Rozsudok – Oddĺženie ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Thursday, March 5, 2025

Súd: Mestský súd Košice
Spisová značka: 33Odi/1/2023

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7123207879
Dátum vydania rozhodnutia: 05. 03. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Michaela Doňáková

ECLI: ECLI:SK:MSKE:2025:7123207879.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Mestský súd Košice sudkyňou JUDr. Michaelou Doňákovou v spore žalobcu: BENCONT COLLECTION,

a.s., so sídlom Vajnorská 100/A, 831 04 Bratislava, IČO: 47 967 692, právne zastúpený: ČOLLÁK &
PARTNERI advokátska kancelária s.r.o., so sídlom Flóriánska 19, 040 01 Košice, IČO: 45 946 868 proti
žalovanému: A. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom C. XXX, XXX XX C., o zrušenie oddlženia pre nepoctivý
zámer, takto

r o z h o d o l :

I. Žalobu z a m i e t a.
II. Žalovanému nárok na náhradu trov konania voči žalobcovi n e p r i z n á v a.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa žalobou doručenou súdu 3. mája 2023 domáhal, aby súd rozhodol tak, že zrušuje
oddlženie žalovaného na základe uznesenia sp. zn.: 9OdK/31/2019, ktorým súd zbavil žalovaného

všetkých záväzkov v rozsahu, v akom neboli uspokojené v konkurze. Súčasne žiadal náhradu trov
konania.

2. Žalobu odôvodnil tým, že žalovaný nemal pri oddlžení poctivý zámer, nakoľko podľa § 166g ods.
2 písm. f) ZKR, nebol v čase podania návrhu platobne neschopný, keď mal dostatočnáý príjem na
postupnú úhradu svojich záväzkov a zo správania žalovaného po podaní návrhu nemožno usudzovať,
že vynaložil úprimnú snahu riešiť svoj dlh v rámci svojich možností a schopností. Ďalej uviedol,

že je veriteľom žalovaného na základe Zmluvy o úvere č. XXXXXXXXXX, ktorú žalovaný a právny
predchodca žalobcu uzatvorili a z ktorej vyplývajúca pohľadávka bola na základe Zmluvy o postúpení
pohľadávok zo dňa 13.6.2017 uzavretej medzi spoločnosťou Poštová banka, a.s. ako postupcom a
spoločnosťou BENCONT COLLECTION, a. s. ako postupníkom. postúpená na žalobcu. Žalobca
poukázal na to, že žalovaný nebol v čase podania návrhu platobne neschopný. Žalovaný v čase pred
vyhlásením konkurzu splácal pohľadávky žalobcu mesačnými splátkami v celkovej výške v priemere
300 Eur. Úhrady boli vykonávané prostredníctvom zrážok zo mzdy, a teda je zrejmé, že žalovaný

bol zamestnanou osobou s príjmom postačujúcim na hoci len čiastočnú úhradu pohľadávky žalobcu,
prípadne aj ostatných veriteľov žalobcu. Žalovaný zo svojho príjmu mohol v malých mesačných
dávkach vo výške 20-30 Eur uspokojovať pohľadávku žalobcu a ostatných veriteľov a tým prejaviť
úprimnú snahu riešiť svoj dlh a preukázať svoj poctivý zámer. Žalovaný však namiesto toho využil
inštitút oddlženia a zbavil sa všetkých svojich dlhov. Žalobca mal dôvodnú pochybnosť o platobnej
neschopnosti žalovaného, ktorú zákon pri fyzickej osobe definuje ako stav, kedy fyzická osoba nie je
schopná plniť 180 dní po lehote splatnosti aspoň jeden splatný záväzok. Tiež zdôraznil, že platobná

neschopnosť musí byť stavom objektívnym a trvalým a nemožno za ňu považovať stav, kedy dlžník
odmieta hradiť svoj dlh. Žalobca podotkol, že na platobnú neschopnosť dlžníka nemožno nazerať
len čisto z formálneho hľadiska, teda z hľadiska naplnenia zákonných znakov platobnej neschopnosti
v zmysle ust. § 3 ods. 2 ZKR, nakoľko splnenie týchto formálnych znakov môže dlžník sám svojím ajmožnýmúmyselnýmkonanímnavodiť,ajkeďskutočnýstavplatobnejneschopnostidlžníkavďakapríjmu
dlžníka, nezodpovedá. Žalobca považuje za nesprávne len na základe nepreukázaného vyhlásenia
dlžníka hovoriť o jeho platobnej neschopnosti. Naopak, žalobca je toho názoru, že je nevyhnutné

preskúmať a dostatočným spôsobom preveriť skutočnú majetkovú situáciu dlžníka v čase podania
návrhu na vyhlásenie konkurzu na jeho majetok, nakoľko sa domnieva, že zo strany dlžníka bol stav
platobnej neschopnosti spôsobený samotným konaním žalovaného, keď tento prestal splácať svoje
dlhy nie z dôvodu objektívnej nemožnosti, keďže dosahoval príjem, ale aj z vlastného subjektívneho
rozhodnutia. Skutočnosť, že dlžník napriek dostatočnému príjmu odmieta uhradiť dobrovoľne svoje

