - Z,

s. r. o., so sídlom Oravské Veselé 374, 029 62 Oravské Veselé, IČO: 36 821 641, právne zastúpený:
Mgr. Gabriel Vons, advokát so sídlom Komenského 497, 029 01 Námestovo, proti žalovanému: O R A
G R O spol. s r.o., so sídlom Ťapešovo 168, 029 51 Ťapešovo, IČO: 31 570 054, právne zastúpený:
BUKNA, advokátska kancelária, s.r.o., so sídlom Jánoškova 1545, 026 01 Dolný Kubín, IČO: 36 865
044, v konaní o zaplatenie 179 964,90 Eur s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

I. Súd žalobu z a m i e t a .

II. Žalovanému sa proti žalobcovi p r i z n á v a nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobou podanou na (upomínací) súd dňa 06.04.2022 sa žalobca proti žalovanému domáhal
zaplatenie istiny 179 964,90 eur s úrokom z omeškania 5 % ročne z dlžnej sumy od 02.10.2021 do
zaplatenia a náhrady trov konania.

2. Odôvodnil ju tým, že právny predchodca žalobcu A. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom C. D. XXX (ďalej
len „právny predchodca žalobcu“ alebo „žalobca“) bol nepretržite v čase od 07.09.1992 do 06.07.2021
jedným zo spoločníkov žalovaného ako právnickej osoby - spoločnosti s ručením obmedzeným, pričom

v tomto období bol súčasne aj jeho štatutárnym orgánom - konateľom žalovaného, za ktorého každý
konal samostatne. V čase od roku 1998 do 2012 vrátane, poskytol A. B. ako vtedajší spoločník v
prospech žalovaného peňažné vklady za účelom financovania podnikania žalovaného v celkovej výške
204 274,79 eur. Spolu s vyčíslenými úrokmi z vkladov za obdobie rokov 1998, 2000, 2001, 2010-2013
záväzky žalovaného voči A. B. predstavovali celkovú sumu 212 498,84 eur. Ku dňu spracovania
účtovnej závierky žalovaného z 31.12.2019 bol žalovaným vyhotovený Inventúrny súpis záväzkov
(ďalej len „Inventúrny súpis záväzkov 2019“), z ktorého vyplývajú vyššie uvedené skutočnosti a ktorý

bol za žalovaného podpísaný vtedajšími konateľmi - A. B., ako aj druhým konateľom (a súčasne aj
spoločníkom) žalovaného Ing. Rastislavom Závodným. Obdobne boli v Inventúrnom súpise záväzkov
2019 vyčíslené aj záväzky voči druhému spoločníkovi žalovaného - E. B. F. a to peňažné vklady za
účelom financovania podnikania žalovaného v období rokov 2008 až 2012 vrátane, spolu s vyčíslenými
úrokmi z vkladov za obdobie rokov 1998, 2000 a 2001 v celkovej výške 210 700,16 eur. Dňa 20.07.2020
sa v sídle žalovaného konalo valné zhromaždenie, ktorého sa zúčastnili spoločníci - A. B. a E. B.
F. a G. B. a jeho programom bolo prerokovanie a schválenie vysporiadania existujúcich ostatných

záväzkov spoločnosti voči spoločníkom spoločnosti. Valné zhromaždenie konštatovalo, že „spoločnosť
eviduje voči spoločníkom spoločnosti nasledovné ostatné záväzky: Finančný záväzok voči spoločníkovi
A. B. vo výške 154 148,84 eur. Finančný záväzok voči spoločníkovi E. B. F. vo výške 152 350,16 eur.
Valné zhromaždenie určuje, že predmetné ostatné záväzky spoločnosti voči spoločníkom spoločnosti vcelkovej výške 306 499 eur môžu byť uvoľnené spoločníkom len za účelom použitia týchto finančných
prostriedkovnakrytieplneniaspoločnostispoločníkomvyplývajúceimzosobnéhoručeniazaspoločnosť
pri úvere COVID-19, poskytnutom spoločnosti bankou VÚB, a.s., H.. Inak spoločníci spoločnosti nie sú

oprávnení nárokovať si vyplatenie predmetných ostatných záväzkov spoločnosti voči nim, a to až do
ukončenia predmetného úverového vzťahu spoločnosti s VÚB bankou, a.s., H.. Valné zhromaždenie
pre prípad oprávneného čerpania predmetných ostatných záväzkov spoločnosti spoločníkmi spoločnosti
určuje, že spoločníci spoločnosti musia byť uspokojovaní v rovnakom čase a rovnakým dielom a to
až do dosiahnutia sumy uspokojenia oboch spoločníkov vo výške 152 350,16 eur. Zápisnicu podpísali

prítomní spoločníci a súčasne A. B. ako predseda valného zhromaždenia a Ing. Rastislav Závodný ako
zapisovateľ. Ku dňu spracovania účtovnej závierky žalovaného z 31.12.2020 bol žalovaným opätovne
vyhotovený Inventúrny súpis záväzkov, ktorý bol pri spoločníkovi A. B. doplnený (oproti súpisu záväzkov
k 31.12.2019) a nasledovné údaje
- vyčíslenie úrokov za rok 2014- 2020 suma 42 195 eur
- úhrada časti ostatných záväzkov žalovaného dňa 17.06.2020 vo výške 50 000 eur

- úhrada časti ostatných záväzkov žalovaného dňa 26.06.2020 vo výške 8 350 eur, po započítaní ktorých
bola celková výška záväzkov voči A. B. vyčíslená na sumu 196 343,84 eur.
Obdobne boli v inventúrnom súpise záväzkov 2020 vyčíslené aj záväzky voči druhému spoločníkovi
žalovaného E. B. F., ktorý bol doplnený (oproti súpisu záväzkov k 31.12.2019) o nasledovné údaje:
- úhrada časti ostatných záväzkov žalovaného v celkovej výške 58 350 eur, po započítaní ktorých bola

celková výška záväzkov voči E. B. F. vyčíslená na sumu 152 350,16 eur

3. Dňa 8.10.2021 uzavrel A. B. ako postupca so žalobcom ORAGRO – Z, s.r.o. so sídlom Oravské
Veselé 374, IČO: 36 821 641 ako postupníkom Zmluvu o postúpení pohľadávky, jej predmetom bolo
postúpenie pohľadávky postupcu voči žalovanému, ktoré pohľadávky boli špecifikované v článku 1

Zmluvy, v celkovej výške 196 343,84 eur a ktoré sa zhodujú so záväzkami žalovaného uvádzanými v
Inventúrnom súpise záväzkov 2020. Žalobca dňa 8.10.2021 vystavil daňový doklad - faktúru č. 2021/
UC/PPH/000002104, so splatnosťou 11.10.2021 na sumu 196 343,84 eur, ktorá čiastka predstavovala
postúpenú pohľadávku. Súčasne žaloba dňa 11.10.2021 vystavil jednostranný zápočet pohľadávok a
záväzkov,ktorýmsizapočítalvzájomnépohľadávkyazáväzkyvovýške16378,94eur.Povykonanítohto

zápočtu sa záväzok žalovaného ponížil na čiastku 179 964,90 eur, ktorú sumu žalovaný do dnešného
dňa žalobcovi dobrovoľne neuhradil. Postúpenie pohľadávky postupca oznámil žalovanému písomne,
listomzodňa11.10.2021,zaslanýmnapoštovúprepravudňa12.10.2021,prílohouktoréhoboliajfaktúra
a jednostranný zápočet žalobcu. Keďže žalovaný je v omeškaní so zaplatením peňažného záväzku,
žalobca sa domáha aj úhrady úrokov z omeškania v zákonnej výške od 02.10.2021 do zaplatenia,

pretože žalovaný sa v uznaní dlhu zo dňa 15.01.2020 písomne zaviazal na zaplatenie celého dlhu v
lehote do 01.10.2021.

4. V uvedenej vec upomínací súd vydal dňa 13.04.2022, pod sp. zn. 14UP/339/2022 platobný rozkaz,
proti ktorému podal žalovaný včas odpor s odôvodnením poukazujúc na to, že A. B. bol jediný konateľ

a spoločník žalobcu k 06.07.2021 a tiež konateľom žalovaného. Odo dňa 15.04.2021 prestal byť
spoločníkom žalovaného, bola uzavretá Zmluva o prevode obchodného podielu a súhlas valného
zhromaždenia s prevodom zo dňa 08.04.2021. Od tohto momentu žalobca vedie proti žalovanému spory
- sp. zn. 7Cb/362021, kde sa snaží dostať do majetkového postavenia žalovaného, sp. zn. 7Cb/44/2021,
v ktorom sa žalobca snaží od žalovaného získať doklady, ktoré si žalobca, resp. A. B. podľa vlastnej

potreby vyhotovuje antidatovaním a používa v konaniach proti žalovanému. V konaní 7Cb/44/2021 A.
B. v rámci vyjadrenia sa k žalobe sa vyjadril ohľadom vyporiadania pôžičky 196 343,84 eur tak, že
predmetnú dohodu v skutočnosti predstavuje ukončenie spoločníctva a konateľstva žalovaného (A. B.) v
spoločnosti žalobcu (žalovaného z tohto konania) v nadväznosti na rozhodnutie valného zhromaždenia
spoločnosti žalobcu zo dňa 20.07.2020. Tým de facto deklaroval súdu, že pôžička je vysporiadaná a

dohoda medzi stranami sporu je daná len na základe zápisnice uznesenia z valného zhromaždenia zo
dňa 20.07.2020. Dohoda musí vychádzať z uznesenia, v ňom sú uvedené podmienky, ktorých splnenie
bolo nevyhnutným predpokladom vrátanie vkladov žalovaným - t.j. môžu byť uvoľnené spoločníkom len
za účelom použitia týchto finančných prostriedkov na krytie plnenia spoločnosti spoločníkmi, vyplývajúce
im z osobného ručenia za spoločnosť pri úvere COVID-19 poskytnutom spoločnosti príslušnou bankou.