záväzky a rozhodne sa zbaviť svojich záväzkov prostredníctvom inštitútu oddlženia nemožno považovať
za poctivý zámer. Uvedeným konaním dochádza k úmyselnému zneužitia inštitútu oddlženia žalovaným
a takéto zneužitie oddlženia je zároveň bezprecedentným zásahom do vlastníckeho práva žalobcu,
nakoľko zbavuje veriteľa možnosti byť uspokojený zo svojej pohľadávky bez akejkoľvek náhrady.
Žalobca vo svojom návrhu poukázal aj na viaceré súdne rozhodnutia, a to rozsudok Okresného
súdu Trnava, sp. zn. 36Odi/1/2019 zo dňa 6.11.2019, rozsudok Krajského súdu Bratislava, sp. zn.

3CoKR/23/2020, zo dňa 4.12.2020, ktorým došlo k potvrdeniu rozsudku Okresného súdu Trnava, sp.
zn. 36Odi/1/2019, ďalej rozsudok Okresného súdu Bratislava I, sp. zn. 8Odi/1/2018, Okresného súdu
Banská Bystrica sp. zn. 2Odi/7/2019 zo dňa 18.10.2018, rozsudok Okresného súdu Košice II, sp.
zn. 33Odi/1/2020, rozsudok Okresného súdu Prešov, sp. zn. 2Odi/2/2021, rozsudok Okresného súdu
Košice I, sp. zn. 33Odi/4/2022, rozsudok Okresného súdu Trnava, sp. zn. 36Odi/4/2022 a tiež na

dôvodovú správu k zákonu č. 377/2016 Z.z. zo dňa 21.9.2016. Podľa názoru žalobcu sa žalovaný
len snažil využiť právnu úpravu primárne orientovanú na osoby, ktoré vlastnia málo majetku a majú
nízke príjmy. Ak by mal žalovaný so stabilným príjmom skutočne poctivý zámer a úprimnú snahu riešiť
svoj dlh v medziach svojich možnosti, naďalej by riadne splácal svoje záväzky veriteľom, prípadne by
využil inštitút splátkového kalendára, ktorý má na vymáhateľnosť pohľadávok rovnaký právny účinok

ako konkurz, avšak pri tomto spôsobe oddlženia dochádza vždy aspoň k čiastočnému uspokojeniu
veriteľov. Žalobca zdôraznil, že predpokladom poctivého zámeru dlžníka je aj úprimná snaha riešiť, po
podaní návrhu, svoj dlh v rámci svojich možností, pričom z konania žalovaného takáto snaha nevyplýva.
Žalovaný po podaní návrhu nevykonal v prospech žalobcu žiadne úhrady svojho záväzku napriek tomu,
že sa u žalovaného nijako nezmenili žiadne okolnosti. Žalovaný bol naďalej zamestnaný a jeho životné

náklady sa nijakým spôsobom nezmenili. Žalovaný by pokračovaním v plnení svojich záväzkov dokázal
splatiť záväzky voči všetkým veriteľom, pričom využitím inštitútu oddlženia poškodil všetkých svojich
veriteľov. Oddlženie nemožno považovať za spôsob, ktorým sa ktorýkoľvek dlžník a najmä taký, ktorý
má dostatočný príjem, môže zbaviť všetkých svojich záväzkov voči svojim veriteľom. Je preto úlohou
súdu posúdiť, či dlžník má poctivý zámer, a teda či môže požívať výhody plynúce z oddlženia.

3. Žalovaný sa k žalobe, ako ani k jej prílohám a uzneseniu súdu vydanému podľa § 167 CSP, ktoré
prevzal 9. augusta 2023, nijako nevyjadril.

4. Súd sa oboznámil s obsahom žaloby a jej prílohami, posúdil skutkové tvrdenia a právne argumenty, vo

veci nariadil pojednávanie na 5. marca 2025, vykonal dokazovanie výsluchom žalovaného, oboznámil
listinné dôkazy nachádzajúce sa v súdnom spise, a to žalobu, zmluvu o úvere č. 1740311312, Zmluvu
o postúpení pohľadávok spolu s výpisom z Prílohy k zmluve o postúpení pohľadávok, platobný rozkaz
OS Spišská Nová Ves z 15. júna 2017, sp. zn. 11Csp/192/2017, žiadosť o preukázanie poctivého zámeru
a komunikáciu s veriteľom, e-Potvrdenku, Prehľad úhrad k pohľadávke č. 1740311312, Dôvodovú

správu k ZKR, rozsudok Krajského súdu v Bratislave zo 4.12.2020, sp. zn. 3CoKR/23/2020, doložku
právoplatnosti k platobnému rozkazu Okresného súdu Spišská Nová Ves, ďalej oboznámil skutočnosti
známe z rozhodovacej činnosti tunajšieho súdu v konaní vedenom pod sp. zn. 9OdK/31/2019 a na
základe vykonaného dokazovania zistil tento skutkový stav:

5. Medzi stranami nebolo sporné, že na základe návrhu žalovaného, zastúpeného Centrom právnej
pomoci, Okresný súd Košice I uznesením z 15. apríla 2019, sp. zn. 9OdK/31/2019, zverejneným
v Obchodnom vestníku č. 78/2019 dňa 23. apríla 2019, vyhlásil konkurz na majetok žalovaného a
zbavil žalovaného všetkých dlhov, ktoré môžu byť uspokojené iba v konkurze, v rozsahu, v akom
nebudú uspokojené v konkurze. Ďalej nebolo sporné ani to, že správca zverejnil v Obchodnom

vestníku č. 112/2019 z 12. júna 2019 oznam, že sa konkurz na majetok žalovaného končí, nakoľko
konkurzná podstata nepokryje náklady konkurzu. Sporná nebola ani skutočnosť, že žalobca je veriteľom
žalovaného na základe Zmluvy o postúpení pohľadávky.6. K návrhu na oddlženie žalovaný priložil zákonom stanovené tlačivá ohľadom svojho životopisu,
aktuálnej životnej situácie, zoznam spriaznených osôb, ďalej označil svojich veriteľov a popísal
majetkovú situáciu.

7. Zo Zmluvy o úvere č. XXXXXXXXXX zo 7. decembra 2012 vyplýva, že medzi Poštová banka, a.s.
ako veriteľom a žalovaným ako dlžníkom vznikol záväzkový vzťah, na základe ktorého bol žalovanému
poskytnutý úver vo výške 1.500,00 Eur s výškou mesačnej splátky 43,62 Eur.

8. Poštová banka, a.s. uzatvorila so žalobcom 13. júna 2017 Zmluvu o postúpení pohľadávok č. III/2017,
predmetom ktorej bol odplatný prevod pohľadávok vrátane pohľadávky voči žalovanému (na základe
zmluvy o úvere č. XXXXXXXXXX). V zmysle prílohy k Zmluve o postúpení pohľadávok predstavovala
pohľadávka Poštovej banky, a. s. voči žalovanému v čase postúpenia sumu vo výške 2.431,31 Eur
(z toho istina vo výške 1.380,38 Eur).

9. Listom z 20. júna 2022 označeným ako „Žiadosť o preukázanie poctivého zámeru a komunikácia
s veriteľom, Poučenie o práve veriteľa využiť svoje zákonné možnosti domáhať sa zrušenia oddlženia“
vyzval žalobca ako veriteľ žalovaného na preukázanie poctivého zámeru oddlžiť sa a upozornil ho na
možnosť domáhať sa zrušenia oddlženia formou žaloby o zrušenie oddlženia pre nepoctivý zámer.

10. Na ústnom pojednávaní žalobca uviedol, že trvá na podanej žalobe, odkázal na tvrdenia uvedené
v žalobe a vo vzťahu k procesnej stránke konania poukázal na to, že žalovaný neprezentoval žiadne
tvrdenia, nepredložil žiadne dôkazy, z ktorých by bolo možné vyvodiť existenciu jeho poctivého
zámeru, či už pri podávaní návrhu na vyhlásenie konkurzu oddlžením a tiež po podaní návrhu na
vyhlásenie konkurzu, resp. nejaké tvrdenia, dôkazy, ktoré by vyvracali argumentáciu a tvrdenia žalobcu

prezentované v žalobe, napriek tomu, že mu boli vytvorené viaceré možnosti na reakciu.

11. Žalovaný na pojednávaní v rámci výsluchu uviedol, že si je vedomý toho, že požiadal Centrum
právnej pomoci o pomoc v súvislosti s osobným bankrotom, teda s oddlžením, kde mu bolo povedané,
že v prípade, ak by od neho niekto niečo žiadal, je 10 rokov chránený a má sa v danom prípade opätovne

obrátiť na Centrum právnej pomoci. Taktiež uviedol, že mal asi 3 alebo 4 pôžičky, pričom od neho nikto
nič nežiadal a môže byť, že jediný kto od neho niečo požiadal bol práve žalobca. Návrh na vyhlásenie
konkurzu (osobný bankrot) podal z dôvodu, lebo nemal čas na platenie tých pôžičiek, mal príjem cca
550 Eur mesačne. Nevedel presne uviesť, či v tom čase pracoval alebo nepracoval, ale v tom čase
prepúšťali ľudí zo zamestnania, a preto išiel na úrad (Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny). Následne

o niekoľko rokov sa opäť zamestnal a je zamestnaný aj v súčasnosti, v Zlievarni s príjmom cca 600-650
Eur mesačne, o čom však nepredložil žiadne doklady. Pokiaľ ide o jeho výdavky, uviedol, že platí za
drevo cca 60 Eur ročne, elektrinu cca 70 Eur mesačne, ďalej platí za stravu a ku koncu mesiacu už nemá
peniaze a musí si požičiavať. Na záver zdôraznil, že predtým keď pracoval, tak stíhal platiť, no neskôr
sa jeho pomery zmenili a potom už nestíhal platiť a platil z toho, čo mal nasporené.