Inak spoločníci nie sú oprávnení nárokovať si vyplatenie predmetných ostatných záväzkov spoločnosti
voči nim a to až do ukončenia predmetného úverového vzťahu. Ďalej žalovaný poukázal na to, že
dňa 08.07.2021 došlo rozhodnutím jediného spoločníka žalovaného k zrušeniu citovaného uznesenia
valného zhromaždenia ako kvázi právneho titulu pohľadávky A. B. ako postupcu, do času prijatia tohtorozhodnutia a ani neskôr žiadnemu zo spoločníkov tieto vklady žalovaný nevyplácal, nebol na to právny
ani iný dôvod. Vklady do spoločnosti boli použité na zvýšenie hodnoty firmy žalovaného. Dobrovoľné
vklady spoločníkov mali zabezpečiť bežné fungovanie žalovaného a zároveň mali garantovať jeho

ekonomickú schopnosť. Dňa 09.07.2021 prijal jediný spoločník rozhodnutie, na základe ktorého došlo k
oprave účtovania u žalovaného - preúčtovaniu vkladov - z účtu 365 na účet kapitálových fondov 413, čím
došlo ku kapitalizácii vkladov spoločníkov a tento spôsob nakladania s vkladmi požadoval sám A. B. v
e-maily adresovanom vtedajšiemu právnikovi žalovaného p. I. dňa 13.07.2021. Prevodom obchodného
podielu dňa 15.4.2021 A. B. vo vzťahu k žalovanému nevznikol žiadny nárok na prostriedky vložené

do spoločnosti. Bez rozhodnutia žalovaného nemôžu tieto od žalovaného spätne čerpať. Z právneho
hľadiska išlo o poskytnutie (darovanie) finančných prostriedkov žalovanému bez nároku ich spätného
vyplatenia. K rozdeleniu môže dôjsť na základe rozhodnutia valného zhromaždenia - rozhodnutia
najvyššieho orgánu žalovaného. V roku 2021 A. B. previedol svoj obchodný podiel na základe Zmluvy
o prevode obchodného podielu za odplatu, okrem toho vklady spoločníkov poskytnuté žalovanému v
rokoch 1998 - 2012 sa poskytli (darovali) bez nároku na ich spätné vyplatenie. K tomu by mohlo dôjsť

výlučne na základe rozhodnutia vedenia žalovaného - napríklad rozdelením zisku žalovaného. A. B.
však spoločníkom žalovaného nie je. Naviac vklady spoločníkov boli rozhodnutím jediného spoločníka
zo dňa 9.7.2021 preúčtované, z účtovného hľadiska došlo k ich oprave a preúčtovaniu do kapitálových
fondov. Inventúrny súpis ku dňu 31.12.2020 nie je aktuálny. Žalovaný ku dňu 31.12.2021 neeviduje podľa
súpisu záväzkov žiadny záväzok voči A. B. ani voči žalobcovi. Do tohto dňa nebola podpísaná medzi

bývalými spoločníkmi žiadna dohoda o vrátení vkladov spoločníkov, pohľadávka žalobca nevychádza
zo žiadnej dohody, žiadneho rozhodnutia žalovaného, bývalý spoločník nemá žiadne právo ani nárok na
vyplatenie akýchkoľvek ďalších finančných záväzkov voči žalovanému.

5. Uznanie záväzku zo dňa 15.01.2021 predložené žalobcom považoval žalovaný za fiktívny dokument

vyhotovený len na účely tohto konania. Bol vyhotovený bývalým spoločníkom a konateľom A. B. mene
žalovaného v jednej osobe, nie je úradne overený, nie je žiadnym spôsobom evidovaný žalovaným a
v účtovníctve žalovaného sa tento právny úkon nenachádza. Žalovaný považuje dokument za fiktívny,
neplatný právny úkon. Do tohto sporu žalovaný nemal vedomosť o žiadnom uznaní záväzku. Ani
na stretnutí konateľov a spoločníkov pred p. I. a pred prijatím uznesenia A. B. prehlásil, že voči

žalovanému nemá nijakú pohľadávku z titulu nevyplatených záväzkov a pôžičiek. Žalobca - jeho konateľ
ako bývalý spoločník žalovaného vyhotovuje viaceré antidatované právne úkony mene žalovaného a
v jeho neprospech uzatvoril zjavne nevýhodnú Zmluvu o skladovaní, z ktorej mal vyplývať záväzok
žalovaného vo výške 235 000 eur v prospech spoločnosti TURIEC - AGRO s.r.o., IČO: 31 608 469, v
ktorej je jediným spoločníkom a konateľom A. B.. Tento záväzok si mal zabezpečiť zriadením záložného

právananehnuteľnosťžalovanéhovk.ú.D..Kjehozriadeniunedošlozdôvodovuvedenýchvrozhodnutí
katastrálneho odboru Okresného úradu Námestovo zo dňa 25.1.2022 o zamietnutí vkladu. Jedným
z nich je vyhotovovanie absolútne neplatných právnych úkonov A. B.. Poukázal tiež na zmätočnosť
návrhu odvolávajúc sa na Uznanie záväzku z 15.01.2020, kde je výška záväzku žalovaného 212 498,84
eur, v uznesení VZ je záväzok vo výške 154 148,84 eur a napokon v Zmluve o postúpení pohľadávky

je záväzok uvedený vo výške 196 343,84 eur. Tieto dokumenty považuje žalovaný za neplatné. V
čase postúpenia pohľadávky na žalobcu, táto neexistovala, nemohla byť platne postúpená. Pohľadávka
žalobcu je fiktívna, okrem toho žalobca vzniesol námietku premlčania.

6. Žalobca sa k vyjadreniu žalovaného vyjadril podaním doručeným dňa 11.7.2022 naďalej zotrvávajúc

na svojom nároku na zaplatenie 179 964,90 eur na základe Zmluvy o postúpení pohľadávky, tá nesúvisí
s majetkovými pomermi žalovaného, súvisí s finančnými zdrojmi a svoju právnu pozíciu odvíja od
právneho predchodcu žalobcu. Vo vzťahu ku konaniu vedenému na Okresnom súde Námestovo sp.
zn. 7Cb/36/2021 o určenie neplatnosti valného zhromaždenia zo dňa 08.04.2021 uviedol, že žalovaný
- jeho štatutárny zástupca pri prevode obchodného podielu porušil zákonné ustanovenia, a preto sa

žalobca domáha nápravy v súdnom konaní - určením neplatnosti valného zhromaždenia. Konanie
vedené na súde pod sp. zn. 7Cb/44/2021 sa len nepriamo dotýka žalobcu. Z obsahu Zápisnice z
rokovania valného zhromaždenia zo dňa 20.07.2020 vyplýva, aká bola výška záväzkov žalovaného voči
jednotlivým spoločníkom, nevyplýva, že pôžička voči spoločníkom mala byť vysporiadaná. Tam prítomné
osoby - A. B., E. B. F. a G. B. vystupovali ako vtedajší spoločníci žalovaného, t.j. za subjekt - v procesnom

postavení dlžníka, ktorý nemôže rozhodovať o tom, za akých podmienok a v akých lehotách môže
jeho veriteľ proti nemu uplatňovať splatnú pohľadávku, čo je nelogické a popiera povahu záväzkového
vzťahu. Žalovaný čiastočne uhradil záväzky žalovaného voči spoločníkom - právnemu predchodcovi
A. B. vo výške 58 350 eur a E. B. F. vo výške 58 350 eur. K rozhodnutiu jediného spoločníka zo dňa08.07.2021 uviedol, že aj keď z neho vyplýva, že jediný spoločník prijal rozhodnutie o zrušení uznesenia
prijatého valným zhromaždením dňa 20.07.2020, t.j. zrušil rozhodnutie žalovaného, ktoré v minulosti
obmedzovalo svojich veriteľov pri uplatňovaní vymáhania ich pohľadávok, týmto úkonom ale nebol

dotknutý nárok žalobcu, pretože tento nevznikol na základe rozhodnutia valného zhromaždenia dlžníka
dňa 20.07.2020, ale z iného titulu a v inom čase (peňažné vklady spoločníka za obdobie 1998 až 2012
s príslušenstvom). Obdobné platí aj pre rozhodnutie prijaté žalovaným 09.07.2021, žalovaný preúčtoval
finančné prostriedky bez súhlasu veriteľa - A. B. a naviac v čase, keď tento nebol už spoločníkom a
porušil zákonné ustanovenia obchodného zákonníka o kapitalizácii vkladov a porušuje aj ustanovenia o

vedení účtovníctva. Z jeho konania ale vyplýva existencia záväzkov voči spoločníkom, inak by neprijímal
dňa 20.7.2020 rozhodnutie, že eviduje záväzky voči spoločníkom v určitej výške a následne by toto
rozhodnutie nerušil dňa 8.7.2021, ak by tieto neexistovali. Žalovaný nech preukáže, akým spôsobom
zanikli záväzky evidované v súpise z roku 2020, t.j. či došlo k ich vyplateniu veriteľom, ak tvrdí, že
„ Inventúrny súpis záväzkov 2020“ nie je aktuálny.