12. Na základe lustrácie súdu zo Sociálnej poisťovne bolo zistené, že vymeriavací základ žalovaného za
obdobie pol roka pred podaním návrhu na vyhlásenie konkurzu bol v mesiaci 10/2018 vo výške 832,57
Eur, v mesiaci 11/2018 vo výške 1.113,30 Eur, v mesiaci 12/2018 vo výške 792,15 Eur, v mesiaci 1/2019
vovýške840,28Eur,vmesiaci2/2019vovýške724,77Euravmesiaci3/2019malžalovanývymeriavací

základ vo výške 579,73 Eur.

13. Z odpovede katastra nehnuteľností spolu s listom vlastníctva je zrejmé, že žalovaný je spolu s
manželkou vlastníkom nehnuteľnosti, a to rodinného domu v podiele 1, zapísaného na LV č. XXX, pre
obec a kat. územie C..

14. Z odpovede Okresného riaditeľstva Policajného zboru v Spišskej Novej Vsi, Okresný dopravný
inšpektorát vyplýva, že žalovaný je evidovaný ako vlastník a držiteľ motorového vozidla, zn. Suzuki Ignis,
k čomu však žalovaný uviedol, že je síce uvedený ako vlastník predmetného motorového vozidla, ide
ale o vozidlo, ktoré využíva syn a on je uvedený ako vlastník kvôli menšej poistke.

15. Z pripojeného spisu sp. zn 9OdK/31/20219, a to konkrétne zo životopisu dlžníka (žalovaného) a jeho
aktuálnej životnej situácie v čase podania návrhu na vyhlásenie konkurzu je zrejmé, že od r. 2018 je
zamestnaný ako brúsič v Zlievarni D. B., predtým v rokoch 2015-2018 bol nezamestnaný a v rokoch2006-2015 taktiež pracoval ako brúsič v Zlievarni D. B.. Má základné vzdelanie a v čase podania návrhu
navyhláseniekonkurzumalveľmiveľadlhov,vktorýchužnemalaniprehľadanebolschopnýichsplácať.
Bol zamestnaný a jeho príjem sa pohyboval vo výške cca 550,00 Eur, pričom jeho výdavky boli vyššie

akopríjmy,cca700Eur.Zdôvodu,žeprišielozamestnanieužnevedeldlhysplácaťatietoďalejnarastali.
Žil s manželkou a nezaopatreným dieťaťom. Manželka bola zamestnaná na dobu určitú. Zo životopisu
tiež vyplýva, že žalovaný má 5 detí.

16. Z predloženého zoznamu veriteľov zostaveného žalovaným vyplýva, že v čase podania návrhu na

vyhlásenie konkurzu mal viacerých veriteľov (9).

17. Zo zoznamu majetku dlžníka súd zistil, že žalovaný v čase oddlženia konkurzom vlastnil rodinný
dom so súpisným číslom XXX zapísaný na LV č. XXX, obec C., kat. úz. C. s veľkosťou spoluvlastníckeho
podielu 1 k celku, ktorý vlastní v bezpodielovom spoluvlastníctve manželov so svojou manželkou,
v hodnote cca 8.000,00 Eur. Na bežnom účte mal zostatok - 3.700,00 Eur (mínus).

18. Zo zoznamu majetku väčšej hodnoty, ktorý dlžník vlastnil v posledných troch rokov vyplýva, že dlžník
– žalovaný za posledné tri roky nevlastnil majetok väčšej hodnoty.

19. Z Indikatívnej informácie z Centrálneho registra exekúcia je zrejmé, že žalovaný mal exekúcie

vedené pod sp. zn. 74Ek/1692/2018 na istinu vo výške 2.218,07 Eur voči oprávnenému BENCONT
COLLECTION, a.s. a sp. zn. 2Er/979/2016 na istinu vo výške 994,44 Eur.

20.Zosprávyopriebehukonkurznéhokonaniavyplýva,akéúkonyvykonalsprávcaododňaustanovenia
do funkcie, a to zverejnil oznam o tom, kde a kedy možno nahliadať do správcovského spisu, oznámenie

o čísle účtu pre potreby popierania pohľadávok. Ďalej zistil že žalovaný je vlastníkom nehnuteľnosti -
rodinného domu so súpisným číslom XXX stojacom na parcele č.XXXX, kat. územie C., obec C., okres
E., zapísaného na LV č. XXX s veľkosťou spoluvlastníckeho podielu 1/4, ktorý vlastní v bezpodielovom
spoluvlastníctve manželov so svojou manželkou. Podiel pripadajúci na dlžníka spolu s manželkou
neprevyšujehodnotu10.000,00Eur,pretohosprávcanezapísaldosúpisuvšeobecnejpodstaty.Zároveň

požiadal dopravný inšpektorát o vyjadrenie, či bol vlastníkom motorového vozidla, pričom zistil, že dlžník
nebol evidovaný ako vlastník motorového vozidla, čo aj sám uviedol v návrhu na vyhlásenie oddlženia.
Nakoľko dlžník neuviedol žiadneho veriteľa so sídlom mimo územia Slovenskej republiky a zároveň na
území EÚ, nemal povinnosť osobitne nikoho upovedomiť o vyhlásení konkurzu a o práve prihlásiť si
pohľadávku voči dlžníkovi. Na záver uviedol, že dlžník s ním počas celého konania spolupracoval a bol

súčinný a zároveň bol poučený o následkoch nepoctivého zámeru a trestnoprávnych následkoch svojho
konania. Do konkurzu si prihlásili pohľadávku dvaja veritelia.

21. Na základe vykonaného dokazovania súd právne uzatvára:

22. Podľa § 3 ods. 1 ZKR dlžník je v úpadku, ak je platobne neschopný alebo predlžený. Ak dlžník podá
návrh na vyhlásenie konkurzu, predpokladá sa, že je v úpadku.

23. Podľa § 3 ods. 2 ZKR právnická osoba je platobne neschopná, ak nie je schopná plniť 90 dní
po lehote splatnosti aspoň dva peňažné záväzky viac ako jednému veriteľovi. Za jednu pohľadávku

pri posudzovaní platobnej schopnosti dlžníka sa považujú všetky pohľadávky, ktoré počas 90 dní
pred podaním návrhu na vyhlásenie konkurzu pôvodne patrili len jednému veriteľovi. Predpokladá
sa, že právnická osoba je platobne schopná, ak so zreteľom na všetky okolnosti možno odôvodnene
predpokladať, že v správe majetku alebo v prevádzkovaní podniku je možné pokračovať a rozdiel medzi
výškou jej splatných peňažných záväzkov a peňažného majetku (ďalej len "medzera krytia") je menej

ako desatina výšky jej splatných peňažných záväzkov, alebo v dobe nie dlhšej ako 60 dní medzera
krytia pod takúto hranicu klesne. Fyzická osoba je platobne neschopná, ak nie je schopná plniť 180 dní
po lehote splatnosti aspoň jeden peňažný záväzok. Ak peňažnú pohľadávku nemožno voči dlžníkovi
vymôcť exekúciou alebo ak dlžník nesplnil povinnosť uloženú mu výzvou podľa § 19 ods. 1 písm. a),
predpokladá sa, že je platobne neschopný.

24. Podľa § 166 ods. 1 ZKR každý platobne neschopný dlžník, ktorý je fyzickou osobou, je oprávnený
domáhaťsaoddlženiakonkurzomalebosplátkovýmkalendárompodľatejtočastizákonaatobezohľadu
na to, či má záväzky z podnikateľskej činnosti.25. Podľa § 166 ods. 3 ZKR dlžník je oprávnený podať návrh na vyhlásenie konkurzu alebo návrh
na určenie splátkového kalendára iba vtedy, ak sa voči nemu vedie exekučné konanie alebo obdobné

vykonávacie konanie; ak ide o návrh na vyhlásenie konkurzu, musí od vydania poverenia na vykonanie
exekúcie alebo od začatia obdobného vykonávacieho konania uplynúť aspoň jeden rok.

26. Podľa § 166f ods. 1 ZKR veriteľ, ktorý bol dotknutý oddlžením, má právo domáhať sa zrušenia
oddlženia návrhom na zrušenie oddlženia podaným voči dlžníkovi alebo jeho dedičom do šiestich rokov

od vyhlásenia konkurzu alebo určenia splátkového kalendára na súde, ktorý rozhodol o oddlžení, ak
preukáže, že dlžník nemal pri oddlžení poctivý zámer. Ak je takýchto návrhov viac, súd ich spojí na
spoločné konanie. Vo veci samej rozhoduje súd rozsudkom.

27. Podľa § 166f ods. 2 ZKR právoplatné rozhodnutie o zrušení oddlženia je účinné voči všetkým. Iné
rozhodnutie o návrhu na zrušenie oddlženia nie je prekážkou, aby sa rozhodovalo o novom návrhu na

zrušenie oddlženia, ak je podaný iným veriteľom alebo sú tu nové dôkazy, ktoré poctivý zámer dlžníka
vylučujú.

28. Podľa § 166f ods. 3 ZKR ak navrhovateľ na tom trvá, súd v prípade smrti dlžníka pokračuje v konaní
s dedičmi, inak konanie zastaví.

29. Podľa § 166f ods. 4 ZKR zrušením oddlženia sa oddlženie stáva voči všetkým veriteľom neúčinné.
Pohľadávkam sa v plnom rozsahu, v ktorom ešte neboli uspokojené, obnovuje pôvodná vymáhateľnosť
aj splatnosť. Takéto pohľadávky sa nepremlčia skôr ako uplynie desať rokov od zrušenia oddlženia.

30. Podľa § 166g ods. 1 ZKR dlžník má poctivý zámer, ak z jeho správania po podaní návrhu možno
usudzovať, že vynaložil úprimnú snahu riešiť svoj dlh v medziach svojich možností a schopností,
najmä ak poskytoval správcovi a veriteľom potrebnú súčinnosť, vynaložil snahu získať zamestnanie,
zamestnal sa alebo si zabezpečil iný zdroj príjmov, pokračoval vo výkone podnikateľskej činnosti alebo
inej obdobnej činnosti alebo začal podnikať, v prípade nie nepatrného dedenia, daru alebo výhry

zo stávky alebo hry ponúkol aspoň polovicu takéhoto zdroja dobrovoľne veriteľom na uspokojenie
nevymáhateľného dlhu, prípadne vynaložil snahu o zaradenie sa do spoločnosti alebo sa do spoločnosti
opätovne zaradil.