7. K uplatneniu práv žalobcu, nie je potrebné žiadne rozhodnutie žalovaného, resp. dohoda medzi
veriteľom a ním ako dlžníkom. Zmluva o prevode obchodného podielu zo dňa 15.04.2021 neobsahuje
žiadne ustanovenie o splatení záväzkov voči spoločníkom, navyše účastníkom tejto zmluvy nie je
žalovaný, tá bola uzavretá medzi A. B. a Ing. Rastislavom Závodným ako spoločníkom žalovaného.
Je nutné rozlišovať vzájomné vzťahy medzi fyzickými osobami - spoločníkmi žalovaného a vzťahy

medzi žalovaným ako právnickou osobou a jeho spoločníkmi. Uznanie dlhu zo dňa 15.01.2021 bolo
vyhotovené právnym predchodcom žalobcu A. B., ktorý bol v tom čase konateľom žalovaného, pričom
z obchodného registra vyplýva, že spoločnosť žalovaného zastupujú a za ňu podpisujú konatelia, každý
samostatne. Overovať podpis vystaviteľa na takejto listine nie je nutné, neeviduje sa v účtovníctve.
Pohľadávka žalobcu nevyplýva len z Uznaniu dlhu, ale aj z množstva listín vystavených samotným

žalovaným a podpísaných súčasným konateľom žalovaného. Podstatná je skutočnosť, že žalovaný
nijako nespochybnil vklady právneho predchodcu žalobcu, naviac uznaná bola nielen pohľadávka
právneho predchodcu žalobcu, ale aj pohľadávka druhého spoločníka Ing. Rastislava Závodného. K
výške pohľadávky žalobca doplnil, že pohľadávka postúpená právnym predchodcom žalobcu bola vo
výške 196 343,84 eur na základe Zmluvy o postúpení pohľadávky zo dňa 08.10.2021, ktorá suma

sa zhoduje so sumou uvedenou v Inventúrnom súpise záväzkov žalovaného k 31.12.2020. V Uznaní
dlhu zo dňa 15.01.2020 je uvedená suma 212 498,84 eur, ktorá sa zhoduje so sumou uvedenou v
Inventúrnom súpise záväzkov žalovaného k 31.12.2019. Od 31.12.2019 do 31.12.2020 došlo k zmene
výšky záväzkov a to jednak z dôvodu čiastočnej úhrady vkladov, ako aj započítaniu zákonných úrokov
z vkladov, čo samozrejme spôsobilo zmenu výšky záväzkov. Pohľadávka žalobcu, resp. jeho právneho

predchodcu nevznikla z titulu nejakého uznesenia valného zhromaždenia, a preto nemohla ani zaniknúť
zrušením tohto uznesenia.

8. O podanej žalobe súd rozhodol rozsudkom zo dňa 16.11.2022, č.k. 5Cb/30/2022-167, ktoré
rozhodnutie bolo na základe odvolania žalovaného zrušené a vrátené späť na ďalšie konanie

a rozhodnutie. Úlohou súdu v ďalšom konaní bolo zistiť skutkový stav na základe podstatných
skutkových tvrdení strán, ktoré tieto preukazovali vykonaným dokazovaním. Následne vykonané dôkazy
vyhodnotiť v súlade s ich obsahom úvahou zodpovedajúcou princípom logického uvažovania. Právnemu
posúdenie podrobí takto riadne zistený skutkový stav.

9. Súd vykonal dokazovania obsahom listín, vykonal výsluch žalobcu - jeho konateľa, výsluch
žalovaného - jeho konateľa, výsluch svedka - J. J., po zrušení rozhodnutia doplnil dokazovanie
o skutkové tvrdenia strán sporu a obsahom ďalších listín a zistil, že žaloba nie je dôvodná.

10. Žalobca sa podanou žalobou domáha zaplatenia istiny 179 964,90 eur s príslušenstvom. Žalobu

skutkovo vymedzil tak, že vtedajší spoločník A. B. poskytol v prospech žalovaného peňažné vklady
za účelom financovania podnikania žalovaného, pričom spolu s vyčíslenými úrokmi z vkladov za
obdobie 1998, 2000 – 2001 a 2010-2013 záväzky voči nemu predstavovali sumu 212 498,84 eur.
Ďalej ju skutkovo postavil na tom, že záväzok žalovaného vyplýva aj z Inventúrnych súpisov záväzkov,
ktoré boli podpísané oboma konateľmi a tiež odkazom na valné zhromaždenie žalovaného, ktoré

konštatovalo, že spoločnosť žalovaného eviduje voči spoločníkom „ostatné záväzky“, finančný záväzok
voči spoločníkovi A. B. vo výške 154 148,84 eur. Zápisnicu z konania valného zhromaždenia podpísali
prítomní spoločníci a aj A. B. ako predseda valného zhromaždenia. V replike tvrdil, že „z valného
zhromaždenia žalovaného vyplýva, aká bola výška záväzkov žalovaného voči jednotlivým spoločníkom,ďalej to, že nevyplýva, že by pôžička voči spoločníkom mala byť vysporiadaná“ a v závere vyjadrenia
v súvislosti s prijatím rozhodnutia jediného spoločníka tvrdil, že týmto nebol dotknutý nárok žalobcu,
pretože nevznikol na základe rozhodnutia valného zhromaždenia dlžníka dňa 20.7.2020, ale z iného

titulu a v inom čase – peňažné vklady spoločníka za obdobie 1998 až 2012 s príslušenstvom“,
avneposlednomradeposkytovaltvrdeniaoporušeníustanoveníobchodenéhozákonníkaokapitalizácii
vkladov a vedení účtovníctva. Ďalej tvrdil, že jeho pohľadávka nevyplýva len z Uznania dlhu, ale aj
z množstva listín vystavených samotným žalovaným a podpísaných súčasným konateľom žalovaného,
pričom za podstatnú skutočnosť považoval aj to, že žalovaný nijako nespochybnil vklady právneho

predchodcu žalobcu, ktoré pohľadávky boli uznané nielen v mene A. B., ale aj v mene Ing. Rastislava
Závodného. Vo výpovedi žalobca tvrdil, že prostriedky, ktoré vkladal mali pre žalovaného zabezpečiť
jeho fungovanie, pretože firma nemala dostatok finančných prostriedkov, chceli, aby firma prosperovala,
preto sa vkladali finančné prostriedky.

11. Žalovaný k opodstatnenosti nároku vo vyjadrení k žalobe tvrdil, že vklady boli použité na

zvýšenie hodnoty firmy žalovaného. Dobrovoľné vklady spoločníkov mali zabezpečiť bežné fungovanie
žalovaného a zároveň mali garantovať jeho ekonomickú schopnosť. Z právneho hľadiska išlo
o poskytnutie (darovanie) finančných prostriedkov žalovanému bez nároku ich spätné vyplatenie, tiež aj
vďalšomtexteuvádzal,ževkladyspoločníkovposkytnutévrokoch1998–2012saposkytli(darovali)bez
nároku na ich spätné vyplatenie. K vyplateniu by mohlo dôjsť výlučne na základe rozhodnutia vedenia

žalovaného – napríklad rozdelením zisku žalovaného. Poprel, že by inventúrny súpis záväzkov ku dňu
31.12.2020 bol aktuálny. Nebola podpísaná žiadna dohoda o vrátení vkladov spoločníkom, pohľadávka
žalobcu nevychádza zo žiadnej dohody, či rozhodnutia žalovaného a bývalý spoločník nemá žiadne
právo ani nárok na vyplatenie akýchkoľvek ďalších finančných záväzkov voči žalovanému. Vo výpovedi
tvrdil, že vklady v inventúrnych súpisoch označené ako finančná výpomoc boli dlhodobé vklady, ktoré

vklad on a aj A. B., boli vložené za účelom stabilizácie firmy a jej rozvoja, nikdy nebol úmysel ich
vyplácať, čo vyplýva aj z časovej chronológie, keďže v žiadnom roku tieto vklady neboli vyplatené, pokiaľ
ich nežiadal vyplatiť žalobca. Žiadne dohody o pohľadávke žalobcu neexistujú, existujú len také, ktoré
vkladal individuálne buď on alebo A. B., na tento vklad sa spísala písomná zmluva, dohodli sa úroky
a tieto prostriedky boli aj vrátené, na ostatné ako je evidované, nebola spísaná žiadna zmluva a ani sa

nepredpokladalo s ich vrátením.

12. Svedkyňa J. J. vypovedala, že konatelia, resp. spoločníci poskytovali v rovnakej sume, resp. rovným
dielom aj finančnú výpomoc, ktorá sa účtovala na položke 365 - Ostatné finančné výpomoci. Nevedela
potvrdiť, či sa vyplácali aj úroky z finančnej výpomoci, ale potvrdila, že nejaká časť finančnej výpomoci

sa vracala, t.j. čiastkové sumy finančnej výpomoci. Potvrdila aj to, že v praxi došlo aj k preúčtovaniu
z položky 365 na položku 413 - Ostatné kapitálové fondy, na túto položku sa preúčtovala nejaká časť
pôžičiek z dôvodu, že to dáva lepší obraz o účtovníctve spoločnosti vo vzťahu k bankovým inštitúciám.
Zákon to dovoľuje a bolo to na pokyn spoločníkov a konateľov.