31. Podľa § 166g ods. 2 ZKR dlžník nemá poctivý zámer najmä, ak

a) v zozname majetku ani na dopyt správcu neuviedol časť svojho majetku, aj keď o ňom vedel alebo s
prihliadnutím na okolnosti musel vedieť, na majetok nepatrnej hodnoty sa neprihliada,
b) v zozname veriteľov ani na dopyt správcu neuviedol veriteľa fyzickú osobu, v čoho dôsledku veriteľ
neprihlásil svoju pohľadávku, aj keď o ňom vedel alebo s prihliadnutím na okolnosti musel vedieť, na
drobných veriteľov sa neprihliada,

c) v návrhu alebo v prílohe návrhu alebo na dopyt správcu uviedol nepravdivú dôležitú informáciu alebo
neuviedol dôležitú informáciu, aj keď vedel alebo s prihliadnutím na okolnosti musel vedieť, že ide o
dôležitú informáciu,
d) bez vážneho dôvodu neposkytol správcovi potrebnú súčinnosť, ktorú možno od neho spravodlivo
vyžadovať,

e) zo správania sa dlžníka pred podaním návrhu možno usudzovať, že sa úmyselne priviedol do
platobnej neschopnosti, aby bol oprávnený podať návrh,
f) v čase podania návrhu dlžník nebol platobne neschopný, aj keď o tom vedel alebo s prihliadnutím na
okolnosti musel vedieť,
g) zo správania sa dlžníka pred podaním návrhu možno usudzovať, že pri preberaní záväzkov sa

spoliehal na to, že svoje dlhy bude riešiť konkurzom alebo splátkovým kalendárom,
h) zo správania sa dlžníka pred podaním návrhu možno usudzovať, že mal snahu poškodiť svojho
veriteľa alebo zvýhodniť niektorého veriteľa,
i) bez vážneho dôvodu riadne a včas neplní súdom určený splátkový kalendár,
j) bez vážneho dôvodu riadne a včas neplní výživné pre dieťa, na ktoré vznikol nárok po rozhodujúcom

dni; tohto dôvodu sa môže dovolávať iba dieťa alebo zákonný zástupca dieťaťa,
k) bez vážneho dôvodu riadne a včas neplní povinnosť vrátiť Centru právnej pomoci hodnotu
poskytnutého preddavku na úhradu paušálnej odmeny správcu; tohto dôvodu sa môže dovolávať iba
Centrum právnej pomoci alebo poverená osoba podľa osobitného predpisu,8aa)l) dlžník sa domáhal zbavenia dlhov napriek tomu, že na území Slovenskej republiky nemal v čase
podania návrhu centrum hlavných záujmov.

32. Podľa § 166g ods. 4 ZKR súd prihliada miernejšie na skutočnosti ovplyvňujúce poctivý zámer u
dlžníka, ktorý dosiahol iba základné vzdelanie, je v dôchodkovom veku alebo blízko takéhoto veku, má
vážne zdravotné problémy, na čas alebo trvalo stratil obydlie alebo ho v živote postihla iná udalosť, ktorá
mu sťažila uplatnenie v spoločnosti.

33. Podľa § 166g ods. 5 ZKR poctivý zámer dlžníka súd skúma iba v konaní o návrhu na zrušenie
oddlženia pre nepoctivý zámer. V konkurznom konaní ani v konaní o určení splátkového kalendára súd
poctivý zámer dlžníka neskúma.

33. Podľa § 292 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok, (ďalej len „CSP“) súd pri prvom
procesnom úkone vo vzťahu k spotrebiteľovi vhodným spôsobom spotrebiteľa poučí o

a) možnosti zastúpenia,
b) jeho procesných právach a povinnostiach nielen v rozsahu všeobecnej poučovacej povinnosti, ale
poučí ho aj o dôkazoch, ktoré je potrebné predložiť, o možnosti podať návrh na neodkladné opatrenie
alebo zabezpečovacie opatrenie a o iných možnostiach potrebných na účelné uplatnenie alebo bránenie
jeho práv.

34. Podľa § 296 CSP spotrebiteľ môže predložiť alebo označiť všetky skutočnosti a dôkazy na
preukázanie svojich tvrdení najneskôr do vyhlásenia rozhodnutia vo veci samej. Ustanovenia o
sudcovskej koncentrácii konania a zákonnej koncentrácii konania sa nepoužijú.

35. Súd posudzoval spor podľa ust. § 3 ods. 1, ods. 2 zákona č. 7/2005 Z.z. o konkurze
a reštrukturalizácii a o zmene a doplnení niektorých predpisov (ďalej len „ZKR“), ďalej ust. § 166f ZKR
a § 166g ZKR.

36. Súd skúmal splnenie procesných podmienok a zistil, že právny predchodca žalobcu spoločnosť

Poštová banka, a.s. (jeden z veriteľov žalovaného, ktorý je dotknutý oddlžením žalovaného) má
oprávnenie na podanie návrhu za zrušenie oddlženia a tiež, že žaloba bola podaná v zákonom
stanovenej lehote v zmysle ust. § 166f ZKR.