13. S ohľadom na skutkové postavenie žaloby, tvrdenia žalobcu v replike a vo výpovedi a tvrdenia
žalovaného vo vyjadreniach a výpovedi a výpoveď svedkyne je zrejmé, že čo do charakteru, resp. účelu
vkladu oboma konateľmi a spoločníkmi bola stabilizácia a rozvoj spoločnosti žalovaného a jeho lepší
ekonomický obraz. Ani žalobca a ani žalovaný netvrdili, že nimi vložené finančné prostriedky mali byť
pôžičkou (úverom), ktoré sa žalovaný ako dlžník po určitej dobe zaviazal vrátiť (splácať). Takúto vôľu

žalovaného ako dlžníka nie je možné z dokazovania vyvodiť a to ani z výpovede svedkyne J. J., keďže
táto vypovedala, že sa vracali tzv. čiastkové sumy „finančnej výpomoci“, finančné výpomoci vyplatené
spoločníkom v roku 2020 vykonávala ona, čo je v zhode s ich vyplatením podľa výpisu z účtu (čl.115)
v sume 58 350 eur. Ani z tvrdení samotného žalobcu vo vzťahu k ostatným dôkazom nemožno ustáliť,
že by sa žalovaný zaviazal po uplynutí dohodnutej doby nimi opakovane v hotovosti vkladané finančné

výpomocivrátiť.Vráteniefinančnejvýpomocivinýchobdobiach(včase,keďosobaA.B.bolspoločníkom
a konateľom) súd taktiež preukázané nemal. Súd nemal preukázané ani to, že by niektorí zo spoločníkov
plnil – poskytol finančné prostriedky na základe zmluvy, ktorá by sa neskôr ukázala ako neplatná, či bola
zrušená alebo vkladal finančné prostriedky bez právneho dôvodu. Zhodne žalobca a žalovaný potvrdili,
že peňažné prostriedky účtované ako finančná výpomoc boli poskytnuté za účelom stabilizácie a rozvoja

spoločnosti žalovaného.

14. Žalobca ďalej skutkovo odvodzoval svoj nárok od účtovných dokladov - Inventúrny súpis záväzkov
k 31.12.2019 a Inventúrny súpis záväzkov k 31.12.2020. Súd zistil, že inventúrny súpis záväzkovk 31.12.2019 je podpísaný (a teda aj odsúhlasený) oboma konateľmi a spoločníkmi (A. B. a Ing.
Rastislavom Závodným). Sú v ňom uvedené úroky staršieho dáta, konkrétne za roky 1998, 2000 a 2001.
Na medzisúčte je evidovaná výška záväzku voči A. B. – spoločníkovi vo výške 212 498,84 eur a voči

E. B. F. vo výške 210 700,16 eur. Aj pri tejto osobe sú uvedené úroky za roky 1998, 2000 a 2001. Zo
správy nezávislého audítora z auditu účtovnej závierky spoločnosti žalovaného k 31.12.2019 vyplýva,
že správnosť výšky záväzku voči spoločníkom nebola spochybnená.

15.Inventúrnysúpiszáväzkovkudňu31.12.2020jepodpísanýA.B.,niejepodpísanýdruhýmkonateľom

(a spoločníkom) Ing. Rastislavom Závodným, eviduje záväzok žalovaného voči spoločníkovi A. B.
v sume 196 343,84 eur a voči spoločníkovi E. B. F. v sume 152 350,16 eur, oproti predchádzajúcemu
inventúrnemu súpisu je v ňom uvedená suma úrokov vo výške 42 195 eur pri osobe A. B., úroky nie sú
evidované u spoločníka Ing. Rastislava Závodného. Žalovaný popieral správnosť evidencie záväzkov
podľa tohto inventúrneho výpisu, tvrdil, že má iné doklady, ktorých výška úrokov účtovnícky evidovaná
nie je a v predloženom doklade sú úroky, namietal výšku tam uvedených úrokov v sume 42 195 eur, ktorá

sa nedá overiť (t.j. za aké obdobie, z akej sumy a v akej výške boli úroky vypočítané). Súd z výpovede
svedkyne J. J. zistil, že pri uzávierke spoločníci, ktorí boli aj konatelia, podpisovali inventúrny súpis
záväzkov, kde boli zosumarizované jednotlivé finančné výpomoci tak ako boli vkladané. Ďalej potvrdila,
že záväzky spoločníkov voči spoločnosti sa vždy podpisovali, pretože audítorka na tom trvala, keďže
spoločníci boli spoločníkmi vo viacerých spoločnostiach. Vo vzťahu k úrokom vypovedala, že nejaké

úroky boli zaúčtované, ale boli to úroky staršieho dáta, robila to kolegyňa predo ňou, ona ako účtovníčka
začala pracovať od 2011. A. B. vo výpovedi potvrdil, že každý rok si kumulácie finančných prostriedkov
potvrdili v inventúrnom súpise a aj audítorsky, okrem roku 2020, dôvod ale nekonkretizoval. Zo správy
nezávislého audítora z auditu účtovnej závierky spoločnosti žalovaného k 31.12.2020 vyplýva, že sa
nemohli presvedčiť o správnosti výšky záväzku voči spoločníkom, ktorý je v účtovnej závierke vykázaný

k 31.12.2020 vo výške 618 337 eur, pretože neobdŕžali potvrdenie veriteľov o výške a existencii záväzku,
nemohli preto získať dostatočné vhodné dôkazy o výške a existencii záväzku voči spoločníkom a to
ani náhradnými postupmi. Vychádzajúc z dôkazov je potom nepochybné, že so žalobou predložený
Inventúrny súpis záväzkov ku dňu 31.12.2020 nie je hodnoverným dokladom, tento nebol odsúhlasený
druhým spoločníkom v súlade s predpismi a zaužívaným spôsobom tak ako to tvrdila svedkyňa J.

J. (podpisovali inventúrny súpis záväzkov) a ako to vyplýva z Inventúrneho súpisu záväzkov ku dňu
31.12.2019, suma úrokov za roky 2014-2020 bez bližšieho odôvodnenia nie je uvedená pri osobe
druhého spoločníka žalovaného E. B. F., je uvedená len u osoby A. B., pritom suma úrokov predstavuje
úroky za obdobie 2014-2020, t.j. za novšie obdobie, kedy už hlavnú účtovníčku vykonávala svedkyňa,
pritom táto vypovedala „nejaké úroky boli zaúčtované, boli to úroky staršieho dáta a robia to kolegyňa

pred ňou (a tá pracovala do roku 2011), z čoho možno vyvodiť, že išlo o úroky do roku 2011. Aj obsah
audítorskej správy vyvracia správnosť evidencie záväzkov, inventúrny súpis záväzkov zostavený ku dňu
31.12.2020 súd preto vyhodnotil ako nedôveryhodný dôkaz, nedávajúci reálny obraz o výške záväzku
žalobcu, z ktorého by súd mohol vychádzať.

16. Ďalej súd z obsahu Zápisnice z rokovania valného zhromaždenia žalovaného konaného dňa
20.07.2020 (čl.8) zistil, že sa na ňom zúčastnili spoločníci A. B. a E. B. F., G. B., valné zhromaždenie
prijalo uznesenie v znení: „ valné zhromaždenie konštatuje, že spoločnosť eviduje voči spoločníkom
ostatné záväzky: - finančný záväzok voči spoločníkovi A. B. vo výške 154 148,84 eur a voči spoločníkovi
E. B. F. vo výške 152 350,16 eur. Valné zhromaždenie ďalej určilo, že predmetné ostatné záväzky

spoločnosti voči spoločníkom spoločnosti v celkovej výške 306 499,00 eur môžu byť uvoľnené
spoločníkom len za účelom použitia týchto finančných prostriedkov na krytie plnenia spoločnosti
spoločníkmi, vyplývajúce im z osobného ručenia za spoločnosť žalovaného pri úvere COVID-19,
poskytnutom VÚB, a.s. H.. Inak si spoločníci nie sú oprávnený nárokovať vyplatenie predmetných
ostatných záväzkov voči nim a to až do ukončenia predmetného úverového vzťahu spoločnosti

s VÚB, a.s., H.. Valné zhromaždenie pre prípad oprávneného čerpania predmetných ostatných
záväzkov spoločnosti spoločníkmi spoločnosti, určuje, že spoločníci spoločnosti musia byť uspokojovaní
v rovnakom čase a rovnakým dielom a to až do dosiahnutia sumy uspokojenia oboch spoločníkov vo
výške 152 350,16 eur. Za prijatie uznesenia hlasovalo 100% hlasov prítomných spoločníkov.

17.Žalovanýprostredníctvomvalnéhozhromaždeniaurčilpodmienkyuvoľneniafinančnýchprostriedkov
poskytnutých jeho spoločníkmi a evidovaných ako tzv. finančné výpomoci (vkladom v hotovosti do
pokladne), resp. ako tzv. ostatné záväzky (ich prevodom na účet). Pokiaľ ide o uvoľnenie týchto
finančných prostriedkov titulom ručenia za COVID-19 úver v konaní nebolo ani tvrdené ba anipreukázané ich uvoľnenie za účelom ručenia menovanými spoločníkmi za žalovaného pri úvere
COVID-19 poskytnutom VÚB, a.s,, H. a ani tvrdené ukončenie úverového vzťahu, kedy by reálne
mohli oprávnení žiadať vyplatenie tzv. ostatných záväzkov. Ďalšie uvoľnenie (vrátenie) finančných

prostriedkov pre prípad ich oprávneného čerpania bolo určené (stanovené) tak, že spoločníci musia
byť uspokojovaní v rovnakom čase a rovnakým dielom a to až do dosiahnutia sumy uspokojenia oboch
spoločníkov vo výške 152 350,16 eur. Dokazovaním súd nemal preukázané, že by od 20.07.2020
do dátumu 30.06.2021, t.j. dokedy bol A. B. spoločníkom (nesporná skutočnosť) žalovaný konajúci
dovtedy oboma konateľmi E. B. F. a A. B. oprávnene rozhodli o vyplatení ďalších finančných prostriedkov

poskytnutýchformoufinančnejvýpomocialeboostatnýchzáväzkovobomspoločníkomrovnakýmdielom
ako to napokon bolo uskutočnené aj pri vyplatení sumy 58 350 eur v 06/2020, tá bola vyplatená
v prospech oboch spoločníkov (a konateľov) rovnakým dielom, na základe ich zhodného prejavu
vôle a v rovnakom čase. Ďalšie uvoľnenie týchto finančných prostriedkov podľa uznesenia valného
zhromaždenia súd preukázané nemal. A z dokazovania nevyplynulo ani to, že by žalovaný vyplatil
(poskytol) z finančných prostriedkov finančnej výpomoci alebo titulom ostatných záväzkov doterajšiemu

konateľoviaspoločníkoviE.B.F.nejakúsumuvobdobí,kedyA.B.bolaajkedyprestalbyťspoločníkom.
Nebolo teda prijaté žiadne iné rozhodnutie valného zhromaždenia a nebolo rozhodnuté ani na základe
zhodnej vôle oboch spoločníkov a konateľov (dohody) o tom, že si uvoľnia ďalšiu časť alebo zostávajúcu
časť „ostatných záväzkov“ až do dosiahnutia uspokojenia sumy vo výške 152 350,16 eur tak ako sa
na tom uzniesli na valnom zhromaždení. Takýto spôsobom uvoľnenia finančných prostriedkov totiž

vyplýva, nielen z uznesenia valného zhromaždenia ale aj z výpovede svedkyne J. J., ktorá potvrdila, že
určite sa nejaká časť finančnej výpomoci vracala, tzv. čiastkové sumy finančnej výpomoci, teda nie celá
finančná výpomoc a tomuto zodpovedá vyplatenie rovnakej sumy 58 350 eur v rovnakom období obom
spoločníkom. Tu súd len podporne uvádza, že vo vzťahu k pojmu „ostatné záväzky“ je suma ostatného
záväzku na uznesení z valného zhromaždenia evidovaná pri osobe A. B. vo výške 154 148,84 eur a

spolu s vyplatenou sumou 58 350 eur podľa výpisu z účtu z 06/2020 (čl.115) predstavuje sumu záväzku
voči tomuto spoločníkovi podľa Inventúrneho súpisu záväzkov ku dňu účtovnej závierky 31.12.2019 vo
výške 212 498,84 eur (= 154 148,84 eur + 58 350).

18. Žalobca ďalej tvrdil, že čiastočným plnením, vyplatením sumy 58 350 eur, žalovaný uznal aj zvyšok

svojho dlhu. K tomu A. B. vo výpovedi tvrdil, že finančné výpomoci, pôžičky, boli staršieho dátumu,
spoločník ho požiadal, že potrebuje peniaze, tak si ich uznali. Žalovaný k uznaniu dlhu tvrdil, že ho
považuje za nekorektné, pretože to podpísal za seba aj za neho konateľ žalobcu (A. B. – pozn. súdu)
a on sa len v tejto dobe dozvedel, že niečo také existuje, namietal jeho spätné datovanie (antidatovanie),
považujúc ho za neplatný právny úkon, neobsahujúci spôsob výpočtu a výšku úrokov z pôžičky. Súd

teda najskôr posudzoval (ne) platnosť Uznania záväzku. Z obsahu listín označených ako Uznanie
záväzku zo dňa 15.1.2020 súd zistil, že tento právny úkon je podpísaný právnym predchodcom žalobcu
- A. B., vtedajším spoločníkom a konateľom žalovaného. Z jeho obsahu ďalej vyplýva, že uznanie je
vykonané s odkazom na ust. § 588 OZ, t.j. podlieha režimu ustanovení Občianskeho zákonníka. Je
v dňom uvedená výška dlhu 212 498,84 voči veriteľovi A. B.. V uznaní je uvedený aj dôvod vzniku

uznaného záväzku „finančné výpomoci za roky 1998 - 2012 (s príslušenstvom) podľa Inventúrneho
súpisu záväzkov k 31.12.2019“, je v ňom uvedený aj deň, dokedy sa dlžník zaväzuje dlh splatiť –
časť dlhu (bližšie neuvedenú) najneskôr do 30.6.2021 a zbytok do 1.10.2021. V mene spoločnosti
žalovaného A. B. ako bývalý konateľ dňa 15.01.2020 uznal aj záväzok žalovaného voči veriteľovi - Ing.
Rastislavovi Závodnému (terajšiemu a druhému spoločníkovi a konateľovi), v tomto uznaní je taktiež

uvedená výška dlhu 210 700,16 eur, je uvedený právny dôvod jeho vzniku „Finančné výpomoci za roky
1998 až 2012 podľa Inventúrneho súpisu záväzkov k 31.12.2019, bol určený deň, dokedy sa žalovaný
zaviazal dlh splatiť – časť dlhu najneskôr do 30.6.2021 a zbytok do 1.10.2021. Tieto právne úkony sú
teda uskutočnené v písomnej forme, obsahujú jednostranné prehlásenie dlžníka - žalovaného v podobe
prísľubu zaplatiť uznaný dlh, ohľadom ktorého je uvedený (dôvod, kauza) jeho vzniku a je uvedená aj

výška dlhu (pohľadávky) - čo je v súlade s ust. § 588 OZ. V uznaní nie je zrejmý spôsob vrátenia dlhu
špecifikácioujehočasti,čoalezpohľadujehoplatnostinepatrímedzizákladnénáležitostitohtoprávneho
úkonu. Žalovaný namietal antidatovanie tohto právneho úkonu, t.j. jeho nevystavenie v deň, ktorý je na
ňom uvedený, na dôkaz toho predložil aj iné listiny vystavené osobou A. B., ktoré majú toto jeho tvrdenie
nepriamo preukazovať. Ide o Rozhodnutie Okresného úradu Námestovo, katastrálny odbor Námestovo,

ktorým došlo k zamietnutiu návrhu na vklad záložného práva do katastra nehnuteľností podaného
spoločnosťou TURIEC-AGRO, s.r.o., Turčiansky Ďur 3 ako záložného veriteľa v neprospech spoločnosti
žalovaného – ORAGRO spol. s.r.o., Oravské Veselé 374, v mene ktorej ako konateľ konal A. B. a to
z dôvodu, že uzavretie zmluvy nebolo sprevádzané legitímnymi záujmami žalovaného. V odôvodneníje konštatované, že ak sa právnymi úkonmi má vyjadriť vôľa právnickej osoby zákonom súladným
spôsobom a tak, aby sa čo najlepšie obstarali jej záujmy, nič nebránilo, aby zmluvu o zriadení záložného
práva podpísal druhý konateľ za záložcu – spoločnosť ORAGRO s.r.o. Oravské Veselé 374, IČO:

31 570 054 Ing. Rastislav Závodný a za spoločnosť TURIEC-AGRO, s.r.o. 038 43 Turčiansky Ďur 34,
konateľ A. B.. Zo zmluvy o zriadení záložného práva k nehnuteľnosti totiž vyplýva, že za žalovaného ako
záložcu a dlžníka ju podpísal vtedajší konateľ A. B. a za záložného veriteľa na základe ním udeleného
splnomocnenia ju podpísala jeho dcéra K. B.. Zmluva o zriadení záložného práva k nehnuteľnosti
mala byť podpísaná konateľom A. B. v mene spoločnosti Turiec-Agro, s ktorou bol spriaznený, keďže

bol jej konateľom (a spoločníkom) a v mene spoločnosti žalovaného – Ing. Rastislavom Závodným,
keďže bol druhým konateľom konajúcim samostatne a nebol spriaznenou osobou so spoločnosťou
Turiec – Agro. Spriaznenou osobou bol iba A. B., ten ale konal v mene spoločnosti žalovaného
a na konanie v mene spoločnosti, s ktorou bol spriaznený ako konateľ splnomocnil svoju dcéru, čo
nebolo sprevádzané legitímnymi dôvodmi, a preto katastrálny odbor vyhodnotil takýto právny úkon ako
absolútne neplatný podľa § 39 OZ. Svedkyňa J. J. ohľadom uskutočňovania právnych úkonov v mene

žalovaného oboma konateľmi konajúcimi samostatne vypovedala, že v mene spriaznených spoločnosti
sa konalo tak, že jeden konateľ konal za jednu spoločnosť a druhý konateľ konal v mene druhej
spoločnosti, s ktorou bol spriaznený, bol to princíp. Výpoveď svedkyne deklaroval v podstate princíp,
o ktorom sa zmieňoval katastrálny odbor, bol to zaužívaný spôsob – odsúhlasovanie oboma konateľmi,
resp. spoločníkmi práve pre personálne prepojenie vo viacerých spoločnostiach, pritom o vzájomnom

odsúhlasení vypovedal aj sám žalobca, keď na otázky ohľadom vrátenia finančných výpomoci tvrdil
„vždy sme si ich spoločne uznali“. Dohodnutý a zaužívaný spôsob, či vzájomne (spoločné) uznanie
v súdenom prípade predpokladá uznanie dlhu, žalovaným voči fyzickým osobám - veriteľom, ktorými
sú jeho konatelia (a aj spoločníci) v opačnom právnom postavení, t.j. konateľ Ing. Rastislav Závodný
uzná dlh voči druhému konateľovi ako fyzickej osobe - veriteľovi a opačne (bývalý) konateľ A. B.

uzná dlh voči druhému konateľovi ako fyzickej osobe – veriteľovi Ing. Rastislavovi Závodnému, čo
zodpovedá spoločnému uznaniu, ktorý je jednostranným právnym úkonom (§ 558 OZ). Ďalej súd zistil,
že žalobca na otázky ohľadom absencie, t.j. neuvedenia časti záväzku, ktorý sa má vrátiť do 30.6.2021
vypovedal, že vychádzal z toho, že spoločnosť ak mala voľné prostriedky vždy sa rozhodlo, že nejaká
časť bude vyplatená rovnakým dielom obom spoločníkom. V tom čase (15.1.2020- pozn. súdu) som

ja nevedel, aké voľné prostriedky spoločnosť žalovaného má, v akej presnej výške. Takto to fungovalo
dlhé obdobie. Ja som už uviedol, že som bol spoločníkom žalovaného do dňa 30.6.2021, dovtedy som
vedel, aké spoločnosť má voľné finančné prostriedky. Keďže som prestal byť spoločníkom, žiadam, aby
mi bolo vrátené to, čo som žalovanému poskytol s tým, že ja som nevedel výšku týchto prostriedkov,
keďže už som nebol konateľom žalovaného. Vo svetle takto zistených súvislostí je potom nesporné,

že Uznanie záväzku nebolo vyhotovené dňa 15.1.2020, nebolo vyhotovené zaužívaným a principiálne
určeným spôsobom a bolo vyhotovené v čase (po 30.6.2021) osobou, ktorá nebola konateľom (a ani
spoločníkom). V mene žalovaného konala osoba, ktorá nemala oprávnenie konať v jeho mene, preto
takýto úkon súd vyhodnotil ako neplatný právny úkon podľa § 39 OZ.