37. Vykonaným dokazovaním súd dospel k záveru, že žalobca v tomto konaní nepreukázal nepoctivý

zámer žalovaného pri oddlžení žiadnym dôkazom, ktorý by mal vplyv na ním tvrdené skutočnosti, že
žalovaný, ktorý podal návrh na vyhlásenie konkurzu formou oddlženia z dôvodu jeho zlej finančnej
situácii, nemal poctivý zámer. V záujme spravodlivého rozhodovania súd zvážil okolnosti právneho
vzťahu aj s ohľadom na skutočnosť, že ide o osobitné konanie na základe zákona č. 7/2005 Z.z. o
konkurze a reštrukturalizácii, týkajúce sa oddlženia formou osobného bankrotu. Ustanovenia o poctivom

zámere nabádajú súd, aby poctivý zámer neposudzoval len mechanicky, ale bol vedený pomocnými
kritériami úvah jeho prísnejšieho a miernejšieho posudzovania od prípadu k prípadu, a to najmä s
ohľadom na osobu dlžníka a jeho životné skúsenosti.

38. Skutočnosť, že dlžník po vyhlásení konkurzu a oddlžení od všetkých dlhov, ktoré môžu byť

uspokojené iba v konkurze, neplnil dobrovoľne ani čiastočne svoj dlh voči žalobcovi nemôže zakladať
jeho nepoctivý zámer. Samotný dlžník mal viacerých veriteľov so splatnými záväzkami, ktorých uviedol
v prílohe k návrhu na vyhlásenie konkurzu a z jeho mzdy mu neostávalo nič, nakoľko ako uviedol, jeho
výdavky boli vyššie ako jeho príjmy. Staral sa o maloleté dieťa, viedli sa voči jeho osobe exekúcie a za
poslednétrirokypredpodanímnávrhunavyhláseniekonkurzunevlastnilžiadenmajetokväčšejhodnoty.

39. Súd pri svojom rozhodovaní vychádzal okrem iného aj zo skutočnosti, že platobná neschopnosť
dlžníka bola posudzovaná v konaní o oddlžení žalovaného sp. zn. 9OdK/31/2019, a to v zmysle
ustanovení § 166 a nasl. ZKR, pričom v Obchodnom vestníku č. 112/2019 zo dňa 12.06.2019 bola
uverejnená informácia o tom, že konkurz sa končí z dôvodu, že konkurzná podstata nepokryje náklady

konkurzu. Súdu nebolo zo strany žalobcu preukázané, že by žalovaný v návrhu na vyhlásenie konkurzu
uviedol nepravdivú informáciu, že v zozname majetku neuviedol všetok svoj majetok, že neuviedol v
zozname veriteľov svojho veriteľa. Na základe uvedeného má súd za to, že v návrhu boli uvedené všetky
relevantné skutočnosti a zo správ predložených správcom nevyplýva, že by dlžník porušil akúkoľveksvoju povinnosť v súvislosti s konkurzným konaním. Žalovaný uviedol v konaní o oddlžení všetky
informácie podstatné pre rozhodnutie a aj samotné oddlženie, správcovi poskytol potrebnú súčinnosť
a pravdivé údaje, nič nezatajil, uviedol všetky majetky a príjmy, a preto mal súd za to, že v čase podania

návrhu na vyhlásenie konkurzu mal žalovaný poctivý zámer.

40. Z vyššie uvedeného teda vyplýva, že neboli naplnené zákonné predpoklady na posúdenie jeho
konania v tom smere, aby vykazovali znaky nepoctivého zámeru v zmysle ustanovenia § 166g ods. 2
ZKR. Zároveň mal súd za preukázané, že konanie žalovaného vykazovalo znaky uvedené v ustanovení

§ 166g ods. 1 ZKR. S prihliadnutím na ustanovenie § 166g ods. 2 ZKR, ktorý obsahuje iba príkladný
výpočet znakov vykazovaných pre nepoctivý zámer dlžníka bolo na konanie dlžníka možné aplikovať
iba konanie uvedené pod písm. f ), v zmysle ktorého dlžník nemá poctivý zámer, ak v čase podania
návrhu nebol platobne neschopný, aj keď o tom vedel alebo s prihliadnutím na okolnosti musel vedieť.
V tejto súvislosti súd poukazuje na to, že otázka platobnej schopnosti, resp. neschopnosti žalovaného
bola vyriešená v konaní o oddlžení sp. zn. 9OdK/31/2019.

41. Súd ďalej prihliadal miernejšie na skutočnosti ovplyvňujúce poctivý zámer u dlžníka, ktorý dosiahol
iba základné vzdelanie a je osobou blízko dôchodkového veku - žalovaný má 60 rokov ( § 166g ods.
4 ZKR ).

42.Zoživotnejsituáciežalovanéhoazozoznamuveriteľovpripojenýchknávrhunavyhláseniekonkurzu,
ako aj z finančnej a majetkovej situácie žalovaného vyplýva, že v čase podania návrhu na vyhlásenie
konkurzu bol platobne neschopný.

43. Súd zároveň konštatuje, že v priebehu konania bolo síce preukázané, že žalovaný mal v čase

podania návrhu na vyhlásenie konkurzu pravidelný príjem, nakoľko bol zamestnaný v Zlievarni D. B.,
čo bolo zistené zo správy Sociálnej poisťovne, avšak vzhľadom na príjem žalovaného, jeho majetkovú
a bytovú situáciu, starostlivosť o maloleté dieťa a počet veriteľov, mal súd za to, že po podaní návrhu
urobil všetko, čo bolo v jeho možnostiach a schopnostiach vo vzťahu k riešeniu svojich dlhov. Nebolo
preukázané, aby správcovi neposkytol potrebnú súčinnosť, príp. uviedol nepravdivú informáciu, resp.

neuviedol mu nejakú podstatnú informáciu. Pred vyhlásením konkurzu mal nesplatené úvery a hoci
bol zamestnaný, z predložených dôkazov nevyplýva, aby bol príjem žalovaného po vyhlásení konkurzu
podstatne vyšší ako v čase bezprostredne pred vyhlásením konkurzu.

44. Poctivý zámer súd skúmal v rovine správania sa dlžníka po podaní návrhu na konkurz a

oddlženie. Správanie posudzuje v rovine ekonomickej, osobných pomerov, podľa súčinnosti poskytnutej
v oddlžovacom konaní. Súd zvažuje celkové správanie sa dlžníka pred podaním návrhu na oddlženie
a po jeho podaní, pričom skúma naplnenie konkrétnej skutkovej podstaty § 166g ods. 2 ZKR. Žalobca
ničím nepreukázal, že by sa žalovaný priviedol do stavu platobnej neschopnosti úmyselne a správal sa
predapovyhláseníkonkurzutak,žebyspĺňalpodmienkynazrušenieoddlženia.Vyhodnotenímdôkazov

dospel súd k záveru, že žalobca nepreukázal dostatočným spôsobom existenciu zákonných dôvodov
a splnenie podmienok na zrušenie oddlženia pre nepoctivý zámer žalovaného. Žalobca neuniesol
dôkazné bremeno ohľadne skutočností uvedených v žalobe, teda nepreukázal súdu, že by zo správania
sa žalovaného vyplývalo, že po podaní návrhu na vyhlásenie konkurzu nemal snahu riešiť svoj dlh v
medziach svojich schopností a možností, ďalej nebolo preukázané, že by veriteľom, resp. správcovi

neposkytoval potrebnú súčinnosť. Bol zamestnaný. Nebolo preukázané, aby mal získať dar, alebo výhru,
z ktorých by mohol uspokojiť veriteľov.

45. V zmysle uvedeného súd nepovažoval za potrebné vykonať ďalšie dokazovanie v konaní a rozhodol
tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku, že žalobu zamietol, nakoľko nebolo preukázané,

aby mal žalovaný pri podaní návrhu na vyhlásenie konkurzu nepoctivý zámer.

46. Na záver súd dodáva, že na súdne rozhodnutia, na ktoré poukázal žalobca, neprihliadal, pretože sa
nejedná o rozhodnutia, ktorými by bol súd viazaný v zmysle ust. § 193 CSP a nemožno v tomto prípade
hovoriť ani o ustálenej rozhodovacej praxi súdov. Pri posudzovaní poctivého zámeru dlžníka je potrebné

postupovať individuálne a zohľadňovať osobitné okolnosti každého konkrétneho prípadu.

47. Podľa § 255 ods. 1 CSP súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.48. Podľa § 255 ods. 2 CSP, ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania
pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.

49. Podľa § 262 ods. 1, ods. 2 CSP o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd
v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie
v lehote do 60 dní po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením,
ktoré vydá súdny úradník.

50. O nároku na náhradu trov konania bolo rozhodnuté v súlade s ustanoveniami 262 ods. 1 CSP a 255
ods. CSP. Vychádzajúc z toho, že žalovaný bol v konaní v celom rozsahu úspešný, mal by nárok na
náhradu trov konania. Súd mu však nárok na náhradu trov konania nepriznal, nakoľko si tento nárok
neuplatnil, ani mu v konaní žiadne trovy nevznikli. Súd nezistil žiadny dôvod pre aplikáciu § 257 CSP,
ktorý možno použiť len výnimočne.

51. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie v lehote do 60 dní po právoplatnosti
tohto rozsudku samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník (§ 262 ods. 2 CSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia v dvoch
vyhotoveniach na Mestský súd Košice. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od

doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. V odvolaní sa uvedie, ktorému súdu
je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis a spisová značka.

Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné. (§ 358 CSP)

Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. (§ 359 CSP)

Odvolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom súde. (§ 362
ods. 2 CSP)

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach (§ 127 CSP) podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie
dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). (§ 363 CSP)
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
odvolania. (§ 364 CSP)

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,

c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie

prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. (§ 365 ods. 1
CSP)

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej

inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. (§ 365 ods. 2 CSP)

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania. (§ 365 ods. 3 CSP)Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred
súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,

b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie. (§ 366 CSP)

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľný exekučný titul, môže oprávnený podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa zák. č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v znení
neskorších predpisov.