19. Podľa § 451 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí
obohatenie vydať.(2) Bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením bez právneho
dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol, ako
aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov.

20. Podľa § 657 Občianskeho zákonníka zmluvou o pôžičke prenecháva veriteľ dlžníkovi veci určené
podľa druhu, najmä peniaze, a dlžník sa zaväzuje vrátiť po uplynutí dohodnutej doby veci rovnakého
druhu.

21. Podľa § 497 Obchodného zákonníka zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka

poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné
prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.

22. Podľa § 588 Občianskeho zákonníka ak niekto uzná písomne, že zaplatí svoj dlh určený čo do
dôvodu aj výšky, predpokladá sa, že dlh v čase uznania trval. Pri premlčanom dlhu má také uznanie

tento právny následok, len ak ten, kto dlh uznal, vedel o jeho premlčaní.

23. Podľa § 407 ods. 1 a 4 Obchodného zákonníka ak dlžník písomne uzná svoj záväzok, plynie
nová štvorročná premlčacia doba od tohto uznania. Ak sa uznanie týka iba časti záväzku, plynie novápremlčacia doba ohľadne tejto časti.(2) Platenie úrokov sa považuje za uznanie záväzku ohľadne sumy,
z ktorej sa úroky platia.(3) Ak dlžník plní čiastočne svoj záväzok, má toto plnenie účinky uznania zvyšku
dlhu, ak možno usudzovať, že plnením dlžník uznáva aj zvyšok záväzku.(4) Účinky uznania záväzku

spôsobom uvedeným v odseku 1 nastávajú aj v prípade, keď jemu zodpovedajúce právo bolo v čase
uznania už premlčané.

24. Podľa § 123 ods. 2 a 3 Obchodného zákonníka spoločnosť môže vyplácať podiely na zisku alebo
rozdeliť iné vlastné zdroje len pri splnení podmienok podľa § 179 ods. 3 a 4 a ak tým s prihliadnutím na

všetky okolnosti nespôsobí svoj úpadok. Na tvorbu kapitálového fondu príspevkami spoločníkov a ich
použitienarozdeleniemedzispoločníkovplatí§217arovnako.Spoločnosťnesmievyplácaťnajmäúroky
z vkladov do spoločnosti a preddavky na podiely na zisku. (3) Spoločnosť nesmie vrátiť spoločníkom ich
vklady. Za vrátenie vkladu sa nepovažujú platby spoločníkom poskytnuté pri znížení základného imania
a platby poskytnuté spoločníkom pri použití kapitálového fondu z príspevkov (§ 217a).

25. V súdenej veci sa žalobca domáhal zaplatenia istiny 179 964,90 eur opierajúc ju skutkovo
oevidenciuvInventúrnomsúpisezáväzkovžalovaného,konštatujúcuvuznesenívalnéhozhromaždenia
žalovaného zo dňa 20.7.2020 a aj na základe Uznania záväzkov. V konaní bolo preukázané, že
bývalý konateľ a spoločník žalovaného A. B. poskytol finančné prostriedky formou hotovostných vkladov
(do pokladne) žalovaného (a aj jeho druhý konateľ a spoločník Ing. Rastislav Závodný). Sporným

v danom prípade bol charakter poskytnutých finančných prostriedkov z pohľadu či išlo o pôžičku
(úver), dar alebo vklad a aj stret vôle žalobcu (jeho právneho predchodcu) a žalovaného ako dlžníka
v časti povinnosti vrátenia poskytnutých finančných prostriedkov bolo skutočnosťou, ktorú bolo potrebné
v konaní vykonaným dokazovaním zodpovedať a preukázať.

26. Zmluva o pôžičke je reálnym a aj konsenzuálnym kontraktom tzn., aby k jej vzniku došlo, musí sa
stretnúť vôľa veriteľa a vôľa dlžníka, pričom obe musia smerovať k rovnakému cieľu, a to je prenechanie
veci určenej podľa druhu (najčastejšie peniaze), ktoré sa dlžník zaväzuje po uplynutí dohodnutej
doby vrátiť. Súd mal dokazovaním preukázané, že obaja spoločníci vkladali finančné prostriedky za
účelom stabilizácie a rozvoja spoločnosti (družstva) a jej lepšieho ekonomického obrazu, išlo o finančnú

výpomoc,žalovanývráteniefinančnejvýpomocipoprel,tvrdil,žesaposkytovalibeznárokunaichspätné
vrátenie, ani žalobca netvrdil, že poskytnuté peňažné prostriedky mali byť pôžičkou, ktorú sa žalovaný
zaviazal po určitej dobe vrátiť, tvrdil, že žiada vrátiť to, čo do firmy vložil. Súd nemal vôbec preukázané,
že by sa žalovaný ako dlžník po nejakej dobe zaviazal finančné výpomoci vrátiť. Totiž, na dojednanie
pôžičky nepostačuje vôľa jednej zo zmluvných strán, t.j. len vôľa veriteľa o tom, že poskytované

peniaze sú mienené ako pôžička, pokiaľ nedôjde ku konsenzu a stretu vôle oboch zmluvných strán
o tom, že reálne poskytnuté finančné prostriedky sú pôžičkou a pokiaľ druhá zmluvná strana, v súdenej
veci žalovaný, nedeklaruje svoju povinnosť poskytnuté peniaze v určenom čase vrátiť. Je potom nutné
konštatovať, že žalobca v konaní nepreukázal existenciu esenciálnych náležitosti zmluvy o pôžičke
a to dohodu zmluvných strán (žalobcu a žalovaného), že žalovaný ako dlžník sa zaviazal po uplynutí

dohodnutej doby jemu do tej doby poskytované (prenechané finančné prostriedky) vrátiť. V súdenej veci
nebol preukázaný stret vôle zmluvných strán, že žalovaný prijíma postupne vkladané (poskytované)
peňažné prostriedky ako pôžičku, ktorú sa zaväzuje jeho bývalému spoločníkovi vrátiť. Ani v súvislosti
s čiastočným plnením – vyplatením sumy 58 350 eur nemožno vyvodiť vôľu žalovaného poskytnuté
peňažné prostriedky po určitej dobe vrátiť späť. K vyplateniu sumy 58 350 eur ako bolo preukázané

došlo z dôvodu, že sa na tom spoločníci (a konatelia) dohodli, existoval konsenzus (žalovaného a jeho
konateľov) či, a ak vôbec, v akej výške sa bude vyplácať, žalobca potvrdil, že dostali vždy rovnakým
podielom naakumulované prostriedky, ktoré vložili a zodpovedá to výpovedi svedkyne J. J. o tom, že
nejaká časť výpomoci sa vracala, vracali sa len čiastkové sumy „finančnej výpomoci“, úhrady vykonávala
na základe pokynov konateľov, princíp bol taký, že sa vyplácalo rovným dielom obom spoločníkom

- konateľom. Potom ani žalovaným poskytnuté čiastočné plnenie nemôže založiť nárok žalobcu na
vyplatenie zvyšku jeho „finančnej výpomoci“, či neskôr označeného „ostatného záväzku“, keďže pôžičku
súd nemal preukázanú.

27. Súd nemal preukázané tvrdením ani dôkazmi, že by sa malo jednať o úver určitej sumy, ktorý sa

žalovaný ako dlžník zaviazal vrátiť a zaplatiť úroky § 497 ObZ. Žalobca a ani žalovaný netvrdili, že
žalobcom a druhým konateľom žalovaného poskytované finančné výpomoci boli úverom, ktorý by sa
žalovaný zaviazal postupne splácať aj s úrokmi. Takýto konsenzus ohľadom sumy úveru, jeho splácaniadaného výškou splátky a jej splatnosťou a dohodnutou výškou úroku súdu nevyplynul zo žiadneho
dôkazu.

28.Súdďalejnárokžalobcunavrátenieposkytnutýchpeňažnýchprostriedkovoznačenýchako„finančné
výpomoci“ posudzoval aj z pohľadu (ne) existencie vydania bezdôvodného obohatenia - § 451 OZ.
Dokazovaním vznik bezdôvodného obohatenia na strane žalovaného nezistil, v konaní nebol tvrdený ba
ani preukázaný žiadny dôvod, ktorý by založil bezdôvodné obohatenie. Žalobca žalobu skutkovo postavil
tak, že do spoločnosti žalovaného ako spoločník poskytol peňažné vklady za účelom financovania

podnikania v čase, keď bol spoločníkom a konateľom. Vkladanie finančných prostriedkov pre lepší
ekonomický obraz deklaroval aj žalovaný. Nemožno potom konštatovať, že spoločníci vklady vykonávali
bez právneho dôvodu alebo na základe neplatnej zmluvy či zmluvy, ktorá sa neskôr zrušila, alebo že tak
urobil za niekoho, kto to mal urobiť sám. Spoločníci sa sami rozhodli poskytnúť vklady, evidované ako
„ostatné finančné výpomoci“ za účelom stabilizácie spoločnosti žalovaného, bezdôvodné obohatenie
konštatovať nemožno.

29. Ďalším skutkovým dôvodom, na základe ktorého žalobca odôvodňoval svoj nárok bolo „Uznanie
dlhu“. Uznanie dlhu je samostatným zabezpečovacím inštitútom, ktorý plní zabezpečovaciu funkciu tým,
že zakladá právnu domnienku existencie dlhu v čase uznania. Uznanie dlhu nie je novým právnym
titulom záväzku. Zakladá sa ním právna domnienka, že dlh v čase jeho uznania existoval, ktorá je však

vyvrátiteľná dôkazom opaku. Znamená to, že skutočnosť, pre ktorú je v zákone stanovená domnienka,
ktorá pripúšťa dôkaz opaku, má súd za preukázanú, pokiaľ v konaní nevyšiel najavo opak. Procesným
dôsledkom uznania dlhu je presun dôkazného bremena z veriteľa na dlžníka. Veriteľ má v prípade sporu
uľahčenú situáciu tým, že nemusí dokazovať vznik dlhu a jeho výšku v čase jeho uznania. Na dlžníkovi
naopak je, ak chce byť v spore úspešný, aby preukázal, že dlh nevznikol, že bol splnený alebo inak

zanikol.

30. Uznanie dlhu, napriek tomu, že je ním založená vyvrátiteľná právna domnienka, že dlh v čase
uznania existoval a s tým spojené dôkazné bremeno dlžníka preukázať opak, neznamená, že dlžník
nemôže uplatňovať v občianskom súdnom konaní námietky týkajúce sa dôvodu a výšky nároku veriteľa.

Občiansky zákonník okrem všeobecných obsahových náležitostí právneho úkonu, aby išlo o právny
úkon perfektný vyžaduje aj ďalšie náležitosti a to písomnú formu, musí byť z neho zrejmý dôvod (kauza)
vzniku pohľadávky, musí v ňom byť presne určená výška pohľadávky a napokon musí obsahovať aj
prísľub zaplatiť dlh. Aby uznanie dlhu mohlo vyvolať hmotnoprávne účinky (t.j. dlh v uznanej výške
existoval – vyvrátiteľná domnienka) ako aj účinky procesnoprávne (t.j presun dôkazného bremena

na žalovaného v dôsledku vyvrátiteľnej domnienky) bolo potrebné v konaní najskôr skúmať samotnú
platnosť predmetného uznania dlhu.

31. Súd konštatoval, že predložené dve uznania dlhu obsahujú náležitosti dané ust. § 558 OZ, majú
písomnú formu, je v nich uvedená výška dlhu 212 498,84 voči veriteľovi A. B. a voči E. B. F. v sume

210 700,16 eur, v uznaní je uvedený aj dôvod vzniku uznaného záväzku (kauza) „finančné výpomoci
za roky 1998 - 2012 (s príslušenstvom) podľa Inventúrneho súpisu záväzkov k 31.12.2019“, je v ňom
uvedený deň, dokedy sa dlžník zaväzuje dlh splatiť – časť dlhu (bližšie neuvedenú) najneskôr do
30.6.2021 a zbytok dlhu do 01.10.2021. Tiež súd konštatoval, že neuvedenie časti dlhu, ktorá sa
má splatiť do 30.6.2021 nerobí tento úkon neplatným, keďže nejde o esenciálnu náležitosť právneho

úkonu. Súd ale zistil, že právne úkony Uznania dlhu neboli vyhotovené na to oprávnenou osobou
– dlžníkom, a preto sú podľa ust. § 39 OZ neplatným právnym úkonom. Dokazovaním mal súd
preukázané, že Uznania dlhu datované dňa 15.1.2020 neboli vyhotovené dohodnutým a zaužívaným
spôsobom – spoločným (vzájomným) uznaním, o ktorom vypovedali obe strany sporu a aj svedkyňa J.
J. a tak, aby sa obstarali čo najlepšie záujmy žalovaného. Bývalý konateľ A. B. a súčasný spoločník

Ing. Rastislav Závodný sú spriaznenými osobami (ekonomicky, personálne alebo inak prepojenými
osobami), z ktorého dôvodu sa vyžadovalo vzájomné odsúhlasovanie záväzkov už aj s ohľadom na
skutočnosť,ževeriteľmisamalistaťspoločníciakonateliažalovanéhoatokonanímvopačnomprávnom
postavení, kedy konateľ Ing. Rastislav Závodný uzná dlh voči druhému konateľovi ako fyzickej osobe
– veriteľovi a (bývalý) konateľ A. B. uzná dlh voči druhému konateľovi ako fyzickej osobe – veriteľovi

Ing. Rastislavovi Závodnému, čo zodpovedá aj tvrdenému „spoločnému uznaniu“ v nadväznosti na to,
že uznanie dlhu je jednostranným právnym úkonom (§ 558 OZ). Žalovaný namietal platnosť uznania
dlhu, čo v nadväznosti na konanie (bývalého) spoločníka a konateľa A. B., kedy pri uzatvorení iných
typov právnych úkonov nekonal legitímnym spôsobom a v súlade s tým, aby čo najlepšie obstaralzáujmyspoločnostižalovaného(Zmluvaozriadenízáložnéhopráva),vosvetlejehovedomostiovoľných
finančných prostriedkov do času, kedy bol konateľom žalovaného (do 15.04.2021), hoc uznania dlhu
mali byť vyhotovené 15.01.2020, súd uzavrel, že tieto právne úkony neboli vyhotovené dňa 15.1.2020,

ale po 30.6.2021, kedy osoba, ktorá konala v mene žalovaného, nemal oprávnenie konať za spoločnosť,
keďže nebola jej konateľom. Skutkovú situáciu vyhotovenia právneho úkonu „Uznanie dlhu“ je potrebné
vnímať i v reálnych a súdom zistených súvislostiach a kontexte jestvujúceho vzťahu medzi žalobcom
(jeho právnym predchodcom) a žalovaným v danom období, ku ktorému sa vyjadrovali, resp. k čomu
predkladali aj listinné dôkazy. Keďže uznanie dlhu je neplatným právnym úkonom, nemohol súd na jeho

základe nárok žalobu priznať.

32. Ďalšou skutkovou okolnosťou vzniku nároku žalobcu malo byť uznesenie prijaté valným
zhromaždením zo dňa 20.7.2020 konštatujúce evidenciu záväzkov voči jeho spoločníkom, konkrétne
voči A. B. vo výške 154 148,84 eur. Súd mal preukázané, že valné zhromaždenie žalovaného stanovilo
podmienky uvoľnenia finančných prostriedkov poskytnutých jeho spoločníkmi a označených už ako

„ostatné záväzky“ jednak na krytie plnenia žalovaného v súvislosti s poskytnutím COVID-19 úveru
titulom ručenia spoločníkov a jednak formou jeho oprávneného čerpania oboma spoločníkmi v rovnakom
čase a rovnakým dielom. Pokiaľ ide o krytie (ručenie) za COVID-19 úver a jeho splatenie, takýto
spôsobuvoľneniafinančnýchprostriedkovnebolanilentvrdený,nietoeštepreukázaný.Ďalšieuvoľnenie
(vrátenie) finančných prostriedkov pre prípad ich oprávneného čerpania bolo určené (stanovené)

tak, že spoločníci musia byť uspokojovaní v rovnakom čase a rovnakým dielom a len v prípade
oprávneného čerpania a do dosiahnutia sumy uspokojenia oboch spoločníkov vo výške 152 350,16
eur. Konateľ A. B. bol spoločníkom do 15.4.2021, kedy došlo k prevodu jeho obchodného podielu
v spoločnosti žalovaného pritom od konania valného zhromaždenia – 20.7.2020 do 15.4.2021, spolu
s Ing. Rastislavom Závodným ako konatelia konajúci samostatne nerozhodli o oprávnenom vyplatení

evidovaných finančných prostriedkov ostatných záväzkov (či dovtedy finančných výpomoci) obom
spoločníkom, rovnakým dielom a v rovnakom čase tak ako to bolo uskutočnené pri vyplatení sumy
58 350 eur. Spoločníci a teda aj A. B. si sami stanovili podmienky uvoľnenia finančných prostriedkov,
pritom im nič nebránilo, aby v čase, keď boli obaja (aj s Ing. Rastislavom Závodným) spoločníkmi,
svojim konsenzom, ako to bolo dovtedy, rozhodli o vyplatení (ďalšej) časti nimi vložených finančných

prostriedkov. Žiadnemu z nich nedošlo k vyplateniu ďalšej časti finančných prostriedkov (a ani
terajšiemu) spoločníkovi Ing. Rastislavovi Závodnému. Nebolo deklarované žiadne iné rozhodnutie
valného zhromaždenia a nebola daná ani dohoda či konsenzus o tom, že si uvoľnia ďalšiu časť alebo
zostávajúcu časť „ostatných záväzkov“ až do dosiahnutia uspokojenia sumy vo výške 152 350,16 eur
spôsobom, o ktorom vypovedala svedkyňa J. J. – úhrady vykonávala na základe pokynov konateľom

a tak ako to bolo pri vyplatení sumy 58 350 eur – v rovnakom čase, obom spoločníkom a rovným
dielom. Absenciu konsenzu spoločnosti žalovaného na vyplatenie ostatnej sumy možno nepriamo
vyvodiť aj z toho, že pred vyplatením sumy 58 350 eur a ani potom do 15.4.2021 nedošlo k vyplateniu
žiadnej časti takto evidovaných záväzkov, čo potom dáva za pravdu tvrdeniu žalovaného, že s týmto
vyplatením súhlasil, pretože inú možnosť nemal. Súd len zdôrazňuje, že A. B. bol spoločníkom do

15.4.2021, v spoločnosti dochádzalo k prevodu obchodného podielu s čím súviseli aj ostatné nároky na
vyporiadanie, a preto nebránilo konateľom (a spoločníkom) rozhodnúť o vyporiadaní ich evidovaných
záväzkov.

33. Žalobca v žalobe naviac žiadal vrátiť ním poskytnuté vklady, tvrdil „potom, keď moja účasť

v spoločnosti skončila, po prevode obchodných podielov som požiadal, aby mi vrátili zbytok, ktorý
som tam naakumuloval“. Ja žiadam len vrátenie prostriedkov, ktoré som dal ako pôžičku v prospech
žalovaného. Žalovaný ku kumulovaní prostriedkov tvrdil, že môže potvrdiť, že peniaze boli vkladané
dlhodobo, ale vôbec neboli vyberané. Pokiaľ išlo o výplatu 58 350 eur s týmto súhlasil, pretože inú
možnosť nemal, vzťahy boli tak napäté, že spoločnosť žalovaného by prakticky prestala fungovať. Pokiaľ

sa vkladali osobné finančné prostriedky spoločníkmi v prospech žalovaného, nikdy sa tak nedialo ústne,
alepísomneabolauzavretávždyzmluvaopôžičke.“Akosúdvyššiekonštatovalnemalpreukázanývznik
pôžičky pre absenciu vôle dlžníka vrátiť poskytnuté peňažné prostriedky ich spoločníkom a nedeklaruje
ju ani skutočnosť, že obom spoločníkom bola vyplatená suma 58 350 eur, keďže sa tak udialo pred
prevodom obchodného podielu bývalého spoločníka a v čase, keď sa na tom obaja spoločníci a konatelia

v súlade so zaužívaným princípom dohodli. O tom, že uvedené vklady neboli pôžičkou svedčí aj spôsob
ich účtovania na účte 365 – ostatné finančné výpomoci a na základe rozhodnutia pri zostavení účtovnej
závierky možnosť (časti) ich preúčtovania na položku 413 – ostatné kapitálové fondy, kedy ich už vrátiť
nemožno a preto v nadväznosti na uvedené, nemožno konštatovať existenciu pôžičky. Účet 365 – jeúčtom, z účtovného a daňového hľadiska, na ktorom sú vedené iné vklady spoločníkov v prípade, ak sú
títo spriaznení s viacerými spoločnosťami, čo bolo splnené aj v súdenom prípade, keďže z obsahu listín
(zmlúv a rozsudkov) vyplýva, že (bývalý) spoločník žalovaného A. B. a spoločník E. B. F. sú spoločníkmi

a konateľmi aj v iných spoločnostiach. Aj z toho dôvodu sa vyžadovala dohoda (konsenzus) na uvoľnenia
finančných prostriedkov. Ak žalobca odvodzoval svoj nárok od poskytnutých vkladov, potom treba tiež
konštatovať,žežalovanýjespoločnosťsručenímobmedzeným,zákonvrátenievkladovichspoločníkom
v ust. § 123 ods. 3 Obchodného zákonníka zakazuje, t.j. žalobca nemôže žiadať vrátenie vkladov,
t.j. toho čo v spoločnosti naakumuloval. Ani na základe tohto právneho posúdenia súd nárok žalobcu

nevzhliadol dôvodným. Z tohto pohľadu sa potom javí aj nedôvodná námietka premlčania vznesená
zo strany žalovaného vzhľadom na to, že zákon vrátenie vkladov zakazuje a teda počítanie lehoty od
ich vloženia je bez právneho významu a to aj vo vzťahu k uznaniu, keďže toto bolo vyhodnotené ako
neplatné.

34. Súd je názoru, že ani označenie alebo popis v prvých troch riadkoch inventúrneho súpisu

vyhotovenéhok31.12.2019ako„úrokyzpôžičky“nenahrádzavôľužalovanéhonavrátenieposkytnutých
finančných prostriedkov, a ani jeho evidencia v účtovnej závierke za roky 2019, 2020 a 2021 na strane
pasív, pod B.IV.1 Záväzky z obchodného styku, bod 5, kde sú evidované na sebe nadväzujúce sumy
záväzkov voči spoločníkom a združeniu (a kde je zahrnutá aj položka 365 a aj iné) a to z dôvodu, že
žalovaný je spoločnosť s určením obmedzením a uvoľnenie finančných prostriedkov je dané zákonom

stanovenými spôsobmi. Automaticky na základe evidencie nedochádza k vyplateniu všetkých na tejto
strane pasív evidovaných záväzkov. Účtovníctvo nie je samostatným dôvodom vzniku, zmeny a zániku
pohľadávok a teda sám o sebe nie je dôkazom o existencii, zmene alebo zániku právnych vzťahov,
môže byť vyhodnotené len na podporu tvrdení tej-ktorej strany sporu, avšak len v spojení so súhrnom
ďalších dôkazných prostriedkov, čo súd preukázané nemal. A nemal preukázané ani to, že by sa

v danej veci malo jednať o vyplatenie podielov na zisku v zmysle ust. § 123 ods. 2 ObZ alebo
o rozdelení iných vlastných zdrojov, pritom už konštatoval, že žalobca nemá nárok na vrátenie vkladov,
ktoré do spoločnosti naakumuloval, keďže spoločnosť nesmie vrátiť spoločníkom ich vklady a ani
vyplácať úroky z vkladov do spoločnosti. K evidencii súd len krátko poznamenáva, že ide o evidenciu
krátkodobých záväzkov evidovaných práve v súvislosti s obchodným stykom voči účtovným jednotkám,

ktoré sú účtovne prepojené, a o ktorých súvislostiach vypovedala svedkyňa J. J. – o vzájomnom
odsúhlasení, čiastočnom vyplatení a konsenze a možnosti ich preúčtovania. Súd pritom nemal dôvod
o jej výpovedi pochybovať, keďže v minulosti pracovala pre obe strany sporu, aktuálne už nepracuje
ani pre žalovaného, jej odpovede boli vecne, dávali logicky súlad s predloženými dôkazmi a skutkovou
situáciou bez vzťahu (ne) polepšiť tej-ktorej strane sporu.

35. Súd vyhodnotil každý dôkaz, či už predkladaný stranou žalobcu alebo žalovaného jednotlivo a aj vo
vzájomných súvislostiach. Listiny, od ktorých odvodzoval svoj nárok žalobca nemohol vyhodnotiť bez
vzťahu k obsahu ostatných ním alebo žalovaným predkladaných listín, či ich výpovedi alebo výpovedi
svedkov.

36. A keďže v konaní nemal preukázané, že by sa v súdenej veci malo jednať o pôžičku, či úver, ktorý
by bol žalovaný povinný uhradiť (vrátiť), ale iný zákonný nárok, mimo vkladu, ktorý spoločnosť vrátiť
nesmie, musel žalobu zamietnuť.

37. Návrh na doplnenie dokazovanie znalcom z odboru písmoznalectva súd zamietol, považujúc ho
za nehospodárny zamietol, keďže ohľadom vyhotovenia uznania záväzku mal dostatok dôkazov na
posúdenie toho, či tento úkon je (ne) platným právnym úkonom a možno súhlasiť s argumentáciou
žalobcu, že pre takýto druh dokazovania nie je spôsobilý technicky preukázať alebo vyvrátiť skutočnosť,
v ktorom čase bola listina podpísaná. Totiž overuje sa pravosť podpisu dotknutej osoby a tá v konaní

spornánebola.ZadôvodnýnepovažovalaninávrhnavýsluchsvedkaJUDr.PavlaGombíkavovzťahuku
konaniu valného zhromaždenia, keďže podstatné skutočnosti mal preukázané z jeho obsahu a zápisnice
o jeho konaní. Nedôvodným vzhliadol aj výsluch svedkov L. L. F. a E. M. F. k otázke posúdenia nároku,
keďže v konaní mal dostatok dôkazov pre posúdenie uplatneného nároku žalobcu.

38. O nároku na náhradu trov konania rozhodol súd podľa § 262 ods. 1 CSP a z dôvodov podľa § 255
ods. 1 CSP a úspešnému žalovanému priznal proti žalobcovi, ktorý so svojou žalobou úspešný nebol,
nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.39. O výške náhrady trov konania súd rozhodne po právoplatnosti tohto rozhodnutia samostatným
uznesením, ktoré vydá súdny úradník - § 262 ods. 2 CSP.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu možno podať odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozhodnutia na súde,
proti ktorého rozhodnutiu smeruje. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 362 ods. 1,2 CSP).

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (§ 127 CSP) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie

dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh)(§ 363 CSP).

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že:
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
(§ 365 ods. 1C.s.p.).

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania (§ 365 ods. 3 C.s.p.).

Na návrh toho, kto je oprávnený požadovať splnenie nároku z exekučného titulu preto, že povinný
dobrovoľne nesplnil to, čo mu exekučný titul ukladá, možno vykonať exekúciu - § 48 ods. 2 zákona č.

233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení
ďalších zákonov.